č. 1/2013 ISSN 1337-9054
vedecký
obzor
SCIENTIFIC
HORIZON
vedecký časopis
stredoeurópskej
vysokej školy
v skalici
ročník 5 I číslo 1/2013 I ISSN 1337-9054
vedecký
obzor
SCIENTIFIC
HORIZON
obsah I contents
obsah
contents
Global issues and human security
Vladimir V. Shtol
The concepts of economic development of Italy
in the end of 20th - begining 21st centuries
Alexander G. Nesterov
Svetlana A. Lipina
Je zameraný na tieto oblasti aplikovaného výskumu:
číslo 1: politické a ekonomické vedy
číslo 2: ekológia a environmentálne vedy
Hlavný redaktor / Editor in Chief:
Dr.h.c. prof. Ing. Tatiana Varcholová, CSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
31
K niektorým aspektom globalizácie a dynamiky
priamych zahraničných investícií
Redakčná rada:
doc. Ing. Jiří Blažek, CSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
prof. Dr. Mihály Dobróka, Univerzita v Miskolci , Maďarsko
doc. RNDr. František Jirásek, DrSc., Medzinárodný inštitút ekonomiky a práva v Prahe, ČR
prof. Aleksandr Nesterov, DrSc., Uralská federatívna univerzita v Jekaterinburgu, Rusko
doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
prof. Dr. Evgeny Kozhokin, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
prof. Dr. Carlo Masala, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
PhDr. Daniela Palaščáková, PhD., Technická univerzita v Košiciach
Ing. Heidy Schwarczová, PhD., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
prof. Dr. Vladimír Shtol, DrSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, prof. IJPAM RANEPA
prof. Gennadii Varlamov, DrSc., Kyjevský politechnický inštitút, Ukrajina
Vaclav Dufala
37
Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v roku 2012
Jana Fiľarská
45
Internacionalizácia vysokého školstva a zvyšovanie jeho kvality
Heidy Scwarczová – Lenka Dubovická
51
Pravidlá zákazu diskriminácie v štátnej službe na Slovensku
Vladimír Gecelovský
Kontaktná adresa:
E-mail:
Registračné číslo
vedecký obzor
[email protected]
Ministerstva kultúry SR:
Kráľovská 386/11, 909 01 Skalica, SR
Web:
http://www.sevs.sk/
sk/veda-vyskum/
publikacna-cinnost/
casopis-vedecky-obzor
EV 2796/08
2
27
Developing of friendly relations and cooperation
between Slovak Republic and Ukraine
Daniela Palaščáková - Svitlana Svyščeva
Redaktor / Editor:
Ing. Lenka Dubovická, PhD., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
19
Uplatňovanie niektorých princípov pri riadení
štátnej služby na Slovensku z pohľadu integrujúcej sa Európy
Vladimír Gecelovský
Uverejňuje state a analytické štúdie slovenských a zahraničných autorov v slovenskom, českom a anglickom jazyku.
Fax:
+421 34 6647063
15
Social medicine in the regions that have experienced
poor socio-political situation and ways to resolve
some of these difficulties
Vedecký obzor - Scientific Horizon je vedecký recenzovaný časopis, vychádza dvakrát ročne.
Tel:
+421 34 6647061
7
ISSN:
1337-9054
EAN:
9771337905009
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
55
Integrovaný model riadenia výkonnosti a rizika
Lenka Dubovická
59
Analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov
Alžbeta Suhányiová– Jarmila Horváthová– Martina Mokrišová– Martin Rovňák
65
Idiolekt Jiřího Paroubka
Jozef Vlčej
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
73
3
pokyny pre autorov I instructions for authors
Rukopisy:
a) článok zasielajte len v elektronickej
podobe na adresu
[email protected]
V prípade, že bude vybraný redakčnou
radou na recenzovanie,
budeme Vás informovať;
b) rukopis musí byť vytvorený v jednom
súbore formátu MS Word podľa
Vzorového príspevku, ktorý pre slovenské alebo anglické príspevky nájdete
na stránke http://www.sevs.sk/sk/
veda-vyskum/publikacna-cinnost/
casopis-vedecky-obzor;
Pokyny pre autorov
Zameranie a uzávierky jednotlivých čísiel v roku 2014:
• číslo 1/2014: politické a ekonomické vedy – uzávierka: 30.6.2014
• číslo 2/2014: ekológia a environmentálne vedy – uzávierka: 30.10.2014
Instructions for authors
The topics and deadlines for individual issues for the year 2014:
• No. 1/2014: Political and Economic Sciences - deadline: 30 June 2014
• No. 2/2014: Ecology and Environmental Sciences - deadline: 30 October 2014
c) príspevky nepresahujúce 15 strán
formátu Vzorového príspevku musia
byť spracované v súlade s platnými
pravidlami pravopisu slovenského príp.
českého alebo anglického jazyka;
d) príspevok musí byť vytvorený tak, aby
mohol byť uverejnený v čiernobielej
podobe – nie je preto prípustná napr. iná
ako čierna farba písma, farebné pozadie
tabuliek, obrázky a grafy s farebným
pozadím, farebnými čiarami, farebnými
ohraničeniami či farebnými popismi;
e) príspevok musí obsahovať meno,
priezvisko a tituly autora, jeho kontaktnú
e-mailovou adresu a názov pracoviska;
f) príspevok musí obsahovať nasledujúce
časti: Abstrakt, Kľúčové slová (t.j. minimálne tri kľúčové slová charakterizujúce
zameranie príspevku), Abstract (t.j.
abstrakt v anglickom jazyku), Key words
(t.j. kľúčové slová v anglickom jazyku) a
na konci - Záver, Literatúra;
g) rovnice musia byť očíslované a musia
byť vytvorené vo formáte Microsoft
Equation 3.0;
h) premenné musia byť v texte písané
kurzívou;
i) pri zápise čísla sa na oddelenie desatinných miest používa čiarka, zatiaľ čo
tisíce sa oddeľujú medzerou;
j) každá tabuľka musí byť očíslovaná, musí
obsahovať nadpis a v prípade prevzatých
údajov aj zdroj týchto dát;
k) každý obrázok (graf, schéma) musí byť
očíslovaný, musí obsahovať popis
a v prípade prevzatých údajov aj zdroj
týchto dát;
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
l) poznámky pod čiarou by mali byť
používané skôr výnimočne a slúžia len:
• na predstavenie autora uvedením jeho
mena, priezviska, titulov, e-mailovej
adresy a názvu jeho pracoviska,
• k popisu výskumného projektu, ktorého
výsledkom je prezentovaný príspevok,
• k ďalším poznámkam ďalej
vysvetľujúcim text,
• avšak nie na odkazy na literatúru.
Bibliografické
citácie
musia zodpovedať STN ISO 690 a STN ISO
690-2. Výňatky z medzinárodných predpisov ISO týkajúcich sa bibliografických citácií
name, title, author’s contact e-mail
address and name of the workplace.
f) Contribution must contain the following
elements:
• Abstract (a brief description of the
contribution)
• Key words (at least three keywords characterizing the focus of the contribution)
• Abstract (abstract also in Slovak or
Czech language)
• Key words (key words also in Slovak or
Czech language)
• Conclusion and References at the end of
the contribution
g) Equations must be numbered and must
be created in Microsoft Equation 3.0.
sú k dispozícii na http://www.collectionsca-
h) Variables must be written in italics.
nada.ca/iso/tc46sc9/standard/6901e.htm>,
i) Writing numbers as decimal shall use
comma while thousands are separated
by spaces.
resp. na <http://www.collectionscanada.
ca/iso/tc46sc9/standard/690-2e.htm>.
Manuscripts:
a) Articles should be sent in electronic form
to [email protected] In the event
that an article will be selected by the
Editorial Board for reviewing we will
inform you.
b) Manuscript must be created in one file of
MS Word format according to Sample
of a Cotribution: http://www.sevs.sk/
sk/veda-vyskum/publikacna-cinnost/
casopis-vedecky-obzor;
c) Contributions not exceeding 15 pages
shall be processed in accordance
with the applicable rules of spelling or
relevant language (Slovak, Czech or
English language).
d) Contribution must be created so that it
can be published in the form of black
and white - therefore it is not allowed
for example other than black font color,
background color of tables, figures
and graphs with colored background,
color lines, color bordering and colorful
descriptions.
j) Each table should be numbered, shall
contain a title and if applicable reference
of source of used data.
k) Each picture (graph, diagram) must be
numbered, shall include a description
and if applicable reference of source of
used data.
l) Footnotes should be used only exceptionally and are used only in these cases:
• as introduction of the author stating his
name, surname, title, e-mail address
and name of the workplace
• as a description of the research project
• as additional notes further explaining the
topic, but not literature reference
Bibliographic
citations
must comply with ISO 690 and ISO 690-2.
Excerpts of ISO international regulations
relating to bibliographic citations are
available for instance here:
http://www.collectionscanada.ca/iso/
tc46sc9/standard/6901e.htm>, <http://
www.collectionscanada.ca/iso/tc46sc9/
standard/690-2e.
e) Contribution must contain author´s
5
Global Issues And Human Security I Vladimír V. Shtol
Global Issues
And Human Security
Vladimír V. Shtol*
abstract:
Especially at the turn of the XXth and XXIst centuries the traits of crisis have appeared in the evolution of human
civilization, i.e. the issues on the solution of which depends the survival of human civilization
Key words:
Global issues; Human security.
* prof. Dr. Vladimír SHTOL, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, hlavný redaktor časopisu Observer, RAU
»» Global issues are actually
a set of the problems of humanity, on the solution of which
depends the preservation and
development of human civilization and of each human
particularly. These problems comprise such as the following: the prevention
of global nuclear war and provision of a peaceful environment for the development of all
the humanity; prevention of the catastrophic
pollution of the environment, including the
atmosphere, oceans, etc.; overcoming the
increasing gap in the economic level and
per capita income between developed and
developing countries by eliminating the
underdevelopment of the latter, as well
as the elimination of hunger, poverty and
illiteracy in the world; provision of the future
economic development of the humanity with
the necessary resources, including food, industrial raw materials and energy sources;
slowing down the rapid growth of the population („population explosion“ in developing
countries) and the elimination of the danger
of „depopulation“ in the developed countries;
prevention of negative consequences of the
technological revolution. After having just
begun, the XXIst century had already added
its own problems: international terrorism,
the continuing spread of drug addiction and
new kind of epidemics.
»» The emergence of threats is mainly
caused by the following reasons:
• Inconsistency between the scale and
the pace of global economic growth
and the Earth’s actual capacity and
natural resources.
• Sharp increase in the world production
and development of life-threatening
new technologies in order to gain super
profits.
• Chaotic growth of the planet‘s population, exceeding current capacity to
meet its resource requirements.
• Expenditure of a significant proportion
of the world‘s resources on the arms
race, the maintenance of armament
and armies.
• Inefficiency of national, regional and
global levels of international affairs
and globalization processes management, etc.
»» Awareness of the importance of
global challenges for the survival of human
civilization is associated not only with
the need of its solution. Despite the fact
that we are talking about a possible slide
toward a real catastrophe, generally speaking the global issues have not yet become
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
a priority for either any national government in particular or cooperation among
them under the guise of concern for each
of each state’s national security. As a result
these global problems are often objectively
and subjectively relegated to periphery of
national and international policy. Still no
one denies the importance of its solution.
»» For instance, developing countries,
burdened with their own problems, simply
cannot really participate in the solution of
the „global problems“, but believe that these
problems are to be solved by the countries
of Western community, which, in their opinion, have actually created them.
»» On the other hand, Western states
accuse governments of the developing
countries of their irrational economic activity in relation to the environment, such as
deforestation, etc.
»» In addition, there are countries among
the developed ones who, for whatever
reason, detach themselves from the international community and thus from the
participation in solving the global problems
at national and international levels justifying
it by the inactivity of the others.
»» Despite after the end of the Cold War
there seemed to have appeared favorable
conditions for cooperation between the former rival countries in solution of the global
problems, this has not happened. If the bipolar period of great power rivalry had been
accompanied by a competition of ideas and
ideologies, in the post-bipolar period the balance of powers has become the dominant
ideology of security.
»» Thus, we can conclude that the continuing traditional status of a nation-state
in international relations and consolidated
decision-making becomes, in certain cases,
an obstacle to the solution of the global
problems. Moreover, in some cases internal
and external policies of a state, or a number
of states, may exacerbate global problems.
»» The States have not disappeared, the
conflicts between them continue to exist
and consequently the diplomatic-strategic
behavior is a fact of international politics.
In this connection the main focus should be
on the problem of what is the place of the
great powers in the processes of globalization and global problems. At the national
and international levels, the great powers
collectively and individually accept and
seek the implementation of such solutions,
many of which are global in nature for the
purposes and consequences, as they have
a world-class capacity of national resources. Comprehensive economic and political
potential of the great powers objectively and
subjectively has both positive and negative
influences on the development of human
civilization. The great powers in other states
are reference points in their policies and
examples in various activities. Some of the
great powers are often equated with the
globalization, especially with its negative
sides, or are imposed with the charges of
deliberately encouraging the globalization
process to take advantage of it.
»» In recent years, the trend of the power
factor increase in the international affairs
has had a negative impact on the dynamics
of disarmament, arms control and proliferation. The sophistication of the latest inventions in the field of human annihilation means and the scale of its production distract
from other problems and create new ones.
This is due to the fact that the production
of weapons has become a self-sustaining
global process that is hard to explain just
referring to the national interests and the
balance of power, obtaining profits or any
other goals and super goals. The arms race
has become a form of existence, consolidation and mobilization of national elites to retain socio-political and international status
positions acquired during the Cold War. The
Military-industrial complex has become not
only an integral part of the economy but also
an influential factor of the political process
which specifies the ideology of development
and prevents the demilitarization of the national consciousness and international relations. And the key moment is that the arms
race itself does not only pose a significant
threat to the mankind, but also destabilizes
the moral foundation of its existence.
»» For almost a decade the Conference on
Disarmament has been inactive and there
have an apparent stagnation in the work of
the UN Commission on Disarmament. The
main thing is that the arms race continues.
And even some of the Asian countries have
joined it.
»» For example, in the period between
1990 and 2005 the losses in the 23 conflicts
in Africa reached USD 284 billion. This
amount is equal to the volume of international assistance from the major donor
countries during the same period. If this
money had not been spent on the military
conflicts, it would have been sufficient to
deal with such issues as HIV and AIDS in
Africa. And this amount would be enough
to meet the needs of education, water treatment, epidemic prevention, etc. Each year
African countries lose on average around
USD 18 billion and military conflicts have
reduced its GDP by about 15%. Furthermore
this has been promoted by those States
which carry out, by the way quite legally,
massive arms sales to the countries of
Africa.
»» End of the Cold War have stimulated redefining of security understanding, namely,
figuring out the origins of the problems and
7
contradictions that threaten the existence of
civilization in general and human security
in particular. Nowadays, the main criteria
for social progress cannot be limited only
by the economic efficiency of the business
processes and national security. An integral
component of the safety criteria has become the extent to which a particular path of
development is able to remove or alleviate
global problems.
»» Nevertheless, the theoretical trends
based on the principle of balance of power
such as realism and neo-realism, which
took place in the period of the bipolar international relations and the Cold War, retain
a dominant influence on international relations and foreign policy.
»» Realism and neo-realism as the ideologies of foreign policy are characterized by
the commitment to the state-centric approach regarding the security matter in the international relations. Herewith neo-realism
makes stress on the increasing role of the
economic power in international relations as
a determinant of the global political structure and its impact on the security structure.
The main directions of the neo-realism research studies of the security problems
in the post-bipolar period of international
relations are:
• development of the cooperation of
the great powers to harmonize and
improve the level of legitimation of
actions against international terrorism;
• development of cooperation of the
great powers in the control of weapons
of mass destruction and the threat of
its implication, including the transnational terrorist organizations;
• maintaining the status and authority
of the strengthening of the role of the
state in the world politics and to ensure
national and international security;
• reducing the level of civilizations
conflicts.
»» To some extent, the theory of globalization opposed the political realism and
state-centered approach to the security
issues. This security theory is based on the
idea of deterritorialization of the world politics, and thus leading to the weakening of
the value of territoriality and the state‘s role
in world politics. According to this theory,
the state has ceased to be a priority target
of political analysis of world politics and the
scope of the analysis should also include the
activities of non-state actors. Accordingly,
independent role of corporations, non-governmental social and political organizations and inter-governmental (international)
8
organizations and regimes in world politics
is justified.
»» The global theory also pays attention
to the global networks, which constitute
the structure of the interaction of multiple
actors in the international relations system.
Global theory indicates the growing influence of network structures that have a certain
amount of pressure and impact on the state.
Accordingly, the situation on the increasing
complexity of security problems in a multi-polar world is justified. In this regard, the
globalists declare the thesis about the greater effectiveness of political strategies that
involve the cooperation of states in the field
of security, especially on the regional level.
»» The object of attention for the supporters of this approach is the analysis of the
mechanisms by which the processes of
globalization in general and in specific aspects of it, such as financial globalization,
liberalization of foreign trade and commerce, global issues of international terrorism
and the deterioration of the environment,
in particular on the real actions of actors
in world politics and the nature of their
interaction in the international relations
system.
»» In the process of collapse of the bipolar
system security the theory of regional system security has become popular. The latter
emphasizes the increasing importance of
regional security, which is based on the
general characteristics of civilization and
geo-political and geo-economic interests.
Regionalism has a common approach to
the principles of territoriality and national
security as the basic assumptions with
realism and neorealism. But „realistic“ theories differ because of their inherent stable
conservatism in commitment to the military
and political balance of power in the approaches of security.
»» The disengagement of regionalism and
globalism in international relations theory is
less obvious. In general, these two theories,
as well as realism and neo-realism, in their
approach take as its starting point the safety
of the state and its security from external
threats. Even the processes of integration
in Europe, although to some extent, blur
the boundary between internal and external security, but pay more attention to the
external threats to the nation-state. For
example, the category of „security“ as defined or desired condition of the nation-state
is initially one of the important landmarks
in its self-identity and development. That
means that the primary attitude to the
outside world of a social group/community
(people, nation, state) was expressed in the
form of answers to this world coming from
the dangers and threats of various kinds,
which exerted influence on the formation of
Global Issues And Human Security I Vladimír V. Shtol
Global Issues And Human Security I Vladimír V. Shtol
national consciousness and subsequently
on the formation of foreign policy.
»» Researchers accept as an optimal
methodology the synthesis of the above
mentioned security theories, and do not support the excessive enthusiasm in the identification of the existing differences between
them. At the same time, the criteria for
choosing between one or another theoretical approach and its provisions should be
human lives and the fate of the nation. They
are real, while the theories are abstract. A
military solution of the problem should be
excluded, regardless of the banners and
slogans or the parties which carry it out.
»» Indeed, the approaches to the security
system alternative to statist ones are possible and required. However these should
not be some options which are closer to
perfect or „ideal“ model of security, but to
develop security problems by comparing
and contrasting. Development of alternative
approaches and perception of problems is
also associated with the emergence of new
and re-interpretation of the old systems of
thinking and activity, specialty and professions. The issue of new problems - albeit
not yet existing and which seems unlikely to
appear in the future as well – is forecasting
trends, design, modeling, programming, etc.
Moving to another level of reality understanding means, among other things, to provide
another image of security that focuses on
people. It goes without saying that such an
image can only be described verbally. But
it is enough for this image to influence the
approaches to global security.
»» The reality is changing faster than its
awareness. In this regard, an alternative
vision in and of itself is required as an
awareness of self and the surrounding
world, the old and the new challenges of
development. In this context alternative
security interpretations actually play such
a role. They challenge the existing (which
has been developed in the course of
emergence and formation of the state) and
the dominant (in the political and military
practice state-centric and force) approach to
security issues and speak up for broadening
of security definition itself. It stands for such
a concept of security that sets an individual
as the starting point and allows a definition
of global security, developing independently
of the hierarchical binary oppositions of
„order-anarchy“ and „external-internal“
threats.
»» One of the alternative approaches to
security is pacifism. Pacifism is one of the
oldest anti-militarist movements and concepts that have offered its understanding
of security, opposing war or other forms of
violence on a moral basis. It should be noted
that the pacifist spirit in European countries
has increased during the current economic
crisis. The society of the most affected by
the crisis countries speak up for the reduction of military budgets, rather than of social
spending.
»» Pacifism is composed of two elements:
a negative-critical and a positive-constructive. The negative part is the moral
opposition to war and violence; positive
- commitment to the public and political
cooperation, based on the agreement. The
dual nature of pacifism reflects recognition
that the peace is not just the absence of
war, but also a condition of such a lifestyle
of the group, which is created within the
group by means of the voluntary cooperation of its members, which in its turn
opposed to a lifestyle imposed by external
governance from outside. Anti-violent and
especially anti-war pacifism aspect is being
discussed in scientific literature more often
than the positive aspect of peace.
»» The most extreme form of pacifism
is represented by an „absolute pacifism“.
According to this form, the use of violence
against living beings is always, everywhere
and in every case morally unacceptable.
This form has few or no followers, although
people sometimes aim at it as at some kind
of ideal.
»» Many pacifist forms can be found in
the context of describing various ways to
counteract the war and the degree of moral
commitment to non-violent social order.
»» According to the pacifists of the second
half of the XXth century, the modern high
tech war often goes far beyond its initial purpose to the extent that the ability to keep the
traditional theoretical „righteous“ or „just“
war laws, that restrict military actions, is
very limited. Means of warfare have simply
outgrown the possibility to control their
application. Weapons can reach the limits of
any combat zone and strike indiscriminately
at the depth of civilian census.
»» The arms race has generated kind of
„technological pacifism“ or „nuclear pacifism.“ According to the nuclear pacifists,
nuclear weapon has changed war so much
that a war between the states, who possess
it, became really impossible. Nuclear weapons have such a powerful destructive force
with such uncontrollable consequences,
which cannot be used purposefully, but only
with the inevitable damage to a large number of innocent people. At the same time,
the weapon of „containment“ will not stop
suicide bombers.
»» For nuclear pacifists the nature of
nuclear weapons makes its use morally
unthinkable whatever reason would have
justified its creation and implementation. In
any case, the example of this awareness of
the immorality refers to the American pilots
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
who dropped on Hiroshima atomic bomb
and to the inventor of the Soviet atomic
bomb A.Sakharov.
»» In addition to this list of critical or anti-war pacifist positions the second element
of pacifism should be referred, its positive
or constructive aspect. Peace is not just the
absence of war (negative peace), it involves
the presence of co-operative order (positive
peace). In addition to moral opposition to
the war, pacifism involves the commitment
of cooperative self-organizing public order
arising on the basis of genuine acceptance,
as opposed to the public order, which is imposed by a group of external pressure.
»» Search and formation of the conditions
for the construction and maintenance of cooperative self-organizing public order means the establishment of positive world. For
the pacifists non-violence is an unacceptable way, since peace implies unity of goals
and means, so that the peace becomes vital
practice, not an isolated target, which is to
be achieved. Peace through violence cannot be achieved as like the truth cannot be
achieved by means of lies. It is obvious that
the non-violent social order can be built and
maintained only through non-violence[1].
»» Alternative security concept is actually
the concept of “human security”, the goal of
which can be achieved „through cooperation
among states and people”. According to this
concept, the „true security should be based
primarily on the safety of an individual”[2].
Respect for and protection of fundamental
freedoms is “the core which is the derivation from all other forms of security”.
Accordingly, the term „personal safety“ has
become synonymous of such concepts as
„human security“ and „human rights.“ It is
argued that the concept of individual security should be the cornerstone of any sustainable and effective pattern of international
security system based on cooperation.
»» This concept, without questioning the
legitimacy of the existing system of sovereign states and their role in ensuring international security, approaches the security
issues differently. The Ministry of Foreign
Affairs of Canada even proclaimed „human
security“ as the core of its foreign policy
concept [3]. Statements about the need to
put human security in the center of foreign
policy activity have been made by the
Ministry of Foreign Affairs of Japan and by a
number of other states, non-governmental
organizations as well as social movements.
However, despite the widespread use of
this term, neither the documents of various
international organizations nor published
scientific articles contain a clear definition
of the concept of „human security“, which
would reflect its essential and necessary
features.
»» The concept of human security addresses these issues directly, even if not bypassing the state, then in parallel with it. Such
a conceptual approach expresses a particular understanding of security, which gives
priority to the problem of human safety and
development of special human qualities,
in the context of the protection of human
rights and especially in terms of increasing
responsibility in front of the international
community and the United Nations.
»» Despite the ambiguity of this approach
and its criticism from supporters of statist
understanding of security, this anthropocentric conception increases the state‘s
responsibility for the safety of its citizens,
including each individual. To some extent, it
is a challenge to a state or to states that do
not fulfill their functions and obligations assumed by entering into the United Nations.
Global issues are
actually a set of the
problems of humanity, on the solution
of which depends
the preservation
and development of
human civilization
and of each human
particularly.
»» Opponents of the concept of „human security“ point out that instead of the description, which reveals the meaning of the term,
the documents of international organizations
and foreign ministries of different countries
contain either a declaration proclaiming the
need to protect human safety, or an enumeration of threats to this security. For example, they refer to the Report of the UNDP
(United Nations Development Programme)
on human development dated 1994, which
states that the concept of „human security“
is people-oriented [4], but does not explain
what the „people-orientation“ is and how it
can be achieved in the world which still consists of sovereign states. Therefore, the statement of the UNDP, in their opinion, sounds
like utopia, good wish that has no relation to
reality. Moreover threats to human security,
even within a state, may vary depending on
race, age, sex or nationality [5].
»» The absence of a unified concept of
human security creates misunderstanding
between the politicians and the scientists
who freely use the terminology of the United
Nations and accept it without further explanation, and the others, perceiving human
9
security as an „extra“ term, the contents
of which coincides with the already existing concepts of „human development“,
„transnational security“ and „social protection“. Therefore the critics of the „human security“ concept state that the exact
definition of „human security“ is not just
a theoretical problem, but also an important issue of practical politics.
»» And yet, the category of „human security“ as a moral guideline must exist. In fact
such an approach has the right to exist as a
kind of alternative vision of world order. The
researchers do not exclude that there may
well be circumstances in which the provision
of psychological safety to people is the antithesis of the political and ideological security
of states, especially when states themselves
become a threat to security of individuals [6].
»» The fact is that the existing statist monopolization of interpretation of national (state)
interests accordingly suggests the same
interpretation of national security. Under
threat the statists understand any existential
danger, which can only be resolved by extreme measures, while ignoring conventional
rules of the game. The need to ensure the
national security is exactly the purpose
which justifies any means including, in their
opinion, the use of force.
»» Another matter is that in a democratic
state in which there are an informal separation of powers and developed institutes of
civil society, there is a possible interpretation
of national interests from different points of
view. And besides, the opinion of civil society
of the population.
»» Human security can thus be defined as
a special understanding of safety, giving
priority to an individual rather than the
sovereignty of states even up to the extent
of violation of national sovereignty in order
to protect security of an individual [7]. This
requires an understanding of security that
goes beyond the traditional sovereignty
of the state. In any case, it is proposed to
consider a possible role of the international
system in the event of non-fulfillment by
any state of its functional duties towards the
safety of its citizens [8]. However, practically
it is not that simple.
»» In many cases it was obvious that the
real or formal concern of Western states
and the UN has caused them to interfere in
the internal affairs of sovereign states. And
often these interferences have been not so
successful. Moreover, in this case under the
pretext of humanitarian aims, hiding behind
the rhetoric of human safety protection,
they are pursuing their own geopolitical and
economic interests. On the other hand, the
principle of sovereignty should not mean
that the state, as in the days of feudal law
and the Westphalia territorial delimitation,
has ownership over its population or solves
security problems without it. Moreover, the
goals of national self-determination and the
principle of state integrity cannot be made
sacred, under the slogan of which a struggle
for the retention or a primitive seizure and
redistribution of power by ethnic elites is
often conducted, and besides at the expense
Global Issues And Human Security I Vladimír V. Shtol
Global Issues And Human Security I Vladimír V. Shtol
rebels who oppose the regime. It should be
brought to all of them that they are responsible for the safety of the civil population and
every individual under whatever banner their
actions are carried out.
»» It should be admitted that in the last
decade the traditional concept of national
security has undergone redefining and
now includes so-called non-traditional or
non-military threats, among which are
poverty, environmental problems and social
instability. If all „non-military threats,“ ever
mentioned by scientists and politicians, are
gathered together, then it would actually
be a list of threats to human security. Does
this mean that „human security“ is really
just another odd term invented by scientists,
the contents of which have been already
covered by a modernized concept of national
security for a long time? Apparently not. On
the contrary, this category is required as
methodological and ideological opposition
to state-oriented approaches. At least,
human security should be one of the main
criteria for the level of national and international security maintenance. But the main
issue, which the world has been facing,
is the problem of correlation of individual
ethics and political morality and its form of
international morality that is oriented on the
balance of power.
»» While threats themselves do not constitute an essential characteristic of „human
security“, much depends on how and by
whom these threats will be formulated.
It has already been mentioned above that
human security to hypothetical non-state
structures. But still there are no such organizations (intergovernmental or non-governmental) in the world, whose professionalism
and credibility would be high enough to trust
them with the question of intervention in the
affairs of sovereign states.
»» In the traditional concept of national security a threat is recognized as anything that
a state proclaims (and in reality its ruling
elite) [9]. Traditionally no one has the right to
indicate to state: „You have exaggerated these threats, but forgot about those.“ In other
words, the topic of national security acquires
a sacred meaning for the ruling party of a
state. Although, if a state is economically
developed, with developed civil institutions,
there are chances that the citizens will remind it about the „forgotten“ problems. This,
however, requires both mentioned state and
developed civil society.
»» It is logical to assume that, just as a
state itself determines its level of security,
individuals (citizens and stateless persons)
also have the right to determine the cases
in which their safety is threatened. In the
most cases the situation in the state or in
any other community looks normal and in
order to establish the existence of threats to
human security, it is necessary to listen to
the personal opinions of people about their
own feelings. This approach may seem to
be too subjective and dependent on personal
perceptions, but after all what is security if
not perception? However, as rightly noted by
researchers “the safety is subjective and objective - we can feel ourselves safe, though
in fact being exposed to the risk, and, on the
contrary, we cannot feel safe in the absence
of a „real“ risk” [10].
»» For example, the followers of the
Copenhagen linguistic and psychological
school consider security as a socially
constructed concept, that is no more than
a „speech act“ [11], which may or may not
have a relation to reality. Although in the
case of human security, even speech act is
not always necessary - people can show
their anxiety in different ways and even on
a subconscious level. There is no need for
the development of civil society capable to
specify a vague discontent and fear, as in
any area there are always people, and it is
always possible to identify their concerns in
a variety of ways (although this will require
considerable efforts).
»» It should be recognized that a person
cannot help being disturbed by such threats
as conflicts; acts of terrorism and weapons
proliferation; transnational threats of human
smuggling and drug trafficking; the spread of
epidemics; environmental pollution; natural
disasters and lack of means for humanity
survival, which provoke millions of people to
There is an urgent need for structural, social,
economic and psychological reorganization
of the entire social medicine in the North
Caucasus, starting with the structure of the
health care and social security.
may well be justified by competent experts,
professionals and citizens exactly from the
position of human security. For example,
when in times of crisis the citizens of the
United Kingdom found out about their government‘s plans to finance the construction
of two new ballistic missile submarines,
they expressed an opinion that in the context
of the economic crisis, it is better to spend
the money on health care and social needs
10
of human life and safety.
»» The conflicts in the Balkans and Arab
East, accompanied by mass violence and incidents of barbarism and savage cruelty, are
once again an occasion to raise the question
of sovereignty boundaries and responsibility of specific governmental officials for its
citizens and particularly for their safety. The
same question concerns all actors of political and civil conflict – the opposition and the
since human security has been out of the
system of sovereign states, the problem of
identification of threats appears, i.e. solution
of the issue if a state provides the required
level of human security or not. If it does not
- we have a situation of possible intervention
into the state affairs of supranational or
non-state entities.
»» Ideally the easiest way would be to
transfer task of formulating the threats to
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
live a life full of oppression and despair. And
this, in its turn, is fueling chaos of extremism
and terrorism.
»» Of course government and political elite
have an advantage over other social actors
in the meaning of influence over the audience
to activate emergency power measures for
safety or under its pretext. In the democratic
systems government has the advantage gained by electorate election, which provides it
with a considerable weight in convincing the
society of the need for emergency measures
in response to a particular threat. However,
in developed democracies, the society also
has the right to decline the official interpretation of the threat and therefore reject the
adoption of these measures.
»» In non-democratic societies the formulation of threat perception and decision-making processes in the field of security are
often controlled by the military, along with
officials and political elites. The influence
of social pressure and trends of security
policy remains limited or non-existent. In this
context political elites may exploit extreme
forms of security, thus achieving certain political goals and strengthening their positions
of power. In any case competition of ideas
and free exchange of views are necessary.
»» Once again we note that during the bipolar period the issues of „global problems of
humanity“ and international security had the
sense of competition of ideas and socio-political models, each of the superpowers was
offering its conceptual approach to solve
these problems. Neither of the models was
ideal. But more important was the fact of
competition itself in the context of different
horizons of the future with formation of
short-, medium- and long-term forecasts.
On the other hand, the competition (or rivalry) of the great powers did not actually pay
much attention to human security.
»» On the contrary, it may be recalled that
small states of Europe have contributed
to the discussion of security issues in the
context of the interests and rights of an
individual. Their efforts have not only leв to
the creation of the European Organization
for Security and Cooperation, one of the
activities of which became the rights and
security of an individual. By themselves,
small neutral countries of Europe have created a zone of stability, played a positive role
in the maintenance of peace and resolution
of conflicts, implied efforts to reduce the
level of militarization of international security
systems. It should be noted that the issue of
human security is naturally closer and clearer for small states by characteristics and
mentality.
»» In this regard there is a need for more
intensive and constructive dialogue between people of different cultures, ethnicities,
religions and different political parties in
order to bring together moral guidelines on
which a greater coherence in the world can
be achieved, and a greater understanding
between the institutions of government and
civil society. The formation of future based
on new principles requires the ability to see
other cultures through the lens of tolerance
and the development of skills of non-violent
conflict resolution. People living in a single
planetary space need for all of them some
kind of a set of common values, norms,
attitudes, etc., that together provide a modus
vivendi for all members of society, as well as
its safety.
»» It is obvious that all people and nations of
the world have faced global problems. That
is why their resolution will require international cooperation and responsibility of each
state of international community, including
failure to prevent cross-border threats within
their territory. Particularly its role is to bring
understanding of destructive nature of some
types of human and state activities and
pointing out the global issues at the level of
acceptance; and most importantly of necessity to implement management decisions at
national, inter-state and international levels.
»» It is easy to see that global problems
have increasingly threatened safety and
well-being of each individual directly. In any
case a private individual in the first place, not
the state and the authorities, in his normal
life confronts various problems, and even a
number of global issues that threaten his life.
»» Understanding interconnections of
global issues and intention to overcome the
conflict between human and nature and the
conflict between the interests of states and
human constitute the concept of sustainable
development. The emergence of this concept
and subsequently of the UN program on
sustainable human development is related
to an attempt of a system response to global
issues and challenges of evolution. The essence of the concept of sustainable development is reflected in the orientation of an each
human and human groups on the behavior
and patterns of social and cultural self-organization which are alternative to destructive
forms of political, economic and intellectual
activity, conflict and selfish expansionary
settings in domestic and foreign policy. The
concept of the sustainable development has
as its goal the harmonization of relationship
between individual and groups of them with
the natural and social environment, which
would minimize conflict in the bio-social
system so much that will allow neutralization of emerging threats in due course. The
above mentioned observation involves the
transformation of social and political culture,
including in the field of international relations
and world politics.
11
Global Issues And Human Security I Vladimír V. Shtol
»» By and large, ignoring the principles
of sustainable development leads to the
fact that a state or a corporation becomes
eventually relegated to the periphery of
evolution. Its competitiveness as of an
organization reduces, because higher
human and environmental requirements
stimulate the emergence of more complex
research and production and managerial
technologies. On the other hand, desire to
create and provide innovative technologies
at the expense of ignoring the principles
of sustainable development leads to the
degradation of human civilization.
»» Useful technological and economic
output of science, technology and foreign
trade activities of military-industrial complex for the society, which is often referred
to by business elites, is much lower than
risks and costs that result from production
and sales of weapons. At the same time the
arms race, the defense industry and the
armed forces require significant resources in terms of volume than they actually
need for national security. Not to mention
the fact that elites of military-industrial
complex and armed forces in non-Western countries continue to claim for more
political and economic resources than it is
actually required for their production and
professional business. Immoral side of the
ongoing arms race is also apparent, no
matter what guise it uses to cover itself.
»» Obviously for successful resolution of
global issues it is not enough to rely on
the efforts of individual states or alliances
of states. And it does not just concern the
consolidation of resources, but the need
to intensify international cooperation and
to expand the discussion on how to address the relevant issues in the aspect of
further ways of human evolution. In this
regard one can agree with the views of
those scientists and politicians who come
to a conclusion about the need to institutionalize the concept of „international
community“ and creation of institutions
of global governance. The fact that idea
of global governance is rejected by the
state-centrist approach supporters, and
so far it is not clear how and on what basis
such institutions can be created, does not
mean that the transition to a sustainable
development should be postponed and not
to be considered in a practical way.
»» In the early XXIst century globalization
is likely entering its climax stage when the
process of strengthening the interrelatedness may soon end up with the unification
of mankind. Some are pleased with this
perspective, others are terrified, but most
probably it has acquired the features of
historical inevitability, as the inertia of relevant historical and geopolitical dynamics
12
accumulated over centuries is too strong.
Obviously now the question is not if the
world unites or not, the question is on
what basis the world will unite and how
the self-consciousness and ideologies of
different nations and humanity as a whole
will change.
»» By and large, the focus should be on
the „humanization“ of international relations and world politics with the trend of
subordination to the universal rules of individual ethics arising from human morality.
Question of changes of the existing world
order based on a culture of peace, the contours of which have yet to be drawn, arises
on the agenda of the world politics. It cannot be considered normal and acceptable
that the internal and international armed
conflicts threaten the safety of citizens, the
production of new types of weapons under
any subtext diverts vast resources from
solving social problems and encourages
the use of force, that the demonstration of
direct use of force for the sake of international stability and peace does not reach
its target, but on the contrary, creates new
centers of tension.
»» Provision of international, global and
national security should be linked to the
resolution of the global problems and in
the context of human security. This provides the latter with the highest status of
threats and challenges, both in national
and international politics, aiming to ensure
the safety of an individual and of society
regardless of their belonging to any political system or ideology. ¦
[4] New Dimensions of Human Security.
UNDP Human Development Report
1994. P.23.
[5] Steans J. Gender and International
Relations. An Introduction. Cambridge,
UK: Polity Press, 1998. P. 126.
[6] Puchala D.J. Human Security. - World
Encyclopaedia of Peace.
Vol. 2. N/Y/ Oceana Publishers. 1999. p.
458.
[7] Axworthy L. Human Security and Global
Governance: 2001. Putting People First
// Global Governance, January-March
Putting People First Vol. 7 Issue 1, P. 19
[8] Axworthy L. Human Security and Global
Governance: 2001 Putting People First
// Global Governance, January-March
Putting People First Vol. 7 Issue 1, P. 19
[9] Waever О. Op.cit. P. 34.
[10] Barnett J. Reclaiming security. - Peace
Review. September ! ((&> Vol. 9 Issue 3.
Literature:
[1] Cohen, R.. Mikhalka M. Security
Taken from EBSCO Database: Academic
Search Elite. Item Number: 9711092014.
[11] WaeverO. Op.cit. P. 55
on the base of cooperation, new
perspectives of the international order.
Publication #3 of the
Marshal Center.
[2] Cohen, P.. Michalka M. Security on the
base of cooperation, new perspectives
of the international order. Publication #3
of the Marshal Center.
[3] Freedom from Fear. Canada‘s Foreign
Policy for Human Security. Published by
the Department of Foreign Affairs and
International Trade. 2001. P.1
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
„It is easy to see that global problems have
increasingly threatened safety and well-being
of each individual directly.“
»»
The concepts of economic development of Italy in the end of 20th – beginning 21st centuries I Alexander G. Nesterov
The concepts of economic
development of Italy
in the end of 20th
st
– beginning 21 centuries
Alexander G. Nesterov*
abstract:
The article is devoted to Italian conceptions of economic policy declared in later 20th by Italian politics and economists
Pietro Armani (right) and Romano Prodi (left), all this conceptions bee actual in early 21th century.
Key words:
Italy, economic policy, social economy, European Union, Romano Prodi, Pietro Armani.
* prof. Dr. Alaxander G. Nesterov, Chairholder of Chair of European Studies, Ural Federal University, Yekaterinburg, Russia
»» On the verge of centuries
for politicians and economists of united Europe it
became obvious, that it is
necessary to clear up the
vision of unification of the
European continent, including an economic sphere.
»» The general concepts of the European
development also formulated by a president of the European Commission in 1986
- 1996 Jacques Delors, and outstanding
European politicians Dr. Otto von Habsburg,
and many other European politicians. And
other thinkers have addressed to the conceptual analysis of socio economic sphere
as politicians of the separate European
countries. The reference to their works is
necessary for understanding of modern
lines of the European social and economic
development in conditions of crises at the
beginning of XXI century.
»» Last decade of ХХ century Italy was finally included into a group of the most economically advanced countries of the world
- so-called (G7), transforming at the beginning of XXI century into G8 after introducing
Russia into this group. It was promoted
by high rates of economic growth. As the
modern researchers mark, the real growth
GDP in Italy outstripped other economically
developed countries of the world: in 1970 1998 the growth was 80 % (in France - 68,
in USA - 62, in Germany - 37) [2, p. 26]. On
the verge of centuries 18 % of economic
potentials of the countries of the European
Union 4 % of a world GDP consisted a share
of Italy. On the data of the European statistics, by 2007 GDP of Italy made €1 536
million (12,5 % total GDP of the European
Union), conceding only Germany, France
and Great Britain [6, p. 74].
»» The researchers mark, that Italy embodies many features of south European
socio economic model of development.
A Feature of this model is rather late,
industrialization, that from the very beginning has put the Italian economy in
the situation of the weak partner on the
European market. For south European
model of economic development „family“
properties are in characteristic prevalence, accompanying with a high degree
of concentration of the capital to the top
part of industrial structure and extreme
dispersal of the capital in a base echelon,
direct participation of the state in economic
activity, export specialization on branches
of an average technological level and in the
sphere of services (tourism) [1].
»» By the beginning of 90-s it became
obvious, that both political, and economic
spheres of Italy require reforming. The
reforms of economy in many respects
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
were caused by changes of processes of
the European integration, creation on the
basis of the European Communities of the
European Union and beginning of realization of so-called “Delors plan” on introduction of uniform European currency within
the framework of the European economic
and currency union.
»» Reacting to a varied situation, the basic
political forces of Italy aspired to formulate
the approaches to realization of the economic and social tasks which have arisen
in the end ХХ of century. At the first half of
90-s the conceptual bases of the approaches to this sphere have stated as the
representatives of right, and left blocks (it
was connected to preparation for general
election of 1996, on which already two political coalitions – right blocks “Il Polo della
Libertà” and left blocks “L’Ulivo”) precisely
resisted each other.
»» The right concept of economic and
social reforms in the country was stated in the book of Pietro Armani “Social
Economy of the Market: Governmental
Policy of the Rights”, published with the
foreword of the leader of a party a National
Alliance of Gianfranco Fini in 1995 [5].
»» Formulating the basic ideas of the right
coalition, Pietro Armani emphasized necessity of tax reform, which could reduce
amount of the raised taxes from 100 to 8,
a necessity of expansion of state attention
to small and average business and support
new industrial clusters, preservation of the
state control above economic development
of the country [5, p. 143-154].
»» The independent sections of the
program were devoted to the decision
of a problem “improvements of the enterprises” [5, p. 164-166], to change of policy
in sphere of employment [5, p. 170-174],
to pension reform [5, p. 189-202]. Pietro
Armani marked, that the traditional state
regulation of system of the labour relations
and pension sphere has resulted in complete bankruptcy of the named spheres of
socio economic life [5, p. 190].
»» By opinion of Pietro Armani, it is necessary more actively to involve the population into independent economic activity,
moreover, it also corresponded to conceptual approaches of European integration
structures [5, p. 78]. Strikes requiring
increases of wages and reduction of
working week, the requirements of social
privileges which are put forward by broad
masses of the workers, in opinion of Pietro
Armani, reflected only social demagogy
of a management of trade unions and left
parties, and only could bring the country to
a serious economic crisis [5, p. 183].
»» The special attention, in the concept
of Pietro Armani, has given to a problem
of a privatization of public sector of the
Italian economy. As well as many other
economists, Pietro Armani considered, that
the state economy is inefficient and high
cost, though the state regulation of economy in the Italian conditions is necessary
[5, p. 204]. In this connection reforming
such state structure is necessary, as IRI
(Institute of industrial reconstruction,
vice-president Pietro Armani was from
1980 to 1991 [5, p. 224]), and privatization
“ENEL” (National electro-power company
of Italy [5, p. 214]). The main idea of Pietro
Armani was idea of state regulation of
the social relations at the time of market
economy, and significant reduction of state
paternalism , preventing the development
of market economy of Italy.
»» Practically simultaneously with
center-rights, its vision of transformation economical and political realities
of Italy was formulated by the leader of
center-lefts coalition “L’Ulivo” of Romano
Prodi. In 1995 Prodi has published the
small book “To Govern Italy: the Manifest
for Changes”, where he has published ideas, which, he believed, were necessary to
put into a basis of reforming Italian society
and states.
»» Prodi emphasized, that the fundamental situations of a National Alliance favour
to strong direct participation of the state
in economy. At the same time economic
freedom, in opinion Prodi, is a break with
the past, belief in rules of a competition
and market, destruction bureaucratic state
building, which oppresses the rights of the
citizen and reduces his its creative abilities. Prodi condemned of protectionism
of government of Silvio Berlusconi (1994),
an excessive intervention of the state in
economy, he propagandized “easy” government as a fundamental element of any
modern economic policy. The „easy“ state
is the state, which organizes and perfects
own functions of the arbitrator and, hence,
defines rules of competition in all sectors,
especial in the sector of public services,
where there is a private management and
state enterprises [7, p. 22]. The attention
should be paid to violence, which proceeds
from monopoly of public sector, and also
possible abuses from the private businessmen. The enterprises do not require bureaucracy, but however there is a necessity
in rules of the monitoring system and it is
necessary, that these rules were observed.
Prodi was the supporter of the active progressive privatization program. The process
of privatization, according to Prodi is one
of opportunities to force economy to work
more effectively and so to give an opportunity to the country to participate more efficient in the international competition, but
15
The concepts of economic development of Italy in the end of 20th – beginning 21st centuries I Alexander G. Nesterov
it is also beneficial to expand poor base of
the Italian capitalism. Therefore center-lefts
have made a choice in favour of expansion
and increasing the property of the participants of economic system.
»» Prodi was sure that to achieve a due
level of political democracy, without parallel expansion of economic democracy
it is impossible [7, p. 24]. The situation in
Italy requires the solving of a problem of
competition and a problem of discipline in
sector of mass-media. The modern model
of television broadcasting does not meet
functioning of democratic laws. The strict
monitoring of networks and rule of behavior is necessary, the auditing of spheres
of daily press is necessary to liquidate
a concentration of power in one hands, as
their influence has an effect on a choice and
political behavior of the people.
»» The following question, which states
Prodi in the program is an issue of tax
system. The question on the taxes, about
a role of state regulation of economy and
social sphere through the taxes became
one of the major items in pre-election struggle of 1996. In opinion Prodi, the problem
of tax compatibility in Italy should become
an object of excessively steadfast attention
as concerning the importance of state debt,
which was formed by years, and also as
watch compatibility concerning trust of
the international economic community in
relation to Italy dependent in the greater
measure, how Italy tries to solve the economic problems [7, p. 25]. The tax policy is the
centre of compatibility and tool of selection
of priority directions.
»» The tax burden in Italy is strong and in
any cases intolerable, in percentage in GDP,
this burden really is higher than average
European parameters. But, emphasized
Prodi, all the same it does not exceed
interests in the countries, such as Spain,
France. In these countries the number of
services rendered by the state to the citizens is comparable to amount of services in
Italy. The divergences are available in questions of a level of evasion from payment of
the taxes and qualitative parameter of given
services. The evasion does “intolerable”
a cargo of tax burden for the honor citizens,
who can not be satisfied with the exchange,
their own taxes on a public health services
or school education, which neither meet
expectations, nor appropriate to a modern
society! Tax burden in a society, where it is
necessary to pay for all and when parents
begin to postpone money to school before
their child is born, can not be equal to taxation in Germany, where the share of the
state in the school system and in system
of public health services is crucial, and the
government after years of discussions has
16
proved free medical services at home for
people of pension age having chronic diseases, for example illness Alzheimer.
»» Such examples show, how tight a tax
level and a level of services, rendered by
the state, are plaited among themselves,
so the tax burden is connected to a choice
of state. Not supported by any consecutive
policy, statements concerning a general
tax mitigation, especially those are used in
pre-election struggle, will result, in opinion
Prodi, to an immediate recession of the
incomes from the taxes earlier, than any innovations will be accepted in the legislation
[7, p. 30]. This severe consequence is even
more necessary, when there is a stock of
the public debt exceeding GDP. By one of
fundamental elements of the state budget,
which is formed actually from the characteristic cost of the debt, which is too sensitive to the interest rate interconnected in
its turn to the decision of national and international economic community, concerning
a sequence of policy held by the government [7, p. 31]. Thus, Prodi emphasizes
a problem of reduction in an equilibrium
condition of the state debt, as determining
importance and far most complicated
decision, that requires to rethink policy of
the state in sphere of the costs and it is
required to define the volumes of re-structuring, which can not be limited only with
several clauses of the state budget or can
be realized in a short interval of time.
»» It is about sizes which to reach needs
a wide social consent and years , as the
realization of ideas is complex, when the
community purposes are not shared widely
and are not considered realistic by public
opinions. Strong ambiguities arise, when
the necessity of protection of the weakers
finishes with the protection of common
interests. The previous state policy has
caused an illusion, that everyone can hope
for free-of-charge state services or special
orders in the sphere of pension maintenance, where premature payment of pensions
or privileged status became rather a rule
than exceptions. Prodi considers, that first
of all it is necessary to save and to reconstruct social state. From the point of view
Romano Prodi, it was absolutely necessary
to emphasize that requires protection,
according to the obligatory debt everyone
to the state and according to a necessity of
balance of the state account [7, p. 32].
Conclusions
»» Thus, and concept Pietro Armani,
reflecting sights of Italian right-liberals on
economy, and a concept of the leader of
left-liberals coalition Romano Prodi, converged in one: Italy should keep and develop
the modern social state based on market
economy. The difference of the right-liberal
point of view on economy from left-liberal
consist first of all that left-liberal believed,
that the decision of tasks of economic
reforming of Italy can be carried out first of
all at the expanse of the most wealthier population, not supposing a tax evasion; at the
same time right-liberals believe, that, the
reduction of a tax burden for working people
of the country will lead to an occurrence of
new jobs, increase of wages and so to an
increase of a standard of living of the Italian
people.
»» An attempt of realization right-liberal
economic concept has been undertaken by
right-central government of Italy of Silvio
Berlusconi (2001 - 2006). The economic
reforms of Berlusconi were extremely
negatively met by a significant number of
the Italians, and it led to a failure of right
coalition at the elections in 2006.
»» Left-cental governments of Romano
Prodi (1996 – 1998, 2006 – 2008) and
Massimo D’Alema (1998 – 2000) tried to
realize ideas stated by Romano Prodi in his
book. However and these attempts have not
resulted in success. European economical
crisis of 2008, has resulted that the Italian
governments have returned again basically
to right-liberal approaches of development
of the Italian economy. The social and economic measures of the third government
of Silvio Berlusconi (2008 – 2011), held in
conditions of crisis, have not resulted in
success, and at the end under the pressure of social discontent the right-centeral
government resigned. So-called „technical“
government Mario Monti (2011 – 2012),
replaced government of Berlusconi, began
a rigid struggle with the crisis phenomena in
economy of Italy, realizing basically right-liberal economic concepts, that are more
suitable in conditions of the permanent developing crisis which has transformed Italy
into one of the patients of the countries of
the European Union. These measures were
approved by the European Commission, but
have caused a new wave of discontent in
the country, not wishing to live in conditions
of austerity, that has resulted at the end of
2012 in a resignation of government Monti
and new general elections in February, 2013.
»» It is obvious, that the Italians aspire to
protect their social achievements received
during previous after war decades. At the
same time, the European economists consider, that focused on more rigid economy and
private initiative right-liberal concept of development of the Italian economy reasonably more corresponds tasks of withdrawing
the country from the crisis. ¦
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
The concepts of economic development of Italy in the end of 20th – beginning 21st centuries I Alexander G. Nesterov
Literature:
[1] Авилова А.В. (2001) Италия:
особенности южноевропейского
пути развития. In: Мировая
экономика и международные
отношения. 2001. № 5. С. 77 – 86.
[2] Животовская И.Г. (2004) Экономика
Италии (обзор). In: Современная
Италия. Москва, 2004. С. 26-42.
[3] Зонова Т.В. (ed.) (2011). На
перекрестке Средиземноморья:
«Итальянский сапог» перед
вызовами XXI века. Москва: Весь
мир, 2011.
[4] Филипацци М. (2012) Итальянские
индустриальные округа: опыт для
России. In: Россия и государства
Апеннинского полуострова на
современном этапе. Доклады
Института Европы Российской
Академии наук. Т. 285. Mосква, 2012.
С. 121 - 130.
[5] Armani P. (1995). Economia sociale di
mercato. Una politica per la Destra di
governo. Roma, 1995
[6] Europe in Figures. Eurostat Yearbook
2009. Luxembourg, 2009.
[7] Prodi R. Governare l‘Italia: Manifesto per
il cambiamento. Roma, 1995.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
17
Social medicine in the regions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficulties I Svetlana A. Lipina
Social medicine in the regions
that have experienced poor
socio-political situation and
ways to resolve some
of these difficulties
Svetlana A. Lipina*
abstract:
Human potential - the main driving force of social progress. On how society and its social structures are taking steps to
ensure adequate guaranteed minimum conditions of human life, the maintenance of physical, mental and social wellbeing depends not only on the public health of the population, but also to ensure the reproduction and quality of labor
resources that form the basis for social and economic growth.
Key words:
Social medicine; Socio-political situation; Solutions.
* dr. Svetlana A. Lipina – Doctor of Economic Sciences, Head of the Laboratory Institute for Advanced Studies of Russian
academy of National Economy and Public Administration, Head of sector of Council for research of the productive forces of the
Ministry of Economic Development of Russia and the Russian Academy of Science.
»» Research the concept of
public health abroad (outside
of Russia) has a long history
and is largely completely
different category than the
Russian academic vocabulary.
»» In the early twentieth century in the
health sciences area emerged, called social
medicine. In 1902, the German physician
A. Grotjahn voiced in his lectures the concept of „social medicine“, which has been
designated a top priority concern for public
health. Since then, more than a hundred
years have passed, but the transformation
that took place over the years in the world
community, say that this topic is not lost
relevance. Thanks to the researches of the
International Labour Organization (ILO),
the term «social medicine» is widespread
throughout the world, and especially in recent decades, largely due to deteriorating
health.
»» In today‘s world we are seeing quite
a positive trend - is the adoption by many
countries and regions, social strategies to
ensure alignment between the objectives in
the social and economic policies, where the
main directions of the state policy is to care
for the health of citizens. This is the clearest
indicator of the development of social medicine, which is closely linked human life, his
lifestyle, and social factors that influence
health. No coincidence that many scholars
and practitioners of one of the most important functions of social medicine called support and recovery of individual and public
health in the country, that is, specific living
people with the social attributes: the position
in society, professional employment, marital
status, vital value-semantic orientation.
»» However, the social efficiency of health
and social medicine are far from ideal in
most countries of the world. Modern society
is characterized not only the emergence
of new infectious diseases in combination
with social diseases of particular threat to
the health of the nation as a whole: AIDS,
alcoholism and drug addiction, and health
impacts of global environmental change,
uncontrolled migration, social unrest, ethnic
conflicts and local military action. Today, no
country alone can not fight and defeat those
continuing threat to humanity.
»» Many scholars and practitioners of one
of the most important functions of social
medicine called support and restoration of
individual and public health from the economic and social disasters that are caused by
dysfunctional situations of warfare, ethnic
and military conflicts and other events connected to the „social security“ due to various
unforeseen circumstances.
»» Choosing a theme of my report is in
response to the concerns of modern society
a problem of public health in the countries
and regions undergoing socio-economic transformation of the state system,
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
environmental disasters, war and ethnic conflict.
»» The logic of the situation requires a study of the state of public health in regions undergoing military action and ethnic conflicts, analysis and disclosure of the social nature of the conditions for the social rehabilitation of the affected population, health studies „lost generation“
and, most importantly, to discuss these pressing issues in international formats.
Image 1:
Geographical position of Russia
on the world map
My research program on the North Caucasus has been going on for over 10 years, beginning in 2000. For the international community, the region is very important because in 2014,
in Russia, in the city of Sochi, will pass the Olympic Games.
The object of study is the regional socio-economic systems of
the North Caucasus, where one of the subjects of the study is
to examine the totality of social, economic and demographic
processes. Actually, the subject of my research for the degree
of Doctor of Economic Sciences was connected with the region of the North Caucasus. Now I finish the second wave of
a larger project on the Greater Caucasus, but my study may
also address the post-Soviet space. I have made the analysis
of key social characteristics of the state of public health, the
provision of social and health services in some disadvantaged
areas of the world undergoing transformation and breaking
the entire state system, ethnic conflict and war situations.
»»
19
Social medicine in the regions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficulties I Svetlana A. Lipina
Image 2:
Map of the Greater Caucasus
Image 3:
Map of the Russian Federation, the selection - the North
Caucasus region
20
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Social medicine in the regions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficulties I Svetlana A. Lipina
»» At the conclusion of scientists from
the Russian Academy of Sciences, the
theoretical value of my research is the
scientific development of a new methodological approach to the study of social and
economic processes in the North Caucasus
region, in the development of the initial
methodological guidelines, taking into account the conceptual foundations of ethnic
features, practical recommendations for
the creation of specific areas of economic
development of the North Caucasus. The
practical significance of the work lies in
the fact that many of the scientific studies
have been implemented and can then be
used to control and predict the processes of
socio-economic development of the North
Caucasus republics in the medium and long
term, for the improvement of the regional
dimension of public policy in the South of
Russia.
»» The main results of the study were
presented in the reports on the scientific
and practical, including international conferences, seminars, in the State Duma of the
Federal Assembly of the Russian Federation,
organized by the Committee on Safety
of State Duma of the Russian Federation
and the National Fund for anti-crime and
anti-terrorism. A number of provisions in
place in the „Strategy for Socio-Economic
Development of the Chechen Republic to
2020“, were discussed at the conference „Prospects of development of small
and medium enterprises in the Chechen
Republic“) with the participation of representatives of federal departments and
agencies, the Office of the Plenipotentiary of
the President of the Russian Federation in
the Southern Federal District.
»» A number of the thesis was included
in training programs and reports the conference „Investment and Innovation in the
Stavropol region“ within the training seminars for specialists of the state executive of
the Southern Federal District (2007). Basic
provisions on Strategic Development of the
North Caucasus republics, and finding ways
to achieve social stability in the region at
the request of the electronic media version
www.viperson.ru , www.kandidat2008
, www.c-society.ru (peer-reviewed by
the scientific community), the author was
allowed to accommodate portal pages for
public access and discussion. Based on the
provisions and recommendations of the
research, the authors conducted a lecture
at higher education institutions, as well as
units of the Ministry of Internal Affairs of
Russia.
»» The information base for the study were
statistical and informational materials state
agencies, reports on the activities of health
and social services, analytical reports of
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
research organizations, materials, periodicals and scientific conferences.
»» Using the example of the Russian
regions, the newly formed republics of the
North Caucasus, former Soviet republics in
Central Asia as well as Africa and the Arab
Middle East, in my work, I endeavored to
illustrate the conceptual context of political
reforms to social issues, to shed light on the
most troubling problems due to the state of
public health.
»» Modernization and reform of the
Broader Middle East, for a number of reasons, is today one of the main and most
difficult problems of the world community.
This is a melting pot, which has increased
pressure on many fronts. Here, under
the influence of a number of domestic
political, social, economic, ethnic, and
other factors, the situation is complicated.
Having uncontrolled migration and the
consequent criminalization of some ethnic
communities. A high unemployment rate
and, consequently, low standard of living,
are a breeding ground for the formation of
inter-ethnic crisis processes and conflicts
that may spread to the north, to the countries of the South Caucasus and SouthEastern Europe, and through them to other
European countries.
»» The Central Asian countries (especially Tajikistan, Kyrgyzstan, Uzbekistan,
Turkmenistan), amid the collapse of the
Soviet Union, which gained independence in
1991, faced great difficulties, not only political, but also social and economic. In terms
of political, economic and social transformation of the state machinery, the issues of
providing and maintaining the health of the
population are most acute in the complex
socio-economic problems of almost all of
the newly formed states.
»» Inherited the Soviet health care system,
to guarantee universal health care, has
failed. The changes of the political, ideological domination earlier values and attitudes
demanded urgent reform of uneconomic
and inefficient in the new environment,
education and health. The worsening economic situation seriously affected not only
the material objects of the health system,
which are dilapidated and crumbling before
our eyes, but also to health professionals
whose qualifications reduced. Modern medical equipment is almost no primary care
is poorly developed, and on the promotion of
healthy lifestyles was a dream. Worsening
social problems, migration offsite flows,
especially of the male population of these
countries, reduced health, ethnic conflicts
create an objective need solutions all related issues. But the inevitability of reform in
health care can not be separated from the
political and socio-economic environment,
at the same time, the crisis of health and social services in these countries are so deep
that hinders the overall socio-economic
development, while creating an unfavorable
political environment.
»» One of the factors that significantly
influenced the slight decline of poverty in
the last five years, is migration. For example, nearly 1 million Tajiks, which is almost
15% of the population who are temporarily
or permanently work abroad, mostly in the
Russian regions. And because of the status
of illegal immigrants, migrant workers are
marginal lifestyle and suffer poor conditions
at work and at home, to save money and
help their families.
»» Based on an analysis of intelligence,
focusing on large online surveys, web-based media, it should be noted that the most
unfavorable characteristics and livelihood
options as unacceptable the country had
undergone military action and ethnic conflicts in Afghanistan and Central Asia.
»» The consequences of the economic
blockade and foreign occupation of Iraq has
led to a real threat of mass distribution of
infectious diseases in the different provinces
of the country. Even in a state of crisis are
thousands of Libyans who were wounded
during the war. With sharply escalated food
and housing problems, acute shortage of
material and financial resources significantly worsened the state of education and
health in the majority of the Libyan provinces. Unsatisfactory state of health - health
and social services leads to dysfunctional
and hard epidemiological situation.
»» Against the background of a protracted
economic crisis, have had conflicts clearly
shows that in complex, difficult economic
conditions in most of the low value attached to high infant mortality rates, particularly from infections as well. Prevailing
epidemiological situation. In times of war,
as a result of displacement, far worse health
in children of all ages, but mostly those who
had been born at this time. Low quality and
inaccessibility of medical care, the intensification of health and social consequences
of diseases of childhood leads to deep
morphofunctional disorders and to reduce
the adaptive capacity of offspring, which
will undoubtedly have a negative impact on
the subsequent health and development of
children.
»» Due to the fact that the vast majority
of the citizens of the region who have had
a variety of ethnic conflicts, live in a protracted emotional and social stress, they need
psychiatric help. Here the problem of social
medicine is to improve the social and psychological environment in the development
of institutions of counseling populations
caught by accident in emergency situations.
21
Social medicine in the regions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficulties I Svetlana A. Lipina
»» The desire to improve the social and
health care has long been a subject of
interest of economists, doctors, political
scientists, sociologists, and other professionals of the social sciences and politics.
Because dominance in recent public sector
services, including emerging social complex
(including, above all, health) requires new
approaches to the development of social
medicine. In the tasks formulated by the
World Health Organization (WHO) for health
in the 21st century, it is determined that
health - a set of joint action at the level of
society and to strengthen public control over
the determinants of health. The Global Jobs
Pact, adopted by the International Labour
Conference in June 2009, calls for all citizens
of the minimum social protection, that is,
universal basic social security.
»» The problems social welfare and the
development of social medicine is relevant
today and for Russia, especially in the
Russian regions - the North Caucasus.
The standard of living in this region are
generally lower than in the central regions
of Russia. I will explore the region for more
than 15 years. Difficult economic and social
conditions in the republic, environmental
shocks, other stress factors evident in
the negative dynamics of socio-mediated
diseases. Sanitary and epidemiological
situation can be described as dysfunctional
and tense. Stored and difficult situation for
a number of infectious diseases. Protracted
emergency situation related to the ethnic
conflict caused irreparable damage not only
harm psycho-motor of the population, but
also the material-technical base of medical
institutions of its human resources.
»» Established to date in Russia socio-economic situation shows that the
health system is very limited and is only
in the making and implementation experience of the medical and social work. The
fact that the proliferation of professional
specialists in social work in health care in
Russia, conception prevents departmental
divisions. The lack of unity of purpose and
the different effect of Health and Social
Security does not allow professionals to
focus on social and medical rehabilitation
of people and reduces the effectiveness of
the specific achievements. In the context
of mass social exclusion of citizens of
Russia occurred drastic cuts in social guarantees and minimum social standards
(cost of living, etc.), having the highest rates
of poverty and mortality, especially for those
who are unable to self-service.
»» Negative social effects associated with
poor working conditions, industrial emissions, adverse environmental conditions, poor
quality of drinking water have been reinforced occurrence of occupational disease.
22
A particular problem is the impact on the
health, especially children‘s, radioactive
contamination of the environment, including
low-dose radiation.
»» It should be noted that the question of
providing and maintaining the health of the
population in the North Caucasus are most
acute in the complex social problems of the
region. Most medical rehabilitation is conducted in outpatient and inpatient health care
facilities. Professional and social rehabilitation is even more difficult to solve. Of the
region‘s social tensions caused by poor living
conditions, high level of poverty most of the
population, fear for the safety of loved ones,
to the unsecured old age, acute need for
housing and its inaccessibility, lack social infrastructure, and often inaccessible medical
care. Much of the population need not only
medical, but also in the socio-psychological
and psycho-neurological care, as against
the constant stress causes such serious
diseases as apatiko-depressive reactions,
hypertension, cardiovascular disease.
»» Certainly, in this region, a social worker
in a medical facility - while the phenomenon of discharge is very rare, although in
need of social assistance today as different
groups of patients and health care workers.
Currently critical lack of comprehensive
social service centers that have a time-dependent services for the elderly and
disabled. Indeed, in the medical and social
rehabilitation needs almost all people with
disabilities, especially in rehabilitation
therapy with a course of psychological
rehabilitation - in 94.6% of cases, labor
device, especially people with disabilities III
of -61.5% of disabled people in rehabilitation
- 48.8% disabilities. There are, of course,
and disturbing facts. For example, 25%
had injuries and chronic diseases. Most
are men of working age - 56 years, and it‘s
mostly the consequences of military action,
which, along with rates of psychological
rehabilitation needs and integrated social
work. The above examples illustrate that
social medicine is essentially in the republic
is in its infancy, it is an objective need to
address the interrelated issues of health
and social problems. The high level of need
of social assistance, in so-called social
physicians who have engaged in the health
of these people, perhaps, become a partner
of the patient, and is responsible not only
for health, but also dealt with the problems
of organization of social assistance to those
people who are the main factors driving immediate attention to this problem. The importance of human resources for the optimal
functioning of the system of social medicine,
improve the quality of not only medical, but
social and psychological assistance is widely
recognized in many European countries. And
the existing order in the health and social
medicine of the North Caucasus, as well as
features of the national character and the
mental region‘s population, need to change
the organizational activities towards social
and medical orientation as the most requested form of social services in the region.
»» However, in the North Caucasus,
there are great potential opportunities
for the development of social medicine.
First of all, it is important to pay attention
to these opportunities and develop a new
multi-channel strategy for reconstruction
and development of available resources and
capacity. I‘m not sure that those resources
were sufficiently investigated and studied.
»» First, historically, in the North Caucasus
preventive health is the only condition for
the successful survival of humans as part
of the social and mental life mountaineer.
The result was a form of the relationship
between man and the outside world, with
health appears as a well-being, and as
a way of life. Social hygiene has always
been quality, transformed into a mechanism
that affects the value orientation of mountain
communities and its members. Therefore,
it should be emphasized that the reason for
the sharp deterioration of the health of the
population is not only unfavorable living, and
severe chronic stress caused ethnic conflict
situations in the region. Environmental
degradation, post-conflict „population
explosion“, low living standards of many
people, social inequality, lack of motivation
to maintain their health does not allow in the
near future to achieve rapid success in the
prevention of disease.
»» Developed in Russia medical standards,
the application of which will improve the
quality of medical care and patient care
according to the standards of financial
costs calculated on the basis of health care
standards and subject to quality assessment
of the assistance provided, which is particularly relevant to the North Caucasus. While
the existing network of social and medical
institutions in the North Caucasus Federal
District, do not match the needs of the region‘s population, and not enough dynamic
development, which prevents the identification of social diseases. According to Health
Ministry statistics, number of beds in medical institutions as an outpatient in 2011 in the
Russian Federation, the figure was 15.78 per
10 thousand people in the Caucasus - 8.57,
and the availability of trained health workers
and professional social staff is extremely
low.
»» Further development of health and social
services is not possible without changing the
system of financing the sector. This requires
the implementation of the state and municipal health-related pay, results-oriented that
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Social medicine in the regions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficulties I Svetlana A. Lipina
is „For complete case of treatment.“ This focus on the end result of a gradual transition
of health mainly on single-channel financing
through a system of compulsory health
insurance. These measures will provide
some balance in the structure of guaranteed health care and are often necessary for
implementation of financial resources. In
this case, the social worker will be playing
the role of coordinator: unloads medical
staff, determining the amount of integrated
health and social services to a particular
person or group and contributing to the
implementation of the medical diagnostic
and consultative assistance to the population, especially in the provision of mobile
diagnostic and treatment facilities for mountain and remote areas. And at hospitals and
health centers for social and health services
to organize a „Knowledge Hub and teaching
rooms,“ which could provide a methodical
and practical help. You can counsel, train
social, economic and psychological reorganization of the entire social medicine in the
North Caucasus, starting with the structure
of the health care and social security.
»» However, the deficit of the state budget
sources of funding in many regions and
countries undergoing market reforms in
health care, dramatically increased the
commercialization of some of the services in
this area, which led to the formation of more
than one source - the revenue from paid
medical activities. It should be noted that
due to the introduction of market elements,
the official paid medical services are already
quite common and provide up to 10% of the
revenues of health. And though they are real
factors improve the quality and cost-effectiveness of health services and a good source
of funding for many hospitals, has high
hopes for paid services is impossible, it put
patients at a disadvantage, hurting the poor.
And as in poverty in these regions are about
and restoration of public health of the nation.
»» We need a new social-oriented health
policy, part of which is a socially-oriented
medicine: shortening recovery of lost health
through the introduction into clinical practice
of modern methods of prevention, early
diagnosis of disease, the creation of polyclinics branches of medical and social rehabilitation and therapy, day care, ambulatory
surgery centers, etc.
»» One of the issues requiring immediate
attention is the implementation of community-oriented model of care that will make
a completely different view of the nature and
principles of social medicine in the country
and apply to the positive experience of the
world. It should be noted that the positive
experience of the global healthcare practice
is very important professional collaborative
activities of physicians and social workers.
Experience of implementation is community-oriented model of medical care may be
It should be noted that the question of providing and maintaining the health of the population in the North Caucasus are most acute
in the complex social problems of the region.
and retrain the medical social workers and
health personnel while simultaneously
the practical functioning. It is important to
deploy based on the separation of medical
clinics and social rehabilitation and therapy,
day care centers, outpatient surgery centers,
hospices and palliative care centers. Its
development will solve the problem of the
organization of care for patients with particularly severe disease (cancer diseases, the
extensive destruction of the joints, etc.). And
in district hospitals have bed day and night
stay - so-called „nursing care beds.“ The
content of this care is the medical and social
and can be made as from the local budget,
and social services. social work and work
with communities can be taken on board,
especially in remote rural areas, where
social workers carry out a very specific,
practical everyday functions of counseling,
for example, working with people with drug
or alcohol dependence, or have elderly and
disabilities.
»» There is an urgent need for structural,
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
a third of the population, and sometimes
more, there is a need of structural, social,
economic restructuring, starting with the
structure of health and social care.
»» We need a new social-oriented zdorovetsentristskaya policy at all levels of
government, part of which is to maintain and
develop a healthy working potential, that is,
the preservation of human health. However,
until now, the focus is not on the prevention
and the prevention of all these different diseases and their treatment in the late when
extended physical being patient, but he is
deprived of a full and active, healthy activity
and life. Thus dominates and delayed social
approach to the population in the social
sphere pulling out of the abyss in trouble
people when possible to prevent potential
complications. Called negative processes
require a fracture in the relationship of
health and social institutions in determining
occupational role function professionals
in social work, in addressing rehabilitation
objectives for the prevention, preservation
largely borrowed from contemporary British
health care system, working out perfectly
for years the German system of compulsory
health insurance, and operating today in many
European countries. There are many positive
and in particular the American health care
system and social medicine, which now also
waiting for reform. The desire to improve the
social and health care has long been a subject
of interest of economists, doctors, political
scientists, sociologists, and other professionals of the social sciences and politics.
Because dominance in recent public sector
services, including emerging social complex
(and, above all, health) requires new approaches to the development of social medicine.
In the tasks formulated by the World Health
Organization (WHO) for health in the 21st century, it is determined that health - a set of joint
action at the level of society and to strengthen
public control over the determinants of health.
»» One of the most important tasks of social medicine - an innovative health care,
as a new type healthier.
23
Social medicine in the regions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficulties I Svetlana A. Lipina
»» But in the North Caucasus region of
the natural attitude, the Russian southern
gem. The territory of the North Caucasus
special needs to maintain the ecological
balance of the environment. The transition to a „green economy“ - the most
important condition for reducing poverty.
Chronic poverty - the most visible expression of social injustice caused by
unequal access to education and health
care, unequal opportunities of credit and
income ... A key feature of the „green
economy“ is that it provides a variety of
opportunities for economic development
and poverty reduction, not eliminating and
disrupting the natural assets of the country. This is especially important in low-income countries, where the ecosystem
goods and services - an important source
of livelihood of poor rural communities,
and where ecosystems and ecosystem
services provide a safety net to protect
them from natural disasters and economic shocks.
»» The development of tourism and recreation complex, as a promising industry,
creating opportunities for economic development and poverty reduction, without
destroying the economic assets of the region - is a key feature of the economic efficiency of tourism and recreational organizations. In this region, as in other low-income
countries, where the ecosystem goods and
services - an important source of livelihood, the regional competitive advantage
of the natural potential, can be directed to
the removal of infrastructure limitations
and conditions for the implementation of
projects that are focused on raising the
level of competitiveness national economies to create a highly recreational,
tourism infrastructure development, etc.
But it should happen reorientation pronged strategy development in the region
- economic shift to „green“ the rails, as
the most important condition for poverty
reduction.
»» Transition strategy for the North
Caucasus republics to „green“ track can
be realized today in the following areas:
1.Implementation of the technology of
passive-solar heating
2. Use of renewable energy in buildings.
3. Improving energy efficiency of fuel
consumed vehicle (increased use of
alternative „green“ fuels, mainly liquid
gas and synthetic fuels from plastic).
4. Improvement of existing landfills
and construction of waste treatment
24
plants (strategy of waste management
system should be oriented to complete
processing of the annual volume of
incoming solid waste in the country).
5.Implementation of the principles
of „pure“ agriculture (reduced use
of fertilizers and pesticides in the
agricultural sector).
6.Improvement of water supply systems
and the development of environmentally safe sanitation.
»» This requires the development of
a special program for the development on
improved health and cost-effectiveness of
spa complexes on the basis of innovative
technologies recovery and rehabilitation.
The tasks facing the program include:
improving the effectiveness of the conservation and health of citizens through
prevention, rehabilitation and treatment
in the sanatorium organizations through
the introduction of modern technologies
of regenerative medicine, support health
resort as a science that studies the natural healing factors and develop effective
methods for their medical use, promoting
the transformation of sanatorium-resort
complex of the Russian Federation in
the competitive sector of the economy,
providing the social agenda, the priority
of solving the problems of health resort
with privileged categories of citizens and
people with social diseases.
»» Important role in promoting the
concept of „green economy“ in life has
made Economic and Social Commission
for Asia and the Pacific (ESCAP), whose
membership of post-Soviet countries are
Armenia, Azerbaijan, Georgia, Kazakhstan,
Kyrgyzstan, Russia, Tajikistan, Uzbekistan
and Turkmenistan. At the initiative of
ESCAP in 2005 adopted a strategy of „green growth“, which originally included four
priorities: sustainable consumption and
production, the „greening“ of enterprises
and markets, sustainable infrastructure
and „green“ tax and fiscal reform. Later
were added two more areas - investing in
natural capital and environmental performance contributed to the establishment
of humanitarian stability in all the republics of the North Caucasus.
»» To go to the „green economy“ is a wide
range of tools, one of the main, is the adoption of the countries and regions of social
strategies to ensure alignment between
the objectives in the social and economic
policies. ¦
Literature:
Social medicine in the regions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficulties I Svetlana A. Lipina
Academic Publishinq DmbH and Go.
KG 99. 66123 Saarbrucken: Germany
[1] ABRAMOVA, O. Socio-demographic
trends and economic growth in Africa.
Dudweiler Landstr, 2011. 176 pp. ISBN
978-3-8433-1465-7,
On the example of North Africa. In:
Problems of the modern economy, № 4
(28) 2008.
[9] MCKEE, M., HEALY J., FALKINGHAM,
J. Health in Central Asia. European
[2] ALADYSHEVA A. S. The problem of
premature mortality in the Russian
Observatory on Health Care Systems, №
3, 2002.
Federation at present. In: Social and
social partnership № 5 - M.: 2007.
[10]UMAROVA I. Tuberculosis - another
attack that destroys Tajikistan. http://
[3] BAYSULTANOV I. H., Dean of the Medical
sgline.org/cat/1/17151
Faculty of CSU. Human resources a component of health care moder-
[11]DEMBSKY, L. K. Strana with another
nization In: Medical Bulletin Chechnya
fate. Afghan healt h http://eyecenter.
http://www.mvchr.ru/content/
com.ua/doctor/discus_club/world/21.
view/444445326/
htm
[4]LIPINA S. A., Socio-economy of Russia
in transition. 1991-2003. Moscow, ISBN
5-354-00604-C, URSS, 2004., 152 pages
[5]LIPINA S. A. Chechen Republic.
Economic potential and strategic
development. Moscow, ISBN 978-5382-00252-1, URSS, LCI Publisher, 2007.,
320 pages
[6]LIPINA S. A. Republics of the North
Caucasus. Agricultural development
priorities, Moscow, ISBN: 978-5-38200842-4, URSS, LCI Publisher, 2008. 248
pages
[7]LIPINA S.A. The strategic priorities of
the social-economic development of
the North Caucasus: the ways and
means of achieving them. M., LCI, ISBN
978-5-382-01168-4, 2010. 432 pages
[8]LIPINA S. A. Russia. Results of the first
decade of reform. LAP LAMBERT
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
25
Uplatňovanie niektorých princípov pri riadení štátnej služby na Slovensku z pohľadu integrujúcej sa Európy I Vladimír Gecelovský
Úvod
Uplatňovanie niektorých
princípov pri riadení štátnej
služby na Slovensku z pohľadu
integrujúcej sa Európy
Application of certain
principles in the management
of public services in Slovakia
in terms of integrating Europe
Vladimír Gecelovský*
abstrakt:
Obsahom článku je analýza uplatňovania princípov riadenia štátnej služby v štátnej správe z pohľadu integrujúcej sa Európy. Poznatky
pre článok boli získané skúmaním riadenia štátnej služby v krajinách EU ako aj z vlastnej skúsenosti, v snahe uplatniť nové metódy
a nástroje riadenia v tejto oblasti. Článok identifikuje a zovšeobecňuje základné pojmy a prístupy v štátnej službe a vymedzuje priestor
na jej zlepšenie.
Kľúčové slová:
Štátna služba; Štátny zamestnanec; Verejná správa; Štátna správa; Riadenie štátnej služby.
abstraCt:
Content of the article is to analyze the application of the principles of civil service management in public administration from the perspective
of integrating Europe. Lessons for the article were obtained by examining the management of the civil service in EU countries as well as
from my own experience in order to apply new methods and tools of management in this area. Article identifies and generalizes the basic
concepts and approaches in the civil service and defines the scope for improvement.
Key words:
Civil service; Civil servants; Public administration; Public administration; Civil Service management.
* doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
»» Štátna služba musí uplatňovať ústavné
princípy a hodnoty, ktoré musia byť zabezpečené v celej štátnej správe a spĺňať
danú normu. V pracovnoprávnych vzťahoch (alebo obchodnom štýle riadenia),
aj keď niektorá centrálna jednotka určuje
všeobecnú personálnu politiku pre celú
firmu, manažéri môžu mať pomerne
veľký priestor pre prijímanie nových pracovníkov a pre rokovanie o pracovných
podmienkach a platoch viac alebo menej
decentralizovaným spôsobom (KLENK,T.–
NULLMEIER, F., Dusseldorf, 2003). V štáte
táto decentralizovaná autonómia, ak je
veľká, bude brániť uplatňovaniu niektorých
ústavných princípov (spravodlivosť, rovnosť
pred zákonom) a znižovať význam ponímania verejnej služby. Skúsenosti z mnohých
členských štátov EÚ však poukazujú na
potrebu zabezpečiť systém riadenia, ktorý
prinúti štátnych zamestnancov riadne si
plniť ich úlohy a súčasne zachová jednotné
riadenie v rámci celej správy obzvlášť, keď
podiel verejnej správy v EU na zamestnanosti je okolo 17% a verejné výdavky
predstavujú skoro 50% z HDP .
Teoretické
vymedzenia
»» Predmetom právnej úpravy zákona o štátnej službe sú nielen primárne
štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez
existencie primárnych nemôžu vzniknúť.
V § 1 odseku 2 zákona o štátnej službe
400/2009 Z.z. sú upravené aj princípy, na
ktorých je budovaná štátna služba. Sú
bázou nielen pre jeho výklad, ale umožňujú
aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.
»» Princíp profesionality je premietnutý do
ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru
a obsadzovania štátnozamestnaneckého
miesta výberovým konaním (u vedúcich
štátnych zamestnancov) a výberom
(u ostatných štátnych zamestnancov).
Princíp politickej neutrality je vyjadrený
v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu
zamestnancovi vyvíjať v služobnom úrade
činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej
strany alebo politického hnutia. Princíp
nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca,
ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi
povinnosť dodržiavať právne predpisy
Slovenskej republiky, právne záväzné akty
Európskych spoločenstiev a Európskej
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie
štátnej služby a tiež dodržiavať služobné
predpisy a aplikovať ich podľa svojho
najlepšieho svedomia, a rešpektovať a
chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva (ARNULL, A., Leicester 1990).
Pri vykonávaní štátnej služby sa štátny
zamestnanec musí zdržať všetkého, čo by
mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania. Princíp
efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a
hospodárnom plnení služobných úloh. Je
obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach
upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca. Medzi ne patria aj tie, ktoré ukladajú
povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý
mu bol zverený, pred poškodením, stratou,
zničením, nakladať s ním účelne a využívať
ho iba na oprávnené účely. Princíp stability
štátnozamestnaneckého pomeru spočíva
v ponuke práce v prípade jednostranného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným
úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia
zákona o štátnej službe, ktoré upravujú
spôsob ako sa má štátny zamestnanec
správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto
etické pravidlá sú povýšené na zákon a
ich porušenie má za následok porušenie
služobnej disciplíny. Aj napriek zákonným
princípom na ktorých je budovaná štátna
služba na Slovensku je potrebné uviesť,
že najmä v súvislosti s riadením štátnej
služby je potrebné v súčasnosti venovať
osobitnú pozornosť hodnoteniam štátnej
správy na Slovensku, renomovanými
zahraničnými inštitúciami ktoré vyznievajú značne negatívne. Podľa zdrojov „
International Country Risk Guide“ ( 2009)
na Slovensku pretrváva politizácia štátnej
služby. Údaje Svetového ekonomického
fóra ( WEF 2009), naznačujú, že riziko stranícko/korupčného rozhodovania štátnych
úradníkov na Slovensku skôr narastá. EK
identifikovala efektívnu verejnú správu ako
jednu z 5 priorít v ročnom prieskume rastu
na roky 2012 a 2013. Kde vidí EK problémy
vo fungovaní štátnej správy na Slovensku?
Je to predovšetkým:
• Vysoká fluktuácia zamestnancov
hlavne v dôsledku politického cyklu;
• Chýbajúca nezávislosť;
• Slabé analytické kapacity a slabé
hodnotenie politík a nástrojov (ex-ante,
ex-post);
•Absencia moderného systému riadenia
ľudských zdrojov;
• Slabá rozvinutosť služieb elektronickej
verejnej správy pre občanov;
•Nezrovnalosti v oblasti verejného
obstarávania (priemerný a stredný
počet ponúk stále medzi najnižšími
v rámci EU);
•Korupcia;
• Súdnictvo - zdĺhavé súdne konanie
a nízke vnímanie nezávislosti justície.
»» Preto EK v oblasti verejnej správy na
rok 2013 odporúčala pre Slovensko prijať
opatrenia, vrátane zmeny zákona o štátnej
službe s cieľom posilniť nezávislosť štátnej
služby, zlepšiť v štátnej službe riadenie
ľudských zdrojov, zintenzívniť úsilie o posilnenie analytických kapacít kľúčových
ministerstiev, a to aj s cieľom zlepšiť využívanie fondov EÚ, realizovať opatrenia na
zlepšenie efektívnosti justičného systému
ako aj podporiť postupy alternatívneho
riešenia sporov a zasadiť sa o ich častejšie
využívanie.
»» Vychádzajúc z uvedeného je tu namieste položiť si otázku, že v čom je vlastne na Slovensku problém. Problémom
sa tu javí najmä integrita štátnej správy
ktorá musí byť založená na profesionálnej
nezávislosti a nestraníckosti. Vo väčšine
európsky krajín sa totižto stanovili hranice
medzi politikou a odbornosťou štátnych
zamestnancov. Zvyčajne ministri a štátni
tajomníci sú politickí nominanti a vedia, že
po naplnení svojho mandátu odchádzajú z
funkcie. Výkon odborného riadenia rezortu
zabezpečujú štátni zamestnanci v stálej
štátnej službe ktorými sú stály štátny podtajomník alebo štátny tajomník pre administratívu (KOOIMAN, J.,London, 2003) prípadne generálny tajomník (v krajinách EU
sa tieto názvy líšia- pozn. V.G.) Títo štátni
zamestnanci odborne riadia aparát rezortu
a zodpovedajú sa ministrovi a štátnemu
tajomníkovi za plnenie programového vyhlásenia vlády. Nikto so štátnych zamestnancov si nedovolí spochybňovať legitimitu
vlády, ktorá vzišla z volieb. Výhodou tohto
systému je, že pracovníci ktorí sa rozhodli
spojiť svoju kariéru so štátnou službou
majú právnu istotu v zamestnaní a zabezpečený kariérny postup s adekvátnymi
sociálnymi výhodami (týka sa to hlavne
kariérneho systému štátnej služby nie
systému merit- pozn. V.G.) a štát na plnenie
svojich úloh má odborníkov ktorých nie je
potrebné po každých voľbách preškoľovať.
Tak isto štátni zamestnanci nemajú problém s tým, že musia po voľbách vstupovať do víťazných politických strán aby si
uchránili svoje pracovné miesto, tak ako
sme boli toho svedkami na Slovensku za
posledných 20 rokov.
»» Keď hľadáme v hierarchii štátnych
úradníkov na Slovensku kto by mohol
zabezpečovať plnenie funkcii výkonného
odborného riadenia rezortu, tak je to vedúci služobného úradu, ktorý je zo zákona
27
Uplatňovanie niektorých princípov pri riadení štátnej služby na Slovensku z pohľadu integrujúcej sa Európy I Vladimír Gecelovský
najvyšší štátny zamestnanec a ktorému
po úprave niektorých ustanovení zákona
o štátnej službe by mohol byť tento výkon
zverený (GECELOVSKY,V., Prešov, 2004).
Vychádzame z premisy že výkon štátnej
služby musí byť, podobne ako je to v právnej
úprave podľa pracovnoprávnych predpisov,
riadený. Riadenie vykonávania štátnej služby
radovými štátnymi zamestnancami vykonávajú vedúci štátni zamestnanci. Funkcia
vedúceho štátneho zamestnanca sa tým
odlišuje od vedúcich zamestnancov podľa
Zákonníka práce. V zmysle § 12 zákona
o štátnej službe vedúci služobného úradu
je služobne najvyšší vedúci zamestnanec
všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. To znamená, že
v hierarchii vedúcich štátnych zamestnancov je najvyšší vedúci štátny zamestnanec,
čo nesporne v sebe subsumuje aj práva,
povinnosti vedúceho štátneho zamestnanca, ktoré sú exaktne uvedené napr. v §§ 11,
59, 60,61,62 zákona o štátnej službe. Tieto
zákonné ustanovenia týkajúce sa najvyššieho vedúceho štátneho zamestnanca
v služobnom úrade, jeho kompetencie
dávať štátnym zamestnancom pokyny
na vykonávanie štátnej služby, riadiť
a kontrolovať vykonávanie štátnej služby
podriadenými štátnymi zamestnancami
(pozri § 62 zákona č. 400/2009 Z .z. o štátnej službe) a na druhej strane povinnosť
uložená štátnym zamestnancom riadiť
sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi
vedúceho štátneho zamestnanca (pozri
§ 60 zákona č. 400/2009 Z .z. o štátnej
službe), radia vedúceho služobného úradu v rangu štátnej služby do postavenia
najvyššieho štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorý nesie zodpovednosť
za riadenie, koordináciu, kontrolu a výkon
štátnej služby v zmysle § 5 citovaného
zákona v príslušnom služobnom úrade.
Z hľadiska dlhodobých a strednodobých
plánovacích mechanizmov spôsobom
svojho kreovania by vedúci služobného
úradu funkčne garantoval kontinuitu jednotlivých odborných rezortných procesov
(napr. vzťah manažment/administratíva,
legislatíva/výkon štátnej správy – pozn.
V.G.). Z pohľadu nutnosti plošného i priameho riadenia vedúci služobného úradu
by teda mal, v záujme garantovania vyváženosti jednotlivých odborných výstupov
zo služobného úradu, vytvorené adekvátne legislatívne postavenie a právomoci,
ktoré sa uplatňujú formami priameho
riadenia, jednak voči jednotlivých organizačným útvarom na služobnom úrade ako
aj voči podriadeným služobným úradom.
Postavenie ministra ako štatutára, politického a ústavno-právneho predstaviteľa rezortu je zabezpečené na základe
ústavnej a zákonnej roviny zodpovednosti
28
členov vlády. Ústavne sa postavenie ministra začína vyslovením dôvery vláde po
jeho vymenovaní prezidentom republiky,
Národnou radou podľa článku 113 ústavy
a toto vyslovenie dôvery vytvára prvotný
a nenahraditeľný ústavný základ výkonu
funkcie každej vlády. Ústava SR v článku
113 určuje presnú časovú lehotu, do kedy
má vláda tento ústavný základ výkonu
svojich funkcií nadobudnúť, pričom sa
od neho odvíjajú aj vzájomné vzťahy
medzi ňou a národnou radou. Tento
prvotný ústavný základ výkonu funkcií
vlády vytvára samotná národná rada a to
vyslovením dôvery vláde o schválení jej
programového vyhlásenia čo sa súčasne
vzťahuje aj na výkon funkcie jej jednotlivých členov. Zákonná rovina, podľa
ktorej ministerstvo riadi a za jeho činnosť
zodpovedá minister, vyplýva z § 4 zákona
č. 575/2001 Z. z. Tento ústavný a zákonný
rámec postavenia ministra ako člena
vlády by nebol v rozpore s postavením
vedúceho služobného úradu, ktorý by mal
zákonné oprávnenie a povinnosti v zmysle
zákona o štátnej službe zamerané na
dosiahnutie zákonom stanoveného účelu.
Tento účel by sa nedal dosiahnuť, ak by sa
vedúcemu služobného úradu neumožnilo
relatívne samostatné postavenie v rámci
výkonu jeho služobných práv pri plnení
zákonom stanovených povinností. Uvedený
spôsob posunu kompetencií v oblasti
riadenia na ústrednom orgáne štátnej
správy by rešpektovalo a zabezpečovalo
dostatočný priestor na uplatnenie zodpovednosti ministra prostredníctvom metód
priameho a nepriameho riadenia a tiež
by vytvorilo predpoklady na uplatnenie
zodpovednosti vedúceho služobného
úradu. Minister, zodpovedný za riadenie
ministerstva, svoju jednoznačnú politicko-správnu zodpovednosť z hľadiska
riadenia by uplatňoval prostredníctvom
vedúceho služobného úradu, na ktorom by
spočívala odborná, zákonom vymedzená
zodpovednosť. Princípy bezprostredného
priameho riadenia by minister tak jednoznačne uplatňoval voči štátnym tajomníkom a vedúcemu služobného úradu. Voči
ostatným organizačným útvarom minister
by uplatňoval zodpovednosť v zásade
prostredníctvom vedúceho služobného
úradu, čím však by nebolo narušené jeho
postavenie, kompetencie a zodpovednosť.
Tento systém riadenia štátnej správy
existuje v mnohých vyspelých európskych
krajinách, kde kontinuita odborného riadenia pokračuje aj po skončení funkčných
období vlád. Preto z hľadiska politickej
kultúry by bolo potrebné aj na Slovensku
začať pripravovať model, ktorý by bol
postavený hlavne na odbornosti.
Záver
»»
Na Slovensku v súčasnosti funkcia
vedúceho služobného úradu je viac-menej
politická, pretože po zrušení Úradu pre štátnu službu ktorý menoval týchto úradníkov
na základe výberového konania, menovanie
prešlo na vládu a tento najvyšší štátny
zamestnanec v služobnom úrade nemá
žiadnu garanciu, že po skončení funkčného
obdobia vlády bude túto funkciu zastávať
aj naďalej. Preto stojí za zváženie, keď
chceme zabezpečiť princíp profesionality
a nestrannosti v štátnej správe ako aj politickú kultúru bežnú v európskych krajinách,
vytvorenie takých mechanizmov v štátnej
správe ktoré by zaručovali odborníkom
kontinuálne pokračovať v štátnej službe bez
ohľadu na to, kto bude vládnuť. Nehovoriac
o zabezpečení vytvorenia predpokladov
pre postupné posilnenie spoločenského
„statusu“ štátnych a verejných zamestnancov ako celku. ¦
Literatúra:
[1] ARNULL, A.: The General Principles of
EEC Law and the Individual, Leicester
University Press, Leicester 1990.
[2] GECELOVSKÝ, V. : Štátna služba na
Slovensku. Victoria, Prešov 2004.
KOOIMAN, J: Governing as Governance,
London, 2003
[3] KLENK,T. – NULLMEIER, F.: Public
Governance als Reformstrategie.
Dusseldorf, 2003
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
„Štátna služba musí uplatňovať ústavné
princípy a hodnoty, ktoré musia byť zabezpečené v celej štátnej správe a spĺňať danú normu.“
»»
Rozvíjanie priateľských vzťahov a spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou I Daniela Palaščáková – Svitlana Svyščeva
Rozvíjanie priateľských
vzťahov a spolupráce medzi
Slovenskou republikou
a Ukrajinou
Developing of friendly
relations and cooperation
between Slovak Republic
and
Ukraine
Daniela Palaščáková* – Svitlana Svyščeva**
abstrakt:
Európska únia je „globálny aktér“, kde sa Slovenská republika ako člen Európskej únie priamo podieľa na riešení globálnych problémov
a nesie zodpovednosť za rozvoj politiky a budúcom smerovaní Európskej únie. Aktívne členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii
prináša možnosť ovplyvňovať a podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach, kde by Slovenská republika sama o sebe nemala žiadny vplyv.
Slovenská republika, ako zástanca Východného partnerstva, predstavuje významný evolučný krok vo vývoji Európskej únie v susedskej
politike. Ďalším krokom k zabezpečeniu pokračovania úspešného vzájomného priateľstva Slovensko / Ukrajina je partnerstvo miest
a obcí na Slovensku a na Ukrajine. Tento článok je napísaný ako partnerstvo spolupráce medzi obcami Habura (PSK, Slovensko) a Veľkej
Soročince (Poltavský kraj, Ukrajina).
Kľúčové slová:
Dohovor; Integračné partnerstvo; Spolupráca; Medzinárodné vzťahy.
abstraCt:
The European Union is a „global actor“ where the Slovak Republic as a member of the European Union is directly sharing in the resolution
of global issues and bears responsibility for the policy development and future direction of European Union. Active membership of the
Slovak Republic in the European Union brings an opportunity to influence and participate in important decisions where the Slovak Republic
alone would have no impact. The Slovak Republic, as a supporter of the Eastern Partnership, represents an important evolutionary
step in the development of the European Union in neighborhood policy. The next step to guarantee the continuation of the successful
mutual friendship of Slovakia/Ukraine is the twinning of cities and towns in the Slovak Republic and Ukraine. This article is written as
a cooperative partnership between the Habura (PSK, Slovakia ) and Great Soročince (Poltava region, Ukraine) municipalities.
Key words:
Agreement; Integration partnership; Cooperation, International Relationships.
* PhDr. Daniela Palaščáková, PhD., odborná asistentka, Ekonomická fakulta, Technická univerzita v Košiciach
** Ing. Svitlana Svyščeva, konzulka pre ekonomické záležitostí, Generálny konzulát Ukrajiny v Prešove
Úvod
»» Ukrajina bola jedným z prvých štátov,
ktorý uznal 1. januára 1993 nezávislosť
Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Medzi
SR a Ukrajinou sú nadviazané diplomatické
vzťahy, v Bratislave funguje Veľvyslanectvo
Ukrajiny a v Kyjeve Veľvyslanectvo SR.
Od roku 2000 funguje Generálny konzulát
SR v Užhorode, a od roku 2003 Generálny
konzulát Ukrajiny v Prešove. Pred vstupom
Slovenska do EÚ bola SR ukrajinskou
stranou vnímaná ako malá bezvýznamná
krajina. Členstvom v EÚ sa zvýšil jej kredit
a rešpekt politických elít na Ukrajine voči
tak malej krajine akou Slovensko je. V
súčasnosti Ukrajinci vítajú každú iniciatívu
SR podeliť sa o skúsenosti z prístupového
procesu [11]. SR ako člen EÚ podporuje integračné ambície Ukrajiny a predovšetkým
odovzdávaním integračných skúseností sa
snaží pomáhať ukrajinskému vedeniu realizovať ciele v tejto oblasti. Základným dokumentom pre napĺňanie eurointegračných
ambícií Ukrajiny je Akčný plán Európska
únia – Ukrajina. Základným dokumentom
bilaterálnej pomoci Slovenska je dokument Plán pomoci SR Ukrajine pri plnení
Akčného plánu Európska únia – Ukrajina
(schválený vládou SR 26.10.2005).
»» Rozvíjanie priateľských vzťahov
a spolupráce medzi SR a Ukrajinou
významne prispieva k lepšiemu vzájomnému poznaniu a pochopeniu sa,
k rozvoju obchodných, ekonomických
a medziľudských vzťahov. Garanciou
vzájomných priateľských a dobrosusedských slovensko-ukrajinských vzťahov
je aj existencia partnerských miest a obcí
v SR a na Ukrajine. V súčasnosti môžeme
medzi obcami v zahraničí a na Slovensku
pozorovať trend vzájomnej spolupráce.
Malé obce majú prirodzene väčší sklon
k tejto spolupráci než väčšie obce, ktoré sú
schopné samostatne poskytovať väčší rozsah služieb. Avšak aj napriek tomu redukovanie rozpočtov obcí a finančných rezerv
núti aj niektoré väčšie obce k spolupráci
[4]. Spolupráca medzi obcami je klasickou
kompenzáciou tzv. malosti obcí a taktiež
ich neschopnosti samostatného poskytovania verejných služieb. Hlavným cieľom
príspevku je poukázať na partnerskú spoluprácu medzi obcami Habura (Slovenská
republika) a Veľké Soročince (Ukrajina).
Venujeme sa oblastiam a príkladom tejto
spolupráce, ktorá napriek krátkemu trvaniu nadobúda vysokú úroveň, pričom sa
riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s potrebami obyvateľov
obcí. V závere prinášame prínosy a bariéry
partnerskej spolupráce, ktorých partnerské obce sú si vedomé.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
1
Východné
partnerstvo -nová iniciatíva EÚ
smerovaná na
východnú Európu
»» Východné partnerstvo je projektom EÚ v rámci Európskej susedskej politiky
(ďalej len „ESP“), ktorý zahŕňa zintenzívnenie
vzťahov šiestich krajín ležiacich východne
s EÚ: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko,
Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. (Tento
región prešiel od rozpadu ZSSR mnohými
krízami a stále v ňom rezonujú nevysporiadané konflikty. Podľa predsedu EK J.M.
Barossa má EÚ „eminentný záujem“ na
posilnení vzťahov s krajinami východnej
Európy. Partnerstvo vytvorí osobitnú východnú dimenziu v rámci globálnej politiky
EÚ pre susedné krajiny).
»» Hlavným cieľom projektu je politické
pridruženie a hospodárska integrácia východných partnerov s EÚ. Napĺňanie tohto
cieľa vychádza zo vzájomných záväzkov
týkajúcich sa právneho štátu, dobrej správy
vecí verejných, rešpektovania a ochrany
menšín, dodržiavania ľudských práv, udržateľného rozvoja a zásad trhového hospodárstva. Čím sú partnerské krajiny bližšie
k EÚ, tým viac možností vzniká na posilnenie
ich politických, hospodárskych a kultúrnych
väzieb s EÚ, ako aj medzi nimi navzájom [2].
»» Projekt bol iniciovaný Poľskom a následný návrh bol vypracovaný v spolupráci
so Švédskom. Prezentovaný bol ministrami
zahraničných vecí Poľska a Švédska v
Bruseli (26. mája 2008) na Rade pre zahraničné veci (Foreign Affairs Council - FAC) [3].
»» Východné partnerstvo vzniklo na prvom
samite EÚ v Prahe 7. mája 2009, počas
českého predsedníctva, ako prejav úsilia EÚ
a jej východoeurópskych partnerov o presadenie politických a hospodárskych reforiem
a o pomoc krajinám z tohto regiónu priblížiť
sa k EÚ. Pridaná hodnota Východného partnerstva oproti dovtedy fungujúcej východnej
dimenzii ESP sa nachádza najmä v posilňovaní bilaterálnych vzťahov s jednotlivými
partnermi a rozvíjaní ich multilaterálnej
spolupráce s EÚ.
»» Bilaterálna rovina Východného partnerstva slúži na vytvorenie užších väzieb
medzi EÚ a každou partnerskou krajinou.
Týka sa zdokonalenia zmluvných vzťahov
za účelom dosiahnutia asociačných dohôd
a vytvorenia komplexných oblastí voľného
obchodu. Uzatváranie dohôd s východnými
partnermi o voľnom obchode by malo
viesť k postupnému vzniku susedského
hospodárskeho spoločenstva, liberalizácii
vízových režimov a k prehĺbeniu spolupráce
v oblasti energetickej bezpečnosti. Táto
rovina Východného partnerstva je založená
na individuálnom prístupe (tailor-made) ku
každému partnerovi a na diferencovanej
podpore každej krajiny v závislosti od jej
reformného pokroku.
»» Multilaterálna rovina Východného partnerstva poskytuje rámec na riešenie spoločných výziev. Spočíva najmä na projektoch
realizovaných v oblastiach, kde partnerské
krajiny zdieľajú rovnaké záujmy. Pre tento
účel boli vytvorené štyri multilaterálne
platformy:
1. demokracia a dobrá správa vecí
verejných,
2. hospodárska integrácia a konvergencia s
politikami EÚ,
3. energetická bezpečnosť,
4. kontakty medzi ľuďmi [5].
»» Východné partnerstvo sa okrem toho
zameriava na podporu regionálnej spolupráce a dobré susedské vzťahy. O tieto
ciele sa opiera spoločný záväzok EÚ aj jej
partnerských krajín k stabilite, bezpečnosti
a prosperite. Na podporu týchto súhrnných
cieľov podniknú EÚ a jej východoeurópski
partneri tieto kroky:
•Vytvoria nové, prehĺbené zmluvné vzťahy
medzi EÚ a partnerskými krajinami
vo forme dohôd o pridružení, prípadne
prehĺbených a komplexných zón voľného
obchodu (DCFTA), kde môže regulačná
aproximácia slúžiť na umocnenie
pozitívnych dosahov liberalizácie obchodu
a investícií a viesť k zblíženiu s právnymi
predpismi a normami EÚ.
• Podporia mobilitu občanov a liberalizáciu
vízového režimu v dobre riadenom
a bezpečnom prostredí. Mobilita občanov
partnerských krajín sa zvýši prostredníctvom dohôd o zjednodušení vízového
režimu a readmisii, ktoré predstavujú
prvý krok na ceste ku konečnému cieľu
bezvízového styku.
•Zintenzívnia sektorovú spoluprácu
a zjednodušia účasť partnerských krajín
na programoch a práci agentúr EÚ.
»» Druhý samit Východného partnerstva
sa uskutočnil vo Varšave v septembri 2011,
počas poľského predsedníctva v EÚ. Popri
vrcholných predstaviteľov EÚ, hlavách
štátov a vlád a ministrov zahraničných
vecí členských štátov, sa na samite zišli aj
predstavitelia šiestich partnerských krajín
31
Rozvíjanie priateľských vzťahov a spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou I Daniela Palaščáková – Svitlana Svyščeva
projektu. Zhodli sa na potrebe vytvoriť vhodné podmienky na urýchlenie politického
pridružovania a ďalšej hospodárskej integrácie medzi EÚ a východnými partnermi,
a to hlavne formou podporovania politických, sociálnych a ekonomických reforiem,
ako aj budovaním stability a mnohostrannej
dôvery [1].
»» O rok neskôr - v júli 2012 na stretnutí
ministrov zahraničných vecí členských
štátov EÚ a krajín Východného partnerstva
bola schválená Cestovná mapa (Roadmap)
(Cestovná mapa pre Východné partnerstvo
predstavuje súhrn jasne určených krokov
aj s definovanými kritériami ich plnenia
a finančného zabezpečenia. Má za cieľ stimulovať partnerské krajiny k efektívnejším
výkonom a pomôcť im zvýšiť úroveň rozvoja
ich spoločností a kvalitu ich života, ako aj
dostať sa na vyššiu úroveň integračných
vzťahov s EÚ) pre Východné partnerstvo do
jesene 2013. Do tohto kľúčového dokumentu
sa premietli princípy individuálneho prístupu
k jednotlivým krajinám podľa miery ich
zaangažovania sa do realizácie reforiem.
Diferencovaný prístupu EÚ v duchu princípu
„viac za viac“ oceňuje trvalo udržateľné
reformné úsilie partnerských krajín osobitnými bonusmi, a vyššou kvalitou vzťahov
s EÚ, ich motivuje k ďalšiemu pokroku. SR
sa aktívne zúčastňuje na napĺňaní cieľov
Cestovnej mapy pre Východné partnerstvo
[7].
»» Obdobie zostávajúce do konania tretieho
samitu Východného partnerstva, ktorý sa
uskutoční 28. novembra 2013 vo Vilniuse,
by malo byť partnerskými krajinami, ako aj
členskými štátmi EÚ, využité na implementáciu uvedenej Cestovnej mapy. Ešte pred
tretím summitom sa 18. novembra 2013
uskutoční rozhodujúce stretnutie ministrov
zahraničných vecí EÚ, na ktorom sa bude rokovať o Ukrajine (Na summite Východného
partnerstva vo Vilniuse by Ukrajina mala
s EÚ podpísať Asociačnú dohodu a dohodu
o voľnom obchode, ale európski diplomati
si nie sú istí, či Kyjev bude schopný splniť
podmienky).
2
Stručná analýza
slovensko-ukrajinskej
spolupráce
»» Korene problémov slovensko-ukrajinskej spolupráce partnerských miest
a obcí siahajú do rôznych oblastí, do
rôznych časových období, k rôznym zodpovedným subjektom, k rôznym úrovniam
32
(priestorovým, riadiacim a iným). Vo všeobecnosti môžeme ako kľúčové faktory
ovplyvňujúce úroveň tejto spolupráce
zhrnúť nasledovne:
•Vzájomné slovensko-ukrajinské vzťahy,
rozdielnosť politického i ekonomického
vývoja, či rozdielnosť prináležania
k medzinárodným zoskupeniam (hlavne EÚ, NATO, WTO) a z toho vyplývajúce
možnosti, či obmedzenia spolupráce;
• Jestvujúca zmluvná základňa na
národnej i regionálnej úrovni a
inštitúcie zaangažované v cezhraničnej
spolupráci, a ich podpora či nepodpora
rozvoja spolupráce, stupeň rozvoja
prihraničných regiónov, ktorý podnecuje či limituje, motivuje či demotivuje
k vzájomnej spolupráci;
•Regionálne a miestne iniciatívy
rozvíjajúce cezhraničnú spoluprácu;
• Fungovanie či nefungovanie jestvujúcich štruktúr, ktoré by mali byť aktívne
v cezhraničnej spolupráci
a napĺňanie rôznych stratégií rozvoja
a ich koordinácia;
•Nástroje na podporu cezhraničnej
spolupráce na európskej, národnej,
regionálnej a miestnej úrovni;
•Infraštruktúra v širokom zmysle
(dopravná, hraničná, environmentálna,
informačná a iná) – spájajúca či
rozdeľujúca [6].
»» Stále viac orgánov miestnej a regio-
nálnej samosprávy chce nadviazať medzinárodné partnerstvá a rozvíjať spoločné
projekty v rôznych oblastiach. Viacerým
z nich však chýba praktická podpora.
Najväčším problémom zvyčajne býva identifikácia vhodných partnerov z iných krajín,
ktorí majú podobné záujmy a rovnakú vôľu
spolupracovať.
»» Mohli by sme uviesť a opísať niekoľko
príkladov slovensko-ukrajinských priateľstiev, ktoré vznikli vďaka realizovaným
projektom, a koľko z nich prinesie v budúcnosti nové spoločné predsavzatia.
V príspevku však chceme ukázať na príklad partnerskej spolupráce medzi obcami
Habura, ktorá sa nachádza v Prešovskom
samosprávnom kraji (Slovensko), Veľké
Soročince z Poltavskej oblasti na Ukrajine
a gminou Komancza v Poľsku (ďalej len
„partnerské obce“).
»» Partnerské obce pristúpili na Dohodu
o partnerskej spolupráci (ďalej len
„Dohoda“), ktorou chcú navzájom rozvíjať
spoluprácu v oblasti občianskych záujmov, organizácií a inštitúcií uvedených
obcí a veria, že toto priateľstvo a porozumenie prispeje k hlbšiemu poznaniu
života ich obyvateľov, a bude napomáhať
ich hospodárskemu a spoločenskému
rozvoju. Partnerské obce na Obecnom
úrade v Habure dňa 13. júla 2013 podpísali najprv dvojstranné dohody a to medzi
obcami: Habura - Veľké Soročince, Veľké
Soročince - Poľsko a následne podpísali
trojstrannú dohodu medzi obcami Habura
– Veľké Soročince – Poľsko. Uvedené
Dohody vyžadovali schválenie zodpovednými najvyššími orgánmi partnerských
obcí.
»» V rámci Dohody sa partnerské obce
dohodli, že budú podporovať priateľstvo,
porozumenie a spoluprácu v nasledujúcich oblastiach:
• kultúry a osvety,
• propagácie tradícií a kultúry svojich
národov,
• vzdelávania, znalostí a inovácií,
• športu, turizmu a rekreácie,
• mobility mládeže,
• ochrany životného prostredia,
• poľnohospodárstva,
• ochrany národnostných menšín,
• ochrany pamiatok a objektov, ktoré sú
spojené s históriou a kultúrou,
• podpory tvorby projektov z ESF
a národných projektov, ktoré sa
vzťahujú k poskytnutiu medzinárodnej
pomoci a spolupráce,
• iné sféry.
»» Partnerské obce sa ďalej dohodli, že
navzájom budú:
• vytvárať podmienky na spoluprácu
medzi subjektmi ekonomickej,
podnikateľskej a obchodnej sféry,
• Propagovať tradície a kultúru svojich
národov a vytvárať možnosti pre spoluprácu medzi kultúrnymi zariadeniami,
športovými inštitúciami a tiež pre
vzájomnú výmenu žiakov, študentov
a učiteľov,
• Spolupracovať v oblasti ochrany
prírody, spoločným úsilím sa budú
snažiť zabrániť potenciálnym zdrojom
znečistenia prírody a ovzdušia,
• Podporovať vzájomnú výmenu
skúseností a informácií v oblasti
riadenia samosprávy. Budú podporovať
vzájomné dohody medzi obcami,
•Vytvárať priaznivé podmienky pre
realizáciu medzinárodnej spolupráce
v oblasti výmeny delegácií, ktoré budú
tvoriť predstavitelia obcí a odborníci
z rôznych sfér života,
• Povzbudia a podporia založenie
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Rozvíjanie priateľských vzťahov a spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou I Daniela Palaščáková – Svitlana Svyščeva
kultúrnych a vzdelávacích programov
vo svojich obciach.
»» V súvislosti s uvedeným budú riešiť
problémy, ktoré môžu nastať v rozpore
s dodržaním legislatívnych noriem, administratívou, alebo iného rázu problémy,
ktoré môžu byť prekážkou efektívnej medzinárodnej spolupráce.
»» Plán spolupráce na každý kalendárny
rok, bude súčasťou Vykonávacieho protokolu o medzinárodnej spolupráci, ktorý
každoročne budú schvaľovať najvyššie
orgány obce – obecné zastupiteľstvo
a starosta obce. Dohoda bola prijatá na obdobie 5 rokov a jej platnosť bude automatický predĺžená pre nasledujúcich 5 rokov.
Môže byť zrušená každým z partnerov písomným oznámením. Zrušenie nadobudne
platnosť do 3. mesiacov po doručení oznámenia o zrušení Dohody. Bola vyhotovená
v 6. exemplároch, dva v slovenskom, dva
v ukrajinskom a dva v poľskom jazyku,
pričom každá zo zúčastnených strán dostala po jednom exemplári v slovenskom,
ukrajinskom a poľskom jazyku.
»» O príklade rozvíjajúcej sa spolupráce
nasvedčuje fakt, že už pri podpisovaní
Dohody Haburu a Komanczsu navštívila
32-členná delegácia z Veľkých Soročiniec.
Následne po podpísaní Dohody, na základe pozvania Svitlany Svyščevoj, vedúcej
projektu „Soročinský jarmok“ a Jurija
Dončenka, starostu obce Veľké Soročince,
koncom augusta 2013 navštívila 21-členná delegácia obce Habura na čele so
starostom Mikulášom Juščíkom a gmíny
Komancza na čele s wujtom Stanislawom
Bielawkom družobnú ukrajinskú obec
Veľké Soročince, ktorá sa nachádza v samotnom srdci Ukrajiny.
»» Táto starodávna malebná obec je
navždy spájaná s menom svetoznámeho spisovateľa - humanistu Nikolaja
Vasilieviča Gogoľa, ktorý sa vo Veľkých
Soročinciach narodil a neskôr preslávil
obec povesťou „Soročinský jarmok“.
Práve vďaka tomuto spisovateľovi sa
v jeho rodisku každoročne koná tradičný
„Soročinský jarmok“, ktorý v roku 1999
získal čestný status národný. Jarmok
sprevádza festival ľudovej tvorby, na
ktorom sa zúčastňujú folklórne kolektívy
Ukrajiny, Ruska, Azerbajdžanu, Brazílie,
Kanady a iných krajín. Miestni umelci učia
všetkých želajúcich maľovať na skle, vyrábať hračky, pliesť z prútov viniča ozdoby
a rôzne nádoby, ale aj iné remeslá [10].
»» Potešujúcim je fakt, že k uvedeným
obciam Habure, Veľkým Soročinciam
a Komanczi v septembri 2013 pribudol
ďalší partner z Českej republiky, a to obec
Brumovice u Opavy.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Záver
»» Bariéry fungovania môžeme zhrnúť do
nasledujúcich tematických okruhov:
»» SR ako členská krajina EÚ musí v súčasnosti vychádzať z rámca politiky a vzťahov, ktoré voči Ukrajine uplatňuje EÚ. Ak
sa má niečo zásadné zmeniť vo vzťahoch
medzi SR a Ukrajinou, a to najmä v oblasti
zahraničného obchodu, ďalšieho rozvoja
hospodárskej spolupráce, cezhraničnej
spolupráce, fungovania režimu spoločnej
hranice, vízovej politiky a pod., najprv sa
to musí zmeniť vo vzťahoch, medzi EÚ
a Ukrajinou.
»» Na základe podpísania Dohody o
partnerskej spolupráci medzi obcami
Habura - Veľké Soročince - Komancza je
možné konštatovať, že zúčastnené obce
sú si vedomé prínosov a bariér partnerskej
spolupráce. Najväčšou bariérou medzinárodnej spolupráce obcí je jednoznačne
nedostatok finančných zdrojov a administratívna náročnosť riadenia projektov.
Za najväčší prínos medzinárodnej spolupráce považujú obce vzájomnú výmenu
skúseností z oblasti riadenia a života obcí
a možnosť stretnutia občanov a ich zapájanie do verejného diania.
»» Hlavné prínosy z podpísania Dohody
o partnerskej spolupráci môžeme rozdeliť
do nasledujúcich tematických okruhov:
1. Jazyková bariéra, najmä mladšej
generácie, ktorá nepozná azbuku,
predstavuje problém najmä pre obce,
ktoré sa nachádzajú vo vzdialenejších
oblastiach od spoločnej hranice
s Ukrajinou. Problémy obciam spôsobuje aj anglický jazyk, v ktorom sa
nachádza väčšina informácií týkajúcich
sa ESF a Európskeho zoskupenia
územnej spolupráce (EZÚS).
2.Nedostatok finančných zdrojov: predovšetkým spôsob financovania projektov
refundáciou, ktorý samosprávam
spôsobuje problémy; refundačný
systém projektov medzinárodnej
a cezhraničnej spolupráce; finančné
ťažkosti, ktoré zabraňujú základnému
fungovaniu zoskupenia; nedostatok
dostupných finančných možností pre
EZUS.
3.Administratívna náročnosť: nejednotný
prístup zúčastnených štátov; rozdielne
legislatívne prostredie.
4.Iné, napr.: nezáujem zo strany obyvateľov; členstvo v EZUS je prioritou len
niektorých obcí v zoskupení; neúspešné
projekty, ktoré by mohli byť prínosom
pre obce; nezáujem udržania histórie
a ľudových tradícií zo strany štátu;
neinformovanosť a iné.
1.Možnosti získania finančných zdrojov
prostredníctvom podávania spoločných
projektov, hlavne v oblasti cestovného
ruchu, hospodárskeho rozvoja
a kultúry.
2. Podpora kultúrno-spoločenskej
spolupráce: možnosť nadviazania spolupráce obcí z dvoch alebo viacerých
štátov; vzájomná výmena informácii
o dosiahnutých výsledkoch; rozšírenie
kultúrnej spolupráce; zviditeľnenie
obce; posilnenie medzigeneračných
väzieb a identity vidieckych komunít.
3.Možnosti rozvoja obce: spolupráca
a riešenie problémov v oblasti životného prostredia, ako aj celkové zlepšenie
životného prostredia; príležitosť na
zabezpečenie trvalo udržateľného
rozvoja obce a externá pomoc pri
realizácii aktivít udržateľného rozvoja
obce; vzájomná informovanosť, ktorá
smeruje k zvyšovaniu odborných kapacít obcí; riešenie spoločných záujmov
v cezhraničnom regióne.
»» Vcelku vzťahy Slovenska s Ukrajinou
je možné charakterizovať ako dobro susedské, priateľské, podložené hlbokými
historickými a kultúrnymi zväzkami našich
národov, bez negatívnych historických
reminiscencií avšak s vysokým potenciálom rozvoja v mnohých oblastiach.
Záujem Slovenska rozvíjať vzájomné
politické, hospodárske a spoločenské
kontakty s Ukrajiny vyplýva prirodzene
z bezprostrednej fyzickej blízkosti oboch
štátov. Avšak odlišná kvalita vnútorných
prostredí Slovenska a Ukrajiny, zároveň
fakt, že Ukrajina je jediná susedná krajina
SR, ktorá sa nachádza mimo integrovaného priestoru spoločných pravidiel a noriem
EÚ, NATO a WTO predstavuje problém pre
nadväzovanie užších a trvalejších väzieb,
čo sa negatívne prejavuje aj v možnostiach
rozvoja medzinárodnej a cezhraničnej spolupráce, ktorá napr. v porovnaní s objemom
a intenzitou medzinárodnej a cezhraničnej
spolupráce SR s Poľskom, či s Maďarskom
výrazne zaostáva [3]. ¦
33
Rozvíjanie priateľských vzťahov a spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou I Daniela Palaščáková – Svitlana Svyščeva
Literatúra:
[1] Benč, V. (ed.) (2006): Slovenskoukrajinská cezhraničná spolupráca:
analýza problémov a stratégia
rozvoja. SPERA, december 2006. ISBN
80-89244-15-7.
[2] DAG, Sourander. Európska susedská
politika (ESP) a Východné partnerstvo
(VP) [online]. Informačné listy o
Európskej únii, [cit. 2013-04-17]
[3] EURÓPSKA KOMISIA. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. SPOLOČNÉ OZNÁMENIE
EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE,
EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU
„Vcelku vzťahy Slovenska s Ukrajinou je
možné charakterizovať ako dobro susedské,
priateľské, podložené hlbokými historickými
a kultúrnymi zväzkami našich národov, bez
negatívnych historických reminiscencií avšak
s vysokým potenciálom rozvoja v mnohých
oblastiach.“
A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU
»»
REGIÓNOV. Východné partnerstvo: Plán
opatrení na obdobie do samitu 2013.
V Bruseli 15.5.2012. JOIN(2012) 13 final.
[4] Hasprová, M. a kol. (2010): Marketing
miest a obcí. Bratislava, EKONÓM, 2010.
ISBN 978-80-225-3038-5.
[5] Poland takes on Russia with ‚Eastern
Partnership‘ proposal [online]. Daily
Telegraph, [cit. 2013-04-17].
[6] Reklamno-informacijna hazeta
„Nacionaľnyj soročynskyj jarmarok“.
Poltava , TOV „Soročynskyj jarmarok“,
september 2013.
[7] www.euractiv.sk
[8] www.ec.europa.eu/external_relations/
eastern/index_en.htm
[9] www.mzv.sk
[10]www.ocuhabura.sk
[11]www.slovakia.mfa.gov.ua/sk/
ukraine-sk/diplomacy
34
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
K niektorým aspektom globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií I Vaclav Dufala
K niektorým aspektom
globalizácie a dynamiky
priamych zahraničných
investícií
Some aspects of globalization
and growth of foreign direct
investment
Vaclav Dufala*
abstrakt:
Globalizácia predstavuje pojem, ktorý je veľmi ťažko definovateľný. Dotýka sa takmer všetkých oblastí ľudskej existencie. Názory na
ňu sa líšia, zástancovia ju vnímajú ako možnosť, odporcovia zasa ako hrozbu. Globalizácia však predstavuje proces celosvetového
vývoja z hľadiska spoločenského, politického ako i ekonomického. Prináša potenciál na rozvoj, no zároveň aj riziká pre celú spoločnosť.
Z ekonomického hľadiska je slovo globalizácia čoraz viac skloňovaným pojmom v politických, ale aj odborných kruhoch. Zjavnou
medzinárodne ekonomickou formou prejavu tohto procesu sú aj objemy a dynamika rôznych foriem priamych zahraničných investícií.
Na vybrané problémy týchto investícií v súčasnosti je zameraný aj tento článok.
Kľúčové slová:
Globalizácia; Priame zahraničné investície; Index globalizácie.
abstraCt:
Globalization is a concept that is very difficult to define. It touches almost all areas of human existence. Opinions on it many, proponents
see it as a possibility, opponents again as a threat. But globalization is a process of global development in terms of social, political as
well as economic aspects. Brings the potential for development, but also a risk to society. From an economic perspective, the word
globalization is increasingly inflected concept in political as well as professional circles. Overt forms of international economic expression
of this process are the volumes and dynamics of various forms of foreign direct investment. On selected issues such investments at
present time also aims this article.
Key words:
Globalization; Foreign direct investment; Globalization index. JEL Classification: F21, F62
* doc. Ing. Václav Dufala, CSc., Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
1
Vybrané
aspekty pojmu
globalizácia
»» Samotné vymedzenie pojmu globalizácia súvisí všeobecne povedané z uhľom
pohľadu na túto problematiku, tak ako je
zrejmé z desiatok pokusov teoretických
autorov vymedziť podstatu tohto pojmu.
Samotné slovo, ako je známe, sa frekventovanejšie objavuje koncom 80. rokov
dvadsiateho storočia. Od tých čias procesy
globalizácie vyvolávajú značné diskusie.
Časť odborníkov tvrdí že to nie je nový jav,
naopak iní tvrdia že sa jedná o celkom nový
jav, ktorý má zásadný význam. Za najdôležitejší faktor týchto procesov v ostatnom
období sa považuje rozvoj informačných
technológií, ktorý sa pokladá za urýchľovač
aj ekonomickej podstaty tohto javu a aj za
východiskový predpoklad tohto procesu.
Veľmi dôležitým faktorom sú aj spoločenské a ekonomické reformy, prostredníctvom ktorých sa globalizačné procesy
realizujú.
»» „Globalizácia je teda proces, v ktorom
ľudia, informácie, obchod, investície, demokracia a tržná ekonomika stále častejšie
prekračujú hranice medzi jednotlivými krajinami “ (Norberg, 2006, s. 10). Podľa Baláža
(2002, s. 12) vývoj globalizujúceho svetového hospodárstva dokazuje prehlbujúcu sa
dominanciu vo všetkých oblastiach rozvoja
ekonomických, spoločenských i politických vzťahov a taktiež vo vývoji všetkých
národných ekonomík alebo ich zoskupení.
Za výstižné vymedzenie pojmu globalizácia
možno chápať aj myšlienku Lisého a kolektívu (2011, s. 585), ktorí tento jav opisujú ako
fenomén svetovej ekonomiky prejavujúci
sa rastom svetového obchodu, zvýšením
tokov priamych zahraničných investícií,
rastom objemu medzinárodnej produkcie
nadnárodných spoločností a zväčšujúcou
sa integráciou medzinárodných finančných
trhov. Je zrejmé, že tento ekonomický
fenomén má tri základné dimenzie jednak
ekonomickú ako i politickú a sociálnu.
»» S globalizáciou k nám prišlo veľké
množstvo zmien, vznik globálnej ekonomiky, globálneho trhu či rôzne celosvetovo
pôsobiace inštitúcie. V historickom kontexte sa v priebehu dvadsiateho storočia
charakter medzinárodných vzťahov menil
najdynamičtejšie. Zaznamenávame viditeľné rozdiely v dynamike vývoja medzi
vyspelými štátmi a rozvojovými krajinami
sveta. Wolf (2004, s. 10) charakterizuje
globalizáciu ako označenie pre proces integrácie naprieč hranicami liberalizujúcich
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
sa trhových ekonomík v čase rýchlo klesajúcich nákladov dopravy a komunikácie
medzi kontinentmi. Najväčší zlom v globalizačnom procese jednoznačne pozorujeme
na finančných trhoch, kde revolúcia informačných technológií, ale taktiež politické
zmeny a snahy o voľný obchod po celom
svete priniesli radikálne zmeny spojené
s finančným systémom v podstate každej
krajiny sveta. Zavedením plávajúcich
menových kurzov vznikali rôzne druhy
finančných derivátov, ktoré zabezpečujú
investorov z hľadiska rizík predovšetkým
finančných aktív. Ropné šoky priniesli
zmeny menových kurzov a ich volatilitu.
Na finančných trhoch došlo k výrazným
finančným inováciám, pričom dynamický
rozvoj svetovej ekonomiky prebieha z celosvetového hľadiska v situácii narastania
dlhov ekonomických subjektov. Paradoxom
súčasnosti je tiež skutočnosť, že najväčšie
ekonomiky sveta, teda skupina G7 doplnená Ruskom, Brazíliou, Indiou a Čínou,
museli v roku 2012 splatiť 7,6 bilióna dolárov. Globálny dlh vo svete dosahuje zhruba
70 biliónov USD. Kvôli úrokom z úrokov sa
táto dlhová záťaž každý deň zvyšuje. Preto
sú často globálne finančné deriváty dnes
diskutabilným prvkom vo vzťahu k reálnym ekonomickým aktívam, pričom tvoria
podstatnú časť globálneho dlhu Císař (2010,
s. 108). Množstvo globálnych problémov
má výrazný vplyv na svetové hospodárstvo.
Neustále problémy chudoby a biedy nielen
v krajinách tretieho sveta majú politický
a aj ekonomický charakter. Rovnako aj
problémy spojené so životným prostredím
sú často následkom ekonomického rastu
a plytvania prírodných zdrojov. Globálne
problémy sú už dnes úzko späté s ekonomickým vývojom všetkých krajín sveta.
»» Prikláňame sa k autorom Jeníček
a Foltýn (2010, s. 5), kedy môžeme globálne
problémy rozdeliť na tri väčšie skupiny :
1.Inter-sociálne problémy sú najčastejšie
hierarchicky zaradené na najvyššiu
pozíciu. Sú výsledkom vzájomného pôsobenia rôznych spoločensko-sociálnych
a ekonomických systémov v podmienkach rôznych ideológií a hodnotových
kritérií. Zaraďujú sa sem problémy
ekonomickej zaostalosti rozvojových
krajín, riešenie globálnej zadlženosti
a rovnako aj zmena a dynamika
medzinárodných vzťahov.
2.Prírodne-sociálne problémy, ktorých
charakteristickou črtou je podľa autorov
prerušenie väzieb medzi prírodou
a ľudskou spoločnosťou. Výsledky vidíme
v podobe konzumného a materialistického života, kedy sa ľudské potreby stávajú
tým najdôležitejším na úkor životného
prostredia. Do tejto skupiny sú zaraďované problémy ekologické, populačné,
potravinové a mnohé iné.
3.Antropo-sociálne problémy tvoria tretiu
skupinu problémov, obsahujú najmä
problémy sociálneho, kultúrneho
a humanitného charakteru. Často sa
uvádzajú ako problém budúcnosti
človeka a ľudstva.
»» Globálne problémy spolu úzko súvisia
i keď ich zaraďujeme do rôznych skupín.
Svetová ekonomika a medzinárodné vzťahy
sú jedným z miest, kde tieto problémy permanentne analyzujú. Nemusí sa pritom jednať o témy čisto ekonomického charakteru,
avšak ich prepojenosť s medzinárodnými
vzťahmi je veľmi úzka. Globálne problémy
sú pesimistami vnímané ako negatívne
javy, no za pozitívum môžeme chápať to, že
nás upozorňujú na hlavné oblasti zlyhania
ľudskej civilizácie racionálne riadiť svoju
budúcnosť. Zaoberať sa pozitívnymi i negatívnymi stránkami globalizácie je potrebné
vzhľadom na priamu prepojenosť všetkých
systémov. Rovnako dôležité je aj hľadanie
riešení a nástrojov, ktoré dopomôžu zmierniť tieto problémy. Preto je nutné objektívne
riešiť globálne problémy na medzinárodnej
úrovni a to v oblasti ekonomickej, politickej
či technickej.
»» Priame zahraničné investície / ďalej
len PZI / majú veľký význam vo svetovom
vývoji. Majú množstvo priamych ako aj nepriamych dopadov na jednotlivé ekonomiky
krajín, ale aj ich politický vývoj. Motiváciou
pri zahraničnom investovaní je väčšinou
úsilie ovládnuť nové trhy. S PZI sú úzko
späté rovnako aj fúzie a akvizície podnikov
a spoločenských inštitúcií. V posledných rokoch sme zaznamenali útlm hospodárskeho
rastu čo sa odrazilo aj na množstve týchto
investícií. Toto spomalenie priniesla určitá
miera neistoty budúceho vývoja najväčších
svetových ekonomík a taktiež globalizovaných finančných trhov.
»» Úroveň globalizácie sa v dnešnej dobe
meria rôznymi spôsobmi. Známy je index
globalizácie KOF, ktorý používa Švajčiarsky
ekonomický inštitút. Tento index sa uplatňuje pri meraní troch dimenzií, a to ekonomickej, sociálnej a politickej. Okrem týchto troch
hlavných indexov používa na meranie celkového indexu globalizácie aj čiastkové indexy
odkazujúce na skutočné ekonomické toky,
ekonomické obmedzenia, údaje o osobnom
kontakte, údaje o informačných tokoch
a údaje o kultúrnej blízkosti (viď nasledujúce
tabuľky ). KOF index globalizácie na svoje
výpočty používa údaje predovšetkým z medzinárodných inštitúcií ako je Svetová banka,
Medzinárodný menový fond a ďalšie.
37
K niektorým aspektom globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií I Vaclav Dufala
Tab. 1:
Čiastkové indexy
dimenzia globalizácie
Váhy (%)
Ekonimická globalizácia
50
Obmedzenia
50
Sociálna globalizácia
Ekonomická globalizácia
38
Údaje o osobnom kontakte
33
Údaje o informačných tokoch
36
Údaje o kultúrnom zbližovaní
31
Politická globalizácia
26
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov (http://globalization.kof.ethz.ch/, 30.03.2013).
»»
»» Nasledujúca tabuľka obsahuje top 20 globalizovaných krajín sveta z celkového počtu 207 sledovaných krajín. Každá krajina má prira-
dený celkový index vypočítaný váženým aritmetickým priemerom vypočítaným z čiastkových indexov. Tabuľka obsahuje index globalizácie
vypočítaný pre rok 2013, údaje použité na výpočet sú za rok 2010. Najvyššiu pozíciu zastáva Belgicko, ktoré dosahuje hodnotu indexu až
92,30. Z ním nasleduje Írsko a Holandsko. Slovenská republika sa nachádza na 19. pozícií a Česká republika zastáva 15 pozíciu. Z tabuľky
vyplýva že najviac globalizované sú európske krajiny a Slovenská republika patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim krajinám vzhľadom množstvo sledovaných krajín.
»»
Tab. 2:
Top 20 globalizovaných krajín
podľa KOF indexu globalizácie
Sociálna globalizácia
Politická globalizácia
1.
Singapur
97.64
1.
Cyprus
91.81
1.
Taliansko
98.21
2.
Luxembursko
94.75
2.
Singapur
90.99
2.
Francúzsko
97.98
3.
Írsko
93.95
3.
Írsko
90.79
3.
Belgicko
97.19
4.
Malta
92.4
4.
Rakúsko
89.84
4.
Španielsko
96.68
5.
Holandsko
92.18
5.
Belgicko
89.79
5.
Rakúsko
96.54
6.
Belgicko
91.33
6.
Švajčiarsko
88.81
6.
Veľká Británia
95.93
7.
Maďarsko
89.62
7.
Holandsko
88.8
7.
Švédsko
94.87
8.
Estónsko
89.57
8.
Kanada
88.59
8.
Brazília
94.73
9.
Bahrain
88.91
9.
Dánsko
85.82
9.
Portugalsko
94.37
10.
Švédsko
88.72
10.
Francúzsko
85.78
10.
Egypt
94.16
11.
Spoj. Arabské Emiráty
87.4
11.
Portugalsko
85.44
11.
Dánsko
94.14
12.
Dánsko
86.15
12.
Veľká Británia
85.19
12.
Kanada
94.13
13.
Cyprus
85.11
13.
Česká republika
83.21
13.
Holandsko
93.74
14.
Česká republika
85.08
14.
Nórsko
82.67
14.
Švajčiarsko
93.63
15.
Fínsko
84.59
15.
Nemecko
82.23
15.
Argentína
93.59
16.
Rakúsko
84.02
16.
SR
82.06
16.
Turecko
93.24
17.
SR
83.55
17.
Švédsko
81.46
17.
Nemecko
92.66
18.
Portugalsko
83.47
18.
Španielsko
81.4
18.
India
92.21
19.
Čile
82.52
19.
Kuvajt
81.29
19.
USA
92.21
20.
Montenegro
81.57
20.
Fínsko
81.12
20.
Nórsko
92.17
Zdroj : vlastné spracovanie podľa
http://globalization.kof.ethz.ch/, 30.03.2013
Index globalizácie KOF
Krajina
Index KOF
Poradie
Krajina
Index KOF
Belgicko
92,30
11.
Cyprus
86,08
Írsko
91,79
12.
Veľká Británia
85,39
Holandsko
91,33
13.
Kanada
85,38
Rakúsko
89,48
14.
Luxembursko
85,15
Singapur
88,89
15.
Česká republika
85,15
Dánsko
88,12
16.
Fínsko
84,85
Švédsko
87,63
17.
Španielsko
84,21
Portugalsko
87,07
18.
Francúzsko
83,86
Maďarsko
86,85
19.
Slovenská republika
83,49
Švajčiarsko
86,28
20.
Nórsko
81,99
Zdroj: vlastné spracovanie podľa http://globalization.kof.ethz.ch/, 30.03.2013.
»»
»» Podrobnejšiu poradie krajín v jednotlivých indexoch ponúka tabuľka 3. Index ekonomickej globalizácie je založený na čiastkových indexoch,
ktoré sú vyjadrované v percentnom pomere ku HDP danej krajiny. Prvým čiastkových indexom sú skutočné ekonomické toky, ktoré zahŕňajú
údaje o obchode, o priamych zahraničných investíciách a o portfóliových investíciách. Druhým čiastkovým indexom sú obmedzenia, ktoré
zahŕňajú obmedzenia obchodu a kapitálu, konkrétnejšie sú to colné sadzby a dane z medzinárodného obchodu.
»» Sociálnu globalizáciu klasifikuje index KOF v troch kategóriách. Prvou kategóriou sú osobné kontakty, ktoré sa zachytávajú cez interakciu
medzi ľuďmi žijúcich v rôznych častiach sveta. Táto kategória tiež zahŕňa stupeň cestovného ruchu. Druhú kategóriu tvoria informačné toky,
ktoré sú merané na základe počtu užívateľov internetu, či majiteľov televíznych prijímačov. Poslednou kategóriou je kultúrna blízkosť, ktorá je
merateľná napríklad na počte dovážaných kníh a na počte reštaurácií McDonald ležiacich v danej krajine.
»» Miera politickej globalizácie je počítaná na základe účastí krajín v medzinárodných organizáciách, na počte úradov v krajine a na počte
podpísaných zmlúv so štátmi od roku 1945.
38
Tab. 3:
Poradie krajín na základe čiastkových
indexov globalizácie
36
Aktuálne toky
»»
»»
»»
»» Poradie
»»
»» 1.
»» 2.
»» 3.
»» 4.
»» 5.
»»
»» 6.
»» 7.
»» 8.
»» 9.
»» 10.
K niektorým aspektom globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií I Vaclav Dufala
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
2.
Vybrané
aspekty pojmu globalizácia
»» V rôznych oficiálnych štatistikách, napríklad Eurostatu, zistíme, že ku koncu roka 2011 boli priame zahraničné investície (ďalej len PZI)
Európskej únie vo zvyšku sveta v objeme 4, 983 bil. eur. Oproti tomu PZI zvyšku sveta v EÚ boli v rovnakom období v objeme 3,807 bil. eur.
Znamená to, že EÚ bola čistým investorom. PZI Európskej únie vo zvyšku sveta aj PZI zvyšku sveta v únii v rokoch 2008 až 2011 nepretržite
rástli a posilnili o približne o 50% pričom tieto investície Európskej únie na konci roka 2011 boli umiestnené hlavne v USA (1,421 bil. eur čiže 29
% z celkových PZI), Švajčiarsku (598 mld. eur čiže 12 %), Brazílii (239 mld. eur čiže 5 %), Kanade (222 mld. eur čiže 4 %), Rusku (167 mld. eur
čiže 3 %), Austrálii (125 mld. eur čiže 3 %), Hongkongu (124 mld. eur čiže 2 %), Singapure (123 mld. Eur čiže 2%) a Číne (102 mld. eur čiže 2 %).
Na druhej strane hlavnými zahraničnými investormi v EÚ v závere roka 2011 boli USA (1,344 bil. eur čiže 35 % z celkových PZI), Švajčiarsko (467
mld. eur čiže 12 %), Japonsko (144 mld. eur čiže 4 %), Kanada (138 mld. eur čiže 4 %), Brazília (78 mld. čiže 2 %), Nórsko (75 mld. eur čiže 2 %),
Singapur (67 mld. eur čiže 2 %), Hongkong (64 mld. eur čiže 2 %) a Rusko (53 mld. eur čiže 1%).
»» V teórii je známe základné členenie efektov PZI je na (i) politické, (ii) sociálne a (iii) ekonomické. Pre potreby skúmania sa často uvádzajú rôzne ekonomické efekty PZI. O ekonomických efektoch PZI môže byť diskutované na makro mikro úrovní. Na makro úrovní sa hovorí
o efektoch PZI napríklad v prípade nedostatku kapitálu a nízkej zamestnanosti v hostiteľskej krajine, kedy PZI môžu prispieť vtom to ohľade
k zvýšeniu produkcie ako aj k zvýšeniu zamestnanosti. Ako ďalší príklad efektov, ktoré sa prejavia z makroekonomického hľadiska je možné
spomenúť vplyv PZI na jednotlivé účty platobnej bilancie. Ďalej to môže byť vplyv PZI na export a import. V tomto smere záleží na tom, že či PZI,
ktoré smerujú do hostiteľskej krajiny, tam mieria za účelom nahradenia predošlého exportu alebo s cieľom výrobky vyrobené v hostiteľskej
krajine ďalej exportovať. V prvom prípade nedochádza k vplyvu na rast exportu, v druhom prípade áno. Na mikro úrovní môže byť zmienený
príklad vplyvu PZI na konkurenčné prostredie v hostiteľskej krajine. PZI môžu viesť ako ku zlepšeniu konkurenčného prostredia, tak aj opačne
k jeho zhoršeniu. Ide vťahovanie či vytláčanie domácich firiem z trhu. Efekty PZI na mikro úrovní sa týkajú priamo firiem a odvetví. Tak ako
už bolo spomenuté efekty PZI sa dajú skúmať z pohľadu hostiteľskej krajiny ako aj z pohľadu krajiny investora. Tieto teoretické axiómy však
neplatia univerzálne.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
39
K niektorým aspektom globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií I Vaclav Dufala
»» Priame zahraničné investície
bývajú predovšetkým spájané s radou pozitívnych efektov na ekonomiku hostiteľskej
krajiny. Závery prác radu autorov nepotvrdzujú tieto všeobecne uvádzané pozitívne
vplyvy PZI. Naopak boli preukázané skôr
negatívne efekty ako pozitívne efekty v regióne strednej a východnej Európy. Závery
jednoznačne poukazujú na negatívne
prejavy PZI na mikroekonomickej úrovni.
Potvrdzuje sa to čo uvádza Konings (2000),
ktorý svojim výskumom potvrdil negatívny
vplyv PZI na domáce podnikateľské prostredie v Bulharsku a Rumunsku. Podobne aj
ďalší autori nepreukázali pozitívny vplyv PZI
na domáce investície vo vybraných štátoch
strednej a východnej Európy. Titarenko
(2006) nepreukázal efekt vťahovania domácich investícií priamymi zahraničnými
investíciami v Lotyšsku. Mišún a Tomšík
(2002) síce prichádzajú na pozitívne efekty
prílevu PZI na domáce investície v Českej
republike a Maďarsku, no ich výskum bol
uskutočnený za kratšie časové obdobie i,
vzhľadom k tomu môžu byť výsledky odlišné. V ďalšom sa zameriavame na dynamiku
PZI v krízovom a čiastočne pokrízovom
vývoji globálnej finančnej krízy.
»» V tabuľke 4 sa prezentujú celkové prílevy
PZI za sledované roky 2007 až 2011, v rámci
celého sveta a najdôležitejších svetových
ekonomík. V roku 2007 bol zaznamenaný
najväčší objem prílivu investícií, ktorý dosiahol 2010,1 miliárd USD. Celosvetový prílev PZI počas ďalších rokov výrazne klesal.
Prvý nárast bol zaznamenaný v roku 2011,
tento medziročný nárast predstavoval 279,4
miliárd USD. Príčinou zníženia PZI za posledných päť rokov boli dopady krízy, ktoré
mali celosvetové dopady. Bol to jednoznačne
dôsledok zvýšenia rizikovosti a nákladovosti
investičného kapitálu a spomalenia tempa
ekonomického rastu svetovej ekonomiky.
»» V rámci Európskej únie sme zaznamenali rovnaký trend poklesu prílevu priamych
zahraničných investícií. Mierny medziročný
nárast bol zaznamenaný až v roku 2011.
V porovnaní s rokom 2007 to však stále
predstavuje viac ako 50 % pokles prílevu
PZI do Európy. Z hľadiska najvýznamnejších
európskych ekonomík najvýraznejší pokles
zaznamenalo Nemecko v roku 2008, kedy
medziročný pokles predstavoval až 90 %.
»» Prílev priamych zahraničných investícií
do Spojených štátov amerických nemal
tak dramatický priebeh ako v rámci EÚ.
Najväčší objem prílevu investícií do USA bol
zaznamenaný v roku 2008, ktorý predstavoval 310,1 miliárd USD.
»» Kľúčovú úlohu v rámci investičných
operácií začínajú preberať krajiny skupiny
40
BRICS. Údaje v tabuľke 4 taktiež jednoznačne ukazujú, že príliv investícií do takmer všetkých krajín tejto skupiny vzrástol. Významnú úlohu má Čína a Brazília. Obe krajiny
zaznamenali nárast PZI aj počas krízy, to znamená že ich ekonomiky sa globálna kríza
nedotkla v takých rozmeroch ako zvyšok sveta.
Tab. 4:
Priame zahraničné investície - prílev
Priame zahraničné investície – príliv v mld. USD
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
2007
2008
2009
2010
2011
Svet
2 010,1
1 764,9
1 139,6
1 381,2
1 660,6
Európska únia
857,0
538,4
362,0
355,0
426,3
Nemecko
80,2
8,1
24,2
30,6
40,4
Francúzsko
96,2
64,1
24,2
30,6
41,0
Veľká Británia
200,1
88,7
76,4
50,6
51,1
USA
221,2
310,1
150,4
205,8
234,0
Brazília
34,6
45,1
25,9
48,5
66,7
Rusko
55,0
75,0
36,5
43,3
K niektorým aspektom globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií I Vaclav Dufala
globálnej recesií jej odliv investícií narastal. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v roku 2008, tento nárast sa vyšplhal až na 130 % v porovnaní s rokom 2007. Z krajín
BRICS je najväčším investorom Rusko, ktoré v roku 2007 investovalo do zahraničia 45,9
mld. USD. Medziročný pokles bol zaznamenaný len v roku 2009, ktorý bol vzhľadom na
odliv priamych zahraničných investícií najkritickejší. Môžeme však konštatovať že krajiny
skupiny BRICS ponúkajú obrovský podnikateľský priestor a môžu byť veľmi zaujímavé
z hľadiska investičných príležitostí.
»» Tabuľka uvádza aj údaje pre Slovenskú republiku, kde môžeme konštatovať, že odliv investícií nezaznamenal také výkyvy ako príliv PZI. Najvyšší odliv investícií bol zaznamenaný
v roku 2007. Tento rok bol charakteristickým aj najvyšším hospodárskym rastom. Potom
nasledoval medziročný pokles až do roku 2011, kedy sa odliv PZI zvýšil na 0,5 mld. USD.
Tab. 5:
Priame zahraničné investície - odliv
2007
2008
2009
2010
2011
Svet
2 167,1
1 911,2
1 127,1
1 431,4
1 612,5
52,9
Európska únia
1 252,7
977,8
392,6
484,0
553,2
170,6
72,6
75,4
109,3
54,4
107,1
76,9
90,2
India
25,5
43,4
35,6
27,4
36,5
Čína
160,1
175,1
114,2
185,0
228,6
Francúzsko
164,3
154,7
Severná Afrika
5,7
9,0
5,7
1,2
6
Veľká Británia
325,5
182,4
39,3
39,5
106,7
Slovensko
3,6
4,7
0
0,5
2,1
USA
414,0
329,1
289,5
327,9
419,3
Brazília
7,1
20,5
-10,1
11,6
-1,0
Rusko
45,9
55,6
43,7
52,5
67,3
India
17,3
19,3
15,9
15,3
12,6
Zdroj : vlastné spracovanie podľa http://www.oecd.org/, 02.03.2013.
Spolu s prílevom PZI, smeruje do hosťujúcich krajín i množstvo príležitostí. Vznikajú nové
trhy, znižujú sa náklady a pozitívnym faktorom je aj zlepšovanie informačnej a dopravnej
štruktúry. Prílev PZI podporoval v radu krajín rovnako aj ekonomickú ako aj politickú stabilitu
krajín.
Čína
17,0
53,5
43,9
60,1
43,0
Severná Afrika
3,0
-3,1
1,2
-0,1
2,8
Slovensko
0,6
0,5
0,4
0,3
0,5
Zdroj: vlastné spracovanie podľa http://www.oecd.org/, 02.03.2013.
2.1
Globálny odliv PZI
»» Objemy celosvetového odlivu priamych zahraničných investícií v rovnakom období sú
prezentované v tabuľke 5. Rovnako ako príliv investícií aj odliv PZI zaznamenal pokles za
sledované obdobie. Odliv investícií v rámci celého sveta podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zaznamenal v roku 2007 najvyššiu hodnotu a to 2167, 1 miliardy
USD. Nasledujúce roky zaznamenali pokles, no najvýraznejší pokles nastal v roku 2009.
Môžeme konštatovať, že najvýraznejší pokles v rámci celosvetového prílivu aj odlivu
nastal práve v roku 2009, čo bolo spôsobené pôsobením recesie v hlavných centrách
svetovej ekonomiky. V roku 2011 zaznamenávame oživenie v hospodárskom vývoji ako i
v zahraničných investíciách.
»» Európska únia je významnou investičnou oblasťou, čo dokladuje fakt, že v roku 2007
odliv európskych PZI tvoril viac ako 50 % celosvetových investícií. Ako najkrízovejší obdobie môžeme označiť rok 2009 kedy odliv investícií klesol na 392,6 miliárd USD. Roky
2010 a 2011 sú charakteristické malým zvýšením európskeho odlivu investícií. V rámci
sledovaných európskych krajín najväčším zahraničným investorom bola Veľká Británia,
ktorá v roku 2007 investovala 325,5 mld. USD. Táto suma predstavovala takmer 30 %
z celkových PZI únie. V ďalších rokoch zaznamenala výrazný pokles a v roku 2011 Veľká
Británia investovala 106,7 miliárd USD.
»» Spojené štáty americké nezaznamenali tak výrazne zmeny v odlive investícií ako
Európska únia. V roku 2007 zaznamenalo USA odliv investícií v hodnote 414 miliárd USD,
čo predstavovalo približne 20 % z celosvetového odlivu. V dvoch nasledujúcich rokoch
zaznamenalo USA medziročný pokles, až v roku 2010 došlo k oživeniu a odliv investícií zaznamenal nárast. V roku 2011 bol dokonca zaznamenaný medziročný nárast viac ako 20 %.
»» Z krajín skupiny BRICS zaznamenala najvýraznejšie zmeny Čína, kedy aj napriek
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
3.
Zmeny investičných tokov v roku 2012
»» Aj v minulom roku je zrejmé, že investičné toky formou PZI začínajú zásadným spôsobom ovplyvňovať profiláciu všetkých krajín. Môžeme konštatovať že priame zahraničné
toky sú naďalej hlavným nástrojom globalizácie. Globálna kríza síce spomalila svetový
hospodársky rast, no do popredia sa začínajú dostávať rozvíjajúce sa ekonomiky.
»» Špecifikom roku 2012 bola skutočnosť, že v roku 44% celkových priamych zahraničných
investícií bolo alokované iba v piatich krajinách. Čína mala najväčší podiel a to 253 miliárd
USD (t.j. 18% z celkového počtu), ďalej v Spojených štátoch (175 miliárd USD), Brazília (65
USD mld. ), Spojené kráľovstvo (63 miliárd USD) a Francúzsko (USD 62 miliárd). Podľa správy Konferencie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) zverejnenej 25. marca
2013 sa ako hlavní príjemcovia investícií ukázali krajiny BRICS. Počas posledných desiatich
rokov sa prílev do týchto krajín viac ako strojnásobili. To má za následok neustály nárast
týchto investícií aj počas krízy (http://unctad.org/, 03.04.2013).
»» Brazília, Rusko, India, Čína a Severná Afrika začínajú zohrávať dôležitú úlohu v súčasnej
štruktúre globálnych investícií. Z tabuľky 6 je zrejmé, že aj napriek globálnej kríze sa zväčšujú investičné príležitosti krajín skupiny BRICS.
»» Tabuľka 6 prezentuje, že prílev PZI krajín BRICS v roku 2000 tvoril podiel na celosvetových investíciách 6 %. Do roku 2012 bol zaznamenaný nárast tohto podielu o 14%. Môžeme
teda konštatovať že 1/5 globálnych investícií smeruje do krajín BRICS. Nárast bol zaznamenaný aj pri investíciách smerujúcich z týchto krajín do zahraničia. V roku 2000 bol tento
podiel na celosvetovom odlive investícií 1 %, v roku 2012 tento podiel stúpol na 9 %.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
»»
»»
»»
»Podiel
»
svetových PZI
do krajín BRICS
»smerujúcich
»
»»
»»
svetových PZI
»Podiel
»
smerujúci z krajín BRICS
»»
2000
2012
6%
20%
1%
9%
Zdroj: vlastné spracovanie podľa
http://www.oecd.org/, 02.04.2013
Priame zahraničné investície – odliv v mld. USD
Nemecko
Tab. 6:
Vývoj priamych zahraničných investícií
krajín BRICS
»»
»»
»» Podľa predbežných odhadov globálny
prílev priamych zahraničných investícií
klesol v roku 2012 o 14% oproti roku 2011
na úroveň 1,4 bilióna USD aj napriek 22%
nárastu v poslednom štvrťroku ale zostávajú porovnateľné s úrovňou globálnych
priamych zahraničných investícií v roku
2010. PZI krajín OECD v zahraničí sa znížili
o 15% na úroveň 1,1 bilióna USD v roku 2012.
Na druhej strane krajiny OECD investovali
686 miliárd USD priamych zahraničných
investícií (alebo 48% celosvetových priamych zahraničných investícií), čo predstavuje medziročný pokles o 21%. Investície do
a z Európskej únie, v súhrne poklesli o asi
25%. Podľa informácií Eurostatu dosiahli
priame zahraničné investície z EU do
zvyšku sveta v uplynulom roku 171 miliárd
euro, zatiaľ čo investície zo zvyšku sveta do
EU činili 159 miliárd euro.
Záver
»» Problém globálnej nerovnováhy a zmien
medzinárodných kapitálových tokov.
»» V ostatnom období nie je potrebné
dokazovať zjavné regionálne posuny tovarových a materiálových tokov v svetovom
hospodárstve čo sa v konečnom dôsledku
prejavuje v stave platobných bilancií štátov dnes v politicky multipolarizovanom
svete. Skutočnosťou je obrovský prebytok platobných bilancií predovšetkým
ázijských krajín oproti pretrvávajúcim
deficitom radu ekonomík tzv. západného
sveta. Dôsledkom bola a je vysoká úroveň
devízových rezerv týchto krajín. Jedným
z najväčších problémov svetovej ekonomiky je deficit bežného účtu platobnej
bilancie USA, ktorý je najvyšší v celom
svetovom hospodárstve.
41
K niektorým aspektom globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií I Vaclav Dufala
Obr. 1:
Vývoj bežného
účtu platobnej
bilancie vo
vyspelých
ekonomikách
(v mld. USD)
400
Vyspelé ekonomiky
200
Eurozóna
0
2006
-200
-400
2007
2008
2009
2010
2011
Veľká Británia
USA
Japonsko
Kanada
-600
-800
Novo industrializovaná
časť Ázie
-1000
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov IMF-OECD Statistics (IMF: International Financial
Statistics 2010 and OECD: Main Economic Indicators 2010.
»»
»» V tejto situácii pozorujeme tendencie, že navzdory dominancii flexibilných usporiadaní
v rámci kurzových režimov rad zemí stále silne riadi hodnotu svojej meny. V poslednom
desaťročí sa rada ekonomík bráni zhodnocovaniu svojich mien intervenčnými nákupy devíz.
Dôsledkom sú akumulácie rozsiahlych devízových rezerv a tokov kapitálu z týchto ekonomík
do zahraničia – pričom časť týchto tokov „financuje“ americký deficit bežného účtu. Deficit
bežného účtu USA financovaný prílivom kapitálu z ázijských a ropných ekonomík je už roky
považovaný za potenciálny zdroj ďalšieho možného oslabenia doláru čo na druhej strane
spolu s globálnym prebytkom likvidity v dôsledku dlhodobo uvoľnených menových politik
by mohlo ďalšie oslabovanie doláru vyvolať výrazné výkyvy na finančných trhoch. Globálne
nerovnováhy sú tak považované za kľúčové riziko pre finančnú stabilitu. Kanály, ktorými
by sa mali globálne nerovnováhy preniesť do oslabení dolára a zmien v tokoch kapitálu, sú
zmena stratégie ázijských zemí a pokles záujmu o dolár ako rezervnú menu, čo je v rozpore s
alokáciou devízových rezerv v tejto mene.
»» Často a oprávnene sa v úvahách ekonómov objavuje problematika zapojenia Číny ako
najväčšieho exportéra v súčasnosti do medzinárodných ekonomických vzťahov i medzinárodných organizácií. Čína realizovala vývojový model, ktorý spočíval na exporte založenom
na nízkych mzdách, a dosiahla vysoký prebytok bežného účtu platobnej bilancie. Počas tejto
fázy jej hospodárska politika bola a v mnohých smeroch zostáva direktívna. Za 30 rokov od
štartu modelu si krajina nevytvorila nijaký sociálny systém a vďaka obyvateľstvu na vidieku,
ktorého je stále viac ako miliarda, má nevyčerpateľný rezervoár lacnej pracovnej sily, ktorý
ešte desaťročie bude udržovať mzdy na nízkej úrovni. Bez napojenia do globalizujúceho
sa svetového hospodárstva nemohla a v budúcnosti ani nemôže realizovať veľké objemy
investícií.
»» Paradoxom doby je teda v súčasnosti prebytok devíz ako prostriedku medzinárodnej
výmeny na strane jednej a obrovských dlhov na strane druhej, ktorých splácanie sa presúva na desaťročia do budúcna v prepletenci globalizovaných finančných operácií v oblasti
fiškálnych a monetárnych nástrojov riadenia jednotlivých ekonomík. Problémom rodiacej
sa takzvanej globálnej ekonómie je dilema Ekonómie života alebo ekonómia dlhu? Dnes
42
akoby dúfame, že schôdzky hláv štátov ako
mávnutím kúzelného prútika vytvoria politiku, ktorá vytvorí rovnováhu v dynamike
medzinárodných ekonomických vzťahov.
Makroekonomické zmeny, ku ktorým musia rôzne zeme pristúpiť, bohužiaľ zahrnujú
i kroky, ku ktorým sa nemôžu zaviazať ani
hlavy štátov. Dnes sme akoby zaklesnutí
medzi finančne neudržateľným modelom
globálneho dopytu a potrebou politicky ťažkých zmien v domácej politike radu krajín /
nielen európskych / a to v oblasti fiškálnej
i monetárnej. Neregulované finančné trhy
sú na jednej strane zdrojom rastu, na druhej
strane majú významný podiel na destabilizácii medzinárodného menového systému.
»» Globálna finančná kríza ohrozila
dôveryhodnosť menového systému vo
svetovom obchode. Úloha dôvery a dôveryhodnosti, psychológia správanie sa davu,
vplyv strachu a obáv na reakcie ľudí, ľudská
adaptabilita a prispôsobivosť v reakciách
na technické stimuly, iracionalita v ekonomickom rozhodovaní, atď., nie sú súčasťou
klasickej ekonómie ani postmoderných ekonomických teórií. Naivné manipulácie úrokových mier predstavujú akoby vrchol nášho
chápania podstaty ekonomických systémov.
Je zrejmé, že ekonomická realita súčasnosti
vedie k hľadaniu nového hodnotového základu foriem a funkcií peňazí , ktoré budú
zabezpečovať rovnováhu medzinárodných
ekonomických vzťahov. O tom sa vedú diskusie vo svetových finančných inštitúciách
tak aj v teórii. Jedno je však isté. Svetová
finančná kríza je v podstate výsledkom subjektívnej činnosti ľudí ako v oblasti fiškálneho
riadenia národných ekonomík tak aj aplikácie
nevedomých či vedomých finančných nástrojov riadenia bankovníctva na národnej i medzinárodnej úrovni. Ako poučne znie v tomto
kontexte jedna z myšlienok Lewisa Mumforda
: Najdôležitejším krokom, ktorí môže táto
generácia urobiť k zaisteniu budúcnosti je
zmena spôsobu a využívania tvorby peňazí, je
to spôsob ako ekonomiku moci premeniť na
ekonomiku života.[ 3 ]. ¦
K niektorým aspektom globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií I Vaclav Dufala
RISK. Economics a Management, č. 2/2010,
ročník: XIII. ISSN 1212- 3609. p. 104.
[3] DOUTHWAITE,R.: Ekológia peňazí. Preklad
originálu. Nadácia Ekopolis, Banská
Bystrica 2006,. ISBN 80-968086-2-1,.str. 72.
[4] JENÍČEK, V. - FOLTÝN, J. 2010. Globálni
problémy světa – v ekonomických
souvislostech. 1. vyd. Praha : C. H. Beck,
2010. ISBN 978-80-7400-326-4.
[5] KONINGS, J. The Effects of Foreign Direct
Investment on Domestic Firms: Evidence
from Firm Level Panel Data in Emerging
Economies[online]CEPR Discussion Paper
Serries No. 2586, 2000[cit. 2011-06-24].
Dostupné zURL: < http://wdi.umich.edu/
files/publications/workingpapers/wp344.
pdf>
[6]LYSÝ, J. et al. 2011. Ekonómia. 1. vyd.
Bratislava : Iura Edition, 2011. 631 s. ISBN
978-80-8078-406-5.
[7] MIŠUN, J. - TOMŠÍK, V. Přímé zahraniĉní
investice ve střední Evropě: vytěsňují
nebo vtahujú domácí investice? Politická
ekonomie, 2002, roĉ. 2002, ĉ. 2, s. 251
–260. ISSN 0032-3233.
[8] NORBERG, J. 2006. Globalizace. Praha : Alfa
Publishing a Liberálni institut, 2006. 203 s.
ISBN 80-86851-32-X.
Literatúra:
[9] WOLF, M. 2004. Why globalization Works.
Yale : Yale University Press, 2004. 416 s.
ISBN 978-03-0010-252-9.
[1] BALÁŽ, P. - VERČEK, P. 2002. Globalizácia
a nová ekonomika. Bratislava : Sprint,
2002. 175 s. ISBN 80-8908-506-7.
[10]TITARENKO, D. The Influence of
Foreign Direct Investment on
DomesticInvestment Processes in Latvia.
[2] CÍSAŘ, R. - DUFALA,V.: COMPANIES AND
DERIVATES AS A TOOL TO HEDGE THEIR
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
TransportandTelecomunication,2006, vol. 7.
No. 1, s. 76 –83. ISSN 1407-616.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
43
Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v roku 2012 I Jana Fiľarská
Prílev priamych zahraničných
investícií na Slovensko
v roku 2012
Influx Of Foreign Direct
Investments in Slovakia
in 2012
Jana Fiľarská*
abstrakt:
Priame zahraničné investície (PZI) predstavujú výhody nielen pre zahraničných investorov, ale aj pre domácu ekonomiku. Znamenajú
prílev voľného zahraničného kapitálu, novej technológie, techniky a výroby. Investície zo zahraničia ovplyvňujú aj mieru nezamestnanosti,
rast životnej úrovne a spotrebu domácností. Motiváciou investorov je investovať do krajín s nízkymi daňovými a mzdovými nárokmi,
alebo do krajín ponúkajúcich investičné stimuly. Článok je zameraný na analýzu prílevu PZI na Slovensku v roku 2012, vplyvu PZI na
Slovensko a jeho regióny a dosahu zahraničných investícii na mieru nezamestnanosti Slovenska.
Kľúčové slová:
Priame zahraničné investície; Ekonomika; Miera nezamestnanosti.
abstraCt:
Direct foreign Investments (DFI) are beneficial not only for foreign investors but also for the domestic economy. DFI mean free the influx
of foreign capital, of new technology, engineering and production. Foreign investment also affects unemployment, rising living standards
and household consumption. The motivation of investors to invest in countries with low tax and wage claims, or to countries offering
investment incentives. The article is focused on the analysis of influx DFI on Slovakia in 2012, impact FDI in Slovakia and its regions and
impact of investments on the unemployment rate in Slovakia.
Key words:
Direct Foreign Investment, Economy, Unemployment rate.
* Ing. Jana Fiľarská – externá doktorandka, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici.
1
Priame
zahraničné
investície
»» Základnou formou prenikania strategických investícii na Slovensko sú priame
zahraničné investície predstavujúce viac
než 10% podiel na majetku podnikov. PZI
predstavujú investovaný kapitál výhodný
nielen pre investora, ktorý s cieľom získať
kontrolu nad podnikom chce investovať
dlhodobo, ale aj pre hostiteľa, pre ktorého
PZI predstavujú chýbajúce finančné zdroje. PZI prinášajú so sebou nielen kapitál,
ale aj technológie, znižovanie nezamestnanosti a opätovné investície.
»»
»» Pre investorov existuje niekoľko motí-
stimulov a daňových výhod. Jedným z negatívnych vplyvov na Slovensku v dôsledku prílevu zahraničných investícii bol zánik niekoľkých podnikov, napr. v automobilovom priemysle
v roku 1999, kvôli ťažkostiam s odbytom zanikli Trnavské automobilové závody, š.p..
Prílev PZI
v roku 2012
»» Na príleve investícií zo zahraničia na Slovensku sa v roku 2012, podľa tabuľky č. 1.,
podieľali krajiny najmä z európskeho teritória.
Tab. 1:
Členenie krajín podľa prílevu PZI na
Slovensko v roku 2012 v tis. EUR
Prílev PZI v
roku 2012
1.
štvrťrok
2.
štvrťrok
rozdiel
3.
štvrťrok
rozdiel
4.
štvrťrok
Belgicko
rozdiel
Spolu
2 925
0,279
vov, prečo investovať finančné prostriedky:
Cyprus
242 602
259 984
17 382
175 614
-84 370
64 342
-111 272
742 542
70,741
Česko
41 111
116 356
75 245
105 672
-10 684
224 428
118 756
487 567
46,450
• zníženie nákladov, napr. získanie lacnejšej pracovnej sily, vrátane odvodového
zaťaženia
• rozdelenie ekonomickej činnosti, diverzifikácia zisku a daňová optimalizácia
• využitie komparatívnych výhod
• prienik na nové trhové územia a
zabezpečenie odbytu.
Francúzsko
5 123
5 123
14 318
9 195
8 346
-5 972
27 787
2,647
-36 191
-74 506
-234 948
-198 757
-348 965
-114 017
-581 789
-55,427
0
119 982
119 982
120 482
500
240 464
22,909
8 785
8 785
8 790
5
17 512
8 722
35 087
3,343
0
19 624
19 624
19 624
1,870
3 217
3 213
-4
-39 542
-42 755
-117 359
-77 817
-150 471
-14,335
0
1 340
1 340
1 340
0,128
9 007
84 379
75 372
43 782
-40 597
90 053
46 271
227 221
21,647
0
-12 944
-12 944
-11 444
1 500
-24 388
-2,323
3 197
-982
-4 179
99
1 081
2 314
0,220
0
2 257
2 257
17 177
14 920
19 434
1,851
-96 364
1 049
657
100,00
»» PZI majú celý rad pozitívnych ale aj negatívnych efektov na ekonomiku domácej
krajiny. Pozitívny vplyv finančných investícií
zo zahraničných teritórií na domácom trhu
sa prejavuje najmä doplnením kapitálu do
domácich podnikov, čo má za následok
ďalší rozvoj podniku, zlepšením prístupu
domácich podnikov na zahraničný trh,
znížením miery nezamestnanosti a vyrovnaním úrovní miezd, prílevom inovácii,
vplyvom na rozvoj infraštruktúry a stabilizáciu odvetví. Jeden z pozitívnych vplyvov
PZI na Slovensku sa prejavil napr. aj v automobilovom priemysle, kedy za spoluúčasti
zahraničných investorov vznikli výrobné
závody typu VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.
s objemom investícií 345,5 mil. EUR a počtom zamestnancov viac než 9 400 a KIA
MOTORS SLOVAKIA, s.r.o. s investíciami 1,2
mil. EUR a počtom zamestnancov viac než
3 900.
»» Finančné preinvestovanie voľných financií má za následok aj negatívne pôsobenie
na domáce podnikateľské prostredie, ktoré
sa prejavuje vytláčaním domácich podnikov,
vývozom kapitálu do materských podnikov,
znížením domácej produkcie v dôsledku
dovozu komodít, poškodzovaním životného
prostredia v domácej krajine, zvyšovaním miery nezamestnanosti po uplynutí
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Holandsko
2 925
Spolu
v%
38315
Kórejská
republika
Luxembursko
Malta
Nemecko
0
Poľsko
Rakúsko
0
Spojené
kráľovstvo
Švajčiarsko
3 197
Taliansko
Spolu prílev
PZI
334 252
444846
110 594
181 999
-262 847
88 560
Zdroj: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie
priame-zahranicne-investicie
»» S najväčším podielom na celkovom príleve PZI na Slovensku sa podieľal Cyprus
v celoročne preinvestovanej sume 742 542 tis. EUR v objeme 70,74%. V prvom štvrťroku investície z Cypru predstavovali sumu 242 602 tis. EUR, v druhom štvrťroku Cyprus
s miernym rastom vo výške 17 382 tis. EUR investoval prostriedky v sume 259 984 tis. EUR.
V treťom štvrťroku investície Cypru poklesli o 84 370 tis. EUR na sumu 175 614 tis. EUR
a v poslednom štvrťroku, so sklzom cyperských investícii vo výške 111 272 tis. EUR, boli
financie investované v sume 64 342 tis. EUR.
»» Podľa údajov NBS druhým najväčším podielom v objeme 46,45% na príleve PZI v roku
2012 prispelo Česko s celkovými zahraničnými investíciami v sume 487 567 tis. EUR. Česko
v prvom štvrťroku na PZI investovalo sumu 41 111 tis. EUR. V druhom štvrťroku Česko
preinvestovalo o 75 245 tis. EUR viac, čo predstavovalo sumu 116 356 tis. EUR. Prílev PZI
od českých investorov mal počas dvoch rokov tendenciu rastu. V treťom štvrťroku Česko
investovalo s poklesom o 10 684 tis. EUR sumu 105 672 tis. EUR. Vo štvrtom štvrťroku Česi
k celkovým investíciám prispeli, s rastom o 118 756 tis. EUR, sumou 224 428 tis. EUR.
»» Ostatné krajiny sa na príleve PZI na Slovensku podieľali v poradí: Kórejská Republika
s 22,909% podielom, Rakúsko s podielom 21,647%, Luxembursko s 3,343% podielom,
Francúzsko s 2,647% podielom, Malta s 1,87% podielom, investície Talianska predstavovali
1,851% účasť, investície z Belgicka 0,279% a Švajčiarsko sa podieľalo v objeme 0,22% na
celkovom príleve PZI. Podľa štatistických údajov NBS je v tabuľke zaznamenaný aj záporný
45
Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v roku 2012 I Jana Fiľarská
prílev PZI. Najväčším prepadom investícii sa teritoriálne podieľalo Holandsko vo výške - 581 789 tis. EUR.
»» Štvrťročný priebeh prílevu PZI podľa jednotlivých teritoriálnych území na Slovensku podľa štvrťročných etáp v roku 2012 je graficky
znázornený na obrázku č. 1.
Obr. 1:
Prehľad prílevu PZI na Slovensko v roku 2012 v štvrťročných
»» Podľa údajov NBS najväčší podiel PZI bol preinvestovaný v bratislavskom kraji, a to až v objeme 81,44% z celkových zahraničných
investícií. V prvom štvrťroku investori do spoločností bratislavského kraja vložili čiastku až 313 242 tis. EUR. V druhom štvrťroku
v sume 383 082 tis. EUR boli zahraničné financie opäť vložené v bratislavskom kraji, a to s prírastkom 69 840 tis. EUR. V treťom štvrťroku, s poklesom o 245 195 tis. EUR, boli v celkovej výške 137 887 tis. EUR znova vložené do spoločností v bratislavskom kraji. Objem
investícii v poslednej etape roka bol k dispozícii v košickom kraji v celkovej sume 43 059 tis. EUR. Najväčšia suma PZI na Slovensku
v roku 2012 bola investovaná vo výške 813 177 tis. EUR v bratislavskom kraji, nasledovali investície v košickom kraji v sume 148 478
tis. EUR. Financie investorov smerovali vo výške 34 968 tis. EUR do nitrianskeho kraja, v sume 21 279 tis. EUR boli preinvestované
v trnavskom regióne, v žilinskom kraji bolo preinvestovaných 11 531 tis. EUR a do prešovského kraja plynuli zahraničné investície
v celkovej výške 3 840 tis. EUR.
»»
»» Najväčší podiel na celkových zahraničných investíciách, bol podľa údajov NBS, zaznamenaný v bratislavskom kraji v objeme 81,44%
500 000
450 000
400 000
Prílev PZI v tis. EUR
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v roku 2012 I Jana Fiľarská
z celkových investovaných finančných prostriedkov. Pre investorov bol zaujímavý aj košický kraj, kde preinvestovali takmer 14,87% z celkových PZI. V nitrianskom kraji tvoril prílev PZI 3,50% z celkových investícii, v žilinskom 1,15% a v prešovskom zahraniční investori
vložili v súhrne 0,38% z celkových PZI. V kraji trenčianskom a banskobystrickom, podľa údajov NBS, boli štatisticky zaznamenané
záporné investície. Nerovnomerný prílev investícii zo zahraničia súvisí s regionálnymi rozdielmi v jednotlivých krajoch, ktorý je spôsobený ich ekonomickým, sociálnym a kultúrnym rozvojom, umiestnením strategických podnikov, vytvorenej infraštruktúry, pracovnej
sily a vzdelanostnej úrovne.
350 000
300 000
250 000
200 000
150 000
100 000
»»
»» Grafický prehľad vložených investícií v jednotlivých štvrťrokoch je znázornený na obrázku č. 2.
50 000
0
Štvrťroky 2012
1
2
3
4
334 252
444846
181 999
88 560
Zdroj: Vlastné výpočty podľa tabuľky č. 1
»»
»» V prvom štvrťroku 2012 prílev PZI zo zahraničia predstavoval sumu 334 252 tis. EUR z celkového objemu celoročných zahraničných
Obr. 2:
Prehľad prílevu PZI na Slovensko v krajoch v roku 2012 podľa
štvrťrokov
investícií. V druhom štvrťroku, s prírastkom 110 594 tis. EUR, bolo na Slovensku preinvestovaných 444 846 tis. EUR. Prílev investícií
v treťom štvrťroku poklesol o 262 847 tis. EUR na sumu 181 999 tis. EUR. V poslednej etape roka 2012 zahraniční investori, so sklzom
o 96 364 tis. EUR, preinvestovali sumu 88 560 tis. EUR. V prvom štvrťroku boli zahraničné investície v najväčšej miere investované
Cyprom vo výške 242 602 tis. EUR, v druhom štvrťroku najviac finančných prostriedkov investovali opäť cyperské podniky, a to v sume
259 984 tis. EUR. Najvyšší prílev PZI v treťom štvrťroku bol opäť z Cyperského územia vo výške 175 614 tis. EUR. V poslednom štvrťroku
bolo najviac finančných prostriedkov investovaných z Česka v objeme 224 428 tis. EUR z celkového prílevu PZI za posledný štvrťrok.
Podľa grafického zobrazenia v uplynulom roku najväčší podiel v investíciách bol preinvestovaný v druhom štvrťroku a najmenej vo
štvrtom štvrťroku.
500 000
Prílev PZI vtis. EUR
450 000
Prílev PZI v roku 2012 podľa krajov Slovenska
»» Z regionálneho pohľadu tok investícii smeroval tradične do najviac rozvinutých krajov. Členenie regiónov Slovenska podľa prílevu PZI na
400 000
350 000
300 000
250 000
200 000
150 000
100 000
50 000
Slovensko roku 2012 v tis. EUR je zachytené v tabuľke č. 2.
0
Tab. 2:
Členenie krajov SR podľa prílevu PZI na Slovensko v roku 2012 v tis. EUR
Štvrťroky 2012
1
2
3
4
348 173
433 439
156 515
60 331
Zdroj: Vlastné výpočty podľa tabuľky č. 2
Prílev PZI podľa krajov
1. štvrťrok
2. štvrťrok
rozdiel
3. štvrťrok
rozdiel
4. štvrťrok
rozdiel
spolu
%
313 242
383 082
69 840
137 887
-245 195
-21 034
-158 921
813 177
81,44
Trnavský
3 395
3 395
3 851
456
14 033
10 182
21 279
2,13
Trenčiansky
5 035
5 035
-18 503
-23 538
-17 735
768
-31 203
-3,13
0
-7 971
-7 971
42 939
50 910
34 968
3,50
»» Podľa jednotlivých štvrťrokov v roku 2012 bol prílev PZI v prvom štvrťroku v objeme 348 173 tis. EUR, a to v kraji bratislavskom a košickom. V druhom štvrťroku bolo najviac zahraničných prostriedkov preinvestovaných v kraji bratislavskom, trnavskom, trenčianskom,
žilinskom a košickom, čo tvorilo sumu 433 439 tis. EUR. V treťom štvrťroku s poklesom na finančnú čiastku 156 515 tis. EUR sa investori
zamerali na všetky kraje Slovenska okrem prešovského kraja. V poslednom štvrťroku bol zaznačený opäť úbytok zahraničných financií,
a to až na sumu 60 331 tis. EUR. Prílev investícii zo zahraničia v roku 2012 na Slovensku bol zaznamenaný v každom kraji.
»»
Bratislavský
Nitriansky
Žilinský
6 996
7 500
504
-2 965
-10 465
11 531
1,15
Banskobystrický
6 996
0
-1 806
-1 806
-1 806
0
-3 612
-0,36
Prešovský
0
0
3 840
3 840
3 840
0,38
Košický
34 931
34 931
0
35 557
626
43 059
7 502
148 478
14,87
Prílev PZI podľa krajov spolu
348 173
433 439
85 266
156 515
-276 924
60 331
-96 184
998 458
100,00
Vplyv PZI na
nezamestnanosť Slovenska
»»
»» Jedným z hlavných cieľov zahraničných investorov, prečo investovať na Slovensku, je úspora nákladov. Pre investorov, v rámci znižova-
nia nákladov, patrí mzda k jedným z artiklov úspor. Na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami v Európe bola v roku 2012 zaznamenaná jedna z najnižších minimálnych miezd. Porovnanie minimálnych miezd vo vybraných krajinách EÚ je znázornené v tabuľke č. 3.
Zdroj: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/
priame-zahranicne-investicie
»»
46
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
47
Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v roku 2012 I Jana Fiľarská
Tab. 3:
Porovnanie minimálnych miezd vo vybraných
krajinách EÚ v EUR
»» Krajina v EÚ
»» Belgicko
»» Bulharsko
»»
ČR
»»
Írsko
»»
»» Grécko
»» Španielsko
»» Francúzsko
»» Luxembursko
»»
min. mzda
v EUR
Sadzba
dane PO v%
min. mzda
v EUR
1443,54
33,99
Maďarsko
295,63
21,28
138,05
10
Malta
679,87
35
310,23
19
Holandsko
1446,6
20-25,5
1461,85
12,5
Poľsko
336,47
19
876,62
25
Portugalsko
565,83
26,5
748,3
30
Slovinsko
763,06
22
1398,37
33,33
Slovensko
327,2
19
1801,49
30,38
Spojené kráľovstvo
1201,96
30
Krajina v EÚ
Sadzba dane
PO v%
Zdroj: http://www.finance.sk/spravy/finance/102786-minimalna-mzda-na-slovensku-a-v-eu
»»
»» Podľa údajov v tabuľke Slovensko s minimálnou mzdou vo výške 327,20 zaostáva za
ostatnými krajinami. V Luxembursku bola v roku 2012 vyplácaná minimálna mzda vo výške
1801,49 EUR, v Írsku 1 461,85 EUR, v Belgicku 1 443,54 EUR, čo je minimálne o päťnásobok
viac v porovnaní s minimálnou mzdou na Slovensku. Za Slovenskom zaostáva už len Česko
s minimálnou mzdou vo výške 310,23 EUR, Maďarsko v sume 295,63 EUR a Bulharsko
s minimálnou mzdou vo výške 138,05 EUR. Záujem investorov zo zahraničia je, spolu so znižovaním nákladov, optimalizovať dane z príjmov. Ich zámerom je investovať v krajinách nielen s nižšou minimálnou mzdou, ale aj nízkou sadzbou dane z príjmov právnických osôb (PO).
Podľa tabuľky č. 3 má Slovensko v porovnaní zo západnými krajinami nižšiu sadzbu dane
z príjmov PO. V roku 2012 slovenské podniky zdaňovali svoje príjmy sadzbou dane z príjmov
PO na úrovni 19%. Podobne zdaňovali svoje príjmy aj podniky v Česku a Poľsku. Nižšie dane
z príjmov boli odvádzané už len v Írsku v sadzbe 12,5% a v Bulharsku v sadzbe 10%.
Vzhľadom na mzdový, odvodový a daňový systém Slovensko v súvislosti s udržaním záujmu
investorov v roku 2012 poskytlo 10 stimulov v celkovej výške 121 191 498 EUR. Stimuly pre
udržanie zahraničných investorov, najmä s príchodom automobiliek, predstavujú daňové výhody, dotácie na novovytvorené pracovné miesta a ich udržanie, príspevky na rekvalifikáciu
zamestnancov, dotácie na investičný majetok podnikov a štátne environmentálne príspevky.
Pre rok 2012 bolo naplánované vytvorenie 2 412 pracovných miest, pričom jedno pracovné
miesto bolo dotované sumou 50 245 EUR. Toto opatrenie na udržanie zamestnanosti sa však
ukazuje ako veľmi drahé a postupne dochádza ku kritike najmä zo strany stredných a malých
podnikateľov, ktorí sa cítia byť diskriminovaní.
byť len poskytovanie stimulov pre investorov,
ale aj zaviazanie investorov k vykonávaniu
ekonomickej činnosti aj po uplynutí poskytnutých výhod.
Záver
»» Cieľom príspevku bolo poukázať na
prílev PZI investovaných na Slovensku, a ich
vplyv na mieru zamestnanosti na Slovensku
a dôvody investorov, prečo investovať na
Slovensku. Prílev PZI je pre investorov zaujímavý kvôli znižovaniu nákladov, t.j. lacnejšej
pracovnej sily, daňovému zaťaženiu podnikov
a rôznych stimulov ponúkaných slovenskou
vládou. Vplyvom hospodárskej krízy sa však
na Slovensku zvýšila miera nezamestnanosti, a tým aj prehĺbenie regionálnych rozdielov,
ktoré sa prejavili aj v príleve PZI. V oblasti
daňového zaťaženia, v tomto roku už s 23%
sadzbou na daniach z príjmov právnických
osôb, sa Slovensko pre zahraničných investorov stáva investične nezaujímavým.
Mzdové a daňové zaťaženie je kompenzované rôznymi stimulmi, ktoré však neprospievajú rastu domácich podnikov. Úlohou vlády
by malo byť prehodnotenie podnikateľských
podmienok nielen z pohľadu zahraničných
investícií, ale aj s prihliadnutím na domácich
stredných a malých podnikateľov, vytvárať
nové pracovné miesta nielen pre dlhodobo
nezamestnaných, ale aj absolventov škôl
a upraviť daňový a mzdový systém. ¦
Literatúra:
[1] Hošková, A. (2011). Vplyv priamych
Tab. 4:
Vývoj nezamestnanosti na Slovensku v roku
2012
»»
»»
»»
»»
Rok 2012
1. štvrťrok
2. štvrťrok
3. štvrťrok
4. štvrťrok
Počet nezamestnaných v tis.
380,3
368,0
371,3
390,4
Miera nezamestnanosti v %
14,1
13,6
13,7
14,4
Zdroj: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056
»»
»» Prílev PZI na Slovensku vplýva aj na mieru nezamestnanosti. Nezamestnanosť sa na
Slovensku v roku 2012 udržiavala na rovnakej úrovni. V prvom štvrťroku miera nezamestnanosti predstavovala 14,1% s počtom 380,3 tis. nezamestnaných, v druhom štvrťroku miera
nezamestnanosti klesla na 13,6% s počtom 368 tis. nepracujúcich, s veľmi malým rozdielom,
v objeme 13,7% a počtom 371,3 tis. nezamestnaných, bol zaznamenaný vývoj nezamestnanosti v treťom štvrťroku. V poslednom štvrťroku miera nezamestnanosti stúpla na 14,4%
s počtom 390,4 tis. nezamestnaných. Slovensko sa tak svojou mierou nezamestnanosti,
oproti Rakúsku, kde nezamestnanosť dosiahla v roku 2012 4,5% úroveň, Luxembursku s 5,1%
úrovňou, Nemecku s 5,4% a Holandsku s 5,6%, zaradilo ku krajinám s najvyšším počtom
nezamestnaných s nelichotivým 5. miestom v rebríčku nezamestnanosti. Práve v súvislosti
s vysokou mierou nezamestnanosti na Slovensku, sú zahraničným investorom pod vplyvom
prílevu PZI, ponúkané rôzne vyššie spomínané stimuly. Riešením Slovenska by preto nemalo
48
zahraničných investícii na ekonomiku
Slovenska. 2001. BIATEC. 2001. roč. 9.
[2] http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/
priame-zahranicne-investicie
[3] http://sk.volkswagen.sk/sk/Podnik/
Cisla_a_fakty.html
[4] http://www.kia.sk/index.
php?context=208
[5] http://www.finance.sk/spravy/finance/102786-minimalna-mzda-na-slovensku-a-v-eu
[6] http://www.finance.sk/hospodarstvo/
zivot-v-eu/dane-v-eu/
[7] http://portal.statistics.sk/showdoc.
do?docid=48056
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
„Jedným z hlavných cieľov zahraničných
investorov, prečo investovať na Slovensku,
je úspora nákladov.“
»»
Internacionalizácia vysokého školstva a zvyšovanie jeho kvality I Heidy Schwarczová – Lenka Dubovická
Internacionalizácia vysokého
školstva a zvyšovanie jeho
kvality
Internationlism of higher
education and improvement of
its quality
Heidy Schwarczová*
Lenka Dubovická**
abstrakt:
Nová stratégia EÚ 2020 určuje dva základné smery ďalšieho rozvoja vysokého školstva: internacionalizáciu a zvyšovanie jeho kvality. Tieto
zámery sú v súlade s požiadavkami globalizujúceho sa trhu práce a liberalizáciou trhu s vysokoškolským vzdelávaním. Cieľom článku
je poukázať na základné princípy internacionalizácie vysokého školstva v kontexte vplyvu na kvalitu a zamestnateľnosť absolventov.
Diskutované sú existujúce kritéria na hodnotenie miery internacionalizácie vzdelávacej inštitúcie renomovanými agentúrami a doterajšie
výsledky internacionalizácie vysokého školstva v podmienkach Slovenska. V závere sú naznačené smery rozvoja internacionalizácie
európskych univerzít v súlade so Stratégiou EÚ 2020.
Kľúčové slová:
Internacionalizácia; Kvalita; Smery rozvoja internacionalizácie.
abstraCt:
New strategic EU 2020 determinates two major ways of further development of higher education: internationalism and quality improvement.
These strategies are consistent with requirements of globalized labor market and liberalization of high education market. The aim of this
article is to point out at basic principles of higher education internationalism in the context of influence on quality and employment
of graduates. The existing criteria on evaluation of rate of internationalization of education institution by reputable agencies and also
contemporary results of internationalism of higher education in Slovakia are discussed. In the conclusion the ways of development of
internationalism of European universities are traced with respect of strategy EU 2020.
Key words:
Internationalism; Quality; The tendencies of internationalism development.
* Dr. h.c. Ing. Heidy Schwarczová, PhD. – riaditeľka a zakladateľka Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici
** Ing. Lenka Dubovická, PhD. – odborný asistent; Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
1
Internacionalizácia,
kvalita
a zamestnateľnosť
absolventov
»» V súčasnosti existujú rôzne definície
internacionalizácie, ktoré vychádzajú jednak
z Bolonskej deklarácie (1999) ako aj
publikácií viacerých autorov, ale tiež v dôsledku permanentných snáh o rozšírenie
Všeobecnej dohody o obchode a službách
(GATS) na služby poskytované vysokoškolskými inštitúciami. Najčastejšie sa stretávame s dvoma protichodnými stanoviskami.
Jedno stanovisko (zaujaté väčšinou vysokoškolských inštitúcií) pod pojmom internacionalizácia vysokého školstva rozumie
širokú škálu výskumných a pedagogických
aktivít, ktorých obsah sa internacionalizuje,
ako aj akademických mobilít. Druhé stanovisko, podporované zástancami globalizácie
systému vysokoškolského vzdelávania,
chápe internacionalizáciu vysokoškolského
vzdelávania ako medzinárodný obchod so
vzdelávacími službami.
»» V kontexte s uvedeným je potrebné
vysvetliť aj termíny internacionalizácia
a globalizácia, ktoré sa v bežnom živote
vzájomne zamieňajú.
Avšak existujú
štúdie, kde autori tieto pojmy diferencujú,
napr. Knight (2005) považuje internacionalizáciu za odpoveď, katalyzátor a základ
pre globalizáciu, podľa Scotta (2005) internacionalizácia vysokých škôl je reakciou
na globalizáciu trhu práce. Currie (2003)
odlišuje internacionalizáciu a globalizáciu
inštitúcií vysokoškolského vzdelávania,
pričom vychádza z definície pojmu globalizácia, ktorá reprezentuje neoliberálnu
ekonomickú ideológiu a jej materialistické
stratégie orientované na zvyšovanie zisku
a posilnenie postavenia nadnárodných korporácií. Globalizácia sa začala v ekonomike,
dnes zasahuje do všetkých oblastí, vrátane
výskumu a vzdelávania.
»» Podľa Bolonskej deklarácie (1999)
základnou podmienkou internacionalizácie
školstva je reformácia vysokoškolských
vzdelávacích systémov v krajinách
Európskej únie, aby sa stali v čo najširšej miere porovnateľné. Doterajšie
výsledky tohto procesu sú spojené najmä
s úspešným zavedením trojstupňového
vysokoškolského vzdelávania (bakalárske,
magisterské a doktorandské) a hodnotenia
vedomosti kreditmi podľa jednotnej stupnice (ECTS). Popri týchto dôležitých štrukturálnych zmenách reformy sa orientujú aj
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
na všestrannú podporu výmeny študentov,
vedeckých a pedagogických pracovníkov, čo
prispieva k odstráneniu bariér na vytvorenie
plne integrovaného spoločného európskeho
výskumného priestoru (ERA - European
Research Area).
»» Uvedené výsledky sú nepochybným
úspechom bolonského procesu, avšak
otvorené diskusie poukazujú na pretrvávajúce rozdiely najmä v kvalite vzdelávania.
Vplyvom spoločnosti založenej na poznatkoch, globalizácie a moderných informačných a telekomunikačných technológií sa od
študijných programov vyžaduje akceptácia
zmien, náväznosť a podmienenosť jednotlivých teoretických a odborných disciplín ako
aj porovnateľnosť s renomovanými univerzitami. Skutočnosť, že trh s VŠ vzdelávaním sa
stáva internacionálnym, podnecuje národné
vzdelávacie systémy na celom svete ale aj
samotné univerzity k vytvoreniu moderných
koncepcií a systematickému zvyšovaniu
kvality vzdelávania s cieľom zabezpečenia
konkurencieschopnosti v globálnom svete.
»» Čo sa týka slovenských vysokých škôl,
na základe početných diskusií na túto tému
sa poukazuje na ich klesajúcu kvalitu,
výnimku tvorí iba niekoľko málo verejných
a privátnych vysokých škôl. Je paradoxom,
že tento stav pretrváva napriek deklarovanej európskej stratégii budovania vzdelanostnej ekonomiky. Domnievame sa, že
k skvalitneniu študijných programov by
prispela predovšetkým reálna právomoc
a zodpovednosť určených garantov odboru vo viacerých školách, kde sú často
presadzované krátkodobé obmedzené
záujmy konkrétnych pedagógov na jednotlivých predmetoch, často už neaktuálnych
so zastaranými metódami výučby. Keďže
verejné zdroje v súčasných podmienkach
globálnej krízy sa nemôžu zvyšovať proporcionálne každoročne zvyšujúcemu
počtu študentov a vysokých škôl, je nevyhnutné zabezpečiť viaczdrojové financovanie. V tejto súvislosti treba poukázať na
význam súkromných univerzít a nadácii,
ktoré pružnejšie reagujú na požiadavky
trhu práce a vysokoškolského vzdelávania.
Taktiež je potrebné oceniť výsledky ich
úsilia zamerané na posilnenie medzinárodnej spolupráce cestou ponuky atraktívnych študijných programov v kombinácii
s modernými formami výučby vyhovujúcich
požiadavkám zahraničných študentov.
»» Vo vzťahu k internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania sa objavuje nový
termín „zamestnateľnosť“ vo všetkých
oficiálnych dokumentoch bolonského procesu ako kľúčový koncept. Tento pojem je
nemožné stotožňovať s pojmom „zamestnanosť“ a nemôže sa merať mierou zamestnanosti absolventov vysokých škôl. Napr.
Knight (2005) definuje zamestnateľnosť
ako súbor úspešných výsledkov – zručnosti, pochopenie a personálne vlastnosti,
ktoré spôsobujú, že absolventi sú pravdepodobne viac schopní nájsť si zamestnanie
a byť úspešní v nimi vybranom zamestnaní, z čoho majú úžitok oni sami, spoločnosť
a ekonomika. Preto úsilie o internacionalizáciu školstva je chápané v úzkom kontexte kvality vzdelávacích inštitúcií a zamestnateľnosti ich absolventov. Preto vysoké
školy musia byť viac než kedykoľvek pred
tým aktívne v neustálom zvyšovaní kvality
výskumu a vzdelávania s cieľom zlepšenia
potenciálu zamestnateľnosti absolventov.
2
Hodnotenie
procesov
internacionalizácie
vysokých škôl
»» V súčasných podmienkach globalizácie
zamestnateľnosť absolventov vysokých
škôl závisí aj od medzinárodnej reputácie univerzít. Aby vysoká škola dosiahla
uznanie v Európe a vo svete, musí hodnotiť
kvalitu svojich procesov podľa štandardných kritérií a zverejňovať výsledky. Ako
vyplýva z publikovaných rebríčkov kvality univerzít, pri porovnávaní kvality sa
zohľadňuje kategória vysokej školy. Napr.
podľa rankingu Times Higher Education
sú univerzity zatriedené do týchto vedeckých oblastí: technické vedy a informačné
technológie (IT), lekárske a biomedicínske
vedy, prírodné vedy, sociálne vedy, umenie
a humanitné vedy. Existujúce systémy
hodnotenia univerzít spravidla sledujú
indikátory kvality výskumu a vzdelávania.
Na stanovenie stupňa internacionalizácie
(tzv. indexu internacionalizácie) renomované agentúry najčastejšie používajú tieto
kritéria:
»»
a) kritéria na hodnotenie internacionalizácie vedeckovýskumnej činnosti
• pomer počtu grantov získaných
z medzinárodných zdrojov k celkovému
počtu grantov získaných v danom období
z cudzích zdrojov,
• pomer finančných prostriedkov získaných
na medzinárodné projekty k celkovému
objemu cudzích zdrojov v danom období,
• počet usporiadaných medzinárodných
vedeckých konferencií,
• počet zahraničných pracovných ciest,
• počet zahraničných návštev,
• počet knižných publikácií vydaných
v cudzom jazyku,
51
Internacionalizácia vysokého školstva a zvyšovanie jeho kvality I Heidy Schwarczová – Lenka Dubovická
• počet vedeckých článkov uverejnených
v indexovaných zahraničných časopisoch,
• počet citácií na jedného učiteľa podľa
medzinárodného citačného indexu,
• počet hosťujúcich výskumných pracovníkov zo zahraničia;
b) kritéria na hodnotenie internacionalizácie vyučovacieho procesu
• počet študijných programov poskytovaných v cudzom jazyku,
• počet hosťujúcich profesorov
zo zahraničia,
• podiel zahraničných študentov na
celkovom počte študentov,
• podiel zahraničných doktorandov na
celkovom počte študentov doktorandského štúdia,
• počet zahraničných študentov v rámci
výmenných pobytov,
• počet domácich študentov, ktorí absolvovali výmenný pobyt na zahraničnej
univerzite,
• počet prednáškových pobytov realizovaných učiteľmi (učiteľské mobility),
• podiel absolventov so spoločným alebo
dvojitým diplomom k celkovému počtu
absolventov.
»»
»» Je dôležité, aby uvedené kvantitatívne
ukazovatele internacionalizácie vysokej
školy boli doplnené kvalitatívnymi ukazovateľmi, napr.:
»»
• hodnotenie dosiahnutého stavu zahraničnými expertmi,
• výsledky spätnej väzby od študentov,
• hodnotenie zamestnávateľov absolventov.
»» Zistenie miery plnenia uvedených kritérií
je významným informačným zdrojom na
podporu rozhodovania pre vedenie univerzít
a fakúlt, ktoré nesie plnú zodpovednosť za
umiestnenie v publikovaných rebríčkoch
kvality poskytovaného vzdelávania. Pretože
je v zaujme univerzít presvedčiť potenciálnych zákazníkov a partnerov výsledkami
dosiahnutými v konkurenčnom boji na globálnom trhu VŠ vzdelávania.
3
Internacionalizácia
- nástroj na zvýšenie kvality slovenských univerzít
»» V súlade so stratégiou Európa 2020
sú za hlavné nástroje internacionalizácie
52
vysokého školstva považované:
• mobilita – vysielanie / prijímanie
študentov a akademikov medzi VŠ EÚ
na čiastočné štúdium alebo získavanie
študentov na plné štúdium z EÚ i mimo
EÚ (z „tretích krajín“);
• vzdelávacie projekty – vytváranie konzorcií so spoločnými záujmami (spoločné
študijné programy ako najprogresívnejšia
forma);
• siete – tematické / záujmové združenia
VŠ v Európe i vo svete.
»»
»» Na základe dostupných štatistic-
kých údajov sa pokúsime prezentovať
čiastkové výsledky internacionalizácie
VŠ vzdelávania na Slovensku v kontexte
porevolučných transformačných procesov
po roku 1989. Ukončenie direktívneho
plánovania a pro-extenzívny model financovania školstva podnietili masifikáciu VŠ
vzdelávania: počet vysokých škôl narástol
z 13 v roku 1989 na 40 v roku 2012 (z toho
20 verejných, 3 štátne, 13 súkromných, 4
zahraničné VŠ) (http://www.minedu.sk/vysoke-skoly-v-sr/), počet študentov z porevolučných 63 000 sa o dvadsať rokov neskôr
zvýšil na takmer štvrť milióna (http://www.
uips.sk). Internacionalizácia v rokoch 19902012 sa týkala najmä troch oblastí:
• európska spolupráca – TEMPUS,
Socrates, Leonardo da Vinci, LLP –
otvorenie systémov VŠ vzdelávania
v strednej a východnej Európe, prienik
VŠ SR a krajín EÚ (mobilita študentov,
vytváranie konzorcií, sietí);
• regionálna spolupráca krajín – PHARE,
CEEPUS, Medzinárodný vyšehradský fond
– vytváranie konzorcií / sietí / mobilita;
• bilaterálna spolupráca – napr. Rakúskoslovenská spolupráca, Fulbrightov
program, NIL a iné iniciatívy.
»» Po roku 1990 sa Slovensko stáva krajinou s otvorenou ekonomikou, ale zatiaľ
nedosahuje adekvátnu úroveň internacionalizácie VŠ vzdelávania. Treba uviesť, že
prevládali mobility slovenských študentov
a prednáškové pobyty vedecko-pedagogických pracovníkov, medzinárodná
dimenzia sa dosahuje najmä v doktorandskom štúdiu. Na študentskú (kreditovú)
mobilitu prichádza na Slovensko asi 0,5
% študentov v pomere k celkovému počtu
študentov na Slovensku. V roku 2011 na
Slovensku študovalo okolo 9 461 zahraničných študentov, čo je 4,4 % z celkového
počtu študentov (http://www.uips.sk ), čo
v porovnaní napr. s Rakúskom, kde podiel
zahraničných študentov tvorí 15,1 %, vo
Švajčiarsku – 14,9 %, vo Veľkej Británii
– 15,3 % (Kahanec, Králiková, 2011).
»» Čo sa týka migrácie slovenských
študentov za VŠ vzdelávaním, pozorujeme 575 % nárast od akademického roka
1998/99 (v zahraničí študovalo 4 428
Slovákov) do akademického roka 2006/07
(v zahraničí študovalo 25 466 Slovákov).
Tento trend naďalej pretrváva, podľa aktuálnych štatistík študuje v zahraničí už
vyše 30 000 slovenských študentov, čo
je viac ako 13 % v pomere k celkovému
počtu VŠ študentov na Slovensku. Príčin
tohto nepomeru je viac, napr. jazyková
bariéra, uzavretosť nášho vzdelávacieho systému, nízka atraktivita strednej
Európy, nevýrazná perspektíva uplatnenia
na našom trhu práce, ale aj to, že naše VŠ
nefigurujú v žiadnych popredných rebríčkoch univerzít.
»» Pritom si treba uvedomiť, že nejde iba
o zdroj zvyšovania finančných prostriedkov
pre školstvo, internacionalizácia zasahuje
oveľa ďalej. Podľa OECD až 25 % zahraničných študentov si mení účel pobytu zo
štúdia na prácu. Prieskumy ukazujú, že
cudzinci – absolventi VŠ sa lepšie integrujú
do majoritnej spoločnosti, a teda nepredstavujú riziko „sociálne neprispôsobivého“
správania sa. Zahraničný, spravidla platiaci študent vyžaduje kvalitu za rozumnú
cenu, tak sa vytvára tlak na poskytovanie kvalitných programov v cudzom
jazyku a zároveň predpoklad pre rozvoj
spoločných študijných programov so zahraničnými univerzitami a inovatívnych
foriem výučby (e-learning, telemosty).
Zvyšovanie kvality pedagogického procesu má pozitívny vplyv na domácich študentov. Ďalej tu ide aj o efekt tzv. „kultúrnej diplomacie“, pretože VŠ štúdium je čas
nadväzovania pevných osobných vzťahov,
ale aj profesionálnych kontaktov (možnosť budovať obchodné a kultúrne vzťahy
s absolventmi, ktorí sa vrátili domov,
resp. pokračujú v kariére v inej krajine).
Kontakt so zahraničnými spolužiakmi na
domácej VŠ umožňuje domácim študentom spoznávať kultúru, spôsob myslenia
a riešenia problémov z inej perspektívy.
Takto získavajú cenné zručnosti z oblasti
multikulturalizmu, ktoré sú prínosom pre
prácu v medzinárodných firmách. Takáto
„internacionalizácia doma“ je lacnejšia
ako mobilita v zahraničí.
»» Preto je potrebné zatraktívniť slovenské
VŠ v zahraničí najmä budovaním atraktívnych a kvalitných cudzojazyčných študijných
programov, zjednodušiť administratívne
procesy vo vzťahu k vstupu na Slovensko
a povoleniu pobytu pre študentov mimo
EÚ, prideľovať časť dotácií podľa výsledkov
v medzinárodných aktivitách a poskytnúť
finančné zdroje pre zahraničných partnerov.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Internacionalizácia vysokého školstva a zvyšovanie jeho kvality I Heidy Schwarczová – Lenka Dubovická
Záver
»» Znižovanie výdavkov na vysoké
školstvo z verejných zdrojov a tlak na
viaczdrojové financovanie vedie k lokálnej,
regionálnej a globálnej súťaží o finančné
prostriedky a študentov. Úspešnosť na
medzinárodnom trhu vzdelávania je preto
podmienená medzinárodným rozmerom
študijných programov s možnosťou vyučovania v cudzom jazyku, zapájaním sa
do medzinárodných výskumných a vzdelávacích sietí. Hlavným cieľom ďalšieho
rozvoja internacionalizácie európskych
univerzít je, aby sa Európa stala príťažlivým regiónom pre študentov, výskumníkov a pedagógov z celého sveta. Členovia
EUA (European University Association)
spolu s národnými konferenciami rektorov úspešne pokračujú v popularizácii
bolonského procesu a vysvetlení cieľov
pre jeho ďalší rozvoj medzinárodným
partnerom. Univerzity vyzývajú Európsku
komisiu a vlády jednotlivých štátov na
podporu procesu internacionalizácie, aby
prostredníctvom vytvárania flexibilných
nástrojov financovania podporovali vysoké
školy pri realizácii dlhodobých medzinárodných stratégií a akademických mobilít.
Univerzity vyzývajú národné vlády vniesť
zmeny do migračných zákonov a vízových
povinností na rozšírenie európskej internacionalizácie. Dôležitou podmienkou ďalšieho rozvoja internacionalizácie je aktívna
účasť medzinárodných partnerov. ¦
Literatúra:
seminar on Academic mobility in
Trade Envonment – Issues, Risks,
Opportunities. June 2005.
[4] Ministerstvo školstva SR. Dostupné
na: http://www.minedu.sk/
vysoke-skoly-v-sr/
[5] Národný strategický referenčný rámec.
Dostupné na: http://www.nsrr.sk
[6] SCOTT, K. (2005). The global dimension:
internationalising higher education,
Internationalisation in higher education: European responses to the
global perspective. In: EAIE publication.
Amsterdam: D. Radraaier, 2005, s. 8-22.
[7] Sprievodca bolonským procesom.
Slovenské vysoké školy a bolonský
proces. Bratislava: Saaic, - NK
Sokrates, 2006, s. 13.
[8] Stratégia EÚ 2020. Dostupné na: http://
www.ec.europa.eu/eu2020
[9] Ústav informácií a prognóz školstva.
Dostupné na: http://www.uips.sk
[1] CURRIE, J. at al. (2003). Globalizing
practices and university respones:
European and Anglo-American
differences. Westport: Praeger Pub,
2003.
[2] KAHANEC, M. – KRÁLIKOVÁ, R. (2011).
Higer Education Policy and Migration:
The Role of International student
Mobility. In CESifo DICE Report 4/2011, s.
20-27.
[3] KNIGHT, J. (2005). Higher Education
in the Trade Context of GATS. Adapted
version of the report for the Unesco
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
53
Pravidlá zákazu diskriminácie v štátnej službe na Slovensku I Vladimír Gecelovský
Teoretický rozbor
Pravidlá zákazu diskriminácie
v štátnej službe na Slovensku
Rules for prohibition of
discrimination In the civil
service in Slovakia
Vladimír Gecelovský *
abstrakt:
Cieľom tohto článku je poukázať na právnu úpravu zákazu diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch na Slovensku. Poznatky pre
článok boli získané skúmaním právnej úpravy v krajinách EU ako aj z vlastnej skúsenosti. Článok identifikuje a zovšeobecňuje základné
pojmy a prístupy v štátnej službe a vymedzuje priestor na jej zlepšenie.
Kľúčové slová:
Štátna služba; Štátny zamestnanec; Diskriminácia; Riadenie štátnej služby.
abstraCt:
The aim of this article is to highlight the rules of non-discrimination in civil service employment relations in Slovakia. Lessons for the
article were obtained by examining the legislation in EU countries as well as from my own experience. Article identifies and generalizes
the basic concepts and approaches in the civil service and defines the scope for improvement.
Key words:
Civil service; Civil servant; Discrimination; Civil service management.
* doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
»» Služobný úrad je povinný zaobchádzať
so štátnymi zamestnancami v súlade
so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenou osobitným predpisom, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania
štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia
peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty
poskytované v súvislosti s vykonávaním
štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe
a o skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru. Právo na prijatie do štátnej
služby sa zaručuje rovnako všetkým
občanom vrátane podmienok a spôsobu
uskutočňovania výberového konania alebo
výberu na voľné štátnozamestnanecké
miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené
týmto zákonom a osobitným predpisom.
V štátnozamestnaneckých vzťahoch je
zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú
o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného
pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti,
jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu,
nepriaznivého zdravotného stavu alebo
zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností
k rodine, členstva alebo činnosti v politickej
strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo
z dôvodu iného postavenia. Služobný úrad
a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie
práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na
ujmu iného štátneho zamestnanca alebo
inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie
ich ľudskej dôstojnosti. Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek
spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom
domáha svojich práv vyplývajúcich zo
štátnozamestnaneckého pomeru. Štátny
zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho
práva alebo právom chránené záujmy boli
dotknuté nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.
Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať
občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu.
Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý
sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu
a odstrániť následky nedodržania zásady
rovnakého zaobchádzania (Gecelovský,
V.,Prešov, 2004).
»» Veľká pozornosť je diskriminácii venovaná predovšetkým v právnych oblastiach
a to preto, aby bolo možné diskriminácii
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
čo najefektívnejšie predchádzať, brániť jej,
vytvárať prostredie rovné pre všetkých.
Z hľadiska právnych noriem sa definícií
diskriminácie venujú právne akty, či
mnohostranné medzinárodné dohovory
a zmluvy. Právo nebyť diskriminovaný,
vychádzajúce zo všeobecnej požiadavky
rovnosti všetkých ľudí, je medzinárodnými
aj vnútroštátnymi dokumentmi vyhlasované za základné ľudské právo (Gomien,
D., Bratislava, 1999). Napriek právnemu
zakotveniu sa aj v súčasnosti stretávame
s predsudkami a znevýhodňovaním istých
skupín alebo jednotlivcov v rozličných oblastiach života. Základným, no v žiadnom
prípade nie jediným nástrojom, ktorý majú
štáty a každá vyspelá spoločnosť v boji proti porušovaniu ľudských práv k dispozícií, je
dôsledná právna úprava. Presné, detailné
a komplexné zákonné zakotvenie zákazu
diskriminácie je významným faktorom,
ktorý pomáha riešeniu nerovného zaobchádzania napríklad s minoritami, etnicky,
rasovo, nábožensky, sexuálne alebo inak
sa líšiacimi skupinami nachádzajúcimi sa
v rámci rôznych spoločenstiev a zoskupení
ľudí. Prvé medzinárodné zmluvy aspoň
sčasti upravujúce ľudské práva sa začali
objavovať na začiatku dvadsiateho storočia. Predstavujú ich napríklad Parížske
dohovory (1904 a 1910), ktoré sa venovali
zákazu obchodu so ženami, Bernský dohovor o zákaze nočnej práce žien (1906)
a Ženevský dohovor o potlačení obchodu
so ženami a deťmi (1921). Tieto dokumenty
však boli zamerané na reštrikciu proti
neprístojnostiam, no vlastnému problému
zabezpečenia princípu rovnosti mužov
a žien sa nevenovali. Za prvé zakotvenie
rovnosti mužov a žien na medzinárodnej
úrovni sa tak považuje až Charta OSN
(1945) a o tri roky neskôr Všeobecná
deklarácia ľudských práv (1948). Charta
OSN je dokument zakladajúci Organizáciu
spojených národov (United Nations) ako
univerzálnu svetovú organizáciu s cieľom
udržania svetového mieru a bezpečnosti,
budovania priateľských vzťahov medzi národmi a podpory presadzovania a rešpektovania základných ľudských práv wa slobôd. Ustanovenie o rovnosti zaobchádzania
a nediskriminácii je zakotvené v čl. 1 ods.
3, kde je vyjadrený jeden z cieľov OSN ako
„Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu
riešením medzinárodných problémov
hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho
alebo humanitného rázu podporovaním
a posilňovaním úcty k ľudským právam a
základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.“Všeobecná deklarácia ľudských práv
bola prijatá a vyhlásená na Valnom zhromaždení OSN v Paríži 10. decembra 1948.
Nešlo však o právne záväzný dokument,
vyhlásenie malo formu odporučení, ktoré
mali byť a následne aj boli obsahovo prevzaté do vnútroštátnych právnych poriadkov (najmä do ústav jednotlivých štátov).
Aj napriek nezáväznej povahe ide o jeden
z najvýznamnejších dokumentov zakotvujúcich moderný katalóg ľudských práv.
Všeobecná deklarácia ľudských práv obsahuje 30 článkov, ktoré sa týkajú rovnoprávnosti všetkých ľudí, ich nároku na život,
slobodu a osobnú bezpečnosť, ich práva
na vlastníctvo majetku, na vlastné názory
a vyznanie, ako aj práva slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote spoločnosti.
Význam deklarácie spočíva predovšetkým
v tom, že je prvým uceleným vyjadrením
požiadavky medzinárodnej komunity na
vytvorenie zoznamu základných ľudských
práv a slobôd, ktoré majú byť priznané
všetkým ľuďom na celom svete (Posuch,M
- Cibulka, Ľ., Heuréka, 2003,). V preambule
sa štáty hlásia k univerzálnemu uznaniu
a hlavne dodržiavaniu vymenovaných práv
a slobôd. Základné ustanovenia spojené so
zákazom diskriminácie a požiadavkou rovnosti sú obsiahnuté už v úvodných dvoch
článkoch, čl. 1 stanovuje, že ľudia sa rodia
slobodní a rovní v dôstojnosti a právach,
čl. 2 potom explicitne zakazuje diskrimináciu okrem iného aj na základe pohlavia.
Princíp rovnosti sa premieta tiež do ďalších
ustanovení, ako napr. čl. 16, ktorý zakotvuje rovné príležitosti na uzavretie manželstva, čl. 21 požadujúci rovné volebné právo
a rovný prístup k verejným funkciám, čl.
23 deklarujúci právo na prácu, spravodlivé
pracovné podmienky a rovnaký plat za
rovnakú prácu, alebo aj čl. 26 obsahujúci
požiadavku rovného prístupu ku vzdelaniu.
Princíp nediskriminovania, vychádzajúci zo
všeobecnej požiadavky rovnosti všetkých
ľudských bytostí, je v súčasnosti zakotvený
vo všetkých dokumentoch na ochranu
ľudských práv. (Napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv (čl. 2), Medzinárodný
pakt o občianskych a politických právach
(čl. 2 a 26), Európsky dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (čl.
14)) Všeobecná deklarácia ľudských práv
v článku 2 obsahuje zákaz akejkoľvek diskriminácie: „Každý je oprávnený na všetky
slobody a práva, ktoré ustanovuje táto
deklarácia, bez akéhokoľvek ohľadu na
rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboženstvo,
politického a iné zmýšľanie, národnostný
alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo
iné postavenie.“ V článku 7 deklarácie je
ďalej vyjadrený univerzálny princíp rovnosti pred zákonom: „Všetci sú pred zákonom
rovní a majú právo na rovnakú základnú
ochranu bez akejkoľvek diskriminácie.
Všetci majú právo na rovnakú ochranu
proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek
55
Pravidlá zákazu diskriminácie v štátnej službe na Slovensku I Vladimír Gecelovský
podnecovaniu k tejto diskriminácii.“ Na pôde
OSN je zákaz diskriminácie obsiahnutý aj
v Medzinárodnom dohovore o občianskych
a politických právach a v Medzinárodnom
dohovore o hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach (obidva dohovory boli
prijaté v roku 1966). S cieľom bojovať proti
diskriminácii z dôvodu rasy a pohlavia boli
postupne prijaté samostatné špecializované
dohovory. V roku 1965 bol prijatý Dohovor o
odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a v roku 1979 sa členské štáty OSN
dohodli na Dohovore o odstránení všetkých
foriem diskriminácie žien. Významným
medzníkom ako aj nástrojom boja proti diskriminácií osôb so zdravotným postihnutím
sa stal Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý v roku
2006 a platnosť nadobudol 3. mája 2008.
Pozornosť diskriminácií - predovšetkým
v právnej oblasti - musí byť venovaná najmä
preto, aby jej bolo možné čo najefektívnejšie predchádzať, zabraňovať jej, vytvárať
prostredie spravodlivé a rovnoprávne pre
všetkých (Strážnická,V. Šebesta, Š.,
Bratislava, 1994,). V Slovenskej republike
diskrimináciu zakazuje Listina základných
práv a slobôd. Pri vstupe do Európskej únie
sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať právny poriadok Európskej únie a konať
v súlade s ním. Mechanizmy na ochranu
ľudských práv samozrejme nie sú obmedzené len na Európu. Existujú aj iné regionálne
mechanizmy v Severnej, či Južnej Amerike,
Afrike a na Blízkom východe a významný
súbor medzinárodných právnych predpisov
v oblasti ľudských práv, ktorý bol vytvorený
prostredníctvom Organizácie Spojených
národov (OSN). Všetky členské štáty EÚ
sú zmluvnými stranami týchto zmlúv OSN
pre ľudské práva a všetky obsahujú zákaz
diskriminácie.
Literatúra
[1] Gomien, D: Krátky sprievodca
Európskym dohovorom o ľudských
právach, Informačné a dokumentačné
stredisko o Rade Európy Bratislava,
1999. ISBN: 80-967674-45
[2] Gecelovský, V.: Štátna služba na
Slovensku, : Victoria, - ISBN 80968810-6-X Prešov, 2004, - 150 s.
[3] M. Posuch, M - Cibulka, Ľ: Štátne právo
Slovenskej republiky, Heuréka, 2003,
ISBN: 80-89122-07-8.
[4] Strážnická, V. - Šebesta, Š.: Človek
„Presné, detailné a komplexné zákonné
zakotvenie zákazu diskriminácie je významným faktorom, ktorý pomáha riešeniu nerovného zaobchádzania napríklad
s minoritami, etnicky, rasovo, nábožensky,
sexuálne alebo inak sa líšiacimi skupinami
nachádzajúcimi sa v rámci rôznych spoločenstiev a zoskupení ľudí.“
»»
a jeho práva, Bratislava, 1994, ISBN:
80-85506-30-0
Záver
»» Právo nebyť diskriminovaný je jedným
so základných práv a slobôd každého
z nás. Možno povedať, že diskriminácia
sa vyvíja spoločne s ľudstvom. V jednotlivých etapách vývoja ľudstva ako aj
spoločnosti sa dajú registrovať jej transformácie a obmeny, a môže nadobúdať
aj nové podoby. Napriek skutočnosti,
že diskrimináciu sa nám nikdy nepodarí
úplne ako jav odstrániť a nikdy jej nebudeme môcť úplne predísť alebo zabrániť,
treba tejto problematike venovať zvýšenú
pozornosť aj v oblasti štátnej služby. ¦
56
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Integrovaný model riadenia výkonnosti a rizika I Lenka Dubovická
Úvod
Integrovaný model riadenia
výkonnosti a rizika
Integrated model
of perfromance
and risk management
Lenka Dubovická*
abstrakt:
Tento článok sa zaoberá návrhom modelu na integráciu riadenia strategickej výkonnosti a podnikateľského rizika. Cieľom navrhovaného
modelu je poukázať na vhodný spôsob začlenenia manažmentu rizika do systému strategického riadenia podniku pre zabezpečenie
požadovaných výsledkov. Integrácia týchto dvoch systémov je v navrhovanom modeli zabezpečená sekvenciou krokov, mapujúcich
konkrétne kroky riadenia výkonnosti a rizika na báze nových koncepcií.
Kľúčové slová:
Strategické riadenie výkonnosti; Manažment rizika; Integrovaný model riadenia výkonnosti a rizika.
abstraCt:
This article deals with design of the model which integrate strategic performance and business risk. The aim of design model is to show
proper way to add-in risk management into the system of strategic management of enterprise to reach expected outputs. Integration of
these two models within designed model is supported by pace sequences which map management of performance and risk on the base
of new concepts.
Key words:
Strategic performance management; Risk management; Integrated model of performance and risk management.
* Ing. Lenka Dubovická, PhD., odborný asistent, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
»» Aktuálny vývoj vo vyspelých ekonomikách nasvedčuje tomu, že úspešnosť
strategického riadenia podnikov sa spája
so zvyšovaním ich výkonnosti. Stať sa
úspešným, znamená nielen pružne a adekvátne reagovať na zmeny v okolí a vo vnútri
podniku, ale pripraviť podnik dlhodobo na
tieto zmeny. Problém spočíva v tom, že
manažment podniku nutne potrebuje informácie charakterizujúce potenciálne trhy
a budúcich zákazníkov, konkurenčnú pozíciu
v nadchádzajúcich rokoch, dlhodobú finančnú a operačnú výkonnosť, výkonnosť poskytovania služieb zákazníkom, výkonnosť
dodávateľov a pod. Snaha o vymedzenie tejto
kategórie informácií viedla k novému pojmu
strategická výkonnosť, ktorý je interpretovaný Kaplanom a Nortonom ako „dlhodobá
výkonnosť podniku s vysokým potenciálom
do budúcnosti“ (Kaplan, Norton, 2002).
Metodické nástroje na podporu jej riadenia
Balanced Scorecards (BSC) sú známe nielen
z teórie, najnovšie prieskumy poukazujú na
rastúcu mieru aplikácií systémov vyvážených ukazovateľov strategickej výkonnosti
z celosvetového hľadiska. Tieto systémy
zahrňujú spolu so stratégiou vo vzájomnej
interakcii minimálne štyri dôležité súčasti:
finančnú, zákaznícku, interných procesov
podniku a učenia sa a rastu.
»» Tak ako rastú očakávanie, rastie aj
objem a zložitosť podnikateľských rizík, čo
vedie podniky k aplikáciám nových koncepcií riadenia rizika, ktoré poznáme pod
skratkou ERM, resp. EWRM (Enterprise Risk
Management, resp. Enterprise-Wide Risk
Management). Základnou paradigmou týchto prístupov je zavádzanie integrovaného
hodnotenia rizika na úrovni strategického
manažmentu s pridelením zodpovednosti za
riadenie väčšiny rizikových oblastí na príslušných manažérov a aplikácia moderných
modelov rizika. Z hľadiska zabezpečenia
celkového efektu nové koncepcie manažmentu rizika vyžadujú aj prehodnotenie
doterajších poisťovacích a zaisťovacích
aktivít v rámci tzv. tradičného manažmentu
rizika. Manažéri zodpovední za tieto aktivity
sú nútení zlepšovať svoje vedomosti týkajúce sa využitia možností nových poisťovacích a zaisťovacích produktov a orientovať
na modernejšie miery a nástroje ohodnotenia rizík tohto typu. Úlohou podnikových
manažérov rizika je vyhodnotiť navrhovaný
transfer rizika v rámci celopodnikového riadenia rizík z pohľadu súhrnnej efektívnosti
na rozdiel od tradičného prístupu, kde riziká
sa riadili izolovane. ERM prístup nazerá
na riziko zo strategickej pozície s cieľom
vyvážiť podnikové portfólio rizík tak aby
bolo prijateľné pre stakeholderov. Hlavným
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
cieľom je nielen zachovať hodnotu podniku,
ale aj prispieť k jej rastu – i prostredníctvom manažmentu podnikateľského rizika
(Enterprise Risk Management, ERM). Na
rozdiel od tradičných prístupov, ERM nazerá
na riziko zo strategickej pozície s cieľom vyvážiť podnikové portfólio rizík tak, aby bolo
prijateľné pre stakeholderov. Teda, hlavným
zámerom je nielen zachovať hodnotu
podniku, ale aj prispieť k rastu výkonnosti
podniku.
»» V praxi pri riešení úloh zvyšovania strategickej výkonnosti podniky sa stretávame
s problémom koordinácie činnosti oddelení
manažmentu rizika a strategického manažmentu, preto efekty od zavedenia týchto
systémov nespĺňajú očakávania. Cieľom príspevku je teda poskytnúť modelové riešenie
možného spôsobu integrácie týchto dvoch
systémov v celostnom procese riadenia
strategickej výkonnosti pre zabezpečenie
synergického efektu v dosiahnutí požadovaných výsledkov.
1
Základné prvky a
väzby navrhovaného
modelu
»» Integrácia systémov je v navrhovanom
modeli zabezpečená sekvenciou krokov,
ktorou chceme dosiahnuť strategický
význam manažmentu rizika. Konštrukcia
modelu je schematicky znázornená na obr.
1. Z modelu je zrejmé, že v podniku najskôr
treba implementovať strategický systém
riadenia výkonnosti s následným včlenením systému EWRM. Navrhovaný model
je založený na princípoch procesu riadenia
výkonnosti Balanced scorecard a na
všeobecne prijatých koncepciách systémov
EWRM. Aj keď existujúce implementácie
systémov celopodnikového manažmentu
rizika v jednotlivých podnikoch sa navzájom
líšia v závislosti od ich modelu podnikania
a organizačnej štruktúry, existuje však
niekoľko základných častí, ktoré musia byť
dôsledne implementované v každom podniku. Poradenské spoločnosti na základe
získaných skúseností upozorňujú, že proces
implementácie EWRM treba začať explicitným stanovením cieľov (DeLoach, 2000).
Zároveň odporúčajú začleniť do EWRM
procesy analýzy, merania a hodnotenia
rizika, tvorby stratégií manažmentu rizika
a monitorovania výkonnosti.
»» Samozrejmé, takéto zovšeobecnenie
je v rovine konkrétnych aplikácií EWRM
spojené s množstvom metodologických
problémov. Napr. v systémoch EWRM je
bežné využitie metód počítačovej simulácie
Monte Carlo, kde základným problémom
je určenie typu a parametrov funkcií rozdelenia pravdepodobnosti pre každú vstupnú
premennú, zvládnutie softvérových produktov na podporu analýz rizika a znalosti
z oblasti štatistiky a teórie pravdepodobnosti na interpretáciu výsledkov v podobe pravdepodobnostných rozdelení a štatistických
charakteristík týchto rozdelení. Základným
cieľom navrhovaného modelu je zaistenie
dosiahnutia očakávaných výsledkov.
»» Jeho účelom je nielen monitorovať, či
rozhodnutia boli úspešne implementované,
ale taktiež poskytnúť možnosť spätného pohľadu, či manažmentom riadené podnikové
činnosti vedú k požadovanej výkonnosti.
»» Realizácia tohto princípu je zabezpečená
tak, že:
• výstupy z prvých dvoch krokov procesu
strategického riadenia výkonnosti
predstavuje začiatok pre proces riadenia
rizika,
• výsledok riadenia rizika vo forme odporúčaní na prijatie stratégií manažmentu
rizika sa vracia späť do systému riadenia
strategickej výkonnosti.
»» Tento proces možno chápať ako iteračný
cyklus zameraný na neustále zvyšovania
kvality riadenia rizika v podniku a tým aj
kvality riadenia výkonnosti.
»» Principiálna schéma integrovaného
systému riadenia výkonnosti je realizovaná
postupnosťou deviatych základných krokov.
Ako sme už uviedli, vrcholový manažment
môže pristúpiť k riadeniu rizika, ak v podniku sú vymedzené ciele a akčné plány na
ich splnenie, preto prvé dva kroky systému
riadenia výkonnosti vymedzenie strategických cieľov (krok 1) a stanovenie akčných
plánov (krok 2) sú v navrhovanom modeli
zároveň vstupom pre systém riadenia rizika.
Proces riadenia rizika sa začína analýzou
faktorov rizika (krok 3). Meranie rizika (krok
4) je spojené so stanovením profilu rizika,
najčastejšie v podobe grafického zobrazenia
rozdelenia pravdepodobnosti kľúčových
ukazovateľov hodnotenia výkonnosti a štatistických charakteristík týchto rozdelení.
»» Výsledkom hodnotenia rizika (krok 5) je
posúdenie rizika vo vzťahu hodnotám ukazovateľov výkonnosti a tiež k výške prijateľnosti (akceptovateľnosti) rizika. Odporúčania
na tvorbu stratégií manažmentu rizika (krok
6) vrcholový manažment by mal pravidelne
prehodnotiť spolu s úspešnosťou implementácie akčných plánov na dosiahnutie strategických cieľov monitorovaním výkonnosti
(krok 7). Pri tvorbe stratégií manažmentu
rizika vrcholový manažment musí zohľadniť
výsledky analýzy vývoja prostredia (krok
8). Akékoľvek signifikantné zmeny okolia
podniku, ktoré sú identifikované, ovplyvnia
nielen úroveň znižovania rizika ale aj stupeň
zvyšovania cieľov (krok 9).
59
Integrovaný model riadenia výkonnosti a rizika I Lenka Dubovická
Obr. 1:
Model integrovaného systému riadenia
výkonnosti
Zdroj: vlastný návrh
»» Súbor aktivít zameraných na tvorbu stratégií manažmentu rizika po aktualizácii predpokladov a cieľov by mal slúžiť na korekciu strategických cieľov vymedzených v 1.kroku.
»» Takýto cyklus stanovenia cieľov cez plánovanie činností na dosiahnutie týchto cieľov
k ich prehodnoteniu na základe analýzy, merania a hodnotenia rizika umožňuje vrcholovému manažmentu riadiť riziko vo vnútri systému strategického riadenia výkonnosti.
»» V súčasnosti na meranie rizika sa bežne používajú špeciálne softvérové produkty
založené na modeloch počítačových simulácií Monte Carlo použitím špecifickej techniky
výberu vzoriek hodnôt faktorov rizika z ich rozdelení pravdepodobnosti. Ide o proces,
pomocou ktorého vstupné parametre pre model merania rizika sú vybrané z hodnôt zvolených distribučných funkcií pre náhodné vstupné premenné, ktoré boli identifikované ako
faktory rizika (napr. predajné ceny, objemy predaja, jednotlivé nákladové položky. Metóda
Monte Carlo vyžaduje určenie spojitých rozdelení pravdepodobností pre každý zo špecifikovaných faktorov rizika. Analytik môže určiť tieto rozdelenia na základe disponibilných
informácií, napr. aproximáciou vhodného teoretického rozdelenia s relevantnými parametrami. Informácie týkajúce sa rozdelení (typ a parametre distribučných funkcií) sa zadávajú
do simulačného modelu a pomocou generátora náhodných čísel sa získavajú diskrétne
hodnoty každého rozdelenia. Takéto vzorkovanie je iteračným procesom, ktorý prebieha
v počítači dovtedy, pokiaľ dostatočný počet iterácií (spravidla niekoľko tisíc) nezabezpečí
stabilné výsledky. Kombinácie navzorkovaných hodnôt vstupných premenných zabezpečujú výpočet výstupných premenných – ukazovateľov výkonnosti (napr. tržieb, ekonomického
zisku, cash flow). Všetky vypočítané výsledky sa následne spracovávajú pre stanovenie ich
rozdelení pravdepodobnosti vo forme tzv. rizikových kriviek a štatistických charakteristík
týchto rozdelení: minimálna hodnota, maximálna hodnota, najpravdepodobnejšia hodnota,
stredná hodnota, smerodajná odchýlka, šikmosť, špicatosť.
»» Z uvedeného vyplýva, že výsledkom merania rizika využitím metódy Monte Carlo je
intervalové rozdelenie zvoleného kritéria hodnotenia výkonnosti. Výsledky sú vyjadrením
toho, že hodnoty zvoleného kritéria hodnotenia výkonnosti budú ležať v danom intervale,
tým sa určí jeho najpravdepodobnejšia hodnota a riziko vyjadrené napr. smerodajnou odchýlkou. Tieto informácie poskytujú kvantitatívny obraz o dopadoch zvolenej stratégie,
a to o výkonnosti podniku reprezentovanej hodnotami zvoleného kritéria hodnotenia a jeho
riziku reprezentovaným smerodajnou odchýlkou a ďalšími číselnými charakteristikami
rozdelenia pravdepodobnosti. Pri takomto pohľade ukazovatele výkonnosti nadobúdajú
význam pravdepodobnostných hodnôt.
»» Na základe systematizácie získaných poznatkov z oblasti modelových prístupov k meraniu výkonnosti a rizika navrhujeme modifikovať definíciu pojmu strategická výkonnosť
tak, že strategickú výkonnosť budeme chápať v zmysle dlhodobej výkonnosti podniku
s vysokým potenciálom do budúcnosti vyjadrenú možným rozsahom hodnôt vzájomne
prepojených kľúčových ukazovateľov spolu s pravdepodobnosťou ich nastania.
60
Integrovaný model riadenia výkonnosti a rizika I Lenka Dubovická
»» Čo sa týka slovenských podnikov, kde
výsledky výskumu poukazujú na nedostatočné využitie modelov na meranie rizika,
implementáciou navrhovaného modelu
slovenské podniky sa môžu dostať na
súčasnú úroveň poznatkov v oblasti modelových prístupov k meraniu strategickej
výkonnosti.
trhoch, zákazníkoch, legislatíve a ďalšie
riziká spôsobené vplyvom okolia podniku.
Výkonný manažment sa sústreďuje na analýzu rizika podnikových procesov a aktivít,
ktoré riadia.
»» Hlavné príčiny alebo zdroje rizika vyplývajú z množstva faktorov, medzi ktoré
patria najmä:
2
Procesná
štruktúra vnoreného systému
riadenia rizika
• zmeny makroprostredia a mikroprostredia podniku;
• nedostatky v podnikových procesoch
a systémoch;
• nedostatočné prepojenie riadenia
podnikových procesov a činností;
• slabá informačná podpora podnikových
procesov;
• neúmyselné alebo úmyselné chyby
zamestnancov;
• nedostatočná komunikácia a absencia
iniciatívnosti;
• nedostatočné využitie nových prístupov
a modelov na meranie výkonnosti;
• nedostatočná motivácia a nevhodné
nastavenie relevantných stimulov a i.
»» Vymedzená procesná štruktúra systému riadenia rizika je v súlade s odporúčaniami odborníkov (DeLoach, 2000, Lam,
2003). Zahrňuje tieto základné kroky hodnotenia rizika: analýzu, meranie a hodnotenie
rizika, tvorba stratégií manažmentu rizika
a monitorovanie výsledkov. V systémoch
EWRM mimoriadna pozornosť sa venuje
najmä výberu metód a modelov merania
rizika, pretože ich korektnosť ovplyvní v konečnom dôsledku výsledky manažmentu
rizika.
»» Aj keď meranie rizika sa realizuje
v podnikoch využitím odlišných metód
a nástrojov, v každom prípade by sa manažéri mali orientovať na kľúčové riziká
rovnako pri nezmenených podnikových
procesoch a pri uplatnení nového modelu
rastu využitím ziskových príležitostí. Je
pritom dôležité rýchlo reagovať na zmeny
podmienok relevantnými aktualizáciami
v stratégiách manažmentu rizika, najmä
v reaktívnych programoch vrcholového manažmentu zameraných na redukciu rizika.
Analýza rizika
»» Cieľom analýzy rizika je vymedziť kľúčové podnikateľské riziká z hľadiska intenzity negatívneho vplyvu na stanovené ciele
podniku a pravdepodobnosti ich výskytu.
Analýza rizika sa začína identifikáciou
faktorov rizika. Pokiaľ sa v procese identifikácie skúma, aké riziká môžu nastať,
zámerom analýzy rizika je zistiť prečo, ako
a kde rizika vznikajú. Vychádzajúc z dôslednej analýzy makroprostredia, mikroprostredia a interných procesov je nutné
preskúmať externé a interné riziká a tiež
ich vývoj a možné dopady na výkonnosť.
Pri analýze rizík vrcholový manažment sa
hlavne zameriava na stanovenie príčin rizika
ako napr. podstatné zmeny v konkurencii,
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
»»
»» Na analýzu externých rizík sa používajú
ako analytické techniky, ako napr. analýzy
odvetvia, analýzy konkurencie, analýza trhu,
analýza krajín a regiónov (analýza tzv. politického rizika), benchmarking a štatistické
analýzy časových radov ďalších dôležitých
údajov (vývoj kurzu akcií, menových kurzov, úrokových sadzieb). Dôkladná analýza
rizikových faktorov podnikových procesov
na základe napr. analýzy citlivosti umožňuje identifikovať rizikové situácie, ktoré
rizikoví manažéri by mali okamžite zaistiť
a nariadiť ich kontrolu.
»» Analýza rizika má dôležitý aj dodatočný
prínos. Pomáha rizikovým manažérom
pochopiť typ identifikovaných rizík a užitočnosť získaných informácií, ktoré ovplyvnia
najmä výber metód na meranie rizika
a výber stratégií pre riadenie rizika.
Meranie rizika
»» Proces merania rizika je založený na
výsledkoch analýzy rizika. Keďže tento
krok riadenia rizika sa vyznačuje relatívne
vysokou mierou subjektivity, meranie
rizika v podniku musí byť viac precizované
použitím kvantitatívnych metód a modelov
rizika a ich počítačovou podporou. Hlavnou
úlohou merania rizika je stanovenie pravdepodobností nastatia rizikových situácií
spolu s kvantifikáciou hodnôt vybraných
ukazovateľov výkonnosti hodnotiacich tieto
situácie.
»» Týmto požiadavkám zodpovedajú
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
počítačové modely simulácie metódou
Monte Carlo a modely Value-at-Risk (VaR).
Základom simulácií Monte Carlo je konštrukcia matematického modelu závislosti
zvoleného kritéria hodnotenia výkonnosti
na ovplyvňujúcich veličinách, z ktorých
niektoré predstavujú faktory rizika. Úlohou
analytika je stanoviť subjektívne rozdelenia
pravdepodobnosti jednotlivých faktorov
rizika. Rozdelenie pravdepodobnosti zvoleného kritéria hodnotenia výkonnosti sa
v tomto prípade stanoví pomocou matematického modelu s využitím týchto
subjektívnych rozdelení pravdepodobnosti
rizikových faktorov. Výsledkom programového riešenia je intervalové rozdelenie pravdepodobností špecifikovaných
ukazovateľov výkonnosti potenciálnych
strategických rozhodnutí a štatistické
charakteristiky týchto rozdelení (pozri
prílohu I). Práve takéto vyjadrenie rizika
je prednosťou metódy Monte Carlo a počítačovej podpory tejto metódy oproti takým
metódam ako analýza citlivosti, stresové
testovanie alebo analýza scenárov.
»» V súčasnosti sa v rámci EWRM venuje
zvláštna pozornosť analýze finančného
rizika spojeného s vlastnením finančných
investícií, využívaním cudzích zdrojov
a dopadmi kurzových rozdielov, najmä pri
medzinárodných zúčtovacích operáciách
podniku. Na odhad finančného rizika sú
určené modely VaR, ktoré umožňujú vyjadriť rizikovú expozíciu podniku jedným
číslom. V nefinančných podnikoch od VaR
boli odvodené nové miery rizika: Cash Flow
at Risk (CaR) a Earning at Risk (EaR). Ide
o to, že sa výsledné pravdepodobnostné
rozdelenie ukazovateľa výkonnosti (cash
flow, zisku) rozdelí na dve časti, kde
čiastkovým bodom je nejaký kvantil – najčastejší 5 %. Tak získame jeden interval,
ktorý sa objavuje s 5% pravdepodobnosťou
a druhý interval, ktorý nastáva s 95 %
pravdepodobnosťou. Keďže sa rozdeľuje od
strany pravdepodobnostného rozdelenia,
ktorá reprezentuje pre podnik nepriaznivé
stavy (najčastejšie teda zľava), potom
prvý interval predstavuje 5 % najhorších
výsledkov. Absolútne CaR a EaR predstavujú najhoršiu možnú hodnotu ukazovateľa
výkonnosti na danej pravdepodobnostnej
hladine α. Jedná sa o α % kvantil rozdelenia
pravdepodobnosti cash flow, resp. zisku.
»» CaR, resp. EaR sa líši od VaR najmä
časovým horizontom, ktorý ako miery rizika pokrývajú. VaR sa spravidla počíta na
dennej či mesačnej báze, CaR a EaR, ktoré
sa používajú v nefinančných podnikoch, má
zmysel počítať na štvrťročnej, ročnej alebo
dlhšej báze. Pre firmu, ktorá maximalizuje
svoju hodnotu, je dôležité, aby bola vystavená optimálnej miere rizika, preto by
mala ohodnocovať všetky akcie a projekty
využitím VaR, CaR, resp. EaR.
»» K uvedenému je potrebné dodať, že
všetky metódy VaR vychádzajú zo štatistickej koncepcie rozdelenia pravdepodobnosti, sú náročné na vstupné údaje, kritické
miesta sú v korelácii a volatilite, umožňujúce však sprostredkovať dynamický
pohľad na zmeny faktorov ovplyvňujúcich
hodnotu podniku. Nakoľko modely VaR
sa zakladajú na odlišných matematických
modeloch a štatistických vzťahoch s rôznou mierou spoľahlivosti, v súčasnosti
neexistujú žiadne predpoklady pre definíciu
jediného „správneho“ modelu merania rizika. Je však dôležité pochopenie celkových
charakteristík a vlastností modelov, ako aj
ich náročnosť na vstupné údaje, pretože
od korektnosti zadania napr. typov rozdelení pravdepodobnosti ako aj parametrov
týchto rozdelení, závisí správnosť stanovenia VaR a kvalita prijatých rozhodnutí
manažmentu.
»» Vo všeobecnosti, miera sofistikovanosti zvolených metód a modelov merania
rizika by mala v každom prípade zodpovedať zložitosti riešeného rozhodovacieho
problému. Pri voľbe metód a modelov sa
odporúča brať do úvahy najmä: zložitosť
a variabilitu podmienok podnikania, schopnosť manažmentu integrovať meranie
rizika do systémov merania výkonnosti na
celopodnikovom základe ako aj dostupnosť potrebných údajov a náklady spojené
hlavne so softvérovým vybavením a jeho
zvládnutím.
»» Napríklad, veľké portfólia komodít
s vysokou variabilitou, alebo finančných
aktív, ktoré môžu významne ovplyvniť
finančnú stabilitu podniku, budú požadovať
viac sofistikované techniky zahŕňajúce
štatistické analýzy na báze modelov VaR
ako aj analýzy scenárov. Metódy počítačových simulácií môžu byť užitočné na
zachytenie vplyvov množstva a ceny ako aj
ďalších faktorov, keď ide o komplikované
vysoko rizikové portfólia. Analýzy citlivosti,
resp. stresové testovanie treba použiť vždy,
ak sa napr. očakávajú extrémne pohyby
trhovej hodnoty portfólií.
»» Aj keď použitie konkrétnych metód
a modelov sa v jednotlivých podnikoch líši,
celý proces identifikácie, analýzy a merania
rizika musí byť ovládaný tak, aby zabezpečil požadované informácie na podporu rozhodovania pri voľbe stratégií manažmentu
rizika.
Tvorba stratégií manažmentu rizika
»» Takmer z nekonečnej množiny myšlienok zameraných na znižovanie negatívnych
61
Integrovaný model riadenia výkonnosti a rizika I Lenka Dubovická
dopadov rizík podnikania a využitie príležitostí možno sformulovať niekoľko základných stratégií riadenia rizika: vyhýbanie sa
riziku, podstúpenie rizika, znižovanie rizika,
transfer rizika, využitie rizika.
»» Pri voľbe konkrétnej stratégie podnikový manažment sa najprv musí rozhodnúť, či
je potrebné riziko akceptovať alebo odmietnuť na základe hodnotenia únosnosti rizika,
resp. stanoviť, či je riziko prijateľné alebo
neprijateľné. Prijateľné riziko je zahrnuté
do podnikovej stratégii a manažment počíta
s nim aj v budúcej operačnej činnosti
a normálne prebehajúcich procesoch.
Riziko je neprijateľne, t. j. „mimo prijatej
stratégie“, ak výsledkom jeho podstúpenia
sú neatraktívne rizikové prémie alebo podnik nie je schopný ho riadiť.
»» Ak podnik akceptuje riziko, má k dispozícii viac možnosti. Po prvé, riziko sa môže
udržiavať na súčasnej úrovni, čo vynucuje
otázku, ako financovať potenciálne straty.
Po druhé, podnik môže znižovať riziko
skvalitnením procesov riadenia rizika. Po
tretie, podnik môže presúvať riziko tak dlho,
ako je to finančne možné, pričom nezávislá
zmluvná strana je zapojená na základe
legálneho vymáhateľného kontraktu.
Nakoniec, podnik môže využiť riziko zvyšovaním jeho expozície.
Monitorovanie
výsledkov
»» Monitorovanie výsledkov je spoločným
krokom v systéme na riadenie výkonnosti
a systéme na riadenie rizika v navrhovanom integrovanom modeli. Ide o explicitné
zohľadnenie rizika pri vymedzení strategických cieľov a stanovení akčných plánov.
Monitorovanie výsledkov riadenia rizika je
zamerané na zistenie odchýlok (pozitívnych a negatívnych) dosahovaných hodnôt
ukazovateľov výkonnosti od plánovaných,
resp. požadovaných. Hoci monitorovanie rizík je záverečnou fázou riadenia rizík, nejde
o ukončenie tohto procesu, pretože výsledky monitoringu sú podnetom ku korekcii,
resp. identifikácii nových rizík a príležitostí,
analýze a meraniu rizika ako aj aktualizácii
strategických cieľov a plánov, čo vynucuje
nepretržité opakovanie cyklov riadenia
výkonnosti a rizika. Monitorovanie výsledkov sa zameriava nielen na identifikované
riziká a príležitosti ale aj sledovanie ich
vývoja v dôsledku neustálych zmien podmienok podnikania. Výsledky monitoringu
vývoja faktorov rizika je potrebné využiť na
prípravu a realizáciu opatrení zameraných
na oslabenie príčin rizika, resp. na zníženie
nepriaznivých dopadov rizika. V prípade
zistenia nežiaducich odchýlok, jedným
62
z dôležitých problémov je stanoviť optimálnu stratégiu riadenia rizík, predovšetkým
tých, ktoré nie je možné dostatočne minimalizovať, resp. sa nedajú eliminovať jeho
príčiny.
»» V navrhovanom modelovom riešení ide
o proces zaručujúci, že riziká sú hodnotené
v kontexte podnikových procesov riadenia
strategickej výkonnosti, kľúčové riziká nie je
možné prehliadnuť a ich vplyv na dosiahnutie
plánovaných výsledkov vyúsťuje do aktualizácii predpokladov a strategických cieľov.
Napriek vymedzeným prvkom a stanoveným väzbám v integrovanom systéme, je potrebné aplikovať v rámci jednotlivých krokov
kreatívne prístupy a sofistikované modely,
ktoré vedú k lepším informáciám o riziku a
využívaniu poznatkov o strategickom riadení
podniku. Treba dodať, že samotný výber modelov je v kompetencii podnikových manažérov a schopnosti ich efektívneho využitia.
Záver
»» Dôležitou úlohou podnikania v me-
[3] KAPLAN, R.S., NORTON, D.P. (2002).
Balanced Scorecard. Strategický systém
měření výkonnosti podniku. Praha:
Management Press, 2002.
[4] KORZENIOWSKI, L. (2010). Informačná
bezpečnosť podnikania. Žilina:
MULTIPRINT, 2010.
[5]LAM, J. (2003). Enterprise Risk
Management: From Incentives to
Controls. New York: John Wiley & Sons,
2003.
[6] NESTERAK, J., ZIEBICKI, B. (Eds.):
Performance management Concepts
and Methods. Cracow: Cracow University
of Economics, 2011.
dzinárodnom prostredí je zabezpečenie
konkurencieschopnosti podnikov. Nakoľko
podnik je integrovanou zložkou globálneho dynamického systému, jeho rozvoj
v súlade so stanovenými cieľmi nemôže byť
predpovedaný s istotou, preto v modernom
svete podnikania manažment rizika sa
stáva integrálnou súčasťou podnikových
riadiacich procesov. Dnes problém merania
výkonnosti a rizika vstupuje do popredia
stále naliehavejšie aj v súvislosti s vnímaním globálnej finančnej krízy, ktorá výrazne
ovplyvnila finančnú situáciu podnikov.
Článok poskytuje návrh modelu mapujúceho konkrétne kroky v postupe riadenia
výkonnosti rozšíreného o pravdepodobnostné modely simulácie budúcich situácii
a pružnej reakcii na ne práve integrovaním
(vnorením) prístupu hodnotenia rizika. ¦
„Dôležitou úlohou podnikania v medzinárodnom prostredí je zabezpečenie konkurencieschopnosti podnikov.“
»»
Literatúra:
[1] ANDESEN, T.J., Schroder, P.W. (2010).
Strategic Risk Management Practice.
How to deal effectively with major
corporate exposures. Cambridge, 2010.
[2] DUBOVICKÁ, L. (2007). Modelové
prístupy k meraniu strategickej
výkonnosti podnikov. Dizertačná práca.
Košice, 2007.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov I Alžbeta Suhányiová – Jarmila Horváthová – Martina Mokrišová – Martin Rovňák
Analýza miezd, odvodov
a daňového zaťaženia
zamestnancov
Analysis of salaries,
contributions
and the tax burden of
employees
Alžbeta Suhányiová* – Jarmila Horváthová*
Martina Mokrišová* – Martin Rovňák *
abstrakt:
Mzda je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za vykonanú prácu a slúži na uspokojovanie ich osobných
potrieb. Hrubá mzda sa zníži o odvody a dane z príjmov a zamestnanec dostane na ruku tzv. čistú mzdu. Článok poskytuje analytický
pohľad na vývoj miezd, odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, nezdaniteľnej časti základu dane a dane z príjmu zo závislej činnosti
od začiatku 90-tich rokoch, kedy vstúpili do platnosti zákony zavádzajúce daňovú reformu a reformy verejného zdravotného poistenia a
sociálneho zabezpečenia po súčasnosť. V záverečnej časti je vykonaná komparatívna analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia v
štátoch Vyšehradskej štvorky. Článok vznikol ako súčasť riešenia projektu KEGA č. 007PU-4/2011.
Kľúčové slová:
Minimálna mzda; Priemerná mzda; Zdravotné poistenie; Sociálne poistenie; Daň z príjmov fyzických osôb; Nezdaniteľná časť základu dane.
abstraCt:
The salary is a monetary payment provided by an employer to its employee for the work done and it is used to meet the personal needs of
the employee. The gross salary will be reduced by contributions and income taxes, and the employee gets a so called “net salary”. This paper
provides an analytical view on the evolution of salaries, of contributions to health and social insurance, of tax allowances and of income
payroll tax in the period from 90´s (when entered into force the law establishing the tax reform and the reform of public health insurance and
social insurance) to the present. The last part of the paper provides a comparative analysis of salaries, contributions and tax burden in the four
Visegrad Countries. This paper was prepared with the support of the grant KEGA no. 007PU-4/2011.
Key words:
Minimum Salary; Average Salary; Health Insurance; Social Insurance; Personal Income Tax; Tax Allowances.
* doc. Ing. Alžbeta Suhányiová, PhD. – Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu
* Ing. Jarmila Horváthová, CSc. – Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu
* Ing. Martina Mokrišová, PhD. – Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu
* Ing. M. Rovňák, PhD., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
1
Minimálna mzda
a priemerná mzda
»» Zamestnanci dostávajú od zamestnávateľa za svoju prácu mzdu a ďalšie plnenia,
napr. mzdu za prácu nadčas, náhradu mzdy
za sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú
prácu, mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Mzda
je peňažné plnenie alebo plnenie v naturálnej forme, ktoré poskytuje zamestnávateľ
zamestnancovi za prácu. Predstavuje z hľadiska podniku na jednej strane náklad a na
druhej strane záväzok voči zamestnancom.
»» Mzda zamestnanca pracujúceho na
plný pracovný úväzok nesmie byť nižšia ako
minimálna mzda. Výšku minimálnej mzdy
každoročne stanovuje vláda Slovenskej
republiky nariadením. Valorizačný mechanizmus uvedený v § 8 ods. 2 zákona č.
663/2007 Z.z. o minimálnej mzde zaväzuje
ministerstvo určiť v návrhu nariadenia vlády
sumu mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok, najmenej vo výške
súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a
indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
Pre návrh sumy na rok 2013 ministerstvo
vychádzalo z údajov Štatistického úradu
Slovenskej republiky o medziročnom indexe
rastu priemernej mesačnej nominálnej
mzdy za rok, ktorý predstavoval 102,2 %.
Týmto indexom bola vymedzená spodná
hranica pre sumu, ktorú mohlo ministerstvo
navrhnúť vláde na schválenie. Index rastu
priemernej mzdy za predchádzajúci rok
je však len jedným zo štyroch základných
kritérií, na ktoré sa musí prihliadať.
»» Vláda pri rozhodovaní o úprave sumy
minimálnej mzdy prihliada na:
Tab. 1:
Prehľad vývoja mesačnej minimálnej mzdy
v rokoch 1991-2013
Nárast minimálnej mzdy
(v %)
Platná od
Minimálna mzda (v EUR)
01.08.1991
66, 39
27.10.1994
81,33
22,5
01.04.1996
89,62
10,2
01.01.1998
99,58
11,1
01.04.1999
119,50
20,0
01.01.2000
01.10.2000
132,78
11,1
146,05
10,0
01.10.2001
163,31
11,8
01.10.2002
184,89
13,2
01.10.2003
201,82
9,2
01.10.2004
215,76
6,9
01.10.2005
229,04
6,2
01.10.2006
252,27
10,1
01.10.2007
268,87
6,6
01.01.2009
295,50
9,9
01.01.2010
307,70
4,1
01.01.2011
317,00
3,0
01.01.2012
327,20
3,2
01.01.2013
337,70
3,2
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR
Poznámka: Údaje za obdobie 1991-2008 boli prepočítané z SKK na EUR konverzným kurzom
30,126 SKK/1 EUR.
Obr. 2:
Vývoj mesačnej minimálnej mzdy
v Slovenskej republike
»»
• spotrebiteľské ceny (index rastu inflácie),
• zamestnanosť (a miera
nezamestnanosti),
• priemerné mesačné mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky (index rastu
nominálnych mesačných miezd)
• životné minimum (jeho relatívny rast by
nemal byť vyšší ako rast sumy minimálnej mzdy).
»»
»» Vláda okrem vyššie uvedených ukazo-
vateľov prihliada aj na stanoviská sociálnych
partnerov (zástupcovia zamestnávateľov a
zástupcovia zamestnancov).
»»
»» Vývoj minimálnej mzdy v Slovenskej
republike zobrazuje nasledujúca tabuľka.
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Tab.1.
»» Výška hodinovej minimálnej mzdy sa určuje ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej
mzdy. Mesačná minimálna mzda od roku 1991 do roku 1998 mierne rástla, pohybovala sa od
66,39 EUR do 99,58 EUR. K výraznejšiemu zvýšeniu došlo v roku 1994 o 22,5 % a v roku 1999
o 20 %. Jej najnižší nárast môžeme pozorovať práve v posledných troch rokoch, 2011 až 2013,
kedy došlo k nárastu len o 3 až 3,2 %.
»» Jednotlivé európske krajiny majú vlastné zákony určujúce hranicu minimálnej mzdy,
niektoré krajiny ako Rakúsko, Nórsko, Švajčiarsko takýto zákon nemajú. Taktiež treba poznamenať, že minimálna mzda stanovená zákonom ešte nehovorí o tom, aké sú bežné platy
65
Analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov I Alžbeta Suhányiová – Jarmila Horváthová – Martina Mokrišová – Martin Rovňák
v danej krajine. Napríklad Česká republika má síce nižšiu zákonnú minimálnu mzdu, avšak
priemerný zamestnanec v Čechách zarába viac ako na Slovensku.
»»
»» 20 z 27 členských štátov EÚ a dve kandidátske krajiny (Chorvátsko, Turecko) majú buď
právne predpisy stanovujúce minimálnu mzdu zákonom alebo je stanovená na základe národnej medzisektorovej dohody. Mesačné minimálne mzdy sú veľmi rozdielne, pohybujú sa
od 148 EUR v Bulharsku do 1 801 EUR v Luxembursku.
Obr. 3:
Minimálna mzda vo vybraných európskych
štátoch v roku 2012
»» Priemerná mzda má od roku 1991
rastúcu tendenciu. Počas 22 rokov sa priemerná mzda zvýšila o 680 EUR. Najvyšší
nárast bol v rokoch 1992-1997 a v roku
2004. Najnižší nárast je v ostatných štyroch rokoch 2009 až 2012.
»» Z pohľadu výšky priemernej mzdy
Slovenská republika rozhodne nepatrí
medzi najvyspelejšie krajiny Európskej
únie. Naopak sa dá povedať, že mzdy v
Slovenskej republike sú jednoznačne na
úrovni Európskeho podpriemeru. Českí
občania majú v priemere na výplatných
páskach o 192 EUR vyššiu priemernú hrubú mzdu ako slovenskí občania. V rámci
V4 sa môžeme porovnávať len s Maďarmi.
Priemerná hrubá mzda v Slovenskej republike je menšia, než minimálna mzda vo
vyspelej časti Európy.
Obr. 4:
Priemerná hrubá
mzda v členských
štátoch EÚ
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Eurostatu
Zvýšenie minimálnej mzdy o 3,2 % vychádza zo zámeru zachovať podiel medzi mesačnou
minimálnou mzdou a priemernou mzdou v roku 2013 na úrovni aspoň 40 %. Od januára 2013
majú nárok na minimálnu hodinovú mzdu aj osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
»» Priemerná hrubá mesačná mzda predstavuje podiel miezd pripadajúci na jedného zamestnanca za mesiac. Zahrňuje všetky pracovné príjmy, ktoré boli v danom období zamestnancom zúčtované k výplate a predstavuje podiel pripadajúci na jedného zamestnanca za
mesiac. Ide o hrubú mzdu, tzn. pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a
sociálne zabezpečenie, dane z príjmov fyzických osôb a ďalšie zákonné alebo so zamestnancom dohodnuté zrážky.
»» Nasledujúci obrázok znázorňuje vývoj priemernej mzdy v Slovenskej republike od roku
1991 až do roku 2012. Údaje do roku 2009 boli prepočítané z SKK na EUR konverzným kurzom
30,126 SKK/1 EUR.
805 786 769 744.5 723.03 668.72 573.39 476.83 448.48 379.41 356.1 332.04 270.66 238.83 178.55 200 150.8 300 125.14 400 208.92 500 306.25 600 410.44 700 525.29 800 622.75 900 1991 1992 na
1993 1994 ŠÚ1995 Zdroj: Vlastné spracovanie
základe
SR
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2011 2012 2010 2009 2008 2007 2006 2005 2004 2003 2001 2002 2000 1999 1998 1997 1996 1995 1994 1993 1991 1992 0 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe
údajov uvedených na http://pracovne
ponuky.sk/clanky/hladam-pracu/priemerne-mzdy (28.9.2012)
»» Hrubú mzdu vypočíta zamestnávateľ
100 zamestnávateľ je povinný platiť a odvádzať poistné za zamestnancov na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity, ktoré
predstavujú pre podnik ďalší náklad.
2
Zdravotné poistenie
»» Od roku 1993 bola na základe legislatívy umožnená pluralita v povinnom verejnom
zdravotnom poistení. Okrem Národnej poisťovne – Správy fondu verejného poistenia vznikla
Poisťovňa Ministerstva vnútra SR, neskôr Vojenská zdravotná poisťovňa, Železničiarska zdravotná poisťovňa a ďalšie. V roku 1996 pôsobilo na trhu 12 zdravotných poisťovní. Na začiatku
roku 2005 ich už bolo len päť a v priebehu roku 2005 pribudli ďalšie dve poisťovne. V roku 2007
pôsobili na Slovensku zdravotné poisťovne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera + Sidéria
zdravotná poisťovňa, Európska zdravotná poisťovňa, Spoločná zdravotná poisťovňa, Union
zdravotná poisťovňa, Apollo zdravotná poisťovňa. V súčasnosti sú tri zdravotné poisťovne:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa a Union zdravotná poisťovňa.
»» Zdravotné poistenie upravuje v súčasnosti zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení,
ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005, v znení neskorších predpisov.
»» Zdravotné poistenie sa platí určeným percentom z vymeriavacieho základu, ktorý nesmie
byť nižší ako stanovený minimálny a vyšší ako stanovený maximálny vymeriavací základ.
Maximálny vymeriavací základ v roku 2013 je stanovený jednotne za všetky poistenia, je v
sume 3 930 EUR, t.j. 5-násobok priemernej mzdy. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa pre zdravotné poistenie od roku 2010 nie je stanovený, avšak mzda nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V nasledujúcej tabuľke je uvedená sadzba zdravotného
poistenia od roku 1993 do roku 2013.
Tab. 2:
Vymeriavacie základy a sadzby zdravotného
poistenia v rokoch 1993 - 2013
»» Rast minimálnej mzdy kopíruje mieru rastu priemernej mzdy v Slovenskej republike.
Obr. 3:
Vývoj priemernej hrubej mzdy v Slovenskej
Obr. 3: Vývoj priemernej
hrubej mzdy
v Slovenskej republike v rokoch 1991–2012
republike
v rokoch
1991–2012
Analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov I Alžbeta Suhányiová – Jarmila Horváthová – Martina Mokrišová – Martin Rovňák
mesačne na základe prvotných dokladov
z operatívnej evidencie, t.j. evidencie
dochádzky, pracovných resp. úkolových
listov, dovolenkových lístkov, súpisky
práce a miezd, kontrolných listov a pod. Z
hrubej mzdy zamestnávateľ prednostne
vykoná zrážky poistného, ktoré je povinný
platiť zamestnanec. Zamestnávateľ je
povinný odvádzať za zamestnancov zdravotné poistenie, nemocenské poistenie,
starobné poistenie, invalidné poistenie a
poistenie v nezamestnanosti, okrem toho
»» Rok
»»
»» 1993
»» 1994
»» 1995
»» 1996
»» 1997
»»
»» 1998
»» 1999
»» 2000
»» 2001
»» 2002
»»
»» 2003
»» 2004
»» 2005
»» 2006
»» 2007
»»
»» 2008
»» 2009
»» 2010
»» 2011
»» 2012
»»
2013
Minimálny / maximálny vymeriavací základ
Sadza poistného
Zamestnanec
Zamestnávateľ
66,39 / neobmedzene
81,33 / neobmedzene
81,33 / 650,60
89,62 / 716,99
89,62 / 716,99
99,58 / 796,65
119,50 / 796,65
132,78 / 796,65
163,31 / 1 062,21
184,89 / 1 062,21
10 %
215,76 / 1 062,21
229,04 / 1 430,49
252,27 / 1 720,17
252,27 / 1 720,17
3
Sociálne poistenie
»» Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou
časťou systému sociálneho zabezpečenia. V Slovenskej republike je oblasť
sociálneho poistenia upravená zákonom
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Sociálne poistenie podľa tohto zákona
zahŕňa:
• nemocenské poistenie,
• dôchodkové poistenie (starobné
poistenie a invalidné poistenie),
• poistenie v nezamestnanosti,
• úrazové poistenie,
• garančné poistenie,
• poistné do rezervného fondu solidarity.
»» Povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti zamestnanca vzniká
fyzickej osobe v pracovnoprávnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru
a zaniká dňom skončenia pracovného
pomeru.
3,7 %
201,82 / 1 062,21
»» Sadzba zdravotného poistenia, ktorú
platí zamestnanec, sa za 21 rokov zmenila
len raz, a to v roku 2001, kedy sa zvýšila
sadzba poistného z 3,7 % na 4 %. Sadzba
zdravotného poistenia pre zamestnávateľa
sa za 21 rokov nezmenila, a bola a je vo
výške 10 %.
»» Ročné zúčtovanie verejného zdravotného poistenia sa prvýkrát vykonávalo v
roku 2006 za rok 2005. Poistenec do roku
2011 bol povinný vykonať ročné zúčtovanie
poistného za predchádzajúci kalendárny
rok a podať ho príslušnej zdravotnej
poisťovni do 30. júna kalendárneho roka.
Ročné zúčtovanie poistného od roku 2011
vykonáva za poistencov a platiteľov zdravotná poisťovňa.
4%
268,87 / 1 868,25
295,50 / 2 006,17
307,70 / 2 169,09
329,06 / 2 233,50
339,89 / 2 307,00
393,00 / 3 930,00
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe zákonov SR o zdravotnom poistení a nariadení vlády,
ktorým sa ročne ustanovujú sumy minimálnej mzdy
Údaje do roku 2009 boli prepočítané z SKK na EUR konverzným kurzom 30,126 SKK/1 EUR.
»»
Úrazové poistenie
a garančné poistenie
vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom
začal zamestnávať
aspoň jedného zamestnanca a zaniká
dňom, v ktorom už
nezamestnáva ani
jedného zamestnanca.
»»
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 66
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
67
Analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov I Alžbeta Suhányiová – Jarmila Horváthová – Martina Mokrišová – Martin Rovňák
Tab. 3:
Sadzba poistného
platná v roku 2013
pre odvody do
Sociálnej poisťovne
Poistné
Nemocenské
poistenie
Zamestnanec
Zamestnávateľ
1,4 %
1,4 %
len I.pilier: 14 %
Starobné
poistenie
4%
Invalidné
poistenie
3%
3%
Poistenie v
nezamestnanosti
1%
1%
Úrazové
poistenie
neplatí
0,8 %
(neobmedzený
VZ*)
Garančné
poistenie
neplatí
0,25 %
Rezervný
fond
solidarity
neplatí
4,75 %
I.pilier: 10 %,
II.pilier 4 %
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
* VZ - vymeriavací základ
dôchodkové poistenie t.j. starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti,
úrazové poistenie, garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity. V oblasti dôchodkového poistenia sa po reforme dôchodkového systému zriadil tzv. II. a III. pilier
dôchodkového poistenia (I.pilierom je tzv. štátne dôchodkové poistenie). II. pilier spočíva
v tom, že zamestnanec si môže ukladať časť dôchodkového poistenia na súkromný účet
vedený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Tretím pilierom dôchodkov sú dobrovoľné možnosti dodatočného zaistenia. Ide najmä o doplnkové dôchodkové poistenie.
»» Dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré mali povolenie vykonávať činnosť na
území Slovenskej republiky boli: Allianz-Slovenská poisťovna, ING, VÚB Generali poisťovňa, AEGON, AXA, Credit Suisse Life & Pensions, ČSOB, Prvá stavebná sporiteľňa,
Sympatia – Pohoda. V súčasnosti ponúka svoje služby už len prvých 6 uvedených dôchodkových správcovských spoločností.
»» Od januára 2005 bola teda možnosť vstúpiť do II. piliera. Dôchodkovo poistená osoba
v I. (priebežný) aj II. (kapitalizačný) pilieri platila poistné v pomere 9 % a 9 %. Od 1.
septembra 2012 sa zmenil pomer poistného na starobné dôchodkové sporenie pre sporiteľov z 9 % a 9 % na 14 % a 4 %. Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
vo výške 4% je platná až do 31. decembra 2016. Od 1. januára 2017 sa bude postupne
zvyšovať o 0,25 % tak, aby v roku 2024 dosiahla 6 %.
»» Rezervný fond solidarity začal platiť zamestnávateľ za svojich zamestnancov v roku
2004 a jeho sadzba bola 2,75 %. Zmena nastala v roku 2005, keď došlo k jej zvýšeniu na
4,75 %.
»» Úrazové poistenie, ktoré sa predtým nazývalo zákonné poistenie zodpovednosti
organizácie za škodu sa platilo štvrťročne Slovenskej poisťovni, a.s. Od roku 2002 je to
Poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z
povolania. Platí ho zamestnávateľ.
Tab. 4:
Sadzby poistného pre odvody do Sociálnej
poisťovne v rokoch 1993–2013
»»
»» Od roku 1993 zdravotné poistenie, ne-
»»
mocenské poistenie, dôchodkové poistenie
a príspevok na zamestnanosť spravovala
Regionálna národná poisťovňa. Zákonné
poistenie zodpovednosti organizácie za
škodu sa platilo Slovenskej poisťovni, a.s.
»» Spojenie zdravotného poistenia s fondmi sociálneho zabezpečenia sa časom
ukázalo ako nefunkčné vzhľadom na ich
principiálnu odlišnosť. To bol dôvod ich
rozdelenia a zriadenia pluralitného systému zdravotných poisťovní a Sociálnej
poisťovne. Sociálna poisťovňa začala svoju
činnosť ako verejnoprávna inštitúcia v
roku 1995, ktorej sa platilo nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
Príspevok do Fondu zamestnanosti a garančné poistenie (od roku 2000) sa platili
okresnému úradu práce.
»» Od roku 2002 sa zákonné poistenie
zodpovednosti za škodu premenovalo na
Poistenie zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a vykazovalo sa Sociálnej
poisťovni.
»» Pred rokom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho
poistenia. Od roku 2004 sa Sociálnej
poisťovni platí nemocenské poistenie,
»»
68
Nemocenské
poistenie
Dôchodkové
poistenie
Rok
Poistenie
v nezamestnanosti
Garančné
poistenie
Úrazové
poistenie
Rezervný
fond
zamestnanec
zamestnávateľ
zamestnanec
zamestnávateľ
zamestnanec
zamestnávateľ
zamestnávateľ
zamestnávateľ
zamestnávateľ
1,4 %
4,4 %
5,9 %
20,6 %
1%
3%
-
-
-
1,4 %
4,4 %
5,9 %
20,6 %
1%
3%
-
-
-
»»1995
1,4 %
2,4 %
5,9 %
20,6 %
1%
3%
-
-
-
1996
»»1997
1,4 %
2,4 %
5,9 %
20,6 %
1%
3%
-
-
-
1,4 %
3,4 %
5,9 %
21,6 %
1%
3%
-
-
-
»»1998
1,4 %
3,4 %
5,9 %
21,6 %
1%
3%
-
-
-
1999
1,4 %
3,4 %
5,9 %
21,6 %
1%
3%
-
-
-
1,4 %
3,4 %
5,9 %
21,6 %
1%
3%
-
-
-
1,4 %
3,4 %
5,9 %
21,6 %
1%
2,75 %
0,25 %
-
-
1,4 %
3,4 %
6,4 %
21,6 %
1%
2,75 %
0,25 %
-
-
»»
1993
»»1994
»»
2000
»»
2001
»»
2002
»»2003
1,4 %
3,4 %
6,4 %
21,6 %
1%
2,75 %
0,25 %
-
-
1,4 %
3,4 %
6,4 %
21,6 %
1%
2,75 %
0,25 %
-
-
»»2004
1,4 %
1,4 %
4%+3%
16 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
2,75
2005
»»2006
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
»»2007
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
2008
»»2009
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
»»2010
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
2011
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
»»
2012
»»2013
» »
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
1,4 %
1,4 %
4%+3%
14 % + 3 %
1%
1%
0,25 %
0,8
4,75
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe zákonov o sociálnom poistení
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov I Alžbeta Suhányiová – Jarmila Horváthová – Martina Mokrišová – Martin Rovňák
4
Daň z príjmov fyzických osôb
»» Daň z príjmov fyzickej osoby bola zavedená k 1. januáru 1993 federálnym zákonom č.
286/1992 Zb., kedy nahradila dovtedajšiu daň zo mzdy, daň z príjmov z literárnej a umeleckej
činnosti a daň z príjmov obyvateľstva.
»» Úhradu dane z príjmov vybratú od daňovníka (zamestnanca) finančnému orgánu zabezpečuje podnik (zamestnávateľ), ako platiteľ dane. Túto daň zamestnávateľ vypočíta podľa
platných právnych predpisov, zrazí z hrubej mzdy alebo z iného príjmu a uhradí ju na účet
správcu dane.
»» Do roku 2003 išlo o progresívnu daň (čiže jej percentuálna sadzba rástla s výškou príjmu
– viď Tab. 5).
Tab. 5:
Sadzby dane z príjmov fyzických
osôb v rokoch 1993–2003
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
Roky 1993 – 1999
Roky 2000 – 2003
Základ
dane (Sk)
Daň z príjmov
Základ dane (Sk)
Daň z príjmov
- 60 000
15 %
- 90 000
12 %
60 001 - 120 000
9 000 Sk
+ 20 % zo základu
presahujúceho
60 000 Sk
90 001 - 150 000
10 800
+ 20 % zo základu
presahujúceho
90 000 Sk
120 001 - 180 000
21 000 Sk
+ 25 % zo základu
presahujúceho
120 000 Sk
150 001 - 240 000
22 800
+ 25 % zo základu
presahujúceho
150 000 Sk
180 001 - 540 000
36 000 Sk
+ 32 % zo základu
presahujúceho
180 000 Sk
240 001 - 396 000
45 300
+ 30 % zo základu
presahujúceho
240 000 Sk
540 001 - 1 080 000
1 080 001 - a viac
151 200 Sk
+ 40 % zo základu
presahujúceho
540 000 Sk
367 200 Sk
+ 47 % zo základu
presahujúceho
1 080 000 Sk
396 001 - 564 000
564 001 - 1 128 000
1 128 001 - a viac
92 100
+ 35 % zo základu
presahujúceho
369 000 Sk
150 900
+ 40 % zo základu
presahujúceho
564 000 Sk
Tab. 6:
Vývoj nezdaniteľnej
časti základu dane
na daňovníka
v rokoch 1994–2013
»»
»Rok
»
»»
»»
»» 1994
»» 1995
»» 1996
»»
»» 1997
»» 1998
»» 1999
»» 2000
»» 2001
»»
»» 2002
»» 2003
»» 2004
»» 2005
»» 2006
»»
»» 2007
2008
376 500
+ 42 % zo základu
presahujúceho
1 128 000 Sk
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov a
následné novelizácie
»»
»» Od 1. januára 2004 do roku 2012 bola zavedená rovná daň, t.j. jej percentuálna sadzba
bola vždy rovnaká – konkrétne 19 %.
»» Od roku 2013 je daň opäť progresívna. Sadzba dane je 19 % z tej časti základu dane, ktorá
nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (pre rok 2013 je táto
suma 34 401,74 eura). Z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima je sadzba dane 25 %. Okrem toho od roku 2013 existuje tzv. osobitná sadzba
dane vo výške len 5 %, ktorú platia vybraní ústavní činitelia, napr. prezident, členovia vlády a
poslanci Národnej rady SR.
»» Pri výpočte daňovej povinnosti si môže každý daňovník – fyzická osoba uplatniť na
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
konci roka nezdaniteľnú časť základu dane
na daňovníka. Ide o sumu zodpovedajúcu
19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho
obdobia. K 1. januáru 2013 životné minimum v Slovenskej republike je 194,58 EUR.
Nezdaniteľná časť základu dane je suma
3 735,94 EUR (194,58 x 19,2). Ak daňovník v
príslušnom zdaňovacom období dosiahne
základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok
platného životného, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného
životného minima a jednej štvrtiny základu
dane.
Nezdaniteľná
časť
základu
dane
Zamestnávateľ
967,07
58,09
967,07
58,09
967,07
58,09
967,07
58,09
967,07
58,09
967,07
58,09
1 286,60
107,22
1 286,60
107,22
1 286,60
107,22
1 286,60
107,22
2 683,13
124,01
2 918,94
243,25
3 014,54
251,21
3 173,87
264,49
3 269,47
272,46
2009
4 025,70
335,48
2010
4 025,70
335,48
2011
3 559,30
296,61
2012
3 644,74
303,73
2013
3 735,94
311,32
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe
zákonov č.286/1992, č.595/2003, následné
novelizácie
»»
Údaje do roku 2009 boli prepočítané z SKK
na EUR konverzným kurzom
30,126 SKK/1 EUR.
»» Nezdaniteľná časť základu dane od
roku 1994 do roku 1999 sa pohybovala na
69
Analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov I Alžbeta Suhányiová – Jarmila Horváthová – Martina Mokrišová – Martin Rovňák
rovnakej úrovni, teda nezaznamenala žiadnu zmenu. Výrazné zmeny nastali v rokoch 2000, kedy sa
zvýšila o 84,57 % a v roku 2004, kedy sa zvýšila o
108, 54 %. Po roku 2004 sa mierne zvyšovala.
»» Pre zdaňovacie obdobie 2009 a 2010 platilo
prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa upravil
spôsob výpočtu nezdaniteľnej časti dane. Toto
ustanovenie bolo zavedené ako súčasť protikrízového balíčka na 2 roky. Podľa prechodného
ustanovenia nezdaniteľná časť základu dane ročne
na daňovníka bola suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima. V roku
2011 výška nezdaniteľnej časti základu dane na
daňovníka opäť bola 19,2-násobok sumy platného
životného minima (životné minimum 185,38 EUR).
Životné minimum platné k 1. januáru 2013 je vo
výške 194,58 EUR.
»» Niektorí daňovníci si však v tomto roku budú
môcť uplatniť aj novú nezdaniteľnú časť. Pôjde o
tých sporiteľov, ktorí si okrem povinných odvodov
budú platiť aj dobrovoľné príspevky na starobné
dôchodkové sporenie. Od začiatku roka si môžu
k 4-percentrnému príspevku do druhého piliera
sporitelia doplácať ďalšie dve percentá z vlastného
čistého príjmu. Tieto dve percentá štát daňovo
zvýhodní, keďže si o túto sumu bude môcť sporiteľ
znížiť základ dane.
5
Komparácia miezd v
krajinách vyšehradskej štvorky
»» Vyšehradská štvorka (V4) je neoficiálny
názov zoskupenia postkomunistických krajín
Strednej Európy – Česká republika, Poľská
republika, Maďarsko a Slovenská republika. Ide
o dohodu spolupráce medzi týmito krajinami v
oblasti európskej integrácie a o posilnení stability v stredoeurópskom regióne.
Tab. 7:
Minimálna mzda v krajinách V4
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
»»
Štát
Minimálna
mzda
(v EUR)
finance/114416-minimalna-mzda-2013/
»» Najnižšiu minimálnu mzdu má v roku 2013 z krajín V4 Česká republika, a to
312,01 EUR, najvyššia je v Poľskej republike v sume 376,58 EUR. Najväčší medziročný nárast minimálnej mzdy v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 zaznamenalo
Maďarsko, a to minimálna mzda vzrástla o 15,19 %. Najnižší nárast je v Českej
republike, kde mzda vzrástla len o 0,57 %.
»» Aby sme mohli jednoducho porovnať odvodové a daňové zaťaženie fyzických
osôb – zamestnancov v krajinách V4, usporiadali sme zistené výsledky podľa platných predpisov v marci 2013 do prehľadnej tabuľky. Hrubá
mzda
»»Zdravotné
sociálne
»»apoistenie
»»
Daň z
»» príjmu
»»
Čistá
»» mzda
»»
Medziročný
nárast
(v %)
2013
Slovenská
republika
327,20
337,70
s. ISBN 9788022523431.
[6] Suhányi, L. – Želinský, T. (2008) Úvod do podnikania a účtovníctvo malých podnikateľov. TU EkF Košice. 2008. 119 s. ISBN 978-80-553-0118-1.
univerzita v Prešove, 2010. 165 s. ISBN 978-80-555-0251-9.
[8] Zákon č.9/1993 Z.z. o zdravotnom poistení a hospodárení s Fondom
Slovenská
republika
Česká republika
Poľská republika
Maďarsko
1000
1000
1 000
1 000
zdravotného poistenia, v znení neskorších predpisov
[9] Zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde
EUR
%
EUR
%
EUR
%
EUR
%
134,00
13,4
110,06
11,0
137,10
13,7
185,00
18,5
105,38
10,5
121,36
12,1
157,90
15,8
160,00
16,0
760,62
76,1
768,58
76,9
705,00
70,5
655,00
65,5
[10]Zákon 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, v znení neskorších predpisov
[11]Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení neskorších
predpisov
[12]Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších
Zdroj: Vlastné výpočty
»»
»» Najvyššiu daň z príjmov fyzických osôb znášajú v uvedenom príklade maďarskí
zamestnanci, tá sa počíta z hrubej mzdy daňovou sadzbou 16 %. Najvyššie odvody na
poistenie platia taktiež zamestnanci v Maďarku, a to 18,5 % (dôchodkové zabezpečenie 10 %, zdravotné poistenie a poistenie v nezamestnanosti 8,5 %). Najnižšie daňové
zaťaženie je u zamestnancov v Slovenskej republike 10,5 % a odvody na zdravotné a
sociálne poistenie v Českej republike 11,0 %. Pri komparácii čistých miezd medzi štátmi V4 sme zistili, že najvyšší podiel čistej mzdy na hrubej mzde pripadá na českého
zamestnanca 76,9 % a najnižší na maďarského zamestnanca 65,5 %. ¦
predpisov
[13]Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, v znení neskorších
predpisov
[14]Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov
[15]http://ec.europa.eu
Literatúra:
[16]www.statistics.sk (Štatistický úrad SR)
Česká
republika
310,23
312,01
0,57
Poľská
republika
336,47
376,58
11,92
stability v kontexte globálneho vývoja. In: Časopis pre manažment a podnikanie:
[18]http://kalkulacky.idnes.cz/cr_kalkulator-ciste-mzdy-2013.php
3,21
[2] Korečko, J. – Suhányiová, A. (2012) Daňový systém Slovenskej republiky a jeho
[19]http://topkalkulatorok.hu/berkalkulator.html
978-80-89568-52-9.
[20]http://www.infor.pl/kalkulatory/brutto_netto.html
[3] Korečko, J. – Vavrek, R. (2012) Prehľad daňových reforiem Slovenskej republiky. In:
Nekonferenčný vedecký zborník Nové trendy vo financiách a účtovníctve pre teóriu
a prax. Prešovská univerzita v Prešove, 2012. s.65-71. ISBN 978-80-555-0606-7.
340,55
[17]http://www.visegrad.info
výskum a prax 2/2011. s.48-62. ISSN 1338-0494.
postavenie v rámci Európskej únie. Bookman, s.r.o., Prešov. 2012. 141 s. ISBN
295,63
odvodov. In: Finančné riadenie a výkonnosť podnikov, PHF- EKF. 2007. 9
[7] Vravec, J. (2010) Finančný manažment jednotlivca. Prešovská
Tab. 8:
Komparácia miezd a odvodov
v krajinách V4.
Krajina
[5] Suhányiová, A. – Suhányi, L. (2007) Ekonomické aspekty miezd a
[1] Kiseľáková, D. (2011) Analýza makroekonomického vývoja v SR a EÚ z aspektu
2012
Maďarsko
Analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov I Alžbeta Suhányiová – Jarmila Horváthová – Martina Mokrišová – Martin Rovňák
[21]http://pracovneponuky.sk/clanky/hladam-pracu/
priemerne-mzdy-v-roku-2012
15,19
[4] Široký, J. (2012) Daně v Evropské unii. Linde Praha. 2012. 400 s. ISBN 978-80-7201-881-9.
[22]http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explaine
Zdroj: http://www.finance.sk/spravy/
70
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
71
Idiolekt Jiřího Paroubka I Jozef Vlčej
Úvod
Idiolekt Jiřího Paroubka
Idiolect of Jiří Paroubek
Jozef Vlčej*
abstrakt:
Cieľom mojej práce je spracovať a opísať idiolekt zahraničného politika. Vybral som si politika z českého straníckeho prostredia. Pre účel
tejto práce som si vybral predsedu ČSSD a bývalého českého premiéra Jiřího Paroubka, ktorého rétorický štýl politickej komunikácie
považujem za zaujímavý z hľadiska skúmania používania rôznych interpretačných postupov a stratégií. Predmetom môjho záujmu je
idiolekt a štýl jazykového prejavu príznačný pre konkrétneho jednotlivca v našom prípade českého politika a predsedu ČSSD. Snahou
tejto práce je sústrediť sa na spôsob argumentácie vybraného politika v politickom texte a na prehľad metód a smerov, ktoré sa v
rámci pragmatiky, rétoriky, teórie textu a teórie diskurzu daného politika rozvíjajú. Významný predstavitelia českej politickej scény sa
»» Jazyk politiky môže byť prostriedkom vyjadrenia sympatií alebo antipatií
k určitému politickému či ideologickému
smeru alebo k politikovej osobnosti. Jazyk
a jeho úroveň používania v českej politickej
a mediálnej komunikácii sa stávajú častým
predmetom kritiky zo strany verejnosti.
Vo vzájomnej politickej komunikácii medzi
jednotlivými politickými predstaviteľmi sa
uplatňujú rôzne komunikačné stratégie,
ktoré striedavo akcentujú súhlas, súhlas
s obmedzením čiastočnej zhody ústiacej
v názorový rozpor, snaha proponenta
a oponenta zhrnúť predchádzajúcu vlastnú
i cudziu repliku tak, aby vyzneli v ich prospech. Argumentovať tak znamená v priebehu komunikácie zdôvodňovať pravdivosť
určitého tvrdenia, ospravedlňovať určitý
názor alebo jednanie, alebo naopak tieto
názory alebo tvrdenia vyvracať. Cieľom
argumentácie je tématizácia konfliktných
názorov na riešenie problémov, niekedy
je táto tématizácia vyhrotením opačných
stanovísk, inokedy snaha o dosiahnutie
konsenzu.
vyznačujú osobitným rečníckym štýlom čo platí aj pre prípad politickej komunikácie Jiřího Paroubka a úlohou mojej práce bude snaha
čo najpresnejšie tento štýl identifikovať.
Kľúčové slová:
Idolekt; ČSSD; Český stranický systém; Populizmus, Médiá.
abstraCt:
The aim of my thesis is to describe the process and idiolekt foreign policy-maker. I chose the policy-maker of the Czech party system.
For the purpose of this thesis I chose CSSD chairman and former Czech Prime Minister Jiri Paroubek, whose rhetorical style of political
communication. I find it interesting in terms of exploration of the use of different interpretative practices and strategies. The subject of my
interest is idiolekt and style of speech peculiar to a particular individual in our case Czech politician and President of the Social Democrats.
The aim of this work is to focus on selected policy line of reasoning in political text and the outline of the methods and directions that are
within pragmatics, rhetoric, theories of text and discourse theory of politics develop. Important representatives of Czech political scene
is characterized by a particular rhetorical style as is the case for political communication and task Paroubek my work will be the most
accurate to identify this style.
Key words:
Idiolect; CPSD; The Czech party system; Populism; Media.
* Mgr. Jozef Vlčej, PhD., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
1
Charakteristika
komunikačných
a jazykových prostriedkov politického diskurzu
v Českej republike
»» Politici ako aktívny účastníci politického diskurzu si uvedomujú neustálu potrebu
získavať auditórium, zaujať nielen obsahom, ale aj spôsobom prezentácie svojich
názorov. Jazyk, štýl, spôsob argumentácie
a schopnosť komunikovať sú kriticky
posudzované súčasti mediálneho obrazu
politika, konkrétne ide o vlastnosti politika
ako charizma, imidž, obľuba, popularita.
Tieto vlastnosti sú občanmi a potencionálnymi voličmi vnímané s veľkou emocionálnou intenzitou čo zohráva dôležitú úlohu pri
vzájomnej konkurencii názorov. Postupne
sa vyformovali v konkrétnom politikovi ako
výsledok vzdelávania a intelektuálneho
zázemia osobnosti, talentu k verejnému
vystupovaniu, postupne získaných skúseností, ale aj premyslenej kalkulácie
a zámernej snahy, niekedy dokonca tiež
cieľavedomého rétorického školenia.
Rétorika spojená s politikou je významnou
súčasťou mediálnej scény. Pojem scéna
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
navodzuje dojem, že verejné vystúpenia
sa stávajú atraktívnymi, pretože preberajú
mnohé prvky divadelnosti a zábavy.
»» Politický diskurz je obsahovo, tematicky a jazykovo vymedzený. Obsahuje
sociálne inštitucionalizované a situačne
zasadené formy textu. Politický diskurz
nie je len záležitosťou všeobecne emocionálnych a ideologicky motivovaných
hodnotení, ale tiež zaujímavým predmetom
odborného skúmania. Diskurz sa vykladá
aj ako miesto, v ktorom sa jednotlivé
významy nesúce podobu obecných ustálených schém aktualizujú tým, ako sú
v určitom situačne komunikačnom akte
produkované a interpretované. Na základe
kritérií rozlišujeme viacero druhov politického diskurzu ako politický, ideologický,
teleologický, konzervatívny, socialistický.
Okrem toho rozlišujeme podľa profesného
zaradenia autora diskurz politikov, manažérov, humanitných alebo prírodovedných
pracovníkov či ekológov.
»» Pre českých politikov sa stáva čím dal
viac charakteristické využívanie prostriedkov a postupov vyjadrovania prostredníctvom umeleckého, vedeckého a administratívneho štýlu. Ako príklad môžu poslúžiť
mediálne vyjadrenia bývalého prezidenta
Václava Havla, ktoré reflektujú spisovateľskú skúsenosť autora divadelných hier
a filozofických esejí. Ďalším príkladom je
vyostrený štýl verejných prejavov bývalého českého prezidenta Václava Klausa
pôvodným zamestnaním ekonóma, či
v analytickom spôsobe uvažovania bývalého premiéra a súčasného prezidenta
Miloša Zemana, ktorý bol pôvodným
povolaním prognostika. Z toho vyplýva, že
základnou podmienkou pôsobivosti verejného prejavu je orientácia vo filozofickej,
odbornej a umeleckej literatúre.
»» Rečnícky štýl v českom straníckom
prostredí býva často používaný v dvojakom
ponímaní. Prvým ponímaním je, že je stotožňovaný s kultivovaním argumentačných
postupov a s vhodným výberom a usporiadaním jazykových prostriedkov v reči.
Druhé ponímanie je spojené s bezohľadnou
manipuláciou, založenou na prehováraní,
ktoré sa nevyhýba pseudologickým trikom,
viacznačnostiam a obratne voleným výrazom. Štylizácia verejného prejavu býva poznamenaná snahou hovoriť ,,dobre a presvedčivo“ spojenej s obavami z prehnanej
rétoričnosti. Ako príklad k tomu konaniu
môže poslúžiť výraz ,,vyhnem sa zbytočnému rečneniu a pristúpim rovno k veci.
Pre českú politickú rétoriku je charakteristická aj určitá triezvosť a antirétoričnosť
je rétorického štýlu, ktorá vychádza z diel
jej historicky najvýznamnejších predstaviteľov ako boli Masaryk a Peroutka. Väčšina
účastníkov českej politickej komunikácie
si uvedomuje dôležitosť prestíže kultúry
verejného vystupovania.
»» V českom politickom prostredí zaujímavým a často používaným prípadom
je vytváranie rečových stereotypov spojených s jazykom politickej manipulácie.
Konkrétnou politickou manipuláciou je
snaha autora diskurzu priviesť adresáta k
názoru, ktorý sa väčšinou príliš nezhoduje
s jeho vlastnými názormi. Cieľom politickej
manipulácie je vytvoriť predpoklady pre to,
aby adresát vykonával činnosti, ktoré autorovi manipulatívneho diskurzu prinášajú
úžitok. Ako špecifický príklad politickej
manipulácie v českej histórii býva opisované obdobie tzv. reálneho socializmu.
2
Analýza štýlu
jazykového prejavu
Jiřího Paroubka
v mediálnych
vystúpeniach
a tlači
»» Primárnym cieľom tohto príspevku je
čo najvýstižnejšie analyzovať štýl, prvky
prípadne stratégie mediálneho politického
diskurzu Jiřího Paroubka v tejto nedeľnej
relácii Posledná návšteva Jiřího Paroubka
v tejto relácii sa odohrala 14.9.2008 mesiac
pred krajskými a senátnymi voľbami.
Bývalý predsada ČSSD a súčasný predseda
strany LEV – 21 nemal v relácii oponenta
a tým pádom len odpovedal na reláciou
zadané témy moderátora. Prvou témou bol
určitý prepad preferencií vtedajšej vládnej
koalície na čele s Mirkom Topolánkom
a prípadná možná snaha opozície o zvrhnutie vlády po prípadnom neúspechu
v blížiacich sa krajských a senátnych voľbách. Dôležitú úlohu v poklese preferencií
zohrali aktuálne škandály okolo bývalých poslancov ODS Vlastimila Tlustého
a Jána Moravu. Paroubek vyslovuje ako je
u neho vo väčšine názorov zvykom záujem
o dôsledné prešetrenie tejto kauzy, ktorú
má riešiť konkrétny výbor parlamentu
a posúdiť jeho vplyv na politický systém.
Jednanie poslanca Moravu tvrdo odsúdil
a vyjadril znepokojenie nad tým, aby sa podobné prípady neopakovali a považuje ich
za hlboko neštandardné pre demokratický
systém. Tým, že sa jedná o poslanca ODS
sa prezieravo snaží zodpovednosť preniesť
na najvyššiu osobu ODS, na ktorú mal
byť poslanec Morava priamo prepojený.
Nepriamo tým naznačil, aké neštandardné praktiky vykonáva predseda ODS pre
73
Idiolekt Jiřího Paroubka I Jozef Vlčej
upevnenie svojej pozície v českom straníckom systéme.
»» Okrem toho sa vyjadril, že ČSSD po kauze Morava sa chystá navrhnúť a presadiť kódex
štandardného správania sa českých politikov malo by sa tak stať po konzultácii s väčšinou politických strán. Malo by tým dôjsť k určitej štandardizácii českej politickej kultúry
na úroveň západoeurópskych. Praktickým článkom tohto návrhu je prezumpcia viny pre
politikov samozrejme okrem evidentne vykonaného trestného činu. V tejto súvislosti sa
vyjadril, že napríklad kauza okolo bývalého predsedu KDÚ – ČSL Čuneka by mala vyústiť
do jeho odchodu z politiky aby tak nebola znevažovaná úroveň politickej kultúry v českej
politike. Tieto slová sa dajú označiť za deklaratívne vyjadrenia lákavé pre potencionálneho
voliča, ktorý by mal nadobudnúť názor, že Jiři Paroubek pozdvihne úroveň českej politickej
kultúry na vyšší stupeň. Tento návrh kódexu má byť obsiahnutý aj o ustanovenie o zamedzení migrácie poslancov z jednotlivých klubov do iných, tým by však mandát podľa mňa
stratil podstatu a stal by sa viazaním, aj keď na druhej strane je pochopiteľné rozhorčenie
bývalého predsedu ČSSD, kvôli kontroverznému odchodu poslancov z jeho klubu a ich následnou podporou vláde. Myslím si, že je to v tejto situácii, keď je ešte kauza okolo poslanca Moravu aktuálna akýsi pragmatický krok od bývalého predsedu ČSSD, ktorý sa týmto
chcel jednoznačne dištancovať od týchto praktík a deklaratívne na základe navrhovaného
kódexu prejaviť snahu o absolútne zamedzenie týchto krokov do budúcnosti. Pre mňa to
vyvoláva len deklaratívny dojem, lebo kauzy k politike patria a možnosť im zamedziť by
bola snahou zrušiť jej podstatný článok fungovania, ale hlavným mojim argumentom je,
že by sa len ťažko prakticky hľadali mechanizmy na preventívne konanie voči takémuto
správaniu.
»» Paroubek reaguje svojským štýlom na rôzne obvinenia z vydierania členov svojej
strany pri poslednej prezidentskej voľbe a reaguje tvrdením, že v ČSSD sa nikdy nič podobné neudialo, že on ako seriózny predseda by nič také nepripustil. Z toho vyplýva snaha
predsedu ČSSD všetko akoby ľudovo povedané zmietnuť zo stola a vykresliť svoju stranu
ako ideálne prototyp strany, ktorá nerobí chyby čo sa dá opísať ako jeden z ďalších prvkov
inklinujúcich k pragmatickému populizmu.
»» Pri otázke moderátora na finančné problémy spôsobené počas jeho činnosti ako
ministra pre miestny a regionálny svoju odpoveď smeroval viac menej vyhýbavo. Snažil
sa odbočovať od témy a zahmlievať konkrétne fakty, čo zavŕšil jeho často používanou
odpoveďou pri otázke, ktorá mu nie je príjemná a tak, že konštatoval, že to nepovažuje za
dôležitý fakt, ktorý by bolo treba podrobne riešiť. Okrem toho sa otázkam podobného typu
snažil vyhýbať štýlom odpovede, že média a novinári majú snahu ho osobne diskreditovať
a považuje to jasne vykonštruované fakty.
»» Svojím rétorickým štýlom sa snaží neustále apelovať smerom k občanovi.
Z Paroubkovho komunikačného štýlu je vidieť silné sebavedomie tohto politika, to súvisí
aj s komunikačnou stratégiou bývalého premiéra, ktorý si jednoznačne nenechá podsúvať snahu o jednoznačnú a vecnú odpoveď od redaktora. Paroubek sa snaží prezentovať
a zaujať potencionálneho voliča formulovaním jasných scenárov a stratégii a nie politických polovičatých kompromisov, či riešení. Jeho úsilie je smerované k vytváraniu politickej
alternatívy voči súčasnej vláde a snaha čo najviac a za každú cenu spochybniť štýl politiky
súčasnej, čo hraničí s prudkým presadením prvkov populizmu v jeho politickej komunikácii. Otázky moderátora tohto programu boli voči Paroubkovi smerované so snahou o to, či
má bývalý predseda ČSSD osobnú snahu v možnej budúcej vláde po zvrhnutí Topolánkovej
vykonávať funkciu predsedu vlády. Paroubek reagoval stanoviskom že nebude predbiehať
udalosti a nechce vyjadrovať hypotetické závery a predbiehať udalosti pokiaľ nenastane
reálna situácia, v ktorej by sa naskytovala táto možnosť.
»» Zaujímavou reakciu bola odpoveď predsedu ČSSD, kde sa budú hľadať zvyšné peniaze
na prípadne zrušenie poplatkov u lekára, keď sa vyjadril v tom zmysle, že ide rádovo len o
niekoľko miliónov českých korún, ktoré nie je problém vyčleniť, v tomto prípade môže ísť
ťažko len o niekoľko desiatok miliónov, ale Paroubek prezieravo namiesto niekoľko sto miliónov korún zhrnul odpoveď na už spomínanú sumu čo môžeme do určitej miery označiť
za mierne populistické gesto.
»» Paroubek sa snaží vykresľovať ako seriózny politik, ktorý robí vecnú serióznu politiku.
Čo sa týka aktuálnych krajských a senátnych volieb je zaujímavé ako Paroubek vykresľuje svojho vtedajšieho najväčšieho protivníka ODS v čele s bývalým premiérom Mirkom
Topolánkom konkrétne prípravu a stratégiu strany pre tieto voľby. Predseda ČSSD použije
metaforu s vyvesením bielej zástavy od ODS a chce tým naznačiť a divákovi predostrieť
určitú odovzdanosť ODS, ktorá by si ako už dopredu bola vedomá svojho neúspechu.
Završuje to konštatovaním, že on a jeho strana chodia po regiónoch a neboja sa tak komunikovať s voličom, zatiaľ čo ODS si je vedomá momentálnej klesajúcej popularity tak
nemá takú odvahu ísť do pomyselného volebného terénu a pracovať s voličom. Snaží sa
šikovne a prezieravo hľadať zaujímavú paralelu medzi možným výsledkom Senátnych
74
a Krajských volieb s voľbami na celoštátnej
úrovni (parlamentými voľbami), vediac
o klesajúcej podpore vlády ich označuje
ako referendum o Topolánkovej vláde, čo
sa dá označiť ako efektívna snaha o čo
najväčšie znehodnotenie súčasnej vlády.
»» Čo sa týka najväčšieho rivala Jiřího
Paroubka bývalého predsedu ODS Mirka
Topolánka, Paroubkovou snahou je čo
najviac spochybniť jeho politickú činnosť
a konanie, vytvoriť mu imidž nekompetentného politika, ktorý nedokáže riešiť politické problémy. Naproti tomu je snaha seba
vykresliť ak presný opak negatív prisudzovaných predsedovi vlády a tým pádom
sa nepriamo formuluje na pomyselnom
rebríčku politikov na prvé miesto a aby sa
mohol vyjadrovať týmto štýlom je potrebné
aby mal posilnené vo vnútri a aj navonok
prvky egocentrizmu a hlavne sebavedomia hraničiaceho s určitými symptómami
a arogantnosti.
Záver
»» Ako politik svojím prejavom pôsobí Jiří Paroubek v porovnaní s bývalými
predsedami ČSSD a premiérmi Vladimírom
Špidlom a Stanislavom Grossom ako
muž, ktorý by mohol oživiť dôveru voličov
k svojej strane. Dá sa povedať s určitým
nadhodnotením, že sa mu to podarilo
a ČSSD pod jeho vedením získalo prichádzalo k znovunadobudnutiu dôvery voličov,
ktoré mu po problémoch, keď sa vo vedení
strany behom jedného volebného obdobia
vystriedali traja predsedovia. Paroubek
ako jeden z nich sa dokázal v predsedníckej stoličke udržať a doviesť stranu
k úspešnému výsledku vo voľbách.
»» Svojím politickým vystupovaním je
politickými analytikmi označovaný za silného pragmatika. Z jeho politickej rétoriky
vyplýva, že sa snaží vyzerať ako rázny politik, ktorý vie konať v kritických situáciách
avšak prax jeho politických rozhodnutí
nasvedčuje tomu, že nie veľmi náchylný
k politickým kompromisom a preto sa
viac menej vždy snaží presadiť svoje
stanoviská a z toho vyplýva, že je typom silového politika. Snaží sa vedome rétoricky
vymedzovať na ideologickej rovine ľavica
pravica, z čoho vyznieva priama konfrontácia s ODS čo sa aj odrazilo vo vzájomnom
vyhrotenom predvolebnom súboji v roku
2006. Tento vyhrotený konfrontačný štýl,
ktorý nabýva silné prvky populizmu je však
obojstranne výnosný pre strany, ktoré tak
získavajú vo voľbách 2006 obe okolo 30%
hlasov.
»» Paroubek sa čiastočne populisticky snaží vykresliť seba ako jediného
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
Idiolekt Jiřího Paroubka I Jozef Vlčej
»» súčasného schopného politika, ktorý dokáže viesť krajinu perspektínym
smerom, čiže jeho politika má silné
prvky konfrontačního štýlu obohateného
o charizmatické osobnostné prvky, ktoré
dokážu upútať seriózne množství voličov.
Chýba mi tu prvok čiastočnej sebareflexie,
to je schopnosti priznať aspoň čiastočné
chyby. Avšak Jiří Paroubek je skúseným
pragmatickým politikom a vie, že možné
priznanie si vlastných chýb v činnosti strany by mohlo mať negatívny efekt na výšku
preferencií. Tak sa snaží svojou politickou
komunikáciou vytvoriť potencionálnemu
voličovi ponuku akejsi virtuálne bezchybnej
politiky akoby založenej na morálnych
a etickách pravidlách. Väčšina analytikov
zaoberajúcich sa politkou, ktorí sa užšie
zaujímajú o dianie v politike a nepodliehajú
tým marketingovým politicko – komunikačným stratétiám je jasné, že tento štýl
politiky je len vopred mediálne deklarovaný. Laický občan tak získava pri konkrétnej
voľbe pocit, že venoval svoj hlas správnym
smerom a nemal tak neskôr pocity rôznej
negatívnej voličskej sebareflexie ústiacej
do znechutenosti voči samotnému politickému systému. Paroubek sa čiastočne
populisticky snaží vykresliť seba ako
jediného súčasného schopného politika,
ktorý dokáže viesť krajinu perspektívnym
smerom, čiže jeho politika má silné prvky
konfrontačního štýlu obohateného o charizmatické osobnostné prvky. ¦
Literatúra:
politologický ústav, 2004. – 228 s. ISBN
80-210-3449-1
[5] FIALA, P. (eds.) Nacionalistické politické
strany v Európe. Brno : Medzinárodný
politologický ústav, 1999. – 172 s. ISBN
80-210-2247-7
[6] STRMISKA, M. Politické strany
modernej Európy. Praha : Portál, 2005.
– 728 s. ISBN 80-7367-038[7] FIALA, P., HERBUT, R. a kol.
Stredoeurópske systémy politických
strán. Brno : Medzinárodný politologický ústav, 2003. – 260 s. ISBN
80-210-3091-7
[8] MESEŽNIKOV, G., GYÁRFÁŠOVÁ, o.
Slovensko: desať rokov samostatnosti
a rok reforiem, Bratislava : Inštitút pre
verejné otázky, 2004. – 165 s. ISBN
80-88935-59-8
[9] KRNO, S. Politické strany štátov
Vyšegrádskej štvorky, Nitra :
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,
Filozofická fakulta, 2007. – 400 s. ISBN
[1] KOPEČEK, L. Demokracie, diktatúry a
80-8050-910-7
politické straníctvo na Slovensko. Brno :
Centrum pre štúdium demokracie a kultúry, 2006. – 347 s. ISBN 80-7325-076-4
[10] KRNO, S. Typológia politických
strán, Nitra : Univerzita Konštantína
Filozofa v Nitre, 2006. – 180 s. ISBN
[2] KOPEČEK, L. (eds.) Od Mečiara k
80-8050-940-9
Dzurindovi. Brno : Medzinárodný
politologický ústav, 2003. – 178 s. ISBN
80-210-3136-0
[11] GYARFÁŠOVÁ, O., MESEŽNIKOV, G. (eds.)
Vláda strán na Slovensku: skúsenosti
a perspektívy. Bratislava : Inštitút pre
[3] KOPEČEK, L. Politické strany na
Slovensku 1989 – 2006. Brno : Centrum
verejné otázky, 2004. – 156 s. ISBN
80-88935-63-6
pre štúdium demokracie a kultúry, 2007.
– 627 s. ISBN 978-80-7325-113-0
[12] KREJČÍ, O. Nová kniha o voľbách. Praha
: Professional Publishing, 2006. – 481 s.
[4] KOPEČEK, L., HLOUŠEK, V. Konfliktné
ISBN 80-86946-01-0
demokracie. Brno : Medzinárodný
vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1
75
Vydavateľ:
Grafický návrh
Stredoeurópska
a tlač:
vysoká škola
DirectHouse.net
v Skalici
Rok vydania:
2013
[email protected]
www.sevs.sk
Táto publikácia neprešla redakčnou úpravou.
Download

Vedecký obzor č. 1/2013 - Stredoeurópska vysoká škola v Skalici