2.4 Popis spoločenských, inštitucionálnych, kultúrnych a historických zdrojov
•situáciu v školstve, zdravotníctve, sociálnych a iných verejných službách;
A) ŠKOLSTVO
V rámci 24 obcí je školstvo zastúpené 21 materskými školami ( z toho 2 s vyučovacím
jazykom maďarským) , 20 základnými školami (z toho 5 s vyučovacím jazykom maďarským
a jedna zmiešaná) a 3 strednými školami (z toho 1 s vyučovacím jazykom maďarským). Školstvo sa
prirodzene koncentruje do centra mikroregiónu- mesta Moldava nad Bodvou , kde je 5 materských
škôl, 4 základné školy ( z toho 1 Špeciálna základná škola), 3 stredné školy a Základná umelecká
škola, ktorú v školskom roku 2009/2010 navštevuje 447 žiakov. V protiklade s Moldavou sú obce
kde nie je ani materská ani základná škola. Sú to takzvané koncové obce a deti do škôl a
materských škôl dochádzajú do bývalých takzvaných strediskových obcí. Na území mikroregónu
nebola zriadená vysoká škola ani žiadne detašované pracovisko vysokej školy.
Aktualizovať mapu
Materské školy
V mikroregióne Údolia Bodvy je v 17 obciach zriadených spolu 21 materských škôl, z toho 2
materské školy sú s vyučovacím jazykom maďarským ( Moldava nad Bodvou , Buzica). V meste
Moldava nad Bodvou je 5 materských škôl , v obciach Debraď, Hačava, Háj, Hosťovce, Chorváty,
Komárovce, Zádiel nie sú žiadne.
Vývoj počtu detí v materských školách aj napriek výkyvom v jednotlivých rokoch sa dá
z dlhodobého hľadiska považovať za stabilný s priemerom 691 detí/ školský rok. Najnižší počet
detí bol zaznamenaný v školskom roku 2007/2008 (- 1,7% oproti priemeru) čo v absolútnom
vyjadrení predstavuje 12 detí. Najvyšší počet bol zaznamenaný v školskom roku 2009/2010 ( + 1,1
%) čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 8 detí nad dlhodobým priemerom.
Najväčšie materské školy sa nachádzajú v meste Moldava nad Bodvou (MŠ na ulici Krátka
s počtom detí 100), najmenšia základná škola je v obci Peder, ktorú navštevuje 7 detí.
Vývoj počtu detí v materských školách v Údolí Bodvy
Počet
720
700
680
660
2004/2005
2005/2006
2006/2007
2007/2008
2008/2009
2009/2010
Školský rok
Počet detí
priemerný stav
Základné školy
V mikroregióne je v 17 obciach zriadených spolu 20 základných škôl, z toho sa na 6 školách
vyučuje v maďarskom jazyku. (Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou) V 8 obciach
mikroregiónu fungujú plne organizované základné školy a v 9 obciach sa vyučuje iba na prvom
stupni. Základné školy nie sú v obciach Debraď, Hačava, Háj, Hosťovce, Chorváty, Komárovce
a Zádiel. V Turni nad Bodvou sú 2 základné školy a v Moldave nad Bodvou 4 , z toho jedna
Špeciálna základná škola. Táto bola zriadená pre deti s vývojovými poruchami pri učení a pôsobia
tu špeciálni pedagógovia. Vývoj počtu žiakov na tejto základnej škole má rastúci trend a navštevujú
ju prevažne deti rómskej národnosti.
Vývoj počtu žiakov na základných školách má v sledovanom období od školského roku 2004/2005
klesajúcu tendenciu na úrovni priemerne -1,57 % ročne, pričom najvyšší pokles bol zaznamenaný
v školskom roku 2006/2007 (-3,54%) a najnižší v školskom roku 2009/2010 (-0,65%). V rámci
celkového počtu nárast prípadne stabilný vývoj je v obciach s výrazným zastúpením rómskeho
obyvateľstva.
Vývoj počtu žiakov na základných školách v Údolí Bodvy
3700
3600
3500
3400
3300
3200
2004/2005
2005/2006
2006/2007
2007/2008
2008/2009
2009/2010
Školský rok
Stredné školy
V meste Moldava nad Bodvou sa nachádza Gymnázium Štefana Moysesa s vysokou úrovňou
vyučovania, Stredná odborná škola, ktorá minulý rok niesla názov Stredná poľnohospodárska
škola a Stredná odborná škola podnikania a pri základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským
je zriadené aj Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským.
Za sledované obdobie počet študentov ubúda. Na túto tendenciu má vplyv aj blízkosť krajského
mesta Košice, kde je väčšia možnosť výberu odborov pre štúdium.
Vývoj počtu študentov na stredných školách v Údolí Bodvy
700
Počet
600
500
400
300
2004/2005
2005/2006
2006/2007
2007/2008
2008/2009
2009/2010
Školský rok
Materiálno- technické zabezpečenie škôl a stav školských je rôzny ale vo všeobecnosti zaostáva za
dnešným štandardom čo platí aj pre stredné školy. Mesto Moldava v blízkej budúcnosti
zrekonštruuje objekty dvoch škôl z prostriedkov EÚ poskytnutých v rámci Regionálneho
operačného programu.
B) ZDRAVOTNÍCTVO
Zdravotnícke zariadenia na území mikroregiónu reprezentuje 5 zdravotných stredísk a jedna
poliklinika, ktorá je v Moldave nad Bodvou. Najbližsšia nemocnica s kompletnou starostlivosťou
a aj pohotovostnou službou je v Košiciach Šaci v tesnej blízkosti mikroregiónu. V regióne spôsobí
spolu 78 lekárov z toho na poliklinike v Moldave nad Bodvou 52. Zdravotné strediská s jedným
všeobecným lekárom pre deti a dorast, všeobecným lekárom pre dospelých a stomatológom sú
rozmiestnené rovnomerne na území údolia Bodvy v bývalých takzvaných strediskových obciach
( Buzica, Čečejovce, Veľká Ida, Turňa nad Bodvou) V regióne je spolu 7 lekární z toho 4 v Moldave
nad Bodvou , po jednej v Čečejovciach, Turni nad Bodvou a Veľkej Ide. Na území mesta Moldava
nad Bodvou v prípade nevyhnutnej pomoci pôsobí pohotovosť pre dospelých a pohotovosť pre deti
a stanica rýchlej záchrannej služby. Špecializované zdravotnícke pracoviská a nemocnice sú
v Košiciach
Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v mikroregióne je na vyhovujúcej úrovni. Nedostatkom je
iba doprava za lekárom a hlavne za odborným vyšetrením z menších koncových obcí, ktorá sa rieši
prevažne individuálnou dopravou.
Stredisko
Špecializácia lekára
Počet
Moldava nad Bodvou
Poliklinika Moldava Všeobecný lekár
7
nad Bodvou
Všeobecný lekár pre deti a dorast
2
Pediatria
2
Klinická imunológia a alergológia, pediatria
1
Vnútorné lekárstvo
1
Vnútorné lekárstvo
1
Endokrinológia
1
Vnútorné lekárstvo – reumatológia
1
Interné lekárstvo . Diabetické poruchy látkovej premeny a výživy
1
Hematológia a transfuziológia
1
Chirurgická ambulancia 2
2
Neurologická ambulancia
2
Ambukancia klinickej psychológie
1
Oftalmologická ambulancia
1
Otorinolaringologická ambulancia
3
Ortopedická ambulancia
2
Psychiatrická a psychoterapeutická ambulancia 2
2
Gynekologicko – pôrodnícka ambulancia
2
Urologická ambulancia, klinická onkológia
1
Rádiologická ambulancia
2
Ambulkancia pediatrickej neurológie
1
Ambulancia pneumológie a ftizeológie
1
Dermatovenerologická ambulancia
2
Ambulancia fyziatrie, balneológhie a liečebnej rehabilitácie
1
Stomatologická ambulancia
8
Stomatologická ambulancia, čeľistná ortopédia
1
Pohotovosť pre dopelých
1
Pohotovosť pre deti
1
Čečejovce
Zdravotné stredisko Všeobecný lekár pre deti a dorast
1
Všeobecný lekár pre dospelých
1
Neštátna stomatologická ambulancia
1
Buzica
Zdravotné stredisko Všeobecný lekár pre deti a dorast
Všeobecný lekár pre dospelých
Neštátna stomatologická ambulancia
Veľká Ida
Zdravotné stredisko Všeobecný lekár pre deti a dorast
Všeobecný lekár pre dospelých
Neštátna stomatologická ambulancia
Turňa nad Bodvou
Zdravotné stredisko Všeobecný lekár pre deti a dorast
Všeobecný lekár pre dospelých
Ambulancia fyziatrie, balneológhie a liečebnej rehabilitácie
Gynekologicko – pôrodnícka ambulancia
Stomatologická ambulancia
Perín – Chym
Zdravotné stredisko Všeobecný lekár pre dospelých
Pediatria
Gynekologicko – pôrodnícka ambulancia
Stomatologická ambulancia
Komárovce
Pediatria
2
1
1
2
1
1
3
1
1
1
3
1
1
1
2
1
Zdroj:
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Zdravotnictvo/Nestatne_Zdravotnicke/Documents/REG_NZZ.p
df
C) SOCIÁLNE ZARIADENIA A SLUŽBY
Poskytovanie sociálnej starostlivosti o seniorov je na území Rozvojového partnerstva údolia
Bodvy zabezpečené prostredníctvom dvoch domovov dôchodcov, Domov dôchodcov Sv. Alžbety
v Moldave nad Bodvou s kapacitou 40 miest, ktorej zriaďovateľom je samospráva a v Drienovci s
kapacitou 60 miest ktorú prevádzkuje nezisková organizácia PATRIA n.o. Na úrovni obci sa
starostlivosť o seniorov zabezpečuje formou opatrovateľskej služby a donáškou stravy. V obciach
Debraď, Háj, Moldava nad Bodvou, Paňovce, Zádiel si dôchodcovia založili kluby dôchodcov,
prostredníctvo tých združení organizujú rôzne kultúrno-spoločnenské podujatia a zájazdy. . V obci
Paňovce obecný úrad poskytuje pre dôchodcov nad 70. rokov poukážky na nákup liekov. Pre účely
práce so sociálne znevýhodnenými skupinami je v Moldave nad Bodvou zriadené Komunitné
centrum, ktoré poskytuje vzdelávanie, poradenstvo a pomoc pre rómsku komunitu. Zriaďovateľom
komunitného centra je nezisková konzultačno-vzdelávacia organizácia - ETP Slovensko. Takisto
v Moldave nad Bodvou je samosprávou zriadená a prevádzkovaná dočasná ubytovňa pre
bezdomovcov s kapacitou 7 lôžok.
Sociálne zariadenia a sociálne služby v obciach Údolia Bodvy
Obec
Moldava nad Bodvou
Buzica
Debraď
Drienovec
Háj
Mokrance
Paňovce
Peder
Rešica
Turňa nad Bodvou
Turnianská Nová Ves
Veľká Ida
Zádiel
Sociálne zariadenie/služba
Zariadenie pre seniorov- domov dôchodcov
Dočasné zariadenie pre bezdomovcov
Klub dôchodcov
Komunitné centrum – rómske centrum
Opatrovanie a stravovanie pre dôchodcov
Opatrovanie dôchodcov
Rozvoz stravy pre dôchodcov
Miestnoť pre dôchodcov
Domov dôchocov
Rozvoz stravy pre dôchodcov
Klub dôchodcov
Terénna opatrovateľská služba
Súktomná opatrovateľská služba
Súktomná opatrovateľská služba
Poukážky na nákup liekov pre dôchodcov nad 70 r .
Terénna opatrovateľská služba
Donáška stravy pre dôchodcov zo ZŠ
Súktomná opatrovateľská služba
Donáška stravy pre dôchodcov
Organizovanie spoločného stravovania
Terénna opatrovateľská služba
Klub dôchodcov
Zdroj: Obecné úrady 2009
•
Inštitúcie pôsobiace v území a ich úloha vo vereno-súkromnom partnerstve (MAS)
Združenie miest a obcí údolia Bodvy ( ZMOÚB) . Toto združenie vzniklo v roku 1991 a združuje
samosprávy na cieľovom území. Členom združenia je aj obec Hrhov z okresu Rožňava, ktorej
územie však nepatrí do územia Rozvojového partnerstva údolia Bodvy.
ZMOÚB pri svojom vzniku bolo zamerané na koordináciu postupu pri presadzovaní záujmov
združených obcí. Postupne do jeho agendy pribudla aj koordinácia rozvojových aktivít v oblasti
rozvoja obcí a regiónu. Združenie realizovalo niekoľko spoločných projektov financovaných
z predvstupových fondov SAPARD a PHARE. ZMOÚB v roku 2005 zriadilo Kanceláriu
regionálneho rozvoja s jedným stálym zamestnancom, ktorého úlohou je príprava menších
rozvojových projektov pre členské obce ZMOUB.
Regionálna rozvojová agentúra v Moldave nad Bodvou ( RRA Moldava). RRA Moldava bola
založená v roku 2000 ako reakcia na stále silnejúcu potrebu ale aj možnosti v oblasti regionálneho
rozvoja. Pri svojom založení mala pôsobnosť na celom území okresu Košice-okolie, postupne sa
však územie pôsobnosti vyprofilovalo na západnú časť okresu a na niektoré obce v južnej časti
okresu Rožňava. RRA Moldava je združením právnických osôb založená na princípe partnerstva
troch sektorov a je zaradená do Integrovanej siete Regionálnych rozvojových agentúr, ktorú
podporuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Momentálne má 5 stálych
zamestnancov. Jej poslaním je iniciácia a koordinácia rozvojových aktivít na území pôsobnosti.
RRA Moldava spracovala v roku 2001 zásady rozvoja mikroregiónu na báze miestnych zdrojov,
ktorá sa prijala na pôde ZMOÚB ako rámcová stratégia rozvoja údolia Bodvy. V roku 2005 RRA
Moldava a ZMOUB iniciovali vznik neformálneho rozvojového partnerstva údolia Bodvy na pôde
RRA, ktorého zakladajúcimi členmi sa na základe uznesenia členskej schôdze ZMOÚB stali
samosprávy z údolia Bodvy. V rámci tohto partnerstva sa pod gesciou RRA Moldava zahájila
príprava Integrovanej stratégie rozvoja údolia Bodvy v súlade s podmienkami prístupu LEADER.
Neformálne rozvojové partnerstvo sa stalo základom Rozvojového partnerstva údolia Bodvy o.z.,
ktorá sa uchádza o štatút MAS. RRA Moldava viedla od roku 2005 celý proces prípravy kapacít
v regióne a inštitucionalizácie Rozvojového partnerstva údolia Bodvy o.z. Po vytvorení združenia
bola RRA Moldava ako jeden z členov združenia dočasne poverená výkonom kancelárie združenia
Rozvojového partnerstva údolia Bodvy o.z.
RRA Moldava spolu so ZMOÚB boli od roku 2005 iniciátorom založenia verejno-súkromného
partnerstva Rozvojové partnerstvo údolia Bodvy o.z a prípravy údolia Bodvy na program
LEADER . Obce ZMOUB finančne prispeli na realizáciu týchto aktivít a RRA Moldava
poskytla svoje odborné kapacity na ich realizáciu.
Vysunuté pracovisko odboru regionálneho rozvoja úradu Košického samosprávneho kraja.
Toto vysunuté pracovisko je styčným bodom úradu KSK s regiónom. Jeho úloha je predovšetkým
informačná smerom k regiónu. Ide predovšetkým o informácie v oblasti strategického plánovania
KSK, čo umožňuje regiónu zladiť svoje zámery so zámermi vyššej úrovne a využiť tak synergické
efekty svoje vlastné zámery. Vysunuté pracovisko tiež sprostredkováva pre subjekty z regiónu účasť
na tvorbe strategických dokumentov KSK čím sa zabezpečuje zohľadnenie potrieb regiónu
v strategických dokumentoch KSK. Zamestnankyňa vysunutého pracoviska Tünde Peczeová sa
zúčastňuje pracovných stretnutí Rozvojového partnerstva a podľa potreby je prizývaná aj na
stretnutie Strategického výboru
Sieť občianskych združení zameraných na rozvoj obce a regiónu. Na podnet RRA Moldava sa
v období rokov 2000-2002 vytvorila na území údolia Bodvy sieť 7 občianskych združení
zameraných na rozvoj obcí a regiónu, ktorých lídrom sa stalo Združenie na podporu rozvoja obce
Paňovce. Združenia boli v roku 2000 vybavené výpočtovou technikou a pripojením na Internet v
rámci projektu „Efektívna komunikácia ako nástroj zmeny“ podporeného z konta Globtel. Táto sieť
je viac-menej funkčná dodnes. Tieto združenia sú základom pre lokálnu implementáciu
regionálnych stratégií, rozvojových aktivít a projektov. Zástupcovia týchto združení sa aktívne
podieľali na aktivitách rozvojového partnerstva od jeho vzniku roku 2005 a sú tiež členmi verejnosúkromného partnerstva Rozvojové partnerstvo údolia Bodvy o.z. budˇ ako organizácie alebo
jednotlivci. Z pôvodných 7 združení aktívne fungujú nasledovné:
Združenie na podporu rozvoja obce Paňovce
Združenia na podporu rozvoja obce Janík
Združenie na podporu rozvoja obce Háj
Združenie na podporu rozvoja obce Žarnov
PRO TORNENSIS o.z. Toto občianske združenie pôsobí v oblasti práce s marginalizovanými
skupinami občanov a využívaní miestneho potenciálu vo vidieckej ekonomike. Skúsenosti tejto
organizácie sa uplatnili pri zostavení Integrovanej stratégie na ktorej sa aktívne zúčastňovali jeho
členovia. V budúcnosti bude zohrávať dôležitú úlohu pri implementácii opatrení Integrovanej
stratégie predovšetkým v oblasti práce s marginalizovanými skupinami obyvateľstva. PRO
TORNENSIS o.z. je členom verejno-súkromného partnerstva Rozvojové partnerstvo údolia Bodvy
o.z.
BodvaTour o.z. Relatívne nové občianske združenie zamerané na rozvojové aktivity v oblasti
cestovného ruchu na území povodia Bodvy. Poslaním združenia je podpora a prezentácia možností
aktívneho spoznávania prírodných, kultúrnych, historických a spoločenských hodnôt údolia Bodvy.
Združuje aktérov cestovného ruchu na cieľovom území a v náplni činnosti má aj tvorbu produktov
cestovného ruchu, organizovanie rôznych podujatí a poskytovanie poradenstva v oblasti cestovného
ruchu. Štatutárny zástupca združenia Danka Slivková je členkou Rozvojového partnerstva údolia
Bodvy o.z.
AMARE ROMA -NAŠI RÓMOVIA o.z. Občianske združenie, ktorého poslaním je všestranný
aharmonický rozvoj osobnosti najmä rómskej národnostnej menšiny prostredníctvom výchovy k
pozitívnym morálnym hodnotám, zdôrazňovaním zodpovednosti za svoje postavenie, výchova k
poznaniu svojich povinností voči sebe a spoločnosti. Štatutárny zástupca združenia Július Grulyo je
členom rozvojového partnerstva.
•Krátka história územia
Život obyvateľov regiónu a jeho dejiny boli odjakživa ovplyvňované jeho polohou a
prírodnými podmienkami. Archeologické nálezy potvrdzujú predpoklad, že toto územie si vybral za
svoje bydlisko už pračlovek. Blízke jaskyne krasu mu poskytovali ochranu pred divou zverou, pred
zimou a pred nepriateľmi.
Na rozsiahlom území Karpatskej kotliny sa v mladšom období staršej doby bronzovej, niekedy v
16. storočí p.n.l., vyčlenili z rámca roľníckych osád opevnené remeselnícke strediská s vysokou
rozvinutou špecializovanou výrobou. Stali sa nielen strediskami výroby, ale aj spoločenskoadministratívnymi a mocenskými centrami, ktoré vtlačili súvekému vývoju ráz vyspelej civilizácie.
Osídlenie oblasti v dobe bronzovej je doložené mnohými archeologickými nálezmi z územia
mikroregiónu. Najvýznamnejšie pochádzajú z obce Dvorníky-Včeláre
Toto územie bolo poslednou domovinou Avarov, ktorí sa po dlhotrvajúcich suchách koncom 8.
storočia presťahovali do údolí riek. Po príchode maďarských kmeňov sa na tomto území usadili
príslušníci chazarsko-kabarského kmeňa Abovcov a rodu Bárca-Tekele.
V 11. storočí sa v severnej časti mikroregiónu usadili nemeckí kolonisti, ktorých pozval do krajiny
uhorský kráľ Béla IV po tatárskych vpádoch. Prvé trvalé osídlenie mikroregiónu je písomne
dokladované zo začiatku 13. storočia, keď územím prechádzali obchodné trasy vedúce zo severu na
juh a tiež aj z východu na západ.
Územie rozvojového partnerstva údolia Bodvy sa administratívne vyvíjalo na území dvoch žúp –
Turnianskej a Abovskej. Sídlom Turnianskej stolice, neskôr župy bola obec Turňa nad Bodvou,
ktorá je súčasťou územia Rozvojového partnerstva údolia Bodvy o.z. Sídlom abovskej bola do roku
1647 obec Abaújvár ( na území Maďarska) a od roku 1647 Košice. Župy sa v roku 1881 spojili do
Abovsko-Turnianskej župy ktorej sídlom boli až do roku 1945 Košice.
Rozvoju oblasti prispela historická udalosť v 14. storočí, keď Košice podporili Anjouovcov v boji s
Omodejovcami a za to im kráľ Karol Róbert (1308-1342) a jeho syn Ľudovít I. Veľký (1342-1382)
udelil mnohé výsady, medzi nimi aj právo vyberať od kupcov vysoké mýta a dane. Mnohí
obchodníci na to reagovali tak, že obišli Košice a cestu na sever hľadali cez údolie Bodvy. V tomto
storočí sa v Moldave vybudoval rozsiahly pivničný systém, ktorý sa využíval na skladovanie tovaru
– najmä ovocia a vína. V južnej časti regiónu sa rozšírilo pestovanie viniča, príprava vlastného
vína, hrnčiarstvo a niektoré ďalšie remeslá.
V 15. storočí vypukli nepokoje súvisiace s bojom o uhorský trón. Po smrti kráľa Albrechta, zaťa
Žigmunda Luxemburského, povolala vdova Alžbeta v roku 1441 Jána Jiskru z Brandýsa, aby
obhájil nástupnícke práva jej malého syna Ladislava Pohrobka. Jiskrove vojská sa zmocnili
Turnianskeho hradu a obsadili aj územie mikroregiónu a samotnú Moldavu nad Bodvou. Vojská
Jána Hunyadiho dvakrát obliehali Moldavu (1449, 1451) obsadenú Jiskrovými vojskami, pričom po
druhom obliehaní úplne zbúrali mestské hradby.
Turecká nadvláda spôsobila na území mikroregiónu značné škody. Turci úplne zničili viacero dedín,
niektoré sa síce opäť zaľudnili ( Janík, Peder) ale mnohé definitívne zanikli. Turci obsadili a
vypálili aj samotnú Moldavu.
Značné škody utrpelo územie aj počas Stavovských povstaní (1664-1711) keď sa územie
mikroregiónu striedavo dostávalo do rúk cisárskych aj povstaleckých vojsk. Po ich potlačení na
príkaz cisára boli zbúrané mnohé hrady aby už nemohli slúžiť ako útočisko rebelov. Tento osud
postihol aj hrad Turňa.
Históriu mikroregiónu v 19. storočí silne ovplyvňovala blízkosť Košíc, mesta, ktoré bolo po
Budíne druhým najvýznamnejším mestom starého Uhorska. V roku 1868 sa začala železničná
doprava do Košíc , neskôr aj do Miskolca a Medzeva.
Vplyv Košíc naďalej stúpal aj v priebehu 20 storočia. Veľkú zmenu priniesla výstavba hutníckeho
gigantu Východoslovenských železiarní Košice koncom 50-tych rokov 20. storočia v tesnej
blízkosti východnej časti mikroregiónu. Tento podnik vytvoril vyše 20 tisíc pracovných miest a dal
prácu veľa obyvateľom mikroregiónu. V tomto období aj v Moldave nad Bodvou vznikli nové
podniky ako Závody ťažkého strojárstva, Vojenský opravárenský podnik a závod Tesly Holešovice.
Tieto zamestnávali ešte koncom 80-tych rokov 20.stroročia vyše 2200 ľudí z Moldavy a okolia. Na
vidieku procesom kolektivizácie vznikli Jednotné roľnícke družstvá ktoré poskytovali ďalšie
pracovné príležitosti pre vidiecke obyvateľstvo.
Po roku 1989 podnik Tesla zanikol, Závody ťažkého strojárstva sa sprivatizovali, Vojenský
opravárenský podnik
sa reštrukturalizoval a tak zaniklo okolo 2000 pracovných miest.
Zamestnanosť udržali Východoslovenské železiarne a niektoré poľnohospodárske podniky.
Výrazná a systematická reštrukturalizácia hospodárstva mikroregiónu neprebehla.
Svedectvom kultúrneho a hospodárskeho života mikroegiónu je 31 objektov zapísaných
v ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
Jedná sa predovšetkým o sakrálne objekty (kostoly, kaplnky) ktoré sú v relatívne dobrom stave.
Naproti tomu Turnianský hrad je zrúcanina a Župný dom bývalej Turnianskej župy je v dezolátnom
stave o obidvom hrozí zánik.
Zoznam kultúrnych a historických paniatok mikroregiónu je v prílohe N4
•Tradície
Z tradícií sa v mikroregióne zachovalo pálenie vápna v (Debraď), pečenie Drienovských praclíkov
(Drienovec), Betlehem (Janík a okolie), vyháňanie zlých duchov v Zelený štvrtok (Paňovce). Táto
tradícia má korene ešte v pohanských časoch, tak ako aj vynášanie Moreny (Moldava nad Bodvou).
V západnej časti mikroregiónu je zachovalá tradícia vinárstva a včelárstva. Zujímavou je tradícia
výroby tzv. “čerkacích hrablí” (Háj) ide o drevené hrable, ktorých zuby nie sú pevne upevnené aby
sa na kamenistej plôde nelámali a preto pri práci hrkajú. Technológiu ich výroby ovláda už len
niekoľko starších obyvateľov obce Háj.
•Povesti a legendy
Množstvo povestí sa viaže na Turňu a Turnianský hrad, z ktorých je najznámejšia legenda o
Kristíne. V Moldave sa traduje legenda z čias tatárskeho vpádu o obyvateľcoh ktorí sa ukryli v
Moldavskej jaskyni. Túto legendu potvrdil aj archeologický prieskum. Existuje legneda o krčme v
Paňovskom lese na mieste Sivého jazera, ktorá sa prepadla pod zem aj s ľuďmi ktorí tu v dobe
pôstu hodovali. Snáď najznámejšia je legenda o Sv. Ladislavovi, ktorý pri obci Debraď zabodol
meč do skaly skadiaľ vytryskla voda a tým zachránil svoje vojsko pre smrťou smädom. Na tomto
mieste (pri prameni Sv. Ladislava) sa konajú každoročné púte. Stál tu aj kamenný kostol na mieste
ktorého je dnes postavený unikátny eko-kostol rešpektujúci zaradenie lokality do územia
Národného parku Slovenský kras.
•
typické črty územia, ktoré môžu byť základom pre budovanie identity.
Typickou črtou územia rozvojového partnerstva údolia Bodvy je jeho funkčná rôznorodosť na
pomerne malom území pri súčasnom zachovaní vidieckeho charakteru územia.
Etnická a kultúrna rôznorodosť. Na území dnes žijú tri výrazné národnosti: slovenská, maďarská
a rómska a dve menšie – nemecká a rusínska. Každá z týchto národností je nositeľom svojej
špecifickej kultúry, ktorá sa v obciach regiónu prejavuje v závislosti od národnostného zloženia
obyvateľstva jednotlivých obcí.
Geomorfologická rôznorodosť. Na území s rozlohou 458,4 km2 (pre porovnanie rozloha
Bratislavy je 367 km2) sa nachádzajú rôzne formy reliéfu. Centrálna časť regiónu je nížinatá
s pahorkatinovým povrchom s nadmorskou výškou od 200 do 300 m.n.m. Severozápadná časť je
tvorená krasovými planinami s 300 m zrázmi, s dvoma tiesňavami a ďalšími typickými krasovými
formami ako sú závrty, škrapy, jaskyne. Táto oblasť dosahuje nadmorské výšky od 700 do 1000
m.n.m. a vytvára neopakovateľné scenérie. Východná časť územia sa otvára do Košickej kotliny na
pozadí s vulkanickými Slanskými vrchni.
Environmentálna rôznorodosť. Do severozápadnej časti územia zasahuje národný park
Slovenský Kras, ktorý je zároveň biosférickou rezerváciou svetového významu. Táto časť sa
vyznačuje kvalitným, relatívne čistým životným prostredím, s vysokou ekologickou stabilitou.
Východná časť územia sa bezprostredne dotýka areálu hutníckeho kombinátu U.S.Steel Košice
( bývalé VSŽ), ktorý je jedným z najvýznamnejších znečisťovateľov v košickom kraji čo sa odráža
aj na kvalite životného prostredia v tejto časti regiónu. Na území rozvojového partnerstva údolia
Bodvy sú jedny z najvýznamnejších prameňov pitnej vody ale celé územie trpí výrazným deficitom
povrchových vôd.
Sídelná rôznorodosť. Najmenšia z 24 obcí územia nemá ani 100 obyvateľov (Chorváty), najväčšia
má cez 10 000 (Moldava nad Bodvou). Obce sú rozmiestnené okolo centrálnej nížinatej časti
územia, ich centrá ležia približne v nadmorskej výške 200 m.n.m., samotná centrálna časť nie je
osídlená. Ďalšia skupina obcí leží v dolinách severnej a severozápadnej hornatej oblasti. Väčšie
obce ležia na východo - západnej osi územia na hlavných dopravných ťahoch, menšie ležia severne
a južne od tejto osi. Obce blízko hlavných dopravných ťahov a bližšie k východnej hranici územia
majú prímestský charakter, vzdialenejšie majú viac vidiecky charakter. Najsevernejšie ležiaca obec
územia - Hačava je rázovitá horská obec so zachovalými drevenicami.
Táto rôznorodosť územia však nie je rušivým prvkom ale naopak, umožňuje vytvoriť a ponúknuť
produkty cestovného ruchu rôzneho typu a prakticky pre všetky cieľové skupiny. V regióne existujú
rovnako dobré podmienky pre viacdňové pobyty pre rodiny s deťmi na súkromí v typickom
vidieckom prostredí s ukážkami tradičného vidieckeho života ako aj na jednodňové festivaly
s niekoľkotisícovou návštevnosťou,. Sú tu podmienky pre adrenalínové a extrémne športy, ale aj pre
poľovníctvo, rybolov a jazdectvo. Všetky tieto aktivity je možné realizovať do 35 km od centra
Košíc.
Organická rôznorodosť môže byť základom pre novú identitu regiónu ako priestoru ktorý
ponúka možnosti oddychu, relaxu a prezentáciu tradičných hodnôt vidieka ako veľmi žiadanú
protiváhu k dnešnému spôsobu života vo veľkých mestách.
Download

2_4_Popis spol_inst_kult_hist_zdrojov.pdf