Aktuálne infekčné ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u koní
MVDr. Martin Boldižár; MVDr. Petra Vidricková
Klinika koní, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Komenského 73, 041 81 Košice, e-mail: [email protected]
Úvod: Výkon koní je po jednej minúte svalovej práce limitovaný kyslíkovou
transportnou kapacitou krvi, výkonosťou respiračného a kardiovaskulárneho systému a jeho
schopnosťou zabezpečiť dodávku kyslíka do svalových buniek, kde vzniká ATP nevyhnutná
pre svalovú kontrakciu. Dýchacie cesty priamo komunikujú s vonkajším prostredím. Z toho
dôvodu sú pod jeho neustálym vplyvom. Dýchanie nie je proces selektívny. Touto cestou sa
dostávajú do organizmu koňa aj zdraviu škodlivé látky a patogény, ktoré môžu poškodzovať
dýchacie cesty a pľúcny parenchým. Následne patologický proces na dýchacom aparáte môžu
sekundárne
ovplyvniť
iné
orgánové
systémy.
Logická
nomenklatúra
infekčných
a neinfekčných ochorení dýchacích ciest u koní je nevyhnutná pre zvládnutie diagnostiky
a diferenciálnej diagnostiky ochorení respiračného aparátu koní.
1. Vírusové infekcie respiračného aparátu koní
Permanentný monitoring výskytu vírusových ochorení koní je nevyhnutný pre ich
účinné preventívne tlmenie a pre ich následné terapeutické zvládnutie pri individuálnych
jedincoch, respektíve prijatie terapeutických a preventívnych opatrení v chove koní, ak sa
jedná o enzootický výskyt ochorenia. Tak isto je nemysliteľné z pohľadu diagnostického
a diferenciálne diagnostického nevenovať pozornosť ich etiológii výskytu. Čo je
v neposlednej rade podmienkou pre erudovaný diferenciálno-diagnostický prístup pre terapiu
vírusových a bakteriálnych ochorení koní. Typickou črtou vírusových ochorení je ich
prirodzený kontagiózny charakter, čo treba mať neustále na pamäti.
Vírus chrípky koní
Prvé zmienky o ochorení dýchacieho aparátu koní, ktoré sa klinicky manifestuje ako
chrípka, bolo u koní popísané už v 18. storočí. K izolácií vírusovej časti však došlo až v
polovici minulého storočia. Vírus chrípky koní je klasifikovaný ako RNA vírus z čeľade
Orthomyxovirus. Z troch typov chrípkových vírusov sa u koní popisuje zatiaľ výskyt iba
chrípky typu A a to v dvoch subtypoch H7N7 a H3N8. V súčasnosti je rozsiahly antigénny
drift pozorovaný iba u subtypu H3N8, ktorý sa podľa fylogenetického vývoja delí do troch
vetiev: Americká, Európska a Juhoamerická vetva. Chrípka koní sa považuje za vysoko
kontagiózne ochorenie s vysokou morbiditou, ktoré sa rýchlo šíri medzi jedincami
jednotlivých kategórií koní. Inkubačná perióda sa najčastejšie varíruje medzi 1 až 3 dňami
s rozsahom 5 až 18 dní. Dĺžka inkubačnej periódy nepriamo súvisí
s dávkou vírusu.
Najčastejšie klinické príznaky sú pyrexia a kašeľ. Kašeľ býva suchý, drsný a v iniciačných
štádiach neproduktívny. Často sa pozoruje stredná rinitída s nápadným opuchom
submandibulárnych lymfatických uzlín. Výtok z nosa býva na začiatku serózny a neskôr sa
stáva mukopurulentný v dôsledku sekundárnej kontaminácie bakteriálnou mikroflórou. Vo
vakcinovanej populácií s parciálnou imunitou nie sú klinické príznaky také typické. Medzi
najčastejšie príznaky patrí výtok z nosa, ktorý sa rýchlo šíri medzi jedincami.
Medzi ostatné klinické príznaky ďalej patrí anorexia, dyspnoe, myalgia a poškodenie
myokardu u jedincov zaťažovaných počas akútnej fázy. Hematologicky sa diagnostikuje
počas prvých 3 až 7 dní anémia, leukopénia a lymfopénia. Vírus chrípky postihuje horné
a dolné dýchacie cesty, pričom subtyp H3N7 je viac pneumotroptný. Spôsobuje poškodenie
ciliárneho epitelu dýchacích ciest, čo má za následok zníženie mukociliárneho klírensu,
zvýšenú akumuláciu mucínu a sekundárneho výskytu baktérií. Diagnostika chrípky u koní na
základe klinických príznakov je náročná a to hlavne u jedincov vakcinovaných, respektíve
s vytvorenou imunitou.
Herpesvírusové infekcie koní
Koňovité sú hostiteľmi pre 11 herpesvírusov (EHV), z toho 3 druhy sa označujú ako
somárie herpesvírusy. Tradične sa považujú za patogénne druhy EHV 1, EHV 4 spôsobujúce
infekčnú rinopneumóniu koní. Obidva druhy z klinického pohľadu spôsobujú respiračné
ochorenia horných dýchacích ciest a aborty u kobýl. Pričom EHV 1 sa považuje za viac
abortívny druh a EHV 4 druh, ktorý je príčinou respiračných ochorení a v menšej miere
abortívny.
Pri EHV 1 infekciách sa môžeme stretnúť aj neurologickou manifestáciou
ochorenia, ktoré sa demonštruje strednou ataxiou až quadriplégiou. V poslednej dobe sa
zistila zvýšená prevalencia výskytu EHV 2 pri ochoreniach dolných dýchacích ciest u žriebät.
EHV 2 infekcia dýchacích ciest sa považuje za predispozičný faktor výskytu Rhodokokovej
pneumónie žriebät a predpokladá sa jeho významná úloha pri reaktivácií EHV 1; 4 infekcie
z latentného štádia. Inkubačná doba pre herpes vírusovú infekciu koní sa v terénnych
podmienkach pohybuje do 10 dní. Klinickými príznakmi ochorenia sú rinitída, faringitída,
v menšej miere tracheobronchitis (hlavne pri EHV 4 infekcii žriebät), depresia a anorexia.
Pyrexia pretrváva v rozmedzí 8 až 10 dní. Počas prvého týždňa manifestácie infekcie sa
pozoruje výtok z nosa a očí, ktorý má charakter serózny a neskôr mucinózny až
mukopurulentný. Vírusová rinitída a konjuktivitída je často komplikovaná sekundárnou
bakteriálnou infekciou. Pozoruje sa lymfadenopátia subamdibulárnych a v menšej miere
retrofaryngeálnych lymfatických uzlín, pričom opuch pretrváva aj niekoľko týždňov. Kašeľ
pri EHV 1; 4 infekciách nie je charakteristický klinický príznak a to v dôsledku infekcie
horných dýchacích ciest, čo je v kontraste s chrípkou koní. Vírus vstupuje do organizmu cez
horné dýchacie cesty pomocou kontaminovaných predmetov alebo aerosolom.
Zdrojom
infekcie sú respiračné sekréty z akútne chorých zvierat, jedinci s reaktivovanou EHV
infekciou, abortovaný fetus a placenta. Typické pre EHV vírusy je schopnosť perzistencie v
latentnom štádiu v populácií koní. Vírus perzistuje v organizme v lymforetikulárnom tkanive,
cirkulujúcich lymfocytoch a v lymfatických uzlinách. Vzniknutá imunitná odpoveď na
infekciu, respektíve vakcináciu EHV 1; 4 je krátkodobá, trvá v priemere 3 až 6 mesiacov.
Všetky hore uvedené skutočnosti je nutné brať do úvahy pri tlmení a terapii herpesvírusových
infekcií koní.
Ďalšie vírusové patogénny patriace do skupiny syndrómu chrípky koní
Skupinu vírusov, ktorá spôsobuje infekcie dýchacích ciest má širšie zastúpenie.
Klinická manifestácia nie je špecifická pre jednotlivé vírusy a bez typizácie vírusu, respektíve
protilátok nie je možné stanoviť presnú diagnózu. Z toho dôvodu sa v klinickej praxi viac
využíva pre označenie respiračných ochorení dýchacieho aparátu koní ako syndróm chrípky
koní. Terapia nie je špecifická a dôraz sa kladie skôr na preventívnu vakcináciu, ktorú
v našich podmienkach vieme zabezpečiť iba v prípade influenzy koní, EHV 1; 4
a reovírusovej infekcie koní. V krajinách kde je možnosť diagnostiky pôvodcu respiračného
ochorenia je zrejmé, že v etiológii respiračných vírusových ochorení koní zohrávajú
významnú úlohu aj tieto vírusy:
1. Vírus arteritídy koní (EVA): Klinické príznaky: pyrexia, depresia, konjuktivitída,
palpebrálny edém, okulárný a nazálny výtok, urtikária, opuch uzlín, periorbitálne
edémy a edémy ventrálnych častí tela, aborty kobýl. Prechádza placentárnou bariérou.
U novonarodených žriebät spôsobuje zvýšenú morbiditu (pneumónie) a signifikatne
zvýšenú mortalitu. Vírus sa prenáša respiračnou a venerickou cestou. Po prekonaní
infekcie sa u koní vytvára trvalá imunita. Niektoré žrebce môžu permanentne
vylučovať vírus vo všetkých frakciách ejakulátu a sú významným článkom
v transmisii a epidemiológii EVA.
2. Vírus rinitídy koní (ERV): Klinické príznaky: pyrexia, nazálny výtok, edém
retrofaryngeálnych uzlín a vlhký produktívny kašeľ. Transmisia sa vykonáva
respiračnou cestou a vírus je dlhodobo vylučovaný močom.
3. Vírus parainfluenzy 3 (PI3): Klinické príznaky: pyrexia, seropurulentný nazálny
výtok, , dyspnoe, konjuktivitída (asi 50% prípadov). Je to ochorenie hlavne horných
dýchacích ciest. Spôsobuje degeneratívne zmeny na respiračnom epitely.
4. Adenovírus: Klinické príznaky: pneumónie hlavne u dospelých koní, v menšej miere
spôsobuje rinitídy a faringitídy. Niektoré adenovírusové respiračné infekcie koní boli
spojené so signifikantne vyšším výskytom hnačiek.
5. Reovírus 3: Spôsobujúci ochorenia respiračného aparátu koní. V našich podmienkach
je možné zabezpečiť aktívnu imunizáciu voči tomuto vírusu.
Všetky hore uvedené vírusy majú potvrdení celosvetový výskyt. Z toho dôvodu sa dá
predpokladať ich výskyt aj v našich podmienkach. Túto možnosť podporuje aj skutočnosť, že
sa stretávame v terénnej praxi s epizoóciami respiračných ochorení koní so skupiny syndrómu
chrípky koní v chovoch, ktoré sú imunizované proti influenze koní a EHV 1; 4.
Poslednú skupinu vírusov respiračného aparátu koní tvoria pre nás zatiaľ exotické vírusy:

Africký mor koní (AHS): je to perakútne, nekontagiózne ochorenie dýchacích ciest
u koní
v sub-saharskej
oblasti.
Mimo
endemických
oblastí
boli
spontánne
zaznamenané epizoócie v prednej Ázii, severnej Afrike, Španielsku a Portugalsku. Z
epizootologického hľadiska je zaujímavá skutočnosť, kde vírus AHS patrí do rodu
Orbivirus podobne ako vírus katarálnej horúčky (Bluetongue).

Hendra vírus (HeV): je to podobne ako AHS perakútne ochorenie respiračného
aparátu koní. Výskyt bol zatiaľ potvrdený iba v Austrálií a pravdepodobne ide
o zoonózu.
2. Bakteriálne ochorenia respiračného aparátu koní
Bakteriálne ochorenia dýchacích ciest u koní sú ďalšou skupinou infekčných ochorení
respiračného aparátu, s ktorou sa stretávame aj v našich podmienkach. Na základe našich
pozorovaní častejšie diagnostikujeme bakteriálne ochorenie dolných ciest. Z hľadiska
etiologického častejšie diagnostikujeme sekundárne bakteriálne bronchopulmonálne
afekcie ako primárne. Pri klasifikácií bakteriálnych ochorení respiračného aparátu koní sa
výskyt jednotlivých patogénov viaže na štyri základne bakteriálne respiračné syndrómy
koní:

Streptokokóza koní/ Kach koní

Bronchopneumónia žriebät

Inflammatory airway disease (IAD)/ Zápal dýchacích ciest koní

Pneumónia a pleuropneumonia dospelých koní
Syndróm streptokokózy koní
Na rozdiel od ostatných syndrómov respiračného aparátu koní, tento klinický syndróm
respiračných ochorení koní spôsobujú iba baktérie z rodu Streptococcus:

Streptococcus equi subsp. equi

Streptococcus equi subsp. zooepidemicus

Streptococcus dygalactiae supsp. equisimilis

Streptococcus pneumoniae

Streptokoky patria medzi veľmi dôležitých patogénov horných aj dolných dýchacích
ciest u koní. Sú hlavným etiologickým patogénnom respiračných ochorení koní.
Diagnostikujú sa ako samostatné alebo zmiešané infekcie respiračných ciest u koní vo
všetkých
štyroch
základných
bakteriálnych
respiračných
syndrómoch
koní.
Najznámejšia Streptokokóza koní je v našich podmienkach označovaná ako Kach
koní. Etiologickým pôvodcom je Streptococcus equi subsp. equi. Popisujú sa dve
klinické formy manifestácie tohto ochorenia:

Klasický kach koní

Atypický kach koní
Je to kontagiózne ochorenie, postihuje všetky kategórie koní, ale najčastejšie mladé
jedince a jedince ktoré ešte neboli exponované. Morbidita býva až 100% a mortalita 2-3%.
Prenos patogénu z jedinca na jedinca je najčastejšie kontaktom a aerosólom, ale tak isto
dôležitú úlohu tu zohráva nepriamy prenos pomocou personálu (šatstvo, dlane, obuv),
príručné vybavenie (vedrá, čistiace pomôcky). Prežívatelnosť pôvodcu v prostredí závisí od
klimatických vplyvov a pohybuje sa v rozhraní 1 týždňa až dvoch mesiacov. Inkubačná doba
ochorenia je 1 až 14 dní.
Klinický priebeh klasického kachu koní závisí od kondičného stavu jedinca, dávky
infekčného inokula a či sa jedinec už stretol s potogénom v minulosti. Postihnutý jedinec je
depresívny, pozorujeme anorexiu a pyrexiu (až 42 °C), purulentný výtok z nosa. U 10 %
postihnutých jedincov sa sekundárne vyvíja empyém vzduchového vaku, edémy ventrálnych
častí
tela,
agalakcia.
Typické
je
zväčšenie
lymfatický
uzlín
(submanibulárnych
a retrofaryngeálnych) už v priebehu prvých 2 až 3 dní a ich abscedácia, ktorá sa vyvinie do 2
až 3 týždňov od začiatku infekcie. Vo väčšine prípadov nedochádza k diseminácií baktérií
a následnej metastatickej absedácií z oblasti hlavy do tela organizmu.
Klinická manifestácia atypického kachu koní nemá taký dramatický priebeh ako klasická
forma a demonštruje sa miernymi až strednými klinickými príznakmi. Najčastejšie
pozorujeme miernu pyrexiu, zväčšenie lymfatických uzlín a výtok z nosa. Z toho dôvodu sa
skôr uvažuje o vírusovej etiológií u takto postihnutých jedincov ako bakteriálnej a preto
nedochádza často k odberu vzoriek na diagnostiku patogénnu. Absedácia, empyém
vzduchového vaku, metastatická diseminácia, tažké pyretické stavy chýbajú. Prognosticky je
atypická forma priaznivá a klasická forma je nepriaznivá.
Syndróm bronchopneumónie žriebät
Pneumónie sú časté u žriebät až do veku 9 mesiacov života. Spôsobujú ich rezidentné
baktérie, ktoré sú v prípade normálnej obrany schopnosti dýchacích ciest oportunistickými
patogénmi. U väčšiny žriebät sa nachádza zmiešaná bakteriálna mikroflóra tvorená
najčastejšie: S. zooepidemicus, S. pneumonie, Actinobacillus equuli, Pasteurella caballi,
Mycoplasma sp. Tak isto môžu byť príčinou bronchopneumónie ostané druhy: Bordetella
bronchiseptica, E. coli, Klebsiella sp. Príčiny poškodenia obranyschopnosti dýchacích ciest
v tomto veku žriebät sú rôzne:

Vírusová infekcia

Migrácia P. equorum, D. arnfieldi

Rôzne formy stresových situácií

Celková anestézia

Transport

Odstav
Syndróm zápalu dýchacích ciest koní/ Inflammatory airway disease (IAD)
IAD postihuje hlavne kategóriu mladých dostihových koní, ale tak isto staršie
kategórie koní v záťaži ostaných plemien. Mnohí autori pri prevalencii tohto ochorenia
poukazujú na kategóriu mladých dostihových koní, lebo v ich podmienkach tvoria
dominantný počet jedincov z vyšetrovaného súboru. V našich podmienkach, kde dostihový
šport nemá takú početnú základňu jedincov v tréningu, je pomer obrátený. IAD je
charakterizované ako stredný neutrofilný zápal dýchacích ciest s lyfocytózou a monocytózou.
S akumuláciou mukopurulentného exudátu trachei a bronchov. Priemerná prevalencia je 1020% u koní v tréningovom zaťažení, ale môže dosahovať až 50% prevalenciu.
Je to
ochorenie, ktoré je na základe cytológie a mikrobiológie dýchacích ciest zaradzované medzi
infekčné aj neinfekčné ochorenia dolných dýchacích ciest. V súčasnosti sa doporučuje
nasledujúca klasifikácia:

Bakteriálne IAD

Neinfekčné IAD
O bakteriálnom IAD hovoríme vtedy, ak v tracheálnom aspiráte diagnostikujeme 102
kolónií formujúcich jednotiek/ml aspirátu pri súčasnom potvrdení neutrofilného zápalu
a vylúčenia možnej kontaminácie z horných dýchacích ciest. Diagnostikovanými patogénmi
sú bakteriálne komenzály dolných dýchacích ciest, ktoré sa správajú ako oportunistické
patogény. Najčastejšie sa diagnostikuje
S. zooepidemicus, S. pneumonie, Actinobacillus
equuli, Pasteurella caballi, Mycoplasma sp. Klinické príznaky ochorenia sú intermitetný
kašeľ a mukopurulrntný výtok z nozdier. Dôležité je zdôrazniť skutočnosť, že u koní s IAD sa
nediagnostikuje dyspone, pyrexia, depresia prípadne ostané príznaky celkového ochorenia.
Syndróm pneumónie a pleuropneumónie dospelých koní
Tento syndróm je zapríčinený tak isto rezidentnými komenzálnymi batériami, ktoré sa
správajú ako oportunistické patogény. Najčastejšie sa diagnostikuje
S. zooepidemicus, buď
samostatne, alebo v kombinácií s ostanými druhmi. Okrem už spomínanými aerobnými grampozitívnymi a gramnegatívnymi druhmi sa na incidencii tohto syndrómu podieľajú aj
anaeróbne druhy baktérií:

Clostridium sp.

Fusobcterium sp.

Bacteroides sp.
Aktivačným faktorom supresie slizničnej imunity sú stresové situácie vplývajúce na
organizmus koní: dlho trvajúci transport, zlá hygiena stajne, hospitalizácia a celková
anestézia. Na rozdiel od syndrómu pneumónie žriebät, sa pri syndróme pneumónie
a pleuropneumónie dospelých koní primárna vírusová infekcia dýchacích ciest nepovažuje za
predispozičný faktor.
Rhodokoková pneumónia žriebät
Rhodococcus equi je špecifický patogén dolných dýchací ciest pre žriebätá vo veku 1
až 6 mesiacov života. Je to ochorenie ktoré má u postihnutého jedinca negatívny vplyv na
vývoj jeho budúcich atletických parametrov. Diagnosticky sa zisťuje prítomnosť abscedujúcej
pneumónie a tak isto sa môžu sekundárne pridružiť extrapulmonálne ochorenia ako napr.:

Abdominálna lymphadenitída

Enterocolitis/ typhlitis

Diarehea

Polysynovitis

Diseminácia pyogranulómov

Empyém vzduchového vaku
Terapia je náročná z toho dôvodu, že Rh. equi podobne ako Mycobacterium tuberculosis
je intracelulárna baktéria. Na terapiu sa využíva erythromycín, azithromycín, clarithromycín
a rifampin. Táto infekcia má endemický charakter a v stajniach alebo farmách koní, kde sa už
vyskytla, je prevalencia vyššia. Okrem medikamentóznej terapie si potom vyžaduje zaviesť
príslušné veterinárne opatrenia na tlmenie nákazy v chove. Je nutné podotknúť, že prirodzený
zdroj baktérie je trus kobýl.
Parazitárne ochorenia dýchacích ciest u koní
Medzi parazitárnych patogénov
dolných dýchacích ciest u koní sa zaradzujú
migrujúce larvy Parascaris equorum, Strongyloides westeri a v prípadne anomálie v migrácií
lariev aj Strongylus vulgaris a Habronema sp. Priamo v pľúcach parazituje len Dictyocaulus
arnfieldi. Pre parazitárnu infestáciu je typický eozinofilný zápal dýchacích ciest. Klinické
príznaky pozorujeme len pri infekcii Dictyocaulus arnfieldi. Tu je nutné upozorniť na
podobnosť s klinickými príznakmi pri návratnej obštrukcií pľúc (RAO). Ako sú
paroxyzmálny kašeľ, prítomnosť auskultačných šelestov (praskotov, chrapotov a piskotov)
a zvýšené respiračné úsilie respektíve prítomnosť dyspnoe. To je nutné zohľadniť pri
diferenciálnej diagnostike. Z anamnestického pohľadu je nutné si uvedomiť, že prirodzeným
hostiteľom alebo rezervoárom je somár, mul alebo mulica. V nasledujúcom období bude mať
možno dictyocauloza koní na Slovensku stúpajúcu incidenciu kvôli importu somárov za
účelom agroturistiky.
Download

Aktuálne infekčné ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u koní