Techniky
urgentnej zdravotnej starostlivosti
Program rozvoja SZU
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Bratislava, SZU, 2012
Recenzoval:
Dr.h.c. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc
doc. MUDr. Milan Májek, Csc.
Zostavovateľ:
PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.
Autorský kolektív
PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.
Bc. Alena Dudeková
PhDr. Jana Michňová, PhD.
Bc. Peter Porubský
Učebné texty sú určené študentom študijného programu Urgentná zdravotná starostlivosť
Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej
univerzity. Učebné texty boli pripravené v rámci operačného programu Vzdelávanie - projekt
Program rozvoja SZU.
ISBN 978 – 80 – 89352 – 62 - 3
EAN 9788089352623
Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať do
informačných systémov a ani inak rozširovať (elektronicky, fotografickou reprodukciou
a pod.) bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľov autorských práv.
Publikácia neprešla jazykovou korektúrou.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
2
Predhovor
Urgentná zdravotná starostlivosť je odbor sa zoberajúci sa poskytovaním prednemocničnej
starostlivosti, ktorá zaisťuje základné liečenie náhlych chorôb a poranení. Správne poskytnutá
prvá pomoc u naliehavých stavov môže odvrátiť vážne ohrozenie zdravia, alebo aj smrť. Pre
tieto ciele musí byť zdravotnícky záchranár dôkladne pripravený po teoretickej, ale aj
praktickej stránke.
Učebné texty Techniky v urgentnej zdravotnej starostlivosti sú koncipované podľa aktuálnych
trendov používaných v prednemocničnej zdravotnej starostlivosti. Obsahujú výber základných
informácií, organizácie práce v záchrannej zdravotnej službe a techník používaných
v urgentnej zdravotnej starostlivosti vrátane špeciálnych techník, ktoré sú súčasťou
záchrannej zdravotnej služby a ktoré musí študent bezpodmienečne ovládať.
Texty obsahujú úvodnú kapitolu venovanú organizácii práce zdravotníckeho záchranára
v záchrannej zdravotnej službe so zameraním na hygienicko-epidiologický režim a
bezpečnosť záchranárov. Nasledujúce kapitoly popisujú technické postupy zdravotníckych
záchranárov pri jednotlivých naliehavých situáciách, ktoré sa využívajú pri poskytovaní prvej
pomoci, ako aj imobilizačné techniky, monitorovanie vitálnych a fyziologických funkcií.
Úlohy na záver každej kapitoly poskytujú dostatočný priestor na tvorivé myslenie a aplikáciu
teoretických poznatkov do klinickej praxe každého študenta.
Didakticky nadväzujú na učebné texty Techniky ošetrovateľstva a tvoria súčasť komplexnej
inovácie vyučovania predmetu Ošetrovateľské techniky v odbore urgentná zdravotná
starostlivosť.
Učebné texty boli pripravené v rámci operačného programu Vzdelávanie - projekt Program
rozvoja SZU. Vďaka realizovanému projektu majú študenti k dispozícii aj nové modely
a trenažéry.
Veríme, že predkladané učebné texty prispejú k skvalitneniu vyučovania predmetov
Ošetrovateľské techniky, Prvá pomoc a Urgentná zdravotná starostlivosť.
za autorský kolektív
PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
3
Obsah
1 Záchranná zdravotná služba (Bc. Alena Dudeková)
5
1.1 Prednemocničná starostlivosť
5
1.2 Materiálno-technické vybavenie ZZS
6
1.3 Hygienicko-epidemiologický režim
9
1.3.1 Zásady hygieny zamestnancov ZZS
10
1.3.2 Osobné ochranné pracovné prostriedky v záchrannej službe
11
2 Kardiopulmonálna resuscitácia (PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.)
13
2.1 Definícia, úlohy a ciele KPR
13
2.2 Základná kardiopulmonálna resuscitácia
14
2.3 Postup pri poskytovaní základnej kardiopulmonálnej resuscitácie dospelých
15
2.3.1 Kontrola vedomia
15
2.3.2 Spriechodnenie dýchacích ciest – manéver „prst- brada“
16
2.3.3 Kontrola dýchania
18
2.3.4 Stláčanie hrudníka
19
2.3.5 Dýchanie z pľúc do pľúc
20
2.3.6 Stabilizovaná poloha
22
2.4 Kardiopulmonálna resuscitácia detí
23
3 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom (PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.)
25
3.1 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom u dospelých
25
3.2 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom u detí
28
3.2.1 Postup vypudenia cudzieho telesa u detí nad 1 rok po pubertu
28
3.2.2 Postup vypudenia cudzieho telesa u dojčiat do 1 roka
29
4 Imobilizácia pacienta (Bc. Peter Porubský)
31
4.1 Základné imobilizačné pomôcky a techniky
32
5 Prekotný pôrod v prednemocničnej starostlivosti (PhDr. Zuzana Rybárová, PhD.)
36
6 Monitorovanie vitálnych funkcií v prednemocničnej starostlivosti
(PhDr. Jana Michňová, PhD.)
40
6.1 Dýchací systém
41
6.2 Kardiovaskulárny systém
47
7 Intraoseálne podávanie liečiv v záchranných službách (Bc. Alena Dudeková)
51
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
4
1 Záchranná zdravotná služba
Ciele

Priblížiť organizáciu práce na Záchrannej zdravotnej službe.

Mať prehľad o minimálnom materiálno-technickom vybavení na Záchrannej
zdravotnej službe.

Poznať zásady hygienicko-epidemiologického režimu záchranára.

Uvedomiť si potrebu používania ochranných osobných pracovných prostriedkov.
1.1 Prednemocničná starostlivosť
Prednemocničná starostlivosť zaisťuje základné liečenie náhlych chorôb a poranení. Správne
poskytnutá prvá pomoc u naliehavých stavov môže odvrátiť vážne ohrozenie zdravia alebo aj
smrť. V podstate ide o súbor jednoduchých účelných opatrení, ktoré môžu byť poskytnuté
improvizovanými prostriedkami bezprostredne na mieste nehody.
Cieľom je odvrátiť komplikácie, predísť im a uľahčiť rýchle uzdravenie.
V Slovenskej republike prednemocničnú starostlivosť okrem každého občana, ktorý má
povinnosť poskytnúť prvú pomoc, zabezpečujú zložky záchrannej služby. Podľa zákona
284/2007 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe organizáciu práce zabezpečuje:

operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby,

poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie.
Poskytovateľ (ambulancia Záchrannej zdravotnej služby) je základnou zložkou integrovaného
záchranného systému, ktorá vykonáva záchrannú zdravotnú službu v zásahovom území podľa
pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému. Ambulancia prijíma
pokyny operačného strediska na zásah a zabezpečenie neodkladnej starostlivosti a
zabezpečuje vykonanie zásahu na základe zhodnotenia stavu osoby.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
5
1.2 Materiálno - technické vybavenie ZZS
Stanica záchrannej zdravotnej služby je stacionárne pracovisko, na ktorom sa zdržiava
zásahová skupina záchrannej zdravotnej služby a ambulancia záchrannej zdravotnej služby
mimo času výjazdu. Zabezpečuje dvadsaťštyrihodinovú zdravotnú starostlivosť nepretržite.
Ambulancia ZZS slúži na výkon zdravotnej starostlivosti, na prepravu na miesto zásahu
a transport pacienta.
Je veľkým prínosom že do právnych predpisov bol zapracovaný zákon č. 579/2004 Z.z. o
záchrannej zdravotnej službe, novelizovaný zákon č.284/2008 Z.z., ktoré riešia danú
problematiku samostatne a Vyhláška č. 334/2010 o rozsahu praxe zdravotníckeho záchranára.
Materiálno-technické vybavenie sa riadi podľa zákona č.30/2006 Z.z. a príslušných
novelizácií, ktorý určuje požiadavky na výbavu základného zariadenia záchrannej služby
doplnený vestníkom MZ SR čiastka 10-12, zo dňa 20.marca 2009.
Materiálno - technické vybavenie stanice záchrannej zdravotnej služby
Stanovisko
1. spoločný priestor - je denná miestnosť s kuchynskou linkou, slúži na prípravu
a konzumáciu jedla počas služby, na denné aktivity službukonajúcej posádky. Súčasť
dennej miestnosti je aj pracovný stôl na ktorom sa vykonávajú administratívne úkony
vyplývajúce z pracovnej náplne zamestnancov,
2. šatne a umývadlo - slúžia na prezliekanie do pracovného oblečenia a na osobnú
hygienu rúk,
3. WC, sprchovací kút, miestnosť na čistiace a dezinfekčné potreby,
4. pohotovostný sklad zdravotníckeho materiálu s uzamykateľnými skriňami,
5. oddelený priestor alebo trezor na uchovávanie liekov obsahujúce omamné
a psychotropné látky,
6. spojovacie prostriedky - stacionárna rádiostanica, telefón- pevná aj mobilná sieť.
Miestnosti stanice ZZS sú vybavené nábytkom s ľahko umývateľným povrchom, podlahy sú
ľahko umývateľné a dezinfikovateľné. Steny tiež pokrýva umývateľný materiál. Upratovanie
zabezpečuje dodávateľ upratovacích činností, ktorý zodpovedá za čistotu prostredia.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
6
Vozidlo
Typ vozidla ako aj konkrétne vybavenie technických parametrov je definované Ministerstvom
zdravotníctva. Pri vozidle sa určujú technické parametre vozidla ako aj minimálne požiadavky
na výbavu. Vozidlo je k dispozícii nepretržite a v prípade porúch je poskytovateľ povinný
odstrániť alebo zabezpečiť vozidlo v určitom čase (do jednej hodiny).
Technické vybavenie
1. Výkon agregátu (motora) podľa normy STN EN 1789,
2. brzdový systém podľa normy STN EN 1789,
3. minimálne vybavenie zdravotníckou technikou a ďalším zdravotníckym materiálom
ustanovené technickou normou STN EN 1789,
4. ambulancia rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky
upravenej aj pre transport inkubátora navyše musí mať taký ambulantný priestor aby
na ošetrovanie pacienta bol zabezpečený požadovaný ergonomický priestor určený
technickou normou STN EN 1789.
Základné materiálne vybavenie sanitného vozidla
Ambulantná časť vozidla musí podľa zákona o záchrannej zdravotnej službe spĺňať
nasledovné parametre, ktoré sa vyžadujú nie len na prácu ale aj na povolenie o prevádzke.
Transportná technika

polohovateľné nosidlá z nájazdovou plošinou,

transportné kreslo- schodolez,

vákuový matrac, dlhá chrbticová doska, plachta na prekrytie pacienta.
Vybavenie na znehybnenie končatín a chrbtice

súprava na znehybnenie končatín- rôzne veľkosti,

krátka chrbticová doska,

prostriedok na znehybnenie krčnej chrbtice.
Vybavenie o starostlivosť o dýchacie cesty

stacionárne tlakové nádoby- O2 fľaša 10l a 2l,

dýchací vak- ambuvak, s maskami pre všetky vekové skupiny,

vybavenie na inhaláciu kyslíka,

prenosná batériová odsávačka + nabíjací adaptér 12V ( napr: wienman Acuvac Basic).
Vybavenie o starostlivosť o krvný obeh

Lineomat ( napr: Braun),

defibrilátor automatický/ LP 12,
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
7

infúzna pumpa,

infúzne roztoky a lieky,

pomôcka na pretlakové podávanie infúzii,

pomôcka na podávanie zohriatych roztokov,

lieková terapia podľa normy.
Vybavenie na základnú diagnostiku:

tlakomer + fonendoskop,

glukomer,

diagnostická lampa,

pulzný oxymeter pre rôzne vekové skupiny.
Obrázok 1 Tlakomer (fotodokumentácia – vlastný zdroj)
Zdravotnícky materiál:

obväzový materiál,

infúzne roztoky a lieky,

jednorázové sterilné pomôcky,

fixačné pomôcky pri poranení krčnej chrbtice.
Vybavenie pri život ohrozujúcich stavoch:

defibrilátor automatický/ LP 12,

EKG 12 zvodové, externý kardiostimulátor,

monitorovacie zariadenie na invazívne a neinvazívne meranie vitálnych funkcií,

set na zaistenie dýchacích ciest- magilove kliešte, intubačné kanyly, laryngoskop
určené pre všetky vekové skupiny,

detektor tracheálne trubice,

set na koniotómiu alebo koniopunkciu,

nazogastrické sondy,

transportný prenosný prístroj.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
8
Obrázok 2 Defibrilátor CORPULUS
(fotodokumentácia – vlastný zdroj)
Obrázok 3 Defibrilátor LP
(fotodokumentácia – vlastný zdroj)
1.3 Hygienicko-epidemiologický režim
Stanica ZZS: Čistenie podlahy a zariadenia priestorov stanice vykonáva poverený
zodpovedný zamestnanec záchrannej zdravotnej služby v určených intervaloch, navlhko a s
použitím detergentov.

Dezinfekcia priestorov stanice sa vykonáva jeden krát za týždeň určeným
dezinfekčným prípravkom.

Obnova náterov stien stanice je vykonávaná v určených intervaloch.

Očista exteriéru vozidla ambulancia sa vykonáva vo vyhradených priestoroch podľa
poskytovateľa, minimálne však jeden krát za týždeň alebo podľa potreby. Za
udržiavanie čistoty exteriéru vozidla je zodpovedný vodič alebo zdravotnícky
záchranár vo funkcii vodiča.
Očista a dezinfekcia interiéru vozidla je vykonávaná vždy:

pred ukončením pracovnej zmeny,

po transporte (ošetrení) pacienta s infekčným prenosným ochorením (alebo
s podozrením na infekčné ochorenie), s prenosným parazitárnym ochorením,

po transporte (ošetrení pacienta s otvorenými alebo infikovanými ranami), alebo
rozsiahlymi popáleninami,

pri kontaminácii interiéru vozidla biologickým materiálom (krv, zvratky, telesné
tekutiny, výlučky, plodová voda),

pri znečistení interiéru vozidla mechanickými nečistotami, chemikáliami, ropnými
produktami.
Interiér vozidla: dezinfekcia je vykonávaná navlhko s použitím detergentov, dezinfekcia je
vykonávaná určeným dezinfekčným prostriedkom, po nanesení sa prostriedok musí nechať
zaschnúť na povrchu.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
9
Vnútorné plochy: úložné priestory v ambulantnom priestore sa vykonáva podľa potreby v
prípade znečistenia, minimálne však jeden krát za týždeň určenými prostriedkami.
Prístrojová technika: ako defibrilátor, ventilátor, manžeta tlakomeru, fonendoskop,
laryngoskop a pod.
Pri očiste a dezinfekcii interiéru a exteriéru vozidla sú zamestnanci povinní používať
ochranné rukavice. Za očistu a dezinfekciu ambulantného priestoru a vybavenia ambulancie
ZZS je zodpovedný zdravotnícky záchranár. Za očistu kabíny vodiča vozidla je zodpovedný
vodič alebo zdravotnícky záchranár vo funkcii vodiča.
Každá technika a pomôcka musí byť očistená a dezinfikovaná po každom použití a nutná
povinná očista minimálne jeden krát za týždeň. ( podobné ako sanitárny deň v nemocniciach)
1.3.1 Zásady hygieny zamestnancov ZZS
Zamestnanci sú povinní dodržiavať zásady hygieny pri výkone svojho povolania, pričom sú
povinní vykonať očistu rúk a pokožky vodou, mydlom a následnú dezinfekciu určeným
prípravkom a to vždy po styku s pacientom alebo biologickým materiálom.
Zamestnanci sú povinní používať ochranné osobné pracovné prostriedky (OOPP)!

ochranný pracovný odev - (vždy počas zásahovej činnosti a v priebehu celej pracovnej
zmeny),

ochrannú pracovnú obuv - (vždy počas zásahovej činnosti),

ochranné rukavice - (vždy počas zásahovej činnosti pri kontakte s pacientom a
biologickým materiálom),

tvárovú masku - (pokiaľ si to okolnosti zásahu vyžadujú),

ochranné okuliare - (pokiaľ si to okolnosti zásahu vyžadujú),

bezpečnostnú prilbu - (pokiaľ to okolnosti zásahu vyžadujú),

špeciálny ochranný odev- (pri vysoko rizikových zásahoch).
Obrázok 4 Ochranné osobné pracovné prostriedky (fotodokumentácia – vlastný zdroj)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
10
1.3.2 Ochranné osobné pracovné prostriedky v záchrannej službe
Pomôcky OOPP zabezpečuje zamestnávateľ a povinnosťou zamestnanca je používanie
daných pomôcok. Zároveň sú povinný pri výkone svojho povolania vykonávať očistu rúk
a pokožky mydlom a následnou dezinfekciou určeným prípravkom a to vždy po styku
s pacientom alebo biologickým materiálom.
Medzi základné pomôcky používané
v záchranných službách patria:
Ochranný pracovný odev sa používa vždy počas zásahu počas celej pracovnej zmeny.
Každý zamestnanec je povinný pri nástupe do pracovnej zmeny preobliecť sa do pracovného
odevu. Daný odev musí byť v nepremokavej úprave s reflexnými pásmi. Ochranný odevov
musí byť označený nasledovne:
1. Na hrudníku na ľavej strane vpredu musí byť umiestnená menovka s menom a
priezviskom alebo identifikačná karta,
2. na chrbte nápis zo znakom podľa legislatívy,
3. dva reflexné vodorovné pásy so šírkou 5 až 10 cm, s dĺžkou najmenej 25 cm,
vzdialené od seba 5 až 10 cm, pričom poloha ani jedného z pásov na stojacej osobe
nesmie byť nižšie ako 90 cm nad úrovňou vozovky,
4. vyhradený znak záchrannej zdravotnej služby tvorí biely kruh z červeným lemom, v
strede je umiestnený symbol modrej hviezdy života s bielym znakom hada na palici.
Nad hviezdou v polkruhu je umiestnený nápis Záchranná zdravotná služba a pod
hviezdou je umiestnený názov miesta pracoviska.
Obrázok 5 Výhradný znak záchrannej zdravotnej služby (Vyhláška č.30/2006)
Ochranná pracovný obuv má chrániť zamestnanca pred úrazom, pošmyknutím, elektrickým
prúdom, vlhkosťou a má byť vhodná pred každým počasím. Musí spĺňať kritéria ako pevná
a odolná podrážka, spevnenie členka, ľahko čistiteľná.
Ochranné rukavice rozoznávame chirurgické a vyšetrovacie rukavice. Podľa výkonu na
ktorý sa používajú poznáme sterilné a nesterilné. Sú určené na jedno použitie a mali by sa
vyznačovať pevnosťou a používať vždy pri kontakte z pacientom.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
11
Ochranná rúška ide o jednorázovú pomôcku, ktorá má chrániť pred kapôčkovou infekciou,
prašnosťou. Bakteriálna účinnosť je väčšia ako 98%. Materiál musí byť nedráždivý
a príjemný na pokožku. Zamestnanec by ju mal používať vždy pri nebezpečenstve a ochrane
pred nákazami dýchacích ciest.
Ochranné okuliare majú zabrániť poškodeniu oka mechanickým poškodením a zabrániť
poškodeniu pri žiarení. Musia byť pohodlné a nesmú brániť zamestnancovi pri výkone
povolania. Najčastejšie sa využívajú pri dopravných nehodách, na stavbách a v priemyselných
parkoch pri zásahu.
Bezpečnostná prilba chráni pre poranením hlavy pri mechanickom alebo tepelnom účinku.
Musí byť priliehavá, primeraná pevná a odolná. Používa sa pri dopravných nehodách,
stavbách a pri činnostiach, kde je možné riziko poškodenia.
Špeciálny ochranný odev: odev, ktorý sa používa na ochranu pracovného odevu pri
rizikových pacientov. Slúži na ochranu pre biologickým, chemickými a inými látkami.
Kontrolné otázky a úlohy
1. Vysvetlite pojem prednemocničná zdravotná starostlivosť.
2. Vymenujte základné materiálno-technické vybavenie a rozdeľte ich do jednotlivých
kategórií podľa legislatívy.
3. Opíšte hygienicko-epidemiologický režim v záchrannej zdravotnej službe.
4. Urobte rozbor základných ochranných pracovných prostriedkov.
5. Vymenujte právne predpisy využívané v záchrannej zdravotnej službe.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
12
2 Základná kardiopulmonálna resuscitácia
Spracované podľa:
European Resuscitation Council Guidelines for Resuscitacion 2010
Ciele

Definovať kardiopulmonálnu resuscitáciu, jej úlohy a ciele.

Popísať indikácie základnej kardiopulmonálnej resuscitácie.

Poznať a demonštrovať postup základnej kardiopulmonálnej resuscitácie.

Poznať a demonštrovať postup a techniku stabilizovanej polohy.

Ovládať technický postup a rozdiely KPR u detí.
2.1 Definícia, úloha a ciele KPR
Kardiopulmonálna resuscitácia je súbor postupov slúžiacich na udržanie či obnovenie
prietoku okysličenej krvi mozgom u osoby postihnutej náhlym zlyhaním jednej alebo
viacerých životných funkcií.
Úlohy a ciele KPR

odvrátenie klinickej smrti

zachrániť život

obnoviť zdravie

obmedziť na minimum zneschopnenie postihnutia (trvalé následky)
Zásada – zahájiť alebo kedy ukončiť!!!!!!!!
Nezahájenie KPR

dopredu je určené „neresuscitovať“ (terminálne štádium)

pacient má známky istej smrti

preukázateľne uplynul od zástavy krvného obehu čas 15 m u dospelého 20 m
u dieťaťa

za podmienok normotermie; pri hypotermii sa interval predlžuje až na 40 min.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
13
V prípade neistoty zahájime KPR vždy!!!!!
Ukončenie resuscitácie

ak sa obnoví krvný obeh a dostatočné dýchanie

ak nás vystrieda kvalifikovaná pomoc a pokračuje v rozšírenej KPR

k neodkladná resuscitácia v trvaní najmenej 30 min pri inom rytme ako KF neviedla k
obnove ZŽF; v prípade KF sa doba predlžuje na 60 min, v prípade podania
trombolytika na 90 min

ak počas resuscitácie neprišlo najmenej 20 min k známkam okysličenia organizmu
(zúženie zorníc, obnovenie laryngeálnych reflexov, merateľná SpO2)

ak je záchranca úplne vyčerpaný
Ukončiť rozšírenú KPR môže iba lekár!!!!
2.2 Základná kardiopulmonálna resuscitácia
Základná (neodkladná) kardiopulmonálna resuscitácia zahŕňa zabezpečenie priechodnosti
dýchacích ciest a podporu dýchania a obehu. Poskytujú ju všetci občania bez špeciálneho
vybavenia a pomôcok okrem ochrannej pomôcky. Je poskytovaná na mieste vzniku náhlej,
život ohrozujúcej situácie. Ide o poskytnutie prvej pomoci.
Indikácie základnej KPR
Zastavenie dýchania. V prípade primárneho zastavenia dýchania srdce ešte niekoľko minút
prečerpáva krv s minimálnymi kyslíkovým zásobením do mozgu a ostatných orgánov.
Zastaveniu obehu sa dá zabrániť včasnou aplikáciou resuscitačných postupov pri zastavení
dýchania alebo obštrukcii dýchacích ciest.
Primárne zastavenie dýchania vzniká pri- topení, NCMP, obštrukcii dýchacích ciest cudzím
telesom, úrazoch elektrickým prúdom, otravách, IM, inhalačných poraneniach dýchacích
ciest, predávkovaní drogami, bezvedomí akéhokoľvek pôvodu.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
14
Zastavenie obehu (srdca). Ak srdce nie je schopné udržať efektívnymi svalovými
kontrakciami adekvátnu perfúziu orgánov a tkanív označujeme tento stav ako zastavenie
obehu. Prichádza aj k zastaveniu prečerpávania okysličenej krvi. Kyslíkové zásoby
v základných životných orgánoch sa vyčerpávajú za niekoľko sekúnd. K zastaveniu obehu
prichádza pri týchto poruchách srcového rytmu:
 komorová fibrilácia (KF),
 komorová tachykardia (bez hmatateľného pulzu na veľkých cievach) (KT),
 asystólia,
 elektrická aktivita bez hmatateľného pulzu (napr. elektro-mechanická disociácia).
2.3 Postup pri poskytovaní základnej kardiopulmonálnej resuscitácie dospelých
Diagnostika základných životných funkcií a zhodnotenie stavu postihnutého sú kľúčovými
momentmi pri zastavení obehu. Pri poskytnutí základnej KPR je potrebné myslieť na
bezpečnosť. Myslí sa tým bezpečnosť seba (záchrancu), okolia a postihnutého.
Každý krok základnej kardiopulmonálnej resuscitácie musí začínať diagnostickým postupom:
kontrolou vedomia - "zistiť, či postihnutý reaguje" a dýchania -"diagnostikovať zastavenie
dýchania",
Pre laikov je dostatočnou indikáciou na začatie kardiopulmonálnej resuscitácie, že pacient
nereaguje a nedýcha normálne, alebo vôbec nedýcha.
2.3.1 Kontrola vedomia
Pri zisťovaní vedomia postihnutého chytíme za ramená a jemne s ním zatrasieme.
Je potrebné sa opýtať “Ste v poriadku?” alebo “Počujete ma?”
Ak postihnutý odpovedá

Necháme ho v polohe v akej sme ho našli (ak mu nehrozí ďalšie nebezpečenstvo).

Privoláme pomoc

Ošetríme postihnutého a pravidelne sledujeme jeho zdravotný stav do príchodu
pomoci
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
15
Ak postihnutý neodpovedá

Je potrebné zakričať o pomoc, nechať postihnutú osobu v polohe v akej sme ju našli a
uvoľniť dýchacie cesty manévrom “prst- brada”.

Ak to nie je možné, otočíme postihnutého na chrbát a a potom spriechodníme
dýchacie cesty.
Obrázok 6 Kontrola vedomia (ERC Guidelines, 2010)
2.3.2 Spriechodnenie dýchacích ciest – manéver „prst- brada“
Najdôležitejším krokom pre úspešnosť základnej kardiopulmonálnej resuscitácie je okamžité
zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. U postihnutých v bezvedomí je najčastejšou
príčinou obštrukcie dýchacích ciest zapadnutie jazyka.
U postihnutého v bezvedomí sa koreň jazyka prikláňa na epiglotis a spôsobuje obštrukciu
dýchacích ciest. Jazyk je spojený s dolnou čeľusťou, jej vysunutie dopredu odťahuje jazyk od
zadnej steny hltanu a vchod do dýchacích ciest sa uvoľňuje.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
16
Obrázok 7 Zapadnutie jazyka (Török, 2006)
Obrázok 8 Spriechodnenie dýchacích ciest –
„manéver prst-brada“ (ERC Guidelines 2010)
Manéver „prst-brada“ sa docieli ak si záchranca kľakne k hlave postihnutej osoby. Jednu
ruku položí na čelo postihnutého a opatrne zakloní hlavu. Končeky prstov jeho druhej ruky
položí na stred brady a nadvihne ju. Následne je potrebné skontrolovať, či postihnutá osoba
normálne dýcha. Laici by mali ovládať tento manéver na udržanie priechodnosti dýchacích
ciest úplne dokonale.
Obrázok 9 Manéver predsunutia sánky (Török, 2006)
Predsunutie dolnej čeľuste postihnutého je manéver spriechodnenia dýchacích ciest, ktorý by
mali ovládať profesionálni záchranári. Technika predsunutia dolnej čeľuste je pri udržiavaní
priechodnosti dolných dýchacích ciest veľmi efektívna, ale aj veľmi únavná a technicky
náročná. Manéver predsunutia sánky u pacientov s podozrením na poranenie krčnej chrbtice
je najbezpečnejší postup na udržanie priechodnosti dýchacích ciest.
Docieli sa ťahom dopredu oboma rukami za uhlami sánky, so súčasným zakláňaním hlavy
dozadu. Lakte záchrancu sú uložené na podložke, na ktorej pacient leží.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
17
2.3.3 Kontrola dýchania
Pri diagnostike zastavenia dýchania je potrebné udržiavať priechodné dýchacie cesty –
manévrom „prst-brada“.
Pozerajte, počúvajte a cíťte známky dýchania - „vidím, počujem, cítim“. Nakloňte sa nad
postihnutého asi 30 cm, hlavu máte otočenú k hrudníku postihnutého. Pozerajte na hrudník, či
sa dvíha, počúvajte zvuky pri dýchaní a na líci sa snažte cítiť dych postihnutého.
Prvých pár minút pri náhlom zastavení srdca môže byť u postihnutého tzv. agonálne
dýchanie. Prejavuje sa nepravidelným lapaním po dychu.
Diagnostika dýchania by nemala trvať dlhšie ako 10 sekúnd!!!
Pri akýchkoľvek pochybnostiach, že dýchanie nie je prítomné, alebo pri agonálnom dýchaní,
je treba postupovať akoby dýchanie prítomné nebolo.
Obrázok 10 Kontrola dýchania (ERC Guidelines, 2010)
Ak postihnutý dýcha

postihnutého uložíme do stabilizovanej polohy a udržiavame priechodné dýchacie
cesty. Je potrebné postihnutého kontrolovať, či dýcha normálne až do príchodu
záchrannej služby.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
18
Ak postihnutý nedýcha, alebo keď dýchanie nie je normálne

pošleme niekoho pre pomoc a pre automatický externý defibrilátor. Ak je záchranca
sám použije mobilný telefón na aktiváciu tiesňovej linky. Postihnutého záchranca
opúšťa len v nevyhnutnom prípade. Začíname s kardiopulmonálnou resuscitáciou.
2.3.4 Stláčanie hrudníka
Stláčanie hrudníka vedie k obehu krvi mechanizmom zvýšeného vnútrohrudníkového tlaku
a priameho stláčania srdca. Stláčanie hrudníka vytvára malý ale nutný obeh do mozgu
a srdcového svalu, čím zvyšuje pravdepodobnosť úspešnosti defibrilácie.
Obrázok 11 Stláčanie hrudníka (ERC Guidelines 2010)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
19
Technický postup stlačenia hrudníka:
Kľakneme si po boku postihnutej osoby v úrovni hrudníka. Dlaň jednej ruky položíme na
stred hrudníka (dolná časť hrudnej kosti). Dlaň druhej ruky položíme na chrbát prvej
a zovrieme prsty. Prsty sa nesmú dotýkať hrudníka. Vystrieme ruky nad postihnutú osobu
a zatlačíme kolmo na hrudnú kosť. Hrudník stlačíme minimálne 5 cm a nie viac ako 6 cm. Pri
uvoľnení tlaku na hrudník ruky ostávajú priložené na hrudníku, pričom sa hrudník vráti do
pôvodnej polohy. Pri stláčaní hrudníka sa neopierame o hrudník. Opakujeme to rýchlosťou
najmenej 100/min (nie však viac ako 120/min). Stlačenie a uvoľnenie by malo trvať rovnaký
čas. Počas stláčania hrudníka minimalizujeme prerušenia. Stláčame tak, aby za 1 min bolo
vykonaných aspoň 60 stlačení.
2.3.5 Dýchanie z pľúc do pľúc
Úlohou ventilácie počas kardiopulmonálnej resuscitácie je udržiavanie priemernej úrovne
okysličenia krvi a odstraňovanie CO2.
Obrázok 12 Dýchanie z pľúc do pľúc (ERC Guidelines 2010)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
20
Technický postup dýchania z pľúc do pľúc:
Dýchacie cesty treba spriechodniť manévrom “prst-brada”. Ruku z čela presunúť na nos a
stlačiť ho na mäkkej časti.nosa aby sme zabránili úniku vydychovaného vzduchu. Ústa
postihnutého treba chrániť ochrannou rúškou. Následne sa nadýchneme, perami pevne
obopneme ústa postihnutého a plynule vdychujeme vzduch do postihnutej osoby. Sledujeme,
či sa pri nádychu dvíha hrudník. Jeden vdych by mal trvať 1 sekundu. Pomer vdychu a
výdychu je 1:1. Pri výdychu sledujeme, či hrudník klesá. Vykonávame 2 účinné vdychy a
následne začíname stláčať hrudník (30x).
Na zabezpečenie dostatočnej oxygenácie a ventilácie musí byť vdýchnutý objem vzduchu
okolo 500 ml. Ak je vdychovaný objem vzduchu väčší ako 500 ml nie je ventilácia
efektívnejšia, ale naopak, tlak vzduchu vo faryngu môže prekročiť otvárací ezofageálny tlak a
byť príčinou distenzie žalúdka. Okrem toho hyperventilácia zvyšuje stredný vnútrohrudný
tlak, čo zhoršuje venózny návrat krvi do hrudníka a zvyčajne nezlepší tkanivovú oxygenáciu
a elimináciu CO2.
Ak sa nepodarí dosiahnuť účinné dýchanie treba:

skontrolovať priechodnosť dýchacích ciest (opakovať manéver “prst-brada),

prezrieť dutinu ústnu, či v nej nie sú prítomné zvratky alebo iné cudzie teleso,

nevykonávať viac ako dva vdychy a pokračovať v stláčaní hrudníka.
Ak sú prítomní dvaja, alebo viac záchranárov mali by sa striedať každé 2 minúty, aby
neprišlo k ich vyčerpaniu pričom striedanie by malo zabrať čo najmenej času.
Obrázok č 13 Základná neodkladná resuscitácia dospelých (ERC Guidelines, 2010)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
21
2.3.6 Stabilizovaná poloha
Do stabilizovanej polohy ukladáme pacientov, ktorí sú v bezvedomí a majú zachované
ostatné životné funkcie. Slúži nám na zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest a taktiež
ako prevencia aspirácie žalúdočného obsahu. Do stabilizovanej polohy neukladáme
pacientov, uktorí majú poranenie alebo predpoklad na poranenie chrbtice. Poloha by mala
byť stabilná so záklonom hlavy a bez akéhokoľvek tlaku na hrudník, ktorý by oslaboval
dýchanie.
Obrázok 14 Postup uloženia postihnutého do stabilizovanej polohy (ERC Guidelines, 2010)
Technický postup stabilizovanej polohy:
Kľakneme si vedľa pacienta a uistíme sa, že má obe nohy vystreté. Ruku, ktorá je k nám
bližšie ohneme v lakti do pravého uhla s dlaňou smerujúcou nahor. Druhú ruku preložíme cez
hrudník tak, aby chrbát ruky smeroval k lícu postihnutého. Vzdialenejšiu dolnú končatinu
zohneme v kolene, chodidlo zostáva na zemi. Priťahujeme vzdialenejšiu nohu v kolene
pridržaním ruky k lícu a tým pretočíme postihnutého k sebe. Upravíme vrchnú nohu, aby bola
uložená do pravého uhla. Upravíme polohu hlavy, aby zostala v záklone a v prípade
zvracania aby tekutiny alebo zvratky mohli vytekať voľne z úst na podložku. Pravidelne
u postihnutej osoby kontrolujeme dýchanie. Stabilizovaná poloha sa využíva aj u detí.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
22
2.4 Kardiopulmonálna resuscitácia detí
Principiálne nie je žiaden rozdiel medzi KPR u dospelých a detí, ale vzhľadom na špecifiká
detského veku, a to hlavne u detí mladších ako 12-14 rokov (puberta), je potrebné upozorniť
na niektoré rozdiely pri aplikácii kardiopulmonálnej resuscitácie.
KPR DETÍ - POROVNANIE
ERC Guidelines 2010
Obrázok 15 Rozdiel KPR detí (ERC Guidelines, 2010)

resuscitáciu dieťaťa vykonávame 5-timi úvodnými vdychmi

vzduch vdychujeme 1 – 1,5 sek a sledujeme dvíhanie hrudníka
Dýchanie z pľúc do pľúc
Dieťa od 1 roka po pubertu

vykonávame so záklonom hlavy – „manéver prst-brada“
Dieťa do 1 roka - batoľa

má neutrálnu polohu hlavy s nadvihnutím brady
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
23
Stláčanie hrudníka

u všetkých detí stláčame dolnú polovicu hrudnej kosti (hrudnú kosť stláčať o šírku
jedného prsta nad mečovitým výbežkom),

hĺbka stlačenia hrudníka – 1/3 predozadného priemeru hrudníka
Dieťa od 1 roka po pubertu

stláčanie vykonávame 1 alebo 2 rukami
Dieťa do 1 roka - batoľa

stláčanie vykonávame dvoma prstami

stláčanie hrudníka vykonávame dvomi metódami
•
ak je záchranca sám – stláčanie sterna končekmi prstou
•
ak sú dvaja alebo viac záchrancov – metódou s obopnutím hrudníka- priložiť
oba palce bruškami vedľa seba na dolnú tretinu sterna s končekmi
smerujúcimi k hlave dojčaťa, zvyšok rúk roztiahnuť tak, aby prsty obopínali
dolnú časť hrudného koša a končeky prstou podopierali chrbát dojčaťa.

zdravotníci kontrolujú pulz, laici vedomie, dýchanie a pohyby.
Kontrolné otázky a úlohy
1. Vysvetlite definíciu, úlohy a ciele kardiopulmonálnej resuscitácie.
2. Vyhodnoťte základné životné funkcie – predveďte na modeli.
3. Na modeli demonštrujte základnú kardiopulmonálnu resuscitáciu – stláčanie
hrudníka, dýchanie z pľúc do pľúc.
4. Popíšte a objasnite rozdiel technického postupu základnej kardiopulmonálnej
resuscitácie u dospelých, detí a novorodencov.
5. Názorne ukážte technický postup uloženia pacienta do stabilizovanej polohy
a vysvetlite význam použitia.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
24
3 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom
Ciele

Rozpoznať príznaky obštrukcie dýchacích ciest.

Oboznámiť sa s technickým postupom spriechodnenia dýchacích ciest u dospelých.

Priblížiť technické postupy pri obštrukcii dýchacích ciest u detí v jednotlivých
vývojových obdobiach.

Nadobudnúť zručnosti pri jednotlivých technikách vypudenia cudzieho telesa
z dýchacích ciest.
Súčasťou základnej podpory životne dôležitých funkcií je odstránenie cudzieho telesa z
horných dýchacích ciest. Ide o situáciu, ktorá vzniká náhle a často sa tento stav zamieňa za
"srdcový záchvat". Vyskytuje sa predovšetkým u ľudí počas jedenia, kedy postihnutý
prestáva náhle dýchať, objavuje sa cyanóza a bez zjavnej príčiny upadá do bezvedomia.
Cudzie teleso môže spôsobiť v dýchacích cestách čiastočnú alebo úplnú nepriechodnosť
dýchacích ciest.
3.1 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom u dospelých
Pri podozrení na nepriechodnosť dýchacích ciest spôsobenú cudzím telesom je potrebné sa
pýtať postihnutého:
Dusíte sa?“
Ak má postihnutý (či dieťa alebo dospelý) príznaky ľahkej obštrukcie, t.z. že dokáže
rozprávať, kašlať a dýchať povzbudzujeme ho ku kašľu a sledujeme jeho zdravotný stav.
Ak postihnutý nie je schopný rozprávať, kašlať alebo dýchať ide o ťažkú obštrukciu
dýchacích ciet.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
25
PRÍZNAKY OBŠTRUKCIE DC CUDZÍM TELESOM
prítomnosť svedkov
kašľanie / dusenie
náhly vznik
počas hry s malými kúskami, počas jedenia
NEÚČINNÝ KAŠEĽ
•
•
•
•
•
neschopnosť rozprávať
tichý, nepočuteľný kašeľ
neschopnosť dýchať
cyanóza
postupná strata vedomia
ÚČINNÝ KAŠEĽ
•
•
•
•
plače, rozpráva
hlasný kašeľ
možnosť nadýchnutia
pri vedomí
V. Dobiáš podľa ERC Guidelines 2005
Obrázok 16 Dusenie
Obrázok 17 Príznaky obštrukcie dýchacích ciest
(ERC Guidelines, 2010)
(Dobiáš, 2005)
Postup vypudenia cudzieho telesa u dospelých s ťažkou obštrukciou
1. Úder medzi lopatky
Postavíme sa k postihnutému
zboku alebo zozadu. Postihnutého je potrebné predkloniť
dopredu. Dlaňou ruky vykonať 5x rázny úder chrbta (miesta medzi lopatkami). Ak sa cudzie
teleso vypudí, prestať a skontrolovať ústnu dutinu.
2. Stlačenie brucha (Heimlichov manéver)
Ak sa cudzie teleso nepodarí vypudiť, vykonáme Heimlichov manéver (stlačenie brucha).
Postavíme sa za postihnutého, objímeme ho zozadu v hornej časti brucha a presvedčíme sa,
že je predklonený.
Jednu ruku zatneme v päsť s palcom skrytým dovnútra. Položíme ju do stredu medzi pupok
a hrudnú kosť postihnutého. Päsť uchopíme druhou rukou a päť krát prudko zatlačíme
smerom k sebe, potom pustíme. Ak sa prekážka uvoľní, nie je potrebné vykonať stlačenie 5x.
V prípade, že sa cudzie teleso z dýchacích ciest neuvoľní opakujeme sériu úderov a stlačení
dovtedy, kým sa cudzie teleso nevypudí z dýchacích ciest, alebo dovtedy, kým postihnutý
neupadá do bezvedomia.
Ak postihnutý upadne do bezvedomia vykonávame Heimlichov manéver v leže. Robíme ho
maximálne 5x, alebo ho ukončíme v prípade vypudenia cudzieho telesa.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
26
Obrázok č 17 Algoritmus pre liečbu obštrukcie dýchacích ciest cudzím telesom u dospelého (ERC Guidelines,
2010)
Postup Heimlichovho manévru u ležiacej osoby (v bezvedomí)
Postihnutý leží na chrbte, s hlavou uloženou v strednej rovine. Záchranca si obkročmo kľakne
nad postihnutého, časť dlane (časť bližšie k trupu) priloží v strede tela postihnutého tesne pod
mečovitý výbežkom na brucho postihnutého. Druhú ruku položí na prvú a opakovane stláča
brucho smerom k hlave postihnutého.
Alebo si kľakneme z jednej strany tesne vedľa postihnutého. Jednu ruku zatneme v päsť
s palcom skrytým dovnútra. Položíme ju do stredu medzi pupok a hrudnú kosť postihnutého.
Päsť uchopíme druhou rukou a prudko zatlačíme smerom k hlave postihnutého.
Obrázok 19 Heimlichov manéver (Török, 2006)
Obrázok 20 Heimlichov manéver u ležiacej osoby
(Török, 2006)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
27
3.2 Obštrukcia dýchacích ciest cudzím telesom u detí
Postupy pri vypudení cudzieho telesa z dýchacích ciest u detí sú podobné ako u dospelých.
Rozdiel je u detí do 1 roka a u detí nad 1 rok. U dojčiat do 1 roka sa nestláča brucho ale
hrudník, lebo hrozí riziko poranenia brušných orgánov.
3.2.1 Postup vypudenia cudzieho telesa u detí nad 1 rok po pubertu
Tento postup používame pri ťažkej obštrukcii dýchacích ciet, ak
nie je dieťa schopné
rozprávať, kašlať alebo dýchať.
1. Úder medzi lopatky
Dieťa je potrebné predkloniť dopredu s hlavou mierne nadol.
Dlaňou ruky vykonať 5x úder do miesta medzi lopatkami.
2. Stlačenie hrudníka (Heimlichov manéver)
Ak nepomôžu údery medzi lopatky a dieťa je pri vedomí, stláčame hornú časť brucha
(Heimlichov manéver).
Objímeme dieťa zozadu v hornej časti brucha a presvedčíme sa, že je predklonené.
Jednu ruku zatneme v päsť s palcom skrytým dovnútra. Položíme ju do stredu medzi pupok
a hrudnú kosť dieťaťa. Päsť uchopíme druhou rukou a päť krát prudko zatlačíme smerom
k sebe. V prípade, že sa prekážka uvoľní, nie je potrebné vykonať stlačenie 5x. V prípade, že
sa cudzie teleso neuvoľní opakujeme sériu úderov a stlačení. Každé dieťa, ktoré sa podrobilo
stlačeniu, musí byť vyšetrené lekárom!
Obrázok 21 Heimlichov manéver u detí od 1 roka po pubertu (Török, 2006)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
28
Postup pri bezvedomí:
Ak v ktoromkoľvek kroku pomoci dieťa upadne do bezvedomia je potrebné uložiť dieťa na
chrbát, na rovnú podložku, uvoľniť dýchacie cesty (skontrolovať cudzie teleso ak je
viditeľné,
skúsiť ho vybrať prstom, pri neúspechu neopakovať), skontrolovať dýchanie. Ak dýchanie
nie je prítomné zahájiť kardiopulmonálnu resuscitáciu.
3.2.2 Postup vypudenia cudzieho telesa u dojčiat do 1 roka
Pri ťažkej obštrukcii dýchacích ciest, ak dojča nedokáže plakať, kašlať alebo dýchať
postupujeme podľa nasledovného postupu.
1. Úder medzi lopatky
Položíme dojča tvárou dolu na svoje predlaktie, pričom hlava smeruje nadol. Je portebné
podopierať telo a hlavu dieťaťa. Taktiež môžeme údery do chrbta urobiť po uložení dieťaťa
bruchom a hrudníkom cez kolená záchrancu, kedy je hlava mierne dolu, pričom hlavu dieťaťa
držíme v dlani jednej ruky.
Následne aplikujeme 5 silných úderov hranou dlane medzi lopatky dieťaťa.
Skontrolujeme ústnu dutinu, končekmi prstov odstránime prípadnú prekážku. Ústnu dutinu
nevytierame prstami!
Obrázok 23 Úder medzi lopatky (ERC Guidelines, 2010)
2. Stlačenie hrudníka
K sa týmto spôsobom nepodarilo odstrániť cudzie teleso z dýchacích ciest je potrebné dojča
otočiť na chrbát, tvárou hore na predlaktí.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
29
Končekmi dvoch prstov stáčať hrudnú kosť v strede myslenej čiary medzi bradavkami
dojčaťa asi na šírku prsta pod myslenou čiarou. Prudko zatlačíme 5-krát smerom k hlave,
rýchlosťou asi jedno stlačenie za 3 sekundy.
Obrázok 24 Stlačenie hrudníka (ERC Guidelines, 2010)
Kontrolné otázky a úlohy
1. Popíšte príznaky diagnostiky ľahkej a ťažkej obštrukcie dýchacích ciest.
2. Na figuríne demonštrujte postup vypudenie cudzieho telesa s dýchacích ciest pri
ťažkej obštrukcii dýchacích ciest u dospelého pacienta.
3. Na figuríne demonštrujte postup vypudenia cudzieho telesa s dýchacích ciest pri
ťažkej obštrukcii dýchacích ciest u dieťaťa do 1 roka.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
30
4 Imobilizácia pacienta
Ciele

Priblížiť
všeobecnú
problematiku
imobilizácie
pacienta
v prednemocničnej
starostlivosti.

Poznať a demonštrovať základné imobilizačné pomôcky a techniky v záchrannej
zdravotnej službe.

Dokázať vybrať a použiť najvhodnejšiu metódu na imobilizáciu pacienta.
Pri poraneniach spôsobených pôsobením vonkajších síl dochádza takmer vždy k
poškodeniam tkanív, mäkkých štruktúr, kostí a orgánov.
V takýchto prípadoch treba
postihnutého alebo jeho časť znehybniť. Preto sa vám pokúsime v tejto kapitole stručne
popísať základné a najčastejšie používané imobilizačné pomôcky a postupy.
Všeobecne
Hneď po úraze a do príchodu rýchlej zdravotnej pomoci si pacient sám nachádza úľavovú
polohu. Je to poloha, v ktorej pacient najmenej pociťuje bolesť a spôsobený diskomfort.
Pokiaľ je možné imobilizovať pacienta alebo končatinu v takejto polohe, treba tak urobiť.
Mala by sa ale čo najviac približovať fyziologickej alebo anatomickej polohe. Netreba
zabúdať ani na analgetickú premedikáciu v rámci kompetencií zdravotníckeho záchranára
ešte pred tým, ako začneme s pacientom alebo končatinou manipulovať. Dávku analgetika
treba prispôsobiť veku, váhe a výške. Podaniu analgetika predchádza samozrejme poriadne
odobratá anamnéza, najmä či pacient nemá alergiu na nejaký liek.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
31
4.1 Základné imobilizačné pomôcky a techniky
Schantzov golier, fixačný golier Philadelphia – používa sa na fixovanie pri podozreniach
z poranenia krčnej chrbtice. Golier nakladajú dve osoby pričom prvá je za hlavou
postihnutého a v jemnej extenzii fixuje hlavu v pozdĺžnej osi krčnej chrbtice. Druhá osoba
zatiaľ šetrne nakladá golier.
Obrázok 25 Schantzov golier
(fotogaléria – vlastná tvorba)
Obrázok 26 Nakladanie Schantzovho goliera
(fotogaléria – vlastná tvorba)
Obrázok 27 Naloženie Schantzovho goliera (fotogaléria – vlastná tvorba)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
32
Chrbticová doska (backboard) s fixáciou hlavy – používa sa pri podozreniach poranenia
chrbtice. Poraneného na ňu nakladáme takým spôsobom, aby sa s ním čo najmenej hýbalo.
Najčastejšie používaným spôsobom je fixovanie čo najväčším počtom osôb v pozdĺžnej osi
chrbtice a naklonenie na stranu, pričom jedna osoba podsunie pod postihnutého chrbticovú
dosku. Postihnutý sa na ňu opatrne položí a zafixuje sa popruhmi. K hlave sa upevní fixátor
hlavy. Takto fixovaného pacienta ja možné počas transportu, pri potrebe zvracať, otočiť o 90
stupňov.
Obrázok 28 Naloženie chrbticovej dosky (backboard) s fixáciou hlavy (fotogaléria – vlastná tvorba)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
33
Vákuový matrac – môže sa použiť pri takmer ktoromkoľvek poranení, pretože celkovo fixuje
pacienta v celom rozsahu jeho dĺžky. Najčastejšie sa používa pri poraneniach chrbtice, kde
pacienta fixovaného na chrbticovej doske položíme do vákuového matraca, vyformujeme
okolo tela a vysajeme vzduch. Tým je pacient celkovo fixovaný. Aj transport je menej
traumatický pre chrbticu a miechu. Významné je aj jeho použitie pri úrazoch bedrového kĺbu,
kde nie je možné dosiahnuť znehybnenie poraneného kĺbu inak ako pomocou vákuového
matraca.
Vákuové dlahy rôznej veľkosti – slúžia na fixovanie končatín, keď treba postihnutú
končatinu znehybniť. Nakladať by ju mali dvaja záchranári, pričom jeden drží končatinu
v jemnej extenzii a druhý pod ňu podsunie dlahu. Končatina by sa mala dať, pokiaľ je to
možné, do fyziologickej alebo anatomickej polohy. Po obvode sa zafixuje a pumpou vysaje
z nej vzduch, následkom čoho dlaha stvrdne. Končatinu nielen znehybní, ale aj bráni
ďalšiemu opuchu.
Krammerove dlahy – dajú sa pekne vyformovať, aby kopírovali končatinu. Slúžia na
fixovanie končatín, keď treba postihnutú končatinu znehybniť. Nakladať by ju mali dvaja
záchranári, pričom jeden drží končatinu v jemnej extenzii a druhý pod ňu podsunie dlahu.
Končatina by sa mala dať, pokiaľ je to možné, do fyziologickej alebo anatomickej polohy.
Následne sa obväzom obviaže končatina spolu s dlahou.
Chrbticová vesta – slúži na vyprosťovanie postihnutého z auta pri dopravných nehodách
s podozrením na úraz chrbtice. Musia ju nakladať minimálne dve osoby. Sediaceho
postihnutého jemne posunieme dopredu za stáleho fixovania chrbtice v pozdĺžnej osi.
Následne za neho zasunieme chrbticovú vestu a fixujeme popruhmi hlavu a hrudník.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
34
Obrázok 29 Naloženie chrbticovej vesty (fotogaléria – vlastná tvorba)
Záverom by sme chceli ešte pripomenúť zopár priorít. Základom je šetrnosť, nezhoršenie
stavu pacienta, bezbolestnosť a traumatický transport. Bohužiaľ naše cesty tieto veci často
krát znemožňujú. Preto netreba zabúdať na analgéziu v rámci kompetencie záchranára. Treba
predchádzať zväčšovaniu edému, aby končatina, ak by si to vyžadovalo poranenie, mohla byť
čo najskôr operovateľná. Kvôli tomuto sa nesmie pacientovi podávať nič per os. Nemenej
dôležitá je aj dobrá rehydratácia a doplnenie objemu, nakoľko pri zlomeninách dochádza
k stratám krvi z objemu. Pri niektorých zlomeninách tento objem nie je zanedbateľný
(napríklad pri zlomenine stehna môže byť strata až 1500 ml).
Kontrolné otázky a úlohy
1.
Vymenujte základné imobilizačné pomôcky a techniky.
2.
Demonštrujte technický postup naloženia Schantzovho goliera a fixačného goliera
Philadelphia.
3.
Vo dvojici názorne ukážte naloženie pacienta na backboard, krátku chrbticovú dosku
a vákuový matrac.
4.
Vo dvojici demonštrujte naloženie Krammerových a vákuových dlách.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
35
5 Prekotný pôrod v prednemocničnej starostlivosti
Ciele

Poznať fyziologický pôrod a pôrodné doby.

Vykonať a poznať základné kroky zdravotníckeho záchranára pred pôrodom.

V rámci kompetencií záchranára vedieť odviesť prekotný pôrod.

Poznať a demonštrovať techniku ošetrenia rodičky a novorodenca a ich transport do
nemocničného zariadenia.
Prekotný (veľmi rýchly) pôrod postihuje najmä viacrodičky. Od fyziologického pôrodu sa
odlišuje časovým priebehom. Najideálnejšie je aby bola rodička dopravená do špeciálneho
zariadenia. Ak to nie je možné, vykonávame pôrod na mieste alebo v ambulantnej záchrannej
službe.
1. Prvá doba pôrodná- otváracia- charakteristická je pravidelnými a účinnými
kontrakciami, končí zájdením bránky
2. Druhá doba pôrodná- vlastný pôrod- nastáva pôrod dieťaťa
3. Tretia doba pôrodná- prichádza k porodeniu placenty
4. Štvrtá doba pôrodná- popôrodná- riziko popôrodného krvácania
Vybavenie pôrodného balíčka: 2 sterilné rúšky, tampóny, 2 svorky, 2 odberové skúmavky
na natívnu krv, ihla, peán.
Vybavenie balíčka závisí od dodavateľskej firmy. V prípade ak niektoré pomôcky nie sú
prítomné v balíčku, treba ich doložiť.
Záchranár zisťuje: abnormality podľa tehotenskej knižky (termín pôrodu rodičky, pátra či
nejde o predčasný pôrod počet predchádzajúcich gravidít, komplikácie v predchádzajúcich
graviditách, rizikovosť súčasnej gravidity, či navštevovala poradňu), odtok plodovej vody,
silné krvácanie, pravidelné kontrakcie po 5- 10 minútach aj bez odtoku plodovej vody, či sa
jedná o prvorodičku alebo viacrodičku, prítomnosť kŕčov.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
36
Prvá doba pôrodná

zabezpečiť základnú hygienu, pripraviť čisté plachty, osušky,

umyť ruky,

skontrolovať, či rodička má odstránené všetky časti odevu prekážajúce pri pôrode,

zabezpečiť polohu rodičky (polosed s pokrčenými dolnými končatinami v kolenách,
alebo v leže na chrbte s pokrčenými kolenami, pri silnom krvácaní nohy spolu a vo
zvýšenej polohe),

plochu pod telom rodičky prekryť sterilnou rúškou,

skontrolovať rodidlá, prítomnosť hlavičky v pošvovom vchode, krvácanie,

upozorniť rodičku na pomalé a hlboké dýchanie medzi kontrakciami, počas kontrakcií
plytké a rýchlejšie dýchanie.
Druhá doba pôrodná
Začínajúci pôrod rozpoznáme tým, že rodička pociťuje nutkanie tlačiť, udáva tlak na
konečník (ako na stolicu), odchod stolice, nutkanie na vracanie, silné sťahy v krátkych
intervaloch, objavenie sa hlavičky dieťaťa v pošvovom vchode.

ak je rodička otvorená na 5 prstov (10 cm) je potrebné začať s pôrodom,

očistíme rodidlá – najskôr pretieme jednu stranu pyskov (jedným tampónom) smerom
ku konečníku, následne druhú stranu pyskov (druhým tampónom) a nakoniec
pretieme stred,

vyzveme rodičku aby zatlačila ,

pri kontrakcii, keď dochádza k vypudeniu plodu, rodičku treba upozorniť:


rodička sa zhlboka nadýchne ústami aj nosom,

zatvorí oči, pritlačí bradu na hrudník a zatlačí ako na stolicu,

počas celej kontrakcie je nutné tlačiť, väčšinou na dva až tri nádychy,

medzi kontrakciami netlačiť, dýchať zhlboka,
dlaňou pravej ruky treba chrániť hrádzu (stláčať a prevliekať cez hlavičku), ľavou
rukou pridržuje rodiacu sa hlavičku,

objaví sa hlavička plodu v pôrodných cestách: hlavičku je nutné skloniť smerom dolu,
aby sa porodilo horné ramienko, potom hlavičku jemne zdvihnúť smerom k bruchu,
aby sa porodilo dolné ramienko, nikdy neťahať.
Po pôrode ramienok necháme dieťa vytlačiť z pôrodných ciest prirodzeným spôsobom. Ak je
pupočník omotaný okolo krku dieťaťa treba ho odmotať.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
37
Dieťa položíme medzi stehná matky, okamžite vyutierame tvár do sucha a vytlačíme tekutinu
z dutiny ústnej a nosa. Ak dieťa nezačne plakať do 30 sekúnd začíname s taktilnou
stimuláciou (dotykovou) – dráždením piet a trením chrbátika.
Podviažeme pupočník, asi 10 cm od dieťaťa, na dvoch miestach asi 2- 3 cm od seba svorkami
alebo šnúrkami. Podviazanie musí byť pevné. Do dvoch striekačiek odobrať placentárnu krv.
Medzi podviazanými svorkami pupočnú šnúru prestrihnúť sterilnými nožnicami. Na
placentárnu časť pupočnej šnúry pri pošvovom vchode naložíme peán a sledujeme jeho
zostup.
Dieťa treba dosucha vyutierať suchou látkou a zabaliť do ďalšej teplej suchej látky

ošetriť pupočník novorodenca omotaním a prekrytím sterilným štvorcom,

novorodenec môže byť uložený na matkinej hrudi,

záchranár u novorodenca kontroluje vedomie- plač, krik, dýchanie, farbu kože,
pohyby, grimasy tváričky – stanoví Apgarovej skóre.
III. doba pôrodná- porodenie placenty

Pôrod placenty môže nastať 20- 60 minút po pôrode dieťaťa, preto je vhodné rodičku
transportovať do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia. V prípade, že nie je
z nejakého dôvodu transport možný, pôrod placenty vykonávame na mieste pôrodu
dieťaťa.

Placenta musí byť porodená
samovoľne, bez ťahania za pupočník, vylúčená
kompletná s pupočníkom a plodovými obalmi

Potrebné je sledovať odlúčenie placenty (zostup peánu). V mimoriadnych
podmienkach, keď nemáme pôrodný balíček zatlačením nad lonovú sponu. V prípade
odlúčenia placenty sa pupočná šnúra pohybuje.

Ak má rodička nutkanie tlačiť, môže zatlačiť ako pri pôrode dieťaťa, placenta sa
porodí na jedno zatlačenie.

Krvácanie je pri pôrode placenty prirodzené, jednorazové krvácanie pri odlúčení
placenty býva aj väčšie.

Po pôrode placenty je nutné skontrolovať úplnosť placenty, placentu zložiť a odložiť
do vrecka a transportovať spolu s dieťaťom a matkou.
Počas transportu je potrebné neustále sledovať vitálne funkcie matky aj dieťaťa ako aj
zabezpečiť rýchly šetrný transport. Rodičku transportujeme v polohe na chrbte so spojenými
a pokrčenými dolnými končatinami aby sme obmedzili krvácanie.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
38
Kontrolné otázky a úlohy
1. Popíšte jednotlivé pôrodné doby.
2. Vymenujte obsah pôrodného balíčka a pomôcky potrebné k pôrodu.
3. Popíšte úlohy záchranára v prvej dobe pôrodnej.
4. Na figuríne prakticky demonštrujte postup záchranára v druhej dobe pôrodnej.
5. Vysvetlite význam tretej doby pôrodnej.
6. Popíšte riziká a starostlivosť o rodičku a novorodenca v popôrodnom období počas
transportu do nemocnice.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
39
6 Monitorovanie vitálnych funkcii v prednemocničnej starostlivosti
Ciele

Poznať základne monitorovanie dychovej frekvencie, dychovej hĺbky a rytmu.

Ovládať rozdiely fyziologického a patologického dýchania.

Mať vedomosti o najčastejších komplikácií pri meraní oxymetrie pulzným
oxymetrom.

Poznať princíp merania kapnometrie a kapnografie.

Rozpoznať základné poruchy rytmu na EKG.

Rozpoznať najčastejšie poruchy pulzovej frekvencie.
Monitorovanie vitálnych funkcií je jednou zo základných činností v prednemocničnej
starostlivosti. Monitoring je definovaný ako opakované alebo kontinuálne meranie vitálnych
funkcii pacienta pomocou prístrojov – monitorov. Údaje získané monitorovaním nám slúžia
k detekcii abnormalít v životne dôležitých funkciách, sú podkladom pre rozhodovanie
o terapeutických intervenciách, sledovanie účinnosti liečby a pod. Tieto informácie sa
následne posudzujú v závislosti od celkového stavu pacienta. Hoci v súčasnej dobe je na trhu
dostupné veľké množstvo monitorov, ktoré merajú súčasne všetky základné vitálne funkcie,
vždy je dôležitý správny úsudok záchranára, ktorý údaje vyhodnocuje.
V prednemocničnej starostlivosti sa realizuje predovšetkým neinvazívne monitorovanie –
monitorovanie bez narušenia integrity kožného krytu. Tento spôsob monitorovanie je pre
pacienta takmer úplne bez rizík. Závažné komplikácie však môžu nastať pri nesprávnej
interpretácií získaných dát, čo v konečnom dôsledku môže znamenať ohrozenie života
pacienta.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
40
6.1 Dýchací systém
V prednemocničnej zdravotnej starostlivosti v rámci hodnotenia dýchacieho systému
monitorujeme dychovú frekvencie, hĺbky a rytmu respirácie, oxymetriu a kapnometriu.
Monitorovanie dychovej frekvencie, hĺbky a rytmusu respirácie
Dýchanie alebo respirácia (lat. respiro; spiro = dýchať) je výmena základných plynov –
kyslíka a oxidu uhličitého medzi organizmom a prostredím. Pri sledovaní dýchania potrebné
zhodnotiť frekvenciu, rytmus, hĺbku dýchania ako aj sprievodné dychové fenomény.
Frekvencia dýchania
Počet nádychov (výdychov) za minútu. Priemerná hodnota frekvencie dýchania závisí od
veku. Frekvencia dýchania je u:

novorodenca 40-45 nádychov (výdychov) za minútu

dieťaťa 25-30 nádychov (výdychov) za minútu

dospelého 12 – 20 nádychov (výdychov) za minútu
Tachypnoe je zrýchlené dýchanie, teda viac ako 20 nádychov (výdychov) za minútu u
dospelého. Môže predstavovať až 100 nádychov (výdychov) za minútu. Tachypnoe sa
vyskytuje pri zvýšenej potrebe kyslíka. Môže sa vyskytnúť aj fyziologicky - pri telesnej
námahe, psychickej záťaži, pôsobením tepla a pod. Patologicky sa dychová frekvencia
zvyšuje napr. pri bolesti, horúčke (na 1 °C stúpa frekvencia približne o 7 nádychov
(výdychov) za minútu), ochoreniach srdca, pľúc a anémii.
Bradypnoe sa označuje ako spomalené dýchanie, u dospelého menej ako 12 vdýchnutí za
minútu. Bradypnoe je fyziologické napr. v spánku alebo pri veľkom uvoľnení. Patologicky
sa vyskytuje napr.
pri poškodení centrálneho nervového systému, napr. úrazoch hlavy
a mozgu, otravách (napr. benzodiazepinami), ochoreniach metabolizmu ako pokročilá
hypotyreóza
Apnoe je zastavenie dýchania. Najčastejšiou príčinou apnoe môže byť obštrukcia dýchacích
ciest, ochrnutie centra dýchania alebo dýchacieho svalstva a pod.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
41
Hĺbka respirácie
Pri zmenách kyslíkovej potreby organizmu sa nemení iba počet nádychov za minútu, ale sa
mení aj objem vzduchu každého nádychu. Pri nádychu sa do dýchacích ciest a pľúc dostane
fyziologicky 500 - 600 ml vzduchu. Tento vzduch sa zmieša so vzduchom, ktorý sa ešte
nachádza v pľúcach. Zmeny v hĺbke dýchania sú nasledovné:
prehĺbené dýchanie – hyperpnoe,
plytké dýchanie – hypopnoe.
Rytmus dýchania je pravidelný sled približne rovnako hlbokých nádychov (výdychov); čas
od jedného nádychu k ďalšiemu je rovnako ako objem nádychu konštantný. Dýchanie
zdravého človeka je pravidelne a rovnako hlboké. Časový pomer inspíria a expíria
je
približne 1:2, t. j. výdych trvá dvakrát dlhšie ako nádych.
Samotné monitorovanie dýchania v prednemocničnej starostlivosti je realizované súčasne
s monitorovaním KVS systému, pretože dýchacie pohyby hrudníka sú snímané pomocou EKG
elektród. Na monitore vidíme numericky znázornenú frekvenciu dýchania a dychovú krivku,
z ktorej môžeme analyzovať odchýlky v hĺbke a rytme respirácie.
Patologické vzory dýchania
Kussmaulovo dýchanie (acidózne dýchanie) je abnormálne prehĺbené, ale pravidelné
dýchanie. Vyskytuje sa pri metabolickej acidóze, napr. pri diabetickej alebo uremickej kóme.
Telo sa vo zvýšenej miere snaží vydychovať CO2, aby sa upravila nízka hodnota pH.
Obrázok 30 Kussmaulovo dýchanie (Nečas, 2007)
Cheyneovo-Stokesovo dýchanie je typické periodicky sa vracajúce zoslabenie a zosilnenie
dýchania s malými prestávkami: plytké nádychy sa postupne prehlbujú a potom sa znova
stávajú plytkými s následnou apnoickou pauzou. Po prestávke v dýchaní, trvajúcej niekedy
viac ako 10 sekúnd, nastupujú najprv plytké, potom hlbšie nádychy (výdychy). CheyneovoStokesovo dýchanie sa vyskytuje pri ťažkých poškodeniach centra dýchania, ale aj pri
srdcových ochoreniach v dôsledku spomalenej cirkulácie krvi.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
42
Obrázok 31 Cheyneovo-Stokesovo dýchanie (Nečas, 2007)
Biotovo dýchanie. Pri dýchaní sa striedajú viaceré rovnomerne hlboké a silné nádychy
(výdychy) s pravidelne sa vracajúcimi typickými prestávkami v dýchaní. Môže sa vyskytnúť
u novorodencov, najmä u predčasne narodených, ale nie ako príznak choroby. U dospelých sa
vyskytuje u pacientoch so zvýšeným vnútrolebečným tlakom, napr. pri zápale mozgových
blán (meningitíde) alebo pri úrazoch hlavy a mozgu.
Obrázok 32 Biotovo dýchanie (Nečas, 2007)
Lapavé dýchanie je dôležitým príznakom, pretože sa vyskytuje krátko pred zastavením
činnosti srdca a dýchania. Je charakteristické jednotlivými lapavými nádychmi (výdychmi),
medzi ktorými sú dlhé pauzy. V prípade výskytu lapavého dýchania je nevyhnutné začať
kardiopulmonálnu resuscitáciu. Začatie KPR v štádiu lapavých dychov výrazne zvyšuje
šancu na úspech.
Oxymetria
Ide o metódu, ktorá je určená na zistenie saturácie krvi kyslíkom alebo saturácie tkanív
kyslíkom (transkutánna, tkanivová oxymetria). Meranie môže prebiehať neinvazívne –
pulzná oxymetria, cerebrálna oxymetria, transkutánna oxymetria alebo invazívne – jugulárna
oxymetria, tkanivová oxymetria. V prednemocničných podmienkach sa využíva neinvazívna
pulzná oxymetria.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
43
Pulzná oxymetria je najčastejšie používaná neinvazívna metóda na zistenie saturácie krvi
kyslíkom v arteriálnej časti riečiska. Miesta snímania sú prsty horných končatín alebo ušné
lalôčiky (vzhľadom k cirkulačným pomerom detekujú ušné snímače zmeny skôr, ako na
prstoch končatín). Princíp pulznej oxymetrie je založený na princípe, že absorpcia svetla
hemoglobínom závisí od jeho nasýtenia kyslíkom. Počas snímania vysielajú dve diódy
červené a infračervené svetlo cez pulzujúcu časť riečiska (od pulzujúceho riečiska je
odvodený názov metódy – pulzná oxymetria). Fotodetektor meria vysielané žiarenie
prechádzajúce cez cievne riečisko a zaznamená množstvo žiarenia, ktoré krv absorbuje.
Vychádza sa z princípu, že oxygenovaný hemoglobín pohlcuje menej svetla v infračervenej
oblasti
ako redukovaný hemoglobín. Percentuálny výsledok je pomer kyslíku
a hemoglobínu. Fyziologické hodnoty saturácie krvi kyslíkom sú medzi 93-99 % (priemer 95
%), čo zodpovedá PaO2 80-90 mmHg.
Vyšetrenie si nevyžaduje špeciálnu prípravu. Presnosť merania môže byť znížená veľmi
ostrým svetlom, vlhkosťou prsta, lakom na nechty (predovšetkým modrý, zelený, čierny
a červený lak) alebo použitím umelých nechtov. V príprave pacienta je preto potrebné
eliminovať uvedené rušivé vplyvy.
Pulzný oxymeter sa aktivuje po vložení prsta (nechtom nahor) do meracej jednotky oxymetra.
Na získanie presných výsledkov sa odporúča držať oxymeter v úrovni srdca alebo hrudníka.
Pulzný oxymeter detekuje prítomnosť prsta v meracej jednotke a automaticky rozsvieti
displej. Po stabilizácii signálu (asi 10 s) sa odčítavajú hodnoty saturácie krvi kyslíkom a
frekvencie srdca na displeji. Dôležitá je kontrola a správna interpretácia výsledkov. Pulzová
frekvencia snímaná pulzným oxymetrom by sa mala zhodovať s pulzovou frekvenciou
snímanou z EKG. V prípade, že sa frekvencie nezhodujú, nemôžeme výsledky saturácie
považovať za presné. Počas merania by mal byť snímač chránený pred priamym svetlom
(slnečné žiarenie, žiarivka). Meranie môže byť kontinuálne alebo intermitentné.
Špeciálne upozornenia!!! Pulzná oxymetria nemá výpovednú hodnotu pri nižšie
uvedených stavoch!!!!!
Intoxikácia oxidom uhoľnatým – vzniká karboxyhemoglobín, ktorý má rovnakú schopnosť
absorbovať svetlo ako oxyhemoglobím, preto pri tejto intoxikácii meriame falošne zvýšenú
hodnotu saturácie kyslíka.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
44
Methemoglobulinémia – detekujeme sa SaO2 okolo 85 %. Methemoglobin má rovnaký
absorbčný koeficient ako oxyhemoglobin. Methemoglobulinémia preto vedie k falošne nízkej
hodnote SaO2, ak je skutočná hodnota vyššia ako 85 % a k falošne vysokej hodnote, ak je
skutočná hodnota SaO2 nižší ako 85 %.
Anémia – pri anémii detekujeme falošne vysokú hodnotu SaO2, lebo pri nízkej koncentrácii
erytrocytov sú prítomné erytrocyty dobre saturované.
Polyglobulinémia – detekujeme falošne nízke hodnoty SaO2.
Kapnometria, kapnografia
Kapnometria, kapnografia je veľmi senzitívna invazívna metóda, ktorá meria koncentráciu
oxidu uhličitého (ETCO2: end-tidal CO2) vo vydychovanom vzduchu. Hodnota sa môže
udávať číselne – kapnometria alebo graficky v podobe krivky – kapnografia. Monitorovanie
ETCO2 môže prebiehať ako samostatné jednorazové meranie alebo kontinuálne meranie,
ktoré je súčasťou homodynamickej monitorovacej sústavy. Endexpiračná koncentrácia CO2
je za normálnych podmienok asi o 0.5 - 1 kPa (3-6 mm Hg) nižšia ako arteriálna koncentrácia
(PaCO2). Rozdiel narastá so zväčšujúcim sa mŕtvym priestorom. Kapnometria, kapnografia
znižuje nutnosť častých odberov krvi podľa Astrupa.
Kapnografy, kapnometre tieto prístroje fungujú na princípe spektrofotometrie. Pri
monitorovaní meria fotodetektor množstvo infračerveného žiarenia absorbovaného dýchacím
cestami v priebehu nádychu a výdychu. Absorpcia žiarenia sa mení v závislosti na
koncentrácii oxidu uhličitého.
Poznáme dva typy prístrojov:
Side stream (micro stream): prístroj odsáva zmes z dýchacieho okruhu tenkou hadičkou do
analyzátora. Nevýhodou je, že môže prísť ku kontaminácii vydychovanej zmesi čerstvou
zmesou a merania je realizované s malým časovým oneskorením.
Main stream: meracia komôrka ja priamo súčasťou dýchacieho okruhu. Nevýhodou je, že
zväčšuje mŕtvy priestor a mechanické čidlo konštrukcie zaťažuje okruh v blízkosti pacienta.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
45
Obrázok 33 Side stream kapnograf (Syrovátka, Deyl , 2001)
Obrázok 34 Main stream kapnograf
(Syrovátka, Deyl , 2001)
Indikácie pre monitorovanie:
-
detekcia správnej intubácie
-
neinvazívne sledovanie tenzie alveolárnej hladiny oxidu uhličitého
-
detekcia obnovenia srdcovej činnosti po KPCR
-
účinnosť UPV, zistiť interferenciu pacienta s ventilátorom (pridychovanie)
Príčiny zvýšenia ET CO2: zvýšenie produkcie pri teplote, sepse, hypermetabolizme,
hypoventilácia, porucha dýchacieho prístroja
Príčiny zníženia ET CO2: zníženie produkcie pri podchladení, zastavenie obehu, pľúcny
embolizácia, hypotenzia, hyperventilácia (zmeny nastupujú pomaly a plynule), poruchy
výmeny plynov pri pľúcnom zlyhávaní (zmeny nastupujú veľmi rýchlo), porucha ventilátora
(prisávanie vzduchu z okolia), nesprávna intubácia.
Zmeny na kapnografickej krivke: sklon vzostupnej časti kapnografickej krivky znázorňuje
dynamiku výdychu a hlavne pri riadenej ventilácii nepriamo odpovedá priechodnosti
dýchacích ciest. Nepravidelná krivka pri riadenej ventilácie – prejav interferencie
s ventilátorom. Pozvoľný
nárast krivky (t.j. expiračná fáza) je typická pre chronickú
obštrukčnú bronchopulmonálnu chorobu.
Príprava pacienta spočíva vo vysvetlení výkonu pacientovi (ak je pri vedomí). V prípade, že
je pacient v bezvedomí na UPV, kapnometria, príp. kapnografia si nevyžaduje špeciálnu
prípravu. Príprava spočíva len v prekontrolovaní funkčnosti kapnometra, prekalibrovanie
prístroja podľa odporúčania výrobcu s kalibračným plynom s presne definovanou
koncentráciou CO2 a zapojenie do okruhu ventilátora podľa typu kapnometra.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
46
Počas monitorovania záchranár sleduje tvar krivky, venuje pozornosť náhlym vzostupom
alebo poklesom hodnoty ET CO2. Zmenu ET CO2 o 10 % je potrebné hlásiť lekárovi.
Záchranár musí pravidelne kontrolovať snímač, prítomnosť znečistenia (hlienov, spúta,
vody). Okrem samotného ET CO2 je dôležité monitorovať aj ostatné vitálne funkcie.
Monitorovanie ET CO2 je zväčša realizované pacientom na UPV, preto monitorovanie končí
extubáciou príp. dekanyláciou pacienta. Špeciálna starostlivosť o pacienta nie je nutná.
Komplikácie nie sú známe.
Špeciálne upozornenie
U pacientov so zastavením obehu klesá ET CO2 k nule. Mierny vzostup je dôkazom účinnej
KPR, prudký vzostup je prejavom hemodynamicky účinnej akcia srdca
a kompenzácie
respiračnej acidózy.
6.2 Kardiovaskulárny systém
Monitorovanie EKG
Monitorovanie EKG je základom monitorovania srdcového systému. Údaje získané z EKG
nás informujú o srdcovej frekvencii, srdcovom rytme, ischemických zmenách, účinkoch
liekov, funkcii kardiostimulátora a pod. Na monitore, kde je možné sledovať len jednu EKG
krivku, nastavujeme záznam odpovedajúci zvodu číslo II., pretože je tam najlepšie viditeľná
vlna P. Štandardne sa používa troj alebo päťzvodového EKG. Hoci nám kontinuálne
monitorovanie poskytuje cenné informácie o činnosti KVS, je nevyhnutné u pacientov
natočiť štandardné 12 – zvodové EKG.
Princíp EKG záznamu je založený na snímaní elektrických signálov, ktoré spôsobujú
zmršťovanie svalov. Tie pre všetky svaly tela, okrem srdca, prichádzajú z mozgu a sú k
svalom vedené pomocou nervov. Srdce tvorí výnimku – vytvára si vlastné elektrické
impulzy. Túto elektrickú aktivitu srdca je možné zmerať pomocou z bodov rozmiestených po
tele.
Špeciálna príprava na monitorovanie EKG nie je potrebná. Správna interpretácia výsledkov
však závisí od správnej polohy samolepiacich EKG elektród, preto problémom môže byť
nedostatočné priľnutie elektród, čo môže byť ovplyvnené napr. ochlpením, nadmerným
potením alebo znečistením hrudníka. V príprave je preto potrebné eliminovať tieto vplyvy.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
47
Obrázok 35 EKG záznamy porúch srdcového rytmu (Nečas, 2007)
Komplikácie - je to neinvazívna metóda, pri ktorej sa nevyskytujú závažné komplikácie,
okrem komplikácií, ktoré súvisia s nesprávnou interpretáciou výsledkov. Najčastejšou
komplikáciu priamo súvisiacou s monitoringom EKG je podráždenie a začervenanie pokožky
pri dlhšom nalepení elektród.
Monitorovanie TK
Krvný tlak (TK) je hydrostatický tlak, vyvíjaný krvou na steny ciev.
Tlak krvi má
výpovednú hodnotu o funkčnosti srdca a stave ciev. Akákoľvek porucha jedného alebo
druhého sa na tlaku krvi prejaví. Samotné vyšetrenie tlaku krvi
v prednemocničnej
starostlivosti sa vykonáva digitálnymi tlakomermi, ktorú sú súčasťou monitoru. Princíp
merania pozostáva z nafúknutia manžety na vyšší tlak, ako je v cievach, nastane prerušenie
prúdenia krvi. Pomalé vypúšťanie vzduchu z manžety, a teda aj znižovaním tlaku, umožňuje
prístroju zachytiť nástup tzv. Korotkovových šelestov, ktoré sa objavujú vtedy, keď sa tlak v
cievach vyrovná s tlakom v manžete. Tento tlak sa nazýva systolický tlak, ktorý sa stratí pri
ďalšom uvoľňovaní vzduchu z manžety (znižovaní tlaku). Nameraný tlak v momente, kedy sa
stratia šelesty, sa nazýva diastolický tlak. Digitálne meranie TK je plne automatické a miesto
ortuťovej stupnice je používaný počítačový procesor a výsledok merania tlaku krvi sa zobrazí
na digitálnom displeji.
Vyšetrenie TK nevyžaduje žiadnu mimoriadnu prípravu. Dôležité je správny výber veľkosti
manžety podľa obvodu ramena a jej naloženie. Na obnaženú ruku sa umiestni manžeta nad
lakťovú jamku. Na manžetách digitálnych tlakomerov je označené miesto a. brachialis.
Manžetu je potrebné navinúť tak, aby označené miesto bolo umiestnené nad priebehom
artérie. Označené miesto je nutné priložiť v mieste priebehu artérie.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
48
Monitorovanie pulzovej frekvencie
Pulzová frekvencia je veľmi dôležitým ukazovateľom činnosti KVS systému. Samotný pulz
(tep) je tlaková vlna, ktorá vzniká napnutím steny cievy vplyvom zrýchleného prúdenia krvi
pri vypudením krvi z ľavej srdečnej komory do aorty. Zmena pulzovej frekvencie veľmi úzko
súvisí so zmenami zdravotného stavu.
Priemerný srdečný pulz má hodnotu okolo 72 úderov za minútu, u ľudí s dobrou fyzickou
kondíciou a u športovcov aj nižší - okolo 40 úderov za minútu.
Bradykardia je stav, keď je rytmus srdca pomalý pod 60 úderov za minútu. Príčinou môže
byť nesprávna funkcia SA uzla, predsieňovo-komorová blokáda a pod. Srdcové komory sa
počas bradykardie nesťahujú dostatočne často a nie sú schopné dodať potrebný objem krvi do
tela. K základným príznakom bradykardie patria únava a časté mdloby. Úplná predsieňovokomorová blokáda môže viesť k zastaveniu srdca a v dôsledku nedokrvenia mozgu k
odpadnutiu a náhlej smrti.
Tachykardia je zrýchlený pulz. Môže sa vyskytnúť aj fyziologicky, pri psychickej
a fyzickej záťaži. Patologicky sa vyskytuje
pri poruchách na samotnom srdci, najmä
prevodovom systéme, ale aj pri iných závažných život ohrozujúcich stavoch napr. šok.
V prípade, že nemáme dostupný monitor, pulz je možné nahmatať na väčších tepnách
umiestnených blízko pod povrchom tela, najlepšie na miestach, kde je artéria podložená
kosťou. Najčastejším miestom palpácie je arteria carotis, arteria radialis, arteria ulnaris,
arteria femoralis.
Pri dostupnosti monitora môžeme využiť na zistenie srdcovej frekvencie pulznú oxymetriu,
kde súčasne monitorujeme SpO2 a frekvenciu srdca.
Srdcová frekvencia snímaná zo saturačného klipu
Pulzný oxymeter detekuje prítomnosť prsta v meracej jednotke a automaticky rozsvieti
displej. Po stabilizácii signálu (asi 10 s) sa odčítavajú hodnoty saturácie krvi kyslíkom a
frekvencie srdca na displeji. Dôležitá je kontrola a správna interpretácia výsledkov. Pulzová
frekvencia snímaná pulzným oxymetrom by sa mala zhodovať s pulzovou frekvenciou
snímanou z EKG. V prípade, že sa frekvencie nezhodujú, nemôžeme výsledky saturácie
považovať za presné.
Komplikácie - je to neinvazívna metóda, pri ktorej sa nevyskytujú komplikácie. Komplikácie
môžu nastať iba pri zlej interpretácii výsledkov.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
49
Srdcová frekvencia snímaná z EKG
Pri monitorovaní srdcovej frekvencie z EKG používame 3-zvodové alebo 5-zvodové
samolepiace elektródy. Monitor analyzuje EKG krivku a numericky znázorňuje srdcovú
frekvenciu :
- meraním intervalov P - P (frekvencia predsiení)
- meraním intervalov R - R (frekvencia komôr)
Špeciálna príprava na monitorovanie srdcovej frekvencie z EKG nie je potrebná. Správna
interpretácia výsledkov závisí od správnej polohy samolepiacich EKG elektród, preto musia
byť splnené všetky podmienky ako pri EKG monitoringu.
Kontrolné otázky a úlohy
1.
Objasnite rozdiely dychovej frekvencie, hĺbky a rytmusu respirácie.
2.
Aké komplikácie môžu vzniknúť pri meraní oxymetrie pulzným oxymetrom.
3.
Vysvetlite rozdiel medzi kapnometrom a kapnografom.
4.
Prakticky vykonajte natočenie a zhotovenie záznamu EKG.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
50
7 Intraoseálne podávanie liečiv v záchranných službách
Ciele

Poznať zásady pri zavádzaní intraoseálnej ihly
ako súčasť kompetencií
zdravotníckeho záchranára.

Poznať anatómiu miesta vpichu a rozpoznať riziká pri nesprávnom zavádzaní
intraoseálnej ihly.

Poznať indikácie a kontraindikácie pri zavádzaní a podávaní liečiv do intraoseálneho
prístupu.

Rozpoznať osobitosti podania u dospelého a detí.
V rámci urgentnej zdravotnej starostlivosti sa medzi techniku podávania liečiv do organizmu
zaradil nový prístup, ktorý nie je štandardný ale je porovnateľný z periférným prístupom a to
intraoseálny prístup.
Ide o spoľahlivý prístup do kostnej drene dlhých kostí (epifýzy a metafýzy), ktoré svojou
anatómiou majú bohaté cievne zásobovanie, ktoré vedie priamo do cievneho riečiska dokáže
okamžité podanie väčšieho množstva tekutín do organizmu.
Výhoda intraoseálneho podania je v rýchlom zavedení pri časovej tiesni, v jednoduchej
manipulácii (v prípade nastreľovacie ihly) a ktorá je zvlášť v urgentnej zdravotnej
starostlivosti dôležitá.
Indikácia podania osoby v bezprostredne život ohrozujúcich stavoch (napr. KPR,
kvantitatívne poruchy vedomia, popáleniny, astmatický a epileptický záchvat, všetky štádia
šoku, polytrauma....)
Lokalizácia vpichu: proximálná tíbia, distálny femur, hlavice humeru, distálny radius.
Pri zavádzaní je dôležité nezabudnúť, že
epifýza je oddelená od metafýzy rastovou
platničkou – dané miesto je kritické a pri zavádzaní intraoseálnej ihly sa danému miestu
musíme vyhnúť, aby nedošlo k jeho poškodeniu.
Dreňová dutina dlhých kostí v skutočnosti obsahuje tzv. ,,nekolabovateľne" žily, pretože sú
podporované kostnou matrix. Aplikované liečivá aplikované intraoseálnym podaním sa
rýchlo dostávajú do obehu a rýchlo vedia doplniť chýbajúci objem tekutín.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
51
Obrázok 36 Anatómia dlhej kosti (Rossetti, Thompson, Miller, 1985)
Indikácie podania. Podanie liečiv intraoseálne je indikované v život ohrozujúcich stavoch
(šok, ktorý je spôsobený traumou alebo dehydratáciou, zastavenie krvného obehu,
popáleniny, astmatický záchvat...) a v prípade kedy zavedenie periférneho katétra bolo trikrát
neúspešné.
Kontraindikácie podania

osteopetrosis (mramorová kosť)

osteogenesis imperfecta (tzv. krehká kosť)

zlomenina v mieste vpichu

zápal v mieste vpichu
Aplikácia liečiv
Do intraoseálneho prístupu môžu byť podávané všetky roztoky a lieky, ktoré podávame aj
venózne (kryštaloidy a koloidy, adrenalín, amiodaron, analgetiká, celkové anestetiká,
katecholamíny, bikarbonát sódny, a iné...).
Neodporúča sa podávať 40% glukóza, z dôvodu možného poškodenia tkaniva.
Typ intraoseálnej ihly
Manuálna aplikácia – daná aplikácia je určená len pre dospelých. Ihla sa zavádza krúživým,
pohybom na správne zvolenom mieste.
Mechanická aplikácia – v práci najčastejšie zvolená vystrelovacia, po priložení na dané
miesto mechanicky upevním ihlu.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
52
Obrázok 37 Mechanická ihla (BIG sytém, 2011)
Obrázok 38 Manuálna ihla (BIG sytém, 2011)
Pomôcky na zaistenie intraoseálneho prístupu
Dezinfekčný roztok, jednorazové rukavice, lokálne anestetikum (pri RZP nie je povinné),
intraoseálna ihla ( vystreľovacia alebo ručná), striekačka, spojovacia hadička, sterilné
prekrytie, leukoplast, fyziologický roztok.
Technika zavádzania intraoseálnej infúzie
1. informovať pacienta o výkone (ak je pri vedomí),
2. imobilizujeme končatinu (mierne extrarotovaná),
3. miesto vpich vydezinfikujeme aseptickým roztokom – dvakrát , ak je pacient pri
vedomí v posádke RLP aplikovať lokálne anestetikum,
4. palpačne určím miesto aplikácie

detský pacient – proximálna časť tíbie – 2cm mediálne a 1cm nadol pod
tuberositas tibie (výbežok),

dospelý pacient – proximálna časť tíbie – 2cm mediálne a 2cm nahor pod
tuberositas tibie (výbežok),
5. priložíme intraoseál a aplikujeme podľa typu ihly,

ručná ihla – vyvynieme tlak na ihlu a spolu s točivým pohybom dovtedy, kým sa
nezaznamená pokles odporu,

vystrelovacia ihla – priložíme ihlu, uvoľníme poistku a zatlačením vystrelíme
ihlu,
6. keď je ihla zavedená na správnom mieste, odstráni sa mandrén, naložíme striekačku
a aspirujeme obsah kostnej drene (potvrdím umiestnenie ihly),
7. miesto vpichu prekryjeme a upevníme ku končatine.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
53
Obrázok 39 Miesto zavedenia (Rossetti, Thompson, Miller, 1985)
Správnosť zavedenia
Zavedenie je úspešné, ak po aspirácii je ihla v kostnej dreni (pri zavedení počujeme zvuk pri
prieniku kostnou hmotou), dobrá fixácia, potvrdenie aspiráciou a voľný prienik infúzie bez
vznikajúceho infiltrátu.
Upozornenie!!!
Nesprávne zvolené miesto – ak by bola ihla zavedená proximálnejšie hrozí nebezpečenstvo
poškodenia rastových zón a ak distálnejšie, kosť v tomto bode je pevnejśia a penetrácia je
komplikovanejšia.
V prípade neúspešného zavedenia – ak aj po zavedení nie je možná aplikácia, daný prístup
sterilne
prekryjeme
a ihla
sa
extraktuje
až
v nemocničnom
zariadení.
Kontrolné otázky a úlohy
1. Porovnanie indikácie a kontraindikácie aplikácie podania intraoseálnej ihly.
2. Vo dvojici sa nacvičte lokalizáciu miesta vpichu.
3. Nacvičujte správnu techniku zavedenia.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
54
Použitá literatúra:
ADAMS, B. 1999. Sestra a akutní stavy od A po Z. Praha : Grada 1999. 488 s. ISBN 80–
7169–893–8.
BUCHANCOVÁ, J. a kolektív. 2003. Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin:
Vydavateľstvo, 2003.1132 s. ISBN 80-8063-113-1.
BYDŽOVSKÝ, J. 2010. Tabulky pro medicínu prvního kontaktu. Praha: Triton, 239 s. ISBN
9788073873516.
DOBIÁŠ, V. 2006. Prednemocničná zdravotná starostlivosť. Martin: Vydavateľstvo Osveta,
2006. 157 s. ISBN 80-8063-214-6.
DOBIÁŠ, V. 2007. Prednemocničná urgentná medicína. Martin: Vydavateľstvo Osveta,
2007. 381 s. ISBN 978-80-8063-255-7.
D'URBANO, J. 2009. Capnography - The "Other" Vital Sign (Part-1). [online]. 2009.
[citované 10.10.2011]. Dostupné na: http://www.rtspace.com/profiles/blogs/capnographythe-other-vital
FRANĚK, O. 2007. Limity přístrojového vyšetřování a monitorování v PNP. [online]. ZZS
HMP
–
ÚSZS,
2007.
[citované
1.3.2010].
Dostupné
na:
http://www.zachrannasluzba.cz/odborna/moni_text.htm
HABALOVÁ, J. at al. 2010 Využití regionální mozgové symetrie jako neinvazivní metody ke
sledovaní pacientů v neurointenzívni péči. In: Cesk slov. Neurolo.,2010, 73/106, 285-293.
HAMAN, P. 2010. Základy EKG. [online]. Plzeň, 2010. [citované 3.10.2011]. Dostupné na:
http://ekg.kvalitne.cz/obsah.htm
HERVEY, T. K.- McHALE, J. V. 2004. Health Law and the European Union. Cambridge
University Press, 2004 . 540 s. ISBN 0 521 605245.
KAPOUNOVÁ, G. 2007. Ošetřovatelství v intenzívní péči. Praha : Grada. 2007. 350s. ISBN
978-80-247 1830-9.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
55
KLENER, P., et al. 2006. Propedeutika ve vnitřním lékařství. Praha : Galén, 2. Vydanie.
2006. 325 s. ISBN 8072624296
KRÁLINSKÝ, K.- PETRÍK, O.- GENŠOR. F., et al. 2008. Urgentni medicína, In: 4/2008,
Urgentná medicína, roč. 11, 2008, č.3, s. 27 – 29. ISBN 1212-1924.
Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách
na
pracovisko.
[online].
[citované
1.3.2010].
Dostupné
na:
<
http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/
Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. [online]. [citované 1.3.2010]. Dostupné
na: < www.employment.gov.sk>
Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a
používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov [online]. [citované 1.3.2010].
Dostupné na: < http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/
NEČAS, E., et al. 2007. Patologická fyziologie orgánových systémů 1. Praha : Univerzita
Karlova , 1. vydanie. 2007. 377 s. ISBN 9788024606156.
ROSSETTI, V. - THOMPSON, B.M. - MILLER, J. et al: 1985. Intraosseous infusion: An
alternative route of pediatric intravascular access. [online]. citované 10.10.2010. Dostupné
na: < http://emedicine.medscape.com/article/908610-overview >
RŮŽIČKA, J. a kol. 2007. Transkutánní oxymetrie. In: Pracov. Lék., 59, No. 1-2, 2007, s.
43-45.
SYROVÁTKA, L.- DEYL ,I. 2001. Přínos kapnometrie v PNP. In: Anest. intenziv. med.,
2001. č. 3. s. 151-154.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
56
The Royal Children's Hospital. Victoria. Intraosseous Access. [online]. citované
10.10.2010.
Dostupné
na
internete:
<
http://www.rch.org.au/clinicalguide/cpg.cfm?doc_id=9747>
TÖRÖK, P. 2006. Základné diagnostické a terapeutické postupy - vrátane KPR pri
niektorých náhlych stavoch bezprostredne ohrozujúcich život. Interný materiál Vranovskej
nemocnice, n.o., 2006. 46 s.
TRENKLER, Š. 2010. Odporúčania Európskej resuscitačnej rady pre resuscitáciu 2010.
online. citované 13.06.2010. Dostupné na: http://www.ssaim.sk/.
URBANOVÁ, A. 2010. Zásady ochrany zdravia pri práci v ambulancii rýchlej zdravotnej
pomoci. Bratislava 50 s.
Vestník MZ SR, čiastka 10 - 12. Normatívna časť: Výnos Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe. Dňa
20 marca 2009, ročník 57.
Vyhláška č.30/2006 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe zo
dňa
9.
januára
2006.
online.
citované
10.2.2010.
Dostupné
na:
<http://www.zbierka.sk/zz/predpisy>
Vyhláška č. 334/2010 Z. z., Vyhláška č. 334/2008 ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 321/2005 Z.z. o rozsahu praxe
v niektorých zdravotníckych povolaniach zo dňa 9 júla 2010. online. citované 10.2.2010.
Dostupné na: < http://portal.gov.sk >
Vyhláška č. 553/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku
zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia zo dňa 27. augusta 2007. online.
citované 10.2.2010. Dostupné na: < http://www.uvzsr.sk >
Vyhláška č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole
prenosných ochorení zo dňa 10. decembra 2008. online. citované 10.2.2010. Dostupné na:
< http://www.uvzsr.sk >
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
57
Zákon č. 576/2004 Z.z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. online. citované
30.11.2007. Dostupné na: < http:// www.zzz.sk>
Zákon 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov z dňa 2. februára 2006. online. citované 10.2.2010. Dostupné na: <
http://www.zbierka.sk>
Zákon 129/2002 Z.z, o integrovanom záchrannom systéme z dňa 15. februára 2002. online.
citované 28.1.2010. Dostupné na: < http://www.zbierka.sk>
Zákon 284/2008 Z.z,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej
zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona c. 351/2005 Z. z. a
o zmene a doplnení niektorých zákonov z dňa 2. júla 2008. online. citované 28.1.2010.
Dostupné na: < http://www.zbierka.sk>
ZEMANOVÁ, K. 2005.
Jugulární oxymetrie. [online]. 5/2005, citované 28.10.2011
Dostupné na: http://www.zdn.cz/clanek/sestra/jugularni-oxymetrie-298072
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
58
Download

Techniky urgentnej zdravotnej starostlivosti - E