Pokožka
Koža, neustále obnovovaná, je viac ako len ochranný obal. Predstavuje najťažší orgán, čo do
hmotnosti (3 až 4 kg) a najväčší orgán, čo do plochy (1,5 až 2 m²) ľudského tela. Je v neustálom
kontakte s ostatnými orgánmi, môže poukazovať na dysfunkcie, alebo patologické stavy, ktoré sú
iného, ako kožného pôvodu.
Koža pozostáva z troch oddelených, na seba uložených vrstiev:
Epiderma, pokožka, najvrchnejšia vrstva, je tkanivo, ktoré je tvorené predovšetkým keratinocytmi,
bunkami, ktoré sa počas životného cyklu zapĺňajú silnou, nepriepustnou látkou: keratínom (čo
vysvetľuje ochrannú funkciu kože). Pokožka tiež obsahuje melanocyty (bunky, ktoré slúžia ako
prirodzená ochrana pred slnečným žiarením a sú zodpovedné za pigmentáciu kože) a Langerhansove
bunky, ktoré sú súčasťou imunitného systému. Pokožka pozostáva zo štyroch vrstiev buniek:
bazálnej (najhlbšia), slizničnej, granulovanej a zrohovatenej vrstvy (najvrchnejšia).
Derma je spojivové tkanivo pokožky s rôznou hrúbkou, ktoré obsahuje krvné cievy, mnoho buniek
zodpovedných za imunitu, potné žľazy, folikuly mazových žliaz, zmyslové receptory, ktoré reagujú na
tlak, alebo teplotu a nervové zakončenia reagujúce na bolesť. Hlavnými zložkami pokožky sú kolagén
a elastínové vlákna, ktoré zaručujú pevnosť, pružnosť a elasticitu pokožky, ako aj jej podpornú
funkciu.
Hypoderma, ktorá sa nachádza pod dermou, je tukové tkanivo, viac menej závislé od jednotlivca
alebo časti tela. Tvorí dôležitú zásobu energie tela.
Pokožku a starostlivosť o ňu môžeme rozdeliť do týchto kategórii:
Citlivá pokožka
Citlivá, netolerantná pokožka reaguje komplikovanejšie ako normálna, je hyperaktívna. Patria k nej
pocity pichania, pálenia, bodania akoby špendlíkom a ihlou a svrbenie (menej časté). Tieto nepríjemné
pocity sú niekedy spojené so začervenaním a zdá sa, že sú opakujúcou sa reakciou na rôzne podnety,
ktoré by za normálnych okolností nemali spôsobovať žiadne podráždenie: fyzikálne (ÚV lúče, teplo,
chlad, vietor...), chemické (kozmetika, mydlo, voda, znečistenie...), psychologické (stres, emócie...) a
hormonálne (menštruačný cyklus...). Citlivá, netolerantná pokožka preto reaguje na podnety, ktoré
nemajú na ostatné typy pokožky žiadny vplyv. Táto precitlivenosť je výsledkom zníženia prahu
tolerancie pokožky. Čím je prah tolerancie nižší, tým je pokožka citlivejšia. Za toto zníženie prahu
tolerancie a následnú precitlivenosť sú zodpovedné dva hlavné faktory. U jedincov s citlivou,
netolerantnou pokožkou je predovšetkým poškodená jej bariérová funkcia. Tento fenomén vedie k
dehydratácii pokožky a k možnému prieniku potenciálnych dráždivých faktorov. Citlivá, netolerantná
pokožka je charakteristická tiež nadmernou tvorbou voľných radikálov, ako aj abnormálne vysokou
sekréciou cytokínov, molekúl stojacich na začiatku zápalovej reakcie.
Dehydrovaná a citlivá pokožka
Pleť, rovnako ako aj naše telo, potrebuje prísun vody. Dobre hydratovaná pleť vyžaduje každodennú
starostlivosť. Predídeme tak aj prvým známkam starnutia. Hydratácia je pre pokožku prvoradou
potrebou, bez nej nastávajú mnohé problémy. Dehydrovaná pokožka je chúlostivejšia, menej pružná,
ochabnutá a náchylnejšia na vrásky. Navyše pôsobí unavene, svrbí, je začervenaná a stáva sa
citlivejšou. Keď teda poskytujete pleti čo najväčšiu hydratáciu, posilníte ju a chránite ju pred
starnutím, precitlivenosťou a vonkajšími škodlivými vplyvmi. Dehydrovanej pleti nechýba voda, ale
hydroskopické látky, ktoré ju viažu. Pri normálnom procese bunkovej obnovy tieto látky miznú a
organizmus často nie je schopný vytvoriť nové, následkom toho je pleť dehydrovaná. Pre pokožku sú
typické nepríjemné pocity a pocity napätia, ktoré majú rôznu intenzitu a frekvenciu, pleť stráca svoj
prirodzený lesk. Následne sa stáva zraniteľnejšou a reaktívnejšou. Problémy môžu byť rôzneho
pôvodu: faktory životného prostredia (znečistenie, klimatizácia...), klimatické podmienky (vietor,
zmeny teploty, slnečné žiarenie). Príčinou dehydrovanej pokožky môžu byť tiež psychické problémy a
hormonálne poruchy, rovnako ako aj prirodzený proces starnutia.
Mastná pokožka
Zodpovedné sú tri navzájom súvisiace faktory: hyperseborea, hyperkeratinizácia a bakteriálna
proliferácia.
 Hyperseborea: je nadmerná produkcia kožného mazu spôsobená hormonálnou aktivitou, ktorá je
typická pre pubertu. Pokožka sa mení na mastnú a ligotavú
 Hyperkeratinizácia: je nadmerné delenie buniek pokožky, ktoré vedie k zrohovateniu pokožky, čo
bráni úniku kožného mazu. Vznikajú typické prejavy -komedóny, ktoré sú buď otvorené, známe
ako “uhry“, alebo uzavreté, ide o mikrocysty.
 Bakteriálna proliferácia: kožný maz predstavuje ideálne výživné prostredie pre určité druhy
baktérií, obzvlášť Propionibacterium acnes. Tá sa následne premnožuje vo folikuloch
produkujúcich maz. Uhry sa potom menia na bolestivé červené vyrážky nazývané pupáky.
Lesk pleti sa vyskytuje predovšetkým na tvári a nose a je spôsobený nadmernou sekréciou mazu, ktorý
vychádza z mazových žliaz a rozširuje sa po okolí pokožky. Všetky tieto nedokonalosti majú spoločný
pôvod súvisiaci s dvoma sprievodnými javmi:
 Nepravidelná sekrécia mazu
Mazové žľazy produkujú nepravidelné množstvo mazu, ktoré sa nerovnomerne rozvádza po
rôznych oblastiach tváre.
 Zmena keratinizačného procesu
Proces bunkovej obnovy už neprebieha správne. Bunky v pilosebaceóznom folikule sa odlupujú
príliš rýchlo alebo naopak príliš pomaly a spôsobujú upchatie žľazy. Vytvárajú sa zátky z mŕtvych
buniek, ktoré zabraňujú vytekaniu mazu.
Suchá pokožka
Suchá pokožka spája pocity pnutia s väčším, alebo menším stupňom suchosti kože. Rozoznávame
niekoľko rôznych typov suchosti:
 Prechodná, alebo trvalá suchosť zapríčinená vonkajšími činiteľmi: klimatické podmienky (suchá
zima, vietor, náhle klimatické zmeny), kozmetika (časté umývanie prípravkami obsahujúcimi
detergenty, škodlivá, alebo vysušujúca kozmetika).
 Suchosť súvisiaca s liekmi, ktoré sú aplikované lokálne (ošetrenie na akné, alebo ošetrenie proti
starnutiu), alebo orálne (lieky na akné, alebo na zníženie cholesterolu...)
 Trvalá suchosť spojená s prirodzeným starnutím kože. Pokožka sa stáva matnejšia a drsnejšia.
Stenčuje sa koriálna vrstva, pretože sa spomaľuje proces obnovy buniek.
Pre suchú pleť sú často charakteristické drobné vrásky a strata prirodzenej sviežosti. Táto
problematika sa často podceňuje, a pritom stačí starať sa o ňu tými najvhodnejšími prípravkami na
zjemnenie pokožky a jej osvieženie. Príčiny, ktoré vyvolávajú vznik suchej pokožky, sú rôzne.
Predovšetkým ide o genetické faktory, klimatické podmienky, ktorým je pokožka vystavená a niektoré
kožné patológie:
 Genetické predpoklady ovplyvňujú suchosť pokožky, ktorá sa prejavuje u všetkých osôb v
obdobiach, v ktorých nie sú mazové žľazy ešte alebo už aktívne (detský vek a staroba) a na
miestach, na ktorých nie sú prítomné vo veľkom množstve (nohy, predlaktia).
 Mnoho vonkajších faktorov môže pokožku vysúšať:




slnenie
extrémne klimatické podmienky (vietor, zima, teplo)
agresívne chemické prostriedky (čistidlá, rozpúšťadlá)
liečebné kúry (retinoidy, decht)
 Niektoré kožné patológie sa vo svojej extrémnej forme prejavujú ako suchosť pokožky (alebo
xeróza) sprevádzaná často šupinkami, stenčením a podráždením pokožky. Medzi najbežnejšie
patológie patria:



ichtióza
lupienka
atopická dermatitída
Download

Pokožka - studiosirius.sk