6. ŽP A JEHO REGIONÁLNE A GLOBÁLNE PROBLÉMY
6.4
27
Odpady
Za odpadové látky sa považujú látky, ktoré z ekonomických dôvodov nie je možné efektívne
využiť, alebo ktoré sa nedajú vrátiť prirodzenou degradáciou do energetického prírodného kolobehu.
Klasifikácia odpadov sa realizuje z viacerých hľadísk :
1. podľa skupenstva
plynné
kvapalné
pevné
2. podľa chemického zloženia
organické
anorganické
3. podľa pôvodu
domové
komunálne
priemyselné
poľnohospodárske
4. podľa škodlivosti
netoxické
toxické
infekčné
rádioaktívne
5. podľa vzniku
v mieste ťažby surovín
výrobky
spotreby
spracovania
likvidácia,...
Podľa medzinárodnej klasifikácie sa odpady triedia na:
1. tuhé domové odpady z domácností a služieb
Ing. Jana Mrázová, PhD., Ing. Mariana Beňová, PhD.
28
2. tuhé odpadové látky z priemyslu podľa druhu výroby
3. vraky motorových a iných vozidiel
4. tuhé odpady zo živočíšnej výroby
5. tuhé zvyšky (kaly) z čistiarní odpadových vôd
Množstvo a kvalitatívna skladba odpadov sú výrazne ovplyvňované hlavne rezortnou situáciou
národných ekonomík. Rozhodujúcimi činiteľmi množstva a zloženia odpadov sú predovšetkým skladba
surovinovej a palivo-energetickej základne regiónu, úroveň rozvoja ťažkého a spotrebného priemyslu,
stav a koncentrácia poľnohospodárskej výroby, demografická situácia územia, životná úroveň
z hľadiska spotreby materiálov a potravín.
Podľa údajov Štatistického úradu vzniklo na Slovensku v roku 2008 takmer 1,8 milióna ton
komunálnych odpadov, čo predstavuje približne 331 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa. V
porovnaní s rokom 2007 to bol nárast o 22 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa.
6.4.1 Triedenie odpadu
Papier - novinový, časopisy, knihy bez tvrdých obalov, zošity, kartóny, korešpondencia (nie
mastný a znečistený papier, obaly zo škatuľových nápojov a mlieka, alobal, kopírovací papier).
Sklo - neznečistené fľaše od nápojov a oleja, poháre zo zaváranín, ostatné sklenené obaly, rozbité
sklo (bez kovových a plastových uzáverov, nie zrkadlá, žiarivky, porcelán, mliečne sklo).
Textil - takisto sa triedi na rôzne hrubšie tkaniny, nezabúdajme aj na charitu a starým oblečením
prispejme chudobným ľuďom
Kovový šrot - neznečistené predmety kovové rôznych veľkostí a tvarov (nie chladničky,
televízory)
Bio-odpad - zvyšky z kuchyne, záhradky
Plasty - používajú sa materiály: PE-LD polyetylén (s nízkou hustotou), PE-HD polyetylén (s
vysokou hustotou), PP polypropylén, PVC polyvinylchlorid, PS polystyrén, PET polyetyléntereftalát.
Viac ako 60% obalov z plastu sa používa na balenie potravín a nápojov.
Viacvrstvové obaly z nápojov- tetra packy
Nebezpečný odpad – do predajne(chladničky, televízory, žiarivky,...),zberne
Zloženie nášho domáceho odpadu (Zloženie TKO v Košiciach podľa váhy, TU Košice 1995)
1. Papier 20 % - nadmerné používanie papiera prispieva k úbytku lesov vo svete, znásobovaniu
zásahov do lesných ekosystémov.
6. ŽP A JEHO REGIONÁLNE A GLOBÁLNE PROBLÉMY
29
2. Sklo 8 - 12 % - dá sa dobre recyklovať. Napriek tomu len asi 1 z 20-tich fliaš v SR je dnes
recyklovaná. Výroba nového skla vyžaduje väčšie množstvo energie a zvýšenú ťažbu
neobnoviteľného zdroja.
3. Organické látky (bioodpad) 44,5 % - státisíce ton zeleninových a ovocných šupiek, záhradného
odpadu, zelene, zvyškov jedál sú každoročne vyhadzované do smetia. Zmiešané z ostatnými
zložkami komunálnych odpadov zhoršujú ich negatívny vplyv na skládkach i spaľovniach.
Pritom môžu byť ľahko premenené kompostovaním na dobré hnojivo.
4. Plasty 7 - 9 % (objemom viac) - plast je vyrobený z neobnoviteľnej ropy, ktorej známe zásoby
sa odhadujú na cca 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do morských a povrchových vôd
3,5 milióna ton ropy. Plasty sa dlhodobo biologicky nerozkladajú desiatky až stovky rokov. Pri
spaľovaní niektorých druhov unikajú do ovzdušia škodlivé látky (napr. PVC).
5. Kovy 4 - 5 % - železo, hliník, cín... používané na plechovky, obaly, vrchnáky, fólie a pod. sú
tiež z obmedzených zdrojov, ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne
poškodzuje prírodu.
6. Textil 4 % - mnoho starých šiat môže byť užitočná iným, alebo pomôcť v charite, zničený textil
môžeme ponúkať niektorým výrobcom danej látky, alebo sa môže využívať po spracovaní na
tkanie kobercov a doplnkov. Veľká časť dnes napriek tomu končí ako odpad.
7. Drevo, guma, koža 3 %
8. Nebezpečné odpady 1 %. V SR už dnes vieme recyklovať z nebezpečných odpadov
akumulátory, žiarivky a výbojky a je možné zabezpečiť technológiu aj pre ďalšie zložky NO.
Zatiaľ sa nedosahuje plná vyťaženosť ani jestvujúcich recyklačných kapacít a mnohé
nebezpečné odpady sa namiesto recyklácie vyhadzujú na skládky, do spaľovní, niekedy
dokonca i na čierne skládky do prírody.
9. Anorganické látky 4 % - mnoho skál, piesku, štrku z demolácií, baní a pod. je premrhaných,
keď končia ako odpad na skládkach - mnohé by sa ešte mohli opätovne použiť ako vhodný
stavebný materiál.
6.4.2 Recyklácia
Recyklácia je opätovné využívanie odpadov. Je dôležitou súčasťou presadzovania trvalo
udržateľného rozvoja v odpadovom hospodárstve. Recykláciu možno v najširšom mysle slova
definovať ako opätovné použitie akéhokoľvek materiálu.
Podľa zákona č. 223/2001 Z.z. obce okrem povinnosti držiteľa odpadu a povinnosti vypracovať
Programy odpadového hospodárstva (POH) sú povinné zaviesť vhodný systém zberu odpadov a
zabezpečiť, alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov (KO) vznikajúcich na jej území na
účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich
Ing. Jana Mrázová, PhD., Ing. Mariana Beňová, PhD.
30
systému zberu KO a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky KO v
rámci separovaného zberu. Obce sú povinné zabezpečiť podľa potreby zber a prepravu objemných
odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia oddelene od vytriedených odpadov s domácností
s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov. Pôvodca KO a drobných stavebných odpadov (je
tu zahrnutý aj občan) je povinný:
1. zapojiť sa do systému zberu komunálneho odpadu v obci
2. užívať zberné nádoby systému zberu KO v obci
3. ukladať KO alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na
miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu KO.
Podľa Štatistického úradu predstavovalo množstvo vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu
v roku 2008 takmer 25 kg na jedného obyvateľa, čo je oproti roku 2007 nárast o približne 9
kilogramov. Množstvo zhodnoteného komunálneho odpadu sa zvýšilo na úroveň 58 kg na obyvateľa.
Recyklácia triedeného (separovaného) odpadu
Papier - pri výrobe papiera sa dnes používa až ½ odpadového papiera - na obaly a kartóny na
prepravu, zošity a pod.
Sklo - po vyčistení sa a triedení drví, taví a vyrábajú sa nové fľaše... (Výroba nového skla vyžaduje
väčšie množstvo energie a zvýšenú ťažbu neobnoviteľného zdroja)
Textil – nové textilné výrobky
Kovový šrot – opätovné spracovanie
Bio-odpad - použitie do kompostu zúrodnenie pôdy, naopak na skládke prispievajú k znečisteniu
Plasty - PE sa znovu používa na odpadkové vrecká a odpadové koše, PVC na výrobu tyčí, trubiek,
plastový nábytok, plastové fľaše z PET sa môžu vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky, roztaviť a
vyrobiť vlákna na tkaniny a nábytok - je možné spracovávať aj zmiešané a znečistené plastové
obaly - nahrádzajú ťažké topné oleje pri výrobe cementu či železa - nebezpečné je uvoľnenie
nečistôt a jedovatých látok do ovzdušia. Recyklácia plastov je možná po veľmi dôkladnom
pretriedení, lebo vlastnosti granulátu získaného z odpadového plastu (látky, z ktorej sa zasa
plastový obal vyrobí) sa líšia od vlastností novej suroviny. Počet recyklácií aj množstvo plastových
obalov vhodných k recyklácii je preto obmedzený.
Viacvrstvové obaly z nápojov - opätovné spracovanie, použitie na zatepľovanie a pod., VKV obaly
sú spracovávané aj v SR
Nebezpečný odpad - V SR už dnes vieme recyklovať na akumulátory, žiarivky a výbojky
6. ŽP A JEHO REGIONÁLNE A GLOBÁLNE PROBLÉMY
31
Triedený odpad určený na recykláciu sa odovzdáva do zberných nádob, ktoré sú u nás farebne
odlíšené: papier - modrá farba, sklo - zelená farba, plasty - žltá farba, kovový odpad - červená farba,
netriedený komunálny odpad - čierna farba; alebo do špecializovaných zberných zariadení.
Až 98,8 % komunálnych odpadov v SR je "zneškodňovaných", z toho 91,4% skládkovaním a 7,4%
spaľovaním a len okolo 1,2 % je recyklovaných, pričom 0,4% sa využíva ako druhotná surovina a
0,8% je kompostovaných prípadne ináč využívaná. Drvivá väčšina z tých 91,4 % je zahrabávaná do
jám s dočasným tesnením nazývaných skládky. Najhoršie je vyhodiť odpady voľne v prírode na
verejné priestranstvo - tzv. čierne alebo divoké skládky (kde nič nebráni úniku škodlivých látok do
prostredia), veľmi nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo v záhradách
(dochádza k nedokonalému horeniu, pri ktorom vzniká zvýšené množstvo škodlivých látok Nespaľujte odpady v domácnosti). Avšak ani vyhodenie do smetných košov na zmesové odpady nie je
omnoho lepším riešením. Odtiaľ totiž putujú na skládky (riadené) a do spaľovní, ktoré aj však aj pri
najmodernejších technológiách majú niektoré škodlivé dopady na ľudí.
6.4.3 Skládky
Skládka je miesto, ktoré znehodnocuje estetický vzhľad krajiny. Zaberá úrodnú pôdu alebo časť
prírody (každá tona komunálneho odpadu zaberie 1 až niekoľko m3 životného priestoru) a znižuje
bonitu - úrodnosť pôdy v okolí. Ďalším škodlivým javom je zvýšené množstvo dopravy na a zo
skládky. Problémy znečisťovania zo skládok môžu byť vyriešené, len ak na nej budú končiť iba inertné
a nie škodlivé zložky. Je potrebné vyseparovať organické zložky, všetky recyklovateľné zložky a
odstraňovať používanie škodlivých látok.
V SR bolo r. 1996 v prevádzke 538 skládok, z toho iba 114 vyhovovalo všetkým technickým
požiadavkám pre riadenú skládku. Ďalších 20 bolo rozostavaných.
Skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd. V
komunálnych odpadoch zmiešavame tisíce rôznych látok - organické, nebezpečné... Táto masa
chemických látok začne po zmiešaní a zahrabaní vzájomne reagovať a vytvárať množstvo zložitých
reakcií. Dodnes mnohé z nich nepoznáme. Dochádza aj k uvoľňovaniu škodlivín. Spúšťame tak
nekontrolovateľný chemicko - fyzikálny proces. Dážď presakuje cez zakopané odpady produkujúc
tekutinu zvanú priesaková voda. Tá je "obohatená" o škodlivé látky obsiahnuté v odpade a zlúčeniny
vznikajúce ich vzájomnými reakciami. Presakujúca voda môže preniknúť a znečistiť podzemné a
povrchové vody, zásobujúce ľudí pitnou vodou. Podkladanie skládok plastovými podložiami a ílovými
vrstvami (v snahe zabrániť škodlivým priesakom) nie je riešením. Tieto podložia majú obmedzenú
životnosť (max. niekoľko desiatok rokov, najlepšie pre nebezpečné odpady do 100 r.). Rozkladné
procesy vnútri skládky sú ale veľmi spomalené. V skládke je neprirodzená, nevhodná klíma pre mnohé
Ing. Jana Mrázová, PhD., Ing. Mariana Beňová, PhD.
32
rozkladné mikroorganizmy (žiadny kyslík, jedovaté prímesi). Preto ani škodliviny organickej povahy
dlho nepodliehajú biodegradácii a anorganické toxíny ostávajú nedotknuté.
Na Slovensku existuje široké spektrum názorov na legislatívu v odpadovom hospodárstve. Pri
príprave zákona o odpadoch v roku 2001 MŽP obdržalo viac ako 1700 oficiálnych pripomienok, avšak
dodnes názory odborníkov nie sú jednotné v otázke, či je daný zákon postačujúci.
6.4.4 Zdravotnícky odpad
Zdravotnícky odpad je osobitnou kategóriou odpadov – nesprávnym nakladaním by mohlo dôjsť k
rôznym nákazám a infekciám veľkých rozsahov.
Zdravotnícky odpad je odpad zo zdravotníctva – t.j. odpad pochádzajúci zo zdravotníckych
zariadení, výskumných ústavov a laboratórií. K jeho vzniku môže ďalej dochádzať i pri činnosti
menšieho rozsahu alebo v malom zariadení, vrátane zdravotníckej starostlivosti v domácom prostredí.
Z hľadiska prevencie pred šírením infekcií a ochrany ŽP je od samého začiatku nevyhnutné
oddeľovať infekčnú a farmaceutickú zložku odpadu od iných typov (napr. kvety, obalové materiály,
jedlo,…), t.j. od bežného komunálneho odpadu v zdravotníctve.
Kategórie zdravotníckeho odpadu
Podľa vyhlášky MŽP SR č.284/2001 Z.z. sa zdravotnícky odpad delí na:
nerizikový – takmer rovnaký ako mestský odpad (zvyčajne tvorí 80%)
rizikový (nebezpečný)
– ostrý odpad (injekčné ihly, skalpely, atď);
– infekčný odpad (krv a krvné produkty, predmety kontaminované krvou, sérom a plazmou,
mikrobiálne kultúry, odpad od vysoko infekčných pacientov, nespotrebované živé vakcíny, ...);
– anatomický odpad (z ľudských a zvieracích tkanív a tekutín);
– chemický odpad (rozpúšťadlá, reagencie vývojok, batérie ako aj chemikálie pre technické účely);
– farmaceutický odpad (všetky druhy exspirovaných liečiv a zvyšky liekov z chemoterapie);
– rádioaktívny odpad (pri ošetreniach pacientov s rakovinou, diagnostické činnosti a laboratóriá);
– obaly od sprejov (tlakové nádoby, ...)
Zneškodňovanie zdravotníckeho odpadu
Cieľom úpravy odpadu je v max miere obmedziť ohrozenie ľudského zdravia, t.j. zamedziť šírenie
patogénnych mikroorganizmov v prostredí, znížiť nebezpečenstvo poranenia o infekčný materiál a
znemožniť opätovné použitie kontaminovaného materiálu (napr. ihiel).
6. ŽP A JEHO REGIONÁLNE A GLOBÁLNE PROBLÉMY
33
Druhy zneškodnení:
1. Spaľovanie v spaľovni nebezpečných odpadov (výhoda – zničenie všetkých mikroorganizmov a
zmenšenie objemu, nevýhoda – spaliny)
2. Dezinfekčné metódy (tepelná dezinfekcia = parou, autoklávovanie, pôsobením mikrovĺn;
chemická dezinfekcia; ďalšie spôsoby zatiaľ neúčinné - rtg alebo gama žiarenie)
3. Uloženie na skládku (v SR sa neuprednostňuje)
4. Spopolnenie v krematóriu (v SR sa zatiaľ nevyužíva – v EU áno)
Ing. Jana Mrázová, PhD., Ing. Mariana Beňová, PhD.
Download

06C