VV service, s.r.o., Nitrianska ul. č. 15, 942 01 Šurany,
IČO: 46 294 392, licencia číslo POP 000118
Odborná príprava na skúšku typu S
Text neprešiel jazykovou úpravou a je určený len pre účely kurzov odbornej spôsobilosti
spoločnosti VV service, s.r.o..
01/2015
Testové otázky
Súkromná bezpečnosť
1.
Zákon o súkromnej bezpečnosti upravuje poskytovanie služieb v oblasti
a) súkromnej bezpečnosti
b) civilnej bezpečnosti
c) bezpečnosti v premávke na pozemných komunikáciách
2.
Výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a kontroly Policajným
zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti je upravený v zákone o
a) civilných bezpečnostných službách
b) Policajnom zbore
c) súkromnej bezpečnosti
3.
Súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje ako
a) bezpečnostná služba a technická služba
b) ochranná služba a technická služba
c) technická služba a služba ochrany osôb
4.
Zákon o súkromnej bezpečnosti sa na činnosti, ktoré sú bezpečnostnou službou, ak ich
vykonáva pre vlastnú potrebu štátny orgán
a) vzťahuje len čiastočne
b) nevzťahuje
c) vzťahuje v plnom rozsahu
5.
Medzi druhy bezpečnostnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti patrí
a) detektívna služba, strážna služba, technická služba
b) strážna služba, ochranná služba, požiarna služba
c) strážna služba, profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou
dopravou, detektívna služba, odborná príprava a poradenstvo
6.
Fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkuje bezpečnostnú službu
a) pre iné právnické osoby
b) len pre vlastnú potrebu
c) pre iné osoby alebo ako vlastnú ochranu
7.
Strážna služba podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
a) bezpečnostná ochrana pred požiarmi
b) bezpečnostná služba
c) detektívna služba
8.
Detektívna služba podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
a) bezpečnostná služba
b) špionážna služba
c) vyhľadávacia a lokalizačná služba
2
9.
Odborná príprava podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
a) poradenská služba
b) bezpečnostná služba
c) odborná služba
10.
Jednou z foriem strážnej služby je
a) hľadanie osôb
b) projektovanie zabezpečovacích systémov
c) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste
11.
Medzi formy strážnej služby patrí
a) hľadanie majetku
b) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému,
prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo
chráneného miesta
c) získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky
12.
Jednou z foriem detektívnej služby je
a) ochrana prepravy majetku a osoby
b) získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom
alebo správnym orgánom
c) vypracúvanie plánu ochrany
13.
Medzi formy strážnej služby patrí
a) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb
b) príprava na výkon detektívnej služby
c) hľadanie osoby
14.
Medzi formy odbornej prípravy a poradenstva patrí
a) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní strážnej služby
b) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní leteckej služby
c) poskytovanie poradenstva pri prevádzkovaní civilnej bezpečnostnej služby
15.
Strážna služba podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
a) ochranná služba
b) detektívna služba
c) bezpečnostná služba
16.
Detektívna služba podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
a) kontrolná služba
b) bezpečnostná služba
c) služba vyhľadávania informácií
17.
Odborná príprava a poradenstvo podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
a) detektívna služba
b) technická služba
c) bezpečnostná služba
3
18.
Vlastnou ochranou sa podľa zákona o súkromnej bezpečnosti rozumie
a) prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu, ak je zabezpečovaná aspoň
jednou osobou v pracovnoprávnom vzťahu
b) prevádzkovanie ochrannej služby aspoň dvoma osobami v pracovnoprávnom vzťahu
c) prevádzkovanie ochrannej služby aspoň troma osobami v pracovnoprávnom vzťahu
19.
Vlastná ochrana podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je prevádzkovaná len
a) pre iné fyzické osoby a právnické osoby
b) pre vlastnú potrebu
c) pre iné fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy
20.
Technická služba na ochranu majetku a osoby je upravená v
a) Trestnom poriadku
b) zákone o súkromnej bezpečnosti
c) správnom poriadku
21.
Bezpečnostnou praxou sa rozumie
a) Pátranie, fyzická ochrana, ochranná služba a výkon štátnej služby v obecnej polícii
b) fyzická ochrana, pátranie, hliadková služba, požiarna služba, služba ochrany prírody
c) fyzická ochrana, pátranie, odborná príprava a poradenstvo na tieto činnosti
22.
Fyzickou ochranou je
a) Obchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového
systému a priame riadenie a kontrola týchto činností
b) len stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému
a priame riadenie a kontrola týchto činností
c) opomenutie výkonu činností nevyhnutných k zabezpečeniu chráneného objektu pred
vniknutím páchateľov trestných činov
23.
Pátraním sa podľa zákona o súkromnej bezpečnosti rozumie
a) len hľadanie osôb a majetku
b) aj štátny dozor na úseku súkromnej bezpečnosti
c) aj riadenie a kontrola činností uvedených v zákone o súkromnej bezpečnosti
24.
Obchôdzka je vykonávaná
a) striedavým premiestňovaním sa osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany
v rôznych objektoch vykonávaným tou istou osobou
b) striedavým premiestňovaním sa osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany v tom
istom chránenom objekte alebo na tom istom chránenom mieste
c) zásahom proti narušiteľom chráneného objektu alebo miesta
25.
Stráženie je vykonávané
a) len prítomnosťou osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany na strážnom stanovisku
b) prítomnosťou osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany na strážnom stanovisku v
chránenom objekte, na chránenom mieste alebo pri chránenej osobe, alebo pri
chránenom majetku, kde tieto činnosti má vykonávať
c) osobou poverenou výkonom fyzickej ochrany na strážnom stanovisku v chránenom
objekte alebo na chránenom mieste, pričom jej fyzická prítomnosť sa nevyžaduje
4
26.
Zásahom sa podľa zákona o súkromnej bezpečnosti rozumie
a) činnosť osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania, pri ktorej sa
zasahuje do práv a slobôd inej osoby
b) nečinnosť osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania, pri ktorej sa
zasahuje do práv a slobôd inej osoby
c) len činnosť osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania, pri ktorej
došlo k obmedzeniu osobnej slobody
27.
Za vecný bezpečnostný prostriedok sa považuje
a) stroj alebo prístroj, ktorý sa používa na plnenie úloh ochrannej služby
b) zbraň, ktorá je určená na to, aby sa použila na zastavenie, prípadne obmedzenie
pohybu osoby, zvieraťa alebo vozidla alebo na obmedzenie funkcie iného
technického zariadenia
c) vec vrátane zvieraťa, ktorá je určená na to, aby sa použila ako zbraň alebo vec na
zastavenie, prípadne obmedzenie pohybu osoby, zvieraťa alebo vozidla alebo na
obmedzenie funkcie iného technického zariadenia
28.
Iným technickým prostriedkom sa podľa zákona o súkromnej bezpečnosti rozumie
a) Vec, ktorá je určená na to aby sa použila ako obranný prostriedok
b) stroj alebo prístroj, ktorý sa používa na plnenie úloh fyzickej ochrany, pátrania,
odbornej prípravy a poradenstva
c) donucovací prostriedok, ktorý ma charakter stroja alebo prístroja, ktorý sa používa na
plnenie úloh fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva
29.
Podľa zákona o súkromnej bezpečnosti verejne prístupným miestom je
a) miesto, kde vstup fyzických osôb je podmienený povolením správcu takéhoto miesta
b) každé miesto, kde vstup osobám je zakázaný vlastníkom alebo správcom takéhoto
miesta
c) každé miesto, kde vstup osobám nie je zakázaný
30.
Súkromnú bezpečnostnú službu možno prevádzkovať len na základe
a) licencie
b) živnostenského listu
c) koncesie
31.
Licenciu na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby okrem licencie na
prevádzkovanie profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti cestnou dopravou
svojím rozhodnutím udeľuje
a) živnostenský úrad
b) krajské riaditeľstvo Policajného zboru
c) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
32.
Krajské riaditeľstvo udelí licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby fyzickej
osobe, ak dosiahla vek
a) 20 rokov
b) 21 rokov
c) 25 rokov
5
33.
Bezúhonný podľa zákona o súkromnej bezpečnosti nie je ten, kto
a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nehľadí sa na neho, ako by nebol
odsúdený
b) bol právoplatne odsúdený za priestupok
c) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin
34.
Bezúhonný podľa zákona o súkromnej bezpečnosti nie je ten, kto
a) bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku
b) bol právoplatne odsúdený za trestný čin k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v
dĺžke viac ako 24 mesiacov a nehľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený
c) bol právoplatne odsúdený za trestný čin k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v
dĺžke viac ako 12 mesiacov a nehľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený
35.
Bezúhonný podľa zákona o súkromnej bezpečnosti nie je ten, komu
a) štatutárny orgán uložil zákaz činnosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa zákona o
súkromnej bezpečnosti
b) prokurátor uložil zákaz činnosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti alebo ktorá je obsahom pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti, do skončenia výkonu zákazu činnosti
c) súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti alebo ktorá je obsahom pracovnoprávneho vzťahu podľa
zákona o súkromnej bezpečnosti, do skončenia výkonu zákazu činnosti
36.
Podľa zákona o súkromnej bezpečnosti fyzická osoba preukazuje bezúhonnosť
a) odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a čestným vyhlásením, že osobe
správny orgán neuložil zákaz činnosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa zákona o
súkromnej bezpečnosti alebo ktorá je obsahom pracovnoprávneho vzťahu podľa
zákona o súkromnej bezpečnosti
b) výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a čestným prehlásením, že
osobe správny orgán neuložil zákaz činnosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti alebo ktorá je obsahom pracovnoprávneho vzťahu podľa
zákona o súkromnej bezpečnosti
c) len čestným prehlásením, že osobe správny orgán neuložil zákaz činnosti, ktorá súvisí
s činnosťou podľa zákona o súkromnej bezpečnosti alebo ktorá je obsahom
pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
37.
Spoľahlivý podľa zákona o súkromnej bezpečnosti nie je ten, kto
a) nepožíva alkoholické nápoje alebo nepoužíva iné návykové látky
b) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné
návykové látky
c) požíva alkoholické nápoje alebo používa iné návykové látky
38.
Za spoľahlivého podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa nepovažuje ten, kto
a) bol v posledných troch rokoch uznaný vinným z priestupkov na úsekoch uvedených
v zákone o súkromnej bezpečnosti
b) je trestne stíhaný za nedbanlivostný trestný čin
c) bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupkov na úsekoch uvedených
v zákone o súkromnej bezpečnosti
6
39.
Ak je osoba stíhaná pre úmyselný trestný čin, považuje sa na účely zákona o súkromnej
bezpečnosti za osobu
a) nie bezúhonnú
b) nie spoľahlivú
c) bez požadovanej odbornej spôsobilosti
40.
Podľa zákona o súkromnej bezpečnosti fyzická osoba preukazuje spoľahlivosť
a) výpisom z registra trestov a čestným prehlásením
b) odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a čestným vyhlásením
c) odpisom z evidencie priestupkov nie straším ako tri mesiace
41.
Zdravotnou spôsobilosťou sa podľa zákona o súkromnej bezpečnosti rozumie
a) telesná spôsobilosť a psychická spôsobilosť
b) fyzická a psychologická spôsobilosť
c) telesná a fyzická spôsobilosť
42.
V prípade, že je u osoby podľa zákona o súkromnej osoby požadovaná zdravotná
spôsobilosť je táto osoba povinná podrobiť sa posúdeniu zdravotnej spôsobilosti
a) každý rok, ak nie je v záveroch predchádzajúceho lekárskeho posudku ustanovená
kratšia lehota
b) každé dva roky, ak nie je v záveroch predchádzajúceho lekárskeho posudku
ustanovená kratšia lehota
c) každé tri roky, ak nie je v záveroch predchádzajúceho lekárskeho posudku ustanovená
kratšia lehota
43.
Zdravotná spôsobilosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa preukazuje
a) lekárskym posudkom, ktorého súčasťou je psychologické vyšetrenie
b) lekárskou správou
c) psychologickým posudkom
44.
Odborne spôsobilou osobou je na účely zákona o súkromnej bezpečnosti osoba,
a) ktorá je držiteľom certifikátu o odbornej spôsobilosti v oblasti ochrannej služby
b) ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie
c) ktorá dosiahla vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a je držiteľom preukazu
odbornej spôsobilosti
45.
Skúška odbornej spôsobilosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
a) typu P a typu D
b) typu S, typu P a typu CIT
c) typu S, typu P a typu D
46.
Skúška typu S je podľa zákona o súkromnej bezpečnosti určená pre osoby
a) poverené výkonom ochrany pred požiarmi
b) poverené výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva a pre
prevádzkovateľov
c) poverené výkonom fyzickej ochrany a pátrania
7
47.
Skúšobná komisia na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti je zložená z členov, ktorí sú
a) zástupcami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, krajského riaditeľstva
Policajného zboru a okresného riaditeľstva Policajného zboru
b) zástupcami Ministerstva obrany Slovenskej republiky, krajského riaditeľstva
Policajného zboru a okresného riaditeľstva Policajného zboru
c) všetci zástupcami úradu súkromných bezpečnostných služieb Prezídia Policajného
zboru
48.
Ak preukaz odbornej spôsobilosti stratil platnosť z dôvodu uplynutia doby na ktorú
bol vydaný, je jeho držiteľ povinný ho odovzdať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
do
a) 30 dní od zániku platnosti
b) 15 dní od zániku platnosti
c) 3 mesiacov od zániku platnosti
49.
Prihlášku na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti podáva osoba akreditovaná Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na
a) krajskom riaditeľstve Policajného zboru
b) Ministerstve vnútra Slovenskej republiky
c) okresnom riaditeľstve Policajného zboru
50.
Uchádzača, ktorý nevykoná úspešne riadnu skúšku, možno prihlásiť na vykonanie
opravnej skúšky
a) až po uplynutí troch mesiacov
b) až po uplynutí jedného mesiaca
c) ihneď po jej neúspešnom vykonaní
51.
Skúška odbornej spôsobilosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa skladá z
a) praktickej ukážky zásahov a písomného testu
b) písomného testu a ústnej skúšky
c) písomného testu
52.
Skúška odbornej spôsobilosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa vykoná
a) v štátnom jazyku
b) len v materinskom jazyku
c) v jazyku, ktorý uchádzač o vykonanie skúšky ovláda, pričom ak niektorý člen
komisie neovláda jazyk, v ktorom uchádzač vykoná skúšku, skúška sa vykoná
prostredníctvom tlmočníka
53.
Uchádzačovi, ktorý úspešne vykonal skúšku odbornej spôsobilosti podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti, vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky preukaz
odbornej spôsobilosti príslušného typu, ak je táto osoba
a) bezúhonná a spoľahlivá
b) spôsobila na právne úkony a bezúhonná
c) zdravotne spôsobilá
8
54.
Platnosť preukazu odbornej spôsobilosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
a) po dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu v bezpečnostnej službe
b) neobmedzená
c) 10 rokov
55.
Preukaz odbornej spôsobilosti je podľa zákona o súkromnej bezpečnosti považovaný za
a) medzinárodnú listinu
b) súkromnú listinu
c) verejnú listinu
56.
Licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby okrem licencie na prevádzkovanie
profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti cestnou dopravou môže odňať len
a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
b) krajské riaditeľstvo Policajného zboru
c) Najvyšší súd Slovenskej republiky
57.
Pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby sú na česť, vážnosť a dôstojnosť povinní dbať
a) Prevádzkovateľ, ako aj jeho zamestnanci
b) len prevádzkovatelia
c) osoba, proti ktorej bol vedený zásah súkromnej bezpečnostnej služby
58.
Povinnosť zachovať mlčanlivosť pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby trvá
a) iba počas prevádzkovania bezpečnostnej služby
b) aj po ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo po skončení
pracovnoprávneho vzťahu
c) iba počas trvania pracovnoprávneho vzťahu
59.
Na posudzovanie bezúhonnosti zamestnanca podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
zamestnanec povinný prevádzkovateľovi predložiť doklady a čestné vyhlásenia
preukazujúce jeho bezúhonnosť
a) iba pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu
b) každý rok
c) každé dva roky
60.
Na posudzovanie spoľahlivosti zamestnanca podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je
zamestnanec povinný prevádzkovateľovi predložiť čestné vyhlásenia preukazujúce jeho
spoľahlivosť
a) iba pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu
b) každé dva roky
c) každé tri roky
61.
Fyzickú ochranu alebo pátranie môže podľa zákona o súkromnej bezpečnosti vykonávať
osoba, ktorá
a) dosiahla vek 18 rokov, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná,
je spoľahlivá, je zdravotne spôsobilá, je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti
b) je bezúhonná a nespoľahlivá
c) dosiahla vek 17 rokov, je právne spôsobila, je bezúhonná, je spoľahlivá, je fyzicky
zdatná, je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti
9
62.
Na výkone fyzickej ochrany sa môže počas odbornej prípravy zúčastňovať aj osoba, ktorá
nie je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti,
pričom
a) výkon fyzickej ochrany môže byť vykonávaný iba u jedného prevádzkovateľa
bezpečnostnej služby a najdlhšie po dobu jedného mesiaca
b) postačuje priamy dohľad osoby, ktorá je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti
c) výkon fyzickej ochrany tejto osoby musí byť vykonávaný podľa vopred vypracovaného
písomného plánu, osoba musí byť pod stálym priamym dohľadom osoby, ktorá je
držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti, a výkon fyzickej ochrany môže byť
vykonávaný iba u jedného prevádzkovateľa bezpečnostnej služby a najdlhšie po dobu
troch mesiacov
63.
Ukladať plnenie úloh, ktoré nie sú v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti alebo
inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, osobe poverenej výkonom fyzickej
ochrany, pátrania, odbornej prípravy prevádzkovateľ
a) môže za podmienok ustanovených v zákone o súkromnej bezpečnosti
b) nesmie
c) nesmie len v prípadoch zásahov, v súvislosti s obmedzením osobnej slobody osoby
64.
Vykonať zásah môže osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania len
a) ak je porušovaný alebo ohrozovaný záujem chránený bezpečnostnou službou a len v
súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
b) ak je poškodený záujem chránený bezpečnostnou službou a len v súlade s Trestným
zákonom
c) ak je páchaný trestný čin
65.
Ak je vykonaný zásah podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, pri ktorom bola osoba
zranená, je osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania okrem ďalšieho
povinná
a) zabrániť úteku poranenej osoby
b) privolať lekára
c) poskytnúť osobe, ktorá bola pri tejto činnosti zranená, neodkladne nevyhnutnú pomoc
vrátane privolania lekára
66.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania je v súvislosti s vykonávaním
zásahu povinná ohlásiť prevádzkovateľovi alebo osobe ním určenej
a) každé poškodenie chráneného majetku, nie však zranenie osôb
b) každý prípad smrti, každý prípad zranenia osoby, ako aj každé porušenie alebo
závažné ohrozenie záujmu chráneného bezpečnostnou službou
c) každý zásah
67.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti strelnú zbraň
a) nie je oprávnená držať a nosiť
b) je oprávnená držať a nosiť za podmienok ustanovených osobitným predpisom
c) je oprávnená držať a nosiť podľa svojho rozhodnutia
10
68.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti strelnú zbraň smie použiť
a) iba za podmienok ustanovených osobitným predpisom
b) iba ako donucovací prostriedok
c) iba ako vecný bezpečnostný prostriedok
69.
Odobrať predmety pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným
objektom, chráneným miestom alebo chránenou osobou, osoba poverená výkonom
fyzickej ochrany
a) nie je oprávnená
b) je oprávnená len v súvislosti s ochranou objektov osobitnej dôležitosti
c) je oprávnená
70.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany nemôže
a) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto nepovolaným osobám
b) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto príslušníkom
ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojeného bezpečnostného zboru,
ozbrojeného zboru, ak do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstupujú na
služobný účel, pričom zakázať vstup do chráneného objektu nemožno ani osobám,
ktoré sú k tomu oprávnené podľa osobitných predpisov.
c) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto osobám, ktoré majú
pri sebe zbraň, ak je do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstup so
zbraňou zakázaný
71.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany pre účely vedenia evidencie o vstupe
alebo výstupe osôb a dopravných prostriedkov do chráneného objektu, alebo
z chráneného objektu, alebo na chránené miesto alebo z chráneného miesta
vyžadovať preukázanie totožnosti
a) je oprávnená len v prípadoch domáhania sa vstupu násilným spôsobom
b) nie je oprávnená
c) je oprávnená
72.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany je oprávnená vyžadovať preukázanie
totožnosti
a) u osoby, ktorá je pristihnutá pri páchaní priestupku alebo trestného činu, ktorý súvisí s
výkonom fyzickej ochrany, alebo bezprostredne po spáchaní takéhoto priestupku
alebo trestného činu, a u osoby, ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do
chráneného objektu alebo na chránené miesto, alebo osoby, ktorá bola pristihnutá pri
neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta
b) iba u osoby, ktorá je pristihnutá pri páchaní priestupku alebo trestného činu, ktorý
súvisí s výkonom fyzickej ochrany
c) iba u právnickej osoby, ktorá je pristihnutá pri páchaní priestupku alebo trestného
činu, ktorý súvisí s výkonom fyzickej ochrany, alebo bezprostredne po spáchaní
takéhoto priestupku alebo trestného činu
11
73.
Oprávnenie presvedčiť sa, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené
miesto s dopravným prostriedkom alebo z neho vystupuje s dopravným
prostriedkom, nemá v dopravnom prostriedku alebo na dopravnom prostriedku
predmety alebo zvieratá pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chránenou
osobou alebo s chráneným objektom, alebo s chráneným miestom, alebo predmety,
ktorými by mohol spáchať protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať, nemožno použiť proti
a) pracovníkom cudzích súkromných bezpečnostných služieb
b) príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojeného bezpečnostného
zboru, ozbrojeného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu a Vojenskej polície a iným osobám, ktoré plnia úlohy verejnej
správy a do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstupujú za súkromným
účelom
c) príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojeného bezpečnostného
zboru, ozbrojeného zboru, ak do chráneného objektu alebo na chránené miesto
vstupujú na služobný účel
74.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany je oprávnená predviesť na strážne stanovisko
osobu, len
a) ak táto osoba je pod vplyvom alkoholu
b) ak táto osoba odmieta alebo nemôže hodnoverne preukázať svoju totožnosť a bola
pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní priestupku, alebo
ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na
chránené miesto alebo pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z
chráneného miesta
c) ak táto osoba odmieta alebo nemôže hodnoverne preukázať svoju totožnosť a bola
pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené miesto
alebo pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta
75.
Oprávnenie za podmienok podľa osobitného predpisu presvedčiť sa, či osoba, ktorá
vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje nie
je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok podľa
zákona o súkromnej bezpečnosti, môže využiť len osoba
a) poverená výkonom pátrania podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
b) poverená výkonom fyzickej ochrany podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
c) poverená výkonom ochrannej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
76.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva pri
plnení úloh podľa zákona o súkromnej bezpečnosti používať maskovanie tváre
a) nesmie
b) smie v prípade, ak je ohrozený jej život a zdravie
c) smie so súhlasom orgánu štátneho dozoru
77.
Prevádzkovateľ bezpečnostnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti vozidlá so
zvláštnymi výstražnými znameniami
a) smie používať, ak zároveň prevádzkuje zariadenie poplachového systému alebo časť
takéhoto zariadenia, vyhodnocuje narušenie chráneného objektu alebo chráneného
miesta alebo prevádzkuje iný systém slúžiaci na ochranu majetku a osoby
b) smie používať so súhlasom dopravného inšpektorátu
c) nesmie používať
12
78.
Fyzická ochrana obchôdzkou alebo strážením alebo pátranie monitorovaním činnosti
osoby v uzavretom priestore alebo v uzavretom mieste v zmysle zákona o
súkromnej bezpečnosti sa musí vykonávať podľa
a) dodatočne vypracovaného plánu služieb
b) vopred vypracovaného poplachového plánu
c) vopred vypracovaného plánu služieb
79.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany mimo času, keď plní úlohy podľa zákona o
súkromnej bezpečnosti, viditeľne nosiť vecné bezpečnostné prostriedky
a) smie počas cesty do zamestnania
b) nesmie
c) smie, ak vecné bezpečnostné prostriedky sú v jej osobnom vlastníctve
80.
Osoby poverené výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania, ktoré vykonávajú ochranu
objektov osobitnej dôležitosti, musia mať
a) bezpečnostnú prax najmenej tri roky
b) prax v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch a ozbrojených bezpečnostných
zboroch najmenej dva roky
c) prax vo výkone pátrania najmenej jeden rok
81.
Identifikačný preukaz podľa zákona o súkromnej bezpečnosti osobe poverenej výkonom
fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva podľa druhu činnosti vydáva
a) prevádzkovateľ bezpečnostnej služby
b) úrad súkromných bezpečnostných služieb Prezídia Policajného zboru
c) minister vnútra Slovenskej republiky
82.
Osoba môže byť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti súčasne držiteľom
a) maximálne dvoch identifikačný preukazov
b) jedného identifikačného preukazu s označením toho druhu činnosti, ktorá prevažuje
c) maximálne dvoch identifikačný preukazov s označením pre každý druh činnosti
83.
Pri plnení úloh podľa zákona o súkromnej bezpečnosti na verejne prístupnom mieste je
osoba poverená výkonom fyzickej ochrany povinná mať viditeľne umiestnený
identifikačný preukaz
a) na ľavej strane odevu v oblasti pŕs
b) na pravej strane odevu v oblasti pŕs
c) na rovnošate, pričom jeho umiestnenie nie je rozhodujúce
84.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy
a poradenstva podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je povinná na požiadanie
identifikačný preukaz predložiť
a) Slovenskej obchodnej inšpekcii
b) len príslušníkovi Policajného zboru v rovnošate
c) orgánu dozoru pri výkone štátneho dozoru, orgánu kontroly pri výkone kontroly alebo
policajtovi, príslušníkovi Vojenskej polície
13
85.
Rovnošaty a ich súčasti používané pri poskytovaní bezpečnostnej služby s
rovnošatami príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených
bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a iných osôb, ktoré plnia úlohy verejnej
správy
a) nesmú byť zameniteľné v súvislosti s používaním pri výkone pátrania
b) nesmú byť zameniteľné na verejne prístupnom mieste
c) nesmú byť zameniteľné
86.
Rovnošata používaná pri poskytovaní bezpečnostnej služby alebo iný odev používaný pri
výkone fyzickej ochrany
a) musia byť označené znakom tak, aby bolo zrejmé, že ide o civilnú bezpečnostnú
službu
b) musia byť označené znakom tak, aby bolo zrejmé, že ide o bezpečnostnú službu; to
neplatí, ak ide o ochranu osoby
c) musia byť označené obchodným názvom prevádzkovateľa bezpečnostnej služby
87.
Hodnostné označenie zhodné s hodnostným označením príslušníkov ozbrojených síl
Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a iných
osôb, ktoré plnia úlohy verejnej správy,
a) je neprípustné pri používaní rovnošaty na verejne prístupnom mieste
b) je dovolené
c) je neprípustné
88.
Prevádzkovateľ strážnej služby je povinný v chránenom objekte viesť
a) evidenciu služieb, evidenciu zásahov a inšpekčnú knihu dozoru
b) evidenciu zákrokov a evidenciu kontroly osôb
c) evidenciu služieb, evidenciu zásahov, evidenciu vstupu do objektu
89.
Prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie poplachového systému
alebo časť takéhoto zariadenia, vyhodnocuje narušenie chráneného objektu alebo
chráneného miesta alebo ktorý prevádzkuje iný systém slúžiaci na ochranu majetku
a osoby, je povinný zabezpečiť okamžité preverenie signálu
a) najmenej dvomi odborne spôsobilými osobami poverenými výkonom fyzickej
ochrany alebo prostredníctvom kamerového systému
b) odborne spôsobilou osobou poverenou výkonom fyzickej ochrany
c) dostatočným počtom odborne spôsobilých osôb poverených výkonom pátrania
90.
Motorové vozidlo používané na preverenie signálu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
musí byť označené čitateľným nápisom
a) "POPLACHOVÉ VOZIDLO"
b) "ZÁSAHOVÉ VOZIDLO"
c) "ZÁSAHOVKA SBS "
91.
Ochranu osoby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti možno vykonávať
a) len v prípade bezprostredného ohrozenia života a zdravia osoby
b) len s jej výslovným súhlasom v prípade, že dovŕšila vek 20 rokov
c) len s jej výslovným súhlasom
14
92.
Pri prevádzkovaní detektívnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa nesmie
pátrať po
a) politickom alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej
sekte
b) politickom, odborárskom alebo náboženskom presvedčení osoby alebo po jej
príslušnosti k určitej rase, etnickej skupine alebo národnosti
c) spôsobilosti na právne úkony
93.
Prevádzkovateľ detektívnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti môže
informácie získané v súvislosti s poskytovaním detektívnej služby oznámiť iba osobe,
a) ktorá uzavrela zmluvu o poskytovaní detektívnej služby, alebo osobe voči ktorej bolo
pátranie vedené
b) voči ktorej bolo pátranie vedené
c) ktorá uzavrela zmluvu o poskytovaní detektívnej služby, alebo osobe ňou písomne
splnomocnenej
94.
Štátny dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom o súkromnej
bezpečnosti alebo na jeho základe fyzickým osobám a právnickým osobám vykonáva
a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
b) Národný bezpečnostný úrad
c) krajské riaditeľstvo Policajného zboru
95.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru vykonáva podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
vo svojej pôsobnosti
a) kontrolu nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom, osobitným
predpisom upravujúcim profesionálnu cezhraničnú prepravu eurovej hotovosti
cestnou dopravou alebo na ich základe fyzickým osobám a právnickým osobám
b) štátny dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom o súkromnej
bezpečnosti alebo na jeho základe fyzickým osobám a právnickým osobám
c) revíziu činností Policajného zboru na úseku súkromnej bezpečnosti
96.
Kontrolu činnosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
a) je oprávnený vykonávať každý policajt a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj
príslušník Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu
b) je oprávnený vykonávať len príslušník Policajného zboru v služobnej rovnošate
c) je oprávnená vykonávať osoba poverená výkonom štátneho dozoru, kontroly alebo
každý policajt a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj príslušník Vojenskej
polície
97.
Zadržať preukaz odbornej spôsobilosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti osobe
poverenej výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva, policajt
pri výkone kontroly činnosti
a) nie je oprávnený
b) je oprávnený
c) je oprávnený len v prípade, ak je táto osoba pod vplyvom alkoholu
15
98.
Jedným z dôvodov zadržania preukazu odbornej spôsobilosti osobe podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti je aj
a) podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví
b) odmietnutie podrobiť sa skúške, či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo
iných návykových látok
c) odmietnutie podrobiť sa skúške, či nie je pod vplyvom anabolických steroidov
99.
Osoby poverené výkonom štátneho dozoru alebo kontroly alebo policajti pri výkone
kontroly činnosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sú oprávnení
a) vstupovať do objektov, na pozemky a do iných priestorov, ak súvisia s predmetom
štátneho dozoru, kontroly alebo kontroly činnosti, a vyžadovať súčinnosť
kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov
b) kedykoľvek vstupovať do objektov, na pozemky a do iných priestorov
c) vstupovať do objektov, na pozemky a do iných priestorov, ak súvisia s predmetom
štátnej kontroly a vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho
zamestnancov
100. Za spáchanie priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti, policajt pri výkone kontroly
činnosti uložiť blokovú pokutu
a) môže osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany
b) môže do 160 eur
c) nemôže
16
Ústava Slovenskej republiky a právna úprava základných ľudských práv a slobôd
1.
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý
a) sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo
b) vychádza z náboženskej ideológie
c) vychádza z vedúcej úlohy marxistickej ľavice
2.
V SR štátna moc vychádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich
a) volených zástupcov alebo priamo
b) nevolených zástupcov
c) nepriamych zástupcov
3.
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a
a) v jej medziach a medziach rozhodnutí obecného zastupiteľstva
b) v jej medziach a medziach rozhodnutí mestského zastupiteľstva
c) v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon
4.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť
a) aby konal niečo, čo ukladá poslanec
b) aby niečo nekonal
c) aby niečo konal, čo zákon neukladá
5.
Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto
nesmie byť
a) pozbavený života
b) pozbavený smrti
c) pozbavený rodičov
6.
Štátnymi symbolmi sú
a) štátna polícia, štátna pečať, štátna hymna
b) štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať, štátna hymna
c) štátny znak, štátna hymna, štátna polícia
7.
Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len
v prípadoch ustanovených
a) zákonom
b) zákonným opatrením
c) zákonitým zákonom
8.
Obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť
a) bez súhlasu obidvoch manželov, ak sa jedná o manželov
b) bez súhlasu majiteľa
c) bez súhlasu toho, kto v ňom býva
9.
Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území SR
a) nemá právo toto územie opustiť
b) má právo toto územie opustiť, ak táto sloboda nie je obmedzená zákonom alebo to
nie je nevyhnutné z iných dôvodov
c) nesmie toto územie opustiť
17
10.
Na slobodný vstup na územie SR má právo
a) nikto
b) každý občan
c) len poslanec
11.
Podľa Ústavy SR spôsobilosť na práva má
a) každý
b) nikto
c) len poslanec
12.
Podľa Ústavy SR právo vlastniť majetok má
a) nikto
b) každý
c) len poslanec
13.
Občana SR
a) nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť
b) možno nútiť, aby opustil vlasť, a vyhostiť ho
c) nemožno vyhostiť, ale prinútiť, aby opustil vlasť ho možno
14.
Ústava SR zaručuje
a) slobodu viery a v tom aj právo byť bez vyznania
b) slobodu vyznania a v tom aj povinnosť mať náboženské vyznanie
c) slobodu vyznania a viery a vtom aj právo byť bez náboženského vyznania
15.
Podľa Ústavy SR cenzúra
a) je povolená v prípade protištátnych a pornografických materiálov
b) je zakázaná v prípade protištátnych a pornografických materiálov
c) sa zakazuje
16.
Právo pokojne sa zhromažďovať sa Ústavou SR zaručuje. Zhromaždenie
a) sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej moci
b) je podmienené povolením orgánu verejnej moci
c) je podmienené povolením orgánu neverejnej moci
17.
Právo slobodne sa združovať zaručené Ústavou SR znamená, že
a) občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich
b) občania majú právo zakladať politické strany bez toho, aby sa v nich združovali
c) občania nemajú právo zakladať politické strany a politické hnutia bez toho, aby
sa v nich združovali
18.
Petičné právo sa zaručuje. Petíciou
a) možno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd
b) nemožno vyzývať na porušovania základných práv a slobôd
c) možno i nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd
18
19.
Ústava SR zaručuje volebné právo
a) všeobecné, rovné a priame, ktoré sa vykonáva tajným hlasovaním
b) komunikatívne, rovné a priame, ktoré sa nevykonáva tajným hlasovaním
c) všeobecné, rovné a priame, ktoré sa vykonáva verejným hlasovaním
20.
Každý má právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, ako aj právo podnikať,
a) zákon musí obmedziť podmienky výkonu určitých povolaní
b) podmienky o obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností nemôže
obmedziť ani zákon
c) podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností môže
obmedziť zákon
21.
Podľa Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Základné práva a
slobody sú
a) neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné
b) nescudziteľné, premlčateľné, zrušiteľné a nezlučiteľné
c) nepremlčateľné, nezrušiteľné, odňateľné a scudziteľné
22.
Medze základných práv a slobôd možno upraviť
a) Ústavou SR a vyhláškou
b) za podmienok ustanovených vyhláškou
c) za podmienok ustanovených Ústavou SR len zákonom
23.
Politické strany a politické hnutia sú
a) súčasťou štátnej moci
b) oddelené od štátu
c) súčasťou štátnej správy
24.
Odborové organizácie vznikajú
a) nezávisle od štátu
b) ako súčasť štátnej moci
c) ako súčasť štátnej správy
25.
Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje náležitosti
a) ako súčasť štátnej správy
b) ako súčasť štátnej moci
c) samy
19
Ochrana osobných údajov
1.
Ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní upravuje
a) zákon o ochrane osobných údajov
b) zákon o súkromnej bezpečnosti
c) Ústava Slovenskej republiky
2.
Spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory,
náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo
politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa
zdravia alebo pohlavného života
a) je povolené vždy
b) je povolené za účelom vykonávania fyzickej ochrany alebo pátrania podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti
c) je zakázané
3.
Spracúvanie osobných údajov
a) nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi
a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná
b) nesmie byť v rozpore len s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom ochrane
osobných údajov
c) nesmie byť rozpore len s Ústavou Slovenskej republiky
4.
Získavať osobné údaje nevyhnutné na dosiahnutie účelu spracúvania kopírovaním,
skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií
možno len vtedy
a) ak s tým dotknutá osoba ústne súhlasí alebo ak to osobitný zákon výslovne
umožňuje bez súhlasu dotknutej osoby
b) ak s tým dotknutá osoba písomne súhlasí alebo ak to osobitný zákon
výslovne umožňuje bez súhlasu dotknutej osoby
c) ak s tým dotknutá osoba ústne súhlasí alebo ak to osobitný zákon povoľuje
5.
Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo
audiozáznamu len
a) na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo
narušenia bezpečnosti štátu, a to len vtedy, ak priestor je zreteľne označený ako
monitorovaný, označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak
ustanovuje osobitný zákon
b) na účely odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu, a to len vtedy,
ak priestor je zreteľne označený ako monitorovaný, pričom na účely verejného
poriadku a bezpečnosti nie je možné monitorovať priestor
c) na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo
narušenia bezpečnosti štátu bez ohľadu na to, či je priestor označený ako
monitorovaný
6.
Likvidáciu osobných údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov zabezpečuje
a) prevádzkovateľ osobných údajov po splnení účelu spracúvania
b) dotknutá osoba po splnení účelu spracúvania
c) ktokoľvek
20
7.
Za bezpečnosť osobných údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov zodpovedá
a) len prevádzkovateľ, ktorý spracováva osobné údaje
b) len sprostredkovateľ osobných údajov
c) prevádzkovateľ aj sprostredkovateľ osobných údajov
8.
Spracúvanie osobných údajov o psychickej identite fyzickej osoby alebo o jej psychickej
pracovnej spôsobilosti môže vykonávať
a) psychológ
b) prevádzkovateľ bezpečnostnej služby
c) ktokoľvek
9.
Orgánom štátnej správy ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov je
a) Úrad súkromných bezpečnostných služieb Prezídia Policajného zboru
b) Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky
c) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
10.
Účelom spracúvania osobných údajov je
a) vopred jednoznačne vymedzený alebo ustanovený zámer spracúvania osobných
údajov, ktorý sa viaže na určitú činnosť
b) vopred jednoznačne vymedzený alebo ustanovený zámer spracúvania osobných
údajov, ktorý sa neviaže na určitú činnosť
c) vopred nevymedzený zámer spracovania osobných údajov, ktorý sa viaže na
určitú činnosť
11.
Anonymizovaným osobným údajom podľa zákona o ochrane osobných údajov je údaj
upravený do takej formy,
a) v ktorej ho nemožno priradiť dotknutej osobe, ktorej sa týka
b) v ktorej ho možno priradiť dotknutej osobe, ktorej sa týka
c) v ktorej ho možno priradiť ktorejkoľvek inej osobe
12.
Ten, kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej osoby
a) nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do
osobnosti a súkromia a ich zverejnenie nesmie byť v
záujmami dotknutej osoby
b) nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do
osobnosti a súkromia a ich zverejnenie môže byť v
záujmami dotknutej osoby
c) môže svojím konaním neoprávnene zasahovať do
osobnosti a súkromia a ich zverejnenie môže byť v
záujmami dotknutej osoby
13.
práva na ochranu jej
rozpore s oprávnenými
práva na ochranu jej
rozpore s oprávnenými
práva na ochranu jej
rozpore s oprávnenými
Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ osobných údajov mlčanlivosť o osobných údajoch,
ktoré spracúvajú
a) sú povinní zachovávať len počas spracúvania
b) sú povinní zachovávať aj po ukončení spracúvania
c) nie sú povinní zachovávať
21
14.
Osobný údaj fyzickej osoby podľa zákona o ochrane osobných údajov, na základe
ktorého je osoba jednoznačne a nezameniteľne určiteľná sa nazýva
a) biometrický údaj
b) barometrický údaj
c) kriminalistický údaj
15.
Stav ochrany osobných údajov, registráciu informačných systémov a vedenie evidencie
o informačných systémoch sleduje
a) Národný bezpečnostný úrad
b) Úrad súkromných bezpečnostných služieb Prezídia Policajného zboru
c) Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky
22
Priestupkové právo
1.
Na zodpovednosť za priestupok
a) stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné
úmyselné zavinenie
b) stačí zavinenie úmyselné, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné zavinenie z
nedbanlivosti
c) sa zavinenie nevyžaduje
2.
Priestupkom nie je ani konanie, ktorým niekto odvracia
a) neprimeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom
b) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom
c) primeraným spôsobom hroziaci záujem na útok chránený zákonom
3.
Priestupkom nie je ani konanie, ktorým niekto odvracia
a) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak takým konaním
bol spôsobený zrejme závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto
nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak takým konaním
nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto
nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak
c) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak takým konaním
nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto
nebezpečenstvo bolo možné v danej situácii odstrániť inak
4.
Za porušenie povinnosti uloženej prevádzkovateľovi súkromnej bezpečnostnej služby,
ktorý je právnickou osobou, podľa zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov
a) nezodpovedá nikto
b) zodpovedá ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať alebo ten, kto dal na
konanie príkaz
c) zodpovedá právnická osoba
5.
Za porušenie povinnosti uloženej prevádzkovateľovi súkromnej bezpečnostnej služby,
ktorý je fyzickou osobou, podľa zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov
a) zodpovedá fyzická osoba
b) zodpovedá ten, kto za fyzickú osobu konal alebo mal konať alebo ten, kto dal na
konanie príkaz
c) nezodpovedá nikto
6.
Podľa zákona o priestupkoch platného v Slovenskej republike
a) nemožno posudzovať žiadne priestupky spáchané v cudzine
b) možno posudzovať aj niektoré priestupky spáchané v cudzine
c) možno posudzovať všetky priestupky spáchané v cudzine
7.
Za priestupok podľa zákona o priestupkoch platného v Slovenskej republike nemožno
uložiť
a) prepadnutie veci
b) zákaz pobytu
c) pokarhanie
23
8.
Medzi ochranné opatrenia podľa zákona o priestupkoch platného v Slovenskej
republike nepatrí
a) obmedzujúce opatrenie
b) ochranný dohľad
c) zhabanie veci
9.
Priestupky vo všeobecnosti podľa zákona o priestupkoch platného v Slovenskej
republike prejednávajú
a) správne orgány
b) súdne orgány
c) správne súdy
10.
Podať nevyhnutné vysvetlenie na preverenie oznámenia o priestupku orgánu
oprávnenému objasňovať priestupky je povinný
a) nikto
b) iba ten, kto prevádzkuje súkromnú bezpečnostnú službu alebo technickú službu
c) každý
11.
Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon neustanovuje inak, za priestupok možno v
blokovom konaní uložiť pokutu
a) do 33 eur
b) 33 eur
c) 126 eur
12.
V rozkaznom konaní možno uložiť pokutu, ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon
neustanovuje inak
a) do 250 eur
b) do 300 eur
c) 250 eur
13.
Konanie, ktoré má znaky priestupku a dopustil sa ho zamestnanec súkromnej
bezpečnostnej služby
a) sa prejedná podľa osobitných predpisov
b) sa prejedná podľa všeobecných predpisov o prejednávaní priestupkov
c) sa neprejedná
14.
Konanie, ktoré má znaky priestupku a dopustil sa ho príslušník Vojenskej polície
a) sa prejedná podľa osobitných predpisov
b) sa prejedná podľa všeobecných predpisov o prejednávaní priestupkov
c) sa neprejedná
15.
Štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie licencie na prevádzkovanie
detektívnej služby a v žiadosti o udelenie licencie alebo v čestnom vyhlásení uvedie
nepravdivé údaje
a) dopustí sa správneho deliktu
b) dopustí sa priestupku
c) nedopustí sa žiadneho protiprávneho činu
24
16.
V konaní o priestupku nemožno uložiť
a) prepadnutie veci
b) odňatie veci
c) zhabanie veci
17.
Priestupku podľa zákona o priestupkoch platného v Slovenskej republike
a) sa môže dopustiť iba právnická osoba
b) sa môže dopustiť iba fyzická osoba
c) sa môže dopustiť fyzická osoba aj právnická osoba
18.
Podľa zákona o priestupkoch platného v Slovenskej republike o priestupku v prvom
stupni koná správny orgán
a) v písomnom pojednávaní
b) v ústnom pojednávaní
c) ústnom alebo písomnom pojednávanie
19.
Obvinený z priestupku proti rozkazu o uložení pokuty môže podať
a) odpor po 15 dňoch odo dňa doručenia rozkazu
b) odpor do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu
c) odpor do 7 dní odo dňa doručenia rozkazu
20.
Osobu, ktorá spáchala priestupok, osoba poverená výkonom fyzickej ochrany
a) môže obmedziť na osobnej slobode podľa Trestného poriadku
b) nemôže obmedziť na osobnej slobode podľa Trestného poriadku
c) môže zadržať
21.
Osobe, ktorá bola pristihnutá pri páchaní priestupku, osoba poverená pátraním
a) môže vykonať osobnú prehliadku podľa Trestného poriadku
b) nemôže vykonať osobnú prehliadku podľa Trestného poriadku
c) môže vykonať osobnú prehliadku, ak je toho istého pohlavia
22.
Priestupok proti majetku možno spáchať
a) úmyselným zavinením
b) zavinením z nedbanlivosti
c) zavinením čo aj z nedbanlivosti
23.
Zodpovednosť za priestupok zaniká
a) ak od jeho spáchania neuplynuli dva roky alebo ak sa na priestupok vzťahuje
amnestia
b) ak od jeho spáchania uplynuli dva roky alebo ak sa na priestupok vzťahuje
amnestia
c) ak od jeho spáchania uplynul rok alebo ak sa na priestupok vzťahuje amnestia
24.
Na prejednávanie priestupkov na úseku súkromnej bezpečnosti
a) sa vzťahuje zákon o súkromnej bezpečnosti, ak zákon o priestupkoch neustanovuje
inak
b) sa vzťahuje zákon o priestupkoch, ak zákon o súkromnej bezpečnosti neustanovuje
inak
c) sa vzťahuje zákon o priestupkoch, ak správny poriadok neustanovuje inak
25
25.
Priestupky sú upravené
a) iba v zákone o súkromných bezpečnostných službách
b) iba v zákone o priestupkoch
c) v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone
26
Trestné právo
1.
Trestný čin je
a) protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon
neustanovuje inak
b) protiprávne konanie uvedené v zákone o priestupkoch
c) protiprávne konanie uvedené v Trestnom zákone aj v zákone o priestupkoch
2.
Druhy trestných činov sú
a) prečin a priestupok
b) priestupok a zločin
c) prečin a zločin
3.
Trestne zodpovedná je
a) právnická osoba alebo fyzická osoba staršia ako 15 rokov, príčetná
b) fyzická osoba, staršia ako 14 rokov (okrem trestného činu sexuálneho zneužívania),
príčetná
c) každá osoba
4.
Páchateľom trestného činu je
a) ten, kto spáchal trestný čin a dovŕšil 18 rok svojho veku
b) ten, kto trestný čin spáchal sám
c) ten, kto iného naviedol na spáchanie trestného činu
5.
V krajnej núdzi sa odvracia
a) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom
b) priamo hroziaci alebo trvajúci útok
c) trvajúci útok na záujem chránený Trestným zákonom
6.
V krajnej núdzi môže konať
a) iba plnoletá osoba
b) iba policajt
c) ktokoľvek
7.
Osoba môže konať v nutnej obrane, ak
a) útok priamo hrozí alebo trvá
b) útok priamo hrozí alebo trvá, alebo sa dal útočník na útek
c) iného pristihne pri trestnom čine
8.
Nutná obrana nesmie byť voči útoku
a) celkom zjavne neprimeraná
b) primeraná
c) rovnako intenzívna
27
9.
Trestného činu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
spôsobí tak škodu vyššiu ako
a) 150 eur
b) 266 eur
c) minimálna mzda
10.
Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a čin spácha vlámaním
a) dopustí sa priestupku
b) dopustí sa trestného činu, len ak je škoda vyššia ako 266 eur
c) dopustí sa trestného činu, aj keď je škoda menšia ako 266 eur
11.
Neoprávneného obmedzovania osobnej slobody sa dopustí ten,
a) kto obmedzí osobnú slobodu osobe pristihnutej pri trestnom čine
b) kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu
c) kto neoprávnene vnikne do obydlia iného
12.
Trestného činu obmedzovania osobnej slobody sa môže dopustiť
a) ktokoľvek
b) len osoba poverená výkonom fyzickej ochrany v čase služby
c) len osoba, ktorá dovŕšila 18. rok svojho veku
13.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania, ktorej bol uložený v konaní
o priestupku zákaz činnosti, a aj napriek zákazu túto činnosť vykonáva
a) dopustí sa tým ďalšieho priestupku
b) dopustí sa tým trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
c) dopustí sa tým len porušenia interných predpisov zamestnávateľa
14.
Trestného činu ublíženia na zdraví sa môže osoba dopustiť
a) úmyselne alebo z nedbanlivosti
b) iba úmyselne
c) iba z nedbanlivosti
15.
Trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu na území Slovenskej republiky má
a) ktokoľvek
b) iba občan Slovenskej republiky
c) iba cudzinec s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
16.
Policajt môže vstupovať do obydlia, iných priestorov a na pozemok
a) ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia
osôb, ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku alebo ochranu
práv a slobôd iných
b) len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora
c) len s predchádzajúcim súhlasom sudcu
17.
Osobnú prehliadku podľa Trestného poriadku môže vykonať
a) osoba poverená výkonom fyzickej ochrany
b) každý, kto pristihne osobu pri páchaní trestného činu
c) orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt
28
18.
Povinnosť vydať vec dôležitú pre trestné konanie má
a) iba jej vlastník
b) každý
c) iba osoba poverená výkonom fyzickej ochrany
19.
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za
a) vinného
b) nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu
c) nevinného, kým sa sám neprizná
20.
Obmedziť osobnú slobodu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pristihnutého
pri páchaní trestného činu
a) môže každý
b) môže iba príslušník PZ
c) nie je možné
21.
Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov
(spolupáchatelia)
a) zodpovedá každý z nich ako keby trestný čin spáchal sám
b) nezodpovedá za trestný čin nikto
c) zodpovedá len ten, kto sa na spáchaní trestného činu podieľal vo väčšej miere
22.
Ktokoľvek môže obmedziť osobnú slobodu osobe
a) pristihnutej pri priestupku alebo trestnom čine
b) pristihnutej pri priestupku
c) pristihnutej pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom
23.
Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže zadržať
a) policajt
b) osoba poverená výkonom fyzickej ochrany
c) každý
24.
Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po
ňom, môže obmedziť
a) iba policajt
b) každý
c) iba osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo policajt
25.
Ten, kto obmedzil osobnú slobodu osobe pristihnutej pri páchaní trestného činu alebo
bezprostredne po ňom,
a) je povinný takúto osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru,
Vojenskej polície alebo Colnej správy
b) nie je povinný takúto osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru,
Vojenskej polície alebo Colnej správy
c) je povinný po zistení totožnosti osoby, túto okamžite prepustiť
29
26.
O vine obžalovaného a treste za spáchaný trestný čin rozhodujú
a) správne orgány
b) vyšetrovatelia
c) súdy
27.
Obhliadku podľa Trestného poriadku môže vykonať
a) osoba poverená výkonom fyzickej ochrany
b) orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom súd
c) osoba poverená výkonom pátrania
28.
Svedkom v trestnom konaní môže byť
a) každý, kto dovŕšil 18 rokov
b) každý
c) len policajt
29.
O zahladení odsúdenia rozhoduje
a) súd na žiadosť odsúdeného
b) prokurátor
c) policajt
30.
Dôkazy pre účely trestného konania môžu obstarávať
a) len orgány činné v trestnom konaní
b) len advokát
c) aj strany v trestnom konaní prostredníctvom detektívnej služby
30
Policajný zbor
1.
Policajný zbor
a) je ozbrojený bezpečnostný zbor
b) je ozbrojená sila Slovenskej republiky
c) je orgán štátnej moci
2.
Policajný zbor pri plnení svojich úloh
a) spolupracuje s prevádzkovateľmi súkromných bezpečnostných služieb, ak sú
právnickými osobami
b) spolupracuje s prevádzkovateľmi súkromných bezpečnostných služieb bez ohľadu
nato, či sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami
c) spolupracuje s prevádzkovateľmi súkromných bezpečnostných služieb, ak sú
fyzickými osobami
3.
Policajný zbor sa člení na služby. Jeho súčasťou, okrem iných služieb, je aj
a) služba súkromných bezpečnostných služieb
b) detektívna služba
c) služba hraničnej polície
4.
Policajný zbor je podriadený
a) ministrovi vnútra Slovenskej republiky
b) prezidentovi Policajného zboru
c) vláde Slovenskej republiky
5.
Pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv a slobôd osoby je policajt
povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach,
a) ak je táto osoba pristihnutá pri páchaní priestupku alebo trestného činu alebo
iného protiprávneho činu
b) bez ohľadu na to, či táto osoba je poškodenou osobou, alebo či je, alebo nie je
páchateľom priestupku alebo trestného činu, alebo iného protiprávneho činu
c) ak je táto osoba poškodenou osobou v konaní o priestupku alebo v konaní o trestnom
čine, alebo v konaní o inom protiprávnom čine
6.
Policajt v službe je povinný vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo
priestupok alebo je podozrenie z ich páchania. V čase mimo služby služobný zákrok
a) nie je povinný vykonať zákrok
b) je povinný vykonať tak, ako v službe
c) je povinný vykonať, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je
bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok a nebránia tomu zákonné
dôvody
7.
Keď policajt vykonáva služobný zákrok, je povinný, ak to povaha a okolnosti dovoľujú,
použiť výzvu
a) zodpovedajúcu zákroku
b) zodpovedajúcu páchateľovi, najmä jeho fyzickej a psychickej kondícii
c) zodpovedajúcu povahe poškodeného
31
8.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany pri vstupe príslušníka Policajného zboru
v služobnej rovnošate s identifikačným číslom a pri výkone služobnej činnosti aj
s menovkou policajta do objektu, v ktorom je oprávnená vykonávať kontrolu,
a) nie je oprávnená vyžadovať preukázanie príslušnosti k Policajnému zboru služobným
preukazom príslušníka Policajného zboru
b) je oprávnená vyžadovať preukázanie príslušnosti k Policajnému zboru
služobným preukazom príslušníka Policajného zboru
c) je oprávnená vyžadovať preukázanie príslušnosti k Policajnému zboru
služobným preukazom príslušníka Policajného zboru, ak tam príslušník
Policajného zboru vstupuje za služobným účelom
9.
Policajt pri preukazovaní príslušnosti k Policajnému zboru podľa zákona o Policajnom
zbore
a) služobný preukaz vydá z ruky na požiadanie osoby poverenej výkonom
fyzickej ochrany, ktorá je oprávnená kontrolovať vstup osôb do objektu
b) služobný preukaz vydá z ruky na požiadanie osoby vstupujúcej do chráneného
objektu bez ohľadu na to, či tam vstup kontroluje osoba poverená výkonom fyzickej
ochrany
c) služobný preukaz nesmie vydať z rúk
10.
Podľa zákona o Policajnom zbore, preukaz odbornej spôsobilosti vydaný podľa zákona o
súkromnej bezpečnosti
a) nemožno považovať za doklad totožnosti na preukázanie totožnosti osoby
b) je dokladom totožnosti na preukázanie totožnosti, ak sa jedná o preukaz odbornej
spôsobilosti typu S
c) je dokladom totožnosti na preukázanie totožnosti, ak sa jedná o preukaz odbornej
spôsobilosti typu P
11.
Pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o Policajnom zbore je policajt, okrem iného,
oprávnený dávať pokyny aj na
a) zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu alebo prikázať smer dopravného
prostriedku; to neplatí pre dopravné prostriedky vykonávajúce prepravu osôb
a majetku podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
b) zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu alebo prikázať smer dopravného
prostriedku
c) zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu alebo prikázať smer dopravného
prostriedku iba vtedy, ak sa jedná o dopravné prostriedky vykonávajúce
prepravu osôb a majetku podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
12.
Podľa zákona o Policajnom zbore, policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti
ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň. Zamestnancovi súkromnej
bezpečnostnej služby takúto zbraň
a) odňať nemôže
b) odňať nemôže, iba ak sa jedná o osobu poverenú výkonom fyzickej ochrany
c) odňať môže
32
13.
So žiadosťou o pomoc sa na policajtov a útvary Policajného zboru má právo obracať
a) každý zamestnanec aj prevádzkovateľ súkromnej bezpečnostnej služby bez ohľadu
na to, či ide o fyzickú osobu, alebo právnickú osobu
b) každý zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby, nie však prevádzkovateľ
súkromnej bezpečnostnej služby, ktorý je právnickou osobou
c) každý prevádzkovateľ súkromnej bezpečnostnej služby bez ohľadu na to, či ide
o fyzickú osobu, alebo právnickú osobu, nie však zamestnanec súkromnej
bezpečnostnej služby
33
Obecná polícia
1.
Obecná polícia je
a) poriadkový útvar obce
b) ozbrojený zbor
c) orgán verejnej samosprávy
2.
Obecnú políciu zriaďuje
a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zákonom
b) obec všeobecne záväzným nariadením
c) starosta obce uznesením
3.
Obecná polícia úlohy vyplývajúce z rozhodnutí starostu obce
a) neplní
b) plní, ale iba vtedy, keď sa jedná o obec, ktorá je mestom
c) plní
4.
Objasňovanie priestupkov obecná polícia
a) vykonáva, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon o priestupkoch
b) vykonáva v takom rozsahu, ako Policajný zbor
c) vykonáva, ale iba priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
5.
Príslušník obecnej polície
a) ma vždy postavenie verejného činiteľa
b) má postavenie verejného činiteľa pri plnení úloh
c) nemá nikdy postavenie verejného činiteľa
6.
Ak bol spáchaný trestný čin, príslušník obecnej polície
a) je povinný začať objasňovanie trestného činu
b) nie je povinný robiť žiadne úkony, lebo objasňovanie trestného činu je
v pôsobnosti Policajného zboru
c) je povinný vec oznámiť Policajnému zboru
7.
Príslušník obecnej polície môže osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany uložiť v
blokovom konaní pokutu za spáchanie priestupku na úseku verejného poriadku
a) za podmienok ustanovených zákonom o priestupkoch
b) nemôže
c) za podmienok ustanovených zákonom o súkromnej bezpečnosti
8.
Prevádzkovateľa súkromnej bezpečnostnej služby alebo zamestnanca súkromnej
bezpečnostnej služby príslušník obecnej polície
a) zadržať nemôže nikdy
b) zadržať môže, ale iba vtedy, ak bol pristihnutý pri páchaní alebo bezprostredne po
spáchaní trestného činu
c) zadržať môže vždy
34
9.
Vozidlá súkromných bezpečnostných služieb príslušníci obecnej polície zastavovať
a) nemôžu, ak sú vo vozidlách prepravované chránené osoby
b) nemôžu, ak je vo vozidlách prepravovaný majetok
c) môžu tak ako iné vozidlá
10.
Vyzvať osobu poverenú výkonom fyzickej ochrany, aby preukázala svoju totožnosť,
príslušník obecnej polície
a) môže, ak je táto osoba pristihnutá pri spáchaní priestupku, alebo je od nej
požadované vysvetlenie, alebo ide o hľadanú osobu
b) môže, ak je táto osoba pristihnutá pri spáchaní trestného činu
c) nemôže
11.
Hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok príslušník
obecnej polície
a) je oprávnený použiť, aby zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do
chránených objektov alebo na miesta, kde je vstup zakázaný
b) je oprávnený použiť, ak osoba kladie pasívny odpor
c) je oprávnený použiť, ak osoba kladie mimoriadny odpor
12.
Príslušník obecnej polície použiť putá
a) je oprávnený pri vykonávaní služobných úkonov so zadržanou osobou, ak je
dôvodná obava, že sa pokúsi o útek
b) nie je oprávnený
c) je oprávnený vždy
35
Vojenská polícia
1.
Vojenská polícia je
a) policajná služba
b) ozbrojený bezpečnostný zbor
c) štátny orgán
2.
Pôsobnosť Vojenskej polície sa na osoby poverené výkonom fyzickej ochrany
a) nevzťahuje
b) vzťahuje tak, ako na iné osoby
c) vzťahuje, iba ak vykonávajú fyzickú ochranu vo vojenských priestoroch alebo
vo vojenských objektoch
3.
Vojenská polícia premávku motorových vozidiel súkromných bezpečnostných služieb
na pozemných komunikáciách
a) nie je oprávnená riadiť
b) je oprávnená riadiť, ak o tom rozhodne
príslušný dopravný inšpektorát
Policajného zboru
c) je oprávnená riadiť
4.
Príslušnosť k Vojenskej polícii vojenský policajt nepreukazuje
a) odznakom Vojenskej polície
b) ústnym vyhlásením „Vojenská polícia“
c) služobným preukazom príslušníka Vojenskej polície s identifikačným číslom
5.
Ak osoba poverená výkonom pátrania požiada vojenského policajta o poskytnutie
pomoci, vojenský policajt
a) nie je nikdy povinný pomoc poskytnúť
b) je povinný pomoc poskytnúť v rozsahu úloh Vojenskej polície
c) je oprávnený pomoc poskytnúť
6.
Ak vojenský policajt oprávnene vyžaduje preukázanie totožnosti a vyzvaná osoba
odmietne preukázať svoju totožnosť, vojenský policajt
a) je oprávnený osobu predviesť na zistenie totožnosti na najbližší útvar Vojenskej
polície
b) je oprávnený osobu predviesť na zistenie totožnosti na najbližší útvar Policajného
zboru
c) nie je oprávnený osobu predviesť na zistenie totožnosti
7.
Zamestnanca súkromnej bezpečnostnej služby vojenský policajt
a) nie je oprávnený zaistiť
b) je oprávnený zaistiť, keď sú splnené zákonom o Vojenskej polícii ustanovené
dôvody
c) je oprávnený zaistiť, ak bol pristihnutý pri páchaní trestného činu alebo
bezprostredne po ňom
36
8.
Odobrať zbraň osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany vojenský policajt
a) nie je oprávnený
b) je oprávnený iba vo vojenskom priestore alebo v priestore, kde prebiehajú
vojenské akcie alebo vojenské operácie
c) je oprávnený tak ako iným osobám
9.
Prezerať vozidlá bezpečnostnej služby vojenský policajt
a) je oprávnený iba vtedy, ak sú vo vojenských objektoch alebo ak vchádzajú do
vojenských objektov, alebo z nich vychádzajú
b) nie je oprávnený
c) nie je oprávnený, ak sú vedené vojakmi
10.
Vojenská polícia pri plnení úloh ustanovených zákonom o Vojenskej polícii
a) nie je oprávnená požadovať podklady a informácie od prevádzkovateľov
a zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb
b) je oprávnená požadovať podklady a informácie od fyzických osôb aj právnických
osôb
c) je oprávnená vyžadovať podklady a informácie od zamestnancov, ktorí sú
právnickými osobami, nespolupracuje však s prevádzkovateľmi súkromných
bezpečnostných služieb, ktorí sú fyzickými osobami
11.
Prevádzkovateľ súkromnej bezpečnostnej služby a zamestnanec súkromnej
bezpečnostnej služby na požiadanie Vojenskej polície
a) sú oprávnení poskytovať podklady a informácie iba vo vojenských priestoroch
alebo vo vojenských objektoch
b) nie sú oprávnení poskytovať žiadne podklady ani informácie
c) sú povinní poskytnúť požadované podklady a informácie poskytnúť, pokiaľ im
v tom nebránia dôvody ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi
12.
Na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s políciami
iných štátov
a) spolupracuje aj Vojenská polícia
b) Vojenská polícia nespolupracuje
c) spolupracuje iba Policajný zbor a Štátna polícia
13.
Vysvetlenie od osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania vojenský
policajt
a) nie je oprávnený požadovať
b) je oprávnený požadovať
c) je oprávnený požadovať za podmienok ustanovených zákonom o Vojenskej polícii
37
Poskytovanie prvej pomoci
1.
Pri masových podujatiach dobrovoľník Červeného kríža
a) musí byť určený na každých 1 000 účastníkov
b) nemusí byť určený
c) je vecou Červeného kríža, či a koľko dobrovoľníkov určí
2.
Pri poskytovaní prvej pomoci treba konať
a) pokojne, citlivo, rozvážne a omylne
b) pokojne, citlivo, rozvážne a rozhodne
c) pokojne, citlivo, rozvážne a nerozhodne
3.
Pri organizovaní masových podujatí musí
a) byť prítomný lekár - špecialista na poskytovanie neodkladnej prednemocničnej
starostlivosti pri účasti viac ako 2 000 ľudí
b) sa zabezpečiť pohotovostná lekárska služba prvej pomoci v najbližšom zdravotníckom
zariadení
c) sa zabezpečiť pohotovostná lekárska služba prvej pomoci v najbližšom verejnom
zdravotníckom zariadení
4.
Za zabezpečenie lekárskej prvej pomoci pri usporadúvaní masových podujatí zodpovedá
a) prevádzkovateľ SBS, ktorý zabezpečuje ochranu poriadku
b) červený kríž alebo lekárska služba prvej pomoci
c) usporiadateľ podujatia
5.
Ak bol úraz spôsobený elektrickým prúdom, v prvom rade treba
a) postihnutému skontrolovať životné funkcie a poskytnúť mu umelé dýchanie
b) postihnutého odstrániť z dosahu zdroja elektrického prúdu
c) postihnutému ošetriť popáleniny od elektrického prúdu, a ak nedýcha, tak začať s
umelým dýchaním
6.
Topiaca osoba sa pri zachraňovaní vynáša z vody
a) hore tvárou so zaklonenou hlavou
b) dolu tvárou s hlavou zodvihnutou hore
c) poloha hlavy nie je rozhodujúca
7.
Keď sa poskytuje umelé dýchanie dospelej osobe treba
a) 30- krát stlačiť hrudník a 2-krát vdýchnuť vzduch
b) stlačiť hrudník 2-krát a 15-krát vdýchnuť vzduch
c) 2-krát vdýchnuť a 5-krát stlačiť hrudník
8.
Dieťaťu pri poskytovaní umelého dýchania treba
a) stlačiť hrudník 5-krát a 2-krát vdýchnuť vzduch
b) 5- krát vdýchnuť vzduch a 30-krát stlačiť hrudník a potom pokračovať v pomere 30:2
c) 2-krát vdýchnuť a 5-krát stlačiť hrudník
9.
Osobe s vnútorným krvácaním
a) sa nesmie dovoliť piť ani jesť
b) treba podať primerané množstvo tekutín
c) možno podať iba ľahké jedlo bez tekutín
38
10.
Medzi zásady prvej pomoci nepatrí
a) nerozhodnosť a nepokoj
b) rozvaha, rozhodnosť a rýchlosť
c) správnosť a účelnosť
11.
Včas poskytnutá prvá pomoc má za cieľ
a) skrátiť čas odborného liečenia, podmieniť rýchlosť hojenia poranení a byť
rozhodujúcim činiteľom pri záchrane života
b) skrátiť čas odborného liečenia, skrátenie života, podmieniť rýchlosť hojenia poranení
c) podmieniť rýchlosť hojenia rán, predĺžiť čas odborného liečenia
12.
Šaty prilepené na koži pri popáleninách
a) odlepíme z tela a ošetríme rany
b) odlepíme z tela, ale ošetrenie rany necháme na odborný lekársky zásah
c) látku obstriháme a nestrhávame
13.
Prvú pomoc pri krvácaní z tráviaceho ústrojenstva poskytneme tak, že osobu
a) položíme do polosedu s nohami pokrčenými v kolenách, na nadbrušie prikladáme
studený obklad, zabezpečíme úplný pokoj, nepodávame žiadne tekutiny ani jedlo
b) položíme do polosedu s nohami pokrčenými v kolenách a podáme ľahké jedlo
c) položíme do poloľahu s nohami za ušami, zabezpečíme pokoj, nepodávame jedlo ani
nápoje
14.
Popáleniny ošetríme tak, že na ne dáme
a) čistú gázu
b) čistú pavučinu
c) elastický obväz
15.
Pri požití žieraviny
a) podávame studenú vodu po hltoch, pri bolesti v brušnej dutine prestaneme vodu
podávať
b) podáme mlieko
c) podáme kyslé mlieko a vyvoláme vracanie
16.
Rany pri poskytovaní prvej pomoci
a) vyplachujeme čistou vodou
b) nevyplachujeme ničím
c) vyčistíme liehom
17.
Keď krváca väčšia tepna
a) prítok krvi zastavíme tlakom nad i pod poraneným miestom
b) prítok krvi zastavíme tlakom pod poraneným miestom
c) prítok krvi do poraneného miesta zastavíme tlakom nad poraneným miestom
18.
Otvorenú zlomeninu ošetríme tak, že
a) zastavíme krvácanie, zlomeninu znehybníme a privoláme pomoc
b) kosti dáme na pôvodné miesto a privoláme lekársku pomoc
c) odstránime úlomky, znehybníme a privoláme pomoc
39
19.
Pri prehriatí organizmu a slnečnom úpale
a) postihnutého uložíme do chladnej miestnosti alebo aspoň do tieňa, uvoľníme mu šaty
na krku a hrudi a prikladáme studené obklady
b) postihnutého masírujeme teplými žinenkami
c) postihnutému dáme vypiť pivo, a to čo najchladnejšie
20.
Otras mozgu sa prejavuje
a) skalením a vysychaním rohovky
b) smrťou
c) okamžitou stratou vedomia
21.
Pri vlásočnicovom krvácaní krv
a) presakuje po kvapkách
b) strieka jemným prúdom a je tmavočervená
c) strieka jemným prúdom a je svetločervená
22.
Pulz sa zisťuje
a) na krku, kde je najväčšia tepna alebo na vnútornej strane zápästia z palcovej strany
b) na krku alebo na vonkajšej strane chodidla, kde je najväčšia citlivosť na tele
c) na krku alebo v podkolení, kde je najjemnejšia pokožka
23.
Prvú pomoc treba poskytovať dovtedy, kým
a) osoba nevyhlási, že je mŕtva
b) nie sme si istí, že osoba je nepochybne mŕtva
c) osobu za mŕtvu nevyhlási lekár
24.
Pri veľkej strate krvi
a) zastavíme krvácanie, raneného položíme na znak a zdvihneme mu dolné končatiny
b) raneného položíme do polostoja a zdvihneme mu všetky štyri končatiny
c) raneného položíme do poloľahu a podávame mu červené víno
25.
Pri krvácaní z ucha spôsobeného cudzím telesom raneného
a) uložíme do polosedu s poraneným uchom vyššie
b) uložíme do polosedu a teleso vyberieme
c) uložíme do polosedu s poraneným uchom nižšie a cudzie teleso neodstraňujeme
26.
Jedným z prvých príznakov smrti je
a) skalenie a vysychanie rohovky
b) nechutenstvo
c) vypadávanie vlasov
27.
Pri tepnovom krvácaní krv
a) strieka a má modrú farbu
b) tečie prúdom a má tmavočervenú farbu
c) rytmicky strieka a má jasnočervenú farbu
40
28.
Pri epileptickom záchvate
a) dáme postihnutému medzi zuby pevný predmet
b) okamžite začneme s umelým dýchaním
c) chránime postihnutého, aby sa počas kŕčov neudrel o tvrdé predmety, prípadne aby
sa neporanil o ostré predmety
29.
Pri otrave plynmi prvú pomoc poskytujeme tak, že postihnutého
a) vynesieme na čerstvý vzduch a ak sú potrebné, poskytujeme umelé dýchanie a masáž
srdca
b) postihnutého vynesieme zo zamoreného priestoru, poskytujeme masáž srdca, ale umelé
dýchanie nie, aby sme do neho nevpravili ešte viac jedovatých plynov
c) začneme okamžite s umelým dýchaním
30.
Tlakový obväz
a) uvoľňujeme každú pol hodinu
b) neuvoľňujeme, pri prekrvácaní pridávame ďalšie vrstvy
c) nepoužívame
31.
Pri krvácaní z nosa postihnutému
a) obe nosové dierky silno stlačíme asi na 10 minút
b) obe nosové dierky silno vysmrkáme
c) obe nosové dierky vypláchneme vodou
32.
Pri poranení sánky prvú pomoc poskytujeme tak, že
a) poranenú sánku pevne obviažeme okolo hlavy a pod bradou
b) spevníme ústa vložením pevného predmetu do úst
c) spevníme ústa fixovaním pomocou plastovej tyče alebo iného predmetu
33.
Pád z výšky je, ak postihnutý spadne z výšky
a) 5 m
b) 13 m
c) väčšej, ako je výška jeho tela
34.
Krv rytmicky strieka a má jasnočervenú farbu pri
a) tepnovom krvácaní
b) menštruačnom krvácaní
c) žilovom krvácaní
41
Požiarna ochrana
1.
Miesta so zvýšením nebezpečenstvom vzniku požiaru sú miesta v ktorých sa nachádzajú
a) horľavé látky za takých podmienok, že vytvárajú zvýšené riziko možnosti vzniku
požiaru
b) prchavé látky za takých podmienok, že vytvárajú zvýšené riziko otravy
c) horľavé látky za takých podmienok, že vytvárajú znížené riziko možnosti vzniku
požiaru
2.
Medzi miesta so zvýšením nebezpečenstvom požiaru patrí priestor, v ktorom
a) sa pri výrobe, používaní alebo spracúvaní horľavých látok používa zatvorený oheň
b) sa pri výrobe, používaní alebo spracúvaní horľavých látok používa elektrický prúd
c) sa pri výrobe, používaní alebo spracúvaní horľavých látok používa otvorený oheň
3.
V právnickej osobe určuje osoby na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v
mimopracovnej dobe
a) technik požiarnej ochrany
b) štatutárny orgán právnickej osoby
c) závodný hasičský útvar, ak je zriadený
4.
Podnikajúca fyzická osoba v mimopracovnom čase ochranu pred požiarmi
a) zabezpečuje vlastnými zamestnancov alebo dodávateľsky na základe dohody, alebo
iným vhodným spôsobom s prihliadnutím na konkrétne podmienky
b) nezabezpečuje
c) zabezpečuje osobne sám sebe
5.
Osoby vykonávajúce ochranu pred požiarmi pravidelnou obchôdzkou v mimopracovnom
čase, vykonávajú prvú obchôdzku
a) najneskôr do 30 minút po ukončení pracovnej zmeny
b) bezprostredne po odchode zamestnancov z pracoviska po ukončení pracovnej zmeny
c) najskôr po 30 minútach po ukončení pracovnej zmeny
6.
Osoby zabezpečujúce ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase majú za úlohu pri
zistení nedostatkov na kontrolovanom pracovisku
a) odstraňovať zistené nedostatky a v prípade, že ich nemôžu odstrániť sami, oznámiť
zistenú skutočnosť zodpovednému vedúcemu
b) oznámiť zistené nedostatky zodpovednému vedúcemu
c) zistené nedostatky zapísať do knihy služieb
7.
Požiarne poplachové smernice slúžia
a) na určenie intervalov vykonávania kontrol pracovísk osobami zabezpečujúcimi
ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase
b) k organizácii evakuácie osôb a zvierat z objektu zasiahnutým požiarom
c) k vymedzeniu povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu
8.
Právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba
a) zriaďuje najmenej jednu ohlasovňu požiarov
b) môže zriadiť aspoň jednu ohlasovňu požiarov
c) nemusí zriadiť žiadnu ohlasovňu požiarov
42
9.
Školenie o ochrane pred požiarmi pre osoby zabezpečujúce ochranu pred požiarmi v
mimopracovnom čase, ako aj overenie ich vedomostí zabezpečuje
a) firma, ktorá túto službu zabezpečuje
b) právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa služba poskytuje
c) okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru
10.
Ohlasovňa požiarov sa umiestňuje v objekte alebo v priestore, v ktorom
a) nie je zabezpečená nepretržitá služba
b) je zabezpečená nepretržitá služba najmenej mimo prevádzky
c) je zabezpečená nepretržitá služba najmenej počas prevádzky
11.
Vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti
a) je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť na vykonanie opatrení nevyhnutných
na zdolanie požiaru alebo na zamedzenie jeho šírenia, prípadne na vykonanie iných
záchranných prác
b) nie je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť na vykonanie opatrení nevyhnutných na
zdolanie požiaru alebo na zamedzenie jeho šírenia, prípadne na vykonanie iných
záchranných prác
c) je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť na vykonanie opatrení nevyhnutných na
zdolanie požiaru alebo na zamedzenie jeho šírenia, prípadne na vykonanie iných
záchranných prác a na účely cvičenia hasičskej jednotky
12.
Nevyhnutné opatrenia na záchranu ohrozených osôb v súvislosti so zdolávaním požiaru je
povinný vykonať
a) každý technik požiarnej ochrany
b) každý, ak tomu nebránia právne prekážky uvedené v zákone o ochrane pred požiarmi
c) každý člen požiarnej hliadky
13.
Uhasiť požiar, ak je to možné, alebo vykonať nevyhnutné opatrenia na zamedzenie jeho
šírenia
a) je povinný každý, ak tomu nebránia právne prekážky uvedené v zákone o ochrane pre
požiarmi
b) je povinný zamestnanec strážnej služby pri výkone fyzickej ochrany
c) zamestnanec strážnej služby pri výkone fyzickej ochrany nie je povinný
14.
Na výzvu veliteľa zásahu, veliteľa hasičskej jednotky alebo obce, je povinný poskytnúť
osobnú pomoc
a) člen protipožiarnej hliadky pracoviska
b) člen protipožiarnej hliadky právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby
c) každý, ak tomu nebránia právne prekážky uvedené v zákone o ochrane pre požiarmi
15.
Vecnú pomoc na výzvu veliteľa zásahu, veliteľa hasičskej jednotky, okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru alebo obce je povinný poskytnúť
a) každý, ak tomu nebránia právne prekážky uvedené v zákone o ochrane pre požiarmi
b) každá právnická osoba, ak tomu nebránia právne prekážky
c) každá fyzická osoba, ktorá podniká, ak tomu nebránia právne prekážky
43
16.
Škodu, ktorá vznikla na zdraví fyzickej osoby v súvislosti s pomocou, ktorú poskytovala
pri zdolávaní požiaru,
a) uhradí ten, kto zapríčinil požiar
b) uhradí štát, ak nevznikol nárok na úhradu tejto škody už z pracovnoprávneho vzťahu
c) uhradí ten, na koho majetku alebo objekte bol požiar
17.
Porušenie zásad bezpečnej prevádzky tepelných, elektrických, plynových a iných
spotrebičov zamestnancom súkromnej bezpečnostnej služby
a) nie je žiadnym priestupkom
b) je priestupkom na úseku súkromnej bezpečnosti
c) je priestupkom na úseku ochrany pred požiarmi
18.
Kontrola inštalovaného prenosného hasiaceho prístroja
a) sa nemusí vykonávať
b) sa vykonáva najviac raz za 24 mesiacov, ak bol uvedený na trh podľa osobitného
predpisu
c) sa vykonáva najmenej raz za 24 mesiacov, ak bol uvedený na trh podľa osobitného
predpisu
19.
Zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu
nesmie
a) právnická osoba, podnikajúca fyzická osoba a fyzická osoba
b) právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba
c) podnikajúca fyzická osoba a fyzická osoba
20.
V rámci predchádzania požiarom podnikajúca fyzická osoba a fyzická osoba
a) nesmie vypaľovať porasty kríkov, bylín, ani stromov
b) nesmie vypaľovať porasty kríkov, bylín, ani stromov, pokiaľ sú v lese
c) môže vypaľovať porasty bylín a kríkov, ak to nie je v období sucha
21.
Prenosný hasiaci prístroj, ktorý bol použitý alebo na ktorom bol zistený nedostatok
znižujúci jeho akcieschopnosť, prevádzkovateľ
a) vymení za akcieschopný hasiaci prístroj najneskôr do 30 dní
b) bezodkladne vymení za akcieschopný prenosný hasiaci prístroj s porovnateľnou
hasiacou účinnosťou
c) môže vymeniť za akcieneschopný prenosný hasiaci prístroj s porovnateľnou hasiacou
účinnosťou
22.
Za akcieschopný prenosný hasiaci prístroj sa považuje prístroj spĺňajúci podmienky
ustanovené osobitným predpisom, ak
a) od jeho výroby neuplynula lehota dlhšia ako 24 mesiacov alebo od jeho poslednej
kontroly neuplynula dlhšia doba ako 24 mesiacov
b) od jeho výroby uplynula lehota dlhšia ako 24 mesiacov alebo od jeho poslednej
kontroly uplynula dlhšia doba ako 24 mesiacov
c) od jeho výroby uplynula lehota dlhšia ako 24 mesiacov alebo od jeho poslednej
kontroly neuplynula dlhšia doba ako 12 mesiacov
44
23.
Práškový hasiaci prístroj
a) možno použiť na hasenie nehoriacich zariadení pod elektrickým napätím
b) nemožno použiť na hasenie horiacich zariadení pod elektrickým napätím
c) možno použiť na hasenie horiacich zariadení pod elektrickým napätím
24.
Vodný hasiaci prístroj sa nesmie používať na hasenie
a) dreva, uhlia, papiera, slamy
b) elektrických zariadením pod napätím, horľavých kovov a ich zlúčenín
c) organických látok
25.
Na hasenie riadiacich centier, strojových zariadení a výpočtových stredísk sú
najvhodnejšie
a) halónové hasiace zariadenia
b) práškové hasiace zariadenia
c) vodné hasiace zariadenia
45
Kriminalistika
1.
Medzi pamäťové stopy patria
a) stopy obuvi, motorových vozidiel
b) biologické stopy
c) stopy vo vedomí človeka
2.
Medzi materiálne stopy patria
a) stopy plošné a plastické
b) stopy pamäťové
c) stopy vo vedomí človeka
3.
Kriminalistika je samostatná veda, ktorá skúma
a) výkon bezpečnostnej služby pri ochrane osôb a majetku
b) kriminalisticky relevantné udalosti ako sú trestné činy a priestupky
c) spoločenské podujatia
4.
Kriminalistická identifikácia je proces
a) zisťovania a zaisťovania stôp na mieste činu
b) stotožnenia kriminalisticky relevantnej udalosti a kriminalistickej stopy a objektov,
ktoré stopu vytvorili
c) znovu poznávania stôp z miesta činu
5.
Stopy na mieste činu pracovník súkromnej bezpečnostnej služby
a) môže premiestňovať na iné miesto
b) musí chrániť a nepremiestňovať
c) zabalí a zašle okamžite príslušníkovi polície
6.
Kriminalistická dokumentácia slúži
a) na zosilnenie výkonu bezpečnostnej služby pri ochrane objektov v prípade spáchania
trestného činu
b) na uvedenie poškodených objektov, v ktorých bol spáchaný trestný čin do pôvodného
stavu
c) na dokumentovanie priebehu a výsledkov vyšetrovacieho úkonu za účelom objasnenia
kriminalisticky relevantnej udalosti
7.
Opis osoby slúži na
a) zabránenie vstupu opisovanej osoby do chránených objektov
b) dokumentovanie stavu na mieste trestného činu alebo priestupku
c) získavanie informácii o osobe podozrivej zo spáchania trestného činu alebo priestupku
8.
Dĺžka pozorovania, počasie, vzdialenosť pozorovania, osvetlenie a terén na kvantitu a
kvalitu pozorovania pracovníka bezpečnostnej služby
a) nevplývajú vôbec
b) vplývajú vždy
c) vplývajú len vtedy, ak pracovník bezpečnostnej služby užíva lieky
46
9.
Zdrojom informácii o vonkajších znakoch opisovaného objektu je
a) príslušník Policajného zboru
b) pracovník súkromnej bezpečnostnej služby
c) samotný opisovaný objekt
10.
Daktyloskopické stopy sú
a) obrazce vytvorené papilárnymi líniami na posledných článkoch prstov rúk, prstov nôh,
dlaniach a chodidlách osôb
b) odtlačky po nástrojoch
c) odtlačky obuvi
11.
Medzi mechanoskopické stopy nepatria
a) porušené zámky, plomby a pečate
b) nábojnice
c) páčidlá
12.
Trasologické stopy sú
a) stopy obuvi
b) odtlačky papilárnych línii prstov nôh a rúk
c) rastlinný materiál
13.
Biologické stopy sú
a) odtlačky bosých nôh
b) krv, moč, vlasy, chlpy
c) odtlačky po nástrojoch
14.
Balistické stopy sú
a) stopy zbraní a streliva
b) odtlačky obuvi
c) odtlačky papilárnych línii prstov a dlaní
15.
Medzi pyrotechnické stopy nepatria
a) munícia
b) nástražné výbušné systémy
c) stopy bosých nôh a obuvi
16.
Rekognícia je špecifická metóda kriminalistického objasňovania, ktorá je založená na
tom, že
a) osoba zaisťuje stopy na mieste činu
b) osoba chráni iné osoby, veci a zvieratá na mieste činu
c) osoba znovu poznáva osoby, veci alebo zvieratá, ktoré predtým vnímala
17.
Konfrontácia je špecifická metóda kriminalistického objasňovania, ktorá je založená na
a) znovu poznávaní osôb, zvierat alebo vecí
b) výpovedi dvoch alebo viacerých súčasne prítomných osôb, za účelom odstránenia
rozporov vo výpovediach
c) odovzdávaní informácii pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby polícii
47
Ústna časť
Súkromná bezpečnosť
1.
Aké sú formy strážnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Vymenujte ich a vysvetlite ich obsah!)
Formy strážnej služby sú:
a) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste,
b) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste,
c) ochrana osoby,
d) ochrana majetku a osoby pri preprave,
e) ochrana prepravy majetku a osoby,
f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb,
g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie
ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta,
h) vypracúvanie plánu ochrany alebo
i) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste.
Ochranou majetku na verejne prístupnom mieste je akákoľvek ochrana na mieste, kde vstup
osobám nie je zakázaný.
Ochranou majetku na inom než verejne prístupnom mieste je ochrana majetku na mieste, kde je
vstup osobám zakázaný.
Ochranou osoby je nutné rozumieť akúkoľvek ochranu fyzickej osoby. Pri ochrane osoby nie je
rozhodujúce, či táto ochrana je vykonávaná na mieste verejne prístupnom, alebo na mieste inom
než verejne prístupnom.
Ochranou majetku a osoby pri preprave je činnosť pri ktorej sú majetok alebo osoby
prepravované a zároveň aj chránené. Ide o ochranu majetku alebo osoby pri ich premiestňovaní
z bodu A do bodu B.
48
Pri ochrane prepravy majetku a osoby je chránený len samotný proces prepravy
(premiestňovania) majetku alebo osoby. Prepravu nezabezpečuje prevádzkovateľ strážnej služby,
ale tretia osoba (osoba odlišná od poskytovateľa strážnej služby).
Zabezpečovaním poriadku na mieste zhromažďovania osôb treba rozumieť proces zabezpečenia
pokojného priebehu zhromaždenia. Ochrana nie je zameraná len na konkrétnu osobu, či majetok,
ale na pokojný priebeh celého zhromaždenia.
Prevádzkovaním zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich
častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta je tzv.
prevádzkovanie pultu centrálnej ochrany (strediska registrácie poplachov a pod.). Ide o činnosť,
pri ktorej je ochrana zabezpečená na jednotlivých chránených objektoch technickými
prostriedkami. V prípade prijatia signálu na „riadiace stredisko“ (tzv. dispečer, operačné stredisko
a pod.) je okamžite vyslaná zásahová skupina v počte najmenej dvoch osôb na chránený objekt,
ktorá preverí narušenie objektu.
Vypracúvaním plánu ochrany treba rozumieť spracovanie určitých foriem a metód činností za
účelom zabezpečenia ochrany majetku, osôb, prípadne poriadku na mieste zhromaždenia osôb.
V akej forme sa plán ochrany vypracúva zákon o súkromnej bezpečnosti nestanovuje. Môže byť
tak v písomnej, elektronickej, prípadne aj vo verbálnej podobe.
Monitorovaním činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste je určité
dohliadanie, dozeranie, kontrola alebo sledovanie činnosti (konania) ľudí, jednotlivcov, objektov
alebo procesov v uzatvorenom priestore, alebo na uzatvorenom mieste.
49
2.
Aké sú formy detektívnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Vymenujte ich a vysvetlite ich obsah!)
Formy detektívnej služby sú:
a) hľadanie osoby,
b) hľadanie majetku,
c) získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo
správnym orgánom,
d) získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získavanie informácií o konaní
fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch,
e) získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky alebo
f) získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo
Hľadanie osoby, rovnako ako hľadanie majetku je akúkoľvek činnosť vykonávaná za účelom
nájdenia osoby alebo majetku. To znamená, získavanie informácií prostredníctvom technických
prostriedkov, osobným pátraním na mieste, preverovaním získaných informácií a pod..
Získavaním údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo
správnym orgánom treba rozumieť napríklad získavanie informácií o určitom deji, prípadne
konaní osoby, najmä zabezpečovaním údajov o tom, čo je možné použiť ako dôkaz, kde je možné
takýto dôkaz zabezpečiť, kto disponuje takýmto dôkazom a pod..
Získavaním údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získavaním informácií o konaní fyzickej
osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch je získavanie uvedených
informácií
prostredníctvom
technických
prostriedkov,
osobným
pátraním
na
mieste,
preverovaním získaných informácií a pod.. Osobným stavom fyzickej osoby je skutočnosť, či je
v manželskom zväzku, prípadne slobodná, či je rodičom, osvojencom, osvojiteľom, rozsah
spôsobilosti na právne úkony, či je medzi živými atď.. Konaním fyzickej osoby alebo právnickej
osoby rozumieme akúkoľvek jej činnosť. Majetkovými pomermi treba rozumieť stav a rozsah
majetku.
Získavaním informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky sa rozumie akékoľvek získavanie
informácií, ktoré sú spôsobilé k použitiu pri vymáhaní pohľadávok. Veľmi dôležité v tomto
50
prípade je, že detektívnou službou je získavane informácií, ktoré sú spôsobilé k použitiu pri
vymáhaní pohľadávok, nie však samotné vymáhanie pohľadávok.
Získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo je činnosť, ktorá
smeruje k zabezpečeniu akýchkoľvek informácií o konaní, ktoré je spôsobilé ohroziť obchodné
tajomstvo neoprávneným zásahom. Tieto informácie sú veľmi dôležité preto, aby podnikateľský
subjekt vedel v prípade ohrozenia obchodného tajomstva prijať opatrenia na jeho ochranu.
Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy
súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo
nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa
vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo,
ak zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho
využitie a určiť podmienky takého využitia. Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú
skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo.
51
3.
Aké sú formy odbornej prípravy a poradenstva podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti?
(Vymenujte ich a vysvetlite ich obsah!)
Formy odbornej prípravy a poradenstva sú:
a) príprava na výkon strážnej služby,
b) príprava na výkon detektívnej služby,
c) príprava na výkon profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti cestnou
dopravou,
d) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní profesionálnej cezhraničnej prepravy
eurovej hotovosti cestnou dopravou,
e) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní strážnej služby alebo
f) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní detektívnej služby.
Odborná príprava a poradenstvo je činnosť, ktorá si vyžaduje osobitné predpoklady na osoby,
ktoré ju zabezpečujú. Tieto osobitné predpoklady sú vyžadované najmä preto, že od týchto osôb
do značnej miery závisí ako bude strážna, prípadne detektívna služba vykonávaná, pretože oni
pripravujú tieto osoby či už na skúšku odbornej spôsobilosti alebo poskytujú odborné rady ako tie
ktoré činnosti vykonávať. Prípravou na výkon strážnej služby, detektívnej služby a
profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti cestnou dopravou sa zvyčajne rozumie
príprava na skúšku odbornej spôsobilosti. Prípravou na tieto jednotlivé činnosti je však aj
akákoľvek iná príprava. Napríklad prevádzkovateľ strážnej služby si môže u prevádzkovateľa
odbornej prípravy a poradenstva objednať kurz na zvýšenie či už teoretických vedomostí,
prípadne praktických zručností svojich zamestnancov. Rovnako prevádzkovateľ detektívnej
služby si môže u prevádzkovateľa odbornej prípravy a poradenstva objednať napríklad zaškolenie
svojich zamestnancov na nové metódy detektívnej služby a pod..
Poskytovaním odborných rád pri prevádzkovaní profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej
hotovosti cestnou dopravou, strážnej služby alebo detektívnej služby je napríklad poskytovanie
rád ako zabezpečiť ochranu určitej osoby, prípadne majetku, poskytovanie rád akým spôsobom
by bolo vhodné zabezpečiť hľadanie určitej osoby a podobne. Pri príprave ani pri poskytovaní
odborných rád nie je podmienkou aby osoba, ktorá má udelenú licenciu na prevádzkovanie
odbornej spôsobilosti bola aj držiteľom akreditácie vydanej Ministerstvom vnútra Slovenskej
52
republiky. Akreditáciu podľa § 80 až § 83 zákona o súkromnej bezpečnosti musí mať iba ten
prevádzkovateľ odbornej prípravy a poradenstva, ktorý chce zabezpečovať odbornú prípravu na
skúšku odbornej spôsobilosti podľa § 19 zákona o súkromnej bezpečnosti.
53
4.
Čo je fyzická ochrana podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Vymenujte a vysvetlite formy fyzickej ochrany!)
Fyzickou ochranou je:
a) obchôdzka,
b) stráženie,
c) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a
d) priame riadenie a kontrola týchto činností.
Obchôdzka je:
-
ochrana majetku na verejne prístupnom mieste,
-
ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste a
-
zabezpečovanie poriadku na mieste zhromaždenia osôb
striedavým premiestňovaním sa osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany - strážnika v tom
istom chránenom objekte alebo na tom istom chránenom mieste.
Stráženie je výkon:
-
profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti cestnou dopravou,
-
ochrany majetku na verejne prístupnom mieste,
-
ochrany majetku na inom než verejne prístupnom mieste (miesto, ktoré nie je verejne
prístupné),
-
ochrany osoby,
-
ochrany majetku a osoby pri preprave,
-
ochrany prepravy majetku a osoby,
-
zabezpečovania poriadku na mieste zhromažďovania osôb a
-
monitorovania činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste
prítomnosťou osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany – strážnika na strážnom stanovisku v
chránenom objekte, na chránenom mieste alebo pri chránenej osobe, alebo pri chránenom
majetku, kde tieto činnosti má vykonávať. Bližšie pozri tiež otázku č. 1.
Prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému.
Zabezpečovacím systémom je sústava elektrických, elektronických, mechanických alebo iných
súčiastok tvoriacich pevne zabudovanú prekážku zabraňujúcu vstupu osoby alebo zvieraťa do
54
chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo výstupu z nich, alebo vjazdu dopravného
prostriedku do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo výjazdu z nich, ktoré
nemožno prekonať bez odborných znalostí alebo použitia sily. Zabezpečovacím systémom sú
napríklad rôzne rampy, turnikety a pod..
Poplachovým systémom je sústava elektrických, elektronických, mechanických alebo iných
súčiastok tvoriacich predmet pevne zabudovaný na chránenom objekte alebo na chránenom
mieste, alebo v chránenom objekte, ktorý po neoprávnenom zásahu na chránenom objekte alebo
na chránenom mieste alebo po neoprávnenom zásahu do chráneného objektu alebo do chráneného
miesta, alebo konaním osoby v chránenom objekte alebo na chránenom mieste v súlade so
zákonom a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vyvolá svetelný, zvukový alebo
iný signál. Poplachovým systémom sú rôzne zariadenia budov, ktoré ich chránia pred narušením
a v prípade narušenia vydávajú rôzne signály, ďalej sem patria tzv. PCO (SRP) a pod..
Priame riadenie a kontrola týchto činností sú vykonávané nadriadenými pracovníkmi
prevádzkovateľa. Sú nimi členovia štatutárnych orgánov (konateľ, predseda predstavenstva, člen
predstavenstva a pod.), prokuristi, rôzny velitelia objektov, regionálny riaditelia a pod.. Títo majú
zvyčajne na starosti napríklad plánovanie služieb, kontrolu strážnikov, vypracovávanie rôznych
smerníc, komunikáciu s odberateľmi služieb a pod..
55
5.
Čo je pátranie podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Vymenujte a vysvetlite formy pátrania!)
Pátranie je priame:
a) hľadanie osoby,
b) hľadanie majetku,
c) získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo
správnym orgánom,
d) získavanie údajov o osobnom stave fyzickej osoby a získavanie informácií o konaní
fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch,
e) získavanie informácií v súvislosti s vymáhaním pohľadávky alebo
f) získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo a
g) priame riadenie a kontrola týchto činností.
K vysvetleniu jednotlivých pojmov v písm. a) až f) pozri otázku č. 2.
Priame riadenie a kontrola týchto činností sú vykonávané nadriadenými pracovníkmi
prevádzkovateľa. Sú nimi členovia štatutárnych orgánov (konateľ, predseda predstavenstva, člen
predstavenstva a pod.), prokuristi, rôzny velitelia, regionálny riaditelia a pod.. Títo majú zvyčajne
na starosti napríklad plánovanie služieb, kontrolu detektívov, vypracovávanie rôznych smerníc,
komunikáciu s odberateľmi služieb, vypracovávanie záverečnej správy o poskytovaní detektívnej
služby a pod..
56
6.
Čo je vecný bezpečnostný prostriedok a iný technický prostriedok podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti?
(Vysvetlite čo je vecný bezpečnostný prostriedok, čo je iný technický prostriedok! Uveďte
príklady!)
Vecný bezpečnostný prostriedok je vec (čokoľvek) vrátane zvieraťa, ktorá je určená na to:
-
aby sa použila ako zbraň alebo
-
vec na zastavenie, prípadne obmedzenie pohybu osoby, zvieraťa alebo vozidla
-
alebo na obmedzenie funkcie iného technického zariadenia.
Vecnými bezpečnostnými prostriedkami sú napr. tonfa, obušok, putá, nôž, pištol, obranné spreje,
rôzne paralyzátory, atď..
Iný technický prostriedok je stroj alebo prístroj, ktorý sa používa na plnenie úloh fyzickej
ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva.
Inými technickými prostriedkami sú napr. vysielačky, telefóny, vozidlá, svietidlá (baterky), atď..
57
7.
Kedy nie je osoba bezúhonná podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Kto a za akých podmienok podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa nepovažuje za
bezúhonného? Uveďte všetky prípady, kedy sa podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
vyžaduje, aby osoba bola bezúhonná!)
Osoba nie je bezúhonná ak:
1. bola právoplatne odsúdená:
a) za úmyselný trestný čin alebo
b) za iný trestný čin, za ktorý jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
dĺžke viac ako 12 mesiacov (za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody na viac ako
12 mesiacov – išla do väzenia na viac ako 12 mesiacov),
2. jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti alebo ktorá je obsahom pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti, do skončenia výkonu zákazu činnosti (jej súd alebo polícia
uloží zákaz činnosti výkonu funkcie strážnika, detektíva alebo inej činnosti podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti).
Aby bola osoba bezúhonná sa vyžaduje v týchto prípadoch:
1. pri podaní žiadosti o udelenie licencie musí byť bezúhonnou osobou:
a. fyzická osoba - žiadateľ,
b. fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jeho členom
(konateľ, predseda predstavenstva, člen predstavenstva atď.),
c. prokurista,
d. vedúci organizačnej zložky podniku,
e. splnomocnenec prevádzkovateľa
f. vedúci podniku zahraničnej právnickej osoby alebo
g. zodpovedný zástupca,
2. počas celej doby počas ktorej je osoba prevádzkovateľom, musia byť osoby uvedené
v bode 1 bezúhonné,
3. pri vydaní preukazu odbornej spôsobilosti a počas jeho držby,
4. keď je osoba zamestnaná v bezpečnostnej službe, alebo v technickej službe.
Bezúhonnosť sa preukazuje ODPISOM z registra trestov a čestným vyhlásením, že osobe súd
alebo správny orgán (polícia) neuložila zákaz činnosti. POZOR NIE VÝPISOM Z
58
REGISTRA TRESTOV. Podpis na čestnom vyhlásení musí byť osvedčený (na matrike alebo
u notára).
59
8.
Kedy nie je osoba spoľahlivá podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Kto a za akých podmienok podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa nepovažuje za
spoľahlivého? Uveďte všetky prípady, kedy sa podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
vyžaduje, aby osoba bola spoľahlivá!)
Osoba nie je spoľahlivá ak:
1. preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné
návykové látky,
2. bola v posledných dvoch rokoch uznaná vinnou:
a. z priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami,
b. z priestupku na úseku používania výbušnín,
c. z priestupku na úseku strelných zbraní a streliva, za ktorý mu bola uložená pokuta
nad 100 eur,
d. z priestupku na úseku obrany Slovenskej republiky,
e. z priestupku proti verejnému poriadku spáchaného neuposlúchnutím výzvy
verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,
f. z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu spáchaného drobným úmyselným
ublížením na zdraví alebo
g. z priestupku proti majetku,
3. bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo iný trestný čin a bol jej uložený
trest odňatia slobody na viac ako 12 mesiacov nepodmienečne (išla do väzenia na viac
ako 12 mesiacov) a od vykonania trestu neuplynuli tri roky,
4. je trestne stíhaná za úmyselný trestný čin,
5. bola trestne stíhaná za úmyselný trestný čin a trestné stíhanie bolo právoplatne
podmienečne zastavené, ak sa ešte neskončila skúšobná doba
6. podľa zistení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo príslušného krajského
riaditeľstva Policajného zboru neposkytuje záruku, že bude pri vykonávaní činnosti podľa
zákona o súkromnej bezpečnosti dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy,
povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí a iných opatrení vydaných podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti a že bude činnosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
vykonávať poctivo.
Osoba musí spĺňať podmienku spoľahlivosti v tých istých prípadoch keď musí spĺňať
podmienku bezúhonnosti, pozri otázku č. 7.
60
Spoľahlivosť sa preukazuje čestným vyhlásením, kde osoba vyhlási, že sa nedopustila, alebo nie
sú voči nej vedené konania uvedené v bode 1 až 6. Podpis na čestnom vyhlásení musí byť
osvedčený (na matrike alebo u notára).
61
9.
Kedy a ako zamestnanec súkromnej bezpečnosti služby preukazuje bezúhonnosť?
(Kedy a ako vyžaduje preukázanie bezúhonnosti prevádzkovateľ SBS? Kedy a ako ju
zamestnanec preukazuje?)
Zamestnanec súkromnej bezpečnosti služby preukazuje bezúhonnosť:
a) pred nástupom do zamestnania,
b) potom každé dva roky.
Bezúhonnosť zamestnanec preukazuje ešte aj pred vydaním preukazu odbornej spôsobilosti (pred
skúškou).
Bezúhonnosť sa preukazuje ODPISOM z registra trestov a čestným vyhlásením, že osobe
súd alebo správny orgán (polícia) neuložila zákaz činnosti. POZOR
REGISTRA
NIE
VÝPISOM
Z
TRESTOV. Podpis na čestnom vyhlásení musí byť osvedčený (na matrike alebo
u notára).
10. Kedy a ako zamestnanec súkromnej bezpečnosti služby preukazuje spoľahlivosť?
(Kedy a ako vyžaduje preukázanie spoľahlivosti prevádzkovateľ SBS? Kedy a ako ju
zamestnanec preukazuje?)
Zamestnanec súkromnej bezpečnosti služby preukazuje spoľahlivosť:
a) pred nástupom do zamestnania,
b) potom každé dva roky.
Spoľahlivosť zamestnanec preukazuje ešte aj pred vydaním preukazu odbornej spôsobilosti (pred
skúškou).
Spoľahlivosť sa preukazuje čestným vyhlásením, že sa osoba je spoľahlivá (bližšie pozri otázku
č. 8). Podpis na čestnom vyhlásení musí byť osvedčený (na matrike alebo u notára).
62
11. Čo je zdravotná spôsobilosť a kedy osoba spĺňa podmienku zdravotnej spôsobilosti
podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Čo sa rozumie zdravotnou spôsobilosťou? Ako sa preukazuje zdravotná spôsobilosť? Ako
často sa osoba musí podrobiť posúdeniu zdravotnej spôsobilosti? Aké sú oprávnenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so zdravotnou spôsobilosťou?)
Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná spôsobilosť a psychická spôsobilosť na
vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkovaním bezpečnostnej služby.
Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje lekárskym posudkom, ktorého súčasťou je psychologické
vyšetrenie. Lekárky posudok musí byť vyhotovený na predpísanom tlačive, ktoré tvorí prílohu
vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 33/2006 Z. z. o podrobnostiach
posudzovania zdravotnej spôsobilosti osôb na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti súkromnými bezpečnostnými službami.
Osoba je povinná podrobiť sa posúdeniu zdravotnej spôsobilosti každé dva roky, ak nie je v
záveroch predchádzajúceho lekárskeho posudku ustanovená kratšia lehota. Psychologické
vyšetrenie sa v tomto prípade vyžaduje, iba ak tak určí lekár, ktorý posudzuje zdravotnú
spôsobilosť.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo krajské riaditeľstvá Policajného zboru môžu
rozhodnúť, že osoba je povinná podrobiť sa opätovnému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti, ak sú
dôvodné pochybnosti o jej zdravotnej spôsobilosti.
63
12. Ako sa vykonáva skúška odbornej spôsobilosti typu S podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti, z čoho sa táto skúška robí a kedy sa nemusí robiť?
(Pred kým sa táto skúška robí? Aké podmienky musí osoba spĺňať, aby túto skúšku nemusela
robiť? Z akých častí sa skúška skladá a z akých predmetov sa robí?)
Skúška odbornej spôsobilosti sa vykonáva pred 3 člennou komisiou zloženou so zástupcov:
-
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
-
krajského riaditeľstva Policajného zboru,
-
okresného riaditeľstva Policajného zboru.
Skúška odbornej spôsobilosti sa skladá z písomnej časti (testu) a ústnej časti. Obidve časti skúšky
sa konajú v jeden deň. Pred začatím skúšky skúšobná komisia overí totožnosť účastníka, ktorý
absolvoval odbornú prípravu a poučí ho o spôsobe vykonania skúšky. Podmienkou účasti na
ústnej skúške je úspešné zvládnutie písomného testu. Písomný test na skúšku typu S obsahuje 24
otázok s tromi odpoveďami, z ktorých len jedna je správna. Odpoveď uchádzač označí krížikom
v zápisnici o vykonaní skúšky. Opravu označenej odpovede vykoná uchádzač zakrúžkovaním
označenej odpovede a opätovným označením novej odpovede krížikom. Do hodnotenia testu sa
započítavajú dve opravy odpovedí pri otázkach s najnižším poradovým číslom. Čas na
vypracovanie písomného testu je 40 minút vrátane vypísania osobných údajov. Jednotlivé otázky
sa hodnotia podľa náročnosti jedným až tromi bodmi. Na úspešné zvládnutie písomného testu
skúšky typu S je potrebné získať najmenej 80 % bodov z najvyššieho počtu bodov. Na ústnej
skúške si uchádzač vyberie dve otázky. Na odpoveď sa môže pripraviť písomne počas 15 minút.
Odpoveď trvá najdlhšie 30 minút. Hodnotenie ústnej skúšky na návrh jednotlivých členov
skúšobnej komisie schvaľuje skúšobná komisia väčšinou hlasov.
Skúška odbornej spôsobilosti sa robí z nasledujúcich predmetov:
a) základy právneho poriadku Slovenskej republiky,
b) Ústava Slovenskej republiky a právna úprava ľudských práv a slobôd,
c) všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa poskytovania služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti (najmä zákon o súkromnej bezpečnosti),
d) základy trestného práva,
e) základy kriminalistiky,
f) zákon o priestupkoch,
64
g) zákon o Policajnom zbore,
h) zákon o obecnej polícii,
i) zákon o Vojenskej polícii,
j) zákon o Slovenskej informačnej službe,
k) teória taktiky a techniky vykonávania zásahov a riešenie krízových situácií,
l) praktický výcvik taktiky a techniky vykonávania zásahov a riešenie krízových situácií,
m) poskytovanie prvej pomoci,
n) požiarna príprava,
o) všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa ochrany osobných údajov.
Osoba nemusí robiť skúšku odbornej spôsobilosti, ak:
a) získala vzdelanie v študijnom odbore v oblasti bezpečnostných služieb (najmä v
policajných školách) a
b) vykonávala najmenej päť rokov bezpečnostnú prax v ozbrojenom bezpečnostnom zbore
(Policajnom zbore a Zbore väzenskej a justičnej stráže).
65
13. Čo je preukaz odbornej spôsobilosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, kto, kedy
a komu ho môže vydať?
(Aké typy preukazov odbornej spôsobilosti ustanovuje zákon o súkromnej bezpečnosti? Kto
ich vydáva, za akých podmienok a komu? Kedy sa vydá duplikát preukazu odbornej
spôsobilosti?)
Preukaz odbornej spôsobilosti je verejná listina. Osoba môže byť súčasne držiteľom len jedného
preukazu. Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny je trestné !!!!!
Preukazy odbornej spôsobilosti sú:
-
typu S - pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnikov a pre osoby poverené
výkonom pátrania – detektívov,
-
typu P - pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany – strážnikov, pre osoby poverené
výkonom pátrania – detektívov, pre osoby poverené výkonom odbornej prípravy
a poradenstva - lektori kurzov a pre prevádzkovateľov,
-
typu CIT - pre osoby poverené výkonom profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej
hotovosti cestnou dopravou.
Preukaz odbornej spôsobilosti vydáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uchádzačovi,
ktorý úspešne vykonal skúšku, alebo na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá skúšku nemusí
vykonať, ak sú tieto osoby bezúhonné a spoľahlivé. Platnosť preukazu je desať rokov.
Duplikát preukazu odbornej spôsobilosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydá osobe,
ktorá už bola držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti, ak táto preukaz:
a) stratila,
b) jej bol odcudzený,
c) ak zápisy v ňom uvedené sú nečitateľné alebo je porušená jeho celistvosť, alebo
d) ak obsahuje údaje nezodpovedajúce skutočnosti.
66
14. V čom spočíva povinnosť mlčanlivosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Kto je povinný zachovávať mlčanlivosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti? O čom sa
musí zachovávať mlčanlivosť? Kedy neplatí povinnosť mlčanlivosti a kto môže zbaviť
povinnosti mlčanlivosti?)
Pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby prevádzkovateľ (zamestnávateľ), ako aj jeho
zamestnanci sú povinní dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby aj na svoju vlastnú a
nepripustiť, aby v súvislosti s ich činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma, a sú povinní
správať sa tak, aby zásah do jej práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu
sledovaného ich činnosťou.
Prevádzkovateľ (zamestnávateľ), ako aj jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o
všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia v súvislosti s poskytovaním bezpečnostnej
služby, okrem prípadov, keď ich tejto povinnosti zbaví osoba, ktorá je účastníkom zmluvy o
poskytovaní bezpečnostnej služby, a ak ide o skutočnosti týkajúce sa inej osoby, aj táto osoba.
Táto povinnosť trvá aj po ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo po skončení
pracovnoprávneho vzťahu.
Napriek povinnosti mlčanlivosti, prevádzkovateľ (zamestnávateľ), ako aj jeho zamestnanci sú
povinní podať oznámenie o trestnom čine, priestupku, svedčiť v trestnom konaní, v konaní
o priestupku, o správnom delikte, v občianskom súdnom konaní a pod. (Ide o oznamovaciu
povinnosť alebo povinnosť vypovedať podľa osobitných predpisov).
67
15. Aké podmienky musí spĺňať osoba na výkon fyzickej ochrany alebo pátrania?
(Uveďte všetky podmienky ustanovené v zákone o súkromnej bezpečnosti! Kedy osoba
nemôže vykonávať fyzickú ochranu alebo pátranie, aj keď podmienky spĺňa?)
Fyzickú ochranu alebo pátranie môže vykonávať len osoba, ktorá:
a) dosiahla vek 18 rokov,
b) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonná,
d) je spoľahlivá,
e) je zdravotne spôsobilá,
f) je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti.
Fyzickú ochranu alebo pátranie nesmie vykonávať osoba, ktorá:
a) vzhľadom na chorobu alebo
b) ovplyvnenie po požití liekov alebo
c) iných látok znižujúcich jej schopnosť konať,
d) alebo z iných podobných príčin
neposkytuje záruku, že bude riadne plniť všetky svoje povinnosti a počínať si tak, aby neohrozila
okolie.
68
16. Čo je zásah podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, kedy osoba poverená výkonom
fyzickej ochrany alebo pátrania môže zasiahnuť, aké úlohy pri tom nesmie plniť?
(Uveďte podmienky, kedy podľa zákona o súkromnej bezpečnosti možno zasiahnuť
a plnenie akých úloh nemôže prevádzkovateľ ukladať osobe poverenej výkonom fyzickej
ochrany alebo pátrania!)
Zásahom je činnosť osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany - strážnika) alebo osoby
poverenej výkonom pátrania – detektíva, pri ktorej sa zasahuje do práv a slobôd inej osoby.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik, alebo osoba poverená výkonom pátrania –
detektív môže vykonať zásah, len ak je porušovaný alebo ohrozovaný záujem chránený
bezpečnostnou službou a len v súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Iné úkony vyžadujúce súčinnosť tretích osôb môže vykonávať len s ich súhlasom.
Prevádzkovateľ (zamestnávateľ) nesmie osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany strážnikovi, osobe poverenej výkonom pátrania - detektívovi, osobe poverenej výkonom odbornej
prípravy a poradenstva – lektorovi ukladať plnenie úloh, ktoré nie sú v súlade so zákonom
o súkromnej bezpečnosti alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
69
17. Čo je zásah podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, čo je osoba poverená výkonom
fyzickej ochrany alebo pátrania povinná urobiť po zásahu, ako si je povinná počínať
na niektorých miestach?
(Čo musí osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania vykonať po zásahu? Ako
sa musí správať na niektorých miestach a ktoré sú to miesta?)
Zásahom je činnosť osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany – strážnika, alebo osoby
poverenej výkonom pátrania – detektíva, pri ktorej sa zasahuje do práv a slobôd inej osoby.
V súvislosti so zásahom je osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik, alebo osoba
poverená výkonom pátrania – detektív povinný:
a) poskytnúť osobe, ktorá bola pri tejto činnosti zranená, neodkladne nevyhnutnú pomoc
vrátane privolania lekára,
b) ohlásiť prevádzkovateľovi (zamestnávateľovi) alebo osobe ním určenej každý prípad
smrti a každý prípad zranenia osoba, ako aj každé porušenie alebo závažné ohrozenie
záujmu chráneného bezpečnostnou službou,
c) spracovať záznam o zásahu v evidencii zásahov.
1. Na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom spáchaný trestný čin,
2. na mieste, kde došlo k dopravnej nehode,
3. prevádzkovej nehode (havárii),
4. k pracovnému úrazu alebo
5. k inej mimoriadnej udalosti,
6. na mieste, kde bola usmrtená osoba alebo došlo k ublíženiu na zdraví,
7. ako aj na mieste, kde bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok,
je osoba poverená výkonom fyzickej ochrany - strážnik, osoba poverená výkonom pátrania detektív, osoba poverená výkonom odbornej prípravy a poradenstva – lektor povinní počínať si
tak, aby žiadnym spôsobom nesťažili vyšetrovanie, najmä:
a) chrániť stopy pred zničením, poškodením alebo odstránením,
b) zamedziť prístupu nepovolaných osôb na takéto miesto,
c) zabrániť vnášaniu alebo vynášaniu predmetov z takého miesta,
d) neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru Policajného zboru,
e) zamedziť ďalším škodlivým následkom udalosti.
70
18. Aké oprávnenia má osoba poverená výkonom fyzickej ochrany podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti?
(Vymenujte všetky oprávnenia osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti!)
Osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnici sú oprávnení:
a) presvedčiť sa zrakom, hmatom alebo technickými prostriedkami, či ten, kto vstupuje do
chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe alebo
na sebe predmety pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným objektom,
chráneným miestom alebo chránenou osobou alebo nemá pri sebe alebo na sebe
predmety, ktorými by mohol spáchať protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať,
b) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto nepovolaným osobám,
c) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto osobám, ktoré majú pri
sebe zbraň, ak je do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstup so zbraňou
zakázaný,
d) viesť evidenciu o vstupe alebo výstupe osôb a dopravných prostriedkov do chráneného
objektu alebo z chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného miesta;
na tento účel je oprávnený vyžadovať preukázanie totožnosti, alebo preukázanie
príslušnosti k ozbrojenému zboru alebo ozbrojenému bezpečnostnému zboru,
e) zaznamenávať technickými prostriedkami vstup alebo výstup osôb a dopravných
prostriedkov do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného objektu
alebo z chráneného miesta,
f) vyžadovať preukázanie totožnosti u osoby, ktorá je pristihnutá pri páchaní priestupku
alebo trestného činu, ktorý súvisí s výkonom fyzickej ochrany, alebo bezprostredne po
spáchaní takéhoto priestupku alebo trestného činu,
g) v súvislosti s výkonom fyzickej ochrany vyžadovať preukázanie totožnosti osoby, ktorá
bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené
miesto, alebo osoby, ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom výstupe z chráneného
objektu alebo z chráneného miesta,
h) presvedčiť sa, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto s
dopravným prostriedkom alebo z neho vystupuje s dopravným prostriedkom, nemá v
dopravnom prostriedku alebo na dopravnom prostriedku predmety alebo zvieratá
pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chránenou osobou alebo s chráneným
71
objektom, alebo s chráneným miestom, alebo predmety, ktorými by mohol spáchať
protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať,
i) na čas nevyhnutný, do príchodu policajta predviesť na strážne stanovisko osobu, ktorá v
súvislosti s výkonom fyzickej ochrany odmieta alebo nemôže hodnoverne preukázať
svoju totožnosť a bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní
priestupku, alebo ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu
alebo na chránené miesto alebo pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z
chráneného miesta,
j) za podmienok podľa osobitného predpisu presvedčiť sa, či osoba, ktorá vstupuje do
chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje nie je pod vplyvom
alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
Výzve osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany – strážnika k uvedeným úkonom je povinný
každý vyhovieť.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik nesmie použiť oprávnenia uvedené
v písm. a), b), c) a h) proti vojakom, policajtom, príslušníkom zboru väzenskej a justičnej
stráže, SIS, NBÚ alebo colníkom, ak do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstupujú
na služobný účel. Zakázať vstup do chráneného objektu nemožno osobám, ktoré sú na to
oprávnené podľa osobitných predpisov.
Pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby prevádzkovateľ (zamestnávateľ), ako aj jeho
zamestnanci sú povinní dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby aj na svoju vlastnú a
nepripustiť, aby v súvislosti s ich činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma, a sú povinní
správať sa tak, aby zásah do jej práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu
sledovaného ich činnosťou.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik nesmie oprávnenia využívať
neprimeraným spôsobom, napr. nechať vyzliecť osobu vstupujúcu do chráneného objektu,
rozoberať časti vozidiel a pod..
72
19. Aké oprávnenia má osoba poverená výkonom fyzickej ochrany voči osobám
vstupujúcim do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z nich
vystupujúcich?
(Uveďte tieto oprávnenia! Vysvetlite ich! Voči komu sa neuplatňujú?)
Osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnici majú tieto oprávnenia voči osobám
vstupujúcim do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z nich vystupujúcich:
a) presvedčiť sa zrakom, hmatom alebo technickými prostriedkami, či ten, kto vstupuje do
chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe alebo
na sebe predmety pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným objektom,
chráneným miestom alebo chránenou osobou alebo nemá pri sebe alebo na sebe
predmety, ktorými by mohol spáchať protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať,
b) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto nepovolaným osobám,
c) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto osobám, ktoré majú pri
sebe zbraň, ak je do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstup so zbraňou
zakázaný,
d) viesť evidenciu o vstupe alebo výstupe osôb a dopravných prostriedkov do chráneného
objektu alebo z chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného miesta;
na tento účel sú oprávnení vyžadovať preukázanie totožnosti, alebo preukázanie
príslušnosti k ozbrojenému zboru alebo ozbrojenému bezpečnostnému zboru,
e) zaznamenávať technickými prostriedkami vstup alebo výstup osôb a dopravných
prostriedkov do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného objektu
alebo z chráneného miesta,
f) v súvislosti s výkonom fyzickej ochrany vyžadovať preukázanie totožnosti osoby, ktorá
bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené
miesto, alebo osoby, ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom výstupe z chráneného
objektu alebo z chráneného miesta,
g) presvedčiť sa, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto s
dopravným prostriedkom alebo z neho vystupuje s dopravným prostriedkom, nemá v
dopravnom prostriedku alebo na dopravnom prostriedku predmety alebo zvieratá
pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chránenou osobou alebo s chráneným
objektom, alebo s chráneným miestom, alebo predmety, ktorými by mohol spáchať
protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať,
73
h) na čas nevyhnutný, do príchodu policajta, Vojenskej polície alebo obecnej polície,
predviesť na strážne stanovisko osobu, ktorá v súvislosti s výkonom fyzickej ochrany
odmieta alebo nemôže hodnoverne preukázať svoju totožnosť a bola pristihnutá pri
páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní priestupku, alebo ktorá bola
pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené miesto
alebo pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta,
i) za podmienok podľa osobitného predpisu presvedčiť sa, či osoba, ktorá vstupuje do
chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje nie je pod vplyvom
alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
Výzve osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany – strážnika k uvedeným úkonom je povinný
každý vyhovieť.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik nesmie použiť oprávnenia uvedené
v písm. a), b), c) a g) proti vojakom, policajtom, príslušníkom zboru väzenskej a justičnej
stráže, SIS, NBÚ alebo colníkom, ak do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstupujú
na služobný účel. Zakázať vstup do chráneného objektu nemožno osobám, ktoré sú na to
oprávnené podľa osobitných predpisov (napr. pracovníci daňových úradov, hygieny, a pod.).
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik nesmie oprávnenia využívať
neprimeraným spôsobom, napr. nechať vyzliecť osobu vstupujúcu do chráneného objektu,
rozoberať časti vozidiel a pod..
Pri oprávnení uvedenom v písm. c) osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik len
zakáže osobe vstup so zbraňou (osobu do objektu nevpustí). V žiadnom prípade NESMIE od
osoby prevziať jej zbraň do „úschovy“.
74
20. Aké zákazy vstupu do chráneného objektu alebo na chránené miesto môže uplatniť
osoba poverená výkonom fyzickej ochrany?
(Uveďte tieto zákazy! Vysvetlite ich! Voči komu ich nemožno uplatniť?)
Osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnici sú oprávnení uplatniť nasledovné
zákazy vstupu do chráneného objektu alebo na chránené miesto:
a) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto nepovolaným osobám,
b) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto osobám, ktoré majú pri
sebe zbraň, ak je do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstup so zbraňou
zakázaný,
Výzve osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany – strážnika k uvedeným úkonom je povinný
každý vyhovieť.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik nesmie použiť tieto oprávnenia proti
vojakom, policajtom, príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráže, SIS, NBÚ alebo
colníkom, ak do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstupujú na služobný účel.
Zakázať vstup do chráneného objektu nemožno osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa
osobitných predpisov (napr. pracovníci daňových úradov, hygieny, a pod.).
Pri oprávnení uvedenom v písm. a) užívateľ chráneného objektu alebo na chráneného miesta
(majiteľ objektu, nájomca a pod.) určí svojim rozhodnutím, kto je nepovolanou osobou, prevažne
rôznymi internými smernicami, pokynmi avšak môže aj ústnym vyhlásením.
Pri oprávnení uvedenom v písm. b) osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik len
zakáže osobe vstup so zbraňou (osobu do objektu nevpustí). V žiadnom prípade NESMIE od
osoby prevziať jej zbraň do „úschovy“.
75
21. Aké oprávnenia má osoba poverená výkonom fyzickej ochrany voči dopravným
prostriedkom?
(Uveďte tieto oprávnenia! Vysvetlite ich! Voči komu ich nemožno uplatniť?)
Osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnici majú tieto oprávnenia voči
dopravným prostriedkom:
a) viesť evidenciu o vstupe alebo výstupe osôb a dopravných prostriedkov do chráneného
objektu alebo z chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného miesta;
na tento účel je strážnik oprávnený vyžadovať preukázanie totožnosti, alebo preukázanie
príslušnosti k ozbrojenému zboru alebo ozbrojenému bezpečnostnému zboru,
b) zaznamenávať technickými prostriedkami vstup alebo výstup osôb a dopravných
prostriedkov do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného objektu
alebo z chráneného miesta,
c) presvedčiť sa, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto s
dopravným prostriedkom alebo z neho vystupuje s dopravným prostriedkom, nemá v
dopravnom prostriedku alebo na dopravnom prostriedku predmety alebo zvieratá
pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chránenou osobou alebo s chráneným
objektom, alebo s chráneným miestom, alebo predmety, ktorými by mohol spáchať
protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať.
Výzve osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany – strážnika k uvedeným úkonom je povinný
každý vyhovieť.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik nesmie použiť oprávnenie uvedené
v písm. c) proti vojakom, policajtom, príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráže, SIS,
NBÚ alebo colníkom, ak do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstupujú na služobný
účel.
Pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby prevádzkovateľ (zamestnanec), ako aj jeho zamestnanci
sú povinní dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby aj na svoju vlastnú a nepripustiť, aby v
súvislosti s ich činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma, a sú povinní správať sa tak, aby zásah
do jej práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného ich
činnosťou.
76
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik nesmie oprávnenia využívať
neprimeraným spôsobom, napr. rozoberať časti vozidiel, vyberať zabudované autorádio,
prípadne iné systémy a pod..
77
22. Kedy je osoba poverená výkonom fyzickej ochrany oprávnená vyžadovať preukázanie
totožnosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, aký je postup, keď osoba nechce
alebo nemôže hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť?
(Uveďte tieto oprávnenia! Vysvetlite ich! Voči komu ich nemožno uplatniť?)
Osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnici sú oprávnení vyžadovať preukázanie
totožnosti:
a) pri vstupe alebo výstupe osôb a dopravných prostriedkov do chráneného objektu alebo z
chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného miesta,
b) u osoby, ktorá je pristihnutá pri páchaní priestupku alebo trestného činu, ktorý súvisí s
výkonom fyzickej ochrany, alebo bezprostredne po spáchaní takéhoto priestupku alebo
trestného činu,
c) u osoby, ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na
chránené miesto, alebo osoby, ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom výstupe z
chráneného objektu alebo z chráneného miesta.
Výzve osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany – strážnika k uvedeným úkonom je povinný
každý vyhovieť. Výnimka z týchto oprávnení nie je žiadna.
Keď osoba nechce alebo nemôže hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, osoby
poverené výkonom fyzickej ochrany – strážnici sú oprávnení na čas nevyhnutný, do príchodu
policajta, Vojenskej polície alebo obecnej polície, predviesť na strážne stanovisko osobu, ktorá v
súvislosti s výkonom fyzickej ochrany odmieta alebo nemôže hodnoverne preukázať svoju
totožnosť a bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní priestupku,
alebo ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené
miesto alebo pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta.
Príklady:
1. Ak je osoba podozrivá zo spáchania priestupku, napr. v predajniach, osoby poverené
výkonom fyzickej ochrany – strážnici túto osobu zastavia až za pokladňami, turniketmi
a pod., aby bolo zrejmé, že táto osoba nezaplatila za tovar, vyžiadajú si od tejto osoby
preukázanie totožnosti (občianskym preukazom, pasom, preukazom poslanca Národnej
rady SR a pod.):
78
a. ak osoba hodnoverne preukáže svoju totožnosť, osoby poverené výkonom fyzickej
ochrany – strážnici poznačia skutok a osobu ďalej nijako neobmedzujú a prepustia
ju; skutok následne oznámia na útvar Policajného zboru.
b. ak osoba nevie alebo nechce hodnoverne preukázať svoju totožnosť, osoby
poverené výkonom fyzickej ochrany – strážnici ju môžu zadržať a predviesť na
strážne stanovisko do príchodu polície.
2. Ak je osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, osoby poverené výkonom fyzickej
ochrany – strážnici túto osobu vždy zadržia do príchodu polície bez ohľadu na to, či
preukázala svoju totožnosť alebo nie.
Pre vysvetlenie pojmu trestný čin a pojmu priestupok pozri otázky č. 35, 48 a 50.
79
23. Aké obmedzenia platia pri výkone fyzickej ochrany alebo pátrania podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti?
(Vymenujte všetky obmedzenia pri výkone fyzickej ochrany a všetky obmedzenia pri výkone
pátrania! Aspoň päť z nich vysvetlite!)
a) Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany - strážnik, osoba poverená výkonom pátrania –
detektív a osoba poverená výkonom odbornej prípravy a poradenstva – lektor nesmie pri
plnení úloh podľa zákona o súkromnej bezpečnosti používať žiadny spôsob maskovania
tváre.
b) Nesmú sa používať vozidlá so zvláštnymi výstražnými znameniami.
c) Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik, alebo osoba poverená výkonom
pátrania – detektív nesmie mimo času, keď plní úlohy podľa zákona o súkromnej bezpečnosti
(je v práci), viditeľne nosiť vecné bezpečnostné prostriedky (zbraň, putá, obušok, tonfa,
atď.).
d) Fyzická ochrana obchôdzkou alebo strážením alebo pátranie monitorovaním činnosti osoby v
uzavretom priestore alebo v uzavretom mieste sa musí vykonávať podľa vopred
vypracovaného plánu služieb.
e) Pri ochrane osoby, ochrane majetku alebo zabezpečovaní poriadku sa nesmie poskytovať
podpora a ochrana konaniu, ktorým sú porušované všeobecne záväzné právne predpisy.
f) Strážnu službu je zakázané poskytovať spôsobom, ktorý by mohol vzbudzovať dôvodnú
obavu, že bude zneužitá na násilné ovplyvňovanie politických sporov, kolektívneho
vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ako aj na akékoľvek potláčanie práv
a slobôd.
g) Ochranu osoby možno vykonávať len s jej výslovným súhlasom.
h) Detektívnu službu nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných
alebo iných práv chránených zákonom alebo ktorým sa úmyselne zasahuje do činnosti
orgánu verejnej moci, alebo ktorým by mohlo dôjsť k zmareniu činnosti orgánu verejnej
moci. To znamená napríklad, že nikto nesmie iného fotiť alebo natáčať bez jeho súhlasu
s výnimkou zákonom ustanovených prípadov.
i) Pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po politickom, odborárskom alebo
náboženskom presvedčení osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej skupine
alebo národnosti.
j) Pri prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby, jej
80
sexuálnych stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu
manželstva a zmluvu o poskytovaní detektívnej služby uzavrel jeden z manželov, alebo ak
ide o sexuálne styky a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu
konaniu.
k) Fyzickú ochranu, pátranie, odbornú prípravu a poradenstvo nesmie vykonávať osoba, ktorá
vzhľadom na chorobu alebo ovplyvnenie po požití liekov alebo iných látok znižujúcich jej
schopnosť konať, alebo z iných podobných príčin neposkytuje záruku, že bude riadne plniť
všetky svoje povinnosti a počínať si tak, aby neohrozila okolie.
l) Prevádzkovateľ (zamestnávateľ) nesmie osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany strážnikovi, osobe poverenej výkonom pátrania - detektívovi, osobe poverenej výkonom
odbornej prípravy a poradenstva – lektorovi ukladať plnenie úloh, ktoré nie sú v súlade so
zákonom o súkromnej bezpečnosti alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
81
24. Aké osobitosti platia pri ochrane objektov osobitnej dôležitosti podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti?
(Vymenujte tieto osobitosti a aspoň päť z nich vysvetlite!)
Objekty osobitnej dôležitosti sú strategické objekty obrannej infraštruktúry, ktorých poškodenie
alebo zničenie obmedzí zabezpečenie obrany štátu. Objekty osobitnej dôležitosti sú objekty na
ktorých ochrane má štát osobitný záujem. Ktoré objekty je možné považovať za objekty osobitnej
dôležitosti býva zväčša utajenou skutočnosťou. Spravidla je možné medzi takéto objekty zaradiť
najmä letiská, jadrové elektrárne, vodné diela, chemické závody, zbrojárske závody a iné
strategické závody.
Pri ochrane objektov osobitnej dôležitosti:
a) musí prevádzkovateľ (zamestnávateľ) zabezpečiť prípravu osôb poverených výkonom
fyzickej ochrany – strážnikov alebo osôb poverených výkonom pátrania – detektívov z
praktického výcviku taktiky a techniky vykonávania zásahov a teórie taktiky a techniky
vykonávania zásahov v rozsahu najmenej štyroch hodín za mesiac,
b) musí prevádzkovateľ (zamestnávateľ) viesť dokumentáciu o odbornej príprave,
c) musí mať osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik alebo osoba poverená
výkonom pátrania - detektív bezpečnostnú prax v dĺžke najmenej troch rokov; dĺžku
bezpečnostnej praxe preukazuje prevádzkovateľovi potvrdením o bezpečnostnej praxi, a ak
takéto potvrdenie nemožno zabezpečiť, čestným vyhlásením, ktoré je prevádzkovateľ
povinný uschovávať v osobnom spise zamestnanca od jeho nástupu do zamestnania po dobu
troch rokov od ukončenia zamestnania,
d) je prevádzkovateľ (zamestnávateľ) povinný vypracovať vnútorný predpis upravujúci výkon
fyzickej ochrany alebo pátrania v objekte osobitnej dôležitosti,
e) je prevádzkovateľ (zamestnávateľ) povinný oznámiť Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky vykonávanie ochrany objektu osobitnej dôležitosti do 15 dní od jej začatia.
f) prevádzkovateľ (zamestnávateľ) je povinný písomne požiadať Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky o preverenie bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby, ktorá má byť
poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnikom alebo poverená výkonom pátrania –
detektívom v objektoch osobitnej dôležitosti;
82
25. Aké evidencie sa vedú v chránenom objekte alebo v mieste, kde je vykonávaná
detektívna služba podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Uveďte všetky evidencie, ktoré sa vedú na uvedených miestach! Akým spôsobom sa vedú?
Kto v nich môže vykonávať záznamy a kedy?)
V chránenom objekte alebo v mieste, kde je vykonávaná detektívna služba sa vedú:
1. Evidencia zásahov a
2. Inšpekčná kniha dozoru.
Evidencia zásahov:
Evidencia zásahov je kniha v ktorej sú listy očíslované, previazané špagátom, ktorý je na
vnútornú stranu obalu knihy prilepený lepiacou páskou. Na lepiacej páske je podpis
prevádzkovateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo podpis štatutárneho orgánu, alebo podpis člena
štatutárneho orgánu prevádzkovateľa, ktorý je právnickou osobou, alebo podpis ustanoveného
zodpovedného zástupcu s odtlačkom pečiatky tak, aby najmenej jednou tretinou podpis aj
odtlačok pečiatky presahovali na vnútornú stranu obalu knihy. Na vnútornej strane obalu knihy sa
uvádza počet listov v knihe a dátum začatia používania knihy a na konci sa uvedie meno,
priezvisko a podpis prevádzkovateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo podpis štatutárneho orgánu,
alebo podpis člena štatutárneho orgánu prevádzkovateľa, ktorý je právnickou osobou, alebo
podpis ustanoveného zodpovedného zástupcu.
Evidencia zásahov musí byť v chránenom objekte alebo v mieste, kde je vykonávaná detektívna
služba. Na vonkajšej strane obalu knihy sa uvedie, pre ktorého prevádzkovateľa a prevádzku
(chránený objekt) je kniha vedená.
Evidenciu zásahov zvyčajne vyplňuje strážnik, ktorý zásah vykonal.
V evidencii zásahov sa uvádza:
a) dátum služby a druh služby,
b) presné časové vymedzenie zásahu, presné miesto a dôvod zásahu,
c) priezvisko, meno, titul, adresu pobytu a číslo preukazu odbornej spôsobilosti osoby, ktorá
zásah vykonala alebo sa na ňom zúčastnila,
d) vecné bezpečnostné prostriedky alebo iné technické prostriedky použité pri zásahu,
e) priezvisko, meno, titul, rodné číslo a adresu trvalého pobytu osoby, proti ktorej bol zásah
vedený, ak táto osoba bola zistená; u osoby, ktoré nemá trvalý pobyt na území Slovenskej
83
republiky, aj adresu pobytu v Slovenskej republike,
f) výsledok zásahu s uvedením, či došlo k zraneniu osoby, usmrteniu osoby, poškodeniu
majetku, s uvedením výšky spôsobenej škody, opatrení vykonaných na obmedzenie
škodlivých následkov a príčin zásahu,
g) dátum a čas oznámenia zásahu miestne príslušnému útvaru Policajného zboru; meno,
priezvisko, adresu trvalého pobytu osoby a číslo preukazu odbornej spôsobilosti osoby,
ktorá zásah oznámila.
Inšpekčná kniha dozoru:
Inšpekčná kniha dozoru má dva po sebe nasledujúce listy označené rovnakým poradovým číslom.
Uvádza sa v nej záznam o výkone štátneho dozoru, kontroly alebo kontroly činnosti. Zapisovať
do nej môžu (nemusia) orgán dozoru (pracovníci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky) alebo
orgán kontroly a kontroly činnosti (policajti).
Inšpekčná kniha dozoru sa vedie v knihe s pevnou nerozoberateľnou väzbou, ktorá obsahuje tieto
údaje:
a) dátum vykonania štátneho dozoru, kontroly alebo kontroly činnosti,
b) miesto vykonania štátneho dozoru, kontroly alebo kontroly činnosti,
c) priezvisko, meno a funkčné zaradenie toho, kto štátny dozor, kontrolu alebo kontrolu
činnosti vykonal,
d) priezvisko, meno a funkčné zaradenie toho, kto bol pri výkone štátneho dozoru, kontroly
alebo kontroly činnosti prítomný,
e) zistenia štátneho dozoru, kontroly alebo kontroly činnosti s uvedením, čo konkrétne bolo
kontrolované, porovnanie zisteného stavu s požadovaným stavom,
f) priezviská, mená a podpisy osôb vykonávajúcich štátny dozor, kontrolu alebo kontrolu
činnosti,
g) priezviská, mená a podpisy osôb prítomných pri výkone štátneho dozoru, kontroly alebo
kontroly činnosti.
84
26. Kto má aké povinnosti v súvislosti s identifikačným preukazom podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti?
(Čo je identifikačný preukaz? Kto, komu a kedy ho vydáva? Aké náležitosti musí spĺňať?
Kto, kedy, kde a ako ho musí nosiť? Komu sa musí ním preukázať?)
Identifikačný preukaz je preukaz, ktorým osoba poverená výkonom fyzickej ochrany - strážnik,
osoba poverená výkonom pátrania – detektív alebo osoba poverená výkonom odbornej prípravy
a poradenstva – lektor preukazuje príslušnosť k prevádzkovateľovi (zamestnávateľovi).
Identifikačný preukaz vydáva prevádzkovateľ (zamestnávateľ) osobe poverenej výkonom
fyzickej ochrany - strážnikovi, osobe poverenej výkonom pátrania - detektívovi alebo osobe
poverenej výkonom odbornej prípravy a poradenstva - lektorovi podľa druhu činnosti, pri nástupe
do zamestnania.
Identifikačný preukaz musí obsahovať:
a) obchodné meno prevádzkovateľa (názov firmy),
b) druh bezpečnostnej služby,
c) číslo licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prevádzkovateľa,
d) meno a priezvisko, titul držiteľa identifikačného preukazu (strážnika),
e) fotografiu držiteľa identifikačného preukazu (strážnika),
f) číslo identifikačného preukazu,
g) odtlačok pečiatky a podpis prevádzkovateľa.
Identifikačný preukaz na výkon fyzickej ochrany má označenie S, identifikačný preukaz na
výkon profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti cestnou dopravou má označenie
CIT, identifikačný preukaz na výkon pátrania má označenie D, identifikačný preukaz na odbornú
prípravu a poradenstvo má označenie O.
Identifikačný preukaz je prevádzkovateľ povinný evidovať. Nesmie vydať dva alebo viac
identifikačných preukazov s rovnakým číslom. Jedna osoba môže byť súčasne držiteľom jedného
identifikačného preukazu s označením toho druhu činnosti, ktorá prevažuje.
Pri plnení úloh podľa zákona o súkromnej bezpečnosti na verejne prístupnom mieste je osoba
85
poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik povinný mať viditeľne umiestnený identifikačný
preukaz na ľavej strane odevu v oblasti pŕs. Týmto spôsobom ho nemusí mať pripnutý, ak
vykonáva ochranu osoby. Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany - strážnik pri plnení úloh
podľa zákona o súkromnej bezpečnosti na inom ako verejne prístupnom mieste, osoba poverená
výkonom pátrania – detektív alebo osoba poverená odbornou prípravou a poradenstvom - lektor
pri plnení úloh podľa zákona o súkromnej bezpečnosti musí mať identifikačný preukaz pri sebe
(nemusí ho mať na ľavej strane v oblasti pŕs viditeľne pripevnený ale môže ho mať napr. vo
vrecku nohavíc). Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany - strážnik, osoba poverená výkonom
pátrania – detektív alebo osoba poverená výkonom odbornej prípravy a poradenstva – lektor je
povinný na požiadanie identifikačný preukaz predložiť orgánu dozoru pri výkone štátneho dozoru
(pracovníkom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky) alebo, orgánu kontroly pri výkone
kontroly alebo policajtovi alebo príslušníkovi Vojenskej polície pri výkone kontroly činnosti.
86
27. Aké oprávnenia má policajt pri výkone kontroly činnosti podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti?
(Uveďte všetky oprávnenia policajta pri výkone kontroly činnosti podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti! Aspoň päť z nich bližšie vysvetlite! Kto má ešte také isté oprávnenia?)
Policajt pri výkone kontroly činnosti je oprávnený:
a) ukladať na mieste pokyny na odstránenie zistených nedostatkov,
b) vykonať zápis v inšpekčnej knihe dozoru a robiť záznamy v evidenciách, ktoré sa vedú v
chránenom objekte alebo na chránenom mieste,
c) zadržať preukaz odbornej spôsobilosti, ak
1. sú opakované alebo hrubé nedostatky v činnosti osoby,
2. táto osoba nemôže riadne plniť úlohy preto, lebo je pod vplyvom alkoholických
nápojov alebo iných návykových látok,
3. má dôvodné pochybnosti o odbornej úrovni fyzickej osoby (strážnika, detektíva,
lektora, konateľa atď.) alebo o úrovni jej výkonu fyzickej ochrany, pátrania,
odbornej prípravy a poradenstva,
4. je podozrenie z falšovania alebo pozmeňovania preukazu,
5. jeho platnosť zanikla,
6. sa osoba odmietne podrobiť skúške, či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov
alebo iných návykových látok,
d) vstupovať do objektov, na pozemky a do iných priestorov, ak súvisia s predmetom
kontroly činnosti, a vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov;
každý je povinný súčinnosť poskytnúť,
e) vyžadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti, ako aj všetkých osôb, ktoré sú prítomné pri vykonávaní tejto
činnosti,
f) zisťovať, či zamestnanec pri plnení úloh nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo
iných návykových látok; ten je povinný podrobiť sa zisteniu.
Rovnaké oprávnenia má aj príslušník Vojenskej polície (vojenský policajt) v chránených
objektoch alebo na chránených miestach v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
87
28. Aké oprávnenia má kontrolór pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti?
(Uveďte všetky oprávnenia kontrolóra pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly podľa
zákona o súkromnej bezpečnosti! Aspoň päť z nich bližšie vysvetlite!)
Štátny dozor vykonávajú pracovníci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (prevažne
policajti) a kontrolu vykonávajú pracovníci krajských riaditeľstiev Policajného zboru (tiež
prevažne policajti). Štátny dozor a kontrola je na rozdiel od kontroly činnosti „hĺbkovejšou“
kontrolou. Môže sa pri nich kontrolovať viac vecí. Kontrola činnosti je kontrola samotného
výkonu fyzickej ochrany, pátrania alebo odbornej prípravy a poradenstva – na chránenom objekte
a pod.. Štátny dozor a kontrola v sebe zahŕňajú aj kontrolu činnosti, avšak sú často zamerané skôr
na administratívu ako na výkon jednotlivých činností.
Kontrolór pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly je oprávnený:
a) ukladať na mieste pokyny na odstránenie zistených nedostatkov,
b) vykonať zápis v inšpekčnej knihe dozoru a robiť záznamy v evidenciách, ktoré sa vedú v
chránenom objekte alebo na chránenom mieste,
c) zadržať preukaz odbornej spôsobilosti, ak
1. sú opakované alebo hrubé nedostatky v činnosti osoby,
2. táto osoba nemôže riadne plniť úlohy preto, lebo je pod vplyvom alkoholických
nápojov alebo iných návykových látok,
3. má dôvodné pochybnosti o odbornej úrovni fyzickej osoby (strážnika) alebo o
úrovni jej výkonu fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva,
4. je podozrenie z falšovania alebo pozmeňovania preukazu,
5. jeho platnosť zanikla,
6. sa osoba odmietne podrobiť skúške, či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov
alebo iných návykových látok,
d) vstupovať do objektov, na pozemky a do iných priestorov, ak súvisia s predmetom
kontroly činnosti, a vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov;
každý je povinný súčinnosť poskytnúť,
e) vyžadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti podľa zákona
o súkromnej bezpečnosti, ako aj všetkých osôb, ktoré sú prítomné pri vykonávaní tejto
činnosti,
88
f) zisťovať, či zamestnanec pri plnení úloh nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo
iných návykových látok; ten je povinný podrobiť sa zisteniu,
g) vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov poskytnutie prvopisov
dokladov a iných písomností, vyjadrení, informácií vrátane technických nosičov dát, robiť
si z nich kópie a vykonávať s nimi potrebné úkony súvisiace s výkonom štátneho dozoru
alebo kontroly,
h) vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu, jeho zamestnancov, ako aj ďalších
štátnych orgánov a organizácií, fyzických osôb a právnických osôb; každý je povinný
kontrolórovi súčinnosť poskytnúť,
i) vyžadovať v určenej lehote písomné vyjadrenie k zisteniam štátneho dozoru alebo
kontroly,
j) prizvať k výkonu štátneho dozoru alebo kontroly policajtov alebo zamestnancov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, krajského riaditeľstva Policajného zboru alebo
útvaru Policajného zboru, alebo iných právnických osôb, alebo iné fyzické osoby, ak to
povaha štátneho dozoru alebo kontroly vyžaduje; tieto osoby sa preukážu pred začiatkom
výkonu štátneho dozoru alebo kontroly preukazom totožnosti.
k) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a
zvukových záznamov, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy.
89
29. Kto a za akých podmienok je oprávnený rozhodnúť o odňatí preukazu odbornej
spôsobilosti?
(Uveďte dôvody odňatia preukazu odbornej spôsobilosti! Kto rozhoduje o jeho odňatí? Kedy
a ako možno získať odňatí preukaz späť?)
Rozhodnúť o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti je oprávnený:
a) orgán dozoru – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
b) orgán kontroly – krajské riaditeľstvo Policajného zboru
Rozhodnúť o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti je možné, ak:
a) osoba nie je bezúhonná,
b) osoba nie je spoľahlivá. Ak osoba nie je spôsobilá preto, že je trestne stíhaná pre
úmyselný trestný čin, môže sa jej preukaz odbornej spôsobilosti odňať až po tom ak bolo
vo veci právoplatne rozhodnuté v jej neprospech.
c) u osoby sú dôvodné pochybnosti o úrovni jej výkonu fyzickej ochrany, pátrania, odbornej
prípravy a poradenstva a bolo vo veci právoplatne rozhodnuté v jej neprospech, alebo
d) u osoby ktorá sa podrobila preskúšaniu odbornej spôsobilosti pretože sú pochybnosti o jej
odbornej spôsobilosti a skúšku nevykonala úspešne.
Ak sa preukaz odňal možno nový preukaz vydať najskôr po uplynutí piatich rokov a až po
absolvovaní odbornej prípravy a úspešnom vykonaní skúšky.
90
30. Aké sú priestupky na úseku súkromnej bezpečnosti?
(Uveďte niektoré z priestupkov podľa zákona o súkromnej bezpečnosti! Kto a aké sankcie
môže za ne uložiť?)
Priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti sa dopustí ten, kto:
a) bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je bezpečnostnou službou alebo technickou službou,
b) sa pri výkone fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva vydáva za
policajta alebo za inú osobu, ktorá plní úlohy verejnej správy,
c) ako zamestnanec nepredloží prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby alebo
prevádzkovateľovi technickej služby doklady preukazujúce jeho bezúhonnosť a
spoľahlivosť,
d) ako osoba poverená výkonom fyzickej ochrany - strážnik, pátrania - detektív, odbornej
prípravy a poradenstva – lektor si na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom
spáchaný trestný čin, na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, prevádzkovej nehode
(havárii), pracovnému úrazu alebo k inej mimoriadnej udalosti, na mieste, kde bola
usmrtená osoba alebo došlo k ublíženiu na zdraví, ako aj na mieste, kde bola použitá
strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok, nepočína tak, aby žiadnym
spôsobom nesťažovala vyšetrovanie,
e) ako zamestnanec kontrolovaného subjektu alebo ako osoba oprávnená konať za
kontrolovaný subjekt odmietne poskytnúť kontrolórovi potrebnú súčinnosť na vykonanie
štátneho dozoru alebo kontroly, neumožní mu vstup do objektov, na pozemky a do iných
priestorov, ktoré súvisia s výkonom štátneho dozoru alebo kontroly, alebo mu neposkytne
prvopisy dokladov, písomnosti, vyjadrenia, informácie vrátane technických nosičov dát,
f) nesplní inú povinnosť, ako je uvedená v písmenách a) až e), ustanovenú zákonom
o súkromnej bezpečnosti, osobitným predpisom upravujúcim profesionálnu cezhraničnú
prepravu eurovej hotovosti cestnou dopravou alebo na ich základe.
Za priestupky na úseku súkromnej bezpečnosti môže sankcie ukladať:
a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a
b) krajské riaditeľstvá Policajného zboru.
91
Za priestupky na úseku súkromnej bezpečnosti môžu uložiť:
a) pokarhanie,
b) pokutu až do výšky 6 638,- eur,
c) zákaz činnosti až na dobu 5 rokov,
d) prepadnutie veci.
92
31. Kto a za akých podmienok je oprávnený zadržať preukaz odbornej spôsobilosti?
(Uveďte dôvody zadržania preukazu odbornej spôsobilosti! Komu možno preukaz odbornej
spôsobilosti zadržať podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?)
Kontrolór pri výkone štátneho dozoru (pracovník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky),
kontroly (pracovník krajského riaditeľstva Policajného zboru) alebo kontroly činnosti alebo
policajt pri výkone kontroly činnosti je oprávnený zadržať preukaz odbornej spôsobilosti ak:
a) sú opakované alebo hrubé nedostatky v činnosti osoby,
b) táto osoba nemôže riadne plniť úlohy preto, lebo je pod vplyvom alkoholických nápojov
alebo iných návykových látok,
c) má dôvodné pochybnosti o odbornej úrovni fyzickej osoby alebo o úrovni jej výkonu
fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva,
d) je podozrenie z falšovania alebo pozmeňovania preukazu,
e) jeho platnosť zanikla,
f) sa osoba odmietne podrobiť skúške, či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo
iných návykových látok.
Osoba, ktorej bol zadržaný preukaz môže vykonať len úkony súvisiace s odovzdaním služby. O
zadržaní preukazu vydá kontrolór alebo policajt potvrdenie.
93
32. Čo sa rozumie zbraňou podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Uveďte čo je zbraň podľa zákona o súkromnej bezpečnosti! Kto a za akých podmienok ju
môže použiť?)
Zákon o súkromnej bezpečnosti nemá osobitnú definíciu pojmu zbraň a preto je možné ňou
chápať strelnú zbraň. Právny úprava spoločenských vzťahov na úseku strelných zbraní a streliva
je v Slovenskej republike upravená zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Strelnú zbraň môže použiť ktokoľvek, teda nie len pracovník súkromnej bezpečnostnej služby.
Môže však byť použitá len v 3 prípadoch. V nutnej obrane, krajnej núdzi a v prípade tzv.
oprávneného použitia zbrane. Všetky 3 prípady sú upravené v Trestnom zákone.
Pozri tiež otázku č. 37 a 38.
33. Uveďte povinnosti osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany na mieste protiprávnej
udalosti?
(Vysvetlite, čo je to protiprávna udalosť! Aké povinnosti má osoba poverená výkonom
fyzickej ochrany voči zraneným osobám a stopám nachádzajúcim sa na tomto mieste?)
Protiprávna udalosť je udalosť rozdielna od požadovaného - normálneho stavu. Ide o udalosť,
ktorá je v rozpore so stavom, ktorý vyžaduje platné právo. Ide najmä o spáchaný priestupok,
trestný čin, dopravnú nehodu, prevádzkovú nehodu (haváriu), pracovný úraz alebo inú
mimoriadnu udalosť, na mieste, kde bola usmrtená osoba alebo došlo k ublíženiu na zdraví, ako
aj na mieste, kde bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok.
Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany – strážnik má voči zraneným osobám a stopám
nachádzajúcim sa na tomto mieste nasledovné povinnosti:
-
poskytnúť osobe, ktorá bola zranená, neodkladne nevyhnutnú pomoc vrátane privolania
lekára,
-
chrániť stopy pred zničením, poškodením alebo odstránením. Chrániť stopy je možné
nevpustením osôb na miesto protiprávnej udalosti, v prípade menších stôp ich prekrytím,
ohraničením miesta páskou a pod..
94
34. Kto, kedy a za akých podmienok môže hľadať osoby, získavať informácie o ich konaní
podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?
(Uveďte dôvody a podmienky vykonania jednotlivých úkonov a kto ich vykoná!)
Hľadanie osoby a získavanie informácií o jej konaní patrí do detektívnej služby. Preto základnou
podmienkou, ktorá musí byť splnená je, že prevádzkovateľ má udelenú licenciu na
prevádzkovanie detektívnej služby. Až po tom môže uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytnutí
detektívnej služby v požadovanom rozsahu. Pri prevádzkovaní detektívnej služby nemožno
zabúdať, že ju nemožno vykonávať spôsobom, ktorým sa zasahuje do osobnostných alebo iných
práv chránených zákonom alebo ktorým sa úmyselne zasahuje do činnosti orgánu verejnej moci,
alebo ktorým by mohlo dôjsť k zmareniu činnosti orgánu verejnej moci. Pri prevádzkovaní
detektívnej služby sa nesmie pátrať po politickom, odborárskom alebo náboženskom presvedčení
osoby alebo po jej príslušnosti k určitej rase, etnickej skupine alebo národnosti. Pri
prevádzkovaní detektívnej služby sa nesmie pátrať po zdravotnom stave osoby, jej sexuálnych
stykoch a sklonoch, iba ak ide o skutočnosti, ktoré by mohli viesť k rozvodu manželstva a
zmluvu o poskytovaní detektívnej služby uzavrel jeden z manželov, alebo ak ide o sexuálne styky
a sklony, ktoré sú protiprávne alebo môžu viesť k protiprávnemu konaniu.
Hľadať osoby a získavať informácie o ich konaní môže prevádzkovateľ detektívnej služby,
osoby ktoré poveril pátraním, ak má uzatvorenú písomnú zmluvu, ktorej predmetom je
poskytovanie detektívnej služby.
Pátranie môže vykonávať len osoba, ktorá:
a) dosiahla vek 18 rokov,
b) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonná,
d) je spoľahlivá,
e) je zdravotne spôsobilá,
f) je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti.
95
Trestné právo
35. Čo je trestný čin?
(Uveďte, čo je trestný čin! Aké sú druhy trestných činov? Konkretizujte druhy trestných
činov!)
Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon
neustanovuje inak.
Druhy trestných činov (trestný čin je):
a) prečin,
b) zločin.
Prečin je:
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (za ktorý je možné uložiť trest odňatia
slobody do 5 rokov).
Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (za ktorý je možné uložiť trest
odňatia slobody viac ako 5 rokov).
Zločin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný zločin (za ktorý je možné uložiť trest
odňatia slobody najmenej 10 rokov).
96
36. Kto je páchateľ, spolupáchateľ a účastník trestného činu?
(Uveďte, kto môže byť páchateľom trestného činu! Kedy nie je páchateľ za spáchaný čin
trestne zodpovedný? Kto je spolupáchateľ? Kto je účastník?
Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Páchateľom trestného činu môže
byť fyzická osoba, ktorá v čase spáchania činu dovŕšila 14. rok svojho veku a je príčetná.
Trestný zákon ustanovuje, kedy nejde o trestný čin aj keď skutok by inak bol trestným činom
(skutok má znaky trestného činu – „páchateľ nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný“).
Ide o prípad:
a) ak osoba konala v krajnej núdzi,
b) ak osoba konala v nutnej obrane,
c) tzv. oprávneného použitia zbrane,
d) tzv. dovoleného rizika,
e) výkonu práva a povinností,
f) súhlasu poškodeného,
g) plnenia úlohy agenta.
O spolupáchateľstvo ide ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov – spolupáchatelia. Každý z nich zodpovedá, ako keby trestný čin spáchal sám.
Účastník je:
a) organizátor – ten, kto zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu,
b) návodca – ten, kto naviedol iného na spáchanie trestného činu,
c) objednávateľ – ten, kto požiadal iného, aby spáchal trestný čin, alebo
d) pomocník - poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením
prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť
po trestnom čine.
97
37. Aké konanie sa podľa platného Trestného zákona považuje za krajnú núdzu?
(Uveďte podmienky konania v krajnej núdzi a vysvetlite ich! Ako sa uplatňuje krajná núdza
v zákone o súkromnej bezpečnosti?)
Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému
Trestným zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo
priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak
spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak
ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu
povinný ho znášať.
Príklady krajnej núdze:
-
keď horí a niekto vylomí dvere aby sa dostal k požiaru a tento uhasil (ak by dvere vylomil
za iných okolností dopustil by sa trestného činu poškodzovania cudzej veci),
-
keď priamo hrozí povodeň niekto vezme piesok a vrecia z dvora stavebnej firmy, aby
nimi spevnil hrádzu pri rieke (ak by priamo nehrozila povodeň išlo by o trestný čin
krádeže).
Podmienky, ktoré musia byť splnené aby išlo o krajnú núdzu:
1. nebezpečenstvo priamo hrozí,
2. nie je možné ho odvrátiť inak,
3. spôsobený následok - škoda nie je väčšia ako tá ktorá hrozila.
Krajná núdza sa využíva najmä pri nehodách, živelných pohromách, napadnutiu zvieraťa, atď. –
krajná núdza sa nevyužíva voči konaniu osoby.
Konať v krajnej núdzi alebo nutnej obrane môže ktokoľvek (občan, policajt, pracovník SBS, ...).
98
38. Aké konanie sa podľa platného Trestného zákona považuje za nutnú obranu?
(Uveďte jednotlivé znaky nutnej obrany a vysvetlite ich! Ako sa uplatňuje nutná obrana
v zákone o súkromnej bezpečnosti?)
Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený
Trestným zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne
neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe
útočníka alebo k osobe obrancu.
Príklad:
Niekto ma napadne (útok hrozí alebo trvá) či už sám, alebo s použitím zbrane (zbraňou môže byť
aj zviera – pes a pod. ak ho páchateľ „nahucká“), ja sa môžem primerane brániť. Ak vidím, že
osoba je vyššia, silnejšia, prípadne viem že ovláda nejaké bojové umenie a podobne môžem
použiť napr. palicu, nôž, paralizér, a pod. aj keď on ma napáda „len“ rukami, lebo nohami.
Podmienka je, že moja obrana musím byť primeraná (nesmie byť celkom zjavne neprimeraná).
Ak sa dá osoba na útek, už sa brániť nemôžem, pretože moja obrana by sa v tej chvíli zmenila na
útok a ja by som sa v tom momente stal útočníkom.
Podmienky, ktoré musia byť splnené aby išlo o nutnú obranu:
1. útok hrozí alebo trvá,
2. obrana (moje konanie) nie je celkom zjavne neprimeraná (na rozdiel od krajnej núdze,
spôsobený následok môže byť aj väčší ako ten, ktorý hrozil – napr. útočník mi dá facku
a ja mu pri obrane zlomím ruku).
Nutná obrana sa na rozdiel od krajnej núdza využíva pri útoku osoby (výnimočne zvieraťa, ale
iba ak bolo použité ako zbraň). O konanie v nutnej obrane ide aj vtedy, ak vidím niekoho kto
útočí na druhého a ja mu idem pomôcť. Útok nemusí byť smerovaný výlučne voči mne.
Konať v krajnej núdzi alebo nutnej obrane môže ktokoľvek (občan, policajt, pracovník SBS, ...).
99
39. Kedy podľa platného Trestného zákona je trestný čin spáchaný so zbraňou?
(Uveďte, čo je trestný čin! Čo je zbraň podľa Trestného zákona? V ktorých prípadoch sa
považuje trestný čin spáchaný so zbraňou?)
Čo je trestný čin pozri otázku č. 35.
Zbraňou sa podľa Trestného zákona rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu
dôraznejším. Zbraňou môže byť palica, kameň, nôž, tzv. boxer, reťaz, motorové vozidlo a rôzne
ďalšie veci. Zbraňou podľa Trestného zákona je aj strelná zbraň. Dokonca sem možno zaradiť aj
špendlík, žiletku, ohorky cigariet, zápalky a ďalšie podobné predmety, ktoré sú svojimi rozmermi
malé, ale páchateľ ich použil aby bol jeho útok proti telu obete dôraznejší - napríklad na
trýznenie, mučenie alebo zohyzdenie.
Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo
spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na
taký účel pri sebe. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije
napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
100
40. Za akých podmienok a kto môže zahladiť trest uložený podľa Trestného zákona?
(Uveďte, kto zahladzuje tresty! Kedy a aké tresty možno zahladiť? Aký to má význam pre
prax podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?)
Tresty zahladzuje súd. Súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo
odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po Trestným zákonom
stanovenú dobu.
Súd zahladzuje trest odňatia slobody, všetky ostatné tresty sa zahladia ich vykonaním. Ide o tieto
tresty:
a) trest domáceho väzenia,
b) trest povinnej práce,
c) peňažný trest,
d) trest prepadnutia majetku
e) trest prepadnutia veci,
f) trest zákazu činnosti,
g) trest zákazu pobytu,
h) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
j) trest straty vojenskej a inej hodnosti,
k) trest vyhostenia.
Odsúdenie zahladzuje tiež prezident Slovenskej republiky udelením milosti alebo amnestiou.
Význam pre prax súkromnej bezpečnosti:
Ak osoba bola „odsúdená“, bezúhonnou podľa zákona o súkromnej bezpečnosti sa stáva až
zahladením trestu. Bezúhonnosť je jednou z podmienok, ktorú musí spĺňať osoba poverená
výkonom fyzickej ochrany - strážnik, osoba poverená výkonom pátraním - detektív alebo ďalšie
osoby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti.
101
41. Kto, akým konaním, s akým následkom sa dopustí trestného činu ublíženia na zdraví?
(Uveďte, kto sa môže dopustiť trestného činu! Čo je to ublíženie na zdraví? Akým konaním
sa možno tohto trestného činu dopustiť?)
Trestného činu ublíženia na zdraví sa môže dopustiť ktokoľvek, musí byť v čase spáchania činu
príčetný a dovŕšiť vek 14. rokov.
Trestný čin ublíženia na zdraví je možné spáchať tak úmyselne ako aj z nedbanlivosti. Trestného
činu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému spôsobí ujmu na zdraví – poškodenie zdravia,
ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, vyšetrenie alebo liečenie a spravidla práceneschopnosť
alebo sťaženie bežného života na dobu 7 a viac dní.
Ak nie je doba liečenia aspoň 7 dní zvyčajne ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
102
42. Kto, akým konaním a s akým následkom sa dopustí trestného činu krádeže?
(Uveďte, kto sa môže dopustiť trestného činu krádeže! Akým konaním? S akým následkom
sa možno tohto trestného činu dopustiť?)
Trestného činu krádeže sa môže dopustiť ktokoľvek. V čase spáchania činu však musí byť
príčetný a dovŕšiť vek 14. rokov.
Trestný čin krádeže je možné spáchať výlučne úmyselne, rovnako ako priestupok proti majetku.
Trestného činu krádeže sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak škodu viac ako 266,- eur. Ak nie je spôsobená škoda viac ako 266,- eur ide o priestupok proti
majetku.
O trestný čin krádeže, bez ohľadu na výšku spôsobenej škody ide ak:
a) páchateľ čin spácha vlámaním,
b) sa páchateľ bezprostredne po čine pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia,
c) páchateľ čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z
rybníka s intenzívnym chovom,
e) páchateľ čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného
predpisu (elektrina, plyn, voda, a pod.), alebo
f) bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý (ak sa
niekto dopustí 2 krát za rok priestupku proti majetku ide už o trestný čin)
103
43. Kto, akým konaním a s akým následkom sa dopustí trestného činu obmedzovanie
osobnej slobody?
(Uveďte, kto sa môže dopustiť trestného činu obmedzovania osobnej slobody! Akým
konaním sa možno tohto trestného činu dopustiť?)
Trestného činu obmedzovania osobnej slobody sa môže dopustiť ktokoľvek, musí byť v čase
spáchania činu príčetný a dovŕšiť vek 14. rokov.
Trestného činu obmedzovania osobnej slobody sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni
užívať osobnú slobodu.
Nie každé konanie, ktoré bráni užívať osobnú slobodu je trestným činom. Práve pre to je
nevyhnutné, aby osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnici poznali dokonale svoje
oprávnenia, pretože ak bez oprávnenia zabránia osobe užívať osobnú slobodu dopustia sa
trestného činu obmedzovania osobnej slobody.
Príklady oprávneného obmedzenia osobnej slobody:
a) príslušník Policajného zboru predvedie osobu za účelom podania vysvetlenia,
b) príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže bude väzňa držať v cele,
c) osoba poverená výkonom fyzickej ochrany - strážnik predvedie na strážne stanovisko
osobu, ktorá spáchala priestupok a nechce alebo nevie preukázať svoju totožnosť do
príchodu polície,
d) ktokoľvek obmedzí páchateľa na osobnej slobode pri trestnom čine alebo bezprostredne
po jeho spáchaní, atď..
104
44. Kedy a za akých podmienok možno obmedziť osobnú slobodu osobe podľa Trestného
poriadku?
(Uveďte kto, komu a za akých podmienok je oprávnený obmedziť osobnú slobodu!)
Osobnú slobodu podľa Trestného poriadku môže obmedziť ktokoľvek, za nasledujúcich
podmienok:
-
osoba, bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom,
-
je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na
zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
Ten, kto takto obmedzil osobnú slobodu je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať
útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.
105
45. Kto, kedy a za akých podmienok môže vykonať osobnú prehliadku, vstúpiť do obydlia,
iných priestorov a na pozemok?
(Uveďte dôvody a podmienky vykonania jednotlivých úkonov! Kto ich vykoná? Aký je
rozdiel medzi osobnou prehliadkou a obdobným úkonom podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti?)
Osobnú prehliadku podľa Trestného poriadku môže vykonať: predseda senátu, prokurátor
alebo policajt.
Osobnú prehliadku môžu vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec
dôležitú pre trestné konanie. U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa
berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe
zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.
Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.
Do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok môže vstúpiť policajt len vtedy, ak vec
neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na ochranu
štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv a slobôd iných a na
vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory,
alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine. Na uvedené miesta môže vstúpiť príslušník
Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na
zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje,
alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje. Po vstupe na uvedené
miesta možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad, alebo úkony na predvedenie osoby
vrátane vykonania osobnej prehliadky.
Rozdiel medzi osobnou prehliadkou a obdobným úkonom podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti:
Obdobným úkonom podľa zákona o súkromnej bezpečnosti je: oprávnenie presvedčiť sa zrakom,
hmatom alebo technickými prostriedkami, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na
chránené miesto alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe alebo na sebe predmety pochádzajúce z
protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným objektom, chráneným miestom alebo chránenou
osobou alebo nemá pri sebe alebo na sebe predmety, ktorými by mohol spáchať protiprávnu
106
činnosť, a tieto mu odobrať.
Rozdiel medzi osobnou prehliadkou a týmto oprávnením je v tom, že osobná prehliadka
výraznejšie zasahuje do práv a slobôd osoby voči ktorej smeruje. Pri osobnej prehliadke sa osobe
kontrolujú úplne všetky veci, ktoré má pri sebe a to do najmenších detailov. Rozoberie sa
napríklad kufor, či nemá dvojité (prípadne viaceré) dná, skryté odkladacie priestory. Oblečenie
osoby sa kontroluje, či nemá skryté vrecká, zašité predmety atď.. Pri osobnej prehliadke je
dokonca bežné, že osoba sa nechá úplne vyzliecť (donaha) a skúmajú sa aj jej telesné otvory.
Z uvedeného dôvodu musí osobnú prehliadku vykonávať osoba rovnakého pohlavia. Pri
uvedenom oprávnení podľa zákona o súkromnej bezpečnosti toto nesmie byť vykonávané s takou
intenzitou ako osobná prehliadka. Kufre nie je možné nasilu rozoberať, osobu vyzliekať
a podobne. Od výkonu samotného oprávnenia záleží či ho môže využiť aj osoba iného pohlavia.
Ak by sa napríklad toto oprávnenie využívalo výlučne prostredníctvom detektorov kovov,
skenermi, prípadne inými technickými zariadeniami, môže toto oprávnenie využiť muž voči žene,
prípadne naopak. Ak by však išlo o využívanie oprávnenia napríklad hmatom na osobe, musel by
byť zachovaný systém rovnakého pohlavia (teda muž kontroluje muža, žena kontroluje ženu).
107
46. Ktoré osoby sú vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní?
(Uveďte, čo je to trestné stíhanie, jednotlivé kategórie týchto osôb! Na trestné stíhanie
ktorých osôb je potrebný súhlas a súhlas koho?)
Z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní sú vyňatí (é):
a) osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva
– ide o diplomatických zástupcov, konzulárnych úradníkov a predstaviteľov osobitných
misií,
b) prezident Slovenskej republiky - môže byť trestne stíhaný len za úmyselné porušenie
ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada
Slovenskej republiky,
c) poslanci Národnej rady Slovenskej republiky - nemožno ich stíhať za hlasovanie v
Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch, a to ani po zániku ich mandátu,
d) sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky - nemožno ich stíhať za rozhodovanie pri
výkone funkcie, a to ani po zániku ich funkcie. Ak bol sudca Ústavného súdu Slovenskej
republiky pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to
ihneď oznámiť predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky, a ak ide o predsedu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno vziať do väzby bez
súhlasu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky dáva
súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.
e) sudcovia a prísediaci sudcu z radov občanov - nemožno ich stíhať za rozhodovanie, a to
ani po zániku ich funkcie. Proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania sudcu môže
dotknutý sudca podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje generálny prokurátor.
108
Priestupkové právo
47. Aké sankcie možno uložiť za priestupok podľa práva platného v Slovenskej
republike?
(Vymenujte všetky sankcie! Kombinácie sankcií, ktoré možno alebo nemožno súčasne
uložiť? Aká je výška, resp. dĺžka jednotlivých sankcií?)
Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.
Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pokarhanie nemožno uložiť spolu s
pokutou. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa
postačí samotné prejednanie priestupku.
Pokutu možno uložiť do 33 eur, ak neustanovuje osobitná časť zákona o priestupkoch alebo iný
zákon vyššiu pokutu. Ak zákon o priestupkoch alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v
blokovom konaní možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní do 250 eur.
Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch
alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na päť rokov, a ak ide o činnosť, ktorú
páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie
alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti
s ňou. Do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu
štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť
vykonávať; nezapočítava sa však čas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Od
výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť na
základe žiadosti páchateľa.
Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a:
a) bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo
109
b) bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.
Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
110
48. Aké sú rozdiely medzi priestupkom a trestným činom?
(Uveďte zásadné rozdiely medzi trestným činom a priestupkom!)
Rozdiel medzi priestupkom a trestným činom je najmä v závažnosti protiprávneho konania.
Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za
priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Trestný
čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon
neustanovuje inak.
Rozdiely medzi trestným činom a priestupkom:
Trestný čin
Priestupok
Znaky trestných činov sú uvedené výlučne
Znaky priestupkov sú uvedené v zákone
v Trestnom zákone.
o priestupkoch a rôznych iných zákonoch.
Páchateľ min. 14. rokov veku. S výnimkou
trestný čin sexuálneho zneužívania – 15.
Priestupca 15. rokov veku.
rokov veku.
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou
Na zodpovednosť za priestupok stačí
osobou treba úmyselné zavinenie, ak
zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon
Trestný zákon výslovne neustanovuje, že
výslovne neustanoví, že je potrebné
stačí zavinenie z nedbanlivosti.
úmyselné zavinenie.
Trestné činy prejednávajú a tresty ukladajú
Priestupky prejednávajú a sankcie ukladajú
súdy.
správne orgány.
Pri priestupkoch je zodpovednosť len za
dokonaný priestupok. Zodpovednosť za
Pri trestných činoch je trestná už ich
ich prípravu a pokus nie je, ak nedošlo
príprava a pokus.
k dokonaniu priestupku. S výnimkou
priestupku proti majetku, kde stačí na
spáchanie aj pokus.
Za trestné činy sú ukladané tresty.
Za priestupky sú ukladané sankcie.
Pozri tiež otázky č. 41, 42 a 50.
111
49. Aké ochranné opatrenia možno uložiť v konaní podľa priestupkového práva
platného v Slovenskej republike?
(Vymenujte všetky ochranné opatrenia! Aká je dĺžka jednotlivých ochranných opatrení
a kto ich ukladá?)
Ochrannými opatreniami sú:
a) obmedzujúce opatrenie,
b) zhabanie veci.
Ochranné opatrenia ukladajú správne orgány.
Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a
miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné športové alebo
kultúrne podujatia. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred
alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupku proti verejnému poriadku, priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti majetku alebo priestupku podľa zákona o
organizovaní verejných športových podujatí. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe
a závažnosti spáchaného priestupku. Možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden
rok.
Ak nebolo uložené prepadnutie veci, možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak:
a) patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo
b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný
všeobecný záujem.
O zhabaní veci nemožno rozhodnúť, ak od konania, ktoré má znaky priestupku, uplynuli dva
roky. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.
112
50. Kto a akým konaním sa dopustí priestupku proti majetku?
(Uveďte, aké podmienky musí spĺňať osoba, aby sa dopustila priestupku proti majetku,
a čo musí urobiť, aby jej konanie bolo takýmto priestupkom!)
Priestupku proti majetku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku
krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku,
alebo sa o takéto konanie pokúsi. Spôsobená škoda nesmie presiahnuť sumu 266 eur.
Priestupku proti majetku sa dopustí:
-
fyzická osoba,
-
ktorá dovŕšila 15 rokov veku,
-
úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo
zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi a
-
spôsobená škoda nepresiahla sumu 266 eur.
113
51. Za akých podmienok môže osoba poverená výkonom fyzickej ochrany obmedziť
osobnú slobodu pri spáchaní priestupku?
(Uveďte všetky podmienky, za akých môže byť obmedzená osobná sloboda!)
Osoby poverené výkonom fyzickej ochrany – strážnici sú oprávnení :
-
na čas nevyhnutný, do príchodu policajta, Vojenskej polície alebo obecnej polície,
-
predviesť na strážne stanovisko osobu, ktorá v súvislosti s výkonom fyzickej ochrany
odmieta alebo nemôže hodnoverne preukázať svoju totožnosť a
-
bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní priestupku, alebo
ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené
miesto alebo pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta.
Príklad:
Ak sa osoba dopustí priestupku alebo neoprávnene vstúpi do chráneného objektu alebo z neho
vystupuje strážnik ju zastaví a vyzve na preukázanie totožnosti.
a) Ak osoba totožnosť preukáže, strážnik si poznačí údaje potrebné k oznámeniu priestupku
a osobu ďalej žiadnym spôsobom neobmedzuje, jej konanie oznámi polícii (ak ide
o neoprávnený vstup a výstup poznačí si strážnik údaje o osobe pre prípad neskoršieho
zistenia priestupku, trestného činu, správneho deliktu, prípadne konania zakladajúceho
občianskoprávny súdny spor).
b) Ak osoba totožnosť nepreukáže, strážnik osobu predvedie na strážne stanovisko, kde
môže osobu zadržať do príchodu polície, ktorú však musí ihneď kontaktovať.
114
Kriminalistika
52. Čo je kriminalistická stopa, aké druhy stôp poznáme?
(Vysvetlite, čo je kriminalistická stopa! Uveďte jednotlivé druhy stôp! Prečo je potrebné, aby
osoby poverené výkonom fyzickej ochrany a osoby poverené pátraním poznali teóriu stôp?)
Kriminalistická stopa je každá zmena v prostredí alebo vo vedomí človeka, ktorá príčinne súvisí
s vyšetrovanou udalosťou. O kriminalistickú stopu ide vtedy ak je možné ju zistiť a využiť
pomocou dostupných metód, postupov a prostriedkov.
Kriminalistické stopy je možné deliť podľa rôznych kritérií. Najzákladnejším delením je delenie
na stopy materiálne a stopy pamäťové. Materiálne stopy sú stopy v prostredí a stopy pamäťové sú
stopy zachytené v pamäti človeka.
Ďalším kritériom delenia kriminalistických stôp je delenie podľa úsekov kriminalistiky, ktoré ich
skúmajú, ide najmä o stopy:
-
daktyloskopické,
-
trasologické,
-
balistické,
-
mechanoskopické,
-
odorologické – pachové,
-
antropologické,
-
biologické,
-
chemické,
-
pyrotechnické,
-
a ďalšie.
Pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany – strážnikov a osoby poverené pátraním detektívov je dôležité aby poznali teóriu stôp preto, že v ich praktickej činnosti sa neraz dostanú
do kontaktu s protiprávnou udalosťou a ich úlohou bude miesto takejto udalosti správne určiť a
stopy na ňom čo možno najúčinnejšie chrániť, do príchodu polície. Strážnici a detektívi žiadnym
spôsobom nesmú so stopami nijako manipulovať, prípadne ich upravovať, zaisťovať alebo
odstraňovať. Musia však vedieť určiť ich možný (predpokladaný) výskyt i keď sú stopy latentné
115
(neviditeľné) a preto musia poznať teóriu stôp. Inak by nevedeli určiť, kde všade sa môžu
nachádzať napríklad daktyloskopické stopy, ktoré často nie je voľným okom vidieť.
116
53. Čo je kriminalistická pyrotechnika?
(Vysvetlite, čo skúma kriminalistická pyrotechnika! Aký je význam poznania základov
pyrotechniky pre činnosť osôb poverených výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania?
Kriminalistická pyrotechnika je metóda kriminalistickej techniky, ktorá skúma:
-
objekty ktoré môžu vybuchnúť,
-
objekty ktoré súviseli s výbuchom,
-
všetky objekty a stopy ktoré nesú informáciu o výbuchu,
-
prostriedky ktorými je možné vyrobiť výbušninu,
-
osoby a predmety ktoré boli zasiahnuté výbuchom,
-
príčiny a spôsoby výbuchu a
-
vyhľadávaním a zneškodnením výbušnín (výbušných systémov).
Pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnikov a osoby poverené pátraním –
detektívov je dôležité aby poznali základy pyrotechniky najmä preto aby sa v praxi vedeli
správne zachovať pri náleze výbušniny (výbušného systému), tento dokázali správne
identifikovať a vedeli prijať rýchle a rázne opatrenia, najmä evakuovať ohrozený priestor
a zabezpečiť ho do príchodu polície a záchranných zložiek, ktoré musia ihneď vyrozumieť
o vzniknutej situácii.
117
54. Čo je trasológia?
(Vysvetlite, čo je trasológia! Aké objekty skúma? Aký je význam poznania základov
kriminalistickej daktyloskopie?)
Trasológia je metóda kriminalistickej techniky, ktorá skúma stopy bosých nôh, stopy obuvi,
dopravných prostriedkov, zvierat a stopy predmetov po ich premiestňovaní.
Daktyloskopia je metóda kriminalistickej techniky, ktorá skúma obrazce papilárnych línií, ktoré
sa nachádzajú na dlaniach, chodidlách a prstoch rúk a nôh človeka. Prostredníctvom
daktyloskopie je možné učiť konkrétnu osobu, ktorej otlačky papilárnych línií patria, pretože nie
je možné aby dve rozdielne osoby mali rovnaké papilárne línie. Papilárne línie sú počas celého
života osoby nemenné a neodstrániteľné (pokiaľ nedôjde k odstráneniu zárodočnej vrstvy kože)
Význam poznania trasológie, rovnako ako daktyloskopie alebo iných stôp spočíva v tom, že
strážnici a detektívi sa neraz stretnú pri svojej každodennej praxi s protiprávnou udalosťou a ich
úlohou bude miesto takejto udalosti správne určiť a stopy na ňom čo možno najúčinnejšie
chrániť, do príchodu polície. Strážnici a detektívi žiadnym spôsobom nesmú so stopami nijako
manipulovať, prípadne ich upravovať, zaisťovať alebo odstraňovať. Musia však vedieť určiť ich
možný (predpokladaný) výskyt i keď sú stopy neviditeľné a preto musia poznať teóriu stôp aby
vedeli určiť, kde by sa mohli tie ktoré stopy nachádzať. Inak by nevedeli určiť, kde sa môžu
nachádzať napríklad daktyloskopické stopy, ktoré nie je často voľným okom vidieť, trasologické
stopy skryté vo vysokom a hustom poraste a pod..
118
55. Čo je kriminalistická biológia?
(Vysvetlite, aké stopy skúma kriminalistická biológia! Aký je význam poznania základov
kriminalistickej biológie?)
Kriminalistická biológia je metóda kriminalistickej techniky, ktorá skúma biologický materiál:
-
ľudský,
-
živočíšny a
-
rastlinný.
Patrí sem napr. krv, sliny, stolica, moč, ejakulát, pot, nechty, chlpy atď..
Význam poznania kriminalistickej biológie je rovnaký ako pri všetkých ostatných druhoch stôp
a spočíva v tom, že strážnici a detektívi sa neraz stretnú pri svojej každodennej praxi
s protiprávnou udalosťou a ich úlohou bude miesto takejto udalosti správne určiť a stopy na ňom
čo možno najúčinnejšie chrániť, do príchodu polície. Strážnici a detektívi žiadnym spôsobom
nesmú so stopami nijako manipulovať, prípadne ich upravovať, zaisťovať alebo odstraňovať.
Musia však vedieť určiť ich možný (predpokladaný) výskyt i keď sú stopy neviditeľné a preto
musia poznať teóriu stôp aby vedeli určiť, kde by sa mohli tie ktoré stopy nachádzať.
119
56. Čo je kriminalistická balistika?
(Vysvetlite, čo skúma kriminalistická balistika! Aký je význam poznania základov balistiky
pre činnosť osôb poverených výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania?)
Kriminalistická balistika je metóda kriminalistickej techniky, ktorá skúma:
-
zbrane,
-
strelivo,
-
priebeh výstrelu,
-
povýstrelové splodiny,
-
pohyb strely tak v zbrani ako aj mimo nej,
-
účinky strely,
-
zasiahnutý objekt.
Pre význam poznania pozri predchádzajúce otázky a význam poznania jednotlivých druhov
stôp.
57. Čo je mechanoskopia?
(Vysvetlite, čo je mechanoskopia! Aké objekty skúma? Aký je význam poznania základov
kriminalistickej mechanoskopie?)
Mechanoskopia je metóda kriminalistickej techniky, ktorá skúma:
-
nástroje, ktoré boli použité na spáchanie protiprávneho činu,
-
stopy, ktoré boli vytvorené týmito nástrojmi a
-
mechanizmus vzniku stôp, ktoré boli vytvorené nástrojmi.
Pre význam poznania pozri predchádzajúce otázky a význam poznania jednotlivých druhov
stôp.
120
58. Čo je kriminalistická daktyloskopia?
(Vysvetlite, na akých zákonitostiach je založená kriminalistická daktyloskopia! Aký je
význam poznania základov kriminalistickej daktyloskopie?)
Kriminalistická daktyloskopia je metóda kriminalistickej techniky, ktorá skúma obrazce
papilárnych línií, ktoré sa nachádzajú na dlaniach, chodidlách a prstoch rúk a nôh človeka.
Zákonitosti kriminalistickej daktyloskopie:
-
prostredníctvom daktyloskopie je možné učiť konkrétnu osobu, ktorej otlačky papilárnych
línií patria, pretože nie je možné aby dve rozdielne osoby mali rovnaké papilárne línie,
-
papilárne línie sú počas celého života osoby nemenné (obrazce papilárnych línií sa počas
celého života nemenia, mení sa len ich hrúbka) a neodstrániteľné (pokiaľ nedôjde
k odstráneniu zárodočnej vrstvy kože).
Pre význam poznania pozri predchádzajúce otázky a význam poznania jednotlivých druhov
stôp.
59. Aký je rozdiel medzi stopami trasologickými a stopami daktyloskopickými, ako ich
budete chrániť pred poškodením alebo zničením?
(Čo je stopa trasologická? Čo je stopa daktyloskopická? Aký je rozdiel medzi oboma
stopami? Na čo slúžia tieto stopy?)
Trasologická stopa je stopa bosých nôh, obuvi, dopravných prostriedkov (pneumatík, pásov
a pod.), zvierat a stopy predmetov po ich premiestňovaní. Daktyloskopická stopa je stopa
obrazcov papilárnych línií, ktoré sa nachádzajú na dlaniach, chodidlách a prstoch rúk a nôh
človeka.
Rozdiel medzi trasologickou stopou a daktyloskopickou stopou spočíva najmä v skutočnosti,
že na základe daktyloskopickej stopy je možná individuálna identifikácia – identifikácia
konkrétnej osoby. Na základe trasologickej stopy je však možná len identifikácia určitého okruhu
osôb, zvierat alebo vecí. Je možné napríklad zistiť, či ide o stopu muža, alebo ženy, prípadne
výšku a váhu osoby, o aké vozidlo za jedná atď..
121
60. Aké sú kriminalisticko-biologické stopy, k čomu slúžia a ako ich budete chrániť pred
poškodením alebo zničením?
(Čo je biologická stopa? Uveďte príklady týchto stôp! Na čo slúžia tieto stopy?)
Biologické stopy pochádzajú z ľudského, živočíšneho alebo rastlinného biologického materiálu.
Patria sem napríklad stopy krvi, slín, stolice, moču, ejakulátu, potu, nechtov, chlpov, atď..
Biologické stopy môže slúžiť až na individuálnu identifikáciu konkrétnej osoby, napríklad
prostredníctvom DNA. Chrániť je ich možné najmä zabránením prístupu nepovolaných osôb
k týmto stopám, v prípadne nepriaznivých poveternostných podmienok ich prekrytím a pod.. Pri
ich ochrane však treba dbať, rovnako ako pri ochrane akýchkoľvek iných stôp na to aby sa nestal
presný opak, ktorý sa ich ochranou sleduje a aby nedošlo k ich odstráneniu, prípadne
znehodnoteniu.
122
61. Čo je kriminalistická identifikácia?
(Vysvetlite, čo je kriminalistická identifikácia! Prečo je potrebné, aby osoby poverené
výkonom fyzickej ochrany alebo osoby poverené pátraním poznali základy kriminalistickej
identifikácie?)
Kriminalistická identifikácia je poznávacia metóda, prostredníctvom ktorej sa zisťujú zhody
alebo rozdiely identifikačných znakov a vlastností, určuje sa vzťah medzi stopou a objektom
ktorý ju vytvoril. Jej cieľom je individuálna identifikácia objektu, ktorý stopu vytvoril.
Ide vlastne o porovnávanie stôp zaistených na mieste činu a porovnávacích stôp vytvorených
objektom o ktorom sa predpokladá, že stopy na mieste činu spôsobil. Na tento účel sa stopa
z miesta činu a stopa porovnávacia (vytvorená objektom o ktorom sa predpokladá, že stopu na
mieste činu spôsobil) môžu položiť vedľa seba a porovnávať, položiť cez seba a porovnávať
prekrytie, merať ich rozmery a porovnávať ich, skladať určité časti týchto stôp a porovnávať, či
súhlasia a pod..
Pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnikov a osoby poverené pátraním detektívov je dôležité aby poznali základy kriminalistickej identifikácie najmä preto, aby sa
v praxi vedeli správne zachovať pri náleze nie len určitých stôp (odrazov na mieste činu) ale aj
prípadných predmetov, ktoré ich spôsobili (napr. na mieste protiprávnej udalosti sa nájde otlačok
topánky a o niekoľko metrov ďalej leží topánka. V tomto prípade bude dôležité že topánka, ktorá
bola nájdená o niekoľko metrov ďalej, mohla spôsobiť otlačok na mieste činu a preto ju bude
potrebné pokladať za stopu a tak ako k stope k nej aj pristupovať – chrániť ju pred zničením,
znehodnotením, premiestnením a pod.). Z uvedeného dôvodu je dôležité aby, strážnici a detektívi
poznali základy kriminalistiky.
123
62. Čo je opis, aké sú jeho druhy?
(Vysvetlite, v čom spočíva opis, členenie opisov z rôznych hľadísk a ich význam pre prax
osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania!)
Opis je metóda kriminalistickej identifikácie, ktorá sa delí na tzv. laický opis a odborný opis. V
oboch prípadoch opis vykonáva najmä policajt. Rozdiel spočíva v objekte, ktorý je nositeľom
opisovaných skutočností.
V prípade laického opisu laik – svedok, poškodený, nezúčastnená osoba a iné osoby opisujú
svojimi zmyslami vnímaného človeka, vec alebo zviera (ktoré videl). Rozpráva čo si
z protiprávnej udalosti pamätá – k osobe páchateľa, aký bol vysoký, približnú váhu, vek, farbu
a dĺžku vlasov, jazvy, tetovania atď., na ako dopravnom prostriedku tam prišiel – opisuje
motorové vozidlo, prípadne zviera, ktoré mal páchateľ so sebou. Všetky tieto informácie on
rozpráva policajtovi, ktorý z nich spracuje zápisnicu. V laickom opise sa opisuje buď samotná
vec, páchateľa alebo zviera, alebo sa opisuje dej (priebeh) protiprávnej udalosti.
V prípade odborného opisu má odborník – zvyčajne policajt, ale tiež znalec, prípadne iný
odborník pred sebou opisovaný objekt a jeho pozorovaním, meraním a porovnávaním získava
potrebné údaje, ktoré zaznamenáva v zápisnici z vykonaného úkonu.
Pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnikov a osoby poverené pátraním detektívov je dôležité aby poznali opis ako metódu kriminalistickej identifikácie preto, aby si
v prípade protiprávnej udalosti zapamätali čo najviac identifikačných znakov, tie si prípadne
poznačili a aby vedeli, že aj svedkovia a ďalšie osoby, ktoré došli do akéhokoľvek kontaktu
s protiprávnou udalosťou sú nositeľmi podstatných informácií a preto aby ak je to možné zistili
ich totožnosť.
124
63. Čo je rekognícia, aké sú jej druhy?
(Charakterizujte rekogníciu ako metódu kriminalistického objasňovania! Aké druhy
rekognície rozoznáva kriminalistika? Prečo je dôležité poznať základy rekognície?)
Rekognícia je metóda kriminalistického objasňovania, kde osoba, ktorá už v minulosti videla
určitú osobu, zviera alebo vec túto znovu spoznáva.
Rekogníciu je možné deliť podľa viacerých hľadísk.
Podľa druhu znovu spoznávaného objektu ju delíme na rekogníciu živej osoby, rekogníciu mŕtvej
osoby, rekogníciu zvieraťa a rekogníciu veci.
Podľa pôvodu znovu spoznávaného objektu ju delíme na rekogníciu in natura (spoznávaný objekt
je priamo pred osobou, ktorá ho znovu spoznáva) a rekogníciu prostredníctvom fotografií,
prípadne iných vyobrazení.
Rekogníciu je možné deliť tiež podľa charakteru identifikačných znakov na rekogníciu podľa
anatomických znakov, funkčných a pohybových znakov atď..
Pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnikov a osoby poverené pátraním detektívov je dôležité aby poznali rekogníciu preto, aby v prípade protiprávnej udalosti si čo
možno najlepšie zapamätali objekty, ktoré môžu byť neskôr znovu spoznávané – najmä
páchateľov protiprávnych činov, ktorí neboli zadržaní priamo pri protiprávnom čine.
125
64. Čo je pátranie z kriminalistického hľadiska, aké sú druhy pátrania?
(Vysvetlite, čo sa rozumie pátraním z kriminalistického hľadiska! Podľa akých kritérií sa delí
pátranie? Aké je delenie pátrania? Aký je význam pátrania pre činnosť osôb poverených
výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania?
Pátranie je metóda kriminalistického objasňovania, ktorá spočíva v hľadaní objektov (osôb,
zvierat a vecí) alebo informácií, ktoré sú dôležité pre stanovený účel pátrania. Pátranie obsahuje
činnosti, opatrenia a úkony smerujúce k nájdeniu objektu po ktorom sa pátra alebo získaniu
informácií.
Pátranie môžeme deliť na pátranie po:
-
osobách,
-
zvieratách a
-
veciach.
Pátranie môžeme deliť na pátranie:
-
administratívne a
-
výkonné.
Pátranie môžeme deliť na pátranie:
-
miestne (obecné, okresné, krajské),
-
celoštátne a
-
medzinárodné (nadnárodné).
Pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany - strážnikov a osoby poverené pátraním detektívov je dôležité aby poznali pátranie pretože môžu byť zapojení do pátrania, či už ako
osoby poverené výkonom pátrania, alebo ako osoby, ktoré polícia požiadala o poskytnutie
súčinnosti pri pátraní (napr. sa bude vykonávať pátranie v chránenom objekte).
126
65. Čo je obhliadka z kriminalistického hľadiska, aké sú jej druhy?
(Vysvetlite, čo sa rozumie obhliadkou! Aké druhy obhliadky rozoznáva kriminalistika?)
Obhliadka je špecifická metóda kriminalistického objasňovania, ktorej podstata spočíva
v bezprostrednom pozorovaní, skúmaní, hodnotení a dokumentovaní situácie na mieste činu za
účelom získania dôkazov a iných informácií dôležitých na mieste činu.
Obhliadku delíme podľa objektu obhliadky alebo podľa postupnosti obhliadky.
Podľa objektu obhliadky ju delíme na obhliadku:
-
miesta činu,
-
mŕtvoly,
-
kostrového nálezu,
-
predmetu,
-
stôp,
-
listín,
-
tela živej osoby,
-
zvierat a
-
miesta, ktoré nie je miestom činu.
Podľa postupnosti ju môžeme deliť na obhliadku:
-
prvotnú,
-
opakovanú a
-
doplňujúcu.
127
Download

Odborná príprava na skúšku typu S