10. ročník festivalu
Ars Nova Cassoviae
3. ročník festivalu
ISCM New Music Days
11. – 15. november 2012
Dom umenia, Košice
Program festivalu
Nedeľa 11. november 2012 / 17:00
Portréty
str. 10
koncert detí v rámci projektu
New Music for Kids and Teens
Pondelok 12. november 2012 / 19:00
Štyritridsaťtri
str. 12
Demko, Kukal, Podprocký, Adamčiak, Cage, Lejava, Burlas
Peter Bálint, Janette Katinová-Šingerová | klavíry
Natália Nagyová | husle
Ján Bogdan | violončelo
Martin Švec | klarinet
Júlia Burášová | flauta
Marián Žuk | fagot
Zuzana Gréková | hoboj
Peter Urban | lesný roh
Peter Katina | akordeón
VENI ACADEMY
Daniel Matej | umelecký vedúci
Milan Paľa | viola
Jozef Lupták | violončelo
4
Streda 14. november 2012 / 19:00
Te Deum
str. 20
Pärt, Berger
Musica Cassovia
Karol Petróczi | umelecký vedúci
Voces Musicales (EE) | komorný zbor
Marián Lejava | dirigent
Štvrtok 15. november 2012 / 19:00
Nezodpovedaná str. 26
otázka
Pärt, Ives, Bartók, Matsushita
Štátna filharmónia Košice
Marián Lejava | dirigent
Daniela Varínska | klavír
5
Vážené dámy a páni,
latinský citát Adde parum modico, magnum cumulabis
acervum vo voľnom preklade je známy ako porekadlo
Z malej iskry veľký oheň býva. Tou malou iskrou pred
desiatimi rokmi bola iniciatíva hŕstky ľudí, nadšencov pre súčasnú hudobnú tvorbu. A tým ohňom je
výsledok, ktorý v sebe skrýva niekoľko desiatok premiér domácich ale aj svetových autorov na festivale
súčasného umenia ARS NOVA Cassoviae.
Tohtoročný desiaty ročník je príležitosťou pripomenúť si uplynulé ročníky, ktoré začali písať svoju
históriu v novembri 2003. Vtedy sa uskutočnil prvý
ročník podujatia, ktoré aj ďalšie štyri roky figurovalo
pod názvom Festival súčasného umenia. Predchádzala
tomu iniciatíva Hudobnej spoločnosti Hemerkovcov
v Košiciach a následná ponuka Štátnej filharmónie
Košice na spoluprácu a finančné zastrešenie festivalu. Štátna filharmónia Košice postupne prebrala
na svoje plecia dramaturgiu, produkciu a organizačné zabezpečenie festivalu. Z dnešného pohľadu
to bolo šťastné riešenie, pretože okrem obohatenia
dramaturgie začal festival fungovať spoločensky,
ale aj finančne, ako rovnocenné podujatie Košickej
hudobnej jari a Medzinárodnému organovému festivalu (stal sa súčasťou rozpočtu Štátnej filharmónie
Košice, podporuje ho Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky).
Štruktúra festivalu súčasného umenia, ktorý od
roku 2008 figuruje pod názvom ARS NOVA Cassoviae, je otvoreným systémom, ktorý je schopný
neustále prijímať nové podnety. Potvrdzujú to aj
uplynulé ročníky, keď od nesmelých začiatkov sa
postupne priberali nové projekty – súčasťou sa stali
muzikologické konferencie, vernisáže výstav výtvarných umelcov, rôzne multimediálne projekty a podobne. Hlavný dôraz sa však kladie na prezentáciu
diel slovenských autorov, z ktorých väčšina zaznieva
práve na našich koncertných pódiách premiérovo.
Na druhej strane sa snažíme propagovať domácu aj
zahraničnú hudbu v podaní špičkových slovenských
interpretov. Na koncertných pódiách sa objavujú
mladí talentovaní umelci, adepti kompozície a interpreti, ktorí sú pre nás v mnohom inšpirujúci. Každý
druhý rok dotvárajú festivalové podujatia muzikologické konferencie, ktoré sa tematicky viažu k hudobnému životu Košíc a východoslovenského regiónu 20.
storočia až súčasnosti. Počas uplynulých 9 ročníkov
6
sme uskutočnili v Košiciach 45 koncertov, 72 skladieb
bolo premiérovaných, pripravili sme 4 muzikologické
konferencie a 1 seminár. Rekapitulácia premiérovaných skladieb, ich autorov a interpretov je súčasťou
tohto bulletinu.
V priebehu tohtoročného 10. ročníka festivalu
odznejú opätovne premiéry diel slovenských skladateľov, dva koncerty budú venované jednej z najvýraznejších postáv súčasnej hudby – estónskemu
skladateľovi Arvovi Pärtovi, ktorý prisľúbil svoju
osobnú účasť. Spoluorganizátorom celého podujatia
(tak ako aj v uplynulom roku) je Slovenská sekcia
Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu.
Každé jubileum je príležitosťou poďakovať sa spolupracovníkom a všetkým tým, ktorí s nadšením
prispeli k úspechu uplynulých ročníkov festivalu.
Za Štátnu filharmóniu Košice a Hudobnú spoločnosť
Hemerkovcov, ktoré stáli pri zrode tohto podujatia,
sa chcem poďakovať všetkým organizátorom, spoluorganizátorom, ale aj autorom a účinkujúcim.
PaedDr. Mgr. art. Július Klein
riaditeľ Štátnej filharmónie Košice
Milí Košičania,
„Učme sa mať radi súčasnú hudbu, je to naša hudba.“
Týmito slovami začínal svoje koncerty (svetoznámy) a legendárny Leonard Bernstein. A mal pravdu.
Súčasná hudba vzniká práve tu a teraz, je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Súčasná hudba chutí
možno trochu ináč ako sme zvyknutí, ale tak je to
s každým novým a dobrým jedlom. Na novú chuť
si musíme zvyknúť, potrebuje náš čas a priestor.
Desiaty ročník festivalu ARS NOVA Cassoviae
dokazuje, že súčasná hudba má stabilné miesto
v repertoári Štátnej filharmónie Košice a vďaka nej
aj v živote Košičanov. Som rád, že Slovenská sekcia
ISCM môže byť partnerom filharmónie práve pri
oslavách 10. výročia festivalu ARS NOVA Cassoviae.
Na štyroch koncertoch sa postupne predstavia
všetky generácie hudobníkov, od detí, stredoškolských a vysokoškolských študentov až po skúsených
profesionálov. Dramaturgia festivalu ponúka širokú
škálu nových a medzinárodných chutí. Budete mať
jedinečnú príležitosť vypočuť si hudbu z Estónska
(Arvo Pärt), USA (Charles Ives a John Cage), Slovenska (Roman Berger), Japonska (Isao Matsushita)
a Maďarska (Béla Bartók).
Medzinárodná spoločnosť pre súčasnú hudbu
(International Society for Contemporary Music –
ISCM) vznikla v roku 1922 v Salzburgu. Patrí medzi
najstaršie a najdôležitejšie hudobné spoločnosti na
svete. V súčasnosti združuje 60 krajín z celého sveta.
Slovenská sekcia ISCM je organizátorom prvého
a najstaršieho festivalu súčasnej hudby na Slovensku
Večery novej hudby, festivalu SPACE, vzdelávacieho
projektu Stretnutia s hudbou a cyklov komorných
koncertov Súčasné stredy a (New) Music at Home.
Jej členmi sú renomovaní skladatelia, hudobní vedci
a interpreti súčasnej hudby.
Veľmi ma teší, že v roku 2013 sa aj Košice stanú
súčasťou celosvetového festivalu ISCM World New
Music Days, festivalu, ktorý sa po 90 rokoch svojej
existencie po prvýkrát uskutoční aj na Slovensku –
v Košiciach a Bratislave. Bude to veľký sviatok a ja
verím, že si z bohatej ponuky koncertov vyberiete.
Mgr. art. Ivan Šiller, ArtD.
umelecký a organizačný riaditeľ
Slovenskej sekcie ISCM
7
8
Milí priaznivci festivalu ISCM New Music Days!
Je mi nesmiernou cťou prihovoriť sa vám pri príležitosti tohtoročného festivalu ARS NOVA Cassoviae/
ISCM New Music Days, ktorý sa koná na Slovensku!
Som presvedčená, že festival súčasnej vážnej hudbe
ako takej prináša prepotrebnú väčšiu pozornosť a že
kultúrnym aktivitám východoslovenského mesta
Košice dodáva ďalšiu iskru.
ARS NOVA Cassoviae/ISCM New Music Days je
festivalom s pozoruhodným historickým pozadím,
ktorý zohráva význačnú úlohu pri otváraní dverí
k hlbšiemu pochopeniu súčasnej hudby rôznemu,
tak mladšiemu, ako aj staršiemu obecenstvu. Festival sa navyše snaží nielen osloviť poslucháčov,
ale stal sa aj vzácnym miestom, kde sa stretávajú
a vzájomne umelecky ovplyvňujú skladatelia, ako
aj medzinárodní interpreti ich diel.
Preto ma ako veľvyslankyňu Estónskej republiky mimoriadne teší, že vám, milí čitatelia, môžem
predstaviť jedného z najznámejších skladateľov súčasnosti, a jednoznačne najslávnejšieho súčasného
estónskeho skladateľa, pána Arva Pärta, ktorý vážne
zvažoval, že festival v Košiciach osobne navštívi, aby
bol svedkom toho, ako rôzni talentovaní umelci
zahrajú jeho Symfóniu č. 1, Te Deum a Cantus in memoriam Benjamin Britten. Medzi interpretmi budete mať
možnosť vidieť a počuť mladý ambiciózny estónsky
komorný zbor Voces Musicales, ktorého znamenitá
povesť prekračuje naše domáce hranice.
Napriek tomu, že Arvo Pärt je skladateľom medzinárodného formátu, ktorý sa teší širokej obľube,
veľkému uznaniu a úspechu, zostáva jedným z ľudí,
ktorí majú ostych pred médiami. Táto plachosť má
však schopnosť premeniť sa na niečo celkom otvorené a magické, keď učí deti, ako študovať hudbu. Jeho
hudba je charakteristická výraznou kompozičnou
logikou a menším počtom nôt, čo dáva deťom príležitosť oceniť každý tón a sústrediť sa na krásu zvuku.
Minulý rok sme v Tallinne uskutočnili špeciálny DVD
projekt, ktorý spojil mladých základoškolákov, učiacich sa hrať skladby Arva Pärta, so samotným skladateľom, ktorý s nimi úzko spolupracoval v snahe
pomôcť im „čítať“ a porozumieť jeho hudbe. Projekt
sa ukázal ako veľmi úspešný. Som rada, že môžem
poznamenať, že v rámci festivalu ISCM New Music Days 2012 sa uskutočnia aj projekty zamerané
na deti, tínedžerov a mladých študentov hudby.
A tiež, že na koncerte detí odznejú popri súčasných
slovenských skladateľoch aj skladby Arva Pärta.
Milí priaznivci vážnej hudby, hoci pán Pärt tento
rok medzi vás do košického Domu umenia nakoniec osobne prísť nemohol, prajem vám, aby ste
si z festivalu ISCM New Music Days 2012 odniesli
mnoho prekrásnych hudobných zážitkov! Verím,
že sa stretneme na jednom z košických koncertov
a dovoľte mi vás už dnes pozvať na budúcoročný
festival súčasnej hudby, ktorý sa bude konať v Košiciach, Bratislave a vo Viedni. Festival v Košiciach sa
uskutoční v rámci aktivít projektu Európske hlavné
mesto kultúry. Aj tu budú v strede záujmu diela estónskeho skladateľa Arva Pärta, čím sa oba ročníky,
2012 a 2013, umelecky premostia.
S pozdravom,
Eve-Kulli Kala
Veľvyslankyňa Estónskej republiky na Slovensku
Viedeň
Sprievodné podujatia
Hudobné semináre
Výstavy
9. 11. 2012 / 19:30 Hudba ako cieľ, či cesta?
Te Deum – Výstava na tému diela Arva Pärta
10. 11. 2012 / 10:00 Interpretačný seminár
Vystavené práce vytvorili študenti Katedry
(Daniel Matej, Ivan Šiller)
výtvarnej výchovy PdF UK v Bratislave pod vedením
10. 11. 2012 / 15:00 Skladateľ-interpret-dirigent
Mgr. art. Dominiky Horákovej, ArtD. a akad. soch. Alojza
– nové vzťahy v novej hudbe
Drahoša, PhD.
11. 11. 2012 / 10:00 Interpretačný seminár
Hudba novej chuti v obraze
(Milan Paľa, Jozef Lupták)
– Výstava fotografií, Lukáš Gál
11. 11. 2012 / 14:00
Interpretačný seminár
vernisáž: pondelok 12. 11. 2012 / 20:30, foyer Domu
(Branislav Dugovič)
umenia
12. – 16. november 2012, Foyer Domu umenia, Košice
pedagógov doc. Stanislava Harangozóa, akad. mal.,
11. – 16. november 2012, foyer Domu umenia, Košice
Výstava výtvarných prác žiakov
ZUŠ Jantárová a Kováčska, Košice
Koncertná sála Konzervatória Košice, Timonova 2
Foyer Domu umenia, Košice
9
Nedeľa 11. november 2012 / 17:00
Portréty
Koncert žiakov základných umeleckých škôl
v rámci projektu New Music for Kids and Teens
Arvo Pärt: Štyri ľahké tanečné kusy (výber):
Tanec kačičiek
Dorota Molčanová | klavír, 2. roč. 1. časť/I. stupeň
(ZUŠ Bernolákova, ped. PaedDr. Mária Hollá)
Ján Levoslav Bella: Adagietto, 2. časť zo Sonáty č. 4
Samuel Hučko | 1. husle,1. roč./II. stupeň
Pavol Sklenka | 2. husle, 7. roč. /I. stupeň
Jakub Girašek | 3. husle, 1. roč. 2. časť/I. stupeň
(ZUŠ Jantárová, ped. Iveta Dzurová)
Celso Machado: Piazza Vittorio
Michaela Guzanová| flauta, 1. roč./Štúdium pre dospelých
(ZUŠ Márie Hemerkovej, ped. Bc. Nataša Kötelesová)
Soňa Badiarová | gitara, 3. roč./II. stupeň
(ZUŠ Márie Hemerkovej, ped. Mgr. Adriana Kubrická)
Iris Szeghy: Pôjdeme do ZOO (výber):
Tance malej labutej slečny, Opičky šibalky
Ema Markovičová | klavír, 4. roč. 1. časť/I. stupeň
(ZUŠ Márie Hemerkovej, ped. Ľudmila Fetteriková)
Víťazoslav Kubička: Pozdrav prichádzajúcej jari
Tristan Urban Kučečka | akordeón, 2. roč. 1. časť/I. stupeň
(ZUŠ Jantárová, ped. Sidónia Pavlovičová)
György Ránki: Dve piesne
Polynézska uspávanka, Africké šamanské zaklínadlo
Jozef Podprocký: Tokatína
Daniel Gablyasz | klavír, 4. roč. 1. časť/I. stupeň
(ZUŠ Márie Hemerkovej, ped. Edita Kovácsová)
Ľudo Kuruc: Pozdrav F. Chopinovi
Ján Cikker: Chyť ma
Marián Žido | klavír, 2. roč./II. stupeň
(ZUŠ Márie Hemerkovej, ped. Hedviga Kenderešová)
10
Vladimír Bokes: Variácie
Samuel Salzer | husle, 2. roč./II. stupeň
(ZUŠ Márie Hemerkovej, ped. Mgr. Ivana Ondrušková)
Christopher Norton: Beach Front, Song of the Dunes
Michaela Šaková, 7. roč./I. stupeň,
a Juraj Mičko, 2. roč./II. stupeň | klavír 4-ručne
(ZUŠ Jantárová, ped. Anna Szitášová)
William Henry Squire: Tarantella
Lucia Benková | violončelo, 6. roč./I. stupeň
(ZUŠ Márie Hemerkovej, ped. Mária Čepčániová)
Mgr. Karla Grejtáková | klavírna spolupráca
Arvo Pärt: Štyri ľahké tanečné kusy (výber):
Kocúr v čižmách, Červená Čiapočka a vlk, Motýle
Matej Stašík | klavír, 5. roč. (Konzervatórium Košice)
Jozef Podprocký: Pieseň bez slov
Jakub Girašek | husle, 1. roč. 2. časť/I. stupeň
(ZUŠ Jantárová, ped. Iveta Dzurová)
Aram Chačaturjan: Toccata
Michaela Perunová | klavír
(ZUŠ Valaliky, ped. Mariana Gajdošová)
Ján Zimmer: Hincovo pleso, z cyklu Tatry
Oliver Rácz | klavír, 1. roč./II. stupeň
(ZUŠ Márie Hemerkovej, ped. Edita Kovácsová)
Arvo Pärt: Für Alina
Variationen zur Gesundheit von Arinuschka
Ivan Bútora | klavír
(ped. Ivan Šiller)
11
Pondelok 12. novembra 2012 / 19:00
Štyritridsaťtri
Matej Demko: Bagately pre klavír (2012) * premiéra
Peter Bálint | klavír
Matej Demko: Päť kusov pre dychové kvinteto * premiéra
Prelúdium
Nachtmusik I.
Pastorale
Nachtmusik II.
Postludium
Martin Švec | klarinet
Júlia Burášová | flauta
Ján Samsely | fagot
Zuzana Gréková | hoboj
Peter Urban | lesný roh
Ondřej Kukal: Present, duo pro housle a violoncello (1992)
Natália Nagyová | husle, Ján Bogdan | violončelo
Jozef Podprocký: Toccatina Interrupta
pre akordeón a klavír (2011) * premiéra
Peter Katina | akordeón, Janette Katinová-Šingerová | klavír
12
Marián Lejava: deadline:aria (2012) * premiéra
Milan Adamčiak: Adizione (1970)
John Cage: 4’33” (1952)
Milan Adamčiak: Heterophonica II (1971)
Martin Burlas: Záznam siedmeho dňa (1993)
VENI ACADEMY:
Laura Lovišková, Daniela Česlová, Silvia Suchánková,
Júlia Hollá, Dorota Matejová | flauty
Alice Rachel Jandovská (ČR) | flauta/pikola
Samuel Hvozdík | zobcová flauta
Ondřej Milt (ČR) | klarinet
Michal Jiráň (ČR) | bicie nástroje
Jozef Chovanec, Mária Šabaková | akordeóny
Katarína Brunová, Ľubica Paurová, Barbora Tomášková,
Eduard Kostelník | klávesy
Tibor Baňa, Simona Deščičková, Rozália Tomášková,
Dominik Palma | husle
Peter Dvorský, Šimon Truszka | viola, Hana Juríková | violončelo
Juraj Bajús, Marek Ondrej | kontrabasy
Peter Fillo | el. gitara
Lukáš Kovařík (ČR), Adam Sedlický | dirigovanie
Lektori:
Daniel Matej | umelecký vedúci, dirigent
Branislav Dugovič | klarinet
Ivan Šiller | klavír, klávesy
David Danel (ČR) | husle
Milan Paľa | viola/sólo
Jozef Lupták | violončelo/sólo
Marián Lejava | dirigent
Matej Demko (1994)
získal základy hudobného vzdelania na ZUŠ vo
Vranove nad Topľou v triede M. Šamovej. Od roku
2009 študuje na košickom konzervatóriu kompozíciu (Jozef Podprocký), klavír (A. Krajňaková) a dirigovanie (J. Drietomský).
Bagately pre klavír (2012) sú cyklom ôsmich modálne
spracovaných miniatúr, ktoré vznikli v lete tohto
roku pod dohľadom profesora J. Podprockého ako
študijná úloha. Inšpiráciou pre autora boli klavírne
cykly B. Bartóka, D. Kardoša či H. Domanského. Bagately dedikoval žilinskému klaviristovi Ľ. Kubiznovi.
Päť kusov pre dychové kvinteto vzniklo spontánne
a podnetom k jeho vzniku bol záujem autora o uvedené nástrojové obsadenie. Podobne ako Bagately
sú modálne spracované a jednotlivé kusy sú veľmi
intímne – najmä Nachtmusik I. a II. Formovo je
skladba riešená ako 5-časťová suita.
Ondřej Kukal (1964)
je absolventom Hudobnej fakulty AMU v Prahe,
kde študoval hru na husliach, skladbu (Jindřich Feld)
a dirigovanie. V rokoch 1985 – 1995 bol členom Vlachovho kvarteta, 1991 – 1996 šéfdirigentom Juhočeskej komornej filharmónie, v období 1996 – 1999
pôsobil ako stály dirigent Symfonického orchestra
Českého rozhlasu. Ako koncertný majster Pražského
komorného orchestra bez dirigenta vystúpil v rokoch
1996 – 2003 v newyorskom Lincoln Center, v Teatro
Colón v Buenos Aires a vo viedenskom Musikvereine.
Od roku 2002 pôsobí ako šéfdirigent Filharmonie
Hradec Králové.
Väčšina jeho kompozícií (okolo 30 opusových
čísel) je vydaná a pravidelne sa interpretuje doma
i v zahraničí. V roku 1999 mu bavorská vláda poskytla
štipendium, vďaka ktorému pri dlhodobom pobyte
v Nemecku skomponoval svoju Symfóniu č. 1, op. 15
(v roku 2005 získala výročnú cenu Ochranného svazu
autorského), koncert pre klarinet Clarinettino získal
cenu Classic v roku 1994. Skladba Present, duo pro
housle a violoncello, op. 12, vznikla v roku 1992.
Jozef Podprocký (1944)
14
študoval skladbu na Konzervatóriu v Košiciach
(J. Hatrík) a na VŠMU v Bratislave (J. Cikker, A. Mozyes).
Od ukončenia školy pôsobí nepretržite ako profesor
kompozície na košickom konzervatóriu (k jeho žiakom
patria P. Breiner, I. Szeghy, A. Mihalič, I. Buffa, P. Guľas,
J. Kmiťová, P. Duchnický, G. Regeš...).
„Skladbu Toccatina interrupta pre akordeón
a klavír, op. 59 som napísal na podnet manželov Katinovcov v roku 2010. Túto úsmevnú a hravú skladbu,
v ktorej dominuje pocit radosti, som dokončil na jar roku
2011. Základným tónovým materiálom je aj tu 12-tónový
melodický tvar, ktorý som v intenciách zvoleného systému
uplatnil takmer v celom horizontálnom procese skladby.
Pritom som v rámci svojho viacmenej modálneho princípu
cieľavedome využil celý rad rôznych heterofonických, kontrapunktických i klasických evolučných techník a postupov.
Formový proces skladby som pritom štruktúroval ako
sonátovú formu centralizovanú in G. Tokátovitý a dramatický charakter expozície a jej skrátenej reprízy som
však symbolicky prerušil a celý evolučný stredný diel (rozvedenie), v snahe vytvoriť atmosféru akéhosi očakávania,
som skoncipoval v pomalom tempe.“
Jozef Podprocký
Marián Lejava (1976)
dirigent a skladateľ, študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (dirigovanie u prof. Ondreja Lenárda a skladbu u prof. Vladimíra Bokesa).
Zúčastnil sa na mnohých zahraničných skladateľských
a dirigentských kurzoch, kde spolupracoval s E. Urbannerom, K. Huberom, Ch. Wolffom, T. Murailom,
P. Eötvösom, Zs. Nagyom, G. Herbigom či I. Fischerom.
Od roku 2003 bol asistentom Zsolta Nagya, Gerda
Albrechta, Christiana Arminga a Gabriela Chmuru. Od roku 2000 aktívne účinkuje s významnými
slovenskými ansámblami (hlavný dirigent VENI ensemble) ako aj so Slovenským národným divadlom,
Slovenskou filharmóniou a mnohými orchestrami
a divadlami v zahraničí. Ako dirigent sa predstavil v krajinách celej Európy a v Šanghaji, Čína. Jeho
skladateľská tvorba bola ocenená viacerými cenami
doma aj v zahraničí a je pravidelne uvádzaná na
koncertoch v Európe. V roku 2006 Marián vydal svoje
debutové CD Chant d’amour, jeho skladby nájdeme
aj na ďalších 6 CD nahrávkach.
Od roku 2007 vedie Operné štúdio na VŠMU
v Bratislave a vyučuje tu aj orchestrálne dirigovanie a skladbu.
V roku 2010 ukončil doktorandské štúdium kompozície s titulom Artis Doctor. Prednáša hudobnú
analýzu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a vystúpil aj na Univerzite v Aveiro
(Portugalsko) a na AMU v Prahe. Je dramaturgom
medzinárodného festivalu súčasnej hudby ISCM
World New Music Days 2013.
Skladba pre violončelo a súbor s ľubovoľným obsadením deadline:aria (2012) bola napísaná pre Jozefa
Luptáka a VENI ACADEMY. V skutočnosti ide o rad
piatich árií oddelených (či skôr pospájaných) štyrmi
refrénmi a ohraničených introdukciou a kódou. Sólista, okrem svojej pozície „prvého medzi rovnými“,
má privilégium vyberať si spomedzi hráčov súboru
partnerov, ktorí budú kánonicky, či presnejšie na
spôsob akéhosi „echa“, prednášať spolu s ním materiál árií a refrénov. Ostatní, pokým si ich sólista
nevyberie, vytvárajú pozadie utkané z burdonových
tónov a zvukov vyludzovaných menej tradičnými
technikami hry. Tónový materiál všetkých árií vychádza z jediného motívu a ich postupným prekrývaním vzniká chvejivá, akoby rozmazaná heterofónia, z ktorej sa miestami môžu vynárať iluzórne
harmonické štruktúry. Jemná, hmýriaca sa zvuková
hmota napokon „vyšumí“ do stratena, violončelo
hrá dlho držané e, ktoré je symbolickým tónovým
centrom kompozície – akoby tým autor odkazoval
na orchestrálne partitúry Györgya Ligetiho z polovice
60. rokov 20. stor., najmä Lontano a Koncert pre violončelo. Dosiahol to však cestou, ktorou išli v rovnakom
období skladatelia ako napríklad Terry Riley, teda
formou otvorenej partitúry opúšťajúcej tradičnú
striktnú notáciu a ponechávajúcu časť „autorskej
zodpovednosti“ na pleciach interpretov.
Robert Kolář
Milan Adamčiak (1946)
je skladateľ, violončelista, muzikológ, tvorca
akustických objektov, inštalácií a nekonvenčných
hudobných nástrojov, performer, výtvarník, experimentálny básnik a mystifikátor. Vyštudoval hru
na violončelo (1962 – 1968 Konzervatórium v Žiline)
a hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského v Bratislave (1968 – 1973). Dlhý čas strávil Milan Adamčiak na Slovenskej akadémii vied, kde
sa zaoberal výskumom hudby 20. storočia a vzájomných vzťahov medzi hudbou a výtvarným umením
(1971 – 1991). Od polovice 60. rokov 20. storočia sa
sústredí predovšetkým na experimentálnu poéziu,
grafické partitúry a tvorbu akustických objektov,
ktoré rezonujú s umeleckými stratégiami Johna
Cagea a medzinárodného hnutia Fluxus. V druhej
polovici 60. rokov pracoval vo viacerých dočasných,
ako aj stálych autorských tímoch, a to najmä s Róbertom Cyprichom a Jozefom Revallom, neskôr
s Alexom Mlynarčíkom a Janou Želibskou. V 80.
rokoch spolupracoval s Júliusom Kollerom a založil
Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu – SNEH (1990).
V roku 1989 založil súbor nekonvenčnej hudby Trans-
music Comp., okrem iných spolu s Petrom Machajdíkom a Michalom Murínom, s ktorými odvtedy
spolupracoval na mnohých projektoch. V roku 1992
bol kurátorom výstavy v Slovenskej národnej galérii
v Bratislave s názvom John Cage – Scores, ktorú
John Cage osobne navštívil.
Milan Adamčiak je zvláštna bytosť. Je mimo
bežných súradníc a hraníc, podľa ktorých – aspoň
u nás na Slovensku – kategorizujeme ľudí z hľadiska
osobnostného, odborného, spoločenského či iného.
Violončelista sa stal muzikológom, aby väčšinu
svojho života strávil na okraji veľmi konzervatívnej
a nechápavej slovenskej hudobníckej obce, v prostredí výtvarníkov, literátov a intelektuálov rozmanitého založenia. Patril akoby všade a nepatril celkom
úplne nikam. Medzi hudobníkmi bol výtvarníkom
a intelektuálom, medzi výtvarníkmi a intelektuálmi
zase (síce podivným, ale predsa azda len najviac)
hudobníkom…
Na Slovensku zohral podobnú úlohu, ako iní „osamelí vlci“ v hudbe a umení 20. storočia (Giacinto
Scelsi, Harry Partch, John Cage, George Mačiūnas,
Christian Marclay, Brian Eno...).
Bez Adamčiaka by bola slovenská umelecká scéna
fádnejšia. Jeho dar prekračovať rozhrania medzi
rozmanitými umeleckými, spoločenskými aj osobnostnými rozhraniami náš priestor zdynamizoval
a učinil ho – aj z pohľadu zahraničia – pestrejším
a zaujímavejším.
Adamčiakove grafické partitúry sa medzi mnohými inými vynímajú azda tým, že naozaj mimoriadne
intenzívne a citlivo integrujú oba svety: vizuálny
aj zvukový. Ak visia v galérii, sú krásne, ak ležia na
pultoch hudobníkov, dobre sa z nich hrá, lebo sú
zrozumiteľné, a teda sa dobre tlmočia do zvukovej
podoby. Verím, že to bude zrejmé aj na dnešnom
koncerte.
John Cage (1912 – 1992)
sa narodil v Los Angeles. Bol jedným z najvplyvnejších skladateľov 20. storočia. Svojimi textami,
hudbou, vlastnou výtvarnou tvorbou a vplyvom na
tanečné umenie cez spoluprácu s Merceom Cunninghamom neovplyvnil iba hudobný vývoj, ale
takmer každú oblasť umenia. Cage je považovaný
za objaviteľa mnohých nových kompozičných systémov, nových podôb notácie a taktiež za „objaviteľa“
preparovaného klavíra – akéhosi ansámblu bicích
nástrojov, ovládaného jedným interpretom.
Aj keď bol Cage mnohými považovaný za hudob-
15
16
ného enfant terrible, jeho skladby – hoci často vyžadujú od poslucháča nové prehodnotenie vlastných
predstáv o hudbe alebo samotnom akte počúvania
– sú v podstate veľmi krásne, aj keď ich posudzujeme
podľa konvenčných hudobných štandardov.
Najradikálnejšia zmena v Cageovej hudbe sa objavila na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia,
keď sa začal zaujímať o zen-budhizmus a rozhodol sa
nevytvárať viac hudbu tradičným komponovaním,
ale namiesto toho vytvoril – na princípe, ktorý pomenoval „neurčitosť“ (indeterminacy) – rôzne stratégie
výberu materiálu a „nástroje“ na zhotovenie plánu
predvedenia skladby. Výber materiálu najčastejšie
ponechal na interpreta samotného, čím ho nominoval
do oveľa aktívnejšej úlohy spolutvorcu, než skladatelia, ktorí svoju hudbu fixovali a fixujú v „presnej“
notácii.
Zároveň tak pomohol interpretovi lepšie porozumieť výslednej podobe hudby, ktorá takýmto
spôsobom vzniká. A tá mu zase akoby pomáhala
osvetľovať to, čo sa okolo neho odohráva.
Táto zmena pomerov (resp. rozloženie síl) v umenotvornom reťazci skladateľ – interpret – poslucháč
sa z odstupom času javí azda ako najdôležitejší vplyv
Cagea na hudbu a iné druhy umenia v 20. a 21. storočí
a zároveň aj poukazuje na asi hlavný dôvod, prečo
jeho hudbu mnohí skladatelia tak vehementne kritizovali a odmietali. Je ním ich neochota vzdať sa
svojho stáročiami budovaného privilégia „jediného
autora hudobného diela“.
John Cage zomrel v New Yorku 12. augusta 1992,
niekoľko týždňov po návšteve Bratislavy, vo veku
nedožitých 80 rokov.
Azda najreprezentatívnejšou ukážkou Cageovej
otvorenosti a „neurčitosti“ sú jeho 4 minúty a 33 sekúnd
„ticha“ (1952): počas premiéry klavirista David Tudor
sedel pri klavíri bez toho, aby vydal jediný zvuk, a tak
sa obsahom skladby stali všetky náhodné, teda nezámerné zvuky, ktoré zazneli počas predstavenia.
Cage tým dal najavo, že ticho nevníma ako zvuk
s nulovou hlasitosťou, ale (v zmysle zen-budhizmu)
ako každý neintencionálny zvuk, teda „zvuk existujúci mimo nášho zámeru“... Ak teda dokážeme
vyprázdniť svoje vnútro, zbaviť sa zámeru, utíšiť
a otvoriť svoju myseľ a srdce, dosiahneme stav, kedy
môžeme permanentne realizovať ideu 4’33’’ a tým
dosiahnuť oný stav „rozšíreného vedomia a intenzívnejšieho prežitia života“.
Daniel Matej
Martin Burlas (1955)
je slovenským skladateľom, gitaristom a hráčom na klávesové nástroje. Hudbe sa venoval od
detstva; keďže mu nebolo umožnené študovať
na konzervatóriu, študoval najprv súkromne hru
na klavír (M. Masariková) a skladbu (J. Hatrík).
Po maturite na gymnáziu navštevoval v rokoch
1975 – 1980 kompozíciu na VŠMU v Bratislave (bol
posledným absolventom Jána Cikkera). Neskôr
pôsobil ako hudobný režisér vo vydavateľstve Opus
a v Slovenskom rozhlase. V dôsledku odmietania
spolupráce zo strany oficiálnych inštitúcií (ktoré
o. i. znemožnili uvedenie Burlasovej opery Ružové
kráľovstvo, komponovanej na objednávku) založil
niekoľko súborov (Maťkovia, Ospalý pohyb), neskôr
v 90. rokoch spolu s Danielom Matejom a ďalšími
skladateľmi inicioval vznik VENI ensemble, Transmusic comp., Vitebsk Broken, Požoň sentimentál,
Vapori del cuore. S Ľubomírom Burgrom, Zuzanou
Piussi a Danielom Salontayom je zakladajúcim členom formácie Dogma (1999), spolu s Ľubomírom
Burgrom, Inge Hrubaničovou, Máriusom Kopcsayom a Monikou Čertezni založil Združenie Pre
súčasnú operu (2000). Pracuje v Hudobnom centre
v Bratislave.
Martin Burlas sa už od svojich skladateľských začiatkov zaoberal výdobytkami európskej avantgardy i nekonformným konceptom rockového média.
Pre svoj nekompromisný postoj k preferovaným
kompozičným metódam sa stal najradikálnejším
predstaviteľom novej skladateľskej generácie. Výrazný tvorivý podnet preňho znamenala minimal
music, v slovenskej hudbe priam prelomovo zapôsobili jeho elektroakustické diela. Patrí k najvýraznejším postavám slovenskej alternatívnej
rockovej scény.
„V skladbe sú využité predovšetkým rytmické kombinácie vzorcov, pričom výška tónov alebo prípadná hustota
clustrov je ponechaná na iniciatívu interpretov. Skladbu
možno hrať aj tak, že jeden až niekoľko hráčov (podľa veľkosti orchestra) hrajú pravidelný osminový pulz clustrov
v spodných polohách, nad ktorým sa patterny odvíjajú.
Nie je to však podmienkou, rovnako ako možnosť hrať
skladbu spolu s nahrávkou na CD, ktorá slúži ako pilotný
podklad a zvukové obohatenie.“ Tento viac-menej technologický autorský komentár (v bulletine festivalu
Melos-Étos 2005) k skladbe Záznam siedmeho dňa
by mohol naznačovať, že ide o ďalšiu z desiatok,
možno stovák podobných skladieb vychádzajú-
cich z inšpirácie hudbou Terryho Rileyho či Steva
Reicha z polovice 60. rokov 20. storočia – keby ju
nenapísal Martin Burlas a nedal jej práve tento
názov. To jej, bez ohľadu na použité kompozičné
postupy, zabezpečuje individualitu a mimoriadne
silnú apelatívnosť. Automaticky, aj bez toho, aby
to skladateľ chcel...
Slovo „záznam“ je celkom neutrálne a minimálne nevnucuje poslucháčovi nejaké „posolstvá“,
ale necháva ho jeho vlastným dojmom a pocitom
a vlastnej interpretácii toho, čo je tu zaznamenané. Boh po šiestich dňoch tvorenia na siedmy deň
oddychoval, spokojný so všetkým, čo stvoril. Hoci
je Burlasova kompozícia iba záznamom a nie nejakým kritickým komentárom, isté je, že k oddychu
či spokojnosti má značne ďaleko...
Robert Kolář
Peter Bálint
sa narodil v roku 1994 v Rožňave, kde aj absolvoval ZUŠ v triede M. Kerpánovej. V súčasnosti je
v 4. ročníku košického konzervatória v klavírnej
triede J. Debreovej. V roku 2008 sa zúčastnil medzinárodného festivalu Ivana Ballu v Dolnom Kubíne,
kde v 3. kategórii získal 1. miesto. V roku 2010 na
Súťaži študentov slovenských konzervatórií získal
v 1. kategórii 3. miesto.
Ján Bogdan (1994)
hrá na violončele od svojich piatich rokov. O tri
roky neskôr sa stal študentom externej prípravky
u MgA. Milana Červenáka, ArtD. na košickom konzervatóriu, kde je v súčasnosti študentom 3. ročníka.
Zúčastnil sa majstrovských kurzov u renomovaných profesorov. Ako sólista prvýkrát vystúpil so
ŠfK, keď mal 12 rokov, od vtedy ešte niekoľkokrát.
Spolupracoval s orchestrami ako SKO B. Warchala
a Musica Iuvenalis. V 9 rokoch získal 1. miesto na
medzinárodnej súťaži Wettbewerb für Violoncello
v Rakúsku. Keď mal 13 rokov, vyhral Súťaž študentov slovenských konzervatórií (SŠSK). V roku 2009
získal 1. miesto a cenu laureáta medzinárodnej súťaže Talents for Europe. V roku 2010 získal 1. miesto
na SŠSK v komornej hre. V lete 2011 sa zúčastnil
letného programu komornej hry v USA a vystúpil
na koncerte v Musikverein Brahmssaal vo Viedni
v Rakúsku. V súčasnosti je aj študentom na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni
(prof. Robert Nagy).
Natália Nagyová (1991)
študovala hru na husliach na ZUŠ M. Hemerkovej v Košiciach pod vedením J. Repašskej, neskôr
K. Ragulskej. Posledné 3 roky ZUŠ ju viedla Mgr.
art. J. Lattáková, u ktorej následne študovala aj
na Konzervatóriu v Košiciach. Už počas ZUŠ sa zúčastnila na mnohých celoslovenských aj medzinárodných súťažiach, prehliadkach a kurzoch. Počas
štúdia na Konzervatóriu sa dvakrát zúčastnila na
Súťaži konzervatórií SR (1. miesto/1. kat. v r. 2007;
2. miesto/2. kat. v r. 2009). V roku 2007 sa stala Talentom novej Európy a od Stredoeurópskej nadácie
a spoločnosti Slovnaft získala grant na zakúpenie
nového nástroja. V januári 2010 bola prijatá na AMU
v Prahe, JAMU v Brne aj VŠMU v Bratislave. V súčasnosti študuje v 3. ročníku na AMU v Prahe pod
vedením prof. I. Štrausa a odb. asistenta MgA. L. Čepického. Zároveň tento rok v Prahe začala študovať
hru na barokových husliach v Týnské škole. Aktívne
vystupuje v rôznych komorných zoskupeniach a orchestroch (orchester BERG, symfonický orchester
FOK Praha a pod.).
Peter Katina (1975)
začal hrať na akordeóne ako šesťročný. Už počas
štúdia na ZUŠ získal množstvo ocenení na akordeónových súťažiach. Od roku 1993 študoval na Vysokej
škole múzických umení v Bratislave. Získal viaceré
ocenenia na medzinárodných súťažiach – stal sa víťazom súťaže Coupe Mondiale C.I.A., laureátom súťaží Grand Prix d’accordeon v Andrezieux-Boutheon
vo Francúzsku, Dyremose Prizen v Birkerøde v Dánsku a Accordion International v Reinach vo Švajčiarsku. Po absolvovaní VŠMU študoval Peter Katina na
Hudobnej akadémii Carla Nielsena v Odense v Dánsku, kde pod vedením prof. Owena Murray ukončil
štúdium špecializované na interpretáciu súčasnej
hudby. Neskôr pokračoval v doktorandskom štúdiu
na VŠMU v Bratislave u doc. Rajmunda Kákoniho.
Už počas štúdií inklinoval Peter Katina k interpretácii súčasnej hudby a dal podnet ku vzniku viacerých
kompozícií pre akordeón na Slovensku i v zahraničí.
Premiéroval diela hlavne slovenských a dánskych autorov. Koncertoval v Dánsku, Veľkej Británii, Nemecku, Maďarsku a Srbsku. Predstavil sa na recitáloch
v bratislavskom Mirbachovom paláci, na Prehliadke
mladých koncertných umelcov v Bratislave, na Festivale súčasného umenia v Košiciach, na festivaloch
Konfrontácie v Nitre, Ny Musik i Birkerød, Dánsko
17
a na festivale digitálneho umenia Re:New v Kodani.
Okrem sólových projektov hrá v duu so svojou manželkou, klaviristkou Janette Katinovou-Šingerovou.
V roku 2006 vyšlo vo vydavateľstve Hevhetia jeho
profilové CD s názvom Flashing. V roku 2009 vydal
album Prelúdiá a fúgy op. 87 Dmitrija Šostakoviča a
v roku 2011 album s dielami Jozefa Podprockého pre
akordeón. Okrem koncertnej činnosti sa Katina venuje aj hudobnej publicistike a je autorom viacerých
článkov, rozhovorov a recenzií v časopisoch Hudba,
Hudobný život, Jazz Forum a Nový Populár.
Janette Katinová-Šingerová
študovala hru na klavíri na Konzervatóriu v Košiciach v triede P. Kaščáka a na Vysokej škole múzických
umení v Bratislave v triede Prof. Miloslava Starostu.
V rokoch 2000 – 2001 študovala na Akadémii Carla
Nielsena v Odense (Dánsko) u Rosalind Bevan. Na
klavírnej súťaži F. Chopina v Mariánskych Lázňach
(1993) získala ocenenie Najlepšia účastníčka zo Slovenska. Zúčastnila sa aj Medzinárodnej klavírnej súťaže
J. N. Hummela v Bratislave (1999), kde postúpila do
semifinále.
Ako sólistka spolupracovala so Štátnou filharmóniou Košice a Symfonickým orchestrom VŠMU v Bratislave. Viackrát vystúpila na Festivale súčasného
umenia v Košiciach. Účinkovala na koncertoch na Slovensku, v Maďarsku, Poľsku. Aktívne sa venuje sólovej
a komornej hre. Pravidelne je pozývaná účinkovať ako
korepetítorka na medzinárodných interpretačných
kurzoch v Baji (Maďarsko), Banskej Bystrici a Oradei
(Rumunsko). V súčasnosti je profesorkou klavírnej hry
na konzervatóriu v Košiciach.
Peter Urban (1979)
absolvent Konzervatória v Žiline a Akadémie umení v Banskej Bystrici (trieda J. Ileša). Počas štúdia sa
zúčastnil majstrovských interpretačných kurzov
a stal sa laureátom Súťaží slovenských konzervatórií. Spolupracoval s ŠKO Žilina a s rôznymi komornými zoskupeniami. Vyučuje na Konzervatóriu
v Košiciach.
Martin Švec (1976)
18
je členom orchestra Štátnej filharmónie Košice
a súčasne vyučuje na Konzervatóriu v Košiciach.
Absolvoval štúdium hry na klarinete na košickom
konzervatóriu a na VŠMU v Bratislave (J. Luptáčik).
Zúčastnil sa majstrovských kurzov v Brne a v Prahe.
Účinkoval s rôznymi komornými zoskupeniami, ako
sólista so Štátnou filharmóniou Košice, ale i ako sólový
hráč. V roku 2007 mu bola udelená cena „Zlatá nota“
Slovenskej sporiteľne.
Júlia Burášová (1980)
je 1. flautistkou orchestra Štátnej filharmónie Košice. Vysokoškolské štúdium ukončila v roku 2006
s cenou rektora na Akadémii umení (AU) v Banskej Bystrici. Absolvovala ročnú študijnú stáž na
Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo
Frankfurte n/M. Ako sólistka sa predstavila so ŠfK,
ŠKO Žilina, s Capellou Istropolitanou a s Rozhlasovým symfonickým orchestrom vo Frankfurte nad
Mohanom. V roku 2007 úspešne absolvovala zahraničnú doktorandskú stáž na francúzskom Centre
de Musique Baroque v Paríži. V júni 2009 ukončila
doktorandské štúdium na AU v Banskej Bystrici.
Marián Žuk (1969)
člen orchestra Štátnej filharmónie Košice.
Zuzana Gréková (1970)
študovala hru na hoboji na Konzervatóriu a na
VŠMU v Bratislave v triede J. Ďurdinu. Počas štúdia
získala 2. cenu na Súťaži študentov slovenských konzervatórií, zúčastnila sa tiež interpretačných kurzov
v Čechách, Rakúsku a v Nemecku. Bola členkou
orchestra Štátnej opery v Banskej Bystrici, pôsobila
aj v komornom súbore Societa Rigata. V roku 2003
získala ocenenie „Zlatá nota“ SLSP.
VENI ACADEMY
celoslovenský ansámbel so zameraním na interpretáciu hudby 20. a 21. storočia, vznikol z myšlienky Mariána Lejavu, Daniela Mateja a Ivana Šillera
(kľúčových členov VENI ensemble), pričom snaha o
vytvorenie takéhoto telesa je prirodzeným vyústením
ich mnohoročného umeleckého aj pedagogického
pôsobenia v oblasti súčasnej hudby a úsilia o jej propagáciu, ako aj vytvorenie dôstojného prostredia pre
jej existenciu na Slovensku. Projekt VENI ACADEMY
je založený na myšlienke dlhodobého pravidelného
vzdelávania mladých hudobníkov v oblasti interpretácie súčasnej hudby formou tvorivých dielní, seminárov
a rôznych iných interaktívnych podujatí. Mladým
hráčom sa pri štúdiu repertoáru 20. a 21. storočia
venujú profesionálni hudobníci z VENI ensemble.
Želaným vyústením vzdelávacieho procesu v tejto
oblasti je vytvorenie dostatočného počtu príležitostí na praktickú aplikáciu osvojených vedomostí
a zručností a umožnenie pravidelnej platformy na
ich interpretačnú sebarealizáciu. Narastajúci počet
úspešných koncertov v rôznych mestách Slovenska
(Šamorín, Topoľčany, Ružomberok, Banská Bystrica
a ďalšie) a účasť študentov z českých hudobných škôl
je dôkazom životaschopnosti a potreby takéhoto
telesa na Slovensku. Projekt VENI ACADEMY vzniká
v spolupráci Slovenskej sekcie ISCM s OZ InMusic,
HTF VŠMU, konzervatóriami na Slovensku a Štátnou filharmóniou Košice s perspektívou rozširovania
tímu o ďalšie spolupracujúce slovenské aj zahraničné
inštitúcie. S VENI ACADEMY doteraz spolupracovali
nielen slovenskí dirigenti, ale aj hostia z Maďarska
(Balázs Horváth, Kornél Fekete-Kovács).
Jozef Lupták (1969)
je jednou z najvýraznejších osobností na súčasnej
slovenskej hudobnej scéne. Je umelcom širokého
umeleckého záberu so zrelým muzikantským intelektom, vytríbeným zmyslom pre štýl, technickou
virtuozitou, schopnosťou zmocniť sa posolstva interpretovaného s nadhľadom a presvedčivosťou.
Absolvent Konzervatória (Karol Filipovič) a VŠMU
v Bratislave (prof. Podhoranský) pokračoval v štúdiách na Royal Academy of Music v Londýne (Robert
Cohen). Počas štúdií sa zúčastňoval majstrovských
kurzov u svetových violončelistov (Šafran, Parisot,
Tsutsumi, Monighetti) a je laureátom a víťazom viacerých národných a medzinárodných súťaží (Rakúsko,
Slovensko, Veľká Británia, Španielsko).
Ako sólista spoluprácoval s dirigentami ako Andrew
Parrot, Jiří Bělohlávek, Leoš Svárovský, Andrew Mogrelia, Olivier Grangean, Vladimir Černušenko, Bohdan
Warchal, Ondrej Lenárd a ďalší, s poprednými slovenskými a zahraničnými orchestrami (Capella of St. Petersburg, Brnenská filharmónia, Pražská komorní
filharmonie, Slovenská filharmónia, SOSRo a ďalšie).
Realizoval viacero CD nahrávok (o. i. kompletné
Suity pre sólové violončelo J. S. Bacha, premiérové nahrávky diel V. Godára), stál pri zrode a je iniciátorom
početných diel súčasných slovenských autorov. Je
spoluzakladateľom súboru Opera aperta, zakladateľom a umeleckým riaditeľom festivalu Konvergencie.
Spolupracuje s mnohými poprednými interpretmi
zo Slovenska ako aj zo zahraničia. Pripravuje niekoľko
nových CD titulov, medzi inými aj projekt vlastných
improvizácií a taktiež piatich violončelových koncertov slovenských autorov, pre neho skomponovaných,
projekt Chasidských piesní či rómsky projekt After
Phurikane.
Milan Paľa (1982)
sa narodil v Prešove. Študoval na konzervatóriu
Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici (1996 – 2000)
v triede Mgr. Petra Strenáčika. Po absolvovaní konzervatória pokračoval na viedenskej Universität
für Musik und darstellende Kunst a vysokoškolské
štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických
umení v Brne, kde absolvoval v triede doc. Františka
Novotného.
Milan Paľa je nositeľom ocenení z domácich a medzinárodných súťaží, medzi ktoré patrí napr. Concourse Moderne Riga, Leoš Janáček Competition
Brno, Bohuslav Martinů Competition, Anglo-Czecho-Slovak Trust London atď.
Počas svojho štúdia sa Milan Paľa zúčastnil niekoľkých medzinárodných majstrovských kurzov,
z ktorých najvýznamnejšie sú Vladimíra Spivakova
v Zürichu, Semiona Jaroševiča a Jeana Guillou, na
ktorých sa niekoľkokrát zúčastnil aj ako interpret
jeho diel.
Ako sólista spolupracuje so Státní filharmonii
Brno, Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu Bratislava, Rádiovým orchestrom Kijev, Petrohradským kongresovým orchestrom, Petrohradským filharmonickým
orchestrom, orchestrom Capella of St. Petersburg
a dirigentmi ako Theodor Guschlbauer, Alexander
Cernusenko, David Svee, Peter Gribanov a iní. Koncertoval vo Švajčiarsku, Francúzku, Rusku, na Ukrajine, Nemecku, Rakúsku, Malte...
Milan Paľa získal Cenu Ľudovíta Rajtera, udeľovanú Hudobným centrom mladej osobnosti slovenskej hudby. Hudobné centrum udeľuje Rajterovu
cenu každé tri roky, prvýkrát bola udelená v roku
2006.
Daniel Matej (1963)
študoval hudobnú teóriu a kompozíciu na VŠMU
v Bratislave, na Conservatoire national supérieur
v Paríži a na Koninklijk Conservatorium v Haagu.
Medzi jeho učiteľov skladby patria Louis Andriessen,
Juraj Beneš, Betsy Jolas, Ivan Parík a ďalší. V roku 1995
bol pozvaný do Berlína ako composer-in-residence
v rámci umeleckého programu DAAD. Od roku 1996
pedagogicky pôsobí na HTF VŠMU. Organizoval medzinárodný festival Večery novej hudby. Jeho diela sú
pravidelne uvádzané na domácich aj zahraničných
pódiách. Je autorom viacerých zvukových inštalácií,
ktoré vzišli zo spolupráce s významnými domácimi
aj zahraničnými výtvarnými umelcami.
19
Streda 14. november 2012 / 19:00
Te Deum
Arvo Pärt: Te Deum pre miešaný zbor, preparovaný klavír
sláčikový orchester a MG pás (1984 – 1985/1992)
Roman Berger: Post scriptum (2004)
Post scriptum I
Post scriptum II
Post scriptum III
Arvo Pärt: Cantus in Memory of Benjamin Britten
pre sláčikový orchester a zvon (1977/1980)
Musica Cassovia:
Karol Petróczi | umelecký vedúci, husle
Maroš Potokár, Karol Petróczi, Barbora Lenártová,
Dana Orgovánová Vrlíková, Viera Behúnová | I. husle
Róbert Lenárt, Zuzana Oráčová, Ján Komišák,
Lenka Bodnárová | II. husle
Vera Lipatová, Peter Olejár, Tatiana Csomósová, Michal Holenda | violy
Taťána Čisáriková, Zuzana Kováčová,
Marcela Fitereová | violončelá
Pavol Rozum, Tibor Trn | kontrabasy
Ivan Zelko | bicie
Voces Musicales (EE):
Jaanika Kilgi, Eike Kirkal, Jaanika Kuusik, Maris Pajuste,
Kaja Post, Kristiina Under, Helene Urva | soprán
Annika Kuuda, Liisi Laanemets, Juta Roopalu-Malk,
Galina Morozova, Õnne-Ann Roosvee, Evelin Seppar,
Eve-Lii Valdmets | alt
Arvo Aun, Madis Enson, Ero Esko, Indrek Jurtšenko,
Sander Pehk, Kristjan Randma, Kaarel Telgmaa | tenor
Lauri Esko, Jaanus Kann, Ott Kask, Benjamin Kirk,
Veiko Tamm, Pärt Uusberg, Siim Valdmets | bas
Jorma Sarv | zbormajster
Marián Lejava | dirigent
20
21
Arvo Pärt (1935)
“Light is common by nature to all bodies, both celestial
and terrestrial. Light is a substantial form of bodies; by
their greater or lesser participation in light, bodies acquire
the truth and dignity of their being.”
Saint Bonaventure
22
„Mohol by som svoju hudbu prirovnať k svetlu, ktoré obsahuje všetky farby. Tie sú však viditeľné len skrz hranol, na
ktorom sa svetlo láme. Tým by mohla byť duša poslucháča,“
povedal o svojom diele estónsky skladateľ
Arvo Pärt. Kultúrna identita jedného z najznámejších
tvorcov hudby 20. storočia sa formovala na zvláštnom priesečníku kultúr východu (Rusko, ortodoxná
cirkev) a západu (Pobaltie ako historická sféra vplyvu
Nemecka a Škandinávie), pod vplyvom skúseností
s totalitným sovietskym režimom. V 50. a 60. rokoch 20. storočia bola sloboda v „hudbe za železnou
oponou“ často spájaná s kompozičnými technikami
a konštruktivistickou či expresionistickou estetikou
západoeurópskej avantgardy, hudba Antona Weberna, Pierra Bouleza či Luigiho Nona cirkulovala prostredníctvom ilegálne šírených nahrávok a niekoľkých
partitúr. Arvo Pärt bol prvým estónskym skladateľom,
ktorý použil začiatkom 60. rokov v skladbe Nekrológ
dodekafonické postupy. „Skladby ako Pärtova ukazujú, že 12-tónové experimenty sú neudržateľné,“ povedal
o diele venovanom obetiam fašizmu na zjazde v roku
1962 tajomník Zväzu sovietskych skladateľov Tichon
Chrenikov. V rovnakom čase sa estónsky skladateľ
stal jedným z laureátov celosovietskej skladateľskej
súťaže. Pärtova situácia tak začala v niečom pripomínať Šostakovičov osud: bol talentom, ktorý sa nedal
ignorovať, jeho hudba znela, príležitostne dokonca
i na Západe, súčasne sa však so skupinou tvorcov,
medzi ktorých patril aj Alfred Schnittke, stal terčom
ideologicky motivovanej kritiky. Do tohto obdobia
spadá vznik Pärtovej Prvej symfónie „Polyfonickej“ (1963)
venovanej jeho učiteľovi z čias konzervatoriálnych
štúdií v Tallinne Heinovi Ellerovi (1887 – 1970). Eller,
absolvent sanktpeterburského konzervatória, ktorý
študoval u Alexandra Glazunova a navštevoval hodiny
legendárneho husľového pedagóga Leopolda Auera,
bol nielen vyhľadávaným a uctievaným pedagógom
kompozície, ale tiež rešpektovaným huslistom a komorným hráčom. Pärtovo dodekafonické dielo pozostáva v súlade so svojím podtitulom z troch častí:
Kánony a Prelúdium a fúga. Okrem použitých kontrapunktických techník dodáva hudbe špecifickú energiu
a výraz dômyselná práca s rymickými vzorcami, synkopáciami a ostinatami pripomínajúca Pärtovu skladbu
Perpetuum Mobile z rovnakého obdobia. Podľa Paula
Hilliera je Prvá symfónia dôkazom toho, že polyfónia
bola imanentnou súčasťou skladateľovho hudobného myslenia už pred zmenou jeho hudobnej poetiky.
Pärt si pod tlakom životných okolností a politickej
situácie nezvolil kompromis, ani cestu ironizovania
či skrytých odkazov. Po škandále so skladbou Credo
(1968), poslednou z kompozícií vystavaných na princípe koláže, sa na niekoľko rokov ponoril do úplného
ticha. Pärtova osobná („nájdenie“ Boha, vyrovnávanie
sa s podlomeným zdravím) i tvorivá kríza (viera v zmysel umeleckého gesta, konflikt medzi „tonálnosťou“
a „atonálnosťou“ prítomný od istého obdobia v Pärtovom hudbnom myslení, najlepšie vyjadrený v názve
jeho skladby Pro et Contra) priniesli v 70. rokoch zmenu
prístupu k hudbe. Tá bola tiež jedným z dôsledkov
Pärtovho intenzívneho štúdia starej hudby (chorálu, ale tiež diel Machauta, Ockeghema, Obrechta či
Josquina). Nový tonálny štýl, ktorý preslávili skladby
ako Fratres alebo Tabula rasa, dostal symbolické meno
tintinnabuli – „zvončeky“. „Komplexná mnohovrstvovosť
pôsobí v hudbe zmätočne, mojím cieľom je hľadanie jednoty. Čo je touto jednotou a ako k nej dospieť? […] V prípade
tintinnabuli ostávam osamote s tichom. Objavil som, že
v skladbe postačí jediný krásne znejúci tón. Tento jediný
tón, tichý pulz, okamih mlčania, ma dokážu uspokojiť,“
povedal Pärt, ktorý prirovnal zmenu vo svojej tvorbe
k situácii, kedy sa človek nanovo učí chodiť. Stíšenie,
metafora svetla, hľadanie „stratenej jednoty“, toto
všetko premietnuté do hudby, ktorá v dobe svojho
vzniku v paradoxnej jednote spojila „archetypálnosť“
s „novosťou“ (ktorú v umení netreba nevyhnutne zamieňať s „progresom“), umožňujú povedať, že Pärtov
dialóg s minulosťou je viac než „krásnou hrou“ (ako
v prípade neoštýlových konceptov), „sentimentálnym
poohliadnutím“ či prostriedkom na dosiahnutie kontrastu, ale niečím viac. Cantus in Memory of Benjamin
Britten pre zvony a sláčikový orchester (1977) patrí
medzi prvé skladby vytvorené technikou tintinnabuli. Dielo predstavuje osobné vyznanie, elégiu na smrť
anglického skladateľa, ktorého si Pärt – podobne ako
Šostakovič – mimoriadne ctil. „V posledných rokoch
svet hudby zaznamenal veľa strát, ktoré treba oplakávať.
Prečo sa ma práve dátum Brittenovej smrti, 4. december
1976, tak dotkol? V tomto čase som sa nachádzal v období, kedy som si dokázal uvedomiť veľkosť takejto straty,
ktorá vyvolala vo mne pocity nevysvetliteľnej viny. Práve
som Brittena objavil, tesne pred jeho smrťou som začal
obdivovať neobvyklú čistotu jeho hudby, čistotu istým
spôsobom pripomínajúcu Machautove balady,“ povedal
o vzniku skladby Pärt, ktorý Brittenovu hudbu začal
objavovať až v 80. rokoch po emigrácii do Rakúska.
Podľa Hilliera je skladba meditáciou o smrti, ktorá
sumarizuje poznanie, že náš vzťah k životu závisí
od vysporiadania sa so smrťou. Toto konštatovanie umožňuje analógiu: „...náš vzťah k hudbe závisí od
nášho vzťahu k tichu... prichádzame z ticha a do ticha sa
vraciame...“ Tento koncept je prítomný v mnohých
sakrálnych kompozíciách, medzi ktoré patrí aj Te Deum
pre trojicu zborov (ženský, mužský a zmiešaný), preparovaný klavír, sláčiky a magnetofónový pás z roku
1985. Hymnus, ktorého vznik siaha až do 5. storočia,
patrí k najčastejšie zhudobňovaným nebiblickým
textom v rámci kresťanskej tradície. Pärt v skladbe
necituje pôvodný gregoriánsky chorál, no využíva
sled podobných melódií, ktoré spracováva technikou
tintinnabuli. Tieto časti sú prestriedané odpoveďami
sláčikovej sekcie. Pärtova hudba už nie je len osobným vyznaním, stáva sa rituálom, v ktorom k nám
prehovára hlas predkov, rituálom, v ktorom sa obeta
mení z obyčajného na čosi posvätné, nadprirodzené.
Filozof Roger Scruton v eseji Kultúra a náboženstvo píše:
„...zázračným premenením, ktoré je pravdepodobne archetypom všetkých zázrakov, sa obeť stane sviatosťou, čímsi,
čo je z oltára ponúkané rovnakej osobe, ktorá ju pôvodne
priniesla ako dar, a čo ju privedie z pošpinenia do čistoty,
z odlúčenia do spoločenstva, z pádu do vykúpenia.“ Diela
Pärta priniesli do hudby 20. storočia svetlo, o ktorom
píše Bonaventura. S odstupom času je však rovnako
zrejmá i obeť: nemožnosť prekročiť jeho tieň.
Andrej Šuba
Roman Berger (1930)
skladateľ, klavirista a v neposlednom rade aj filozof
a mysliteľ, narodil sa v poľskom Czieszyne. Počas
štúdia na gymnáziu navštevoval súkromné hodiny
hudby u J. Gawlasa. Po maturite začal študovať na
Štátnej vyššej hudobnej škole v Katoviciach, prajné
umelecké prostredie školy však musel zakrátko opustiť, keď sa jeho rodina v r. 1952 v dôsledku stalinských
represií nútene presťahovala do Bratislavy. V štúdiu
klavírnej hry pokračoval na VŠMU, kde mal šťastie na
otvorených a rozhľadených pedagógov Frica Kafendu a Štefana Németha-Šamorínskeho (absolvoval
v r. 1956). Vyučoval na Konzervatóriu v Bratislave.
V r. 1961 sa opäť zapísal na VŠMU, kde sa dostal do
kompozičnej triedy D. Kardoša. S autoritatívnym
pedagógom sa mu podarilo postupne vybudovať
tvorivý dialóg, na čom mala zásluhu najmä jeho
Suita v starom slohu (1963) a absolventské Transformácie (1965). Pracoval v Zvukovom štúdiu Československej televízie a pôsobil ako externý pedagóg
na VŠMU. V r. 1972 bol spolu s ďalšími skladateľmi a
muzikológmi vylúčený zo Spolku slovenských skladateľov, čo v danej dobe znamenalo stratu možností
profesionálnej realizácie. V tom čase – akoby vo
vnútornom exile – skomponoval orchestrálne Memento po smrti M. Filipa, dokončil komorný triptych
Konvergencií a začal pracovať na rozsiahlej kantáte
De profundis. Od r. 1976 pôsobil v Umenovednom
ústave SAV. V tomto období vytvoril dve časti monumentálneho organového cyklu Exodus, trojicu
veľkých diel pre husle a klavír – Sonátu s motívom
K. Szymanowského, Adagio pre J. Branného a Adagio II.
„Pokánie“. Od r. 1984 organizoval spolu s Beloslavom
Riečanom semináre Matematika a hudba, v r. 1991
stál pri zrode festivalu Melos-Étos. K najvýznamnejším dielam posledného obdobia patrí napr. Requiem
da camera s témou W. Lutosławského (1998), Korczak in
memoriam (2000), Post scriptum (2004), Improvisation
sur Herbert (2007) a Missa pro nobis (2010). V r. 1988
mu Viedenská univerzita udelila Cenu Gottfrieda
von Herdera, v r. 2010 získal od Hudobného fondu
Cenu J. L. Bellu za celoživotné dielo. Jeho filozofické
texty vyšli v zbierkach Hudba a pravda (1997), Dráma
hudby (2000) a Princíp tvorby (2005).
Ewald Danel, umelecký vedúci Slovenského
komorného orchestra Bohdana Warchala, v roku
2003 požiadal Romana Bergera o napísanie skladby
pre sláčikový orchester. Súčasťou objednávky bola
prosba, aby dielo korešpondovalo s nápisom, ktorý
sa zachoval na stene vo varšavskom gete: „Verím
v slnko, aj keď nesvieti. Verím v lásku, aj keď ju necítim.
Verím v Boha, aj keď mlčí.“ O náročnosti zadanej úlohy
skladateľ neskôr povedal: „Po dlhých mesiacoch pokusov som zistil, že nie som v stave túto ideu zrealizovať.
Že nie som schopný skomponovať hudbu na ‚slová‘, ktoré
ktosi v zúfalstve zanechal na ceste do plynovej komory.
Napísal som potom v lete triptych, ktorý som nazval
‚Post scriptum‘.“ Použitý názov znie v tomto kontexte
navonok nelogicky. Post scriptum, teda dodatok
„po napísanom“, je vlastne dodatkom po „nenapísanom“. Alebo je to predsa trochu inak? Roman
Berger nikdy netvoril veľa, ale vždy len vtedy, keď cítil
vnútornú potrebu tvoriť. V jeho hudbe našli odraz
pohnuté životné osudy jeho rodiny, priateľov i jeho
samého, hlboko tiež prežíval spoločensko-politické
udalosti blízkeho aj vzdialenejšieho sveta. V r. 1982
23
vo svojom texte Skice o hudobnej komunikácii napísal:
„Umelec nemá morálne právo svojvoľne manipulovať
so svojím talentom ani so svojou profesiou. Je povinný
uvedomiť si, že v dnešnom svete nemožno považovať
túto profesiu za prostriedok na dosiahnutie slávy, alebo
– najmä! – moci. Vo svete, v ktorom denne hynú tisícky
detí od hladu, má umelecká tvorba veľmi úzko vymedzenú
pozíciu a veľmi jasne určené poslanie. [...] V konečnom
dôsledku ide o zachovanie života na Zemi.“ Aj keď Post
scriptum nevzniklo priamo na spomínané slová zo
steny varšavského geta, predsa v nás zanecháva
podobný dojem ako iné Bergerove inštrumentálne
diela akcentujúce závažné posolstvo: Memento po
smrti M. Filipa skomponované pod vplyvom politicky
motivovanej samovraždy priateľa-muzikológa,
Adagio pre Jana Branného venované pamiatke druha
z detstva nespravodlivo prenasledovaného totalitnou mocou či meditatívno-expresívne Requiem da
camera s témou W. Lutosławského, ktoré sa celkom
míňa predstave o rekviem v zmysle zhudobnenia
tradičného textu latinskej pohrebnej omše. Na
záver textu k premiérovému uvedeniu Post scripta
Roman Berger uviedol: „O hudobných aspektoch diela
nemienim hovoriť. Takéto informácie odvádzajú od podstaty veci: umenie nám má pripomínať, že existuje sféra Nevysloviteľného.“ Rešpektujúc skladateľa sa preto
ani ja nebudem venovať hudobnej charakteristike
diela. Nech za seba prehovorí samotná hudba...
Juraj Bubnáš
Musica Cassovia
24
Komorný orchester vznikol v roku 1998 pod názvom Komorný orchester členov Štátnej filharmónie Košice. V roku 2009 zmenil názov na Komorný
orchester Musica Cassovia. Je zložený z popredných
profesionálnych hudobníkov pôsobiacich v Štátnej
filharmónii Košice. Toto hudobné teleso zaznamenalo výrazné úspechy nielen na Slovensku, ale aj na
zahraničných pódiách (Južná Kórea, Mexiko, Poľsko,
Maďarsko a iné). Repertoár orchestra siaha od diel
barokových autorov až po hudbu dneška. Podieľa
sa na edukačných programoch ŠfK a na u nás ojedinelom projekte „Živá hudba v nemocnici“. Musica
Cassovia účinkovala taktiež na medzinárodnom
festivale komornej hudby Konvergencie ako aj na
festivale ISCM New Music Days 2011, 2012, Košická
hudobná jar, EduMEMA a iné.
V súčasnosti orchester pracuje pod vedením koncertného majstra a zároveň umeleckého vedúceho
Karola Petrócziho.
Karol Petróczi
absolvoval štúdium huslí a dirigovania na Konzervatóriu v Košiciach, neskôr súkromne u M. Hlouňovej v Prahe. Od roku 1964 pôsobil ako koncertný
majster viacerých orchestrov: Košický rozhlasový
orchester, Cairo Symphony, Camerata Helvetica,
a od založenia Štátnej filharmónie Košice v roku
1968 bol až do júna 2011 jej prvým koncertným majstrom. Ako sólista absolvoval množstvo koncertov
v Európe a Afrike. Radí sa medzi špičkových pedagógov husľovej hry na Slovensku. Významné je aj jeho
pôsobenie v oblasti zborového dirigovania. V roku
1976 prevzal po O. Lenárdovi post zbormajstra Košického speváckeho zboru učiteľov, pôsobil tiež ako
zbormajster úspešného univerzitného speváckeho
zboru Collegium Technicum.
Voces Musicales
Poloprofesionálny komorný zbor, ktorý v roku 1999
založil Risto Joost, dosiahol v priebehu trinástich
rokov svojho pôsobenia vysokú umeleckú úroveň
a jedinečné miesto v hudobnom živote v Estónsku.
Zbor dosiahol uznanie na mnohých súťažiach. Na jeseň roku 2009 vyhral druhé miesto na medzinárodnej
súťaži komorných zborov Harald Andersén Chamber
Choir Competition a zároveň dokončil svoj debutový
album s názvom „Pilgrim’s Song“ s hudbou Arva Pärta.
Album bol pozitívne hodnotený v hudobných časopisoch ako BBC Music Magazine či Gramophone.
Repertoár zboru Voces Musicales zahŕňa diela
rozličných žánrov od renesančnej polyfónie až po
súčasnú hudbu. Zbor sa zúčastnil na rôznych tematických koncertných podujatiach a festivaloch vo
Francúzsku, Izraeli, Lotyšsku, Rusku a Fínsku. Voces
Musicales okrem toho spolupracovali s viacerými
ďalšími uznávanými dirigentmi: Risto Joost, Neeme
Järvi, Eri Klas, Olari Elts, Arvo Volmer, Andres Mustonen, ako aj s mnohými renomovanými estónskymi
orchestrami, ako sú Estónsky národný symfonický
orchester, Komorný orchester Tallinn, Barokový orchester Tallinn, Barokový orchester Corelli, NYYD
Ensemble, Hortus Musicus a Tallinn Sinfonietta.
K posledným významným vystúpeniam zboru patria
skladby Carmina Burana a Trionfo di Afrodite
C. Orffa na estónskom Birgitta Festival 2012 a oratórium Alexandrova slávnosť G. F. Händela v septembri
2012. Od jesene 2011 je hlavným dirigentom zboru
Kaspar Mänd.
Marián Lejava – pozri stranu 14
Štvrtok 15. november 2012 / 19:00
Nezodpovedaná
otázka
Arvo Pärt: Symfónia č. 1, op. 9 „Polyfonická“
pre orchester (1963)
Kánon
Prelúdium a fúga
Isao Matsushita: A Shining Firmament (Žiarivé nebesá)
pre orchester (2008)
Charles Ives: The Unanswered Question
(Nezodpovedaná otázka) (1906/1930 – 1935)
Béla Bartók: Koncert pre klavír a orchester č. 3 Sz. 119 (1945)
Allegretto
Adagio religioso
Allegro vivace
Štátna filharmónia Košice
Marián Lejava | dirigent
Daniela Varínska | klavír
26
27
Isao Matsushita (1951)
študoval kompozíciu na Národnej univerzite
výtvarných umení a hudby u Hiroakiho Minamiho
a Toshiro Mayuzumiho, pokračoval u Isang Yuna
na Hochschule für Musik v Berline. Získal niekoľko
ocenení, svoje diela prezentoval v Austrálii, Rakúsku,
Dánsku, Estónsku, Nemecku, Spojených štátoch
amerických a rodnom Japonsku, vrátane zimných
Olympijských hier Nagano 1998. Ako dirigent viedol berlínsky Ensemble Kochi, Cameratu Nagano
a Mestský Bunkyo orchester v Tokiu. Bol výkonným
riaditeľom Týždňa ázijskej hudby v Jokohame (2000),
Naganského hudobného festivalu (2000) a Festivalu
ázijskej hudby v Tokiu (2003). Od roku 1997 zastával
post viceprezidenta Japonského zväzu skladateľov,
neskôr bol predsedom Ligy ázijských skladateľov
(1999 – 2004). Prednáša kompozíciu na Národnej
univerzite výtvarných umení a hudby v Tokiu a je
mimoriadnym profesorom súčasnej ázijskej hudby
na jej Performing Arts Centre.
„Skladbe A Shining Firmament (Žiarivé nebesá) patrí
miesto uprostred mojej trilógie „Inori“, ktorá začína skladbou Dharani a končí A Time for Prayer (Čas modlitby).
Stáročiami bolo v mnohých krajinách zložených množstvo
trilógií a triptychov. Táto konkrétna je po „Hiten“ mojou
druhou trilógiou. Dôležitosť čísla tri pre mňa pochádza
z budhistickej idey „Shin-Ku-I“ (telo-reč-myseľ), ktorá
označuje ideálny stav rovnováhy týchto elementov v človeku. Bolo pre mňa teda veľmi dôležité, aby každé dielo
adekvátne vyjadrilo svoje posolstvo samostatne, a taktiež aj aby sa pri zahratí celej trilógie premenilo na časť
zmysluplného celku. Čas, vedený viacerými lúčmi svetla
z nebeskej oblohy, spočiatku plynie pokojne. Tieto lúče
postupne prechádzajú procesom metamorfózy, evokujúc
koncentráciu potrebnú pre modlitbu. Ako čas plynie, táto
žiara sa vracia späť na oblohu.“
Isao Matsushita
Charles Ives (1874 – 1954)
28
bol skladateľom s azda najzvláštnejšou a najparadoxnejšou kariérou v dejinách americkej hudby.
Cez deň bol obchodníkom, v noci skladateľom a jeho
rozsiahle dielo mu zaručilo postavenie najoriginálnejšieho a najvýznamnejšieho amerického autora
na prelome 19. a 20. storočia. Inšpiroval sa filozofiou
transcendencie a na dosiahnutie svojho hudobného
výrazu použil originálne a dosť radikálne technické
prostriedky. Záujem o bitonalitu, polyrytmy a citácie
v ňom vyvolal a podporoval jeho otec, ktorého Ives
neskôr označil za človeka, ktorý najviac ovplyvnil
jeho skladateľský štýl. Zručnosť v narábaní s veľkými
formami získal štúdiom u Horatia Parkera na Yale
University.
Je iróniou, že veľkú časť Ivesovej hudby verejnosť
počula až po tom, čo skladateľ v dôsledku choroby
prestal komponovať. Na šírení Ivesovej tvorby mali
veľký podiel dirigent Nicolas Slonimsky, kritik Henry
Bellamann, klavirista John Kirkpatrick (ktorý premiéroval známu Concord Sonatu v roku 1939) a skladateľ
Lou Harrison (premiéroval Symfóniu č. 3). V roku 1947
Ivesovi udelili Pulitzerovu cenu a po nej sa jeho diel
ujali poprední hudobníci (napr. Leonard Bernstein).
Roku 1906 vytvoril Ives dvojicu pomerne kurióznych skladieb. V oboch znejú bez prerušenia sláčikové nástroje, ktorých tichý a takmer nehybný chorál
slúži ako pozadie pre vstupy dychových nástrojov
(prípadne bicích a klavíra), no rytmicky aj tonálne
nezávislých, akoby odohrávajúcich sa v inej časovej
dimenzii a v inom priestore. Prvou z nich je The Unanswered Question, skladba, ktorá ležala ladom niekoľko
desaťročí (premiéra neskoršej orchestrálnej verzie
sa konala roku 1946 a pôvodnej, komornej verzie až
roku 1984), aby sa napokon stala skladateľovým azda
najznámejším a najhrávanejším dielom. Druhou
je Central Park in the Dark, ktorá napriek podobnej
koncepcii predstavuje filozoficky aj vyznením prudký
kontrast k prvej. Ives pri ich porovnaní doslova píše
o “Contemplation of a Serious Matter” verzus “Contemplation of Nothing Serious”. Nezodpovedanú
otázku, podľa jeho slov „večnú (večne sa vracajúcu)
otázku existencie“, sedemkrát v nezmenenej podobe
prednáša trúbka do „ticha druidov, ktorí nič nevedia,
nevidia a nepočujú“. Pokúša sa ju zodpovedať kvarteto drevených nástrojov („flauty a ostatné ľudské
bytosti“), stále naliehavejšie a vždy v rýchlejšom
tempe, no bez výsledku...
Obe Ivesove skladby možno tiež chápať ako štúdie „nočnej hudby“ – sú tajomné a majú v sebe čosi
zvláštne znepokojivé, no vďaka na svoju dobu prevratnej kompozičnej koncepcii aj dramaturgii stoja
úplne mimo európsky ponímaného romantického
kultu noci.
Béla Bartók (1881 – 1945)
tento všestranný hudobník bol skladateľom aj
koncertným klaviristom, zberateľom ľudových
piesní, venoval sa aj pedagogickej a publicistickej
činnosti. Je takmer neuveriteľné, ako všetky tieto
činnosti dokázal skombinovať bez toho, aby tým
utrpela kvalita jeho výsledkov.
Od nacionalisticky orientovaného štýlu, hudobne
vychádzajúceho najmä z Richarda Straussa a zavŕšeného symfonickou básňou Kossuth (1903), sa
Bartók čoskoro odvrátil. Nasledovalo obdobie
intenzívneho štúdia folklóru. Popri maďarských
Bartóka zaujímali najmä rumunské a slovenské
piesne a pre ich dokonalé pochopenie sa naučil
základy oboch jazykov. Folklórne prvky sa stávajú
dominantnou a trvalou črtou jeho kompozičného
štýlu, no nejde tu už zďaleka o romantický „lokálny
kolorit“, ale o vysoko individuálnu fúziu ľudovej melodiky a dobovo aktuálnych kompozičných trendov.
Z ľudovej hudby čerpá svoje dráždivé rytmy, neraz
drsnú zvukovosť a odvodzuje z nej základy svojho
modálneho myslenia, čím vytvára svojský pendant
k Schönbergovej škole a jej snahám o organizáciu
tónového materiálu. Z európskej tradície zasa vychádza jeho lineárne, kontrapunktické myslenie
a inšpirácie odkazom starých majstrov.
Bartókova hudba bola stále otvorená novým
vplyvom, no vždy si dokázala zachovať vlastnú
identitu – v období okolo 1. svetovej vojny je cítiť
silný vplyv francúzskej hudby, obzvlášť Debussyho, neskôr podlieha vplyvom Stravinského. K najplodnejšiemu obdobiu patria dekády od roku 1920
po začiatok 2. svetovej vojny, kedy Bartók musel
opustiť Európu, do ktorej sa z amerického exilu
už nestihol vrátiť. Provokatívny balet-pantomíma Zázračný mandarín (1918 – 1926), dve husľové
sonáty (1920, 1921) či prvé dva klavírne koncerty
(1926, 1932) sú energickými manifestáciami zrelého Bartókovho štýlu, ktorý sa naďalej kryštalizuje
v kľúčových dielach z konca 30. rokov, obzvlášť
v Hudbe pre strunové, bicie nástroje a čelestu (1936)
a Divertimente (1939). V posledných rokoch života,
strávených v USA, sa Bartókova hudobná reč stáva
klasickejšou, prehľadnejšou, prístupnejšou širšiemu
publiku (Koncert pre orchester, 1942 – 1943, 3. klavírny koncert, 1945 a fragment Violového koncertu),
no nechýbajú jej konštanty Bartókovho prejavu:
zmysel pre humor, umelecká a remeselná poctivosť
a bystrý, prenikavý intelekt.
Aj Béla Bartók často inklinoval k „hudbe noci“ v jej
odromantizovanej podobe a je priam zarážajúce,
ako podobne znejú sláčikové sekcie v strednej časti
jeho druhého klavírneho koncertu a v Ivesovom
Central Parku, hoci obe diela vznikli nezávisle na
sebe, s odstupom asi 25 rokov. A podobnú súvislosť by sme mohli nájsť aj medzi The Unanswered
Question a Andante religioso z Bartókovho posled-
ného, tretieho Koncertu pre klavír a orchester. Aj tu je
podobne znejúci priezračný chorál sláčikov a klavíra
narušený bitonálnymi vstupmi dychových nástrojov
a bicích. Zvuky nočného hmyzu, škrekot nočných
vtákov a pentatonické figúry akoby parodujúce
čínsku hudbu sú snáď posledným šľahom bartókovskej irónie – tento koncert totiž vznikal roku 1945,
v úplnom závere jeho života, v poslednom štádiu
leukémie. Bartóka okrem toho trápili okolnosti
vyvolané vojnovými udalosťami a jeho americkým
exilom. Na druhej strane tu bolo povzbudenie (aj
finančné) z kladného prijatia jeho slávneho Koncertu pre orchester a objednávka Violového koncertu,
na ktorom pracoval súbežne s klavírnym, no už ho
nestihol dokončiť. Klavírny koncert venoval ako
darček k narodeninám svojej druhej ženy, klaviristky
Ditty Pásztory, a snáď aj preto ten „ľahší“, folklórny
a miestami neoklasicky zafarbený tón, typický pre
skladateľovo posledné obdobie. V nostalgickom
nádychu a v porovnaní so skoršou Bartókovou tvorbou prístupnejšom, menej disonantnom a menej
perkusívnom ponímaní klavíra mnohí vidia snahu
o nadbiehanie vkusu amerického publika, no onen
pocit neúprosného závodu s časom je bytostne prítomný aj v tomto diele. Napokon, Bartók ho, prísne
vzaté, prehral – posledných 17 taktov zinštrumentoval jeho žiak a priateľ Tibor Serly krátko po jeho
smrti. To však už nijako neubralo bartókovskej „autenticite“ jedného z najkrajších a najžiadanejších
diel vo svojom žánri (nielen) v 20. storočí.
Robert Kolář
Štátna filharmónia Košice (ŠfK)
bola založená v roku 1968. V krátkom čase sa ŠfK
zaradila medzi popredných reprezentantov slovenského interpretačného umenia a zaznamenala výrazné úspechy na koncertných pódiách mnohých
európskych krajín a vo významných mestách Ázie
a Ameriky. Štátna filharmónia Košice koncertovala
na medzinárodných hudobných festivaloch a vo
významných kultúrnych centrách. V roku 1994 sa
predstavila ako prvý slovenský symfonický orchester
na americkom kontinente.
Orchester spolupracoval s mnohými poprednými
umelcami: Jiří Bělohlávek, José Carreras, Plácido Domingo, Giora Feidman, Julia Fischer, Valerij Gergiev,
Emin Chačaturian, Gidon Kremer, Ivan Moravec, Igor
Oistrach, Luciano Pavarotti, Libor Pešek, Alexander
Rahbari, Thomas Sanderling, Tadeusz Strugala, Josef
Suk, Julian Lloyd Webber, Antoni Wit...
29
ŠfK prezentuje svoje umenie okrem aktívnej koncertnej činnosti aj prostredníctvom nahrávok pre
rozhlas, televízne a nahrávacie spoločnosti (vyše 160
CD). Nahrávky pre vydavateľstvá Naxos, Marco Polo
a i., komplet orchestrálnych skladieb J. Straussa ml.
a ďalšie nahrávky (napr. J. Spohr, J. Raff, A. Rubinstein, W. Furtwängler, F. von Suppé, E. Waldteufel)
predstavujú často unikáty – prvé nahrávky ojedinele
počutých diel.
ŠfK je hlavným organizátorom dvoch medzinárodných festivalov: Košickej hudobnej jari a Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola,
od roku 2003 aj Festivalu súčasného umenia ARS
NOVA Cassoviae. Za svoju umeleckú činnosť bola
Štátnej filharmónii Košice dvakrát udelená Cena
mesta Košice (1994, 2000). Šéfdirigentom ŠfK je
Zbyněk Müller.
Daniela Varínska
sa venuje sólistickej i komornej hre. Koncertuje
a pravidelne vystupuje na popredných hudobných
festivaloch v Európe, Kanade, v USA a v Ázii. Spolupracovala s domácimi a zahraničnými telesami
pod taktovkami dirigentov slovenských, českých
i zahraničných (Ondrej Lenárd, Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Ladislav Slovák; Zdeněk Košler; James
30
Judd, Jerzy Katlewicz, Andrew Mogrelia, Anton Nanut, Charles Olivieri-Munroe, Alexander Rahbari,
Jac van Steen a ďalší). V oblasti komornej hudby
sú jej partnermi významní slovenskí a zahraniční
umelci. Účinkovala s viacerými komornými zoskupeniami: Cappella Istropolitana, Musica aeterna,
Slovenskí komorní sólisti, Moyzesovo kvarteto,
Flauto dolce, Maria Theresia Ensemble a Musa
antiqua. Popri klavíri je uznávanou čembalistkou
a hráčkou na kladivkovom klavíri, pričom ju ako
sólistku na týchto nástrojoch pozývajú aj na zahraničné festivaly (napr. Bach-Festival Stuttgart (DE),
Viedeň (AT), Pražská jar (CZ), Haydnovský festival
Dolní Lukavice (CZ)). Daniela Varínska nahráva pre
Slovenský rozhlas i zahraničné rozhlasové stanice. Po úspešnom koncertnom uvedení všetkých
32 Beethovenových klavírnych sonát (2004 – 2008)
na abonentných koncertoch Slovenskej filharmónie vyšla nahrávka celého cyklu na 9 CD v r. 2008
(Diskant). Často vedie semináre pre pedagógov,
kde pracuje so žiakmi rôznych vekových kategórií.
Pôsobila na VŠMU v Bratislave, od roku 2004 ako
profesorka.
Arvo Pärt – pozri stranu 22
Marián Lejava – pozri stranu 14
Desať rokov festivalu
2003 – 2007 *
Festival súčasného umenia
2008 – 2010 *
ARS NOVA Cassoviae
2011 – 2012 *
ARS NOVA Cassoviae /
ISCM New Music Days
Desať rokov festivalu súčasného umenia ARS NOVA Cassoviae: premiéry,
konferencie, účinkujúci umelci a telesá.
Počas 10 ročníkov festivalu odznelo v Košiciach 45 koncertov, 72 premiérovaných diel
(z toho 15 symfonických), 4 muzikologické konferencie a 1 seminár.
1.Premiéry – symfonické diela
Bodnár Norbert (1956)
27. 11. 2003 – 1. Festival súčasného umenia
„Contagio amoris“ (Dotyk lásky) pre sólo
soprán a bas, zbor a orchester
ŠfK, dir.: B. Režucha, soprán: L. Knoteková,
bas: M. Gurbaľ, zbor: Collegium Technicum,
zbormajster: K. Petróczi
10. 11. 2011 – 9. ANC/ISCM NMD
BaRock, suita
ŠfK, dir.: M. Lejava
DUCHNICKÝ Peter (1986)
5. 11. 2009 – 7. ARS NOVA Cassoviae
Contrasts pre hoboj a orchester
ŠfK, dir.: G. Horváth, hoboj: M. Veľas
GAWLICK Ralf Yusuf (Nemecko, 1969)
27. 11. 2003 – 1. Festival súčasného umenia
„...de la mas sabrosa y gradable vida...“
podľa 2. časti Cervantesovho Dona Quijota
ŠfK, dir.: B. Režucha
KMIŤOVÁ Jana (1976)
9. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Zátišie s vetrom
ŠfK, dir.: P. Breiner
KOLKOVIČ Jozef (1957)
11. 11. 2010 – 8. ARS NOVA Cassoviae
Koncert pre akordeón a orchester
ŠfK, dir.: P. Breiner, akordeón: P. Katina
KUBIČKA Viťazoslav (1953)
10. 11. 2005 – 3. Festival súčasného umenia
Requiem
ŠfK, dir.: P. Feranec, soprán: E. Hornyáková,
barytón: M. Mikuš, bas: M. Gurbaľ, Košický
spevácky zbor učiteľov, zbormajster: K. Petróczi
2. Premiéry – komorné diela
LUČIVJANSKÝ Tomáš (1984)
10. 11. 2005 – 3. Festival súčasného umenia ◆
Partita g mol
ŠfK, dir.: P. Feranec
BODNÁR Norbert (1956)
8. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Modré piesne pre soprán a klavír
soprán: L. Knoteková, klavír: J. Grejtáková
PODPROCKÝ Jozef (1944)
25. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Dialóg pre lesný roh, sláčikovýorchestera harfu,
op. 2 * obnovená premiéra
ŠfK, dir.: J. Swoboda, lesný roh: J. Sokol,
harfa: I. Boggerová
6. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae
S Rozárkou, hudba z opery Jozefa Grešáka
ŠfK, dir.: R. Štúr
11. 11. 2010 – 8. ARS NOVA Cassoviae
„Quasi a Fantasia“, metamorfózy
pre komorný orchester, op. 53
ŠfK, dir.: P. Breiner
BOKES Vladimír (1946)
13. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae
Musique triste, op. 68
husle: N. Nagyová, viola: M. Holenda,
violončelo: G. Regeš
REGEŠ Gregor (1989)
6. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae ◆
Symfónia koncert pre orchester a klavír
ŠfK, dir.: R. Štúr, klavír: G. Ujpálová
12. 11. 2009 – 7. ARS NOVA Cassoviae ◆
Tri melancholické impresie pre flautu,
violončelo a orchester
Orchester študentov košického konzervatória,
dir.: G. Regeš, flauta: D. Križalkovičová,
violončelo: J. Ivanecká
TEMNOV Aleksej (Ukrajina, 1986)
5. 11. 2009 – 7. ARS NOVA Cassoviae ◆
Moonsund, predohra, ŠfK, dir.: G. Horváth
ZAGAR Peter (1961)
25. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Rondo a Allegro pre violončelo a orchester
ŠfK, dir.: J. Swoboda, violončelo: J. Lupták
BUFFA Ivan (1979)
26. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Sláčikové kvarteto (1. časť) * sk premiéra
Zwiebelovo kvarteto
CÍLKOVÁ Eliška (Česká republika, 1987)
9. 11. 2010 – 8. ARS NOVA Cassoviae
The Power of the Sense pre husle, violu,
violončelo, dve trúbky a marimbu
husle: H. Samselyová, viola: M. Jeriga,
violončelo: J. Ivanecká, trúbka: M. Göllner,
L. Fülöp, marimba: M. Lörinc
DEMKO Matej (1994)
12. 11. 2012 – 10. ANC/ISCM NMD ◆
Bagately pre klavír
klavír: Peter Bálint
12. 11. 2012 – 10. ANC/ISCM NMD ◆
Päť kusov pre dychové kvinteto
klarinet: M. Švec, flauta: J. Burášová, fagot: M. Žuk, hoboj: Z. Gréková, lesný roh: P. Urban
DUCHNICKÝ Peter (1986)
24. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia ◆
Sedem posledných viet pre sláčikové kvarteto
Košické kvarteto
13. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
31
8. 11. 2005 – 3. Festival súčasného umenia
Kvinteto pre klarinet a sláčikové kvarteto
Košické kvarteto, klarinet: A. Golec
8. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Druhé sláčikové kvarteto
Quartetto Cassoviae
8. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Dialógy pre klarinet a violončelo
klarinet: R. Wildeisen, violončelo: M. Červenák
13. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Concertino pre violončelo a sláčikový orchester
Komorný orchester Konzervatória v Košiciach,
dir.: B. Buráš, violončelo: E. Prochác
MURAIL Tristan (Francúzsko, 1947)
26. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Baroque mystique * sk premiéra
dir.: B. Ladič, flauta: A. Bošková, klarinet:
M. Mosorjak, klavír: I. Buffa, husle: P. Mosorjak,
violončelo: A. Gál
Štyri elégie pre recitátora a klavír
recitácia: Z. Marušinová, klavír: G. Ujpálová
13. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
„Three delight-trips for Matthew“
pre trúbku a klavír
trúbka: M. Miženko, klavír: G. Ujpálová
13. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae
„...aus tiefer Noth schrei’ ich zu Dir...“
(„...z hlbokosti volám k Tebe...“)
klavír: P. Duchnický
HARVAN Adrián (1976)
8. 11. 2011 – 9. ANC/ISCM NMD
Fo(u)r Friends, malá suita pre 4 klarinety
klarinety: M. Švec, M. Mosorjak, J. Hric,
basklarinet: A. Golec
HOLLIGER Heinz (Švajčiarsko, 1939)
26. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Trema Slovenská *premiéra
husle: M. Zwiebel
HVOZDÍK Samuel (1993)
9. 11. 2010 – 8. ARS NOVA Cassoviae ◆
Malá suita pre klavír
klavír: Š. Iľaš
8. 11. 2011 – 9. ANC/ISCM NMD
Alter ego, päť prelúdií pre klavír sólo
klavír: A. Bobková
8. 11. 2011 – 9. ANC/ISCM NMD ◆
Acta oceanica, tri skice pre dva klavíry
klavíry: L. Serenčková, G. Ujpálová
JABRI Zaid (Sýria, 1975)
8. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Kvinteto pre hoboj a sláčikové kvarteto
hoboj: R. Bizotto, Quartetto Cassoviae
32
JANÁRČEKOVÁ Viera (1941)
8. 11. 2005 – 3. Festival súčasného umenia
„Splitter-nackt“ pre klavír a mg pás
klavír: D. Cibuľová
KMIŤOVÁ Jana (1976)
25. 11. 2003 – 1. Festival súčasného umenia
Skraty pre mg pás
26. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Kamea *sk premiéra
dir.: S. Benková, flauta: A. Bošková, klarinet:
M. Mosorjak, klavír: D. Cibuľová, husle:
P. Mosorjak, violončelo: A. Gál, bicie: R. Pistrák
8. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Abschieds Fragmente pre hoboj a sláčikové
kvarteto
hoboj: R. Bizotto, Quartetto Cassoviae
KOPELENT Marek (Česká republika, 1932)
26. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Toccata pre violu a klavír * sk premiéra
viola: P. Zwiebel, klavír: D. Cibuľová
KUBIČKA Víťazoslav (1953)
9. 11. 2005 – 3. Festival súčasného umenia
Fantázia pre organ, op. 167
organ: M. Vrábel
LEJAVA Marián (1976)
7. 11. 2007 – 5. Festival súčasného umenia
Corrente d’amore
flauta: G. Pekárová, hoboj: M. Veľas,
fagot: J. Samsely
8. 11. 2010 – 8. ARS NOVA Cassoviae
Dve piesne na básne Jiřího Wolkera:
Nemocná milá, Básníku, odejdi
spev: S. Adamíková, L. Duchoňová,
klavír: Z. Biščáková, viola: V. Prokešová,
klarinet: B. Dugovič, dir.: M. Lejava
12. 11. 2012 – 10. ANC/ISCM NMD
deadline:aria *premiéra
VENI ACADEMY
viola: M. Paľa, violončelo: J. Lupták
LINHA Miloslav (1934)
PAĽKO Michal (1988)
13. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia ◆
Musicae popularis Podpoľanie
klavír: G. Ujpálová
6. 11. 2007 – 5. Festival súčasného umenia
ABDOBA pre cimbal a violončelo
cimbal: M. Paľko, violončelo: G. Regeš
PÄRT Arvo (Estónsko, 1935)
14. 11. 2011 – 9. ANC/ISCM NMD
Tabula rasa, dvojkoncert pre 2 huslí, sláčiky
a preparovaný klavír * sk premiéra
Musica Cassovia, dir.: G. Ménesi,
husle: M. Zwiebel, M. Potokár, klavír: F. Király
PODPROCKÝ Jozef (1944)
25. 11. 2003 – 1. Festival súčasného umenia
Divertimento pre hoboj, klarinet
a fagot, op. 45
hoboj: Z. Gréková, klarinet: H. Kristmann,
fagot: M. Csomós
24. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Variácie pre sláčikové kvarteto
Košické kvarteto
26. 11. 2004 – 2. Festival súčasného umenia
Dve kavatíny * obnovená premiéra
Zwiebelovo kvarteto, spev: O. Mráz,
klarinet: M. Mosorjak, flauta: A. Bošková
8. 11. 2005 – 3. Festival súčasného umenia
Sonáta pre klavír, op. 4
klavír. I. Buffa
13. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Capriccio rustico pre akordeón, op. 49
akordeón: R. Kákoni
13. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Dve kavatíny pre bas, flautu, klarinet,
violu a violončelo
* obnovená premiéra bas: O. Mráz, flauta: P. Pukl, klarinet: M. Švec,
viola: V. Lipatová, violončelo: L. Zajacová
13. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae
Nežný súboj
akordeón: P. Katina, klarinet: M. Švec
12. 11. 2009 – 7. ARS NOVA Cassoviae
Lauda Sion, chorálové metamorfózy, op. 44
organ: J. Penták
12. 11. 2012 – 10. ANC/ISCM NMD
Toccatina Interrupta pre akordeón a klavír, op. 59
akordeón: P. Katina,
klavír: Janette Katinová-Šingerová
REGEŠ Gregor (1989)
8. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia ◆
Apocalypse, 7 pečatí pre pikolu, violončelo,
kontrabas a klavír
dir.: G. Regeš, pikola: P. Duchnický,
violončelo: M. Červenák, kontrabas: J. Valenčík,
klavír: E. Jambor
6. 11. 2007 – 5. Festival súčasného umenia ◆
Dva kusy pre klavír
klavír: G. Ujpálová
6. 11. 2007 – 5. Festival súčasného umenia ◆
Suita pre sláčikový orchester, bicie nástroje,
írsku flautu a klavír
dir.: G. Regeš, bicie nástroje: J. Vajó,
flauta: G. Pekárová, klavír: E. Jámbor
13. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae ◆
Sempre lacrima, sempre il pianto
husle: J. Krajčiová, klavír: Ľ. Kistyová
4. 11. 2009 – 7. ARS NOVA Cassoviae
Overture „Rozlúčková“ pre symfonický
orchester, úprava pre klavír: E. Jámbor
klavír: E. Jámbor
13. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae ◆
Prelúdium a fughetta in G
flauta: J. Urbanová, klarinet: V. Onderko,
fagot: J. Samsely
VAJÓ Juraj (1970)
8. 11. 2005 – 3. Festival súčasného umenia
Pre štvorručný klavír
klavír: I. Buffa, D. Cibuľová
13. 11. 2006 – 4. Festival súčasného umenia
Music for Tape and Various Instruments
Komorný súbor Žena s blchou
WIEDERMANN Matúš (1982)
9. 11. 2010 – 8. ARS NOVA Cassoviae
Wood Retrospection pre dva klarinety, violu,
klavír a kontrabas
klarinet: V. Onderko, Z. Beer, viola: M. Jeriga,
klavír: G. Ujpálová, kontrabas: A. Plachetka
Poznámka: ◆ – v čase premiéry študent
Konzervatória Košice
4. Účinkujúci umelci,
študenti
Husle
Behúnová Viera 2007 ◆
Čižmarovič Juraj 2006
Krajčiová Jana 2008
Miháliková Kristína 2008 ◆
Mosorjak Peter 2003, 2004
Nagyová Natália 2008 ◆ , 2012
Paľa Milan 2011
Pavlovičová Blanka 2007
Potokár Maroš 2011
Prokipčáková Mária 2007 ◆
Samselyová Henrieta 2010, 2011 ◆
Vaníčková Lucia 2006 ◆
Zwiebel Marek 2004, 2011
Viola
Dzurendová Zuzana 2007
Holenda Michal 2007, 2008 ◆
Jeriga Martin 2008 ◆ , 2010, 2011
RIMOLDI Paolo (Taliansko, 1961)
4. 11. 2009 – 7. ARS NOVA Cassoviae
„...Dinge, die man nicht sagen kann“
klavír: E. Jámbor
SOJAK Želislava (Srbsko, 1989)
9. 11. 2010 – 8. ARS NOVA Cassoviae
I gledam ih, daleke moje reči
viola: L. Kmiť
TEMNOV Aleksej (Ukrajina, 1986)
6. 11. 2007 – 5. Festival súčasného umenia ◆
Dychové trio pre flautu, hoboj a fagot
flauta: G. Pekárová, hoboj: M. Veľas,
fagot: J. Samsely
6. 11. 2007 – 5. Festival súčasného umenia ◆
Karavana, rondo pre sláčikové kvarteto
1. husle: V. Behúnová, 2. husle: M. Prokipčáková,
viola: M. Holenda, violončelo: Ľ. Kristan
13. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae ◆
Canzona
flauta: J. Urbanová, husle: K.
Miháliková, N. Nagyová, viola: M. Jeriga,
violončelo: G. Regeš, kontrabas: J. Valenčík
13. 11. 2008 – 6. ARS NOVA Cassoviae ◆
Intermezzo
flauta: J. Urbanová, klarinet: V. Onderko,
fagot: J. Samsely, klavír: J. Svepešová
3. Muzikologické
konferencie (MK) a semináre
2004 * MK České hudobné tradície
v Košiciach po roku 1945
2006 * MK Príčiny, následky a konfrontácie
(Hudobné udalosti 20. stor.
v Košiciach)
2007 * Seminár k výročiu hudobného
skladateľa J. Grešáka
2008 * MK Estetické klenoty hudobného
odkazu Eugena Suchoňa
2011 * MK (Ne)zabudnutí dejatelia hudobného
života Košíc a regiónu I.
Kmiť Lukáš 2010
Lipatová Vera 2006
Paľa Milan 2012
Prokešová Veronika 2010
Radič Milan 2010
Zwiebel Peter 2003, 2004
Violončelo
Bogdan Ján 2011, 2012 ◆
Červenák Milan 2006
Gál Andrej 2003, 2004
Ivanecká Jana 2009, 2010
Kristan Ľubomír 2007 ◆
Lupták Jozef 2004, 2009, 2011, 2012
Prochác Eugen 2006
33
Regeš Gregor 2007, 2008 ◆
Simma Florian (Rakúsko) 2010
Slávik Ján 2007
Zajacová Lucia 2006
Kontrabas
Gašpar Richard 2009
Ondrej Marek 2011 ◆
Plachetka Adolf 2010 ◆
Valenčík Juraj 2006, 2008 ◆
Flauta, pikola
Bošková Andrea 2003, 2004
Burášová Júlia 2010, 2012
Duchnický Peter, pikola 2006
Križalkovičová Dominika 2009
Kötelešová Nataša 2008
Pekárová Gabriela 2007
Pukl Pavel 2006
Štreitová-Popelářová Monika (ČR) 2003
Urbanová Jana 2008 ◆
Hoboj
Bizotto Renato (Švajčiarsko) 2006
Gréková Zuzana 2003, 2012
Veľas Matúš 2007, 2009 ◆
Klarinet
Beer Zdenko 2010 ◆
Dugovič Branislav 2007, 2010, 2011
Golec Adrián 2005, 2006, basklarinet 2011
Hric Martin 2011
Klein Július 2006
Kristmann Henrich 2003
Mosorjak Martin 2003, 2004, 2011
Onderko Viktor 2008, 2010 ◆
Švec Martin 2006, 2008, 2011, 2012
Wildeisen Reto (Švajčiarsko) 2006
Fagot
Csomós Mikuláš 2003
Kajan Peter 2009
Samsely Ján 2007, 2008
Žuk Marián 2012
Lesný roh
Sokol Jozef 2004, 2009
Urban Peter 2012
Trúbka
Fülöp Lukáš 2010 ◆
Göllner Matej 2010 ◆
Miženko Matúš 2006
Saxofón
Tkáč Štefan 2010
34
Tympany, bicie
Pistrák Rastislav 2004
Selčan Július 2007
Vajó Juraj 2007
Zajaček Anton 2009
Zvony
Kapalko Jozef 2009
Marimba
Lörinc Michal 2010
Cimbal
Paľko Michal 2007
Harfa
Antalová Adriana 2009
Boggerová Ivana 2004, 2009
Akordeón
Budziňáková Alena 2007
Červienka Michal 2009
Kačuriaková Jana 2007 ◆
Katina Peter 2004, 2007, 2008, 2010, 2012
Kákoni Rajmund 2006
Krišš Filip 2011
Klavír
Bállint Peter 2012 ◆
Biščáková Zuzana 2008, 2010
Bobková Adela 2011 ◆
Buffa Ivan 2003, 2004, 2005
Cibuľová Diana 2003, 2004, 2005
Duchnický Peter 2008
Dravecká Mária 2004, 2009
Droblienková Juliana 2004
Fančovič Ladislav 2007
Grejtáková Júlia 2006
Iľaš Štefan 2010, 2011 ◆
Jámbor Erik 2006, 2007 ◆
Katinová-Šingerová Janette 2003, 2004,
2007, 2012
Király František 2011
Kistyová Ľubica 2008
Kudlovská Martina 2008 ◆
Lacková Veronika 2009
Lučivjanský Tomáš 2004 ◆
Máliková Katarína 2011 ◆
Palčisková Eva 2011 ◆
Samselyová Anna 2004
Serenčková Lucia 2011
Skuta Miki 2010
Svepešová Jana 2008 ◆
Ujpálová Gabriela 2006, 2007, 2008 ◆,
2010, 2011, 2012
Varínska Daniela 2012
Wajsar Petr (ČR) 2007
Zamborský Stanislav 2003
Čembalo
Izsák Judit 2009
Organ
Dzemjanová Emília 2003
Penták Ján 2009 ◆
Vrábel Marek 2005
Spev
Adamíková Silvia 2010
Balún František 2004, 2009
Beňačka Stanislav 2007
Duda Juraj 2007
Duchoňová Lucia 2010
Galovics Róbert 2007
Gurbaľ Marek 2003, 2005
Hornyáková Eva 2005
Kuľbaga Andrej 2007
Knoteková Lucia 2003, 2006
Leščenková Dana 2007
Listova Oľga (Rusko) 2003
Majorosová Silvia 2007
Mikuš Martin 2005
Mráz Ondrej 2004, 2006
Vermelho Gabriela (ČR) 2007
Žulkovská Mária Viktória 2007
Poznámka: ◆ – v čase premiéry študent
Konzervatória Košice
Žiaci košických ZUŠ a hostia
(9. ARS NOVA Cassoviae
ISCM New Music Days 2011)
Badiarová Soňa, gitara
Bučko Martin, pozauna
Čambál Peter, gitara
Engler Tibor, klavír
Frindt Matthias, klavír
Grašek Jakub, husle
Guzanová Michaela, flauta
Harachová Ivana, cimbal
Hreha ml Stanislav, pozauna
Hučko Samuel, husle
Iľavská Miriam, klavír
Krajňáková Gabriela, klavír
Kučečka Tristan Urban, akordeoón
Martináková Katarína, klavír. sprievod
Onderíková Samuela, husle
Silverberg Benjamin, klavír
Silverberg Joshua, klavír
Sklenka Pavol, husle
Szanyiová Dáša, cimbal
Takáčová Mária, akordeón
Tomková Zuzana, cimbal
Vatraľová Miriam, klavír
Žiga Dušan, klavír
Žiaci košických ZUŠ a hostia
(ARS NOVA Cassoviae
ISCM New Music Days 2012)
Badiarová Soňa, gitara
Benková Lucia, violončelo
Bútora Ivan, klavír
Gablyasz Daniel, klavír
Girašek Jakub, husle
Guzanová Michaela, flauta
Hučko Samuel, husle
Kučečka Tristan Urban, akordeón
Markovičová Ema, klavír
Mičko Juraj, klavír 4-ručne
Molčanová Dorota, klavír
Perunová Michaela, klavír
Rácz Oliver, klavír
Salzer Samuel, husle
Sklenka Pavol, husle
Stašík Matej, klavír
Šaková Michaela, klavír 4-ručne
Žido Marián, klavír
Umelecký prednes
Marušinová Zuzana 2006
Kovár František 2007
Dirigenti
Benková Slovenka 2004
Buráš Bartolomej 2006
Dohovič Igor 2011
Fekete-Kovács Kornél (Maďarsko) 2011
Ladič Branko 2004
Lejava Marián 2006, 2010, 2012
Ménesi Gergely (Maďarsko) 2011
Mikušek Jan (ČR) 2008
Regeš Gregor 2006, 2009
Schürger Peter 2011
Ensemble Amaltea (Švajčiarsko) 2005
Quasars Ensemble 2008
VENI ensemble 2009
VENI ACADEMY 2011, 2012
Zwiebelovo kvarteto 2004
Žena s blchou, hostia 2006
Dychový orchester mladých 2011
Komorný orchester Konzervatória
v Košiciach 2006
Orchester študentov košického
konzervatória 2009
5. Komorné zoskupenia,
súbory, orchestre a zbory
Štátna filharmónia Košice
(2003 – 2006, 2008 – 2012)
dirigenti:
Breiner Peter 2006, 2010
Feranec Peter 2005
Horváth Gábor (Maďarsko) 2009
Lejava Marián 2011, 2012
Režucha Bystrík 2003
Štúr Rastislav 2008
Swoboda Jerzy (Poľsko) 2004
Komorné zoskupenia:
Bartók Quartet (Maďarsko) 2008
Jiří Bárta, violončelo, Jan Čech (ČR), klavír 2004
Lenka Brázdilíková, spev, Andrea Bálešová,
klavír 2011
Nao Higano, spev, Zuzana Biščáková, klavír 2008
René Kubelík, husle, Patrizzio Mazzola
(Švajčiarsko), klavír 2006
Košické kvarteto/Quartetto Cassoviae 2003,
2004, 2005, 2006
Epoque Quartet (ČR) 2007
Gemme Piano Quartetto (SR – Taliansko) 2009
Klavírne trio Istropolis 2006
Súbory:
Melos Ethos Ensemble 2006
Musica Cassovia 2011, 2012
Musica Iuvenalis 2011
Zbory, zbormajstri
Collegium Technicum, zborm.
Karol Petróczi 2003, 2009
Gregoriana, vokálny súbor 2008
Košický spevácky zbor učiteľov,
zborm. Karol Petróczi 2005
Košický spevácky zbor učiteľov,
zborm. Maroš Potokár 2009
Voces Musicales, komorný zbor (Estónsko),
zborm. Kaspar Mänd 2012
35
Slovenská verzia →
Anglická verzia →
English version →
Slovak version →
Download

Bulletin - Štátna filharmónia Košice