ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
Dušan POLONSKÝ a kol.
EKONOMICKÁ SOCIOLÓGIA
(Album názorných pomôcok)
2007
1
Autori:
prof. Dr. Dušan POLONSKÝ, CSc. - kap. 1, 2, 3, 4, 6, 7
doc. PhDr. Helena JANOTOVÁ, CSc. - kap. 5, 6, 8
Ing. Marta HRICOVÁ - kap. 8
Mgr. Roman HOFREITER - kap. 2
2
OBSAH:
ÚVOD
....................................................................................................................... 4
1. PREDMET A OBSAH EKONOMICKEJ (HOSPODÁRSKEJ, INDUSTRIÁLNEJ) SOCIOLÓGIE ..................................
5
2. PRACOVNÁ INŠTITÚCIA A PRACOVNÁ
ORGANIZÁCIA ..........................................................................................
14
3. PRÁCA AKO TYP SOCIÁLNEHO PROCESU
..................
26
4. PRACOVNÁ SKUPINA A JEJ CHARAKTERISTICKÉ
ZNAKY ............................................................................................................
38
5. PRACOVNÁ MORÁLKA A PROBLÉM ODCUDZENIA
PRÁCE .............................................................................................................
49
6. PODSTATA A TYPY PRACOVNÝCH VZŤAHOV
........
55
.............
62
7. SOCIÁLNA (DISTRIBUČNÁ) SPRAVODLIVOSŤ
8. NEZAMESTNANOSŤ AKO SOCIÁLNY PROBLÉM
LITERATÚRA
.....
68
..................................................................................................
79
3
Úvod
Jedným z významných a nenahraditeľných princípov vyučovacieho
procesu je jeho názornosť. Jeho uplatnenie poskytuje študentom plastický obraz
a únosné zjednodušené vyjadrenie obsahu vyučovanej problematiky a súčasne
uľahčuje chápanie zložitých väzieb medzi jednotlivými interpretovanými javmi.
Vo vyučovaní sociálnych vied ide hlavne o rôzne typy grafického znázornenia
problémov, vzťahov medzi nimi, rozličné schémy, tabuľky, diagramy a pod.
Jedným z cieľov takejto prezentácie je aj uľahčenie viac zmyslového vnímania
a zapamätania náročných a zložitých sociálnych problémov. To všetko vytvára
predpoklady pre účinnejšiu samostatnú a tvorivú činnosť študentov.
So zreteľom na uplatnenie princípu názornosti, v nadväznosti na princípy
prístupnosti a postupnosti v osvojovaní si učiva zo strany študentov, sme sa
rozhodli pripraviť názornú pomôcku, približujúcu obsah predmetu „Ekonomická
sociológia“, vyučovaného na Fakulte prevádzky, ekonomiky, dopravy a spojov
Žilinskej univerzity v Žiline.
Autori
4
1. PREDMET A OBSAH EKONOMICKEJ
(HOSPODÁRSKEJ, INDUSTRIÁLNEJ)
SOCIOLÓGIE
OSNOVA:
H PREDMET EKONOMICKEJ (HOSPODÁRSKEJ)
SOCIOLÓGIE
H HLAVNÉ VÝSKUMNÉ PROBLÉMY
H VÝVOJ EKONOMICKEJ (HOSPODÁRSKEJ,
INDUSTRIÁLNEJ) SOCIOLÓGIE
H PREDCHODCOVIA A PREDSTAVITELIA
EKONOMICKEJ (HOSPODÁRSKEJ) SOCIOLÓGIE
H HOSPODÁRSTVO A SPOLOČNOSŤ
H HOSPODÁRSKE SYSTÉMY V INDUSTRIÁLNEJ
SPOLOČNOSTI
5
PREDMET EKONOMICKEJ (HOSPODÁRSKEJ)
SOCIOLÓGIE
* EKONOMICKÁ SOCIOLÓGIA JE VEDNÁ DISCIPLÍNA,
KTORÁ VYUŽÍVA SOCIOLOGICKÉ ANALÝZY KU
SKÚMANIU EKONOMICKÝCH JAVOV
OBLASTI:
DEFINÍCIE AKTÉRA
- KÝM PODĽA SOCIOLÓGOV JE AKTÉR POD VPLYVOM
INÝCH AKTÉROV, PRETOŽE JE ČLENOM SOCIÁLNEJ SKUPINY
(SPOLOČNOSTI), PODĽA EKONÓMOV JE CELKOM NEZÁVISLÝ
- PODĽA EKONÓMOV VEDIE ČINNOSŤ JEDNOTLIVCOV
K VYTVÁRANIU
SYSTÉMU,
KTORÝ
JE
SPONTÁNNYM
VÝSLEDKOM ICH KONANIA
RACIONALITA KONANIA (SPRÁVANIA)
V EKONOMICKEJ
SOCIOLÓGII
SA
POZORNOSŤ
SÚSTREĎUJE NA SPOLOČENSKO - KULTÚRNE BOHATSTVO,
NAPRÍKLAD NA POZNANIE A
JEHO OBMEDZENOSŤ
(INFORMÁCIE), NA AŠPIRÁCIE ĽUDÍ, NA ŤAŽKOSTI, KTORÉ SÚ
SPOJENÉ
S KONTROLOU
DODRŽIAVANIA
ZMLÚV
A
VYMÁHANÍM ICH PLNENIA, TEDA NA FAKTORY POLITICKEJ
POVAHY
6
CHÁPANIE VZŤAHOV EKONOMIKY A SPOLOČNOSTI
PRE SOCIOLÓGOV JE EKONOMIKA JEDNODUCHO LEN
ČASŤOU
SPOLOČNOSTI
A FORMOU
SPOLOČENSKÉHO
KONANIA.
EKONÓMOVIA SA DOMNIEVAJÚ, ŽE SPOLOČNOSŤ JE
NIEČÍM "DANÝM", A PRETO SPOLOČENSKÝ PORIADOK BERÚ
AKO ODVODENÝ OD HOSPODÁRSTVA (TRHU)
CIELE A METÓDY ANALÝZY
ZATIAĽ ČO SOCIOLÓGOVIA SA USPOKOJUJÚ S POPISOM
A VYSVETLENÍM SKÚMANÉHO JAVU, EKONÓMOVIA SA
ZAMERIAVAJÚ NA PREDVÍDANIE
VZŤAHU K TRADÍCII
SOCIOLÓGOVIA ČERPAJÚ Z TRADÍCIE STÁLE A VEĽA,
EKONÓMOVIA ZAS KLADÚ VÄČŠÍ DÔRAZ NA NAJNOVŠIE
POZNATKY
.
7
HLAVNÉ VÝSKUMNÉ PROBLÉMY
¾ ROLA
A
FUNKCIA HIERARCHIE V NOVODOBEJ
EKONOMICKEJ ORGANIZÁCII (NAPR. MANAŽÉROV)
¾ POSÚDENIE
POLITIKY ŠTÁTU AKO AKTÍVNEHO
REGULÁTORA EKONOMICKÝCH PROCESOV
¾ ANALÝZA
PROCESU ADAPTÁCIE PRACOVNÍKOV INTENCIONÁLNEJ (ZÁMERNEJ)
¾ SKÚMANIE VÝZNAMU DÔVERY (SIETI DÔVERY) AKO
PRVKU, BEZ KTORÉHO SÚ PREDMETY ANALÝZY
TRHOVÉHO HOSPODÁRSTVA NEVYHNUTNE NEÚPLNÉ
¾ ANALÝZA PÔSOBENIA JEDNOTLIVCOV AJ SPOLOČENSKÝCH SKUPÍN V
ZÁCIÁCH
EKONOMICKÝCH ORGANI-
¾ SKÚMANIE PROBLÉMU ALOKÁCIE
AKO
FORMY
REGULÁCIE HOSPODÁRSTVA
¾ ANALÝZA PROBLÉMOV DEMOKRACIE A SLOBODNÉHO FUNGOVANIA TRHOVÉHO HOSPODÁRSTVA
8
VÝVOJ EKONOMICKEJ (HOSPODÁRSKEJ,
INDUSTRIÁLNEJ) SOCIOLÓGIE
ETAPY
1. ETAPA :
2. ETAPA :
3. ETAPA :
4. ETAPA :
DO KONCA 19. STOROČIA
OD ZAČ. XX. STOR. – 30. ROKY
30. – 70. ROKY XX. STOR.
OD 70. ROKOV XX. STOR. PO
DNES
V 1. ETAPE
- SOCIÁLNE
ÚČINKY PRIEMYSLOVÉHO
SPÔSOBU VÝROBY
- DEĽBA
PRÁCE
A JEJ
SOCIÁLNE
DÔSLEDKY
- ODCUDZENIE
ČLOVEKA
PROSTREDNÍCTVOM PRIEMYSELNEJ PRÁCE
- TRIEDNA SPOLOČNOSŤ AKO DÔSLEDOK
SOCIÁLNEJ ORGANIZÁCIE PRIEMYSLU
V 2. ETAPE
- HLAVNE HAWTHORNSKÉ EXPERIMENTY
V 3. ETAPE
- ROZVOJ
SOCIOLÓGIE
ORGANIZÁCIE
(PODNIKU)
- NEGATÍVNE DÔSLEDKY DEĽBY PRÁCE
VO 4. ETAPE - ROLA SIETÍ V HOSPODÁRSTVE
- ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSKYCH ORGANIZÁCIÍ
- ROLA KULTÚRY V HOSPODÁRSKOM
ŽIVOTE
9
PREDCHODCOVIA A PREDSTAVITELIA
EKONOMICKEJ SOCIOLÓGIE
• ADAM
SMITH
NÁRODOV“
(1723 – 1790) – „BOHATSTVO
• KARL MARX (1818 – 1883) - „KAPITÁL“
• GEORGE SIMMEL (1858 – 1918) „FILOZOFIA PEŇAZÍ“
• MAX WEBER (1864 – 1920) – „PROTESTANTSKÁ
ETIKA A DUCH KAPITALIZMU“, „HOSPODÁRSTVO A
SPOLOČNOSŤ“
• WERNER SOMBART
KAPITALIZMUS“
(1863 – 1941) – „MODERNÝ
• JOSEPH ALOIS SCHUMPETER (1883 – 1950) –
„KAPITALIZMUS, SOCIALIZMUS A DEMOKRA-CIA“
• ELTON MAYO (1880 – 1949) – „ĽUDSKÉ PROBLÉMY
INDUSTRIÁLNEJ CIVILIZÁCIE“
• JOHN KENNETH GALBRAITH (1908) – „SPOLOČNOSŤ
HOJNOSTI“
10
HOSPODÁRSTVO A SPOLOČNOSŤ
HOSPODÁRSTVO = SUBSYSTÉM SPOLOČNOSTI – ZAISŤUJE VÝROBU A ROZDEĽOVANIE
ZDROJOV (PREDMETOV A SLUŽIEB), S CIEĽOM
ZAISTIŤ PREŽITIE SPOLOČNOSTI A USPOKOJOVAŤ MATERIÁLNE POTREBY JEJ ČLENOV
ZÁKLADNÉ HISTORICKÉ TYPY
A. PREDINDUSTRIÁLNE HOSPODÁRSTVO:
- VÝROBNÉ JEDNOTKY MALÉ A VEĽMI ROZPTÝLENÉ,
- HLAVNÝ ZDROJ ENERGIE = SVALOVÁ (ĽUDIA,
ZVIERATÁ, PRÍRODNÉ ZDROJE – VODA, VZDUCH ...),
- VÄČŠINA PRACOVNEJ SILY V PRIMÁRNOM SEKTORE
B. INDUSTRIÁLNE HOSPODÁRSTVO:
- VEĽKÉ VÝROBNÉ JEDNOTKY,
- NOVÉ ZDROJE ENERGIE (UHLIE, ELEKTRINA, ROPA
A POD.),
- VÄČŠINA PRACOVNEJ SILY V SEKUNDÁRNOM A TERCIÁLNOM SEKTORE
SPOLOČENSKÁ ZAKOTVENOSŤ HOSPODÁRSTVA
(MODEL – T. PARSONS)
FUNKCIE SPOLOČENSKÉHO SYSTÉMU:
- ADAPTÍVNA = HOSPODÁRSKY SUBSYSTÉM
- DOSAHOVANIA CIEĽOV = POLITICKÝ SUBSYSTÉM
- INTEGRAČNÁ = SOCIÁLNY SUBSYSTÉM
- UDRŽIAVANIA VZOROV = KULTÚRNY SUBSYSTÉM
11
HOSPODÁRSKE SYSTÉMY V INDUSTRIÁLNEJ
SPOLOČNOSTI
TRHOVÉ HOSPODÁRSTVO
A. SLOBODNÉ TRHOVÉ HOSPODÁRSTVO:
+ = EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ, STIMULÁCIA
VÝKONNOSTI A TVORIVOSTI,
- = RUŠENIE NEOBMEDZENEJ SÚŤAŽIVOSTI (KARTELOVÉ DOHODY),
= EKONOMIZÁCIA, MONETARIZÁCIA, KOMERCIONALIZÁCIA SPOLOČNOSTI,
= VÝROBA PODLIEHA ZÁUJMU O MAXIMALIZÁCIU
ZISKU,
= VNÁŠANIE EGOISTICKÉHO SPRÁVANIA,
= ZOSTROVANIE SOCIÁLNEJ NEROVNOSTI
B. SOCIÁLNE TRHOVÉ HOSPODÁRSTVO:
= INTERVENCIE ŠTÁTU V URČITEJ OBMEDZENEJ
MIERE:
- VYTVÁRANIE A UDRŽIAVANIE SÚŤAŽIVOSTI
V HOSPODÁRSTVE,
- ZAISTENIE FUNGOVANIA VŠETKÝCH POTREBNÝCH SOCIÁLNYCH INŠTITÚCIÍ (NIELEN ZISKOVÝCH),
- ZAISTENIE DODRŽIAVANIA ZÁKLADNÝCH PRINCÍPOV SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI, SOCIÁLNEJ
POMOCI A PODPORY.
12
C. REGULOVANÉ TRHOVÉ HOSPODÁRSTVO:
= VÝRAZNÉ
ZÁSAHY
ŠTÁTU
PRAKTICKY
DO
VŠETKÝCH OBLASTÍ HOSPODÁRSTVA:
- REGULÁCIA PODNIKATEĽSKEJ ČINNOSTI (ZÁKONY, VYHLÁŠKY, NARIADENIA ATĎ.),
- REGULÁCIA A SANKCIONOVANIE CIEN,
- URČOVANIE
VÝROBNÝCH NORIEM, KVALITY
SLUŽIEB A PODOBNE,
- VYDÁVANIE POVOLENIA NA ČINNOSŤ A INÉ
CENTRÁLNE RIADENÉ HOSPODÁRSTVO
= ŠTÁT RIADI VÝROBU I ROZDEĽOVANIE - ČO, AKO,
KDE, KTO, V AKOM MNOŽSTVE - BUDE VYRÁBAŤ
- NAMIERENÉ PROTI „CHAOSU“ TRHOVÉHO HOSPODÁRSTVA,
- SNAHA ZMENŠIŤ SOCIÁLNU NEROVNOSŤ V SPOLOČNOSTI
NEDOSTATKY
- STRATA SÚŤAŽIVOSTI V HOSPODÁRSTVE
- ROZPOR MEDZI POTREBAMI ĽUDÍ A MOŽNOSŤAMI
VÝROBY A ROZDEĽOVANIA (VZNIK „ČIERNEHO
HOSPODÁRSTVA“, PROTEKCIONIZMU, ÚPLATKÁRSTVA, KORUPCIE A PODOBNE)
- RAST BYROKRATICKÉHO APARÁTU
13
2. PRACOVNÁ INŠTITÚCIA
A PRACOVNÁ ORGANIZÁCIA
OSNOVA:
H DEFINÍCIA A ZÁKLADNÉ PRVKY SOCIÁLNEJ (PRACOVNEJ) INŠTITÚCIE
H VÄZBY
MEDZI
SOCIÁLNYMI
(PRACOVNÝMI)
INŠTITÚCIAMI
H DRUHY SOCIÁLNYCH INŠTITÚCIÍ
H DEFINÍCIA A KLASIFIKÁCIA SOCIÁLNYCH ORGANIZÁCIÍ
H ZNAKY IDEÁLNEJ BYROKRATICKEJ ORGANIZÁCIE
(MAX WEBER)
H NEDOSTATKY BYROKRACIE V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII
H SOCIÁLNA POZÍCIA V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII
H SOCIÁLNE ROLY V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII
H MANAŽÉR V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII
14
DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ (PRACOVNEJ) INŠTITÚCIE
* SOCIÁLNA (PRACOVNÁ) INŠTITÚCIA PREDSTAVUJE
KAŽDÝ
VŠEOBECNE
PRAKTIZOVANÝ
SPÔSOB
KONANIA, KTORÝ SLÚŽI K NAPLNENIU URČITEJ REÁLNEJ ČI
FIKTÍVNEJ POTREBY JEDNOTLIVCOV ALEBO
SPOLOČNOSTI, AKO AJ K REGULÁCII SPRÁVANIA
ČLENOV V URČITEJ SOCIÁLNEJ SKUPINE ČI KULTÚRE
ZÁKLADNÉ PRVKY SOCIÁLNYCH (PRACOVNÝCH)
INŠTITÚCIÍ
¾ CIELE SOCIÁLNYCH (PRACOVNÝCH) INŠTIÚCIÍ
¾ FUNKCIE SOCIÁLNYCH (PRACOVNÝCH) INŠTITÚCIÍ:
- USPOKOJOVANIE RÔZNORODÝCH POTRIEB ĽUDÍ
- REGULÁCIA VYKONÁVANÝCH ČINNOSTÍ
- ZAISŤOVANIE PLYNULOSTI SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA
- INTEGRÁCIA SNÁH, ČINNOSTÍ, VZŤAHOV, POSTOJOV
JEDNOTLIVCOV A SOCÁLNYCH SKUPÍN ATĎ.
¾ PROSTRIEDKY A ZARIADENIA – MATERIÁLNE, SYMBOLICKÉ A IDEÁLNE
¾ SANKCIE
POZITÍVNE (ODMENY, POCHVALY ...)
NEGATÍVNE (TRESTY)
FORMÁLNE (INŠTITUCIONÁLNE- PRÁVNE)
NEFORMÁLNE (ETICKÉ)
15
VÄZBY MEDZI SOCIÁLNYMI (PRACOVNÝMI)
INŠTITÚCIAMI
* NA ZÁKLADE ŠTRUKTÚRY ĽUDSKEJ OSOBNOSTI ⇒
JEDNOTNOSTI
JEJ
BEŽNÝCH
OSOBNÝCH (PRA-
COVNÝCH) POTRIEB - NA ICH USPOKOJOVANÍ SA
PODIEĽA
MNOŽSTVO
SOCIÁLNYCH
INŠTITÚCIÍ,
KTORÉ NEMUSIA BYŤ UZNANÉ AKO SPOLOČENSKY
ŽIADÚCE
(NAPR.
NEVERA,
ÚPLATKÁRSTVO,
PRO-
STITÚCIA, KORUPCIA A PODOBNE)
* NA ZÁKLADE MERITÓRNEJ DEĽBY PRÁCE A VECNEJ
VÄZBY JEDNOTLIVÝCH ČINNOSTÍ -
AJ PROSTRED-
NÍCTVOM PRACOVNÝCH ORGANIZÁCIÍ (KÝM INŠTITÚCIA ZNAMENÁ SPÔSOB KONANIA A SPRÁVANIA,
ORGANIZÁCIA JE TVORENÁ ĽUĎMI, KTORÍ NIEČO
URČITÝM SPÔSOBOM ROBIA)
* NA ZÁKLADE DOMINANCIE INŠTITÚCIÍ URČITÉHO
TYPU, KTORÉ ZAISŤUJÚ INTEGRÁCIU S OSTATNÝMI
INŠTITÚCIAMI (NAPR. V PRVOTNOPOSPOLNEJ SPOLOČNOSTI
RODINA,
V
STREDOVEKU
NÁBOŽENSTVO
A CIRKEV, V MODERNEJ SPOLOČNOSTI EKONOMIKA
A POLITIKA)
16
DRUHY SOCIÁLNYCH INŠTITÚCIÍ
PODĽA SPÔSOBU
VZNIKU
SPONTÁNNE VZNIKNUTÉ
CIEĽAVEDOME VYTVORENÉ
(V TOM AJ PRACOVNÉ)
PODĽA ÚLOH
* EKONOMICKÉ (HOSPODÁRSKE)
- VÝROBNÉ
- NEVÝROBNÉ ATĎ.
* POLITICKÉ (VLÁDA, PARLAMENT, POLÍCIA, OZBROJENÉ SILY, POLITICKÉ STRANY ATĎ.)
* KULTÚRNE (VEDECKÉ, UMELECKÉ A INÉ)
* VÝCHOVNÉ
PRIMÁRNE (ŠKOLSTVO, RODINA ATĎ.)
SEKUNDÁRNE (PRIATEĽSTVO ATĎ.)
* SOCIÁLNE (POZDRAV, CEREMONIÁLY, OBRADY ...)
* NÁBOŽENSKÉ (CIRKVI)
* ZÁUJMOVÉ (ŠPORTOVÉ A INÉ)
17
DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ (PRACOVNEJ) ORGANIZÁCIE
* SOCIÁLNA (PRACOVNÁ) ORGANIZÁCIA PREDSTAVUJE
TYP VEĽKEJ, SEKUNDÁRNEJ SOCIÁLNEJ SKUPINY.
SPOČÍVA NA SYSTÉME DIFERENCOVANÝCH A KOORDINOVANÝCH ČINNOSTÍ, ZAMERANÝCH NA PLNENIE
SPOLOČENSKÝCH CIEĽOV A ÚLOH
KLASIFIKÁCIA SOCIÁLNYCH ORGANIZÁCIÍ
1. PODĽA SFÉRY ČINNOSTI (SPOLOČENSKEJ OBLASTI):
A) EKONOMICKÉ
B) POLITICKÉ
C) KULTÚRNE A VÝCHOVNÉ
D) SOCIÁLNE
E) NÁBOŽENSKÉ
F) ZÁUJMOVÉ
2. PODĽA TYPU ČINNOSTI, SPÔSOBU NADOBÚDANIA
ČLENSTVA A FORMY POUŽITEJ MOCI:
- DONUCOVACIE, NÁTLAKOVÉ (VÄZENIE, ARMÁDA ... )
- DOBROVOĽNÉ (CIRKVI, ZÁUJMOVÉ ORGANIZÁCIE ... )
- UTILITÁRNE - UŽITOČNÉ
3. PODĽA PREVLÁDAJÚCEHO TYPU VNÚTORNEJ
VÄZBY:
- FORMÁLNE (NAPR. PRACOVNÉ ORGANIZÁCIE)
- POLOFORMÁLNE (NAPR. KULTÚRNE SPOLKY,
POLITICKÉ ZDRUŽENIA, STRANY ATĎ.)
- NEFORMÁLNE (NAPR. RÔZNE ZÁUJMOVÉ
ORGANIZÁCIE - PREVLÁDA V NICH
INDIVIDUÁLNY ZÁUJEM JEDNOTLIVCA)
18
ZNAKY IDEÁLNEJ BYROKRATICKEJ ORGANIZÁCIE
(MAX WEBER)
1. DEĽBA PRÁCE ČLENOV ORGANIZÁCIE S PRESNÝM
VYMEDZENÍM PRÁV A POVINNOSTÍ
2. HIERARCHICKÉ USPORIADANIE POZÍCIÍ NA ZÁKLADE ZODPOVEDNOSTI A KOMPETENCIÍ (VZŤAHY
NADRIADENOSTI A PODRIADENOSTI) - DIFERENCIÁCIA ČINNOSTÍ A ŠPECIALIZÁCIA
3. SPÔSOBY
ČINNOSTÍ,
KOMPETENCIE,
VZŤAHY
VYMEDZENÉ
PRESNÝMI
PRAVIDLAMI
A
PREDPISMI - KONTROLA NIŽŠÍCH VYŠŠÍMI AJ
SŤAŽNOSTI VOČI VYŠŠÍM
4. OBSADZOVANIE JEDNOTLIVÝCH POZÍCIÍ V ORGANIZÁCII NA ZÁKLADE PRÍSLUŠNEJ KVALIFIKÁCIE
5. DOMINANTNOSŤ PRAVIDIEL A PREDPISOV NAD
OSOBNÝMI
NÁZORMI
A
POCITMI
(PRESNÁ
PRACOVNÁ DOBA)
6. ODMEŇOVANIE A POVYŠOVANIE ZALOŽENÉ NA
PRINCÍPE KVLAIFIKOVANOSTI A ZÁSLUHOVOSTI
7. FORMALIZOVANÁ KOMUNIKÁCIA - PRAVIDLAMI
VYMEDZENÉ
SPÔSOBY
ROZHODOVANIA
A
INFORMOVANIA
19
NEDOSTATKY BYROKRACIE V PRACOVNEJ
ORGANIZÁCII
* DEHUMANIZÁCIA
- ODĽUDŠTENIE
FUNGOVANIA
ORGANIZÁCIE - CIEĽ SA STÁVA SAMOÚČELOM
* NADBYTOČNOSŤ BYROKRACIE - VEDIE K ZNIŽOVANIU
EFEKTÍVNOSTI ORGANIZÁCIE - VÝSLEDKOM
JE TZV. TRÉNOVANÁ NESCHOPNOSŤ A BYROKRATICKÝ RITUALIZMUS
* NEKOMPETENTNOSŤ - VÝBER ĽUDÍ NA POZÍCIE SA
NEUSKUTOČŇUJE NA ZÁKLADE SCHOPNOSTÍ,
ALE OSVEDČENIA NA NIŽŠÍCH ALEBO INÝCH
POZÍCIÁCH
* INERCIA BYROKRACIE - TENDENCIA PRETRVÁVAŤ
V NEZMENENEJ PODOBE AJ PO ZMENÁCH
SOCIÁLNEHO PROSTREDIA
SPÔSOBY PREKONANIA BYROKRACIE
€ ZVYŠOVANÍM VÝZNAMU ČLENOV ORGANIZÁCIÍ ICH OSOBNEJ ZODPOVEDNOSTI, KOMPETENCIÍ, TVORIVOSTI, SAMOSTATNOSTI ATĎ.
€ DOCENENÍM A ROZŠÍRENÍM NEFORMÁLNYCH
SOCIÁLNYCH VZŤAHOV
€ UPLATŇOVANÍM PARTICIPATÍVNEHO ŠTÝLU RIADENIA ORGANIZÁCIE A VEDENIA ĽUDÍ V NEJ
€ ZVÝŠENÍM
KOMPETENCIÍ
SAMOSPRÁVNYCH
PRVKOV V ORGANIZÁCII A PODOBNE
20
SOCIÁLNA POZÍCIA V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII
* VYJADRUJE NA JEDNEJ STRANE HODNOTU MIESTA
(NADRIADENÉHO ALEBO PODRIADENÉHO),
KTORÉ V
PRACOVNEJ ORGANIZÁCII ZAUJÍMA KAŽDÝ JEDNOTLIVEC (SOCIÁLNY STATUS) A NA DRUHEJ STRANE
FUNKCIAMI (SOCIÁLNE ROLY), KTORÉ JEJ PRÍSLUŠNÍCI
PLNIA V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII
HODNOTY DANÉ
STATUS
(PRÁVA, POVINNOSTI)
(HODNOTA
POZÍCIE)
HODNOTY ZÍSKANÉ
(PRESTÍŽ, AUTORITA)
SOCIÁLNA
POZÍCIA
FUNKCIE DANÉ
ROLA
(OČAKÁVANIE)
(FUNKCIA
POZÍCIE)
FUNKCIE ZÍSKANÉ
(REALIZÁCIA)
SOCIÁLNY STATUS
VYJADRUJE SPOLOČENSKÚ HODNOTU
JEHO SOCIÁLNEJ POZÍCIE (INŠTITUCIONÁLNEJ AJ NEINŠTITUCIONÁLNEJ) V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII. V ŠIRŠOM VÝZNAME PREDSTAVUJE AKO HODNOTU OFICIÁLNEHO FUNKČNÉHO
(INŠTITUCIONÁLNEHO) ZARADENIA V ORGANIZÁCII
(RIADIACEHO ALEBO PODRIADENÉHO) – V DIMENZII
PRESTÍŽE, AUTORITY A ÚCTY, TAK AJ HODNOTU
ČLENA SOCIÁLNEJ SKUPINY PRACOVNÍKOV (SPOLUPRACOVNÍKOV NA ROVNAKEJ ÚROVNI, KOLEGOV,
PRIAMYCH PODRIADENÝCH A PODOBNE), V KTOREJ SA
NA POZADÍ FORMÁLNYCH INTERAKCIÍ VYTVÁRA SIEŤ
NEFORMÁLNYCH, OSOBNE – VÝBEROVÝCH KONTAKTOV A VÄZIEB
21
ZODPOVEDNOSŤ
INŠTITUCIONÁLNA (FORMÁLNA) STRÁNKA
= FORMULOVANÁ POVINNOSŤ KONAŤ PRÍSNE V DUCHU
STANOVENÝCH NORIEM A PRAVIDIEL PRACOVNEJ
ORGANIZÁCIE. SANKČNÉ NÁSLEDKY - POZITÍVNE
(OCENENIE VYKONANEJ PRÁCE) ALEBO NEGATÍVNE
(POSTIH ZA NEPLNENIE STANOVENÝCH ÚLOH).
OBSAHOVO JE TÁTO STRÁNKA SPREDMETNENÁ
V POVINNOSTIACH, VPLÝVAJÚCICH ZO ZAUJÍMANEJ
POZÍCIE (FUNKCIE) A ZO ZMYSLU EXISTENCIE A
FUNGOVANIA PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE
OSOBNOSTNO-VZŤAHOVÁ (NEFORMÁLNA) STRÁNKA
- JEJ ZÁKLADOM JE PREDOVŠETKÝM VZNIK POCITU
ZODPOVEDNOSTI U JEJ NOSITEĽA. TENTO POCIT
VZNIKÁ VTEDY, KEĎ ČLOVEK PLNE AKCEPTUJE NA
NEHO DELEGOVANÚ ZODPOVEDNOSŤ A KEĎ SA
SPOLOČENSKÝ
ZÁUJEM
(SPREDMETNENÝ
V
ZÁVÄZNÝCH DOKUMENTOCH A POŽIADAVKÁCH)
PREMENÍ NA JEHO CHCENÝ A UVEDOMELÝ ZÁUJEM
POVINNOSŤ
ZNAMENÁ NA JEDNEJ STRANE PRIJATIE
URČITÉHO ZÁVÄZKU KONAŤ A SPRÁVAŤ
SA V DUCHU NORIEM, PRAVIDIEL A POŽIADAVIEK
PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE, NA DRUHEJ STRANE
VYJADRUJE ULOŽENIE NEVYHNUTNÉHO ROZSAHU
KONANIA A SPRÁVANIA SA ĽUDÍ ČI VÝKONU
RÔZNYCH ČINNOSTÍ TAKÝM SPÔSOBOM, ABY BOLO
ČO NAJÚPLNEJŠIE NAPLŇOVANÉ POSLANIE A CIELE
EXISTENCIE A FUNGOVANIA PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE
22
PRÁVOMOC
SÚHRN INŠTITUCIONÁLNEJ MOCI A
FORMÁLNYCH PRÁV ĽUDÍ VYKONÁVAŤ
URČITÉ FUNKCIE V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII.
VYJADRUJE JU OPRÁVNENOSŤ ROZHODOVAŤ VO
VYMEDZENÝCH
OBLASTIACH
PRACOVNÝCH
A INÝCH ČINNOSTÍ V PRIDELENEJ MIERE ZODPOVEDNOSTI A V DANOM ROZSAHU POVINNOSTÍ
NEZODPOVEDNOSŤ
VÝRAZNÁ, CITEĽNÁ ABSENCIA
POCITU ZODPOVEDNOSTI A TAKÉ
KONANIE A SPRÁVANIE, KTORÉ JE CUDZIE CIEĽOM
A ZÁUJMOM PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE.
JE PREJAVOM NEREŠPEKTOVANIA PRAVIDIEL
A UPREDNOSTŇOVANIA
INDIVIDUALISTICKÝCH
ZÁUJMOV
A POTRIEB
JEDNOTLIVCOV.
NA
ZÁKLADE TOHO MÔŽE DOCHÁDZAŤ NIELEN KU
KOLÍZII MEDZI
ORGANIZAČNÝMI A
INDIVIDUÁLNYMI ZÁUJMAMI, ALE AJ K NARUŠOVANIU
ROVNOVÁŽNEHO PLNENIA ÚLOH A POVINNOSTÍ, K
DEFORMÁCII MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV, KU
VZNIKU KONFLIKTNÝCH SITUÁCIÍ A V KONEČNOM
DÔSLEDKU K OHROZENIU FUNGOVANIA PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE
23
SOCIÁLNE ROLY V PRACOVNEJ
ORGANIZÁCII
SPREDMETŇUJÚ URČITÉ VYŽADOVANÉ, OČAKÁVANÉ A SÚČASNE AJ NAPLŇOVANÉ VZORCE
SPRÁVANIA A KONANIA JEDNOTLIVCA VZHĽADOM NA JEHO SOCIÁLNU POZÍCIU A SOCIÁLNY
STATUS
PROCES PREBERANIA A REALIZÁCIE
SOCIÁLNEJ ROLY V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII
NORMY
V ORGANIZÁCII
OČAKÁVANIE
ROLY
OSOBNOSŤ PRACOVNÍKA
KONCEPCIA
ROLY
PRIJATIE /
ODMIETNUTIE
ROLY
SPRÁVANIE
V ORGANIZÁCII
REALIZÁCIA
ROLY
DISPOZÍCIE ČLOVEKA
POTREBY, MOTÍVY, ZÁUJMY,
POSTOJE, HODNOTY ATĎ.
SOCIÁLNE PROSTREDIE PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE
ŠIRŠIE SOCIÁLNE PROSTREDIE (OKOLIE) ORGANIZÁCIE
24
MANAŽÉR V PRACOVNEJ ORGANIZÁCII
Î VEDIE INÝCH A PREBERÁ ZODPOVEDNOSŤ ZA ICH
VÝSLEDKY
Î POMOCOU
ĽUDÍ
DOSAHUJE
PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE
SPLNENIE
ÚLOH
Î VUŽÍVA ODBORNÍKOV PRE DOSIAHNUTIE CIEĽOV
PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE
Î VYUŽÍVA SVOJE SCHOPNOSTI A ZRUČNOSTI
VYUŽITIE ZDROJOV PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE
PRE
Î PODNIKATEĽSKY MYSLIACI A KONAJÚCI JEDINEC
Î PLÁNUJE, ORGANIZUJE, KOORDINUJE, VEDIE A
KONTROLUJE VŠETKY AKTIVITY A ZDROJE PRACOVNEJ ORGANIZÁCIE
Î PRIJÍMA ROZHODNUTIA A ZODPOVEDÁ ZA ICH
IMPLEMENTÁCIU
V
PRACOVNEJ
ORGANIZÁCII
V SÚLADE S JEJ CIEĽMI
25
3. PRÁCA AKO TYP SOCIÁLNEHO PROCESU
OSNOVA:
H SOCIOLÓGIA PRÁCE AKO ODVETVOVÁ
SOCIOLÓGIA
H PREDMET SOCIOLÓGIE PRÁCE
H PRÁCA AKO SOCIÁLNY JAV
H PREČO ČLOVEK PRACUJE?
H SPOLOČENSKÝ CHARAKTER PRÁCE
H KULTÚRA A HUMANIZÁCIA PRÁCE
H POVOLANIE
H PROFESIA (SEMIPROFESIA, ŠPECIALIZÁCIA)
26
SOCIOLÓGIA PRÁCE AKO ODVETVOVÁ
SOCIOLÓGIA
SOCIOLÓGIA PRÁCE SKÚMA: (VEĽKÝ SOCIOLOGICKÝ SLOVNÍK)
A) TECHNICKÚ A SOCIÁLNU DEĽBU A ORGANIZÁCIU PRÁCE V JEJ
HISTORICKEJ AJ AKTUÁLNEJ EKONOMICKEJ A POLITICKEJ
PODMIENENOSTI (NAPR. KRÍZOU, INTERNACIONALIZÁCIOU TRHU
PRÁCE),
B) PRACOVNÉ PODMIENKY A SITUÁCIU V RÔZNYCH OBDOBIACH
V SFÉRACH
PRODUKCIE,
ODVETVIACH
ZAMESTNANÍ
A
SOCIÁLNYCH, SOCIOPROFESNÝCH I MALÝCH PRACOVNÝCH
SKUPINÁCH,
C) VPLYV TEJTO SITUÁCIE (NAPR. MIERY ZÁŤAŽE ALEBO
AUTONÓMIE) NA SOCIÁLNE POSTAVENIE (NAPR. POLARIZÁCIU
PRACOVNEJ SILY), NA MEDZIOSOBNÉ VZŤAHY (NAPR. PRACOVNÉ
KONFLIKTY), NA SPRÁVANIE (NAPR. PROFESNÚ SOCIALIZÁCIU)
A VEDOMIE PRACOVNÍKOV,
D) VPLYV INŠTITUCIONALIZOVANÝCH SOCIÁLNO-EKONOMICKÝCH
PRINCÍPOV (NAPR. NÁMEZDNEJ PRÁCE) A MOCENSKÝCH
POMEROV (NAPR. PODNIKOVEJ DEMOKRACIE) NA PRACOVNÚ
SITUÁCIU,
E) VPLYV EKONOMICKÝCH, NAJMÄ PODNIKATEĽSKÝCH ZÁUJMOV
A STRATÉGIÍ (NAPR. RACIONALIZÁCIE, AUTOMATIZÁCIE) NA
ZMENY V PRACOVNÝCH PODMIENKACH, NA INOVAČNÝ
POTENCIÁL, NA SOCIÁLNU KLÍMU,
F) VPLYV ZÁUJMOVÝCH ORGANIZÁCIÍ PRACUJÚCICH (ODBOROV,
RÁD) NA SOCIÁLNU POLITIKU PODNIKU A NA PODMIENKY PRÁCE
A ZAMESTNANIA.
SOCIOLÓGIA PRÁCE ŠTUDUJE PRÁCU AKO SOCIÁLNY PROCES
(SOCIÁLNE PREDPOKLADY, PRIEBEH A DÔSLEDKY PRACOVNÉHO
PROCESU), FORMY SOCIÁLNYCH USKUPENÍ (SKUPINY, SOCIÁLNE
SYSTÉMY,
INŠTITÚCIE),
KTORÉ
VSTUPUJÚ
DO
PRACOVNÉHO
PROCESU VRÁTANE MIESTA A ÚLOHY ČLOVEKA V TOMTO PROCESE
27
PREDMET SOCIOLÓGIE PRÁCE
- SKUPINY
PREDPOKLAD
PRIEBEH
DÔSLEDKY
- SOCIÁLNE
SYSTÉMY
- INŠTITÚCIE
PRACOVNÝ
PROCES
Predmet sociológie práce
MIESTO A
ÚLOHA
ČLOVEKA
28
PRÁCA AKO SOCIÁLNY JAV
PRÁCA AKO SOCIÁLNY JAV ZNAMENÁ:
- VZÁJOMNÚ VÄZBU, SPOJENIE ĽUDÍ,
- ICH ÚČASŤ NA TEJ ISTEJ ČINNOSTI (PROCESE),
- ZMENY ALEBO
ČINNOSTI,
NOVÉ
VÝSLEDKY
V DÔSLEDKU
TEJTO
- NADOBÚDANIE SPOLOČENSKEJ POVAHY PRI INDIVIDUÁLNYCH
JAVOCH ZÁKLADE ICH SPOLOĆENSKEJ PODMIENENOSTI.
K NAJZÁKLADNEJŠÍM
ASPEKTOM
DIFERENCIÁCIE
PATRIA NASLEDUJÚCE:
• SPÔSOBU VYKONÁVANIA ČINNOSTÍ:
PRÁCE
- TEORETICKÁ (DUŠEVNÁ) ČINNOSŤ – JE OBSAHOM DUCHOVNÝCH
PROCESOV A JEJ VÝSLEDKY SÚ DUCHOVNÉ VÝTVORY AKO
PREDPOKLADY PRE MATERIÁLNU ČINNOSŤ,
- PRAKTICKÁ (FYZICKÁ) ČINNOSŤ – JE OBSAHOM FYZICKÝCH
PROCESOV A JEJ VÝSLEDKOM SÚ MATERIÁLNE VÝTVORY AKO
VÝSLEDOK
REALIZÁCIE
PROJEKTOV
VYTVORENÝCH
V DUCHOVNEJ ČINNOSTI;
• VÝSLEDKOV ČINNOSTÍ:
- KONŠTRUKTÍVNA ČINNOSŤ, KTOREJ VÝSLEDKOM JE TVORBA
NOVÉHO, ALEBO PRETVORENIE EXISTUJÚCEHO VÝTVORU,
- DEŠTRUKTÍVNA ČINNOSŤ, JEJ VÝSLEDOK JE ZNIČENIE
(DEŠTRUKCIA) DUCHOVNÉHO, ALEBO MATERIÁLNEHO VÝTVORU
ĽUDÍ;
• DIFERENCIÁCIE SPOLOČNOSTI NA JEDNOTLIVÉ SFÉRY:
- EKONOMICKÁ ČINNOSŤ, KTORÁ ZAHŔŇA FYZICKÉ AJ DUŠEVNÉ
PROCESY V EKONOMICKEJ OBLASTI (RIADENIE VÝROBY,
ZABEZPEČENIE MATERIÁLU, SAMOTNÁ VÝROBA A POD.),
- POLITICKÁ
ČINNOSŤ
ZAHRŇUJÚCA
PROCESY,
KTORÉ
ZABEZPEČUJÚ ZÍSKANIE, UDRŽANIE A UPLATŇOVANIE MOCI A
29
KTORÁ PREDSTAVUJE AJ PRÁVO REGULOVAŤ VZŤAHY V DANEJ
SPOLOČNOSTI (TVORBA ZÁKONOV, VÝKON MOCI A PRÁVA,
ZABEZPEČENIE ZÁUJMOV A OBRANY ŠTÁTU A POD.),
- KULTÚRNA ČINNOSŤ, KTORÁ JE OBSIAHNUTÁ VO VŠETKÝCH
PROCESOCH, ZABEZPEČUJÚCICH PREBERANIE POZNATKOV,
TRADÍCII, MATERIÁLNYCH A DUCHOVNÝCH VÝTVOROV, AKO AJ
TVORBU NOVÝCH (VÝCHOVA, VZDELANIE, VEDA A POD.),
- SOCIÁLNA ČINNOSŤ, OBSAHUJE PROCESY, VYPLÝVAJÚCE
Z POZÍCIÍ A ROLÍ ČLOVEKA V SOCIÁLNEJ SKUPINE
A V
SPOLOČNOSTI (NAPR. V RODINE – RODIČ, DIEŤA, SOCIALIZÁCIA
A POD.);
• ČASU:
- STÁLA (PRAVIDELNÁ) ČINNOSŤ – PRAVIDELNE SA OPAKUJÚCE
PROCESY (PRACOVNÉ ZMENY, VYUČOVANIE A POD.),
- PRÍLEŽITOSTNÁ (NEPRAVIDELNÁ) ČINNOSŤ – PROCESY
KRÁTKODOBÉ,
ALEBO
NEPRAVIDELNÉ
(NAJČASTEJŠIE
REAGENTNÉ,
NAPR.
OPRAVA
PORUCHY
AUTOMOBILU,
UPRATANIE PRIESTOROV A POD.);
• SUBJEKTU ČINNOSTI:
- INDIVIDUÁLNA ČINNOSŤ, - SUBJEKTOM JE JEDNOTLIVEC,
- SKUPINOVÁ ČINNOSŤ - SUBJEKTOM JE SOCIÁLNA SKUPINA,
- SPOLOČENSKÁ ČINNOSŤ – SUBJEKTOM JE SPOLOČNOSŤ;
• FORMY ČINNOSTI:
- HRA – PRI TEJTO FORME SA SUBJEKT ČINNOSTI ORIENTUJE
V PROSTREDÍ (SOCIÁLNOM, PRÍRODNOM) A ZÍSKAVA ŇOU
SKÚSENOSTI, POZNATKY A ZRUČNOSTI,
- UČENIE – SUBJEKT SA PRISPÔSOBUJE PROSTREDIU, PRIČOM
SOCIÁLNE UČENIE JE PREBERANIE SPÔSOBOV SPRÁVANIA SA A
NAPODOBŇOVANIA URČITÝCH MODELOV V DANOM SOCIÁLNOM
PROSTREDÍ,
- PRÁCA – TAKÁ FORMA ČINNOSTI, PRI KTOREJ SA VYTVÁRAJÚ
MATERIÁLNE A DUCHOVNÉ HODNOTY, ZÁKLADNÁ ŽIVOTNÁ
POTREBA PRE ZABEZPEČENIE EXISTENCIE ČLOVEKA.
30
INÉ ASPEKTY PODĽA: KVALIFIKOVANOSTI PRÁCE, LEGÁLNOSTI
JEJ VYKONÁVANIA, MIERY DOBROVOĽNOSTI A PODOBNE
31
PREČO ČLOVEK PRACUJE?
(A. GIDDENS )
• PENIAZE - MZDA ČI PLAT ZA PRÁCU AKO HLAVNÝ ZDROJ
OBŽIVY. POKIAĽ TENTO PRÍJEM ĽUDIA STRATIA, ZAČNÚ MAŤ
ĎALEKO VÄČŠIE OBAVY, ŽE SI NEPORADIA S KAŽDODENNÝMI
PROBLÉMAMI
• MIERA AKTIVITY - PRÁCA POSKYTUJE ĽUĎOM ŠANCU OSVOJIŤ
SI A POUŽÍVAŤ URČITÉ ZNALOSTI A SCHOPNOSTI. AJ
STEREOTYPNÁ
PRÁCA
PREDSTAVUJE
ŠTRUKTÚROVANÉ
PROSTREDIE, KTORÉ USMERŇUJE A ODČERPÁVA ENERGIU
JEDNOTLIVCA. KTO ZOSTANE BEZ ZAMESTNANIA, TEN ČASTO
STRÁCA ŠANCU SVOJE ZNALOSTI A SCHOPNOSTI NEJAKO
UPLATNIŤ
• ZMENA - PRÁCA UMOŽŇUJE ČLOVEKOVI POZNAŤ NOVÉ
PROSTREDIE, KTORÉ SA LÍŠI OD DOMÁCEHO. MNOHÝCH ĽUDÍ
TEŠÍ UŽ TO, ŽE ROBIA NIEČO INÉ NEŽ DOMA, AJ KEĎ SAMA ICH
PRÁCA NIE JE PRÍLIŠ STIMULUJÚCA
• ŠTRUKTÚROVANÝ ČAS - U OSÔB, PRACUJÚCICH NA PLNÝ
ÚVÄZOK SA ŠTRUKTÚRA DŇA OBVYKLE RIADI PODĽA RYTMU
PRÁCE. TEN SÍCE MÔŽE PREDSTAVOVAŤ URČITÚ ZÁŤAŽ, ALE
SÚČASNE DÁVA CELÉMU DŇU PORIADOK, KTORÝ OSOBÁM BEZ
PRÁCE ČASTO CHÝBA. PRE NEZAMESTNANÝCH BÝVA VEĽKÝM
PROBLÉMOM NUDA. PRESTÁVAJÚ SI VŠÍMAŤ AKO ČAS BEŽÍ
A STÁVAJÚ SA APATICKÝMI
• SOCIÁLNE KONTAKTY - V PRACOVNOM PROSTREDÍ SI ĽUDIA
ČASTO NACHÁDZAJÚ PRIATEĽOV A PRÍLEŽITOSŤ PODIEĽAŤ SA
NA SPOLOČNÝCH ČINNOSTIACH. PO STRATE ZAMESTNANIA SA
OKRUH POTENCIÁLNYCH PRIATEĽOCH A ZNÁMYCH OBVYKLE
ZMENŠUJE
• OSOBNÁ IDENTITA - PRACOVNÍKOVI POSKYTUJE JEHO ZAMESTNANIE POCIT PEVNEJ SOCIÁLNEJ IDENTITY, KTORÝ JE PRE NEHO
VEĽMI CENNÝ. NAJMÄ U MUŽOV BÝVA SEBAÚCTA SPOJENÁ S
TÝM, AKÝ JE ICH EKONOMICKÝ PRÍNOS K CHODU DOMÁCNOSTI
32
SPOLOČENSKÝ CHARAKTER PRÁCE
A) PRÁCA JE REALIZOVANÁ
PROSTREDÍ,
V URČITEJ
SPOLOČNOSTI
V
ISTOM SPOLOČENSKOM
HISTORICKY
KONKRÉTNEJ
B) ĽUDIA
PRACUJÚ
JEDNAK
PRETO,
ABY
MOHLI
PROSTREDNÍCTVOM PRÁCE USPOKOJOVAŤ SVOJE ZÁKLADNÉ
BIOLOGICKÉ POTREBY, ALE AJ PRETO, ABY USPOKOJILI AJ
MNOŽSTVO SVOJICH SPOLOČENSKÝCH POTRIEB
C) MATERIÁLNE PROSTRIEDKY (STROJE, NÁSTROJE, MATERIÁL,
POLOTOVARY), KTORÉ ČLOVEK V PRÁCI POUŽÍVA SÚ VO
VÄČŠINE PRÍPADOV VÝSLEDKOM PRACOVNEJ ČINNOSTI
INÝCH ĽUDÍ
D) ĽUDSKÁ PRÁCA NIE JE ČINNOSŤOU IZOLOVANOU. PRACOVNÉ
ČINNOSTI JEDNOTLIVÝCH PRACOVNÍKOV SA NAVZÁJOM
VIAŽU A DOPĹŇAJÚ, ICH ÚSPEŠNÝ PRIEBEH I VÝSLEDKY
PREDPOKLADAJÚ A VYŽADUJÚ VZÁJOMNÚ SPOLUPRÁCU
E) PRÁCA
SAMA
O
SEBE
PREDSTAVUJE
VÝZNAMNÚ
SPOLOČENSKÚ HODNOTU. KAŽDÁ SPOLOČNOSŤ SI VYTVÁRA
URČITÚ HIERARCHICKÚ SÚSTAVU HODNÔT. V TEJTO SÚSTAVE
SÚ OBSIAHNUTÉ ZÁKLADNÉ ZÁUJMY A CIELE SPOLOČNOSTI,
AKO AJ UZNÁVANÉ PROSTRIEDKY PRE ICH DOSAHOVANIE
F) SÁM PRACUJÚCI ČLOVEK JE V PREVAŽNEJ MIERE
SPOLOČENSKÝM PRODUKTOM. JEHO OSOBNOSŤ BOLA
SFORMOVANÁ V PROSTREDÍ, V KTOROM VYRASTAL. TOTO
PROSTREDIE MU SPROSTREDKOVALO ZÍSKANIE VZDELANIA,
MOŽNOSŤ PROFESIONÁLNEJ ORIENTÁCIE S VYŠŠÍM ČI NIŽŠÍM
STUPŇOM
KVALIFIKÁCIE, OVPLYVŇOVALO HIERARCHIU
JEHO
POTRIEB, ZÁUJMOV, AŠPIRÁCIÍ A ZÁROVEŇ MU
POSKYTOVALO VIAC ALEBO MENEJ REÁLNYCH MOŽNOSTÍ
PRE VLASTNÉ UPLATNENIE
33
KULTÚRA A HUMANIZÁCIA PRÁCE
KULTÚRA PRÁCE - HISTORICKY PODMIENENÝ SÚHRN
HODNÔT,
VZOROV
A
NORIEM
SPRÁVANIA SA ĽUDÍ PRI PRÁCI, AKO AJ
ICH OBJEKTIVIZÁCIA A MATERIALIZÁCIA V PRÁCI V ŠIRŠOM ZMYSLE
ŠTRUKTÚRA
1. KULTÚRA PRACOVNÉHO PROSTREDIA:
- FYZICKÉHO (PRIESTRANSTVA V AREÁLI PODNIKU, VLASTNÉHO
PRACOVISKA,
RIADNEHO
CHODU
PRÁCE,
INŠTALÁCIE
A
UDRŽANIA SOCIÁLNYCH ÚČELOVÝCH ZARIADENÍ),
- SPOLOČENSKÉHO (AKCEPTÁCIA VLASTNÍCTVA, VZORY, INTERPERSONÁLNE VZŤAHY);
2. KULTÚRA PRACOVNÉHO PROCESU:
- VYUŽÍVANIE POZNATKOV VEDY A TECHNIKY - ZAVÁDZANIE
INOVÁCII (TECHNICKÉHO SYSTÉMU, EKONOMICKÉHO A SPOLOČENSKÉHO SYSTÉMU PRÁCE), RACIONALIZÁCIA,
- SOCIÁLNE PLÁNOVANIE - PROGRAM STAROSTLIVOSTI O PRACOVNÍKOV
A PLÁN ROZVOJA SPOLOČENSKÉHO SYSTÉMU
(PRÁCE - MAKROROVINA, PODNIKU - MIKROROVINA);
3. KULTÚRA VÝSLEDKOV PRÁCE – KVANTITATÍVNA, KVALITATÍVNA A ESTETICKÁ
34
HUMANIZÁCIA PRÁCE
V ŠIRŠOM ZMYSLE = ODSTRAŇOVANIE ČASOVO, FYZICKY
AJ PSYCHICKY VYČERPÁVAJÚCICH,
NADMERNE RIZIKOVÝCH, ALEBO ZDRAVIU
ŠKODLIVÝCH
PRACOVNÝCH
ČINNOSTÍ,
ZAHRŇUJÚCE AJ PRÍSLUŠNÉ OPATRENIA (OD
DÁVNEJŠIEHO SKRACOVANIA PRACOVNÉHO
ČASU AŽ PO ROBOTIZÁCIU)
V UŽŠOM
ZMYSLE
= HNUTÍM, KTORÉ VZIŠLO
Z HUMANISTICKEJ PSYCHOLÓGIE,
KTORÁ ZDÔRAZŇUJE HIERARCHICKÚ POTREBU
SEBAREALIZÁCIE (A. H. MASLOW). VZNIKLO
V OBDOBÍ, KEDY SA ČLOVEK Z HĽADISKA
TECHNOLOGICKÉHO
A
EKONOMISTICKÉHO
CHÁPANIA
STÁVA
KOLIESKOM
STROJA
VÝROBY. JEJ CIEĽOM JE ČO NAJVYŠŠIA
PRODUKTIVITA
ZA
POMOCI
ČO
NAJEFEKTÍVNEJŠEJ ORGANIZÁCIE PRÁCE
35
POVOLANIE
= DRUH
PRACOVNEJ
ROLY V SPOLOČENSKEJ DEĽBE
PRÁCE, KTORÚ
VYKONÁVA
JEDNOTLIVEC
ALEBO
PRACOVNÉ SKUPINY DLHŠÍ ČAS A ZA JEJ VÝKON
ZÍSKAVAJÚ MATERIÁLNE, PRÍP. FINANČNÉ PROSTRIEDKY
NA ŽIVOBYTIE
KLASIFIKÁCIA POVOLANÍ
KRITÉRIÁ:
POUŽÍVANÁ
SUROVINA, MATERIÁL
ALEBO
VÝSLEDNÝ PRODUKT ČINNOSTI,
PRACOVNÉ POSTUPY A METÓDY ČINNOSTI,
PRACOVNÉ NÁSTROJE, STROJE, ZARIADENIA,
POVOLANIE
V HORIZONTÁLNEJ
ŠTRUKTÚRE
ORGANIZÁCIE,
POVOLANIE VO VERTIKÁLNEJ ŠTRUKTÚRE
ORGANIZÁCIE,
PRACOVNÉ PROSTREDIE POVOLANIA,
HOSPODÁRSKE ODVETVIA POVOLANIA,
STATUS POVOLANIA
36
PRESTÍŽ POVOLANÍ
= PRIRPISOVANÁ MIERA UZNANIA, ÚCTY, VÁŽNOSTI, OBDIVU,
REŠPEKTU JEDNOTLIVÝM POVOLANIAM V URČITOM TYPE
SPOLOČNOSTI ALEBO V POSPOLITOSTI
PRESTÍŽ SA MÔŽE VZŤAHOVAŤ NA:
- KONKRÉTNE
POZÍCIE,
PRACOVNÉ
ROLY, RESP. PRACOVNÉ
- OSOBY, KTORÉ JEDNOTLIVÉ POPVOLANIA OVLÁDAJÚ
ALEBO VYKONÁVAJÚ
MERADLÁ PRESTÍŽE POVOLANÍ
MIERA
MNOHOSTRANNOSTI, SAMOSTATNOSTI,
ZODPOVEDNOSTI, ZLOŽITOSTI A TVORIVOSTI
PRÁCE,
MIERA POŽIADAVIEK PRÁCE NA KVALIFIKÁCIU
A VZDELKANIE,
MIERA MOCI A AUTORITY,
VÝŠKA A DRUH ODMIEN,
KVALITA FYZICKÉHO PROSTREDIA,
KVALITA A KVANTITA INTERPERSONÁLNYCH
KONTAKTOV,
MIERA ISTOTY EXISTENCIE POVOLANIA,
KVALITA ŽIVOTNEJ ÚROVNE, KTORÚ POVOLANIE
VYKONÁVATEĽOVI UMOŽŇUJE
37
PROFESIA
=
SÚČASŤ POVOLANIA (NIEKTORÍ
S NÍM STOTOŽŇUJÚ)
JU
= ODBORNOSŤ, URČITÝ DRUH PRACOVNEJ ČINNOSTI,
KTOREJ VÝKON JE PODMIENENÝ ODBORNOU PRÍPRAVOU (INŠTITUCIONALIZOVANOU ALEBO NEINŠTITUCIONALIZOVANOU)
VŠEOBECNÉ ZNAKY
TEORETICKÝ ZÁKLAD
MANIFESTOVANÝ VZŤAH K HODNOTÁM,
PRÍPRAVA NA PROFESIU,
AUTONÓMIA,
ZÁVÄZNOSŤ REALIZÁTORA VOČI PROFESII,
SPOLOČENSKÝ VÝZNAM PROFESIE, SPOJENÝ
S JEJ PRESTÍŽOU,
ETICKÝ KÓDEX A INÉ
SEMIPROFESIA
= SÚSTAVA PRACOVNÝCH ČINNOSTÍ V DANEJ
(NAPR. U LEKÁROV PEDIATRIA ATD.)
PROFESII
ŠPECIALIZÁCIA
= SÚSTAVA PRACOVNÝCH ČINNOSTÍ V SEMIPROFESII SPOJENÝCH
NAPRÍKLAD
S OVLÁDANÍM
ŠPECIÁLNEJ
TECHNIKY, PRÍSTROJOV, POSTUPOV A POD.
38
39
4. PRACOVNÁ SKUPINA A JEJ
CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY
OSNOVA:
H URČENIE POJMU "SOCIÁLNA SKUPINA"
H DEFINÍCIA A ZÁKLADNÉ ZNAKY SOCIÁLNEJ
SKUPINY
H MOŽNÁ TYPOLÓGIA SOCIÁLNYCH SKUPÍN
H ZNAKY A TYPY PRIMÁRNYCH SOCIÁLNYCH
SKUPÍN
H REFERENČNÁ SOCIÁLNA SKUPINA
H PRACOVNÝ TÍM - AKO TYP SOCIÁLNEJ SKUPINY
H MOŽNÉ TYPY TÍMOV
H ZÁSADY INDIVIDUÁLNEHO SPRÁVANIA A KONANIA
JEDNOTLIVCOV V TÍME
H VÝHODY TÍMOVEJ PRÁCE
H LIMITUJÚCE A RIZIKOVÉ FAKTORY
40
URČENIE POJMU „SOCIÁLNA SKUPINA“
POJEM " SOCIÁLNA SKUPINA " MÁ ŠTYRI ZÁKLADNÉ
VÝZNAMY:
A) V NAJŠIRŠOM VÝZNAME OZNAČUJE AKÉKOĽVEK
PENIE
ĽUDÍ
-
PRIESTOROVÉ
ČI
ZOSKU-
LOGICKÉ (NÁROD AKO
SKUPINA, TRIEDA AKO SKUPINA, MLÁDEŽ AKO SKUPINA A
PODOBNE)
B) VO VÝZNAME SOCIÁLNEJ KATEGÓRIE - IDE O SÚBOR OSÔB,
KTORÉ VYKAZUJÚ
ASPOŇ
JEDEN
ZHODNÝ, SPOLOČNÝ
ZNAK, NAPRÍKLAD POVOLANIE, ŠPORT A INÉ
C) SKUPINY V ZMYSLE PRIESTOROVO SPOJENÝCH ĽUDÍ TZV. "SOCIÁLNE AGREGÁTY"
* DRUHOM SOCIÁLNEHO AGREGÁTU SÚ AJ
D A V Y
=
SKUPINY OSÔB, KTORÉ SA ZHROMAŽDILI NA TOM ISTOM
MIESTE ZA TÝM ISTÝM ÚČELOM
41
D) SOCIÁLNA SKUPINA V SOCIOLOGICKOM ZMYSLE:
SOCIÁLNA SKUPINA
* PREDSTAVUJE URČITÝ POČET OSÔB, SPOJENÝ SYSTÉMOM
VZŤAHOV,
REGULOVANÝ
SOCIÁLNYMI
INŠTITÚCIAMI
(ZÁKONMI, NORMAMI, PRAVIDLAMI ATĎ.), MÁ ISTÝ SYSTÉM
HODNÔT A JE ODDELENÝ OD OSTATNÝCH
POSPOLITOSTÍ
URČITÝM PRINCÍPOM ODLIŠNOSTI
ZÁKLADNÉ ZNAKY SOCIÁLNEJ SKUPINY
* SPOLOČNÝ CIEĽ
* SPOLOČNÁ ČINNOSŤ
* INTERAKCIA
NEPRIAMA)
MEDZI
ČLENMI
SKUPINY
(PRIAMA,
* EXISTENCIA KOMUNIKAČNEJ SIETE
* DIFERENCIÁCIA SOCIÁLNYCH POZÍCIÍ A SOCIÁLNYCH
ROLÍ - VERTIKÁLNA A HORIZONTÁLNA
* NORMATÍVNY A HODNOTOVÝ SYSTÉM SKUPINY
(SKUPINOVÉ NORMY, HODNOTY, SUBKULTÚRY)
* SYSTÉM SANKCIÍ (HLAVNE ODMENY A TRESTY)
* VEDOMIE PRÍSLUŠNOSTI KU SKUPINE (NEROZVINUTÉ,
ROZVINUTÉ, SKUPINOVÁ IDEOLÓGIA ATĎ.)
* VEDOMIE SKUPINOVEJ ODLIŠNOSTI
TYPY, HETEROSTEREOTYPY )
(AUTOSTEREO-
42
MOŽNÁ TYPOLÓGIA
SOCIÁLNYCH SKUPÍN
SEKUNDÁRNE
ETNICKÉ
SKUPINY
PRIMÁRNE
TRIEDY
RODINA
SUSEDSTVO
DETSKÉ
SKUPINY
MALÉ
RASY
NÁRODY
NÁRODNOSTI
VEĽKÉ
FORMÁLNE
ASOCIÁCIE
ORGANIZÁCIE
NEFORMÁLNE
CUDZIE
VLASTNÉ
STREDNÉ
REFERENČNÉ
ČLENSKÉ
43
ZNAKY PRIMÁRNEJ SKUPINY
* ZALOŽENÉ NA OSOBNOM, NESPROSTREDKOVANOM KONTAKTE
- "TVÁROU V TVÁR"
* IDE O MALÉ SKUPINY (NEPLATÍ OPAČNE, ŽE KAŽDÁ MALÁ
SKUPINA JE PRIMÁRNOU)
* VZŤAHY VZÁJOMNEJ DÔVERNOSTI, INTIMITY - ZÁKLAD JEJ
SÚDRŽNOSTI
* ZÁKLADNÝM MOTÍVOM ČLENSTVA SÚ POZITÍVNE CITOVÉ
VZŤAHY
* RELATÍVNE DLHODOBÉ TRVANIE
* JEDINEC SA V NEJ ANGAŽUJE CELOU OSOBNOSŤOU
TYPY PRIMÁRNYCH SKUPÍN
* RODINA
* PRACOVNÉ SKUPINY
* ŠTUDIJNÉ SKUPINY
* ZÁUJMOVÉ SKUPINY (ŠPORTOVÉ, KULTÚRNE, REKREAČNÉ
ATĎ.)
* PRIATEĽSKÉ SKUPINY
* VOJENSKÉ SKUPINY (DRUŽSTVO, ČATA, OSÁDKA ATĎ.)
* SKUPINY PATOLOGICKÉ - DISFUNKČNÉ (BANDY, ZLODEJI A INÉ)
* SKUPINY MIESTNE (OSADY, SUSEDIA, ULICA A PODOBNE)
44
REFERENČNÁ SKUPINA
• PREDSTAVUJE TAKÝ TYP SKUPINY, S KTOREJ HODNOTAMI,
NORMAMI, VZORCAMI SPRÁVANIA, VEDÚCIMI OSOBNOSŤAMI
A SPÔSOBOM ŽIVOTA SA INDIVÍDUUM IDENTIFIKUJE
• PRE ČLOVEKA JE IDEÁLNE, KEĎ JE REFERENČNÁ SKUPINA
IDENTICKÁ (TOTOŽNÁ) SO SKUPINOU, KTOREJ JE ČLENOM
ZÁKLADNÉ TÉZY TEÓRIE REFERENČNÝCH SKUPÍN:
• VZŤAH MEDZI ČLENSKOU A REFERENČNOU (NEČLENSKOU)
SKUPINOU MÔŽE BYŤ
VZŤAHOM
SPOLUPRÁCE,
INDIFERENCIE ALEBO NEPRIATEĽSTVA
• IDENTIFIKÁCIOU SO SKUPINOU ROZUMIEME VNÚTORNÉ
PRIJATIE SKUPINOVÝCH HODNÔT, NORIEM A VZOROV
SPRÁVANIA, ICH TZV. INTERIORIZÁCIU (INTERNALIZÁCIU)
DANÝM JEDINCOM
• ORIENTÁCIA
NA REFERENČNÚ
SKUPINU
SA
ZAČÍNA
SPRAVIDLA OBDIVOM K TEJTO SKUPINE, K SPÔSOBU ŽIVOTA
JEJ ČLENOV, K JEJ HODNOTÁM, K VEDÚCIM OSOBNOSTIAM A
VYÚSŤUJE DO SNAHY STAŤ SA ČLENOM TAKEJ SKUPINY
(AŠPIRÁCIOU NA ČLENSTVO)
• SPRÁVANIE SKUPINY K JEDINCOVI, KTORÝ SA ORIENTUJE NA
INÚ SKUPINU: 1. FÁZA ZVÝŠENEJ KOMUNIKÁCIE - SNAHA
NAVRÁTIŤ HO; 2. FÁZA ZRUŠENEJ KOMUNIKÁCIE - NULOVÁ; 3.
FÁZA EXKOMUNIKÁCIE - VYLÚČENIE Z ČLENSTVA
• MOŽNOSTI POUŽITIA ROZLIČNÝCH SANKCIÍ SKUPINY VOČI
INDIVÍDUU, KTORÉ JU CHCE OPUSTIŤ (I JEHO NIŽŠIA ÚČASŤ
NA SPOLOČNÝCH ČINNOSTIACH)
• SOCIÁLNE VYKORENENIE (SOCIÁLNA MARGINALIZÁCIA) AK ČLENSKÁ SKUPINA JEDINCA VYLÚČI A REFERENČNÁ
SKUPINA HO NEPRIJME
45
PRACOVNÝ TÍM - AKO TYP SOCIÁLNEJ SKUPINY
ŠIRŠIE CHÁPANIE
PRACOVNÝ TÍM - MOŽNO CHÁPAŤ AKO MALÚ SOCIÁLNU
SKUPINU
S VNÚTORNOU
BEZPROSTREDNOU SIEŤOU ÚČELOVÝCH, KOOPERAČNÝCH,
FORMÁLNYCH AJ NEFORMÁLNYCH VÄZIEB MEDZI JEJ
ČLENMI, SPOJENÝCH SPOLOČNOU ČINNOSŤOU, VNÚTORNOU ŠTRUKTÚROU SOCIÁLNYCH ROLÍ A JEDNOTNÝM VEDENÍM. JE CHARAKTERIZOVANÝ VYSOKOU
ORIENTÁCIOU NA CIELE AJ VZŤAHY
- PREDSTAVUJE KVALITATÍVNE VYŠŠIU ÚROVEŇ SOCIÁLNEJ SKUPINY, VZNIKÁ AKO PRODUKT
UCELENEJ ČINNOSTI MANAŽÉRA A
AKTIVITY
ČLENOV SKUPINY
UŽŠIE CHÁPANIE
TÍM
= VNÚTORNÉ FORMÁLNE NEŠTRUKTÚROVANÁ MALÁ
SKUPINA ĽUDÍ, KTORÍ V JEJ RÁMCI PODÁVAJÚ PO
STANOVENÚ DOBU SPOLOČNÝ VÝKON
- OD SKUPINY (VŠEOBECNE) SA ODLIŠUJE TÝMITO
ZNAKMI:
- NEEXISTENCIA VNÚTORNEJ FORMÁLNEJ ORGANIZAČNEJ
ŠTRUKTÚRY,
- PODÁVANIE SPOLOČNÉHO VÝKONU A SPOLOČNÁ ZODPOVEDNOSŤ ZA VÝSLEDKY,
- ČASOVÉ OBMEDZENIE EXISTENCIE TÍMU.
TÍM V TOMTO PONÍMANÍ BÝVA ZVYČAJNE VYTVORENÝ K
RIEŠENIU JEDNOTLIVÉHO PROBLÉMU, PROJEKTU
46
MOŽNÉ TYPY TÍMOV
PODĽA DOBY EXISTENCIE
€ NEOBMEDZENÉ
A) IDENTICKÉ S FORMÁLNOU ORGANIZÁCIOU
p ČIASTOČNE AUTONÓMNE PRACOVNÉ SKUPINY
p ORGANICKÉ PRACOVNÉ TÍMY
B) NEIDENTICKÉ S FORMÁLNOU ORGANIZÁCIOU
p PROJEKTOVÉ TÍMY DLHODOBÉHO CHARAKTERU
€ S ČASOVÝM OBMEDZENÍM
A) IDENTICKÉ S FORMÁLNOU ORGANIZÁCIOU
p KRÚŽKY KVALITY
B) NEIDENTICKÉ S FORMÁLNOU ORGANIZÁCIOU
p PROJEKTOVÉ TÍMY
p TÍMY TASK FORCE
p VŠETKY OSTATNÉ ZVLÁŠTNE TYPY TÍMOV
47
ZÁSADY INDIVIDUÁLNEHO SPRÁVANIA
A KONANIA JEDNOTLIVCOV V TÍME
1. SMIEŠ SA
MYSLENIA
VZDAŤ
SVOJHO
NAVYKNUTÉHO
SPÔSOBU
2. PREMÝŠĽAJ O RIEŠENÍ PROBLÉMU (AKO TO UROBÍME ?)
A NIE O ŤAŽKOSTIACH (PREČO TO NEJDE !)
3. MAL BY SI POCHYBOVAŤ O VŠETKOM, ČO SI DOPOSIAĽ
VYKONAL
4. NEEXISTUJE STO PERCENTNÉ RIEŠENIE, PRETO ROB TO,
ČO POVEDIE K OKAMŽITÉMU ZLEPŠENIU
5. OZNÁM A NAPRAV
NÁSOBIA
CHYBY
IHNEĎ, LEBO
INÁČ
SA
6. HĽADAJ PRÍČINY CHÝB A PÝTAJ SA NIEKOĽKOKRÁT
PREČO
7. NACHÁDZAJ MOŽNOSTI ZLEPŠENIA
ŽIADNE CHYBY NEVIDIEŤ
AJ
VTEDY, KEĎ
8. HĽADAJ JEDNODUCHÉ RIEŠENIA
9. LEPŠIE JE RIEŠIŤ PROBLÉMY V TÍME, NEŽ SÁM
10. KONTINUÁLNY PROCES ZLEPŠOVANIA NIE JE NIKDY
UKONČENÝ
48
VÝHODY TÍMOVEJ PRÁCE
z
TÍMY
BÝVAJÚ
TVORIVEJŠIE
NEŽ JEDNOTLIVCI A KLASICKÉ
PRACOVNÉ SKUPINY,
z
RÝCHLEJŠIE SÚ ROZPOZNÁVANÉ A ODSTRAŇOVANÉ CHYBY,
z
ÚČASŤ
NA
TVORBE
JEDNOTLIVCA
ROZHODNUTÍ
K IDENTIFIKÁCII
VEDIE
S TÍMOM
KAŽDÉHO
A MOTIVUJE HO
K ICH REALIZÁCII,
z
ZVYŠUJE SA OCHOTA K RIZIKU, K NEOBVYKLÝM A ORIGINÁLNYM
RIEŠENIAM PROBLÉMOV,
z
ĽAHŠIE
SA
ZMIERŇUJÚ
EXTRÉMNE NÁZORY A
RIEŠENIA
PROBLÉMOV,
z
ROZŠIRUJE A PREHLBUJE SA VYUŽÍVANIE INFORMAČNEJ BÁZY,
z
TLAK TÍMU VYŽADUJE SCHOPNOSŤ INDIVÍDUA PRESADIŤ SA
A SÚČASNE VYTVÁRA DOSTATOČNÝ PRIESTOR PRE TOTO JEHO
SEBAPRESADENIE,
z
UĽAHČUJE KOORDINÁCIU A CELKOVÚ ORGANIZÁCIU PRÁCE,
z
VÝCHOVNE PÔSOBÍ NA MLADŠÍCH SPOLUPRACOVNÍKOV (NOVÉ
SKÚSENOSTI, PRÍLEŽITOSŤ PREJAVIŤ SCHOPNOSTI, TALENT ATĎ.),
z
VYTVÁRA
STIMULUJÚCE PODMIENKY PRE ROZVOJ VŠETKÝCH
ČLENOV TÍMU,
z
UĽAHČUJE
REALIZÁCIU
NEPOPULÁRNYCH
ROZHODNUTÍ
A OPATRENÍ V RÁMCI ORGANIZÁCIE,
z
PODMIEŇUJE
ROZHODNUTÍ
VYŠŠIU
AKO
ÚROVEŇ
V
„NEFORMÁLNEJ
PRÍPADE
AUTORITY“
NEOBMEDZENÉHO
ROZHODOVANIA JEDNOTLIVCA,
z
VEDIE
K
USPOKOJENIU
CELÉHO
RADU
SOCIÁLNO-
PSYCHOLOGICKÝCH POTRIEB ČLENOV TÍMU A PODOBNE.
49
LIMITUJÚCE A RIZIKOVÉ FAKTORY
 ILÚZIA
ÚSPEŠNOSTI,
A SPOLOČNEJ
K
MOŽNOSTI
NEZRANITEĽNOSTI,
VYSOKEJ
MIERY
RIZIKA
KTORÉ
MÔŽU
VIESŤ
NEREÁLNEMU OPTIMIZMU V ZMYSLE DOSIAHNUTIA CIEĽOV,
ÚLOH I VOĽBY METÓD PRE ICH NAPLNENIE,
 SKUPINOVÝ TLAK PROTI ARGUMENTOM, KTORÉ SPOCHYBŇUJÚ
SPOLOČNÚ
ILÚZIU,
SPOLOČNÁ
SNAHA
VYHNÚŤ
SA
(AJ
OPRÁVNENEJ) KRITIKE ZVONKA,
 PRESVEDČENIE O MRAVNEJ OPRÁVNENOSTI TÍMOM ZVOLENÝCH
SPÔSOBOV PRACOVNÉHO I SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA A KONANIA,
 STEREOTYPNÝ POHĽAD NA VONKAJŠIE SOCIÁLNE OKOLIE, TO
ZNAMENÁ
OSTATNÝCH
PRACOVNÍKOV V ORGANIZÁCII, NA INÉ
TÍMY A PRACOVNÉ SKUPINY A PODOBNE,
 AUTOCENZÚRA VLASTNÝCH NÁZOROV A POSTOJOV, AK SA LÍŠI
OD TÍMOVÉHO KONSENZU,
 PRECEŇOVANIE
JEDNOTY
VLASTNÉHO
TÍMU
(NAPRÍKLAD
V NÁZOROCH, POSTOJOCH, VZÁJOMNEJ PODPORE A POMOCI ATĎ.)
A INÉ.
50
5. PRACOVNÁ MORÁLKA A PROBLÉM
ODCUDZENIA PRÁCE
OSNOVA:
H VZÁJOMNÁ DETERMINOVANOSŤ ETIKY
A MORÁLKY
H ÚROVEŇ MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV
A REGULÁTORY SPRÁVANIA
H VÝVOJ MORÁLKY V SPOLOČNOSTI
H PROFESIJNÁ ETIKA A JEJ POŽIADAVKY
H ODCUDZENIE PRÁCE A JEHO PREJAVY
51
VZÁJOMNÁ DETERMINOVANOSŤ ETIKY A MORÁLKY
ETIKA
- TEÓRIA MORÁLNEHO
SPRÁVANIA
- VEDA O MORÁLKE, SÚČASŤ
FILOZOFIE
TO, ČO BY MALO BYŤ
MORÁLKA
- REÁLNE SPRÁVANIE
JEDNOTLIVCOV, SKUPÍN,
KOMUNÍT, SPOLOČNOSTI
TO, ČO JE
52
ÚROVEŇ MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV
A REGULÁTORY SPRÁVANIA
Medziľudské vzťahy
POLÍCIA,
ARMÁDA
ÚROVEŇ VYNÚTENÉHO
SPRÁVANIA
ÚROVEŇ RIADENÉHO
SPRÁVANIA
HODNOTY,
NORMY
ÚROVEŇ POŽADOVANÉHO
SPRÁVANIA
ÚROVEŇ OBVYKLÉHO
SPRÁVANIA
Regulátory správania
OBYČAJE,
ZVYKY,
TRADÍCIE
PODNIKATEĽSKÉ
SUBJEKTY, POLITICKÉ
STRANY, DOBROVOĽNÉ
ZDRUŽENIA
SOCIÁLNE
(VEDOME FORMOVANÉ)
PRACOVNÉ, PROFESIJNÉ, POLITICKÉ,
EKONOMICKÉ, SPOLOČENSKÉ
ORGANICKÉ
(BIOLOGICKY
DANÉ)
53
VÝVOJ MORÁLKY V SPOLOČNOSTI
UMELECKÁ
AVANTGARDA
REBELI
REVOLUCIONÁRI
JADRO
SPOLOČNOSTI
KARIERISTI
PROSPECHÁRI
AMORÁLNI
JEDINCI
NEGUJÚ
EXISTUJÚCU
MORÁLKU
V POZITÍVNOM
ZMYSLE
REŠPEKTUJE
DANÝ STAV
MORÁLKY
NEGUJÚ
MORÁLKU
V NEGATÍVNOM
ZMYSLE
54
PROFESIJNÁ ETIKA A JEJ POŽIADAVKY
PROFESIJNÁ
ETIKA
PROFESIJNÁ
ETIKA
VYŽADUJE
- REGULÁTOR SPRÁVANIA ĽUDÍ
KONKRÉTNEJ PROFESIE, PRÍP.
POVOLANIA
- ETICKÉ MINIMUM OČAKÁVANÉHO
SPRÁVANIA
- JEDNA Z DEONTOLOGICKÝCH
A APLIKOVANÝCH ETÍK
ODBORNOSŤ A KVALITU VYKONÁVANEJ
PROFESIE
POZITÍVNU KOMUNIKÁCIU NA
VŠETKÝCH ÚROVNIACH
AKCEPTÁCIU SOCIÁLNYCH
A OBČIANSKYCH CTNOSTÍ:
- POCTIVOSŤ
- PRACOVITOSŤ
- ZDVORILOSŤ
- TRPEZLIVOSŤ
- PRAVDOVRAVNOSŤ
- SEBAOVLÁDANIE
- ZODPOVEDNOSŤ
55
ODCUDZENIE PRÁCE A JEHO PREJAVY
ODCUDZENIE
PRÁCE
PREJAVY
(R. BLAUNER)
VŠEOBECNÝ SYNDRÓM, KTORÝ SA SKLADÁ
Z MNOŽSTVA ODLIŠNÝCH OBJEKTÍVNYCH
PODMIENOK A SUBJEKTÍVNYCH POCITOV,
KTORÉ VZNIKAJÚ NA ZÁKLADE URČITÝCH
VZŤAHOV MEDZI PRACUJÚCIMI A SOCIOTECHNICKÝM PROSTREDÍM PRACOVNÝCH
ROLÍ
• STRATA KONTROLY NAD PRACOVNÝM PROCESOM
A PRACOVNOU SITUÁCIOU:
- IZOLÁCIA OD VLASTNÍCTVA VÝROBNÝCH
PROSTRIEDKOV A HOTOVÝCH VÝROBKOV
- NEMOŽNOSŤ OVPLYVŇOVAŤ POLITIKU RIADENIA
- NEMOŽNOSŤ KONTROLOVAŤ PODMIENKY
ZAMESTNANOSTI
- NEMOŽNOSŤ KONTROLOVAŤ SAMOTNÝ
PRACOVNÝ PROCES
• STRATA POCITU ZMYSLUPLNOSTI PRÁCE
• STRATA POCITU SOCIÁLNEJ INTEGRÁCIE –
OBJAVENIE POCITU SOCIÁLNEJ IZOLÁCIE OD
PRACOVNEJ KOMUNITY (SPOLUPRACOVNÍKOV,
OSADENSTVA PODNIKU A POD.)
• STRATA POCITU ZAANGAŽOVANOSTI V PRÁCI
(PRÁCA CHÁPANÁ LEN AKO PROSTRIEDOK PRE
DOSIAHNUTIE CIEĽA = MZDY, PLATU) – NEVIDÍ SA
ZMYSEL V SAMOTNEJ PRACOVNEJ ČINNOSTI
56
6. PODSTATA A TYPY PRACOVNÝCH VZŤAHOV
OSNOVA:
H SPOLOČENSKÁ
VÄZBA – STYK V SOCIÁLNOM
PRIESTORE, PSYCHICKÁ VÄZBA A SPOLOČENSKÝ
STYK
H KLASIFIKÁCIA SOCIÁLNYCH VÄZIEB
H SOCIÁLNA INTERAKCIA, JEJ TYPY A FORMY
H SOCIÁLNE VZŤAHY – DRUHY, TYPY A FORMY
H ODLIŠNOSŤ
FORMÁLNYCH
A
NEFORMÁLNYCH
VZŤAHOV
H MOŽNÍ AKTÉRI FORMÁLNYCH INTERAKCIÍ
57
SPOLOČENSKÁ VÄZBA
* PREDSTAVUJE SÚHRN VZŤAHOV A ZÁVISLOSTÍ
MEDZI ĽUĎMI V RÔZNYCH SPOLOČENSKÝCH
SÚBOROCH
A. STYK V SOCIÁLNOM PRIESTORE
=
VZÁJOMNÉ POZOROVANIE, VZNIK ZÁUJMU O
PREDMETY, O ĽUDÍ, O SOCIÁLNE SKUPINY A POD.
1. BEZPROSTREDNÝ (KEĎ SA NAPR. DVAJA ĽUDIA
POSTREHNÚ A STRETNÚ SA)
2. SPROSTREDKOVANÝ
PROSTREDNÍCTVOM
PODOBNE)
(ĽUDIA ALEBO INŠTITÚCIE
RÔZNYCH
INFORMÁCIÍ
A
B. PSYCHICKÁ VÄZBA
ZÁUJEM - VZNIKÁ NA ZÁKLADE POTRIEB U TOHO, KTO
POSTREHOL URČITÉ, JEMU BLÍZKE VLASTNOSTI (ZRUČNOSTI, VZHĽAD, VLASTNÍCTVO
NIEČOHO ATĎ)
DOROZUMENIE - POSTREHNUTÁ OSOBA ALEBO SKUPINA SI UVEDOMÍ ZÁUJEM
ZÁUJEM O ŇU
REAKCIA
SPÄTNÁ VÄZBA =
PSYCHICKÝ VZŤAH
58
C. SPOLOČENSKÝ STYK =
NIE JE EŠTE VZŤAHOM !
SYSTÉM NAJMENEJ DVOCH OSÔB + HODNOTY,
KTORÁ SA STÁVA PODKLADOM SOCIÁLNEHO STYKU
+ VZÁJOMNÉ PÔSOBENIE (VÄZBA), KTORÉ SA TÝKA
TEJTO HODNOTY
KLASIFIKÁCIA SOCIÁLNYCH VÄZIEB
1. PODĽA FREKVENCIE VÝSKYTU A ČASU TRVANIA
- DOČASNÉ
- TRVALÉ
2. PODĽA ZDROJA POTRIEB
- SÚKROMNÉ
- VEREJNÉ
3. PODĽA PREDMETU ZÁUJMU MÔŽE ÍSŤ O
- OSOBNÉ
- VECNÉ
4. PODĽA CHARAKTERU
- BEZPROSTREDNÉ
- SPROSTREDKOVANÉ (LISTY, TLAČ, HROMADNÉ
OZNAMOVACIE PROSTRIEDKY A INÉ)
- KOMBINOVANÉ
59
SOCIÁLNA INTERAKCIA
* PREDSTAVUJE VZÁJOMNÉ OVPLYVŇOVANIE ĽUDÍ
V ICH SPRÁVANÍ A KONANÍ
= ZLOŽITÝ P R O C E S, KTORÝ ZAHŔŇA:
a) KOMUNIKÁCIU - PROSTRIEDOK ORIENTÁCIE KONAJÚCEHO - ODOVZDÁVANIE INFORMÁCIÍ
b) CITOVÉ ASPEKTY - AKO PROCESY
- PRIŤAHOVANIA
- ĽAHOSTAJNOSTI
- ODPUDZOVANIA
c) OBJEKTÍVNE ASPEKTY - VYPLÝVAJÚCE ZO ZAČLENENIA INTERAKČNÝCH PROCESOV DO ŠIRŠÍCH
SOCIÁLNYCH SYSTÉMOV
TYPY A FORMY SOCIÁLNEJ INTERAKCIE
TYPY - NEZÁMERNÁ (KINO, DIVADLO, KONCERT A INÉ)
- ZÁMERNÁ („STRETNUTIA“ S RODINOU, PRIATEĽMI,
SPOLUPRACOVNÍKMI, ZNÁMYMI ATĎ)
FORMY -
SPOLUPRÁCA
SÚŤAŽENIE
VÝMENA
KONFLIKT
60
SOCIÁLNE VZŤAHY
= RELATÍVNE STABILNÉ ASPEKTY INTERAKČNÝCH
PROCESOV, KTORÉ SA INTERAKCIOU UTVÁRAJÚ, V
NEJ PÔSOBIA, ALE SÚČASNE ICH PRESAHUJÚ - SÚ
OPAKUJÚCOU SA INTERAKCIOU PODĽA URČITÉHO
VZORU (PRAVIDLA, NORMY, MODELU A PODOBNE)
DRUHY
- OSOBNÉ
- POZIČNÉ (STATUSOVÉ)
TYPY
- FORMÁLNE (INŠTITUCIONÁLNE)
- NEFORMÁLNE (OSOBNE - VÝBEROVÉ)
FORMY - "SPÁJANIA" - STYK, PRIBLÍŽENIE, PRISPÔSOBENIE, VZÁJOMNÉ VYROVNANIE A ZJEDNOTENIE
- "ROZDEĽOVANIA" - SÚPERENIE, OPOZÍCIA,
KONFLIKT
- "ZMIEŠANÉ"
61
ODLIŠNOSŤ FORMÁLNYCH A NEFORMÁLNYCH
VZŤAHOV
PRÍČINA
UTVORENIA
SPÔSOB
UTVORENIA
SPÔSOB
REGULÁCIE
SPÔSOB
FUNGOVANIA
FORMÁLNE
VZŤAHY
SPOLOČENSKÉ
ZÁUJMY
UMELO,
NORMATÍVNE
PRÁVNE
NEFORMÁLNE
VZŤAHY
INDIVIDUÁLNE
ZÁUJMY
PRIRODZENE,
SPONTÁNNE
MRAVNE
JEDNOZNAČNE,
PEVNE A ÚZKO
ROZMANITO,
VOĽNE A ŠIROKO
62
MOŽNÍ AKTÉRI FORMÁLNYCH INTERAKCIÍ
(Koubek)
∗
MEDZI ZAMESTNÁVATEĽOM A ZAMESTNANCOM
∗
MEDZI
ZAMESTNANCOM A
ZDRUŽENÍM
∗
MEDZI ODBOROVÝMI ORGANIZÁCIAMI
∗
MEDZI NADRIADENÝM A PODRIADENÝM
∗
SO ZÁKAZNÍKMI A S VEREJNOSŤOU
∗
MEDZI PRACOVNÝMI TÍMAMI
∗
MEDZI SPOLUPRACOVNÍKMI
ZAMESTNANECKÝM
63
7. SOCIÁLNA (DISTRIBUČNÁ) SPRAVODLIVOSŤ
OSNOVA:
H PODSTATA SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI
H KONCEPCIE SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI
H RAYMOND BOUDON - SCHÉMY ANALÝZY POCITOV
SPRAVODLIVOSTI
H TYPOLÓGIA ZÁSAD SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI
H CHÁPANIE SPRAVODLIVOSTI V USA
64
PODSTATA SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI
ÚSTREDNÝM PROBLÉMOM KAŽDEJ
TEÓRIE SPRAVODLIVOSTI
JE MOŽNOSŤ OBRANY NEROVNÝCH
VZŤAHOV MEDZI ĽUĎMI
G. E. LENSKI - V TECHNOLOGICKY PRIMITÍVNYCH SPOLOČNOSTIACH
SÚ
ZÁKLADOM
DISTRIBÚCIE
DOSTUPNÝCH STATKOV A SLUŽIEB HLAVNE ALEBO
VÝHRADNE ... POTREBY ..., SPOLOČNE S TECHNOLOGICKÝM POKROKOM [UMOŽŇUJÚCIM ZVYŠOVANIE
PRODUKTIVITY A STÁLE VÄČŠIE PREBYTKY] SA
VŠAK ZÁKLADOM DISTRIBÚCIE STÁLE VÄČŠIEHO
MNOŽSTVA STATKOV A SLUŽIEB STÁVA MOC
65
KONCEPCIE SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI
ROBERT NOZICK - ODPORÚČA, ABY SA ŠTÁT STAL
ŠTÁTOM MINIMÁLNYM A OBMEDZIL SA VÝLUČNE NA „FUNKCIE OCHRANY PROTI
NÁSILÍ,
KRÁDEŽI,
PODVODU,
NANÚTENÝM
ZÁVÄZKOM ATĎ.
DANE BY NEMALI BYŤ VYSOKÉ (MALI BY BYŤ
URČENÉ HLAVNE NA FINANCOVANIE POLÍCIE
A SYSTÉMU SPRAVODLIVOSTI) A
SOCIÁLNA
POMOC BY TAK VLASTNE NEMALA EXISTOVAŤ
(POKIAĽ BY BOLA ORGANIZOVANÁ ŠTÁTOM,
MUSELA BY TIEŽ BYŤ PLATENÁ)
JOHN RAWLS
- CHCE ZMIERIŤ RÔZNE OČAKÁVANIA
V RÁMCI SPRAVODLIVOSTI TÝM, ŽE
ICH SPÁJA POMOCOU FORMULY, KTORÁ UVÁDZA
VÄČŠIE ODMENY ĽUDÍ, KTORÍ VÍŤAZIA, DO
ZÁVISLOSTI NA ZLEPŠENÍ OSUDU TÝCH NAJMENEJ
ZVÝHODNENÝCH. ZAMÝŠĽA SA NAD TÝM, ZA
AKÝCH PODMIENOK BY BOL JEDINEC OCHOTNÝ
UZNAŤ SPOLOČNOSŤ ZA SPRAVODLIVÚ
HĽADÁ UNIVERZÁLNU ZÁSADU, KTORÁ SA
UPLATŇUJE VTEDY, KEĎ MÔŽE INŠTITÚCIA SLÚŽIŤ
NIELEN EGOISTICKÝM ZÁUJMOM JEDNOTLIVÝCH
ĽUDÍ, ALE TIEŽ ZÁUJMOM OSTATNÝCH.
PRIORITAMI SÚ:
- SLOBODA, KTORÁ JE NAJDÔLEŽITEJŠOU HODNOTOU
- ROZDIELNOSŤ – PROTI MATERIÁLNEJ ROVNOSTI
(PREKONÁVA JU LEN SNAHA ZLEPŠIŤ POSTAVENIE NAJMENEJ MAJETNÝCH)
66
MICHAEL WALZER - AKCEPTUJE RÔZNORODOSŤ PRÍSTUPOV K SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI, ZÁROVEŇ SA ALE USILUJE PODRIADIŤ MNOHO
RÔZNYCH ZÁSAD JEDINEJ, KTORÚ NAZÝVA ZLOŽENOU ROVNOSŤOU ALEBO KOMPLEXNOU SPRAVODLIVOSŤOU
SPRAVODLIVOSŤ =
MÁ SUBSTANCIÁLNY
ZMYSEL - JEJ KRITÉRIÁ SÚ HLBOKO ZAKORENENÉ
V KULTÚRE, VO ZVYKOVOM SPRÁVANÍ, V PAMÄTI ĽUDÍ
HOVORÍ O PREMENE STATKOV JEDNÉHO
DRUHU NA STATKY INÉHO DRUHU, NAPRÍKLAD
STATKOV
EKONOMICKÝCH
NA
POLITICKÉ
(BOHATSTVO NA MOC, SLÁVU ATĎ.)
RAYMOND BOUDON - SCHÉMY ANALÝZY POCITOV
SPRAVODLIVOSTI
UNIVERZALISTICKÁ KONCEPCIA
- EXISTUJE NORMA, KTORÁ
ROZHODUJE O TOM, ČO JE SPRAVODLIVÉ ALEBO NESPRAVODLIVÉ
(EGALITARIZMUS,
PARETOVE
KRITÉRIUM
A
RAWLSOVA ZÁSADA ŽIVOTNÉHO MINIMA)
KULTÚRNA (RELATIVISTICKÁ) KONCEPCIA - POCIT SPRAVODLIVOSTI ZÁVISÍ OD SPOLOČENSKO-KULTÚRNEHO KONTEXTU
(INŠPIRUJE SA DIELOM É. DURKHEIMA – TVRDIL, ŽE HODNOTY
DEFINUJE SPOLOČENSKÝ KONTEXT)
INTERAKCIONISTICKÁ KONCEPCIA - SMERUJE K PREKONANIU
OPOZÍCIE MEDZI UNIVERZALIZMOM A RELATIVIZMOM PREDPOKLADÁ, ŽE POKIAĽ POZNÁME ŠTRUKTÚRU SYSTÉMU
INTERAKCIÍ, MÔŽEME PREDPOVEDAŤ, ČI BUDÚ ĽUDIA, KTORÍ
KONAJÚ V SPOLOČNOSTI POCIŤOVAŤ SPRAVODLIVOSŤ ALEBO
NESPRAVODLIVOSŤ
67
TYPOLÓGIA ZÁSAD SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI
€ ZÁSADA KAŽDÉMU PODĽA ZÁSLUH ALEBO PODĽA
ZASLÚŽENEJ ODMENY
€ KAŽDÉMU
PATRÍ
ODMENA
(PLATBA)
PROPORCIONÁLNA KU VKLADU (MERITOKRATICKÁ
ZÁSADA = ZÁSLUHA, PREDNOSŤ, HODNOTA), AKO AJ
ZÁSADA KAŽDÉMU PODĽA JEHO POSTAVENIA
(POZÍCIE V HIERARCHII)
€ ZÁSADA
OPRÁVNENIA
(ENTITLEMENTS)
OČAKÁVANIE JEDNOTLIVCOV, SKUPÍN, ŽE DOSTANÚ
NEJAKÉ STATKY, KU KTORÝM LEGITÍMNYM
SPÔSOBOM NADOBUDLI OPRÁVNENIE
€ ZÁSADA
ROVNOSTI
VÝSLEDKOV (KAŽDÉMU
ROVNAKO) - ODMENY SÚ NEZÁVISLÉ OD VKLADU
(ZNÁMA
Z CENTRÁLNE PLÁNOVANÉHO
HOSPODÁRSTVA)
€ ZÁSADA ROVNOSTI ŠANCÍ - LIBERÁLNA ZÁSADA = V
PODMIENKACH KONKURENCIE NA EKONOMICKOM
AJ POLITICKOM TRHU, VO SFÉRE SPOLOČENSKOKULTÚRNEJ (ODVODZUJE SA OD ZÁSADY ROVNOSTI
PRED ZÁKONOM A ZAISŤUJE KAŽDÉMU MOŽNOSŤ
VYNIKNÚŤ
€ ZÁSADA USPOKOJOVANIA ZÁKLADNÝCH ALEBO
MINIMÁLNYCH ŽIVOTNÝCH POTRIEB - ZÁKLADOM
PRÁVNYCH NORIEM OPATROVATEĽSKÉHO ŠTÁTU
A JE BLÍZKA SOCIÁLNYM DEMOKRATOM
€ ZÁSADA FUNKCIONÁLNEJ NEROVNOSTI - VYPLÝVA
Z PRESVEDČENIA, ŽE NEROVNOSTI V ODMEŇOVANÍ
VYPLÝVAJÚ Z NEROVNÉHO VKLADU JEDNOTLIVCOV
K ÚSPEŠNÉMU FUNGOVANIU SYSTÉMU AKO CELKU
(DOKTRINÁLNYM
OPAKOM ZÁSADY
ROVNOSTI
ŠANCÍ)
68
CHÁPANIE SPRAVODLIVOSTI V USA
H KTO ROZDEĽUJE ?
TRH
= TRHOVÁ SPRAVODLIVOSŤ - PODĽA AMERIČANOV VÄČŠIA NEŽ POLITIKÁ
ŠTÁT = POLITICKÁ SPRAVODLIVOSŤ
H ČO SA ROZDEĽUJE?
AMERIČANIA SI VIAC CENIA ZÁROBOK A S NÍM
SPOJENÚ PRESTÍŽ (HOCI SA ZÁROBKY A PRESTÍŽ
ROZDEĽUJÚ VEĽMI NEROVNOMERNE) AKO POLITICKÉ
PRÁVA (KTORÉ SÚ ROZDEĽOVANÉ ROVNAKO)
H MEDZI KOHO SA ROZDEĽUJE?
AMERIČANIA ZVYČAJNE PREMÝŠĽAJÚ O TÝCH, KTORÍ
SÚ NA TRHU, NIE O TÝCH, KTORÍ STOJA MIMO NEHO. TÍ
DRUHÍ VYŽADUJÚ SÚCIT A KONKRÉTNU POMOC,
PRETOŽE SI NEVEDELI PORADIŤ SAMI. PREDPOKLADÁ
SA, ŽE SÚ TÝM SAMI VINNÍ
H HODNOTENIE TRHU A POLITIKY
AMERIČANIA VYSOKO HODNOTIA TRH, PRETOŽE JE
OTVORENÝ PRE KAŽDÉHO A REAGUJE ODMENAMI
ÚMERNÝMI VKLADU. PRIEMERNÝ AMERIČAN SA
DOMNIEVA, ŽE NA TRHU DOSTÁVA TOĽKO, KOĽKO SI
SKUTOČNE
ZASLUHUJE,
AVŠAK
UŽ
MENEJ
AMERIČANOV JE TEJ MIENKY, ŽE TOĽKO, KOĽKO SI
ZASLUHUJÚ, DOSTÁVAJÚ OD ŠTÁTU
69
8. NEZAMESTNANOSŤ AKO SOCIÁLNY
PROBLÉM
OSNOVA:
H NEZAMESTNANOSŤ A MOŽNOSTI ZMIERNENIA JEJ
DÔSLEDKOV
H ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA ZAPOJENIA
DO PRACOVNÉHO PROCESU
H NEGATÍVNE DÔSLEDKY NEZAMESTNANOSTI
H FORMY NEZAMESTNANOSTI
H K VYBRANÝM TYPOM NEZAMESTNANOSTI
H POLITIKA ZAMESTNANOSTI
H FUNKCIE POLITIKY ZAMESTNANOSTI
H AKTÍVNA A PASÍVNA POLITIKA ZAMESTNANOSTI
H SOCIÁLNE OHROZENIA
H CHARAKTERISTIKA BEZDOMOVSTVA
70
NEZAMESTNANOSŤ A MOŽNOSTI ZMIERNENIA
JEJ DÔSLEDKOV
NEZAMESTNANOSŤ
STAV, KEDY ĽUDIA CHCÚ PRACOVAŤ A HĽADAJÚ SI PRÁCU, KTORÁ JE
PRE NICH BEŽNÝM ZDROJOM OBŽIVY, ALE NEMÔŽU ŽIADNU
PRIMERANÚ A PLATENÚ PRÁCU ZÍSKAŤ
SOCIÁLNY ŠTÁT
• PREBERÁ SPOLUZODPOVEDNOSŤ ZA SVOJICH OBČANOV
• ZMIERŇUJE SOCIÁLNE, EKONOMICKÉ A POLITICKÉ DOPADY
NEZAMESTNANOSTI
(+)
- ZABEZPEČUJE SOCIÁLNY ZMIER,
KTORÝ JE POTREBNÝ PRE
FUNGOVANIE SPOLOČNOSTI
A TEDA AJ EKONOMIKY
- ZMIERŇUJE DOPADY
NEZAMESTNANOSTI
(-)
- ODČERPÁVA PROSTRIEDKY,
KTORÉ BY SA MOHLI
INVESTOVAŤ DO PRIMÁRNEJ,
SEKUNDÁRNEJ A TERCIÁLNEJ
SFÉRY
FORMY SOCIÁLNEHO ŠTÁTU V EÚ
KONTINENTÁLNY (KONZERVATÍVNY) MODEL
(NEMECKO, FRANCÚZSKO, ...)
ŠKANDINÁVSKY (SOCIÁLNO-DEMOKRATICKÝ) MODEL
(ŠVÉDSKO, NÓRSKO, ...)
REZIDUÁLNY (ZOSTATKOVÝ) MODEL
(VEĽKÁ BRITÁNIA)
RUDIMENTÁRNY (NEVYVINUTÝ) MODEL
(ŠPANIELSKO, TALIANSKO,...)
71
ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA
ZAPOJENIA DO PRACOVNÉHO PROCESU
SCHÉMA ŠTRUKTÚRY OBYVATEĽSTVA
PODĽA ZAPOJENIA DO PRACOVNÉHO PROCESU
OBYVATEĽSTVO KRAJINY
PRACOVNÁ SILA:
ƒ ZAMESTNANÍ
- MOMENTÁLNE PRACUJÚ
- MOMENTÁLNE NEPRACUJÚ
(PN, DOVOLENKA, ...)
ƒ NEZAMESTNANÍ
- AKTÍVNE HĽADAJÚCI PRÁCU
MIMO PRACOVNEJ SILY:
ƒ EŠTE NIE SÚ SCHOPNÍ PRACOVAŤ
(DETI, ŠTUDENTI A INÍ)
ƒ UŽ NIE SÚ SCHOPNÍ PRACOVAŤ
(DÔCHODCOVIA, INVALIDNÍ
OBČANIA,...)
ƒ NEMAJÚ ZÁUJEM PRACOVAŤ
(ŽIJÚCI Z MAJETKU, ŽENY
V DOMÁCNOSTI A POD.)
72
NEGATÍVNE DÔSLEDKY NEZAMESTNANOSTI
NEZAMESTNANOSŤ SPÔSOBUJE
- POTENCIÁLNY KONFLIKT MEDZI MAJETNÝMI A NEMAJETNÝMI
- OSLABENIE FINANČNÉHO PRÍJMU RODINY, JEDNOTLIVCA
- VZNIK CHUDOBY A BEZDOMOVECTVA
- OBMEDZENIE SOCIÁLNYCH KONTAKTOV (PRACOVNÝCH,
SUSEDSKÝCH, ...)
- ZVÝŠENÚ CHOROBNOSŤ
- ZVÝŠENÚ ZÁVISLOSŤ NA NÁVYKOVÝCH LÁTKACH (ALKOHOL,
NIKOTÍN, LIEKY, DROGY,...)
- ZVÝŠENÚ KONFLIKTNOSŤ V RODINE A ROZVODOVOSŤ
- ZVÝŠENÚ KRIMINALITU
- ZVÝŠENIE TOLERANCIE PROTISPOLOČENSKÝCH A KRIMINÁLNYCH
ČINOV
- STRATU ÚCTY K SPOLOČENSKÝM HODNOTÁM, AUTORITÁM,
POLITICKÉMU SYSTÉMU A JEHO PREDSTAVITEĽOM
- ZNÍŽENIE KULTÚRNEHO VYŽITIA A RELAXAČNÝCH AKTIVÍT
73
FORMY NEZAMESTNANOSTI
a) PODĽA CHARAKTERU:
• DOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ
• NEDOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ
b) PODĽA PRÍČIN:
• FRIKČNÁ NEZAMESTNANOSŤ
• ŠTRUKTURÁLNA NEZAMESTNANOSŤ
• CYKLICKÁ NEZAMESTNANOSŤ
• SEZÓNNA NEZAMESTNANOSŤ
• STAGNATÍVNA NEZAMESTNANOSŤ
• NEPREDVÍDATEĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ
c) PODĽA DOBY TRVANIA:
• KRÁTKODOBÁ NEZAMESTNANOSŤ
• DLHODOBÁ NEZAMESTNANOSŤ
d) PODĽA PREJAVU:
• OTVORENÁ NEZAMESTNANOSŤ
• SKRYTÁ (LATENTNÁ) NEZAMESTNANOSŤ
74
K VYBRANÝM TYPOM NEZAMESTNANOSTI
1 FRIKČNÁ NEZAMESTNANOSŤ – KRÁTKODOBÁ
NEZAMESTNANOSŤ PRI HĽADANÍ INÉHO PRACOVNÉHO MIESTA
1 SEZÓNNA
NEZAMESTNANOSŤ – SPÔSOBENÁ
VÝKYVMI VO VÝROBE VPLYVOM POČASIA,
KOLÍSANÍM DOPYTU, SPOTREBY A PODOBNE
1 ŠTRUKTÚRNA NEZAMESTNANOSŤ – DOPYT PO
URČITEJ PROFESII SA NEKRYJE S PONUKOU,
KTORÁ JE NEUSPOKOJENÁ – AJ V DÔSLEDKU
POMALEJ ADAPTÁCIE
1 KONJUNKTURÁLNA NEZAMESTNANOSŤ – VYVOLANÁ CYKLICKOU ZMENOU DYNAMIKY HOSPODÁRSTVA NA MAKROEKONOMICKEJ ÚROVNI
(KRÍZAMI)
1 DLHODOBÁ NEZAMESTNANOSŤ – NEZAMESTNANÝ HĽADÁ ZAMESTNANIE VIAC AKO JEDEN
ROK
75
POLITIKA ZAMESTNANOSTI
OD POSTAVENIA V PRÁCI JE ODVODZOVANÝ AJ
SOCIÁLNY A EKONOMICKÝ STATUS JEDNOTLIVCA
(ČASTO AJ JEHO RODINY)
NEGATÍVNY VPLYV STRATY ZAMESTNANIA NA
ČLOVEKA:
∑ ZNÍŽENIE ŽIVOTNEJ ÚROVNE
∑ CHUDOBA
∑ RODINNÉ KONFLIKTY
∑ STRATA SEBADÔVERY A ZMYSLU ŽIVOTA
∑ ZMENA ŠTRUKTÚRY PREŽÍVANIA ČASU
∑ TRESTNÁ ČINNOSŤ (AJ OPAKOVANÁ, PRETOŽE
TRESTANÝ SI ŤAŽŠIE NÁJDE PRÁCU)
∑ TOXIKOMÁNIA (⇒ AJ SKRÁTENIE ŽIVOTA)
∑ SAMOVRAŽEDNOSŤ A INÉ DEVIÁCIE
NIEKTORÉ NÁZORY NA ZAMESTNANOSŤ
← SPOLOČENSKÁ POTREBA PLNEJ ZAMESTNANOSTI
AKO CIEĽA POLITIKY ZAMESTNANOSTI
↑ FUNKČNÁ NEZAMESTNANOSŤ – SOCIÁLNE A EKONOMICKY POZITÍVNA (ODHAD 3-6 % V EKONOMICKY AKTÍVNOM VEKU)
- ZVYŠUJE PRACOVNÚ MOTIVÁCIU
- ZLEPŠUJE PRACOVNÚ MOBILITU
- TÝM ZVYŠUJE PRUŽNOSŤ EKONOMIKY
76
FUNKCIE POLITIKY ZAMESTNANOSTI
θ KVALIFIKAČNÁ A REKVALIFIKAČNÁ - PRÍPRAVA
PRACOVNÝCH SÍL PRE UPLATNENIE NA TRHU
PRÁCE
- KVALIFIKAČNÁ - VZDELÁVACIA SÚSTAVA
- REKVALIFIKAČNÁ - CEZ RÔZNE INŠTITÚCIE
θ VYTVÁRANIA
PRACOVNÝCH
PRÍLEŽITOSTÍ –
AKTÍVNE OVPLYVNENIE TRHU PRÁCE S CIEĽOM
ZVÝŠIŤ JEHO ABSORBČNÚ SCHOPNOSŤ
- NEPRIAMO – PODPORY ZAMESTNÁVATEĽOM, POMOC
NEZAMESTNANÉMU ATĎ.
- PRIAMO – VYTVÁRANÍM NOVÝCH PRACOVNÝCH
MIEST
θ SPROSTREDKOVATEĽSKÁ FUNKCIA – SPROSTREDKOVANIE INFORMÁCIÍ O AKTUÁLNEJ PONUKE A
DOPYTE NA TRHU PRÁCE (ZVLÁŠTNA POZORNOSŤ
MÔŽE BYŤ VENOVANÁ MLADISTVÝM, ABSOLVENTOM ŠKÔL, DLHODOBO NEZAMESTNANÝM, RODIČOM
MALÝCH DETÍ, OBČANOM SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU A PODOBNE)
θ PALIATÍVNA
FUNKCIA – FINANČNEJ
PODPORY
V NEZAMESTNANOSTI – ODVODENÝ OD VÝŠKY
ZÁROBKU ALEBO STANOVENÝ V JEDNOTNEJ VÝŠKE
(VEĽKÁ BRITÁNIA OD ROKU 1982)
77
PODĽA DÔRAZU NA FUNKCIE POLITIKY
ZAMESTNANOSTI MOŽNO ROZLÍŠIŤ
⊇ AKTÍVNU POLITIKU ZAMESTNANOSTI – KLADIE
DÔRAZ NA VYTVÁRANIE NOVÝCH PRACOVNÝCH
PRÍLEŽITOSTÍ A NA PRÍPRAVU PRACOVNÝCH SÍL PRE
UPLATNENIE NA TRHU PRÁCE
⊄ PASÍVNU POLITIKU ZAMESTNANOSTI – POZORNOSŤ SPROSTREDKOVANIU PONUKY A DOPYTU NA
TRHU PRÁCE A NEZAMESTNANÝM JE POSKYTOVANÁ
PODPORA
SLOVENSKO - TRIPARTITA
= HOSPODÁRSKE A SOCIÁLNE PARTNERSTVO MEDZI:
ŠTÁTOM (VLÁDNE ORGÁNY)
ZAMESTNÁVATEĽMI (PODNIKATEĽSKÉ ZDRUŽENIA A ZVÄZY)
ZAMESTNANCAMI (ZASTÚPENÝMI NAJČASTEJŠIE ODBOROVÝMI ORGANIZÁCIAMI A ZVÄZMI)
78
SOCIÁLNE OHROZENIA
MEDZI NAJVÝZNAMNEJŠIE SOCIÁLNE
OHROZENIE V
SÚVISLOSTI
S TRHOM
PRÁCE
MOŽNO
ZARADIŤ
SOCIÁLNU MARGINALIZÁCIU – INDIVÍDUÍ, SOCIÁLNYCH
SKUPÍN A REGIÓNOV
DÔSLEDKY:
1 OBMEDZENIE
PRACOVNÝCH
PRÍLEŽITOSTÍ
PRE
NEKVALLIFIKOVANÚ, RESP. NÍZKO KVALIFIKOVANÚ
PRACOVNÚ SILU
2 ZHORŠENIE POZÍCIÍ PRACOVNÍKOV SO ZMENENOU
PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU, ABSOLVENTOV ŠKÔL,
PRACOVNÍKOV V PREDDÔCHODKOVOM VEKU (PO
45 – KE)
3 ÚZEMNÁ DIFERENCIÁCIA TRHU
K MARGINALIZÁCII
REGIÓNOV,
REGIÓNOV V RÁMCI OKRESOV
PRÁCE VEDIE
RESP. MIKRO-
4 KUMULÁCIA UVEDENÝCH TENDENCIÍ SA ODRÁŽA
V SKUPINE PRACOVNÍKOV RÓMSKEHO PÔVODU
RAST POČTU SOCIÁLNE ODKÁZANÝCH
ZVYŠOVANIE SOCIÁLNEJ IZOLÁCIE AŽ SOCIÁLNA EXKLÚZIA – NAJMÄ RÓMOVIA, BEZDOMOVCI
ZMENA SOCIÁLNYCH HODNÔT A VZOROV
KONANIA A SPRÁVANIA
VZRAST DEVIANTNÝCH A SOCIÁLNO - PATOLOGICKÝCH JAVOV V SPOLOČNOSTI
79
CHARAKTERISTIKA BEZDOMOVSTVA
a) PRÁVNE HĽADISKO:
SITUÁCIA ĽUDÍ, KTORÍ NEMAJÚ:
- OBČIANSTVO (ŠTÁTNU PRÍSLUŠNOSŤ ŽIADNEHO ŠTÁTU), ALEBO
- MIESTO TRVALÉHO POBYTU
b) EKONOMICKÉ HĽADISKO:
- PRIRODZENÝ DÔSLEDOK TRHOVEJ EKONOMIKY (NEDOSTATOK
SNAŽENIA NIEKTORÝCH JEDNOTLIVCOV)
- NEDOSTATOČNÁ KVALIFIKÁCIA NA ZARADENIE DO PRACOVNÉHO
PROCESU
c) PSYCHOLOGICKÉ HĽADISKO:
- VRODENÁ DISPOZÍCIA A ABSENCIA PROSOCIÁLNEHO SPRÁVANIA
d) SOCIOLOGICKÉ HĽADISKO:
- VONKAJŠÍ PREJAV CHUDOBY
- DÔSLEDOK SPOLOČENSKÝCH POMEROV
e) VEREJNÁ MIENKA:
- EXTRÉMNY PREJAV CHUDOBY
- VÝRAZ PROTISPOLOČENSKÉHO SPRÁVANIA
80
Literatúra:
ADORNO, T.W. , HABERMAS, J., FRIEDEBURG, L. V.: Dialektika a sociologie. Praha:
Svoboda, 1967
BAUMAN, Z.: Sociologie. Praha, Orbis 1966
BAUMAN, Z.: Myslet sociologicky (netradiční uvedení do sociologie). Praha: SLON, 1996
BELL, D.: Kulturní rozpory kapitalismu. Praha: SLON, 1999
BELL, J.F.: A History of Economic Thought. New York: The Ronald Press Company, 1967
BERGER, P. L.: Kapitalistická revoluce. Bratislava: Archa, 1993
BRAVERMAN, H.: Labour and Monopoly Capital. The Degradation of Work in the
Tventieth Century. New York: „Monthly Review“ Press, 1974
FRIEDMAN, G.: Maszyna i czlowiek. Problem czlowieka w cyvilizacji maszynovej.
Warszawa: KiW, 1960
GIDDENS, A.: Sociologie. Praha: Argo, 1999
HIRSCHMAN, A.O.: Namietnosci i interesy. U intelektualnych zródel kapitalizmu. KrakówWarsawa: Fundacja im. Stefana Batorego, 1997
HIRSZOVICZOWÁ, M.: Sociologické konfrontácie. Bratislava: VPL, 1966
CHORVÁT, I.: Sociológia. B. Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2000
JASAY, A.: Who Gave Us Order? On Exclusion, Rnforcement and its Wherewithal, v Values
and the Social Order. zv. 3. Aldershot: Averbury, 1997
KEJZEROV, N. M.: Moc a autorita. Praha: Orbis, 1975
KELLER, J.: Sociologie byrokracie a organizace. Praha: SLON, 1996
KELLER, J.: Úvod do sociologie. Praha: SLON, 1991
KOLEKTÍV AUTOROV: Sociální deviace, sociologie nemoci a medicíny. Praha: SLON,
1991
KOLEKTÍV AUTOROV: Sociologický slovník. Bratislava: Epocha, 1970
KOLEKTÍV AUTOROV: Velký sociologický slovník. I. a II. Praha: Karolinum, 1996
a 1997
KLOFÁČ, J., TLUSTÝ, V.: Soudobá sociologie I. Praha: NPL, 1965
KLOFÁČ, J., TLUSTÝ, V.: Soudobá sociologie II. (Teorie průmyslových společností).
Praha: Svoboda, 1967
KOŠTA, J.: Sociológia. Bratislava: Ekonóm pri EU, 1996
KOŠTA, J.: Kapitoly z hospodárskej sociológie. Bratislava: Ekonóm pri EU, 1995 ISBN 80225-0683-4
LASH, S., URRY, J.: The End of Organized Capitalism. Oxford: Polity Press, 1987
LISÝ, J. a kol.: Dejiny ekonomických teórií. Bratislava: Elita, 1996
LIGHT, D., KELLER, S.: Sociology. New York: Alfred A. Knopf, 1985
LUKNIČ, A.S.: Vzťah ako tanec: spolu a každý sám. Bratislava: SAP, 1995
81
LUNDBERG, G.A., SCHRAG, C.C., LARSEN, O.N.: Sociologie. (Revidované vydání).
Praha: Přehled – Příloha, č. 3, 1967
MÁCHA, K.: Medziľudské vzťahy v modernej spoločnosti. Bratislava: VPL, 1967
MARX, K., ENGELS, B.: Manifest komunistické strany. In: Marx, K., Engels, B.: Vybrané
spisy, zv. 2, Praha: Svoboda, 1950
MORAWSKI, W.: Ekonomická sociologie (problémy teorie, empirie). Praha: SLON, 2005
NOVOSÁD, F.: Osud a voľba (Max Weber ako diagnostik modernej kultúry). Bratislava:
IRIS, 1997
POLONSKÝ, D.: Tím (sociologické a psychologické aspekty). B. Bystrica: Ekonomická
fakulta UMB, 2002
POLONSKÝ, D., HAMAJ, P.: Úvod do sociológie práce. L. Mikuláš: Lesnícka informačná
agentúra, 2002
SMITH, A.: Pojednání o podstatě a púvodu bohatství národů. 2. sv. Praha: SNTL, 1958
TOMŠÍK, M. a kol.: Sociologie pro ekonomy. Praha: Vysoká škola ekonomická, 1996
VETRÁKOVÁ, M.: Komunikácia v práci manažéra. B. Bystrica: Ekonomická univerzita
UMB, 2002
VYHNAL, M., MATIS, J., TUČEK, J.: Sociológia I. L. Mikuláš: Vojenská akadémia, 1998
WEBER, M.: Základné sociologické pojmy. Bratislava: SOFA, 1999
82
Download

Album názorných pomôcok