1
2012
 ODBORNÝ
Notársky časopis
ČLÁNOK
NOTÁRSKA ZÁPISNICA
AKO EXEKUČNÝ TITUL
 POSTREHY
Z PRAXE
NOVELA KATASTRÁLNEHO
ZÁKONA
 DIANIE
V KOMORE
K ROKOVACIEMU
PORIADKU KONFERENCIE
NOTÁROV
AKTUALITY
Z MEDZINÁRODNÝCH CIEST
 ROZHOVOR
MARTIN FOUKAL: LIDÉ
V NOTÁŘÍCH CÍTÍ JISTOTU
 DÁVAME
DO POZORNOSTI
VLASTNÉ DÔCHODKOVÉ
ZABEZPEČENIE NOTÁROV
– REALITA ALEBO FIKCIA?
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky
>> OBSAH
Úvodník
Odborný článok
16
4
Notárska zápisnica ako exekučný titul – všeobecne
a na podklade spotrebiteľských zmlúv v súlade
s právom EÚ
Marek Števček
Judikát
9
Prechod dlhov z exekučného titulu na dedičov
Jozef Opatovský
Postrehy z praxe
11
Novela katastrálneho zákona z roku 2009 a jej dosah
na prax
Ľubomír Kollár
Rozhovor
20
16
Martin Foukal: Lidé v notářích cítí jistotu
Z diania v právnickej obci
20
Medzinárodné sympózium Právo – Obchod – Ekonomika
Pavol Dorič
Dianie v komore
22
22
K rokovaciemu poriadku Konferencie notárov
Štefan Demian
27
Aktuality z niektorých medzinárodných ciest
posledného štvrťroku 2011
Peter Danczi
28
Spojené zasadnutie Prezidentov členských notárstiev
a Generálnej rady UINL v kolumbijskom Cartagena de
Indias a prvý Kongres Kolumbijského notárstva
Karol Kovács, Magdaléna Valušová
Aktuálne z NK SR
30
Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní
v komore a o vymenovaných notároch (rok 2012)
Dávame do pozornosti
28
ARS NOTARIA 1/2012
Ročník: 16. • Vyšlo: 30. 3. 2012
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
[email protected], www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
31
Vlastné dôchodkové zabezpečenie notárov
– realita alebo fikcia?
Pavol Dorič
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
[email protected]
Inzercia:
[email protected]
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
Úvodník
Práve držíte v rukách prvé číslo nového vydania časopisu
pre notárov a širokú odbornú právnickú verejnosť. Teší
ma, že začínate práve úvodníkom.
Prvé číslo je príťažlivé vo viacerých smeroch. Okrem no­
vého grafického stvárnenia v ňom nájdete aj inovovanú
obsahovú štruktúru. Táto štruktúra je súčasťou štatútu
časopisu ARS NOTARIA, ktorý schválilo Prezídium No­
társkej komory SR a bol publikovaný aj v poslednom čís­
le časopisu v roku 2011. Zmena priniesla aj zmenu vyda­
vateľstva. Stala sa ním spoločnosť JAGA GROUP, s. r. o.,
ktorá zastrešuje mnohé odborné časopisy rozličného
profesijného zamerania.
Možno sa zamýšľate nad tým, prečo vziať do rúk časo­
pis, a čo nové vám môže priniesť, čím zaujme. Chápe­
me, že po období určitej stagnácie jednak v grafickom
stvárnení, ako aj obsahovej štruktúre, máte pochybnos­
ti. Naším cieľom je zaujať vás nielen novinkami, ktoré
prinášame od prvého čísla, ale aj systematickou prácou
celej redakčnej rady zameranou na skvalitnenie obsahu.
Veríme, že sa tento cieľ podarí dosiahnuť aj v spolupráci
s vami, našimi kolegami. Sme radi, že zmeny sa dejú pod
záštitou prezidenta NK SR.
Štruktúra časopisu je obohatená o nové rubriky. Tie,
s ktorými ste sa stretávali doteraz, nájdete v novom
stvárnení. Pri tvorbe sme sa snažili vyhnúť určitej str­
nulosti, ktorá po rokoch prichádza prirodzene. Cieľom
zmeny je aj väčšie otvorenie sa notárom, podnietenie
diskusie na témy z praxe. Vydali sme sa cestou kore­
2
lácie s právnickým okolím. Budeme sa snažiť reagovať
na zmeny a dianie v právnickej obci, sledovať aktuál­
ne a s výkonom tejto profesie súvisiace udalosti u nás
a v okolitých štátoch. Nastolíme otázky a možnosti rie­
šenia problémov, ktoré nás trápia, a pozrieme sa na ne
aj z inej perspektívy. Obsahovú náplň budú sprevádzať
fotografie. Pri úvodníku sa vraciame k predchádzajúce­
mu systému publikácie fotografie autora ÚVODNÍKU.
Rovnako bude publikovaná fotografia dopytovaného
v rubrike ROZHOVOR. Je to dané osobným charakterom
oboch týchto rubrík a možnej identifikácie s autorom.
Fotografická dokumentácia Prezidenta Notárskej ko­
mory Slovenskej republiky, ako aj jej ostatných členov,
či iných osôb bude súčasťou príspevkov zo služobných
ciest, stretnutí odborného charakteru, či slávnostných
príležitostí tak ako doteraz. Texty jednotlivých rubrík
obohatíme o fotografie, ktoré zvýraznia obsah príspevku
či naň upozornia. V obsahu príspevkov bude použitý tzv.
internetový štýl zvýraznenia textu, t. j. časti stojace za
povšimnutie budú dané do popredia.
V prvom čísle prinášame ODBORNÝ ČLÁNOK na tému
notárskej zápisnice ako nástroja exekúcie. Autor poskyt­
ne teoretický pohľad na exekúciu na podklade notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Zároveň podčiarkuje
jej význam v oblasti súkromného práva a etablovanie
v praxi. Podrobne sa tiež venuje vykonateľnosti spotre­
biteľských zmlúv na podklade notárskych zápisníc, a to
z pohľadu práva EÚ a podstatných hmotnoprávnych ná­
ležitostí.
ars notaria 1/12
V novej rubrike ROZHOVOR vám predstavíme prezidenta
Notárskej komory Českej republiky, ktorý je zároveň ve­
dúcim redaktorom časopisu českého notárstva AD NO­
TAM. Vzhľadom na symboliku, ktorú vidíme v jeho oso­
be pre notárstvo, sme radi, že výzvu na rozhovor prijal.
Priblížime vám jeho štýl práce, zaujmú vás jeho názory
na notárstvo súčasnosti a budúcnosti, ako aj pohľad do
začiatkov notárstva a jeho formovanie do súčasnej po­
doby. Nazrieme aj do jeho osobného života a spoznáme
koníčky, ktorým sa venuje.
Rubrika POSTREHY Z PRAXE bude naším zrkadlom.
Chceme, aby prinášala pohľad na praktický dosah práv­
nych predpisov na každodenný život a ich prípadné apli­
kačné problémy, ako aj podnety z praxe na zmenu práv­
nych predpisov. Vieme, aké turbulencie znamenala pre
nás novela katastrálneho zákona č. 304/2009 Z. z., účinná
od 1. 9. 2009. Riaditeľ jedného z úradov Správy katastra
mapuje obdobie po tejto novele a jej dosah na katastrálne
konanie. Je potešujúce, že pre občanov mala právna úprava
zmysel a v notárskych zápisniciach nachádzajú pri uza­
tváraní zmlúv oporu obe zmluvné strany. Rovnako je po­
tešiteľné, že práve notári sa rýchlo etablovali na elektro­
nickom trhu v súvislosti s elektronickými podaniami na
katastroch a pri využívaní možnosti podaní o zamýšľanom
návrhu na vklad. Šetria tak účastníkom nemalé finančné
prostriedky a poskytujú vysoký stupeň právnej istoty.
V rubrike Z DIANIA V PRÁVNICKEJ OBCI vám budeme
pravidelne prinášať novinky z iného ako notárskeho pro­
stredia.
DIANIE V KOMORE budeme mapovať tak ako doteraz in­
terné veci.
Záver obsahu časopisu patrí zaujímavostiam, ktoré sa
okolo nás dejú, boli publikované, ale možno sa k vám
nedostali.
Časopis si budete môcť prečítať aj na webovej stránke
Notárskej komory Slovenskej republiky www.notar.sk,
vždy s odstupom jedného čísla. Obsah časopisu vám
sprístupníme v novom, krajšom formáte. Bude to elek­
tronická listovacia verzia v prostredí www.floowie.com,
teda nie vo formáte pdf, ako doteraz.
Želáme si, aby časopis vydávaný Notárskou komorou SR
mal svoj význam pre notárov, ako aj pre širokú právnic­
kú verejnosť. Veríme, že radosť a odhodlanie, ktoré nás
sprevádzajú pri tvorbe tohto aj nasledujúcich čísel, sa
prenensie aj na vás – našich čitateľov.
JUDr. Zuzana Grófiková
vedúca redaktorka
3
>> Odborný článok
Notárska zápisnica
ako exekučný titul
– všeobecne a na podklade spotrebiteľských zmlúv v súlade s právom EÚ
Úlohou exekučného súdu je dohliadať nad riadnym výkonom exekúcie v súlade so zákonom
a zásadami exekučného konania, aby nedošlo k zásahom do právnej sféry povinného núteným
výkonom rozhodnutia vo väčšej miere, ako je nevyhnutné na vymoženie pohľadávky oprávneného.
Z toho vyplýva, že jeho základnou úlohou je dbať na rovnováhu medzi záujmom oprávneného
v exekučnom titule na jednej strane a oprávnenými záujmami povinného a tretích osôb na strane
druhej, rozhodne však nie zasahovať do výsledku právoplatne meritórne skončeného základného
(nachádzacieho) konania.1
spochybňuje povinnú platnosť rozhodcovskej doložky,
„V rámci exekučného konania už preto nedochádza
resp. rozhodcovskej zmluvy preto, že v nej nebol usta­
k opätovnému preskúmaniu nachádzacieho konania
novený spôsob určenia rozhodcu a nebola v nej dohoda
a exekučné konanie tak nenahrádza opravné konanie.
o nákladoch konania, spochybňuje tým vecnú správnosť
Takáto deľba úloh sa zohľadňuje aj pri vytváraní orgá­
rozhodcovského nálezu. Tú však, ako už bolo uvedené
nov, rozhodujúcich v danom štádiu konania. Pokiaľ je
vyššie (v exekučnom konaní – pozn. aut.) preskúmať ne­
súd, konajúci v nachádzacom konaní, obsadený sud­
možno.“ 4 Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že „ak od­
com, exekučný súd je zásadne obsadený vyšším súdnym
kazuje povinná na § 34 a § 35 zákona č. 216/1994 Sb., ten
úradníkom, konajúcim na základe poverenia sudcu. Nie
upravuje možnosť zrušenia rozhodcovského nálezu sú­
je preto možné, aby ústavnú funkciu – rozhodovať spory
dom (ale súdom nachádzacím) a dôvody, pre ktoré mož­
ako súdny orgán – vykonávala osoba, ktorá sudcom nie
no podať návrh na zastave­
je.“2
Najvyšší súd Českej repub­
nie exekúcie; ustanovenie
Ak zákonodarca priznal tomuto právnemu
liky (ďalej iba NS ČR) vo
teda neupravuje podmienky,
aktu silu exekučného titulu, nie je zásadne
viacerých svojich rozhodnu­
za ktorých možno exekúciu
možné preskúmavať tento exekučný titul
tiach judikoval, že „okolnosť,
nariadiť.“ 5
v konaní exekučnom – znamenalo by to
Judikatúra Najvyššieho súdu
že konanie, ktoré predchá­
prekročenie tenkej, ale precízne definovanej Českej republiky dôsledne
dzalo vydaniu k výkonu na­
rozlišuje medzi právomocou
vrhnutého rozhodnutia, bolo
hranice právomoci exekučného súdu.
súdov v nachádzacom kona­
postihnuté vadou, nezakla­
Osobitným argumentom je nepochybne
ní a v konaní exekučnom. To
dá súčasne vadu konania
aj to, že notárska zápisnica má povahu
platí aj vo vzťahu k notár­
o výkone takéhoto rozhod­
verejnej listiny, ktorá disponuje
skym zápisniciam a nič na
nutia. Súd výkonu rozhod­
prezumpciou správnosti svojho obsahu.
tom nemení ani skutočnosť,
nutia (exekučný súd) nie je
že v tomto prípade exekuč­
oprávnený preskúmať vecnú
nému konaniu nepredchádzalo konanie základné (na­
správnosť vykonávaného rozhodnutia, pretože jeho ob­
chádzacie). Ak zákonodarca priznal tomuto právnemu
sahom je viazaný a je povinný z neho vychádzať.“ 3
V odôvodnení citovaného rozhodnutia NS ČR uvádza, že
aktu silu exekučného titulu, nie je zásadne možné pre­
„námietka rozporu podkladového rozhodnutia s dobrými
skúmavať tento exekučný titul v konaní exekučnom –
mravmi je v konaní o nariadení exekúcie neprípadná.“
znamenalo by to prekročenie tenkej, ale precízne defi­
Podobne NS ČR v inom uznesení judikoval, že „ak (súd)
novanej hranice právomoci exekučného súdu. Osobitným
>>
3
4
5
1
2
4
Števček, M. – Lazíková, J.: Prekážka právoplatne rozhodnutej veci v civilnom procese vo vybraných súvislostiach. In: Justičná revue, 2011, roč. 63, č. 6 – 7, s. 831
Csach, K.: Stanovisko k možnosti exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci v rámci exekučného konania. Rukopis, 2010
Uznesenie NS ČR zo dňa 29.10.2009 sp. zn. 20 Cdo 1188/2008
Uznesenie NS ČR zo dňa 29.7.2010 sp. zn. 20 Cdo 1964/2008
Uznesenie NS ČR zo dňa 29.7.2010 sp. zn. 20 Cdo 1964/2008
ars notaria 1/12
argumentom je nepochybne aj to, že notárska zápisnica
má povahu verejnej listiny, ktorá disponuje prezumpciou
správnosti svojho obsahu. Ak sa teda nepreukáže opak,
platia skutočnosti uvedené vo verejnej listine ako správ­
ne a nespochybniteľné. Otázka preukázania opaku sku­
točností prezumovaných v notárskej zápisnici nepatrí do
právomoci exekučného súdu. Dôkaz opaku môže byť prí­
pustný len v rámci osobitného základného konania súd­
neho, napríklad určovacej žaloby o neplatnosť povedzme
uznania dlhu obsiahnutého v notárskej zápisnici a po­
dobne.
Takéto konanie má povahu osobitného incidenčného
exekučného sporu a jeho výsledok má charakter pre­
judiciálnej otázky vo vzťahu k prípustnosti či neprípust­
nosti exekúcie ako takej. Túto prejudiciálnu otázku však
nemôže riešiť exekučný súd. Ak teda účastník konania
podá takúto incidenčnú žalobu vo vzťahu k exekučnému
titulu, vzniká otázka, ako procesne túto situáciu v exe­
kučnom konaní riešiť. To samo osebe nie je predmetom
tohto krátkeho článku, no napriek tomu si v tejto sú­
vislosti dovoľujeme vysloviť názor, že v podobných prí­
padoch je viac žiaduce ako nežiaduce exekúciu odložiť
(v tomto prípade prerušenie exekučného konanie nie je
možné, do úvahy prichádza jedine inštitút odkladu exe­
kúcie v zmysle § 56 exekučného poriadku), a to vzhľa­
dom na zásadu procesnej i hmotnoprávnej prevencie.
Navrátenie do predošlého stavu je, ako je všeobecne
známe, v exekučnom konaní vylúčené. Spôsobenie pro­
cesne ireverzibilného stavu vykonaním exekúcie, ak je
spochybnená samotná existencia materiálneho podkla­
du exekúcie (notárskej zápisnice ako exekučného titulu),
sa nám javí ako nie celkom adekvátne naplnenie účelu
generálnej prevenčnej povinnosti, ktorá nepochybne do­
padá aj na tieto osobitné procesné situácie.
Tieto všeobecné východiská sú podľa nášho názoru apli­
kovateľné všade tam, kde neexistuje reštriktívne posu­
dzovaná výnimka, v zmysle ktorej bude možné, ba do­
konca obligatórne nutné posúdiť zo strany exekučného
5
>> Odborný článok
súdu súlad notárskej zápisnice, respektíve záväzku v nej
obsiahnutého, s právom. Táto výnimka je daná legisla­
tívou Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Pre
komplexnosť našich úvah je preto nevyhnutné sa touto
otázkou hlbšie zaoberať.
Európska únia je vybudovaná na báze ekonomickej in­
tegrácie s cieľom vytvoriť na území členských štátov
jednotný trh, v ktorom by bol zabezpečený voľný pohyb
tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Na dosiahnutie tohto
cieľa je nevyhnutné vytvárať podmienky na fungovanie
hospodárskej súťaže, čo však neraz zvádza podnikateľ­
ské subjekty uchyľovať sa k rôznym nekalým praktikám
na trhu, a to najmä voči zmluvným stranám, u ktorých
možno očakávať menej skúseností a vedomostí a niž­
šiu mieru informovanosti o situácii na trhu, teda voči
spotre­biteľovi, ktorý nakupuje výrobky a služby pre svoju
vlastnú potrebu, prípadne potrebu členov svojej domác­
nosti. S cieľom odstrániť tieto nekalé praktiky niektorých
trhových subjektov a obnoviť rovnováhu v súkromno­
právnych vzťahoch medzi podnikateľom a spotrebiteľom
stala sa ochrana spotrebiteľa jednou z politík vnútorné­
ho trhu Európskej únie. Navyše, čl. 38 Charty základných
práv zaradil ochranu spotrebiteľa k základným ľudským
právam a slobodám; podľa neho majú totiž politiky EÚ
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Zmluva
o fungovaní EÚ zveruje v čl. 169 európskemu zákonodar­
covi právomoc prijímať riadnym legislatívnym postupom
právne akty v oblasti ochrany spotrebiteľa.
S týmto cieľom smernica Rady 93/13/EHS vymenúva isté
podmienky (exemplifikatívne uvedené v jej prílohe), ktoré
by sa mohli považovať za nekalé a v prípade, že to naozaj
tak je, je úlohou členských štátov zabezpečiť, aby tieto
podmienky neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide o ko­
gentné ustanovenia, ktoré s ohľadom na „nerovné posta­
venie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu
formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi prá­
vami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovno­
váhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.“ 6
Podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmien­
kach v spotrebiteľských zmluvách sa podľa čl. 2 písm. b)
za spotrebiteľa považuje fyzická osoba, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahu­
júcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Podobne aj smernica Európskeho parlamentu a Rady
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách považu­
je podľa čl. 2 písm. a) za spotrebiteľa iba fyzickú osobu,
ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje
táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej
obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej
činnosti. Podobne aj ďalšie smernice EÚ definujú spo­
trebiteľa jednoznačne ako fyzickú osobu.
Smernica Rady 93/13/EHS neobsahuje definíciu spotre­
biteľskej zmluvy. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Nejde teda o nový druh typovej zmlu­
vy, ktoré sa od seba odlišujú primárnym predmetom pl­
nenia (predaj, nájom, darovanie, požičanie a podobne),
naopak – spotrebiteľskou zmluvou môže byť ktorákoľ­
vek typová zmluva (napríklad kúpna, darovacia, nájom­
ná, úverová), ak sú splnené podmienky, že práve jedna
zmluvná strana je považovaná za spotrebiteľa. Z toho
a contrario vyplýva, že zmluvy medzi spotrebiteľmi alebo,
naopak, medzi obchodníkmi a podnikateľmi konajúcimi
v rámci svojej podnikateľskej činnosti nie sú považované
za spotrebiteľské zmluvy.
Spotrebiteľská zmluva sa od „klasickej“ zmluvy líši tým,
že podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v prá­
vach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú ne­
platné (§ 53 ods. 5 OZ), pričom musia byť splnené nasle­
dujúce kumulatívne predpoklady:
uvedené podmienky neboli individuálne dojednané,
t. j. spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyv­
niť existenciu tejto podmienky v zmluve (najmä v prí­
pade tzv. adhéznych zmlúv),
 nejde o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny za
predpokladu, že sú vyjadrené určito, jasne a zrozumi­
teľne.
Súdny dvor EÚ vyžaduje od vnútroštátnych súdov člen­
ských štátov, aby ex offo prihliadali na nekalý charak­
ter zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
(napríklad C-473/00 Cofidis) s cieľom vyrovnať nerovno­
váhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom (napríklad C-168/05 Mostaza Claro,
bod 38). Súdny dvor judikoval, že „možnosť súdu skú­
mať ex offo nekalú povahu takejto podmienky predsta­
vuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsled­
ku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou
podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanovené­
ho v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotre­
biteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ 7 „Táto
možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná
pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná
ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebez­
pečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach
nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením.“ 8
Preskúmanie nekalosti podmienky v spotrebiteľskej
zmluve ex offo zahŕňa aj vykonávanie takých dôkazov
vnútroštátnym súdom, ktoré účastníci nenavrhli s cie­
Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 26. 10. 2006 vo veci C-168/05 Mostaza Claro, bod 36
pozri napríklad Oceano Grupo C-240/98-C-244/98, bod 28; Cofidis C-473/00, bod 32, Mostaza Claro C-168/05, bod 27
8
pozri napríklad Oceano Grupo C-240/98-C-244/98, bod 26; Cofidis C-473/00, bod 33, Mostaza Claro C-168/05, bod 28
6
7
6
ars notaria 1/12
ľom zistiť, či dané ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve
má nekalý charakter.9 Podľa slovenskej právnej úpravy
je vnútroštátny súd povinný vyhľadávať dôkazy iba v ko­
naniach uvedených v § 120 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (OSP) a výnimočne aj vtedy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci podľa § 120 ods. 1 druhá veta
OSP. Takúto nevyhnutnosť predstavuje podľa vyššie ci­
tovanej judikatúry Súdneho dvora teda aj preskúmanie
nekalosti ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, čo na­
pokon vyplýva aj z jednej zo zásad procesnej autonómie,
zásady rovnocennosti.
Novšia judikatúra Súdneho dvora túto povinnosť vnútro­
štátnych súdov prihliadať ex offo na nekalé ustanovenia
v spotrebiteľských zmluvách podmieňuje okrem znalosti
skutkových a právnych okolností prípadu aj nenamieta­
ním spotrebiteľa proti neuplatneniu predmetnej nekalej
podmienky. Priamo vo výroku rozsudku Pannon uvádza,
že „vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo neka­
lý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii
právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak
považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplat­
nenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu
namieta.“ 10 Teda vnútroštátny súd nemusí vylúčiť uplat­
nenie nekalej podmienky, ak spotrebiteľ po upozornení
súdom nepovažuje za potrebné namietať nekalý a nezá­
väzný charakter ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve.11
V každom prípade však bremeno posúdenia nekalosti
konkrétnych podmienok v spotrebiteľských zmluvách
leží na vnútroštátnych súdoch. „(...) do právomoci Súd­
neho dvora Európskej únie patrí právomoc vyložiť po­
jem „nekalá zmluvná podmienka“ uvedený v čl. 3 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých pod­
mienkach v spotrebiteľských zmluvách a v prílohe k tejto
smernici, ako aj hľadiská, ktoré vnútroštátny súd môže
alebo musí zohľadniť pri preskúmaní zmluvnej pod­
mienky vzhľadom na ustanovenia tejto smernice, pričom
vnútroštátnemu súdu prináleží stanoviť konkrétnu kva­
lifikáciu predmetnej zmluvnej podmienky podľa osobit­
ných okolností daného prípadu.“ 12 Ak by teda nekalosť
podmienky bola daná smernicou per se, mohol by sa
pozri napríklad Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 9. 11. 2010 vo veci C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt. v. Ferenc Schneider
Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 4. 6. 2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. v. Erzsébet Sustikné Györfi
11
zhodne napríklad bod 33 rozhodnutia Súdneho dvora C-243/08 Pannon
12
pozri napríklad Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 9. 11. 2010 vo veci C-137/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt. v. Ferenc Schneider
9
10
7
>> Odborný článok
k jej nekalosti vyjadriť priamo Súdny dvor, nakoľko však
Ak teda notárska zápisnica obsahuje nekalú doložku,
je potrebné ju posudzovať vzhľadom na okolnosti kon­
napríklad ak je v nej obsiahnutá spotrebiteľská zmluva
krétneho prípadu, zostáva bremeno konečného posúde­
s neprimerane vysokými úrokmi z omeškania a podob­
nia nekalosti podmienky na vnútroštátnom súde.
ne, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je nutné poskyt­
Súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach (napríklad
núť spotrebiteľovi v exekučnom konaní ochranu zo strany
C-40/08 Asturcom, bod 38-50; C-168/05 Mostaza Claro,
exekučného súdu. Otázkou však zostáva, či exekučný súd
bod 24, C-76/10 Pohotovosť, bod 47) pripúšťa uplatňo­
musí zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia alebo zasta­
vanie vnútroštátnych procesných pravidiel na ochranu
viť exekúciu v celom rozsahu alebo iba v rozsahu, v akom
hmotných úniových práv, ak sú splnené podmienky pro­
zodpovedá nekalosti podmienky, ktorú smie v rámci svo­
cesnej autonómie. „Pri neexistencii právnej úpravy Spo­
jej právomoci skúmať aj ex offo. V nachádzacom konaní
ločenstva v danej oblasti spadajú podmienky napĺňania
nemajú totiž súdy povinnosť vyhlásiť celú spotrebiteľskú
zásady právoplatne rozsúdenej veci na základe zásady
zmluvu za neplatnú, ak prídu k záveru, že obsahuje ne­
procesnej autonómie vnútroštátnych právnych poriadkov
kalé podmienky. Podľa preambuly smernice Rady 93/13/
členských štátov do pôsobnosti týchto právnych poriad­
EHS, ako aj čl. 6 citovanej smernice, ak sa v zmluve vy­
kov. Tieto podmienky však nesmú byť menej priaznivé
skytnú nekalé podmienky, zmluva má byť naďalej záväz­
než tie, ktorými sa riadia obdobné situácie vnútroštátnej
ná pre zmluvné strany, ak jej plnenie môže pokračovať
povahy (zásada rovnocennosti), ani nesmú byť upravené
bez nekalých podmienok. „Ak však pôjde o takú neprija­
teľnú podmienku, ktorá môže byť neoddeliteľnou časťou
tak, žeby v praxi nadmerne sťažovali alebo znemožňovali
zmluvy, avšak pre spotrebiteľa môže byť taká významná
výkon práv priznaných právnym poriadkom Spoločen­
a podstatná, že zásadným spôsobom znevýhodňuje jeho
stva (zásada efektivity.)“ 13 Teda pri aplikácii hmotného
úniového práva možno postupovať podľa vnútroštátnych
postavenie, môže sa spotrebiteľ v konečnom dôsledku
procesných predpisov (keďže úniový procesný kódex ne­
domáhať na súde vyslovenia neplatnosti celej spotrebi­
existuje), pričom sa musia rešpektovať zásady procesnej
teľskej zmluvy.“ 16 Sme teda toho názoru, že súd aj v prí­
padoch, keď je exekučným titulom notárska zápisnica
autonómie (t. j. zásady efektivity a rovnocennosti).
na základe spotrebiteľskej zmluvy, môže a musí v prí­
Zásada efektivity (niekedy označovaná aj ako zásada
padoch vyžadovaných to judikatúrou Súdneho dvora EÚ
účinnosti) vyjadruje, že vnútroštátne prostriedky nápra­
vykonať hmotnoprávny prieskum tohto exekučného titu­
vy a procesné podmienky nesmú znemožniť alebo pod­
lu, čo však rozhodne nebrá­
statne sťažiť zabezpečenie
ni tomu, aby v časti, v ktorej
ochrany práv garantovaných
Možno konštatovať, že notárska zápisnica
exekučný titul zodpovedá
úniovým právom, pričom
sa pomerne bezproblémovo etablovala ako
nastoleným požiadavkám
je potrebné „prihliadnuť na
rýchly a efektívny exekučný titul.
význam tohto ustanovenia
ochrany spotrebiteľa, bolo
v celom konaní a v priebe­
žiadosti o udelenie povere­
hu konania a osobitosti konania na rôznych stupňoch
nia na vykonanie exekúcie vyhovené.
vnútroštátnych súdov. Zároveň je potrebné zohľadniť
Notárske zápisnice, ktoré majú tvoriť materiálny pred­
základné zásady vnútroštátneho súdneho systému, ako
poklad exekučného konania, musia obsahovať právny
napr. zásadu ochrany práva na obhajobu, zásadu právnej
záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná oso­
14
istoty a zásadu riadneho priebehu konania.“ ba, právny dôvod vzniku záväzku, predmet a čas plnenia
Zásada rovnocennosti (niekedy označená aj ako zásada
a výslovné vyhlásenie povinného, že s vykonateľnosťou
proporcionality) vyjadruje pravidlo, že procesné pod­
notárskej zápisnice súhlasí. Je pritom bez významu, či
mienky na uplatnenie hmotných práv garantovaných
sa notárska zápisnica spisuje vo forme jednostranného
úniovým právom nesmú byť menej výhodné pre jednot­
vyhlásenia povinnej osoby, alebo ako dvojstranný právny
livca, ako sú procesné podmienky na uplatnenia subjek­
úkon (napríklad zmluva o pôžičke). Notárska zápisnica
tívnych hmotných práv daných vnútroštátnym právom.15
musí spĺňať aj ďalšie osobitné náležitosti vyplývajúce
V zmysle tejto zásady sa musia aplikovať procesné pod­
z notárskeho poriadku. Toto v praxi nespôsobuje žiadne
mienky vnútroštátneho práva na hmotné úniové právo
väčšie ťažkosti, ba naopak, možno konštatovať, že no­
rovnako ako na hmotné vnútroštátne právo; teda, ak je
társka zápisnica sa pomerne bezproblémovo etablovala
vnútroštátny súd povinný napr. ex offo prihliadnuť na
ako rýchly a efektívny exekučný titul.
hmotnoprávne ustanovenia vnútroštátneho práva, je po­
JUDr. Marek Števček, PhD.
vinný prihliadnuť aj na obdobné ustanovenia úniového
Katedra občianskeho práva Právnickej fakulty UK v Bratislave
práva ex offo.
>>
Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 6. 10. 2009 vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristine Rodríguez Nogueira, bod 38
pozri napríklad C-40/08 Asturcom, bod 39, C-312/93 Peterbroeck, bod 14
15
porovnaj napríklad C-40/08 Asturcom, bod 49; C-430/93 a C-431/93 Van Schijindel, bod 17
16
VOJČÍK, P. et al.: Občiansky zákonník. Stručný komentár. Bratislava: Iura Edition, 2008, s. 188
13
14
8
ars notaria 1/12
>> JUDIKÁT
Prechod dlhov
z exekučného titulu na dedičov
Ak k vyrovnaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za
poručiteľove dlhy, vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa
ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba
ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol).
Na určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za kaž­
dý dlh poručiteľa, je preto postačujúce, ak rozhodnutie
o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv po­
ručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak po­
vedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za
dlhy poručiteľa, a teda v akom rozsahu prechádzajú na
neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu
o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného no­
tárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľa­
dávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh uvedený
v súpise pasív. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k do­
hode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve
deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak má preto oprávnený
v exekučnom konaní exekučný titul ukladajúci povinnosť
fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomre­
la, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného ti­
tulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poru­
čiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po
poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise
pasív dedičstva uvedený.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 7. 2010, sp. zn. 4 M Cdo
18/2009)
Komentár
V danej dedičskej veci nedošlo pri súpise pasív k zara­
deniu dlhu poručiteľky, podľa ktorého bola poručiteľka
povinná uhradiť oprávnenej peňažné plnenie na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia okresného
súdu. Exekútor po ukončení dedičského konania, ktoré
bolo skončené vydaním právoplatného osvedčenia o de­
dičstve, podal na príslušný okresný súd žiadosť o ude­
lenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd túto žiadosť
zamietol z dôvodu, že v rámci dedičského konania po­
hľadávka oprávnenej nebola zahrnutá do súpisu pasív
a ani nedošlo k uznaniu dlhu zo strany dedičov. Týmto
absentuje listina, ktorou sa preukazuje prechod vymá­
haného plnenia na dedičov (povinných).
Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu
z dôvodu neexistencie listiny preukazujúcej prechod
povinností z exekučného titulu z poručiteľky na dedičov
a takisto žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie
zamietol, a preto prvostupňové rozhodnutie súdu pova­
žoval za vecne správne.
Generálny prokurátor na podnet oprávnenej napadol
uznesenia krajského a okresného súdu mimoriadnym
dovolaním. Najvyšší súd konštatoval, že mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné, pretože
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, a z tohto dôvodu napadnuté
uznesenie krajského súdu zrušil.
Pre notársku prax je nevyhnutné, aby v dedičskom súdnom
konaní, v ktorom notári z poverenia súdu ako súdni komi­
sári uskutočňujú dedičské konanie a môžu ho v zákonom
stanovených prípadoch ukončiť vydaním osvedčenia o de­
dičstve, venovali pozornosť všetkým pasívam poručiteľa/ky.
Z procesného hľadiska má súdny komisár voči dedičom
poučovaciu povinnosť, dedičia sú povinní prispievať k prav­
divému a spoľahlivému zisteniu skutkového stavu dedič­
stva nielen čo do aktív, ale aj pasív dedičstva. Z praktic­
kého hľadiska je potrebné, aby sa všetky prihlásené dlhy
zaradili do súpisu pasív. Zo strany dedičov je žiaduce, aby
sa k prihláseným pasívam vyjadrili, či ich uznávajú alebo
nie. V prípade neuznania dlhu poručiteľa/ky by malo byť
ich vyjadrenie zdôvodnené. Súdny komisár je povinný po­
učiť dedičov o rozsahu ich zodpovednosti za poručiteľo­
ve/kine dlhy aj v tom smere, že zodpovedajú aj za prípad­
né dlhy, ktoré sa objavia aj po ukončení dedičského
konania, až do výšky ceny prevzatého dedičstva.
V komentovanom prípade si oprávnená svoju pohľadávku
v dedičskom konaní ako pasívum neuplatnila a z tohto
dôvodu nebola zaradená do súpisu pasív dedičstva, tak­
že ani vo vydanom osvedčení o dedičstve, ktorým bolo
dedičské konanie ukončené, nebolo uvedená. Takto
okresný a aj krajský súd nesprávne dospeli k záveru, že
neexistuje listina preukazujúca prechod nároku opráv­
nenej na dedičov. Všeobecne platí zásada, že dedičia
zodpovedajú za dlhy poručiteľa/ky do výšky ceny prevza­
tého dedičstva a individuálne každý v pomere k hodno­
te, v akej nadobudol dedičstvo. V dedičských konaniach
preto treba venovať pozornosť aj týmto skutočnostiam.
JUDr. Jozef Opatovský
notár so sídlom v Trnave
9
>> Postrehy z praxe
Novela katastrálneho
zákona z roku 2009
a jej dosah na prax
Dňa 1. septembra 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem
novelizácie notárskeho poriadku (čl. I) boli uvedeným zákonom novelizované aj ďalšie tri
zákony, a to zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (čl. II), zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (čl. III) a zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (čl. IV).
Snahou tohto článku je zhodnotiť prínos uvedenej novely
katastrálneho zákona v súvislosti s nadväzne prijatou vy­
hláškou Úradu geodézie, kartografie a katastra Sloven­
skej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zá­
kon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť dňa
1. 12. 2009, a s dôrazom na katastrálne konanie, najmä
na konanie o návrhu na vklad.
Pre úplnosť je ale nevyhnutné uviesť, že katastrálny zá­
kon bol medzičasom novelizovaný zákonom č. 103/2010
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnu­
teľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľ­
nostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpi­
sov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 5. 2010. Táto doposiaľ
posledná novela katastrálneho zákona však bola v po­
rovnaní s novelou účinnou od 1. 9. 2009 menej obsiahla
a v súvislosti s konaním o návrhu na vklad sa v nej iba
precizovali niektoré ustanovenia katastrálneho zákona.
Z hľadiska konania o návrhu na vklad sú najpodstat­
nejšie novelizované ustanovenia § 22 ods. 4, § 23, § 30
ods. 3 až 6, § 31, § 32 ods. 2 katastrálneho zákona
a tiež ustanovenia § 24 a § 26 jeho vykonávacej vyhlášky
č. 461/2009 Z. z. Z uvedeného výpočtu novelizovaných
ustanovení katastrálneho zákona nepriamo vyplýva, že
takmer celý postup konania o povolení vkladu bol no­
velizovaný a znamenal aj podstatný zásah do činnosti
zamestnancov správ katastra rozhodujúcich o návrhu
na vklad, ale aj zamestnancov podateľne, prijímajúcich
návrhy na vklad.
10
Novelou katastrálneho zákona č. 304/2009 Z. z. sa pre­
dovšetkým zaviedla elektronizácia katastrálneho ko­
nania, keď v zmysle § 22 ods. 4 katastrálneho zákona,
katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. Ide
o prevratné ustanovenie, keďže do 31. augusta 2009 bolo
možné katastrálne konanie vykonať iba v papierovej
forme.
V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľ­
nostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych
území, o výsledku prešetrovania zmien údajov katastra,
o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove ka­
tastrálneho operátu. Zápisom práv k nehnuteľnostiam
sa pritom rozumie vklad, záznam a poznámka. Po vyše
dvoch rokoch účinnosti novely katastrálneho zákona
č. 304/2009 Z. z. sa elektronické konanie na správach
katastra spája predovšetkým s konaním o povolení vkla­
du, avšak elektronické podania sa správam katastra do­
ručujú aj od súdnych exekútorov, respektíve od notárov,
napríklad v súvislosti s vyhotovením notárskych zápisníc
osvedčujúcich vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúce­
ho vecnému bremenu. Najpočetnejšie sú však návrhy
na začatie konania o povolení vkladu. Ako sa uvádza vo
Výročnej správe Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky za rok 2010 č. P – 3516/2011, zve­
rejnenej na stránke www.skgeodesy.sk:
„Na základe § 22 ods. 4 katastrálneho zákona katastrál­
ne konania možno vykonať aj elektronicky. Náležitosti
takého podania sú rovnaké ako pri písomnom podaní
a všetky prílohy musia byť podané v elektronickej po­
dobe a podpísané zaručeným elektronickým podpisom
s časovou pečiatkou. Pred podaním návrhu na vklad na
ars notaria 1/12
základe § 30 katastrálneho zákona je možné v elektro­
nickej podobe podať aj oznámenie o zamýšľanom návrhu
na vklad. Používanie elektronickej formy katastrálneho
konania má za následok zníženie správneho poplatku.
V roku 2010 túto formu katastrálneho konania z 8 KÚ
(katastrálnych úradov) vykázali 3 KÚ a to: KÚ v Nitre
mal 981 podaní v elektronickej forme; KÚ v Prešove mal
4 504 podaní v elektronickej forme, z toho bolo 3 030
návrhov na zamýšľaný vklad vlastníckeho práva a 1 474
elektronických návrhov na vklad vlastníckeho práva;
KÚ v Košiciach mal 5 334 podaní v elektronickej forme,
z toho 4 464 návrhov na zamýšľaný vklad vlastníckeho
práva (použitý pojem „návrh na zamýšľaný vklad vlast­
níckeho práva“ však právna úprava nepozná) a 870 návr­
hov na vklad vlastníckeho práva. Formu elektronického
podania najviac využili notári.“ Vychádzajúc z objektivity
uvedených údajov treba skonštatovať, že v roku 2010 sa
žiadne elektronické katastrálne konanie neuskutočnilo
na minimálne 44 zo 72 správ katastra nachádzajúcich
sa na území Slovenskej republiky (4 správy katastra
v pôsobnosti Katastrálneho úradu v Bratislave; 7 správ
katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu v Trnave;
9 správ katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
v Trenčíne; 11 správ katastra v pôsobnosti Katastrálneho
úradu v Žiline; 13 správ katastra v pôsobnosti Katastrál­
neho úradu v Banskej Bystrici). Bolo to však naozaj tak?
Elektronické podanie, v tom zmysle teraz len elektricky
podaný návrh na začatie konania o povolení vkladu práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, pritom priná­
ša podávateľovi viacero výhod.
Pri elektronickom podaní sa v zmysle § 23 ods. 1 ka­
tastrálneho zákona podáva jeden rovnopis návrhu a je­
den rovnopis príloh. Nie je teda potrebná zmluva, na
ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti
do katastra vo dvoch vyhotoveniach, ako je to pri – v tej­
to chvíli predsa len ešte klasickom – papierovom ka­
tastrálnom konaní.
Zákonom č. 304/2009 Z. z. bola novelizovaná aj položka
11 sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995
Z. z., keď sa za návrh na začatie konania o povolení vkla­
du práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností po­
daný elektronicky platí správny poplatok 33 eur, zatiaľ
čo za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podaný v pa­
pierovej forme sa platí dvojnásobný správny poplatok,
t. j. poplatok vo výške 66 eur.
Ak sa odporúča návrh na vklad v elektronickej podobe,
nie je k nemu potrebné prikladať oznámenie o zamýš­
ľanom návrhu na vklad, v návrhu na vklad postačuje len
uviesť číslo oznámenia, pod ktorým bolo prijaté.
Odpadajú aj ďalšie drobné nepríjemnosti ako nákup kol­
kov, cesta na správu katastra pri podaní návrhu na vklad
a s tým všetkým spojená väčšia či menšia strata času.
Elektronizácia katastrálneho konania by mala, samo­
zrejme, priniesť výhody nielen na strane účastníkov
katastrálneho konania, ale aj na strane štátneho orgá­
nu, ktorý v katastrálnom konaní koná a rozhoduje, t. j.
v prípade konania o povolení vkladu, na strane prísluš­
nej správy katastra. V súčasnosti platná a účinná právna
úprava a s ňou aj nerozlučne spojené programové vy­
11
>> Postrehy z praxe
bavenie správ katastra však v tejto chvíli stavia správy
ktorých zákonov, predkladateľom ktorého je Minister­
katastra ešte do pozície nerovnocenného partnera. Ak
stvo financií Slovenskej republiky.
hovoríme o elektronickom katastrálnom konaní o povo­
K jednému z prvých krokov v rámci elektronizácie ka­
lení vkladu, ktoré je konaním výlučne návrhovým, malo
tastra je potrebné zaradiť aj inštitút oznámenia o zamýš­
by byť takéto konanie nielen začaté doručením návrhu
ľanom návrhu na vklad, ktorý takisto od 1. 9. 2009 za­
na vklad a jeho príloh v elektronickej podobe prísluš­
viedla novela katastrálneho zákona č. 304/2009 Z. z. Táto
nej správe katastra (poukazujeme na ustanovenie § 24
síce v § 35 ods. 3 katastrálneho zákona zaviedla aj inšti­
ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra
tút oznámenia o zamýšľanom návrhu na záznam, avšak
Slovenskej republiky č. 22/2010 Z. z., ktorou sa vydáva
novela katastrálneho zákona č. 103/2010 Z. z. následne
spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy ka­
toto ustanovenie z katastrálneho zákona vypustila. Po­
tastra), čo už v súčasnej praxi funguje, ale aj ukončené
danie oznámenia o zamýšľanom návrhu na záznam totiž
vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci samej v elek­
neznamenalo nijaké zjednodušenie pre oznamovateľa,
tronickej podobe a jeho doručením účastníkom konania
ako je to v prípade podania oznámenia o zamýšľanom
aj elektronickou formou, čo ale v súčasnosti ešte nie je
návrhu na vklad, a teda nebol predpoklad, že by sa to
realizovateľné.
v praxi využívalo. Iné by to možno bolo, ak by s podaním
Elektronizácia konania o povolení vkladu sa končí do­
oznámenia o zamýšľanom návrhu na záznam bolo spo­
ručením návrhu na vklad v elektronickej podobe správe
jené zníženie lehoty pre vykonanie zápisu zo 60 dní od
katastra, pričom celé ďalšie konanie na správe katastra,
doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých
možno s výnimkou postupu spojeného s úhradou správ­
na záznam (§ 43 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona)
neho poplatku za podanie návrhu na začatie konania
na lehotu napríklad do 30 dní. To je však už v tejto chví­
o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra
li len teoretická úvaha. Realitou je však skutočnosť, že
nehnuteľností, už ďalej prebieha viac-menej klasicky,
v praxi sa ujal inštitút oznámenia o zamýšľanom návrhu
t. j. rovnako ako pri konaní vedenom v písomnej forme.
na vklad, aj keď jeho zakotvenie do katastrálneho záko­
A prináša so sebou aj úkony, ktoré správa katastra pri
na, ale najmä do položky 11 sadzobníka správnych po­
neelektronickom konaní vykonávať nemusí.
platkov, 3. bod splnomocnenia, sa do povedomia širokej
Predovšetkým v zmysle § 6 ods. 2 a § 17 ods. 3 vyhlášky
laickej verejnosti dostáva tiež len postupne.
č. 22/2010 Z. z. zamestnanec správy katastra musí vyho­
V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona pred podaním
toviť tlačovú podobu návrhu na vklad a jeho príloh a po
návrhu na vklad môžu účastníci konania podať oznáme­
ich vytlačení ich v tlačovej podobe založiť do spisového
nie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podo­
obalu. V závere uvedených
be tlačiva, ktoré sa zverejní
ustanovení je síce uvedené,
na internetovej stránke úra­
V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho
že to neplatí, ak autorizo­
du, t. j. Úradu geodézie, kar­
zákona pred podaním návrhu na vklad
vané programové vybave­
tografie a katas­tra Sloven­
môžu účastníci konania podať oznámenie
nie umožňuje uchovávanie
skej republiky. Oznámenie
o zamýšľanom návrhu na vklad
elektronicky, avšak takýmto
sa zašle elektronicky na prí­
v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa
programovým
vybavením
slušnú správu katastra. Ak
zverejní na internetovej stránke úradu,
správy katastra doposiaľ
do 90 dní od doručenia ozná­
t. j. Úradu geodézie, kartografie a katas­tra
nedisponujú. V praxi sa ne­
menia účastník konania ne­
Slovenskej republiky. Oznámenie sa zašle
zriedka vyskytujú problémy
podá návrh na vklad, ozná­
elektronicky na príslušnú správu katastra.
pri vyhotovovaní tlačovej
menie správa katastra
Ak do 90 dní od doručenia oznámenia
podoby príloh k návrhu na
vymaže z evidencie.
účastník konania nepodá návrh na vklad,
vklad, a to najmä vtedy, ak je
V ustanovení § 24 ods. 1 vy­
oznámenie správa katastra vymaže
prílohou rozsiahly geomet­
hlášky č. 461/2009 Z. z. je
z evidencie.
rický plán naskenovaný ne­
podobne uvedené, že ozná­
kvalitne alebo z nekvalitnej
menie o zamýšľanom návr­
predlohy. V takomto prípade sa ako lepšie riešenie javí
hu na vklad sa podáva v elektronickej podobe formou
vyhotovenie tlačovej podoby geometrického plánu for­
elektronického tlačiva na webovom sídle úradu. Pod
mou fotokópie geometrického plánu uloženého vo vše­
webovým sídlom úradu je pritom potrebné rozumieť Ka­
obecnej dokumentácii správy katastra.
tastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra
Pre objektívnosť je ale potrebné uviesť, že za ustanove­
Slovenskej republiky, t. j. stránku www.katasterportal.sk.
niami katastrálneho zákona a jeho vykonávacích predpi­
V zmysle položky 11 sadzobníka správnych poplatkov,
sov v tomto smere zaostáva všeobecná úprava na úseku
3. bod splnomocnenia, správny orgán vyberie poplatok
elektronického konania na orgánoch verejnej správy,
podľa tejto položky znížený o 15 eur, ak účastník konania
keďže v súčasnom období je ešte len v legislatívnom
o vklade práva podal oznámenie podľa § 30 ods. 3 ka­
procese pripomienkovania návrh zákona o elektronizácii
tastrálneho zákona. V súvislosti s týmto ustanovením je
administratívnych procesov a o zmene a doplnení nie­
potrebné podotknúť, že jedným z bodov programu
>>
12
ars notaria 1/12
24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, bolo aj
posudzovanie súladu oznámenia o zamýšľanom návrhu
prerokovanie vládneho návrhu zákona o zrušení kolko­
na vklad s údajmi uvedenými v zmluve a v konečnom dô­
vých známok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
sledku aj s údajmi katastra nehnuteľností. Osobitne ča­
Súčasťou návrhu tohto zákona bol aj návrh novely záko­
sovo náročné je to najmä vtedy, ak sú predmetom zmluvy
na č. 145/1995 Z. z. Okrem iného sa v ňom navrhovalo,
viaceré nehnuteľnosti, napríklad pri spoločnej nehnu­
aby sa v 3. bode splnomocnenia k položke 11 na konci
teľnosti pozemkového spoločenstva aj rádovo desiatky
pripojili tieto slová: „bez ohľadu na počet právnych úko­
pozemkov. Na správach katastra neexistuje programové
nov, ktoré sú uvedené
vybavenie, ktoré by automa­
v oznámení.“ Odstránil by sa
tizovane porovnalo súlad
Slovami „bez ohľadu na počet právnych
tým v praxi ešte donedávna
údajov uvedených v ozná­
úkonov, ktoré sú uvedené v oznámení,“
nejednotný postup správ ka­
mení o zamýšľanom návrhu
by sa odstránil v praxi ešte donedávna
tastra pri vyberaní správne­
na vklad s údajmi katastrál­
nejednotný postup správ katastra pri
ho poplatku v prípade, ak sú
neho operátu, a to aspoň
vyberaní
správneho
poplatku
v prípade,
ak
predmetom návrhu na vklad
čo do nehnuteľností, ktoré
sú predmetom návrhu na vklad do katastra
do katastra nehnuteľnosti
sú predmetom zmluvy, prí­
nehnuteľnosti právne vzťahy z viacerých
právne vzťahy z viacerých
padne účastníkov zmluvy na
druhov právnych úkonov a súčasne je
druhov právnych úkonov
strane prevodcov, záložcov,
podané právne relevantné oznámenie
a súčasne je podané právne
atď. Preveriť súlad týchto
o zamýšľanom návrhu na vklad. Uvedené
relevantné oznámenie o za­
údajov musia zamestnanci
bolo schválené zákonom č. 381/2011 Z. z.
mýšľanom návrhu na vklad.
správ katastra rozhodujúci
Uvedené bolo schválené zá­
o návrhu na vklad manuál­
o zrušení kolkových známok a o zmene
konom č. 381/2011 Z. 
z.
ne. Môžu pritom nastať dva
a doplnení niektorých zákonov, ktorý
o zrušení kolkových známok
prípady zisteného nesúladu
nadobudol účinnosť 1. januára 2012.
a o zmene a doplnení nie­
medzi údajmi uvedenými
ktorých zákonov, ktorý na­
v oznámení o zamýšľanom
dobudol účinnosť 1. januára 2012.
návrhu na vklad a údajmi uvedenými v zmluve:
V zmysle § 24 ods. 4 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ozná­
1. Údaje uvedené v oznámení o zamýšľanom návrhu na
menie o zamýšľanom návrhu na vklad má informatív­
vklad sú v poriadku, t. j. sú v zhode s údajmi katastra
ny charakter pre správu katastra a nemá vplyv na po­
nehnuteľností. Je ale nesúlad medzi údajmi uvedený­
radie zápisov podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona.
mi v oznámení o zamýšľanom návrhu na vklad a údaj­
Z uvedeného ustanovenia teda aj nepriamo vyplýva, že
mi uvedenými v kúpnej zmluve, keďže kúpna zmluva
samotné oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad nie
obsahuje chybu v písaní, napríklad nepresne uvedené
je úkonom, na základe ktorého by sa už začalo konanie
parcelné číslo. Údaje uvedené v kúpnej zmluve teda
o návrhu na vklad. Takýmto úkonom je vždy až správe
nie sú v súlade s údajmi katastra. V takomto prípade
katastra doručený návrh na vklad.
správa katastra konanie preruší podľa § 31a písm. c)
V zmysle § 24 ods. 4 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. ak ozná­
katastrálneho zákona a vyzve účastníkov konania na
menie o zamýšľanom návrhu na vklad nie je v súla­
odstránenie zistených nedostatkov kúpnej zmluvy
de s údajmi v zmluve, nepovažuje sa za prílohu návr­
v stanovenej lehote. Po ich odstránení, keď už bude
hu na vklad. Znamená to teda, že za právne relevantné
dosiahnutý aj súlad medzi údajmi uvedenými v ozná­
oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, s podaním
mení o zamýšľanom návrhu na vklad a údajmi uvede­
ktorého sa v zákone č. 145/1995 Z. z. spája zníženie po­
nými v kúpnej zmluve, vklad povolí. Tu nie je dôvod, aby
platku za podanie návrhu na začatie konania o povolení
účastníci doplácali správny poplatok v sume 15 eur.
vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností
2. Údaje uvedené v oznámení o zamýšľanom návrhu na
o 15 eur, je nutné považovať iba také oznámenie, kto­
vklad nie sú v súlade s údajmi uvedenými v kúpnej
ré je v súlade s údajmi uvedenými v zmluve. Napríklad
zmluve, keďže napríklad predmetom prevodu podľa
pri kúpnej zmluve musí byť súlad v označení účastní­
kúpnej zmluvy je nielen stavba, ale aj pozemok na
kov kúpnej zmluvy (v oznámení označení ako prevodca
ktorom sa nachádza, pričom ale v oznámení o zamýš­
a nadobúdateľ) a v označení prevádzaných nehnuteľností
ľanom návrhu na vklad je uvedená len stavba. Údaje
vrátane veľkosti prevádzaného vlastníckeho, respektíve
uvedené v kúpnej zmluve sú pritom v súlade s údajmi
spoluvlastníckeho podielu. Kúpna cena ako ďalšia z pod­
katastra. V takomto prípade, keďže právna úprava ne­
statných náležitostí kúpnej zmluvy sa v oznámení o za­
umožňuje vykonať opravu v podanom oznámení o za­
mýšľanom návrhu na vklad neuvádza.
mýšľanom návrhu na vklad, správa katastra vychá­
Jednou z nových činností, ktoré do nadobudnutia účin­
dzajúc z ustanovenia § 24 ods. 5 vyhlášky č. 461/2009
nosti novely katastrálneho zákona č. 304/2009 Z. z. za­
Z. z. konanie preruší podľa § 31a písm. b) katastrálne­
mestnanci správ katastra rozhodujúci o návrhu na vklad
ho zákona a vyzve účastníkov konania na doplatenie
v rámci konania o povolení vkladu nevykonávali, je teda aj
správneho poplatku v sume 15 eur.
>>
13
>> Postrehy z praxe
Môže teda vzniknúť paradoxná situácia, že ak účastníci
nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej
konania podajú na správe katastra oznámenie o zamýš­
zápisnice, zodpovedá aj kratšia lehota na rozhodnutie
ľanom návrhu na vklad, ktoré nie je v súlade s údajmi
o návrhu na vklad. V zmysle § 32 ods. 2 katastrálneho
uvedenými v zmluve (vyššie uvedený druhý prípad), res­
konania ak bola zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhoto­
pektíve ak podajú návrh na vklad po 90 dňoch odo dňa
vená vo forme notárskej zápisnice, nie je v rozpore s ka­
doručenia oznámenia, čo správa katastra musí v rámci
tastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky
konania o povolení vkladu taktiež preskúmať, neušet­
na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu
ria nič na správnom poplatku a súčasne sa ich konanie
na povolenie vkladu do 20 dní. Podobný postup platí aj
na správe katastra bude predlžovať, pretože správa ka­
pri zmluvách autorizovaných advokátmi. Po základnej
tastra musí konanie prerušiť podľa § 31a písm. b) ka­
30-dňovej lehote ustanovenej v § 32 ods. 1 katastrálne­
tastrálneho zákona, zatiaľ čo inak by vklad povolila.
ho zákona a po zrýchlenej 15-dňovej lehote ustanovenej
V súvislosti s ustanovením poslednej vety § 30 ods. 3 ka­
v § 32 ods. 3 katastrálneho zákona bola teda uzákonená
tastrálneho zákona by bolo možno vhodné, aby progra­
v poradí už tretia procesná lehota na rozhodnutie o ná­
mové vybavenie správ katastra umožňovalo automatizo­
vrhu na vklad, čo môže vyvolávať diskusiu o tom, či je
vané vymazanie z evidencie toho oznámenia, pri ktorom
takýto stav vyhovujúci.
účastník nepodal návrh na vklad do 90 dní odo dňa jeho
Problém v praxi pri zmluve o prevode nehnuteľnosti,
doručenia. V súčasnosti to tak nie je.
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, je
Ako už bolo uvedené, novelou katastrálneho zákona
v tom, že správa katastra nemôže rozhodnúť o návrhu na
č. 304/2009 Z. z. bol novelizovaný prakticky celý postup
povolenie jej vkladu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia
konania o povolení vkladu. Z tohto pohľadu je asi naj­
návrhu na vklad, keďže nie je podaná žiadosť o urýchle­
podstatnejšie ustanovenie § 31 ods. 2 katastrálneho
né konanie o návrhu na vklad a zaplatený správny po­
konania, v zmysle ktorého, ak ide o zmluvu o prevode
platok podľa 1. alebo 2. bodu splnomocnenia k polož­
nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej
ke 11 sadzobníka správnych poplatkov a súčasne musí
zápisnice, správa katastra posudzuje zmluvu iba z po­
dodržať zákonnú 20-dňovú lehotu na rozhodnutie. Na
hľadu, či je v súlade s katastrálnym operátom a či sú
rozhodnutie o návrhu na vklad ostáva správe katastra
splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Po­
prakticky len 5 kalendárnych dní, t. j. 16. až 20. deň odo
sudzuje ju teda odlišne od zmluvy, ktorá nebola vyhoto­
dňa doručenia návrhu na vklad. Predstavme si extrém­
vená vo forme notárskej zá­
nu situáciu, že by návrh na
pisnice a ktorú v zmysle § 31
vklad bol správe katastra
... ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ods. 1 katastrálneho zákona
doručený dňa 6. decembra,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej
posudzuje z hľadiska, či ob­
ktorý by pripadol na štvrtok.
zápisnice, správa katastra posudzuje
sahuje podstatné náležitosti
V takomto prípade je potom
zmluvu iba z pohľadu, či je v súlade
zmluvy, či je úkon urobený
16. deň 22. december – so­
s katastrálnym operátom a či sú splnené
v predpísanej forme, či je
bota, 17. deň je 23. decem­
procesné podmienky na povolenie vkladu.
prevodca oprávnený nakla­
ber – nedeľa, 18. – 20. deň
dať s nehnuteľnosťou, či sú
sú vianočné sviatky...
prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluv­
Aj v súvislosti s návrhmi na vklad, prílohou ktorých sú
ná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie
zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovené vo forme
sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
notárskej zápisnice, uvediem niekoľko čísiel z Výročnej
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
správy Úradu geodézie, kartografie a katastra Sloven­
Posudzovanie zmlúv vyhotovených vo forme notárskej
skej republiky za rok 2010 č. P – 3516/2011:
zápisnice v zmysle súčasnej právnej úpravy je pre správy
V roku 2010 bolo správam katastra doručených celkom
katastra jednoduchšie, keďže posudzujú iba:
273 253 návrhov na vklad do katastra nehnuteľností.
a)zmluvu z pohľadu, či je v súlade s katastrálnym ope­
Z týchto 273 253 došlých návrhov na vklad bolo 16 765
rátom, t. j. či zmluva obsahuje označenie prevodcov
návrhov podľa § 32 ods. 2 katastrálneho zákona, čo
a označenie prevádzaných nehnuteľností v zmysle
predstavuje 6,1 % z celkového počtu došlých návrhov.
ustanovení § 42 ods. 2 písm. a) a b) katastrálneho
Správam katastra v pôsobnosti jednotlivých katastrál­
zákona a či toto ich označenie je v súlade s údajmi
nych úradov boli doručené takéto návrhy, ktorých prevaž­
katastra,
nú väčšinu tvorili zmluvy vyhotovené vo forme notárskej
b) splnenie procesných podmienok na povolenie vkladu,
zápisnice vrátane percentuálneho podielu nasledovne:
t. j. splnenie náležitostí návrhu na vklad a jeho príloh,
správy katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
zaplatenie správneho poplatku, voľnosť ( neobmedze­
v Bratislave: 896 – 1,7 %,
nie) vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou.
správy katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
Neskúmajú sa hmotnoprávne podmienky.
v Trnave: 1 248 – 4,5 %,
Obmedzenejším povinnostiam, ale v tom zmysle aj opráv­
správy katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
neniam správ katastra pri posudzovaní zmluvy o prevode
v Trenčíne: 1 444 – 5,2 %,
>>
14
ars notaria 1/12
správy katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
v Nitre: 2 341 – 7,9 %,
správy katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
v Žiline: 2 070 – 5,2 %,
správy katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
v Banskej Bystrici: 2 561 – 8,9 %,
správy katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
v Prešove: 3 281 – 11,6 % (čo je aj najväčší počet aj
najväčší podiel v percentuálnom zastúpení),
správy katastra v pôsobnosti Katastrálneho úradu
v Košiciach: 2 223 – 7,6 %.
Ako sa konštatuje v správe: „Všetky SK (správy katastra)
dodržali zákonom stanovenú 20-dňovú lehotu.“
Výsledkom konania o povolení vkladu je meritórne roz­
hodnutie správy katastra vo veci. V zmysle § 31 ods. 3
katastrálneho konania, ak sú podmienky na vklad spl­
nené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Uvedené ustanovenie však, samozrejme, nevylučuje ani
možnosť, aby správa katastra konanie o návrhu na vklad
zastavila, a to v prípade, ak je daný niektorý z dôvodov
ustanovených v § 31b ods. 1 katastrálneho zákona. Od
1. septembra 2009 však už správa katastra nemôže vklad
povoliť len v časti, ako to umožňovalo ustanovenie § 31
ods. 3 katastrálneho konania v znení do nadobudnutia
účinnosti novely katastrálneho zákona č. 304/2009 Z. z.
Najčastejším a zo strany účastníkov konania spravidla aj
najžiadanejším spôsobom ukončenia konania o povolení
vkladu je vydanie rozhodnutia, ktorým sa vklad povoľuje.
Novela katastrálneho zákona č. 304/2009 Z. z. nahradila
skrátenú formu rozhodnutia, ktorým sa vklad povoľuje,
keď sa rozhodnutie iba vyznačovalo v zmluve, vydaním
rozhodnutia v písomnej podobe, s náležitosťami ustano­
venými v § 31 ods. 4 katastrálneho zákona. Zatiaľ čo do
31. augusta 2009 správa katastra doručovala všetkým
účastníkom konania zmluvu s vyznačením rozhodnutia
o povolení vkladu, od 1. septembra 2009 zasiela účast­
níkom konania rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu,
a to v lehote do 15 dní odo dňa rozhodnutia. V tejto súvis­
losti je ale potrebné poukázať na intertemporálne usta­
novenie § 79i katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sa
na konanie o návrhu na vklad na základe zmluvy o pre­
vode nehnuteľnosti uzavretej do 31. augusta 2009 vzťa­
hujú ustanovenia katastrálneho zákona v znení účinnom
do 31. augusta 2009.
Napriek niektorým v článku uvedeným výhradám si do­
volím vysloviť presvedčenie, že novela katastrálneho zá­
kona č. 304/2009 Z. z. je prínosom pre širokú verejnosť,
pre ktorú je kataster nehnuteľností predovšetkým urče­
ný, ale aj pre orgány štátnej správy s pôsobnosťou na
úseku katastra nehnuteľností.
Mgr. Ľubomír Kollár
riaditeľ Správy katastra Gelnica
15
>> Rozhovor
Lidé v notářích cítí jistotu
Časopis Ad Notam vychádza už niekoľko rokov. Počas tohto obdobia prešiel niekoľkými zmenami
nielen obsahového charakteru, ale aj vizuálneho spracovania. Od čísla 1/2010 vychádza časopis
Ad Notam pod hlavičkou nového vydavateľa, s čím súvisí aj uplatnenie určitého nového štýlu.
Slovenský notársky časopis ARS NOTARIA nastupuje na túto cestu od 1. januára 2012. Náš záujem
o rozhovor ovplyvnila aj skutočnosť, že JUDr. Martin Foukal je vedúcim redaktorom časopisu
Ad Notam, pričom na druhej strane sme radi využili aj príležitosť položiť mu otázky ako prezidentovi
Notárskej komory Českej republiky. Prvú časť rozhovoru teda smerujeme k redakčným otázkam
a v druhej časti využívame možnosť priameho kontaktu s vrcholným predstaviteľom českého notárstva.
I. ČASŤ
důležité provádět osvětu o notářské profesi. Jelikož je
Pred približne dvoma rokmi ste sa rozhodli pre nové
notářská profese tradičním právnickým povoláním, dlou­
smerovanie časopisu Ad Notam, zmenu vydavateľstva
ho si všichni mysleli, že máme neohrožené postavení.
a nové grafické spracovanie. Máme dojem, že časopis
Postupné útoky konkurenčních právnických profesí však
je sviežejší a určitým spôsobom príťažlivejší, možno
ukázaly, že tomu tak není. Notářství se musí bránit a zdů­
aj pre inú ako odbornú právnickú verejnosť. Aký bol
vodňovat vědecky i prakticky svou existenci, bránit své
podnet na túto zmenu a aké boli vaše očakávania? Je
principy, bez kterých by notářská profese ztratila smysl.
možné už v tomto období bilancovať?
K otázce, zda má smysl v elektronické době vydávat
Účelem této změny byl
časopis v tištěné podobě:
úmysl zatraktivnit časo­
jsem přesvědčen, že i mla­
Jelikož je notářská profese tradičním
pis grafikou i obsahem tak,
dí lidé vezmou do ruky, do
právnickým povoláním, dlou­ho si všichni
aby zaujal čtenáře nejen
vlaku nebo do postele raději
mysleli, že máme neohrožené postavení.
z řad notářů, kterým je ča­
tištěný časopis než počítač
Postupné
útoky
konkurenčních
právnických
sopis určen především, ale
či tablet. Přesto lze časopis
profesí však ukázaly, že tomu tak není.
i dalším, kteří mohou mít
Ad Notam získat v elektro­
Notářství se musí bránit a zdů­vodňovat
zájem či potřebu sledovat
nické podobě na webových
vědecky i prakticky svou existenci, bránit
problematiku notářů. Mám
stránkách Notářské komo­
své principy, bez kterých by notářská
totiž dojem, že zůstáváme
ry České republiky, ovšem
profese ztratila smysl.
stále mnoho dlužni odborné
s časovým odstupem jedno­
i laic­ké veřejnosti v poskyto­
ho vydaného čísla.
vání informací o základních principech notářské profe­
se. Časopis je distribuován v současné době všem po­
Zo strany odberateľov časopisu badáte nárast alebo
slancům, senátorům, katastrálním úřadům, právnickým
naopak pokles záujmu o časopis?
fakultám a dalším osobám a institucím, které mohou
Těší mě, že zájem o časopis roste a čtenáři si jeho obsah
ovlivňovat vývoj notářské profese v České republice. Bez
i grafiku pochvalují.
dostatečných znalostí ohledně notářství nelze očekávat
úspěšnou diskusi na téma využití potencionálu notářství
U vás prišlo k zaujímavému zlúčeniu funkcie
ve prospěch veřejnosti.
prezidenta Notárskej komory Českej republiky
s funkciou vedúceho redaktora notárskeho časopisu.
Máte od notárov a z odborných právnických kruhov
Považujete toto zlúčenie funkcií za prospešné? Aké
spätnú väzbu na obsahovú náplň časopisu Ad Notam?
nevýhody z neho podľa vás plynú (okrem zvýšenej
Ano, mám, a velmi mě těší, že jsou to reakce vesměs
pracovnej zaneprázdnenosti)?
pozitivní.
Přibližně před pěti lety se vydávání časopisu Ad Notam
dostalo do krize zejména z důvodu nedostatku autor­
Aký má podľa vás význam vydávať notársky
ských příspěvků. Prezidium Notářské komory České
časopis, ktorého obsah je určitým spôsobom úzko
republiky se touto situací zabývalo a hledalo z ní vý­
špecializovaný, a to aj v rámci právnických profesií?
chodisko. Ačkoliv jsem jako prezident notářské komo­
Myslíte si, že v súčasnej elektronickej dobe má ešte
ry vyzval všechny členy prezidia k návrhu na nového
zmysel tlačené médium?
vedou­cího redaktora, nikdo se nepřihlásil a žádný návrh
Jak jsem už odpověděl na první otázku, považuji za velmi
nepředložil. Jelikož jsem byl do té doby členem redakční
>>
16
ars notaria 1/12
JUDr. Martin Foukal, prezident Notárskej komory Českej republiky
rady a měl jsem představy, jak by časopis mohl fungo­
vat, rozhodl jsem se dočasně tuto funkci přijmout, což
všichni členové prezidia rádi akceptovali. Je zřejmé, že
výhoda spojení funkcí prezidenta a výkonného redaktora
spočívá především v respektu autorů, reklamních part­
nerů i výkonného redaktora, aby dodržovali své závazky.
Konkrétní nevýhodou je opravdu značná časová zane­
prázdněnost a náročnost.
Máte v redakčnej rade ako prezident právo veta?
Nemám, vážím si názoru každého člena redakční rady,
jsem rád, pokud probíhá konstruktivní diskuse při jed­
náních redakční rady, a je mi příjemné, když se mohu
nápady ostatních členů redakční rady inspirovat.
Do akej miery je garantovaná nezávislosť a určitá
názorová voľnosť členov notárskej komory pri
publikovaní v časopise Ad Notam?
Míru nezávislosti a názorové volnosti určuje redakční
rada odborným či politickým citem ke zpracovávanému
tématu. Bylo by nelogické publikovat články autorů, kte­
ré notářské profesi škodí, nesouvisí s ní, nebo články,
které nemají patřičnou odbornou úroveň. Proto s autory
komunikujeme a případné připomínky členů redakční
rady jim sdělujeme. Doposud jsme se do žádných vzá­
jemných střetů nedostali, vždy jsme si vše v klidu doká­
zali vysvětlit.
Aké sú kritériá pri výbere príspevkov do časopisu
a čo v prípade, ak ich nie je dostatok podľa vami
nastavených kritérií?
Mým zájmem je, aby byl časopis pestrý. Je-li k dispo­
zici více příspěvků, raději je kombinuji tak, aby zasaho­
valy do širšího spektra notářské činnosti a prezentovaly
notářství v celé jeho šíři. To však neznamená, že články
a diskusní příspěvky, které řeší jednu konkrétní právní
oblast, by nemohly být zveřejněny v jednom vydání časo­
pisu. Časopis by tedy neměl být monotematický. K otáz­
ce nedostatku příspěvků rád konstatuji, že zejména
v posledním roce taková situace nenastala.
Z akého dôvodu považujete za prospešné, aby členmi
redakčnej rady boli osobnosti z iných oblastí?
Osobnosti z jiných oblastí, které jsou členy redakční
rady, považuji za důležité pro úspěch časopisu, aby nebyl
jeho obsah viděn pouze notářskýma očima. Připomínky
těchto členů bývají často velmi užitečné.
Aké miesto má v odbornom notárskom časopise
reklama či inzercia a v čom vidíte jej zmysel?
Reklamu v notářském časopise Ad Notam vybíráme tak,
aby odpovídala zájmům notářů o určité nabízené služby
nebo zboží. Cílem rozhodně není dávat prostor jakéko­
li volné reklamě. Výhodou je, že vydávání časopisu není
na příjmu z reklamy existenčně závislé. Časopis vydá­
17
>> Rozhovor
vá Notářská komora České republiky a je financován
z příspěvků notářů a dalších příjmů notářské komory.
kompetencí notářů na Slovensku jsou zřejmě ještě těžší
nežli u nás a tomu odpovídají i současné rozdíly.
Ako hodnotíte záujem „mladých“ členov Notárskej
komory Českej republiky – notárskych kandidátov
a notárskych koncipientov – prispievať svojimi
postrehmi do časopisu?
Je příjemné, že notářští koncipienti a kandidáti mají
zájem přispívat svými názory a postřehy do notářského
časopisu. Je pravda, že motivací notářských koncipientů
či kandidátů může být skutečnost, že je to jejich zviditel­
nění na odborné úrovni. To se může pozitivně projevit při
notářských zkouškách nebo konkurzech.
Ktorá z novelizácií notárskeho poriadku a súvisiacich
predpisov, aj z oblasti občianskeho práva, boli podľa
vášho názoru pre notárstvo prelomové?
Jak jsem již v předchozí odpovědi naznačil, české no­
tářství získávalo důvěru politiků a veřejnosti postupně
a tomu pak odpovídaly i získávané kompetence. Jedna
z nejvýznamnějších změn posilujících význam notářství
byla provedena v oblasti obchodního práva zákonem
č. 370/2000 Sb. Tato změna přinesla mimo jiné odstra­
nění přezkumné role soudu v případě, kdy jako podklad
pro zápis do obchodního rejstříku byl předložen „kva­
lifikovaný“ notářský zápis. Tím došlo k významnému
zrychlení zápisů v obchodním rejstříku a odstranění ko­
rupčního prostředí, které v té době panovalo.
Také změna občanského soudního řádu účinná
k 1. 7. 2009 (§ 38) přinesla posílení postavení notářů­
-soudních komisařů v dědickém řízení, na základě níž
notáři vedou řízení od počátku až po vydání konečného
pravomocného usnesení o skončení dědického řízení.
Tato změna rovněž přinesla značnou časovou úsporu
účastníků dědického řízení.
Beriete do rúk aj inojazyčné časopisy rovnakého
zamerania?
O zahraniční notářské časopisy se velmi aktivně zajímám.
Jsou pro mě často inspirací pro náš časopis a vždy zdro­
jem užitečných informací o dění v notářském světě v jiné
zemi. Časopis ARS NOTARIA je pravidelně mezi nimi.
II. ČASŤ
Do etapy slobodného notárstva vstupovali naše
dva štáty ešte spoločne. Naše cesty sa rozdelili
nielen politicky, ale aj rozsahom našich notárskych
kompetencií. Akých chýb sme sa podľa vás dopustili
Čo považujete v notárstve za najväčšiu výzvu do
a čo by ste urobili inak?
budúcnosti?
Ano, přípravy k zahájení notářské činnosti jako svobod­
Domnívám se, že notáři by neměli vnímat svou profesi
ného povolání probíhaly od počátku 90. let až do přijetí
jako přísně ohraničenou tím, co je uvedeno v notářském
všech potřebných zákonů
řádu. Aby veřejnost byla
v plné symbióze kolegů
s našimi službami spoko­
Domnívám se, že notáři by neměli vnímat
v Česku a na Slovensku. Le­
svou profesi jako přísně ohraničenou tím, co jena, měly by být nabízeny
gislativní proces byl napína­
účastníkům komplexní služ­
je uvedeno v notářském řádu. Aby veřejnost
vý do posledních okamžiků,
by tak, aby byl jejich problém
byla s našimi službami spokojena, měly by
o úspěch se zasloužily obě
zcela vyřešen. Tím mám na­
být nabízeny účastníkům komplexní služby
strany. Ještě dnes mno­
příklad na mysli vypracování
tak, aby byl jejich problém zcela vyřešen.
zí vzpomínají, jak sloven­
všech souvisejících listin po­
ští kolegové zajistili usná­
třebných k dokončení poža­
šeníschopnost Federálního shromáždění v kritickém
dovaného úkonu, případně k jejich obstarání, doručení
okamžiku. Přátelství, které mezi všemi zúčastněnými
na příslušná místa a podobně. Zde vidím velké rezervy.
vzniklo, trvá dodnes. Notářské řády pro oba budoucí sa­
mostatné státy byly tehdy obdobné.
Prečo podľa vás mnohí ľudia zaznávajú notárov
Po vzniku samostatného Slovenska a České republi­
a nevedia doceniť ich význam pre spoločnosť?
ky se velmi rychle vytvořily odlišné podmínky pro vývoj
V odpovědích obsažených v první části jsem se opakova­
notářství. V prvních letech se nám jevilo slovenské no­
ně zmiňoval o nedostatečné propagaci notářství, nízké
tářství jako velmi pružné, flexibilní, schopné pracovat
informovanosti veřejnosti včetně politiků. Jednou z cest,
s moderními počítačovými systémy, byli jste inspirací.
jak tuto situaci postupně změnit, může být i vydávání
Tyto úspěchy však možná odvedly pozornost slovenské
kvalitního notářského časopisu, který zaujme čtenáře
notářské reprezentace od většího důrazu na rozvoj no­
mimo okruh notářů.
tářských kompetencí opřených o význam veřejné listi­
ny sepsané notářem. Možná to ale nebylo v tehdejších
Právnické povolanie sa považuje za veľmi lukratívne.
podmínkách ani možné. Vývoj posilování notářských
Mnohých mladých ľudí vedie k voľbe tohto povolania
kompetencí českých notářů bych přirovnal sice k těžké,
aj táto motivácia. Prečo si myslíte, že je to tak,
ale stále dopředu se pohybující lokomotivě, za kterou je
a v čom vidíte prínos mladej generácie vyrastajúcej
možné připojit další vagón. Není to ale snadné. Je za tím
už v „otvorenom“ svete?
dlouhodobá koncepční práce. Podmínky pro prosazování
Ten, kdo má zájem o notářské povolání, si jistě nastuduje
>>
18
ars notaria 1/12
i notářský tarif a zjistí ze statistik, jak velké jsou potřeby
notářských služeb v konkrétním regionu. Z toho pak lze
velmi snadno dovodit, že notářské povolání není posta­
veno prioritně na lukrativnosti, ale na smyslu a obsahu
tohoto povolání. Bylo by velkou prohrou notářství, kdyby
mladá generace na tuto profesi nahlížela pouze jako na
prostředek k podnikání vedoucímu k rychlému zisku. Na
propagaci notářské činnosti by se měla ve vlastním záj­
mu aktivně podílet.
V súvislosti so štúdiom práva sa často skloňuje
spojenie numerus clausus. Napriek tomu, že notári
chápu jeho význam a zmysel, nie vždy sa stretávajú
s pochopením tých, ktorí majú v moci o tom
rozhodovať. Prečo podľa vás k tomu dochádza?
Numerus claus je princip, který umožňuje státu vykoná­
vat dohled nad omezeným počtem osob, na které byla
přenesena část státní moci. Nad neomezeným počtem
to možné není. A proč to někteří politici nechápou? Pro­
tože nemají dostatek informací.
Ako ovplyvní súčasný ekonomický pád Európy
notárstvo ako celok a aký dosah budú mať tieto otrasy
na notárstva našich dvoch krajín?
Odpověď na tuto otázku by mohla být tématem dlouhé
přednášky. Alespoň stručně se pokusím zahrát na prog­
nostika a odhadnout dopady současného ekonomického
stavu v Evropě. Pociťujeme to všichni v Evropě už nyní –
výrazně se zpomalilo veškeré ekonomické dění, což má
na činnost notářství přímý dopad. Výrazně se zpomalil
prodej nemovitostí, aktivity obchodních společností jsou
minimální, společnost častěji řeší problematiku v oblas­
ti rodinných vztahů, tedy naše činnost se nyní orientu­
je především na sepisování manželských smluv, závětí,
darovacích smluv mezi členy rodiny a podobně. Zname­
ná to ve svém důsledku snížení příjmu notářů. To však
neznamená, že se snižuje jejich význam. Naopak. Lidé
v nich cítí jistotu, jsou garantem nestrannosti. A to je
příslib do budoucna. Společnost plná nejistoty, otřesená
dopady volné soutěže, která přivedla svět do této ekono­
mické i morální krize, bude hledat garanty jistoty, mezi
něž by notářství mělo patřit. Z dlouhodobého historic­
kého pohledu tedy budoucnost notářství vidím optimis­
ticky. To neznamená, že bychom se neměli o notářskou
profesi obávat a snažit se ji aktivně chránit.
Myslíte si, že súčasní mladí ľudia si uvedomujú
potrebu nášho povolania a vedia oceniť služby, ktoré
ponúkame?
Pokud se k mladým lidem nedostávají informace o vý­
znamu veřejné listiny, která chrání jejich práva, po­
kud nedokáže notářská reprezentace neustále hovořit
o důkazní síle veřejné listiny a soudy nebudou s těmito
veřejnými listinami jako s důkazy vyšší právní sily pra­
covat, pak nemůžeme počítat s tím, že mladí lidé služby
notářství ocení. Proto znovu opakuji, že sklízíme hořké
ovoce za nedostatečnou komunikaci s veřejností v minu­
losti, což však lze jistě při jisté trpělivosti napravit.
Ako vidíte notára budúcnosti, myslím ďalekej
budúcnosti v horizonte 50 až 100 rokov? Bude
kompletne zelektronizovaný alebo sa, naopak, vrátime
späť k listinám a plniacim perám?
Současný vývoj IT technologie je velmi rychlý a zdá se,
že v mnohém předbíhá schopnosti lidí se této rychlosti
přizpůsobovat. Neznamená to však, že by se vývoj zpo­
malil, nebo dokonce zastavil. Elektronizace společnosti
se tedy nevyhne ani notářství. Budoucnost však přinese
i další poznatky spočívající v tom, že jsme se všich­
ni stali závislými na počítačových systémech a exper­
tech, kteří je dokážou obsluhovat. Monopolní postavení
těch, kteří budou počítačové systémy ovládat, se může
stát pro zbytek světa velkou hrozbou. Myslím, že bude
sice nadále rozvíjen počítačový svět, který bude pro­
vázet i notářství, ale papírová podoba notářských listin
tady bude paralelně existovat i za padesát či sto let.
Riziko hromadné ztráty elektronických dat bude viset
ve vzduchu vždy.
Jsem však na sto procent přesvědčen, že notářské služ­
by bude potřeba téměř vždy poskytovat osobně, jelikož
obsahují nestrannou právní pomoc všem účastníkům.
Stretla som sa s vami len niekoľkokrát. Pôsobíte ako
silný človek, ktorý vie, akým smerom sa uberať. Boli
ste vždy typ vodcu?
Vaše otázka mě zaskočila, protože si rozhodně roli vůdce
nepřipouštím. Snažím se dávat prostor názorům jiných
kolegů, kterých si vážím. Možná právě proto se nám daří
dosáhnout určených cílů, které jsou nastaveny reálně.
A na záver niečo z osobného života. Má prezident
notárskej komory, ktorý žije aktívne notárskym
životom a pre ktorého sa už chtiac-nechtiac stalo
notárstvo koníčkom, aj iné záujmy?
Máte pravdu, že čas pro jiné zájmy je velmi omezený.
Přesto se snažím chránit čas pro své blízké a pro své
zájmy. Za nejdůležitější považuji vztahy ke svým dětem,
mamince, sourozencům a v posledních třech letech ma­
lému vnukovi Kubovi. Radost mi přináší i hudba. Pokud
hraji na některý z hudebních nástrojů, vždy mne to osvo­
bozuje od reálného světa a přináší úlevu. Doposud se
aktivně věnuji motoristickému sportu – automobilovým
závodům na okruzích. Změna notářského prostředí za
adrenalinovou atmosféru automobilových závodů mi do­
dává mnoho energie a na notářský svět musím alespoň
po tuto dobu zcela zapomenout. Udělalo mi velkou ra­
dost, že právě u vás na Slovakia ringu se nám v uplynulé
sezóně podařilo ve vytrvalostním závodě zvítězit. Děkuji
všem, kteří drželi palce!
Otázky kládla JUDr. Zuzana Grófiková
vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA
19
>> z diania v právnickej obci
Medzinárodné sympózium
Právo – Obchod – Ekonomika
V dňoch 26. až 28. októbra 2011 som sa v hoteli Patria na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách
zúčastnil II. ročníka medzinárodného sympózia konaného na tému Právo – Obchod – Ekonomika.
Toto podujatie organizovala Katedra Obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci s Ústavom štátu a práva Akadémie vied
Českej republiky.
Garantom a hlavným organizátorom tohto medzinárod­
ného sympózia bol prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., ve­
dúci katedry Obchodného práva a hospodárskeho práva
Právnickej fakulty UPJŠ Košice, ktorý sa v roku 2011 do­
žil okrúhleho životného jubilea 80 rokov. Bol som jedným
z mnohých gratulantov, ktorí mu za seba i za notárov­
-svojich bývalých študentov, popriali k jeho jubileu veľa
zdravia a tvorivých síl.
Program trojdňového sympózia, ktorý otvorila dekan­
ka Právnickej fakulty UPJŠ Košice doc. JUDr. Gabrie­
la Dobrovičová, CSc., pozostával z troch tematických
okruhov. Prvým z nich bol Zmluvný systém súkromného
práva z aspektu rekodifikačných tendencií. Išlo o sta­
te orientované na zmluvné vzťahy z obchodného práva
vrátane korporátneho práva, ako aj z pracovného práva
a práv duševného vlastníctva. Druhým tematickým okru­
hom bolo Pôsobenie inštitútov verejného práva a práva
súkromného na regulačný systém ekonomiky. Išlo o te­
maticky pomerne rôznorodé state, ktorých autori skú­
mali daňovo-právne, záväzkové i súťažné aspekty vzťahu
práva a ekonomiky. Tretí okruh bol zameraný na tému
Právo medzinárodného obchodu – obchodná arbitráž,
so zameraním na problematiku medzinárodnej obchod­
nej arbitráže a rozhodcovských rozhodnutí. Štvrtou sa­
mostatnou časťou sympózia bola tzv. Tribúna mladých
adeptov právnej vedy, v rámci ktorej vystúpili interní dok­
torandi Právnickej fakulty UPJŠ Košice, advokáti a advo­
kátski koncipienti.
Doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc., v rámci príhovo­
ru v úvode sympózia zdôraznila, že jeho cieľom je spojiť
čo najviac odborníkov v oblasti práva, obchodu a ekono­
miky so záujmom riešiť možné problémy v období krízy
v rámci EÚ s cieľom nachádzať východiská, a to aj v spo­
lupráci so spoluorganizátorom tohto sympózia – Ústa­
vom štátu a práva, Akadémie vied ČR.
Aktívnymi účastníkmi sympózia boli okrem odborníkov
z daných tém sympózia zo Slovenskej a Českej republiky
aj účastníci z Poľskej republiky a z Ruskej federácie. Ako
prvý z účastníkov sympózia vystúpil prof. JUDr. Jozef
Suchoža, DrSc., ktorý vo svojhom príspevku s názvom
Fenomén rekodifikácie – pohyb v začarovanom kruhu
20
zdôraznil, že rekodifikačný proces v oblasti obchodné­
ho práva, ktorý síce v Slovenskej republike už dávnejšie
odštartoval, momentálne sa však ocitol v stave, jemne
povedané „ prešľapovania“, môže byť úspešne obnovený,
len ak sa znovu zdynamizuje a otvorí najnovším impul­
zom a trendom, predovšetkým európskej civilistike a ko­
mercialistike.
Po ňom vystúpil JUDr. Jan Bárta, CSc., riaditeľ Ústavu
štátu a práva Akadémie vied ČR, v.v.i., ktorý sa poďako­
val profesorovi Suchožovi za možnosť spoluorganizova­
nia tohto sympózia a pripomenul prítomným účastníkom
150. výročie vydávania odborného časopisu Právnik ako
najstaršieho periodika na území Českej a Slovenskej re­
publiky v tejto oblasti. Následne vystúpil JUDr. Franti­
šek Cvrček, CSc., z Ústavu štátu a práva akadémie vied
ČR, v.v.i., s príspevkom vtipne nazvaným Plnou parou
vzad: Smer českých rekodifikácií – terminologická ana­
lýza, v ktorom upriamil pozornosť na to, že český právny
poriadok trpí veľkým množstvom novelizácií, čo vytvá­
ra tlak na právne predpisy a ich kvalitu. Návrh nového
Občianskeho zákonníka má viac ako 3 000 paragrafov
a okolo 3 900 nových termínov z hľadiska lingvistického,
čo tvorí v priemere 60 až 90 % zmien oproti pôvodnému
Občianskemu zákonníku. Na porovnanie uviedol, že nový
Trestný zákon ČR má len 30 % zmien oproti pôvodnému
Trestnému zákonu. Podľa neho to vytvára oprávnené po­
chybnosti, či sa pri prebiehajúcej rekodifikácii zohľadnili
všetky s ňou súvisiace dôsledky vrátane novej právnej
terminológie. Znamená to, že k novému Občianske­
mu zákonníku je potrebné veľké množstvo výkladových
učebníc. Prebiehajúca rekodifikácia vrátane zmeny ter­
minológie zároveň prinesie potrebu zmeny ďalších pri­
bližne 400 zákonov a s nimi súvisiacich právnych predpi­
sov. JUDr. František Cvrček, CSc., odporučil slovenským
kolegom, aby radšej počkali s rekodifikáciou svojho Ob­
čianskeho zákonníka a poučili sa z toho, čo prinesie jeho
rekodifikácia v Českej republike.
V rámci medzinárodnej účasti na tomto sympóziu vystú­
pili aj prof. UR dr. hab. Jan Olszewski z Fakulty práva
a verejnej správy Univerzity v poľskom Rzeszówe, a to
s témou príspevku Vplyv nových inštitútov poľského súťaž­
ného práva na hospodárstvo, doc. Olga Ternovaja, PhD.,
ars notaria 1/12
Zľava: Dr. Ksenija Korobko, PhD., zo Syktyvkarskej štátnej univerzity z Ruskej federácie, JUDr. Pavol Dorič, PhD., notár so sídlom
v Gelnici a člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA, Doc. Olga Ternovaya, PhD., docentka Katedry advokatúry a notárstva na Ruskej
právnickej akadémii, ministerstva spravodlivosti Ruskej federácie
z Ruskej právnickej akadémie Ministerstva spravodli­
vosti Ruskej federácie s témou príspevku – Vplyv riade­
nia (správy) podniku na konkurencieschopnosť finanč­
ného trhu Ruskej federácie. Doc. Ternovaja je zároveň
docentkou Katedry advokatúry a notárstva na Ruskej
právnickej akadémii Ministerstva spravodlivosti Ruskej
federácie a pôsobí aj na Inštitúte zákonodarstva a po­
rovnávacieho práva pri vláde Ruskej federácie, sekcia
zahraničného občianskeho práva. Ďalším zahraničným
aktívnym účastníkom sympózia bola Dr. Ksenija Korob­
ko, PhD., zo Syktyvkarskej štátnej univerzity z Ruskej
federácie s témou príspevku – Účasť Ruskej federácie
v medzinárodnom obchode prostredníctvom služieb
v oblasti zdravotníctva – osobitné aspekty.
Išlo o veľmi podnetné príspevky, na základe ktorých by
sa dalo posúdiť ich praktické hľadisko pri ich aplikácii do
právneho poriadku Slovenskej republiky.
Na konferencii odznel aj príspevok prof. JUDr. Petra
Vojčíka, CSc., na tému Zmluvné vzťahy v oblasti práva
duševného vlastníctva. Zdôraznil, že v legislatívnom zá­
mere nového Občianskeho zákonníka sa počíta s tým, že
by mal obsahovať aj úpravu licenčnej zmluvy podľa vzoru
platného Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru by
však nový Občiansky zákonník mal upravovať licenčnú
zmluvu ako všeobecný zmluvný typ pre akýkoľvek pred­
met duševného vlastníctva, pretože prevzatie doterajšej
úpravy licenčnej zmluvy z platného Obchodného zákon­
níka nebude stačiť.
V rámci tzv. Tribúny mladých adeptov právnej vedy so
zaujímavým príspevkom vystúpil aj JUDr. Lukáš Miha­
ľov. Jeho témou boli zmeny spoločenskej zmluvy spo­
ločnosti s ručením obmedzeným a problémy praxe. Na­
značil, že v zmysle § 141 ods. 1 Obchodného zákonníka
existuje možnosť spoločníkov spoločnosti s ručením
obmedzeným rozhodnúť o dôležitých otázkach zmenou
spoločenskej zmluvy jednomyseľným rozhodnutím, čo
však v praxi prináša rôzne úskalia. Ako príklad použil
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. Obdo V 79/2003, podľa ktorého je vždy možné spolo­
čenskú zmluvu zmeniť dohodou všetkých spoločníkov, aj
keď takúto zmenu doteraz platná spoločenská zmluva
výslovne nepripúšťa. Z uvedeného dôvodu nemôže byť
prevod obchodného podielu na tretiu osobu neplatný
len z dôvodu, že to spoločenská zmluva neumožňuje.
Znamenalo by to nerešpektovanie skutočnosti, že spolo­
čenská zmluva je prejavom spoločnej vôle spoločníkov,
a majú ju teda právo zmeniť aj tým, že v konkrétnej zále­
žitosti budú postupovať odchylne od jej úpravy.
Na záver sympózia jeho organizátori poďakovali všetkým
aktívne vystupujúcim aj prítomným za ich účasť a vyslo­
vili nádej, že sympózium bude mať svoje pokračovanie
v ďalších rokoch a že bolo pre všetkých prínosom, kto­
rého poznatky zúročia na akademickej pôde aj v praxi.
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
notár so sídlom v Gelnici
21
>> dianie v komore
K rokovaciemu poriadku
Konferencie notárov
Konferencia notárov je najvyšší orgán Notárskej komory SR (ďalej len komora), pričom jej
úprava v § 30 Zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení
neskorších zmien a doplnení, ako aj v §§ 31 – 44 Organizačného poriadku Notárskej komory SR
je len rámcová. Prax si preto z dôvodu zabezpečenia efektívneho rokovania konferencie notárov
vyžiadala podrobnejšie upraviť v internom predpise komory – rokovacom poriadku konferencie
notárov – jej prípravu, priebeh, spôsob uznášania a spôsob schvaľovania uznesení. Takýto interný
predpis komory bol prijatý na ostatnej konferencii notárov konanej dňa 15. 10. 2011.
Najbližšia konferencia notárov sa preto už riadi prija­
tým rokovacím poriadkom, okrem prípadov upravených
v osobitnom predpise. Takýmto osobitným predpisom je
volebný poriadok komory, ktorý upravuje postup pri vy­
konávaní volieb členov orgánov komory.
Príprava konferencie
Rokovací poriadok sa na začiatku venuje úprave samot­
nej prípravy konferencie. Prezídium komory je tým or­
gánom, ktorý je oprávnený stanoviť miesto a čas kon­
ferencie, jej program a zodpovednosť za vypracovanie
materiálov, ak rokovací poriadok neustanovuje inak. Tak
je to v prípadoch opísaných nižšie, keď konferencia nie
je uznášaniaschopná do jednej hodiny od času určeného
na začiatku rokovania konferencie alebo počas rokova­
nia konferencie klesne počet notárov tak, že konferencia
prestane byť uznášaniaschopná.
Materiály určené na konferenciu
Materiály, určené na konferenciu a predkladané prezí­
diom komory, obsahujú názov materiálu, číslo materiá­
lu, vlastný materiál, návrh uznesenia, dôvodovú správu
a stanovisko pomocného orgánu prezídia, ak je odlišné
od stanoviska prezídia. Na zasielanie materiálov sa urči­
la elektronická forma – tak ako v praxi notárskej komory
zvyčajná forma komunikácie – a lehota 5 dní pred kona­
ním konferencie, ak rokovací poriadok neustanovuje inú
lehotu ako v prípade uvedenom nižšie.
Ak je materiálom interný predpis, dôvodová správa musí
obsahovať jeho potrebné vysvetlenie, vzťah predpisu
k vyšším právnym predpisom, ciele ktoré sleduje, prí­
padne spôsob jeho vykonávania a jeho vplyv na rozpočet
komory, ako aj vyhodnotenie pripomienkového konania,
pričom takýto materiál musí byť daný všetkým notárom
elektronickou poštou na pripomienkovanie minimálne
jeden mesiac pred konaním konferencie.
Materiály na prerokovanie na konferencii sú oprávnení
predkladať – prostredníctvom prezídia komory – aj ko­
22
misie komory ako orgány vykonávajúce samosprávnu
činnosť komory v zákone vymedzenom rozsahu, pomoc­
né orgány prezídia ako orgány, ktoré pomáhajú vykoná­
vať činnosti prezídia v rozsahu vymedzenom v internom
predpise, notári ako tí, ktorí sú oprávnení predkladať
návrhy uznesení a hlasovať na konferencii, a vedúci sek­
retariátu komory, ktorého hlavnou úlohou je plnenie zá­
konom uložených oprávnení a povinností komory.
O samotnom zaradení materiálu na program konferen­
cie rozhoduje prezídium komory, ktoré určuje program
rokovania. Ak prezídium nezaradí materiál navrhnutý
navrhovateľom do programu, môže navrhovateľ požia­
dať konferenciu o jeho zaradenie v rámci schvaľovania
programu konferencie osobitným hlasovaním. To sa
týka aj materiálu, ktorý nebol spracovaný a predložený
spôsobom upraveným v rokovacom poriadku.
Zvolávanie konferencie a účasť na konferencii
Osobitné miesto má v rokovacom poriadku aj zvolávanie
konferencie, pričom sa vychádzalo zo zaužívanej praxe,
podľa ktorej sa konferencia zvoláva dvakrát za kalen­
ars notaria 1/12
dárny rok. Prvá konferencia sa zvoláva na jar v súvis­
losti s prerokovaním materiálov súvisiacich s uplynutím
predchádzajúceho roka, ako sú rozpočet komory, člen­
ský príspevok, správa o činnosti prezídia, správa o čin­
nosti komisií a podobne. Druhá konferencia sa zvyčajne
zvoláva na jeseň v súvislosti s prerokovaním a schvále­
ním interných predpisov, respektíve ich zmien či iných
aktuálnych materiálov. Konanie tejto konferencie býva
spojené s odborným vzdelávaním notárov.
V rokovacom poriadku sa riešili aj samotné náležitosti
oznámenia o zvolaní konferencie. V praxi sa používal nie
najvhodnejší termín „pozvánka na konferenciu“. Termín
použitý v rokovacom poriadku „oznámenie o zvolaní kon­
ferencie“ je prevzatý z organizačného poriadku komory,
kde sa uvádza:„...prezídium komory oznámi termín kon­
ferencie...“ a „v oznámení uvedie...“, a preto bolo potreb­
né zaužívanú prax dať do súladu s termínom používaným
už v schválenom internom predpise a tento termín sa už
používa aj v rokovacom poriadku. Termín „pozvánka na
konferenciu“ by bol aj z jazykového hľadiska vhodnejší
pre pozvaných hostí, ktorí pozvanie môžu prijať, ale ne­
musia sa konferencie zúčastniť. Účasť notárov je však
povinná, a preto je v prípade notárov namieste zaslať
oznámenie, a nie pozvanie.
V rokovacom poriadku sa stanovila aj lehota, a to 30 dní,
dokedy sa musí notárom zaslať oznámenie o zvolaní
konferencie.
Rovnako sa upravilo, že požiadať o zvolanie mimoriad­
nej konferencie môže aspoň jedna tretina notárov alebo
revízna komisia v súvislosti s predmetom jej činnosti.
Ukladá sa prezídiu komory zvolať v takom prípade kon­
ferenciu tak, aby sa uskutočnila do dvoch mesiacov po
doručení žiadosti, a že mimoriadnu konferenciu môže
zvolať aj prezídium komory z vlastnej iniciatívy, a to pri
slávnostných príležitostiach alebo na prerokovanie zá­
ležitostí, ktoré neznesú taký odklad, aby sa prerokovali
na niektorej zo spomínaných dvoch riadnych konferencií
v kalendárnom roku.
Ambíciou tvorcov rokovacieho poriadku bolo zvlášť pre­
cízne upraviť samotný priebeh konferencie, aby sa za­
bezpečil jej hladký priebeh.
Zakotvila sa v ňom neverejnosť rokovania konferencie.
Okrem notárov, t. j. osôb, ktoré sú oprávnené na kon­
ferencii rozhodovať hlasovaním, môžu byť prítomné len
osoby podieľajúce sa na organizačnom a technickom za­
bezpečení konferencie a pozvaní hostia, okruh ktorých
určuje prezídium komory. Konferencia rozhoduje o všet­
kých otázkach týkajúcich sa konferencie – aj o tých, kto­
ré neupravuje rokovací poriadok, a preto na návrh no­
tára môže rozhodnúť, že rokovanie bude v konkrétnom
prípade verejné.
Povinnosť účasti na konferencii je zdôraznená tým, že
bola prevzatá z organizačného poriadku komory aj do
rokovacieho poriadku, a aj v rokovacom poriadku sa vý­
slovne uvádza s dôrazom na dôsledky porušenia tejto
povinnosti zo strany notára.
Možnosť zastúpenia na konferencii
Rokovací poriadok pripúšťa však aj možnosť notára po­
veriť svojím zastupovaním na konferencii iného notára.
Takisto upravuje náležitosti takéhoto poverenia, podľa
ktorých musí mať takéto poverenie písomnú formu. Zo
znenia však vyplýva, že podpis notára na tomto pove­
rení nemusí byť úradne osvedčený, čo má význam pre
odstránenie doterajšieho nejednotného postupu notárov
v praxi, keď z dôvodov právnej istoty osvedčovali notári
svoj podpis, ale v niektorých prípadoch za cenu zjavného
porušenia zákona.
Rokovací poriadok používa termín „poveriť“, „povere­
nie“ a nie „splnomocniť“, „splnomocnenie“, pretože ide
o termín prevzatý z organizačného poriadku komory a je
žiaduce, aby sa v súvisiacich interných predpisoch pou­
žívali zhodné termíny.
23
>> dianie v komore
Neúčasť na konferencii
rencia, neopakuje sa alebo sa v nej nepokračuje a k jej
Neúčasť na konferencii notár ospravedlňuje aj s uvede­
opätovnému zvolaniu je nutné splniť predpísané pod­
ním dôvodu vopred, a to elektronickou poštou prezídiu
mienky.
a ospravedlnenie adresuje na sekretariát komory na
V rokovacom poriadku sa nanovo upravuje, že notár, kto­
adresu [email protected], a to bez zbytočného
rý musí natrvalo alebo dočasne opustiť konferenciu, pri­
odkladu, hneď ako sa dozvie o prekážkach účasti na kon­
čom je predpoklad, že sa na niektorom hlasovaní nezú­
ferencii a o nemožnosti poveriť iného notára svojím za­
častní, túto skutočnosť oznámi mandátovej komisii. Inak
stupovaním na konferencii. Inak sa neúčasť považuje za
sa jeho neúčasť považuje za neospravedlnenú s možný­
neospravedlnenú. Opätovné
mi dôsledkami disciplinár­
porušenie tejto povinnosti
nej zodpovednosti.
V rokovacom poriadku sa nanovo upravuje,
je porušením povinnosti, za
Ide o zabezpečenie riadnych
že notár, ktorý musí natrvalo alebo dočasne
ktoré možno notárovi ulo­
podmienok práce mandáto­
opustiť konferenciu, pričom je predpoklad,
žiť disciplinárne opatrenia.
vej komisie najmä v súvislos­
že sa na niektorom hlasovaní nezúčastní,
Ide o preventívne posilnenie
ti s výkonom jej oprávnenia
túto skutočnosť oznámi mandátovej komisii.
disciplíny notárov pri plne­
zistiť uznášaniaschopnosť
ní ich povinnosti účasti na
konferencie kedykoľvek v jej
konferencii v spojení s povinnosťou ospravedlniť svoju
priebehu, keď to bude potrebné, čo môže urobiť riadne
neúčasť a prípadne ich následnej disciplinárnej zodpo­
len v prípade zodpovedného prístupu notárov pri opuste­
vednosti. Tým sa majú minimalizovať prípady, keď by
ní rokovania konferencie, a preto sa upravuje discipli­
konferencia notárov nebola uznášaniaschopná, nakoľko
nárna zodpovednosť za porušenie aj tohto ustanovenia
s prípravou a účasťou na takejto konferencii vznikajú ne­
rokovacieho poriadku.
zanedbateľné a zbytočné výdavky nielen komore, ale aj
Úvod rokovania konferencie
účastníkom konferencie z radov notárov.
V súlade s doterajšou praxou sa podrobnejšie upravuje
úvod rokovania konferencie, keď predsedajúci oznámi, či
Zápis do listiny prítomných
je konferencia uznášaniaschopná, akým počtom notárov
V rokovacom poriadku bol upravený aj postup pri zápise
osobne prítomných, akým počtom zastúpených na zák­
do listiny prítomných pre prípady, keď notár disponuje
lade poverenia, uvedie počet ospravedlnených notárov
poverením na zastupovanie, čo v podstate vychádza zo
a aj počet neospravedlnených notárov, ďalej predloží na
zaužívanej praxe.
schválenie program konferencie, prípadne jeho zmenu,
Nanovo sa však upravil ďalší postup pri zaobchádzaní
návrh na voľbu návrhovej komisie, mandátovej komisie,
s prezenčnými listinami počas ďalšieho priebehu kon­
prípadne volebnej komisie alebo iných pracovných ko­
ferencie, keď sa odovzdajú zvolenej mandátovej komi­
misií, návrh na voľbu overovateľa zápisnice a návrh na
sii, ktorá ich použije pri potvrdení, prípadne preverovaní
voľbu osôb poverených sčítaním hlasov.
uznášaniaschopnosti konferencie počas jej priebehu.
Nanovo sa ustanovuje voľba overovateľa zápisnice, čo je
V rokovacom poriadku sa stanovilo, že predsedajú­
obvyklá funkcia pri vyhotovovaní zápisnice z obdobného
ci otvorí rokovanie konferencie v určenú hodinu, naj­
rokovania.
skôr však v čase, keď je konferencia uznášaniaschop­
ná. Uznášaniaschopnosť znamená, že je prítomná, a to
Fungovanie návrhovej komisie
osobne alebo zastúpená na základe poverenia, nadpo­
V rokovacom poriadku sa upravuje fungovanie návrhovej
lovičná väčšina všetkých zapísaných v zozname notárov.
komisie tak, aby jej zvolenie nebolo len formálne, ale aby
Ale ak konferencia nie je uznášaniaschopná ani do jednej
aj v skutočnosti odľahčila predsedajúceho od formulova­
hodiny od určenej hodiny alebo ak v priebehu konferen­
nia a predkladania uznese­
cie klesne počet prítomných
ní. Pre lepšiu komunikáciu
notárov tak, že konferencia
Ide o zabezpečenie riadnych podmienok
s predsedajúcim, ako aj na
nie je uznášaniaschopná,
práce
mandátovej
komisie
najmä
uľahčenie vzájomnej komu­
prítomní notári rozhodnú
v súvislosti s výkonom jej oprávnenia
nikácie by mali jej členovia
na mieste o mieste a čase
zistiť uznášaniaschopnosť konferencie
zaujať miesto čo najbližšie
opakovanej alebo pokraču­
k predsedníckemu stolu.
júcej konferencie tak, aby sa
kedykoľvek v jej priebehu, keď to bude
Ustanovuje sa v ňom aj ďal­
konala do jedného mesiaca.
potrebné, čo môže urobiť riadne len
šia kompetencia návrhovej
O konaní takejto konferencie
v prípade zodpovedného prístupu notárov
komisie, ktorá síce vyplýva
budú všetci notári upovedo­
pri opustení rokovania konferencie, a preto
z jej pôsobnosti, ale v praxi ju
mení elektronickou poštou
sa upravuje disciplinárna zodpovednosť za
zvyčajne vykonával predse­
v lehote do 5 dní.
porušenie aj tohto ustanovenia rokovacieho
dajúci konferencie, prípadne
Ak však nie je uznášania­
poriadku.
predsednícky stôl – návr­
schopná mimoriadna konfe­
>>
>>
24
ars notaria 1/12
Z pléna zasadnutia Konferencie notárov
hová komisia je tým orgánom, ktorý v prípade sporných
otázok, ktoré sa vyskytnú počas rokovania konferencie,
predloží konferencii návrh ďalšieho postupu.
Fungovanie mandátovej komisie
Precíznejšie sa upravuje aj fungovanie mandátovej ko­
misie. Z dôvodu lepšej komunikácie medzi jej členmi,
ako aj s notármi, ktorí opúšťajú rokovanie, pričom je
predpoklad, že sa na niektorom hlasovaní nezúčastnia,
mali by členovia zaujať miesta pri východe (východoch)
z rokovacej miestnosti.
Prejav k bodom programu
V rokovacom poriadku sa ďalej upravuje, že ak na konfe­
rencii požiada o slovo notár v súvislosti s prerokúvaným
bodom programu, slovo mu predsedajúci udelí. Slovo
udelí predsedajúci aj pozvanému hosťovi, ak o to požia­
da. Do rozpravy k jednotlivým bodom programu sa hlá­
sia účastníci konferencie zdvihnutím ruky. Predsedajúci
udeľuje slovo notárom v poradí, v akom sa prihlásili do
rozpravy, a po nich prípadne ostaným účastníkom kon­
ferencie (pozvaným hosťom) v poradí podľa rovnakého
princípu.
Aby sa udržal riadny priebeh konferencie, v rokovacom
poriadku sa upravilo, že slova sa môže ujať len ten,
komu ho predsedajúci udelí. Účastníci konferencie ne­
smú rušiť predsedajúceho ani iného vystupujúceho pri
prejave, ak mu bolo udelené slovo. Ak vystupujúci ne­
hovorí k prerokúvanej veci, ak vystupuje opakovane a vo
svojom vystúpení sa opakuje alebo jeho vystúpenie môže
spôsobiť neúmerné prieťahy v trvaní konferencie, môže
mu predsedajúci po predchádzajúcom upozornení odňať
slovo s tým, že na požiadanie vystupujúceho dá o svojom
návrhu hlasovať. Podobne môže predsedajúci neudeliť
slovo notárovi, ak sa notár hlási o slovo opakovane.
Predkladateľ materiálu alebo návrhu na uznesenie, kto­
rý ho prednesie priamo na konferencii, môže materiál
alebo návrh na uznesenie stiahnuť z rokovania do mo­
25
>> dianie v komore
mentu, keď konferencia nepristúpi k hlasovaniu o návr­
hu uznesenia. Tým sa umožňuje predkladateľovi stiah­
nuť materiál z rokovania v stanovenom čase, ak by videl
dôvod ďalej nerokovať o tomto materiáli alebo neprijať
k nemu príslušné uznesenie, vzhľadom na vývoj v roz­
prave k tomuto materiálu, a tým aj dôvod k zbytočným
prieťahom v trvaní konferencie.
Návrh uznesenia konferencie
Rokovací poriadok sa venuje osobitne aj príprave návrhu
uznesenia konferencie. Podľa týchto ustanovení sa ná­
vrh uznesenia konferencie pripravuje súčasne s mate­
riálom predkladaným konferencii a rozposiela sa spolu
s ním. V takýchto prípadoch teda neformuluje návrhy
uznesení návrhová komisia, ale pripraví ich predkladateľ
materiálu. Uznesenie konferencie sa formuluje stručne,
s menovitým určením nositeľa úlohy a s termínom jej
splnenia. Pri uznesení, ktoré obsahuje trvalé, dlhodobé,
alebo opakujúce sa úlohy, sa uvádza aj termín kontroly
plnenia uznesenia.
Uznesením konferencie možno uložiť úlohy prezídiu, po­
mocným orgánom prezídia, komisiám komory, notárom
a sekretariátu komory.
Osobitný dôraz dáva rokovací poriadok na samotný po­
stup prijímania uznesení konferencie, keď upravuje, že
návrh uznesenia predkladá konferencii návrhová komi­
sia, ktorá si môže vyhradiť nevyhnutný čas na jeho prí­
pravu. Vychádza pritom z návrhov uznesení, ak ich obsa­
hujú materiály predložené na konferenciu, a z návrhov
uznesení predkladaných notármi v rozprave, pričom tieto
návrhy musia mať písomnú formu. Ustanovením písom­
nej formy predkladania návrhov uznesenia sa má uľahčiť
práca návrhovej komisie, aby nemusela prácne formu­
lovať ústne predložený návrh notára predkladaný často
v opisnej podobe, pričom takto sformulovaný návrh na
uznesenia by nemusel korešpondovať s predstavou na­
vrhovateľa a samotné ďalšie vzájomné spresňovanie ná­
vrhu by viedlo len k zbytočným prieťahom v konferencii.
Návrhová komisia však môže vykonať aj jazykové úpravy
alebo legislatívno-technické spresnenia návrhu uznese­
nia, ktorý jej bol predložený, ak nemenia podstatu ná­
vrhu.
Upravený bol aj postup pri prijímaní pozmeňujúcich ale­
bo doplňujúcich návrhov uznesení. Ak návrhová komisia
predložila návrh uznesenia, predsedajúci vyzve prítom­
ných na prednesenie prípadných pozmeňujúcich alebo
doplňujúcich návrhov. V prípade, že takéto návrhy budú
prednesené, dá o nich hlasovať v poradí od naposledy
predneseného a napokon dá hlasovať o samotnom ná­
vrhu v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Ak
prijatý pozmeňujúci návrh vylučuje ďalšie návrhy, už sa
o nich nehlasuje. Ak ide o jednoduchý pozmeňovací ná­
vrh, ktorý môže návrhová komisia verne zachytiť do pí­
somnej podoby, navrhovateľ nemusí pozmeňovací návrh
predložiť v písomnej forme. Ak sa predkladateľ v návrhu
na uznesenie stotožní s pozmeňovacím alebo doplňova­
26
cím návrhom uznesenia, nie je potrebné o ňom osobitne
hlasovať.
Môže sa hlasovať len o takom návrhu uznesenia a k ta­
kému materiálu, ktorý písomne dostali všetci prítomní
notári minimálne pred začatím rokovania o príslušnom
bode, a o ktorom sa viedla rozprava.
Odstránila sa aj doterajšia nejednoznačná prax vychádza­
júca z rokovacieho poriadku, podľa ktorej sa návrh uzne­
senia predkladá ku každému prerokovanému materiálu,
pokiaľ si to jeho obsah vyžaduje, a to po jeho prerokovaní.
V návrhu na uznesenie sa zohľadní výsledok rozpravy.
V závere konferencie sa už nehlasuje o prijatých uznese­
niach, možno však s nimi oboznámiť prítomných.
Uznášaniaschopnosť konferencie
V rokovacom poriadku sa upravuje aj spôsob hlasova­
nia, potvrdzovania či preverovania uznášaniaschopnosti
konferencie. V prípade pochybnosti o uznášaniaschop­
nosti konferencie v rámci jednotlivých hlasovaní zo stra­
ny predsedajúceho alebo pochybností vyslovených kto­
rýmkoľvek notárom, predsedajúci zistí od mandátovej
komisie počet prítomných notárov pred príslušným hla­
sovaním. Úpravou sa má zabezpečiť, aby nedochádzalo
k nekontrolovanému zníženiu či zvýšeniu počtu prítom­
ných notárov počas samotného hlasovania v súvislosti
s nespochybniteľným potvrdením uznášaniaschopnosti
konferencie. Hlasovanie nesmie byť prerušené, počas
neho nesmie žiaden notár opustiť rokovaciu miestnosť,
ani do nej vstúpiť. Vchod do rokovacej miestnosti počas
rokovania zabezpečujú poverení zamestnanci sekreta­
riátu komory.
V rokovacom poriadku bolo prijaté verejné hlasovanie.
V prípade, že to v budúcnosti bude z technického hľadis­
ka jednoduchšie, umožňuje sa hlasovanie aj prostred­
níctvom technických prostriedkov. Ak sa na tom konfe­
rencia uznesie, použije sa tajné hlasovanie.
Kvórum potrebné na prijatie uznesenia je nadpolovičná
väčšina prítomných notárov.
Nanovo sa upravilo vyhotovenie zápisnice z rokovania
konferencie, čo by malo byť pri takomto rokovaní bežné,
ako aj jej obsahové náležitosti.
V závere rokovacieho poriadku sa upravilo aj organi­
začné a technické zabezpečenie konferencie, tak, že ho
zabezpečuje sekretariát komory s odkazom na podrob­
nejšiu úpravu v organizačnom a pracovnom poriadku
sekretariátu komory.
Na záver však treba zdôrazniť, že na to, aby bol priebeh
konferencie notárov efektívnejší, nestačí prijať zodpove­
dajúci rokovací poriadok, ale je nevyhnutné, aby boli no­
tári s týmto interným predpisom aj riadne oboznámení
a aby sa sa ním dôsledne riadili.
JUDr. Štefan Demian
člen legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR
a notár so sídlom v Brezne
ars notaria 1/12
Aktuality z niektorých medzinárodných
ciest posledného štvrťroku 2011
Notárska komora Slovenskej republiky prostredníctvom členov medzinárodnej komisie Prezídia
NK SR, ako aj zamestnancov NK SR poverených medzinárodnými aktivitami komory, stále aktívne
sleduje dianie v medzinárodnej oblasti. Svojím pôsobením a vystúpeniami na medzinárodných
fórach, zasadnutiach pracovných skupín, ale aj pri každodennej práci upozorňuje na otázky
riešené na národnej úrovni a problematiku notárskej činnosti. Účasť na zahraničných cestách je
nevyhnutnosťou vyplývajúcou z členstva NK SR v medzinárodných organizáciách (UINL, CNUE)
a z diplomatických povinností.
Zasadnutie Iniciatívy stredoeurópskych
notárstiev v Bosne a Hercegovine
Zo zahraničných ciest uplynulého obdobia považujem za
dôležité spomenúť mimoriadne zasadnutie Iniciatívy stre­
doeurópskych notárstiev, ktoré sa konalo dňa 8. 11. 2011
v Bosne a Hercegovine. Táto balkánska krajina sa uchá­
dza o členstvo v Hexagonále, ktorá bola založená aj ako
platforma odovzdávania informácií od notárstiev z kra­
jín, ktoré sú členmi Európskej únie, notárstvam krajín
mimo nej. V rámci rokovaní sa vymieňali poznatky týka­
júce sa vývoja notárstiev v jednotlivých krajinách. Roz­
hodne treba oceniť dôveru orgánov Európskej únie, a to
najmä Európskej komisie, v notárov Bosny a Hercegovi­
ny. Medzi odporúčania orgánov európskych inštitúcií pre
zákonodarcov, ktoré prispejú k splneniu podmienok prí­
stupových rokovaní, patrí aj rozšírenie právomocí notá­
rov o výhradné kompetencie v oblasti zápisov do pozem­
kových a obchodných registrov. Notárstvo tak zavádza
poriadok v krajine, plní svoju preventívnu funkciu a ne­
chýba mu pritom intenzívna podpora akademickej obce,
podnikateľov a priazeň občanov.
Zasadnutia prezidentov členských notárstiev
UINL a Generálnej rady UINL v Kolumbijskej
republike
Začiatkom decembra 2011 sa zástupcovia NK SR zú­
častnili zasadnutia prezidentov členských notárstiev
UINL a Generálnej rady UINL v meste Cartagena de In­
dias v Kolumbijskej republike. Poznatky z tohto stretnu­
tia nájdete v osobitnom článku tohto čísla časopisu.
Zasadnutie valného zhromaždenia CNUE v Bruseli
Následne sa konalo v Bruseli zasadnutie valného zhro­
maždenia CNUE, ktorému predchádzalo stretnutie He­
xagonály. Hexagonála sa zaoberala najmä témami, kto­
ré boli predmetom hlasovania na valnom zhromaždení
CNUE za účasti členským krajín. Bola medzi nimi výhra­
da štátneho občianstva pri prístupe do notárskeho po­
volania a pripravovaná smernica o uznávaní odborných
kvalifikácií. Na fóre CNUE vystúpila prezidentka Slovin­
ského notárstva, ktorá informovala o vývoji situácie po
parlamentných voľbách v Slovinsku. Uviedla, že strana,
ktorá je víťazom parlamentných volieb, prezentuje potre­
bu a prínos notárstva pre občanov a podnikateľov v rám­
ci preventívnej spravodlivosti, ako aj odbremeňovania
štátu. Dodala, že pravdepodobne však vytvorí koalíciu so
stranou, ktorá tento smer neprezentuje. Predsedníctvo
Hexagonály dalo prísľub zaslať argumentačný list vy­
svetľujúci nezanedbateľnú úlohu notárstva v krajine. Na
zasadnutí Hexagonály odovzdal prezident Rakúskej no­
társkej komory predsedníctvo Hexagonály na rok 2012
Českej republike.
Podobnými témami sa zaoberalo aj valné zhromaždenie
CNUE konané 9. 12. 2011 aj za účasti zástupcov Prezídia
NK SR. Nosnou témou bola najmä pripravovaná smer­
nica o uznávaní odborných kvalifikácií, to znamená, či
notári majú byť súčasťou právnej úpravy v tejto smer­
nici, alebo majú z nej byť vylúčení. Pre právny poriadok
Slovenskej republiky by to znamenalo možnosť vstupu
cudzích notárov do nášho stavu a recipročne aj možnosť
našich notárov pôsobiť v cudzine. Európski notári upred­
nostňujú úplné vyňatie z pôsobnosti smernice, čo vyža­
duje aj záujem jednotlivých členských štátov. Svoj postoj
budú prezentovať pri hlasovaní zástupcovia národných
ministerstiev.
Rozmanitosť, značný rozsah ako aj náročnosť medziná­
rodnej činnosti NK SR nedáva možnosti uvádzať na tomto
fóre detailne celú aktivitu NK SR v medzinárodnej oblasti.
Rozhodne treba povedať, že táto oblasť vyžaduje mimo­
riadnu znalosť problematiky, dlhú prípravu a absolútnu
sústredenosť. Aj malá zmena na úrovni legislatívy Európ­
skej únie môže mať značný dosah na národné notárstva.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
a notár so sídlom v Nových Zámkoch
27
>> dianie v komore
Spojené zasadnutie Prezidentov členských
notárstiev a Generálnej rady UINL
v kolumbijskom Cartagena de Indias
a prvý Kongres Kolumbijského notárstva
V dňoch 2. až 4. decembra 2011 sa delegácia Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len
komora) v zložení JUDr. Karol Kovács, prezident komory, a JUDr. Magdaléna Valušová, členka
Generálnej rady UINL, zúčastnila zasadnutia prezidentov členských notárstiev UINL a Generálnej
rady UINL, ktoré sa konalo v prímorskom meste Cartagena de Indias v Kolumbijskej republike.
Prvýkrát v histórii sa toto zasadnutie uskutočnilo ako spojené zasadnutie oboch orgánov UINL.
Zúčastnili sa ho delegácie z 51 členských krajín UINL a prebiehalo pod predsedníctvom prezidenta
UINL Dr. Jeana-Paula Decorpsa.
Zasadnutie prebiehalo v atmosfére, keď na vývoj notár­
stva pôsobia zmeny vyplývajúce z globálneho vývoja vo
svetovej ekonomike. Notárska profesia sa v členských
štátoch UINL zásadne organizuje na rovnakých princí­
poch, na druhej strane je však zrejmé, že kompetencie
udelené jednotlivým notárstvam sa medzi rôznymi konti­
nentmi a krajinami výrazne líšia. Notárstvo je naviazané
na právnu históriu daného štátu, je jej výsledkom, pred­
stavuje živý organizmus, ktorý je nútený prispôsobovať
sa vývoju občianskej spoločnosti. Keby to tak nebolo,
došlo by k zníženiu jeho významu a neskôr aj k jeho zá­
niku. Za posledné roky ovplyvňovali notárstva členských
štátov tieto témy:
 nové technológie,
 rodinné a dedičské právo,
 obchodné právo a právo obchodných spoločností,
 právo v oblasti prevodu nehnuteľností,
 preventívna spravodlivosť.
V poslednom čase sa na notárstve šíri pesimistická ná­
lada, z hľadiska porovnania vývoja notárskych kompe­
tencií je však zrejmé, že pole pôsobnosti pre notárstvo
do budúcnosti zostáva široké. Je pritom potrebné napl­
niť niekoľko podmienok.
Notárstvo nebude existovať, ak nebude spoločensky
prospešné. Vyhradené kompetencie nesmú znamenať
privilégium, ale skôr musia byť zaslúžené. Notárov je
potrebné vzdelávať, notár musí byť citlivý k potrebám ve­
rejnosti, musí byť k dispozícii a mať primerané postoje
k spoločnosti, v ktorej žije a pracuje.
Notárstvo má byť vo svojej funkcii uznávané a rešpekto­
vané jednak zo strany občanov, jednak zo strany verejnej
moci. Nie je potrebné sa obávať evolúcie v spoločnosti
a stavať sa proti zmenám príliš konzervatívne a zdržanli­
vo. Lepšie je sa evolúcii prispôsobiť, než sa len jej musieť
podrobiť.
Na základe týchto úvah a filozofických východísk prebie­
halo samotné rokovanie zasadnutia.
JUDr. Magdaléna Valušová, notárka so sídlom v Rimavskej
Sobote a JUDr. Karol Kovács, prezident NK SR
28
JUDr. Karol Kovács
prezident NK SR
ars notaria 1/12
Správy zo zasadnutia
Spojené zasadnutie – Valné zhromaždenie členských no­
társtiev – I. riadne zasadnutie v legislatúre 2011 – 2013
a Generálnej rady UINL – II. riadne zasadnutie v legis­
latúre 2011 – 2013 sa začalo spoločne s prvým kongre­
som kolumbijských notárov za prítomnosti najvyšších
štátnych predstaviteľov, ako aj prezidenta kolumbijskej
notárskej komory Dr. Álvara Rojasa Charryho. Súčasťou
bola spomienka a vzdanie pocty pamiatke úmrtia čest­
ného prezidenta UINL Juana Valleta de Goytisolo a vice­
prezidenta UINL pre Európu Rafaela Gomeza-Ferreru
Sapiňu, ktorého nástupcom bol zvolený jeho dlhoročný
kolega a spolupracovník Ernesto Tarragón Albella zo
Španielska.
V rámci spojeného zasadnutia odzneli správy predsed­
níctva a informácie o aktivitách prezidenta UINL, o pri­
jatých rozhodnutiach riadiacej rady zo stretnutí vo Var­
šave, Jakarte a Cartagene, ako aj o situácii v členských
notárstvach UINL. Správy a činnosti pracovných skupín
podali jednotliví predsedovia: nadobúdacie tituly (Abdo­
ulaye Harissou), notárska sieť a notárske listiny (Franco
Salerno-Cardillo), partnerstvo s medzinárodnými inšti­
túciami (Stéphane Zecevic) a správy o činnosti inter­
kontinentálnych komisií ich predsedovia: Stály úrad pre
medzinárodnú komunikáciu (Léon Hirsch), Komisia pre
medzinárodnú notársku spoluprácu (Michel Merlotti),
Konzultačná komisia (Giancarlo Laurini), Komisia témy
a kongresy (Jean-Céléstin Zouré), Komisia pre notárske
sociálne zabezpečenie (Manfred Bengel), Komisia pre
notársku deontológiu (Juan Ignacio Gomeza Villa), Ko­
misia pre ľudské práva (Nathalie Andrier) a zástupcovia
UINL v medzinárodných organizáciách.
V rámci odbornej časti spojeného zasadnutia sa prijali
všeobecné závery a odporúčania, ktoré boli aj schválené:
1.Interná téma 2011 – Vývoj notárskych kompetencií
podľa prezentácie Pierra Becquého, hlavného koordi­
nátora prác.
2. Aktuálna téma 2011 – Verejný činiteľ a postavenie no­
tára podľa prezentácie Pedra Carrióna Garcíu de Pa­
rada, hlavného koordinátora prác.
V rámci rozhodovacej činnosti bolo zrušené členstvo
notárstva v Louisiane v UINL, a to z dôvodu neplnenia
povinností riadneho člena podľa návrhu Riadiacej rady
a jej rezolúcií z Paríža a Varšavy. Bola posúdená aj žia­
dosť o prijatie mongolského notárstva do UINL, podľa
správy CCNI, definitívneho stanoviska Riadiacej rady,
stanovenie ročného poplatku na základe návrhu Riadia­
cej rady, pokladníka a prezidenta CCNI a bol daný sú­
hlas na spoluprácu medzi Ministerstvom spravodlivosti,
Mongolským notárstvom a UINL pri vzdelávaní notárov
v Mongolsku.
Financovanie aktivít UINL sa odvíjalo v troch polohách
– ako vnútorné financovanie bolo prijaté pomerné zvý­
šenie príspevkov na rok 2012 podľa súhrnu za rok 2010
a podaných správ: pokladníka (Bernhard Burkard), Rady
pre finančný dohľad s následným schválením ročného
účtov­níctva a správy Rady pre finančných dohľad, stavu
účtov v roku 2011, ako osobitné vnútorné financovanie,
čo znamená hľadanie dodatočných zdrojov na nové pro­
jekty*. Nadobúdacie tituly – medzinárodné konferencie
v Afrike v roku 2012 – svetová konferencia o nadobúda­
cích tituloch, ktorá bude prebiehať v Ouagadougou (Bur­
kina Faso) v dňoch 25. – 26. 1. 2012 a v Amerike v roku
2013, *Letná univerzita svetového notárstva v rokoch
2012/2013, pričom je potrebné hlavne zabezpečiť exter­
né financovanie prostredníctvom sponzorov (spoločnos­
ti, banky, medzinárodné organizácie, nadácie). Ročné
členské príspevky na rok 2012 boli primerane zvýšené
v každom členskom štáte v rozsahu asi o 15 %, pre nie­
ktoré aj viac podľa návrhu a správy pokladníka, ako aj
rozpočet 2012.
>>Súbežne so spoločným zasadnutím prezidentov členských
notárstiev a Generálnej rady UINL sa v meste Cartagena
de Indias konal aj kongres Kolumbijskej notárskej komory
(Union Colegiada del Notariádo Colombiano – UCNC).
Prezident UCNC Dr. Álvaro Rojas Charry dňa 1. 12. 2011
vyznamenal prezidentov notárskych komôr a čelných
predstaviteľov UINL Radom kríža Kolumbijskej republiky
za notárske zásluhy. Vyznamenanie dostal aj JUDr. Karol
Kovács, prezident Notárskej komory Slovenskej republiky.
Toto vyznamenanie sa uďeluje za osobné, odborné, morálne
a etické kvality osobnostiam, ktoré časť svojho života zasvätili
neúnavnej práci v notárskej profesii a ktoré toto poslanie
plnia riadnym a čestným spôsobom tak, že sú príkladom pre
ostatných.
29
>> aktuálne z NK SR
O XXVII. Medzinárodnom kongrese notárstva podrobne
informoval prostredníctvom prezentácie prezident peru­
ánskeho notárstva. XXVIII. Medzinárodný kongres UINL
sa bude konať od 10. do 12. októbra 2013 v Lime v Peru
a Generálna rada prijala tieto témy:
1. téma: Úvahy notárstva o rodinnom a dedičskom
práve vo svetle nových spoločenských vzťahov.
2. téma: Právna istota na trhu s nehnuteľnosťami –
potreba regulačných nástrojov.
Prezident UINL Jean Paul Decorps, notár vo francúz­
skom Marseille vo svojom záverečnom prejave vyjadril
nádej, že v krízovej situácii, v ktorej sa nachádza aj no­
társtvo a UINL, podajú pomocnú ruku všetci notári zdru­
žení v tejto nadnárodnej organizácii aj tým, že budú viac
ako inokedy podporovať jej činnosť a osobne prispejú
k plneniu základných funkcií notárstva vo svete.
JUDr. Magdaléna Valušová
notárka so sídlom v Rimavskej Sobote
Výber medzinárodných koordinátorov prebehol podľa
čl. III. interného poriadku kongresu, pričom hlavným
koor­
dinátorom v rámci 1. témy je Pascal Chassaing
z Francúzska a 2. tému koordinuje Fernando Trueba
Buenfil z Mexika.
Zároveň prebehla voľba prezidenta kongresu, ktorým bol
na návrh peruánskeho notárstva menovaný Francisco
Javier Villavicencio Cardenas.
Boli prijaté aj dodatočné kandidatúry na legislatívne ob­
dobie 2011 – 2013, novým predsedom Komisie pre zále­
žitosti Ázie (CAAs) sa pre rok 2012 stal Adrian Djuaini,
prezident notárstva Indonézie a na základe uvoľnených
postov boli schválení aj noví členovia Generálnej rady.
Informácie
o výberových konaniach,
vzdelávaní v komore
a o vymenovaných notároch (rok 2012)
22. – 24. 2. 2012
15. 3. 2012 22. – 23. 3. 2012
23. – 25. 4. 2012
26. – 27. 4. 2012 10. – 11. 5. 2012 Základný kurz pre notárskych koncipientov, NK SR
Školenie notárov, Košice
Konferencia notárov, Bratislava
Zdokonaľovací kurz pre notárskych koncipientov, NK SR
Výberové konanie na voľné notárske miesta, NK SR
Notárske skúšky, NK SR
V zmysle § 4 Skúšobného poriadku NK SR: Vzdelávacia komisia má právo zrušiť termín konania kurzu a vyhlásiť ná­
hradný termín najmä v prípade, ak sa na kurz prihlási menej ako desať koncipientov, o čom informuje prihlásených
koncipientov najmenej dva týždne pred termínom kurzu, a to zverejnením na webovej stránke komory www.notar.sk.
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 3. januára 2012 vymenovala s účinnosťou od 17. januára 2012
JUDr. Vladimíru Muškovú za notárku do sídla vo Veľkých Kapušanoch v obvode Okresného súdu Michalovce.
Srdečne blahoželáme.
Zmeny v orgánoch Notárskej komory SR
JUDr. Magdaléna Valušová, notárka so sídlom v Rimavskej Sobote, členka Vzdelávacej komisie NK SR,
sa dňa 22. 2. 2012 vzdala členstva vo Vzdelávacej komisii NK SR. Náhradníčkou na základe výsledkov volieb
z Konferencie notárov, ktorá sa uskutočnila 4. – 5. 2. 2011, je JUDr. Iveta Vašková, notárka so sídlom v Trnave.
30
ars notaria 1/12
>> DÁVAME DO POZORNOSTI
Vlastné dôchodkové
zabezpečenie notárov
– realita alebo fikcia?
V časopise Ad Notam 4/2011, ktorý vydáva Notárska komora ČR, bol publikovaný článok
s uvedeným názvom, ktorého autorom je JUDr. Martin Krčma, notár v Prahe. Autor sa v ňom
zameral na opis systému dôchodkového zabezpečenia notárov v Rakúsku a Taliansku. Ide naozaj
o zaujímavé porovnanie toho, ako si títo naši kolegovia zabezpečujú svoj odchod do dôchodku
a akým spôsobom si naň sporia z pohľadu vzájomnej solidárnosti a sociálneho cítenia. Autor
v ňom zároveň nabáda na zamyslenie nad tým, že české notárstvo čaká v nasledujúcich rokoch
veľká generačná zmena, ktorá prinesie so sebou nutnosť riešenia aj týchto problémov, s čím je
spojená aj agenda týkajúca sa ukončenia vlastnej notárskej činnosti.
Autor v ňom píše:
„Napojenie notárov na štátny dôchodkový systém dáva
finančnú predstavu celkom jasnú, ale nie práve optimis­
tickú. Iste si každý z nás v priebehu rokov vytvoril neja­
ké úspory. Sú ale dostatočné? A čo to ostatné? Máme
predsa vybudované fungujúce kancelárie, kvalifikovaný
personál, materiálne a technické vybavenie kancelárií
a na to všetko nadväzujúcu vernú klientelu. To všetko po
našom odchode do dôchodku musíme jednoducho zru­
šiť. Alebo máme ešte nejakú inú možnosť?
Rakúski notári nie sú napojení na štátny dôchodkový
systém, čo znamená, že nepoberajú štátny dôchodok,
ale majú vlastné sociálne poistenie. Toto dôchodkové
poiste­nie je financované výlučne z príspevkov notárov
a notárskych kandidátov. Každý aktívny notár, kandidát
a substitút naň prispieva čiastkou vo výške 15 % ročného
hrubého príjmu.
Na dôchodkové zabezpečenie odvádza taliansky notár
mesačne 20 % zo základnej tarify notárskej odmeny, a to
v prospech Notárskej pokladne. Bez ohľadu na to, koľko
ktorý notár zaplatil počas svojej praxe do dôchodkové­
ho systému, dostáva každý rovnaké odstupné a rovnakú
výšku mesačného doživotného dôchodku.
Čo treba označiť za paradox talianskej právnej úpravy,
je skutočnosť, že popri vlastnom dôchodkovom systéme
prispievajú notári aj do systému štátneho. Z neho však
žiadne dôchodky nedostávajú!!!“
Toľko z článku uvedeného autora. Téma, myslím si, na­
najvýš aktuálna aj v našom notárstve, ktoré je dnes ako­
by jednou veľkou notárskou loďou, pričom jednotliví no­
tári sú členmi jej posádky, a len spravodlivým a sociálne
zabezpečeným fungovaním existencie jej členov dokáže
táto loď preplávať všetky búrky. Určité možnosti zmien
v tomto smere do budúcna načrtol už terajší prezident
NK SR JUDr. Karol Kovács vo svojom príspevku s ná­
zvom Korporativizmus a notárstvo uverejnenom v čísle
3/2010 časopisu Ars notaria.
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
notár so sídlom v Gelnici
31
>> O NÁS
Vydavateľstvo JAGA GROUP, s. r. o., je zamerané primárne na vydávanie
odborných a populárno-náučných publikácií a časopisov z oblasti
stavebníctva a architektúry. Medzi odborníkmi je JAGA GROUP vnímané
ako sofistikované, seriózne vydavateľstvo s úsilím sprístupniť stavebnú
odbornú literatúru a technické informácie.
Od svojho vzniku v roku 1993 si vybudovalo pevnú pozíciu na trhu a stalo sa
najväčším vydavateľstvom literatúry z tejto oblasti na Slovensku a jedným
z najväčších v Českej republike. Knihy vydavateľstva JAGA sú nositeľmi
mnohých ocenení, napríklad veľtrhov CONECO, Racioenergia či FOR ARCH.
Viaceré odborné časopisy vydateľstva sú recenzovanými periodikami
prinášajúcimi informácie pre danú cieľovú skupinu, napríklad TZB
Haustechnik, ASB – architektúra, stavebníctvo, biznis, Správa budov či
Stavebné materiály.
Od roku 2005 sa v portfóliu produktov vydavateľstva objavuje prvý
internetový magazín – denne aktualizovaný portál o bývaní www.mojdom.sk.
V roku 2006 k nemu pribudol portál www.asb.sk určený profesionálom
z oblasti stavebníctva a v roku 2009 portál o svojpomocnom vylepšovaní
príbytkov a okolia domov www.urobsisam.sk.
>> PRODUKTY NA KĽÚČ
Okrem prípravy interných médií má JAGA dlhoročnú prax v príprave
produktov na kľúč. Úspešne realizuje a vydáva zborníky, firemné časopisy,
knihy, cenníky, katalógy, informačné brožúry, letáky a mnohé ďalšie.
Produkty na kľúč sú často najlepším spôsobom prezentácie spoločnosti
a komunikácie s externým a interným prostredím.
Dôležitú skupinu portfólia vydavateľstva tvorí už spomínaná odborná
literatúra, ktorá zahŕňa nielen publikácie a časopisy vydávané pod hlavičkou
JAGA, ale aj knihy a časopisy vydávané pre odborné inštitúcie. Takými sú
napríklad Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská komora
stavebných inžinierov či Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Medzi
najnovšie prírastky do tejto skupiny patrí Notárska komora Slovenskej
republiky, pre ktorú vydavateľstvo pripravuje výrobu časopisu ARS NOTARIA.
B2C
B2B
www.urobsisam.sk
www.mojdom.sk
www.eko-byvanie.sk
www.projektyRD.sk
www.asb.sk
www.stavebne-materialy.sk www.tzb-haustechnik.sk www.sprava-budov.sk
www.inzinierskestavby.sk
JAGA GROUP, s.r.o. • Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava • P. O. BOX 61, 810 05 Bratislava 15
Kancelária: Lamačská cesta 45, Bratislava, tel.: +421 2 50 200 200, fax: +421 2 50 200 210 • [email protected] • www.jaga.sk, www.svetknih.sk
Download

acrobat - Notárska komora Slovenskej republiky