Phytopedon (Bratislava), Vol. 11, 2012/2, p. 6–18.
JOZEF KOLLÁR1, HUBERT ŽARNOVIČAN2, NIKOLA MINÁRIKOVÁ3, JURAJ BALKOVIČ3
1
Ústav krajinnej ekológie SAV, Štefánikova 3, P.O. Box 254, Bratislava 81 499, Slovenská republika, e-mail:
j.kollá[email protected]
2
Katedra krajinnej ekológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava,
Slovenská republika, e-mail: [email protected]
3
Katedra pedológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava,
Slovenská republika, e-mail: [email protected], [email protected]
JELŠINY PODZVÄZU ALNENION GLUTINOSO-INCANAE OBERD. 1953 V MALÝCH
KARPATOCH
Abstract
Kollár, J., Žarnovičan, H., Mináriková N., Balkovič, J., 2012: Black alder forests of the Alnenion glutinosoincanae Oberd. 1953 suballiance in the Malé Karpaty Mts. Phytopedon (Bratislava), Vol. 11, 2012/2, p. 6–18.
In this contribution we offer phytocoenological and soil-ecological characteristics of the black alder forests
(Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953 suballiance) in the Malé Karpaty Mts. It is based on the 27
phytocoenological relevés sampled in 2008–2012. We have distinguished following 5 vegetation types, which are
differed especially by hydrological and soil conditions: i) Carici remotae-Fraxinetum, ii) Stellario-Alnetum
crepidetosum, iii) SA chrysosplenietosum, iv) SA typicum and v) SA allietosum ursini. Such classification moreless complies with earlier data (NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTNÁ 1970), however, we distinguished two additional
syntaxa (crepidetosum and typicum subassociations). Moreover, compared to those data, some allochthonous
species including the invasive ones seem to spread in the almost all stands during the last decades, especially
Parietaria officinalis, Impatiens parviflora and rarely even I. glandulifera, Solidago canadensis and Fallopia
japonica.
Key words: Malé Karpaty Mts., Alnenion glutinoso-incanae, phytocoenology
ÚVOD
Prehľad študovanej problematiky
Predložený príspevok sa zaoberá fytocenologickou a pôdno-ekologickou charakteristikou prípotočných jelšín podzväzu Alnenion glutinosoincanae Oberd. 1953 v Malých Karpatoch. Takúto
charakteristiku v rámci spracovania celej lesnej
vegetácia pohoria v minulosti podala najmä
NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTNÁ (1970). Keďže sú však
tieto údaje už pomerne staré, považujeme za užitočné túto problematiku opätovne spracovať. Nezamerali sme sa však len na reprezentatívne porasty, ale snažili sme sa zachytiť čo najširšiu
variabilitu a poukázať tak na celkový súčasný stav
danej vegetácie.
Jelšové lesy podzväzu Alnenion glutinosoincanae sú fytocenologicky opísané z viacerých
regiónov Slovenska. Prípotočné jelšiny východnej
časti Slovenského Rudohoria spracoval ŠOMŠÁK
(1961), pričom ich klasifikoval ako asociáciu
Aegopodio-Alnetum Šomšák 1961. Tento názov sa
v súčasnosti chápe ako synonymum asociácie
Stellario-Alnetum glutinosae Lohm. 1957 (MUCINA
et MAGLOCKÝ 1985). Okrem toho tu charakterizuje
aj porasty asociácie Carici remotae-Fraxinetum
Koch ex Faber 1936. Výskyt jelšín asociácie
Stellario-Alnetum glutinosae Lohmeyer 1957 udáva
zo severnej časti Bielych Karpát a strednej časti
6
Strážovskkých vrchov FAJMONOVÁ (1991).
(
Jelšináám
Cerovej vrchoviny sa venoval BALÁZS (1996),
ktorý ichh klasifikovall ako asociááciu AegopoddioAlnetum glutinosae. Prípotočné
P
jelšové lužné leesy
Borskej nížiny
n
spracoovali KOLLÁR
R et al. (200
09),
kde v rám
mci podzväzuu Alnenion gllutinoso-incannae
charakterrizovali porrasty asociáácie StellarrioAlnetum glutinosae.
g
Poorasty rovnom
mennej asociáccie
udáva z východnej časti
č
Myjavskkej pahorkatiiny
ŽARNOVIIČAN (2008), z alúvia pootoka Bojniannka
(Považskký Inovec) BABICOVÁ
A
(2008), z Muránskkej
planiny HRIVNÁK et all. (2009), z juužnej časti streedného Slovenska (Novoohrad) SLEZÁ
ÁK et al. (2011),
z okolia Starej Myjavvy ŽARNOVIČ
ČAN et LABUD
DA
(2011) a z južnej častii Bielych Karrpát KOLLÁR et
al. (20111a). Vzhľadoom na zamerranie príspevvku
neuvádzaame práce venované
v
asoociácii Alnetuum
incanae.
Charakteeristika študovvanej oblasti
Podľaa geomorfoloogického člennenia Slovensska
sa Malé Karpaty
K
členiaa sa na štyri jeednotky: Devvínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Breezovské Karpaaty
a Čachticcké Karpaty (MAZÚR et LUKNIŠ 1986).
Predstavuujú najzápadnnejšie jadrové pohorie karppatského obblúka, tiahnuce sa severovýýchodno-juhozzápadným smerom
s
v dĺžkke cca 100 km
m, od Bratislaavy
po Nové Mesto nad Váhom (LUKNIIŠ 1972). Najvvyšším boddom pohoria je vrch Zárubby s nadmorskkou
výškou 768
7 m. Neogéénna depresiaa medzi Jablonicou a Trsstínom delí malé
m
Karpaty na rozsiahlejšiu
juhozápaddnú časť, buudovanú najm
mä kryštalickýým
jadrom, lemovaným
m mezozoicckým obaloom
a severovvýchodnú časť, budovanúú mezozoikoom
chočskéhho a nedzovskkého príkrovuu (FUSÁN 1972).
Seeverozápadná časť pohoriaa patrí k pov
vodiu Moraavy, severná k povodiu Váhhu a juhových
hodná časť
k povodiu Dunnaja. Ročné prrietoky vybran
ných vodný
ých tokov Malých Karpát sú uvedené v tabuľke
(taab. 1).
Ta
abuľka 1. Prriemerné roččné prietoky [m3.s–1]
vy
ybraných tokkov Malých Karpát v rok
ku 2010
(Z
Zdroj: SHMÚ 2011).
Priem
merný
prietokk [m3.s–1]
Vydrica
Spariská
0,119
Bllatná
Pezinok
0,3
386
Vištucký potokk Modra
0,,12
Kuchyňa
Malina
M
0,144
Borinka
0,5
Sttupávka
563
Píla
Gidra
0,5
555
Horné Oreššany
Paarná
0,7
793
Jaablonka
Čachtice
1,7
757
Vodný
Vo
tok
Stanica
Najnižšie polohy
p
Malýchh Karpát zaraďujeme
do
o teplej, vyššiie do mierne teplej klimatiickej oblasti. V najnižšších poloháchh sa priemern
ný ročný
úh
hrn zrážok pohybuje od 600 do 700 mm, so
vzzrastajúcou nadmorskou
n
vvýškou zrážky
y pribúdaajú a dosahuj
ujú 800 mm (LAPIN et. al
a 2002).
V južnej poloviici skúmanéhoo územia výraazne prevlládajú kambizzeme modálnee kyslé s rôzn
nou hĺbko
ou,
mocnossťou
jednootlivých
ho
orizontov
a rozličným
r
obbsahom skelettu. Smerom na
n sever
do
ominujú rendzziny a kambizzeme rendzino
ové spolu
s luvizemami
l
(Š
ŠÁLY et ŠURIN
NA 2002). Pôd
dy alúvií
sú
ú charakterizovvané v časti s výsledkami.
Obrázok 1. Lokalizácia
L
fyttocenologický
ých zápisov.
7
METODIIKA
Terénnne práce sa vykonali
v
v rokkoch 2008–20112.
Pri fytoccenologickom výskume rasstlinných spoločenstiev a pri syntetickom spracovaaní boli použžité
metódy zurišsko-monntpellierskej školy (BRAU
UNBLANQUEET 1964). Pri odhaade početnoosti
a pokryvnnosti bola použitá pôvvodná 7-člennná
Braun-Bllanquetova stuupnica. Nomeenklatúra názvvov
vyšších rastlín je upravvená podľa MARHOLDA et al.
(1998) s výnimkou taxxónov, ktoré sú
s určené iba na
úrovni súúborných druuhov (označenných ako aggg.).
Z týchto druhov je Gllechoma hedeeracea agg. prevažne G. hirsuta a Gaaleobdolon luteum agg. je vo
p
G. montanum.
m
Náázvy syntaxónnov
väčšine prípadov
sú uvádzaané v súlade s prácou JARO
OLÍMEK ET ŠIB
BÍK
(2008).Prriestorová lokkalizácia zápiisov je uvedeená
v geograffickom súradnnicovom systééme WGS 84 vo
formáte stupne,
s
minútyy, sekundy.
Fytoccenologické záápisy boli uloožené v databbázovom programe
p
TUR
RBO(VEG) (H
( ENNEKENS et
SCHAMIN
NÉE 2001). Na
a vytvorenie taabuľky bol pooužitý proggram JUICE (T
( ICHÝ 2002)). Na vykonannie
mnohorozzmernej anallýzy bola pooužitá detrenddovaná korrešpondenčná analýza (DC
CA) v prostreedí
programuu R 2.8.1 (ww
ww.R-project..org) s využittím
balíka VE
EGAN (OKSA
ANEN et al. 20
008). Početnoosti
druhov boli
b
transform
mované pomoccou mocninovvej
funkcie. Do výslednného ordinačnného diagram
mu
DCA booli pomocou lineárnej reggresie vyneseené
vektory ekologických
e
faktorov. Veektory vyjadruujú
smer stúppajúcej hodnooty daného ekkologického faaktora v priestore ordinaačného diagraamu a pomáhaajú
pri interppretácii ordinnačných osí. Dĺžka vektoora
vyjadrujee jeho štatistiickú významnnosť, pričom
m v
diagramee sú štatistickyy významné faaktory rozlíšenné.
Na ich výpočet
v
boli použité neváážené priemerrné
hodnoty Ellenbergovýých indikačnýých hodnôt pre
p
zápisy (E
ELLENBERG et
e al. 1992), vyhodnotenéé v
programee JUICE (TICH
HÝ 2002).
VÝSLED
DKY
Na zááklade 27 fyttocenologickýých zápisov sm
me
vyčlenili 5 ekologickýých skupín, kttoré však nie sú
všetky ostro
o
vyhranené a často do
d seba plynuule
prechádzaajú, resp. majjú širokú variiabilitu. Priestorovú lokaalizáciu údajoov znázorňuje obr. 1. Určuj
ujúcim faktoorom sú predoovšetkým vlhkkostné a svetellné
pomery, ako aj obsahh prístupnýchh živín (obr. 2),
ktoré sú premietnuté do pôdnych pomerov. Prrvý
z dvoch najvlhších typov je spätý s glejmi
až čierniccami s rôzne hrubým hum
molitovým hoorizontom, ktoré sa vyviinuli na pram
meniskách či zaz
zemnenýcch korytách. Druhý sa viaže na nízko pop
ložené brrehy, kde sa vplyvom vysokej podzemnnej
vody vyvvinuli gleje modálne.
m
Dvaa typy relatívvne
najsuchom
milnejších a slabo
s
odlíšenýých porastov sa
viažu naa fluvizeme modálne
m
vyviinuté na vyššie
položenýých brehoch. Prechodné, nevýrazne
n
dife-
8
reencované skuppiny porastovv sa viažu naa gleje až
flu
uvizeme glejoové. Jednotlivéé skupiny porrastov sme
zaaradili do nasledujúcich jedn
dnotiek:
1. asociácia C
Carici remotaee-Fraxinetum Koch ex
F
Faber
1926
2. asociácia Stellario-Alnet
S
tum glutinosa
ae Lohm.
1957
2. 1. subas. Stellario-A
Alnetum crep
pidetosum
(Mikyška 11943) Lohm. 1957
1
2. 2. subas. Stellario-Alnet
S
tum chrysospllenietosum
N
Neuhäuslová-N
Novotná 1970
0
2. 3. subas. Sttellario-Alnetuum typicum
2. 4. subas. Stellario-Alneetum allietosu
um ursini
Neuhäuslováá-Novotná 197
70
povedá náTakáto klasifikácia z veľkkej časti zodp
zo
orom NEUHÄU
USLOVEJ-NOV
VOTNEJ (1970)). Výnimko
ou je subasociácia crepiddetosum, ktorú
ú autorka
z územia
ú
Malýých Karpát neeuvádza a sub
basociácia
typ
picum, ktorrá sa ale čiastočne prekrýva
s autorkiným
a
p
ponímaním
typpického variaantu subaso
ociácie chrysoosplenietosum
m. Charakteristika jedno
otlivých typovv je uvedená v nasledujúcej časti.
Obrázok 2. Ordinačný
O
diaagram DCA podzväzu
Allnenion glutinnoso-incanae v Malých Karpatoch,
K
do
o ktorého súú zobrazené vektory vy
yjadrujúce
Elllenbergove inndikačné hoddnoty. Vysvetllivky: 1 –
Sttellario-Alnetuum crepidetossum, 2 – SA
A chrysospllenietosum, 3 – SA typicuum, 4 – SA allietosum
a
urrsini, 5 – Caarici remotaee-Fraxinetum. Faktory:
LIIGHT – sveetlo, MOIST – vlhkosť, NUTR –
živiny, REACT
T – pôdna reeakcia, TEM – teplota,
CO
ONT – kontinentalita. Tm
mavo sú vyznaačené štatissticky význam
mné faktory. Hodnoty eigeenvalue –
DCA1: 0,3493, DCA2: 0,24224.
1. asociácia Carici
C
remotae-Fraxinetum
m Koch ex
Fa
aber 1926 (tabb. 2, zápisy 1––3)
Sttanovištné pom
mery:
Po
orasty tejto asociácie sa v typickej pod
dobe viažu
prredovšetkým na
n lesné pram
meniská prípad
dne bývalé
zazemnené korytá. Často sú to preto len malé izolované fragmenty, ktoré nie sú vhodné na fytocenologické snímkovanie, z čoho pramení aj malý
počet vyhotovených zápisov. Pôdnym typom je glej
až čiernica s rôzne hlbokým humolitovým horizontom. MINÁRIKOVÁ (2011) udáva pre takúto
čiernicu v humusovom horizonte hodnotu pH (H2O)
5,8 a pH (KCl) 5,4, obsah humusu 16,9 % a stupeň
nasýtenosti sorpčného komplexu 86 %.
Floristické zloženie:
V stromovom poschodí výrazne dominuje Alnus
glutinosa, ďalšie druhy stromov sú len primiešané.
Poschodie krov je väčšinou vyvinuté slabo (do cca
5 %). V bylinnom poschodí je typické vysoké zastúpenie viacerých hygrofytov, ktoré takéto porasty
odlišujú od asociácie Stellario-Alnetum. Najnápadnejšie je vysoké zastúpenie Cardamine amara.
Dôležitým znakom je tiež nižšie zastúpenie mezofilnejších druhov. Takéto porasty dobre ilustrujú
nasledujúce dva fytocenologické zápisy:
Zápis č. 21, dátum: 05. 07. 2011, plocha zápisu: 300 m2,
pokryvnosť E3: 75 %, E2: 5 %, E1: 75 %, výška E3: 28 m,
Vydrica, 170542.50 v. d., 481216.20 s. š., glej močiarový, J. Kollár. J. Balkovič
E3: Alnus glutinosa 4, Acer pseudoplatanus 1, Ulmus
laevis +
E2: Acer pseudoplatanus 1, Sambucus nigra +, Ulmus
laevis +, Euonymus europaeus +
E1: Impatiens noli-tangere 2, Cardamine amara 2, Impatiens glandulifera 2, Filipendula ulmaria 1, Carex remota
1, Veronica beccabunga 1, Circaea lutetiana 1, Dryopteris dilatata 1, Chrysosplenium alternifolium 1, Urtica
dioica 1, Glechoma hederacea agg. 1, Aegopodium podagraria +, Solanum dulcamara +, Stachys sylvatica +,
Stellaria holostea +, Impatiens parviflora +, Geum urbanum +, Ranunculus lanuginosus +, Asarum europaeum
+, Lamium maculatum +, Galium palustre +, Myosotis
palustris agg. +, Oxalis acetosella +, Epilobium roseum
+, Bidens tripartita +, Cerastium lucorum +, Polygonatum multiflorum +, Festuca gigantea +, Milium effusum
+, Poa trivialis +, Solidago canadensis +, Galeobdolon
luteum agg. +, Galium aparine +, Rubus fruticosus agg.
+, Persicaria maculosa +, Ranunculus repens r, Rumex
conglomeratus r, Euonymus europaeus r, Galeopsis
speciosa r, Fagus sylvatica r, Fraxinus excelsior r,
Scrophularia umbrosa r, Paris quadrifolia r, Pulmonaria
officinalis r
Zápis č. 22, dátum: 05. 07. 2011, plocha zápisu: 350 m2,
pokryvnosť E3: 70 %, E2: 2 %, E1: 80 %, Vydrica pri
sanatóriu, 170518.60 v. d., 481221.90 s. š., glej modálny,
J. Kollár, J. Balkovič
E3: Alnus glutinosa 4
E2: Acer pseudoplatanus +, Euonymus europaeus +
E1: Scirpus sylvaticus 3, Caltha palustris 2, Cardamine
amara 2, Impatiens glandulifera 2, Ranunculus repens 1,
Filipendula ulmaria +, Impatiens noli-tangere +, Circaea
lutetiana +, Solanum dulcamara +, Veronica beccabunga +, Impatiens parviflora +, Asarum europaeum +,
Deschampsia cespitosa +, Rumex conglomeratus +,
Stellaria holostea +, Ajuga reptans +, Bidens tripartita
+, Chrysosplenium alternifolium +, Carex brizoides +,
Poa trivialis +, Solidago canadensis +, Glechoma hederacea agg. +, Persicaria maculosa +, Aegopodium podagraria r, Scutellaria galericulata r, Rubus fruticosus agg.
r, Stachys sylvatica r, Carex pendula r, Dryopteris dilatata r, Milium effusum r, Geum urbanum r, Galeopsis
speciosa r, Juncus effusus r, Lycopus europaeus r, Lysimachia vulgaris r
Takéto porasty sa často vyskytujú v mozaike s
porastmi asociácie Stellario-Alnetum, čo vyplýva
z bohatej rôznorodosti mikroreliéfu, kedy sa na
malej ploche spolu vyskytujú zazemnené depresie,
malé prameniská a vyššie, relatívne suchšie polohy.
Takéto porasty dobre vystihuje nasledujúci zápis:
Zápis č. 23, dátum: 10. 09. 2010, plocha zápisu: 350 m2,
pokryvnosť E3: 70 %, E2: 5 %, E1: 90 %, výška E3: 20 m,
Trstín, malý prítok s prameniskom, 172718.40 v. d.,
483335.90 s. š., prevažne čiernica organozemná, J.
Kollár, V. Šimonovič, N. Mináriková
E3: Alnus glutinosa 4, Acer pseudoplatanus 1, Fraxinus
excelsior +
E2: Acer platanoides +, Padus avium +, Fraxinus excelsior +, Crataegus laevigata r, Daphne mezereum r, Ulmus glabra r, Viburnum opulus r
E1: Aegopodium podagraria 2, Crepis paludosa 2, Rubus
caesius 2, Solanum dulcamara 2, Impatiens parviflora 2,
Eupatorium cannabinum 2, Pulmonaria officinalis 2,
Lycopus europaeus 1, Lysimachia vulgaris 1, Ranunculus
repens 1, Circaea lutetiana 1, Caltha palustris 1, Stachys
sylvatica 1, Carex acutiformis 1, Fraxinus excelsior 1,
Galeobdolon luteum agg. 1, Glyceria declinata 1, Carex
pendula +, Impatiens noli-tangere +, Cirsium oleraceum
+, Dryopteris dilatata +, Mentha aquatica +, Phragmites
australis +, Carex remota +, Ajuga reptans +, Equisetum
arvense +, Euonymus europaeus +, Angelica sylvestris
+, Veronica beccabunga +, Brachypodium sylvaticum +,
Viburnum opulus +, Galeopsis speciosa +, Paris quadrifolia +, Rubus fruticosus agg. r, Filipendula ulmaria r,
Daphne mezereum r, Lythrum salicaria r
NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTNÁ (1970) udáva pre
túto asociáciu z územia len dva zápisy, ktorých
lokalizácia nie je totožná s našimi. V jej zápisoch
dominuje druh Equisetum fluviatile, ktorý sme
nezaznamenali, inak je ale druhové zloženie podobné. V našich údajoch je nápadné pomerne vysoké zastúpenie inváznych druhov, predovšetkým
Impatiens glandulifera, menej aj I. parviflora a
Solidago canadensis.
2.1. subasociácia Stellario-Alnetum crepidetosum
(Mikyška 1943) Lohm. 1957 (tab. 2, zápisy 1–3)
Stanovištné pomery:
Jednotka predstavuje najvlhkomilnejšie krídlo asociácie. Zahŕňa porasty na glejoch modálnych, ktoré
sú vyvinuté na plochých, nízko položených polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, kde má
potok len malý spád a kde je prúdenie podzemnej
vody spomalené.
9
Floristické zloženie:
V stromovom poschodí dominuje Alnus glutinosa.
Poschodie krovín má rôznu pokryvnosť a tvorí ho
pestrá zmes drevín bežných pre vlhkomilné
a mezofilné lesy. V bylinnom poschodí dominuje
Carex acutiformis a Caltha palustris. Vlhkomilnosť
porastov prezrádzajú tiež hygrofyty typické pre
mokré lúky zväzu Calthion Tüxen 1937 ako Crepis
paludosa, Filipendula ulmaria, Eupatorium cannabinum, Scirpus sylvaticus, Cirsium oleraceum,
Angelica sylvestris a pod. V porovnaní s ostatnými
jednotkami asociácie je zrejmé nižšie zastúpenie
nitrofilných a heminitrofilných druhov. Jednotka
zahŕňa ekologicky najvyhranenejšie porasty. Ich
zaradenie je problematické, a to vzhľadom aj na
malé množstvo údajov, ktoré navyše pochádzajú
z mikroregiónu (povodie Chtelnického potoka).
Svojim zložením sa blížia aj slatinným jelšinám
asociácie Carici acutiformis-Alnetum glutinosae
Scamoni 1935 zo zväzu Alnion glutinosae Malcuit
1929. Avšak chýbajú alebo sú tu zriedkavé niektoré
zväzové druhy, najmä Carex elongata, Solanum
dulcamara alebo Scutellaria galericulata. Pre účely
tohto článku považujeme takéto porasty za súčasť
hraničnej variability asociácie Stellario-Alnetum.
2. 2.
subasociácia
Stellario-Alnetum
chrysosplenietosum Neuhäuslová-Novotná 1970
(tab. 2, zápisy 4–12)
Stanovištné pomery:
Jednotka združuje relatívne vlhkomilné porasty,
ktoré rastú prevažne na glejoch a fluvizemiach
glejových. Mikroreliéf je často členitý, takže sa
v rámci porastu vyskytujú rôznorodé vlhkostné
pomery, čo sa odráža aj v druhovom zložení.
Floristické pomery:
Stromové poschodie je typické dominanciou Alnus
glutinosa. Zriedkavo kodominuje aj Salix fragilis,
primiešaný býva najmä Fraxinus excelsior. Krovinné poschodie je vyvinuté rôzne, od 3 do 30 % (v
priemere 15 %). S vysokou stálosťou sa uplatňuje
najmä Sambucus nigra. Bylinné poschodie má
vysokú pokryvnosť, od 60 do 90 % (v priemere
vyše 75 %). Tvorí ho zmes hygrofytov, mezohygrofytov a mezofytov. Spravidla tu nie sú výrazné
dominanty, s vyššími pokryvnosťami sa uplatňujú
Carex remota, Rubus fruticosus agg., Urtica dioica,
Aegopodium podagraria, zriedkavejšie tiež Lysimachia vulgaris, Athyrium filix-femina či Chrysosplenium alternifolium. Jednotka je v rámci asociácie diferencovaná predovšetkým výskytom
hygrofytov ako Carex remota, C. pendula, C. sylvatica, Lycopus europaeus, Lysimachia vulgaris,
Chrysosplenium alternifolium, Persicaria maculosa, Solanum dulcamara a niektorých ďalších.
NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTNÁ (1970) rozlišuje dva
varianty – typický a s Lycopus europaeus. Pri porovnaní s našimi údajmi (tab. 2) možno konštatovať
10
najmä rôznu stálosť niektorých druhov, ale vo všeobecnosti
je
druhové
zloženie
podobné.
Z environmentálneho pohľadu je však nápadná
vyššia stálosť invázneho neofytu Impatiens parviflora.
2.3. subasociácia Stellario-Alnetum typicum (tab. 2,
zápisy 13–17)
Stanovištné pomery:
Porasty asociácie sú v porovnaní s predchádzajúcimi jednotkami suchomilnejšie. Osídľujú relatívne
homogénne, vyššie položené plochy. Pôdami sú
najmä fluvizeme glejové a modálne, zriedkavejšie
tiež čiernice. MINÁRIKOVÁ (2011) udáva pre takéto
čiernice v molickom humusovom horizonte pH
(H2O) 6,2 a pH (KCl) 5,6, obsah humusu 6,7 a
nasýtenosť soprčného komplexu 90 % (vzorky
pochádzali z plochy zápisu č. 16).
Floristické zloženie:
V stromov poschodí prevláda Alnus glutinosa,
ostatné druhy sú spravidla len primiešané. Sú to
predovšetkým Fraxinus excelsior, Acer pseudoplatanus, Carpinus betulus a ďalšie. Poschodie
krovín má rôzne pokryvnosti – od 10 do 40 % (v
priemere 25 %). S vyššími pokryvnosťami sa okrem zmladených stromov vyskytuje predovšetkým
Sambucus nigra. Bylinné poschodie je dobre zapojené, dosahuje 60–95 % (v priemere vyše 70 %).
V typickej podobe (ko)dominuje Aegopodium podagraria. S vysokou stálosťou sa vyskytujú nitrofyty a heminitrofyty spoločné pre celú asociáciu
(Brachypodium sylvaticum, Circaea lutetiana, Impatiens parviflora, Glechoma hederacea agg., Pulmonaria officinalis, Galium aparine a iné). Jednotka nemá vlastné diferenciálne druhy. Odlišuje sa
predovšetkým nízkym zastúpením hygrofytov. Tiež
sa zdá, že v porovnaní s predchádzajúcimi jednotkami je výraznejšie vyvinutý jarný aspekt. Je však
možné, že to aspoň sčasti vyplýva z dátumu snímkovania. Okrem „typickej“ podoby sa často vyskytujú aj porasty s pozmeneným zložením. Mnohé
porasty sú značne ovplyvnené synantropizáciou,
ako to dokumentuje aj nasledujúci zápis, kedy
v bylinnom zložení dominuje invázny neofyt Impatiens parviflora:
Zápis č. 24, dátum: 07. 09. 2008, plocha zápisu: 300 m2,
pokryvnosť E3: 90 %, E2: 10 %, E1 65 %, Račí potok –
juhozápadne od Limbachu, 171145.70 v. d., 481716.90 s.
š., H. Žarnovičan, E. Palkovičová
E3: Alnus glutinosa 4, Acer pseudoplatanus 2, Carpinus
betulus +, Fraxinus excelsior +, Cerasus avium +
E2: Acer pseudoplatanus 2, Swida sanguinea +, Corylus
avellana r
E1: Impatiens parviflora 4, Galium odoratum 2, Oxalis
acetosella 2, Glechoma hederacea agg. 2, Fraxinus excelsior 1, Impatiens noli-tangere 1, Circaea lutetiana 1,
Sambucus nigra 1, Acer pseudoplatanus 1, Aegopodium
podagraria 1, Corylus avellana +, Anemone ranunculoides +, Arum alpinum +, Ficaria bulbifera +, Fagus
sylvatica +, Euonymus europaeus +, Dryopteris filix-mas
+, Moehringia trinervia +, Swida sanguinea +, Pulmonaria officinalis +, Polygonatum multiflorum +, Lysimachia vulgaris r, Viola reichenbachiana r, Urtica dioica r,
Geranium robertianum r, Mycelis muralis r
Nasledujúci zápis ilustruje porasty, ktoré sú ešte
viac zdegradované synantropizáciou, kde sa okrem
kodominantného neofytu Impatiens parviflora dominantne uplatňuje archeofyt Parietaria officinalis:
2
Zápis č. 25, dátum: 03. 09. 2012, plocha zápisu: 400 m ,
pokryvnosť E3: 60 %, E2: 20 %, E1: 80 %, výška E3: 23
m, vek: 40–60 rokov, potok Vývrat – pri Rohožníku ,
171116.40 v. d., 482508.60 s. š., H. Žarnovičan
E3: Alnus glutinosa 4, Fraxinus excelsior 1
E2: Frangula alnus 2, Swida sanguinea 1, Euonymus
europaeus +, Acer campestre +
E1: Parietaria officinalis 3, Impatiens parviflora 2, Rubus
caesius 2, Urtica dioica 2, Pulmonaria officinalis 2,
Carex acutiformis 1, Ajuga reptans 1, Deschampsia
cespitosa 1, Lysimachia nummularia 1, Fraxinus excelsior 1, Brachypodium sylvaticum 1, Frangula alnus 1,
Stachys sylvatica 1, Geum urbanum +, Swida sanguinea
+, Crataegus monogyna +, Rubus fruticosus agg. +,
Circaea lutetiana +, Viburnum opulus +, Acer campestre
+, Ulmus glabra +, Mercurialis perennis +, Salvia glutinosa +, Acer pseudoplatanus +, Geranium robertianum
r, Alliaria petiolata r, Galium odoratum r, Impatiens nolitangere r, Lysimachia vulgaris r, Moehringia trinervia r,
Equisetum arvense r, Euonymus europaeus r, Acer platanoides r, Ligustrum vulgare r, Sambucus nigra r
Nasledujúce dva zápisy dokumentujú degradačné štádiá s vyšším zastúpením Carex brizoides.
Prvý charakterizuje porasty, kde dominuje Rubus
fruticosus agg., zatiaľ čo druhy zápis ilustruje druhovo chudobné porasty s absolútnou dominanciou
Carex brizoides:
Zápis č. 26, dátum: 08. 09. 2010, plocha zápisu: 300 m2,
pokryvnosť E3: 75 %, E2: 5 %, E1: 70 %, výška E3: 30 m,
vyvýšený breh Vydrice – Železná studnička, 170552.80
v. d., 481207.19 s. š., fluvizem modálna, J. Kollár, N.
Mináriková
E3: Alnus glutinosa 4, Carpinus betulus 1, Acer pseudoplatanus +
E2: Sambucus nigra 1, Acer pseudoplatanus +, Acer
campestre +, Carpinus betulus +, Corylus avellana +,
Padus avium +, Fagus sylvatica r
E1: Rubus fruticosus agg. 3, Carex brizoides 2, Impatiens
parviflora 2, Dryopteris dilatata 1, Stellaria holostea 1,
Galeobdolon luteum agg. 1, Glechoma hederacea agg. 1,
Polygonatum multiflorum +, Festuca gigantea +, Galium
odoratum +, Hedera helix +, Paris quadrifolia +, Urtica
dioica +, Padus avium +, Acer pseudoplatanus +, Circaea lutetiana +, Carex pilosa r, Galeopsis speciosa r,
Corylus avellana r, Ulmus glabra r, Acer platanoides r,
Melica uniflora r, Pulmonaria officinalis r
Zápis č. 27, dátum: 08. 09. 2010, plocha zápisu: 400 m2,
pokryvnosť E3: 75 %, E2: 3 %, E1: 80 %, Vydrica –
Železná studnička, 170601.17 v. d., 481148.57 s. š.,
fluvizem glejová, J. Kollár, N. Mináriková
E3: Alnus glutinosa 4, Acer pseudoplatanus 1, Carpinus
betulus +, Acer campestre r, Ulmus laevis r
E2: Acer pseudoplatanus +, Sambucus nigra r, Acer
campestre r, Ulmus laevis r
E1: Carex brizoides 5, Impatiens parviflora 3, Dryopteris
dilatata 2, Oxalis acetosella 1, Circaea lutetiana 1, Galeobdolon luteum agg. 1, Glechoma hederacea agg. 1,
Stellaria holostea +, Acer pseudoplatanus +, Polygonatum multiflorum +, Urtica dioica +, Rubus fruticosus
agg. +, Aegopodium podagraria +, Athyrium filix-femina
r, Carex remota r
2.4.
Stellario-Alnetum
allietosum
ursini
Neuhäuslová-Novotná 1970 (tab. 2, zápisy 18–20)
Stanovištné pomery:
Jednotka zahŕňa najsuchomilnejšie porasty v rámci
asociácie. Osídľujú vyššie položené brehy, kde sú
vyvinuté fluvizeme modálne.
Floristické zloženie:
Floristické zloženie je veľmi podobné predchádzajúcej jednotke, od porastov asociácie typicum sa
odlišuje účasťou Allium ursinum, od porastov asociácií crepidetosum a chrysosplenietosum nízkym
zastúpením hygrofytov. Vyčlenenie tejto subasociácie je problematické. Rešpektujeme však názor
NEUHÄUSLOVEJ-NOVOTNEJ (1970), ktorá takúto
jednotku v území dokumentuje jedným zápisom (je
pripojený v tab. 2). Od našich údajov sa líši najmä
vyššou dominanciou Allium ursinum (udáva hodnotu 5), ale tiež zastúpením niektorých hygrofytov
(napr. Cardamine amara). Vzhľadom na množstvo
údajov je však obtiažne podať bližšiu charakteristiku.
POĎAKOVANIE
Príspevok vznikol s finančnou podporou grantov VEGA 2/0059/11 a VEGA 1/0544/11. Rovnako tento príspevok
finančne podporil OP Výskum a vývoj – projekt Centrum excelentnosti integrovanej protipovodňovej ochrany
územia, ITMS 26240120004, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
11
LITERATÚRA
BABICOVÁ, D., 2008: Fytocenologické a ekologické zhodnotenie podhorských lužných lesov na potoku Bojnianka
v Považskom Inovci. Phytopedon (Bratislava) 7 (1): s. 45–50.
BALÁZS, P., 1996: Jelšiny Cerovej vrchoviny (Fytocenologická charakteristika). Banská Bystrica, Ochrana
prírody 14: s. 29–39.
BRAUN-BLANQUET, J., 1964: Pflanzensoziologie. Grundzüge der Vegetationskunde. Ed. 3. Wien; New York,
Springer, 865 p.
ELLENBERG, H., WEBER, H. E., DÜLL, R., WIRTH, W., WERNER, W., PAULIBEN, D., 1992: Zeigewerte von
Pflanzen in Mitteleuropa. Ed. 2. Scripta Geobotanica 18: p. 1–258.
FAJMONOVÁ, E., 1991: Ohrozené spoločenstvá pramenísk v Strážovských vrchoch. Biológia 46 (5): s. 427–433.
FUSÁN, O., 1972: Geológia. In: Lukniš, M. et al., Slovensko 2 – Príroda. Obzor, Bratislava, II. zväzok: s. 19–123.
HENNEKENS, S. M., SCHAMINÉE, J. H. J., 2001: TURBOVEG, a comprihensive data base management system for
vegetation data. J. Veg. Sci. 12: p. 589–591.
HRIVNÁK, R., KOCHJAROVÁ, J., BLANÁR, D., ŠOLTÉS, R., 2009: Jelšové lesy na Muránskej planine – zhrnutie
súčasných fytocenologických poznatkov. Reussia 5: s. 23–33.
JAROLÍMEK, I., ŠIBÍK, J. (eds.), 2008: Diagnostic, constant and dominant species of the higher vegetation units of
Slovakia. Veda, Bratislava, 332 s.
KOLLÁR, J., ŠIMONOVIČ, V., KANKA, R., BALKOVIČ, J., 2009: Prípotočné lužné lesy Borskej nížiny. Bull. Slov.
Bot. Spoločn. 31 (1): s. 59–71.
KOLLÁR, J., ŠIMONOVIČ, V., KUBÍČEK, F., KANKA, R., BALKOVIČ, J., 2011a: Fytocenologická charakteristika
lesnej vegetácie Žalostinskej vrchoviny a Zámčiska. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 33 (2): s. 179–197.
KOLLÁR, J., BALKOVIČ, J., MÁJEKOVÁ, M., HRABOVSKÝ, A., VYKOUKOVÁ, I., 2011b: Vegetácia Malých Karpát v
okolí Modry. Phytopedon (Bratislava) 10 (1): s. 40–51.
LAPIN, M., FAŠKO, P., MELO, M., ŠŤASTNÝ, P., TOMLAIN, J., 2002: Mapa klimatických oblastí 1 : 1000 000. In:
Atlas krajiny Slovenskej republiky, Slovenska agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, s. 95.
LUKNIŠ, M., 1972: Reliéf. In: Lukniš, M.et al., Slovensko 2 – Príroda. Obzor, Bratislava, II. zväzok: s. 124–160.
MARHOLD, K. et al., 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 688 s.
MAZÚR, E., LUKNIŠ, M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. In: Atlas krajiny
Slovenskej republiky, Slovenska agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, 2002, s. 88.
MINÁRIKOVÁ, N., 2011: Charakteristika cenóz podzväzu Alnenion glutinoso-incanae v Malých Karpatoch.
Diplomová práca. Depon. in Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 75 s. (msc.)
MUCINA, L., MAGLOCKÝ, Š., (eds.), 1985: Vegetations units of Slovakia. Doc. Phytosoc. Camerino 9: p. 175–
220.
NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTNÁ, Z., 1970: Beitrag zur Kenntnis der Waldgesellschaften der Kleinen Karpaten,
Slowakei. Folia Geobot. Phytotax. 5: p. 265–306.
OKSANEN, J., KINDT, R., LEGENDRE,P., O'HARA, R. B., SIMPSON, G. L., SÓLYMOS, P., STEVENS, M. H. H.,
WAGNER, H., 2008: Vegan: Community ecology package [online]. cit. 2012.10.12 Available at:
http://vegan.r-forge.r-project.org/.
SHMÚ, 2011: Hydrologická ročenka, povrchové vody 2010. Slovenský hydrometeorologický ústav [online]. cit.
2012.10.12 Dostupné na: http://www.shmu.sk/File/Rocenky/Hydrolog_rocenka2010%20_SHMU.pdf
SLEZÁK, M., HRIVNÁK, R., PETRÁŠOVÁ, A., 2011: Syntaxonomy and ecology of black alder vegetation in the
southern part of central Slovakia. Hacquetia 10: p. 115–132.
ŠÁLY, R., ŠURINA, B., 2002: Pôdy. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky, Slovenska agentúra životného
prostredia, Banská Bystrica: s. 106–107.
ŠOMŠÁK, L., 1961: Jelšové porasty Spišsko-gemerského Rudohoria. Acta Fac. Rer. Nat. Univ. Comen., 6 (8–10):
s. 407–459.
TICHÝ, L., 2002: JUICE 7.0, software for vegetation classification. Journal of Vegetation Science 13: p. 451–453.
ŽARNOVIČAN, H., 2008: Lesné spoločenstvá východnej časti Myjavskej pahorkatiny. Phytopedon (Bratislava) 7
(2): s. 230–239.
ŽARNOVIČAN, H., LABUDA, M., 2011: Lesné spoločenstvá okolia Starej Myjavy. Phytopedon (Bratislava) 10 (2):
s. 59–66.
12
13
Sambucus nigra (E2)
Sambucus nigra (E1)
Kry
Alnus glutinosa (E3)
Fraxinus excelsior (E3)
Fraxinus excelsior (E2)
Fraxinus excelsior (E1)
Salix fragilis (E3)
Acer campestre (E3)
Acer campestre (E2)
Acer campestre (E1)
Ulmus glabra (E3)
Ulmus glabra (E2)
Ulmus glabra (E1)
Acer pseudoplatanus (E3)
Acer pseudoplatanus (E2)
Acer pseudoplatanus (E1)
Carpinus betulus (E3)
Carpinus betulus (E2)
Cerasus avium (E3)
Cerasus avium (E2)
Fagus sylvatica (E3)
Fagus sylvatica (E2)
Fagus sylvatica (E1)
Tilia cordata (E3)
Stromy
4
.
+
+
.
+
+
+
.
.
.
.
2
.
.
.
.
.
.
.
.
.
4
.
.
+
.
.
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
4
+
+
1
.
.
.
.
.
.
.
.
r
+
.
.
.
.
.
1
+
.
4
.
1
.
2
.
1
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
+
.
.
.
4
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
3
1
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
r
r
.
4
.
.
r
.
.
.
.
+
2
.
.
+
.
.
.
.
.
.
+
.
.
4
.
.
+
.
.
.
.
.
.
r
.
+
+
+
.
.
.
.
.
r
.
r + . . + + . 1 +
. . . + . r + + .
4
+
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
4
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
+
+
2
.
.
.
.
r
.
3
.
1
+
3
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
4
.
r
+
.
.
.
r
r
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
SA c
SA chrysosplenietosum
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
V
II
II
II
0
0
III
II
0
0
0
I
I
0
II
III
0
0
0
0
0
0
V
V
II
II
0
II
III
III
0
0
0
II
V
IV
III
II
0
0
0
0
0
0
IV II III
III I II
V
II
III
IV
II
0
I
I
II
I
I
0
III
II
II
I
I
I
I
II
III
0
1
1
4
+
.
r
.
+
.
.
.
.
.
+
.
+
+
r
.
.
.
.
r
.
2
+
4
.
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
+
+
+
.
+
.
+
.
2
+
4
+
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
4
+
.
+
.
+
+
+
+
.
+
+
.
+
.
.
.
.
.
.
r
.
+
.
V
IV
4 V
+ IV
. 0
. II
.
I
+ IV
1 II
+ IV
.
I
r I
.
I
+ III
2 II
. II
. II
. II
.
I
. 0
.
I
. 0
. III
. 0
1
+
3
1
.
r
.
2
.
.
1
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
+
.
3
3
+
.
+
.
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
2
+
4
2
.
+
1
+
+
+
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
V
III
II
IV
II
II
II
III
II
I
I
I
II
II
I
I
I
I
I
I
II
I
V
IV
II
II
0
I
III
II
0
0
0
I
III
II
III
II
0
0
0
0
0
0
. V II
. III I
4
+
+
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
SA typicum
SA au
S1 S2 S3 13 14 15 16 17 S4 18 19 20 N S5 S6
Tabuľka 2. Fytocenologická tabuľka asociácie Stellario-Alnetum v Malých Karpatoch. Vysvetlivky: S1 – stálosť pre subasociáciu chrysosplenietosum, S2 a S3 –
chrysosplenietosum podľa NEUHÄUSLOVEJ-NOVOTNEJ (1970) (S2 – variant s Lycopus europaeus, S3 – typický variant), S4 – typicum, S5 – Stellario-Alnetum
(originálne údaje), S6 – Stellario-Alnetum (NEUHÄUSLOVÁ-NOVOTNÁ 1970), N – zápis pre Stellario-Alnetum allietosum ursini podľa NEUHÄUSLOVEJ-NOVOTNEJ
(1970). Zápis č. 19 bol publikovaný v KOLLÁR et al. (2011b).
14
Carex remota
Oxalis acetosella
Carex pendula
Diferenciácia subasociácie chrysosplenietosum
Carex acutiformis
Caltha palustris
Filipendula ulmaria
Crepis paludosa
Eupatorium cannabinum
Calystegia sepium
Scirpus sylvaticus
Diferenciácia subasociácie crepidetosum
Corylus avellana (E2)
Corylus avellana (E1)
Crataegus monogyna (E2)
Crataegus monogyna (E1)
Euonymus europaeus (E2)
Euonymus europaeus (E1)
Swida sanguinea (E2)
Swida sanguinea (E1)
Frangula alnus (E2)
Crataegus laevigata (E2)
Daphne mezereum (E1)
Ligustrum vulgare (E2)
Padus avium (E2)
Padus avium (E1)
Prunus spinosa agg. (E1)
Viburnum opulus (E2)
Viburnum opulus (E1)
Tabuľka 2. (pokračovanie).
3
1
+
.
.
.
.
3
3
+
1
2
+
+
.
.
.
.
.
.
.
4
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2 + . .
. + . .
. . . .
. . . .
1 . + .
. . . .
+ r . 2
5
1
.
+
.
+
.
2
.
.
.
.
+
.
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
2
+
.
.
.
.
.
.
.
.
2
.
+
.
.
.
.
.
.
.
SA chrysosplenietosum
6 7 8 9 10 11
1 + . +
.
.
. . . .
.
.
+ . 1 .
+
.
r . . .
.
.
+ . . .
.
.
r . . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
+
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. + . .
r
.
+ . . 3 1 1 2 2 1
. . . 1 . + 1 + +
. . . r + r r . +
2
3
+
2
2
+
+
SA c
1 2 3
+ + 2
. . .
. + 1
. . .
. . +
+ . .
. + .
. . r
+ . +
. . .
. . +
1 . 1
. + .
. + .
. . .
+ . .
+ + 1
II
II
0
I
II
0
II
0
II
0
0
I
0
I
0
III
0
II
0
0
II
+ V III IV
. IV V V
. IV 0 0
+
+
.
+
+
.
.
1 2 3 4
+ III III IV
. 0 0 0
r III II 0
. I
0 0
+ II III III
+ II I II
+ II II III
. 0
I 0
. I
0 0
. 0
I 0
r I
0 0
. I
0 0
2 I
I 0
. 0 0 0
. 0 0 0
. I
0 0
. II 0 II
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
5
+
+
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
1
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
SA typicum
6 7 8
. . 1
r . +
. . .
. . .
. 1 .
. . +
1 + +
+ . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
+ . r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
9
+
.
+
+
+
+
+
+
.
.
.
+
.
.
+
.
+
II
II
0
0
I
0
0
0
0
0
10
III
III
I
I
II
III
IV
II
0
0
0
I
0
0
II
0
III
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
3
r
.
1
.
.
+
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
II
II
I
I
II
I
II
0
III
0
I
I
0
I
4
5
IV IV
II 0
III II
0
I
III III
III II
III III
II I
0
I
I
I
0
I
0
I
I
I
0
I
0
I
0
I
III I
. . 2 III IV
. . + II V
. . . II 0
+
.
.
.
.
.
.
SA au
11 1 2
2 r .
+ . .
+ 1 .
. . .
1 r 1
r r r
+ 1 1
+ . +
. . .
. r .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . r
15
Aegopodium podagraria
Impatiens parviflora
Brachypodium sylvaticum
Circaea lutetiana
Galium aparine
Geum urbanum
Glechoma hederacea agg.
Pulmonaria officinalis
Rubus caesius
Stachys sylvatica
Urtica dioica
Konštantné druhy
Allium ursinum
Alliaria petiolata
Diferenciácia subasociácie allietosum ursini
Carex sylvatica
Lycopus europaeus
Lysimachia vulgaris
Festuca gigantea
Rubus fruticosus agg.
Chrysosplenium alternifolium
Moehringia trinervia
Athyrium filix-femina
Persicaria maculosa
Equisetum arvense
Solanum dulcamara
Rubus idaeus
Cardamine amara
Dryopteris filix-mas
Tabuľka 2. (pokračovanie).
r
+
+
+
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
+
+
+
1
.
1
.
.
.
+
+
+
.
.
+
+
+
+
.
. . .
. . .
SA c
1 2 3
. . .
+ . +
1 . 1
. . .
. r .
. . .
. . .
. . .
. . .
+ . 1
. . +
r . .
. . .
. . .
1
r
1
.
.
r
+
+
2
.
1
.
.
4
+
1
2
.
+
+
+
2
+
.
r
r
.
+
+
+
2
1
+
1
+
.
.
1
+
.
.
5
+
+
+
+
3
.
.
.
+
2
.
.
+
.
+
.
.
.
1
1
+
+
2
+
1
.
+
.
.
.
.
2 + 2
+ . 1
1 r +
1 + 1
+ . +
r . r
. . +
+ . +
+ . .
+ . 1
+ 1 2
.
.
2
+
+
+
+
+
.
.
.
+
+
.
.
1
1
+
1
+
+
1
.
1
1
4
.
.
SA chrysosplenietosum
6 7 8 9 10 11
+ r . r
.
.
. + + +
.
.
. . 2 r
1
+
+ 1 r + +
.
1 r 3 .
3
.
+ + . 2 +
.
+ r r .
.
.
. 1 2 .
2
.
+ + . r
.
.
. . + r +
.
. + . +
.
+
. + + .
+
.
. . r +
.
.
r + . .
.
.
4
+
+
+
+
r
1
+
.
1
+
.
.
1
+
+
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
.
.
0
II
3
IV
V
V
V
III
V
0
V
0
III
IV
II
V
0
0
0
.
.
4 5
III .
0 .
0 .
V .
0 .
V .
0 .
IV .
0 .
II .
III .
0 .
IV .
III .
.
.
.
.
.
.
.
.
9
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
0
0
3
1
.
.
1
+
.
.
.
.
r
r
.
+
r
4
.
+
.
+
+
1
2
1
+
2
4
2
+
1
1
+
.
+
+
1
1
4
+
+
1
1
+
1
+
+
1
1
1
.
1
3
.
+
2
+
.
2
r
+ 2 3 5
+ + 1 .
SA au
10 11 1 2
. . +
0
. . .
I
. . .
0
. . +
I
. + .
0
II . . 1
. . .
0
. . .
0
. . .
I
. . .
I
. . .
0
. . .
0
. . .
0
. . .
0
V V V 1 2 3 3 4 V
IV II II + + 1 2 + V
V V IV . . + + + III
IV V V + r + + 1 V
IV IV III . 1 1 + . III
V V V . . + + + III
IV V V + 2 1 1 . IV
III V V . 1 + r + IV
0 + . . 1 1 III
III I
IV V V . + + 1 . III
V V V + . 1 2 . III
0
I
2
IV
IV
IV
IV
IV
III
III
III
III
III
III
III
II
II
SA typicum
6 7 8
. . .
+ . .
. . .
. + .
. . .
. . 1
. . .
. . .
. r .
. r .
. . .
. . .
. . .
. . .
I
I
5
IV
III
III
V
II
V
0
IV
0
III
IV
I
V
II
V V
V II
V V
V V
IV III
IV V
IV V
IV V
IV I
IV V
IV V
I
I
4
II
III
II
II
II
II
I
I
II
II
II
II
I
I
16
Dryopteris dilatata
Cirsium oleraceum
Angelica sylvestris
Impatiens noli-tangere
Galeobdolon luteum agg.
Galium odoratum
Parietaria officinalis
Ajuga reptans
Geranium robertianum
Lamium maculatum
Lapsana communis
Ligustrum vulgare
Ranunculus lanuginosus
Ranunculus repens
Viola reichenbachiana
Paris quadrifolia
Primula elatior
Rumex sanguineus
Deschampsia cespitosa
Rumex conglomeratus
Lysimachia nummularia
Poa trivialis
Ďalšie druhy
Ficaria bulbifera
Anemone ranunculoides
Corydalis cava
Galanthus nivalis
Lathraea squamaria
Jarné efeméry
Tabuľka 2. (pokračovanie).
+
+
1
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
+
+
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
r
1
+
.
+
.
.
+
+
1
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
+
.
1
+
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
+
.
.
r
.
.
.
.
r
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
+
.
2
+
.
1
+
+
+
.
+
+
.
.
.
+
+
.
+
.
.
.
.
.
.
+
.
.
3
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
+
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
. . +
. . .
r . 1
. . 2
+ . 3
. r .
. . .
+ . .
+ . +
. . +
. . .
. . .
. . r
+ . +
+ . .
. . .
. . +
. . .
. . .
. . .
. . .
. . +
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
SA c
SA chrysosplenietosum
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11
r
+
+
+
2
+
.
+
.
.
r
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
1
II
II
III
II
IV
III
I
II
III
II
II
0
III
III
II
0
I
I
I
I
II
II
0
0
0
0
0
2
0
0
II
V
IV
II
I
V
IV
III
II
0
V
V
II
0
II
II
II
0
IV
0
V
V
I
0
II
3
.
.
.
.
.
0 r + .
0 r . +
III . . +
V r 1 1
V 1 1 .
0 . 1 .
IV r . .
V . . +
IV . + .
III . . 1
III . r r
0 . . +
V 1 . +
II . . .
III . . .
0 . . .
0 . . .
III . . .
II . . .
0 . . .
III . . .
0 . . .
IV 3 3
III + .
II . 3
II . 1
0 + .
4
r
r
.
2
.
+
2
.
.
+
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
+
3
+
+
+
.
.
r
.
+
2
.
.
.
.
.
+
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
SA typicum
5 6 7 8 9
III
III
II
IV
III
III
II
I
I
II
II
II
II
0
I
I
0
0
0
0
0
0
III
II
II
II
II
.
.
.
1
1
.
.
+
.
.
.
+
r
+
.
.
1
.
.
.
.
.
3
.
.
.
.
.
.
+
.
.
.
.
+
+
1
.
+
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
r
+
.
.
1
1
+
2
+
.
+
+
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
+
1
.
.
2
r
1
.
.
2
.
+
.
1
+
r
.
.
.
2
+
.
.
.
SA au
10 11 1 2 3
III
III
III
III
III
II
II
II
II
II
II
II
II
II
II
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
4
0
0
III
V
V
I
II
V
IV
III
II
0
V
III
III
0
II
III
II
0
III
0
V
IV
I
I
I
5
17
SA c
1 2 3
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. + .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
r . .
. . .
. . .
. . .
. . .
4
.
.
.
.
+
r
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
.
.
.
.
.
.
5
.
.
.
.
.
.
.
r
+
.
+
.
.
.
.
.
+
.
.
.
+
+
.
SA chrysosplenietosum
6 7 8 9 10
11
. + r .
.
.
. . . r
.
.
. . . .
.
.
. + . .
.
.
. + . .
.
.
. r . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. . r .
.
.
. . . +
.
.
. . . .
.
.
. . . r
.
.
. . . .
.
.
+ . . .
.
.
. r . .
.
.
. . . +
.
.
. . . .
.
r
. . + .
.
.
. r . r
.
.
. . . +
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
. . . .
.
.
1
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
2
II
I
0
I
II
II
0
I
II
I
I
I
0
I
II
I
II
I
II
I
I
I
0
3
4
I
0
0
0
III III
0
0
0
0
0
0
II II
IV III
0
0
0 II
I
0
I
0
0
0
II 0
II 0
IV IV
III 0
0
0
I
II
0
0
0
0
I
0
0
0
5
.
.
.
.
r
.
+
.
r
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
r
.
.
SA typicum
6 7 8
. . .
. . +
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. . .
. r .
. + .
. . .
r . .
. . .
. . .
. . .
. r .
. + .
. . .
. . .
. . .
9
.
.
+
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
+
SA au
10 11 1 2
. . .
0
. . .
I
2 . .
I
. . r
0
. . .
I
r . .
0
. . r
I
. r .
0
. . .
I
. . .
0
I + . .
. . .
I
. . r
I
. + .
0
. . .
I
. . .
0
. . r
0
. + .
0
. . .
I
. . .
I
. . .
I
. . .
0
. + .
I
3
.
.
.
.
.
.
+
.
.
r
.
.
.
.
.
1
.
.
r
.
.
+
.
4
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
I
5
I
0
III
0
0
0
II
III
0
I
I
I
0
I
I
IV
II
0
II
0
0
I
0
E3: Populus x canadensis 17: +; Populus nigra 19: +; Alnus incana 12: 1;
E2: Ribes rubrum 19: r; Tilia cordata 18: +; Crataegus laevigata 19: r; Prunus spinosa agg. 19: +; Alnus glutinosa 11: 2; Rosa canina agg. 5: +; Lonicera xylosteum 12: +;
Rubus fruticosus agg. 5: +;
E1: Lythrum salicaria 1: r; Prunella vulgaris 1: r; Iris pseudacorus 3: r; Taraxacum sect. Ruderalia 3: r; Equisetum telmateia 1: 2; Padus avium 2: +; Rosa canina agg. 3: r;
Acer platanoides 2: r; Mentha aquatica 1: +; Phragmites australis 1: 1; Gagea lutea 16: +; Salvia glutinosa 16: r; Mercurialis perennis 16: r; Plantago major 14: r; Robinia
pseudoacacia 14: r; Rumex obtusifolius 15: r; Dactylis polygama 15: +; Melica nutans 16: r; Rhamnus catharticus 17: r; Viburnum lantana 18: r; Arctium tomentosum 20: +;
Aethusa cynapium 20: r; Petasites hybridus 20: +; Symphytum tuberosum 18: 1; Veronica montana 20: r; Allium sp. 18: +; Mentha arvensis 20: r; Myosotis sylvatica 18: +;
Anthriscus sylvestris 18: +; Veronica beccabunga 5: +; Dentaria bulbifera 9: 1; Stellaria holostea 12: +; Scrophularia nodosa 5: r; Populus tremula 6: r; Vinca minor 4: +;
Druhy s jedným výskytom:
Poa nemoralis
Arum alpinum
Asarum europaeum
Cardamine impatiens
Cardamine sp.
Carpinus betulus
Clematis vitalba
Galeopsis speciosa
Galeopsis tetrahit
Glyceria fluitans
Hedera helix
Heracleum sphondylium
Chaerophyllum aromaticum
Melica uniflora
Mycelis muralis
Myosotis palustris agg.
Myosoton aquaticum
Ribes rubrum
Scrophularia umbrosa
Symphytum officinale
Valeriana dioica
Veronica beccabunga
Viola odorata
Tabuľka 2. (pokračovanie).
18
1, 26. 6. 2012, 240.00, 65, 4, 85, 23, Chtelnica, 173520.50, 483635.90, glej, J. Kollár, H. Žarnovičan
2, 10. 09. 2010, 400.00, 70, 20, 80, 20, Chtelnica, 173639.50, 483506.70, glej, J. Kollár, V. Šimonovič, N. Mináriková
3, 26. 6. 2012, 225.00, 70, 15, 80, 20, Chtelnica, 173537.60, 483557.20, glej, J. Kollár, H. Žarnovičan
4, 29. 09. 2008, 300.00, 65, 7, 60, 0, Grinava, 171141.92, 481649.14, H. Žarnovičan, M. Jariabka,
5, 16. 09. 2009, 400.00, 80, 25, 80, 0, Borinka, 170627.23, 481508.39, H. Žarnovičan, J. Kollár, V. Šimonovič, V. Vargová
6, 14. 06. 2012, 300.00, 70, 7, 75, 22, Jabloňové – Pernek, 170704.50, 482110.80, fluvizem glejová až glej, J. Kollár,
7, 29. 09. 2008, 400.00, 60, 10, 60, 0, Grinava, 171254.11, 481643.32, H. Žarnovičan, M. Jariabka
8, 06. 10. 2008, 300.00, 65, 25, 70, 0, potok Lúčanka – západne od Limbachu, 171159.58, 481731.68, H. Žarnovičan, E. Palkovičová
9, 26. 06. 2012, 245.00, 75, 3, 85, 22, Modra - Piesok, 171559.90, 482251.60, fluvizem glejová, glej, J. Kollár, H. Žarnovičan, N. Mináriková
10, 05. 8. 2008, 450.00, 80, 15, 75, 0, Limbach, západne od vodnej nádrže, 171223.58, 481725.32, H. Žarnovičan, E. Palkovičová
11, 29. 09. 2008, 300.00, 60, 15, 90, 0, Limbašský potok – Grinava, 171435.86, 481641.66, H. Žarnovičan, M. Jariabka
12, 10. 09. 2010, 400.00, 80, 30, 85, 20, Trstín, 172722.40, 483333.20, fluvizem glejová, J. Kollár, V. Šimonovič, N. Mináriková
13, 15. 09. 2010, 400.00, 75, 40, 60, 24, Stupavský potok, 170615.00, 481521.00, fluvizem glejová?, J. Kollár, N. Mináriková
14, 17. 10. 2010, 400.00, 60, 10, 70, 30, Pernek, 170941.12, 482202.15, fluvizem glejová, glej?, N. Mináriková
15, 10. 09. 2010, 300.00, 70, 30, 60, 15, Blava, medzi Dechticami a Dobrou Vodou, 173350.90, 483418.80, fluvizem glejová, J. Kollár, V. Šimonovič, N. Mináriková
16, 16. 06. 2011, 400.00, 75, 15, 95, 0, potok Malina – Kuchyňa, 171055.99, 482403.50, čiernica, J. Kollár, N. Mináriková
17, 10. 09. 2010, 400.00, 70, 30, 75, 20, Prekážka (Osada), 173015.00, 483252.00, fluvizem glejová, J. Kollár, V. Šimonovič, N. Mináriková
18, 06. 05. 2011, 300.00, 70, 12, 85, 0, Čachtice, 484415.76, 174545.69, H. Žarnovičan
19, 13. 06. 2010, 300.00, 80, 25, 85, 22, Pezinok – Vinosady, 171621.40, 481904.60, fluvizem (asi modálna), J. Kollár, J. Balkovič
20, 27. 08. 2011, 450.00, 70, 8, 95, 0, Majdánske, 482811.40, 172336.20, fluvizem modálna, H. Žarnovičan, J. Kollár
Poradie údajov: číslo zápisu, dátum, plocha zápisu (m2), pokryvnosť E3 (%), E2 (%), E1 (%), výška E3 (m), lokalita, zem. šírka (stupne, minúty sekundy), zem. dĺžka (stupne,
minúty sekundy), pôda, autori
Persicaria sp. 11: +; Atropa bella-donna 6: r; Abies alba 9: r; Stellaria media agg. 6: +; Viola riviniana 8: r; Myosotis palustris agg. 9: +; Glyceria fluitans 9: +; Equisetum
sylvaticum 9: r; Aesculus hippocastanum 12: r; Chelidonium majus 11: r; Bromus benekenii 9: r; Mentha longifolia 4: +; Sanicula europaea 9: r; Alnus glutinosa 12: +;
Fallopia japonica 11: 1; Juncus effusus 9: +; Juncus sp. 4: +; Solidago gigantea 4: r; Scutellaria galericulata 5: +; Humulus lupulus 11: +; Knautia maxima 6: r; Cystopteris
fragilis 10: r; Dryopteris carthusiana 4: +; Arctium lappa 5: +; Galium palustre 9: +; Quercus petraea agg. 8: r;
Download

jelšiny podzväzu alnenion glutinoso