“GREEN MOUNTAIN”
A Sustainable Development Model for
Green Mountain Areas
European Good Practice report
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
1
OBSAH
1. IDENTIFIKAČNÝ HÁROK
3
2. ÚVOD A METODOLÓGIA
4
3. PRÍKLADY DOBREJ PRAXE
7
3.1 UNESCO Biosférická rezervácia Grosses Walsertal (Rakúsko)
7
3.2 Národná prírodná rezervácia Het Groene Woud (Holandsko)
11
3.3 “Verdiskapingsprogrammet for matproduksjon” VSP mat
pridanej hodnoty pre produkciu potravín
(Nórsko) – Program
15
3.4 Steinbach Way (model pre lokálnu Agendu 21, Rakúsko)
18
3.5 Projekt chlebových obilnín: tirolský organický chlieb s obilím pôvodných odrôd
krajiny (Rakúsko)
24
3.6 GENE-SAVE – ochrana vegetatívnych genetických zdrojov v Alpách (odrody obilnín,
zeleniny a jabĺk) (Rakúsko a Taliansko)
28
3.7 EuroMARC (Horské európske agro-produkty, maloobchod a spotrebitelia):
Potraviny (Agro-potraviny), maloobchod a spotrebitelia v horských regiónoch Európy
(EÚ)
34
3.8 IPAM Panel nástrojov: Riadenie integračného chráneného územia ilustrované na
príklade Alpsko-Jadranského regiónu (EÚ)
40
3.9 SURE: Úspešné obnovenie a náprava sprievodných infraštruktúrnych zásahov
(EÚ)
44
3.10 Projekt PADIMA: Stratégie proti vyľudňovaniu v horských oblastiach – Dobrá prax
vo vzdelávaní a výučbe (EÚ)
49
3.11 “Zlepšenie informovanosti verejnosti a environmentáleho povedomia v oblasti
ochrany prírody a krajiny vrátane NATURA 2000”
53
3.12 Ekologická stopa: environmentálne vzdelávanie pre základné a stredné školy –
vedľajší projekt v rámci Dobrej praxe
58
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
2
1.
IDENTIFIKAČNÝ HÁROK
Skratka projektu
GREEN MOUNTAIN
Plný názov projektu
MODEL TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA
ZELENÝCH HORSKÝCH OBLASTÍ (GREEN
MOUNTAIN)
Pracovný balík
WP3 - Spoločné vypracovanie všeobecného modelu
udržateľného rozvoja a manažmentu
Aktivita
WP3.1 - Výmena informácií, skúseností a príkladov
dobrej praxe
(Európske príklady dobrej praxe)
Dátum doručenia
12. 09. 2011
Typ
Správa
Stav a verzia (koncept alebo
Finálna verzia
finálna)
Zodpovedný partner
AREC Raumberg-Gumpenstein
Autor(i)
Silke Heinrich
Ďalší prispievatelia
Bernhard Krautzer (A), Christian Partl (A), Wilma van
der Pijll-Hermans (NL), Ruth Moser (A), Hilde
Halland (N), Ulrike Naumann (N), Christian Uhlig (N),
Johann Wagner (A), Michael Jungmeier (A), Valerie
Wetsels (NL), Desiré van Laarhoven (NL), Giovanni
Peratoner
(I),
Marie
Guitton
(BE),
Jana
Šimonovičová (SK)
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
3
2.
ÚVOD A METODOLÓGIA
Cieľom tejto aktivity je identifikovať a analyzovať rozličné Príklady dobrej praxe, ktoré môžu byť
značne valorizované a ďalej rozvíjané a použité tromi Pracovnými skupinami (WG – working
group) pri svojej práci o: ekonomicky udržateľných aktivitách a produktoch; koordinovaných a
integrovaných stratégiách a plánoch manažmentu; metódach a stratégiách pre efektívne
zvyšovanie povedomia.
Príklady dobrej praxe pridajú hodnotu a prinesú inovácie a poznatky z partnerstiev, relevantných
iniciatív, projektov, postupov a už dosiahnutých výsledkov. Zároveň táto aktivita tiež zabezpečuje
stručný prehľad súčasného stavu v Európe o úrovni inovácie, vzhľadom na 3 tematické oblasti
projektu.
Príklady dobrej praxe môžu byť exemplárnymi iniciatívami, metódami, aktivitami, projektmi, atď.,
ktoré pozitívne ovplyvnili systémy a prax počas ich aktivít a výsledkov a ktorých prenesenie a
využívanie v rozličných kontextoch a prostrediach novými užívateľmi alebo subjektmi má význam.
Príklad dobrej praxe môžeme definovať ako kreatívnu a udržateľnú prax, ktorá poskytuje efektívnu
odozvu, založenú na myšlienke priameho využitia
poznatkov
a ktorá môže byť použitá ako
„inšpiratívne smernice“, ktoré majú potenciál na replikáciu a na prispievanie k rozvoju politiky.
Príklady dobrej praxe sú definované Organizáciou spojených národov a medzinárodným
spoločenstvom vo všeobecnosti ako úspešné iniciatívy, ktoré:
•
majú preukázateľný efekt a jasný dopad na zlepšenie kvality života ľudí;
•
sú výsledkom efektívnych partnerstiev medzi verejnými, súkromnými a občianskymi
sektormi spoločností;
•
sú sociálne, kultúrne, ekonomicky a environmentálne udržateľné.
Príklady dobrej praxe sú propagované a využívané ako prostriedky, ktoré:
•
zlepšujú verejnú politiku;
•
zvyšujú povedomie verejnosti a pracovníkov s rozhodovacou právomocou na všetkých
úrovniach a povedomie o potenciálnych riešeniach bežných sociálnych, ekonomických a
environmentálnych problémov;
•
zdieľajú a prenášajú poznatky, expertízy a skúsenosti pomocou sieťovej výmeny informácií
a učenia sa;
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
4
Výber Príkladov dobrej praxe si predovšetkým vyžaduje identifikáciu kritérií alebo charakteristík,
ktoré dovolia zbierať a klasifikovať Príklady dobrej praxe. Tieto kritériá zahŕňajú:
•
Inovácie (procesu, výsledkov, kontextu): inovatívne výsledky sú tie, ktoré predstavujú niektoré
nové a dištinktívne vlastnosti, ktoré ich odlišujú od ostatných s podobnými charakteristikami a
pridávajú hodnotu v porovnaní s konvenčným riešením.
•
Replikácia a prenosnosť: v akom rozmere môže byť postup kdekoľvek replikovaný a prenesený
do iného kontextu. Rozsah adaptability iniciatívy do rozličných kontextov je dôležitý.
•
Významný prínos pre rozvoj mainstreamingu/systému: príklad dobrej praxe by mal významným
spôsobom prispievať rozvoju mainstreamingu a systému.
•
Udržateľnosť: je schopnosť praxe/projektu existovať a fungovať aj po skúšobnej dobe.
•
Dopad (ekonomický a environmentálny): je efekt, ktorý má projekt a jeho výsledky v rozličných
systémoch. Príklad dobrej praxe má uznávaný pozitívny dopad na návrat investícií, úsporu,
životné prostredie, produktivitu alebo kvalitu.
•
Konzistencia: úroveň konzistencie medzi výsledkami a cieľmi praxe/projektu.
Vo svojom rámci je stručná Správa európskej dobrej praxe užitočným nástrojom, ktorý umožňuje
porovnať, dosiahnuť ďalšie poznatky a zdieľať metódy a príklady dobrej praxe v rámci 3
tematických oblastí projektu. Takéto metódy a príklady dobrej praxe môžu byť uznané
a považované za hlavný smer na európskej úrovni, alebo sa môžu zlepšiť a adaptovať na vlastné
regionálne a miestne kontexty.
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
5
Prieskum o relevantnosti Príkladov dobrej praxe pre rozličné Pracovné skupiny (WGs)
NÁZOV PRÍKLADU DOBREJ PRAXE
Strana
relevantné relevantné relevantné
pre WG 1
pre WG 2
pre WG 3
7
X
X
X
12
X
X
X
Program pridanej hodnoty VSP mat
17
X
X
X
Projekt chlebových obilnín, Tirolsko
21
X
X
Gene Save
26
X
X
EuroMARC
33
X
X
IPAM
39
X
SURE
44
X
PADIMA
50
X
57
X
Biosfériscká
rezervácia
Grosses
Walsertal
Národná
prírodná
rezervácia
Het
Groene Woud
Zlepšenie informovanosti verejnosti a
environmentálneho povedomia vo sfére
ochrany prírody a krajiny - vrátane
NATURA 2000 (Rámcový program a
projekt Ekologická stopa)
Ekologická stopa:
environmentálne
X
vzdelávanie pre základné a stredné
školy – v rámci projektu Príkladu dobrej
praxe
"Zlepšenie
informovanosti
a
verejnej
environmentálneho
61
povedomia v oblasti ochrany prírody a
krajiny - vrátane NATURA 2000"
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
6
3.
PRÍKLADY DOBREJ PRAXE
NÁZOV
3.1 UNESCO Biosférická rezervácia Grosses Walsertal (Rakúsko)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
Založenie biosférickej rezervácie, ktorá je súčasťou UNESCO a nachádza sa v rakúskej
spolkovej
krajine
Vorarlbersko
–
iniciátorom
bola
asociácia
REGIO
(Regionalplanungsgemeinschaft Großes Walsertal, súčasná spolupráca medzi šiestimi
zúčastnenými obcami, zameraná na komplexnú spoluprácu a koordináciu otázok
územného plánovania a rozvoja miestnych lokalít s ohľadom na ekologické, ekonomické,
kultúrne a sociálne aspekty v súlade s modelom biosférickej rezervácie) – bolo výrazne
podporené spolkovou krajinou Vorarlbersko. Návrh regiónu bol podaný v máji roku 2000
a biosférická rezervácia bola ustanovená organizáciou UNESCO v novembri roku 2000.
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Strmé svahy údolia Grosses Walsertal nie sú vhodné na intenzívne poľnohospodárstvo,
ani na intenzívny zimný cestovný ruch alebo inú formu turizmu. Keď sa prudký rozvoj
turizmu v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch zastavil, objavila sa otázka, ako
uchovať odľahlé údolie pre súčasné a budúce generácie. Očakávalo sa, že pretvorenie
údolia Grosses Walsertal na biosférickú rezerváciu podnieti regionálny rozvoj a prinesie
dlhodobo udržateľný cestovný ruch bez straty miestnej a kultúrnej identity.
Existujúce (prírodné) chránené územia, ktoré splnili základné priestorové požiadavky
organizácie UNESCO a dodatok k zákonu o ochrane prírody, ktorý bol prijatý krátko
predtým, hovoria v prospech zriadenia biosférickej rezervácie.
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Primárnym zámerom bolo a stále je vytvoriť spôsoby pre podporu dlhodobej udržateľnosti
budúcnosti obyvateľov údolia Grosses Walsertal a vytvoriť základ pre takúto podporu.
Obyvatelia údolia zohrávajú dôležitú úlohu a boli vyzvaní na aktívnu spoluprácu pri
vytváraní plnohodnotného života v budúcnosti. Za týmto účelom boli odštartované rôzne
iniciatívy, spolupráce a početné projekty v oblasti cestovného ruchu, podnikania/fariem,
zvyšovania
ekologického
povedomia,
výskumu,
marketingu
miestnych
výrobkov/etiketovanie. V roku 1999 bol s účasťou viac ako 60 osôb z údolia Grosses
Walsertal vyvinutý model regiónu. Model je aktualizovaný každých 5 rokov a zahŕňa
základné princípy a ciele pre rozvoj v rôznych oblastiach (podnikanie, turizmus,
poľnohospodárstvo, kultúra a spoločnosť, životné prostredie a energia, atď.).
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
2001: Založenie Riadiaceho úradu biosférickej rezervácie v Thüringerbergu (financované
Úradom pre budúci rozvoj a Oddelením životného prostredia spolkovej krajiny
Vorarlbersko)
2001 – 2004 (2005): EU-Life projekt “Eco Monte” (financovaný EÚ a spolkovou krajinou)
Od 2005: základné financovanie vládou spolkovej krajiny Vorarlbersko (taktiež príspevky
obcí, sponzori, projektové financovanie)
2008 – prebieha: financovanie z projektu Leader “Manažment biosférickej rezervácie”
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
7
(plus sponzori asi 20 000 € ročne, príspevky obcí asi 30 000 € ročne); požaduje sa do
30 000 € ročne od spolkovej krajiny Vorarlbersko (nekalkulovateľné náklady v projekte
Leader)
Spolková krajina pravdepodobne dlhodobo zostane hlavným nositeľom finančných
nákladov pri riadení biosférickej rezervácie.
Riadiaci úrad biosférickej rezervácie v Thüringerbergu: traja zamestnanci na čiastočný
úväzok (manažér pracuje 90 %, projektový asistent pracuje 50 %, vedenie pracuje 50 %
súčasnej pracovnej doby).
Účasť miestneho obyvateľstva na niekoľkých projektoch, spolupráca s organizáciou
cestovného ruchu a iné.
Organizačná štruktúra
Strategické plánovanie biosférickej rezervácie má na starosti dozorná rada biosférickej
rezervácie. Pri prijímaní rozhodnutí je jej nápomocná komisia expertov, ako aj rôzne
subkomisie asociácie regionálneho plánovania REGIO (v oblastiach ako sú
poľnohospodárstvo, mládež, životné prostredie, energia, atď.).
Rada biosféry: primátori šiestich zúčastnených obcí, predseda asociácie pre regionálne
plánovanie, manažér Biosférickej rezervácie
Poradný výbor: Úrad spolkovej krajiny Vorarlbersko pre budúci rozvoj, Ministerstvo
životného prostredia spolkovej krajiny Vorarlbersko, Okresný úrad Bludenz.
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
Všeobecné kroky vedúce k založeniu biosférickej rezervácie Grosses Walsertal:
• 1998 – sympózium s názvom “Zachovanie a vonkajšia úprava prírodných krajín
vo Vorarlbersku” a exkurzia do Biosférickej rezervácie Rhön; všetky zúčastnené
obce volili v prospech žiadosti o vytvorenie biosférickej rezervácie, bol spustený
projekt na podporu zvýšenia povedomia medzi obyvateľmi.
• 1999 – vytvorenie modelu s účasťou mnohých osôb
• 2000 – spolková krajina (Úrad pre budúci rozvoj) vymenovala manažéra pre
biosférickú rezerváciu;
• žiadosť do UNESCO v máji,
• ustanovenie oblasti Spolkovou krajinou Vorarlbersko v júli,
• vyhlásenie oblasti za biosférickú rezerváciu organizáciou UNESCO v novembri
Hlavnou úlohou vedenia Biosférickej rezervácie je implementovať a sprevádzať projekty
vhodné pre Biosférickú rezerváciu v spolupráci s miestnym obyvateľstvom.
Nápady na početné projekty prišli predovšetkým zo strany dozornej rady a subkomisií,
avšak podnety zo strany obyvateľstva sú veľmi vítané a podporované. Prvý workshop s
účasťou miestnych obyvateľov sa uskutočnil už v roku 2007, bohužiaľ, kvôli
obmedzenému počtu ľudských zdrojov bolo doposiaľ možné uviesť do praxe len niekoľko
nápadov.
Niekoľko príkladov aktivít a projektov v Biosférickej oblasti Grosses Walsertal:
• Environmentálna výchova – vytvorenie “Dobrodružnej biosférickej rezervácie”,
balíčka pre environmentálnu výchovu na školách v spolupráci so spoločnosťami
podnikajúcimi v cestovnom ruchu
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
8
• Zvyšovanie povedomia, komunikácia a práca s verejnosťou: regionálne noviny
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Biosférickej rezervácie “Blickwinkel”, prospekty, domovská stránka, kalendár,
podujatia, regionálne kampane (jasné verejné rozlišovanie zón biosférickej
rezervácie s výkladom a priamym odkazom)
Rozvoj značiek miestnych produktov, ako napríklad “Walserstolz” (miestny syr),
“Walser EigenArt” (umenie a remeslá), “Alchemilla” (prírodné produkty a kúry),
“Bergholz” (spolupráca drevospracujúcich spoločností: eko-nábytok a domy), atď.
“Walser Thaler” – regionálny menový systém pre podporu miestneho obchodu a
pre podporu pridanej hodnoty regiónu
Partnerské podnikanie v cestovnom ruchu
Aktivity na poli obnoviteľnej energie s cieľom vyrábať 100 % dodávky ekologickej
energie pre región (malý e5-program, modelový energetický a klimatický región –
projekt E-Regio)
Tematické chodníky – napr. Chodník poznávania kvetín Faschina, Marul –
dobrodružná cesta lesom, lavínový chodníček Blons, „tonal-space stone“( tónovopriestorová skala)
Projekt “Celkový podnikateľský plán na ochranu prírody” s partnerskými
poľnohospodárskymi podnikmi, ktoré ponúkajú exkurzie
Rozšírená ponuka exkurzií
Letný program Biosférickej rezervácie
Spolupráca: napríklad prostredníctvom spoločných stavebných úradov šiestich
obcí, iniciatíva v oblasti horského stavebného dreva
Počas pravidelného prepracovávania modelu v určených intervaloch bolo zaznamenané,
do akej miery boli splnené naposledy stanovené ciele a následne boli určené nové
vhodné ciele.
ZAINTERESOVANÉ STRANY / CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Miestne obyvateľstvo, Turistická asociácia Grosses Walsertal a organizácie cestovného
ruchu, farmári, remeselné podniky, miestne združenia, asociácia regionálneho
plánovania (REGIO) a jej subkomisie, školy, komunity, miestni politici, vláda spolkovej
krajiny, energetické inštitúcie, Ministerstvo životného prostredia a budúceho rozvoja
Spolkovej krajiny Vorarlbersko.
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
Od ustanovenia za biosférickú rezerváciu UNESCO sa zainteresovaní ľudia z údolia
snažia o naplnenie filozofie biosférickej rezervácie. Pod mottom “život a práca v harmónii
s prírodou” vznikli početné projekty/iniciatívy. Hlavným cieľom projektov je získať
finančné prostriedky a využitie pre obce/obyvateľstvo regiónu s pomocou dlhodobo
udržateľného regionálneho rozvoja.
V priebehu rokov mnohé projekty v oblastiach, ako napríklad udržateľný rozvoj, predaj
produktov biosféry, udržateľný turizmus a remeslá, environmentálna výchova a
obnoviteľná energia prispeli k zaisteniu alebo zlepšeniu kvality života v regióne a vytvorili
možnosti pre príjem obyvateľstva. Päť rokov po vyhlásení údolia Grosses Walsertal za
biosférickú rezerváciu bolo analyzované prijatie myšlienky biosféry zo strany
zainteresovaných strán, miestnej populácie a návštevníkov a taktiež bol preskúmaný prvý
ekonomický dopad. Výskum bol predovšetkým zameraný na konkrétne rozvojové
projekty s dôrazom na stratégiu, realizáciu a regionálne prijatie zainteresovanými
stranami a ich prínos v oblasti udržateľného regionálneho rozvoja.
Výsledky výskumu pôsobivo ukázali, že značka “Biosférická rezervácia” priniesla
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
9
viditeľné výsledky. Miera pozitívnej reakcie obyvateľstva bola veľmi vysoká (84 %
opýtaných povedalo, že projekt biosférickej rezervácie bol dobrý, dokonca veľmi dobrý
nápad). Miera pripravenosti aktívne sa zapojiť do regionálneho rozvoja bola tiež vysoká
(40 % opýtaných sa vyjadrilo, že si dokážu predstaviť účasť na projektoch budúcej
biosférickej rezervácie). Biosférická rezervácia je vnímaná prevažne ako nástroj na
ochranu prírody a udržateľný regionálny rozvoj, predovšetkým v sfére cestovného ruchu.
Uvedený pozitívny dopad zvyšuje povedomie, zlepšuje spoluprácu s komunitami a
možnosti predaja regionálnych produktov. Okrem toho sa zvýšilo aj verejné povedomie o
regióne na medzinárodnej úrovni.
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Predstava regionálneho rozvoja prezentovaná v tejto správe je nepochybne použiteľná v
jej základnom rámci, avšak musí byť prispôsobená príslušným dostupným podmienkam a
cieľom. Ak bude vytvorenie biosférickej rezervácie podporené, musí sa v prvom rade
osobitne preskúmať, či sú splnené medzinárodné (národné) kritéria stanovené
organizáciou UNESCO.
Biosférická rezervácia Grosses Walsertal je vhodná ako Dobrá prax pre všetky tri
pracovné skupiny (WG). Pre WG 1 by mohli rôzne aktivity a rozvoj značky slúžiť ako
stimul pre objavovanie a rozvoj finančných možností svojich vlastných projektov.
Dôležitý prístup s ohľadom na udržateľný manažment, a teda zaujímavý pre WG 2, je
pravidelné zaznamenávanie statusu quo rozvojového procesu a vhodné upravenie alebo
ďalšie plánovanie nasledujúcich cieľových etáp.
Aktívna integrácia obyvateľstva vo veľkej miere prispela k prijatiu a k sformovaniu
povedomia o biosférickej rezervácii v údolí Grosses Walsertal. Okrem iného bolo tiež
nevyhnutné vopred podať obyvateľstvu úplné informácie o možnostiach regiónu
biosférickej rezervácie a o znížení predsudkov, súvisiacich so všeobecne obávanými
obmedzeniami.
Existuje mnoho dlhodobých projektov zameraných na environmentálnu výchovu. O
spomínaný príklad sa tiež vo veľkej miere zaujíma WG 3.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie,
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Vedenie Biosférickej rezervácie Grosses Walsertal, Ruth Moser,
Jagdbergstraße 272, 6721 Thüringerberg,
Rakúsko
T +43 (0)5550 20360,
[email protected]
www.grosseswalsertal.at
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
Coy, M., Weixlbaumer, N. (Hrsg.), 2009: Der Biosphärenpark als regionales
Leitinstrument: Das Große Walsertal im Spiegel der Nutzer. Innsbruck, s. 126
Jungmeier et al. 2010: „Part_b: Partizipationsprozesse in Biosphärenparks“
http://epub.oeaw.ac.at/?arp=0x0023602f
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
10
NÁZOV
3.2 Národná prírodná rezervácia Het Groene Woud (Holandsko)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
• Krajina: Holandsko
• Iniciované Ministerstvom územného plánovania a životného prostredia
• Rok implementácie – 2005
• Unikátne alebo charakteristické regióny boli Ministerstvom ustanovené za
Národné prírodné rezervácie s cieľom uchovať krajinu s jej prírodnými, kultúrnohistorickými a regeneračnými hodnotami a zároveň podporovať sociálny a
ekonomický rozvoj.
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
V roku 2005 vláda v Holandsku označila 20 národných prírodných rezervácii za územia
významnej prírodnej a/alebo kultúrnej hodnoty, ktoré sa oplatí obnoviť, zachovať alebo
vylepšiť. Veľké množstvo partnerov (napríklad organizácie pre ochranu prírody, kultúrne
organizácie, atď.) sa už pokúšali zachovať krajinu v oblasti Het Groene Woud (Zelený
les). Lobovali za to, aby bola oblasť Het Groene Woud zvolená za národnú prírodnú
rezerváciu a uspeli!
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Všeobecným cieľom bolo a dodnes je nájsť spôsob na zabezpečenie udržateľnej
budúcnosti národnej prírodnej rezervácie a do tohoto procesu zahrnúť aj miestnych
partnerov. Za účelom dosiahnutia stanovených cieľov boli zrealizované projekty a
zahájené iniciatívy/spolupráce v oblastiach ako cestovný ruch, obchod, environmentálna
výchova a zvyšovanie povedomia, výskum, predaj miestnych produktov, atď. V roku 2009
bol založený regionálny výbor (Streekraad Het Groene Woud en de Meierij). Vo výbore je
zastúpené veľké množstvo partnerov, ako napríklad regionálna vláda (provincia Severné
Brabantsko), 12 obcí, organizácie na ochranu prírody, farmárske asociácie, asociácie
cestovného ruchu a obchodné asociácie rovnako ako kultúrne organizácie. Výbor
vystupuje ako poradný orgán vo vzťahu k regionálnej vláde s ohľadom na oblasť Het
Groene Woud.
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
Do 2005: menšie projekty v oblasti projektu EU Lifescape Your Landscape (Program
Interreg IIIB)
2005 – 2007: rôzne projekty Leader
Od 2007: financované provinciou Severné Brabantsko
Asi 50 % (najviac 75 %) nákladov na správu niesla až do minulého roku vláda, miestne
spoločnosti a rôzne iné organizácie, ako napríklad asociácie na ochranu prírody, z
ktorých každá prispela 25 percentami. Nie je možné presne vyčísliť ročné náklady; tie
závisia od individuálne uskutočnených projektov a aktivít a predstavujú asi od 50 000 do
100 000 eur. Kvôli nepriaznivej ekonomickej situácii bude vláda pravdepodobne niesť len
25 % tohtoročných nákladov.
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
11
Úrad: Streekhuis Het Groene Woud en de Meierij zamestnáva jedného administratívneho
pracovníka na čiastočný úväzok. Niekoľko zamestnancov zúčastnených partnerov v
oblasti Streekhuis taktiež pracuje na čiastočný úväzok. Na čiastočný úväzok tu pracuje
asi 10 ľudí.
Správna rada je vzájomne prepojená s vyššie spomenutým národným výborom
Streekhuis Het Groene Woud en de Meierij.
Miestni obyvatelia sa podieľajú na rozličných projektoch, a tiež existuje spolupráca medzi
organizáciami cestovného ruchu a inými asociáciami.
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná.
Hlavná aktivita v oblasti Het Groene Woud je realizovať projekty, ktoré sú vhodné pre
účel národnej prírodnej rezervácie: implementácia zdravej a udržateľnej regionálnej
ekonomiky takým spôsobom, že vytvorí možnosti pre zachovanie a zvýšenie hodnoty
krajiny.
Príklady projektov:
•
•
•
Jedna iniciatíva hovorí o posilnení regionálnej identity a ekonomiky
prostredníctvom presadzovania regionálnych značiek formou kooperácie,
ktorej cieľom je udržateľný marketing regiónu. Tento cieľ je dosiahnutý
interdisciplinárnou kooperáciou regionálnej ekonomiky pod spoločným logom; tak
bude zachovaná a posilnená hodnota regiónu a zvýši sa príjem miestnych
podnikateľov.
Rozvinula sa inovatívna myšlienka skombinovať regionálny účet a regionálny
fond. Regionálny fond a sporiaci účet Rabo Groene Woud predstavujú dva
hlavné komponenty, prostredníctvom ktorých sebaobnovovacie fondy finančne
podporujú niekoľko regionálnych iniciatív. Regionálne fondy sú dopĺňané
predovšetkým regionálnymi sporiacimi účtami, ktorých vlastníkmi sú v tomto
prípade firmy, štátne inštitúcie a občianske spoločnosti. Inštitúcie majú na svojich
sporiacich účtoch obvyklú úrokovú mieru a banka transferuje do fondu 5 % sumy
celkových úrokov regionálnych sporiacich účtov. Banka profituje z väčšieho
množstva klientov a ich úspor tak, že úroky transferované do fondu sú relatívne
nízke v porovnaní so ziskom banky. Majitelia účtov môžu platiť špeciálnu úrokovú
mieru priamo do fondu a každý môže prispieť bežným spôsobom. Regionálny
účet a regionálny fond ponúka miestnym inštitúciám možnosť demonštrovať ich
angažovanosť v regióne.
Regionálna organizácia tvorená verejnými aj súkromnými členmi, má za cieľ
podporiť a posilniť miestnu ekonomiku a základné kvality oblasti Het Groene
Woud. Navyše, spomínaná organizácia hrá významnú úlohu pri propagácii oblasti
rovnako ako pri inovatívnych procesoch a spolupráci v rámci regiónu.
Okrem iného sú ich úlohy nasledovné:
Zbližovanie rôznych strán/skupín
Sprevádzanie a usmerňovanie procesov
Iniciovanie projektov
Podpora zodpovedných organizácii, napríklad pri správe projektových
financií
Aktivity v oblasti obnoviteľných energií
Poskytovanie stáží pre rôzne študijné odbory
Navrhovanie a tvorba cyklotrás a turistických chodníkov
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
12
Environmentálna výchova v rôznych návštevníckych centrách
Podpora miestnych produktov: napríklad pod názvom pôvodného druhu
obilia pestovaného tradičným spôsobom a určeného na produkciu chlebu a piva.
Výrobky sú v ponuke v miestnych obchodoch.
Zvyšovanie povedomia prostredníctvom domovskej stránky, brožúr,
podujatí atď.
Ponuka exkurzií
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
• Všetky organizácie zahŕňajúce Streekraad
• Miestne obyvateľstvo
• Podnikatelia v regióne
• Turisti
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
Pomenovanie národnej prírodnej rezervácie pomohlo regiónu dosiahnuť určitý status.
Zvýšilo sa povedomie o živote v prekrásnom regióne (no mohlo by sa zvýšiť ešte viac).
Avšak najdôležitejším dôsledkom sú niekoľké príklady rozvinutia spolupráce medzi
obyvateľstvom a organizáciami za účelom implementácie projektov slúžiacich na rozvoj
regiónu. Existujú projekty s priamym pozitívnym vplyvom na prírodu a krajinu (napríklad
iniciatíva farmárov, ktorí nechali kvitnúce rastliny rásť na okraji svojich polí ako potravu
pre motýle a iný hmyz alebo presadili niekdajšie živé ploty, aby zvýšili druhovú
rozmanitosť). Na druhej strane sú ekonomicky zamerané aktivity (napríklad spolupráca
miest a farmárov na vidieku v oblasti cestovného ruchu). Existujú však aj projekty, ktoré
vplývajú na ochranu prírody, ekonomickú a sociálnu sféru. Okrem iného bola založená
spoločnosť, ktorá zamestnáva hendikepovaných ľudí. Týmto ľuďom bola zverená
starostlivosť o cesty pre peších a turistické chodníky. Pracujú za menšiu mzdu ako
zamestnanci “klasických” spoločností, chodníky sú udržiavané, krajina atraktívnejšia,
hendikepovaní obyvatelia vykonávajú prácu v rámci svojich možností a nie sú závislí na
sociálnom systéme.
Nakoľko doposiaľ nebolo vykonané nijaké hodnotenie, úspech nemôže byť doložený
faktami a číslami. Avšak pripravenosť obyvateľstva a organizácii na činnosť v tomto
ohľade je zrejmá, a to je momentálne považované za najdôležitejšie.
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Možnosť adaptovať niektoré aspekty tohto príkladu na inú situáciu je evidentná. Avšak
najdôležitejšie zo všetkého je, aby obyvateľstvo a zúčastnené organizácie mali záujem
poskytnúť podporu. Takáto dobrá vôľa musí vychádzať zo samotných obyvateľov
a zainteresovaných osôb, nesmie byť na nich vyvíjaný nátlak zo strany vládnej
legislatívy.
Táto dobrá prax je v záujme všetkých WG. Fakt, že región dostal vlastnú obchodnú
značku, je veľmi dôležitým elementom pri úspešnom regionálnom rozvoji. Vytvorenie
značky pomáha pri vytvorení regionálnej identity. Navyše uľahčilo a stále uľahčuje
propagáciu regionálnych produktov a cestovného ruchu. Príklady aktivít predstavujú
množstvo rôznych projektov, z ktorých všetky sú súčasťou udržateľného rozvoja, vrátane
obnoviteľnej energie, ale aj podpory miestnych produktov a turistických aktivít. Dokonca
sociálne projekty môžu byť zahrnuté do rozvojového procesu s pozitívnou odozvou
v sociálnej a environmentálnej oblasti. Oblasť Het Groene Woud je taktiež dôležitá pre
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
13
WG 2, nakoľko vedenie Úradu poskytuje zaujímavý prístup: ľudia z rozličných už
existujúcich inštitúcii spolupracujú (podporovaní len jedným pracovníkom na čiastočný
úväzok) na riadení programu regionálneho rozvoja, využívajú vedomosti, skúsenosti a
vplyv svojich pôvodných zamestnávateľov. Osobné náklady (a zdroje) môžu byť
rozdelené a sú pravdepodobne nižšie ako v prípade, keby na programe pracovalo aj
niekoľko osôb na plný úväzok.
Inovatívny koncept Regionálneho fondu je veľmi zaujímavý pre WG 2 a WG 3. Poskytuje
možnosť získať finančné prostriedky na rôzne projekty, súvisiace s regionálnym
rozvojom. Ďalšou výhodou je, že s Regionálnym sporiacim účtom majú inštitúcie a osoby
možnosť urobiť niečo pozitívne pre svoj vlastný región, a sú tak nepriamo zahrnuté do
rozvojového procesu. Predovšetkým podniky (možno dokonca politické strany) v regióne
si tak robia veľmi dobrú reklamu nie len ponukami práce, ale aj napomáhaním rozvoju
regiónu.
Skúsenosti z Holandska taktiež ukázali, že získať záujem a oduševnenie obyvateľstva je
základným predpokladom pre úspešný regionálny rozvoj. Tento aspekt možno najľahšie
dosiahnuť prostredníctvom voľného informačného toku a aktívnej integrácie verejnosti.
Spomínaný aspekt čiastočne zasahuje do WG 3.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Désiré van Laarhoven (Regionálny fond)
Van´t Laar Hof
Looeind 11, 5298 LX Liempde
Holandsko
0031-6-83246226 [email protected]
Geert van der Veer (partnerská organizácia Het Groene Woud)
[email protected]
Tel: 0031413385820 alebo mobilný telefón: 0031610960531
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
• Wilma van der Pijll, Spolková krajina Severné Brabantsko, [email protected]
(vypracovala hlavnú časť modelu); Valerie Wetsels, Praedium
• Gebiedsmeerjarenprogramma Het Groene Woud & De Meierij 2009-2013
(Streekraad 30-10-2008)
• Gebiedsjaarverslag 2010 Het Groene Woud en De Meierij (Streekraad 03-032011)
• Gebiedswerkplan Het Groene Woud en De Meierij 2011 (Streekraad 16-12-2010)
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
14
NÁZOV
3.3 “Verdiskapingsprogrammet for matproduksjon” VSP mat (Nórsko)
Program pridanej hodnoty pre produkciu potravín
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
VSP mat 2001 – 2010 je program „Vylepšené Nórsko“ (Innovation Norway). Innovation
Norway je hlavný nástroj nórskej vlády pre inovácie a rozvoj nórskeho podnikania a
priemyslu. Predstavuje všeobecný rámcový program pre zvýšenie hodnoty v rôznych
oblastiach, napríklad cestovný ruch, priemysel, a tiež potravinárska výroba. Ďalšou
dôležitou úlohou je zabezpečiť rozvoj vidieckych oblastí.
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Dôvodom pre vznik VSP mat v roku 2001 bolo vytvorenie lepšej inovácie a väčšej
rozmanitosti miestnych potravinárskych výrobkov. Okrem toho bolo cieľom taktiež zvýšiť
hodnotu potravinárskej výroby pre farmárov a miestnu potravinársku výrobu, založenú
na tovaroch z poľnohospodárstva. Taktiež sa zvyšoval dopyt po menších, miestnych
produktoch, a to vďaka silnejúcej kúpnej sile, do určitej miery vďaka novému povedomiu
o tradičnej nórskej kuchyni medzi spotrebiteľmi a v neposlednom rade vďaka turizmu.
Program bol založený v dôsledku správy parlamentu č. 19 (1999 – 2000). Správa
preukázala potrebu rozvoja Nórskej potravinovej produkcie za účelom minimalizovať
potrebu dovozu potravín a začať vytvárať hodnotu v rámci krajiny.
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Všeobecné ciele
• Zvýšiť množstvo, objem predaja a využitie miestnych potravinárskych výrobkov
malých výrobcov.
• Zvýšiť kvalitu a rozmanitosť potravinárskych výrobkov malých výrobcov.
• Zvýšiť zisk primárneho sektora.
• Zvýšiť objem predaja produktov z celého primárneho sektora
(poľnohospodárstvo) v Nórsku.
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie
alebo iné aspekty.
Riadiaci výbor, menovaný nórskym Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy.
Správa: Innovation Norway.
Stratégie: Program bol dvakrát ohodnotený, aby sa preverila jeho úspešnosť.
Finančné zdroje: celkovo cca. 825 miliónov NOK za celé desaťročie (asi 107 miliónov
Eur, pri aktuálnom výmennom kurze – asi 10,7 milióna Eur ročne).
Hlavnými aktivitami sú:
• Granty na rozvoj výroby pre malé podniky
• Budovanie národnej reputácie
• Podpora vzdelanosti (niekoľko partnerov)
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
15
Niekoľko partnerov bolo začlenených do uskutočnenia rozličných projektov/aktivít.
Napríklad spoločnosť Bioforsk sa podieľala na väčšine výskumných akcií.
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
Najdôležitejšími aktivitami boli:
• Rozvoj veľkého množstva nórskych potravinárskych výrobkov – špeciality
s označením a bez označenia výrobku, vo všetkých nórskych regiónoch
• Založenie a činnosť Centra pre expertízu spracovania potravín menšieho
rozsahu (národná sieť s piatimi strediskami, ktoré ponúkajú individuálnu pomoc,
znalosti a kurzy pre výrobcov v celej krajine)
• Budovanie reputácie v súvislosti s oblasťou národného cestovného ruchu.
• Zakladanie Farmárskych trhov v niekoľkých nórskych mestách
• Rozvoj potravinárskych značiek v Nórsku (dostupné pre všetkých výrobcov)
• Podpora vzdelanosti (výskumné projekty, zainteresovanie zúčastnených strán.
Napríklad: „projekt arktického jahňacieho mäsa“, www.bioforsk.no/arktisklam,
čiastočne financovaný VSP mat)
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Cieľová skupina – malé poľnohospodárske podniky, farmári, turizmus zahŕňajúci
poľnohospodárske zdroje – boli začlenení rôznymi spôsobmi:
• Ako strany podieľajúce sa na výskumných a rozvojových projektoch
• Ako zákazníci, t. j. v Centre pre expertízu spracovania potravín malých výrobcov
sa zúčastnili na prednáškach, kurzoch, sieťach a získavaní individuálnej pomoci
v zmysle učebného programu (ktorý bol veľmi užitočný a riešil mnohé problémy
priamo).
• Ako vlastníci projektu pri vytváraní nových produktov (vrátane potravín ako
suvenírov a ako mimoriadneho zážitku v oblasti turistického ruchu)
• Ako vlastníci siete/spoločnosti (t. j. Farmárske trhy, výrobné družstvá)
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
• Hodnotenie z roku 2006 preukázalo, že program VSP mat bol dôležitý pre rozvoj
677 nových produktov, 560 inovácii výrobkov a pre založenie 118 začínajúcich
malých podnikov. Vzhľadom na pozitívne hodnotenie programu VSP mat bude
pravdepodobne v roku 2012 odštartovaný následný dlhodobý program.
• 60 % spoločností, ktoré využili finančnú pomoc programu VSP mat malo buď
nižšie výrobné náklady, alebo vyššie zisky, alebo oboje. Granty na rozvoj
produktov sú poskytované len na investície a činnosť v počiatočnej alebo
inovatívnej fáze, dlhodobé dotácie pre produkty alebo postupy nie sú
poskytované.
• Niektoré projekty sú relevantné pre celú miestnu komunitu, ako napríklad
“Rakfisk fra Valdres”, značka “Lofotlam” alebo distribučná spoločnosť Rørosmat
SA, založená s finančnou pomocou VSP mat.
• Podpora vzdelanosti (väčšina výskumných prác sa zadáva externým subjektom)
• Úspešné podávanie vedomostí medzi výskumom a výrobcami, medzi výrobcami
a inými a medzi jednotlivými výrobcami
• Zakladanie sietí, ktoré sú veľmi dôležité pre malé podniky
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
16
• Zvýšenie pozornosti smerom na miestne potraviny, určené pre oblasť
cestovného ruchu a pre zákazníkov z celej krajiny
Vládny program bol nevyhnutný pre rozvoj malých potravinárskych podnikov,
založených na inováciách a tradíciách. Niektoré produkty sú veľmi známe a dostupné
pre každého, napríklad mäsové výrobky Aron Mat alebo repkový olej “Odelia”. Centrum
pre expertízu spracovania potravín v malom rozsahu je stále v činnosti a vybudovalo si
dôležitú konkurenčnú pozíciu na poli kurzov, vzdelávania a poskytovania informácií,
využívajúc pri tom ľudské zdroje v najvyššej možnej miere, ale zároveň v prípade
potreby aj zahrnutím národnej a medzinárodnej konkurencie. Úspešná je aj výmena
znalostí medzi jednotlivými výrobcami.
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Keďže vláda akceptuje skutočnosť, že pre udržanie a rozvoj potravinového sektoru
malých výrobcov sú potrebné ďalšie programy, bol v roku 2011 založený “Miestny
potravinový program”, vedený programom Innovation Norway. Nový program zachováva
tie najdôležitejšie elementy z programu VSP mat. V roku 2011 vedúca skupina založí
platformu pre nový program, avšak už teraz sú známe tri časti, ktoré bude obsahovať:
• Program pre rozvoj miestnych výrobcov potravín: ekonomické nástroje pre
výrobcov miestnych potravinových produktov v súvislosti s výrobou
poľnohospodárskych produktov. Tento bod zahŕňa aj sieť výrobcov.
• Centrum pre expertízu spracovania potravín v malom rozsahu (národná sieť
s piatimi strediskami, ktoré ponúkajú individuálnu pomoc, znalosti a kurzy pre
výrobcov v celej krajine)
• Budovanie národnej reputácie v oblasti miestnych potravín, kultúry stravovania,
nórskych špecialít v spojení s organizáciami cestovného ruchu
Hlavný cieľ a ťažisko programu bude rovnaké ako v predchádzajúcich desiatich rokoch
VSP mat.
Ako dokazuje táto Dobrá prax, nepochybne sa dá v rámci programu dosiahnuť pozitívny
výsledok (bolo vytvorené množstvo nových produktov a podnikov). Avšak dlhodobé
skúsenosti dokazujú dôležitosť usmerňovania spomínaných procesov, aby sa udržala
dynamika ďalšieho rozvoja. Komunikácia s použitím technickej podpory, rovnako ako
rozvoj a zachovanie sietí a interdisciplinárna spolupráca (napríklad so sektorom
cestovného ruchu) sú pre obchod nenahraditeľné. Hodnotenie programov a projektov
pomáha monitorovať ich úspešnosť a v prípade potreby dáva možnosť na upravenie
rôznych aspektov. Ďalším dôležitým aspektom je, že nie sú poskytované žiadne
dlhodobé dotácie; granty na rozvoj produktov sa udeľujú len v inovatívnej a štartovacej
fáze. Tieto otázky by mala zvážiť WG 2.
Založenie Farmárskeho trhu a vytvorenie vlastnej značky sú vhodné príležitosti na
zvýšenie predaja horských produktov, a preto o ne pravdepodobne prejaví záujem WG
1.
Hlavnou časťou programu VSP mat je komunikácia medzi všetkými úrovňami. Výmena
medzi riadiacimi oddeleniami a zúčastnenými podnikmi je základom pre praktické
plánovanie a úspešné realizovanie rozvoja regionálnych produktov. Povedomie miestnej
populácie môže byť zvýšené označením regionálnych produktov a združenými
marketingovými stratégiami. To predstavuje dôležitý aspekt pre WG 3.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
17
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Innovation Norway, www.innovasjonnorge.no od Elin Hjortland
[email protected]
Kompetansenettverk for småskala matproduksjon Nord-Norge (Centrum pre expertízu
potravinovej výroby malého rozsahu Severného Nórska),
www.bioforsk.no/matnett (Nórčina), od Hilde Halland, [email protected]
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
Rapport VSP mat (Innovation Norway, Inger Solberg og Elin Hjortland) a
Arbeidsgrupperapport (Správa) ”VSP mat etter 2010?”(Innovation Norway)
http://www.innovasjonnorge.no/Contact-us/ niekoľko informácií v angličtine o programe
Innovation NorwayKm
NÁZOV
3.4 Steinbach Way (model pre lokálnu Agendu 21, Rakúsko)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
• komplexný a trvalo udržateľný rozvoj obce Steinbach, Steyr, Horné Rakúsko
• začatý v roku 1986, intenzívna fáza do roku 2002, čiastočne prebiehajúcej až do
dneška
• iniciátormi boli - bývalý starosta, inžinier Karl Sieghartsleitner a miestna rada
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Napriek strmej lokalizácii, je od stredoveku Steinbach, Steyr centrom priemyslu železa
(výroba nožov a príborov) a profituje z blízkosti rieky Steyr (vodná energia) a z okolitých
lesov (drevo). Dodávka potravín bola zaisťovaná malými miestnymi farmami. Vzhľaom
na globalizáciu, priemyselná lokalita v Steinbach nebola dlho konkurencieschopná a v
rokoch 1960 a 1970 v území najväčší zdroj pracovných miest, s viac ako 200
zamestnancami, skrachoval. Kvôli nedostatku zákazníkov v nasledujúcich rokoch,
mnoho miestnych podnikov, ako sú hostince, obchodné podniky a obchody, boli tiež
zrušené – napríklad z predtým viac ako desiatich hostincov, v roku 1986 nezostal ani
jeden. Presídlenie nového priemyslu v Steinbach bol považovaný za nemožný
vzhľadom k tomu, že bývalé výhody - rieka a okolité strmé zalesnené svahy, začali byť
miestnymi nevýhodami (nebezpečenstvo povodní, stavebné predpisy a predpisy na
ochranu životného prostredia pri rieke. K tomu sa pridalo zlé miestne dopravné spojenie
mimo komunity, rezignácia a nedostatok perspektív do budúcnosti. Staré priemyselné
budovy a prázdne bytové domy v centre komunity ostali stále v troskách, bývalé
továrenské dielne sa stali neoprávneným úložiskom niektorých nebezpečných odpadov.
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Návrat k aktivizmu namiesto sťažovania sa
Vyrovnať sa s problémami spoločnosti a nájsť riešenia
Prebudiť sebavedomie obyvateľov
Objaviť vlastné silné a slabé stránky, rozvíjať silné stránky
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
18
Rozvíjať ciele a modely pre budúcnosť, Priniesť život do komunity
Zabezpečiť dodávky na mieste pre obyvateľov a vytvárať pracovné miesta
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie
alebo iné aspekty.
Využitie infraštruktúry a možností ako komunita
Založené združenie - prevziať úlohu vzdelávania (korešpondencia, rokovania atď) a
čiastočne splniť požiadavku na sponzorovanie
Dobrovoľná činnosti mnohých občanov
Využitie súkromného kapitálu (napríklad na obnovu súkromných domov v kultúrnom
dome, ale s podporou komunity prostredníctvom poskytovania pracovníkov - pracovný
projekt s dlhodobo nezemestnanými osobami)
Využitie sponzorských možností v súlade s projektom (napr. výstavba niekoľkých
woodchip mikro-rastlín diaľkového vykurovania za finančnej podpory EÚ)
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
Dohoda o "novej politickej klíme" v rámci mestskej rady: boli vytvorené nariadenia, ktoré
sa vzájomne uistili ohľadom úctivých a konštruktívnych rokovaní medzi sebou a
razantne znížili niekedy ochromujúce účinky politických strán (napríklad automatické
odmietnutie návrhov členov inej politickej strany)!
Pravidlá sú nasledujúce:
- Úspech bude zdieľaný všetkými
- Ohľaduplný a tolerantný vzájomný postoj
- Informácie rovnako prístupné všetkým
- Každý sa snaží dosiahnuť spoločný cieľ
"Patentový úrad ideí, nápadov": zabrániť krádežiam duševného vlastníctva a podporiť
vstup osobných myšlienok ("patent dôstojník" bol v tomto prípade starosta)
Rozmanitosť a rôznorodosť politických strán bude rešpektovaná a zaistená
Základom pre ďalšie kroky bola solídna analýza silných a slabých stránok obce
(založenie pracovnej skupiny na rôzne témy, spolupráca odborníkov a občanov obce obyvatelia sa s miestnymi odborníkmi sa stotožnili).
Smerovanie vízie bolo vytvorené a schválené na základe silných a slabých stránok
spoločnosti v roku 1987 (inšpiratívne rozhovory expertov vo všetkých tematických
oblastiach, ako je napr územné plánovanie, boli základom pre zostavenie cieľov,
pretože žiadne rozumné rozhodnutie by nemohlao byť uznané bez znalosti príslušného
odboru!). Smerovanie vízie bolo aktualizované po každých miestnych voľbách a
pravidelne prehodnocované. Každý zvolený člen spoločenstva a člen predstavenstva
zložil prísahu, že bude podporovať a prijme centrálne pokyny.
V roku 1989 bola schválená Koncepcia rozvoja miestnej rady
Štyri piliere "Steinbach cesty" sú:
- dedinské komunity a kvalita života
- kultúra a identita
- práca a miestne hospodárstvo
- príroda a životné prostredie
V priebehu rokov boli vytvorené k týmto témam početné projekty.
Základným predpokladom všetkých začatých projektov bolo, že boli realizovateľné,
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
19
mohli byť financované, boli skutočne udržateľné a šetrné k životnému prostrediu.
Niekoľko konkrétnych príkladov:
Renovácie prázdnych domov a priemyselných objektov v kultúrnom dome:
Staré priemyselné objekty boli v súkromnom vlastníctve bez záujmu o ďalšie využitie
alebo revitalizáciu. S rastúcim chátraním, nepovoleným ukladaním odpadov
(nebezpečné odpady, ako napr starý olej, farby, atď tam boli tiež uložené) sa stávali
tŕňom v oku v rámci komunity. Miestne rada kúpila objekty, hlavná budova bola
renovovaná a zrekonštruovaná na nožiarske múzeum. V ostatných dielňach boli
vytvorené súčasné výrobné závody pre rôzne ďalšie podniky - "miniatúrny Business
Park". Takýmto spôsobom by mohol byť podporovaný vznik podnikov a tým aj
vytváranie miestnych pracovísk.
Náklady na nákup a rekonštrukciu vyšla celkom na 720,000 EUR, z čoho bolo 30%
financované z obecného úradu, 45% sa vzťahuje dotácie a zvyšných 25% bolo
poskytnuté z úveru, ktorý bol plne splatený prostredníctvom príjmov z prenájmu.
Dvanásť dlhodobo nezamestnaných osôb bolo zamestnaných v projekte
prostredníctvom spolupráce s miestnym úradom práce.
Rekonštrukcia ojjektov dala impulz pre revitalizáciu susedného historického kultúrneho
strediska. Mnoho domov bolo opustených, alebo naliehavo potrebovali renováciu.
Majitelia domov boli väčšinou starnúce osoby, ktorých malé dôchodky boli
nedostatočné; miestna mládež odchádzala za prácou mimo obce, z dôvodu zlej
pracovnej situácie. Rekonštrukcie domov, napríklad, boli podporované poskytovaním
dlhodobo nezamestnaných pracovníkov v rámci už spomínaného projektu a práce
miestnych a regionálnych firiem boli poverené kvalifikovanou prácou.
Nasledovali konzultácie s domácimi a s vlastníkmi pozemkov, ohľadom znovu
označenia stavebných pozemkov, cca 55.000 m² plôch centra komunity - a tak
prostredníctvom koncentrácie stavieb a rekonštrukcií komunitného centra, bola
komunitné centrum oživené. Stavebné plány v centre obce boli podporené okrem iného
tým, že stavebné konzultácie boli gratis.
Založenie firmy bolo podporované miestnou radou a to rôznymi spôsobmi:
Pomôc pri hľadaní vhodného umiestnenia
Prenájom obecných priestorov pre začínajúcich podnikateľov
Rozvoj podnikov prostredníctvom miestneho zastupiteľstva a následné odovzdanie do
súkromného vlastníctva
Zabezpečovanie poskytovania potravín v komunite (obchod v Steinbach nebol niekoľko
mesiacov):
Vypracovanie koncepcie so základmi regionálnymi špecifickými výrobkami (predaj
výrobkov z obce a kraja) a zvyšovanie povedomia zákazníkov v súvislosti s miestnou
ponukou - podpora regionálnych výrobcov -stánok s ponukou a informácie o miestnych
dodávok a ich význam
Obyvatelia mali možnosť predložiť požiadavky o svojej potrebe množstva potravín, z
väčšej časti v miestnom obchode, 240 vyhlásení (požiadaviek) bolo dodaných
Steinbach Advent sa konal prvýkrát v roku 1987 s programom od prvého týždňa
adventu do Troch kráľov. Podujatie, ktoré sa ďalej rozvíja a dáva dobrú pridanú hodnotu
miestnym predajniam, prineslo v začiatkoch len malé finančné výdavky. Steinbach
Advent v súčasnosti navštívi asi 20.000 návštevníkov ročne, kde asi 400 občanov
pracuje prevažne dobrovoľne, okrem iného na nasledujúcich aktivitách:
Adventný kalendár v podobe umelecky zdobených a osvetlených 24 okien v domoch
okolo námestia. Okná sú otvorené denne v určitý čas. Adventné spievanie sa koná cez
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
20
víkendy a je vykonávané miestnymi skupinami a združeniami. K dispozícii je tiež
adventný trh, ktorý ponúka regionálne produkty umenia, remesiel a regionálnych
zvyklosti. Múzeum - betlehem obsahujúce viac ako 350 betlehemov z celého sveta.
Združenia poľnohospodárskej produkcie: počas príprav na výstavu jabĺk v roku 1987
bolo zaznamenaných 120 odrôd. Spoločný podnik "Steinbach sušené ovocie" bol
založený v roku 1990 s cieľom využiť ekonomický potenciál v sektore ovocia a tiež
udržiavať krajinu, ktorá je silne štruktúrovaná roztrúsenými ovocnými sadmi, ako aj
rozmanitosťou odrôd ovocia. Od roku 1991 sa ročne spracuje a predáva asi 15.000
kilogramov jabĺk, hrušiek a sliviek, ktoré sú ručne zbierané a bez postreku. Od roku
1996 podnik vyrába asi 100.000 litrov ročne rôznych druhov " Steinbach prírodné
džúsy".
"Steinbach Micro-Okresná Tepláreň" bola založená v roku 1990: 20 poľnohospodárov
sa spojilo a vytvorili združenie drevo-štiepky a kúrenia. Do dnešného dňa bolo
zriadených päť teplárni na drevoštiepku (niektoré s dotácií z EÚ), ktoré fungujú vo forme
mikro-siete diaľkového vykurovania a predaja tepla / energie v rámci komunity. Sú
používané obnoviteľné suroviny, vypúšťanie CO2 je znížené a zbytky dreva z lesov sa
využívajú čím je v rámci komunity dosiahnutá pridaná. Kladenie potrubia bolo vykonané
po dohode s mestskou radou, a nakoniec boli peniaze ušetrené súčasný položením
vykurovacieho potrubia s kanalizačným.
Ekumenické iniciatívy: Viera hrá dôležitú úlohu v regióne a rôzne cirkvi sa zásadným
spôsobom podieľali na rôznych aktivitách v tvarovanií komunitného cítenia a zlepšenia
pospolitosti v rámci komunity.
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Starosta, mestská rada a vyššia politická štruktúra
Všetci občania v rámci komunity (priama aktívna účasť)
Špecialisti v rôznych tematických oblastiach (externí)
Projekt závisí v každom prípade, na rôznych cirkviach, organizáciách ochrany prírody,
školách atď.
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
ocenenia:
1990 Cena kultúry a životného prostredia
1994 Európska cena obnovy dediny
1997 Cena spolkovej krajiny Horné Rakúsko za ochranu životného prostredia
Dočasná bilancia za rok 2008 (zdroj: Moser, Sieghartsleitner, Lichtenwörther 2008)
Obyvateľstva a jeho štruktúra:
Migrácia bola zastavená a príliv obyvateštva dosiahnutý – zvýšenie z 1,847 obyvateľov
(1986) na viac ako 2,000 (2006)
Založenie 27 obchodných firiem a služieb
180 nových pracovných miest
Revitalizácia budovy Látok a kultúrneho dedičstva:
15 domov v kultúrnom dome, stará fara a revitalizácie starých priemyselných dielne
zrenomovaných 23 kaplniek a 38 božích múk
Príroda a ochrana klímy:
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
21
Zachovanie vidieckych podnikov (ochrana krajiny)
Nové zdroje pre poľnohospodársky príjem (sušené ovocie, prírodné šťavy, bio energie,
atď - asi € 180,000 ročne)
Zabezpečenie ekologickej energie - drevo-štiepka z miestnych lesov
Účasť obyvateľov a nová politická klíma:
Tvorivá atmosféra v rámci miestneho zastupiteľstva
40% obyvateľov je zapojených do dobrovoľných kampaní v rámci projektov a akcií
Podľa štúdie, v porovnaní s inými komunitami v regióne obyvatelia majú veľmi kladný
vzťah k budúcnosti
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Formovanie súdržnosti v rámci spoločenstva ( „my“ namiesto „ja“) ako aj kvalita vzťahov
medzi obyvateľmi je najdôležiteší základ pre úspešný rozvoj.
Regionálny rozvoj sa rovná idividuálny rozvoj: dobré ale samostatné nápady nie sú
postačujúce, permanentné vzdelávanie je základnou požiadavkou, aby sa dala možnosť
pripraviť sa činnosť všetkým zúčastneným.
Tri najdôležitejšie hybné sily trvalého procesu rozvoja sú nasledvné:
Cítenie súdržnosti
Inklúzia obyvateľstva
Konkrétne projekty
Nové rozhodnutia partnerov prispievajú k novým aspektom – inklúzia čo najvačieho
počtu obyvateľstva, tak ako aj ich nápadov a návrhov. Nie je možné kopírovať dobré
príklady z praxe, prístup musí byť zrozumiteľný a vedúci k riešeniu, prispôsobený
daným podmienkam.
Nie individuálny úspech ľudí je dôležitý, ale spoločný úspech.
Externí experti by sa mali zúčastniť procesov rozvoja prinajmenšom 1 až 2 roky. Je
dôležite, aby boli nestranný, umierený, objektívny, aby vychádzali s ľuďmi aby pracovali
v pozadí a aby zabezpečili neustály živý proces.
Prístup veľmi podobný “Steinbach Way” pre realizovanie trvalo udržateľného rozvoja na
miestnej a regionálnej úrovni má napríklad program Agendy 21, ktorá bola prijatá na
konferenci v Rio de Jeneiro v roku 1992.
Tento príklad dobrej praxe je rozsiahlym záujmom včetkých troch pracovných skupín.
Hodnotenie stavu uznáva a používa potenciálne formy rozvoja výroby a predaja.
Iniciácia niekoľkých úspešných projektov ( sušené ovocie, džúsy, mušt, drevené triesky,
produkty z oviec a atď.) namiesto len jedného velkého projektu (napríklad iba
extenzívne podporovanie džúsových produktov) prezentuje cezhraničný prístup a viac
možností pre rôzne firmy a môže viesť k nižšiemu finančnému riziku. Odporúča sa
využiť všetky dostupné možnosti spolupráce. Využívanie miestnych a regionálnych
služieb vedie k uchovaniu pridaných hodnôt v rámci regiónu a môže neskôr pridružiť
obchodné vzťahy. To by sa malo zvážiť v spracovnej skupine 1.
“Steinbach Way” robí prehľadný, rešpektovaný, spravodlivý predaj, ktorý je záhladom
pre konštruktívnu súdržnosť. Na začiatku projektu alebo programu môže byť prospešné
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
22
vypracovť pravidlá (patentová ochrana) pre vzájomné správanie a následné jeho
dodrživanie.
Projekty by mali byť realizovatelné, otvorené pre širokú verejnosť, ak by bolo možné s
cieľom pokračovať v činnostiach po ich ukončení bez finančnej podpory - menšie
finančné riziko a širšia nezávislosť.
Spolupráca minimalizuje náklady a umožňuje dosiahnutie rozsiahlych cieľov.
Stále a doprevádzajúce ďalšie vzdelávania a vstupy externých špecialistov podporuje
kvalitatívnu záruku, pretože znalosti sú ďalej šíriteľné.
Tento príklad jasne ukazuje, že nielen odborné znalosti a rozumné predávanie sú
nevyhnutné pre úspech trvalo udržateľného rozvoja, ale že sociálne kompetencie
všetkých aktérov hrajú dôležitú (možno najdôležitejšie) úlohu.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Karl Sieghartsleitner
[email protected]
Tel: 0043-664-4101594
www.steinbachsteyr.at
www.europeanbestpractice.com
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
Conversation with Eng. Karl Sieghartsleitner, former mayor of Steinbach a.d. Steyr (term
of office: 1986-2002)
DI Günther Humer, Eng. Karl Sieghartsleitner (2002): The Steinbach Way; published by
the Upper Austrian Association for Development Promotion
(this brochure is also available in other languages)
DI Günther Humer, Eng. Karl Sieghartsleitner (2006): Der Steinbacher Weg; new edition
in 2006; published by the Upper Austrian Association for Development Promotion
Sieghartsleitner (2008): Das Erfolgsmodell „Steinbach an der Steyr“. In: Moser,
Sieghartsleitner, Lichtenwörther (2008): Miteinander Bürger gewinnen. Manz Verlag
Wien, S. 17-60. (318 S.)
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
23
NÁZOV
3.5 Projekt chlebových obilnín: tirolský organický chlieb vyrobený z
obilnín pôvodných odrôd krajiny (Rakúsko)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
Spolková krajina Tirolsko, Rakúsko
Zodpovedné oddelenie pre expertízu úradu spolkovej vlády Tirolska ako partner pre
spoluprácu s pekárňou Ruetz, s mnohými farmármi, pestujúcimi organické obilniny,
Tirolské družstvo pre kultiváciu semien, Tirolská poľnohospodárska a lesnícka komora,
“Bio vom Berg” (marketingová spolupráca tirolských farmárov pestujúcich organické
plodiny) a Tirolská agrárna marketingová asociácia.
Projekt bol odštartovaný mimo oficiálnych programov a od začiatku bol začlenený medzi
aktivity Génovej banky Tirolska a oddelenia poľnohospodárskych pokusov úradu
spolkovej vlády Tirolska.
Spustenie projektu, vrátane predbežných diskusií a príprav, sa konalo v roku 1999.
Reprodukcia semien sa konala v rokoch 1999 až 2000, sadenie prvýkrát fakticky
realizovali farmári zúčastnení na projekte v roku 2001 a prvý zber sa tak mohol
uskutočniť v roku 2002.
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Na výrobu organického chleba boli pre zachovanie biodiverzity a dôležitých kultúrnych
hodnôt, pre posilnenie regionálnej identity a v neposlednom rade z ekonomických
dôvodov (odmena za kultiváciu vzácnych poľnohospodárskych plodín, prídavky za
použitie metód organickej produkcie) použité pôvodné alebo regionálne odrody obilnín.
Ekologické poľnohospodárstvo – a teda zvýšené uplatňovanie extenzívnych metód – je
ideálne pre pôvodné (regionálne) odrody. Navyše, prírodné suroviny z príslušného
regiónu by mali byť využívané pri výrobe s geografickou špecifikáciou, a tiež by mali byť
jasne označené (pozri „CIELE“).
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
a) Udržateľnosť a revitalizácia regionálnych odrôd:
S každým kultivačným typom a s každou odrodou sú spojené mnohé praktické zručnosti,
vedomosti a tradície. Keď vyhynie druh alebo odroda, aj príbuzná kultúra sa úplne alebo
čiastočné vytratí. Udržateľnosť a revitalizácia hodnotných vedomostí a kultúrnych hodnôt
je dôležitou pracovnou oblasťou Génovej banky Spolkovej krajiny Tirolsko. Okrem iného
budú opätovne využité aj rôzne iné regionálne odrody.
b) Okolnosti a rozvoj kultivácie obilnín v Tirolsku:
Po 2. svetovej vojne bol zaznamenaný výrazný pokles poľnohospodárskych oblastí a
pestovania rozličných kultúr. Následne taktiež výrazne klesla miera sebestačnosti. V
roku 2011 klesla rozloha pôdy pre kultiváciu obilnín zo 14 000 hektárov na 700 hektárov,
podiel chlebových obilnín bol minimálny. Múka, respektíve obilniny pre pekárenskú
produkciu chleba v Tirolsku, musia byť takmer v plnej miere dovážané.
S pomocou zoznamu SAC (zriedkavo kultivované poľnohospodárske rastliny) programu
ÖPUL (Rakúsky poľnohospodársko-environmentálny program) bol vytvorený nástroj pre
podporu kultivácie pôvodných a regionálnych odrôd. Na zoznam SAC boli pridané tie
druhy a odrody Tirolska, ktoré sa pokladajú za mimoriadne vhodné pre použitie.
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
24
c) Situácia na trhu, regionálne prepojenie a povedomie konzumentov o zdraví:
Konzumenti sa čoraz viac zaujímajú o pôvod potravín a použitých surovín a čím ďalej,
tým viac uprednostňujú regionálne produkty, predovšetkým regionálne špeciality. Tento
vzrastajúci záujem počas mnohých rokov vidíme v obrate organických produktov. Vo
sfére celého reťazca pridanej hodnoty by teda mali byť dosiahnuté pozitívne výsledky
pre všetkých zúčastnených.
d) Turizmus a vzhľad krajiny:
Ako vedľajší efekt, vzhľad krajiny v poľnohospodársky intenzívnejšie využívaných
regiónoch bude pestrejší a v súvislosti s rozšírením obilných oblastí aj rozmanitejší.
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie
alebo iné aspekty.
Finančné zdroje nemôžu byť presne vyčíslené, avšak sú veľmi nízke (meracie
zariadenia, váhy, atď., niekoľko tisíc eur).
Implementácia prác sa taktiež nedá merať, môže byť len približne odhadnutá: väčšina
prác bola realizovaná v rámci „obvyklých“ obchodných aktivít účastníkov, nevyhnutné
kapacity boli vytvorené zmenou zamerania. Vo väčšine oblastí sa dá obrátiť na dostupné
know-how a infraštruktúry. Jednostrannému pracovnému zaťaženiu by sa do veľkej miery
dalo vyhnúť prenesením rôznych oblastí na viacerých partnerov. Dôležité projektové
aktivity (bez potvrdenia úplnosti):
• Výber materiálu pre zavedenie vhodných druhov a odrôd
• Reprodukcia a produkcia semien
• Technické a chemické laboratórne analýzy (analýza múky, kvality pečenia;
testovanie životaschopnosti, čistoty a zdravia semien)
• Testovanie mletia a pečenia
• Konzultácie s expertmi a starostlivosť o farmárov
• Vytvorenie zmlúv o dodávke a predaji vrátane určenia nevyhnutných vlastností
• Vypočítanie nákladov na produkciu, spracovanie a marketing
• Organizácia a vykonanie prijatia materiálu, sušenia a čistenia (v prípade potreby)
a ďalší transport (kompletná logistika)
• Odoberanie vzoriek z rôznych várok, testovanie
• Rýchly a presný tok informácii medzi všetkými zúčastnenými
• Vyhodnocovanie dát: ekonomické výpočty a prezentácia výsledkov
Niektoré zo spomínaných úloh boli vykonané bezplatne osobami zúčastnenými na
projekte. (napr.niekoľko praktických ukážok pečenia).
Pre dosiahnutie úspechu musia v prvom rade fungovať dobré vzťahy medzi partnermi v
rámci projektu a tiež vysoko profesionálny prístup k práci.
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
Vzájomná dobrá vôľa všetkých zúčastnených a nadšenie hlavných partnerov boli pre
organizačné fungovanie projektu rozhodujúce.
Tieto predpoklady zahŕňali taktiež ambiciózny, avšak realistický časový plán (pozri
URČENIE DOBREJ PRAXE), ktorý umožnil výsledky v predvídateľnom časovom
horizonte.
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
25
Zúčastnení partneri sa zmluvne zaviazali splniť príslušné úlohy, avšak boli aj patrične
krytí.
Hlavné oblasti činnosti sú popísané v časti ZDROJE, v rámci jednotlivých sfér sú všetky
použité metódy štandardné.
Časový horizont projektu bol daný predovšetkým biologickými požiadavkami na kultiváciu
a reprodukciu obilnín: kým bolo dostupné potrebné množstvo semien (pre väčšinu odrôd
po dvoch rokoch kultivácie), mohli sa vykonať mnohé predbežné testy a farmári tak
dosiahli svoj cieľ. Po štyroch rokoch projekt funguje so zníženými výdavkami,
s nevyhnutnou ďalšou asistenciou podľa plánu, avšak ešte nie samostatne.
Región projektu: partneri sú rozmiestnení po celom Tirolsku, vylúčené boli iba územia,
ktoré kvôli zrážkovým podmienkam predstavujú takmer výlučne trávnaté oblasti na
východe.
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Zodpovedné oddelenie pre expertízu úradu spolkovej vlády Tirolska: dodávateľ nápadov,
konzultant v oblasti odrôd, producent semien; know-how a nevyhnutnej infraštruktúry
(napr. laboratórium na pestovanie semien) poskytli „Tirolská génová banka
poľnohospodársky pestovaných rastlín“ a testy kultivovania rastlín.
Pekáreň Ruetz: inovatívny a (racionálne uvážený) odvážny tirolský rodinný podnik a
dôležitá hybná sila celého projektu; podnikateľské riziko bolo vykompenzované
úspešným marketingom
Organickí farmári/producenti: dôležitá cieľová skupina, zároveň prirodzený partner
projektu, ktorý sa na projekte podieľa výhodnými cenami
Tirolské družstvo pre kultiváciu semien: dôležitá zložka logistického reťazca (prijatie,
čistiace a sušiace zariadenia, skladové možnosti,…)
Tirolská poľnohospodárska a lesnícka komora: vystupuje v záujme farmárov v oblasti
starostlivosti a konzultácie
“Bio vom Berg” je nezávislá marketingová spolupráca organických farmárov Tirolska
Tirolská agrárna marketingová asociácia: marketingová organizácia pre farmárske
produkty v Tirolsku
Spotrebitelia: absolútna cieľová skupina – projekt stojí a padá na prijatí produktov
spotrebiteľmi
Krajina: väčšia vonkajšia rozmanitosť krajiny opätovným zvýšením podielu obilných
oblastí zvyšuje atraktivitu krajiny v očiach miestnych obyvateľov a návštevníkov, čo
priaznivo ovplyvňuje turizmus. Spolková krajina zameraná na turizmus, ako napríklad
Tirolsko, ktoré ťaží najmä z myšlienky „nedotknutej prírody“ a „zdravého životného
prostredia“, z viditeľne zvýšenej diverzity krajiny nepochybne profituje.
Vo všeobecnosti by sa „príjemcovia“ mohli stotožniť s informáciami v časti „CIELE“
(vyššie), pretože projekt by mohol byť implementovaný viac-menej v súlade s plánom (a
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
26
dúfajme, že bude fungovať dlhodobo).
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
Ako súčasť projektu v Tirolsku asi 20 farmárov každoročne pestuje a zbiera chlebové
obilniny na 20 až 45 hektároch. Dosiahnuteľné príjmy sú vďaka primeranej kvalite veľmi
vysoké, doplňujúce výpočty výnosov ukazujú vysoký celkový zisk 2 700 €/hektár
s priemerným čistým ziskom 1 300 €/hektár. Ročne sa vyprodukuje až 100 000 pecňov
chleba o váhe jeden kilogram, náklady pre pekára sú asi 15 % zisku. Sezónna výroba
chleba a jeho predaj sú veľmi úspešné.
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Realizácia projektu je oveľa jednoduchšia, nakoľko treba vytvoriť alebo získať menej
dodatočných zdrojov. Možnosť získať prístup do existujúcich štruktúr, minimálne
k čiastočne dostupným znalostiam a schopnostiam uľahčuje plánovanie a implementáciu
projektu – vstupné náklady sú nízke, nevyhnutná nízka investícia pravdepodobne
neodradí potenciálnych účastníkov, a ak snaha nebude fungovať, môžu byť produkty
predané inde, avšak nie tak úspešne.
O túto dobrú prax majú špeciálny záujem WG 1 a WG 2. Tirolský chlieb sa stal
regionálnou špecialitou. Dôležitými predpokladmi bolo profesionálne know-how v oblasti
existencie, kultivácie a reprodukcie použitých pôvodných odrôd a testovanie primeranosti
obilnín s ohľadom na ďalšie spracovanie. Základná, vopred zrealizovaná činnosť bola
prvoradým elementom dlhodobého úspechu.
Napriek dobrej ekonomickej základni, v záujme zaistenia „neutrálnej“ koordinácie je
potrebné ďalšie doplnenie projektu chlebových obilnín. Týmto aspektom by sa mala
zaoberať WG 3 kvôli rozvoju udržateľných plánov manažmentu.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Christian Partl
Úrad spolkovej krajiny Tirolsko
Odbor poľnohospodárstva, školstva, lovu a rybolovu
Heiliggeiststrasse 7-9
6020 Innsbruck
Rakúsko
[email protected]
www.tirol.gv.at/agrar/
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
Skúsenosti starých farmárov
Zváženie možností pre obrábanie pôdy
Zváženie možností produktov s „osobitnými výrobnými charakteristikami“
Odhad prístupu spotrebiteľov pred odštartovaním projektu
Žiadne dotazníky pre spotrebiteľov pred alebo počas trvania projektu (k dnešnému dňu
ani do budúcnosti nie sú naplánované)
Publikácie a prednášky:
2006 Konferenie ALVA v St. Pölten:
Zachovanie regionálnych odrôd a možnosti využitia príkladu dobrej praxe ako to ilustroval
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
27
„Projekt chlebových obilnín“, od str. 86
ANDREAS TSCHÖLL, CHRISTIAN PARTL & KASPAR HOLAUS
http://www.alva.at/upload/Publikationen/Tagungsband/ALVATagungsband2006.pdf
Raz alebo dvakrát ročne prednášky počas výcvikových stretnutí, kurzy, certifikované
vzdelávanie, informačné podujatia, atď.
NÁZOV
3.6 GENE-SAVE – ochrana vegetatívnych genetických zdrojov v Alpách
(odrody obilnín, zeleniny a jabĺk) (Rakúsko a Taliansko)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
Projekt zahŕňa spoluprácu medzi autonómnou provinciou Bolzano v Južnom Tirolsku
(Taliansko) a provinciou Severné Tirolsko (Rakúsko). Projekt trval od roku 2003 do roku
2008. Projekt bol zakotvený v rámci projektu INTERREG IIIA 2002-2008 v Taliansku
a Rakúsku.
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Na svete existuje asi 300 000 až 500 000 druhov rastlín, z ktorých je v súčasnosti
popísaných 250 000 a asi 30 000 druhov sa považuje za jedlé. Z globálneho hľadiska
predstavujú rastliny určené na konzumáciu ťažisko ľudskej stravy. Len 30 zo 7 000
druhov rastlín celého sveta použitých alebo kultivovaných človekom predstavuje 95 %
rastlín určených na konzumáciu. V súčasnosti je však diverzita prechodných druhov
a poddruhov v poľnohospodárstve a záhradníctve ohrozená importom z oblastí
s ekologicky a finančne menej náročnými podmienkami na produkciu, a tiež
uprednostňovaním nadmernej kultivácie vysoko výnosných druhov a odrôd. Nadmernou
kultiváciou sa odrody ešte viac vzďaľujú od ich príbuzných, divo rastúcich druhov
a primitívnych foriem kultúr. Preto je rastlinný materiál určený na kríženie čoraz viac
obmedzený na existujúce spektrum odrôd. Rozširovanie niekoľkých premnožených odrôd
vyúsťuje do genetickej limitácie medzi kultivovanými rastlinami. Kontinuálny rozvoj
poľnohospodárstva nahráva ohrozeniu pôvodne regionálne dôležitých produktov a foriem
využitia, čím sa určité druhy, rody a odrody dostávajú na perifériu. Urýchlená zmena
štruktúry zapríčinená medzinárodnou konkurenciou a farmármi, hľadajúcimi viac než len
marginálne zisky, môže taktiež vyústiť do straty genetických zdrojov. Genetické zdroje sú
veľmi dôležité pre kultiváciu rastlín, nakoľko sa pri rozvoji odrôd hľadajú stále nové
charakteristiky. Kultivácia genetických zdrojov je zároveň dôležitá pre poľnohospodárstvo
a záhradníctvo.
Regionálne odrody obilnín a zeleniny sú tie, ktoré farmári dlho udržiavali a zbierali ako
úrodu, či už dobrovoľne alebo naopak. Prispôsobenie rastlín lokalite a podnebiu sa
uskutočňuje opakovanou kultiváciou. Avšak pokiaľ ide o kultiváciu ovocia, o „pôvodných
odrodách“ hovoríme, ak sa už opakovane nevysádzajú, alebo ak sa vysádzajú len
zriedkavo. Môžu to byť autochtónne (pôvodne domáce), avšak určite aj prirodzené alebo
“náhodné” malé sadenice, ktoré ešte stále treba popísať. Veľký podiel regionálnych
a pôvodných odrôd, a teda veľký podiel miestnych genetických zdrojov, sa už viac
nekultivuje. Predpokladá sa, že v horských regiónoch „milovníci odrôd“ ešte stále
kultivujú niektoré pôvodné odrody, avšak bez opatrení, prijatých v blízkej budúcnosti,
bude v tejto oblasti zaznamenaný pokles. Záujem o miestne odrody, ich zachovanie
a reprodukciu stúpa predovšetkým u farmárov, ktorí odštartovali špecializovanú výrobu,
v oblasti cestovného ruchu, amatérskeho záhradníctva a kultivovania rastlín. Miestne
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
28
odrody môžu byť mimoriadne dôležité pre kultiváciu v Južnom Tirolsku v Taliansku
a v Severnom Tirolsku v Rakúsku najmä v dlhodobom meradle. Ako vegetatívny
genetický zdroj predstavujú regionálne a pôvodné odrody nenahraditeľné prírodné
a kultúrne dedičstvo. Presná dokumentácia, molekulárno-biologická charakteristika
a profesionálne uchovanie v génovej banke sú nevyhnutné pre ich zachovanie
a ochranu. Keďže v oboch provinciách sa skúsenosti a odbornosť v oblasti kultivácie
obilnín, pestovania zeleniny a ovocia líšia, hlavným cieľom medzinárodnej spolupráce
talianskeho Južného Tirolska a rakúskeho Severného Tirolska by mala byť výmena
znalostí a skúseností.
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
• Zber a zachovanie stále dostupných regionálnych odrôd a pôvodných odrôd
v Južnom a Severnom Tirolsku
• Zadokumentovanie skúseností a znalostí farmárov, pestujúcich regionálne odrody
• Charakteristika a identifikácia regionálnych odrôd a pôvodných odrôd pomocou
agronomického a botanického zhodnotenia a taktiež s použitím metód
molekulárnej biológie (pre jablká a obilniny)
• Vytvorenie zdravých semien a rastlín pre lokálne zachovanie a ochranu
genetickej
rozmanitosti,
a tiež
vytvorenie
základu
pre
pestovanie
špecializovaných produktov
• Založenie génovej banky Južného Tirolska v úzkej spolupráci s génovou bankou
Severného Tirolska a vytvorenie spoločnej databanky.
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
Tri inštitúcie
• Výskumné centrum pre poľnohospodárstvo a lesníctvo Južného Tirolska
v Laimburgu
• Úrad vlády spolkovej republiky Severné Tirolsko, oddelenie poľnohospodárskych
škôl, s poľnohospodárskym výskumom ako oblasťou pre expertízu
• Spolu s Obchodnou komorou Severného Tirolska a zodpovednými oddeleniami
a združeniami sa podieľalo na projekte GENE-SAVE asi 25 osôb.
Zúčastnené inštitúcie vniesli do projektu nasledujúci potenciál:
• Vedecký výskum
• Znalosti v oblasti hospodárenia (dobré spojenie s poľnohospodárskou
verejnosťou, kultivácia rastlín)
• Znalosti a vybavenie pre uchovávanie vegetatívnych genetických zdrojov
• Znalosti a vybavenie pre molekulárno-biologickú a fenotypovú charakteristiku
vegetatívnych genetických zdrojov
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná.
2003
Intenzívna práca s verejnosťou (tlačové konferencie, správy a rozhovory v rádiách,
televíziách a tlači) pri zverejňovaní cieľov projektu a hľadanie vegetatívnych genetických
zdrojov medzi farmármi.
Spracovanie kľúčových slov pre opis fenotypových znakov. Začiatok opisu fenotypových
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
29
znakov rastlinných odrôd v terénnych testoch.
2004
Pokračovanie zberu vo všetkých oblastiach (ovocie, obilniny, zelenina). Štepenie
a tepelná liečba rastlinného materiálu rôznych odrôd jabĺk. Začiatok klasifikácie odrôd
jabĺk tímom expertov zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Tréning majiteľov starých
nahlásených ovocných stromov s pozornosťou na prerezávanie stromov.
Začiatok opisu fenotypových znakov obilninových odrôd a pokračovanie fenotypových
charakteristík regionálnych zeleninových odrôd. Začiatok tvorby dokumentácie, týkajúcej
sa skúseností a znalostí farmárov („pamäťové banky“), o obilninách a zelenine. Začiatok
molekulárno-biologického opisu odrôd jabĺk.
2005
Pokračovanie v práci s verejnosťou a ponuka vzdelávania pomocou početných publikácii,
tlačových správ a prednášok. Začlenenie do génovej banky, pokračovanie v štepení,
zbere a definícii odrôd jabĺk. Pokračovanie opisu fenotypových znakov a tiež zber nových
regionálnych odrôd a dokumentácia skúseností a znalostí farmárov s ohľadom na
zeleninu a obilniny. Pokračovanie genetickej charakteristiky odrôd jabĺk a začiatok
genetickej charakteristiky regionálnych obilninových odrôd.
2006
Pokračovanie v práci s verejnosťou a ponuka vzdelávania pomocou početných publikácii,
tlačových správ a prednášok. Pokračovanie v štepení, zbere a definícii odrôd jabĺk.
Pokračovanie opisu fenotypových znakov a tiež zber nových regionálnych odrôd
a dokumentácia skúseností a znalostí farmárov s ohľadom na zeleninu a obilniny.
Pokračovanie genetickej charakteristiky odrôd jabĺk a pokračovanie genetickej
charakteristiky obilninových odrôd.
2007
Pokračovanie v práci s verejnosťou a ponuka vzdelávania pomocou početných publikácii,
tlačových správ a prednášok. Pokračovanie v štepení, zber a definícia odrôd jabĺk.
Pokračovanie opisu fenotypových znakov a tiež zber nových regionálnych odrôd
a dokumentácia skúseností a znalostí farmárov s ohľadom na zeleninu a obilniny.
Pokračovanie genetickej charakteristiky odrôd jabĺk a pokračovanie genetickej
charakteristiky regionálnych obilninových odrôd.
2008
Pokračovanie v práci s verejnosťou a ponuka vzdelávania pomocou početných publikácii,
tlačových správ a prednášok. Dokončenie štepenia, zberu a definície odrôd jabĺk.
Dokončenie opisu fenotypových znakov a tiež zberu nových regionálnych odrôd
a dokumentácie skúseností a znalostí farmárov s ohľadom na zeleninu a obilniny.
Dokončenie genetickej charakteristiky odrôd jabĺk a dokončenie genetickej charakteristiky
regionálnych obilninových odrôd.
Rozhovory a intenzívny kontakt partnerov projektu prebiehali počas celého trvania
projektu.
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Partnermi projektu boli nasledujúce inštitúcie:
• Výskumné centrum pre poľnohospodárstvo a lesníctvo Južného Tirolska
v Laimburgu
• Úrad vlády spolkovej republiky Severné Tirolsko, oddelenie poľnohospodárskych
škôl, s poľnohospodárskym výskumom ako oblasťou pre expertízu
• Spolu s Obchodnou komorou Severného Tirolska a zodpovednými oddeleniami
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
30
a združeniami sa podieľalo na projekte GENE-SAVE asi 25 osôb.
Na projektových aktivitách v oblasti zberu vegetatívnych génových zdrojov sa zúčastnilo
veľké množstvo farmárov.
Z projektu profitujú:
• Farmári, pre ktorých sa vytvorila základňa pre produkty a formy využitia dôležité
pre región.
• Celá populácia, pretože génové zdroje sú uchované pre zdokonalenie kultivácie
rastlín určených na konzumáciu v budúcnosti
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a konkrétny dopad.
Konkrétne výsledky projektu môžeme zhrnúť nasledovne:
Zbierka odrôd jabĺk
V Severnom
a Južnom
Tirolsku
bolo
zaregistrovaných
1 500
hlásení
a charakterizovaných bolo asi 500 stromov. Zaujímavosťou je, že asi polovica názvov
odrôd nekorešponduje s danými štatistikami. V databanke Južného Tirolska sa
momentálne nachádza 259 miest s 927 starými jabloňami.
Sady (génová banka pre jablone)
Vo výskumnom centre v Laimburugu sa už viac ako 20 rokov nachádza zbierka
pôvodných odrôd jabĺk. S pomocou projektu „GENE-SAVE“ bolo klasifikovaných ďalších
70 odrôd. Počet odrôd jabĺk v Južnom Tirolsku hodných zachovania sa tak zvýšil na 120.
Všetky sú uchované v sade vo Výskumnom centre v Laimburgu. Na jeseň a v lete roku
2007 boli v Regionálnych poľnohospodárskych inštitútoch v mestách Imst a Rotholz
založené ovocné sady s pôvodnými odrodami jabĺk zo Severného a Východného Tirolska
a tak sa asi 90 odrôd v každom z miest začalo chrániť.
Určovanie odrôd jabĺk
Každoročne sa zbiera ovocie pre testy na určovanie odrôd. Na určovaní odrôd sa
podieľal tím pomológov z Nemecka, Švajčiarska, Rakúska a Talianska. Okrem toho sa
každoročne koná výstava odrôd pod názvom „SoVie“, ktorú organizuje Asociácia
ovocných sadov Južného Tirolska s podporou Výskumného centra v Laimburgu. Pri tejto
príležitosti bolo taktiež uvedených mnoho ďalších príkladov určovania odrôd. Počet
nejasných príkladov určenia ukazuje, že skúsení odborníci v oblasti pomológie dosiahli
pri určovaní príkladov svoje limity. V tomto prípade sú pri odstraňovaní nejasností
dôležité molekulárno-biologické metódy.
Molekulárno-genetická charakteristika pôvodných odrôd jabĺk
V rámci projektu boli v rokoch 2004 až 2005 pre molekulárno-genetickú charakteristiku
pôvodných odrôd jabĺk zhromaždené vzorky listov zo 133 stromov v Južnom Tirolsku a z
279 stromov v Severnom Tirolsku. Zároveň bolo testovaných 580 stromov z génových
bánk v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Južnom Tirolsku, z čoho 376 vzoriek bolo
vybraných a analyzovaných ako referenčná odroda. Genetický profil vzoriek bol nakoniec
porovnaný s referenciami, aby sa našla vhodná pomologická definícia alebo aby sa
priradili stromy bez pomologického určenia k referenčným odrodám. Výsledky
molekulárno-biologickej analýzy môžu byť teraz použité pre efektívne založenie
ovocných sadov alebo môžu byť využité pri práci pomológov.
Zbierka zeleniny a obilnín v Južnom Tirolsku, Severnom a Východnom Tirolsku
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
31
Počas časti projektu „Zelenina Južného Tirolska“ bolo vyzbieraných 21 odrôd.
Nahlásených bolo spolu 175 miestnych odrôd. Navyše, 87 majiteľov odovzdalo
Výskumnému centru v Laimburgu 150 miestnych odrôd obilnín.
Od začiatku projektu v roku 2003 bolo prijatých 208 hlásení, týkajúcich sa regionálnych
odrôd zeleniny a obilnín v Severnom a Východnom Tirolsku. Po počiatočnom pomalom
štarte a malom množstve hlásení boli počet a rozmanitosť druhov veľmi prekvapivé:
cesnak, kŕmna tekvica, petržlen, vodná a poľná kvaka, hrach, všetky druhy fazule, mak,
rôzne odrody obilnín a mimoriadne veľa zemiakov v celej provincii.
Vstup do génovej banky
Následne po hláseniach a zbere semien bola v laboratóriu génovej banky v Innsbrucku
testovaná ich životaschopnosť. Nanešťastie, semená niektorých regionálnych odrôd boli
staré alebo v zlom stave, a tak nemohli vyklíčiť. Tieto regionálne odrody sa pokladajú za
vymiznuté. Niektoré regionálne odrody s nízkou životaschopnosťou a schopnosťou rastu
môžu byť revitalizované „špeciálnou kultiváciou“ a špeciálnou starostlivosťou. Semená
primeranej kvality sú vysušené tak, aby obsahovali 8 % vody a sú skladované
v chladiacej jednotke génovej banky pri teplote mínus 15 °C. Takto sa na dlhé roky
zachová životaschopnosť semien..
Opis regionálnych odrôd zeleniny a obilnín
V lete roku 2004 a 2005 bolo pomocou súčasne spracovaných dotazníkov v Južnom
Tirolsku popísaných spolu 124 odrôd obilnín Severného a Južného Tirolska a 81 odrôd
zeleniny. Okrem toho bolo kultivovaných a popísaných 15 odrôd zemiakov. Tak ako
v južnom regióne, v Taliansku, mnoho regionálnych odrôd rôznych druhov bolo
popísaných aj v Severnom Tirolsku (taktiež dostupné v génovej banke), vrátane 60
druhov zemiakov, 36 regionálnych odrôd ovsa, 54 regionálnych odrôd jačmeňa a 48
odrôd maku.
Molekulárno-genetická charakteristika vybraných odrôd obilnín
Časť projektu, týkajúca sa „genetickej charakteristiky obilninových odrôd“, odštartovala
v júni 2005 genetickým skúmaním miestnych odrôd pšenice. To znamená, že 45 druhov
pšenice z Južného Tirolska a 56 z provincie Severné Tirolsko bolo charakterizovaných
pomocou mikrosatelitnejmetódy a porovnaných s 11 divo rastúcimi odrodami a 35
starými a novými kultivačnými odrodami zo Severného Tirolska, Švajčiarska a Talianska.
Dané údaje o regionálnych odrodách sú veľmi dôležité pre zachovanie genetickej
rozmanitosti a pre efektívne plánovanie génovej banky. 108 druhov ovsa z Južného
Tirolska a 19 derivátov ovsa zo Severného Tirolska bolo analyzovaných spolu s 21
referenčnými vzorkami. Taktiež bolo uskutočnené molekulárno-genetické skúmanie asi
120 vlastností žita alebo derivátov žita v Severnom a Južnom Tirolsku.
Projekt GENE-SAVE sa stal východiskovým bodom pre vypracovanie a realizáciu ďalších
projektov s cieľom získať podrobné informácie o rôznych charakteristikách vegetatívnych
génových zdrojov, ako napríklad vnútorná kvalita odrôd jabĺk alebo agronomické
charakteristiky regionálnych odrôd obilnín.
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Spolu so súvisiacimi skúsenosťami a vedomosťami viedla iniciatíva k uchovaniu
existujúcich vegetatívnych génových zdrojov. S pomocou projektu bola dosiahnutá
počiatočná charakteristika zozbieraného materiálu, ktorá tvorí základ pre posudzovanie
a využitie dostupných zdrojov.
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
32
Spomínaný príklad je relevantný pre WG 1 a 2. Aby sa udržateľný reťazec pridanej
hodnoty pre regionálne produkty mohol uviesť do činnosti, a tiež ako nevyhnutný prvý
krok, je potrebné zhodnotiť status quo. Na začiatku bude vytvorený prehľad
potenciálnych produktov regionálnej kultivácie a následne bude preskúmaná ich
charakteristika so zreteľom na ekonomické a ďalej využiteľné spracovanie a štepenie.
Napríklad, ak je dopyt po kultivácii pôvodných obilninových odrôd prospešný alebo
udržateľný, alebo ak obilniny pri súčasných výrobných podmienkach nie sú vhodné na
pečenie alebo varenie. Dovoz a kultivácia odrôd, ktoré sú regiónu cudzie, sa väčšinou
neodporúčajú a v horských oblastiach sú často problematické, nakoľko regionálne odrody
sú vo všeobecnosti dokonalo prispôsobené miestnym podmienkam a sú rozhodne
spoľahlivejšie pri vytváraní regionálnej identity. Vytvorenie čo možno najkomplexnejšej
génovej banky je v dlhodobom horizonte dôležitým východiskom pre prospešné
zavedenie regionálne špecifických produktov, ktoré predstavujú medzeru na trhu.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).).
Giovanni Peratoner
Výskumné centrum pre poľnohospodárstvo a lesníctvo v Laimburgu
Laimburg 6
I-39040 Post Auer (BZ), Taliansko
Tel. +39 0471 969500
Fax. +39 0471 969599
E-mail: [email protected]
Webová stránka: http://www.laimburg.it/
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
- Baric S., Dalla Via J., Hofer M., Storti A., Unterholzner S., Wagner J. (2008)
Abschlussbericht INTERREG III A Projekt „GENE-SAVE“: Sicherung pflanzlicher
Genressourcen in den Alpen. Teilprojekt: Molekularbiologie. Land- and
Forstwirtschaftliches Versuchszentrum Laimburg, Pfatten, Auer (BZ), Italien.
- Heistinger A., Peratoner G., Aichner K. (2010). Erbse, Ackerbohne and
Wasserrübe. Historische Bedeutung and Landsorten in Südtirol. Gredleriana 10,
63-88.
- Peratoner G., Mair V., Schwienbacher F., Kasal A. (2008). Sind die Südtiroler
Getreidelandsorten gefährdet? Abschlussbericht INTERREG III A Projekt „GENESAVE“: Sicherung pflanzlicher Genressourcen in den Alpen. Teilprojekt: Getreide
in Südtirol. Land- and Forstwirtschaftliches Versuchszentrum Laimburg, Pfatten,
Auer (BZ), Italien.
- Peratoner G., Sartori C., Schwienbacher F., Kasal A. (2008). Die Vielfalt der
Südtiroler Getreidelandsorten. Abschlussbericht INTERREG III A Projekt „GENESAVE“: Sicherung pflanzlicher Genressourcen in den Alpen. Teilprojekt: Getreide
in Südtirol. Land- and Forstwirtschaftliches Versuchszentrum Laimburg, Pfatten,
Auer (BZ), Italien.
- Vogl-Lukasser B., Falschlunger G., Blauensteiner P., Vogl C. (2007)
Erfahrungswissen über Lokalsorten traditioneller Kulturarten in Ost- and Nordtirol.
Universität für Bodenkultur, Wien.
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
33
NÁZOV
3.7 EuroMARC (Horské európske agro-produkty, maloobchod
a spotrebitelia): Potraviny (Agro-potraviny), maloobchod a spotrebitelia
v horských regiónoch Európy (EÚ)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
• V oblasti šiesteho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj
• Následný projekt Kvalitných horských potravín z roku 2002-2004 v rámci piateho
rámcového programu pre výskum a technický rozvoj
Trvanie projektu: február 2007 - január 2010, podieľalo sa na ňom 6 štátov
(Rakúsko, Francúzsko, Nórsko, Rumunsko, Škótsko a Slovinsko)
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Mnoho štúdií a výskumov sa zaoberalo témou vysoko kvalitných potravinárskych
produktov, no napriek tomu až do spustenia projektu EuroMARC bolo veľmi málo takých,
ktoré by skúmali „horské“ atribúty. V prehľade chýbali rôzne názory spotrebiteľov a
obchodníkov na potraviny z horských regiónov a s tým spojené postupy v oblasti
obchodu.
Marketing horských produktov predstavuje pre mnohé znevýhodnené oblasti produkujúce
horské výrobky významnú príležitosť pre pridanie hodnoty, a tak je viac než nevyhnutné
prehodnotiť spôsoby a prostriedky pre udržateľné podnikanie s danými produktmi.
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Hlavným cieľom projektu EuroMARC je štúdium povedomia a záujmu európskych
spotrebiteľov v oblasti vysoko kvalitných potravinárskych produktov z horských regiónov.
Na tomto základe by sa mali nájsť spôsoby ako zvýšiť pridanie hodnoty horských
produktov, ako základného predpokladu na prežitie a manažment vidieka a kultúrnej
rozmanitosti horských regiónoch.
Veľmi dôležitým aspektom je prehodnotenie reálneho a aktuálneho záujmu európskych
spotrebiteľov na vysokokvalitné horské produkty. Ďalším dôležitým bodom je
optimalizácia reťazca pridanej hodnoty horských produktov s cieľom nájsť možnosti ako
spravodlivo rozdeliť dosiahnutú pridanú hodnotu medzi rôznych aktérov.
Prostredníctvom vytvorenia win-win situácie (situácia prospešná pre obidve strany) sa
projekt EuroMARC zaoberá originálnymi spôsobmi posilnenia regionálneho rozvoja,
predovšetkým v citlivých oblastiach. Toto posilnenie sa dosiahne integráciou kvalitných
horských potravín, vyrábaných miestnymi výrobcami a zároveň udržaním dôležitého
priestoru a zdravého životného prostredia.
Ďalším dôležitým cieľom projektu EuroMARC je ďalší rozvoj a prijatie Európskej charty
pre kvalitné potraviny z horských regiónov (schválená 5.12. 2005).
V rámci individuálnych pracovných balíkov sa rozoberali nasledujúce ciele:
- Prehodnotenie záujmu, povedomia a očakávania európskych spotrebiteľov v
oblasti kvalitných potravín z horských regiónov
- Identifikácia záujmov a metód obchodníkov týkajúcich sa vysokokvalitných
potravinárskych produktov z horských regiónov
- Analýza postojov a stratégií dodávateľského reťazca týkajúceho sa horských
produktov
- Identifikácia faktorov, ktoré vedú k úspechu či neúspechu miestnych iniciatív (typ
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
34
Leader) pre marketing horských produktov.
Prieskum národných a celoeurópskych politík, zaoberajúci sa regionálnym
rozvojom a rozvojom vidieka, najmä rozvojom horských oblastí.
- Poukázanie na spojitosť medzi spotrebiteľmi, aktérmi v oblasti reťazca pridanej
hodnoty a politikmi so zreteľom na vysokokvalitné horské produkty – identifikácia
dobrej praxe za účelom zlepšenia marketingu horských produktov pre
spotrebiteľov, konkurencieschopnosti podnikov a posilnenie rozvoja vidieka v
horských oblastiach.
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
Projekt EuroMARC bol financovaný najmä Európskou Úniou, zvyšok hradili zúčastnené
inštitúcie.
Celkové náklady na projekt vyšli na 1 300 000 eur, príspevok európskej komisie bol 950
000 eur (190 000 eur za prvý rok, 370 000 eur za druhý rok, 390 000 eur za tretí rok)
Do projektu bolo celkovo zapojených 10 partnerských tímov v rozmedzí od 20-30 ľudí,
v závislosti od obdobia a úloh, ktoré prebiehali.
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
Počas projektu EuroMARC boli skúmané nasledujúce body:
Povedomie spotrebiteľov v oblasti kvalitných horských potravinárskych
produktov:
Bolo oslovených 21 cieľových skupín v šiestich štátoch, nachádzajúcich sa v horských,
rovnako ako aj v nížinatých regiónoch. Skupiny neboli jednotného pohlavia ani veku a
každá skupina mala zastúpenie ľudí žijúcich v horských oblastiach, rovnako ako ľudí
žijúcich v nížinatých oblastiach. Celkový počet zapojených do diskusií bol 184.
Ďalšou položkou bol dotazník, na ktorý prostredníctvom internetu alebo osobného
interview odpovedalo 1 904 spotrebiteľov zo 6 štátov (tretina z nich žije v horách alebo v
ich blízkosti). Osoby, ktoré vyplnili dotazník, sa taktiež podieľali na hodnotení
konkrétnych produktov.
Prieskum maloobchodného trhu so zreteľom na vysokokvalitné potravinárske
produkty z horských oblastí: prieskum sa uskutočnil vo všetkých krajinách s cieľom
identifikovať a analyzovať marketingové možnosti vysokokvalitných horských produktov.
V prieskume pomáhali analýzy obchodníkmi predaných produktov (od miestnych
obchodov až po supermarkety) a analýzy súhrnu predajcov (prostredníctvom osobných
interview a poštových prieskumov).
Stratégie dodávacieho reťazca zaoberajúce sa horskými produktmi: prípadové
štúdiá zamerané na dve zo štyroch rozdielnych kategórií: mliečne produkty, mäsové
produkty, ovocie/zelenina a voda, vykonané vo všetkých zúčastnených štátoch. Prieskum
sa uskutočnil prostredníctvom osobných interview s poľnohospodármi, ústrednými
jednotkami, malo a veľkoobchodníkmi a gastronómami.
Prípadové štúdiá miestnych iniciatív pre rozvoj a marketing horských produktov:
porovnávali sa Leader iniciatívy s ostatnými iniciatívami. Profil sa vytvoril na základe
jednotlivých regiónov a v každej iniciatíve prebehlo päť až sedem interview v podobe
štandardného, otvoreného dotazníka. Výsledky boli rozanalyzované s cieľom zistiť
dopady programov, ako je napríklad program Leader.
Politicky podmienené obmedzenia a možnosti výroby, spracovania a marketingu
horských potravín na trh: ako prvé sa všeobecné politické podmienky zaznamenali
-
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
35
prostredníctvom literatúry, internetového výskumu a prostredníctvom dotazníkov medzi
projektovými partnermi, na základe čoho boli určené štyri kľúčové činnosti - výroba,
spracovanie, marketing a predaj. Na základe vzťahu k politike EÚ sa tiež klasifikovali
všeobecné odlišnosti národných a miestnych politík. Okrem toho prebehli dôležité
rozhovory na miestnej, národnej a európskej úrovni, boli spracované dva samostatné
okruhy všeobecných politických podmienok pre horské produkty, vytvorila sa značka
a marketing.
Výmena a odovzdávanie poznatkov: uskutočnilo sa osem stretnutí v rámci oblasti
projektu EuroMARC, vrátane niekoľkých verejných udalostí, na ktorých sa podieľali aktéri
a špecialisti za účelom nadobudnúť vedomosti a skúseností.
Okrem toho boli tieto informácie pravidelne prezentované na internetovej stránke a vydali
sa štyri
informačné bulletiny. Počas projektu sa publikovalo veľké množstvo
všeobecných a vedeckých článkov a prebehlo mnoho prezentácií.
Výsledky prieskumu boli pripravené pre priame použitie a zverejnené v podobe dvoch
textov:
- “Smernica pre rozvoj, propagáciu a podávanie informácií o horských potravinách.”
- “Určenie a propagácia kvalitných horských potravinárskych produktov v Európe –
Politické odporúčania.”
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Partneri podieľajúci sa na projekte:
- Euromontana, Belgicko (celková spolupráca)
- VetAgroSup (Institut d´enseignement supérieur et de recherché en alimentation,
santé animale, sciences agronomiques et de l’environment, campus agronomique
de Clermont), Francpzsko (vedecká spolupráca)
- UIBK - Univerzita v Innsbrucku, Výskumné centrum pre poľnohospodárstvo
horských oblastí (University of Innsbruck, Research Centre for Mountain
Farming), Rakúsko
- SAC – Škótska poľnohospodárska vysoká škola (Scottish Agricultural College),
Veľká Británia (Škótsko)
- FALS - Maribor univerzita, Fakulta poľnohospodárstva (University of Maribor,
Faculty of Agriculture), Slovinsko
- ÖIR – Rakúsky inštitút pre územné plánovanie (Austrian Institute for Spatial
Planning), Rakúsko
- SIFO – Národný inštitút pre spotrebiteľský výskum (National Institute for
Consumer Research), Nórsko
- University of the Highlands, Perth College, Centrum horských štúdií, Veľká
Británia (Škótsko)
- ICDM - Institute of Montanology in Cristian-Sibiu, Rumunsko
- ISARA - Institut Superieur d’Agriculture Rhone-Alpes Lyon, Francúzsko
Cieľové skupiny:
- Farmári
- Spracovateľské firmy
- Obchody
- Spotrebitelia
- Politickí činitelia
- Komunity
- Organizácie ochrany prírody
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
36
- Horská populácia vo všeobecnosti (pracovné miesta)
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
Ako vyplynulo z tohto projektu, horské produkty začali mať svoj podiel na trhu, čím sa
zaznamenal zvýšený obrat v oblasti turizmu. Horské produkty sa považujú za čisté,
tradičné a vysokokvalitné potravinárske produkty a to aj v prípade, keď berieme do úvahy
možný priemyselný rozvoj, znečistenie životného prostredia či používanie chemických
látok. Zistilo sa, že vo väčšine členských štátoch v súčasnosti neexistuje žiadna definícia,
ktorá by charakterizovala pojem „horský produkt”, a že neexistuje žiadna presvedčivá
spojitosť medzi obrázkom na obale a výrobou v horských oblastiach. Nedostatočné
definície, ktoré by charakterizovali horské produkty môžu ľahko pomýliť spotrebiteľa.
Na základe analýzy všeobecných politických podmienok sa zistilo, že rozličné
certifikačné programy nie vždy zodpovedajú potrebám výrobcov horských produktov a
dokonca niekedy namiesto poskytnutia podpory spôsobujú problémy.
Nedá sa určiť konkrétna spotrebiteľská skupina horských produktov, pretože nákup
týchto výrobkov často závisí od danej situácie a daného produktu, a v konečnom
dôsledku každý zákazník môže byť potenciálnym spotrebiteľom horských potravín.
Pokiaľ ide o marketing, projekt EuroMARC poukázal na to, že podávanie informácií o
charaktere produktu je dôležité pre efektívne umiestňovanie produktov v
maloobchodných sieťach. Menší dôraz by sa mal klásť na motívy na obale a viac by sa
malo zakladať na kvalite jednotlivých produktov. Horské značenia by sa mali používať
ako prostriedok na ochranu autentických horských produktov a takisto by mali slúžiť ako
spôsob reklamy a identifikácie pre obchody a zákazníkov.
Leader projekty môžu byť vzácnym počiatočným prostriedkom na založenie
potravinového reťazca pridanej hodnoty a následne môžu tiež podporiť rozvoj a
stabilizáciu. Nevyhnutná je tiež propagácia všeobecných politických podmienok,
podnikateľský duch a osobná iniciatíva výrobcov a výrobných podnikov, pretože
zapojenie všetkých faktorov je kľúčovým elementom pre každý vývojový proces.
Veľmi dôležitým výsledkom projektu EuroMARC sú dve praktické publikácie:
“Smernica pre vývoj, propagáciu a podávanie informácií o horských potravinách.”
“Určenie a propagácia kvalitných horských potravinárskych produktov v Európe –
Politické odporúčania.” Tieto publikácie zahŕňajú všetky výsledky projektu a predstavujú
výborný pracovný podklad pre trvalo udržateľný rozvoj horských produktov.
Na základe dokumentácie, prieskumu a vykonaných dotazníkov sa Smernica pre horské
produkty orientuje na nasledujúce dôležité aspekty:
- Imidž horských produktov
- Očakávania spotrebiteľov
- Možnosti posilnenia reťazca pridanej hodnoty v horských oblastiach
- Marketingové stratégie
- Zlepšenie možností marketingu
- Synergie medzi horskými výrobkami a turizmom
Zavedenie kvalitných horských produktov a ich marketing podstatne závisí od daných
všeobecných podmienok. Ochrana, propagácia a označenie vysoko kvalitných horských
produktov predstavujú dôležité opatrenia pre podporu regionálneho rozvoja a sú obvykle
zahrnuté v oblasti problémov riešených politikmi. Ako je uvedené v projekte EuroMARC,
cieľom odporúčaní pre politické opatrenia je poskytnúť návod, ako prekonať politické a
právne problémy na európskej, národnej a regionálnej úrovni.
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
37
prispôsobená iným podmienkam?
Veľmi dôležitým vstupom pre partnerov Green Mountain je „Smernica pre vývoj,
propagáciu a podávanie informácií o horských potravinách”, tak ako aj „Určenie a
propagácia kvalitných horských potravinárskych produktov v Európe – Politické
odporúčania”, a to najmä pre rozvoj a marketing ich vlastných miestnych produktov,
kontrolu a prípadné zmeny prevládajúcich všeobecných podmienok.
Pre WG 1 by mala smernica pre horské produkty slúžiť ako základňa pre prácu tak, aby
sa získané skúsenosti a informácie mohli v rámci projektu EuroMARC brať ako
optimálne.
Pri zavedení udržateľného horského dodávateľského reťazca je dôležité, aby všeobecné
podmienky neobmedzovali plánované postupy v regióne. Všetko musí byť zvážené WG
2, aby sa zabezpečil rozvoj trvalo udržateľných riadiacich plánov. Môžu tiež vzniknúť
problémy, pri ktorých bude potrebné obrátiť sa na príslušných politikov.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie,
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Euromontana
Marie Guitton
[email protected]
Ancuta Pasca ( zodpovedná za rozširovanie projektu EuroMARC - výsledky sa
poskytujú rumunským výrobcom)
[email protected]
2 place du champ de mars
B-1050 Brussels, Belgium
telefón : 00 32 2 280 42 83
fax : 00 32 2 280 42 85
http://www.euromontana.org/en/projets/euromarc.html
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
Smernica pre rozvoj, propagáciu a marketing:
http://cordis.europa.eu/search/index.cfm?fuseaction=proj.document&PJ_RCN=9643300
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/guidel
ines_euromarc_report_final_en_a4.pdf
Odporúčania politických opatrení:
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/Policy
_Recommendations_EN_doc.pdf
VetSupAgro – Clermont (2010): EuroMARC: Horské európske agro-produkty
Maloobchod a spotrebitelia – Záverečná správa. 25 strán.
Zhrnutie pracovných balíkov:
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_sum_wp1_en.pdf
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
38
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_sum_wp2_en.pdf
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_sum_wp3_en.pdf
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_sum_wp4_en.pdf
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_sum_wp5_en.pdf
Bulletiny:
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_nl_1_en.pdf
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_nl_2_en.pdf
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_nl_3_en_light.pdf
http://www.euromontana.org/images/stories/projets/EuroMARC/docs_NL_et_actes/eurom
arc_nl_4_en.pdf
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
39
NÁZOV
3.8 IPAM Panel nástrojov: Riadenie integračného chráneného územia
ilustrované na príklade Alpsko-Jadranského regiónu (EÚ)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
• V oblasti programu Interreg IIIB CADSES
• Trvanie programu Apríl 2003 – Marec 2006
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Ochrana prírody na oficiálnej úrovni je silne podporovaná manažmentom narastajúcich
počtov chránených oblastí. Okrem rozširovania už existujúcich prírodných oblastí
pribúdajú nové kategórie s rozdielnymi plánmi. Kvôli komplikovanosti požiadaviek
a vplyvov, plánovanie a zavádzanie chránených oblastí predstavuje veľkú výzvu. Spolu s
ochranou prírody zohrávajú tiež veľkú úlohu územné, sociálno-kultúrne a ekonomické
aspekty. K tomuto sa pridajú všeobecné podmienky na regionálnej, národnej i
medzinárodnej úrovni. Dôležitým faktorom v plánovaní chránených oblastí sú tiež právne,
administratívne a technické vymoženosti pre realizáciu. Neexistujú žiadne jednotné
usmernenia pre plánovanie a realizáciu postupov národnej a medzinárodnej ochrany,
veľkým nedostatkom sú tiež skúsenosti a dobré príklady. Tieto problémy sa riešia v rámci
projektu IPAM.
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Cieľom projektu IPAM je stanoviť, adaptovať a vypracovať metódy, nástroje a
infraštruktúru pre plánovanie a manažment chránených oblastí. Zozbierajú sa
zodpovedajúce znalosti (know-how) a vytvoria sa normy dobrej, odbornej praxe.
Všeobecne povedané, rozvinú sa počítačom podporované odborné systémy na riešenie
problémov analýz s návrhmi na prístrojové techniká, ako aj príklady najlepšej praxe, ktoré
budú voľne dostupné pre širokú škálu užívateľov. Príkladmi najlepšej praxe sú zo
začiatku pilotné činnosti v jednotlivých partnerských regiónoch, ktoré sa postupom času
doplnia ďalšími príkladmi.
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
• Rozpočet 2 370 000 eur je čiastočne financovaný prostriedkami EÚ
• Šesť projektov v oblastiach: Korutánsko a Štajersko (Rakúsko), Friuli a Veneto
(Taliansko), Medimurje (Chorvátsko) a Juhočeský kraj (Česká republika)
• Domovská stránka s obmedzeným prístupom partnerskej oblasti
• Využitie infraštruktúry zúčastnených partnerov projektu a manažment firiem
projektu (E.C.O.)
• Na celom projekte sa spomedzi všetkých partnerov projektu podieľalo približne 20
ľudí
• Zúčastnené inštitúcie pôvodne pokryli nasledujúce oblasti znalostí:
- Oddelenie regionálneho plánovania pre provinciu Korutánsko: ochrana
prírody, územné plánovanie
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
40
-
Oddelenie ochrany prírody pre oblasť Štajersko: ochrana prírody
Friuli-Veneto-Julian: manažment prírodných oblastí; Veneto (Colli Euganei):
manažment prírodných oblastí, organizačné schopnosti
Akádémia vied ČR: krajinná ekológia
Chorvátsko: kompetencie územného plánovania
Slovinsko: ochrana prírody a kompetencie územného plánovania
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
2003
Zo začiatku výskum prebehol na základe požiadaviek na manažment pamiatkovej
rezervácie rôznymi zainteresovanými stranami. Ďalej nasledoval literárny a mediálny
výskum! Prostredníctvom e-mailov alebo telefonicky sprostredkovanými dotazníkmi sa
uskutočnila výmena s partnermi projektu a prebehli medzinárodné rozhovory s vplyvnými
osobami. Boli taktiež vykonané rozhovory s rozličnými medzinárodnými a národnými
inštitúciami (napríklad IUCN, Rasmar, národné orgány ochrany životného prostredia,
správa národných parkov, atď)
Následne, takmer súčasne, sa vyvinul panel nástrojov, ktorý umožnil okamžité zaradenie
výsledkov interview a rozhovorov. V rovnakom čase sa spustili regionálne pilotné činnosti
rôznych kontaktných miest: povedomie verejnosti a účastných procesov:
- Povedomie verejnosti a implementácia účastných procesov v chránenom území
rieky Mura (Maďarsko)
- Označenie rôznych typov chránených území ako súčasť lepšieho porozumenia na
príklade územia Korutánsko (Rakúsko)
- Sprievodné oznamovacie procesy s rozšírením a manažmentom územia Natura2000 vo Val Alba súvisiace so založením/zriadením krajinnej chránenej oblasti
(Taliansko)
Súpis a monitoring
- Rozvoj registračného systému v chránených oblastiach v Korutánsku (Rakúsko)
- Rozšírený súpis alpskej oblasti Natura-2000 prostredníctvom diaľkového
prieskumu v Nižnom Tauerne/Štajersko (Rakúsko)
Implementácia plánov manažmentu:
- Riadiace plány pre oblasti Natura 2000 v riečnych a vysokohorských územiach v
oblasti Korutánsko (Rakúsko)
- Zriadenie a manažment novej, Ramsarskej oblasti v Korutánsku (Rakúsko)
- Zriadenie environmentálneho manažmentu a kontrolného systému (EMAS –
environmentálny manažment a audit) v regionálnom parku Colli Euganei
- Základné vedecké prehodnotenie plánov manažmentu v Českej národnej
a horskej oblasti Novohradských hôr (Česká republika)
Problémy a zložité situácie, vzniknuté počas pilotných činností, sa priamo zaradili do
rozvoja panelu nástrojov. V priebehu roka sa uskutočnilo niekoľko workshopov a
stretnutí s cieľom výmeny skúseností.
2004
Na začiatku roka sa rozbehol rozvoj digitálneho a interaktívneho profesionálneho
systému. Tento program obsahoval nástroje pre personálne hodnotenie
plánovaného/kontrolovaného (chráneného) územia, odporúčania a databázu najlepšej
praxe. Na konci roka sa uzavreli takisto aj pilotné činnosti vidieckych oblastí podieľajúce
sa na projekte. V tomto roku prebehli taktiež rôzne workshopy a stretnutia.
2005
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
41
Medzi hlavné činnosti tohto roka patrilo prevedenie pilotných činností ako najlepšej praxe
do expertného systému a vytvorenie tréningových jednotiek so zreteľom na využitie. Na
konci roka sa uskutočnila záverečná konferencia a vypracovala sa záverečná správa.
Kompletný prenos informácií a poznatkov v rámci projektu IPAM sa uskutočnil
prostredníctvom rôznych stretnutí, exkurzií, seminárov či konferencií. Viac ako 170
udalostí a viac ako 2800 účastníkov sa podieľalo na regionálnych workshopoch a
prezentáciách. Na realizácii pilotných činností sa podieľalo 32 obcí, 53 záujmových
skupín, 14 mimovládnych organizácií a 34 správnych orgánov. Výsledky boli
sprístupnené 40 záujmovým skupinám vo forme brožúr.
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Partneri projektu
- Korutánsko, Oddelenie územného plánovania
- Štajersko, Oddelenie ochrany prírody
- Oblasť Friuli-Veneto-Julian, Oblastné riaditeľstvo poľnohospodárstva, Prírodné
zdroje a lesníctvo v autonómnej oblasti FVJ
- Česká republika, Akadémia vied, Ústav krajinnej ekológie
- Chorvátsko, Medimurje, Oddelenie územného plánovania
- Slovinsko, Ministerstvo životného prostredia a územného plánovania
- Externý partner: E.C.O. Inštitút ekológie, Klagenfurt
Zainteresované strany
- Medzinárodné: Ramsar, Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN), Človek a
biosféra (MAB), Dohovor a biologickej diverzite (CBD)
- Európske inštitúcie a siete, napr. CIPRA, Europarc, Alparc (Sieť chránených
alpských oblastí), Panparks (Sieť európskych národných parkov), atď.
- 18 krajov CADSES, ich správne úrady a chránené územia
- Správne úrady, chránené územia a mimovládne organizácie každého kraja
podieľajúceho sa na projekte
- Ostatné medzinárodné projekty ako Conspace, Planet Vision a Estia (Interreg)
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
Medzinárodné výsledky
- Panel nástrojov s podrobným popisom veľmi sľubných nástrojov a metód pre
integrované riadenie chránenej oblasti; zbierka najlepšej praxe (v rámci pilotných
činností a dodatkov)
- Odborný on-line systém, ktorý spája panel nástrojov a databázu najlepšej praxe,
voľne dostupný na internete
Regionálne výsledky
- Implementácia príslušných pilotných činností (pozri vyššie)
- Zavedenie magisterského štúdia na univerzite v Klagenfurte – „Manažment
chránených oblastí”
Publikácie (výber)
- Viac než 70 publikácií vo forme novinových článkov, bulletinov, brožúr, letákov,
protokolov z konferencií, manuálov, atď.
Výsledné projekty
- PANet 2010 – Siete chránených území – založenie a manažment koridorov, siete
a spolupráca (výsledky sú tiež integrované ako najlepšia prax v paneli nástrojov
IPAM)
POUČENIE A ZÁVER
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
42
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Panel nástrojov vzniknutý v čase projektu IPAM bol zhotovený počas úzkej odbornej
výmeny s partnermi projektu v priebehu rôznych pilotných činností spustených na
základe už existujúcich podmienok. Umožnila sa tak schopnosť prenosu na rôzne
problémové oblasti.
Jednotlivé kroky plánovania a implementácie chránených území sú takisto vhodné pre
všeobecný rozvoj a riadiace plány. Preto sa predpokladá, že s rozvojom udržateľných
riadiacich plánov v rámci oblasti projektu Green Mountain bude panel nástrojov veľmi
užitočný pre WG 2.
Súčasné publikácie taktiež potvrdzujú, že panel nástrojov ukáže praktické využitie v
rámci hodnotenia národných parkov. (SVAJDA a FENICHEL, 2011)
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie,
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Dip. Eng. Johann Wagner, MA
Úrad krajinnej vlády v Korutánsku
Oddelenie 8 – Úrad životného prostredia, ochrany prírody a vody
Rozdeľuje sa na Ochranu prírody a Práva národného parku
Flatschacher Straße 70
9021 Klagenfurt am Wörthersee
Austria
Tel.: +43 (0)50536 – 18248
Mobile: +43 (0)664 80 536 18248
Fax: +43 (0)50536 - 18200
[email protected]
Michael Jungmeier, MA
E.C.O. Inštitút ekológie
Kinoplatz 6
9020 Klagenfurt
Austria
Tel.: +43-(0)463-504 144
Fax: +43-(0)463-504 144-4
[email protected]
www.ipam.info
www.panet2010.info
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
JUNGMEIER, M. & VELIK, I. (2005): IPAM Panel nástrojov. Záverečná správa., Štúdium
poverené: Úradom krajinnej vlády Korutánska, Odd. 20, Prevedenie: E.C.O. Inštitút
ekológie sro., Klagenfurt, str. 67.
WAGNER, J., JUNGMEIER, M., KIRCHMEIR, H., KUEHMAIER, M., VELIK, I. & ZOLLNER, D.
(2005): IPAM Panel nástrojov – Manažment chránených území, Odborný systém pre
plánovanie a manažment chránených území, str.33, Úrad krajinnej vlády Korutánska,
Klagenfurt. Rakúsko.
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
43
JUNGMEIER, M., W AGENLEITNER, S. & ZOLLNER, D. (HRSG., 2008): PANet. Chránené
dátové siete – Príručka, str. 11, Úrad krajinnej vlády Korutánska, Odd. 20 Klagenfurt.
Rakúsko.
Wagner, J., Jungmeier, M. (2003): IPAM-Toolbox – ein länderübergreifendes
Naturschutzprojekt. In: Kärntner Naturschutzberichte, Band 8, str. 76-82.
SVAJDA, J., FENICHEL, E. (2011): Hodnotenie manažmentu integrovaných chránených
území v slovenských národných parkoch, V: Polish J. of Environ. Stud. Ročník 20, č. 4
(2011), 1053-1060. Internetové zdroje: http://www.minzp.sk/files/sekciaochranyprirodyakrajiny/ps-543/pjoes_svajda_vol_20_no_4_2011.pdf
NÁZOV
3.9 SURE: Úspešné obnovenie a náprava sprievodných infraštruktúrnych
zásahov (EÚ)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
Vedúcim partnerom projektu SURE bolo LFZ (predtým BAL) Raumberg-Gumpestein v
Rakúsku. Projekt trval od 1.1.2004 do 31.12.2006. Projekt bol súčasťou Interreg IIIB
CADSES 2000-2006 Neighbourhood program.
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Krajina je narúšaná ťažbou surovín na veľkých územiach alebo na konkrétnych miestach
so zvýšenou senzitivitou, ďalším rozširovaním infraštruktúry (napr. nové členské štáty
EÚ) a otváraním turizmu v horských regiónoch. Tieto oblasti si vyžadujú permanentnú,
ekologicky funkčnú a najmä oblasti prispôsobenú rekultiváciu. Rozširovanie a veľmi lacná
obnova týchto oblastí je často spájaná s obrovskými výdavkami, pretože rastliny,
pestované na týchto plochách, nie sú vhodné a vyžaduje sa tak vysoká miera hnojenia,
znovu vysádzania a hospodárskych opatrení.Okrem adaptovania rastlin/semien je
potrebné adaptovať situáciu na medzinárodnú úroveň najnovších technologických
pokrokov, na základe čoho sa dosiahnu trvalé a dlhodobé výsledky v oblasti rekultivácie.
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Projekt SURE slúži na realizáciu poznatkov výskumu v praxi, ako aj využitie skúseností
partnerov projektu a sprístupňuje informácie dotknutým inštitúciám a osobám.
Súčasne bolo potrebné v oblasti trvalej rekultivácie vytvoriť a poukázať na to, že aj v
extrémnych podmienkach sa berú do úvahy ekologické aspekty. Boli riešené tri tematické
oblasti:
- Rekultivácia strmých území vo vysokých oblastiach (konkrétne v nadmorskej
výške 1 300 a 2 400 m. n m.)
- Obnova bývalých povrchových dobývacích priestorov
- Rekultivácia narušených oblastí v súlade s infraštruktúrnymi stavebnými
opatreniami
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
44
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
Približne 20 ľudí sa podieľalo na projekte SURE a náklady na projekt sa pohybovali do
výšky 1 384 207 eur. Rakúsko a Taliansko boli spolufinancované do výšky 50 %, Česká
republika a Slovensko, ktoré vstúpili do EÚ v čase trvania projektu, získali
spolufinancovanie do výšky 57 %, respektíve 54 %. Ostatné zúčastnené inštitúcie získali
od EÚ zafinancovanie do výšky 75 %. 13 skúšobných oblastí malo rozlohu asi polovicu
hektára, povrchové dobývacie priestory boli o niečo väčšie.
Na základe pôvodných údajov, zúčastnené inštitúcie prispeli do projektu nasledujúcimi
kompetenciami:
- Vedecká práca
- Poznatky z poľnohospodárstva (kultivácia rastlín, vysádzanie)
- Poznatky o ochrane prírody a územnom plánovaní
- Školenia
Dôležitým odborným poznatkom bolo know-how získané v rámci predchádzajúceho
projektu (ALPEROS - nové štandardy pre ekologickú obnovu vo vysoko položených
oblastiach). Čo sa týka obnovných techník používalo sa zariadenie semenárskych firiem
alebo infraštruktúra zúčastnených inštitúcií. Vytvorili sa dve webové stránky ako súčasť
projektu SURE a významne prispeli k výmene informácií.
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
2004
Prvé stretnutie sa uskutočnilo v marci 2004 a niekoľko mesiacov na to bol vydaný a
detailne zadefinovaný katalóg metód a časový plán. Ďalej sa vytvorila špecifická
domovská stránka, ktorá slúži ako komunikačne–informačná základňa. V roku 2004 sa
vybrali pilotné oblasti a založilo sa deväť skúšobných oblastí. Tieto územia sa nachádzali
v Alpách, Nízkych Tatrách, v nížinatých územiach v Rakúsku a Taliansku a patrili sem aj
povrchové dobývacie priestory v Českej Republike a v Nemecku.
Na jeseň sa v Taliansku uskutočnil workshop a usporiadala sa konferencia. O projekte
bolo informovaných približne 600 vedcov, vedeckých inštitúcií a firiem.
2005
V tomto roku sa pozornosť zamerala viac na skúšobné oblasti a boli zaznamenané,
pripravené, rozanalyzované a vyhodnotené súhrnné dáta. (napr. botanické, klimatické,
pôdne atď.). V prvej polovici roku 2005 sa pridali skúšobné oblasti v Taliansku a Grécku.
Prieskum prebehol v 13 rôznych oblastiach.
Ďalej sa rozšíril rozvoj vhodných expertných sietí a dôležitým nástrojom bola domovská
stránka, ktorá slúžila ako centrálne informačno-komunikačné prepojenie.
Prebehli taktiež tri workshopy, z ktorých dva boli zamerané na praktickú realizáciu
ekologickej rekultivácie a manažment lyžiarskych zjazdoviek.
2006
Na začiatku roka sa v Nemecku uskutočnil veľký workshop, na ktorom sa podieľalo 80
účastníkov. Konali sa tiež dva menšie workshopy, opäť na tému ekologickej rekultivácie a
manažmentu lyžiarskych zjazdoviek.
Na základe zozbieraných dát boli počas celého roka v rozdielnych lokalitách
uverejňované regionálne „akčné plány”, zahŕňajúce publikácie brožúr, týkajúcich sa
prírodnej obnovy pôdy.
Záverečná konferencia sa konala v septembri v Rakúsku, na ktorej sa podieľalo viac ako
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
45
170 účastníkov. Tu sa rozhodlo podať návrh na zmenu formátu smernice EÚ na zmes
osiva, pretože požiadavky v nej obsiahnuté by urobili miesto špecifickým a ekologické
obnovy by boli nemožné.
Na workshope, ktorý bol priamo spojený s konferenciou, sa zúčastnilo takmer 100
vedcov a praktikov z 15 štátov. Základný kameň pre celoeurópske normy pre rekultiváciu
na základe ekologických hľadísk položila pracovná skupina.
Rozšírila sa sieť odborníkov a domovská stránka ďalej slúžila ako medzičlánok. Okrem
toho sa vydali ďalšie publikácie a do literárneho zoznamu sa pridal malý výber.
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Zúčastnení partneri tohto projektu sú:
- LFZ Raumberg-Gumpenstein (aplikovaný poľnohospodársky výskum, Rakúsko)
- Kärntner Saatbau (produkcia požadovaných semien, Nemecko)
- Hochschule Anhalt (Univerzita aplikovaných vied, Nemecko)
- MIBRAG mbH (Mitteldeutsche Braunkohlengesellschaft mbH, Nemecko –
prevádzkovateľ povrchových dobývacích priestorov, zodpovedný za ich
rekultiváciu)
- Provincia di Pordenone, Settore Agricoltura Aziende Sperimentali Dimostrative
(SAASD, aplikovaný poľnohospodársky výskum, Taliansko)
- National Agricultural Research Foundation, Institute for Soil Mapping and
Classification (výskum pôdy, Grécko)
- OSEVA PRO Ltd., Grassland Research Station Roznov-Zubri (aplikovaný
poľnohospodársky výskum zameraný na kultiváciu rastlín, Česká Republika)
- GMARI Banska Bystrica – Grassland and Mountain Agriculture Research Institute
=VÚTPHP Banská Bystrica, Výskumného ústavu trávnych porastov a horského
poľnohospodárstva (aplikovaný poľnohospodársky výskum, Slovensko)
Priamy zisk z tohto projektu mali nasledujúce orgány:
- Vlastníci/prevádzkovatelia/administrátori oblastí potrebných
(povrchová ťažba, lyžiarske zjazdovky, infraštruktúra)
- Semenárske firmy
- Firmy špecializujúce sa na rekultiváciu
- Turizmus
na
rekultiváciu
Cieľové skupiny:
- Miestni obyvatelia žijúci v horských oblastiach: minimalizácia nebezpečenstva
zosuvov pôdy a lavín
- Obyvatelia žijúci v blízkosti bývalých ťažobných priestorov: zlepšenie životných
podmienok vytvorením potenciálnej rekreačnej oblasti „greenbelt”.
- Obyvatelia, žijúci v bezprostrednej blízkosti oblastí, na ktoré vplýva infraštruktúra:
zvýšenie bezpečnosti a zlepšenie vzhľadu krajiny
- Finančný rozpočet: zníženie nákladov na údržbu a kultiváciu prostredníctvom
obnovy špecifických oblastí (spočiatku sa očakávajú vyššie náklady)
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
Obnova konkrétnych oblastí, v niektorých prípadoch za extrémnych podmienok, bola
vykonaná na 13 skúšobných miestach ako súčasť projektu. V týchto oblastiach by sa
mala zachovať alebo zlepšiť biodiverzita. Sledovaním výberu miestnych, adaptovaných
rastlinných druhoch sa zistilo, že sa ušetrili výdavky na kultiváciu a údržbu v obnovených
oblastiach, pretože konkrétne druhy prežili v prevládajúcich podmienkach a to takmer bez
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
46
akýchkoľvek podporných opatrení, akými je napríklad hnojenie. Pre jednotlivé regióny
projektu sa vydali „Regionálne akčné plány“.
V rámci optimálnych opatrení na obnovu prebehla výmena informácií a skúseností
a založila sa sieť odborníkov. V rámci obnovy vysoko položených oblastí sa vytvoril
a vydal najnovší stupeň technológií. Publikácie sú dostupné na webových stránkach
v príslušnom jazyku účastníkov projektu.
V súvislosti s projektom SURE sa rozvinuli ďalšie projekty/činnosti:
Po štyroch rokoch sa v Rakúsku konal letný seminár s vysokou účasťou na tému obnovy
vysoko položených oblastí. Praktikom bola odovzdaná najvyššia úroveň technológií
použiteľných pre vysoko položené oblasti.
Ďalší projekt, ktorý vznikol, je rakúsky projekt „Evergreen” pre obnovu nábrežia,
zaoberajúci sa „implementáciou konkrétnych druhov v krajinnej výstavbe a produkciou
semien”. REWISA, rakúska rozšírená verejná sieť výrobcov, sa postupne rozvinula a
ponúka miestne nadivoko rastúce rastliny a semená. Ďalšou časťou projektu SURE je
projekt EU SALVERE, ktorý prebieha k dnešnému dňu a zaoberá sa „prírodnými lúčnymi
spoločenstvami, slúžiacimi ako zdroj na rozvoj druhovej diverzity”. Do tohto projektu bolo
zapojených niekoľko bývalých partnerov projektu SURE.
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Výhody ekologickej obnovy a obnovy špeciálnych oblastí narušených miest týkajúcich sa
zúčastnených skupín (vedci, praktici, administratívne orgány a ostatní spoluúčastníci)
môžu byť zaznamenané v rámci projektu SURE. Za úspešné sa pokladá vytvorenie
povedomia v oblasti odbornosti a distribúcie potrebných poznatkov.
Na záver by sme mohli spomenúť, že tento projekt excelentne vytvoril širokú základňu
informácií, ktorá sa týka výstupov predchádzajúcich projektov. Založila sa sieť, ktorá
zahŕňa realizáciu konkrétnych meraní. Ďalšou časťou projektu SURE bolo poukázať na
samozrejmosť a dôležitosť dodržiavania základných podmienok, a ak je to možné,
všetky potrebné úpravy použiť ako propagáciu projektu (napr. v niektorých krajinách
legislatíva zakazuje rozsievanie neštandardnej zmesi – konflikt s ekologickými aspektmi).
Pre dlhodobé vytvorenie takýchto projektov alebo pre individuálne čiastkové štruktúry je
dôležité, aby sa prostredníctvom oficiálneho trvania projektu udržiavala najväčšia možná
dynamickosť nielen prostredníctvom ľudí, ktorí sú orientovaní na zisk, pretože v takom
prípade hrozí, že sa všeobecný prístup stratí v prospech jednotlivca alebo firiem.
Na dosiahnutie úspešnej implementácie udržateľného rozvoju plánov sa musia brať do
úvahy existujúce právne a politické podmienky. V rámci trvania projektu sa tiež ukázalo,
že pre vývoj priebehu sa treba snažiť o dlhodobú integráciu finančne nezávislých osôb.
Toto sú dôležité hodnoty, ktorých si musí WG 2 byť vedomé.
Projekt SURE je takisto výborným príkladom distribúcie poznatkov a komunikácie, čo je
zaujímavé pre skupinu WG 3. Vznikli siete, ktoré sa zaoberajú výmenou know-how a
informácií, vytvorili sa rôzne workshopy, ktoré odovzdali vedomosti praktikom. Siete s
príslušnými osobami a inštitúciami sú dôležité pre udržateľný rozvoj, tak ako integrácia
miestnych obyvateľov, ich informovanosť a zainteresovanosť.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie,
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Bernhard Krautzer
Raumberg-Gumpenstein - Poľnohospodársky výskum a vzdelávacie centrum
Altirdning 11
8952 Irdning
Rakúsko
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
47
Tel.: +43 (0)3682-22451-345
Fax.: +43 (0)3682-22451-210
[email protected]
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
• Krautzer (2007): SURE: Úspešné obnovenie a náprava sprievodných
infraštruktúrnych zásahov (EÚ) – Abstrakt
•
EÚ Spoločná iniciatíva INTERREG III B CADSES :
Program Neighbourhood – Záverečná správa projektu
•
Domovská stránka: http://www.surenet.info/
Niektoré publikácie projektu SURE:
• Krautzer, B.; Hacker, E., 2006 (Hrsg.): Ingenieurbiologie: Begrünung mit
standortgerechtem Saat- und Pflanzgut. Tagungsband SURE 5.-9.9.2006, HBLFA
Raumberg-Gumpenstein, str. 291. (dreisprachig - en, de, it)
•
Krautzer, B.; Peratoner,G.; Bozzo, F. (2004): Miestne trávy a byliny – produkcia
semien a využitie pre obnovu horského prostredia. Dokument FAO pre výrobu
a ochranu rastlín 32, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo v Ríme, str 111
•
Krautzer, B.; Wittmann, H.; Peratoner, G.; Graiss, W.; Partl, C.; Parente, G.;
Venerus, S.; Rixen, C.; Streit, M. (2006): Miestne vysoké zóny obnovy v alpskom
regióne. HBLFA RAumberg-Gumpenstein, str. 135 . (dreisprachig - en, de, it)
•
Kirmer, A.; Tischew, S., 2006 (Hrsg.): Handbuch naturnahe Begrünung von
Rohböden. Teubner Verlag, 195 S.
•
Broschüren für Praktiker (En, De, It):
- Standortgerechte Wiederbegrünung im Straßenbau
- Standortgerechte Hochlagenbegrünung in Österreich
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
48
NÁZOV
3.10 Projekt PADIMA: Stratégie proti vyľudňovaniu v horských oblastiach –
Dobrá prax vo vzdelávaní a výučbe (EÚ)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
Projekt Interreg IVC PADIMA slúži na výmenu najlepšej praxe v rámci vyľudňovania
v horských oblastiach. Zaoberá sa tiež rozvojom politických smerníc týkajúcich sa
úspešných metód na zvýšenie kvality života v horských regiónoch, potlačenia migrácie a
rozvinutia prisťahovalectvae.
Na tomto trojročnom projekte (január 2010-december 2012) sa podieľalo osem partnerov
z piatich štátov (Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Švédsko a Nórsko), kde ústrednými
témami boli:
- Vzdelanie a výučba
- Územný marketing
- Ekonomická modifikácia
Pre udržateľný rozvoj regiónu a pre ekonomické posilnenie nestačí len nájsť odvetvie
ekonomiky, ktoré je šetrné k životnému prostrediu. Založenie dlhodobých cieľov zlyhá, ak
sa v danom regióne nebudú rozvíjať perspektívy do budúcnosti a ak nebude dostatočná
životná úroveň. Dané príklady z oblasti vzdelania a výučby projektu PADIMA sa
zaoberajú zlepšením vzdelania v horských oblastiach a sú prispôsobené príslušným
miestnym potrebám. Ich cieľom je tiež upozorniť na to, aby sa tento aspekt bral do úvahy
v rozvoji udržateľného regionálneho riadiaceho plánu.
Súčasne sa riešia tri vybrané príklady a každý z nich je stručne opísaný.
San Blas Stredná škola, provincia Teruel (Španielsko)
- Založená v roku 1972 a upravená v priebehu meniacich sa vzdelávacích potrieb
Kurz pre implementáciu iniciatívy „nocľah s raňajkami“ – činnosť zameraná na
vzdelávanie nezamestnaných žien v horských oblastiach, v provincii Turín
(Taliansko)
- Zo začiatku v multiregionálnom projekte (1999-2000)
- Neskôr bol vedený provinciou Turín (2000-2001)
Aragónske technologické vzdelávacie centrum, provincia Teruel
• Projekt Atenea (1985-1992)
• Digitálny projekt Aldea (1997/1998)
• Projekt Ramon y Cajal (2000)
• Súčasný program Escuela 2.0
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
San Blas
- Strata záujmu mladých ľudí o poľnohospodárstvo a imigrácia z vidieckych oblastí
- Veľký poľnohospodársky potenciál
- Nedostatok živého a podnikavého ducha
Nocľah a raňajky
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
49
-
Zlepšenie a rozšírenie možností nocľahov počas zimných olympijských hier v
Turíne v roku 2006, zo začiatku sa pozornosť sústreďovala na olympijské údolia
Dlhodobý rozvoj kvality služieb nocľah a raňajky v provincii Turín
Podpora nezamestnaných žien s cieľom zmeniť situáciu v horských regiónoch
Aragónske centrum
- Prístup na internet vo vidieckych verejných školách s možnosťou pripojenia
k vyspelým centrám prostredníctvom moderných komunikačných technológií
- Integrácia komunikačno-informačných technológií v škole (digitálne triedy)
-
Ponuky on-line kurzov
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
San Blas
- Vzdelávanie a konzultácie ako dôležitá jednotka pri zakladaní ekonomického
odvetvia, ktoré môže poskytnúť perspektívu obyvateľstvu v regióne
- V priebehu niekoľkých rokov zmenila škola, v rámci ponuky vzdelávania,
vzdelávacie potreby a situáciu na trhu
Nocľah a raňajky
- Vzdelávanie nezamestnaných žien, žijúcich v horských regiónoch v oblasti
činností spojených s ubytovaním typu „nocľah a raňajky” (zo začiatku sa
pozornosť sústreďovala na Zimné olympijské hry 2006 v Turíne)
- Zvýšenie dostupnosti ubytovania a stravovania v oblasti Turín
- Podpora nových (malých) podnikateľských činností s dôverne známym
charakterom, najmä v horských oblastiach
- Zlepšenie možností a služieb ubytovania v blízkosti veľkých zimných športových
centier
- Ponuka vzdelávacích kurzov spojených s podnikateľskými činnosťami s nízkymi
nákladmi: ubytovanie hostí vo vlastných domoch
Aragónske centrum
- Predstavenie nových médií na školách
- Odstránenie „digitálnych rozdielov” medzi mestom a vidiekom
- Ponuka vzdelávania a ďalšieho vzdelávania dospelých (projekt Aularagon)
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
San Blas
- 300 hektárov veľký terén s budovami pre vzdelávacie udalosti
- Internátne školy
- Poľnohospodárstvo: divé zvieratá, hydina, diviaky, dobytok, ovce, kozy, kone, atď.
- Skleníky: rastlinná výroba, prerezávanie stromkov, ochrana rastlín (nepatrí sem
pestovanie zeleniny)
- Laboratóriá
- Technologické miestnosti
- Štátne financovanie do 90%, privátne 10%
Nocľah a raňajky
Miestne zdroje
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
50
-
Miestni občania s iniciatívnym duchom, najmä ženy
Atraktívnosť danej oblasti
Prírodné a kultúrne dedičstvo
Externé zdroje
- Európska finančná podpora
- Vidiecka politika zaoberajúca sa rozvojom turizmu bola odstránená z hlavných
turistických trás
- Globálne významné udalosti (Zimné olympijské hry)
- Nedostupnosť detailov finančného rámca
Aragónske centrum
- Implementácia najmä v existujúcich školách
- V niektorých prípadoch sa žiakom sprístupnili notebooky a počítače
-
V rámci súčasného programu 100% financovanie štátom
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
San Blas
- Vyššie vzdelanie v oblasti manažmentu a organizácii prírodných a okolitých
zdrojov (odborná A-úroveň)
- Stredné vzdelanie v oblasti lesníctva a ochrany životného prostredia (O-úroveň)
-
Ďalšia ponuka vzdelávania vo forme kurzov na rozličné témy
Nocľah a raňajky
- Ponuka vzdelávacích kurzov
- Dlhodobé rozvíjanie označení
Aragónske centrum
Webová stránka ponúka:
- Vzdelávanie učiteľov
- Materiál pre kurzy pre rôzne školské/vzdelávacie stupne
- Priestor pre blogy a webové stránky s pedagogickým zázemím
- Možnosti videokonferencií
- Voľne dostupné softvéry pre žiakov so špeciálnymi potrebami alebo pre študentov
vo všeobecnosti
Vzdelávacie ponuky pre dospelých (Aularagon)
Sú preferované menšie komunity, pretože väčšie oblasti majú vo všeobecnosti lepší
prístup k zdrojom, realizácia bude zo začiatku podporovaná kvalifikovanými učiteľmi.
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
San Blas
- Všeobecná administratíva Aragónska
- Oddelenie ochrany životného prostredia
- Oddelenie vzdelávania
- Správa provincie Teurel
- Kontrola katastrof (spolufinancovanie jednotlivých kurzov)
- Miestne banky (spolufinancovanie jednotlivých kurzov)
- Školy
- Žiaci
- Komunity
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
51
-
Potenciálni budúci zamestnávatelia
Miestni občania
Nocľah a raňajky
- Provincia Turín
- Spoločnosť Dasein (kurzový manažment)
- Horské komunity Val Chisone a Germanasca
- Horská komunita Val Pellice
- Miestne komunity
- Taliansky automobilový klub (Italian Automobile Club)
- Asociácie miestneho turizmu
- Národné asociácie pre ubytovanie typu nocľah
ScopriPiemonte)
- Podniky nocľah a raňajky
- Hostia
Aragónske centrum
- Ministerstvo školstva autonómnej oblasti Aragónsko
- Univerzita Saragossa
- Správa provincie
- Spoločná administratíva zúčastnených škôl
- Učitelia
- Žiaci
-
a
raňajky
(ANBBA,
Potenciálni zamestnávatelia (možnosť lepšieho vzdelania vidieckej populácie)
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
San Blas
- Viac ako 100 žiakov z bežných škôl; v priemere sa jednotlivých ponúknutých
kurzov zúčastnilo 30 ľudí
- Vzdelávanie odborných pracovníkov pre daný región, vrátane oblastí požiarov
(regióny s lesnými požiarmi), čím sa dosiahne zlepšenie kvality života miestnych
obyvateľov
- Nové pracovné príležitosti a podnikanie založené na využívaní krajiny a jej
potenciálu
Nocľah a raňajky
- Zvýšenie kapacity miest počas zimných olympijských hier
Dlhodobé
- Zníženie redundantných figurín v horských oblastiach (prinajmenšom dodatočný
príjem)
- Zvýšenie atraktívnosti pre turizmus: výhody pre nocľah a raňajky turistov pri
používaní/konzumácii miestnych ponúk a produktov
- Podpora podnikov nocľah a raňajky zavedením ďalšieho vzdelávania
- Vytvorenie kvalitnej značky v oblasti podnikania nocľah a raňajky
Aragónske centrum
- Zmena „kvality tried”, v niektorých prípadoch prostredníctvom digitálnych tabúľ
- Ľuďom z odľahlých oblastí bude poskytnuté lepšie vzdelanie a stanú sa časťou
celosvetovej siete
- Ponuky vzdelávania môžu byť dostupné dokonca aj pre komunity, v ktorých sa
škola nenachádza
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
52
San Blas
- Transferovatešné do oblastí s podobnými základnými predpokladmi, prípadne s
už dostupnou infraštruktúrou, predovšetkým v prípade, keď sa pre prácu v krajine
vyžadujú špeciálne poznatky (napríklad extrémne nebezpečenstvo vypuknutia
lesného požiaru, adaptovaná kultivácia horských oblastí)
- Ako sa ukázalo, je veľmi dôležité zaviesť ponuku vzdelávania do oblastí, kde je to
potrebné a propagovať iniciatívneho ducha
Nocľah a raňajky
- Už v spomínanej provincii Turín je možnosť ďalších ponúk v závislosti od
okolností regiónu
- Kombinácia interných a externých zdrojov prebehla inovatívnymi metódami, čím
sa dosiahla dlhodobá pridaná hodnota v regióne
Centrum „Arangose”
- Organizačné centrum projektu nesídli v hlavnom meste danej oblasti, nachádza
sa mimo centra na vidieku, čo poukazuje na to, že práca s efektívnymi a
sieťovými médiami je možná aj v odľahlých oblastiach
- Zlepšenie komunikačných schopností taktiež zvyšuje kvalitu života v odľahlých
oblastiach
- Využívanie internetových zdrojov ponúka možnosť na základe značky pritiahnuť
firmy a poskytnúť vyškolených pracovníkov aj odľahlým regiónom
Tento spôsob netypickej Dobrej praxe by mal prispieť a poukázať na to, že vzdelanie je
základným elementom regionálneho rozvoja alebo kvality. Na jednej strane dobré
vzdelanie zvyšuje možnosti práce a tak sa zvyšuje regionálna ekonomika. Na druhej
strane proces vývoja môže byť podporovaný ponukou vzdelania, prispôsobenou
podmienkam regiónu. Služby môžu byť poskytnuté aj v odľahlých oblastiach s pomocou
moderných médií a ponukou vzdelania. Týmto sa stal program PADIMA hlavným bodom
záujmu WG 3.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie,
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
PADIMA Koordinácia projektu
EUROMONTANA – Európsky zväz horských oblastí
Place du Champ de Mars, 2
B-1050 Brussels - Belgicko
T: +32 2 280 42 83
F: +32 2 280 42 85
[email protected]
www.euromontana.org
San Blas
• IFPE San Blas, Bº De San Blas, s/n. 44195 Teruel, Španielsko
Tel. 0034-978-618-820
www.ifpesanblas.es
Nocľah a raňajky
• Provincia Turín, Oddelenie turizmu
• Dr. Burgay www.provincia.torino.it/turismo/bed_breakfast/index.htm
• http://www.anbba.it/index_eng.php
• http://www.scopripiemonte.it/
Aragónske centrum
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
53
Gaspar Ferrers, [email protected]
• http://www.aularagon.org/index.asp
• http://catedu.es/webcatedu/
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
Provincia di Torino (2010): PADIMA – Politiky proti vyľudňovaniu v horských oblastiach,
Dobrá prax vo vzdelávaní a v odbornej príprave, str. 92.
http://www.ecmc.de/nem/download/pdf/es.pdf
NÁZOV DOBREJ PRAXE
3.11 Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody
a krajiny - vrátane NATURA 2000 (Slovensko)
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
Krajina: Slovensko
Organizácia: Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Centrum tvorby krajiny,
environmentálnej výchovy a vzdelávania
Názov programu: Operačný program Životné prostredie
Názov projektu: Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a
krajiny (vrátane NATURA 2000)
Rok implementácie: september 2008 – december 2012
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Štátny vzdelávací program Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR definuje
environmentálnu výchovu ako významnú interdisciplinárnu tému patriacu ku
všeobecnému vzdelávaniu. Jedným zo základných cieľov environmentálnej výchovy je
informovanie
žiakov,
študentov,
pedagógov
a verejnosť
o významnosti
trvaloudržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy pre budúci vývoj ľudskej
spoločnosti. Najlepší spôsob, ako rozvíjať postoje a schopnosti žiakov smerom k aktívnej
tvorbe a ochrane životného prostredia, je praktická skúsenosť alebo praktický príklad.
Hoci problematika trvaloudržateľného rozvoja je teoreticky veľmi dobre spracovaná
a zdokumentovaná, aj napriek tomu je jej praktické uplatňovanie v environmentálnej
výchove problematické. Z osobných skúseností vieme, že väčšina pedagógov chápe
teoretické princípy trvaloudržateľného rozvoja ale nemá potrebné možnosti a schopnosti
na zakomponovanie týchto poznatkov do výchovno - vzdelávacieho procesu. Tieto
skutočnosti umocňujú potrebu zlepšiť kvalifikáciu pedagogických pracovníkov pomocou
konkrétnych príkladov a ukážok praktických aktivít, ako zlúčiť environmentálnu
problematiku s výučbovým procesom.
Projekt “Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny
(vrátane NATURA 2000)” má za cieľ prispievať k zvyšovaniu environmentálneho
povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny medzi pedagógmi, odbornou verejnosťou
aj laickou verejnosťou. Toto je možné dosiahnuť prostredníctvom vytvorenia základných
metodických a informačných zdrojov, realizáciou cyklu certifikovaných/akreditovaných
školení a metodických dní, konferencií, výchovno-vzdelávacích aktivít, súťaží a
programov, uskutočnením informačných podujatí. Cieľom projektu je tiež prispieť k
zlepšeniu komunikácie a spolupráce medzi zainteresovanými subjektmi, k výmene
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
54
informácií a skúseností v tejto oblasti.
Realizácia aktivít projektu pomôže plniť ciele a opatrenia aktuálnej Koncepcie
environmentálnej výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch škôl v Slovenskej
republike (Akčný plán výchovy a vzdelávania k trvaloudržateľnému rozvoju, Národná
stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku, Akčný plán trvaloudržateľného rozvoja v SR
na roky 2005 – 2010, Stratégie EHK OSN pre výchovu k TUR a pod.)
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Cieľ:
Zlepšovanie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti v oblasti ochrany
prírody a krajiny
Špecifické ciele
• vytvorenie materiálovej a informačnej základne zameranej na výchovu a
vzdelávanie k ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000),
• zvyšovanie kvalifikácie odbornej verejnosti v oblasti výchovy a vzdelávania k
ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000),
• rozšírenie ponuky edukačných programov pre školy zameraných na zvyšovanie
environmentálneho povedomia a informovanosti o ochrane prírody a krajiny,
• posilnenie spolupráce, výmeny informácií a komunikácie medzi zainteresovanými
subjektmi v oblasti ochrany prírody a krajiny,
• sprostredkovanie informácií týkajúcich sa ochrany prírody a krajiny cez mediálnu
kampaň širokej verejnosti.
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
Finančné zdroje: 1 414 621,92 EUR
Ľudské zdroje: 50
Prírodné zdroje: bez požiadaviek
Zručnosti, vedomosti: skúsenosti v oblasti ekologickej a regionálnej výchovy,
ekologického správania sa, mediálnej kampane, školení, odborné vedomosti v rôznych
ekologických témach (voda, odpady, energie, spotrebitelia, potraviny a pod.), skúsenosti
vo vývoji informačných technológií a aplikácií a pod.
IKT: špeciálne aplikácie a databázy pre webové portály rôznych školských programov,
on-line dotazníky, on-line registrácia, interaktívna kalkulačka pre výpočet ekologickej
stopy, webové stránky a pod.
Predpoklady: centrá environmentálnej výchovy, konferenčné miestnosti, miestnosti na
školenia, road-shows (premietanie filmov na veľkú obrazovku), médiá
Vybavenie: PC, internet, bežné vybavenie kancelárie, zariadenia na premietanie filmov a
pod.
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
Tento príklad dobrej praxe napomáha najmä pedagógom, ale aj odborníkom, širokej
verejnosti a ostatným zainteresovaným skupinám, zlepšiť si vedomosti ako aj praktické
zručnosti v oblasti ochrany prírody a krajiny
Hlavné aktivity projektu:
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
55
• Vzdelávacie a informačné publikácie
• Certifikované/akreditované vzdelávacie kurzy
• Konferencie
• Na túru s NATUROU - vzdelávací program pre školy
• Ekologická stopa - vzdelávací program pre školy
• EnvirOtázniky - olympiáda o životnom prostredí
• Hypericum - vedomostno-pohybová súťaž
• Školenia pre koordinačných pracovníkov projektu
• Veľtrh environmentálnych výučbových programov
• Regionálne metodické a informačné dni pre pedagógov
• Mediálna kampaň
Trvanie: 09/2008 -12/2013
Metódy: stretnutia pracovných skupín, prednášky, praktické aktivity, školenia, exkurzie, dotazníky spokojnosti, konferencie, mediálna
kampaň, vzdelávacie programy
Kľúčové faktory: spolupráca s univerzitami, s profesionálnymi inštitúciami zameranými na
ochranu životného prostredia, s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR,
s metodicko – pedagogickými centrami, s obcami
Lokalizácia: Slovensko (celé územie)
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Účastníci: odborníci v problematike environmentálnej výchovy, odborníci v problematike
ochrany prírody a krajiny
Cieľová skupina: žiaci, študenti, pedagógovia, štátna a verejná správa zapojená do
environmentálneho vzdelávania, verejnosť
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
Priamy vplyv: zlepšenie environmentálneho povedomia medzi žiakmi, študentmi,
pedagógmi, školami, obyvateľmi obcí a medzi verejnosťou
Nepriamy vplyv: redukcia negatívnych dopadov ľudských činností na životné prostredie,
zlepšenie ochrany životného prostredia
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Pedagógovia prejavujú veľký záujem o ďalšie vzdelávanie v rámci tejto komplexnej témy.
Oceňujú možnosť podieľať sa na projekte, hlavne pokiaľ ide o možnosť výmeny
skúseností s odborníkmi v rôznych environmentálnych témach, získavania nových a
praktických informácií aplikovateľných tak v ich pedagogickej praxi ako aj v osobnom
živote. Pozitívnu odozvu je možné vidieť aj v tom, že pedagógovia sa oboznamujú s
novými, prakticky aplikovateľnými metódami vzdelávania, ktoré propagujú
trvaloudržateľný rozvoj a dávajú základ pre budúcu spoluprácu medzi školami, štátnymi
inštitúciami a ďalšími organizáciami.
Vzdelávacie programy a súťaže („Na túru s NATUROU“, „Ekologická stopa“,
„EnvirOtázniky“, Hypericum“) sú veľmi obľúbené medzi žiakmi a študentmi. Zaujímavou
zážitkovou a interaktívnou formou zdokonaľujú ich vedomosti o fungovaní ekosystémov,
o životnom cykle produktov, o ochrane prírody a trvaloudržateľnom rozvoji.
Podobné aktivity ako sú v projekte „Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti
ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)” je možné použiť taktiež pre
zvyšovanie environmentálneho povedomia a záujmu verejnosti o regionálne problémy
horských oblastí. A to prostredníctvom regionálnej výchovy na školách a prostredníctvom
informovania verejnosti o možnostiach zlepšenie prírodných, kultúrnych a životných
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
56
podmienok v horských územiach. Z tohto dôvodu je vyššie spomínaný projekt pre
pracovnú skupinu WG 3 veľmi zaujímavým príkladom dobrej praxe.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie,
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Jana Šimonovičová
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP)
Centrum tvorby krajiny, environmentálnej výchovy a vzdelávania
e-mail: [email protected]
Tel: +421 048 4374 175
Fax: +421 048 4133 628
http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1760&lang=sk
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
Vzdelávacie a informačné publikácie
http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1760&idl=1760&idf=674&lang=sk
Webová stránka venovaná konferenciám
http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1760&idl=1760&idf=677&lang=sk
Webový portál vzdelávacieho programu “Na túru s NATUROU”
http://snaturou2000.sk/
Webový portál školského programu “Ekologická stopa”
http://ekostopa.sk/
Kalkulačka na výpočet ekologickej stopy
http://ekostopa.sk/moja-ekologicka-stopa
Ekologická stopa – tréningový manuál
http://www.sazp.sk/public/photos/CEVAV/Vychova/Pulikacie/EkoStopa_Treningovy_man
ual_500.jpg
Ekologická stopa – pracovné zošity
http://www.sazp.sk/public/photos/CEVAV/Vychova/Pulikacie/EkoStopa_PracListy_500.jp
g
Webová stránka súťaže “EnvirOtázniky”
http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1760&idl=1760&idf=684&lang=sk
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
57
NÁZOV DOBREJ PRAXE
3.12
Ekologická stopa: environmentálna výchova pre základné a stredné
školy - čiastková aktivita v rámci dobre praxe “Zlepšenie
environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny vrátane NATURA 2000”
URČENIE DOBREJ PRAXE
Uveďte krajinu a názov organizácie/odboru, ktorá navrhla Dobrú prax, názov programu
(ak iniciatíva pramení z projektu), rok implementácie, atď.
Krajina: Slovensko
Organizácia: Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Centrum tvorby krajiny,
environmentálnej výchovy a vzdelávania
Názov programu: Operačný program Životné prostredie
Názov projektu: Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a
krajiny (vrátane NATURA 2000)
Rok implementácie: september 2008 – december 2012
POZADIE
Prečo sa začalo s praxou? Aké problémy, potreby alebo otázky podnietili túto činnosť?
Viď prvé dva odseky v časti „Pozadie“ vo formulári pre dobrú prax “Zlepšenie
environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA
2000)”.
CIELE
Čo presne si iniciatíva stanovila za cieľ v krátkodobom a dlhodobom horizonte? Aké boli
jej všeobecné a konkrétne ciele?
Cieľ: zdokonaliť vzdelávacie schopnosti pedagógov v oblasti výchovy k
travloudržateľnému rozvoju.
Špecifické ciele
• Zdokonalenie vedomostí cieľových skupín o problematike trvaloudržateľného
rozvoja
• Prezentácia koncepcie ekologickej stopy cieľovým skupinám
• Predstavenie metodiky výpočtu ekologickej stopy cieľovým skupinám
• Zdokonalenie znalostí cieľových skupín o rôznych typoch spotreby na školách
(energia, voda, potraviny, výrobky, produkcia odpadu)
• Školenie cieľových skupín zamerané na používanie webového portálu školského
programu “Ekologická stopa”
• Zdokonalenie schopností cieľových skupín pre vzdelávanie k trvaloudržateľnému
rozvoju v rámci škôl zapojených do tohto projektu
ZDROJE
Popíšte zdroje, ktoré boli použité na implementáciu dobrej praxe, napríklad finančné a
ľudské zdroje, prírodné zdroje, schopnosti, vedomosti, IKT, predpoklady, vybavenie alebo
iné aspekty.
Finančné zdroje: cca 100 000 Eur (pre šesť, 5 dňových seminárov)
Ľudské zdroje: cca 10 expertov
Prírodné zdroje: bez požiadaviek
Zručnosti, vedomosti: zručnosti v oblasti ekologickej výchovy a prezentácie správania
šetrného k životnému prostrediu, odborné vedomosti v rámci komplexu rôznych
ekologický tém (odpady, voda, energie, spotreba, potraviny a pod.)
IKT: špeciálne aplikácie a databázy pre webový portál školského programu „Ekologická
stopa“ (http://ekostopa.sk), on-line dotazník, on-line kalkulačka na výpočet ekologickej
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
58
stopy, webová stránka a pod.
Predpoklady: centrá environmentálnej výchovy
Vybavenie: PC, internet, bežné vybavenie kancelárie
IMPLEMENTÁCIA
Čo robí iniciatíva pre dosiahnutie cieľov s pomocou ľudských a iných zdrojov? Uveďte
prehľad hlavných prvkov iniciatívy: hlavné vykonané akcie/aktivity, časový horizont,
použité metódy, vrátane relevantných informácii o akýchkoľvek kľúčových faktoroch,
napríklad spolupráca/partnerstvo, atď. Taktiež uveďte oblasť/polohu, v ktorej bola
iniciatíva implementovaná
Tento projekt zdokonaľuje praktické skúsenosti pedagógov vo výučbe k
trvaloudržateľnému rozvoju.
Hlavné aktivity:
• Poskytnutie informácií týkajúcich sa problematiky trvaloudržateľného rozvoja
a ekologickej stopy pedagógom, odborníkom, lektorom, poskytnutie informácií
o možnostiach zapojenia sa do vzdelávacieho programu
• Spracovanie koncepcie školského programu „Ekologická stopa“
• Spracovanie
tréningového
manuálu
„Ekologická
stopa
–
výchova
k trvaloudržateľnému rozvoju“
• Spracovanie pracovných zošitov k výučbe ekologickej stopy
• Realizácia školení (šesť päť-dňových školení)
• Zhodnotenie výsledkov školení (záverečná prezentácia zrealizovanej vyučovacej
hodiny s využitím témy ekologickej stopy) a udelenie oficiálneho certifikátu
garantovaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Trvanie: 09/2009 – 10/2011
Metódy: stretnutia pracovných skupín, prednášky, praktické aktivity, semináre, exkurzie,
dotazníky
Kľúčové faktory: spolupráca s univerzitami, s profesionálnymi inštitúciami zameranými na
ochranu životného prostredia, s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR,
s metodicko – pedagogickými centrami, s obcami
Lokalizácia: Slovensko (celé územie)
ZAINTERESOVANÉ STRANY/CIEĽOVÁ SKUPINA
Popíšte zúčastnených aktérov, konkrétnu cieľovú skupinu (skupiny) a priamych a
nepriamych príjemcov iniciatívy.
Účastníci. odborníci v problematike environmentálnej výchovy, odborníci v problematike
ochrany prírody a krajiny
Cieľová skupina: pedagógovia, štátna a verejná správa zapojená do environmentálneho
vzdelávania
VÝSLEDKY A DOPAD
Popíšte priame a nepriame dôsledky iniciatívy a taktiež pozitívny a hmatateľný dopad.
Viď časť “Výsledky a dopad“ vo formulári pre dobrú prax “Zlepšenie environmentálneho
povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)”.
POUČENIE A ZÁVER
Podajte správu o konkrétnych záveroch iniciatívy a o vašich postrehoch, týkajúcich sa
možného zhodnotenia. Ako by mohla byť iniciatíva jednoducho prijatá alebo
prispôsobená iným podmienkam?
Viď prvý odsek v časti „Poučenie a záver“ vo formulári pre dobrú prax “Zlepšenie
environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA
2000)”.
Uvedený príklad dobrej praxe môže byť tiež použitý pre zvyšovanie environmentálneho
povedomia a záujmu verejnosti o regionálne problémy horských oblastí. A to
prostredníctvom regionálnej výchovy na školách a prostredníctvom informovania
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
59
verejnosti a možnostiach zlepšenie prírodných, kultúrnych a životných podmienok v
horských územiach. Toto je dôvod, prečo je príklad tejto dobrej praxe dôležitý aj pre
prácu pracovnej skupiny WG3.
KONTAKY A ODKAZY
Kontakt (kontaktná osoba, adresa, telefón, e-mail, webová stránka a iné informácie,
užitočné na získanie ďalších informácii o iniciatíve).
Jana Šimonovičová
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP)
Centrum tvorby krajiny, environmentálnej výchovy a vzdelávania
e-mail: [email protected]
Tel: +421 048 4374 175
Fax: +421 048 4133 628
http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1760&lang=sk
ZDROJE
Popíšte rôzne zdroje, relevantné výskumy a iné referencie, použité pri skúmaní a rozvoji
dobrej praxe.
Webový portál školského programu “Ekologická stopa”
http://ekostopa.sk/
Kalkulačka na výpočet ekologickej stopy:
http://ekostopa.sk/moja-ekologicka-stopa
Ekologická stopa – tréningový manuál:
http://www.sazp.sk/public/photos/CEVAV/Vychova/Pulikacie/EkoStopa_Treningovy_man
ual_500.jpg
Ekologická stopa – pracovné zošity:
http://www.sazp.sk/public/photos/CEVAV/Vychova/Pulikacie/EkoStopa_PracListy_500.jp
g
Projekt Green Mountain – Model trvalo udržateľného rozvoja zelených horských oblastí:
Správa európskej Dobrej praxe
60
Download

Správa z príkladov dobrej európskej praxe