Bankovní institut vysoká škola Praha
Moţnosti riešenia nezamestnanosti nástrojmi fiškálnej
politiky
Bakalárska práca
Viliam Spevák
Apríl 2011
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra práva a spoločenských vied
Moţnosti riešenia nezamestnanosti nástrojmi fiškálnej
politiky
Possible solutions to unemployment with the tools of
fiscal policy
Bakalárska práca
Autor:
Viliam Spevák
Vedúci práce: Doc. Ing. Eugen Valach, CSc
Banská Bystrica
Apríl, 2011
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra práva a spoločenských vied
Moţnosti riešenia nezamestnanosti nástrojmi fiškálnej
politiky
Bakalárska práca
Autor:
Viliam Spevák
Vedúci práce: Doc. Ing. Eugen Valach, CSc
Banská Bystrica
Apríl, 2011
Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujem, ţe svoju bakalársku prácu som vypracoval samostatne a ţe
som uviedol všetku pouţitú literatúru.
V Banskej Bystrici, dňa 24. 05. 2011
.................................
Viliam Spevák
Poďakovanie
Touto cestou by som chcel vysloviť poďakovanie svojmu vedúcemu
bakalárskej práce pánovi doc. Ing. Eugenovi Valachovi, CSc za vedenie, odbornú
pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri jej vypracovaní.
ANOTÁCIA
V práci sa budeme venovať riešeniu nezamestnanosti pomocou nástrojov fiškálnej politiky
na Slovensku. V prvej časti charakterizujeme základné pojmy: trh práce, ponuka práce,
dopyt po práci, nezamestanosť, práceschopné obyvateľstvo, ekonomicky aktívne
obyvateľstvo, miera nezamestnosti, prirodzená miera nezamestnanosti, dlhodobá
nezamestnanosť, formy nezamestnanosti a metodika merania nezamestanosti. V druhej
časti venujeme pozornosť fiškálnej politike, jej nástrojom (zabudovaným stabilizátorom a
zámerným opatreniam) a politke na trhu práce. V tretej časti podrobne analyzujeme
opatrenia na trhu práce realizované na Slovensku. V neposlednom rade navrhujeme
východiská pre riešenie nezamestnanosti na Slovensku.
ANNOTATION
At work, we are interested in the using the tools of fiscal policy in the unemployment in
the Slovakia. The first part characterizes the basic concepts: the labor market, labor supply,
labor demand, unemployment, available for work population, economically active
population, unemployment rate, natural rate of unemployment, long-term unemployment
and forms of unemployment and methods of measurement of unemployment. The second
part is about the fiscal policy, main tools in the fiscal policy (built-in stabilizer, intentional
action) and policy of the labor market. The third section includes analyzes and measures in
the labor market and implemented into the Slovakia. Finally, we suggest starting points for
addressing unemployment in the Slovakia.
OBSAH
ÚVOD ...................................................................................................................................... 10
POUŢITÁ LITERATÚRA .................................................................................................... 11
METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA............................................................... 12
1 TRH PRÁCE A VYMEDZENIE NEZAMESTNANOSTI.............................................. 13
1. 1 Trh práce ............................................................................................................................ 13
1. 1. 1 Ponuka práce .............................................................................................................. 13
1. 1. 2 Dopyt po práci............................................................................................................ 15
1. 1. 4 Určenie mzdy v podmienkach dokonalej konkurencie .............................................. 15
1. 1. 5 Určenie mzdy v podmienkach nedokonalej konkurencie .......................................... 17
1. 2 Nezamestnanosť ................................................................................................................ 18
1. 2. 1 Vymedzenie základných teoretických pojmov nezamestnanosti .................................. 18
1. 2. 2 Meranie nezamestnanosti ........................................................................................... 19
1. 3 Formy nezamestnanosti ..................................................................................................... 19
1. 3. 1 Formy nezamestnanosti z hľadiska príčiny jej vzniku............................................... 20
1. 3. 2 Formy nezamestnanosti z hľadiska pruţnosti miezd ................................................. 20
2 FIŠKÁLNA POLITIKA ..................................................................................................... 23
2. 1 Nástroje fiškálnej politiky ................................................................................................. 23
2. 1. 1 Zabudované stabilizátory ........................................................................................... 24
2. 1. 2 Zámerné (diskirétne) opatrenia .................................................................................. 24
2. 2 Účinky fiškálnej politiky ................................................................................................... 25
2. 3 Teória zamestnanosti J. M. Keynesa ................................................................................. 26
3 POLITIKA ZAMESTNANOSTI ....................................................................................... 28
3. 1 Pasívna politika trhu práce a jej nástroje ........................................................................... 28
3. 2 Aktívna politika trhu práce a jej nástroje........................................................................... 29
3. 3 Štruktúra výdavkov na politiku zamestnanosti v SR ......................................................... 31
8
4 MOŢNOSTI RIEŠENIA NEZAMESTNANOSTI NÁSTROJMI FIŠKÁLNEJ
POLITIKY V SR .................................................................................................................... 33
4. 1 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku ............................................................................... 33
4. 2 Globálna kríza a nezamestnanosť v SR ............................................................................. 34
4. 3 Vyuţitie fiškálnych opatrení na podporu zametnanosti SR v čase globálnej krízy........... 36
4. 4 Východiská pre riešenie..................................................................................................... 38
ZÁVER .................................................................................................................................... 41
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ............................................................................... 42
PRÍLOHY ............................................................................................................................... 45
Príloha č. 1 Evidovaná nezamestnanosť na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.............. 45
Príloha č. 2 Voľné pracovné miesta podľa krajín (2011) ......................................................... 46
Príloha č. 3 Aktívne opatrenia na trhu práce na podporu zamestnateľnosti a zvyšovanie
zamestnanosti .......................................................................................................................... 47
Príloha č. 4 Vyplatené a dohodnuté príspevky v rámci aktívnej politiky trhu práce v roku 2010
.................................................................................................................................................. 49
Príloha č. 5 Štruktúra čerpania finančných prostriedkov na dávky v hmotnej núdzi v roku
2010 .......................................................................................................................................... 51
Príloha č. 6 Štruktúra čerpania finančných prostriedkov na dávky v hmotnej núdzi v roku
2010 .......................................................................................................................................... 52
Príloha č. 7 Objem vyplatených dávok v nezamestnanosti ...................................................... 53
9
ÚVOD
Nebolo to dávno, kedy sa z USA do sveta rozšírila informácia o vypuknutí globálnej
krízy. Strach a neistota ovládli celú Európu. Nikto nevedel, aké bude mať následky. Neskôr
vznikla nadvýroba spojená s nedostatočným dopytom. Najväčším paradoxom bolo, ţe práve
to bolo príčinnou aj Veľkej hospodárskej krízy v tridsiatich rokoch, kedy prišiel aj Keynes so
svojou teóriou nedostatočného dopytu. U nás na Slovensku prepukla tesne pred prijatím
jednotnej meny. Ekonomika SR zaznamenala medziročný prepad o 4,6 % reálneho HDP
a vypukla nezamestnanosť. Prepúšťania, problémy firiem, krach sa stali beţnou realitou.
Cieľom práce je analyzovať moţnosti riešenia nezamestnanosti pomocou fiškálnych
nástrojov v politike zamestnanosti, zároveň poukázať na ich hlavné pozitíva a nedostatky.
Úvodné časti sú venované stručnej charakteristike výberu pouţitej literatúry v celej práci a
pouţitých metód pri jej spracovaní. Jadro práce sa skladá z teoretickej a praktickej časti.
V teoretickej časti sa venujeme základným pojmom a to trh práce, ponuka a dopyt po práci,
definíciou nezametnanosti, spôsobmi merania nezamestnanosti, jej jednotlivým formám
z hľadiska
príčin
ich
vzniku
a pruţnosti
miezd
a
definíciou
prirodzenej
miery
nezamestnanosti. V ďalšej kapitole teoretického charakteru sa zaoberáme fiškálnou politikou,
jej nástrojom a účinkom. Charakteristikou jednotlivých typov politiky zamestnanosti, jej
nástrojov a inštitucionálnemu rámcu trhu práce sa prepracujeme k jadru problému a samotnej
aplikácii fiškálnej politiky s politikou zamestnanosti v podobe záverečnej kapitoly. Našim
predmetom skúmania bude naša krajina. Nevyhnutnou súčasťou pri vypracovaní akýchkoľvek
stratégií, koncepcií a návrhov riešení je dôkladná analýza súčasného stavu danej
problematiky, v našom prípade vývoj nezamestnanosti na Slovensku, dopady globálnej krízy
na nezamestnanosť v SR a vyuţitie fiškálnych opatrení na podporu zamestnanosti, či uţ
pomocou aktívnej alebo pasívnej politiky trhu práce. V závere zhrnieme pozitíva a negatíva
týchto politík v SR, či sú účinné a pre prípadné problémy navrhneme moţné riešenia.
10
POUŢITÁ LITERATÚRA
Táto téma je veľmi aktuálna a neustále sa mení. Pri vypracovaní sme sa snaţili
predovšetkým vychádzať z hodnoverných zdrojov a to vo forme kniţných publikácií,
vedeckých zborníkov z konferencií, ekonomických časopisov, platnej legislatívy ako aj
webových stránok, ktoré sa venujú politike zamestnanosti. Úvodná teoretická časť je čerpaná
z publikácií Makroekonómia (sú nimi časti Nezamestnanosť a Štátny rozpočet, fiškálna
politika a medzinárodné ekonomické vzťahy). Touto teóriou je často vloţená aj „vloţka“
Keynesovej teórie úroku, zamestnanosti a peňazí (v preklade od Sojku), kde sa prvýkrát
objavili pojmy nepruţné mzdy alebo aktívna politika trhu práce. V tejto časti nesmie chýbať
ani kniha pod názvom Ekonómia od P. A. Samuelsona a W. D. Nordhausa, taktieţ Základy
ekonómie a ekonomiky od J. Lisého a mnohé iné. Druhá časť je zloţená z publikácií, ktoré sa
venujú politike zamestnanosti od rôznych autorov, napr. Rievajová, Pongráczová,
Laštúvková, Sika a pod. Tu sme pracovali aj so stránkou Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny a i. Posledná časť bola venovaná publikáciám, v ktorých je zakomponovaná uţ aj
súčasná kríza, jej dopady na nezamastnanosť, program Stratégia Európa 2020 od Európskej
komisie,
vybudovanie
fiškálnych
pokrízových
opatrení.
Táto
časť
je
argumentovaná štatistikami, či uţ zo Štatistického úradu SR, databázy Slovstatu, Eurostatu,
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a i. Táto téma je a bude stále intenzívne diskutovaná
a cieľom našej práce je prínos síce malej, ale vlastnej analýzy, výskumov ako aj návrhmi pre
jej riešenie.
11
METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA
Cieľom práce je skúmať prepojenie fiškálnych nástrojov v politike zamestnanosti,
zároveň poukázať na ich hlavné pozitíva a nedostatky. Pri vyuţívaní fiškálnych nástrojov
v politike na trhu práce sme sa rozhodli postupovať od najednoduchších pojmov (vymedzenie
základných teoretických pojmov) k zloţitejším s vyuţitím metódy dedukcie. Metóda dedukcie
nechýba ani pri charakteristike ponuky a dopytu po práci ako aj jednotlivých typov
nezamestnanosti. V ďalšej kapitole sa venujeme otázkam fiškálnej politiky, kde sme taktieţ
vyuţili metódu indukcie, takisto pri charakteristike nástrojov a účinkov fiškálnej poliky
nechýbala ani analýza. Politika zamestnanosti sa rozdelila na aktívnu a pasívnu, metódou
komparácie sa poukázalo na ich hlavné rozdiely. Analýza nechýbala ani neskôr pri
argumentovaní štatistických údajov v podkapitole o štrutkúre výdavkov pouţitých pri politike
zamestnanosti Slovenskej republiky. Posledná kapitola začala opäť analytickou metódou pri
charakteristike vývoja nezamestnanosti SR, neskôr dedukcie jednotlivých faktorov, ktoré sa
počas globálnej krízy na Slovnesku udiali. Finálne podkapitoly zamerané na vyriešenie
zadaného problému boli prepojením analyticko-syntetickej metódy, to znamená, ţe najprv sa
argumentovali štatistické údaje, naproti tomu sa vytvorili moţné vhodné závery pre ich
riešenie.
12
1 TRH PRÁCE A VYMEDZENIE
NEZAMESTNANOSTI
Pred vznikom transformačného procesu bola na Slovensku charakteristická
prezamestnanosť, avšak nízka produktivita práce, nesprávna štruktúra výroby a slabá
motivácia byť lepším ako ostatní. Po páde socializmu sa prejavil opak, nezamestnanosť začala
nadobúdať kritické hodnoty. Vstup do Európskej únie, neskôr prijatie novej jednotnej meny
túto situáciu zmenil, no nedávno nás zasiahla kríza, ktorá má následky aţ dodnes. V tejto
kapitole sa budeme venovať charakteristike vymedzenia základných teoretických pojmov v
nezamestnanosti.
1. 1 Trh práce
Trh práce je miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt po práci. Čo predstavuje ponuku a
dopyt po práci si charakterizujeme v nasledujúcich podklapitolách.
1. 1. 1 Ponuka práce
Existujú rôzne definície, ktoré vymedzujú ponuku práce. Vybrali sme tieto dve
nasledovné, ktoré sú základom pri štúdiu základov ekonómie a politiky zamestnanosti.
Napríklad J. Lisý a kolektív (2005, s. 264) uvádzajú nasledovnú definíciu ponuky práce:
„Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, do ktorého patria všetci,
ktorí sú aktívne zaradení do pracovného procesu a tvoria pracovnú silu. Prirodzene sem
patria aj nezamestnaní.“1
Inú definíciu nachádzame u autora P. Tuleju (2007, s. 147). Podľa neho „Ponuka práce
predstavuje celkový počet jednotlivcov ponúkajúcich na trhu práce, pri určitej výške mzdy,
svoju pracovnú silu.“2 Ponuku práce predstavujú domácnosti. Domácnosti pri určitej úrovni
miezd ponúkajú určité mnoţstvo práce s určitou kvalitou. S ponukou práce súvisia aj hraničné
náklady domácnosti z vynakladania svojej práce a rovnováha vzniká v prieniku námahy
1
LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava. IURA edition, 2005. s. 264 – 265. ISBN
80-8078-063-3
2
TULEJA, P. Analýza pro ekonomy. 1. vydanie. Brno : Computer Press, 2007. s. 147. ISBN 80-251-1801-0
13
(strasti) a účinku (slasti), ktorý nám práca prinesie vo forme reálnej mzdy. Existujú rôzne
faktory, ktoré môţu ovplyvniť ponuku práce.
„Sú nimi napríklad: veľkosť populácie, časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo
(po odrátaní detí do 16 rokov, dôchodcov, zdravotné postihnuté osoby a pod.), priemerný
počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok, kvalita a kvantita vykonanej práce.“3
Je dôleţité spomenúť substitučný a dôchodkový efekt zmeny miezd, ktoré do istej
miery pôsobia protichodne. „Vyššia mzda znamená, že svoje doterajšie nároky môžeme
uspokojiť pri obmedzení pracovnej ponuky (dôchodkový efekt), ale súčasne sa práca stáva
lákavejšou. Pri zvyšení mzdovej úrovne sa záujem o prácu zvyšuje, to znamená, že ponuka
práce rastie. Súvisí to so skutočnosťou, že pri vysokej cene práce sa všetky ostatné alternatívy
napr. voľný čas, kultúra, šport a i. stávajú pomerne drahšími, keďže alternatívne náklady na
napr. voľný čas sú relatívne vysoké v porovnaní so situáciou, keď cena práce (mzda) bola
nižšia.“4
Graf č. 1 Krivka individuálnej ponuky práce otáčajúca sa dozadu
Zdroj: LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava. IURA edition, 2005. s. 265. ISBN
80-8078-063-3
3
LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava. IURA edition, 2005. 264 s. ISBN 808078-063-3
4
TAMŢE 265 – 266 s.
14
Na grafe môţeme vidieť, ţe ponuka práce stúpa aţ do bodu C, mzdové sadzby takisto stúpajú,
kedy prevláda substitučný efekt. Dôchodkový efekt prevláda od bodu C nahor, zniţuje sa
ponuka práce aj keď mzdové sadzby stále rastú. Oba efekty sú v bode C vyrovnané. Je
dôleţité spomenúť, ţe „v rozvinutých trhových ekonomikách ovplyvňuje daňový systém výšku
reálnej mzdy, v prípade rovnej dane je daňová sadzba rovnaká nezávisle od veľkosti
dôchodku a v prípade progresívneho zdanenia, kedy existuje závislosť veľkosť dôchodku –
mzdová sadzba sa oslabuje motivácia k práci a znižuje sa ponuka práce.“5
1. 1. 2 Dopyt po práci
Pod pojmom dopyt po práci si môţeme predstaviť „celkový objem pracovných síl,
ktoré na trhu práce pri určitej výške mzdy, požadujú jednotliví zamestnávatelia.“6 Na strane
dopytu vystupujú firmy, ktoré sú závislé od viacerých faktorov, napr. veľkosti kapitálu, voľby
technológie. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, pretoţe je zavislý od veľkosti dopytu po
produktoch práce. To znamená, ţe ak sa zvýši dopyt napr. po výrobkoch danej firmy, takisto
sa zvýši aj dopyt daného výrobcu po práci a naopak. Ako ponuka práce, tak aj dopyt závisí od
hraničného produktu práce, teda pridanej hodnoty zvýšenej dodatočným vstupom vo forme
jednotky práce.
1. 1. 3 Rovnováha na trhu práce
„Trh práce je priestor, v ktorom dochádza k interakcii medzi zamestnávateľmi a
zamestnancami.“7 V prieniku ponuky a dopytu po práci, ktoré vyjadrujú vzájomnú zavislosť
medzi počtom pracujúcich (teda L) a reálnych miezd (označených ako W-wages) vzniká
rovnováha. Samozrejme, v reálnom živote je tento jav len dočasný a neustále kolíše. Pre
obšírnosť témy sa grafickým vyjadreniam z hľadiska rovnováhy pomocou individiuálnej
ponuky práce a z makroekonomického hľadiska venovať nebudeme.
1. 1. 4 Určenie mzdy v podmienkach dokonalej konkurencie
V dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá
moţnosť sa od rovnováţnej ceny odchýliť. Za predpokladu dokonalej konkurencie
5
Zdroj: LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava. IURA edition, 2005. s. 265 - 266.
ISBN 80-8078-063-3
6
TULEJA, P. Analýza pro ekonomy. 1. vydanie. Brno : Computer Press, 2007. s. 147. ISBN 80-251-1801-0
7
RIEVAJOVÁ, E. a kol. Trh práce a politika zamestnanosti. 1. vydanie. Bratislava : Ekonóm, 2009. s. 7. ISBN
978-80-225-2878-8
15
odhliadame od rozdielov v kvalite práce, kvalifikovanosti, vo fyzickej a duševnej práci. To
znamená, ţe uvaţujeme o homogénnej práci. Dopyt determinovaný firmamy je dokonale
elastický, ľubovoľne sa mení, bez toho, ţe by sa menila cena (mzda). Mzdy sú určované
ponukou práce so strany domácností a dopytom po práci zo strany firiem. Platia tu
v súvislosti, ktoré sme uţ uviedli pri rozbore ponuky a dopytu. Úroveň miezd ovplyvňuje
pohyb po krivke dopytu a krivke ponuky, ale aj posun krivky dopytu a ponuky.
Graf č. 2: Určenie mzdy krivkami dopytu a ponuky
Zdroj: Spracované podľa LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava. IURA edition,
2005. s. 269. ISBN 80-8078-063-3
Rovnováţny bod E určuje mzdu W2 a jej zodpovedajúce mnoţstvo práce L2. Pri vyššej mzde
W1 sa zamestnáva menší počet pracovných síl (L1), lebo podnikateľovi sa nevyplatí
zamestnávať pri takej vysokej mzdovej sadzbe naďalej L2 pracovníkov. Vzniká
nezamestnanosť, vyjadrená úsečkou AB, ktorá stláča mzdu na úroveň W2. Ponuka pracovných
síl je väčšia ako dopyt. Naopak pri mzde W3 dopyt prevyšuje ponuku, nedostatok pracovných
síl, mzdová sadzba bude tlačená smerom hore k rovnováţnemu stavu. Pri zniţovaní ponuky
na trhu práce v relácii k nezmeneným ostatným výrobným faktorom sa dá očakávať zvýšenie
mzdovej sadzby. Zvýšenie ponuky (za nezmenených ostatných podmienok) má sklon
k zníţeniu mzdovej sadzby. Takto v zjednodušenom vyjadrení funguje trhový mechanizmus
na trhu práce v podmienkach dokonalej konkurencie.
16
1. 1. 5 Určenie mzdy v podmienkach nedokonalej konkurencie
Pri určení mzdy v podmienkach nedokonalej konkurencie vychádzame z predpokladu,
ţe firmy individuálne rozhodujú o mzdách. Firma však musí ponuku práce, ktorá má
stúpajúcu tendenciu. Aby získala dodatočné pracovné sily, musí ponúkať atraktívnejšiu mzdu,
ako ponúka konkurencia. Mzda kaţdého dodatočne zamestnaného pracovníka prevýši
doterajšiu úroveň miedz. Náklady firmy spojené so zamestnávaním dodatočnej jednotky
výrobného faktora (v našom prípade práce) sa nazýva hraničné náklady výrobného faktora
MFC (marginal factory cost). Nákladová krivka je nad krivkou ponuky práce.Firma pri
svojom podnikaní stále sleduje cieľ – maximalizovať zisk. Pri stanovovaní mzdy
zamestnávaním dodatočných pracovných síl porovnáva hraničný produkt práce a hraničné
náklady. Dovtedy bude firma zamestnávať dodatočné pracovné sily, pokým hraničný produkt
práce MRPL bude vyššie ako hraničné náklady výrobného faktora práce MFCL. Znamená to,
ţe do tej doby prijatím kaţdého nového zamestnanca firma vyprodukuje hodnotu vyššiu neţ
má náklad, t. j. neţ za dodatočnú prácu zaplatí. Výsledkom uvedených procesov je stanovenie
mzdovej sadzby W1, ktorá sa nachádza na krivke ponuky práce. Modelovanie krivky rovnako
ako očakávanú produktivitu práce (určená pre MRPL) musí firma viac či menej presne
odhadnúť. Posunutie hraničného produktu práce sa odrazí v raste mzdy (napr. rast cien
výrobkov vyvolá rast miezd).
Graf č. 3 Stanovenie optimálnej mzdovej sadzby na trhu práce v podmienkach
nedokonalej konkurencie
Zdroj: LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava. IURA edition, 2005. s. 270. ISBN
80-8078-063-3
17
1. 2 Nezamestnanosť
1. 2. 1 Vymedzenie základných teoretických pojmov nezamestnanosti
Známy ekonóm N. Gregory Mankiw povedal o knihe Obecná teória zamestnanosti,
úroku a peňazí od Johna Maynarda Keynesa, ţe bola veľkým prínosom. Snaţil riešiť problém
hlbokej depresie v tridsiatych rokoch 20. storočia. V tom čase sa nezamestnanosť USA
vyšplhala na vrcholovú hranicu 25%. Neskôr poklesla na 14%, ale to nestačilo na vylepšenie
situácie trhových ekonomík. „V Obecnej teórii poskytol diagnózu o liečení tejto choroby.
Práve táto teória odštartovala revolúciu v ekonomickej vede.“8
Nezamestnanosť povaţujeme za váţny ekonomický, sociálny, ale aj politický problém.
V skutočnosti sa spája s poklesom hospodárskeho cyklu, ktorý je sprevádzaný nízkym
hospodárkym rastom, zvýšením inflácie, poklesom investícií, produktivity práce a inflačnou
menovou politikou.
„V trhovej ekonomike sa za nezamestnaného považuje osoba schopná práce, ktorá chce
pracovať, ale do uvedeného dňa nezískala zamestnanie. Nezamestnaná zostáva zahrnutá do
aktívného obyvateľstva.“9
V ekonómii môţeme rozdeliť obyvateľstvo na:
1. Práceschopné (aktívne) obyvateľstvo, sem patria:
a. zamestnaní - teda tí, ktorí za svoju prácu dostávajú plat, patria sem aj tí, ktorí
sú chorí, vykonávajú štrajk, či dovolenku,
b. nezamestnaní – sú obyvatelia, ktorí nie sú zamestnaní, avšak neustále hľadajú
pracovné miesto a chcú pracovať, kaţdý musí byť podľa zákona zaevidovaný
na úrade práce,
8
SOJKA, M. John Maynard Keynes a současná ekonomie. 1. vydání. Praha : Grada publishing, 1999. 3 s. ISBN
80-7169-827-X (výrok N. G. Mankiwa)
9
MARTINCOVÁ, M. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Prvé vydanie. Bratislava : IURA
edition, 2002. 6-7 s. ISBN 80-89047-31-9
18
2. Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo – patria sem tí, ktorí si prácu nehľadajú, sú
povaţovaní za mimopracovnú silu buď z dôvodu štúdia, invalidného dôchodku,
vedenia domácností a pod.
1. 2. 2 Meranie nezamestnanosti
Zmeny v úrovni nezamestnanosti sa objavujú kaţdý mesiac na stránke štatistického úradu,
Eurostatu, v novinách, či internete. Čo môţeme hľadať pod týmito číslami si vysvetlíme
v nasledujúcej podkapitole. Existujú rôzne spôsoby merania, napr. celkovú nezamestnanosť
vyjadrujeme dvoma nasledujúcimi spôsobmi:
1. počtom nezamestnaných osôb – sa vypočíta ako rozdiel veľkosti pracovnej sily a
počtu zamestnaných v danom období,
2. percentuálnou mierou nezamestnanosti (u) – ktorá vyjadruje podiel počtu
nezamestnaných k celkovej pracovnej sile vynásobených 100%. Pracovnú silu (v
anglickom jazyku labour, skratka L) vypočítame súčtom všetkých zamestnaných
(employment – E) a nezamestnaných obyvateľov (unemployment – U).
u = U/L * 100
Na Slovensku sleduje nezamestnanosť Národný úrad práce. Eviduje nezamestnaných
obyvateľov, ktorí si aktívne hľadajú prácu, taksto uţ spomínaný Štatistický úrad SR, ktorý
zisťuje stav nezamestnanosti vo vybraných domácnostiach.10
1. 3 Formy nezamestnanosti
Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách a práve preto je
moţné ju charakterizovať z rôznych hľadísk, či uţ podľa samotnej príčiny jej vzniku alebo čo
môţe nezamestnanosť spôsobiť. V prvej podkapitole sa budeme venovať práve formám
nezamestnanosti, aké môţu vzniknúť z hľadiska príčin ich vzniku.
10
SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. Ekonómia. 16. Vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo ELITA,
2000. 584 s. ISBN 80-8044-059-X
19
1. 3. 1 Formy nezamestnanosti z hľadiska príčiny jej vzniku
Z hľadiska príčiny vzniku delíme formy nezamestnanosti na frikčnú, štruktúrnu a
cyklickú.11
1. Frikčná nezamestnanosť – sa prejavuje, keď nastáva pohyb medzi jednotlivými
regiónmi (napr. presťahovanie sa), pracovnými pozíciami, no môţe vzniknúť aj pri
etape určitého ţivotného cyklu (napr. ak si vyberáme to správne miesto). Táto forma
existuje aj v prípade, keď je plná nezamestnanosť, pretoţe neustále sa niekto sťahuje,
ţeny sú určitý čas na materskej dovolenke a pod. Táto forma sa označuje pojmom
„dobrovoľne nezamestnaní.“
2. Štruktúrna nezamestnanosť - vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou
pracovníkov a dopytom po nich, nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch,
napr. zmena štruktúry zamestnancov je vyvolaná následkom zmien v štrutúre dopytu
pri nepruţných mzdách a nákladnej profesnej a geografickej mobilite.
3. Cyklická nezamestnanosť – súvisí s ekonomickým cyklom. Tak ako plynie
ekonomický cyklus, tak plynie aj záujem o pracovníkov. Ak vznikne v ekonomike
recesia celkové výdavky na output klesajú, taktieţ klesá aj agregátny dopyt a rastie
nezamestnanosť.
1. 3. 2 Formy nezamestnanosti z hľadiska pruţnosti miezd
Ak budeme hovoriť o charaktere
pruţnosti
miezd
môţeme
rozdeliť formy
nezamestnanosti nasledovne:12
1. Dobrovoľná nezamestnanosť, ktorá existuje pri pruţných mzdách. Pruţné mzdy sú
také, ktoré majú samoregulujúcu funkciu, teda v tomto prípade sa automaticky
nastoľuje rovnováha na trhu práce (hovoríme, ţe trh sa čistí) a preto neexistuje
nedobrovoľná nezamestnanosť. Pre lepšiu názornosť si to graficky znázornime:
11
MARTINCOVÁ, M. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Prvé vydanie. Bratislava : IURA
edition, 2002. 15 - 16 s. ISBN 80-89047-31-9
12
TAMŢE 16 – 20 s.
20
Graf č. 4 Dobrovoľná nezamestnanosť
Zdroj: http://www.ecorp.euweb.cz/Nezamestnanost.html
Vysvetlivky:
W/P – reálna mzdová sazdba
L – počet pracovníkov
L *- ekonomicky aktívne obyvateľstvo, počet pracujúcich v danej ekonomike
Na grafe môţeme vidieť vzájomný vzťah medzi ponukou pracovníkov (SL) a dopytom po
nich (DL). V bode E (eqiulibrium) vzniká rovnováţna mzda na trhu práce, úsečka AE, teda
predstavuje zamestnaných a úsečka EB predstavuje tých, ktorí uprednostia štúdium, voľný
čas, alebo inú aktivitu pred prácou na úrovni rovnováţnej mzdy. (Napr. ţena je v domácnosti,
pretoţe jej manţel dokáţe uţiviť celú rodinu, dajú prednosť kvalite výchovy svojich detí).
2. Nedobrovoľná nezamestnanosť „vzniká vtedy, keď počet voľných pracovných síl je
absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest. Celkový dopyt po práci je nižší
ako celková ponuka práce.“13 Mzdy sú v tomto prípade nepruţné, pretoţe sa nedokáţu
prispôsobiť aktuálnej situácii, nedokáţu vyčistiť trh, pretoţe zmeny sú rýchleho
charakteru a pre firmy predstavujú šok. Pokiaľ sa mzdy neprispôsobujú, aby vyčistili
trh, vzniká nerovnováha a s nimi prebytok ponuky práce označovaných ako
„nedobrovoľne nezamestnaní“. Táto forma sa vyskytuje v súčasnej trhovej
ekonomike. Grafické znázornenie nedobrovoľnej nezamestnanosti je nasledovné:
13
SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. Ekonómia. 16. Vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo ELITA,
2000. 588 - 589 s. ISBN 80-8044-059-X
21
Graf č. 5 Nedobrovoľná nezamestnanosť
Zdroj: http://www.ecorp.euweb.cz/Nezamestnanost.html
V tomto prípade platí to isté, čo sa týka vysvetlenia jednotlivých kriviek a ich osí (pozri
vyššie uvedený graf dobrovoľnej nezamestnanosti na predchádzajúcej strane). Na grafe
môţeme vidieť, ţe mzdová sadzba W/P´je vyššia ako rovnováţna mzdová sadzba (pri príliš
vysokej mzdovej sadzbe bude chcieť pracovať viac kvalifikovanej pracovnej sily neţ je
voľných miest), ktorá predstavuje trh-vyčisťujúcu sadzbu, to znamená, ţe ponuka práce
prevyšuje dopyt po práci. Úsečka CD sú zamestnaní, DF predstavujú nedobrovoľne
nezamestnaných, ktorí pracovať chcú, no prácu nenachádzajú.
V tejto súvislosti vzniká aj otázka, čo je hlavnou príčinou nepruţnosti miezd? Hlavnou
príčinou nepruţnosti miezd je to, ţe „trh práce je regulovaným trhom“, to znamená, ţe firmy
diktujú mzdy a platy zamestnancov, v niektorých štátoch majú veľkú silu aj odbory (napr.
nedávno štrajk letcov linky Airlines vo Francúzsku, kedy spoločnosť mala obrovské straty),
takisto má podiel na regulovaní trhu aj ruka štátu vo forme minimálnej mzdy. Druhou
príčinou je „regulovaný charakter miezd“, kedy na trhu práce vznikajú prebytky, resp.
nedostatky ponuky práce. Z krátkodobého hľadiska sa trh javí ako nevyčisťujúci trh, z dlhého
obdobia však majú mzdy sklon smerovať k vyrovnávaniu ponuky a dopytu po práci.
Preklenutie medzi krátkym a dlhým obdobím je sprevádzané hlbokou niekoľkoročnou
nezamestnanosťou.14
14
SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. Ekonómia. 16. Vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo ELITA,
2000. 589 - 591 s. ISBN 80-8044-059-X
22
2 FIŠKÁLNA POLITIKA
Politika zamestnanosti je neodeliteľnou súčasťou fiškálnej politiky. Jej hlavný cieľ je
zakomponovaný v magickom štvoruholníku ako jeden zo štyroch (niekedy sa pouţíva aj šesť)
cieľov pre úspešný ekonomický rast – sú nimi cenová stabilita, udrţateľný ekonomický rast,
rovnováha platobnej bilancie a vysoká zamestnanosť. V tejto kapitole by sa budeme venovať
základným teoretickým otázam fiškálnej poltiky, aby sme v závere mohli túto teóriu
aplikovať spolu s politikou zamestnanosti.
Pojem fiškálna politika vznikol v súvislosti s pojmom aktívne zásahy do ekonomiky,
ktoré sa poprvýkrát objavili v keynesovskej teórii. Vo všeobecnosti môţeme povedať, ţe
pojem fiškálna politika predstavuje vyţívanie štátneho rozpočtu, aby sa dosiahla
makroekonomická stabilita. Fiškálna poltika sa vykonáva „pod rukou“ vlády.15
Od tohto pojmu moţno odlíšiť aj pojem rozpočtová politika, ktorá vzniká
vyuţívaním peňaţných vzťahov a zameriavaním sa na dve funckie štátneho rozpočtu. Pri
prvej alokuje (umiestňuje) prostriedky štátneho rozpočtu, v druhom prípade ich rozdeľuje
(rozdeľovacia funckia). Vládnym orgánom rozpočtovej politiky je ministerstvo financií.16
Podstatou fiškálnej politiky je myšlienka: „Finančná poitika zahŕňa všetky opatrenia,
ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu alebo rozpočtov miestnych orgánov. Využívaním štátneho
rozpočtu, teda určením výšky a druhu príjmov a výdavkov, možno sledovať tak alokačné a
distribučné, ako aj stabilizačné ciele. Tá časť finančnej politiky, ktorá je zameraná na
stabilizačné ciele, sa ako odozva na angloamerickú „fiscal policy“ označuje pojmom fiškálna
politika.“17
2. 1 Nástroje fiškálnej politiky
Zmeny v štruktúre a celkovej výške rozpočtových výdavkov sa vykonávajú na základe
rozhodnutí štátnych orgánov. Medzi nástroje fiškálnej politiky patria zabudované stabilizátory
a zámerné (diskrétne) opatrenia, ktoré si bliţšie charakterizujeme v nasledujúcich
podkapitolách.
15
HONTYOVÁ, K. Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 2. vydanie. Bratislava : IURA
edition, 2005. 23 s. ISBN 80-8078-037-4
16
TAMŢE 23 - 24 s.
17
FELDERER, B. – HOMBURG, S. Makroekonomika a nová makroekonomika. Bratislava : vydavateľstvo
ELITA, 1995. 169 s. ISBN 80-85323-87-7
23
2. 1. 1 Zabudované stabilizátory
Zabudované stabilizátory sú takým nástrojom fiškálnej politiky, ktoré po zavedení
(zabudovaní) pôsobia automaticky a nie sú potrebné uţ ţiadne iné rozhodnutia štánych
orgánov. Majú proticyklický účinok. Medzi zabudované stabilizátory patria tieto konkrétne
nástroje:18
1. progresívna dôchodková daň – v čase cyklickej expanzie dôchodky rastú, uplatňuje sa
daň, na vývoj ekonomiky pôsobí reštriktívne a zároveň rastú aj príjmy do štátneho
rozpočtu, v prípade progresívneho zdanenia, kedy existuje závislosť veľkosť
dôchodku – mzdová sadzba sa oslabuje motivácia k práci a zniţuje sa ponuka práce,
2. poistenie v nezamestnanosti – v čase cyklickej expanzie rastie zamestnanosť a s ňou
sa zvyšujú platby na poistenie v nezamestnanosti, čím sa vytvárajú zdroje na
zmiernenie dôsledkov zníţenia dopytu v dobe recesie,
3. subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov – v tomto prípade vo fáze
expanzie subvencie klesajú v dôsledku zvýšenia dopytu a následne aj ich cien,
4. štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov – štátny výkup poľnohospodárskych
prebytkov klesá, lebo v čase expanzie ceny aj dopyt stúpajú.
V čase recesie je tento systém nastavený opačne, s rastom nezamestnanosti nám klesajú
mzdy pracovníkov, ceny poľnohospodárskych výrobkov. Na zlepšenie situácie nám
poklesnú dane, lenţe s nimi aj platby na poistenie v nezamestnanosti. Rastú podpory
v nezamestnanosti aj subvencie k cenám poľnohospodárskych produktov, čo má za následok
ďalšie výdavky štátneho rozpočtu a zníţenie jeho príjmov.
2. 1. 2 Zámerné (diskirétne) opatrenia
Ďalšími opatreniami fiškálnej politiky sú zámerné (diskrétne) opatrenia. Tieto si však
vyţadujú len jednorázové rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. „Patria sem:19
1. zmena daňových sadzieb,
18
HONTYOVÁ, K. Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 2. vydanie. Bratislava : IURA
edition, 2005. 24 - 25 s. ISBN 80-8078-037-4
19
TAMŢE 25 - 26 s.
24
2. zmeny v štruktúre vládnych výdavkov,
3. zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov.“
Všetky tieto zmeny vplývajú na agregátny dopyt aj ponuku, ktorých výsledkom je zmena
celkového outputu ekonomiky.
2. 2 Účinky fiškálnej politiky
Pri účinkoch fiškálnej poltiky sa musíme zamerať na makroekonomické veličiny, ktoré sú
touto politikou ovplyvňované. „Rozdeľujú sa na tieto skupiny:
1. makroekonomické veličiny ovplyvňované v plnej miere, sem zaraďujeme:
a. daňové systémy a sadzby,
b. nákupy tovarov a služieb,
c. zamestnanosť v štátnom sektore,
d. transfery.
2. makroekonomické veličiny ovplyvňované čiastočne, ovplyvňuje ich daný stav
v ekonomike, sem patria:
a. zdaniteľné dôchodky a s tým súvisiaca absolútna výška daní,
b. podpory v nezamestnanosti,
c. úroky,
d. deficit štátneho rozpočtu,
e. štátny dlh (kumulovaný deficit).“ 20
Práve realizácia fiškálnej politiky aplikáciou v politike zamestnanosti sa prejavuje vo
forme jej najvýznamnejšej príjmovej poloţky - daní, ale takisto aj výdavkov v Štátnom
rozpočte, tak vplýva na celkový output ekonomiky a prispieva k cenovej stabilite.21
20
HONTYOVÁ, K. Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 2. vydanie. Bratislava : IURA
edition, 2005. 26 s. ISBN 80-8078-037-4
21
TAMŢE 26 – 27 s.
25
2. 3 Teória zamestnanosti J. M. Keynesa
John Maynard Keynes (1883-1946) patril k najvýznamnejším ekonómom 20. storočia,
ktorý teoreticky zdôvodnil nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhového hospodárstva, čím
nanovo nasmeroval makroekonomickú teóriu. Bol nielen teoretikom, ale aj úspešným
podnikateľom. Jeho najdôleţitejšou prácou, v ktorej vysvetlil zásady svojej ekonomickej
teórie je Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Dospel k názoru, ţe ekonomike
môţe z útlmu pomôcť len štátna regulácia. Keynes sa usiloval nájsť súvislosti medzi dopytom
po tovare, veľkosťou výroby a zamestnanosťou. Zistil, ţe ak v rámci celého hospodárstva
dochádza k poklesu dopytu po tovare, podnikatelia zniţujú výrobu a aj počet zamestnancov.
Týmto zároveň odmietol klasickú teóriu zamestnanosti, podľa ktorej vzniká nezamestnanosť
vtedy, keď dopyt po práci klesá v dôsledku vysokej ceny práce t. j. mzdy22. Podľa
Keynesových predpokladov pri nedostatočnom dopyte po investíciách situácia spôsobí tzv.
multiplikačný efekt, teda poklesnú dôchodky a vzrastie nezamestnanosť. Prvé odvetvia, ktoré
to pocítia sú tie, ktoré produkujú práce pre investičné statky, teda stavebníctvo a ťaţké
strojárstvo. Tieto zníţia zamestnanosť, vzrastie nezamestnanosť a zníţia sa dôchodky, klesne
dopyt aj po spotrebných tovaroch. Čo bude mať za následok podobnú situáciu aj v ďalších
odvetviach (automobilový, elektrotechnický, textilný, spracovateľský a aj potravinársky
priemysel). Multiplikačný efekt pôsobí aj opačným smerom, teda na zvyšovanie výroby
a zamestnanosti. Ak vzrastie dopyt po investíciách, porastie aj výroba a zamestnanosť. Čo
znamená aj rasť dôchodkov, ktorý pôsobí na rast dopytu po spotrebných tovaroch. Na základe
uvedeného Keynes konštatoval, ţe hospodársky pokles nevyhnutne vyţaduje zásahy štátu do
ekonomiky.
Keynes vo svojom diele „Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí“ poukazuje
na faktory, ktoré spôsobujú nevyuţívanie výrobných zdrojov. Základnou príčinou
v Keynesovom modeli je nedostatočný podnet podnikateľov investovať a nedostatočný
efektívny dopyt23. Keynes podobne ako neoklasická ekonómia uznával existenciu
dobrovoľnej nezamestnanosti. V tomto prípade dobrovoľne nezamestnaní pri danej úrovni
miezd pred prácou uprednostňujú voľný čas, štúdium, starostlivosť o deti a iné. Ľudia sa
stávajú dobrovoľne nezamestnanými preto, lebo nie sú ochotní pracovať za mzdu, ktorá
22
LISÝ, J. a kolektív: Dejiny ekonomických teórií (Vývoj ekonomickej vedy), Elita, 1999, II. vydanie, 143 s.
ISBN 80-85323-93-1.
23
TAMŢE 145 s.
26
zodpovedá hraničnému produktu práce, ak hraničná neuţitočnosť práce je vyššia ako mzda 24.
Neoklasici predpokladali len existenciu pruţnosti cien a miezd, čo môţe viesť k dobrovoľnej
nezamestnanosti. Podľa Keynesa ponuka práce nemá rozhodujúci vplyv na výšku
zamestnanosti, vyjadruje len jej maximálnu moţnú úroveň. O celkovej výške zamestnanosti
nerozhodujú robotníci, ale podnikatelia, ich záujem o zamestnancov predstavuje celkový
dopyt po práci. Zamestnanosť teda závisí od celkového efektívneho dopytu, teda od dopytu
obyvateľov a spoločnosti po sluţbach,spotrebných tovaroch a od dopytu po investíciách.
Ponuka práce na trhu práce predstavuje všetkých aktívnych občanov, ktorí pracujú ale aj tých,
ktorí sú nezamestnaní a o prácu prišli.
Podstatu Keynesovej teórie zamestnanosti teda moţno zhrnúť do okruhu problémov:
- pri daných vybraných zdrojoch, technológii a výrobných nákladoch je národný dôchodok
funkciou zamestnanosti,
- spotreba je tieţ funkciou zamestnanosti, pretoţe sklon k spotrebe závisí od dôchodku,
- zamestnanosť je funkciou spotreby a investícií a spätnú funkčnú väzbu na ňu má len
spotreba, moţno povedať, ţe zamestnanosť je v konečnom dôsledku funkciou investícií,
- z toho moţno urobiť záver, ţe zamestnanosť je funkciou celkovej ponuky práce, sklonu
k spotrebe a výšky investícií,
- rast zamestnanosti vedie k poklesu produktivity práce, ktorá určuje reálne mzdy. Preto
dlhodobo
nemoţno
udrţovať
vyššiu
ako
úplnú
zamestnanosť
(neexistencia
prezamestnanosti),
- ak sa zvyšuje zamestnanosť, zvyšuje sa aj spotreba a rastú aj výdavky na spotrebu, ale
pomalšie, ako sa zvyšuje celkový kúpyschopný dopyt
- podnety k investíciám zaznamenávajú výkyvy, ktoré by mal korigovať štát – celkový objem
zamestnanosti nemoţno ponechať len na podnikateľské subjekty, ale aj na štát25.
24
LISÝ, J. a kolektív: Dejiny ekonomických teórií (Vývoj ekonomickej vedy), Elita, 1999, II. vydanie, 149 s.
ISBN 80-85323-93-1.
25
TAMŢE 152 s
27
3 POLITIKA ZAMESTNANOSTI
Pod politikou zamestnanosti si môţeme predstaviť „súbor opatrení, ktorými sú spolu
utvárané podmienky pre dynamickú rovnováhu na trhu práce a pre efektívne využitie
pracovných síl. Táto politika je spravidla výsledkom úsilia štátu, zamestnávateľov, firiem,
zamestnancov a odborov.“26
Medzi základné ciele politiky zamestnanosti zaraďujeme:27
 vytváranie makroekonomickej rovnováhy na trhu práce,
 riešenie nezamestnanosti, predovšetkým pomoc najviac ohrozených skupín,
 snaha o opätovné udrţanie kontaktu nezamestnaný – trh práce pri jej prerušení,
 zabránenie sociálnemu vylúčeniu a prevencia pred zhoršením kvality ţivota
nezamestnaných.
Poznáme dva typy politík na trhu práce a to pasívnu alebo aktívnu. Bliţšie si o nich povieme
v nasledujúcich podkapitolách.
3. 1 Pasívna politika trhu práce a jej nástroje
Pod pasívnou politikou trhu práce si môţeme predstaviť súhrn všetkých programov,
ktoré pomáhajú nezamestnaným vo forme príjmu.
Medzi nástroje pasívnej politiky trhu práce patria:
 dávky v nezamestnanosti, ktoré sú súčasťou sýstému sociálneho poistenia, ich
financovanie môţe prebiehať buď z príspevkov zamestnávateľov, ale aj zamestnancov
či samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej uţ len SZČO), nárok vzniká prerušením
pracovného pomeru, podmienkou je minimálne trojročné prispievanie do Sociálnej
poisťovňe v obodobí štyroch rokov. Výška dávky sa vypočíta ako 50 % - ný podiel z
celkového vymeriavacieho základu na dobu nároku na dávku maximálne šesť
mesiacov. „Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je
26
RIEVAJOVÁ, E. a kol. Trh práce a politika zamestnanosti. 1. vydanie. Bratislava : Ekonóm, 2009. 231 s.
ISBN 978-80-225-2878-8
27
TAMŢE 272 s.
28
podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie
v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho
obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je
obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku
v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho
základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na
poistenie v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor“.28
 dávka v hmotnej núdzi sa udeľuje osobám, resp. rodinám, aby mali svoj minimálny
garantovaný príjem pre svoju existenciu, je nenároková a poskytne sa osobám len po
absolvovaní testovania príjmu domácnosti. Výška dávky v hmotnej núdzi sa
vypočítava podľa členov v domácnosti. Iné príspevky k dávke môţu byť poskytované
za vykonávané aktivity (napr. aktivačné práce, štúdium, rekvalifikácia a pod.) alebo
môţu byť poskytované podľa účelu(napr. príspevok na zdravotnú starostlivosť,
príspevok na bývanie a i.)
 predčasné vyplácanie starobného dôchodku osobám preddôchodkového veku
prepúšťaných z dôvodu nadbytočnosti.29
3. 2 Aktívna politika trhu práce a jej nástroje
Tieto nástroje prispievajú k aktívnemu hľadaniu práce zo strany ponuky práce. Týmto je
podmienená správna motivácia nezamestnaných. Medzi nástroje aktívnej politiky
zamestnanosti zaraďujeme:
1. Sprostredkovanie zamestnania, alebo poskytovanie informačno-poradenských
alebo odborných sluţieb pri hľadaní zamestnania,
2. Vzdelávacie programy a iné prípravy (napr. rekvalifikačné programy) pre
uplatnenie sa na trhu práce,
3. Dotácie do niektorých zamestnaní a ich programy, aby vzniklo väčšie mnoţstvo
pracovných miest a zníţila sa nezamestanosť, dokonca aj motivácia SZČO vo forme
28
29
Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
TAMŢE.
29
príspevkov pre začínajúcich podnikateľov. V neposlednom rade existuje aj pomoc zo
strany samotného verejného alebo neštátneho sektora v podobe napr. verejnoprospešných prác.
4. Programy na podporu zamestnania osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len
ZŤP), vytváranie chránených pracovných miest vďaka štátnym príspevkom
zámestnávateľom, zvýhodnené sú vyššími príspevkami aj SZČO a iné pomocné
asistencie, ktoré adaptujú týchto ľudí na trhu práce.
5. Programy pre mladých.
6. Programy podpory geografickej mobility za prácou. 30
Pre lepšiu názornosť môţeme vidieť podiel jednotlivých programoch na výdavkoch aktívnej
politiky trhu práce v Slovenskej republike.
Graf č. 6 Výdavky na jednotlivé programy aktívnej politiky v SR
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov Eurostatu z roku 2008.
Z grafu môţeme vidieť, ţe najviac výdavkov sa pouţilo na doktované zamestnávanie vo
výške 0,21 % z celkovej výšky vynakladaných vládnych výdavkov, na druhom mieste sú
30
RIEVAJOVÁ, E. Nezamestnanosť a aktívne opatrenia na trhu práce v kontexte globálnej finančnej
a hospodárskej krízy. In: Ekonomické rozhľady : Vedecký časopis Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Bratislava, 2009. 38. ročník, 3. číslo, 320 – 330 s. ISSN 0323-262X
30
výdavky na sprostredkovanie zamestnania. Výdavky na programy chráneného zamestnávania
a rekvalifikácie boli na tom rovnako (0,04 %). Najmenej sa vyuţívali programy pre mladých
(0,01 %). Samozrejme, táto situácia bola v roku 2008, od vzniku krízy však vzrástli výdavky
na programy na ochranu zamestnania, resp. sprostredkovanie zamestnania.
3. 3 Štruktúra výdavkov na politiku zamestnanosti v SR
Ako sme uţ skôr spomínali, politika zamestnanosti je buď pasívna alebo aktívna. Ak
sa na ňu pozrieme komplexne, z pohľadu Euróskej únie jej celkový podiel tvorí aţ 1,9 %
HDP, z toho 57 % tvorí pasívna politika vo forme podpôr v nezamestnanosti, len 26 % je
aktívna a 11 % slúţi na podporu sluţieb zamestnanosti. Čo sa týka Slovenska, je pribliţne
rovnaká ako priemer EÚ. Posledná revízna správa na stránke Eurostatu je z roku 2008, ďalšia
by mala byť v roku 2012 po sčítaní obyvateľstva.31
Graf č. 7 Podiel vládnych opatrení politiky na trhu práce v roku 2008
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z Eurostatu z roku 2008.
V roku 2008 boli pastívne opatrenia na prvom mieste. Po vzniku globálnej krízy, kedy
vznikol nový strategický program na podporu nezamestnanosti, hlavnými cieľmi je
vybudovať takú politiku zamestnanosti, ktorá by motivovala ľudí si nájsť prácu a nie pasívne
31
Európsky štatistický úrad - EUROSTAT. Dostupné na internete: http://epp.eurostat.ec.europa.eu
31
poberať dávky, predstavovali úroveň výdavkov 51,8 %. Aktívne opatrenia tvoria 21,9 %
a 26,4 % prislúcha plateným sluţbám na podporu zamestnanosti.
Našim najväčším problémom je práve to, ţe na Slovensku sú aktívne opatrenia na
podporu politiky na trhu práce v úzadí. Práve preto nám unikajú vzdelávacie a iné programy
na posilnenie politiky zamestnanosti, ktoré vo vyspelých štátoch sú ich neodeliteľnou
súčasťou. Ďalším opatrením aktívnej politiky trhu práce (ďalej uţ len APTP) tvoria podpory,
resp. stimuly vo forme finančných príspevkov zamestnávateľom, aby sa zvýšil počet
príleţitostí pre nezamestnaných. Vláda v tomto prípade prispieva 16 % výdavkov z APTP.
Ďalším opatrením sú aktivačné práce, ktoré sa podieľajú na tvorbe pracovných miest. Sú to
napr. uţ skôr spomínané verejnoprospešné práce a aktivačné (napr. obecné dobrovoľnícke
práce). V tomto prípade vláda SR prispieva štedro a to 38,1 %. Čo sa týka podpory občanov
so zdravotným postihnutím, európsky priemer je 12 %, zatiaľ čo Slovensko vynakladá 8,1 %.
Je to podmienené postojom k danej problematike ako aj mentalitou obyvateľstva, preto sú
štatistiky v krajinách odlišné. Opatrenia pre nezamestnaných na podporu podnikania SZČO sú
druhou najväčšou poloţkou na Slovensku (po aktivačných prácach). Našim najväčším
problémom politiky zamestnanosti je predovšetkým pasívny postoj vlády, spojený so slabou
motiváciou nezamestnaných aktívne si hľadať prácu. Hlavnými dôsledkami sú aj problémy
malých rozdielov medzi minimálnou mzdou a podporou v nezamestnanosti.32
32
Spracované na základe
http://epp.eurostat.ec.europa.eu
revíznej
správy
z EUROSTATU.
32
2008.
Dostupné
na
internete:
4 MOŢNOSTI RIEŠENIA NEZAMESTNANOSTI
NÁSTROJMI FIŠKÁLNEJ POLITIKY V SR
4. 1 Vývoj nezamestnanosti na Slovensku
Po transformácii ekonomiky Slovenskej republiky sa situácia úplne zmenila.
Ekonomika sa obohatila o rošírenie medzinárodného obchodu, slobodného trhu, medzi ktoré
patril aj trh práce. V tom čase sa u nás prvýkrát objavil pojem nezamestnanosť. Exstovali
rôzne obdobia rastu nezamestnanosti, prvá od roku 1990 - 2000 bola charakteristická
hľadaním si správneho zamestnania (vo forme frikčnej nezamestnanosti), ako aj kompletnej
reštrukturalizácie trhu práce a celej ekonomiky ako takej (štruktúrna nezamestnanosť). Za
tieto roky sa miera nezamestnanosti z úrovne 1,55 % (1990) vyšplhala na hodnotu 14,6 %
(1996). Druhé obdobie je sprevádzané pokusom o stabilizáciu ekonomiky, ktorej hlavným
nástrojom zniţovania nezamestnanosti boli verejnoprospešné práce realizované vládou
a zvýšenie koncentrácie na evidenciu Úradu práce. K roku 1997 bola miera nezamestnanosti
na úrovni 12, 9 %, v roku 1998 bola opäť na vyššej úrovni – 15,6 %.
Ďalšie obdobie je postihnuté prejavmi makroekonomickej nerovnováhy, poklesom
hospodárskeho rastu a stagnácii ekonomiky. V roku 1999 sa vyšplhala na najvyššiu
dosiahnuteľnú úroveň 19,2 %. Neskôr sa situácia začala zlepšovať. Vytvorením opatrení na
podporu v nezamestnanosti, zlepšením prostredia pre podnikateľov, snaha o pruţné mzdy na
trhu práce a i. malo pozitívny účinok na jej zníţenie na 10% (2004).33 Vznik voľného
pohybu pracovných síl spôsobil odchod Slovákov za hranice za lepším ţivotom predovšetkým
do krajín Veľkej Británie, Írska, ale aj krajín Európskej únie. Nezamestnanosť SR sledujeme
skôr z regionálneho hľadiska, kde najväčší podiel nezamestnaných sa nachádza v juţnom
a východnom regióne. Naproti tomu v epicentre diania a príťaţlivosti pre nové investície
a nových dodávateľov sa deje v západoslovenskom regióne, predovšetkým v hlavnom meste
Bratislava.
Na grafe môţeme vidieť vývoj nezamestnanosti SR za posledných päť rokov.
33
Európsky štatistický úrad - EUROSTAT. Dostupné na internete: http://epp.eurostat.ec.europa.eu
33
Graf č. 8 Vývoj nezamestnanosti v % v Slovenskej republike (2007 – 2011)
Zdroj: spracované na základe údajov z Eurostatu.
V grafe môţeme vidieť vývoj miery nezamestnanosti (v %) SR za posledných päť
rokov. Ako vidíme, vstup do Európskej únie nám pomohol dosahovať priaznivé ekonomické
výsledky ako hospodársky rast a zníţenie nezamestnanosti, avšak situácia sa po prijatí novej
meny skomlikovala globálna kríza. Hlboká recesia sa najviac dotkla ekonomického rastu
reálneho HDP, pretoţe zaznamenala obrovský medziročný prepad a s ňou sa to premietlo aj
do zvýšenia nezamestnanosti. O tom, aký mala priebeh si povieme v nasledujúcej
podkapitole.
4. 2 Globálna kríza a nezamestnanosť v SR
Rok 2009 bol zaznamenaný dvoma dôleţitými historickými medzníkmi, prvým bolo
prijatie jednotnej meny euro a druhou prepuknutie globálnej krízy z USA. Predtým naša
ekonomika zaznamenávala priaznivé ekonomické výsledky, vzrástol rast reálneho HDP
a s ňou aj zamestnanosť v rôznych sektoroch ekonomiky. V čase recesie sa však investori
stiahli do svojich krajín a vzrástla nezamestnanosť (12,5 %). Na začiatku roka 2009 sa počet
nezamestnaných osôb vyšplhal na rekordnú hodnotu 368 021. Hromadným prepúšťanín nielen
veľkých, ale aj malých a stredných podnikov bolo v posledných mesiacoch roka 2009
postihnutých 3 494 osôb. Z regionálneho pohľadu na Slovensko, najväčší podiel na
hromadnom prepúšťaní zaznamenal Košický kraj (309 zamestnancov) za október aţ január
2009. a Prešovský kraj (208 zamestnancov). Priaznivé výsledky boli len v Bratislavskom kraji
34
(17 zamestnancov). Nezamestnanosť pretrvávala aj nasledujúce obdobia, najvyššiu mieru
nezamestnanosti
zaznamenali
v Banskobystrickom,
Prešovskom
kraji
a celom
juhu
Slovenska. Väčšiu ako 20 % nezamestnanosť zaznamenalo 16 okresov z toho mestá
Rimavská Sobota (32,23 %), Revúca (30,19%), Roţňava (26,15 %) a Trebišov (24,47 %).34
Prílev
nových
absolventov
spôsobil
ešte
väčšiu
nezamestnaných bol ku koncu júla 355 862 osôb.
35
nezamestnanosť,
celkový
počet
Najväčší podiel nezamestnaných tvori
skupina práve dlhodobo nezamestnaných.36 V tabuľke č. 1 môţeme vidieť stav
nezamestnanosi obyvateľstva SR k 31. 12. 2010.
Tabuľka č. 1 Stav nezamestnanosti v Slovenskej republike k 31. 12. 2010
Ukazovateľ
Stav uchádzačov o zamestnanie k 31. 12. 2010
Ţeny
Občania so zdravotným postihnutím
Mladiství
Absolventi spolu:
absolventi vysokých škôl
absolventi stredných odborných škôl
absolventi gymnázií
absolventi stredných odborných učilíšť s maturitou
absolventi SOU bez maturity
Počet
381 209
180 922
11 218
3 902
31 013
4 186
10 446
2 252
8 156
5 973
Zdroj: www.upsvar.sk/statistiky
Pre lepšiu názornosť porovnáme aj počet voľných pracovných miest a ponúk práce krajín
V4, kde Poľsko ponúka najväčší počet pracovných miest v porovnaní s ostatnými krajinami.
34
RIEVAJOVÁ, E. – POLÁČIKOVÁ, Z. Trh práce v podmienkach recesie a prístupy k riešeniu
nezamestnanosti. In: Makroekonomické súvislosti konvergencie ekonomiky SR ku eurozóne : elektronický
zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Katedra ekonomickej teórie NHF EU,
2009. ISBN 978-80-225-2822-1.
35
PONGRÁCZOVÁ, E. Aktuálne otázky trhu práce Slovenska v čase krízy. In: Makroekonomické súvislosti
konvergencie ekonomiky SR ku eurozóne : elektronický zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie. Bratislava : Katedra ekonomickej teórie NHF EU, 2009. ISBN 978-80-225-2822-1.
36
SIKA, P. Dopady hospodárskej krízy na trh práce a na obyvateľstvo. In: Verejná správa a regionálny rozvoj :
ekonómia a manažment. Bratislava : Vysoká škola ekonómie a manaţmentu verejnej správy v Bratislave, 2009.
5. ročník, 2. číslo, 44 – 50 s. ISSN 1337-2955
35
Graf č. 9 Komparácia voľných pracovných pozícií k celkovej ponuke práce krajín V4
v roku 2011
Zdroj: vlastné spracovanie na základe štatistických údajov: http://www.eures.sk/statistics.php
4. 3 Vyuţitie fiškálnych opatrení na podporu zametnanosti SR
v čase globálnej krízy
Program Stratégia 2020 vznikol ako reakcia na globálnu krízu dňa 3. 3. 2010. Jeho
hlavnou myšlienkou je predstava o novej koordinovanej Únii
„so zabezpečením
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ do roku 2020. Nás bude zaujímať
predovšetkým posledný bod a to „inkluzívny rast“ zameraný predovšetkým na podporu rastu
pracovných miest a vytváranie nových pracovných miest. Kaţdý štát EÚ sa orientuje podľa
toho, v ktorej oblasti mu vznikli najväčšie problémy. Na Slovensku má najväčší podiel
nezamestnanosť. Mezi ďalšie úlohy, ktoré súvisia s politikou zamestnanosti boli napr.
„Inovácia v Únii“ hovorí o nových inováciách hýbajúcich svetom a ich následnej
transformácii do výrobkov a sluţieb, ktoré zvýšia zamestnanosť a celkový ekonomický rast.
„Mládež v pohybe“ ako výsledok kvalitného vzdelávania mladých, ale aj ich neskoršia rýchla
adaptácia do kolobehu pracovného ţivota. „Priemyselná politika vo veku globalizácie“
hovorí o lepších podmienkach v podnikateľskej sfére, podpore malého a stredného podnikania
ao
vybudovaní
silného
konkurencieschopnejšieho
priemyslu,
ktorý
by
dokázal
reprezentatívne bojovať na svetovom trhu. „Program pre nové zručnosti a nové pracovné
36
miesta“ predstavuje zlepšenie podmienok trhu práce, ako aj rozvoj ľudských zručností počas
celého ţivota a snaha o rovnováhu na trhu práce.37
Vybudovanie pokrízových opatrení na Slovensku v čase recesie v politike zamestnanosti
vzniklo v nasledújúcich formách pomoci:
„1. Podpora vytvárania a udržania sociálnych podnikov (471 €),
2. Podpora udržiavania zamestnanosti u zamestnávateľa a riešiaceho dôsledky dosahu
globálnej krízy (náhrada mzdy vo výške 60 %, max. výška 339 €),
3. Podpora motivácie pri hľadaní a prijatí zamestnania (príspevok ku mzde zamestnanca)
(príspevok vo výške 22 % z priemernej mzdy v prvom roku, v druhom 11 %, mesačný
príspevok 153 €v prvom roku, v ostatných 76 €),
4. Zvýšenie príspevku na dochádzku do zamestnania mimo miesta trvalého bydliska, (do
120 km je to 63 € a pri vyšších vzdialenostiach sa zvyšuje približne o 50 %, čo je 110 €),
5. Vytvorenie priaznivejších podmienok na samostatnú zárobkovú činnosť (mesačný
príspevok 41,37 € s vizanosťou na 24 mesiacov).
6. Podpora vytvárania nových pracovných miest (príspevok na vytvorenie nového
pracovného miesta je 15 % z celkovej ceny práce vypočítanej z piemernej mzdy pracovníka
v Bratislavskom kraji, vo výške 30 %, najviac však 50 % v ostatných krajoch SR) a podpora
malých a stredných podnikov (znižovanie daní, skrátenie času na vrátenie DPH, posilnenie
zametnaneckých prémií, možnosť odpisovania majetku a i.“ 38
Podporený počet ţivnostníkov je v priemere 5000 osôb ročne. 2500 osôb dostane nové
zamestnanie. Vďaka vybudovaniu pokrízových opatrení vzniklo 24 tisíc pracovných miest
zaplatených v celkovej sume 14,2 milióna eur.39
V súčasnosti sa ekonomika SR „zotavuje“ po globálnej kríze, avšak zanechala zopár trvalých
následkov na nepriaznivý vývoj nezamestnanosti. Náš deficit ako aj verejný dlh sa dostali na
krízové hranice, v celej menovej únii existujú problémy zo zadĺţenosťou krajín, zniţujú sa
37
Oznámenie Komisie. 2010. Program Európa 2020. Stratégia inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu. [online] [cit. 20. 03. 2010] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/eu2020
38
RIEVAJOVÁ, E. Nezamestnanosť a aktívne opatrenia na trhu práce v kontexte globálnej finančnej
a hospodárskej krízy. In: Ekonomické rozhľady : Vedecký časopis Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Bratislava, 2009. 38. ročník, 3. číslo, 320 – 330 s. ISSN 0323-262X
39
TAMŢE 320 – 330 s.
37
výdavky, čo sa následne odzrkadľuje aj na poskytovaných výdavkoch na nezamestnanosť.
Protikrízové opatrenia vlády sú zamerané predovšetkým na zmiernenie negatívnych vplyvov
krízy a na celkový ekonomický rast. V období 2008 – 2010 sa aktívnou politikou
zamestnanosti podporilo 358 000 nezamestnaných finančnou podporou vo výške 284, 25
miliónov eur.40 Najväčší záujem bol zo strany zamestnávateľov hlavne o príspevok na
podporu udrţania zamestnanosti v priemernej výške 328 eur. Vďaka tejto podpore sa
zachránilo 42 tisíc pracovných miest. Ďalším bol príspevok na podporu vytvorenia nových
pracovných miest. Na vytvorenie jedného miesta bola výška dotácie v priemere 2 231 eur.
Vzniklo viac ako 3,4 tisíc nových pracovných príleţitostí. A posledným významným bol
príspevok ku mzde zamestnanca v priemernej výške dotácie 1 133 eur, podporil tak 124
zamestnancov. K zníţeniu nezamestnanosti prispeli s pomocou vlády aj Úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny po nástupe čerstvých absolventov na trh, ktorí si nevedeli nájsť
zamestnanie vo výške 2,7 mil. eur a tak uzatvorili 28 zmlúv zo sociálnymi podnikmi, vznikla
440 pracovných miest. Počas roka 2009 Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny podporili
160 243 pracovných miest v celkovej sume 93,2 mil. eur. Priemerná dohodnutá suma
príspevku na jedno pracovné miesto bolo vo výške 581 eur.41
4. 4 Východiská pre riešenie
V súčasnosti aj mnohé vyspelé štáty musia čeliť problémom nezamestnanosti.
K vyriešeniu tohto problému poberanie sociálnych dávok veľmi nepomáha. Vzniká závislosť
od sociálnej pomoci a s ňou sa prehlbuje aj riziko chudoby. V súčasnosti vzniká trend, aby bol
sociálny systém skôr zameraný na správnu motivováciu, podporovanie aktivity aj moţnosti
poskytnutia príleţitosti si nájsť pracovné miesto. Činnosť sociálnej politiky preto nevidím ako
účinnú vyhliadku pre perspektívny rast zamestnanosti, pretoţe pasívne poberanie sociálnych
dávok nie je len prehĺbením dlhodobého vyradenia z trhu práce, ale takisto sa nepodieľa
tvorbe reálneho HDP. Preto bude spravodlivejšie pre celú spoločnosť, ak viac ľudí pracuje,
tvorí hodnoty a nie sú im za ich nečinnosť vyplácané sociálne dávky. Ďalšou nevýhodou je
fakt, ţe mnohí dlhodobo nezamestnaní, ktorí upadnú do apatie a klesne ich sociálny status sa
naučia ţiť len z minimálneho príjmu a tak uţ nie sú motivovaný k akejkoľvek aktivite.
40
SIKA, P. Dopady hospodárskej krízy na trh práce a na obyvateľstvo. In: Verejná správa a regionálny rozvoj.
Bratislava : Vysoká škola ekonómie a manaţmentu verejnej správy v Bratislave, 2009, november 2009, 5 ročník,
2. číslo, 44 – 50. ISSN 1337-2955
41
Publikácia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Dostupné na internete:
http://www.foreign.gov.sk/sk/cinnost_ministerstva/publikacie_mzv_sr-publikacie_mzv_sr
38
Riešenie vidíme v zakomponovaní aspoň minimálnej zásluhovosti na získanie napr. dávky
v hmotnej núdzi pre dospelých a vrátiť ich tak na trh práce. Cieľom je preto „aktivácia
nezamestnaných“ vybudovaním systému, ktorý kombináciou sociálnej dávky a mzdy
zabezpečí dostatočný príjem za prácu. Existuje teória, ak by kaţdý nezamestnaný občan prijal
akúkoľvek prácu, samozrejme s garanciou štátu, ţe by jeho čistý príjem nemohol klesnúť pod
ţivotné minimum, resp. inú stanovenú hodnotu (kombináciou mzdy a sociálnej dávky). Všetci
obyvatelia by sa tak podieľali na ekonomickom napredovaní, zvyšovala by sa aj jeho vlastná
dôstojnosť a uchovali by sa základné pracovné návyky. Trhu práce sa tak uvoľní priestor pre
finančné prostriedky na podporu zamestnanosti, sociálnych sluţieb. Myšlienka zvýšenia ich
voľného času a priestor pre rozvojové potrieby ich detí a starých ľudí, „stíhanie“
rodičovských, školských alebo pracovných povinností. Tento nový model podpory práce sa
snaţí dať šancu práve dlhodobo nezamestnaným, resp. nízkokvalifikovaným osobám,
absolventom, ale aj staršiemu obyvateľstvu, rodičom, ktorí sa smusia starať o svoje deti
a nemali príleţitosť sa zatiaľ vrátiť na trh práce a občanov so zdravotným postihnutím.
Nepotrebujeme naň plytvať ďalšími verejnými zdrojmi, musíme sa snaţiť o racionálne
presmerovanie uţ existujúcich. Z podpory z príjmu z práce a nie od pasívnej podpory a
zotrvania mimo pracovného trhu. Na jeho moţné zneuţitie vybudujeme opatrenia striktnou
evidenciou na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v kooperácii spolu so Sociálnou
poisťovňou a to tým, ţe tento reţim bude umoţnený len pri zamestnaní dlhodobo
nezamestnaných. Vnútorný pocit ekonomickej aj sociálnej istoty pomáha si nájsť
zamestnanie, ale aj snaţiť sa ho udrţať. K tomu je potrebná aj legislatíva, ktorá sa týka
podnikateľského prostredia (korektné zamestnávanie a vytváranie nových pracovných miest),
takisto aj sfunkčnením súdov, zlepšenie kontroly zamestnávateľov (zakomponované v
Zákonníku
práce).
Nevyhnutná
je
aj
ochrana
projektmi
sluţieb
zamestnanosti
nízkopríjmových rodín, u ktorých strata zamestnania môţe znamenať váţne ohrozenie.
Motivácia pracovať sa dá zvýšiť aj pomocou daňového bonusu. Kaţdý občan s príjmom pod
existenčného minima by dostával od štátu príspevok a tým by sa zvýšil rozdiel medzi výškou
sociálnej dávky a príjmu z práce na úrovni ţivotného minima. Reforma vzdelávacieho
systému sa týka aj ukončených absolventov. Zmena kritérií financovania vysokých
a stredných škôl uţ nie závislých od počtu študentov, ale v závislosti od uplatnenia sa na trhu
práce. Treba ich správne nasmerovať, aby nevznikol previs krivky ponuky práce v podobe
nedobrovoľne nezamestnaných (napr. ekonómov, kozmetičiek), resp. ich nedostatok (napr.
lekárov, informatikov). V popredí je aj „aktivačná politika zamestnanosti“, ktorej sa bránia
39
dlhodobo nezamestnaní, preto moţným riešením by bolo im ich pasívne dávky postupne
zniţovať, ale to je veľmi tvrdé opatrenie, ktoré by mohlo mať buď pozítívne, alebo dokonca
aţ veľmi tragické následky (prehĺbenie chudoby, zvýšenie počtu bezdomovcov). Prípravná
a vzdelávacia činnosť na trh práce by mala byť vymedzená zo strany zamestnávateľov.
Začínajúci podnikatelia, ktorý dostanú príspevky by mali byť chránené proti zneuţívaniu
týchto príspevkov ich refundáciou. Odvody pre začínajúcich podnikateľov, ktoré sú zníţené
by mali byť kontrolované. Zamestnávatelia vidia riešenie aj v zniţovaní ceny práce, pretoţe
čím je drahšia, tým pomalšie sa vytvárajú nové pracovné miesta, ale to je skôr prípad
vyspelejších krajín EÚ ako Slovenska. V súčasnosti zamestnávatelia vyuţívajú pri vzniku
pracovného pomeru dohody o vykonaní práce, pracovnej činnosti alebo sluţby agentúr
dočasného zamestnávania. Pri týchto formách zamestnanci nemajú ani nemocenské,
dôchodkové ani zdravotné poistenie. Firmy v tom vidia výhodu neplatenia odvodov, avšak
štát prichádza príjmy.42
42
Prepojenie vlastných názorov s platnou legislatívou na stránke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
www.upsvar-rv.sk/ Národný projekt I-2/B „Vybrané aktívne opatrenia trhu práce na podporu zamestnanosti
uchádzačov o zamestnanie“
40
ZÁVER
Nezamestnanosť na Slovensku je vysoká. Práve preto sme sa snaţili poukázať na
nevyhnutnosť riešenia nezamestnanosti, nakoľko sa jedná o problém, ktorý postihuje nielen
jednotlivca, ale aj celú spoločnosť. Má negatívny vplyv na rozvoj hospodárstva štátu, vedie
k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom na trhu práce, čím prispieva k zniţovaniu ceny
práce, oslabuje kúpyschopnosť obyvateľstva, je príčinou zniţovania ţivotnej úrovne
obyvateľstva, prispieva k rozvoju nelegálnej práce, neraz vedie k rozkladu rodín a je príčinou
duševných chorôb. Slovensko môţe urobiť dôleţitý krok v zlepšení situácie na trhu práce
poskytovaním sluţieb zamestnanosti. Je nevyhnutné aplikovať typ aktívnej politiky na trhu
práce, ktoré sú prepojené práve s jednou hlavných politík a to fiškálnou. Musíme sa zamerať
na najdôleţitejšie problémy a tým je zabránenie
vzniku dlhodobej nezamestnanosti,
„aktivačná činnosť“ sluţieb na podporu zamestnanosti, poradenstvo, odborné vzdelávanie
a pod. Správna motivácia a šanca vôbec podporuje nezamestnaných si nájsť miesto.
Rekvalifikáciou zamestnancov im dať novú príleţitosť. Absolventov naviesť na správnu
cestu, aby nevznikal prebytok, resp. nedostatok na trhu práce. Adaptovať matky po materskej
dovolenke a dať im príleţitosť. Podpora začínajúcich podnikateľov vedie nielen k nových
pracovným príleţitostiam, ale aj prispieva k zvýšeniu konkurenčného prostredia, s ktorým je
spojených ďalšie mnoţstvo výhod. Je potrebné zapojiť do spoločnosti aj ľudí so zdravotným
postihnutím a neponechať ich na okraji spoločnosti. Aktívnej politike zamestnanosti sa však
bránia dlhodobo nezamestnaní, ktorý uţ stratili záujem o akúkoľvek prácu, pretoţe si zvykli
na pasívne poberanie sociálnych dávok (pasívna polika zamestnanosti), preto by bolo
potrebné ich postupne zniţovať, aby sa zvýšil rozdiel medzi výškou sociálnej dávky a
minimálnou mzdou. Ďalším riešením by bolo aj ich vyplácanie podľa toho, čo pre spoločnosť
urobia, zaktivovať ich, aby ich nedostávali len tak zadarmo, vznikla by tak nádej, ţe by sa na
trh práce vrátili. Bude to aj spravodlivejšie pre celú spoločnosť, ak viac ľudí pracuje a tvorí
hodnoty. Môţeme zjednodušene povedať, ak by boli všetci ľudia zamestnaní bez ohľadu na
druh práce s garanciou ich dôstojného príjmu od štátu nikdy by nedošlo k nezamestnanosti,
ľuďia by si ponechali svoju dôstojnosť a istotu. O takýto typ politiky sa snaţia krajiny EÚ aj
SR.
41
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY
KNIŢNÉ PUBLIKÁCIE
1. BARÁNIK, M, Teória a prax hospodárskej politiky, Trenčín 2003, 334 s., ISBN 8088914-35-3
2. BEBLAVÝ,M.: Hospodárska politika na Slovensku 1990-1999. Bratislava : CSMA
a SFPA 2000. 375 s. ISBN: 80-968147-1-0
3. FELDERER, B. - HOMBURG, S. Makroekonomika a nová makroekonomika.
Bratislava : vydavateľstvo ELITA, 1995. 169 s. ISBN 80-85323-87-7
4. HONTYOVÁ, K. Štátny rozpočet, mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 2.
vydanie. Bratislava : IURA edition, 2005. 115 s. ISBN 80-8078-037-4
5. LISÝ, J. a kol. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava. IURA edition,
2005. 508 s. ISBN 80-8078-063-3
6. LISÝ, J. a kolektív: Dejiny ekonomických teórií (Vývoj ekonomickej vedy), Elita, 1999,
II. vydanie, 352 s. ISBN 80-85323-93-1.
7. MARTINCOVÁ, M. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Prvé vydanie.
Bratislava : IURA edition, 2002. 133 s. ISBN 80-89047-31-9
8. NĚMCOVÁ, I. – ŢAK, M.: Hospodářska politika. Praha: Grada, 1997. 231 s. ISBN:
80-7169-462-2
9. PAULÍK, T.: Hospodářska politika. Frýdek - Místek : Kleinwächter, 2002. 72 s.
ISBN: 80-7248-147-8
10. RIEVAJOVÁ, E. a kol. Trh práce a politika zamestnanosti. 1. vydanie. Bratislava :
Ekonóm, 2009. 272 s.. ISBN 978-80-225-2878-8
11. SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. Ekonómia. 16. Vydanie. Bratislava :
Vydavateľstvo ELITA, 2000. 844 s. ISBN 80-8044-059-X
12. SLANÝ, A.: Makroekonomická analýza a hospodářska politika. Praha : C. H. BECK,
2003. 392 s. ISBN: 80-7179-738-3
13. SOJKA, M. John Maynard Keynes a současná ekonomie. 1. vydání. Praha : Grada
publishing, 1999. 155 s. ISBN 80-7169-827-X
42
14. TULEJA, P. Analýza pro ekonomy. 1. vydanie. Brno : Computer Press, 2007. 344 s.
ISBN 80-251-1801-0
15. VINCÚR, P. a kolektív. Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava, SPRINT,
2005, 432 s. ISBN: 978-80-89-085-80-4
ČASOPISECKÉ ZDROJE A ZBORNÍKY
16. LAŠTÚVKOVÁ, Ľ. Aktívna politika trhu práce. In: Personálny a mzdový poradca
podnikateľa. Ročník 2004. Číslo 15. 135 s. ISSN 1335-1508
17. PONGRÁCZOVÁ, E. Aktuálne otázky trhu práce Slovenska v čase krízy. In:
Makroekonomické súvislosti konvergencie ekonomiky SR ku eurozóne : elektronický
zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Katedra
ekonomickej teórie NHF EU, 2009. ISBN 978-80-225-2822-1.
18. RIEVAJOVÁ, E. – POLÁČIKOVÁ, Z. Trh práce v podmienkach recesie a prístupy
k riešeniu nezamestnanosti. In: Makroekonomické súvislosti konvergencie ekonomiky
SR ku eurozóne : elektronický zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie. Bratislava : Katedra ekonomickej teórie NHF EU, 2009. ISBN 978-80225-2822-1.
19. RIEVAJOVÁ, E. Nezamestnanosť a aktívne opatrenia na trhu práce v kontexte
globálnej finančnej a hospodárskej krízy. In: Ekonomické rozhľady : Vedecký časopis
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Bratislava, 2009. 38. ročník, 3. číslo, 320 – 330
s. ISSN 0323-262X
20. SIKA, P. Dopady hospodárskej krízy na trh práce a na obyvateľstvo. In: Verejná
správa a regionálny rozvoj : ekonómia a manažment. Bratislava : Vysoká škola
ekonómie a manaţmentu verejnej správy v Bratislave, 2009. 5. ročník, 2. číslo, 44 –
50 s. ISSN 1337-2955
LEGISLATÍVA
21. Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
22. Zákon č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti
23. Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
24. Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
43
INTERNETOVÉ ZDROJE
25. Databáza údajov SR. http://slovstat.sk
26. Európsky štatistický úrad - EUROSTAT. http://epp.eurostat.ec.europa.eu
27. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. http://www.employment.gov.sk
28. Publikácia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
http://www.foreign.gov.sk/sk/cinnost_ministerstva/publikacie_mzv_srpublikacie_mzv_sr
29. Štatistický úrad SR. http://www.statistics.sk
30. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. www.upsvar.sk
31. Oznámenie Komisie. 2010. Program Európa 2020. Stratégia inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu. http://ec.europa.eu/eu2020
44
PRÍLOHY
Príloha č. 1
Evidovaná nezamestnanosť na úradoch práce, sociálnych vecí a
rodiny
Priemerný počet
uchádzačov/Rok
2004
2005
2006
2007
2008
Priemerný počet
uchádzačov o zamestnanie 409 082
340 401
299 181
250 938
230 433 340243
380791
Miera evid.nezamestn. z
disponibilných uchádzačov
o zamestn. (%)
14,3
11,6
10,4
8,4
7,7
11,4
12,5
Priemerná dĺţka evidencie
uchádzačov o zamestn.
(mesiace)
12,35
11,89
10,83
10,52
10,18
11,9
13,92
Počet uchádzačov o
zamestnanie poberajúcich
dávky v nezamestn.
38 497
26 991
22 311
23 099
50 602
43002
75 897
Zdroj: Slovstat, vlastná úprava
45
2009
2010
Príloha č. 2
Voľné pracovné miesta podľa krajín (2011)
Krajina
Počet VPM
Belgicko
Bulharsko
Cyprus
Česká republika
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Írsko
Island
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Nemecko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Severné Írsko
Slovenská republika
Slovinsko
Španielsko
Švajčiarsko
Švédsko
Taliansko
Veľká Británia
Spolu
0
0
94
22
12
0
209
0
100
149
0
0
0
0
0
0
8
136
7
43
0
174
0
0
21
10
0
0
0
1
0
986
Zdroj: http://www.eures.sk/statistics.php
46
Počet ponúk
0
0
17
18
2
0
3
0
1
11
0
0
0
0
0
0
2
23
9
4
0
9
0
0
3
1
0
2
0
1
0
108
Príloha č. 3
Aktívne opatrenia na trhu práce na podporu zamestnateľnosti a
zvyšovanie zamestnanosti 43
V rámci zákona o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov sú za účelom umiestnenia na trhu práce pre uchádzačov o zamestnanie,
záujemcov o zamestnanie, zamestnancov a zamestnávateľov zabezpečované tieto nástroje
aktívnych opatrení trhu práce:
Sprostredkovanie zamestnania
Informačné a poradenské sluţby
Odborné poradenské sluţby
Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie a záujemcu o
zamestnanie
Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
Príspevok na podporu udrţania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami
Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v
sociálnom podniku
Príspevok na podporu udrţania zamestnanosti
Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti
Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred
povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie
Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe
Príspevok na podporu zamestnávania absolventov, vzdelávania a prípravy pre trh
práce
Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných sluţieb pre obec
Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej sluţby
43
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Dostupné na internete: http://www.upsvarlm.szm.com/paragrafy.htm
47
Príspevok na dochádzku za prácou
Príspevok na presťahovanie za prácou
Príspevok na dopravu do zamestnania
Príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
48
Príloha č. 4
Vyplatené a dohodnuté príspevky v rámci aktívnej politiky trhu
práce v roku 2010
§ 32
§ 43 ods. 7
§ 43 ods. 10
Náhrada časti cestovných výdavkov UoZ (súvisiacich s absolvovaním
vstupného pohovoru alebo výberového konanie u zamestnávateľa)
Náhrada časti cestovných výdavkov UoZ (súvisiacich s účasťou na
aktivitách v rámci odborných poradenských sluţieb)
Náhrada výdavkov UoZ a ZoZ (súvisiacich s účasťou na aktivitách v rámci
odborných poradenských sluţieb - cestovné, ubytovanie, stravovanie)
§ 43 ods. 11 Príspevok na sluţby pre rodiny s deťmi pre UoZ a ZoZ
§ 46
Vzdelávanie a príprava pre trh práce UoZ
§ 46
Vzdelávanie a príprava pre trh práce ZoZ
§ 47
§ 49
Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca
Poskytovanie a výška dávky počas VzPrTP a počas prípravy na pracovné
uplatnenie OZP
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
§ 49a
Príspevok na zapracovanie znevýhodneného UoZ
§ 50
§ 50d
Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného UoZ
Príspevok na podporu udrţania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi
mzdami
Príspevok na podporu vytvárania a udrţania pracovných miest v sociálnom
podniku
Príspevok na podporu udrţania v zamestnanosti
§ 50e
Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta
§ 50f
Príspevok ku mzde zamestnanca
§ 50i
Príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti
§ 50j
Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred
povodňami a na riešenie na ochranu pred povodňami a na riešenie
následkov mimoriadnej situácie
§ 48b
§ 50a
§ 50c
§ 51
Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe
§ 52
Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných sluţieb pre obec
§ 52a
§ 53
Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej sluţby
Príspevok na dochádzku za prácou
§ 53a
Príspevok na presťahovanie za prácou
§ 53b
Príspevok na dopravu do zamestnania
§ 54
Programy a projekty - výzvy z min. rokov
§ 55a
Príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím
§ 56
Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
§ 56a
Príspevok na udrţanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní
49
60009,68
14460,87
83990,24
206,28
3012560,09
22414,00
17483907,28
125396,74
47760548,77
146564,52
618517,55
13681492,70
2138201,52
2297832,15
6107902,64
291412,26
19203826,62
703835,49
20005283,85
8254702,98
4910272,09
8319328,39
38544,22
225892,19
2154156,21
46530,00
14378131,69
800543,44
§ 57
Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo
vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti
§ 59
Príspevok na činnosť pracovného asistenta
5120492,72
2327023,01
§ 60
Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov
9474134,64
Spolu dohodnuté a vyplatené príspevky v roku 2010
189808114,83
Zdroj: www.upsvar.sk/ štatistiky
50
Príloha č. 5
Štruktúra čerpania finančných prostriedkov na dávky v hmotnej
núdzi v roku 2010
Pomoc v hmotnej núdzi
- preddavková
- osobitný príjemca
Dávka v hmotnej núdzi - cudzinci
Dávka v hmotnej núdzi pre uchádzačov o zamestnanie
Dávka v hmotnej núdzi len základné ţivotné potreby
Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávky +dávka rodičom
dieťaťa
Dávka rodičom dieťaťa do 1 roku
Resocializačný príspevok
Náhradné výţivné
- neplatené výţivné
- sirotský dôchodok
Dotácia na stravu
Dotácia na výkon osobitného príjemcu DHN
Dotácia na školské potreby
Zdroj: www.upsvar.sk/ štatistiky
51
spolu
335 728 459
14 458 986
8 865 737
240 590
221 983 402
59 920 766
4 039 298
237 221
139 391
5 987 029
5 610 611
376 418
11 034 481
105 444
2 729 083
Príloha č. 6
Štruktúra čerpania finančných prostriedkov na dávky v hmotnej
núdzi v roku 2010
Pomoc v hmotnej núdzi
- preddavková
- osobitný príjemca
Dávka v hmotnej núdzi - cudzinci
Dávka v hmotnej núdzi pre uchádzačov o zamestnanie
Dávka v hmotnej núdzi len základné ţivotné potreby
Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávky +dávka rodičom
dieťaťa
Dávka rodičom dieťaťa do 1 roku
Resocializačný príspevok
Náhradné výţivné
- neplatené výţivné
- sirotský dôchodok
Dotácia na stravu
Dotácia na výkon osobitného príjemcu DHN
Dotácia na školské potreby
Zdroj: www.upsvar.sk štatistiky
52
spolu
335 728 459
14 458 986
8 865 737
240 590
221 983 402
59 920 766
4 039 298
237 221
139 391
5 987 029
5 610 611
376 418
11 034 481
105 444
2 729 083
Príloha č. 7
Objem vyplatených dávok v nezamestnanosti
(tis. EUR)
Zdroj: Slovstat, vlastná úprava
53
Download

Moţnosti riešenia nezamestnanosti nástrojmi fiškálnej politiky