Neurobiológia nádorových chorôb:
vplyv nervového systému
na nádorový rast a tvorbu metastáz
Interakcie medzi nádorovým tkanivom a nervovým systémom sú podkladom neurobiologického pohľadu na etiopatogenézu nádorových chorôb. Tento pohľad je založený na dôkaze inervácie niektorých nádorov,
na významnom účinku viacerých neurotransmiterov na jednotlivé kroky
tumorigenézy, na sledovaní účinkov stimulácie alebo vyradenia mozgových štruktúr na nádorový rast, na pozorovaní účinku stresu na nádorovú proliferáciu a na pozorovaní zmien aktivity centrálneho nervového
systému u experimentálnych zvierat a pacientov s nádormi.
8.1
Inervácia nádorového tkaniva
Relatívne nové dôkazy poukazujú na významnú úlohu inervácie pri
vzniku a progresii nádorového rastu a tvorbe metastáz. Zatiaľ čo neprítomnosť inervácie predstavovala všeobecne akceptovaný fakt, údaje
z posledného obdobia naznačujú, že nervové bunky infiltrujú a inervujú
tkanivo nádoru (neoneurogenéza). Proces inervácie nádorov je regulovaný neurotrofnými faktormi, ktoré regulujú rast, diferenciáciu a prežívanie nervových buniek. Práve neurotrofné faktory uvoľňované nádorovými bunkami môžu stimulovať priľahlé nervové bunky a ovplyvňovať
tvorbu a rast ich axonálnych výbežkov, ktoré sa následne môžu podieľať na inervácii nádorového tkaniva. Tieto nervové bunky môžu následne
uvoľňovať neurotransmitery, na ktoré nádorové bunky reagujú (podrobnejšie viď nižšie). Inervácia nádorov predstavuje ďalší podporný fakt pre
koncept neuronálnej modulácie tvorby metastáz.
Úlohou nervov inervujúcich tkanivá organizmu nie je iba „ jednoduchýÿ prenos signálov medzi nervovým systémom a cieľovým tkanivom.
Denervačné a skrížene reinervačné štúdie preukázali, že daný typ nervových vlákien podmieňuje fenotypové vlastnosti inervovaných priečne
85
Nervové bunky
infiltrujú a inervujú
tkanivo nádoru.
Neurotrofné faktory
uvoľňované
nádorovými bunkami
môžu stimulovať
priľahlé nervové
bunky.
86
Denervácia
nádorového tkaniva,
stimulácia nervových
vlákien inervujúcich
nádor alebo lokálna
aplikácia určitých
neurotransmiterov
môže predstavovať
niektoré
z potenciálnych
nových terapeutických
postupov.
Neurotransmitery
ovplyvňujú
uvoľňovanie
rastových,
angiogénnych
a metastatických
faktorov.
MOLEKULOVÉ MECHANIZMY PATOGENÉZY NÁDOROV
pruhovaných svalových vlákien. Preto vzniká otázka, či inervácia nádorov nemôže podmieňovať podobný účinok na nádorové bunky. Denervácia nádorového tkaniva, stimulácia nervových vlákien inervujúcich nádor
alebo lokálna aplikácia určitých neurotransmiterov môže predstavovať
niektoré z potenciálnych nových terapeutických postupov založených na
predpoklade, že fenotypové vlastnosti nádorových buniek môžu byť modulované nervovým systémom.
8.2
Účinky neurotransmiterov na nádorové bunky
Popis tesných kontaktov medzi nervovými a nádorovými bunkami viedol
ku konceptu neuro-neoplastickej synapsy. Tento typ kontaktu vytvára
podklad pre priamu moduláciu aktivity nádorových buniek lokálne uvoľnenými neurotransmitermi.
Existuje veľké množstvo dôkazov podporujúcich hypotézu, že nádorový rast, tvorba metastáz a odpoveď na protinádorovú liečbu je modulovaná stimulačnými a inhibičnými neurotransmitermi. Neurotransmitery
ovplyvňujú uvoľňovanie rastových, angiogénnych a metastatických faktorov. Naviac, neurotransmitery modulujú proliferáciu, apoptózu, angiogenézu a tvorbu metastáz priamo pôsobením na intracelulárne signálne
dráhy. Viaceré in vitro štúdie preukázali, že migračnú aktivitu buniek
nádoru hrubého čreva, prsníka a prostaty signifikantne zvyšuje noradrenalín, dopamín a substancia P. Experimentálne štúdie naznačujú, že
noradrenalín môže zohrávať úlohu etiologického faktora pri viacerých typoch nádorov. V nedávno uverejnenej štúdii bolo preukázané, že podanie
β -adrenergického agonistu, propranololu (spoločne s inhibítorom COX2), vedie k zlepšeniu prežívania zvierat, ktorým sa excidoval primárny
nádor. Predpokladá sa, že tento prospešný vplyv je výsledkom ovplyvnenia stresovej reakcie aktivovanej chirurgickým výkonom, pričom podanie
β -blokátora vedie k úprave viacerých imunitných a endokrinných výkyvov sprevádzajúcich operačné odstránenie nádoru.
Ďalší neurotransmiter, acetylcholín, moduluje aktivitu stimulačných
a inhibičných neurotransmiterov, ktoré následne regulujú syntézu a uvoľňovanie rastových, angiogenetických a neurotrofných faktorov v mikroprostredí nádoru a v nádorových bunkách. Na význam neuronálneho acetylcholínu v regulácii nádorovej progresie a vývine metastáz poukazuje
aj výrazný protizápalový účinok acetylcholínu, uvoľňovaného z nervových zakončení nervus vagus. Protizápalový účinok acetylcholínu uvoľňovaného z postgangliových neurónov nervus vagus môže mať obzvlášť
významnú úlohu pri tých nádoroch, pri ktorých zohráva významnú úlohu
chronický zápal.
Zatiaľ čo väčšina neurotransmiterov má na migráciu buniek stimulačný vplyv, endogénne látky amantadín a GABA vykazujú na migráciu
nádorových buniek inhibičný vplyv. Ďalšou látkou, ktorá vykazuje onkos-
8. Neurobiológia nádorových chorôb: . . .
87
tastický účinok je melatonín. Experimentálne štúdie naznačujú aj protinádorový efekt neuropeptidov zo skupiny kortikotropínov (CRH, urokortín). Receptory pre ne sú exprimované viacerými typmi nádorov.
V súvislosti s konceptom neuro-neoplastickej synapsy a účinku určitých neurotransmiterov na nádorové bunky vyvstáva otázka, či táto
štruktúra môže predstavovať nový terapeutický cieľ. Na zodpovedanie
tejto otázky bude potrebné sa zamerať na in vivo štúdium účinkov vybraných neurotransmiterov. Tento prístup prinesie komplexnejšie poznanie
reakcie nádorových buniek na signálne molekuly uvoľňované nervovým
systémov v porovnaní s in vitro štúdiami. Ako užitočné sa z tohto pohľadu javí aj spätné preskúmanie klinických skúšaní, v ktorých sa používali chemické látky viažuce sa na receptory pre neurotransmitery (napr.
β -blokátory, antidepresíva) a zhodnotenie incidencie nádorov u jedincov
zahrnutých v týchto štúdiách.
8.3
Účinok stimulácie a lézie štruktúr nervového systému
na vznik a progresiu nádorov
Nervový systém sa priamo podieľa na vzniku a progresii nádorového
rastu. Avšak údaje sú niekedy protichodné, pravdepodobne preto, že lézie
alebo stimulácie nervových štruktúr vyvolávajú v organizme komplexné
zmeny.
Experimenty naznačujú, že senzitívne neuróny nervus vagus sa podieľajú na modulácii tumorigenézy. Predpokladá sa, že inaktivácia senzitívnych neurónov vysokou dávkou kapsaicínu potencuje metastázovanie
tým, že podporuje rast agresívnejších buniek a že strata senzitívnych mediátorov môže viesť k strate aktivátorov pre určité gény zapojené v inhibícii nádorového rastu. Podobné údaje boli získané u myší s unilaterálnou
cervikálnou vagotómiou, ktorým boli podané bunky karcinómu prsníka.
Unilaterálna vagotómia signifikantne zvýšila množstvo metastáz v pľúcach, pečeni a obličkách. Tieto nálezy poukazujú na protektívny vplyv
nervus vagus na vznik metastáz v animálnom modeli karcinómu prsníka.
Z tohto pohľadu sa zaujímavým javí fakt, že chemoterapeutikum vinkristín môže alterovať funkcie nervus vagus. Je otázne, či chemoterapiou
podmienená neuropatia vagu môže interferovať s potenciálne modulačným vplyvom nervus vagus na vývoj metastáz.
Aj sympatikový nervový systém môže ovplyvniť tumorigenézu. Zatiaľ
čo zvýšená aktivita sympatikového nervového systému pôsobí stimulačne
na tumorigenézu v žalúdku, chemická sympatikotómia 6-OH dopamínom
vedie k signifikantnému poklesu incidencie nádorov žalúdka a má protektívny účinok proti tumorigenéze v hrubom čreve. Sympatikové nervy
môžu mať významný vplyv na tumorigenézu v pankrease. Úloha sympatikového nervového systému v tumorigenéze je okrem toho podporená
štúdiami, ktoré preukázali, že jeho neurotransmiter, konkrétne norad-
Experimenty
naznačujú, že
senzitívne neuróny
nervus vagus
sa podieľajú
na modulácii
tumorigenézy.
Sympatikový
nervový systém
môže ovplyvniť
tumorigenézu.
88
Noradrenalín môže
potencovať
angiogenézu
v určitých nádoroch
prostredníctvom
β -adrenergických
receptorov.
MOLEKULOVÉ MECHANIZMY PATOGENÉZY NÁDOROV
renalín, potencuje nádorovú progresiu. Noradrenalín môže potencovať
angiogenézu v určitých nádoroch prostredníctvom β -adrenergických receptorov na rôznych typoch nádorov (napr. ovariálne, nazofaryngeálne),
zvyšovaním hladín vaskulárneho endotelového rastového faktora a matrix metaloproteináz. Ďalšie experimenty naznačujú, že chemicky indukovaný mamárny nádor je spojený s inhibíciou sympatikovej aktivity v slezine, aktivity dopaminergických neurónov hypotalamu a bunkovej imunity. Naopak, zvýšenie aktivity katecholaminergických neurónov v CNS
a periférnom nervovom systéme po podaní inhibítora monoaminooxidázy
B môže potencovať protinádorovú imunitu. Údaje týkajúce sa úlohy sympatikového nervového systému pri vzniku a progresii nádorov sú rozporuplné, čo je pravdepodobne dôsledkom toho, že úloha tohto systému
v biológii nádorových chorôb je komplexná a môže byť závislá na pôsobení ďalších faktorov.
Študovala sa aj úloha enterického nervového systému pri vzniku nádorov gastrointestinálneho traktu. Zistilo sa, že chemická denervácia hrubého čreva bola spojená s poklesom výskytu niektorých preneoplastických markerov u potkanov, ktorým sa podával chemický karcinogén.
Tieto nálezy naznačujú, že enterický nervový systém môže zohrávať určitú úlohu pri vzniku a progresii nádorov tráviaceho traktu. Vespúcio
a spol. predpokladá, že pozorovaný efekt je dôsledkom denerváciou narušených interakcií medzi regulačnými peptidmi uvoľňovanými z peptidergických nervových zakončení. Bolo dokázané, že niektoré z neuropeptidov ovplyvňujú adhéziu medzi susediacimi epiteliálnymi bunkami
a regulujú aj tvorbu katenínu. V sérii štúdií bolo preukázané, že podanie IL-1β do mozgových komôr viedlo k vyššiemu výskytu nádorov
v pľúcach v animálnom modeli adenokarcinómu. Údaje z týchto experimentov naznačujú, že zvýšená nádorová proliferácia a tvorba metastáz
je sprostredkovaná imunosupresívnym vplyvom aktivovaného sympatikového systému a hypotalamo-hypofýzo-adrenokortikálnej osi. Zdá sa,
že účinok intracerebroventrikulárne podaného IL-1β na periférny nádorový proces je sprostredkovaný v mozgu prostaglandínmi a na periférii
β -adrenergickými receptormi.
Nádorová proliferácia môže byť ovplyvnená aj neurónmi syntetizujúcimi β -endorfín. Bolo preukázané, že implantácia β -endorfín syntetizujúcich buniek do oblasti nucleus paraventricularis hypothalami u dospelých potkanov ovplyvňuje vývoj nádoru prostaty. U zvierat, ktorým
sa implantovali β -endorfín syntetizujúce bunky bol pozorovaný výrazný
protektívny účinok na karcinogénom indukovaný vznik nádorov prostaty,
pravdepodobne v dôsledku zvýšenia funkcií vrodenej zložky imunity a redukciou zápalových procesov v tkanive prostaty.
Špecifické imunitné funkcie sú modulované ohraničenými oblasťami
mozgu. Chronická elektrická stimulácia laterálneho hypotalamu zvyšovala cytotoxicitu NK buniek u bdelých a voľne sa pohybujúcich potkanov,
zatiaľ čo lézia v tejto oblasti potláčala aktivitu týchto buniek. Opačná
8. Neurobiológia nádorových chorôb: . . .
89
reakcia bola pozorovaná pri chronickej elektrickej stimulácii nucleus ventromedialis hypothalami. Tieto a ďalšie nálezy viedli k predstave imunitného homunkula. Na základe pozorovaní modulačného vplyvu centrálneho nervového systému na imunitné funkcie nie je prekvapujúcim ani
to, že stimulačné a vyraďovacie štúdie preukázali aj vzťah medzi nádorovou proliferáciou na periférii a mozgom. Viaceré experimentálne štúdie
naznačujú existenciu modulačného vplyvu určitých mozgových štruktúr
na nádorový rast, konkrétne tých oblastí mozgu, ktoré sú zapojené vo významných homeostatických a neuroendokrinných funkciách (napr. hypotalamické jadrá). Aj klinické štúdie naznačujú vzťah medzi narušením pôsobenia nervového systému a incidenciou a progresiou nádorového rastu.
Chirurgická liečba vredovej choroby žalúdka poskytla možnosť sledovať
účinok vagotómie na incidenciu nádorov u ľudí. Prerušenie spojenia medzi mozgom a orgánmi, konkrétne dráh prebiehajúcich v nervus vagus,
vykazuje súvislosť so zvýšeným nádorovým rastom. Viacero retrospektívnych štúdií u pacientov, ktorí podstúpili vagotómiu, poukazovalo na
zvýšené riziko vzniku nádorovej choroby. V experimentálnych a klinických štúdiách boli získané aj kontroverzné výsledky.
8.4
Stimulačné
a vyraďovacie štúdie
preukázali aj vzťah
medzi nádorovou
proliferáciou
na periférii
a mozgom.
Reakcia centrálneho nervového systému na nádorový
rast
Je možné, že pri vzniku a progresii nádorových chorôb sa uplatňujú aj
psycho-neuroimunitné interakcie. Pozornosť sa zameriava predovšetkým
na úlohu descendentných dráh, reprezentovaných sympatikoadrenálnym
systémom a hypotalamo-hypofýzo-adrenokortikálnou (HPA) osou, v modulácii nádorovej progresie. Aj keď sa niektoré publikácie zaoberajú hypotézou, že mozog môže monitorovať a modulovať priebeh nádorových
chorôb, štúdií zaoberajúcich sa možným prenosom signálov súvisiacich
s nádorovou progresiou do mozgu je iba relatívne malý počet.
Predpokladá sa, že modulačný vplyv nervového systému na nádorovú progresiu môže vykazovať určité podobnosti s niektorými reflexnými
reakciami. Ak je tento predpoklad správny, potom je modulačné pôsobenie mozgu na nádorovú proliferáciu podmienené aferentným prenosom
informácií súvisiacich s nádorovým rastom do mozgu (obr. 17).
Tieto informácie musia byť spracované a mozog môže následne zahájiť adekvátne reakcie na prítomné nádorové bunky. Tieto reakcie môžu
zahŕňať neuroendokrinné-imunitné a behaviorálne odpovede. Avšak existuje iba obmedzené množstvo údajov o zmenách v aktivite mozgových
štruktúr u zvierat s nádormi (podobne je tomu aj so štúdiami u onkologických pacientov).
Nádorový rast v periférnych oblastiach organizmu môže vyvolať viacero procesov, ktoré môžu byť sekundárne signalizované do mozgu. Na
objasnenie zmien, ktoré môžu špecificky súvisieť s vlastným nádorovým
Nádorový rast
v periférnych
oblastiach organizmu
môže vyvolať viacero
procesov, ktoré môžu
byť sekundárne
signalizované
do mozgu.
90
MOLEKULOVÉ MECHANIZMY PATOGENÉZY NÁDOROV
Centrálny nervový systém
správanie
spracovanie informácií súvisiacich s nádorovým
rastom/ regulácia neuroendokrinných a imunitných
reakcií
HPA os
CRH
stresory
eferentné dráhy
kortizol
-
-
imunitné
bunky
cirkulácia
aferentné dráhy
nervus
vagus
kôra
nadobličiek
sympatikové nervy
ACTH
dreň
nadobličiek
spinálne senzitívne dráhy
BBB
adrenalín
+
IL - 1β, IL-6, TNFα
nádorové
bunky
periférne tkanivá
Obrázok 17. Interakcia medzi nervovým systémom a nádorovými bunkami. Informácie súvisiace s nádorovým rastom môžu byť prenášané do mozgu prostredníctvom aferentných vagových dráh, spinálnymi senzitívnymi nervami alebo humorálnymi dráhami. Po spracovaní týchto informácií môže mozog ovplyvňovať
nádorovú progresiu a tvorbu metastáz prostredníctvom sympatikových a parasympatikových nervov ako aj prostredníctvom modulácie aktivity hypothalamohypofýzo-adrenokortikálnej osi a drene nadobličiek. ACTH – adrenokortikotropný
hormón; BBB – hematoencefalická bariéra; CRH – kortikoliberín; HPA – hypotalamo-hypofýzo-adrenokortikálna os
8. Neurobiológia nádorových chorôb: . . .
91
rastom, je nevyhnutné rozlišovať medzi špecifickými a nešpecifickými
zmenami v aktivite mozgových štruktúr. Okrem špecifickej signalizácie
z nádorových buniek do mozgu je potrebné brať do úvahy zmeny v aktivite mozgových štruktúr súvisiace s bolesťou a metabolickými zmenami,
ktoré sprevádzajú nádorový rast, ako aj zmeny v aktivite tkanív a orgánov infiltrovaných nádorovými bunkami (napr. obturácia lúmenu gastrointestinálneho traktu). Predpoklad, že mozog je informovaný o nádorovom raste, je založený na preukázaných interakciách medzi nádorovými
a imunitnými bunkami a interakciách medzi imunitným a nervovým systémom. Signály vznikajúce v nádorovom tkanive môžu byť prenášané
do mozgu prostredníctvom nervových a humorálnych dráh. Tieto dráhy
končia napríklad v mozgovom kmeni, odkiaľ sú prenášané k ďalším mozgových štruktúram.
Bolesť je častým symptómom nádorových chorôb. Mechanizmy nádorovej bolesti sú úzko spojené s aktivitou nervových štruktúr. Z tohto hľadiska sa javia ako významné nálezy, ktoré poukazujú na zníženie množstva receptorov pre opiáty v neurónoch zadných koreňov miechy u myší
s nádormi kostného tkaniva. Tieto nálezy naznačujú ďalší mechanizmus
podieľajúci sa na interakciách medzi nádorovým procesom a nervovým
tkanivom.
Viaceré klinické štúdie porovnávali aktivitu mozgových štruktúr medzi pacientmi s nádormi a zdravými jedincami. Pozoroval sa pokles prefrontálnej aktivity u pacientov s nádormi v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Reakcia mozgu na nádorový rast môže vykazovať podobné
charakteristiky, aké sú pozorované u pacientov s depresiou. Tento nález
môže mať určitý prognostický význam vzhľadom na častý výskyt depresie
u onkologických pacientov. Avšak pri posudzovaní výsledkov uvedených
štúdií je potrebná opatrnosť, nakoľko je ťažké rozlíšiť účinok nádorového
rastu na činnosť mozgu od účinkov nádorovej liečby (rádioterapie, chemoterapie). Limitujúcim faktorom zobrazovacích štúdií je fakt, že pacienti,
ktorí sa ich zúčastnili, boli informovaní o onkologickej diagnóze. Preto pozorované zmeny v aktivite mozgových štruktúr u týchto pacientov môžu
aspoň čiastočne odrážať reakcie súvisiace s depresiou a anxietou, ktoré sú
u onkologických pacientov časté. Naviac je potrebné brať do úvahy fakt,
že okrem samotného nádoru môžu vyvolávať zmeny v aktivite mozgu aj
protinádorové chemoterapeutiká. Bude preto potrebné uskutočniť štúdie
u pacientov, ktorí si nebudú vedomí prítomnosti malígneho ochorenia,
napríklad ako súčasť skríningových alebo diagnostických vyšetrení. Takéto štúdie umožnia zistiť, ktoré mozgové štruktúry u ľudí sú „nevedomeÿ
aktivované v reakcii na nádorový rast.
Reakcia mozgu
na nádorový rast
môže vykazovať
podobné
charakteristiky,
aké sú pozorované
u pacientov
s depresiou.
Okrem samotného
nádoru môžu
vyvolávať zmeny
v aktivite mozgu aj
chemoterapeutiká.
92
MOLEKULOVÉ MECHANIZMY PATOGENÉZY NÁDOROV
8.5
Teoretické a klinické dopady štúdií neurobiológie
nádorov
Údaje z posledných rokov naznačujú, že mozog je významnou mierou zapojený v etiopatogenéze oveľa širšieho spektra chorôb, ako sa predpokladalo v minulosti. Popis inervácie nádorového tkaniva, účinku viacerých
neurotransmiterov na progresiu nádorového ochorenia a tvorbu metastáz,
alterácia v aktivite niektorých mozgových oblastí u zvierat s nádormi
ako aj u onkologických pacientov predstavujú fakty, ktoré podporujú
predpoklad, že mozog je informovaný o nádorovom raste prebiehajúcom
v periférnych tkanivách organizmu a že mozog môže ovplyvňovať nádorovú progresiu a tvorbu metastáz. Aké teoretické a klinické predpoklady
možno odvodiť z neurobiologického štúdia etiopatogenézy nádorových
chorôb?
Predpokladá sa, že
nádorové bunky môžu
„manipulovať s hostiteľom“, pričom tento
vplyv môže zahŕňať
aj autonómny nervový
systém.
• Lepšie pochopenie etiopatogenézy nádorov. Na základe tohto pohľadu je možno nádor chápať ako proces, ktorý prekonal nielen protektívne mechanizmy imunitného systému, ale aj protektívne pôsobenie nervového systému. Predpokladá sa, že nádorové bunky môžu
„manipulovať s hostiteľomÿ, pričom tento vplyv môže zahŕňať aj
autonómny nervový systém a to tak, aby organizmus napĺňal požiadavky nádorových buniek. Uvažuje sa, že s nádorom súvisiaca
hypoxia môže vyvolať lokálnu zmenu v aktivite sympatikového systému, ktorá umožní proliferáciu nádorových buniek a zníženie imunitnej reakcie organizmu na nádorové tkanivo. Okrem toho, nádorovým procesom aktivovaný imunitný systém môže ovplyvniť funkcie centrálneho nervového systému, konkrétne metabolizmus neurotransmiterov, funkcie neuropeptidov, cyklus spánok-bdenie, regionálnu mozgovú aktivitu a taktiež správanie. Inú oblasť súvisiacu
s objasnením etiopatogenézy nádorov s využitím neurobiologického
prístupu môžu predstavovať vekom podmienená zvýšená incidencia
nádorových chorôb. Predpokladá sa, že popri procesoch spojených
s poškodením a opravou DNA, je prítomný aj vekom podmienený
pokles regulačných funkcií centrálneho nervového systému, čo môže
aspoň čiastočne vysvetliť tento fenomén. Napríklad vekom podmienené zmeny vo vagovej senzitívnej inervácii gastrointestinálneho
traktu môžu podmieňovať narušenie vagového imunomodulačného
vplyvu a tým podmieňovať zápalové zmeny v tráviacom trakte,
ktoré sa môžu podieľať na zvýšenom výskyte nádorov tráviaceho
traktu.
• Pochopenie mechanizmov vplyvu psychických procesov na nádorový rast. Príkladom je chronický stres, ktorý sprevádza anxietu
vznikajúcu po oboznámení sa s nepriaznivou diagnózou.
• Vytvorenie podkladu pre vývoj nových terapeutických postupov
alebo pre lepšie chápanie v súčasnosti používaných liečebných me-
8. Neurobiológia nádorových chorôb: . . .
93
tód. Modulácia činnosti centrálneho nervového systému prostredníctvom chemických látok, stimulačných metód (napr. antidepresíva, transkraniálna magnetická stimulácia, stimulácia nervus vagus) alebo modulácia prenosu signálov medzi nervovým systémom
a nádorovými bunkami (napr. elektrická stimulácia nervov inervujúcich nádorové tkanivo, podávanie β -blokátorov) môžu predstavovať niektoré z metód potenciálne použiteľných v liečbe nádorov.
Neurobiologické štúdium nádorov môže taktiež prispieť k objasneniu mechanizmov prospešného pôsobenia v súčasnosti používaných
liečebných postupov (napr. prospešný účinok aspirínu pri určitých
typoch nádorov môže byť prinajmenšom čiastočne dôsledkom jeho
modulačného vplyvu na činnosť centrálneho nervového systému,
ktorý následne môže ovplyvňovať činnosť imunitných buniek v periférnych tkanivách organizmu).
• Vývoj nových diagnostických prístupov použiteľných na detekciu
nádorov. Príkladom môže byť detekcia alterovanej aktivity vybraných mozgových štruktúr ako výsledok spracovania signálov súvisiacich s proliferáciou nádorových buniek v periférnych tkanivách
Neurobiologický
organizmu (napr. evokované potenciály, pozitrónová emisná tomopohľad na etiopatografia).
Neurobiologický pohľad na etiopatogenézu nádorov, ktorý je založený
na integrácii onkologických a neurovedných prístupov, vytvára podklad
pre objasnenie mechanizmov a dráh, ktoré podmieňujú, že mozog je informovaný o prítomnosti nádoru v organizme a umožňujú mozgu modulovať
nádorovú proliferáciu a tvorbu metastáz. Porozumenie týmto mechanizmom a dráham vytvára podklad pre nové smery v onkologickom výskume
s potenciálnym dopadom na prevenciu, diagnostiku a liečbu nádorových
chorôb.
genézu nádorov
vytvára podklad
pre objasnenie
mechanizmov a dráh,
ktoré podmieňujú, že
mozog je informovaný
o prítomnosti nádoru
v organizme
a umožňujú mozgu
modulovať nádorovú
proliferáciu a tvorbu
metastáz.
Download

vplyv nervového systému na nádorový rast a tvorbu