Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.
Autorizovaná osoba SKTC - 105
Pobočka TATRANSKÁ ŠTRBA
Výtlačok číslo:
Správa číslo: 003 / 2013
ODBORNÉ VYJADRENIE
Diagnostikácia dodatočného zateplenia obvodového plášťa
BD A-2 na sídl. SNP v Michalovciach
Zákazka TSÚS PTŠ č. 90 13 0078
Tatranská Štrba, apríl 2013
-1-
1.0
TITULNÝ LIST
1.1
Názov správy:
1.2
Číslo zákazky
vykonávateľa:
Diagnostikácia dodatočného zateplenia obvodového
plášťa BD A-2 na sídl. SNP v Michalovciach
90 13 0078
1.3
Číslo objednávky:
Objednávka zo dňa 15.02.2013
Zmluva o dielo č. 90/13/0038
1.4
Organizácia objednávateľa:
OSBD Michalovce
Plynárenská 1
071 01 Michalovce
1.5
Organizácia vykonávateľa:
Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.
Autorizovaná osoba SKTC - 105
pobočka Tatranská Štrba
059 41 Tatranská Štrba
1.6
Meno ústredného riaditeľa:
prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
1.7
Meno riaditeľa pobočky:
Ing. Vladimír Kriššák
1.8
Meno zodpoved. pracovníka
a autora správy:
Ing. Pavel Kazár
Spolupráca:
Milan Ševčík
1.9
1.10 Dátum ukončenia správy:
____________________
Podpis riaditeľa pobočky
30.04.2013
_________________________
Podpis zodpoved. pracovníka
-2-
2.0
OBSAH SPRÁVY
Kap: Názov:
Strana:
1.0
Titulný list ..........................................................................................................
1
2.0
Obsah správy ....................................................................................................
2
3.0
Úvod ..................................................................................................................
3
4.0
4.1
4.2
Stavebno-technický prieskum ...........................................................................
Zistenia z technickej obhliadky, termovízneho merania a skúšok ....................
Stanovenie príčin vzniku porúch .......................................................................
4
5
6
5.0
Návrh sanačných opatrení ................................................................................
8
6.0
Záver .................................................................................................................
9
7.0
Použitá literatúra a podklady .............................................................................
10
8.0
Anotačný záznam správy ..................................................................................
11
9.0
Rozdeľovník správy ...........................................................................................
12
10.0 Prílohová časť .................................................................................................... 12
-3-
3.0
ÚVOD
Na základe objednávky OSBD Michalovce zo dňa 15.02.2013 a následne uzatvorenej zmluvy o dielo č. 90/13/0078, vypracoval Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.,
pobočka Tatranská Štrba odborné vyjadrenie k poruche dodatočného zateplenia obvodového plášťa BD A-2 na sídlisku SNP v Michalovciach.
Predmetný BD sa nachádza na ulici Fialková č. 1, 3; Severná č. 8, 10, 12, 14; Tulipánová č. 7, 9 a Zvončeková č. 2, 4, 6. Je zložený z 11 sekcií, pôdorysne má tvar „G“ a obsahuje 216 b. j. Strecha je plochá, jednoplášťová, pôvodne s odvetraním cez atiku,
s tepelnou izoláciou EPS (POLSID dosky hr. 50 mm + 50 mm EPS). Tento typový, radový,
8 + 1 podlažný bytový dom bol postavený v Ss B-70 s vrstveným (sendvičovým) obvodovým
plášťom hr. 270 mm na priečeliach aj na štítoch. Konštrukcia OP sa skladá zo:
- ŽB nosnej steny hr. 150 mm
- tepelnoizolačnej vrstvy z dosiel EPS hr. 60 mm
- vonkajšej ŽB membrány hr. 60 mm.
Bytový dom A-2 bol ako hrubá stavba realizovaný v r. 1989 (cca na 80 %). V r. 1997
-1998 bol ukončený vrátane dodatočného zateplenia OP. Dodatočné zateplenie jeho obvodového plášťa kontaktným tepelnoizolačným systémom (ETICS) GRANOLAN bolo zrealizované firmou STAVOTHERM, spol. s r. o. Michalovce. Na zateplenie fasád v obytnej zóne
bol použitý fasádny penový polystyrén EPS-F hr. 60 mm (na okenných osteniach hr. 20
mm a 40 mm na loggiových stenách). OP technického podlažia nebol zateplený.
Odborné vyjadrenie si vyžiadalo OSBD Michalovce ako majiteľ bytového domu, na
základe poruchy vyskytujúcej sa na predmetnom kontaktnom tepelnoizolačnom systéme prakticky celoplošne postihnuté fasády riasami na povrchu krycej tenkovrstvovej omietky
(fotografia 01-20). Podľa informácie zástupkyne OSBD sa táto porucha objavovala postupne už cca po 5-ich rokoch od ukončenia prác. Spočiatku sa prejavovala ako zaprášenie fasády, neskôr sa na nej vyvinuli riasy a dokonca aj machy. Okrem tejto primárnej poruchy sa
na BD vyskytujú ešte ďaľšie chyby a nedostatky súvisiace s dodatočným zateplením
obvodového plášťa. Podrobnosti o charaktere poruchy, resp. chýb, ďaľšie zistené
skutočnosti ako aj výsledky vykonaného termovízneho merania a skúšok „in situ“ sú
uvedené v nasledujúcich kapitolách správy. Zároveň sú tam stanovené príčiny vzniku
poruchy a návrh sanačných opatrení.
Vypracovaniu odborného posudku predchádzala príprava a výkon stavebnotechnického prieskumu, v rámci ktorého bola vykonaná vizuálna obhliadka a spomínané TM
meranie vonkajšieho povrchu obvodového plášťa - tepelnoizolačného systému. Jednalo sa
pritom predovšetkým o zistenie príčin poruchy a pôvodu jej vzniku. V rámci skúšok na mieste dňa 12.04.2013 sa na tepelnoizolačnom systéme realizoval aj doplňujúci sondážny prieskum.
Pri technickej vizuálnej obhliadke exteriéru bytového domu, ktorá bola vykonaná dňa
04.03.2013 za prítomnosti zástupkyne OSBD boli pracovníci TSÚS na mieste oboznámení s danou situáciou a s ďaľšími okolnosťami súvisiacimi s predmetným problémom.
Z obhliadky bola vyhotovená aj fotodokumentácia, z ktorej podstatná časť sa nachádza
v prílohovej časti správy (Príloha č. 1).
Cieľom odborného vyjadrenia bolo predovšetkým zistenie skutočného technického
stavu a stanovenie príčin jestvujúcej poruchy a nedostatkov na aplikovanom tepelnoizolačnom systéme. Okrem toho vyjadrenie v záverečnej časti obsahuje formou doporučenia aj
návrh na spôsob odstránenia týchto porúch.
-4-
4.0
STAVEBNO-TECHNICKÝ PRIESKUM
Pri zisťovaní príčin súčasného nepriaznivého technického stavu na predmetnom
tepelnoizolačnom systéme daného bytového objektu sa postupovalo na základe vstupných
informácii od objednávateľa vyjadrenia spôsobom obvyklým pri podobných prieskumoch.
Prieskum bol zameraný predovšetkým na vizuálne zisťovanie prejavov tvorby rias na postihnutých povrchoch fasády. Potrebné je poznamenať, že primárna porucha okrem hygienickej stránky vytvára svojim vizuálnym prejavom veľmi nepriaznivý estetický dojem
z fasády bytového domu.
V rámci technického prieskumu a pri vypracovaní vlastného odborného vyjadrenia
bola preštudovaná aj súvisiaca dostupná technická dokumentácia - „Znalecký posudek na
hodnocení bakterii a plísní na venkovní omítce, zateplený obytný dům A2 na sídlišti SNP,
Michalovce“ (lit. /08/) a projekt „Michalovce - SNP - 1. obytný súbor - dostavba, obytný dom
A2 - 216 b. j.“ (lit. /09/), z archívu objednávateľa.
Predmetný bytový dom je situovaný v nadmorskej výške cca 120 m n. m., v 2. teplotnej oblasti Slovenska s výpočtovou teplotou vonkajšieho vzduchu te = -13 °C a v normálnej
krajine, v 2. veternej oblasti Slovenska.
Prehľad zloženia použitého dodatočného zateplenia obvodového plášťa (OP).
Skladba tepelnoizolačného systému GRANOLAN podľa Osvedčenia (lit. 01/):
- GRANOLAN lepiaca malta, alt. disperzná lepiaca malta
- GRANOLAN polystyrénová doska
- GRANOLAN sklotextilná sieťovina
- GRANOLAN základná a povrchová omietková vrstva.
Podľa Potvrdenia (Príloha č. 3) firmy Murexin Austrotherm, spol. s r. o. so sídlom
v Bratislave ako držiteľa Osvedčenia č. 205/015/1991, na stavbu „Dodatočné zatepľovanie
bytových objektov, Ul. SNP bl. A 2 - 216 b. j. Michalovce“ bol dodaný nasledovný materiál:
- Extrudovaný (?) polystyrén EPS-F, hr. 60 mm, 40 mm, 20 mm
- Klebespachtel
- Granolan Grund
- Granolan Putz
- sklotextilná mriežka
- tanierové hmoždinky a pomocný materiál (soklové a rohové lišty).
Skladba zateplenia obvodového plášťa z interiéru - zatepľovací systém Terranova
podľa projektu (za účelom zakrytia trhlín v obvodových paneloch a trhlín v styku obvodového
panela so stropným panelom a s vnútornými nosnými ŽB stenami):
- Terrafix lepiaca stierka
- penový polystyrén F hr. 20 mm
- armovacia stierka Terrafix
- sklotextilná sieťovina
- armovacia stierka Terrafix
- penetračný podkladný náter
- jemná prírodná omietka Terrasan
- biela interiérová maliarska farba.
-5-
4.1
Zistenia z technickej obhliadky, termovízneho merania a skúšok
Pri technickej obhliadke bolo zistené, že okrem primárnej poruchy výskytu rias na
povrchu fasády sú na aplikovanom tepelnoizolačnom systéme GRANOLAN niektoré ďaľšie
chyby. Jedná sa o výrazné vertikálne trhliny v tepelnoizolačnom systéme v mieste dilatačnej
škáry. Ide tu o technicky nesprávnu aplikáciu daného tepelnoizolačného systému bez priznania dilatácie a jej riešenia v rámci súvrstvia systému pomocou špeciálnej dilatačnej lišty
(fotografia 10, 19). Ďalej pri vykonávaní sondy a odoberaní vzorky fragmentu tepelnoizolačného systému bolo zistené, že na vyrovnávanie podkladu - t. j. povrchu pôvodných ŽB vrstvených panelov boli použité PB dosky a v danom mieste sa tak montovali dosky EPS iba
hrúbky 30 mm. Tu bolo tiež zistená nesprávna montáž EPS dosiek v tom, že izolačná doska
bola lepená k podkladu iba na terče (fotografia 24). Technologický predpis určuje lepenie
EPS dosiek okrem terčov v strede dosky aj lepiacou maltou nanesenou po obvode dosky.
Ďalej bola pri sondáži zistená nedostatočná hrúbka základnej vrstvy s mriežkou 1,5 až 2
mm, pričom technologický predpis určuje hrúbku 3 až 4 mm.
Iné poškodenia tepelnoizolačného systému ako sú trhliny a praskliny na krycej
omietke, prípadne odpadávanie povrchovej vrstvy, zistené neboli.
Podľa vykonaného sondážneho prieskumu na mieste bola zistená nasledovná skladba použitého tepelnoizolačného systému (typ neuvádzame z dôvodu nemožnej presnej
identifikácie materiálu):
- PB doska (vyrovnávanie podkladu) ........................... hr. 20 mm
- lepiaca malta ............................................................. hr. 10 mm
- doska z expandovaného polystyrénu ........................ hr. 30 mm
- základná vrstva so sklotextilnou mriežkou ................ hr. 2 mm
- vrchná omietková vrstva ............................................ hr. 1,5 mm
Pri technickej obhliadke skúmaného objektu bolo zistené, že porucha - tvorba a rast
rias na povrchu aplikovaného tepelnoizolačného systému sa v najväčšej miere vyskytuje na
neoslnených, resp. málo oslnených fasádach. Je to dané charakterom týchto mikroorganizmov, ktoré pre svoj rozvoj potrebujú vodu (vlhko) a živiny a neznášajú slnečné UV žiarenie. Najmarkantnejší prejav tejto poruchy bol v čase vykonávania prieskumu zaznamenaný
na celom severnom, východnom, resp. severovýchodnom priečelí, najmä na dolných častiach (fotografia 01, 04, 05, 06, 08, 10, 12, 13, 16, 17, 18). Naopak najlepšie na tom sú južne, resp. juhozápadne orientované fasády (fotografia 19, 20, 21, 22). Na niektorých miestach sa už vyvinuli machy, resp. lišajníky (fotografia 06).
Možno konštatovať, že rozšírenie rias na povrchu uvedených fasád je prakticky celoplošné, sú už vyvinuté aj koncentrovanejšie zoskupenia, najmä na hranách „odskočených“
častí obvodovej steny, kde k ich rozvoju pravdepodobne značne prispieva vietor prúdiaci
vzduchu okolo hrany, pričom na kritickú oblasť je tak prinášané viac nečistôt a zároveň živín
pre vegetovanie uchytených rias (fotografia 01, 12, 13, 17, 18). Ak bude vývoj pokračovať
ďalej, postupne budú napadnuté aj dnes ešte relatívne čisté plochy. Takéto „čisté“ plochy
sa vyskytujú hlavne pod oknami, resp. medzi oknami vo zvislom smere (fotografia 04, 05,
06, 12, 13, 16, 18). Zvislé pásy rias prechádzajúce priebežne medzi oknami majú na vznik
a rozvoj lepšie podmienky vplyvom vody stekajúcej priebežne po fasáde.
Pre kontrolu tepelnoizolačnej homogenity dodatočného zateplenia obvodového
plášťa BD bolo tiež vykonané termovízne meranie pomocou termovíznej kamery FLUKE
TiR32, ktorým sa preveril stav rozloženia teplotných polí na vonkajšom povrchu fasád.
Skúmaný stav a úroveň tepelnoizolačnej homogenity teplotných polí realizovaný metódou
termografickej kontroly je v podstate charakterizovaný lokalizovaním miest či plôch s rozdielnymi povrchovými teplotami. Obecne potom miesta a plochy zvýšených povrchových
-6teplôt (pri snímaní z exteriéru), resp. znížených povrchových teplôt (pri snímaní z interiéru)
signalizujú prípadný možný výskyt tepelnoizolačných anomálii v príslušných konštrukciach.
Tieto miesta a plochy zvýšených, resp. znížených povrchových teplôt predstavujú tak časti
konštrukcií s obvykle horšími tepelnotechnickými vlastnosťami - s dôsledkami vyššieho tepelného toku cez tieto konštrukcie a tým aj zvýšených tepelných strát stavebného objektu
so všetkými ďalšími následkami.
Termografický prieskum bol vykonaný v zmysle platnej Metodiky (lit. /06/), za vyhovujúcich poveternostných podmienok v lokalite meraného objektu (teplota vonkajšieho
vzduchu v čase merania te = okolo -5,0 °C, jasno, slabý vietor). Výsledky termovízneho merania potvrdili predpoklad nízkych povrchových teplôt na ploche dodatočného zateplenia,
ale v niektorých detailoch bola zistená tepelnoizolačná nehomogenita teplotných polí (zvýšené až vysoké povrchové teploty), čo odhalilo skryté tepelnoizolačné defekty. Vybrané
termogramy sú v Prílohe č. 2.
Za zmienku stojí príklad z termogramov TM 03, 04 a TM 11, 12 kde sa jedná o narušenú tepelnoizolačnú homogenitu v oblasti bočnej „odskočenej“ steny OP. Na tejto stene
boli v niektorých prípadoch použité EPS dosky s nedostatočnou hrúbkou. Na termograme
TM 07 boli zaznamenané aj nepravidelné plochy s vyššou povrchovou teplotou sústredené
prevažne v oblasti stykov EPS dosiek. Podľa toho sa jedná pravdepodobne o vyspravenie
poškodených častí tepelnoizolačných dosiek armovacou maltou, čím vznikol tepelný most.
Okrem uvedených zistení boli v cca 80 % prípadov pri termovíznom meraní zaznamenané teplotné polia s tepelnoizolačnou homogenitou mierne narušenou v miestach osadených plastových kotiev ako tepelných mikromostov. Poloha týchto mikromostov presne
korešponduje s polohou svetlých čistých krúžkov na zariasených povrchoch fasád.
V byte p. Šafína bola vykonaná termografická kontrola v kúte spálne (pri bočnej stene OP), kde boli vizuálne zistené slabé stopy po plesni. Po celej výške kúta boli namerané
nízke povrchové teploty na úrovni 13 °C. Tento výsledok je v súlade s vyššie uvedeným
zistením, že na bočnej stene nebola použitá tepelná izolácia s dostatočnou hrúbkou (projektovanou - 60 mm).
V súvislosti s intenzívnym výskytom rias na fasádach sa objavili obavy obyvateľov
z ich možného preniknutia do interiéru bytov, resp. podľa informácie objednávateľa niekde
v bytoch už plesne sú. Toto však nehrozí pretože plesne v bytoch majú príčinu vzniku inú aj
keď princíp je rovnaký. Na vnútornom povrchu OP dochádza často k orosovaniu z dôvodu
vysokej vlhkosti vnútorného vzduchu, ktorého zdrojom je nedostatočné vetranie, resp. nezodpovedajúci užívateľský režim - vytváranie nadmernej vlhkosti sušením prádla, nedôsledné zavieranie dverí na miestnostiach umožňujúce tak šírenie vlhkosti po celom byte
a pod. Jav úzko súvisí aj s výmenou okien (nové plastové sú tesnejšie ako staré drevené,
kde vetranie prebiehalo automaticky) a paradoxne aj s dodatočným zatepľovaním, nakoľko
pridaná tepelná izolácia predstavuje zvýšenie difúzneho odporu obvodovej konštrukcie a
tým stúpne vnútorná vlhkosť. Ku kondenzácii vodnej pary na stene potom dochádza aj pri
vyššej povrchovej teplote.
4.2
Stanovenie príčin vzniku porúch
Pri stanovení príčin vzniku predmetných porúch sa vychádzalo zo zistení stavebnotechnického prieskumu. Pri posúdení terajšieho stavu povrchu zateplených fasád treba vychádzať z podmienok pri ktorých dochádza k tvorbe a rastu rias na povrchu aplikovaného
tepelnoizolačného systému. Tento jav je založený čisto na prírodných princípoch a stretávame sa s ním pomerne často. Na začiatku procesu sú to mikroorganizmy - baktérie, ktoré
sa uchytia na povrchu stien. Pokiaľ tam nájdu vhodné podmienky, začnú sa rozmnožovať.
-7Tými vhodnými podmienkami sú svetlo (aj slabé osvetlenie), vlhkosť, minerálne látky a oxid
uhličitý. Darí sa im na miestach, kde je trvalo vlhké prostredie a kde nepreniká slnečné UV
žiarenie. V ďaľšom vývoji nasledujú riasy, ktoré spoločne s hubami a machmi pripravujú
živnú pôdu pre nástup vyšších rastlín. Je to prirodzený kolobeh, ktorý na svete existuje.
V malom množstve sú takmer všade okolo nás. Problém nastáva, keď si baktérie nájdu
vhodné prostredie, vtedy vytvárajú kolónie. Zvyčajne sú to zelené riasy, ktoré tvoria druhovo
a tvarovo najbohatšiu skupinu rias, ktorá sa veľmi často a „úspešne“ usídľuje na fasádach.
Dokážu prežiť aj v extrémnych teplotných podmienkach, znášajú aj dlhodobé sucho až počas 10 rokov a po daždi opäť ožívajú.
Aj v minulosti dochádzalo na stavbách k výskytu rias, ale obmedzene na miestach
často zvlhčovaných. S nástupom používania vonkajších kontaktných tepelnoizolačných systémov (ETICS) sa situácia zmenila. Výskyt rias nie je lokálne obmedzený, ale dochádza
k zasiahnutiu celých plôch. Najčastejšie sú postihnuté náveterné plochy, ktoré sú orientované na severnú, severovýchodnú alebo severozápadnú stranu. Teda fasádne steny, kde je
obmedzený vplyv slnečného žiarenia a zvýšené riziko hnaných dažďov. Pokiaľ sa fasáda
nepresúša slnečným žiarením, povrch je dlhodobo vlhký. Pomocou väčších hrúbok tepelných izolantov znižuje tepelný tok z vnútra stavby a tým aj vonkajšia povrchová teplota.
Tento trend spôsobuje znížené odparovanie vlhkosti z povrchovej úpravy a vrstva tak ostáva dlhšie mokrá.
Pri použití moderných tepelných izolantov vo väčších hrúbkach dochádza hlavne v
chladnom období k ochladzovaniu až k premŕzaniu povrchovej úpravy (tenkovrstvovej
omietky a výstužnej vrstvy) zatepľovacieho systému, ktorá má hrúbku do cca 5 mm. Ak teplota povrchu tejto vrstvy klesne pod teplotu rosného bodu okolitého vzduchu, dochádza tu
ku kondenzácii vodných pár, teda opäť k zvýšeniu povrchovej vlhkosti. Je to spôsobené
výrazne nízkou tepelnou kapacitou povrchovej úpravy. Pri trvalom zvlhčovaní dažďom alebo
kondenzáciou vodnej pary vzniká na povrchu vodný film, ktorý je pri zatepľovacích systémoch absorbovaný do povrchových úprav len vo veľmi malej miere. V závislosti od zvoleného materiálu závisí ako dlho ostane vlhkosť na povrchu a od toho závisí aj menšie alebo
väčšie riziko usídlenia mikroorganizmov. Odporúča sa ako istá forma prevencie používať
paropriepustné povrchové úpravy (silikátové, silikónové) oproti paronepriepustným povrchovým úpravám (akrylátové). Zvýši sa tak vlhkostná kapacita, čo je žiaduce pri odparovaní vlhkosti z povrchu a zníži sa riziko usídlenia mikroorganizmov.
Z výsledkov skúšok vykonaných na mieste (vodotesnosť PÚ) a na odobratej vzorke
fragmentu tepelnoizolačného systému (nasiakavosť PÚ) vyplýva:
- priemerná vodotesnosť podľa STN 73 2578 (z 3 meraní) ............... 0,21 l/m2/1/2 hod
- nasiakavosť podľa ETAG 004 (1 meranie) ...................................... 0,04 l/m2/hod,
čo predstavuje oproti normatívnym kritériam (vodotesnosť max. 2,0 l/m2/1/2 hod), (nasiakavosť max. 0,5 l/m2/hod) nízke hodnoty.
Biologickú mikroklímu na vonkajšom povrchu stavebných konštrukcií ovplyvňuje aj
prítomnosť zelene v tesnej blízkosti fasád. Zo zelene sa na fasádu znášajú spóry rôznych
mikroorganizmov. Rastlinstvo zvyšuje relatívnu vlhkosť okolitého vzduchu, zabraňuje
prenikaniu slnečného žiarenia, ktoré tak nedokáže presúšať navlhnuté plochy a znižuje
prúdenie vzduchu okolo fasád. Ďalšími dôležitými faktormi pre usídlenie mikroorganizmov
sú rôzne nečistoty a prach, ktoré sú pomocou vetra transportované na plochu. Prachové
častice a iné nečistoty usadené na fasáde znižujú rýchlosť odparovania vody z vonkajšieho
povrchu a tým vytvárajú doslovne živnú pôdu pre usídlenie rias. Takéto prostredie vytvára
ideálne podmienky pre rast aj ďalších mikroorganizmov ako sú napr. plesne a huby.
Z vyššie uvedeného rozboru danej problematiky vyplýva, že sa jedná o súbor prirodzených príčin, ktoré spôsobili súčasný stav. Je to v prvom rade orientácia postihnutých
fasád voči svetovým stranám a voči prevládajúcim smerom vetra. Ďalej je to určitá prašnosť
-8prostredia, ktorá spôsobuje usádzanie rôznych nečistôt na relatívne drsnom povrchu (fotografia 15). Práve tu je jedna z príčin vzniku poruchy a okrem nej ďaľšia - zhromažďovanie
vlhkosti v omietke. Riasy napádajú skôr disperzné jako minerálne omietky. Pri disperzných
omietkách sa môže voda v dôsledku napučania zabudovať do molekulárnej štruktúry kde je
potom riasam k dispozícii dlhší čas. Pri minerálnych omietkach sa voda ukladá iba v kapilárnych póroch, ktoré sa rýchlo naplnia aj vyprázdnia. Tiež vlastná chemická podstata akrylátovej omietky je pre mikroorganizmy vhodným prostredím.
5.0
NÁVRH SANAČNÝCH OPATRENÍ
Návrh sanačných opatrení predmetnej poruchy vychádza zo stanovenia príčin jej
vzniku. Vzhľadom na charakter poruchy bude jej sanácia problematická. Proti porastu povrchu fasád mikroorganizmami totiž neexistuje nijaký prostriedok s dlhodobým účinkom
vhodný na všetky prípady. Okrem materiálových rozdielov medzi jednotlivými vonkajšími
tepelnoizolačnými systémami (ETICS) zohrávajú svoju úlohu najmä miesto a orientácia fasády. Preto pri výbere toho - ktorého tepelnoizolačného systému vždy treba počítať
s možnosťou vytvorenia rias. Pokiaľ ide o lokalitu mesta Michalovce, orientačne bolo prehliadnutých niekoľko zateplených BD aj blízko centra. Bolo pri tom zistené, že riasy aj keď
v podstatne menšej miere ako v prípade BD A-2 sa v niekoľkých prípadoch tiež vyskytujú.
To poukazuje na možnosť, že v tejto oblasti jestvujú v okolí mesta zdroje zárodkov rias a tie
sú vetrom transportované aj na fasády BD. Podľa vysvetlení v kap. 4.2 najnáchylnejšie na
udomácnenie rias sú práve povrchy zateplených fasád.
Napriek tejto nie práve optimistickej vízii je možné vykonať sanáciu povrchu tepelnoizolačného systému za predpokladu uplatnenia nasledovných stavebných úprav. Predkladané riešenie je však určite náročné na pracnosť a finančné zaťaženie.
Vzhľadom na zistenie, že terajší stav zapríčinil vo veľkej miere práve materiál a štruktúra aplikovanej akrylátovej omietky, je málo pravdepodobné, že nápravu vyrieši prosté vyčistenie postihnutých fasád. Sme toho názoru, že v tomto prípade bude jediným účinným
riešením aplikácia novej krycej omietky na očistenú pôvodnú omietku. Doporučujeme teda
nasledovný postup:
- mechanicky (pomocou kefy, obrúsením, oškrabaním) odstrániť väčšie vrstvy rias - machov
a lišajníkov;
- striekaním naniesť špeciálny Odstraňovač rias, machov a lišajníkov;
- plochu fasády umyť tlakovou vodou s pridaním Fasádneho čistiaceho prostriedku;
- vykonať perforáciu (napr. pomocou plošného prípravku - otvory φ 3 mm, raster 20x20 mm)
a penetráciu takto pripraveného podkladu;
- aplikovať základnú omietkovú vrstvu, t. j. armovaciu maltu so sklotextilnou mriežkou
v hrúbke 3 až 4 mm;
- vykonať penetráciu podkladu podľa zvoleného typu povrchovej úpravy;
- realizácia minerálnej povrchovej úpravy (silikátovej alebo silikónovej) s prísadou Protiplesňového prostriedku s dôrazom na správne vytvorenie štruktúry bez nadmernej drsnosti.
Použitie omietky na silikónovej báze je vhodné, pretože silikónové omietky vďaka svojim
hydrofóbnym vlastnostiam obmedzujú vytváranie súvislého vodného filmu a vďaka samočistiacemu efektu zároveň znižujú rýchlosť zašpinenia fasády.
-9-
6.0
ZÁVER
Vykonaný stavebno-technický prieskum na predmetnom bytovom dome potvrdil výskyt avízovanej primárnej poruchy - mohutného výskytu rias na povrchu fasád predmetného
BD. Z hľadiska príčin jej vzniku, závažnosti a vplyvu na kvalitu bývania možno túto poruchu
klasifikovať ako závažnú s priamym vplyvom na životné prostredie, aj keď z hľadiska funkčnosti aplikovaného tepelnoizolačného systému sa nejedná o technický nedostatok. Poruchu je však potrebné odstrániť najmä z pohľadu hygieny a negatívneho estetického účinku
na životné prostredie. Z hľadiska prakticky celoplošného rozšírenia uvedeného javu možno
túto poruchu klasifikovať ako chybu systematickú.
Analýzou predmetného problému sme dospeli k záveru, že je tu zrejmý vplyv vonkajších prírodných podmienok (zanesenie zárodkov rias - mikroorganizmov spolu s prachom
na povrch fasády pri súčasnom zvlhčovaní dažďom). Okrem týchto objektívnych dôvodov
významnou mierou k dnešnému kritickému stavu prispel aj vlastný podklad na ktorou tieto
mikroorganizmy prežívajú a najmä intenzívne rastú. Umožňuje to práve krycia akrylátová
omietka tepelnoizolačného systému predovšetkým svojim chemickým zložením a štruktúrou
- drsnosťou. V tejto súvislosti sa vytvorenie jestvujúcej štruktúry (štruktúr, nakoľko sa ich na
celej fasáde vyskytuje viac) javí ako následok profesionálneho nezvládnutia odbornej technologickej operácie akou je nanášanie omietkovej hmoty na pripravený podklad - základnú
vrstvu. Dôležitá je príprava omietkovej hmoty pred vlastným nanášaním - dôkladné, ale opatrné premiešanie obsahu vedra. Je tiež možné, že na túto pracovnú operáciu vplývali aj
momentálne klimatické podmienky na mieste stavby. Pravdepodobne pri aplikácii krycej
omietky spolupôsobili viaceré uvedené faktory.
Vzhľadom na zloženie pôvodne použitej povrchovej úpravy - akrylátovej omietky,
možno vysloviť názor, že ani výber tejto omietky s určitými vlastnosťami nebol najotimálnejším riešením.
Po zhrnutí poznatkov o danej poruche na skúmanom bytovom dome možno konštatovať, že predmetný problém bude potrebné neodkladne riešiť predovšetkým z hľadiska
hygienickej a estetickej spôsobilosti.
Pre zlepšenie súčasného technického stavu, pokiaľ má sanácia priniesť očakávaný
ekonomický a užívateľský efekt, doporučujeme rešpektovanie zásad uvedených v predchádzajúcej kapitole. Pri realizácii sanačných opatrení klásť dôraz na zodpovedné
a dôsledné vykonávanie všetkých súvisiacich stavebných prác v požadovanej kvalite.
Poznámka:
Vzhľadom na kombináciu nových materiálov s pôvodným akrylátovým podkladom
doporučujeme ešte pred začatím vlastných sanačných prác vykonať na menšej ploche (cca
2 m2) pripravenej podľa vyššie uvedeného postupu skúšku prídržnosti PÚ.
- 10 -
7.0
POUŽITÁ LITERATÚRA A PODKLADY
/01/ Technické osvedčenie
Záverečná správa č. 205/015/1991 o výsledku osvedčovania vhodnosti výrobku pre
stavebné časti stavieb. Tepelnoizolačný systém GRANOLAN.
TSÚS Bratislava, 09/1991
/02/ Technologický postup
Technologický predpis zatepľovacieho systému GRANOLAN
MUREXIN AUSTROTHERM, spol. s r. o., Bratislava, 1991
/03/ Slovenská technická norma
STN 73 2901: 2008 - Zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných kontaktných
systémov (ETICS)
SÚTN Bratislava, 05/2008
/04/ Slovenská technická norma
STN 73 2902: 2012 - Zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných kontaktných
systémov (ETICS). Navrhovanie a zhotovovanie mechanického pripevnenia na spojenie s podkladom.
SÚTN Bratislava, 09/2012
/05/ Slovenská technická norma
STN EN 13187: 2001 (73 0561) - Tepelnotechnické vlastnosti budov. Kvalitatívne určenie tepelných nepravidelností v obvodových plášťoch budov. Infračervená metóda
SÚTN Bratislava, 06/2001
/06/ Homola P.
Záväzný postup pre rýchle vyhľadávanie tepelnotechnických závad v obvodovom plášti vykurovaných objektov termografickou metódou
TSÚS Bratislava 06/1993
/07/ Blaich J.
Poruchy stavieb
Jaga group, v. o. s., Bratislava, 2001
/08/ Technická dokumentácia - posudok
Znalecký posudek na hodnocení bakterií a plísní na venkovní omítce, zateplený obytný dům A2 na sídlišti SNP, Michalovce
RNDr. Kateřina Klánová, CSc., Praha, 12/2009
/09/ Technická dokumentácia - projekt stavby
Michalovce - SNP - 1. obytný súbor - dostavba, obytný dom A2 - 216 b. j.
STP, a. s. Michalovce, 06/1997
/10/ Technická dokumentácia - katalóg BD
Katalóg vybraných reprezentantov bytových domov Ss B 70 Prešov, zväzok č. 11
VVÚPS - NOVA, Bratislava, 04/1992
- 11 -
8.0
ANOTAČNÝ ZÁZNAM SPRÁVY
8.1 Meno autora:
Ing. Pavel Kazár
TSÚS, pob. Tatranská Štrba
8.2 Názov práce:
Diagnostikácia dodatočného zateplenia obvodového plášťa BD A-2 na sídl. SNP
v Michalovciach.
8.3 Účel práce:
Stanovenie príčin vzniku zistených porúch na dodatočnom zateplení obvodového plášťa BD so zameraním na problém rastu a šírenia rias a plesní na povrchu krycej tenkovrstvovej omietky. Rozbor zistených skutočností a súvislosti, ktoré mohli mať vplyv na
vznik uvedených nedostatkov. Klasifikácia zistených porúch s následným doporučením spôsobu ich odstránenia.
8.4 Počet strán textu : 12
8.5 Počet fotografií, obrázkov a príloh : 24 / 12 / 3
8.6 Počet literárnych odkazov : 10
8.7 Zápožičné miesto:
TSÚS, pobočka Tatranská Štrba
059 41 Tatranská Štrba, tel. 052/4484 471, fax: 052/4484 472
8.8 Stručný obsah správy:
V správe sú spracované zistenia z vykonaného stavebno-technického prieskumu porúch dodatočného zateplenia obvodového plášťa predmetného typového BD, kontaktným tepelnoizolačným systémom GRANOLAN. Výsledkom prieskumu je klasifikácia
zistených porúch s následným doporučením spôsobu ich sanácie. Správa obsahuje aj
výsledky termografického merania. V závere správy je uvedená rekapitulácia zistených technických problémov a zásady, ktoré by pri odstraňovaní predmetnej poruchy
bolo potrebné rešpektovať.
- 12 -
9.0
ROZDEĽOVNÍK SPRÁVY
Paré č. 1, 2 ................
OSBD Michalovce
Plynárenská 1
071 01 Michalovce
Paré č. 3 .....................
Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.
Autorizovaná osoba SKTC -105
pobočka Tatranská Štrba
059 41 Tatranská Štrba
10.0 PRÍLOHOVÁ ČASŤ
Príloha č. 1
Fotografická príloha správy
Súbor vybraných fotografií zo stavebno-technického prieskumu dodatočného zateplenia BD A-2 na sídl. SNP v Michalovciach.
(23 fotografií na 6 listoch)
Príloha č. 2
Termografická príloha správy
Súbor vybraných termogramov z termovízneho merania dodatočného zateplenia
obvodového plášťa BD A-2 na sídl. SNP v Michalovciach.
(12 termogramov na 3 listoch)
Príloha č. 3
Dokumentačná príloha správy
Potvrdenie firmy Murexin Austrotherm, spol. s r. o. pre Stavoterm, s. r. o. o dodávke
materiálu na stavbu.
(1 list)
Príloha č. 1
Fotografia 01
Fotografia 02
Pohľad na pravú časť východného priečelia BD
(2. - 9. NP), Severná 10, vchod A-2/H.
Povrch obvodového plášťa je napadnutý riasami
a plesňami. Na fotografii danej časti fasády vidno
plošné rozloženie týchto mikroorganizmov po povrchu umeloživičnej tenkovrstvovej omietky Granolan Putz ako súčasti aplikovaného tepelnoizolačného systému GRANOLAN. Najintenzívnejšie je zasiahnutá vertikálna hrana na bočnom odsadení obvodovej steny (v strede záberu).
Bližší pohľad na ľavú časť východného priečelia BD
(2. - 3. NP), Severná 8, vchod A-2/I.
Podobná situácia ako na predchádzajúcom príklade,
ale v menšej intenzite výskytu. Riasami a plesňami
je aj tu viac postihnutá hrana na bočnom odsadení
obvodovej steny. Tento jav môže byť spôsobený
prúdením vzduchu okolo hrany, pričom na kritickú
oblasť je tak prinášané viac nečistôt a zároveň živín
pre vegetovanie uchytených rias.
Fotografia 03
Fotografia 04
Bližší pohľad na ľavú časť východného priečelia BD
(2. NP), Severná 8, vchod A-2/I.
Na tejto časti fasády vidno rozdiely v zasiahnutí
povrchu fasády riasami. Najmenej je to na parapetnej časti pod oknom, teda v oblasti chránenej pred
dažďom parapetnou doskou okna.
Bližší pohľad na pravú časť severo-východného
priečelia BD (1. - 3. NP), Severná 14, vchod A-2/F.
Rozdiely v zasiahnutí povrchu fasády riasami sú
zreteľné aj na tejto časti fasády. Oblasti povrchovej
úpravy pod parapetnými doskami okien sú pred
stekajúcou vodou chránené a tak rozsah rias
a plesní je tu menší. Nápadné sú tu svetlé - čisté
krúžky, ktoré boli pri termovíznom meraní identifikované ako miesta osadených plastových kotiev - tepelných mikromostov, typických pre danú aplikáciu
tepelnoizolačného systému (ETICS).
Príloha č. 1
Fotografia 05
Fotografia 06
Celkový pohľad na pravú časť severo-východného
priečelia BD (1. - 9. NP), Severná 14, vchod A-2/F.
Jedná sa o rovnakú časť BD ako na fotografii 04, ale
v širšom zábere. Umožňuje to lepšie vidieť plošné
rozloženie miest najviac zasiahnutých riasami.
Svetlý pás pod najnižším oknom schodiska je pokus
o očistenie fasády.
Bližší pohľad na pravú časť severo-východného
priečelia BD (2. - 5. NP), Severná 12, vchod A-2/F.
Podobný záber ako na fotografii 04 smerom na vyššie podlažia. Jedná sa silno zariasenú časť fasády.
Aj tu sú nápadné svetlé - čisté krúžky, ktoré boli pri
termovíznom meraní identifikované ako miesta osadených plastových kotiev - tepelných mikromostov,
typických pre danú aplikáciu tepelnoizolačného systému (ETICS).
Na 4. NP nad oknom sa už uchytil aj lišajník.
Fotografia 07
Fotografia 08
Extra detail na pravej časti severo-východného priečelia BD (2. NP), Severná 12, vchod A-2/F).
Na priblíženom zábere vidno podrobnejšie štruktúru
aplikovanej akrylátovej krycej omietky a rozrastené
riasy. Svetlý pás je stopa z pokusu o očistenie fasády.
Pohľad na strednú časť severného priečelia BD (3. 9. NP), Zvončeková 2, 4, vchod A-2/E,D.
Ďalší príklad napadnutia fasády riasami, ktoré sú
rozšírené prakticky celoplošne, ale s nerovnomernou intenzitou pričom najmenej sú zasiahnuté
časti fasády pod oknami. K šíreniu a rastu rias prispieva vo veľkej miere orientácia stien na svetové
strany. Horšie sú na tom pochopiteľne steny málo
oslnené.
Príloha č. 1
Fotografia 09
Fotografia 10
Pohľad na pravú časť severného priečelia BD (2. - 6.
NP), Zvončeková 4, vchod A-2/D.
Ďalšia časť fasády vpravo od tej na fotografii 08.
Podobné sú aj prejavy, nájdu sa tu však miesta
s mimoriadne silnou intenzitou zasiahnutia (čierne
plochy). Tiež sa tu prejavil vplyv orientácie na svetové strany - jedná sa o fasády po väčšiu časť roka
bez priameho slnečného svitu.
Bližší pohľad na pravú časť severného priečelia BD
(2. - 6. NP), Zvončeková 4, vchod A-2/D.
Detailnejší záber dolnej časti fasády z predchádzajúcej fotografie. Okrem riasami silne zasiahnutej
oblasti je viditeľná výrazná vertikálna trhlina v tepelnoizolačnom systéme v mieste dilatačnej škáry.
Jedná sa o technicky nesprávnu aplikáciu daného
tepelnoizolačného systému bez priznania dilatácie.
Fotografia 11
Fotografia 12
Bližší pohľad na ľavú časť východného priečelia v
átriu BD (1. - 3. NP), Tulipánová 7, vchod A-2/A.
Aj zo strany átria sú na fasádach rozšírené riasy,
s výnimkou južnej až juhovýchodnej orientácie.
Rovnako aj tu možno rozoznať na chránených častiach pod oknami výrazne nižšiu intenzitu rias.
Bližší pohľad na pravú časť severného priečelia v
átriu BD (2. NP), Fialková 3, vchod A-2/K.
Jeden z najhorších prípadov fasády pokrytej riasami.
Najviac je zasiahnuté nárožie „odskočenej“ časti
obvodovej steny. Tento jav môže byť spôsobený
prúdením vzduchu okolo hrany, pričom na kritickú
oblasť je tak prinášané viac nečistôt a zároveň živín
pre vegetovanie uchytených rias. Pod oknom je
ukážkový príklad stavu povrchu na časti chránenej
pred zrážkovou vodou.
Príloha č. 1
Fotografia 13
Fotografia 14
Bližší pohľad na pravú časť severného priečelia BD
(2. - 4. NP), Zvončeková 6, vchod A-2/C.
Ďalší príklad mimoriadne intenzívneho rastu rias.
Podľa informácie objednávateľa v týchto častiach
fasády boli začiatky udomácnenia rias. Napriek silne
zasiahnutým plochám sa pod oknami na častiach chránených pred zrážkovou vodou nachádzajú
relatívne čisté miesta.
Celkový pohľad na západnú štítovú stenu BD (2. - 9.
NP), Tulipánová 7, vchod A-2/A.
Podobne ako priečeli sú riasami napadnuté aj štítové steny. Nerovnomernosť výskytu je spôsobená aj
nerovnosťami povrchu tepelnoizolačného systému,
kde sa tak ľahšie možu uchytiť živiny potrebné pre
vegetovanie rias.
Fotografia 15
Fotografia 16
Extra detail plochy omietky napadnutej riasami na
časti fasády zobrazenej na fotografii 07.
Na priblíženom zábere vidno podrobnú štruktúru
aplikovanej akrylátovej krycej omietky. Je to štruktúra veľmi drsná, ktorá umožňuje bezpečné prichytenie nečistôt a mikroorganizmov rias. Toto zistenie je
tiež jednou z príčin napadnutia povrchu daného
tepelnoizolačného systému baktériami rias a plesní.
Bližší pohľad na pravú časť severného priečelia v
átriu BD (1. NP), Fialková 3, vchod A-2/K.
Jedná sa o časť fasády na fotografii 12. Napriek
silne zasiahnutým okolitým plochám sa pod oknom
na časti chránenej pred zrážkovou vodou nachádza
relatívne čisté miesto. To je dôkazom, že riasy sa
vytvárajú a najlepšie prežívanú na vlkých a neoslnených miestach. V prípade miest osadených plastových kotiev ako tepelných mikromostov sú tieto body
čisté vďaka prakticky permanentnému vysušovaniu
teplom prenášaným vodivým materiálom kotiev.
Príloha č. 1
Fotografia 17
Fotografia 18
Pohľad na ľavú časť východného priečelia v átriu BD
(2. - 6. NP), Tulipánová 7, vchod A-2/A.
Ďalší príklad silno zasiahnutého nárožia „odskočenej“ časti obvodovej steny. Ako už bolo uvedené pri
fotografii 12, tento jav môže byť spôsobený prúdením vzduchu okolo hrany, pričom na kritickú oblasť
je tak prinášané viac nečistôt a zároveň živín pre
vegetovanie uchytených rias.
Celkový pohľad na pravú časť severného priečelia v
átriu BD (1. - 9. NP), Fialková 3, vchod A-2/K.
Na fotografii možno vidieť vplyv slnečného žiarenia
na rast rias. Najviac postihnuté sú dolné podlažia
(prakticky celý rok bez priameho slnečného svitua).
Vyšším podlažiam napriek severnej orientácii (presnejšie SVV) sa dostáva v letných mesiacoch trocha
slnka - UV žiarenia, čo sa pozitívne odráža na
vzhľade fasády.
Fotografia 19
Fotografia 20
Pohľad na ľavú časť južného priečelia v átriu BD (2.
- 5. NP), Zvončeková 6, vchod A-2/C.
V kúte obvodovej steny vidno v tepelnoizolačnom
systéme výraznú vertikálnu trhlinu v mieste dilatačnej škáry. Jedná sa o technicky nesprávnu aplikáciu
daného tepelnoizolačného systému bez priznania
dilatácie. Podobný prípad je na fotografii 10.
Celkový pohľad na strednú časť južného priečelia v
átriu BD (2. - 8. NP), Zvončeková 4, vchod A-2/D.
Vzhľadom na orientáciu k svetovým stranám (presnejšie je to JZZ) je to jedna z najčistejších častí fasády. Opäť sa tu potvrdzuje pozitívny vplyv priameho slnečného UV žiarenia - obmedzenie rastu rias.
Príloha č. 1
Fotografia 21
Fotografia 22
Celkový pohľad na ľavú časť južného priečelia v
átriu BD (3. - 9. NP), Zvončeková 6, vchod A-2/C.
Počas vykonávania doplnkových skúšok na povrchu
zateplovacieho systému a odberu vzorky sa v tejto
lokalite vyskytli dažďové prehánky s vetrom (cca 3
hod). Výsledkom bol zmáčaný povrch fasády - vyznačené šípkou.
Pohľad na ľavú časť južného priečelia v átriu BD (3.
- 9. NP), Zvončeková 6, vchod A-2/C.
Bližší záber na zmáčanú časť fasády, stopy po stekajúcej vode - vyznačené šípkou. Tu vidno ako voda
stekajúca po fasáde „obchádza“ zvislý pás okien, čo
potvrdzuje zistenia podľa fotografií 04, 05, 06, 12,
13, 16, 18.
Fotografia 24
Fotografia 23
Detail osadenia sklenej banky s byretou pri skúške
vodotesnosti povrchovej úpravy tepelnoizolačného
systému - akrylátovej omietky Granolan Putz.
Z výsledkov skúšok vyplýva, že priemerná vodotes2
nosť 0,21 l/m /1/2 hod (z 3 meraní) je oproti norma2
tívnemu kritériu (max. 2,0 l/m /1/2 hod) na nízkej
úrovni.
Zatečenie pod bankou nie je od vody ale z vosku,
ktorým sa utesnil styk banky s omietkou.
Detail z miesta odberu vzorky - na časti východného
priečelia v átriu BD, pod schodiskovým oknom 2.
NP, Tulipánová 7, vchod A-2/A.
Pod EPS doskou hr. 30 mm sa nachádza PB doska
hr. 20 mm - predpokladáme jej použitie na vyrovnanie podkladu, čo je však na úkor pôvodne projektovanej hrúbke tepelnej izolácie 60 mm. Plošný rozsah
tejto úpravy podkladu nebol zisťovaný.
Zároveň sa tu preukázala nesprávna montáž EPS
dosiek v tom, že izolačná doska bola lepená k podkladu iba na terče. Technologický predpis určuje
lepenie EPS dosiek okrem terčov v strede dosky aj
lepiacou maltou nanesenou po obvode dosky.
Príloha č. 2
Termogram TM 01
Termogram TM 02
Východné priečelie BD (ľavá časť) - 2. až 3. NP.
Severné priečelie BD (átrium) - 2. až 3. NP.
Teplotné polia preukázali v ploche dodatočného
zateplenia tepelnoizolačnú homogenitu, narušenú
iba vetracími otvormi. V danom prípade sa to nepovažuje za tepelnoizolačný defekt.
Teplotné polia v tomto prípade preukázali tepelnoizolačnú homogenitu, ktorá je mierne narušená
v miestach osadených plastových kotiev ako tepelných mikromostov.
Termogram TM 03
Termogram TM 04
Severné priečelie BD (átrium) - 2. NP.
Severné priečelie BD (átrium) - 2. NP.
Výrazná tepelnoizolačná nehomogenita bola v tomto
prípade zistená v oblasti bočnej steny obvodového
plášťa. Tu aplikovaný tepelnoizolačný systém nemá
dostatočnú hrúbku tepelnoizolačných EPS dosiek.
Okrem tohto nedostatku bol zaznamenaný prejav
plastových kotiev ako tepelných mikromostov, typický pre danú aplikáciu tepelnoizolačného systému
(ETICS).
Výraznejšia tepelnoizolačná nehomogenita bola
zaznamenaná v oblasti kúta medzi bočnou a čelnou
stenou obvodového plášťa. Jedná sa o tzv. kútový
efekt spôsobený smerovaním, resp. polohou izoterm
- nie je to tepelnoizolačný defekt zapríčinený chybou
pri montáži ETICS. Zateplenie bočnej steny má
v tomto prípade zodpovedajúcu hrúbku tepelnoizolačných EPS dosiek. Aj v tejto časti OP bol zaznamenaný prejav plastových kotiev ako tepelných mikromostov, typický pre danú aplikáciu tepelnoizolačného systému (ETICS).
Príloha č. 2
Termogram TM 05
Termogram TM 06
Severné priečelie BD (átrium) - 2. až 3. NP.
Severné priečelie BD (ľavá časť) - 2. NP.
Teplotné polia preukázali v ploche dodatočného
zateplenia tepelnoizolačnú homogenitu, mierne narušenú v miestach osadených plastových kotiev ako
tepelných mikromostov.
Snímka na rozhraní plochy fasády obrastenej riasami a očistenej.
Teplotné polia preukázali v ploche dodatočného
zateplenia tepelnoizolačnú homogenitu, mierne narušenú v miestach osadených plastových kotiev ako
tepelných mikromostov. Vplyv rias (pri porovnaní
s čistou plochou) na prejav povrchovej teploty nebol
zistený.
Termogram TM 07
Termogram TM 08
Západný štít BD - 2. až 3. NP.
Južné priečelie BD - 2. až 3. NP.
Teplotné polia preukázali v ploche dodatočného
zateplenia tepelnoizolačnú homogenitu, mierne narušenú v miestach osadených plastových kotiev ako
tepelných mikromostov. Okrem tohto „štandardného“
zistenia boli zaznamenané aj nepravidelné plochy
s vyššou povrchovou teplotou sústredené prevažne
v oblasti stykov EPS dosiek. Podľa toho sa jedná
pravdepodobne o vyspravenie poškodených častí
tepelnoizolačných dosiek armovacou maltou, čím
vznikol tepelný most.
Teplotné polia preukázali v ploche dodatočného
zateplenia tepelnoizolačnú homogenitu, mierne narušenú v miestach osadených plastových kotiev ako
tepelných mikromostov.
Príloha č. 2
Termogram TM 09
Termogram TM 10
Západné priečelie BD (átrium) - 2. až 3. NP.
Severné priečelie BD (ľavá časť) - 2. NP.
Snímka na relatívne čistej ploche fasády - takmer
bez rias.
Teplotné polia preukázali v ploche dodatočného
zateplenia tepelnoizolačnú homogenitu, mierne narušenú v miestach osadených plastových kotiev ako
tepelných mikromostov.
Teplotné polia preukázali v ploche dodatočného
zateplenia tepelnoizolačnú homogenitu, mierne narušenú v miestach osadených plastových kotiev ako
tepelných mikromostov.
Termogram TM 11
Termogram TM 12
Severné priečelie BD (stredná časť) - 2. NP.
Severné priečelie BD (stredná časť) - 2. NP.
Výrazná tepelnoizolačná nehomogenita bola v tomto
prípade zistená v oblasti bočnej steny obvodového
plášťa. Podobný prípad aj príčina zistenej tepelnoizolačnej nehomogenity ako na termograme TM 03.
Mierne zvýšená povrchová teplota bola zaznamenaná na bočnej stene obvodového plášťa. Zateplenie
bočnej steny má v tomto prípade zodpovedajúcu
hrúbku tepelnoizolačných EPS dosiek. V tejto časti
OP prejav plastových kotiev ako tepelných mikromostov, typický pre danú aplikáciu tepelnoizolačného systému (ETICS) nebol zaznamenaný.
Download

Posúdenie porúch zateplenie - Odborné