XIV. Ročník, november 2011
Ja som hlas volajúceho na púšti: „Vyrovnajte cestu Pánovi.” (Jn 1, 23)
Hlas
Krompašskej
Farnosti
Najkrajší dar našim najdrahším
Príroda o tomto čase hýri nádhernými sýtymi farbami. Je tu jeseň. Večná a vďačná inšpirácia
básnikov a maliarov. Je čas vinobraní, pečených husí s lokšami, čas veselej zábavy. S
jeseňou však prichádza aj čas tichého rozjímania, čas spomienky na našich blízkych, ktorí už
nie sú medzi nami. Prichádza november – Pamiatka zosnulých. Podľa kresťanskej tradície je
pochovávanie mŕtvych jedným zo skutkov telesného milosrdenstva.
Ticho a s úctou kráčame k hrobom svojich
najdrahších. Iba vtedy – raz do roka – sú
skutočne všetky hroby odeté do slávnostného
šatu. Schádzame sa pri nich s pietou, aby sme naň
našim blízkym položili vence a kytice kvetov, aby
sme si uctili ich pamiatku. No nesmieme
zabudnúť, že najkrajší dar, ktorý môžeme dať
našim najdrahším, je nehmotný. Je neviditeľný a
nehmatateľný. Nie je to najdrahšia kytica, ani
najväčší veniec. Je to modlitba. Stojíme pri
náhrobných kameňoch, do ktorých sú vyryté
mená našich milovaných. Im všetkým ju zo srdca
venujeme. Modliť sa za živých i mŕtvych je totiž
skutkom duchovného milosrdenstva.
A prejavmi milosrdenstva len dokazujeme svoju ľudskosť a šľachetnosť. Zapaľujeme sviece,
dívame sa do ich plameňov a ticho rozjímame. Tých, ktorí odišli na druhý breh len nedávno,
máme ešte v čerstvej pamäti. Spomíname na posledný deň prežitý s nimi. Akoby to bolo
včera. Na stolíku zostala po nich otvorená modlitebná knižka, nedojedený koláčik, nedopitá
šálka čaju.
Nedopovedané slovo. Po lícach nám stekajú slzy. Na to, aby oschli, potrebujeme veľa času.
No smútok za našimi blízkymi a bolesť v duši nám zostáva. Zostáva po nich navždy prázdne
miesto pri spoločne prestretom stole. Chýbajú nám vždy, no azda najviac, keď osamieme.
Vtedy nám ich doma všetko pripomína. A zavše aj nechtiac naďabíme na ich osobnú vec –
ktoré sme si nechali na pamiatku, či na fotografie, na ktorých sme zvečnení spoločne.
Spomíname na nich s veľkou láskou... Ako radi by sme zjedli koláčik, ktorý upiekla naša
mama, ako radi by sme stisli otcovi jeho mozoľnatú ruku! Ako radi by sme pohladili
svoje dieťa po vláskoch! Ako radi by sme venovali bozk manželovi(ke), či pekné slovo
svojmu bratovi a sestre, alebo len jednoducho svojmu blížnemu! No nie sú tu, nie sú už
medzi nami, medzi živými. Akoby všetko, čo sme spolu zažili, odvial čas. Odišli naveky,
bez rozlúčky...
No navždy ostali naši najdrahší v našich srdciach ako večný plamienok. Ako plamienok,
ktorý pri spomienke na nich sa rozhorí na veľký plameň. Na plameň, ktorý v nás dokáže
rozhorieť najkrajšie spomienky na nich, keď so zápalom dokážeme rozprávať príbehy,
ktoré sme spolu s nimi zažili. A oni zrazu ožívajú v nás – odrazu nám jasno znie v ušiach
ich hlas a v mysli máme ich jasný obraz. A zrazu pociťujeme ich prítomnosť. Lebo oni
sú tu, sú medzi nami. Sú totiž hlboko v našich srdciach. Preto na nich nikdy
nezabudneme. Venujme im modlitbu ako najkrajší dar, a nielen v deň Pamiatky
zosnulých. Žijeme predsa vo viere v Boha a v nádeji, že raz sa predsa len všetci
stretneme. A zostaneme spolu už naveky.
Marta Mičeková
Úmysly apoštolátu modlitby na mesiac november:
Všeobecný:
Za východné cirkvi, aby všetci poznali ich posvätené tradície a vážili si
ich ako duchovné dedičstvo celej Cirkvi.
Misijný:
Aby ľudia na celom africkom kontinente našli v Kristovi silu ísť cestou
zmierenia a spravodlivosti, ako to bolo vyjadrené na Biskupskej synode
pre Afriku.
Úmysel KBS: Aby sme všetky svoje skutky konali v zameraní na večnosť.
Rodina a slávenie
V Starom zákone v knihe Genezis a Exodus čítame:
Takto boli ukončené nebo a Zem a všetky voje. V siedmy deň Boh skončil svoje diela,
ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. A požehnal
siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril
a urobil (Gn 2, 1 – 3).
Spomni si na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil. Šesť dní budeš pracovať a tvoriť svoje
diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu
ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok
ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach. Lebo za 6 dní Pán utvoril nebo a Zem, more
a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho
(Ex 20, 8 – 11).
2
Moderný človek si vytvoril voľný čas, ale stratil zmyslel pre slávenie. Je potrebné znova
nájsť zmysel pre slávenie, ale zvlášť pre slávenie nedele, ako „čas pre človeka“, dokonca
„čas pre rodinu.“ Je potrebné znova objaviť srdce slávenia.
„Konečne sobota“ vzdychnú si ľudia po celotýždňovej práci. Prirodzene túžime po
odpočinku. Pričom sám Boh vychádza v ústrety tejto túžbe človeka tým, že sám odpočíva po
svojom stvoriteľskom diele. My kresťania by sme však mali zvolať: „konečne nedeľa“, ten
krásny sviatočný deň, ktorý po zmŕtvychvstaní nášho Pána žiari ako nádherná skutočnosť po
predobraze starozákonnej soboty. Moderný svet strhuje človeka ako prúd. Pre mnohých je to
už iba „víkend“, ako to počúvame z oznamovacích prostriedkov, čo súvisí so zámerom
vytlačiť z nášho života všetko kresťanské bez ohľadu na to, že tento zvrat je cudzí duchu
slovenskej reči.
Nedeľa stráca rodinný rozmer a je prežívaná skôr ako čas „jednotlivca“ a nie ako priestor pre
spoločenstvo, pre rodinu.
Na druhej strane konzumný spôsob života ženie ľudí do práce bez oddychu. Boh, Stvoriteľ
a Zákonodarca, vo veľkej láske k človekovi výslovne mu ukladá ako príkaz: „Spomeň si na
sobotňajší deň, aby si ho zasvätil!“ (Ex 20, 8). V Novom zákone tento deň odpočinku
a sviatku je nedeľa. Na Turíce 31. mája 1998 vydal Svätý Otec významný dokument
s názvom Deň Pána – Dies Domini, v ktorom hovorí o Božom ustanovení tohto sviatočného
dňa a o slávení Eucharistie. V knihe Genezis čítame: „I požehnal siedmy deň a zasvätil ho,
lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil“ (Gn 2, 3).
Odpočinok u Stvoriteľa znamená obdiv pre celé stvorenie, pretože všetko, čo stvoril, bolo
dobré.
spoločnosti. Nedeľný odpočinok kresťana spočíva nielen v oslobodení sa od
zamotanej siete všedných starostí, ale aj vo vytváraní predpokladov na nadobudnutie
sviatočných hodnôt uvoľnenia, veselosti a radosti, ale nadovšetko vo vytváraní
podmienok prísť k sebe, k svojmu hlbokému ja, ktoré nemožno uspokojiť lacnými
rozkošami jedenia, pitia a zábavy. To je sféra povrchného ja. Do skutočného stredu
osobnosti sa príde len cez Boha. Stretnutie s Bohom vo sviatočný deň a s inými je
srdcom slávenia. Nedeľné stretnutie v chráme alebo pri nedeľnom stole je skutočné
prežívanie radosti zo stretnutia.
Slávenie a služba sú dve základné formy zákona, ktorými sa uctieva Boh a prijíma sa dar
lásky, pretože v uctievaní nám Boh dáva svoju lásku, ktorú potom prežívame so svojimi
blížnymi. Dies Domini sa musí stať aj dies hominis! Pokiaľ rodina pristupuje tak
k sláveniu, bude nedeľu prežívať ako deň Pána.
Nech sú nám povzbudením prví kresťania, ktorí začali sláviť nedeľu ako sviatočný deň
s vedomím, že sa v nedeľu odohrala udalosť zmŕtvychvstania. Svet sa stal pre všetkých
veriacich v Krista iným svetom. Zažili ako znovuzrodenie a či preporodenie. Záznamy
o mučeníkoch hovoria. Cisár Dioklecián vydal v roku 303 edikt, ktorým sa zakazovali
kresťanské bohoslužby. O rok na to, 12. februára 304 v Kartágu postavili pred súd 49
kresťanov. Obžaloba znela“ V nedeľu sa zhromaždili v dome Octavia Felixa na
bohoslužby. Obvinení odpovedali sudcovi: „Kresťan nesmie zanedbať slávenie večere
Pána vo sviatočný deň. Bez nej nemôže žiť! Všetkých 49 odsúdili na smrť a popravili.
Pane prosíme Ťa za všetkých našich kresťanov, aby pochopili, že slávenie nedele je pre
nich príležitosť k tomu, aby si nielen oddýchli od každodennej práce, ale že je to pre
nich chvíľa pre posvätenie a prehĺbenie si vzťahu s Bohom a s rodinou.
Amen.
Jozef Palušák, farár
Príprava snúbencov na manželstvo
„Pri príprave na rôzne ľudské povolania človek obyčajne podstupuje dôkladnú odbornú
prípravu. Iba do jedného z najťažších a najzodpovednejších povolaní, akým bezpochyby
manželstvo a rodičovstvo je, človek často vstupuje ako úplný diletant“ (Traxler)
V nedeľu, vo sviatočný deň, v deň Boha Stvoriteľa, má sa zastaviť každý človek i celé
ľudstvo, oddýchnuť si od každodennej práce, obdivovať krásu stvorenia, ďakovať Bohu za
vesmír. Človek sa takto pripravuje sviatkom pokoja na nepokoj v týždni. Preto je kresťanská
nedeľa viac ako len odpočinok. Náboženská, nadprirodzená dimenzia je podmienkou
a predpokladom pre psychický a duchovný rast človeka. Boh ho dvíha k sebe
prostredníctvom sviatosti slova a Eucharistie, a to nielen ako jednotlivca, ale aj ako člena
3
Popoludní, v nedeľu 11. septembra 2011, sa na Farskom úrade v Krompachoch zavŕšil
kurz prípravy na manželstvo – predmanželskej náuky. Snúbenecké páry sa takto
schádzali počas siedmich nedieľ. Predmanželská náuka sa v takejto forme a rozsahu
uskutočnila v našej farnosti po prvýkrát. Kurzu prípravy na manželstvo sa zúčastnilo
celkovo 9 snúbeneckých párov.
Odbornú záštitu nad týmto kurzom prevzali vyškolení lektori, manželia Vaščákovci.
Svoje osobné skúsenosti z manželského života budúcim manželom odovzdávali aj dva
manželské páry. Rovnako svoj čas, vedomosti a skúsenosti ponúkol snúbeneckým párom
aj správca farnosti, ktorý tento kurz organizačne zabezpečil, pričom nechýbalo ani
pohostenie a občerstvenie.
4
Metodika týchto stretnutí bola vypracovaná z podnetu Pastoračného plánu Katolíckej cirkvi
na Slovensku na roky 2007 – 2013. Metodika bola spracovaná Radou KBS pre rodinu.
Jednotlivé stretnutia sa začínali aj končili spoločnou modlitbou. Účastníci týchto stretnutí sa
v priateľskej atmosfére a vzájomnej dôvere spoločne zamýšľali nad problematikou
partnerských vzťahov, manželstva a rodičovstva. Témy boli bohaté a zaujímavé.
Rozoberala sa rozdielnosť muža a ženy, komunikácia v manželstve a riešenie konfliktov,
ľudská pohlavnosť, prirodzené metódy plánovaného rodičovstva, príprava na rodičovstvo
a výchova detí, životný štýl v rodine, ale aj kresťanská viera, modlitba v manželstve a rodine
a taktiež jednotlivé sviatosti.
Prednášky boli prezentované odľahčeným, zábavným štýlom a humorom pána MUDr.
Blažeja Vaščáka.
Veríme, že nedeľné popoludnia, strávené v atmosfére vzájomného prijatia a otvorenosti, boli
pre snúbenecké pary obohacujúce pre ich napredovanie v láske a prinesú do ich
novovznikajúcich manželstiev požehnanie.
Poďakovať sa patrí všetkým ktorí sa zúčastnili na realizácií tohto kurzu. Snúbeneckým
párom vďaka za to, že našli odvahu zúčastniť sa takýchto stretnutí a mali záujem viac sa
dozvedieť o otázkach súvisiacich s manželstvom z kresťanského hľadiska, lektorom –
manželom MUDr. Blažejovi Vaščákovi a Mgr. Hedvige Vaščákovej patrí veľká vďaka za ich
čas, zanietenosť pre vec, odborný výklad a osobitný prístup ku jednotlivcom,
a v neposlednom rade aj farárovi Mgr. Jozefovi Palušákovi za zorganizovanie tohto kurzu a
otcovské prijatie nás všetkých zúčastnených.
Spracoval J. Ivančo
Poďakovanie mestu Krompachy za dotáciu
Touto cestou sa chceme poďakovať vedeniu mesta Krompachy a poslancom mestského
zastupiteľstva za poskytnutú dotáciu pre Rímskokatolícky farský úrad v Krompachoch, ktorý
bol vo výške 2 940,- €.
Finančný príspevok bol použitý na vymaľovanie interiéru kostola a rekonštrukciu kancelárie
farského úradu.
Ďakujeme za poskytnutú dotáciu a vážime si záujem o udržiavanie historických pamiatok
a rozvoj duchovného života v našom meste.
Veríme, že s Božím požehnaním a spoločným dobrým ľudským úsilím sa bude mesto
Krompachy rozvíjať v službe ľuďom.
Naše poďakovanie patrí aj tým, ktorí zrealizovali tieto práce pri vymaľovaní kostola a všetkým,
ktorí maliarom pomáhali pri presune oltárov, lavíc a boli vždy ochotní podať pomocnú ruku,
keď sme sa na nich obrátili s prosbou o pomoc. Taktiež aj všetkým, ktorí sa pričinili o
rekonštrukciu kancelárie a kaplánky.
Nech sám náš Pán je vám odmenou za vašu prácu, ochotu a lásku preukázanú historickým
budovám. Srdečná vďaka a úprimné Pán Boh zaplať.
5
ČÍM MENEJ ČAKÁŠ, TÝM VÄČŠIE JE TVOJE PREKVAPENIE ....
Každá práca si vyžaduje úsilie, snahu, čas aj námahu. Inak to nie je ani pri
povolaní učiteľa. Dennodenný kolobeh povinností, predmet za predmetom,
výklad za výkladom, úloha za úlohou a domáce prípravy na vyučovacie hodiny,
ktoré zaberú učiteľom nemálo hodín strávených pri počítači alebo nad knihami,
aby na ďalší deň mohli opäť vkročiť do triedy pripravení – takto vyzerá
pracovný deň učiteľa a teraz už aj môj.
Po ukončení štúdia na Katolíckej univerzite v Ružomberku – učiteľstvo
slovenského jazyka a literatúry a náboženskej výchovy, som v septembri
nastúpila ako učiteľka náboženstva na Špeciálnu základnú školu a na
Gymnázium v Krompachoch. Náš duchovný otec ma oslovil, aby som sa
so svojou prvou učiteľskou skúsenosťou podelila a ja som túto ponuku prijala.
Na to, že budem učiť som sa veľmi tešila, lebo mám rada deti a prácu s nimi
a práve preto som si vybrala aj učiteľské povolanie. Pred nástupom do práce sa
ma viacerí pýtali, či sa teším a ja som každému povedala, že áno. Stretla som sa
s mnohými názormi na učenie v špeciálnej škole a na žiakov, ktorí do tejto školy
chodia, preto boli aj moje očakávania všelijaké. Pripravovali ma na to, že to
nebude ľahké.
Po prvom mesiaci v špeciálnej základnej škole môžem povedať, že som so
svojou prácou spokojná a že ma príjemne prekvapila. V kolektíve ma medzi seba
veľmi pekne, milo a priateľsky prijali, čo mi moju prácu len spríjemňuje
a uľahčuje. A myslím, že som si našla cestu aj k svojím žiakom. Na hodinách
vládne príjemná, atmosféra, ktorá ovplyvňuje pozornosť žiakov, ich výkon
a z mojej skúsenosti, zatiaľ síce len krátkej, aj vzťah k učiteľovi. Snažila som sa
už od začiatku vybudovať si so žiakmi dobrý vzťah, kamarátsky, ale samozrejme
s hranicami a rešpektom voči mne. Na každú hodinu idem s myšlienkou, že deti
potrebujú môj záujem, moju pozornosť a potrebujú vidieť aj cítiť, že som
ochotná sa im venovať a rozumieť im. Žiakov chválim a vidím na nich, že
pochvala je pre ne veľkou motiváciou v akejkoľvek činnosti, chcú byť chválené,
preto sa snažia robiť veci čo najlepšie.
Je náročné prispôsobiť odovzdávanie viery a náboženských vedomostí
mysleniu a chápaniu žiakov špeciálnej základnej školy, ale o to krajší je potom
pocit, keď dosiahnete nejaký výsledok a keď vidíte, že vaši žiaci si pamätajú,
o čom sa učili, o čom ste sa s nimi rozprávali a čo ste robili.
Snažím sa prijímať žiakov takých, akí sú a s takými s nimi aj pracovať a tiež
sa snažím do hodín náboženstva vložiť nielen vedomosti, ale aj humor a srdce
a myslím si, že je to tá správna cesta.
Katarína Maníková
6
Cantica Christiana na Východe
Náš miešaný spevácky zbor pôsobí už 21 rokov v Krompachoch predovšetkým pri
bohoslužbách v chráme sv. Jána apoštola. Účinkuje i v iných obciach nášho regiónu. Cantica
Christiana si dala za cieľ propagovať svojím spevom naše mesto aj inde na Slovensku a tiež
v zahraničí.
V auguste t. r. sme sa rozhodli navštíviť náš „Východ“. Prvou zastávkou bol Gaboltov,
hornošarišská obec v okrese Bardejov. Dňa 16. júla sa tu koná hlavná púť Košickej
arcidiecézy. Putujú tam pútnici nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia, aby si uctili
Blahoslavenú Pannu Máriu Škapuliarsku i sv. Vojtecha, ktorý sa tam údajne zastavil pri
svojej ceste do Poľska. O pútnické miesto sa starajú redemptoristi. Od roku 1993 sa
v Gaboltove stretávajú Rómovia na „Rómskej púti“. V roku 2009 založili tradíciu
celoslovenskej „Púte mužov“. V kostole sv. Vojtecha slúžil sv. omšu náš pán farár Mgr.
Jozef Palušák. Obrady spestrila Cantica omšovými spevmi.
Ďalšia cesta nás viedla do starobylého mesta Bardejov, kde sme si prezreli známu
Baziliku minor, zasvätenú sv. Egídiovi. Bardejovský chrám nás nadchol pozoruhodným
vnútorným zariadením, kde dominuje unikátny súbor jedenástich gotických krídlových
oltárov z rokov 1420 – 1520, sochárske diela ako je súsošie Golgota, plastika sv. Egídia
a mnohé iné vzácne pamiatky.
Po spoločnom obede sme navštívili blízke Bardejovské kúpele, kde sme sa občerstvili
vodou z minerálnych prameňov. Niektorí členovia si pozreli skanzen – Múzeum ľudovej
architektúry pod holým nebom. Po príjemnom oddychu sme zamierili do obce Hervartov,
kde sa nachádza drevený rímskokatolícky kostolík, zasvätený sv. Františkovi z Assisi.
V roku 2008 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
7
Postavili ho koncom 15. storočia bez jediného klinca. Je najstarším a najzachovalejším
dreveným kostolíkom na Slovensku a dodnes sa tam konajú bohoslužby. V interiéri sú
najcennejšie tabuľové obrazy a nástenné maľby z rokov 1655 a 1805. S týmto miestom
sme sa rozlúčili mariánskou piesňou.
Domov sme sa vrátili vo večerných hodinách, obohatení nielen o hlboké duchovné
zážitky, ale i o zaujímavosti nášho východného Slovenska, ktoré je mnohým našim
spoluobčanom málo známe.
Ľ. Weigner
Navštívil som Svätú zem
Prvý krát som navštívil Svätú zem v máji 2009. Táto cesta bola pre mňa veľkou
nádejou pre poznanie mojej viery a porovnania Sv. písma s tým, čo som vedel z Nového
zákona. Cesta bola veľmi náročná, ale veľkým prekvapením pre dušu. Poznal som všetky
udalosti, ktoré sa odohrali od narodenia Ježiša Krista až po jeho ukrižovanie. Moje
postoje v živote sa postupne menili k lepšiemu a stále mi prišlo do vedomia, že som to už
videl. Čas sa nedá zastaviť a a v mojich myšlienkach sa vynárala otázka, ktorá
podmieňovala túžbu ešte raz to vidieť a precítiť znova tú krásu života existencie Ježiša
Krista.
Mal som kontakt do cestovnej kancelárie (AVERTOUR), dvihol som telefón
a zavolal som, či majú možnosť zaradiť ma do svojho termínu na cestu do Sv. zeme. Za
3 dni mi zaslali program – pokyny pre účastníka púte do SV. zeme – Petra (Jordánsko)
8
vrátane šeku na zaplatenie. V ten istý deň som zaplatil a ostali mi 3 dni kedy som mal
cestovať. Pre úspešné rozhodnutie organizácie zájazdu ma upozornili na odchod autobusom
26. 9. 2011 o 11.30 hod. z parkoviska pri Istropolise na Trnavskom mýte v Bratislave.
Odchod autobusu do Brna na letisko bol stanovený tak, aby stretnutie všetkých účastníkov
skupiny bolo v letiskovej hale o 13.30 hod. Odlet z Brna bol 26. 9. 2011 o 16.30 hod. do Tel
Avivu. Z Tel Avivu nás autobus prepravil do Betlehema, kde sme boli ubytovaní v peknom
hoteli. Všetci účastníci boli rozdelení do 3 skupín. Ja som bol v skupine 18 členov, ktorí sme
mali ísť okrem Sv. zeme aj do Petry, čo je v Jordánsku.
Hlavným mojím cieľom bolo dosiahnuť „putovaním“ zmenu v názore človeka.
Najdôležitejšie pre mňa je to, aby som sa ako človek vrátil z púte „lepší“ vo viere. Aby sa
prehĺbila láska k Bohu a samozrejme i k človeku.
Putovanie nie je novým fenoménom v spoločnosti tohto alebo minulého storočia.
Putovanie siaha do dávnych čias, pokiaľ siaha pamäť dejín. Ale i keď Abrahámovi zaznel
v chráme Pánov hlas on odišiel ako mu nariadil Pán, môžeme hovoriť o skutočnom putovaní.
Abrahám je vzorom duchovného putovania na ceste k dokonalosti. Niekedy i my keď
počujeme hlas Pána, mali by sme počúvnuť a zamyslieť sa nad sebou. Správny význam
putovania je len vtedy, ak sa odpútame od svojho okolia, svojej vlasti, od zbavenia sa
každodenných problémov a starostí. Len tak sa môže človek otvoriť vplyvom okolia
pútnického miesta. Silou modlitby ja meditácií na týchto svätých miestach dochádza
k zmenám v jeho osobnom pohľade na Pána Boha „na večnosť“ na spôsobe doterajšieho
života, na svojich blízkych. 4lovek začne chápať, že jeho pozemský život je len exilom,
vyhnanstvom ďaleko od Pána. Pochopí, že pozemský život je neprestajné putovanie do
nebeského Jeruzalema. Nevyhnutnou podmienkou účasti na púti je prítomnosť kňazov. Len
v spolupráci s kňazmi môže byť úspešná cesta účastníkov po návšteve vo Sv. zemi.
(viedol nás Fr. Pio Ján Kalinský ofm – komisár Sv. Zeme)
František Biroš
2. nedeľa v mesiaci: (13.
november)
Rozpis lektorov, ktorí čítajú nedeľné lekcie pri sv. omši
v mesiaci november
4.nedeľa v mesiaci (27.
november)
1. nedeľa v mesiaci (6.
november)
o 8.00 hod.
Katarína Maníková
o 8.00 hod.
Zuzana Oravetzová
o 10.00 hod. Anna Rybárová
Peter Ferko
o 18.00 hod. Silvia Mazúrová
Michaela Micherdová
3. nedeľa v mesiaci: (20.
november)
o 8.00 hod.: Ján Ivančo
Marek Solčany
o 10.00 hod. Emil Muľ
Mária Muľová
o 18.00 hod. Krokusová Klárka
Krokusová Mária
o 8.00 hod.
o 10.00 hod. Viera Bacová
rod. Hvizdošová
o 18.00 hod.
o 10.00 hod. Darina Kandrová
rod.Čurillová
o 18.00 hod. František Biroš
9
Mária Böhlkeová
Mária Tašková
František Oravetz
Jaroslav Cehlár
manželia Kleinoví
10
Svätí, ktorých slávime v mesiaci november:
1. november – Slávnosť všetkých svätých
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý
Efrém Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok všetkých
svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v
dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.
Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV.
prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho
Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III.
(731 – 741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv.
Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Je to chrám, ktorý bol vybudovaný v 4.
storočí na pokyn cisára Konštantína
a ktorý spolu s priľahlými budovami slúžil
ako oficiálne sídlo pápežov počas viac,
než jedného tisícročia. Počas svojej dlhej
histórie prežil dve zemetrasenia, barbarské
invázie a niekoľko väčších požiarov.
Bol zničený a obnovený veľakrát,
a dodnes je najhlavnejším chrámom
katolíckeho sveta. Jeho skutočným
menom je Bazilika Najsvätejšieho Spasiteľa. Lateránska bazilika je matkou všetkých
chrámov na celom svete, pretože bola prvým, ktorú Konštantín dal kresťanom na verejné
užívanie.
11. november – Sv. Martin z Tours, biskup
4. storočie
Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8.
storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na
celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári
alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je slávnosť Všetkých svätých
dňom pracovného pokoja.
Význam mena: zasvätený rímskemu bohovi vojny
Marsovi (lat.), prenesene bojovný
Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky
Na slávnosť Všetkých svätých nadväzuje Spomienka na všetkých verných zosnulých ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998.
Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V
Ríme ju prijali v 14. storočí.
Patrón vojakov, jazdcov, kováčov, zbrojárov, tkáčov,
garbiarov, krajčírov, výrobcov opaskov, rukavíc a
klobúkov, hlásateľov, hotelierov a hostinských,
cestujúcich, chudobných, žobrákov, čističov, utečencov,
väzňov, pastierov, debnárov, vinohradníkov, mlynárov,
abstinujúcich, husí; pri ružienke, vyrážkach a uštipnutí
hadom; pri prosbe za dobrú úrodu; patrón mnohých
kostolov, miest, farností, diecéz a štátov
4. november – Sv. Karola Boromea, biskupa
Emblém: vojenský plášť, žobrák, hus; zobrazuje sa ako
rímsky jazdec na koni alebo ako biskup
Roky života: 1538 – 1584
Význam mena: silný, mužný, slobodný (zast. nem.) Emblém: biskupský pastorál (berla)
Patrón katechétov, biskupov
O svojich veriacich sa staral aj v časoch moru a hladu. Nedbal na nebezpečenstvá, keď ho
napomínali, mal jedinú odpoveď: „Dobrý pastier dá aj život za svoje ovce.“ Na odvrátenie
moru konal kajúcne pobožnosti, modlitby a postil sa. Mor pominul až na Vianoce 1577, po
vyše ročnom trvaní. Karol z vďačnosti dal postaviť kostol sv. Šebastiána. Založil aj
nemocnicu, dievčenský sirotinec a rôzne iné spolky a bratstvá. Za svätého bol vyhlásený v
roku 1610 pápežom Pavlom V.
9. November – Výročie posviacky Lateránskej baziliky
11
17.november – Sv. Alžbeta Uhorská, rehoľníčka
1207 – 1231
Význam mena: Boh je štedrý (hebr.)
Emblém: kôš s chlebom alebo ružami, misa plná rýb, žobrák
Patrónka žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov,
čipkárov; charitatívnych organizácií. Za svätú bola vyhlásená už štyri roky po smrti
pápežom Gregorom IX.
12
21. November – Obetovanie Panny Márie
Sviatok obetovania Panny Márie má svoj základ v Mojžišovom zákone, ktorým sa Izraeliti
riadili. V knihe Levitikus (Tretia kniha Mojžišova) sa píše: „Keď sa pominú dni jej
(matkinho) očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku
zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On
to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o
rodičke chlapca alebo dievčaťa. Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky
alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude
čistá.“ (Lv 12,6-8) Starozákonní Židia plnili tento Boží príkaz a nosili svoje deti do
jeruzalemského chrámu, ktorý nahradil „stánok zjavenia“ na púšti. Mnohí nábožní Židia
obetovali Bohu svoje deti zvláštnym spôsobom, ako to urobili aj rodičia Panny Márie
Joachim a Anna. Po obetovaní ju nechali na výchovu vo výchovno-vzdelávacom ústave pre
dievčatá. Tam ich viedli k čnostnému životu a službe Bohu, vzdelávali sa v Písmach, slúžili v
chráme, sprevádzali bohoslužby spevom, vyšívali rúcha. Okrem toho ich však učili aj
domácim prácam – varenie, upratovanie a podobne. V ústave mohlo každé dievča pobudnúť
niekoľko rokov a potom sa vrátilo domov.
Začiatky slávenia sviatku siahajú do 6. storočia. Slávili ho v Jeruzaleme 21. novembra 543 v
kostole Panny Márie. Od roku 730 ho slávili v celej východnej Cirkvi. Na západe ho prvýkrát
slávil pápež Gregor XI. v roku 1372 v Avignone v pápežskej kaplnke. V druhej polovici 15.
storočia pápeži Pius II. a Pavol II. zaviedli na tento sviatok odpustky. Slávenie sviatku sa
šírilo ďalej, až koncom 16. storočia ho pápež Sixtus V. nariadil sláviť v celej Cirkvi.
V obrade nášho krstu sa nachádza časť, ktorá súvisí so starozákonným zvykom obetovania
detí Pánu Bohu. Na záver obradu, pred požehnaním, rodičia obetujú svoje dieťa Pánu Bohu
slovami: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na
radosť a svetu na osoh.“
22. november – Sv. Cecília, panna a mučenica
Je patrónkou hudobníkov a spevákov. Medzi jej znaky patrí ľalia,
organ, lutna a palma
Cecília patrí medzi sedem žien – mučeníčok, ktoré sú spomínané
v rímskom kánone. Jej spomienke je zasvätená bazilika v Ríme.
Titul rímskej baziliky sv. Cecílie je prastarý, s určitosťou pred
rokom 313, tzn. v časoch Konštantína. Jej sviatok sa slávi v tejto
bazilike už od roku 545. Veľmi významný je fakt, že je pochovaná
v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej „Krypte pápežov“.
Neskôr pápež Paschál I., veľký ctiteľ svätej, preniesol jej telo do
krypty baziliky. Koncom roku 500 otvorili sarkofág. Telo svätice
sa javilo v stave mimoriadneho zachovania.
13
Sochár Maderna vytesal známu mramorovú sochu, vernú kópiu, z výzoru a polohy tela
mučeníčky. Ostatné údaje o nej sú sporné ako aj napríklad známe texty o jej mučeníctve,
ktoré sú viac literatúrou ako históriou – obsahujú rad dramatických príbehov, končiacich
krutými mučeniami a odťatím hlavy. Prečo je patrónkou hudobníkov sa opäť viaže na
legendy. Podľa nich zatiaľ čo hrali organy, Cecília spievala vo svojom srdci iba pre
Pána.
25. november – Sv. Katarína Alexandrijská, panna a mučenica
Význam mena: čistá (gr.)
Sv. Katarína Alexandrijská je patrónkou filozofov a kazateľov. Bola pannou a
mučenicou. Zdá sa, že sa narodila v Alexandrii v šľachtickej rodine. Obrátila sa na
kresťanstvo a kritizovala miestodržiteľa Maxencia za to, že prenasledoval kresťanov.
Upálil päťdesiat z tých, ktorí sa obrátili vďaka sv. Kataríne. Potom sa obrátil aj proti nej.
Ponúkol jej kráľovský sobáš, ak sa vzdá viery. Ona to však odmietla, preto ju uväznil.
Kým bola vo väzení, podarilo sa jej obrátiť Maxenciovu ženu a dvesto vojakov.
Všetkých dal Maxencius popraviť. Katarínu priviazal na koleso vybité klincami a v tom
ju vláčil. Keď sa koleso rozpadlo, odťal jej hlavu.
30. November – Sv. Ondrej, apoštol
Roky života: 1. storočie
Význam mena: mužný, odvážny, pevný (gr.)
Emblém: kríž v tvare X, sieť s rybami
Cirkevní otcovia, najmä sv. Béda Ctihodný, nazývajú Ondreja „privádzačom ku
Kristovi“. Okrem toho, že priviedol ku Kristovi svojho brata Šimona Petra, priviedol k
nemu aj chlapca s piatimi chlebami a dvoma rybami pri zázračnom rozmnožení chleba
(Jn 6, 1 – 13) a takisto aj Grékov, ktorí prišli za Filipom s prosbou: „Chceli by sme
vidieť Ježiša.“ (Jn 12, 13-25)
V tomto mesiaci končíme cirkevný rok slávnosťou
Krista Kráľa, je to posledná nedeľa v cezročnom
období, ktorá v tomto roku bude 20. novembra
Koniec každého cirkevného roka patrí Slávnosti Krista Kráľa. Pripomíname si, že
on je centrom celého kresťanského života. On je vládcom celého vesmíru, pánom
nad životom i smrťou, víťazom v utrpení a zvrchovaným sudcom všetkých ľudí. Je
starostlivým a spoľahlivým sprievodcom na ceste k večnému životu.
14
Slávnosť Krista Kráľa bola zavedená iba nedávno. Zaviedol ju pápež Pius XI. v roku 1925
ako reakciu na ateistické a totalitné politické režimy, ktoré popierali práva Boha a Cirkvi.
Atmosférou, v ktorej sa táto slávnosť zrodila, bola napríklad situácia Mexickej revolúcie,
keď mnohí kresťania išli na smrť a posledným dychom zakričali: “Nech žije Kristus
Kráľ!”Ale hoci je táto slávnosť mladá, jej obsah a jej ústredná idea takými nie sú. Sú veľmi
staré a môžeme povedať, že sa zrodili s kresťanstvom. Výraz „Kristus kraľuje” má svoj
ekvivalent vo vyznaní viery “Ježiš je Pán,” ktoré zaberá ústredné miesto v kázaní apoštolov.
Pasáž nedeľného evanjelia nám rozpráva o smrti Krista, pretože práve v tom momente začína
Kristus svoje kraľovanie nad svetom. Kríž je Kristov trón. Nad ním bol nápis: „Toto je
židovský kráľ.” To, čo jeho nepriatelia zamýšľali ako oprávnenie jeho odsúdenia, bolo
v očiach nebeského Otca vyhlásením jeho univerzálneho kraľovania.
Aby sme zistili, čo má tento sviatok do
činenia s nami, musíme si iba pripomenúť
veľmi jednoduché rozlišovanie. Existujú dva
vesmíre,
dva
svety
alebo
kozmy
„makrokozmos,“ ktorým je celý vesmír okolo
nás, a „mikrokozmos,“ alebo malý vesmír,
ktorý je v každom jednotlivom človeku.
Samotná
liturgia,
v reforme,
ktorá
nasledovala
za
Druhým
vatikánskym
koncilom, cítila potrebu zdôrazniť ľudský
a duchovný aspekt tejto slávnosti oproti, tak
povediac, jej politickému aspektu. Modlitba
slávnosti už neprosí, ako to bolo kedysi, “aby
všetky rodiny národov, teraz oddelené ranou
hriechu, boli privedené pod sladké jarmo
[Kristovej] vlády” ale aby “každá bytosť,
oslobodená od otroctva hriechu, slúžila
[Kristovi] a chválila ho naveky.”
Pouvažujme opäť nad nápisom umiestneným nad Kristom na kríži: „ Toto je židovský kráľ .“
Diváci ho vyzývali, aby otvorene predviedol svoju kráľovskú moc a mnohí, dokonca aj
medzi jeho priateľmi, očakávali spektakulárnu demonštráciu jeho kráľovskej moci. Ale on si
zvolil preukázať svoju kráľovskú moc iba svojou starostlivou láskou k mužovi, ktorý bol
v skutočnosti zločincom: „ Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On
mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes
budeš so mnou v raji.“
Z tohto hľadiska najdôležitejšou otázkou, ktorú si môžeme položiť na slávnosť Krista Kráľa ,
nie je tá, či kraľuje vo svete, ale tá, či kraľuje vo mne. Nejde o to, či jeho kraľovanie
uznávajú štáty a vlády, ale či ho uznávam a žijem ja.
Je Kristus Kráľom môjho života? Kto vládne vo mne, kto určuje ciele a stanovuje priority –
Kristus alebo niekto iný? Podľa sv. Pavla, sú dva spôsoby ako žiť: môžeme žiť pre seba
alebo môžeme žiť Pánovi (Rim 14,7-9). Žiť „pre seba“ znamená žiť tak, že niekto seba
považuje za začiatok a koniec. Je to život uzavretý do seba, poháňaný iba vlastným
15
uspokojením a slávou bez perspektívy večnosti. Žiť “Pánovi,” naopak znamená žiť pre
Pána, teda s pohľadom upretým na neho, pre jeho slávu, pre jeho kráľovstvo.
To, čo sa nám tu ponúka, je nový život, z pohľadu ktorého aj samotná smrť stráca svoju
definitívnosť. Najväčší protiklad, ktorý človek vždy prežíval – protiklad medzi životom
a smrťou – bol prekonaný. Tento protiklad už neexistuje medzi „žitím” a „umieraním”,
ale medzi životom „pre seba“ a životom „pre Pána.“
Úplné odpustky v prospech zosnulých:
1. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých nábožne navštívi kostol alebo
kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže
získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očisti.
Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky. Sv. spoveď (krátko
predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel
Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas a sláva). A ďalej ako vo všeobecnosti treba
vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať
od poludnia predchádzajúceho dňa, až do polnoci určeného dňa.
2. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých,,
môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od
1.novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv. spoveď však
stačí na všetky odpustky.
KROMPAŠSKEJ FARNOSTI vydáva Rímskokatolícky farský úrad Krompachy pre farnosť
Krompachy a filiálku Slovinky. Cenzor: Mgr. Jozef Palušák Imprimatur: Biskupský úrad
Rožňava, 20.10.2000, č. prot. 727/2000. Techn. príprava: Gabriela Čatlošová – INFOSERVIS, email: [email protected], Banská 53, 053 42 Krompachy. Adresa redakcie: RKFÚ Mikuláša
Šprinca 2, 053 42 Krompachy, tel.: 053/447 2506.
Email: [email protected], www.fara.sk/krompachy
Príspevky môžete hodiť do schránky v kostole ku 10. v mesiaci.
Download

November 2011.pdf - Farnosť KROMPACHY