Sprievodcovské Služby
Penzión Vila Šafrán** ponúka sprievodcovské služby, pre jednotlivcov
a skupiny
v rámci
letnej turistickej sezóny po značených turistických
chodníkoch, najmä na území Vysokých tatier po dohode aj na území Nízkych
tatier – Kráľovohoľskej časti a Slovenského raja. V rámci sprievodnej činnosti
ponúkame prijemnú spoločnosť a odborný výklad o prírodných pomeroch,
ekologických súvislostiach vo vysokohorskom prostredí, ako aj historickom
vývoji turistiky a horolezectva.
Sprievodcovská činnosť zahŕňa:
- Možnosť výberu z veľkého množstva vopred pripravených túr
- Zostavenie vlastnej najvhodnejšej trasy po konzultácii a zohľadnení
skúsenosti a fyzického stavu klienta
- Sprevádzanie klienta po celej trase túry s odborným výkladom
- Možnosť zabezpečenia poistenia nákladov na zásah horskej záchrannej
služby
Vysoké Tatry - Ľahká
Predné Solisko zo Štrbského plesa
Predné Solisko 2 093m n. m. je jeden z najnižších a
najľahšie dostupných vrchov vo Vysokých Tatrách.
Názov vrchu a Soliskového hrebeňa pochádza od soliska,
zásoby soli pre zvieratá – kravy a ovce – na úpätí hory. Na
svahu vo výške 1840 m je Chata pod Soliskom (pôvodne
útulňa pre lyžiarov), kúsok od vrchnej stanice sedačkovej
lanovky zo Štrbského plesa.
Popis výstupu:
Výstup na Predné solisko patrí medzi ľahšie výstupy v tatrách. Od Štrbského plesa
(športový areál) vedie turistický chodník po Soliskovom hrebeni na Chatu pod Soliskom , po
pravej strane je sedačková lanovka. Od chaty je stúpanie niekoľkými serpentínami strmým
kamenistým svahom. Na vrchole sa nám naskytne prekrásny výhľad do Furkotskej doliny,
Mlynickej doliny a na Štrbské pleso. Pri návrate na rázcestí pri Chate pod Soliskom odbočíte
na chodník
vedúci do Furkotskej doliny. Na rázcestí sa vyberiete
dolu Furkotskou
dolinou až sa napojíte na Tatranskú magistrálu vedúcu naspäť na Štrbské Pleso.
Trasa:
Čas výstupu: 2:17 hod. - Čas zostupu: 2:28 hod. - Celkový čas: 4:45 hod. Prevýšenie 767 m
Štrbské Pleso → Chata pod Soliskom → Predné Solisko → Chata pod Soliskom →
Furkotskej doline - rázc. na Tatranskej magistrále - Štrbské Pleso.
rázc. vo
Vysoké Tatry - Ľahká
Na Skalnaté pleso z Tatranskej Lomnice
Skalnaté pleso je morénové pleso v Tatrách na
Slovensku v najnižšom kare Skalnatej doliny. Má
rozlohu 1,23 ha, hĺbku 2 m a nachádza sa v nadmorskej
výške 1 754 m n. m.
Popis výstupu:
Od zastávky elektrickej železnice cez Cestu Slobody smerom na Grandhotel Praha, k údolnej
od visutej lanovky,
stanici visutej lanovky na Skalnaté Pleso. Pokračujeme vľavo
vchádzame do lesa lesnou cestou mierne hore. V závere chodník podchádza trať visutej
lanovky a veľkou serpentínou vľavo sa vracia k budove medzistanice visutej lanovky Štart.
Od budovy je už výstup strmší a namáhavejší. Najprv ideme cez les
popod obe lanovky,
potom na krátkom úseku pretneme zjazdovku. Strmý svah v kosodrevine prechádzame
serpentínami. Po dosiahnutí rázcestia na Tatranskej Magistrály sa výstup zmierňuj,
pokračujeme vpravo spolu s Magistrálou, prechádzame popri Skalnatej chate a dostávame sa
k Skalnatému plesu.
Trasa:
Čas výstupu: 2:45 hod. - Čas zostupu: 1:35 hod. - Celkový čas: 4:20 hod. Prevýšenie 900 m
Tatranská Lomnica → stanica Štart →
pleso. Naspäť rovnakou cestou.
medzistanica visutej lanovky →
Skalnaté
Vysoké Tatry - Stredná
Bystrá lávka zo Štrbského plesa
Bystrá lávka 2314 m n. m. oddeľuje Furkotský štít od jeho 4 km
dlhého juhovýchodného výbežku - Soliskového hrebeňa a umožňuje
prechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. V minulosti bol
prechod vedený cez Bystré sedlo, ale z dôvodu výraznej erózie
svahu bol presmerovaný na Bystrú lávku.
Popis výstupu:
Ide o stredne náročnú trasu s prevýšením 1059 m a časom túry 5:20
hod, ktorá nás prevedie cez dve krásne tatranské doliny. Trasa je
zabezpečená pomocou reťazi pri výstupe nad vodopád Skok
a v záverečnom výstupovom žľabe pod Bystrou lávkou. Trasu bez
problémov zvládne bežný turista, ktorému nerobí problém mierna expozícia. Výstup
začíname na Štrbskom Plese odkiaľ vychádzame turistickým chodníkom po do Mlynickej
doliny. Zo začiatku stúpame lesom, neskôr prechádzame kosodrevinou popri potoku Mlynica.
Nasleduje strmšie stúpanie zaistené reťazami okolo vodopádu Skok, nad ktorým prechádzame
popri Plese nad Skokom. Na severovýchode lemuje dolinu hrebeň vychádzajúci z Hlinskej
veže v ktorom dominujú vrcholy: Zadná, Satan, Predná bašta a Patria v závere hrebeňa. V
hrebeni vychádzajúcom z Furkotského štítu na severozápade dominuje Veľké, Malé, Štrbské
a Predné Solisko. Tento hrebeň oddeľuje Mlynickú dolinu od Furkotskej doliny. Chodník
mierne stúpa jednotlivými prahmi doliny okolo Volieho plieska, Nižného a Vyšného Kozieho
plesa strmším svahom k Capiemu plesu. Nasleduje záverečný výstup do ! jednosmerného !
Bystrého sedla pod Furkotským štítom. Zostupujeme do Furkotskej doliny k Vyšnému a
následne Nižnému Wahlenbergovému plesu. Zostupujeme dolinou popri Furkotskom potoku
okolo Vyšného a Nižného Furkotského plesa až na rázcestie s Tatranskou Magistrálou
odkiaľ pokračujeme naspäť na Štrbské Pleso.
Trasa:
Jednosmerný výstup v smere Mlynická dolina → Furkotská dolina.
Čas výstupu: 3:08 hod. - Čas zostupu: 2:12 hod. - Celkový čas: 5:20 hod. Prevýšenie 1059 m
Štrbské pleso po
Hotel FIS →
vodopád Skok →
Bystrá lávka →
razc. pod
Soliskom → razc. vo Furkotskej doline → Štrbské pleso
Vysoké Tatry - Stredná
Kopské Sedlo
Kopské sedlo 1 749 m n. m. je výrazné trávnaté sedlo na
konci hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Oddeľuje tak
Vysoké a Belianske Tatry. Nachádza sa medzi Jahňacím
štítom a Hlúpym, nad dolinami Predné a Zadné
Meďodoly.
Popis výstupu:
Z Tatranských Matliarov, od cesty Slobody prejdeme cez osadu do lesa a chodníkom okolo
Loischovho prameňa mierne stúpame lesom. Niekoľkokrát pretíname lesné cesty až na
rázcestie kde sa stretneme so žltou značkou a spoločne s ňou pokračujeme po širokej lesnej
ceste popri Kežmarskej Bielej vode. Vyššie mostom prejdeme cez riečku na druhú stranu a
onedlho prídeme k Šalviovému prameňu. Pokračujeme ďalej po modrej širokou lesnou cestou
priamo hore riedkym lesom na poľanu s prístreškom. Cez poľanu zase do lesa. Miernym
stúpaním naberáme výšku. Vyššie dvakrát prekročíme Biely potok a v sutinovom úbočí
krátkymi a strmými zákrutami vystúpime do doliny Bielych plies až k priestranstvu pri
Veľkom Bielom plese. Z priestranstva priamo hore v juhozápadnom úbočí Belianskej kopy a
troma krátkymi serpentínami na rozsiahlu trávnatú pláň v Prednom Kopskom sedle. Cez pláň
do Kopského sedla k orientačnému stĺpu. Tu sa geograficky končia Vysoké Tatry.
Trasa:
Čas výstupu: 3:45 hod. - Čas zostupu: 3:00 hod. - Celkový čas: 6:45 hod. Prevýšenie 864 m
Tatranské Matliare → rázc. Šalviový prameň →
naspäť rovnakou cestou.
Veľké Biele pleso →
Kopské sedlo,
Vysoké Tatry - Stredná
Kôprovský štít zo Štrbského plesa
Kôprovský štít 2362 m n. m. prvý výrazný vrchol v
rázsoche vybiehajúcej z Čubriny sa vypína nad Veľkým
Hincovým plesom a ponúka nezabudnuteľný kruhový
výhľad na západnú časť Vysokých tatier. Prvý naň vystúpil
poľský spisovateľ a veľký milovník prírody Kazimierz
Tetmajer okolo roku 1881.
Popis výstupu:
Ide o stredne náročnú celodennú túru vo vysokohorskom prostredí s prevýšením 1163
m a celkovým časom túry cez 6 hodín. Na trase sa ale nenachádzajú žiadne technickejšie
úseky a mal by ju zvládnuť priemerne zdatný turista. Trasa začína na štrbskom plese odkiaľ
vyrazíme po červenej značke náučným chodníkom na Popradské pleso. Z Popradského plesa
pokračujeme po modrej značke Mengusovskou dolinou, kde sa v jej hornej časti dostávame
do Hincovej kotliny a po prekonaní morény k Veľkému Hincovmu plesu, ktoré je najväčšie
a najhlbšie pleso na slovenskú. Po malom oddychu pokračujeme po červenej značke prudkým
stúpaním v serpentínach do Kôprovského sedla. Z Kôprovského sedla sa už zdá že sme na
vrchole, ale zdanie klame a čaká nás ešte približné 35 minút a posledných 200 m stúpania. Po
necelých 4 hodinách námahy sme na vrchole a môžeme si užívať jeden z najkrajších
výhľadov, ktoré nám môžu poskytnúť turisticky dostupné vrcholy.
Trasa:
Čas výstupu: 3:58 hod. - Čas zostupu: 2:55 hod. - Celkový čas: 6:16 hod. Prevýšenie 1163 m
Štrbské pleso → Popradské pleso → rázcestie nad Žabím potokom →
Kôprovské sedlo → na Kôprovský štít
Vyšné
Vysoké Tatry - Stredná
Na Sliezsky dom zo Štrbského plesa
Trasa vedie červenou značkou po tatranskej magistrále
v traverze popod Končistú a Gerlach cez Batizovské
pleso na Sliezsky dom. Ponúka bohaté výhľady do
Popradskej kotliny.
Popis výstupu:
Od liečebného domu Solisko obchádzame sprava južný
breh plesa až po okraj plesa kde prechádzame cez cestu a
pokračujeme lesnou cestou
, prekročíme potok
Mlynica a začíname mierne stúpať lesným porastom až na Trigan, odtiaľ riedkym porastom
pokračujeme až k rázcestiu "zimnej cesty", pokračujeme po červenej (v čase snehovej
pokrývky je tento úsek po Popradské pleso uzavretý). Od rázcestia vedie chodník ešte krátko
lesom, potom otvoreným terénom po úbočí Patrie až k mostu cez Hincov potok, odtiaľ sa
zakrátko dostaneme k rázcestiu nad Popradským plesom, odtiaľ kúsok po asfaltovej ceste k
Chate pri Popradskom plese. Od chaty obchádzame pleso severným brehom cez most nad
stúpať mnohými serpentínami v
Ľadovým potokom na druhú stranu plesa a začíname
strmom severozápadnom úbočí Ostrvy do sedla pod Ostrvou, odkiaľ je prekrásny výhľad do
záveru Mengusovskej doliny, Zlomiskovej a Rumanovej doliny. Zo sedla je ďalší priebeh
cesty menej náročný, chodník mierne stúpa v úbočí Tupej a Klina, prekročíme Štôlsku dolinu
a mierne vlnitým terénom pretíname južné úbočie Končistej. Chodník klesá a prechádzame
okolo južného brehu Batizovského plesa. Od plesa sa chodník skrúca vpravo, obchádzame
Suchý vrch a prechádzame cez južné úbočie Kotlového štítu. Prechádzame juhovýchodný
výbežok Kvetnicovej veže a prudko klesáme veľkým oblúkom vpravo k horskému hotelu
Sliezsky dom.
Trasa:
Celkový čas: 4:45 hod. Prevýšenie 1041 m
Štrbské Pleso Popradské pleso sedlo pod Ostrvou Batizovské pleso - Sliezsky
do Starého Smokovca alebo po do Tatranskej Polianky
dom. Možnosť pokračovať po
Vysoké Tatry - Ťažká
Jahňací štít
Jahňací štít 2230 m sa vypína v severovýchodnej časti
Vysokých Tatier. V minulosti niesol Jahňací štít aj tieto
pomenovania: Štít Bieleho plesa, Lastovica či Biely štít. Prvý
známy výstup na štít uskutočnil anglický cestovateľ Robert
Townson so sprievodcom Hansom Grossom v auguste 1793
pri svojej návšteve Uhorska, pred ním však na štít
pravdepodobne vyšli pastieri a pytliaci z okolia a tiež baníci
ťažiaci v 18. storočí v okolí štítu meď.
Popis výstupu:
Jeden z najkrajších výstup v tatrách s panoramatickými výhľadmi. Od autobusovej zastávky
žltej značke lesnou cestou k Šalviovému prameňu. Od
Biela voda sa vyberieme po
Šalviového prameňa pokračujeme ďalej po
žltej značke po rázcestie na Kovaľčíkovej
poľane a ďalej stále po žltej značke dolinou Zeleného plesa až k Chate pri Zelenom plese,
kde sa pred samotným výstupom na Jahňací štít môžete občerstviť. Chata pri Zelenom plese
sa nachádza pod mohutným štítom Jastrabej veže (2137m). Výstup vedie úzkym strmým
chodníkom cez kosodrevinu do vysoko položenej Červenej doliny. Prejdeme okolo
Červeného a Belasého plesa a vystúpime do záveru doliny, odkiaľ sa šikmým traverzom
dostaneme do Kolového sedla (2128m). Výstup do Kolového sedla je zabezpečený
reťazami. Naspäť rovnakou trasou, na rázcestí pod Šalviovým prameňom sa vyberieme po
modrej do Tatranských Matliarov.
Trasa:
Výstup do Kolového sedla je zabezpečený reťazami.
Čas výstupu: 5:00 hod. - Čas zostupu: 4:35 hod. - Celkový čas: 9:35 hod. Prevýšenie 1345m
Biela voda (autobusová zastávka) → rázc. Šalviový prameň → rázc. Kovaľčíkova poľana
→ Chata pri Zelenom Plese → Jahňací štít →
Chata pri Zelenom Plese → rázc.
Kovaľčíkova poľana →
Šalviový prameň →
rázc. pod Šalviovým prameňom] →
Tatranské Matliare .
Vysoké Tatry - Ťažká
Kriváň zo Štrbského plesa
Kriváň 2494 m n. m. patri k najznámejším dominantám
Vysokých Tatier a je symbolom Slovenska. Prvý písomné
doložený
výstup
uskutočnil
v roku
1772
spišskonovoveský evanjelický kazateľ a prírodovedec A.
Czirbesza s priateľmi. Na tento krásny štít vystúpil aj
slovenský národný buditeľ L. Štúr v roku 1884 a na jeho
počesť sa každoročné v auguste usporiada národný výstup
na Kriváň.
Popis výstupu:
Jedná sa o pomerne náročný výstup s prevýšením 1285 m a časom túry 7:30 hod. Na
trase sa nenachádzajú žiadne technické pomôcky v podobe reťazi, avšak v horných partiách
výstupu sa nachádzajú strmšie exponované úseky, pri ktorých použijeme aj ruky. Od
orientačnej tabule pri liečebnom dome Solisko sa vydáme po červenej značke Tatranskou
Magistrálou miernym stúpaním k rázcestiu pod Furkotskou dolinou, ďalej pokračujeme po
magistrále cez smrekový porast, na prvom rázcestí pokračujeme ešte po červenej značke, na
druhom odbočíme po modrej doprava. Po modrej značke stúpame peknými prirodzenými
smrekovými porastmi po Pavlovom chrbte do pásma kosodreviny. Strmým výstupom cez
sutinový žľab sa dostaneme na rázcestie pod Kriváňom. Tu načerpáme nove sily a pripravíme
sa na poslednú najnáročnejšiu etapu výstupu. Strmým výstupom prekonáme Malý Kriváň
a cez Daxnerovo sedlo pokračujeme náročným terénom, kde sa nám zídu vhod aj ruky na
vrchol Krivaňa.
Trasa:
Čas výstupu: 4:23 hod. - Čas zostupu: 3:07 hod. - Celkový čas: 7:30 hod. Prevýšenie 1285 m
Štrbské pleso →
k Jamskému plesu →
do sedla pod Kriváňom →
na Kriváň
Vysoké Tatry - Ťažká - Exponovaná
Priečne Sedlo zo Starého Smokovca
Nachádza sa medzi Širokou vežou a Žltou vežou vo výške
2 352 m n. m. Cez sedlo vedie jednosmerný turistický chodník spájajúci
Malú Studenú dolinu s Veľkou Studenou dolinou. Je zabezpečený
reťazami.
Popis výstupu:
Zo Starého Smokovca ideme po
na Hrebienok Z Hrebienka
pokračujeme do lesa a širokým vlnitým chodníkom na Starolesniansku
poľanu. Prejdeme okolo Rainerovej chaty cez most ponad Veľký Studený potok a dlhými
serpentínami na železný most cez Obrovský vodopád. Terén sa stáva otvorenejším a ponúka
sa nám krásny výhľad do Popradskej kotliny. Chodník pokračuje serpentínami a naberá
výšku. Za zákrutou pri obrovskom balvane je pekný výhľad do záveru Malej Studenej doliny.
Chodník opäť prechádza lesom k rázcestiu pri Zamkovského chate. Od rázcestia pokračujeme
cez les na čistinku kde stojí Zamkovského chata. Pokračujeme ďalej lesom
priamo
miernymi serpentínami vedľa Malého Studeného potoka až po koniec lesného pásma. Odtiaľ
kosodrevinou chodníkom z balvanov do strednej časti Malej Studenej doliny nad obrovskú
lúku. Lúku obchádzame po pravej strane až pod jazernú stenu Malej Studenej doliny.
Krátkymi, ale prudkými zákrutami začíname výstup po pravej strane jazernej steny a veľkým
oblúkom doľava prechádzame cez potok, ktorý vyteká z jazernej steny. Pred nami je Veľký
svah, strmé sutinové úbočie s početnými tiahlymi serpentínami. Veľký svah sa končí pri
obrovskom balvane, v akomsi skalnom hrdle pod kolmou Žltou stenou. Tu vpravo hore
skalným chodníkom pod Malý svah a opäť krátkymi a strmými serpentínami k Téryho chate
pri Piatich Spišských plesách. Od Téryho chaty k výtoku Veľkého Spišského plesa. Odtiaľ
strmo dole na dno doliny. Odtiaľ strmými serpentínami hore v úbočí Pfinnovej kopy, ktorú
obchádzame vpravo a vstupujeme do kotliny pod Sedielkom k rázcestiu. Odtiaľ pokračujeme
po žltej značke, zostúpime na dno kotliny a na druhej strane po serpentínach v sutovisku
strmo hore. Po serpentínach vstupujeme do skalného úseku, na pravej strane žľabu. Výstup až
do Priečneho sedla uľahčujú reťaze. Zo sedla pokračujeme krátkymi ale strmými zákrutami
v sutovisku nadol pod južnú stenu Širokej veže, ktorú traverzujeme a mierne zostupujeme
Streleckými poľami pod južné úbočie Veľkého javorového štítu a až do záveru Zbojníckych
spádov. Odtiaľ veľkým oblúkom vľavo na Zbojnícku pláň k Starolesnianskemu plesu a ďalej
mierne nadol k rázcestiu neďaleko Zbojníckej chaty. Od Zbojníckej chaty sa chodník stáča
doľava a traverzujeme Zbojnícky chrbát, prejdeme ponad Dlhé pleso a prudko zostupujeme
skalným chodníkom (chodník je zabezpečený reťazami) k najvyššiemu skalnému prahu
Veľkej Studenej doliny. Za potokom sa zostup zmierňuje. Ďaľší úsek vedie kosodrevinou,
prechádzame most cez potok na pravú stranu doliny a obídeme obrovský balvan Ohnisko.
Záverečný úsek v ústí doliny vedie v smrekovom lese a dostávame sa na Starolesniansku
poľanu. Odtiaľ sa pohodlne dostaneme na Hrebienok.
Trasa:
Trasa zaistená reťazami a kramľami v Priečnom sedle veľmi exponované, za mokra
nebezpečne.
Jednosmerný prechod od Téryho chaty ku Zbojníckej chate
Čas výstupu: 4:30 hod. - Čas zostupu: 3:50 hod. - Celkový čas: 8:20 hod. Prevýšenie 1067 m
Hrebienok →
Starolesnianska poľana (bývala poľana Kamzík) → Obrovský vodopád
→Zamkovského chata → Téryho chata → Priečne sedlo → Zbojnícka chata [1:30] Starolesnianska poľana → Hrebienok .
Vysoké Tatry - Ťažká
Rysy zo Štrbského plesa
Rysy 2503 m n. m. sú najvyšší štíť poľských tatier. Po prvý
krát na ne vystúpil Eduard Blásy v roku 1884 a neskôr bol
hojne navštevovaný známymi osobnosťami napr. poľskofrancúzska vedkyňa Marie Curie-Skłodowska a vodca ruskej
revolúcie Vladimír Iľjič Lenin. Na trase výstupu sa tiež
nachádza najvyššie položena horská chata v tatrách – chata
pod Rysmi nazývaná aj ako chata v sedle Váhy.
Popis výstupu:
Výstup na Rysy je najpopulárnejším turistickým výstupom, najmä vďaka krásnemu výhľadu
z vrcholu. Patrí medzi ťažšie výstupy a to vďaka značnému prevýšeniu 1269 m
a exponovaným úsekom. Výstup začíname na Štrbskom Plesa po
cez Trigan sa po
hodinovom nástupe dostávame na rázcestie neďaleko Chaty pri Popradskom plese. Z rázcestia
pokračujeme polhodinovou prechádzkou turistickým chodníkom spočiatku v lese, neskôr v
pásme kosodreviny až na rázcestie nad Žabím potokom. Tu sa modrá značka odkláňa na
severozápad do Vyšného Kôprovského sedla. Náš výstup pokračuje smerom na sever po
chodníku do Kotliny Žabích plies, kde nás čaká nenáročný, oddychový úsek popri Žabích
plesách. Nasleduje strmší výstup traverzom zaistený reťazami, kramľami a po 1hod 45min
prichádzame na Chatu pod Rysmi. Pokračujeme hodinovým výstupom cez sedlo Váha,
oddeľujúce Mengusovskú dolinu od Českej doliny, ktorá bola nedávno premenovaná na
Ťažkú dolinu, na vrchol Rysov.
Trasa:
Trasa zaistená reťazami a kramľami v traverze pod chatou s exponovanými úsekmi.
Čas výstupu: 4:18 hod. - Čas zostupu: 3:04 hod. - Celkový čas: 7:22 hod. Prevýšenie 1269 m
Štrbské pleso →
Rysmi → Rysy
Popradské pleso →
rázcestie nad Žabím potokom →
Chata pod
Vysoké Tatry - Ťažká - Exponovaná
Sedlo Prielom z Tatranskej Polianky
Sedlo Prielom 2290 m n. m. je charakteristická štrbina v HH
medzi Východnou Vysokou a Vežou nad Prielomom.
Predstavuje dôležitý priechod medzi Veľkou Studenou
dolinou a Litvorovou dolinou. Vedie sem modrá turistická
značka. Jedná sa o veľkolepý prechod vysokohorským
prostredím v exponovanom teréne.
Popis výstupu:
Z tatranskej Polianky ideme po na Sliezsky dom. Odtiaľto
pokračujeme po východnom brehu Velického plesa , od
plesa doprava sutinovým úbočím serpentínami hore pod
previsnuté, stále mokré skaly nazývané Večný dážď.
Kamenistým chodníkom strmo nad skaly do strednej časti
Velickej doliny tzv. Kvetnice. Ďalší úsek cesty vedie
trávnatým dnom doliny a mierne stúpa okolo Guľatého kopca k Dlhému plesu. Cesta mierne
stúpa do záveru doliny k sutovisku, ktorým pokračujeme v krátkych serpentínach hore v
stene Východnej Vysokej skalnou lávkou na sedlo Poľský hrebeň. Na Poľskom hrebeni sa
značku a prudkým rozbitým sutinovým chodníkom zostupujeme do
napájame na
Litvorovej doliny ktorú v jej hornej časti traverzujeme pod sedlo prielom. V tomto úseku sa
môže nachádzať celoročný sneh. Výstup do sedla Prielom vedie spočiatku serpentínami
v sutinovom teréne neskôr vchádzame do výstupového žľabu, ktorý prekonáme pomocou
množstva reťazí a stúpačiek. Tento úsek je značne exponovaný. Zo sedla Prielom po
zostúpime až k Zbojníckej chate. Od chaty pokračujeme po
Veľkou Studenou dolinou na
Rainerovu chatu. Tu sa napojíme na
a pokračujeme ňou na Hrebienok odkiaľ po
zostúpime do Starého Smokovca.
Trasa:
Úsek pod Poľským hrebenom a výstupový žľab do sedla Prielom zaistený reťazami
a stúpačkami – Exponované. V traverze Litvorovou dolinou sa môže nachádzať sneh.
Čas výstupu: 4:20 hod. - Čas zostupu: 4:00 hod. - Celkový čas: 8:20 hod. Prevýšenie 1450 m
Tatranská Polianka
rázc. pri Velickom moste → Sliezsky dom → Poľský hrebeň →
Prielom → Zbojnícka chata →
Rainerova chata → Hrebienok → Starý Smokovec
Sedlo
Vysoké Tatry - Ťažká
Sedlo Sedielko
Najvyššie turisticky prístupné sedlo vo
Vysokých Tatrách 2376 m n. m. , predstavuje
významnú spojnicu medzi Malou studenou
dolinou a Zadnou Javorovou dolinou. Je
obojsmerne priechodné. Prechod do Tatranskej
Javoriny je mimoriadne krajinársky pútavý
a menej frekventovaný.
Popis:
Z Hrebienka pokračujeme do lesa a širokým
vlnitým chodníkom na Strarolesniansku
poľanu. Prejdeme okolo Rainerovej chaty cez
most ponad Veľký Studený potok a dlhými serpentínami na železný most cez Obrovský
vodopád. Terén sa stáva otvorenejším a ponúka sa nám krásny výhľad do Popradskej kotliny.
Chodník pokračuje serpentínami a naberá výšku. Za zákrutou pri obrovskom balvane je pekný
výhľad do záveru Malej Studenej doliny. Chodník opäť prechádza lesom k rázcestiu pri
pokračujeme priamo cez les na čistinku kde stojí
Zamkovského chate. Od rázcestia
Zamkovského chata. Pokračujeme ďalej lesom miernymi serpentínami vedľa Malého
Studeného potoka až po koniec lesného pásma.. Odtiaľ kosodrevinou chodníkom z balvanov
do strednej časti Malej Studenej doliny nad obrovskú lúku. Lúku obchádzame po pravej
strane až pod jazernú stenu Malej Studenej doliny. Krátkymi, ale prudkými zákrutami
začíname výstup po pravej strane jazernej steny a veľkým oblúkom doľava prechádzame cez
potok, ktorý vyteká z jazernej steny. Pred nami je Veľký svah, strmé sutinové úbočie s
početnými tiahlymi serpentínami. Veľký svah sa končí pri obrovskom balvane, v akomsi
skalnom hrdle pod kolmou Žltou stenou. Tu vpravo hore skalným chodníkom pod Malý svah
a opäť krátkymi a strmými serpentínami k Téryho chate pri Piatich Spišských plesách. Od
k výtoku Veľkého Spišského plesa. Odtiaľ strmo dole na dno doliny. Potom
chaty
prudkými serpentínami hore v úbočí Pfinnovej kopy a vstupujeme do kotlinky pod
Sedielkom, ktorá zostupuje až na dno kotliny. Pokračujeme trávnatým úbočím hore, až k
Modrému plesu. Odtiaľ sutinovo-skalným úbočím, vyššie sutinovým žľabom strmo hore až
do sedla Sedielko. Tu môžeme výstup ukončiť a vrátiť sa rovnakou cestou späť na Hrebienok,
alebo pokračovať po Javorovou dolinou do Tatranskej Javoriny.
Trasa:
Výstup do sedla Sedielko vedie sutinovým rozlámaným terénom.
Čas výstupu: 4:35 hod. - Čas zostupu: 3:45 hod. - Celkový čas: 8:20 hod. Prevýšenie 1430 m
Hrebienok →
Starolesnianska poľana (bývala poľana Kamzík) →
Obrovský vodopád Zamkovského chata →
Téryho chata → sedlo Sedielko → poľana od Muráňom → Tatranská
Javorina
Vysoké Tatry - Ťažká
Na Slavkovský štít zo Starého Smokovca
Slavkovský štít je so svojou výškou 2 452 m n. m. jedným z
najvyšších zdolateľných vrchov bez použitia horského
vodcu alebo horolezeckej techniky. Počas výstupu sa
naskytujú pohľady do Veľkej Studenej doliny a na masív
Prostredného hrotu, z vrcholu sú pohľady na Bradavicu a
Gerlachovský štít. Prvý zaznamenaný výstup na vrchol
Slavkovského štítu uskutočnil roku 1664 J. Buchholtz
Popis výstupu:
Dlhá celodenná túra s veľkým prevýšením 1477 m. Zo Starého Smokovca sa vydáme na sever
po modrej značke. Zanedlho odbočíme doľava a lesnou cestou mierne vystupujeme, prejdeme
okolo Piatich prameňov až na rázcestie na Tatranskej Magistrále. Pokračujeme lesným
a dlhým traverzom vpravo stúpame až po horný koniec lyžiarskej trate. O
chodníkom
chvíľku sa ocitneme na Slavkovskej vyhliadke (1550m). Z vyhliadky pokračujeme doľava
najprv v kosodrevine neskôr v otvorenom teréne, serpentínami hore v južnom úbočí neskôr po
hrebeni nazývanom Štrbavý hrebeň, pod Slavkovský nos (2273m), predvrchol Slavkovského
štítu. Nos obchádzame sprava a ďalšími serpentínami vystúpime na vrchol Slavkovského
štítu.
Trasa:
Čas výstupu: 4:23 hod. - Čas zostupu: 2:40 hod. - Celkový čas: 7:03 hod. Prevýšenie 1477 m
Starý Smokovec →
rovnakou cestou.
rázc. na Tatranskej Magistrále
→
Slavkovský štít , naspäť
Vysoké Tatry - Ťažká
Východná Vysoká Z Tatranskej Polianky
Východná Vysoká 2 428 m n. m. je významný vyhliadkový štít v
Poľskom hrebeni (súčasť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier) vo
Vysokých Tatrách. Vrchol má pyramídový tvar. Z vrcholu štítu je
prekrásny výhľad na celé Tatry, do Veľkej Studenej doliny,
Velickej doliny, i na okolité štíty Gerlachovský, Vysoká,
Bradavica. Prvovýstup na tento štít uskutočnil Dr. László Jarmay a
Johann Hunsdorfer na jeseň 1890.
Popis výstupu:
hore cez Cestu Slobody, chvíľu ideme
Od autobusovej zastávky v Tatranskej Polianke
pozdĺž asfaltovej cesty, potom cez lúku znova na asfaltovú cestu, ktorú onedlho opäť
pretíname. Odtiaľ v lese strmo hore až po rázcestie pri Velickom moste. Pokračujeme priamo
hore cez malú čistinku, prekročíme Velický potok a dosť strmo vystupujeme v lese. O niečo
vyššie opäť prekročíme potok a riedkym porastom sa dostaneme na veľkú lúku k rázcestiu na
Velickej poľane. Cez lúku nahor a chodníkom v kosodrevine až k mostu na južnom brehu
Velického plesa, kde pretíname Tatranskú Magistrálu.. Pokračujeme po východnom brehu
Velického plesa , od plesa doprava sutinovým úbočím serpentínami hore pod previsnuté,
stále mokré skaly nazývané Večný dážď. Kamenistým chodníkom strmo nad skaly do strednej
časti Velickej doliny tzv. Kvetnice. Sprava je impozantný pohľad na mohutné Granátové
steny a zľava obrovský masív Gerlachovského štítu. Ďalší úsek cesty vedie trávnatým dnom
doliny a mierne stúpa okolo Guľatého kopca k Dlhému plesu. Vľavo nad plesom sa tiahne
Krčmárov žľab - jeden z najdlhších tatranských žľabov. Cesta mierne stúpa do záveru doliny
k sutovisku, ktorým pokračujeme v krátkych serpentínach hore v stene Východnej Vysokej
skalnou lávkou na sedlo Poľský hrebeň. Zo sedla vpravo
krátkymi, ale strmými
serpentínami po pravej strane juhozápadného hrebeňa cez menšie stupne, terasy a nakoniec
skalným úbočím na vrchol Východnej Vysokej. Návrat tou istou cestou alebo cez sedlo
Prielom do Veľkej Studenej doliny alebo Bielovodskou dolinou na Lysú Poľanu.
Trasa:
Trasa zaistená reťazami v traverze pod Poľským hrebenom, exponované úseky.
Čas výstupu: 4:14 hod. - Čas zostupu: 4:11 hod. - Celkový čas: 8:25 hod. Prevýšenie 1424 m
Tatranská Polianka
Východná Vysoká
rázc. pri Velickom moste → Sliezsky dom → Poľský hrebeň →
Slovenský Raj - Prielom Hornádu z Podlesku
Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku
rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody (Hrdlo Hornádu)
po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy
ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s
vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej
histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi
prírodnými hodnotami Slovenského raja. Predchodca
Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne
dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V
období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie
Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej
kotliny klesá. Hornád sa začal zarezávať do podložia
svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce
prítoky (Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich
stekajú zo svahov planiny Glac.
Popis výstupu:
Stredne náročná okružná trasa. Prvá časť vedie exponovaným kaňonovitým úsekom Prielomu
Hornádu, ktorý je zabezpečený mostíkmi, lávkami, reťazami, stúpadlami a rebríkmi. Prechod
si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Druhá časť vedie pohodlným terénom po lesných
chodníkoch. Namáhavejší je len krátky strmý výstup na hrebeň Ihríka. Orientácia je vďaka
dobrému značkovaniu jednoduchá. Túra je príťažlivou kombináciou náročného prechodu
kaňonovitou časťou Prielomu Hornádu a pohodlného pochodu po vyhliadkovom hrebeni
Ihríka. Väčšia časť výletu prechádza národnou prírodnou rezerváciou Prielom Hornádu.
Trasa:
Čas výstupu: 1:30 hod. - Čas zostupu: 1:30 hod. - Celkový čas: 3:00 hod. Prevýšenie: 390 m
Vzdialenosť: 11 km
Podlesok → Hrdlo Hornádu →
Hrdlo Hornádu → Podlesok
Kláštorská roklina-ústie →
Letanovský mlyn →
Slovenský Raj -Sokolia Dolina z Čingova
Leží na východnom okraji planiny Glac.
Pretekajú ňou povrchové a podzemné vody z
planiny Glac, ktoré padajú sústavou
vodopádov v strednej časti tiesňavy a ústia do
Bieleho potoka. Sokolia dolina bola turisticky
objavená ako jedna z posledných. Prvý
prechod sa uskutočnil v roku 1910. L.
Rokfalussy so spoločníkmi zdola a A. Mervay.
V roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod.
V roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali. V
období 1979-1981 sa prechodová trasa úplne
prestavala, najvýznamnejššia je úprava
priechodu úsekom Závojového vodopádu (najvyšší v Slovenskom raji). Na rozdiel od
pôvodného obchádzania exponovaným traverzom sa úsekom prechádza dnes priamo vyše 80
m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek.
Popis výstupu:
Náročná okružná túra s veľkým prevýšením a výstupom cez najexponovanejšiu tiesňavu Sokoliu dolinu. Hoci je zabezpečená rebríkmi, stúpadlami, reťazami a mostíkmi, vyžaduje si
zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, ísť možno len proti toku potoka!
Zvýšenú pozornosť treba venovať častej zmene farby turistických značiek. Náročná, avšak
krajinársky príťažlivá túra prechádzajúca národnými prírodnými rezerváciami Prielom
Hornádu a Kyseľ. Zo začiatku vedie pohodlne Prielomom Hornádu do malebnej riečnej
doliny Tomášovská Belá. Ďalej smeruje cez rešpekt vzbudzujúcu tiesňavu Sokolia dolina na
krasovú planinu Glac a do rekreačnej oblasti Kláštorisko, ktorá sa nachádza v strede severnej
časti Slovenského raja.
Trasa:
Čas výstupu: 2:42 hod. - Čas zostupu: 2:33 hod. - Celkový čas: 5:16 hod. Prevýšenie: 770 m
Vzdialenosť: 18 km
Čingov → Biely potok-ústie → Kyseľ-ústie → Sokolia dolina-ústie → Sokolia
dolina-vrch → Biskupské chyžky → Glac-Malá poľana → Suchá Belá-vrch → Pod
Vtáčím hrbom → Kláštorisko → Biely potok-ústie → Čingov
Slovenský Raj - Suchá Belá z Podlesku
Tiesňava
sa
vyznačuje
mimoriadne
výraznými
geomorfologickými prvkami, je príkladom spätnej erózie s
bizarnými vodopádmi, skalnými oknami, prahmi, perejami,
obrými miskami. Porasty tu tvorí prevažne smrek, borovica a
jedľa. História turistického objavovania Suchej Belej sa začína v
roku 1900, keď sa skupina pod vedením M. Rótha dostala k
Misovým vodopádom. V roku 1908 k ním vyznačkovali a
upravili turistický chodník. V roku 1910 skupina pod vedením A.
Mervaya prešla prvýkrát v zime tiesňavou. Úplne ju sprístupnili v
roku 1957.
Popis výstupu:
Pomerne náročná okružná túra. Exponované úseky v tiesňave Suchá Belá sú zabezpečené
drevenými a železnými rebríkmi, reťazami, stúpadlami a lávkami. Vyžadujú si zvýšenú
opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Zvyšok
trasy vedie po pohodlných lesných cestách. Navrhovaná túra ponúka fascinujúci prechod
tiesňavou Suchá Belá, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Náročný
prechod tajomným svetom kaskád, vodopádov a roklín je zabezpečený technickými
pomôckami.
Trasa:
Čas výstupu: 1:50 hod. - Čas zostupu: 1:50 hod. - Celkový čas: 3:40 hod. Prevýšenie: 555 m
Vzdialenosť: 13,9 km
Podlesok
→ Suchá Belá-vrch →
Pod Vtáčím hrbom →
Kláštoriskom → Hrdlo Hornádu → Podlesok
Kláštorisko →
Pod
Slovenský Raj - Tiesňava Piecky z Podlesku
Prvý prechod tiesňavou sa pripisuje A. Mervayovi so
spoločníkmi v roku 1911. Tiesňava Piecky je národnou
prírodnou rezerváciou s rozlohou 245 ha. Tvorí ju bohato
členený reliéf s mnohými vodopádmi, skalnými stupňami,
kaskádami a bralnatými skupinami. Prevládajú tu extrémne
vápencové bučiny a bukové jedliny.
Popis výstupu:
Stredne náročná okružná túra. Exponované úseky v tiesňave
Piecky sú zabezpečené technickými pomôckami a vyžadujú si
zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže
sa ísť len proti toku potoka! Úvod a záver trasy vedú
pohodlným terénom po lesných cestách a chodníkoch. Orientácia je vďaka dobrému
značkovaniu jednoduchá. Túra umožňuje spoznať jednu z dvoch západne ležiacich tiesňav
Slovenského raja. V úvode vedie širokou riečnou dolinou potoka Veľká Biela voda, krátko aj
kaňonovitým úsekom. Najatraktívnejšou, avšak zároveň aj najnáročnejšou časťou túry je
výstup tiesňavou Piecky, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.
Prechod tiesňavou zabezpečujú rebríky, stúpadlá a reťaze.
Trasa:
Čas výstupu: 2:32 hod. - Čas zostupu: 1:26 hod. - Celkový čas: 3:58 hod. Prevýšenie: 590 m
Vzdialenosť: 15 km
Podlesok →
Podlesok
Píla →
Suchá Belá →
Pod Vtáčím hrbom →
Nad Podleskom →
Slovenský Raj - Veľký Sokol z Podlesku
Prvý úplný prechod tiesňavou uskutočnil 20.8.1898 M. Róth,
Dr. N. Filarszky, M. Karolíny. O mesiac neskôr tá istá skupina
doplnená umeleckým fotografom V. Forbergerom prešla
tiesňavou druhýkrát. Fotografie V. Forbergera boli vôbec
prvými zábermi z tiesňav Slovenského raja. Roku 1956
členovia horskej služby namontovali prvé kovové rebríky.
Najdivokejšia časť tiesňavy je pomenovaná po Martinovi
Róthovi, známom tatranskom horolezcovi, ktorý bol
priekopníkom turistiky v Slovenskom raji a účastníkom
prakticky všetkých objavných túr. Na začiatku Róthovej
rokliny na skalnej stene je umiestnená jeho pamätná tabuľa.
Popis výstupu:
Náročná okružná túra s dĺžkou 21 km a exponovaným výstupom cez tiesňavu, ktorý
zabezpečujú rebríky, stúpadlá, reťaze a mostíky. Vyžaduje si zvýšenú opatrnosť. Výstup je
jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Úvod a záver trasy vedú pohodlným terénom
väčšinou po lesných cestách. Výlet patrí medzi veľmi atraktívne, avšak zároveň dosť náročné
trasy. Umožňuje spoznať rozmanitosť viacerých zákutí Slovenského raja. V úvode prechádza
veľkou časťou širokej riečnej doliny Veľkej Bielej vody. Najatraktívnejšou a najnáročnejšou
časťou túry je výstup najdlhšou tiesňavou Slovenského raja - tiesňavou Veľký Sokol,
fascinujúcim terénom cez viacero vodopádov a kaskád, ktoré sú súčasťou národnej prírodnej
rezervácie Sokol.
Trasa:
Čas výstupu: 2:58 hod. - Čas zostupu: 2:46 hod. - Celkový čas: 5:44 hod. Prevýšenie: 685 m
Vzdialenosť: 22 km
Podlesok
→
Píla → Veľký Sokol-ústie →
Glacká cesta →
Poľana → Suchá Belá-vrch → Pod Vtáčím hrbom → Podlesok
Glac →
Malá
Download

Sprievodcovské Služby