Trenčianska 55, 824 80 Bratislava
Ekonomická efektívnosť poľnohospodárskych
podnikov zameraných na chov hovädzieho
dobytka a oviec
Ing. Zuzana Chrastinová
NPPC - VÚTPHP, Banská Bystrica,
12.11.2014
[email protected]
Hlavné okruhy prezentácie
1.
Vývoj stavov hovädzieho dobytka a
oviec na Slovensku, súhrnne a územne
podľa jednotlivých krajov a okresov,
vrátane vývoja produkcie,
2.
Ekonomická efektívnosť chovu HD a
oviec,
3. Porovnanie stavov HD na 100 ha p.p. v
SR a v ostatných štátoch EÚ,
4. Spotreba mäsa na Slovensku a ODP,
celková ponuka hovädzieho mäsa
vrátane dovozu.
13/11/2014
2
Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie
• HPP má na Slovensku
dlhodobo klesajúci trend,
• Obdobný trend má aj
živočíšna produkcia,
• Zmenila sa štruktúra
výroby. Kým do roku 2010
bol podiel živočíšnej
produkcie prevažujúci, t.j.
väčší ako rastlinnej
produkcie,
• za posledné tri roky sa tento
pomer zmenil, klesol podiel
živočíšnej produkcie na 42
% a vzrástol podiel
rastlinnej produkcie na 58
%.
13/11/2014
3
Vývoj stavov hovädzieho dobytka a oviec a ich produkcie v SR
v rokoch 2004-2013
Mer.
Rozdiel
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012** 2013** 2013/2004
jedn.
2004-2013
Komodita
Počet hospodárskych zvierat
Hovädzí dobytok
tis. ks
z toho: kravy
tis. ks
z kráv: dojné
tis. ks
Ovce spolu
tis. ks
z toho: bahnice
Produkcia
tis. ks
Jatočný HD spolu
Jatočné ovce *)
Mlieko kravské
Ovčie mlieko
Vlna ovčia
*)
540
232
202
321
224
t jat. hm. 25 401
t jat. hm. 831
tis. t 1 079
tis.t
10,9
t
873
528
230
199
320
233
520
227
197
321
234
508
219
185
333
229
26 295 21 355 29 945
1 258 881 1 012
1 100 1 092 1 075
10,8 10,0 10,1
834 817 816
Prameň: ŠÚ SR
*) Hrubá domáca produkia = zabitia na bitúnkoch + odhad
13/11/2014
**) k 30.11.
488
211
174
362
248
472
204
163
377
255
467
204
159
394
264
463
201
154
394
265
471
203
150
410
272
468
199
145
400
270
86,6
85,8
71,7
124,6
120,4
-72
-33
-57
79
46
28 571 27 999 26 319 22 246 20 737 23 364
1 178 1 208 1 345 1 188 1 252 1 257
1 057 957 918 928 959 934
10,1 10,4 10,6 10,3 10,9 11,1
791 758 693 688 635 630
92,0
151,3
86,6
101,8
72,2
-2 037
426
-145
0,2
-243
4
Grafický vývoj stavov HD a oviec
13/11/2014
5
.
• Takmer v každom okrese je
chov HD, ale s rôznou
intenzitou. Početne najviac
kusov HD sa chová v
okresoch DS (22 tis.), KN (14
tis.), NZ (13,4 tis.), TT (16 tis.),
NO (14 tis.), LM (14 tis.), RS (13
tis.).
• Z hľadiska krajov najviac
dobytka sa chová v
Prešovskom (17,8 %),
Banskobystrickom (16,1 %)
a Trnavskom (16,0 %) kraji.
• Najmenej v Bratislavskom
(2,9 %), Trenčianskom (9,3
%) a Košickom (9,7 %)
kraji.
13/11/2014
6
.
• Stavy oviec majú narastajúcu
tendenciu vo všetkých
krajoch.
•
Z hľadiska krajov najviac
oviec sa chová v
Banskobystrickom kraji a to
až 33,4 % z ich celkového
počtu v SR, potom je to v
Žilinskom (22,4 %) a v
Prešovskom kraji (19, 9 %),
• Chov oviec je zastúpený v
malom počte takmer vo
všetkých okresoch, ale najviac
je preferovaný na strednom a
východnom Slovensku, najviac
v okresoch BB, BN, LM, RS.
13/11/2014
7
Ekonomika hovädzieho dobytka vo výkrme
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
VN v €/ kg ž.hm.
1,86 1,89 1,94 2,05 2,12 2,06 2,18 2,26 2,41 2,09
Priem. real.cena v €/kg ž.hm.
1,43 1,62 1,62 1,49 1,34 1,45 1,45 1,55 1,88 1,77
Rentabilita bez podpory (v %) -23,07 -14,28 -16,62 -27,40 -36,69 -29,61 -33,49 -26,55 -21,99 -0,15
Rentabilita s podporou (v %) -7,75 -8,02 0,31 4,11 1,63 22,33 20,64 11,06 4,98 9,57
13/11/2014
8
Štruktúra nákladov hovädzieho dobytka vo výkrme
13/11/2014
9
Prehľad sadzieb podpôr - priame platby
v rokoch 2008 a 2013 v €
Platba na dojnicu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. 12. 2010 sa poskytla
žiadateľovi ak:
a) hospodári v znevýhodnených oblastiach alebo hospodári v zraniteľných oblastiach,
b) má v centrálnom registri zvierat registrovanú farmu na chov hovädzieho dobytka,
c) dodrží retenčné obdobie chovu dojníc od 1. 6. do 31. 8. príslušného roku.
Poskytnutie platby na dojnicu je podmienené podaním žiadosti a splnením podmienok pre
poskytnutie jednotnej platby na plochu.
Platba na VDJ, tu zohrala významnú úlohu modulácia , vplyvom ktorej klesli sadzby od roku
2012. V roku 2013 boli použité 2 sadzby, 30 € na kravy a 60 € na ostatné kategórie zvierat.
13/11/2014
10
Ekonomika kravského mlieka
2004
0,33
2005
0,33
2006
0,35
2007
0,37
2012
0,40
2013
0,42
Priem. real.cena v €/l
0,32
Rentabilita bez podpory (v %) -4,21
Rentabilita s podporou (v %) 10,62
0,33
-1,10
13,73
0,33
-5,52
16,10
0,34
0,35
0,23
0,29 0,39 0,31
-8,35 -13,52 -37,84 -25,64 -9,30 -22,50
18,51 15,25 -5,41 15,38 18,60 2,50
0,34
-0,19
0,06
VN v €/ l
13/11/2014
2008
0,40
2009
0,37
2010
0,39
2011
0,43
11
Ekonomika výkrmu jahniat
13/11/2014
12
Štruktúra nákladov - na základné stádo oviec
13/11/2014
13
Stavy HD (VDJ), dojníc a denná dojivosť v
štátoch EÚ-28 v roku 2013
13/11/2014
14
Stavy HD v krajinách EÚ-28 v ks na 100 ha p.v. p.
13/11/2014
•
Slovensko v porovnaní so
štátmi EÚ-28 sa nachádza
v početnosti HD na 100 ha
p.v p. v poslednej tretine.
•
Len 5 štátov má nižší
počet HD na 100 ha p.v.p.
ako Slovensko a to
Lotyšsko, Grécko,
Rumunsko, Maďarsko a
Bulharsko.
•
Viac HD na 100 ha p.v.p.
ako Slovensko má 22
štátov EÚ-28.
15
Stavy dojníc v krajinách EÚ-28 v ks na 100 ha p.v. p.
13/11/2014
•
Počet dojníc na 100 ha p.v.p.
kopíruje stav HD,
•
Z intenzity na 100 ha p.v.p
vidíme, že, že všetky pristúpené
krajiny po roku 2004 do EÚ,
okrem Poľska, sa nachádzajú
pod priemerom EÚ, ktorý
ťahajú Belgicko, Holandsko,
Nemecko,
•
ale v absolútnych počtoch je to
Nemecko, Francúzsko, Veľká
Británia, Taliansko a z
pristúpených krajín Poľsko.
16
Vývoj stavov oviec v krajinách EÚ
Prameň: Eurostat database, máj 2013
17
Spotreba mäsa na obyvateľa v SR v kg
13/11/2014
18
Záver
•
Z porovnania produkčných a ekonomických parametrov chovu
hovädzieho dobytka s krajinami EÚ vidíme že Slovensko má určité
rezervy, nielen oproti pôvodným krajinám EÚ-15, ale aj krajinám, ktoré
so Slovenskom vstúpili v rovnakom období do EÚ.
•
U oviec je situácia opačná. Nárast ich početnosti v niektorých oblastiach
Slovenska je ovplyvnený sociálnym aspektom možnosťami
zamestnanosti obyvateľstva. Vzhľadom na nenáročnosť je chov oviec
rozšírený, okrem družstiev a obchodných spoločností, najmä u SHR a v
prídomových hospodárstvach (neregistrovaní). I keď v posledných
rokoch sa trend uberá pozitívnym smerom z historického hľadiska aj
u oviec nastal radikálny pokles.
•
Rozhodujúci význam v ekonomike chovu HD zohrávajú podpory, bez
ktorých by bol chov HD nerentabilný.
13/11/2014
19
Trenčianska 55, 824 80 Bratislava
Ďakujem Vám za pozornosť
Ing. Zuzana Chrastinová, NPPC-VÚEPP Komentár k vystúpeniu na seminári
„Udržateľné a ekonomicky efektívne využívanie trávnych porastov“ poriadanom
NPPC- VÚTPHP, 12. 11. 2014, Banská Bystrica na tému „Ekonomická efektívnosť a
konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov zameraných na chov
hovädzieho dobytka a oviec“.
Vážené dámy, vážení páni,
1. snímok
Moja prezentácia ako vyplýva z jej názvu je zameraná na Ekonomickú efektívnosť
poľnohospodárskych podnikov v chove hovädzieho dobytka a oviec.
2. snímok
Zameriam sa na 4 hlavné okruhy prezentácie
- Vývoj stavov hovädzieho dobytka a oviec na Slovensku, súhrnne a územne
podľa jednotlivých krajov a okresov, vrátane vývoja produkcie,
- Ekonomická efektívnosť chovu HD a oviec,
- Porovnanie stavov HD na 100 ha p.p. v SR a v ostatných štátoch EÚ,
- Spotreba mäsa na Slovensku v porovnaní s ODP, celková ponuka hovädzieho
mäsa vrátane dovozu.
3. snímok
 HPP má na Slovensku dlhodobo klesajúci trend,
 Obdobný trend má aj živočíšna produkcia,
 Zmenila sa štruktúra výroby. Do roku 2010 bol podiel živočíšnej produkcie
prevažujúci, t.j. väčší ako rastlinnej produkcie,
 Za posledné tri roky sa tento pomer zmenil, klesol podiel živočíšnej produkcie
na 42 % a vzrástol podiel rastlinnej produkcie na 58 %.
 Tento vývoj je ovplyvnený ekonomickou efektívnosťou výroby komodít
jednotlivých odvetví.
Živočíšna výroba na Slovensku, dlhodobo klesá v dôsledku jej nízkej
konkurencieschopnosti súvisiacej s ekonomickými podmienkami, najmä kvôli vyššej
nákladovosti. Napriek tomu, že ŽV má mnoho pozitív je (produkciu surovín
a polotovarov pre výrobu finálnych potravín živočíšneho pôvodu, je zdrojom príjmov
poľnohospodárskych podnikov v priebehu celého roka, má významný prínos z
hľadiska krajinotvorby) v značnej recesii.
Pokles produkcie, je úzko spojený
s poklesom stavov hospodárskych zvierat.
4. snímok
Ako vidíme z nasledujúcich čísel stavy hovädzieho dobytka majú od roku 2004
klesajúci trend, napriek tomu, že Slovensko má dobré prírodné podmienky pre chov
dobytka. Kým v roku 2004 sa chovalo na Slovensku 540 tis. ks hovädzieho dobytka
v roku 2013 to bolo 468 tis. ks. Za desať rokov klesli stavy hovädzieho dobytka o 72
1
tis. ks, čiže o 13,4 %. Rýchlejší pokles bol v prvých piatich rokoch po vstupe
Slovenska do EÚ. V posledných 5 rokoch sa stavy až na malé medziročné výkyvy
stabilizovali.
Takmer 43 % zo stavov HD tvoria kravy. V súčasnosti sa na Slovensku chová
199 tis. ks kráv. Oproti roku 2004 ich počet klesol o 33 tisíc. Dojné kravy tvoria 73 %
z celkového počtu kráv. Počet dojných kráv klesol za desať rokov o 57 tis. kusov, t.j.
až o 28 %.
Trend poklesu stavov hovädzieho dobytka sa odrazil aj v klesajúcom vývoji
produkcie jatočného dobytka, ktorá klesla oproti roku 2004 o 8 %. V posledných 3
rokoch sa produkcia jatočného HD stabilizovala a dosahuje cca 23 tis. ton. Podobný
vývoj bol aj u kravského mlieka, ktorého produkcia v roku 2013 bola o 13,4 % nižšia
ako v roku 2004, ale v posledných 5 rokoch sa pohybuje na úrovni 930 – 960 tis. ton.
Reprodukčné a úžitkové parametre HD zostávajú naďalej na neuspokojivej
úrovni. Za rok 2013 sa v SR predalo až 50 tis. t ž. hm. jatočného hovädzieho dobytka a
1 534 ton jatočných teliat. Na slovenských bitúnkoch sa celkovo zabilo v roku 2013
35,8 tis. ks HD s jatočnou hmotnosťou 9,5 tis. ton a hrubá domáca produkcia dosiahla
23,3 tis ton.
Čo sa týka oviec, ich vývoj je opačný ako u HD. Počet oviec za 10 rokov, čiže
od vstupu SR do EÚ sa zvýšil takmer o 25 % a v súčasnosti dosahuje cca 400 tis. ks,
čo je o 79 tis. ks viac ako v roku 2004. Takmer 68 % z celkového počtu oviec tvoria
bahnice. Narastajúci vývoj počtu oviec sa odrazil aj v produkcii, ktorá v súčasnosti je
vyššia takmer o 50 % ako v roku 2004. Produkcia ovčieho mlieka je dlhodobo
stabilizovaná. Klesla však produkcia vlny o 27 %.
5. snímok
Na tomto snímku máme dva grafy – na ľavej strane graf znázorňujúci vývoj stavov
HD a z toho dojníc - klesajúci trend. V štruktúre HD- okrúhly graf vľavo dolu
prevládajú dojné kravy (31%) a chovný HD (29 %).
Graf vpravo znázorňuje vývoj stavov oviec a z toho bahníc- narastajúci trend.
V štruktúre prevládajú dojné bahnice (39 %).
6. snímok
Stavy HD v krajoch prepočítané na 100 ha p.p. majú klesajúcu tendenciu až na kraje
s prevládajúcimi menej priaznivými podmienkami, kde došlo k ich stabilizácii
(v Žilinskom), resp. miernemu nárastu (Prešovskom kraji).
• Takmer v každom okrese je zastúpený chov HD, ale s rôznou intenzitou. Početne
najviac kusov HD sa chová v okresoch DS (22 tis.), KN (14 tis.), NZ (13,4 tis.), Trnava
TT (16 tis.), Námestovo NO (14 tis.), LM (14 tis.), RS (13 tis.).
2
• Z hľadiska krajov najviac dobytka
sa chová v Prešovskom (17,8 %),
Banskobystrickom (16,1 %) a Trnavskom (16,0 %) kraji.
• Najmenej v Bratislavskom (2,9 %), Trenčianskom (9,3 %) a Košickom (9,7 %)
kraji.
7. snímok
- Stavy oviec majú narastajúcu tendenciu vo všetkých krajoch.
-
Z hľadiska krajov najviac oviec sa chová v Banskobystrickom kraji a to až 33,4
% z ich celkového počtu v SR, potom je to v Žilinskom (22,4 %) a v
Prešovskom (19, 9 %)kraji,
-
Chov oviec je zastúpený v malom počte takmer vo všetkých okresoch, ale
najviac je preferovaný na strednom a východnom Slovensku, najviac v okresoch
BB, BN, LM, RS.
8. snímok
A aká je ekonomika chovu hovädzieho dobytka.
NPPC-VÚEPP, vydáva každoročne informačnú publikáciu, ktorá obsahuje
výsledné kalkulácie nákladov poľnohospodárskych výrobkov vybraného súboru
poľnohospodárskych podnikov. Ide o výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby.
Sledovanie týchto informácií je veľmi náročné, pretože väčšina podnikov, vzhľadom
na vysokú prácnosť výrobkové náklady podrobne nesleduje. Pre sledovanie vlastných
nákladov podnik musí zabezpečiť prostredníctvom analytickej evidencie, resp.
vnútropodnikového účtovníctva rozdelenie nákladov tak aby boli k dispozícii údaje o:

Priamych nákladoch na jednotlivé druhy zvierat (krmivá, stelivá, liečivá,
dezinfekčný materiál, sociálne náklady, odpisy, plemenárske a veterinárne
služby, náklady pomocných činností), nákladoch na traktory a nákladné
automobily,
 Režijné náklady (výrobná a správna réžia).
 Na nasledujúcom snímku máme znázornené za obdobie 10 rokov vývoj
- vlastných nákladov na 1 kg ž.h.
- priemernej realizačnej ceny za kg ž.h,
- a vypočítaná rentabilita bez podpory a s podporou.
Vývoj nákladov na chov hovädzieho dobytka má narastajúcu tendenciu, i keď
v poslednom roku nastal ich medziročný pokles. Priemerná realizačná cena za 1 kg
ž.h. hovädzieho dobytka sa vyvíjala diferencovane. Po jej poklese v rokoch 2007
a 2008 sa v nasledujúcich rokoch zvyšovala. Jej úroveň však nepokrývala náklady
a bez podpory by bol výkrm hovädzieho dobytka neefektívny. Po zápočte podpory je
výroba HD vo výkrme za posledných 8 rokov rentabilná a v roku 2013 dosiahla
rentabilitu 9,6 %. Graf vpravo dole ukazuje vplyv podpory na rentabilitu.
3
Okrem toho VÚEPP vypracováva situačné a výhľadové správy, ktoré sú
zverejnené na web stránke ústavu, kde sú podrobné informácie o jednotlivých
komoditách.
9. snímok
V štruktúre nákladov HD ako vidieť z nasledujúceho snímku rozhodujúci podiel
takmer viac ako 50 % tvoria náklady na krmivá a stelivá a to vlastné a nakúpené.
10.
snímok
Ako už bolo povedané ekonomiku chovu HD výrazne ovplyvňujú podpory.
Tuná máme Prehľad sadzieb priamych platieb
- Platba na dojnicu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. z 8. 12. 2010
sa poskytla žiadateľovi ak:
a) hospodári v znevýhodnených oblastiach alebo hospodári v zraniteľných oblastiach,
b) má v centrálnom registri zvierat registrovanú farmu na chov hovädzieho dobytka,
c) dodrží retenčné obdobie chovu dojníc od 1. 6. do 31. 8. príslušného roku.
Poskytnutie platby na dojnicu je podmienené podaním žiadosti a splnením
podmienok pre poskytnutie jednotnej platby na plochu.
-- Platba na veľké dobytčie jednotky (VDJ) - účelom platby je udržanie upadajúcej
živočíšnej výroby v SR a zabránenie znižovania počtov hospodárskych zvierat,
(hovädzí dobytok, ovce, kozy), čím sa zároveň zlepšuje udržiavanie trvalých trávnych
porastov. Na platby VDJ boli do konca roka 2013 vyplatené finančné prostriedky vo
výške 1 132 562 € pre 2 325 žiadateľov čo predstavuje takmer 91 % z celkového počtu
žiadateľov, ale v dôsledku modulácie pre 1 339 žiadateľov zostali platby nulové.
Platby na LFA – poskytnuté v rámci PRV.
11. snímok
Čo sa týka ekonomiky chovu dojníc – túto hodnotíme cez ekonomiku mlieka.
Ako vidieť z nasledujúcich čísel počas 10 ročného obdobia sa náklady na liter mlieka
mierne zvýšili, ale realizačná cena, aj keď má mierne kolísavý trend, takmer stagnuje
a v rokoch 2009 sa výrazne znížila. Bez podpory, podobne ako u HD, by výroba
mlieka bola vysoko neefektívna, čo by sa odrazilo v stratovosti poľnohospodárskych
4
podnikov zameraných na chov dojníc. Aj pri podpore má rentabilita za posledné 2
roky klesajúcu tendenciu a jej úroveň je nízka. Výkyvy cien v sektore mlieka prispeli
k redukcii počtu dojníc v podnikoch, prípadne ich presunu do mäsového stáda.
V štruktúre nákladov na dojnice, v prepočte na 100 KD, rozhodujúcou položkou
sú priame náklady na krmivá a stelivá tak vlastné ako aj nakúpené. Podiel ostatných
položiek sa mierne odlišuje od štruktúry nákladov na výkrm HD.
12. snímok
V štruktúre príjmov v stáde oviec sú rozhodujúce príjmy za mlieko (57 %)
s priemernou ročnou mliekovou úžitkovosťou 90 l na bahnicu, za plemenné jahňatá
(30 %), jahňatá (10 %). Najnižšie príjmy sú z vlny (1-3 %).
Ekonomiku výkrmu jahniat ovplyvňujú vlastné náklady a realizačné ceny. Bez
podpory realizačné ceny nepokrývajú náklady a chov jahniat je stratový. Na pokrytie
nákladov jahniat by sa mala realizačná cena pohybovať na úrovni cca 3-4 € na kg
ž.hm.
Pozitívny je nastúpený trend, aj keď mierny, nárastu realizačných cien a pokles
vlastných nákladov (graf vľavo dolu). Jahňatá sú významnou trhovou komoditou
o tom svedčí aj každoročne stúpajúci trend predaných jahniat. Kým v roku 2009 sa ich
predalo 113 tis. kusov v roku 2013 to bolo už 137 tis. ks. Na druhej strane klesá počet
zabitých oviec.
13. snímok
V štruktúre nákladov na chov oviec dominujú náklady na krmivá a na mzdy. Pod
grafom je uvedená výška nákladov na 100 KD v priemere SR a za horské oblasti.
Pozitívny vplyv na ekonomiku oviec majú podpory, ktoré sú vyplácané cez Jednotnú
platbu na plochu (SAPS), platbu na VDJ a v rokoch 2005 a 2006 to boli platby na chov
oviec a kôz. Taktiež to boli podpory z PRV 2008-2013 na chov oviec v rámci
životných podmienok zvierat a na agroenvironmentálne opatrenia v chove oviec a kôz.
14. snímok
Intenzita chovu hospodárskych zvierat, meraná počtom dobytčích jednotiek
(DJ) na 100 hektárov poľnohospodársky využívanej pôdy, dosahuje na Slovensku pri
hovädzom dobytku len 50 % priemeru EÚ-28, v chove dojníc 57 %.
Najvyššiu intenzitu v chove dojníc na 100 ha dosahuje Holandsko (79,1 ks).
V pôvodných členských štátoch EÚ-15 sa intenzita chovu dojníc v sledovanom období
pohybovala v priemere n úrovni 14,3 ks a na Slovensku 9,2 ks/100 ha p. v. p..
V chove oviec dosiahlo Slovensko, aj napriek svojmu potenciálu, iba 18 ks na
100 ha p. v. p., čo nebol ani priemer nových členských štátov. Najvyššiu intenzitu
5
dosiahlo: Grécko (242,0 ks), Veľká Británia (136,3 ks), Rumunsko (59,8 ks),
Taliansko (58,9 ks/).
 Počet HD na 100 hektárov p.v. p. predstavuje na Slovensku 25 ks. Zo štátov V4
lepšie na tom je Poľsko (39 ks) a Česko (38 ks). Menej ako Slovensko má
Maďarsko (16 ks). V porovnaní s pôvodnými členskými krajinami EÚ-15, kde
intenzita chovu hovädzieho dobytka dosiahla priemerných 61 ks a v priemere krajín
EÚ -28 51 ks. na 100 ha p. v.p., Slovensko s intenzitou chovu v priemere 25 ks na
100 ha p. v. p. sa nachádza v polovici tohto priemeru.
 Slovensko aj v počte dojníc - 8 ks na 100 ha p. v. p patrí medzi krajiny s nižším
počtom. Lepšie na tom sú Poliaci (16 ks) a Česi (11 ks), ale horšie Maďarsko (5
ks).
 Čo sa týka dennej dojivosti dosahuje Slovensko 15,6 litra mlieka na deň na dojnicu,
čím presahuje Maďarsko a Poľsko.
15. snímok
Z nasledujúceho snímku vidíme, že:
• Slovensko v porovnaní so štátmi: EÚ-28 sa nachádza v početnosti HD na 100
ha p.v p. v poslednej tretine.
• Len 5 štátov má nižší počet HD ako Slovensko a to Lotyšsko, Grécko,
Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko.
• Viac HD na 100 ha p.p. ako Slovensko má 22 štátov EÚ-28.
16. snímok
• Počet dojníc na 100 ha p.v.p. kopíruje stav HD
• Z intenzity na 100 ha p.v.p. vidíme, že, že všetky pristúpené krajiny po roku
2004 do EÚ, okrem Poľska, sa nachádzajú pod priemerom EÚ, ktorý ťahajú
Belgicko, Holandsko, Nemecko. V absolútnych počtoch je to Francúzsko,
Nemecko, Taliansko, Veľká Británia a s pristúpených krajín Poľsko.
17. snímok
Vývoj stavov oviec na rozdiel od Slovenska, takmer vo väčšine krajín má klesajúcu
tendenciu. Najväčší počet oviec na 100 ha p.v.p. má Grécko, Cyprus, Veľká Británia
a Malta. Ich počet je oproti Slovensku 5 až 10- násobne vyšší.
18. snímok
Vývoj produkcie mäsa, ponuky, ale hlavne kúpyschopnosti obyvateľstva sa odráža
v spotrebe mäsa. Od roku 2009 -2012 spotreba hovädzieho mäsa klesala a ani v roku 2013
napriek jej nárastu nedosahuje odporúčané dávky -OD. Pozitívne je, že klesla spotreba tukov
o 0,4 kg. Naopak, negatívnym javom je pokles spotreby mlieka a mliečnych výrobkov,
ktorých spotreba je o 28,5 % nižšia ako OD.
6
Ďalšia tabuľka dokumentuje bilanciu celkovej ponuky hovädzieho a teľacieho mäsa.
Pozoruhodné je pokles domácej produkcie takmer o 17 % a nárast dovozu hovädzieho
a teľacieho mäsa o 100 %, čo sa odrazilo v stúpajúcom podiele dovezeného mäsa na celkovej
ponuke a to z 20 % v roku 2009 takmer na 40 % v roku 2013.
19. snímok
Záver - Z porovnania produkčných parametrov chovu hovädzieho dobytka s krajinami EÚ
vidíme že Slovensko má určité rezervy, nielen oproti pôvodným krajinám EÚ-15, ale aj
krajinám, ktoré s ním vstúpili v rovnakom období do EÚ.
U oviec je situácia opačná. Nárast ich početnosti v niektorých oblastiach Slovenska je
ovplyvnený sociálnym aspektom a možnosťami zamestnanosti obyvateľstva. Vzhľadom na
nenáročnosť je chov oviec rozšírený, okrem družstiev a obchodných spoločností, najmä
u SHR a v prídomových hospodárstvach. I keď v posledných rokoch sa trend uberá
pozitívnym smerom z historického hľadiska aj u oviec nastal radikálny pokles.
Rozhodujúci význam v ekonomike chovu HD a oviec zohrávajú podpory, bez ktorých
by bol chov HD ako aj oviec nerentabilný.
Použitá literatúra:
Gálik, J: Hovädzí dobytok a teľatá, Situačná a výhľadová správa k 31.12. 2013,
NPPC- VÚEPP, MPRV SR, http://www.vuepp.sk
Hrežík, D. : Aká je situácia v chove oviec ?, Roľnícke noviny 37/2014
Chrastinová, Z. a kol: Ekonomické parametre slovenského poľnohospodárstva
a potravinárstva v kontexte štátov EÚ, štúdia NPPC-VÚEPP, č. 192/2014, 147 strán, 43
tabuliek v texte, 46 grafov v texte, 59 tab. v prílohe, ISBN 978-80-89162 – 5
Trubačová, A.: Náklady a výnosy poľnohospodárskych výrobkov v SR rok 2013
v triedení podľa výrobných oblastí, NPPC-VÚEPP, ISBN 978-80-8058 – 595-2
Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2013
Bratislava, MPRV SR, 2014
7
Download

Ekonomická efektívnosť poľnohospodárskych podnikov