Štvrtok • 28. 10. 2010 • Číslo 3 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru
Slováci opäť s medailami
zo svetových šampionátov
OBSAH/EDITORIAL
VO VNÚTRI ČÍSLA NÁJDETE:
Výnimočný úspech slovenskej výpravy na X. ZPH Vancouver 2010 a dosiahnuté výsledky neboli náhodné, ale
sú v prvom rade výsledkom obrovskej húževnatosti, bojovnosti a kvality našich športovcov, odzrkadľujú prácu
reprezentačného trénera a osobných trénerov, členov
realizačných tímov, rodinného zázemia a podmienok,
ktoré im vytvorili kluby, zväzy a SPV.
STRANY 4 – 6
Vozíčkárka Anna Oroszová patrí k najvšestrannejším slovenským paralympioničkám. Na dvoch
hrách v Sydney 2000 a Aténach 2004 súťažila
v tlaku na lavičke a na oboch skončila šiesta. Pravidelne jazdí košický maratón, vyskúšala si aj lyžovanie na monoski. V súčasnosti je našou jedničkou na handbiku a s nádejou sa pozerá na
Londýn 2012, kde by chcela štartovať.
STRANY 8 – 9
Smolenice, obec neďaleko Trnavy zažili v nedeľu
22. augusta opäť veľkolepú akciu. V rámci kampane
„Na kolesách proti rakovine“ sem s koncertom „Na kolesách… TOUR 2010“ zavítala celá plejáda osobností slovenskej populárnej hudby. Počas koncertu, ktorý trval až
do polnoci, sa podarilo do verejnej zbierky vyzbierať sumu 5.675,84 eur. Koncert videlo odhadom okolo 5000 ľudí!
STRANY 12 – 13
Víťazstvo na posledných tohtoročných pretekoch UCI
Európskeho pohára v Prahe zabezpečilo dvojici Vladislav Janovjak - Robert Mitošinka (skupina B) konečné
prvé miesto vo svetovom rebríčku za rok 2010. Zopakovali si tak prvenstvo z roku 2007. Pre zrakovo postihnutého Janovjaka a jeho pilota bola sezóna 2010 mimoriadne úspešná - na MS v Kanade získali po perfektnom
výkone v cestných pretekoch strieborné medaily.
STRANA 14
Paralympijské hnutie je pomerne mladé v porovnaní s olympijským. Aj napriek tomu urobilo v poslednom období obrovský pokrok. Svedčí o tom úroveň posledných paralympijských
hier. Je však stále veľa oblastí, v ktorých by sa paralympijské
hnutie mohlo poučiť od olympijského a hlavne sa vyvarovať
zbytočných chýb, ktorými olympijské hnutie prešlo, tvrdí v rozhovore manažér pre športy SPV Peter Hamaj.
STRANY 16 - 17
Vážení športoví
priatelia,
paralympijské
hnutie po ukončení ZPH 2010
začína intenzívne žiť Londýnom
nielen z pohľadu
samotnej prípravy na PH 2012,
ale aj nominácie
športovcov. Čo sa
týka samotných
nominačných pretekov, ako sú MS či
ME, opäť sme v poslednom období získali niekoľko významných úspechov,
o ktorých sa dočítate vo vnútri tohto vydania.
Bohužiaľ, ako predstaviteľ paralympijského hnutia na Slovensku sa musím
veľmi negatívne vyjadriť o postoji štátu
k našim športovcom. Ešte horší je fakt,
že ani prognóza budúcnosti nám nedáva veľa optimizmu. Viem, že spoločnosť
má veľa problémov, ktoré je potrebné
riešiť, ale pohľad na pripravovaný rozpočet pre rok 2011 jasne dokumentuje,
že šport nie je prioritou ani súčasnej vlády. Pritom šport ako fenomén, čo potvrdila už aj história (ideál olympijských
hier postavený na základoch kalokagatie a ekecheirie), pôsobí nielen v reprezentačnom ponímaní, ale má široký sociálno – ekonomický rozmer. Žiadna
z predchádzajúcich vlád ho nevyužila
a zdá sa, že v tomto smutnom trende
hodlá pokračovať aj tá súčasná.
Pevne verím, že tento krízový stav vyburcuje širokú športovú verejnosť k tomu, aby vyjadrila svoj postoj, začala bojovať o zmenu v prístupe a otvorila diskusiu o športe, ktorý si zaslúži oveľa viac
pozornosti, než sa mu dostávalo a dostáva.
PhDr. Ján Riapoš, PhD.
predseda SPV
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY!
Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského
výboru a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď pošlite
najneskôr do 15. novembra 2010 na adresu: Slovenský paralympijský výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný
lístok uveďte vašu adresu a telefonický kontakt. Traja výhercovia
získajú ceny od Slovenského paralympijského výboru.
Otázka: Na ktorej paralympiáde neštartovala Anna Oroszová?
A: Sydney 2000
B: Atény 2004
C: Peking 2008
SÚŤAŽ Z JÚNOVÉHO VYDANIA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, na koľkých paralympiádach sa doteraz zúčastnil tenista na vozíku Jozef Felix,
je C, na dvoch.
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch výhercov, ktorí získajú knižnú publikáciu ZPH 2010 VANCOUVER: HELENA MARKOTÁNOVÁ,
P. Horova 5, 841 08 BRATISLAVA, BEÁTA LALÍKOVÁ, č. d. 48, 913 11 VEĽKÉ BIEROVCE, ERVÍN SEKÁČ, Jókaiho 3350, 058 01 POPRAD – VEĽKÁ.
Víťazom srdečne gratulujeme!
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA – PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru.
Vydáva Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: Mgr. MARIAN ZIMA.
Šéfredaktor: ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: Ing. ROMAN VÉGH. Editor: ĽUDOVÍT LUČANIČ.
Grafická úprava: IVAN ANTAL. Jazykový redaktor: JURAJ PODOLAN. Tlač: Merkantil, s. r. o.,
Trenčín. Uzávierka: 22. októbra 2010. Samostatne nepredajné.
3
ZPH 2010
SAMUEL ROŠKO
Historický zisk jedenástich medailí
Slovensko v konečnej bilancii na štvrtom mieste, zaradilo sa medzi lyžiarske veľmoci
Spoločná fotografia slovenskej výpravy v paralympijskej dedine vo Whistleri.
Slovenská výprava na X. zimných
paralympijských hrách, ktorú tvorilo
spolu 39 členov (z toho bolo
13 športovcov, 8 navádzačov,
11 členov realizačných tímov
a 6 členov vedenia výpravy) patrila
medzi 44 účastníckymi krajinami
k stredne veľkým výpravám.
VÝSLEDKY ŠPORTOVCOV
Slovenské paralympijské
družstvo na ZPH Vancouver
2010 sa začalo postupne
tvoriť v priebehu rokov 2008
a 2009 na základe dosahovaných výsledkov z podujatí v dvoch sezónach
2008/2009 a 2009/2010,
keď sa po šiestich rokoch
uskutočnili MS v Kórei. Rok 2009 bol z hľadiska
tvorby tímu rozhodujúci, pretože na základe
rebríčkového postavenia a výsledkov z nominačných podujatí bolo Slovensku priamo pridelených 13 miesteniek pre 3 športy – zjazdové
lyžovanie, bežecké lyžovanie a biatlon. Z toho
bolo akceptovaných 12 miest a jedna miestenka v bežeckom lyžovaní bola vrátená. Tesne
pred ukončením termínu na plnenie kritérií bola Slovensku pridelená ešte jedna miestenka
pre zjazdové lyžovanie (Marek Kubačka). Počet
miesteniek sa celkovo potom navýšil na pôvodných 13.
Tvorba tímu však nebola vôbec jednoduchá
a bola poznačená rôznorodou príslušnosťou
k členským i nečlenským subjektom SPV, z čoho
vznikalo množstvo zbytočných komplikácií, ktoré negatívne ovplyvňovali proces zabezpečovania účasti. V konečnom dôsledku boli predsa len
základné princípy a pravidlá, vyplývajúce zo sta-
4
nov SPV, dodržané a boli vytvorené predpoklady
pre nomináciu tých najlepších. Schválená nominácia a výsledky potvrdzujú, že cesta bola správna. Súčasne s formovaním športového tímu sa
paralelne formovali i realizačné tímy. SZTPŠ nominoval do tejto funkcie v zjazdovom lyžovaní
Ivana Bražinu, ktorý prebral túto funkciu po Dušanovi Šimovi a v bežeckom lyžovaní
bol najprv vedúcim tímu Juraj Brugoš, ktorého na návrh Štábu ZPH
v závere nahradil Dušan Šaradín.
Celkový počet navrhovaných členov
Slovenského paralympijského družstva sa dostal až na číslo 45. Rozhodnutím VZ SPV zo dňa 13. 2. 2010 bol
upravený počet na 39, z toho jeden
necestujúci náhradník – Daniel Cintula.
Naši športovci, z celkového počtu
503 zúčastnených športovcov, získali pri 51 štartoch v 3 športoch 11 medailí (z celkového počtu
192 medailí na ZPH – čo predstavovalo 64 sád)
a ďalšie umiestnenia (tabuľka č. 1), ktoré Slovensko v celkovej bilancii krajín posunuli na historicky najúspešnejšie konečné 4. miesto. Slovenská výprava ziskom 6 zlatých medailí sa zaradila medzi 21 medailových krajín a predstihla
v celkovom poradí také veľmoci v zimných športoch ako sú USA, Rakúsko, Japonsko, Nórsko
a ďalšie. Pred nami boli len Rusko, Nemecko
a domáca Kanada (tabuľka č. 2).
Z hľadiska účasti našich športovcov najúspešnejším športovým odvetvím bolo zjazdové lyžovanie, v ktorom sme získali všetkých 11 medailí
(6-2-3). Najviac sa našim športovcom darilo
v obrovskom slalome a v superkombinácii so
ziskom v každej z nich po dvoch zlatých medailách a jednej bronzovej (4-0-2). Medaily naši
športovci pridali do celkovej bilancie ešte v slalome (1-0-0), v zjazde (0-1-0) a v superobrovskom slalome (1-1-1). Tento historicky najúspešnejší výsledok na ZPH posunul Slovensko
v celkovom poradí krajín v zjazdovom lyžovaní
na 2. miesto za Nemecko, ktoré získalo o jednu
zlatú medailu viac.
Z jednotlivcov boli v zjazdovom lyžovaní najúspešnejší Jakub Krako s navádzačom Jurajom
Mederom a Henrieta Farkašová s navádzačkou
Natáliou Šubrtovou, ktorí spolu vybojovali až
8 medailí (6-2-0). K tým najúspešnejším sa pridali Miroslav Haraus s navádzačom Martinom
Makovníkom a Petra Smaržová so ziskom
dvoch, resp. jednej bronzovej medaily. Spomínaní športovci získali ešte
2 x 4. miesto a k nim sa umiestnením
na 5., resp. 6. mieste pridali Iveta
Chlebáková a Norbert Holík, ktorí obsadili zhodne po 2 x 5. mieste v slalome a obrovskom slalome, resp. v obrovskom slalome a super-G, a Radomír Dudáš 6. miesto v obrovskom
slalome. Ostatní dvaja telesne postihnutí zjazdári Martin France a Martin Čupka, ktorí súťažili v najpočetnejšej konkurencii 28 až 42 športovcov na štarte,
dosiahli svoje najlepšie umiestnenia a to
11., resp. 12. miesto v superobrovskom slalome.
Jediným športovcom, ktorý nemal žiadne
umiestnenie, bol Marek Kubačka. Ten však štartoval len v obrovskom slalome, ktorý nedokončil.
Druhým športovým odvetvím s našou účasťou
bolo bežecké lyžovanie s dvomi športovcami Vladimírom Gajdičiarom a Mariánom Balážom (s navádzačom Martinom Bialekom). Naši športovci
mali v konečnom súčte na ZPH štyri štarty, pričom Vladimír Gajdičiar štartoval trikrát, a to v behu na 15 km (16. miesto), na 10 km (13. miesto)
a v šprinte na 1 km (22. miesto). Marián Baláž doplnil jeden štart v šprinte na 1 km (14. miesto).
Možno konštatovať, že v bežeckom lyžovaní sme
nemali väčšie ambície a dosiahnuté výsledky tomu aj zodpovedajú. Malý počet štartov u Mariána
Baláža bol ovplyvnený jeho viróznym ochorením
na začiatku samotných hier.
Posledným športovým odvetvím s našou
účasťou bol biatlon, v ktorom štartoval len
Vladimír Gajdičiar a to v stíhacích pretekoch
na 2,4 km, kde dosiahol svoj najlepší výsledok
na ZPH (7. miesto) a v pretekoch na 12,5 km
(12. miesto).
ZPH 2010
ŠTÁB ZPH VANCOUVER 2010
Organizačno-technické zabezpečenie účasti
výpravy SR mal na starosti najprv prípravný štáb
a od októbra 2008 Štáb ZPH Vancouver 2010.
Prípravný štáb a Štáb ZPH sa od svojho vzniku
pravidelne stretávali a mali spolu 11 zasadaní,
pričom riešili najmä otázky týkajúce sa tvorby
a zaradenia športovcov do paralympijského
družstva, prípravy a zabezpečenia tímu pred
ZPH a logistiku samotnej účasti na hrách.
V priebehu rokov 2007 – 2010 boli členmi Štábu: P. Matiaško, B. Mažgut, K. Mihok, M. Jurčo, J.
Riapoš, Š. Kopčík, D. Šimo, M. Čapla, J. Panák, J.
Brugoš, D. Šaradin, I. Bražina, D. Ťažký, S. Roško
a P. Hamaj. Zloženie štábu bolo niekoľkokrát
upravované, až sa vyprofilovalo na konečnú podobu, keď v ňom aktívne zostali pracovať zástupca zimných športov vo VV SPV – D. Šimo,
zástupcovia členských zväzov - M. Čapla a Š.
Kopčík, lekár výpravy – J. Panák, vedúci tímov –
I. Bražina a D. Šaradín, zástupca MŠ SR – D. Ťažký, vedúci štábu – S. Roško, a zástupca vedúceho
štábu – P. Hamaj. K týmto členom boli na prerokúvanie konkrétnych tém v rokoch 2009 a 2010
prizývaní zástupcovia ADA SR (M. Motyčík,
J. Dojčan, B. Záhradníková) a zástupca SLZZP
(K. Mihok). Štáb ZPH Vancouver 2010 pracoval
po celý čas veľmi zodpovedne a splnil všetky
stanovené úlohy, vyplývajúce z uznesení
VV SPV, z termínov daných organizátorom hier
(VANOC), zo zabezpečenia materiálu pre členov
tímu, antidopingových pravidiel a logistiky samotnej účasti. Toto bolo aj niekoľkokrát pozitívne spomínané na stretnutiach s vrcholnými
predstaviteľmi organizátora hier. Štáb ZPH Vancouver 2010 ukončil svoju činnosť zhodnotením
účasti výpravy SR v júni 2010.
ÚČASŤ ZÁSTUPCOV MÉDIÍ
Na X. zimných paralympijských hrách pôsobila skupina zástupcov slovenských médií. Konkrétne to boli za STV Stanislav Ščepán s kameramanom, za denník SME Vojtech Jurkovič, za
denník ŠPORT Pavol Kubiš a z tlačovej agentúry
SITA Zdeno Suchý. Túto skupinu médií mala na
starosti naša tlačová atašé Zuzana Wisterová.
Sklamaním bol postoj vedenia SRo, ktoré nakoniec do dejiska hier nevyslalo redaktora.
Mediálne pokrytie projektu Vancouver 2010
nadväzovalo na osvedčený model, overený v Pekingu 2008. Ako základný spravodajský portál
slúžila webstránka www.spv.sk, ktorej servis zabezpečovali Zuzana Wisterová (text a videonahrávky) a Roman Benický (fotografie). Spravodajstvo zo stránky SPV využívala aj agentúra
TASR, ale aj iné internetové portály. Fotografie
SPD
športovec
výsledky
zjazdové lyžovanie
1.
Radomír Dudáš
2.
Miroslav Haraus
3.
Jakub Krako
4.
Norbert Holík
5.
Michal Beladič
6.
Henrieta Farkašová
7.
Marek Kubačka
8.
Iveta Chlebáková
9.
Petra Smaržová
10.
Martin France
11.
Martin Čupka
bežecké lyžovanie
1.
Vladimír Gajdičiar
2.
Marián Baláž
Prvé zlato zo ZPH vybojovali pre Slovensko Jakub Krako s navádzačom Jurajom Mederom.
Romana Benického uverejňovali zo stránky viaceré printové médiá. Novinkou na webstránke
SPV boli krátke videá a banner, ktorý v záhlaví
stránky prinášal aktuálny headline o počte slovenských medailí.
V období od 7. marca do 27. marca. bolo na
webstránke uverejnených 98 správ a 565 fotografií, vrátane februárového sľubu u prezidenta
SR. STV vysielala pod názvom Javorový list z paralympiády denné sumáre od soboty 13. marca
do stredy 24. marca raz denne na Dvojke,
a v dvoch - troch denných reprízach na Trojke.
Zástupcovia médií mali zabezpečené kvalitné
ubytovanie v dobrej lokalite priamo vo Whistleri,
kde štartovali slovenskí reprezentanti. Všetci privítali možnosť vidieť stretnutie NHL vo Vancouvri, čo pre nich zabezpečilo vedenie výpravy SR,
vrátane stretnutia so slovenským hokejistom
Pavlom Demitrom, v tom čase hráčom miestneho klubu. Spolupráca vedenia výpravy SR i športovcov s médiami bola bezproblémová.
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
A ANTIDOPING
V období rokov 2009 a 2010 sme mali za cieľ,
vzhľadom na možnosti športových zväzov, zabezpečiť pre športovcov a realizačné tímy kontinuálnu zdravotnú starostlivosť, preventívne lekárske vyšetrenia a nevyhnutné podporné prostriedky. Tieto služby sme zmluvne dohodli a za-
bezpečili v spolupráci so zmluvným partnerom
SportMedom. Výsledky laboratórnych a funkčných vyšetrení, ako aj konzultácie s odborníkmi, využívali športovci aj tréneri. Zároveň boli
zabezpečené lieky, spotrebný zdravotnícky materiál a podporné prostriedky.
Na poli boja proti dopingu sa veľmi úzko a aktívne spolupracovalo s ADA SR, ktorej zástupcovia boli prizývaní na Štáb ZPH a pravidelne informovali o monitorovacom procese a prebiehajúcich kontrolách športovcov. Počas prípravy
a tesne pred odchodom na hry boli športovci
testovaní mimosúťažne a nikto z nich nemal zo
41 kontrol žiadny pozitívny nález. V dvoch prípadoch sa vyskytol problém s neúčasťou športovca na deklarovanom mieste, čo bolo spôsobené nenahlásením zmeny miesta na ADA SR.
Okrem toho boli štyria lyžiari monitorovaní
priamo IPC - WADA komisiou už od roku 2008.
Naši športovci boli testovaní aj priamo na hrách
a to pred ich začiatkom R. Dudáš, J. Krako, M.
Haraus, P. Smaržová, I. Chlebáková a v priebehu
hier ešte všetci medailisti.
Počas pobytu na ZPH zdravotné zabezpečenie a regeneráciu mali na starosti lekár výpravy
MUDr. J. Panák, lekár-klasifikátor MUDr. J. Štefák a fyzioterapeut P. Madár. Akútne sa riešil
chorobný stav u Kraka a Baláža (virózny pôvod),
pretrvávajúce problémy chrbta u Dudáša, Baláža a Čupku, kde sa využili aj špeciálne vyšetrenia
Výprava Slovenskej republiky na ZPH Vancouver 2010 - prehľad dosiahnutých výsledkov
navádzač
realizačné tímy
výsledok
6 x zlato
2 x striebro
3 x bronz
4.-10. miesto
2 x 4.miesto
5 x 5.miesto
4 x 6.miesto
3 x 7.miesto
2 x 8.miesto
2 x 10.miesto
Hudík
Makovník
Medera
Bošeľa
Pavlák
Šubrtová
Cirbus
Bialek
Dušan Šimo
Branislav Mažgút
Ivan Bražina
Jozef Ledvák
Michal Červeň
Vladimír Gogolák
Juraj Brugoš
Dušan Šaradín
nedokončil
4.miesto
1.miesto
5.miesto
10.miesto
5.miesto
neštartoval
12.miesto
nedokončila
24.miesto
19.miesto
6.miesto
8.miesto
1.miesto
5.miesto
neštartoval
1.miesto
nedokončil
5.miesto
3.miesto
15.miesto
18.miesto
7.miesto
nedokončil
4.miesto
neštartoval
neštartoval
2.miesto
neštartoval
10.miesto
7.miesto
19.miesto
17.miesto
8.miesto
3.miesto
2.miesto
10.miesto
12.miesto
1.miesto
neštartoval
5.miesto
6.miesto
11.miesto
12.miesto
neštartoval
3.miesto
1.miesto
6.miesto
neštartoval
1.miesto
neštartoval
nedokončila
6.miesto
16.miesto
nenastúpil
7.miesto
nenastúpil
16.miesto
12.miesto
nenastúpil
13.miesto
22.miesto
14.miesto
celkové výsledky
11 medailí
4. miesto/44 krajín
22 x do 6.miesta
7 x do 10.miesta
9 x do 15.miesta
45 štartov
11 medailí
11 x do 6.miesta
7 x do 10.miesta
5 x do 15.miesta
5 x nedokončili
6 štartov
1 x do 10.miesta
3 x do 15.miesta
(tabuľka č. 1)
5
ZPH 2010
SAMUEL ROŠKO
Počtom medailí napodobnila svojich mužských kolegov aj dvojica Farkašová V bežeckom lyžovaní bolo maximom siedme miesto Vladimíra Gajdičiara
– Šubrtová.
v biatlone.
FOTO ROMAN BENICKÝ
na miestnej klinike, ďalej alergické reakcie na vosky u J. Ledváka a v samotnom závere i vôbec jediný úraz pravého zápästia M. Červeňa s následnou
operačnou liečbou, odporúčanou na Slovensku.
FINANCOVANIE PROJEKTU ZPH 2010
VANCOUVER
Projekt bol vypracovaný v roku 2007 a doplnený v priebehu rokov 2008 a 2009, vrátane finančného zabezpečenia prípravy a účasti výpravy SR
na ZPH. Takto bol aj priebežne predkladaný na
MŠ SR v súvislosti so žiadosťami o dotácie zo štátneho rozpočtu. Finančné krytie nákladov vo výške
768 474 eur na zabezpečenie prípravy a účasti na
ZPH bolo realizované z prostriedkov poukázaných
zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov SPV.
Financovanie zo štátneho rozpočtu bolo realizované prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Ministerstvo, vzhľadom na zmenený systém poskytovania
dotácií po roku 2007 pre oblasť zdravotne znevýhodnených športovcov, poukazovalo prostriedky
po dvoch líniách. Časť určenú na športovú prípravu
a na nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie zasielalo MŠ SR priamo na tri športové zväzy
- Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov
(SZTPŠ), Sekciu nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska (SNSŠS) a tretím subjektom bola
Slovenská lyžiarska asociácia (SLA). Druhá časť finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, určená na zabezpečenie účasti, bola poskytovaná Slovenskému paralympijskému výboru (SPV). Na samotnú účasť bolo SPV ministerstvom poskytnutých v rokoch 2009 a 2010 celkovo 612 389 eur, na
výdavky vo výške 321 944 eur a v roku 2010 poskytlo zvyšnú čiastku vo výške 290 445 eur.
Vlastné prostriedky SPV, bez nákladov na odmeny vo výške 156 085 eur, boli vynaložené najmä na riešenie schváleného sociálneho programu pre športovcov a členov realizačných tímov,
na dokúpenie športového materiálu, krytie nevyhnutných nákladov na platy, bežnú prevádzku
(tabuľka č. 2) a reklamnú kampaň.
CELKOVÉ UMIESTNENIE KRAJÍN
PODĽA ZISKU ZLATÝCH MEDAILÍ
CELKOVÉ ZHODNOTENIE PROJEKTU ZPH VANCOUVER 2010
vaniami a to i napriek veľmi kvalitnému servisnému tímu, ktorého odborné znalosti vo forme konzultácií využil i vôbec najúspešnejší tím RusCelkové zloženie SPD bolo optimálne a všetci jeho členovia si zastali ka.
svoje funkcie a miesto perfektne, čo potvrdilo bezproblémové fungovanie,
Vývoj zimných športov
atmosféra a bojovný duch tímu a potom aj následne dosiahnuté výsledky.
Účasť a zaradenie dvoch lekárov a maséra - fyzioterapeuta do výpravy
To, čo sme konštatovali po PH v Pekingu, potvrdili i ZPH vo Vancouvri sa ukázalo ako veľmi prospešné.
zvýšený záujem médií zvyšuje záujem širokej verejnosti o dianie v paraVANOC pripravil pre všetkých účastníkov optimálne podmienky na lympijskom športe. Priame prenosy na stanici Eurosport podľa odoziev
šport i relax.
ukázali, že súťaže paralympijských športovcov v ničom nezaostávajú v dramatickosti a napätí za súťažami olympijskými.
Dosiahnuté výsledky
Záujem krajín vysielať svojich športovcov na ZPH rastie. Paralympijské
Očakávanú prvú zlatú medailu zo ZPH získal Jakub Krako (navádzač Ju- hry sa stávajú prostriedkom prezentácie dosiahnutej úrovne krajín v procese integrácie znevýhodnených osôb.
raj Medera) hneď v prvý súťažný deň zjazdových disciplín.
Profesionalizácia športovcov pre dosiahnutie najvyšších mét sa stáva
Boli dosiahnuté historicky najúspešnejšie výsledky a ziskom 11 medailí
(6 zlatých, 2 strieborných a 3 bronzových) sa Slovensko umiestnilo na cel- nevyhnutnosťou.
Časové odstupy na medailových a ďalších umiestneniach sú stále minikovom 6. mieste a v olympijskom hodnotení dokonca na 4. mieste
málnejšie.
zo 44 účastníckych krajín.
Konkurencia sa neustále zvyšuje, rastie počet štartujúcich športovcov.
Medailové umiestnenia vybojovali mladí športovci vo veku 19 – 23 rokov, čo je fantastické a vo svete i jedinečné. Jakub Krako, Henrieta Farka- Najvýraznejšie sa to prejavilo u telesne postihnutých stojacich a sediacich.
Aj do budúcnosti máme najväčšie možnosti úspešných umiestnení v súšová, Miroslav Haraus a Petra Smaržová majú svoju športovú kariéru pred
ťažiach zrakovo postihnutých zjazdových lyžiarov.
sebou a už dnes patria k svetovej špičke zjazdového lyžovania.
Je predpoklad zaradenia do programu ZPH nového športu, snoubordingu.
Zjazdové lyžovanie, a v ňom okrem už spomínaných športovcov aj starV závere by som chcel zdôrazniť, že tento výnimočný úspech slovenší a skúsenejší lyžiari, ktorí potvrdili opodstatnenosť svojej nominácie dosiahnutými výsledkami, splnilo a prekročilo najoptimistickejšie očakáva- skej výpravy na X. ZPH Vancouver 2010 a dosiahnuté výsledky neboli náhodné, ale sú v prvom rade výsledkom obrovskej húževnatosti, bojovnosnia ako celok.
V bežeckom lyžovaní je badateľný ústup z pozícií, o čom svedčí fakt, že ti a kvality našich športovcov, odzrkadľujú prácu reprezentačného trénera
naši športovci sa ani v jedných pretekoch neumiestnili v prvej desiatke. a osobných trénerov, členov realizačných tímov, rodinného zázemia a ich
Sklamal najmä M. Baláž, ktorý nastúpil na svoj prvý štart na ZPH až v sa- podpory a podmienok, ktoré im vytvorili kluby, zväzy a SPV, či už z vlastných zdrojov alebo poskytnutých štátnych dotácií. Všetkým, ktorí prispemotnom závere v posledný súťažný deň.
V biatlone súťažil len V. Gajdičiar a získal svoje najlepšie umiestnenie na li k tomuto úspechu, preto patrí moja úcta a poďakovanie.
ZPH - 7. miesto v stíhacích pretekoch na 2,4 km.
AUTOR BOL VEDÚCIM VÝPRAVY SR NA ZPH 2010
V bežeckom lyžovaní a v biatlone sme výsledkami zaostali za očaká-
Zabezpečenie účasti výpravy SR
6
PROFIL
ROMAN VÉGH
Od lavičky a závaží
Vozičkárka ANNA OROSZOVÁ
patrí k najvšestrannejším
slovenským paralympioničkám. Na dvoch hrách
v Sydney 2000 a Aténach
2004 súťažila v tlaku
na lavičke a na oboch skončila
šiesta. Pravidelne jazdí
košický maratón, vyskúšala si
aj lyžovanie na monoski.
V súčasnosti je našou
jednotkou na handbiku (ručne
poháňaný bicykel) a s nádejou
sa pozerá na Londýn 2012,
kde by chcela štartovať.
OSUDNÉ SEKUNDY
Narodila sa v Stropkove a po základnej
škole sa prihlásila na
Strednú knihovnícku
školu v Bratislave,
ktorú však pre úraz nedokončila
(zmaturovala až neskôr na Sociálno–právnej akadémii). V roku
1979 prišla domov na prázdniny
a chcela si privyrobiť na brigáde.
Pochádza zo štyroch súrodencov,
takže chcela pomôcť rodičom
a odbremeniť rodinný rozpočet.
Na družstve v Staškovciach robil
rozvoz pracovníkov gazík. Keď sa
vracali domov, auto zišlo z cesty
a viackrát sa prevrátilo. Jeden
z ôsmich pasažierov nehodu neprežil a Anke prerazila chrbticu autobatéria, ktorá bola v kabíne voľne položená ...
„Odviezli ma do nemocnice, kde
mi povedali, že už nebudem chodiť, lebo mám poškodenú miechu
a ostanem na vozíku. Po odchode
z nemocnice som absolvovala pobyt vo viacerých rehabilitačných
ústavoch, kde som sa učila nanovo žiť“, oživuje vyše tridsaťročné
spomienky. Po návrate z liečenia
odišla bývať do Košíc. Do úrazu
hrala aktívne volejbal a tancovala
v súbore ľudového tanca. Keď zostala na vozíku, začala sa stretávať
s postihnutými, ktorí absolvovali
rôzne športové súťaže a hľadali sa
medzi nimi talenty. „Ja som sa zaregistrovala najprv do miestnej
Slávie, neskôr do klubu Športinvalid Košice. Môj známy mi v tom čase urobil, ako sa hovorí na kolene,
formulku - špeciálny vozík na maratóny a atletiku, s ktorou som začala od roku 1989 jazdiť Medzinárodný maratón mieru (MMM)
a chodila som aj na preteky mimo
8
Počas PH 2000 v Sydney v tlaku na lavičke, kde obsadila šieste miesto, rovnako ako o štyri roky neskôr v Aténach.
ANNA OROSZOVÁ
Narodená: 23.marca 1963
Stav: vydatá, jedna dcéra
Úraz: 1979 (autohavária)
Športové odvetvie: predtým tlak na lavičke, vozičkárka, do 48 kg, v súčasnosti
handbike (kategória WH2)
Najväčšie úspechy: tlak
na lavičke – 2 x 1. miesto
na otvorených MS 1997
a 1998, 2 x 3. miesto na
ME 2003 a 2005, 2 x 6. miesto
na PH 2000 a 2004, handbike
– 3. miesto a 4. miesto na
MS 2009, Bogogno (Tal.),
2 x 5. miesto na MS 2010,
Baie Comeau (Kan.)
Slovenska. Popritom som sa venovala atletike a stolnému tenisu“.
V roku 1991 sa vydala za svojho
suseda a o rok neskôr sa im narodila dcéra Nikolka, ktorej časom
tiež učaroval šport. Hrávala basketbal za Cassoviu Košice, neskôr
prešla na in-line korčuľovanie,
v ktorom reprezentovala Slovensko v juniorskej kategórii a dosahovala výborné výsledky. Po operácii členka však vynechala sezónu
a teraz by sa mala vrátiť už do kategórie dospelých. Spolu s mamou
absolvovala aj MMM a obe sa dostali na stupeň víťazov! Anku vý-
datne podporuje v športe aj manžel, ktorý v období, keď súťažila
v tlaku na lavičke, chodil s ňou cvičiť do posilňovne a na podujatiach
jej robil doprovod. V súčasnosti sa
zúčastňuje aj na cyklistických súťažiach, kam presedlala jeho manželka, a pri SZTPŠ šéfuje športovotechnickej komisii handbiku.
PREMIÉRU SI VYCHUTNALA
Na košickom maratóne vynechala Anka dva ročníky - 1991 a 1992,
keď bola tehotná a nebol čas na
prípravu. „Zistila som, že v tomto
športe je veľká konkurencia a po-
trebovala som nový vozík. Zo strany štátu som nemala podporu, tak
som to riešila cez masmédiá. V roku 1991 vznikla zbierka na môj nový maratónsky vozík. Ako prvý
prispel český maratónec pán Pipek.
Do dnešného dňa však neviem,
koľko sa vyzbieralo, lebo tieto peniaze sa ku mne nedostali. Tak
som sa pevne rozhodla, že sa naplno budem venovať tlaku na lavičke, medzinárodne nazývanému
powerlifting“. Ten sa v ženskej kategórii ocitol prvýkrát v programe
hier až v roku 2000 v Sydney. Dovtedy v ňom súťažili len muži. „Tento šport bol pre ženy nový a na Slovensku sa mu žiadna postihnutá
dovtedy nevenovala. Pokiaľ som
s ním v roku 2007 neskončila, patrila som medzi najlepších pretekárov na Slovensku, aj medzi mužmi“, pripomína naša reprezentantka, ktorá nechýbala pri jeho premiére v Austrálii, ani o štyri roky
neskôr pod Akropolou.
Ako si spomína na dva najväčšie
sviatky paralympijského športu?
„Viac sa mi páčilo v Sydney, pretože tam na každom kroku bolo cítiť,
že je to veľké podujatie, ľudia boli
milí a pohostinní. Vychutnala som
si tu aj iné športy, pretože všetko
bolo sústredené viac pri sebe a prístupnejšie. Keď som mala voľnú
chvíľu, chodila som povzbudzovať
ďalších našich športovcov. Mám
PROFIL
k rýchlym kolesám
šej časovku, ktorú nazýva aj súťažou pravdy, lebo každý je odkázaný
sám na seba. Navyše nemá možnosť trénovať hromadne, ale v príprave na paralympiádu sa musí zaoberať aj touto alternatívou. Riešenie vidí v spolupráci s českými
pretekármi.
VOLANIE LONDÝNA
Anna Oroszová verí, že si sen o medaile z paralympiády splní na handbiku.
odtiaľ veľa zážitkov. Spomínam si,
ako sme boli oslavovať slovenskú
medailu v miestnej krčme, kde sa
stretli viaceré národnosti a spievali sme spoločne piesne v každom
jazyku“.
PRIŠLA O ŠTART V PEKINGU
Do Pekingu 2008 sa už nedostala, hoci bola zaradená do A -tímu.
Dodnes nevie, kde sa stala chyba,
vraj bola v tom čase zo všetkých
slovenských „powerlifterov“ najlepšie pripravená. Na dve voľné
karty, ktoré boli Slovensku pridelené, napokon cestovali jej kolegovia Bartošová a Janček. Ale Peking už hodila za hlavu a chce
urobiť všetko pre to, aby nechýbala v Londýne – tentoraz už na
handbiku ...
S tlakom na lavičke, z ktorého
má aj medaily z MS a ME, sa rozlúčila na majstrovstvách Slovenska,
hlavne zo zdravotných dôvodov.
Tento šport je podľa jej slov najťažší zo všetkých, v ktorých postihnutí súťažia. „Cítila som už, že som
opotrebovaná od železa a konkurencia bola každým rokom silnejšia. Hlavne čo sa týka ázijských
a afrických krajín, kde sú väčšinou
športovci postihnutí detskou obrnou. U nás sa to očkovalo a preto
je z európskych krajín málo takýchto pretekárov. Mimoeurópski
boli zvýhodňovaní hlavne kvôli to-
mu, že vrch tela mali robustný, nohy žiadne, takže sa dostali do nižších váhových kategórií“, vysvetľuje Anka. V tomto športe dosiahla
veľa dobrých výsledkov, ale často
mala smolu aj na rozhodkyne, najmä keď jej súperkami boli Angličanky. „Tak mi ušiel aj jeden titul
majsterky Európy, keď mi neuznali
ani jeden pokus. Celá hala pískala,
ja som tam nemala trénera a na
protest mi chýbali finančné prostriedky. S odstupom času si uvedomujem, že to bol šport, kde výkon závisel aj na subjektívnom
rozhodovaní rozhodcov“. Napriek
niekoľkým krivdám spomína na
toto obdobie pozitívne. Okrem
úspechov najmä na kolegyňu Máriu Bartošovú, s ktorou vytvorili
dlhoročný tandem. Nikdy však nesúťažili proti sebe, lebo každá bola
v inej kategórii.
KONFRONTÁCIA
AKO DOPING
Po pomyselnom zavesení závaží
na klinec, sa definitívne rozhodla
pre handbike. Žiadne subjektívne
pohľady rozhodcov, súťažiaci sa
postaví na štart s čipom a preteká
sám za seba, čo mu sily stačia. „Pri
tlaku na lavičke som celý rok drela
ako kôň a išla na dva – tri preteky. Mne viac vyhovuje šport, v ktorom sa môžem stále konfrontovať
s inými. To je môj doping“.
FOTO ROMAN BENICKÝ
Po handbiku začala poškuľovať
už na paralympiáde v Aténach, kde
triumfoval medzi mužmi náš Rasťo
Tureček. Najprv však bolo potrebné zabezpečiť si tento stroj, ktorý
je dosť drahý, pretože sa robí na
mieru pretekára. Keď si zohnala finančnú podporu od sponzorov, zakúpila si ho a začala s tréningom
a postupne aj s účasťou na pretekoch. „V tomto športe je dosť
adrenalínu, hlavne keď trénujete
v cestnej premávke. U nás nie sú
absolútne podmienky na trénovanie. Aj preto je problém dostať telesne postihnutých k tomuto športu“, zdôrazňuje.
Na handbiku absolvuje ročne
veľa pretekov. V tomto roku to bolo od marca do októbra úctyhodných tridsať! Na každom z nich si
robí vlastnú motiváciu - zlepšiť si
na trati čas. Vlani štartovala na
svojich prvých MS v Taliansku, kde
bola lekármi konečne zaradená do
kategórie, kde patrí. Výsledok sa
dostavil – v časovke získala bronz,
v pretekoch s hromadným štartom
skončila štvrtá. Pred niekoľkými
týždňami si na MS v Kanade vyjazdila dve piate miesta. „Mohlo to
byť lepšie, lebo som tam išla s tým,
že najhoršie skončím štvrtá. Moje
súperky však prišli na nových a lepších mašinách. Ja som na rozdiel
od nich ťahala so sebou päť kíl navyše“, vysvetľuje. Osobne má rad-
Napriek tomu, že sa z Kanady
vrátila bez medaily, má za sebou
úspešný rok a výkonnostné zlepšenie. V Európskom pohári jej patrí
celkové druhé miesto, vo svete
štvrté. V špičke je len jedna Američanka, ženskému handbiku kraľujú
Európanky. „Trénujem s manželom na cestných komunikáciách
alebo doma na valcoch. Pred sezónou, ktorá sa začína začiatkom
apríla, by som už mala mať najazdenú objemovú prípravu približne
4 000 km. Mala by som sa zúčastňovať aj na kempoch v teplejších
podnebných pásmach, ako je napríklad Malorka, podobne ako moje konkurentky. Tohto roku sa mi
podarilo vycestovať do Spojených
arabských emirátov, kde som trénovala pred pretekmi trochu dlhšie a hneď sa to prejavilo na výkone. Obsadila som dvakrát druhé
miesto a v pretekoch do vrchu som
dokonca v open kategórii žien vyhrala“.
Anna Oroszová pôsobí v paralympijskom športe už dlhé roky.
Ako teda vidí jeho vývoj? „Začiatky
sa nedajú porovnať s dnešnou realitou. Už to nie je len v úvodzovkách hra na piesočku, ale je to
o drine, zodpovednosti a veľkom
odopieraní. Škoda, že v dnešnej
dobe sa vrcholový športovec musí
zaoberať takými vecami ako je hľadanie sponzorov. Mal by sa naplno
venovať len športu a sústrediť sa
na podanie čo najlepšieho výkonu,
aby mohol vzorne reprezentovať
seba, šport telesne postihnutých
a v neposlednom rade aj našu republiku“, netají sa svojím názorom.
Jej najbližším cieľom je nazbierať čo najviac bodov do svetového pohára, pretože je to nominačné kritérium pre paralympiádu
v Londýne. Taktiež si chce prvýkrát vyskúšať maratón v Berlíne,
ktorý už jej dcéra absolvovala na
korčuliach a skončila tretia. „Takto by som chcela dopadnúť aj ja,
keď nie lepšie“, dodáva všestranná športovkyňa. A na záver si neodpustí poznámku, že keby si ešte
raz vyberala paralympijský šport,
určite by sa rozhodla pre tenis na
vozíku, ktorý sa robí na profesionálnej úrovni...
9
ATLETI KA
ROMAN VÉGH
Vrátiť kráľovnej športu medailový lesk
Slovenská atletika žala v nedávnej
minulosti aj u zdravotne postihnutých
športovcov medailové úspechy. Zlato
sa zaskvelo na hrudi maratónca Antona Sluku v Atlante 1996 a guliara Mareka Margoča v Aténach 2004, cenné
kovy iného lesku pridali aj ďalší atléti.
Bez pódiového umiestnenia sme
v „kráľovnej športu“ zostali prvýkrát
pred dvoma rokmi v Pekingu. Krátko
po PH 2008 prišiel čas zamyslieť sa
ako a s kým ďalej.
Vo februári 2009 dostal od SZTPŠ
ponuku viesť slovenskú atletiku
ŠTEFAN ČUVALA (30). Absolvent
dvoch magisterských štúdií na FTVŠ
UK a doktorandského štúdia na katedre atletiky, už mal za sebou spoluprácu s klubmi i jednotlivcami ako
kondičný tréner. Po tom, čo uspel
v konkurze, pustil sa s vervou do práce. „Vopred som bol upozornený na
nie príliš lichotivú situáciu v atletickej organizácií, ktorá sa týkala najmä
osobných konfliktov. Tie pravdepodobne ovplyvnili aj výkony športovcov, ktorí z PH 2008 nepriniesli žiadnu medailu. Možnosť pohnúť veci
správnym smerom som napokon prijal ako osobnú výzvu“, hovorí.
NA ZAČIATKU JASNÉ
PRAVIDLÁ
Vrelého prijatia sa mu zďaleka nedostalo, keďže hneď na začiatku nastolil pravidlá, ktoré nie všetkým
športovcom a trénerom „sadli“. Medzi základné, ktoré umožňovali športovcom zostať, resp. dostať sa do reprezentácie SR boli: písanie tréningového denníka a jeho odovzdanie reprezentačnému trénerovi, na vrcholných podujatiach sa zúčastnia iba atléti, ktorí splnia požadovaný výkon,
žiaden alkohol či iné omamné látky na spoločných reprezentačných
stretnutiach, pozitívna reprezentácia
športovca nielen na športovisku, ale
aj v civilnom živote, rešpektovanie
iného športovca, trénera a jeho názorov a ďalšie pravidlá, týkajúce sa fair
play a dopingu. Niektorí sa prispôsobili, iní to nepochopili a museli niesť
následky.
Tréningové zázemie športovcov nie
je ideálne, ale podľa jeho slov nie je
ani najhoršie. Tréning prebieha väčšinou v domácich podmienkach
(hlavne u vozičkárov), kde každý jeden musí byť vybavený materiálom.
„Osobne si myslím, že naši športovci
sú materiálne dostatočne vybavení.
Čo však chýba, je profesionalizácia.
Musia chodiť do práce, kde zarobia
väčšinou minimálnu mzdu, potom
prídu domov, kde od nich požadujeme tréning (aspoň jednu fázu). Nemusím ani zdôrazňovať, čo znamená
cvičiť v únave. Je to často kontraproduktívne a výsledky nie sú ani zďaleka také, aké by mohli byť, ak by svoju
energiu dávali do tréningového procesu. Na Slovensku máme kluby te-
10
Štefan Čuvala (v strede) s vrhačmi Andrejom Germičom a Adriánom Vaškom.
lesne postihnutých atlétov, no napriek tomu väčšina športovcov trénuje individuálne pod dohľadom trénera na diaľku. Individualizácia zväčša
chýba a je možná iba v strediskách
mládeže či v špeciálnych školách a na
sústredeniach“, konštatuje reprezentačný tréner.
RYSUJE SA ZOSTAVA PRE
LONDÝN 2012
Počas jeho pôsobenia sa slovenskí
atléti stihli zúčastniť na MS kategórie IWAS v indickom Bangalore (2009)
a na ME kategórie IWAS v holandskom Stadtskanaale (2010). V Indii sa
slovenská výprava stala najúspešnejšou v histórii samostatnej SR. Získala
päť medailí, z toho dve zlaté (Adrián
Matúšík – disk, Július Hutka – oštep)
a tri bronzové (Lenka Gajarská – skok
do diaľky, Marek Margoč - disk
a oštep). V hodnotení krajín sme
skončili tesne za prvou desiatkou.
V Holandsku už neštartovala kompletná zostava, no aj napriek tomu
pribudli do našej bilancie zlato (Adrián Vaško – guľa) a bronz (Andrej Germič – guľa). Tradične sa Slovákom darí najmä vo vrhačských disciplínach,
ale v poslednom období je úspešná
aj skokanka do diaľky Lenka Gajarská.
Momentálne tvoria slovenskú A-rep-
rezentáciu Marek Margoč, Adrián
Matúšik, Andrej Germič, Miloš Bardiovský (všetko vrhači) a už spomínaná Lenka Gajarská. V „béčku“ je ďalší
vrhač Adrián Vaško. „Toto je pravdepodobná skupina atlétov, s ktorými
budeme môcť počítať na nadchádzajúce PH 2012 v Londýne, samozrejme za predpokladu, že si budú plniť
svoje povinnosti reprezentanta SR.
Máme vo výhľade aj pár nových atlétov, ktorí majú záujem byť v našom
tíme. Ich perspektíva sa bude odvíjať
od ambicióznosti a cieľavedomosti
každého z nich“, zdôrazňuje Štefan
Čuvala.
K spomínanému menoslovu športovcov, s ktorými sa predbežne počíta
pre Londýn, treba ešte pridať zrakovo
postihnutú šprintérku Hanu Kolníkovú, ktorá na PH 2008 v behu na 100
metrov skončila na výbornom piatom
mieste. Na ME zrakovo postihnutých
v roku 2009 získala dokonca zlatú
medailu v behu na 200 metrov
a bronzovú na 100 metrov. Pódiové
umiestnenia zaznamenala aj na podujatiach v Manchestri, Pule, Bottrope a Olomouci. „Prípravu volíme väčšinou v domácom, Hanke dobre známom prostredí. Počas jari sa pripravujeme v chorvátskom meste Makarska. V období pred MS urobíme všet-
V Christchurchi zabojuje o cenné kovy aj majsterka Európy Hana Kolníková.
ko pre to, aby sme na šampionáte
uspeli čo najlepšie”, uviedol jej osobný tréner Ján Surgáč.
CHRISTCHURCH PREVERÍ
AMBÍCIE
V januári 2011 čaká našich atlétov
na Novom Zélande skúška ohňom –
IPC majstrovstvá sveta (najvyššia kategória), ktorá preverí ich pripravenosť a konkurencieschopnosť. Tieto
preteky sú však zároveň iba míľnikom
na ceste k hlavnému cieľu - PH 2012
v Londýne. Štefan Čuvala: „Svetový
šampionát berieme ako test svojej
prípravy v makrocykle. Výkony v dominantných disciplínach by sa mali
približovať, prípadne mierne prekročiť osobné maximá. Ideme sa hlavne
učiť.“
Do Christchurchu (začiatkom septembra ho postihlo silné zemetrasenie, ale MS to vraj neohrozí) pocestujú: Adrián Matúšik (disk a guľa)
a jeho tréner Dušan Dědeček, Lenka
Gajarská (skok do diaľky) a jej spolutréner Július Gajarský, Miloš Bardiovský (disk), jeho asistentka Romana Piteková a tréner Miroslav Vavák, Hana
Kolníková (100 m a 200 m) a jej tréner Ján Surgáč, reprezentačný tréner
Štefan Čuvala. Kvalifikoval sa aj ďalší
guliar a účastník pekinskej paralympiády Andrej Germič, ktorý však
z obáv z možných zdravotných komplikácií počas dlhého letu sa napokon
účasti na MS vzdal. S ambíciou potvrdiť kvalifikáciu na Londýn vstúpia
do pretekov Adrián Matúšik a Miloš
Bardiovský, ktorí na PH ešte neštartovali.
A s akými cieľmi sa pozerá reprezentačný tréner k PH 2012? „Vo všeobecnosti s tými najvyššími - prekonať
seba a ak to pôjde aj svojich súperov.
Mne osobne bude stačiť, ak si atléti
vylepšia osobné maximá. V týchto
podmienkach, v ktorých trénujú (spomenul som vyššie), bude už aj to úspech. Úplne najlepšie by bolo, keby si
vylepšili maximá a skončili do tretieho miesta“, dodáva.
STREĽBA/LUKOSTREĽBA
Z MS v športovej streľbe máme striebro!
V Záhrebe sa uskutočnil v dňoch 18. – 25. júla
svetový šampionát v športovej streľbe, ktorý sa koná raz štyri roky. Okrem paralympijskej víťazky
Veroniky Vadovičovej (na snímke) reprezentovali
Slovensko aj Radoslav Malenovský, Jozef Široký
a pištoliar Pavel Záchenský. Jediný cenný kov napokon získala naša najlepšia strelkyňa v disciplíne
R8 - športová puška na 3 x 20 rán, kde obsadila
druhú priečku s nástrelom 661,3 bodu za zlatou
Švédkou L. Helsingerovou. Na treťom mieste skončila Číňanka C. Zhang. Menej sa darilo našim mužským zástupcom, ktorí nepostúpili do finále v disciplíne R7 - ľubovoľná malokalibrovka na 3 x 40
rán. V družstvách skončilo Slovensko v streľbe zo
vzduchovky na štvrtom mieste.
„Súťaž bola výborne zorganizovaná na kvalitnej
strelnici, nepríjemná bola iba veľká horúčava.
A zišla sa tu výborná konkurencia, možno ešte silnejšia ako v Pekingu“, uviedla V. Vadovičová, ktorá
v ďalších disciplínach obsadila piate a šieste miesto. Jej slová dokumentuje aj skutočnosť, že napríklad vo vzduchovke ležmo mala nástrel 600 a napokon skončila piata, zatiaľ čo R. Malenovský sa
s 599 bodmi do finále nedostal …
Lukostrelci sa tentoraz vrátili bez medaily
Vo francúzskom meste Vichy sa
uprostred augusta uskutočnili majstrovstvá Európy telesne postihnutých športovcov v terčovej lukostreľbe. S veľkými nádejami na šampionát odchádzala slovenská reprezentácia pod vedením vedúceho výpravy
a reprezentačného trénera Vladimíra
Majerčáka. K optimizmu ich nabádali tradične kvalitné vystúpenia našich lukostrelcov na svetových šampionátoch. Vlani si z českého Nymburku odniesol titul dovtedy nie príliš
známy Peter Kinik. Tohto roku však
viseli cenné kovy pre Slovákov privysoko.
„Keď chcem zhodnotiť výsledky z ME, nemôžem nespomenúť,
v akých ťažkých podmienkach sme
realizovali prípravu. V apríli a máji
stále pršalo a hneď na začiatku júna
prišla veľká voda, ktorá nám zobra-
la, resp. zničila 90 percent lukostreleckého vybavenia“, začal svoje hodnotenie V. Majerčák. Túto neradostnú situáciu riešili „oprášením“ starej
strelnice v Kežmarku, kde pred
20 rokmi začínali. Už v máji čakala
reprezentantov prvá previerka na
svetovom rankovom turnaji v Novom Meste nad Metují (ČR). Dve
striebra Imricha Lyócsu a Petra Kinika nás zaradili medzi úspešné tímy
spomedzi 35 krajín. Právom bol tento turnaj nazvaný aj ako malé majstrovstvá sveta.
„Sklamali kladkáči - naša mladá
disciplína. Aj preto sa tréningová príprava pritvrdila - 5 až 6-krát týždenne trávili naši strelci 10 -12 hodín na
strelnici veriac, že to prinesie ovocie.
Ako prvý zabodoval Marián Marečák,
ktorý rastúcu formu pretavil na zlato
v druhom kole Svetového pohára
fantastickým výkonom 693 bodov zo
720 možných“, pokračoval reprezentačný tréner, ktorému sa (je zároveň
aj pretekárom) spolu s Pertrom Kaščákom aj napriek veľkému úsiliu dlho nedarilo. Výmenou vypúšťacieho
mechanizmu však nastal obrat k lepšiemu, aj nálada v tíme za zlepšila.
Preto na ME cestovali spokojní a plní
očakávania.
Už v kvalifikácii ukázali slovenskí
„kladkáči“ posun, keď v 46-člennom
poli skončil P. Kaščák 17., M. Marečák 21. a V. Majerčák, (strieľal s narazeným ramenom) 38. Všetci si vylepšili svoje osobné rekordy v priemere
o 50 bodov, P. Kaščák dokonca výkonom 667 bodov zrušil slovenský rekord V. Majerčáka (664 b). P. Kinik
trocha zaostal za svojim osobným rekordom, ale 3. miesto (len dva body
za prvým umiestnením) dávalo ná-
dej, že by nám medaila nemala ujsť.
Žiaľ, nestalo sa a Peter prekvapujúco
vypadol už v prvom kole po rozstrele
s talianskym súperom, pričom obsadil celkovo 5. miesto. „Lyócsa si už
dlhšiu dobu neverí, ale dúfali sme,
že striebro zo svetového pohára
mu dodalo sebavedomie. Opak bol
pravdou. Imro v kvalifikácii obsadil
18. miesto, čo bolo jeho najhoršie
umiestnenie v histórii. V rozstreloch
si síce poradil s Britom Eliotom
z 15. miesta, ale podľahol mladému
Francúzovi Lesvenesovi a skončil celkovo deviaty“, zhodnotil V. Majerčák
účinkovanie paralympijského víťaza
z Atén 2004.
Príjemným prekvapením bol Peter
Kaščák, ktorý si skrížil zbrane aj s neskorším majstrom Európy Švajčiarom Homerom. Obsadil celkové
9. miesto v 46–člennom poli, čo reprezentačný tréner označil za najhodnotnejší slovenský výkon na ME.
Marián Marečák skončil celkovo na
17. mieste. Príchodom Márie Bartošovej (donedávna reprezentantky
v tlaku na lavičke – pozn.) sa naskytla
možnosť otvoriť novú disciplínu MIX
tím, kde súťažia zmiešané družstvá:
žena + muž v kladkovom luku. Dvojicu vytvorila s P. Kinikom, ale po prehre so švédskym párom obsadili nakoniec 10. miesto. V súťaži družstiev vystrieľalo trio Kaščák, Marečák, Kiník
9. miesto s 1976 bodmi, keď za nimi
zaostali Rusko, Ukrajina, Nórsko
i Poľsko. „Na piatok trinásteho, keď
v rozstreloch jednotlivcov všetci Slováci vypadli, by sme najradšej rýchle
zabudli. Čaká nás tvrdá príprava na
rok 2011, keď sa bude rozhodovať
podľa nových pravidiel FITA o postupe na PH 2012. Urobíme všetko pre
to, aby lukostreľba už na svojej štvrtej paralympiáde za sebou nechýbala“, dodal na záver V. Majerčák.
FOTO: ROMAN BENICKÝ
a ARCHÍV REDAKCIE
11
CHARITATÍVNY PROJEKT
Vrchol tohtoročných „kolies“ bol v Smoleniciach
Obec neďaleko Trnavy zažila v nedeľu 22. augusta opäť veľkolepú akciu. V rámci kampane „Na kolesách proti rakovine” sem s koncertom „Na
kolesách … TOUR 2010“ zavítala celá plejáda osobností slovenskej populárnej hudby. Počas koncertu, ktorý trval až do polnoci, sa podarilo do
verejnej zbierky vyzbierať sumu 5 675,84 eura. Koncert videlo odhadom
okolo 5 000 ľudí!
Od 14. hod. sa na pódiu postupne vystriedali viacerí speváci i skupiny.
Nechýbali ani rôzne sprievodné aktivity (cyklotrenažéry, veslovací tre-
1
nažér, symbolická jazda na kolesách) či detské atrakcie (nafukovací hrad,
trampolíny). Smolenické podujatie, z ktorého sa stal už hudobný festival,
zorganizoval Slovenský paralympijský výbor (hlavný organizátor kampane „Na kolesách proti rakovine”) s výdatnou podporou obce Smolenice, miestnych podnikateľov, a ďalších partnerov. SPV touto formou šíri
odkaz zosnulého paralympijského víťaza v dráhovej cyklistike z PH 2000
v Sydney Radovana Kaufmana o aktívnom boji proti tejto civilizačnej
chorobe.
2
Zaplnenému zámockému svahu zaspievala aj finalistka česko – slovenskej Superstar Monika Bagarová (foto 1). Najväčšiu podporu si počas vystúpenia
prizvali na pódium Otto Weiter s Andreou Uhríkovou (foto 2).
3
4
S posolstvom projektu oboznámili prítomných prezidentka Nadácie Výskum rakoviny Margita Klobušická (vľavo) a Margita Pobijaková z občianskeho
združenia Rad Onko (foto 3). Symbolická jazda viedla tentoraz z kopca k pódiu (foto 4)
5
6
Podujatie spolumoderovala Dominika Mirgová, ktorá o jeho význame hovorila aj pre médiá (foto 5). Okolo polnoci vyvrcholil koncert vystúpením
Denisa Lacha (foto 6). Pred ním vystúpili AYA, Zdenka Predná so skupinou a Vidiek.
FOTO: ARCHÍV SPV
12
CHARITATÍVNY PROJEKT
Neváhajte, zapojte sa!
Miniinterview so starostom obce Smolenice PAVLOM ZÁRECKÝM
Čo bolo hlavným motívom, že sa vaša obec
zapojila do projektu
„Na kolesách proti rakovine“?
Vôľa všetkých občanov obce prispieť akýmkoľvek spôsobom pri záchrane ľudských životov
– v boji so zákernou
chorobou - vliať nádej
a vieru. Nákup diagnostických prístrojov je
podľa nášho názoru tá
najväčšia pomoc. Včasná diagnostika ochorenia rovná sa vysoké percento úspešnosti liečby.
Akú finančnú čiastku
ste v obecnom rozpočte vyčlenili na jeho realizáciu a koľko ľudí ste
zapojili do jeho prípravy?
V obecnom rozpočte
sme nemali priamo vyčlenené finančné prostriedky, ale našou snahou je vždy získať ich
sponzorsky – čo sa nám
aj darí. Do prípravy koncertu, vrátane realizácie, je vždy zapojených
okolo 120 ľudí.
Pavol Zárecký s moderátorom smolenického koncertu Richardom Hergottom.
Aké ste mali odozvy
od účastníkov podujatia?
Odozvy od účastníkov
koncertu sú vždy priaz-
nivé. Dostanú sa nám
i slová vďaky. Treba podotknúť, že v objeme vyzbieraných finančných
príspevkov figurujeme
vždy na popredných miestach v rámci Slovenska, čo je tiež prejav spokojnosti účastníkov koncertu.
Chcete pokračovať
v tejto tradícii aj v ďalšom období?
Nemôžem záväzne sľubovať, pretože
v tomto kalendárnom
roku sú voľby do obecného zastupiteľstva.
Ale verím, že túto štafetu usporadúvania
benefičného koncertu
preberú i prípadní naši nástupcovia.
Čo by ste odkázali kolegom starostom, resp.
primátorom, ktorých
obce (mestá) sa zatiaľ
do projektu nezapojili?
Neváhajte a zapojte
do tejto humanitárnej
činnosti čo najviac spoluobčanov, pretože nikto nevie, kedy sa mu táto pomoc vráti. Držme
sa hesla „Pomoc blížnemu v núdzi, je ten najkrajší a najväčší dar,
ktorý môžeme ponúknuť“.
V závere júna tradične
Dunajská Lužná
Projekt „Na kolesách proti rakovine“ zavítal
20. júna do obce Dunajská Lužná, neďaleko
Bratislavy, kde má už niekoľko rokov svoje pevné miesto v kalendári. Záujem miestnych občanov o aktívny boj proti rakovine tu prebudila
dnes už nebohá obyvateľka tejto obce Eva –
Mária Uhríková. Nechýbala tradičná jazda na
nemotorových kolieskových prostriedkoch
spred evanjelického kostola na futbalový štadión, kde až do noci pokračoval koncert známych tvárí slovenskej hudobnej scény.
13
CYKLISTIKA
ROMAN VÉGH
Slovenský tandem
kraľuje svetovému rebríčku
Fantastický rok dvojice Janovjak – Mitošinka, okorenený striebrom z MS v Kanade
Víťazstvo na posledných
tohtoročných pretekoch UCI
Európskeho pohára v Prahe
zabezpečilo dvojici Vladislav
Janovjak - Robert Mitošinka
(skupina B) konečné prvé miesto vo svetovom rebríčku za rok 2010. Zopakovali si tak prvenstvo z roku 2007. Pre zrakovo postihnutého Janovjaka a jeho pilota bola sezóna 2010 mimoriadne úspešná na MS v Kanade získali po perfektnom výkone
v cestných pretekoch strieborné medaily, trikrát zvíťazili v pretekoch Európskeho pohára a stali sa aj
dvojnásobnými majstrami Slovenska (v časovke
jednotlivcov ako aj v cestných pretekoch).
Z LONDÝNA CHCE MEDAILU
„S výsledkami v tomto roku som maximálne
spokojný. Opäť som jazdil so svojím pilotom, ktorý mal v minulom roku ťažký úraz a vôbec som
nevedel, či budeme spolu pokračovať. Takže aj
z tohto pohľadu fantastický rok“, povedal V. Janovjak. V nastúpenom trende chcú pokračovať
aj v budúcom roku a zbierať body vo Svetovom
a Európskom pohári na PH 2012 v Londýne. Tam
by si chcel Vladislav splniť svoj paralympijský
(420 km severovýchodne od Québecu). Slovensko reprezentovali stojaci cyklisti Vladislav Janovjak (skupina B, pilot Robert Mitošinka), Patrik
Chlebo (C5), Tivadar Horváth (C5), Jaroslav Švestka (C2) a vozičkári Anna Oroszová (H2) a Rastislav Tureček (H1). Členmi realizačného tímu boli
Branislav Režňák (vedúci výpravy), Mária Kubišková (fyzioterapeut) a Eugénia Turečková (asistentka Rastislava Turečka).
„Dňa 17. 8. sa Rastislav Tureček aj Anna Oroszová podrobili opätovnej klasifikácii, keďže ich
status bol ,review‘, čo znamenalo nutnosť ďalšej
klasifikácie a prehodnotenie zaradenia do príslušnej skupiny. Obaja ostali v pôvodných skupinách a ich status sa zmenil na ,confirmed‘, kedy
už nie je potrebná ďalšia klasifikácia“, začal chronológiu slovenskej účasti na MS reprezentačný
tréner a zároveň vedúci výpravy Branislav Režňák.
O deň neskôr už čakala spomínaných vozičkárov prvá súťaž. Na programe bola časovka jednotlivcov v H-skupinách. Išlo sa na jeden okruh,
s dĺžkou 11,4 km. A. Oroszová obsadila piate,
R. Tureček šieste miesto. Rovnaké umiestnenia
zopakovali aj o dva dni neskôr v cestných pretekoch s hromadným štartom. „Pre mňa to boli
hodinách obsadil 12. miesto, J. Švestkovi po páde reťaze zostala 18. priečka, P. Chlebo bol 21.
a T. Horváth 25.
V nedeľu bol posledný súťažný deň šampionátu
a hneď ráno bol na programe cestný pretek skupiny C5. Táto skupina štartovala spolu so skupinou C4, takže na trať sa vydal takmer 70-členný
pelotón. Ten sa prvé dva okruhy držal pokope,
s pribúdajúcimi kilometrami však z neho postupne odpadávali pretekári, ktorí nevydržali ostré
tempo. T. Horváth odpadol z hlavnej skupiny
v treťom kole a do cieľa prišiel ako 22. V hlavnom
poli ostalo nakoniec len 15 pretekárov skupiny
C5. Tempo bolo natoľko vysoké, že únik z tejto
skupiny nebol možný. Rozhodovalo sa v záverečnom hromadnom špurte, kde P. Chlebo (táto disciplína je jeho silnejšou) skončil so šesťsekundovou stratou na víťaza na 9. mieste, J. Švestka preťal v C2 cieľovú pásku na 14. priečke.
Ako poslední sa vydali na trať dlhú 102 km
(9 okruhov) naši tandemisti. „Hlavné pole jazdilo pohromade až do piateho okruhu, keď sa rozdelilo na tri skupiny. V tej prvej ostala spolu so
všetkými favoritmi aj naša dvojica. V siedmom
kole sa o únik pokúsili Holanďania a postupne si
vytvorili 30-sekundový náskok. Ten však dlho
Druhý najlepší tandem z majstrovstiev sveta v Kanade Janovjak - Mitošinka na trati a na stupni víťazov.
medailový sen. V Aténach ho o cenný kov pripravil doping jeho vtedajšieho pilota, o štyri roky neskôr v Pekingu skončil s Mitošinkom tesne pod
stupňom víťazov. „Ja osobne hodnotím ako veľký
úspech aj štvrté miesto. Možno verejnosť to tak
nevníma, ale my športovci určite áno“. V Londýne, ak sa tam kvalifikuje, však urobí všetko pre
to, aby bol už tentoraz návrat na Slovensko medailový.
V roku 2008 v Pekingu ešte pretekali aj na velodróme, ale v poslednom čase sa už sústreďujú
iba na cestnú cyklistiku, v ktorej im to momentálne naozaj „šľape“. „Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Ale na dráhovú cyklistiku potrebuje človek úplne inú prípravu. Tam sa zameriavame
hlavne na dynamiku, zatiaľ čo v cestnej cyklistike
na vytrvalosť“, vysvetlil dôvody.
Z VÝSLEDKOV TRAGÉDIU NEROBÍ
najhoršie preteky v živote. Nie preto, že som prvýkrát po siedmich rokoch zostal bez medaily,
ale celkove z organizačnej i aklimatizačnej stránky. Ťažko niečo pochváliť od ubytovania, cez stravu až po uskladnenie materiálu. Handbike som
mal napríklad 15 km od seba. Súperi boli dlhodobo aklimatizovaní, ja som musel tri dni po príchode na štart”, konštatoval trojnásobný paralympijský medailista R. Tureček. Kritike podrobil
aj trať, ktorú po prechode zdravotne postihnutých pod UCI (medzinárodná cyklistická federácia) stavali podľa neho ľudia, ktorí mali dovtedy
skúsenosti iba so zdravými cyklistami. „Z výsledkov tragédiu nerobím. MS sú aj na budúci rok.
A hoci konkurencia neustále stúpa, na Londýn si
verím“, doplnil.
JEDNU SEKUNDU OD TITULU
Medzitým sa v piatok 20. augusta postavili na
Samotný svetový šampionát v cyklistike zdra- trať časovky aj stojaci cyklisti v skupinách C2, C5
votne postihnutých sa konal v dňoch 16. – 22. a B. Tentoraz sa išlo na dva okruhy, t.j. 22,8 km.
augusta v kanadskom mestečku Baie – Comeau Tandem Janovjak – Mitošinka v dopoludňajších
14
FOTO ARCHÍV REDAKCIE
neudržali a hlavná skupina ich pomerne rýchlo
dostihla. Janovjak s Mitošinkom sa o únik pokúsili v ôsmom kole a do posledného kola vchádzali osamotení s 50-sekundovým náskokom.
Z hlavnej skupiny sa ich vydala stíhať iba talianska dvojica Ivano a Luca Pizziovci. Dostihli ich kilometer pred cieľom a do cieľovej rovinky vchádzali oba tandemy súčasne. V záverečnom špurte mali viac síl Taliani, našim unikol titul majstrov sveta o jednu sekundu“, takto opísal Branislav Režňák našu jedinú medailovú radosť
v Baie Comeau.
Na margo samotných MS dodal, že vo všetkých
aspektoch ukázali výrazné napredovanie cyklistiky zdravotne postihnutých od momentu, keď
prešla z IPC pod UCI. „Najviditeľnejší je nárast výkonnosti a postupná profesionalizácia najmä
v skupinách C (stojaci cyklisti) a B (zrakovo postihnutí). V skupinách T (tricykle) a H (handbike)
je konkurencia zatiaľ pomerne nevyrovnaná a aj
počet štartujúcich v týchto skupinách je výrazne
nižší v porovnaní s B a C skupinami“.
PLÁVANIE
Z Eindhovenu jeden slovenský bronz
Naše plávanie však bude musieť poriadne pridať, ak chce držať krok so svetom
V dňoch 15. –
21. augusta sa konali v plaveckom
areáli Pietera van
den Hoogenbanda v holandskom
Eindhovene majstrovstvá sveta
v plávaní v 50-metrovom bazéne.
Slovensko reprezentovali, žiaľ, len
2 plavkyne - zrakovo postihnutá Karin Petrikovičová a telesne
postihnutá Viera Mikulášiková.
Pôvodne malo odletieť trio, ale viacnásobná paralympijská medailistka Margita Prokeinová napokon
zostala s vážnymi srdcovými problémami v nemocnici. Na šampionáte štartovali plavci z 54 krajín,
po dlhom čase aj pretekári s mentálnym postihnutím a padlo tu
množstvo rekordov.
Na MS sa nekvalifikovali viacerí
prihlásení reprezentanti SR, ktorí
nesplnili veľmi náročné kvalifikačné limity. „Ak chceme udržať krok
so svetom, budeme musieť poriadne pritvrdiť v príprave, pretože súčasné časy sa už približujú k časom
zdravých športovcov. Dôkazom toho sú svetové rekordy v holandskej
vode ako na bežiacom páse“, tvrdí
reprezentačný tréner Ivan Šulek.
SZTPŠ napokon reprezentovala
iba V. Mikulášiková, ktorá niesla aj
slovenskú zástavu na večernom
otváracom ceremoniáli. Do bojov
vstúpila na druhý deň disciplínou
200 metrov polohové preteky, kde
sa aj napriek zlepšeniu do finále
nedostala. V disciplíne 100 m prsia, ktorú plávala ako prvú na tretí
deň verila v postup do finále, preto
sa tak trochu šetrila na ťažšiu disciplínu 100 voľný spôsob, čo sa jej
ale vypomstilo a skončila na nepostupovom deviatom mieste.
V kraulovej stovke už plávala naplno od začiatku, ale neudržala rýchlosť až do konca a skončila nakoniec na 12. mieste. Prvé dva dni jej
teda vôbec nevyšli, spoliehala sa už
len na štvrtkovú päťdesiatku, kde
chcela urobiť všetko pre to, aby sa
do finále už prebojovala aj napriek
silnej konkurencii. Ani v poslednom štarte na 50 m voľný spôsob
jej to však nevyšlo a zostala pred
bránami finále. „Vierkin prístup na
samotných pretekoch hodnotím
kladne, ako veľmi profesionálny
a svedomitý. Nedostatkom možno
nazvať len jej tréningové možnosti,
kde pre pracovné zaneprázdnenie
musela absolvovať už len jednu fázu denne, čo na dnešné svetové
plávanie telesne postihnutých
zjavne nestačí. Pozitívne je aj jej
odhodlanie ísť ďalej“, uviedol I. Šulek.
K. Petrikovičová (na snímke) sa
zapojila do súťaže hneď v prvý deň
v disciplíne 200 m polohové preteky a 8. miestom sa prebojovala do
finále. „Tam si chcela zlepšiť svoj
osobný rekord, ale na prsiarskom
úseku mala technický problém
s plaveckou čiapkou, čo ju znervóznilo, a tak sa ,osobák nepodarilo
vytvoriť a skončila vo finále na
8. mieste“, priblížila nám jej úvodný štart trénerka Daniela Šipošová.
Druhý deň štartovala v disciplíne
100 m prsia a skončila na prvom
nepostupovom 9. mieste.
Postupne absolvovala ešte tri
ďalšie preteky, ale v posledný súťažný deň to prišlo: vo svojej najsilnejšej disciplíne - 100 m znak vybojovala bronz! „Veľmi som to ani
nečakala a bola som príjemne prekvapená. Na MS bola silná konkurencia, preto mám z medaily veľkú
radosť“, povedala iba 17-ročná
plavkyňa, ktorá však už stihla absolvovať v Pekingu svoju paralympijskú premiéru. Fakt, že táto
disciplína jej naozaj „sedí“ , dokázala aj vlani v brazílskom Riu de
Janeiro, kde na MS v 25-metrovom
bazéne vybojovala svoj vôbec
prvý cenný kov – striebro - práve
na 100 m znak. Budúci rok sa bude
niesť hlavne v znamení plnenia limitov na PH 2012 v Londýne, kde,
samozrejme, nechce chýbať.
Na Slovakia Cupe najviac medailí pre Kazachstan
Najlepšie výkony z našich plavcov predviedli paralympioničky
Viera Mikulášiková a Karin Petrikovičová, medzi mužmi Roman
Buchta a Viktor Kemény v juniorskej kategórii. Podujatie bolo zároveň otvorenými majstrovstvami SR
v plávaní telesne, zrakovo a mentálne postihnutých športovcov.
V dňoch 18.- 19. septembra sa
uskutočnil v 50-metrovom bazéne
na bratislavských Pasienkoch už
32. ročník plaveckých pretekov
SLOVAKIA CUP 2010, ktoré boli zároveň aj otvorenými majstrovstvami SR v plávaní telesne, zrakovo
a mentálne postihnutých športovcov skupín S1 - S14. Štartovalo
61 pretekárov zo 7 štátov - Bieloruska, anglického klubu Colchester
Phoenix, ČR - USK Praha, Kazachstanu, Rumunska, Iránu a 8 domácich klubov: ŠK IAMES Bratislava,
Lokomotíva Štart Poprad, PK Nové
Zámky, MPK Dolný Kubín, ŠK Altius
Bratislava, ŠK PZ Košice, ŠKTPŠ Integrosport Dubnica nad Váhom
a J&T Bratislava.
Podujatie malo dobrú úroveň aj
napriek tomu, že sa konalo po MS
v Eindhovene a bolo len na začiat-
ku sezóny hneď po letných prázdninách. Celkovo v týchto pretekoch
zvíťazili plavci z Kazachstanu, ktorí
získali spolu 39 medailí - z toho 14
zlatých, 15 strieborných a 10 bronzových. Na druhom mieste skončili plavci z USK Praha s celkovým
súč-tom 22 medailí (9-6-7). Tretie
miesto patrilo anglickému Colchester Phoenix so ziskom 9 medailí (7-0-2).
Najhodnotnejší ženský výkon za-
plávala Viera Mikulášiková (J&T Bratislava) v disciplíne 50 m prsia, kde
časom 42,01 s získala 617 bodov.
V kategórii junioriek bol najhodnotnejší bodový výkon v disciplíne
50 m znak (36,26 s) s počtom bodov
721 (čo bol zároveň aj najhodnotnejší ženský a slovenský výkon). Na
konto si ho pripísala Karin Petrikovičová (ŠK IAMES Bratislava).
U mužov zaplával celkovo najlepší výkon pretekov Craig Moate (Col-
chester Phoenix), keď disciplínu 800
m voľný spôsob zaplával časom
9:31,57 min a získal 879 bodov.
Z juniorov bol najlepší Anuar
Achmetov z Kazachstanu, ktorý za
čas 27,85 s v disciplíne 50 m voľný
spôsob získal 594 bodov. Z domácich mužov bol najúspešnejší
Roman Buchta (ŠK IAMES Bratislava), ktorý zaplával čas 31,45 s na
50 m voľný spôsob a získal spolu
523 bodov. Z juniorov Slovenska bol
najlepší Viktor Kemény (PK Nové
Zámky), ktorý plával najlepšie
100 m prsia, kde časom 1:46,98 získal 453 bodov. Zo žiakov je potrebné spomenúť naše nádeje - chlapcov Patrika Rojeka (Lokomotíva
Štart Poprad) a Juraja Prodána
(PK Nové Zámky), žiačky Jadranku Marič (ŠK ALTIUS Bratislava)
a Frederiku Vešeléniyovú (MPK Dolný Kubín). „Celkovo možno tento
ročník hodnotiť ako vydarený aj
vďaka peknej účasti zahraničných
pretekárov zo zaujímavých krajín.
Sympatická bola aj výprava Iránu,
ktorá sa už v dobrom svetle predstavila aj na MS v Eindhovene”, informoval reprezentačný tréner Ivan
Šulek.
15
ROZHOVOR
ROMAN VÉGH
Ťažko držať krok bez podpory štátu
Zo začlenenia paralympijských
športov pod federácie
zdravých môžu profitovať
obe strany, tvrdí manažér
pre športy SPV PETER HAMAJ
Po stavebnej priemyslovke ste
svoje kroky nasmerovali na FTVŠ.
Netradičná kombinácia, ale asi ste
mali k športu vždy blízko.
Vyrastal som v malej dedinke Dolná Súča blízko Trenčína. Na futbalové ihrisko som mal asi 100 metrov,
takže som tam trávil všetok voľný
čas. Šport ma veľmi bavil, ale iné
možnosti ako futbal na dedine neboli. Hrával som v žiackej a dorasteneckej kategórií. Po štúdiu na strednej
priemyselnej škole stavebnej som
chcel byť bližšie aj k iným športom.
Tak som sa rozhodol pre štúdium na
FTVŠ.
Aký smer ste študovali a čo vám
dalo štúdium na FTVŠ?
Vyštudoval som pedagogický smer
telesná výchova – výchova k občianstvu – etická výchova. Už počas prípravy na FTVŠ sa mi zapáčilo plávanie a chcel som v ňom pokračovať. Na
vrcholové plávanie som bol už pristarý, tak som si ho vybral aspoň ako voliteľný šport, z ktorého som napokon
písal aj diplomovú prácu. Aspoň touto cestou som sa dostal bližšie k plávaniu. Štúdium na FTVŠ ma ako-tak
zorientovalo v štruktúre a fungovaní
športu na Slovensku. Stále som si
však nevedel predstaviť, ktorým smerom sa v športe vyberiem a kde by
som sa mohol uplatniť.
Napokon ste začali pracovať na
Slovenskom olympijskom výbore.
Ako si spomínate na toto obdobie?
V poslednom ročníku FTVŠ som
náhodou natrafil na inzerát, kde SOV
hľadalo pracovníka – študenta na
úsek rozvoja olympizmu. V tom čase
tento úsek viedla pani Mária Mračnová, ktorej vďačím za to, že som
mohol po štúdiu zostať pri športe.
Mala so mnou obrovskú trpezlivosť
a veľa som sa od nej naučil. Po skončení štúdia som zostal pracovať na
SOV na plný úväzok a postupne som
prešiel z úseku rozvoja olympizmu
na športový úsek, čo bolo ešte bližšie
do kuchyne olympijského športu.
Mladý tím, ktorý v tom čase na SOV
pracoval, bol veľmi dynamický, čo ma
ešte viac motivovalo. Práca v olympijskom a vlastne i v paralympijskom
hnutí je špecifická v tom, že je rozložená na cykly, kde v priebehu každého pracujete stále na niečom inom
a dlhodobo sa zameriavate na jeden
výsledok, ktorý vyvrcholí najväčším
športovým podujatím každé štyri roky. Je to práca, ktorá sa ťažko môže
stať stereotypnou, keď je správne vedená a koordinovaná. Na SOV som
sa našiel a vedel som, čo chcem ďalej
robiť. Bolo fajn, že ma v tom vedenie
SOV podporovalo a umožnilo mi ab-
16
solvovať stáž na Britskom olympijskom výbore, ktorá mi dala veľmi veľa zo všetkých stránok.
Vo Veľkej Británii ste strávili niekoľko rokov. Neuvažovali ste o tom,
že sa tam usadíte natrvalo?
Veľká Británia bola jedna perióda
môjho života, ktorú bolo treba absolvovať. Cítil som potrebu na sebe ešte
popracovať, aby som sa vedel kariérne posunúť ďalej. Chcel som si zlepšiť
angličtinu a zároveň získať skúsenosti zo zahraničia s organizovaním
športových podujatí. Zároveň som si
chcel dokázať, že viem niečo dosiahnuť aj mimo Slovenska. Veľká Británia mala byť prestupnou stanicou na
ceste do Austrálie, nakoniec bola cieľovou stanicou, kde som zostal tri roky. Mojím tamojším pobytom a štúdiom som získal iný pohľad na fungovanie športu. Nikdy ma však Ostrovy nechytili za srdce tak, že by som
sa rozhodol zostať. Vždy ma to ťahalo späť na Slovensko.
Vyštudovali ste v Londýne športový manažment, máte za sebou aj
spomínanú stáž na Britskom olympijskom výbore. V čom je iný britský
šport ako slovenský?
Tých rozdielov je veľmi veľa a ťažko
asi na všetky poukázať. Každá krajina
má špecifickú organizačnú štruktúru
športu. Tá britská je oveľa zložitejšia
ako slovenská a napriek tomu si myslím, že funguje oveľa lepšie. Je to
však ovplyvnené veľkým množstvom
faktorov. Nemôžeme porovnávať
ekonomickú silu týchto dvoch krajín,
od čoho závisí financovanie športu
i fungovanie sponzoringu. Taktiež
prepojenosť biznisu so športom je
úplne niekde inde, a to už nehovorím
o fungovaní CSR aktivít. To, akými fenoménmi sa na Ostrovoch stali napríklad futbal a kriket, je toho jasným
dôkazom. Futbalové kluby vytvárajú
obrovské hodnoty pre štát aj napriek
minimálnej alebo dokonca žiadnej finančnej podpore od štátu. Stali sa sú-
beného tímu, je u nás asi nedosiahnuteľnou métou. Anglické kluby si
uvedomili, kto im vytvára hodnoty aj
do budúcnosti.
Toto je však iba vrchol ľadovca. Výrazný rozdiel je zrejme aj v masovom
ponímaní športu a najmä budovaní
športovísk...
Počas môjho trojročného pobytu
v Londýne som býval v rôznych štvrtiach. Páčila sa mi stratégia mesta, že
každý človek musí mať na dosah
športové centrum. Územný plán bol
schválený tak, aby mal každý dostupnosť športoviska do 20 minút. Neviem, v ktorom meste na Slovensku
sa na to myslí, hlavne teraz v čase developerského boomu... Treba však
povedať, že britský šport prešiel dlhodobým vývojom. Slovensko je stále mladé a asi musí prekonať veľa
prekážok. Bohužiaľ, veľakrát je to
hlavne o ľuďoch a v napojení na politiku. Myslím si, že šport by mal byť
úplne apolitický a som až šokovaný
z toho, do akej hĺbky v štruktúre
športu zasahuje politika. Myslím si,
že sa máme stále čo učiť. Pre slovenský šport, ale nielen pre túto sféru, je
dobré, že sa vracia veľa mladých ľudí
z rôznych krajín s obrovskými skúsenosťami. Je už len na našich športových funkcionároch umožniť im tieto
skúsenosti a zručnosti aplikovať na
náš systém. To sa však zatiaľ nedarí
a na športovom „pódiu“ sú stále tie
isté osoby a obsadenie.
Na SPV pôsobíte v pozícii manažéra pre športy. Čo všetko obnáša táto
funkcia?
SPV je malá organizácia a preto
presné vymedzenie kompetencií
a úloh v rámci organizácie v momentálnom zložení nie je možné. V mojej
pracovnej náplni je okrem organizačno-technicko-administratívnych aktivít pre paralympijský tím aj veľa
práce v iných oblastiach, napríklad aj
organizovanie charitatívneho projektu. Čo ma však najviac napĺňa, je prá-
Mgr. PETER HAMAJ
Vek: 34
Stav: ženatý, dcéra
Vzdelanie: FTVŠ UK Bratislava, postgraduálne London Metropolitan University, Londýn
Pôsobiská:
2000 - 2003 Slovenský olympijský výbor
2004 - 2005 Brinkley’s Wine, Londýn
2006 - 2006 British Olympic Association
a LOCOG
od 2007 Slovenský paralympijský výbor
časťou veľkého športového biznisu.
Ak by sa to podarilo aspoň z časti
u nás, bol by to obrovský úspech. Veľmi ma zaujala i kultúra na športoviskách, aj keď špeciálne Anglicko si
v nedávnej minulosti zažilo svoje,
hlavne čo sa týka futbalu. Vidieť však
rodiny s deťmi, ako trávia sobotné
popoludnie na zápase svojho obľú-
ca so športovcami, zabezpečenie ich
potrieb pre účasť na paralympijských
hrách a na rôznych medzinárodných
podujatiach. K dosiahnutiu tohto cieľa je potrebná komunikácia s organizačným výborom, Medzinárodným
paralympijským výborom (IPC), ďalšími medzinárodnými a národnými
športovými federáciami, členskými
zväzmi a, samozrejme, so športovcami.
Zúčastnili ste sa na paralympiádach v Pekingu a vo Vancouvri ako
zástupca vedúceho výpravy. Aký dojem vo vás zanechali?
PH 2008 v Pekingu boli mojou prvou paralympiádou. Iste aj ďalší
účastníci tohto veľkolepého športového sviatku rýchlo pochopili, na čo
nás organizátor a Medzinárodný paralympijský výbor pripravoval už dlhšie. Paralympiáda ničím nezaostávala za olympiádou. Ceremoniál bol
rovnako honosný ako olympijský,
množstvo návštevníkov na športových súťažiach, počet dobrovoľníkov,
ktorí na zabezpečení paralympiády
pracovali, bol najvyšší v histórii. Organizátori nakoniec zvládli všetko na
výbornú, aj keď určitá komunikačná
a organizačná bariéra tam bola.
Vancouver bol mojou najväčšou skúsenosťou z hľadiska organizačno-technického zabezpečenia.
Tím ľudí, s ktorými sme spolupracovali v miestnom organizačnom výbore, bol perfektne pripravený. Všetko
malo svoje pravidlá, ktorými sa všetci riadili. Športoviská boli perfektne pripravené a Kanaďania riešili
problémy promptne, s ľahkosťou
a úsmevom. Spolupráca s nimi bola
vynikajúca a mnoho vecí som sa od
nich naučil. Preto ma teší, že veľa ľudí, ktorí pracovali pre organizačný výbor vo Vancouvri, zostávajú pracovať
aj pre Londýn. Dokonca mám pocit,
ako by sa organizačný výbor iba presťahoval z Vancouvru. O to bude spolupráca na príprave PH 2012 pre nás
jednoduchšia.
Mali ste však zároveň možnosť vidieť v akcii najlepších paralympionikov planéty a porovnať ich s našimi.
Kde sa v súčasnosti nachádza slovenský paralympijský šport?
Slovenský paralympijský šport je,
i napriek všetkému, stále na vysokej
úrovni. Ak však nezachytíme svetový
trend, nebude to trvať dlho. Ako som
mal možnosť vidieť vo Veľkej Británii
pred viac ako tromi rokmi, krajiny investovali veľa úsilia do vytvárania
štruktúr a fungovania paralympijského športu, čo dnes začínajú zúročovať vo výsledkoch. Veľa sa investovalo i do mládeže a profesionalizácie
paralympijského športu. Ak sa na tieto oblasti nezameriame aj my, môže
sa stať, že z paralympiád v Soči a Riu
sa vráti naša výprava bez medailí.
Paralympijské hnutie je pomerne
mladé v porovnaní s olympijským. Aj
napriek tomu urobilo v poslednom
období obrovský pokrok. Svedčí
o tom úroveň posledných paralympijských hier. Je však stále veľa oblastí, v ktorých by sa paralympijské hnutie mohlo poučiť od olympijského
a hlavne sa vyvarovať zbytočných
chýb, ktorými olympijské hnutie prešlo. Všeobecná snaha IPC je postupne
začleňovať športy postihnutých pod
medzinárodné a národné športové
federácie zdravých. Na Slovensku sa
ROZHOVOR
Pri preberaní dekrétu člena vancouverskej výpravy z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
FOTO: ROMAN BENICKÝ
to zatiaľ podarilo v stolnom tenise,
tenise na vozíku a v cyklistike. Je to
zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje veľa
diskusií, práce a kompromisov na
oboch stranách, aby zlúčením neutrpela ani jedna strana, resp. aby obe
strany z integrácie profitovali. Myslím si, že sa to dá. Chce to však hľadať
cesty, ako by to šlo a vyzdvihovať prínos. Nie v prvom rade hľadať dôvody, ako a prečo to nepôjde...
Práve prechod športových odvetví
zdravotne postihnutých pod federácie zdravých bol nosným bodom seminára Holandského paralympijského výboru v Eindhovene, na ktorom
ste sa nedávno zúčastnili. Myslíte si,
že slovenský šport je zrelý na tento
krok?
Tento proces trval Holanďanom
10 rokov a pritom mali oveľa lepšiu
východiskovú pozíciu. V niektorých
športoch to u nás môže trvať dlhšie
a v niektorých kratšie. Všetko je len
o snahe veci riešiť. V Holandsku prišiel prvý impulz od štátu. SPV sa zatiaľ nedarí dosiahnuť v komunikácií
s ministerstvom ani to, aby minister
vôbec prijal predsedu. Predpokladám, že u nás to bude trvať oveľa
dlhšie, čo bude v konečnom dôsledku
na škodu športovcov. Treba však v prvom rade dosiahnuť, aby paralympijské hnutie a športy zdravotne postihnutých boli rovnocenným partnerom
športov zdravých, aby športové zväzy
mali o postihnutých športovcov záujem a aby športy postihnutých neboli po začlenení odsúdené na zánik.
Obe strany si musia uvedomiť, že
obaja môžu zo zlúčenia profitovať.
Väčšinu problémov si však bude
musieť vyriešiť paralympijský šport
ešte predtým a sám. Čo je podľa vás
potrebné urobiť?
Najdôležitejšie je vytvoriť štruktúru paralympijského športu a športu
postihnutých na Slovensku, ktorá by
brala do úvahy vízie a ciele medzinárodného hnutia. V stratégii pre nasledujúce roky je potrebné dať priori-
tu mládeži, profesionalizácii športovcov a aparátu. Špičkoví športovci by
sa mali stať súčasťou centier vrcholovej prípravy pri rôznych rezortoch.
Podporné tímy vo viacerých športoch
fungujú na úplne amatérskej a dobrovoľnej báze. Potrebujeme dostať
do hnutia kvalitných a skúsených trénerov a ďalších členov realizačných
tímov. Taktiež je potrebné trénerov,
ktorí momentálne v hnutí pracujú,
neustále vzdelávať, ale na druhej
strane aj adekvátne ohodnotiť. Zároveň je nevyhnutné zapracovať aj na
myslení a prístupe športovcov, ktorí
veľakrát očakávajú nadštandardné
podmienky, ale až v druhom slede
myslia na svoju prípravu a výsledky.
Taktiež si veľa z nich neuvedomuje,
že paralympijský šport sa posúva míľovými krokmi a už dávno nestačí zamerať prípravu na PH či ZPH na poslednú sezónu pred ich konaním. Posilniť treba aj naše pozície v športovej
diplomacii. Slovensko má zatiaľ minimálne zastúpenie v medzinárodných štruktúrach paralympijského
hnutia. Ľudia, ktorí v hnutí pracujú,
nemajú z rôznych dôvodov záujem
o prácu na medzinárodnom poli. Samostatnou kapitolou zostáva financovanie. Za posledné tri roky nedostalo SPV, s výnimkou účasti na ZPH
2010, žiadnu podporu od Ministerstva školstva SR na realizáciu svojich
projektov. Je ťažko držať krok s ďalšími krajinami, keď nemáte podporu
štátu. A nemyslím tým iba finančnú.
Už ste spomínali, že máte na starosti aj charitatívny projekt „Na kolesách proti rakovine“, ktorý práve
uzatvoril svoju ôsmu kapitolu. Kam
sa posunul za obdobie od svojho
vzniku v roku 2003?
Z pôvodne malého projektu, ktorý
mal ďalej šíriť myšlienky dnes už zosnulého Radovana Kaufmana o aktívnom boji proti rakovine, sa stala
celoslovenská kampaň, do ktorej sa
zapája ročne okolo 40 miest a obcí na
Slovensku. Jej popularita z roka na
rok rastie. V každom ročníku sa snažíme vsunúť do projektu niečo
nové. Vždy to však musí korešpondovať so športom. Pohybové aktivity
tvoria neoddeliteľnú súčasť projektu.
O symbolickú jazdu je čoraz menší
záujem, a tak sa snažíme pridať aj iné
pohybové aktivity a prvok súťaživosti. Veľmi populárnymi sa stali charitatívne koncerty. Som veľmi rád, že
môžem v rámci „kolies“ spolupracovať s ľuďmi, ktorí to robili a robia naozaj nezištne. Medzi nich určite patrila Eva Mária Uhríková, v súčasnosti
je to Janko Jirků, manželia Škrabákovci zo Smoleníc a mnoho ďalších.
Práve vďaka nim sa projekt posúva
ďalej. Som veľmi rád, že ho podporuje aj veľa populárnych osobností, ktoré sú ochotné prísť a zaspievať bez
nároku na honorár. Je dokonca veľa
takých, ktorí sa zrieknu aj nároku na
preplatenie cestovného. Týmto ľuďom patrí naša veľká vďaka.
Projekt má už svoje tradičné bašty,
ktoré sa doň každý rok zapájajú. Čo
by ste odkázali tým, ktorí tak ešte
neurobili?
Som veľmi rád, že v niektorých
mestách a obciach si starostovia
a primátori zobrali projekt za svoj
a organizujú ho každý rok. Napríklad
v Smoleniciach sa z projektu za štyri
roky stal veľkolepý festival, ktorý
navštívilo v tomto roku okolo päťtisíc ľudí. Práve toto by malo motivovať aj iných, aby sa pripojili. Na
druhej strane, nikoho nemožno do
ničoho nútiť. Tento projekt potrebuje nadšených ľudí s nápadmi, ktorí
chcú pomôcť a nepotrebujú si iba
urobiť čiarku v zozname vykonaných
aktivít.
Ľudia často argumentujú, že charitatívnych projektov je už na Slovensku priveľa a mnohé dokonca bojujú na rovnakom poli. Majú podľa
vás Slováci horší vzťah ku charite ako
napríklad obyvatelia v západnej Európe?
Charitatívnych projektov je na Slo-
vensku naozaj veľa. Vyžaduje si to
však situácia, ktorá na Slovensku momentálne je. Napríklad náš projekt
supluje dotácie na výskum rakoviny,
ktoré by podľa môjho názoru mali
byť vyššie zo strany štátu. Nemyslím
si, že vzťah Slovákov ku charite je iný
alebo horší ako v iných krajinách. Je
pravda, že sa v minulosti objavili projekty, ktorých výťažok nebol použitý
transparentne. Tým sa možno naštrbila dôvera Slovákov vo verejné
zbierky. Ale fakt, že je na Slovensku
veľa projektov, má podľa mňa aj pozitívum v tom, že v silnej konkurencií
prežijú iba tie najlepšie a „trh“ sa
očistí od amatérskych zbierok s nie
práve najčistejšími zámermi.
Vidíte ešte nejaké ďalšie možnosti, resp. rezervy ako posunúť „kolesá“ vpred?
Vždy je na projekte čo vylepšovať.
Z malého sa za osem rokov stal naozaj veľký projekt, do ktorého sa zapája veľké množstvo ľudí po celom Slovensku. Aby fungoval a naďalej sa
zlepšoval, to si vyžaduje tím ľudí
a profesionálny manažment. Projekt
sa realizuje počas šiestich mesiacov
v roku, jeho príprava trvá ďalšie minimálne štyri mesiace. To je už práca
na celý rok, ktorá si vyžaduje minimálne jedného človeka na plný
úväzok. Ak sa nám toto podarí zabezpečiť, určite sa posunieme ďalej.
Hlavne je treba novú krv a nové nápady. Projekt vzhľadom na jeho veľkosť už nedokáže realizovať jeden
človek popri svojej práci.
SPV však robí aj ďalšie akcie, ktorých cieľom je pritiahnuť pozornosť
verejnosti k paralympijskému športu. Jednou z nich bola „PARÁDA – paralympijský deň pre malých aj veľkých“ v júni na Zelenej vode. Aké
máte odozvy na podobné akcie?
Tohtoročná PARÁDA bola pilotným
projektom, v ktorom by SPV chcel pokračovať i naďalej. Myslím si, že je to
vhodná forma, ako širokej verejnosti
priblížiť paralympijský šport, keďže si
ľudia môžu zašportovať pri simulácii
podmienok, aké majú naši športovci.
Projekt zároveň napomáha integrácií zdravotne postihnutých do spoločnosti. Ohlasy sú veľmi pozitívne.
Podujatie navštívilo veľa detí a mládeže, čo je veľmi dobré pre budúcnosť projektu a propagáciu paralympizmu. Takéto podujatia zároveň
prispievajú aj k vlastnej propagácii
a popularite našich športovcov
a otvárajú im ďalšie možnosti nielen
v oblasti sponzoringu.
Ak by ste dnes mali možnosť urobiť jedno zásadné rozhodnutie v slovenskom športe, ktoré by to bolo?
Jedným rozhodnutím sa fungovanie športu na Slovensku zmeniť nedá. Vyžaduje si to sériu dobrých rozhodnutí, ktoré urobia kvalitní ľudia
na správnom mieste v kombinácií
s množstvom vynaloženej práce. Slovenskému športu by však určite pomohlo, keby určitá časť zisku zo štátnej lotérie putovala priamo doň. Veď
práve šport vytvára príjem štátnym
lotériám. Je to uzatvorený kruh, ktorý
by mal fungovať. Športové organizácie na Slovensku sa, žiaľ, nevedia
zjednotiť pri presadzovaní spoločných záujmov.
17
ZO SVETA
Olympians and Paralympians Association a paralympionici dostali aj
post jedného viceprezidenta. Integrácia umožní olympionikom a paralympionikom, aby pracovali bok po boku na rôznych organizačných iniciatívach, umožňujúcich napríklad kvalitnejšiu výchovu mladých šporVedci a inžinieri britskej spoločnosti BAE Systems uskutočňujú sériu tovcov.
testov, aby pomohli nájsť britským zdravotne postihnutým vrcholovým športovcom čo najefektívnejšiu polohu tela na vozíčku pri pretekoch. Údaje získané z testov v aerodynamickom tuneli využijú na posúdenie vplyvu polohy v sede na aerodynamický odpor. Testy predstavujú prvú fázu projektu, ktorý pomôže paralympijským športovcom
zlepšiť výkony pomocou inovatívnych technológií.
Stolný tenis mentálne postihnutých bude definitívne zaradený do
Paralympionici
v aerodynamickom tuneli
Mentálne postihnutí stolní tenisti
budú štartovať na PH 2012
programu londýnskej paralympiády. Stalo sa tak po úspechu pilotného
projektu novej zdravotnej klasifikácie na ôsmich hráčoch vo Francúzsku. Stolný tenis je tak prvým športom, ktorý po škandále v Sydney
opäť povolil štart týchto športovcov na najväčšom sviatku paralympijského športu. Šport mentálne postihnutých bol súčasťou paralympijských hier až do PH 2000. „Červenú“ dostal po tom, ako sa prevalil
škandál okolo víťazného tímu španielskych basketbalistov. Ukázalo sa,
že v tíme štartovali zdraví jednotlivci. Po niekoľkoročnej diskusii
o opätovnom štarte prijal vlani v novembri Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) na valnom zhromaždení v Kuala Lumpure rozhodnutie o návrate športu mentálne postihnutých do programu PH. Došlo
k tomu aj napriek výhradám viacerých národných paralympijských výborov, ktoré mali obavy najmä z objektivity zdravotnej klasifikácie.
MOV podporí vznik
Paralympijských hier mládeže
Po úspechu mládežníckej olympiády v Singapure avizoval šéf MOV
Jacques Rogge, že medzinárodné olympijské hnutie podporí aj vznik
Paralympijských hier mládeže (Youth Paralympic Games). Zároveň však
zdôraznil, že konečné rozhodnutie závisí výhradne od IPC. „IPC je úplne autonómnou organizáciou. Veľmi úzko spolupracujeme a podporujeme paralympijský šport, ale nemôžeme dávať žiadne nariadenia”, povedal po záverečnom ceremoniáli premiérových Olympijských hier mláMestečko Stoke - Mandeville vo Veľkej Británii, kde sa prvýkrát v his- deže v singapurskom zálive Marina Bay. V tejto súvislosti však pripotórii konali športové hry zdravotne postihnutých, bude v máji 2011 de- menul všetky pozitíva, ktoré prinieslo rozhodnutie, aby sa krátko po
jiskom turnaja štyroch národov v bedmintone. Privíta výbery Anglicka, skončení OH konali v rovnakom dejisku aj paralympijské hry.
Škótska, Írska a Walesu, pričom sa bude súťažiť v kategóriách vozičkárov,
stojacich, trpasličieho vzrastu i mentálne postihnutých. Denny Vettom,
člen organizačného štábu v tejto súvislosti uviedol: „Stoke - Mandeville
je svetovo preslávené ako miesto narodenia športu postihnutých a domov paralympionikov. Vítame možnosť usporiadať tu tento turnaj (Four
Nations Disabled Badminton Championships), nakoľko to bude veľká príležitosť na rozvoj tohto športu i jeho priblíženie širšej verejnosti”.
Ragbisti USA potvrdili svoju dominanciu v tomto športe, keď v kanadskom Richmonde zdolali vo finále svetového šampionátu Austráliu
57:45. Zároveň potvrdili, že aj v Londýne, kde budú obhajovať prvenstvo z PH 2008, budú najväčším favoritom. Na MS, ktoré trvali šesť dní,
sa zúčastnilo 12 krajín. Hoci Austrália dosiahla svoje doteraz najlepšie
umiestnenie na MS, kouč Brad Dubberley bol sklamaný, že jeho tím si
vybral najslabší deň práve vo finále. Samozrejme, súper bol veľkým faPrvé kroky k novému klasifikačnému systému zrakovo postihnutých voritom, ale my sme urobili veľa hlúpych chýb a nevyužili sme šancu
športovcov, ktorý by mal platiť už pre PH 2016, boli dohodnuté počas stať sa majstrami sveta“, dodal.
rokovania odborníkov z oblasti oftalmológie a športovej vedy v Bonne.
Stretnutie vytýčilo krátkodobé i dlhodobé riešenia, ktoré by sa mali postupne implementovať do tohto systému. Zástupcovia IPC a IBSA označili
rokovania za mimoriadne dôležité pre budúce začleňovanie zrakovo postihnutých športovcov do paralympijského hnutia.
Kolíska bude hostiť bedmintonistov
Titul svetového šampióna
v ragby pre USA
Nový klasifikačný systém
už pre Rio 2016
Maskot Mandeville v predaji
Britský obchodný reťazec Sainsburys začal 30. augusta
s predajom maskota PH 2012 v mäkkej hračkárskej podobe.
Maskota s menom Mandeville je možné kúpiť v 125 obchodoch po celej Veľkej Británii. Začiatok predaja bol spojený s predstavením maskota dvojnásobnou paralympijskou víťazkou v plávaní a držiteľkou štyroch zlatých medailí z nedávnych MS v Eindhovene Ellie Simmondsovou.
Americkí olympionici
a paralympionici v jednej organizácii
Predstavenstvo Olympijskej asociácie USA (United States Olympians
Association) schválilo novelu, ktorá umožnila začlenenie paralympionikov do jej organizačnej štruktúry. Zároveň došlo aj k zmene názvu na US
18
VÝSLEDKY/UDALOSTI
Paralympionici opäť testovali svoje schopnosti na divokej vode
Čunovský areál Divoká voda bol 23. septembra dejiskom tradičného
raftingu SPP. Spolu s našimi úspešnými vodákmi a zástupcami generálneho partnera SPP nasadli tentoraz do člnov športovci Jakub Krako,
Power Day – úspech si Ty!
Predseda SPV Ján Ripaoš bol 11. septembra jedným z prednášajúcich na
prvom veľkom motivačnom seminári v Inchebe pod taktovkou zakladateľa
Salve Finance Petra Krištofoviča. Okrem neho prezradili recepty na úspech
zhruba 1 500 prítomným aj tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Vladimír Weiss, moderátorka Adela Banášová, profesor Fordham univerzity
v New Yorku Milan Zelený, propagátor zdravej výživy Igor Bukovský, lektorka neuro-lingvistického programovania Zorica Gajic a nakoniec „rozhýbal sálu“ prednáškou o dosahovaní vyšších a vyšších cieľov motivátor Jason
Tyne.
Michal Beladič, Martin France, Veronika Vadovičová a tréner Dušan
Šimo, za sekretariát SPV Samuel Roško, Peter Hamaj a Dáša Rezníčková.
Slováci ovládli turnaj
v Kolíne nad Rýnom
Posledná previerka pred svetovým šampionátom v Kórei (25. 10. –
3. 11) sa skončila veľkým úspechom slovenských stolných tenistov. V súťaži open obsadili prvé tri miesta v poradí Ján Riapoš, Rastislav Revúcky,
Martin Ludrovský. Riapoš (na snímke) navyše zvíťazil spolu s Revúckym
vo štvorhre a v súťaži družstiev, medzi jednotlivcami obsadil bronzovú
priečku. Úspešnú bilanciu doplnil v singloch štvrtým miestom Ludrovský. Trojica Riapoš, Revúcky, Ludrovský, ktorá bude štartovať aj na MS,
reprezentovala v kategórii TT2. Okrem nich štartovala v slovenských
farbách aj dvojica mladých nádejných hráčov Martin Polkoráb a Martin
Barbierik v kategórii TT1. Turnaj Tetra Open sa uskutočnil v dňoch
Tri medaily vybojoval pár Peter Vidašič – Helena Kašická v tancoch na vo- 26. – 28. augusta na pôde Nemeckej športovej univerzity v Kolíne nad
zíku na Continents Cupe 2010, ktorý sa konal v dňoch 4. – 5. septembra Rýnom.
v ruskom St. Peterburgu. Zvíťazili v súťaži družstiev, druhé miesto obsadili v „latine“ a tretie v štandardných tancoch. Podujatie bolo zároveň prípravou na MS, ktoré sa uskutočnia v Hannoveri 6. – 7. novembra.
Tanečníci zabodovali v St. Peterburgu
Premiéra našich guliarov
na Atletickom moste v Dubnici
V nedeľu 22. augusta sa na najvýznamnejšom atletickom mítingu na
Slovensku - Atletický most 2010 v Dubnici vôbec prvýkrát v jeho histórii zúčastnili aj paralympijski atléti. Predstavili sa vo vrhu guľou, kde reprezentačný tréner Štefan Čuvala nominoval Andreja Germiča, Miloša Bardiovského a Adriána Matúšika (na snímke zľava).
O holandských skúsenostiach
so začleňovaním
V rámci MS v plávaní sa v Eindhovene uskutočnila aj jednodňová konferencia s názvom „Total inclusion in sport“, počas ktorej bolo na príklade holandského paralympijského výboru prezentované začlenenie športu zdravotne znevýhodnených do štruktúr športu zdravých. Holandsko patrí v Európe medzi priekopníkov úspešnej spolupráce športu znevýhodnených
a zdravých. Túto cestu nastúpilo už po PH 2000 a za 10 rokov sa im podarilo s podporou štátnych orgánov vytvoriť funkčný systém. SPV na konferencii zastupovali generálny sekretár Samuel Roško a manažér pre športy
Peter Hamaj.
20
INFOSERVIS/MLÁDEŽ
Napísali, povedali o nás
Stolnotenisová liga vozičkárov vyvrcholila v žarnovickom Stredisku paralympijskej prípravy. Najbližšie čakajú našich stolnotenisových paralympionikov majstrovstvá sveta v Kórei. Peter Mihálik, šiesty hráč svetového rebríčka svojej kategórie, si dáva maximálne ciele. Netají, že jeho prioritou je zisk cenného kovu na
najbližšej paralympiáde v Londýne, no veľkú spokojnosť by mu priniesla už medaila zo svetového šampionátu. „Myslím, že som dobre pripravený, len to treba
potvrdiť,“ hovorí. Tréner Športového klubu Žarnovica, Ľuboš Dobrotka, hodnotí
tohtoročnú sezónu ako veľmi úspešnú. „V lige sme získali dve miesta, chlapci dosahovali výborné výsledky aj v reprezentácii. Vyhrali turnaje v Slovinsku, Rumunsku, na Taiwane či Slovakia open v Piešťanoch,“ pochválil svojich zverencov,
ktorých má na starosti aj v rámci slovenskej reprezentácie ako asistent trénera.
S blížiacimi sa majstrovstvami sveta tiež hovorí o tých najvyšších cieľoch. „Myslím, že tri medaily by boli super, jedna by znamenala veľké sklamanie,“ povie
otvorene. Blížiaci sa svetový šampionát označil Ján Riapoš za kľúčový. „Musíme
na ňom ukázať maximum. Koná sa len raz za štyri roky, takže je dôležitý aj z hľadiska nominácie na paralympiádu v Londýne“.
(sme.sk, 13. októbra, Žiar - Šport )
„Počas podujatia u mňa začínala viróza a až po odpočinku po základnej časti
som sa najlepším výkonom vo finále prebojoval zo šiesteho na druhé miesto. Je
potešujúce, že do finále postúpili až traja Slováci,“ uviedol Š Kopčík.
(Podtatranské noviny, 5. októbra)
Vyše 200 zlomenín a 9 vážnych operácií. S týmto sa musela popasovať Helena
Kašická, ktorá predviedla v Talentmanii latinskoamerický tanec na vozíčku. Helena totiž trpí chorobou zvanou extrémna lámavosť kostí a prvú operáciu nôh
podstúpila, keď mala iba šesť rokov. Do štrnástich rokov si ľahla pod nôž až deväťkrát a kosti má spevnené niekoľkými skrutkami. „Všetkých 9 operácií sú operácie nôh. Dávali mi do kostí a okolo kostí skrutky na spevnenie a vyrovnanie,“
povedala. Aj napriek chorobe žije tanečníčka úplne normálny život. „Už sedem
rokov mám zdravého priateľa, chodím do školy, popritom pracujem a navštevujem tanečné hodiny. Žijem ako normálna zdravá žena a môj priateľ mi nikdy
nedával pocítiť, že by som bola iná,“ dodala s úsmevom.
(Čas.sk, 28. septembra, Nový Čas)
Už tretíkrát sa 18. septembra rozkrútili kolesá na symbolickej jazde po uliciach
Hurbanova, kde sa predstavili aj paralympionici Martin France a Jakub Krako.
Obecné kultúrne stredisko Bánov zasa v spolupráci so základnou školou odštartovali symbolickú jazdu 21. septembra. Deti podporili kampaň Na kolesách proti rakovine aj finančne a dostali detskú hračku jojo, ktorá je symbolom kampane.
Večer sa v kultúrnom dome predstavila speváčka Katka Koščová s domácou
Miškou Švajdovou. V tento deň sa vyzbieralo 215 eur, ktoré odovzdali Slovenskému paralympijskému výboru. Výťažok použijú na zakúpenie pyrosekvenátora, prístroja, ktorý umožňuje presné sledovanie zmien v bunkách onkologických
pacientov. Preto sa touto cestou chceme poďakovať všetkým, ktorí si uvedomujú, že je dôležité myslieť na tých, ktorí našu pomoc potrebujú a podať pomocnú ruku aj vo forme finančnej.
(Nitrianske noviny - Naše Novosti, 27. septembra)
V posledných rokoch sa už stalo tradíciou, že telesne postihnutí športovci bojujú o republikové tituly v stolnom tenise v herni ŠKST Ružomberok na Žilinskej
ceste.„Bola to poriadna fuška,“ skonštatovala na tohtoročných majstrovstvách
Slovenska vozičkárka Alena Kánová. „Odohrala som, tuším, šestnásť zápasov,
v závere mi už tvrdla ruka.“ Táto paralympijská víťazka, majsterka sveta a dvojnásobná majsterka Európy si veru na domácom šampionáte dosýta zahrala.
Republikový titul získala nielen v súťaži žien, ale aj v mužskej kategórii TT3,
v súťaži družstiev mužov skončila s klubovým kolegom Bohušom Čabákom
na 4. mieste a v open vozičkárov, kde spolu hrali muži aj ženy, sa prebojovala do
štvrťfinále. Na majstrovstvách v Ružomberku sa počas troch dní predstavilo 33
vozičkárov a 28 stojacich hráčov.
(sme.sk, 7. októbra, Liptov – Šport)
Nový cyklistický pruh, ktorý len nedávno pribudol na hlavnej ceste v Turzovke,
označili predstavitelia mesta a aj niektorí cyklisti za nezmysel. Takmer päťkilometrový úsek je totiž označený len ako jednosmerný, navyše je na frekventovanej ceste do Česka, čo ho robí nebezpečným. „Cyklisti jazdia často v protismere
cez jednosmerný cyklochodník. Vznikajú kolízne situácie, keď sa stretávajú dvaja-traja cyklisti oproti sebe, problém reagovať majú aj vodiči. Cyklistom v protiNa strelnici Športového klubu polície v Ostrave súťažilo o Ostravský pohár smere pri vyhýbaní hrozia čelné zrážky s autom,“ opisuje vlastné skúsenosti
17 zrakovo postihnutých strelcov z piatich krajín v streľbe zo vzduchovky s jednosmerným cyklopruhom paralympionik Vladimír Gajdičiar, ktorý v Turna 10 metrov. Zvíťazil Fín Nynström pred Popradčanom Štefanom Kopčíkom, zovke trénuje na trojkolesovom bicykli a pripravuje sa na majstrovstvá sveta
ktorému asistenta robil jeho syn Róbert. Tretí skončil Rakúšan Martinschitz. v bežeckom lyžovaní.
(pravda.sk, 18. septembra)
Na Remate sme opäť hľadali športové talenty
Stredisko Remata pri Handlovej bolo aj počas
tohtoročného leta miestom konania športových
táborov „Hľadáme talenty“. Tvorca myšlienky
Peter Matiaško, naši športovci a SZTPŠ pripravili
pre postihnuté deti so záujmom o šport tentoraz
dva tábory so zaujímavým programom. Inšpiráciu načerpal P. Matiaško počas cesty do USA v ro-
22
ku 1990 a o šesť rokov nápad prvýkrát zrealizoval. Odvtedy prešlo tábormi aj viacero úspešných
paralympijských reprezentantov ako sú Jakub
Krako, Petra Smaržová, Veronika Vadovičová,
Martin France, Róbert Ďurkovič, Marek Gergely
a ďalší. „Doba sa mení a dnes sa ťažšie v konkurencii iných záujmov získavajú deti pre
šport“, konštatoval P. Matiaško. „Preto sa snažíme predstavovať čo najviac športových odvetví.
Dôležitým prvkom je každoročná účasť úspešných paralympionikov. Tí dokážu svojím príkladom v rámci súťaží, besied, ale i neformálnych
rozhovorov mladých športovcov správne motivovať“, dodal.
Download

ZPH 2010 - Slovenský paralympijský výbor