˝kluby
Z oddielových skalolezeckých pretekov na skale Škajáre z roku 1974.
Zľava stojaci: I. Dieška, M. Belica, A. Belica, M. Belošovič, M. Gregor, L. Hraško, I.Koller, P. Kincel, V. Majerník, M. Marek, P. Mitro, M. Polák, V. Potančok, M. Murgaš, P. Dieška,
J. Juska, J. Marek. Zľava sediaci: E. Kollerová, J. Piovarcziová, D. Belicová, M. Kazimírová, M. Uhrík, P. Zelina, J. Porvazník, P. Malárik.(ik)
V príjemnom prostredí
penziónu Pútnicky mlyn
v Marianke sa 27. októbra
2012 zišli pamätníci
a členovia Alpin Clubu
Lokomotíva Bratislava, aby
si pripomenuli významné
jubileum – 50. výročie
založenia klubu.
text: Ľubo Galanskýfoto: Igor Koller(ik), Michal Semaník(ms)
J
52
e potešujúce, že medzi účastníkmi boli zastúpené všetky generácie, ktoré kedy v klube pôsobili a tvorili nielen jeho históriu,
ale po istú dobu i históriu slovenského a československého horolezectva. Stretnutie s našimi horolezeckými vzormi či osobnosťami
bolo veľkým zážitkom.
Po úvodných slovách a slávnostnom obede
sa prezentácií z histórie Lokomotívy postupne ujali Marián Šajnoha, Ján Hazucha, Igor
Koller a Pavol Zelina. Nechýbala spontánnosť
na oboch stranách, prednášajúci aj diváci boli
Polstoročie
Lokomotívy Bratislava
výborne naladení. A ako to vlastne celé bolo?
(Nahliadnutie do histórie klubu je pochopiteľne len ilustratívne, nenárokuje si encyklopedickú presnosť).
a viacero prvovýstupov), Teodor Mastihuba
(významný horolezec 50. rokov, bol členom
repre družstva ČSR) a Ivan Lehotský. Mladšia
generácia bola zastúpená Ivanom Bernátom,
Rudolfom Mockom, Marošom Šajnohom,
Šesťdesiate roky
Alinom Jakubovským, Jánom Hazuchom
Na začiatku 60. rokov vzrastá v Bratislave zá- a Ivanom Dieškom. Prvým predsedom sa stal
ujem mládeže o horolezectvo. Stará Slávia je Dr. Cyprián Bernát, vďaka ktorému sa nový
prakticky jediný činný oddiel v meste a praská horolezecký oddiel organizačne začlenil pod
vo švíkoch. Vekové i názorové rozdiely v nej TJ Lokomotíva. Prvé roky sa niesli v snapôsobia ako odstredivé tendencie. Netrvá he dobehnúť náskok, ktorý mala v Bratislave
dlho a na jeseň v roku 1962 vzniká okolo Iva- skupina okolo Jána Ďuranu a Pavla Pochyléna Bernáta nový oddiel.
ho, nazývaná aj „Pavúci“. Rastúca výkonnosť
Jeho základ tvorili starší a skúsení horolez- Ruda Mocka ho ako prvého z Lokomotívy
ci ako Milan Mereš (už pred vstupom do od- zaraďuje do reprezentačného družstva ČSSR.
dielu mal na svojom konte vyše 250 výstupov
Od roku 1966 sa myšlienkové prúdy v oddieli zbiehajú v programe problematiky extrémneho lezenia. Výkony na
hranici vtedajších ľudských možností
sú spočiatku prijímané rozporuplne.
Diskusie vedú k postupnému definovaniu etického a odborného zázemia pre jeho praktikovanie i hodnotenie. Je vytvorený modelový systém
tréningu na cvičných skalách a jeden z najúplnejších archívov moderných výstupov vo Vysokých Tatrách.
Program presiahol oddielové dimenzie a stal sa v tej dobe súčasťou formovania moderného českoslovenZáznam 1. zimného
stretnutia Lokomotívy
ského horolezectva. Jeho hlavným
vo Vysokých Tatrách
tvorcom bol Ivan Dieška. (Je auto( január/február 1963).
rom v tých časoch 30 extrémnych
Z denníka
prvovýstupov vo Vysokých Tatrách.)
Maroša Šajnohu.
je to obdobie, v ktorom sa rozhoduje o prežití Lokomotívy.
Doba po roku 2000
Oddiel sa stáva známym aj svojimi pravidelnými výpravami do českých pieskovcových
oblastí. Tu vyniká najmä Peter Dieška. (Vyliezol napríklad cestu Klenba na Zámek, VIIIa,
prvovýstup na Krásnu dívku, VIIIc, Adršpašské skaly).
Na prelome 60. a 70. tych rokov prináša výsledky metodická práca s mládežou. Vo výbere
juniorov Slovenska sa ocitli bratia Štefan a Peter Mištarkovci, Milan Summerling, Ondro
Pochylý a Pavol Malárik.
Sedemdesiate roky
Označované aj ako „Zlatý vek Lokomotívy“.
Predsedom sa stáva Ivan Bernát. Výkonnostná
časť oddielu tvorí jadro Výberového družstva
horolezcov Bratislavy. Počet členov narastá
a s nimi prichádzajú aj nové talenty. Mladá
generácia je zastúpená Igorom Kollerom, Andrejom Belicom, Marošom Marekom, Jánom
Porvazníkom, Jarýkom Stejskalom, Pavlom
Zelinom, Vladom Kinčešom, Jánom Serátorom, Jožom Novotným... Od roku 1976 vedie
klub Marián Polák.
K najvýznamnejším výstupom patria: 1975
– Badile, prvovýstup, Andrej Belica a Igor
Koller, 1976 – 1. zimné opakovanie cesty
Hemming – Robbins, Andrej Belica a Igor
Koller, 1976 – 2. priestup a 1. zimný priestup
cesty Via ideale v S stene Petit Dru, Zdislav
Drlík – Jarýk Stejskal, 1977 – Hrana Kalamárky, 7 v Teplických skalách, Igor Koller, 1977 – zimný prechod hlavného hrebeňa Mont Blanc – sedlo Hirondelles, Andrej
Belica, Jarýk Stejskal so Zdislavom Drlíkom
a Jánom Obuchom, 1978 – Badile – Bielym
pásom, 5+, Cesta kvetov, 6, A1, Igor Koller
so Stanislavom Šilhánom
Osemdesiate roky
Nesú sa v duchu expanzie športového rozmeru
horolezectva a reinkarnácie voľného lezenia.
V najmladšej generácii sa koncentruje špička
slovenského skalolezectva. Peter „Pepo“ Hrušovský sa stáva iniciátorom voľných prelezení starých technických ciest. Ako jeden z prvých prelieza osmičku na Pajštúne. Sekunduje
mu pritom jeho spolulezec Ivan Sekaj. K najvýznamnejším výstupom na pieskoch patrí
1. slovenský priestup cesty Schallmauer, 9v Rathene dvojicou Rudo Mihál – Sveťo Poláček v roku 1984. Ťažké cesty na skalkách a
pieskoch preliezajú aj Vlado Valach a Roland
Ďurka. Alan Formánek a Rudo Mihál prenášajú „voľné prelezy v duchu RP“ do Vysokých
Tatier v snahe preniesť stupeň obťažnosti na
úroveň doby aj do hôr.
Na Marmolade sa Igor Koller zapisuje do
histórie prelomovou „Cestou cez rybu“, 8 A1,
1981, v tých časoch považovanú za najťažšiu
cestu v Alpách. K špičke československého
horolezectva patrí aj Jarýk Stejskal, ktorý vystúpil v roku 1984 na Lhoce Šar (prvovýstup
J stenou) a Dhaulaghirí (prvovýstup Z stenou) a v roku 1985 spolu Dušanom Becíkom
spravili prvý zimný výstup alpským štýlom na
osemtisícovku Messnerovou cestou (Čho Oju,
8201 m). K ďalším významným osobnostiam
tohto obdobia patria Vlado Porvazník, Stano
Zelenský, Oleg Fečanin a Peter Žáčik.
Vo vedení oddielu sa postupne vystriedajú
Ján Serátor a Jozef Novotný. Na konci osemdesiatych rokov dochádza k masívnemu odchodu výkonnostnej i širšej špičky za výhodami lepšieho materiálneho zabezpečenia do
iných klubov.
Deväťdesiate roky
Predsedom sa stáva Peter Kutej. Jadro oddielu tvoria nadšenci a pár starších, ktorí zostali
po veľkom tresku. Lezecké ciele sú úmerné
možnostiam a dominuje lezenie v Tatrách.
Po Kutejovom odchode z Bratislavy predsedníctvo preberá Miro Čermák. Chýbajúca
medzigenerácia skúsených lezcov sa odráža
v stagnácii výkonnostného lezenia. Zároveň
Na Zbojníckej chate v roku 1980.
Dolu zľava sediaci – s foťákom
Juro Bondora, v bielom svetri
Stano Zelenský, stojaci vpravo
Igor Koller,
druhý rad sediaci zľava – ?,
stojaci Jozef Novotný, Andrej
Belica, Peter Braun, Katka
Hulmanová, Eva Gieciová, Pavol
Zelina, Ján „Beny“ Serátor,
Darina Holúbková, Mária
Baranová, vo dverách hore
Štefan „Pišta“ Geleta.(ik)
62012
Slávnostne otvorenie
50. výročia.(ms)
Novým predsedom je Miky Meluš. Dávajú
o sebe vedieť mladí. Pavlovi Ďurišovi a Braňovi Hincovi sa podaril štvrtý priestup cesty
„Melodramma VI, 7 A3“ na Qualide. Doba
opäť prináša zvýšený záujem o lezenie a s tým
spojenú otázku, čo s tým. Zároveň je jasné, že
klub potrebuje novú krv. V roku 2005 nové
vedenie klubu v zložení: predseda – Marián
Čigáš, metodik – Ľubo Galanský, v spolupráci s cvičiteľom Radom Szemom od základov
prepracovali metodické osnovy a systém výcviku nováčikov. Samozrejme, nešlo by to bez
pomoci ďalších cvičiteľov, konkrétne Hany
Szemovej, Rasťa Michálka, Vlada Bednára,
až po aktuálneho metodika Lukáša Gubániho. Vízia revitalizácie členskej základne sa začala napĺňať. V súčasnosti po Radovi Szemovi
klub vedie Ľubo „Jašter“ Galanský.
Napriek polstoročiu existencie na krku sa
teda Alpin Club Lokomotíva Bratislava necíti
byť starým. Za posledné roky výrazne omladol a rozšíril svoje rady – v súčasnosti má 97
aktívnych členov.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili na
tejto významnej udalosti a pomohli tak vytvoriť výnimočnú atmosféru. Ďakujem našej
hospodárke Majke Bednárovej za spoluprácu
pri výbere miesta konania oslavy a odkomunikovanie celého logistického pozadia.
Osobité poďakovanie patrí Igorovi Kollerovi, Marošovi Šajnohovi a Vladovi Linekovi za
neoceniteľnú pomoc pri vyhľadávaní kontaktov na bývalých členov Lokomotívy.
Hore zdar a dostretnutia, priatelia!

53
Download

Polstoročie Lokomotívy Bratislava