Školský časopis študentov na Gymnáziu v Novákoch
Číslo: Január , šk. rok 2011/2012
Cena:0,40€
Redakcia časopisu: Janka Nemčeková,
Lenka Martišková, Zuzana Beňová ,Monika
Olejková, Nikola Mäsiariková, Simona
Novotná
Koordinátor: Mgr. Juraj Gregor
Grafika: Michal Uhlár (4.A)
Milí čitatelia!
Písali ste už niekedy úvodník? Ja ešte nie. Teraz je to po prvýkrát.
Úvodník – úvod, to je zaujímavá vec. Musím povedať, že asi
najdôležitejšia vec v časopise alebo knihe. Ono by vás to malo
niekam uviesť, alebo aspoň čo to načrtnúť, čo sa nachádza v
časopise, knihe. A tak sa v nasledujúcich riadkoch o to pokúsim.
Tak si to zhrňme. V septembri sme nastúpili do školy, vyrozprávali si
zážitky, ktoré sa udiali cez prázdniny a nastalo na škole pár zmien
ako napríklad zmena názvu školy, úprava areálu školy. Ani sme sa
nenazdali a prišli Vianoce a s nimi spojené akcie : Predvianočná
Viedeň, Turnaj vo florbale či súťaž o najkrajšiu vianočnú triedu.
Nebudem vymenúvať všetky akcie a činnosti, sami si prelistujte
a prečítajte čo vás zaujíma.
Chcela by som vás tiež oboznámiť s našim zámerom rozšíriť rady
prispievateľov do školského časopisu. Čas letí a štyri, či osem rokov
strávených v našom „druhom domove“ niekedy uplynie veľmi
rýchlo. Rýchlo na to, aby sme si získali a vyškolili autorov pútavých
článkov, tvorcov dobrých fotografií, pisateľov básní. Ak teda cítite
v sebe ten potenciál a snahu predstaviť sa, či len na dva – tri roky sa
stať členom tímu, ste vítaní. Najmä vy, mladší kolegovia
z osemročného gymnázia. Neváhajte a oslovte kohokoľvek
z redakčnej rady, radi vás medzi sebou privítame.
Na záver by som Vám všetkým chcela v mene nášho redakčného
tímu, zaželať Šťastný Nový rok, veľa splnených snov, skvelých
známok, šťastia, zdravia, lásky a veľa úsmevu , pretože s úsmevom je
život krajší a v neposlednom rade veľa pekných chvíľ strávených
čítaním časopisu študentov Gymnázia v Novákoch.
S pozdravom Lenka Martišková
2Ťaháky
Ťaháky
19
Predvianočné aktivity
Pre našu školu sú typické aktivity rôzneho druhu, do
ktorých sa zapája veľké množstvo našich študentov.
Predvianočné obdobie sme zakončili flórbalovým turnajom,
koledovaním pre profesorský zbor a divadelným predstavením
v kultúrnom dome.
Šport a zvlášť flórbal sa teší veľkej obľube u študentov
všetkých tried, preto spoločný medzitriedny turnaj mal byť
akousi slávnostnou bodkou tohto kalendárneho roka,
porovnaním kvalít ale hlavne zábavou pre všetkých
zúčastnených. Chlapci, ale aj dievčatá dávali do každého
zápasu maximum a bojovali do poslednej minúty. Posledný
finálový duel sa odohral medzi mužstvom triedy 4.A a
,,Legendami“- minuloročnými maturantmi nášho gymnázia,
ktorí neváhali, ponuku na účasť v turnaji s radosťou prijali
a napokon celý turnaj vyhrali. Trieda 4.A a hlavne jej
zástupcovia na turnaji si z toho ale ťažkú hlavu nerobili.
,,Keďže víťazní hráči už nechodia na tento gympel,
skutočnými víťazmi sme my...“skomentovali výsledok zápasu.
Predvianočné obdobie a koniec kalendárneho roka oslávili
aj naši profesori, ktorým ho spríjemnili aktívni študenti
a členovia školského parlamentu. Svojím koledovaním si
priblížili kresťanské tradície a zároveň ukázali svoj talent pri
speve, hre na hudobné nástroje a recitovaní. Nesmieme uprieť
snahu týchto študentov, ktorí sa na akcii zúčastnili vo svojom
voľnom čase a poctivo nacvičovali týždne predtým. Terajším
ale aj bývalým profesorom , ktorí na gymnáziu učili
v minulosti sa výkony študentov nadmieru páčili.
Posledný deň pred prázdninami sme strávili na
divadelnom predstavení v kultúrnom dome. Predstavenie
,,Babytest“ o (ne)plánovanom rodičovstve sa páčilo hlavne
tým starším študentom.
333333se
18
Ťaháky
Spolu za úpravou areálu školy
V tejto dobe sa čoraz viac hovorí o ľahostajnosti mladých ľudí.
Podľa staršej generácie nás nič nezaujíma, nič nebaví, o nič
nemáme záujem. Ja si však myslím pravý opak. Myslím, že na
Slovensku a aj v našom okolí je dosť ľudí, ktorých trápia veci,
ktoré sa dajú ovplyvniť a zlepšiť. Príkladom je študentka 3.A
Lenka Martišková, ktorá sa zapojila do projektu KomPrax
a vďaka financiám, ktoré na tieto účely poskytuje Európska
Únia, vylepšila areál našej školy.
Každé ráno sme chodili okolo zničenej skalky a okolo
chátrajúcich pingpongových stolov, no Lenka spolu s ďalšími
študentmi dokázala, čo všetko sa dá urobiť, keď sa chce.
A tak sme v jeden horúci septembrový deň vymenili
učebnice za motyky a spoločne sme pracovali za zlepšenie
prostredia našej školy. Natreté stoly, znovu vybudovaná skalka
a vysadené tuje sú dôkazom šikovnosti našich študentov, ktorým
sa darí nielen v študijnej, ale aj manuálnej činnosti.
Projekt nevyšiel z iniciatívy pedagógov, ale vymysleli
a uskutočnili ho sami študenti, čo je na tom to najlepšie. Staršia
generácia sa preto nemusí obávať, že sme málo aktívni a veci
z bežného života nás nezaujímajú.
Janka Nemčeková
3
Ťaháky
Voľby rozhodli
Zlúčenie Gymnázia Nováky a Strednej odbornej školy so
sebou prinieslo aj pár zmien. Jednou z nich bolo aj spojenie
študentských parlamentov. O post predsedu Žiackej školskej
rady mali záujem dvaja študenti.
Žiaci oboch škôl sa mohli slobodne rozhodnúť komu dajú
vo voľbách svoj hlas. Vybrať si mohli medzi Lenkou
Martiškovou, ktorá hájila farby Gymnázia a Branislavom
Oršulom zo Strednej odbornej školy. Obaja mali napísané
svoje volebné programy. V nich žiakov oboznamovali
o aktivitách, ktoré na školách už robili alebo by mali v pláne
spraviť. Voľby trvali 6.12.2011 a 7.12.2011, čiže dva dni.
Do volebnej komisie zasadli vždy študenti aj z Gymnázia aj
zo Strednej odbornej školy. Dozerali na spravodlivý
a pokojný priebeh volieb, ktoré sa konali v školskej jedálni.
Študenti, ktorí sa ich chceli zúčastniť sa museli preukázať
nejakým preukazom totožnosti.
Z celkového počtu 705 žiakov sa volieb zúčastnilo 617
žiakov. S náskokom 86 hlasov ich vyhral Branislav Oršula,
ktorý získal celkovo 351 hlasov. Lenke Martiškovej sa
rozhodlo dať svoj hlas 265 študentov. Do volebnej urny bol
vhodený aj jeden neplatný volebný lístok.
Zuzana Beňová
Výsledky športových súťaží do konca roku 2011
Cezpoľný beh OK (okresné kolo) -Chlapci-1.miesto
-Dievčatá-1.miesto
Kalokagatia KK(krajské kolo) -1.miesto
Kalokagatia MSR(majstrovstvá slovenskej republiky) -2.miesto
Cezpoľný beh KK - Chlapci-3.miesto
- Dievčatá-4.miesto
Malý futbal Obvodné kolo -1.miesto
OK -1.miesto
RK -1.miesto
Stolný tenis Okresné kolo -3.miesto
Silový päťboj Okresné kolo-2.miesto
OFDMS - TOP škola SR
Miroslav Chládok -1.miesto - Foto súťaž SOV SR
Katarína Lukáčová
Ťaháky 17
4 Ťaháky-
Súťažím, súťažíš, súťaží, ... súťažíme
V minulom roku SOV vyhlásil 3 druhy súťaže a to : výtvarnú,
literárnu a fotografickú.
Fotografickej súťaže na tému poriadok či neporiadok na našich
športoviskách sa zúčastnil aj náš žiak Miroslav Chládok no
a čuduj sa svete – zvíťazil.
Naša škola sa v súťaži OFDMS vyhlásenej SAŠŠ umiestnila na
popredných miestach a Gymnázium Nováky bolo vyhlásené za
top školu a získalo prvé miesto v Trenčianskom kraji. Celá súťaž
sa konala pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana
Gašparoviča. V očakávaní stretnutia s ním sa naši zástupcovia
vybrali do hlavného mesta.
Prvú cenu vo fotografickej súťaži si bol osobne prevziať Miro
Chládok a cenu za top školu prevzala bývalá predsedníčka nášho
parlamentu Lenka Martišková. Ceny boli odovzdávané v
zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Túto súťaž
organizoval PaedDr. Grman.
Monika Olejková
Zákaz skákať do bazéna
Pod vodou
Druhý školský týždeň sa stala na chodbách gymnázia
kuriózna nehoda. Z dievčenských toaliet na druhom
poschodí sa valila voda. Spôsobilo to narušenie
vodovodného kohútika.
Číslo trinásť pre niekoho šťastné, pre iného nie. Našej
škole sa stalo osudným, príčinou toho bola vytopená
chodba na druhom poschodí v E budove. Keď si jedno
z dievčat chcelo umyť ruky, ostal jej vodovodný kohútik
v ruke. Vytekajúca voda ju celú ošpliechala a krátko po
nehode už bola celá chodba pod vodou. Študenti v panike
vyšli na chodbu a s napätím sledovali, ako sa celá situácia
vyvinie. Pán profesor Roman Steinhubl sa vyzul, vyhrnul
si nohavice a išiel zachrániť situáciu. Zatiaľ, čo sa zhostil
úlohy záchrancu, študenti šli zavolať školníka. Ten celú
situáciu vyriešil a chod školy sa vrátil do normálu.
Príčinou tejto nehody nebolo nič vážne. Spôsobil ju len zle
utiahnutý vodovodný kohútik.
Hoci celá situácia nebola na smiech, študenti triedy sexta
z toho mali zábavu. Jedno z dievčat prišlo s nápadom
vytvoriť si loďky a púšťať ich po vode. A tak sa chodba
gymnázia na chvíľu premenila na prístav papierových
lodí.
Foto Miroslav Chládok
16Ťaháky
5
Ťaháky
BIOLÓG PÍŠE O MAFII
Mnohí si myslia, že keď je niekto vedcom, tak celé dni presedí
zatvorený kdesi v laboratóriu sústredený na svoju prácu nevnímajúc svet
okolo seba. Nájdu sa však aj výnimky, ktoré nás presvedčia o opaku.
Po minuloročnej návšteve Michala Hvoreckého k nám aj tento rok
zavítal niekto zo spisovateľského sveta, presnejšie Gustáv Murín.
Narodil sa 9. apríla 1959 v Bratislave. Absolvoval Prírodovedeckú
fakultu UK, odbor všeobecná biológia a cytológia. V súčasnosti je
vedeckým pracovníkom Ústavu bunkovej biológie UK v Bratislave. So
svojou spisovateľskou kariérou začínal už počas štúdia na škole
publikovaním do časopisov článkami o ochrane životného prostredia,
ale aj poviedkami. Prvým knižným debutom bol Případ pohřbeného
hřbitova vychádzajúcim z jeho ekologických úsilí a ochranárskeho
zmýšľania. Nie je mu však cudzia ani problematika sexuality v dejinách
ľudstva či dokonca sci-fi žáner. Azda najzaujímavejšou témou na
besede s týmto spisovateľom, okrem prednášky z biológie, boli jeho
najnovšie knižné publikácie zameriavajúce sa na slovenské podsvetie.
Ako sa sám priznal dlhé roky zbieral všetky možné dostupné
informácie, či už v podobe výstrižkov z novín alebo rozhovorov
s kriminalistami a až teraz sa rozhodol uverejniť ich. Posledným jeho
dielom je Boss všetkých bossov rozoberajúci príbeh Mikuláša Černáka,
s ktorým sa autor osobne stretol. A hoci sú tieto knihy jeho
najpredávanejšie, hovorí, že téma mafie na Slovensku mu nie je veľmi
blízka. V závere besedy odpovedal na študentské otázky. Najviac ho
potešilo, keď sme sa zaujímali ako prebieha také samotné písanie. Či má
presne stanovenú osnovu a určené, koľko každý deň napíše strán.
S úsmevom nám vysvetlil, že to nie je len tak, že nedokáže písať akoby
na povel, ale čaká, kým myšlienka príde sama. Neraz sa mu stalo, že
dokončenie nejakej poviedky prišlo práve vo chvíli, keď cestoval
v električke, ba dokonca raz bol na výlete bicyklom a práve vtedy
nemal pri sebe papier. „Musel som sa vrátiť do hotela. Šliapal som do
pedálov ako som vládal a v hlave som si opakoval stále len tú prvú
vetu. V areáli hotela som hodil bicykel na zem a schody do izby som
bral po troch. Po pár minútach sa mi podarilo zapnúť počítač a konečne
som dopísal román, ktorý som nevedel dokončiť.“ Odvtedy stále nosí
pri sebe notes a pero, aby si svoje myšlienky mohol hneď zaznačiť.
Vianočná Viedeň
Krátko pred Vianocami navštívili študenti Gymnázia v Novákoch hlavné
mesto našich západných susedov, Viedeň. Medzi účastníkov zájazdu
patrili študenti tretieho a štvrtého ročníka a voľné miesta v autobuse
dopĺňalo niekoľko študentov z oktávy. Prvou zastávkou bolo Múzeum
Vedy a Techniky. Netradičné, moderné múzeum poukazovalo na našu
minulosť v oblasti vedy a techniky a zároveň ponúkalo pohľad do našej
budúcnosti. Návštevníci sa tak mohli fascinovať vedeckým a technickým
pokrokom, ktorý mohli vidieť na vlastné oči. Druhým zastavením bolo
Prírodovedné a Umelecké Múzeum v ktorom si prišli na svoje hlavne
zástancovia biológie, chémie a geografie. V múzeu nebola núdza o rôzne
geologické a zoologické výstavné predmety, ktorých popis bol však iba v
nemčine. 20 miliónov výstavných predmetov - to je číslo, ktorým sa môže
pýšiť toto obrovské múzeum. Na záver exkurzie si celá školská výprava
spríjemnila večer návštevou viedenských trhov, ktoré boli zakončením
pekného a úspešného výletu pod vedením p.p. Badáňa a p.p. Oršulovej.
- Myslíš si, že podobné výlety alebo exkurzie napomáhajú v utužovaní
triedneho kolektívu?
- Určite. Takéto výlety utužujú a zlepšujú vzťahy nielen medzi
spolužiakmi, ale aj medzi učiteľmi a žiakmi. Je to skvelá forma
odreagovania sa z denného školského stereotypu. (R. Hronec)
- Naplnil školský výlet vo Viedni tvoje očakávania?
- Áno. Viedeň je krásne mesto s veľkým množstvom historických
pamiatok. Navštívili sme dve múzeá, ktoré v nás zanechali veľa pekných
zážitkov a vianočné trhy boli príležitosťou na ochutnávku výborného
punču. Bolo veľmi fajn stráviť tento čas so spolužiakmi. (A. Bruška)
Jozef Šovec
Simona IV. B
6Ťaháky
Ťaháky15
14Ťaháky
7
Ťaháky
Rozprávanie
Počas víkendov som si privyrábal ako dídžej v jednom klube. Hudba
ma baví, ale nemôžem vystáť skupinky mladých fajčiacich marišku, ktorí
sa tu každú sobotu stretávajú a myslia si, že sú cool. Môj život nebol zlý,
ale stále som mal pocit, že to nie je to, čo chcem. Akoby som sa musel
hrať na niekoho iného, len aby som bol trendy podľa dnešných noriem.
Cítil som sa obmedzený pripodobňovaním sa ľudom, aby som nejakým
spôsobom nevynikal. Bál som sa byť sám sebou, tak som si vytvoril
imidž, ktorý som časom začal nenávidieť. Najprv som to považoval za
najlepší nápad, ale neskôr som si uvedomil, že to nie je správne. Chcel
som to zmeniť, ale bál som sa reakcie môjho okolia. Preto ma celkom
potešilo, keď mi rodičia oznámili, že sa budeme sťahovať. Rozhodol som
sa začať nový život.
Presťahovali sme sa do malého mestečka. Začal som navštevovať
miestne gymnázium. Spolužiaci sa od začiatku správali veľmi milo.
Hneď v prvých dňoch som si obľúbil jedno dievča – obyčajná baba, no
pre mňa bola niečím výnimočná. Prestup na inú školu bol náročný, ale
s jej pomocou sa to dalo hravo zvládnuť. Aj keď som sa už doučil všetky
predmety, ešte dlho som si vymýšľal, že potrebujem niečo vysvetliť, aby
som s ňou mohol stráviť trochu času. Bál som sa pozvať ju niekam,
neveril som, že by ma neodmietla. To sa však zmenilo po jednej SMS-ke
od nej: „Ahoj. Ak by si mal večer čas, ukázala by som ti mesto.“ Už sme
tu bývali pol roka a ja som stále poznal iba cestu do školy. Cítil som sa
trápne, že iniciatíva nevyšla odo mňa, ale aspoň som vedel, že aj jej je so
mnou dobre, inak by mi nenapísala. Večer s ňou bol super. Síce sme
najprv nevedeli, o čom sa rozprávať, i keď predtým sme sa dokázali popri
učení rozprávať o všetkom. Teraz to bolo iné. Aby sme zachránili
situáciu, začali sme komentovať predvolebné bilbórdy, ktorých bolo plné
mesto. Tak sme sa pri tom bavili, že sme zabudli na všetku nervozitu
a prešli sme na iné témy. Strávili sme spolu nádherný večer, po ktorom
som sa rozhodol, že jej poviem, čo k nej cítim. Celý víkend som
zhromažďoval odvahu a tie najsprávnejšie slová.
Keď som v pondelok vošiel do školy, stála pri skrinke, bola otočená
ku mne chrbtom. To mi celkom vyhovovalo. Pristúpil som k nej
a povedal: „Vieš, mám ťa radšej ako kamarátku.“ „Si zabil!“ počul som
z jej úst. Chvíľu som stál ako obarený a keď sa otočila, zistil som, že to
nie je ona. Nerozumiem tomu, ako som si ju mohol s niekým zmýliť.
Cítil som sa trochu trápne, ale potom som zbadal, že dievča má v uchu
slúchadlo a jej slová nepatrili mne, vlastne ma vôbec nepočula. Ale to
bolo v tej chvíli nepodstatné. Rýchlo som sa spamätal. Už bolo na čase,
lebo tá, ktorej boli adresované moje slová, práve prišla a všetko sa
odohralo oveľa krajšie než som si to predstavoval.
8Ťaháky
Večná téma
Štvrtáci odjakživa nečakali na nič iné, len na stužkovú. V jej žiare
a spomienkach na ňu zapadne aj maturita... Toľkokrát opakovaný
výraz nám nikdy nepríde ako otrepaný, vždy na ňom nájdeme niečo
iné, to svoje. Aj tento rok štvrtáci a oktaváni strávili dlhé hodiny
vymýšľaním programu, písaním príhovorov, vyberaním šiat
a oblekov. Kto bude najlepší zabávač? Ktorá bude mať najkrajšie
šaty? Kto bude najlepší tanečník? Koľko nás to bude stáť? To sú
časté otázky na ktoré sa nie vždy nájde odpoveď. Ani teraz sme
odpovede na niektoré nedostali. Hoci sa hovorí, že najlepší zabávač
bol Peter Dubec a Robo Barabas, najkrajšie šaty mala Radka
Hagarová a Beatka Šmýkalová... Ale vlastne najlepší boli všetci,
ktorí boli v pravý čas na pravom mieste. A aby ste im do budúceho
roku mohli aj vy trošku závidieť, pozrite si fotky a prečítajte jeden
ukážkový príhovor za žiakov.
Príhovor na stužkovú
Slávny anglický spisovateľ raz povedal: „Čas uteká podľa toho,
s kým sme.“ Zdá sa, jedine tak sa dá vysvetliť rýchlosť uplynutia
ôsmych rokov na našej škole.
Strávili sme spolu roky krásne i ťažké, roky spolupráce
i súperenia, snaženia i zanedbávania školských povinností, roky,
ktoré sú pre našu budúcnosť tak dôležité. Ako to už býva, ani naša
trieda sa nevyhla nezhodám. S postupným formovaním našich
osobností sa z nás však stal výborný kolektív. Vždy sa v triede našiel
niekto, kto bol ochotný vysvetliť matematiku, požičať zošit
s poznámkami z vymeškanej hodiny či povzbudiť pred ťažkou
písomkou. S pomocou ochotných pedagógov sa nám vždy podarilo
všetko zvládnuť. Ich priateľský prístup robil ľahšími aj tie najťažšie
predmety. Nevzdelávali sme sa len formou štúdia v triedach, ale tiež
prostredníctvom rôznych exkurzií a výletov. Spoznali sme rôzne
kultúrne či historické pamiatky doma i za hranicami alebo mnohé
prírodné skvosty. V škole v prírode, na lyžiarskom alebo braneckom
kurze sme sa viac spoznávali a priateľstvá medzi nami sa
prehlbovali.
Za čas, ktorý venovali nášmu vzdelávaniu, podporovaniu,
usmerňovaniu, pomáhaniu, motivovaniu a za to, že sme dnes tými,
ktorými sme, patrí poďakovanie našim rodičom a učiteľom. Čaká nás
skúška, pri ktorej, veríme, sa v nás odzrkadlí všetko, čo pre nás
spravili. Záleží nám na tom, aby im pohľad na nás prinášal radosť
a hrdosť, že sme to my, ich deti a študenti.
Veronika Debnárová, Oktáva 2011/2012
Pokračovanie na str.14
Ťaháky13
Happy end malého šteniatka
Keď som sa narodilo, dostalo som sa do rodiny, ktorá nebola ku
mne príliš milá. Nevedelo som, kto som, kto je moja mama a kde sa
to nachádzam. Ľudia, u ktorých som bývalo iba pár mesiacov, ma
odtrhli od milovanej mamičky. Jedného dňa ma uložili do veľkej
papierovej škatule a posadili ma do auta. Vedľa mňa si sadlo dieťa,
ktoré sa mi celý ten čas, čo sme sedeli v aute, prihováralo. Po
niekoľkých hodinách cesty sme zastavili. Už som sa tešilo, že sme
niekde na parádnom výlete, že si to užijeme. Ale čo sa odrazu
neudialo? „Moja rodina“ sa teda pekne vyfarbila! Schmatli ma
veľké ruky a vyložili ma z auta niekde vedľa diaľnice. Dvere na aute
sa zabuchli a auto odfrčalo do neznáma. To bol pre mňa strašný šok.
Jediné, čo mi po nich ostalo, boli iba spomienky. Čo si tu ja také
malé stvorenie počnem?
V mojom prechodnom papierovom
domčeku mi bola už aj poriadna zima, ani jesť mi tu nenechali!
V tomto zúfalom rozpoložení som takto strávilo niekoľko hodín,
možno to bol aj celý deň. Keď tu zrazu zastavilo pri mne znova
auto. Žeby si to rozmysleli? Žeby sa v nich pohlo svedomie? Ale
nie! Zbytočný optimizmus! Niečie ruky opatrne otvorili moje
prechodné bydlisko a ja som znovu uvidelo krásny biely deň
a človeka, ktorý ma zobral do teplého náručia. Posadili ma do auta
medzi dve malé deti. Celou cestou to so mnou dosť trmácalo, ale
tušilo som, že mi bude už len dobre. A tak sa aj stalo. Keď sme
vystúpili z auta, zbadalo som velikánsky dvor s nádherným domom.
Chodba v dome bola dostatočne veľká na naháňačku, ktorú som tak
veľmi zbožňovalo. Deti sa na nej šmýkali a volali ma za nimi. Ja
som vtedy ešte nemalo dostatok síl na to, aby som prešlo čo i len
krôčik a nieto ešte aby som sa naháňalo. Nakŕmili ma a nechali ma
odpočinúť si. Som tu až doteraz a myslím si, že je to najlepšia
rodina, akú som kedy malo. Nič mi v nej nechýba. Mám všetko, čo
šteniatko potrebuje mať.
Michaela Šenvická , kvarta
Glosa na dnes
Ku komu prirovnať dnešných študentov? Napríklad aj
k malým rozmaznaným a prieberčivým deťom. Z čoho majú
hlavu v smútku hlavne riaditelia škôl, ktorí ochotne
vymýšľajú ako im ulahodiť. Príkladom toho je aj program
pred a po prázdninách, alebo v dňoch , keď sa nevyučuje. Na
jednej strane študenti bojujú za to, aby sa v takýchto dňoch
neučilo, na druhej strane sa po predstaveniach sťažujú
a šomrú na vybratý program, divadlo či predstavenie. Tí
múdrejší zrejme zostanú doma a na amatérsko-trápnych
predstaveniach sa nezúčastnia. Tak čo majú riaditelia robiť?
Všetci odpoviete asi jednoznačne: ,, Dajte nám
riaditeľské voľno!“ To však nie je pre riaditeľov také ľahké
a tak sa ďalej čudujeme, čím nás títo ,,umelci“ na
predstaveniach ešte dokážu prekvapiť.
Výnimkou bolo snáď vystúpenie kubánskeho speváka
Lazara, ktorý roztancoval a rozveselil sálu kultúrneho domu
v Novákoch. Dievčatá po predstavení ochkali a achkali
a realistickí chlapci okamžite vyrátali zárobok tohto
,, čokoládového zázraku“, čo vyšlo približne 900 eur za
hodinové predstavenie.
Tak milí študenti, ak sa vám nepodarí zmaturovať,
nechajte sa inšpirovať a od spievania v sprche prejdite
k spievaniu pred plnou sálou mladých tínedžerov. Ale to či
vás nevypískajú, vám žiaľ nemôžem zaručiť.
Janka Nemčeková
Ťaháky 9
Zabavte sa pri sudoku
10Ťaháky
Ťaháky11
Download

Január , šk. rok 2011/2012 Cena:0,40€ Redakcia časopisu: Ja