1
Základná škola
Námestie L. Novomeského 2
Košice
1963 – 2013
2
Škole
Radosťou žiaria detské očká,
srdiečko strachom bubnuje.
Blíži sa chvíľa, ktorej sa ledva dočká
a ktorej sa tak strachuje.
Tam otvorí sa brána,
pri ktorej život začína.
Na čiaru ukladá prvé písmená
a potom slová: MAMA a EMA...
Potom rieši zlomky,
plus a mínus
a často nevedomky
na iný život pomyslí.
A potom starne, učiac malé deti
jak žiť, aby žali iba slávu.
Čas však nepostojí, lež bláznivo letí
a ďalší zasa nastupujú dráhu.
Lež škola, ktorá im tak veľa dáva,
každým rokom sa zas mladšou stáva.
Mladne tak, že veľa dá tým,
ktorých život láka.
Jej ostane iba spomienka a vďaka.
Nuž teda – vďaka...
M.K.
3
Kniha života našej ALMA MATER
„Škola bez disciplíny
je ako mlyn bez vody.“
Ján Amos Komenský
Už 50 rokov nepretržite prichádzajú do našej školy žiaci za vzdelaním, sebapoznaním
a sebarozvíjaním.
Od otvorenia školy v roku 1963 sa udialo veľmi veľa zmien. Najväčšou bolo otvorenie
nového areálu, do ktorého sa škola presťahovala v roku 1974. Všetky zmeny boli
uskutočňované vždy s túžbou ísť dopredu, prispôsobiť sa novým požiadavkám žiakov
i spoločnosti. Práve výsledky žiakov určujú úspešnosť školy. Škola má právo byť hrdá na
žiakov, ktorí získali rôzne stupne vzdelania, uplatnili sa v rôznych odboroch spoločenského a
kultúrneho života, uplatnili sa v športe, vede a politike. Práve naši bývalí a aj súčasní žiaci
šíria dobré meno školy aj prostredníctvom dobrej a zodpovednej práce bývalých aj súčasných
pedagogických pracovníkov.
Pri príležitosti tohto pekného okrúhleho a významného jubilea sa chcem poďakovať
všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zaslúžili o dobré meno našej školy, pomohli
vychovať a vyformovať tisíce nových osobností.
Škole prajem naďalej veľa dobrých a usilovných žiakov, zanietených učiteľov,
obetavých rodičov, dobré finančné zabezpečenie a dobré vzťahy so zriaďovateľom.
RNDr. Martin Kotlár, PhD.
riaditeľ ZŠ, Nám. L. Novomeského 2
4
K vzácnemu jubileu
Milá alma mater,
ako bývalému hrdému absolventovi a súčasnému predsedovi Rady
školy a Rady rodičov je mi veľkou cťou a zároveň výzvou vzdať
týmito pár riadkami „našej“ oslávenkyni hold a úvodom snáď
najprv nostalgicky zaspomínať.
Keď som pred 30 rokmi prvýkrát prekročil brány školy s
nadšením, malými obavami, avšak odhodlaním zdolať túto prvú
naozajstnú výzvu v živote s podporou rodičov ako i prvej triednej
učiteľky, bola táto „dvadsiatka“ už vychýrená premiantka medzi
základnými školami. Neustále vďaka najlepším z najlepších učiteľom, žiakom, rodičom - zdolávala nové a nové výzvy, a tým
do poslednej litery plnila Komenského slová:
„Skloniť sa treba práci, čo dáva ľuďom chlieb.
Hlbšie sa však treba skloniť matkám, čo dali život deťom.
Ale najhlbšie sa treba skloniť učiteľom, čo z bytosti vychovali človeka,
lebo je ľahšie vrch preniesť, rieku zahatať, prinútiť ju proti prúdu tiecť,
ako vychovať človeka so srdcom a dušou ľudskou.“
Za toto si jej, ako i učiteľom bývalým či súčasným, dovolím poďakovať v prvom rade.
Dnes po 50 rokoch svojej existencie ovplyvnila osudy tisícov a tisícov ľudí, dala
základy vzdelania, rozhľadu a pomohla stanoviť ďalšie ciele a výzvy jej absolventom, čím
plnila nielen svoju spoločensko-kultúrnu funkciu, ale tak ako v prípade mojom, ako i v
prípade ďalších mojich kolegov z Rady školy alebo Rady rodičov, či absolventom dnes už v
pozícii rodičov v nás vybudovala vrelý vzťah a zároveň aj potrebu prispieť malou mierou k
trvalému udržaniu jej postavenia.
A tak ďalšie ďakujem patrí všetkým absolventom - bývalým, súčasným a budúcim,
ktorí sú na svoju alma mater hrdí a radi sa do nej osobne či spomienkami vracajú, a mnohí z
nich už ako rodičia prostredníctvom svojich detí - dnešných žiakov – „pokračujú“ v tomto
vzťahu.
Atmosféra tohto miesta v každom z nás zanechala nezabudnuteľnú "vôňu" nezameniteľnú, nadčasovú, zanechala v nás spomienky - na prvé starosti, lásky, prekážky i
výhry, a preto sa obraciam aj na súčasných žiakov, aby si uvedomili teraz či neskôr, že toto je
ich prvá alma mater, ktorá sa hlboko zapíše do našich duší.
Preto by som súčasným ale aj budúcim žiakom poďakoval, že absolvujú svoje prvé
„dranie“ školských lavíc u tejto premiantky v najlepších rokoch a skvelej kondícii a zaželal
im, aby s hrdosťou spomínali na svoju školu aj v budúcnosti.
Milá alma mater, dovoľ mi v mene celého tímu Rady školy ako aj Rady rodičov
vyjadriť presvedčenie, že aj v ďalších rokoch budú tvoje brány s podporou všetkých
súčasných ako i budúcich pedagogických i nepedagogických pracovníkov opúšťať v prvom
rade skvelí ľudia so srdcom i dušou, pripravení aj v ďalšom živote zúročiť to, čo si im
odovzdala, aby ďalšie generácie boli poučené z chýb minulých a pripravené na poučenie z
chýb budúcich.
Ing. Peter Dosedla
predseda Rady školy a Rady rodičov
5
Z histórie školy
História je veda o tom, čo sa nikdy nestane dvakrát.
Paul Valéry
História jazykovej školy sa začala písať 1.9.1963, keď v ZDŠ Kováčska 30 sa zriadila
experimentálna trieda s rozšíreným vyučovacím cudzím jazykom. Postupne sa škola
premenila na školu s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov.
Prvým riaditeľom sa stal pán Ladislav Hajtáš. V škole sa začali vyučovať povinne dva
cudzie jazyky, od tretieho ročníka podľa výberu - anglický, nemecký, ruský a francúzsky
jazyk. Do tretieho ročníka boli prijímaní žiaci z celého mesta na základe talentových skúšok,
ktoré pozostávali z jazyka slovenského, imitácie cudzieho jazyka a sluchového cvičenia.
Druhým riaditeľom školy sa stal pán Tibor Rovinský. O túto školu bol v celom meste
veľký záujem a rozrástla sa na 22 triednu s vyše 600 žiakmi, ale priestory nevyhovovali
podmienkam moderného vyučovania jazykov.
Po vybudovaní novej ZDŠ na Rudohorskom námestí 2, po premenovaní Námestie L.
Novomeského 2, bola škola presťahovaná 1.9.1974 do tejto novej modernej budovy.
Riaditeľom sa stal pán Imrich Fedor, zástupkyňami pani Drahomíra Sabová a pani Cecília
Štegenová, neskôr pani Angelika Simonová a pani Alžbeta Čižmáriková. Škola pokračovala
v duchu svojej jazykovej tradície, boli zriadené aj triedy prvého a druhého ročníka pre žiakov
z obvodu školy a nejazykové triedy.
Po nežnej revolúcii bola do funkcie riaditeľky zvolená Mgr. Magdaléna Martončíková
s účinnosťou od 1.2.1990. Do funkcie zástupkýň Mgr. Kamila Kurianová a pani Mária
Tóthová, od 1.9.1992 za pani Tóthovú nastúpila Mgr. Ľudmila Matisová. Škola si naďalej
udržiavala vysoký trend, v programe školy vedenie presadzovalo ľudskosť a humanizmus.
Od 1.9.1999 bola vo funkcii riaditeľky školy Mgr. Mária Ménešiová a funkcie
zástupkýň vykonávali Mgr. Mária Hromjáková, Mgr. Ľudmila Matisová a Mgr. Marcela
Tóthová. Vo vyučovaní cudzích jazykov- anglického, nemeckého aj francúzskeho škola
naďalej pokračovala. Všetci spomínaní sa výrazne zapísali do histórie školy.
1.8.2004 do funkcie riaditeľa školy nastúpil na základe výberového konania PaedDr.
Jozef Ivan a funkciu zástupcov vykonávali PaedDr. Dana Lancíková a RNDr. Ján Nistor, od
29.12.2004 bola vedením školy poverená Mgr. Terézia Bialková.
1.3.2005 do funkcie riaditeľky nastúpila RNDr. Ľuboslava Ferčíková, ktorá vyhrala
výberové konanie na túto funkciu. Zástupkyňami školy boli poverené Mgr. Marcela Tóthová
a Mgr. Terézia Bialková, od roku 2006 Mgr. Ing. Annamária Kmiťová.
6
1.7.2010 do funkcie riaditeľky školy nastúpila Mgr. Zuzana Sekelová, ktorá vyhrala
výberové konanie na túto funkciu. Funkciu zástupkýň školy naďalej vykonávajú Mgr.
Marcela Tóthová a Mgr. Ing. Annamária Kmiťová, od 1.7.2011 vykonávajú funkciu
zástupkýň Mgr. Božena Šturmankinová pre nižšie sekundárne vzdelávanie a Mgr. Mária
Hromjáková pre primárne vzdelávanie.
Dňom 3.12.2012 bola vedením ZŠ poverená Mgr. Ľudmila Medvecová do výberového
konania. Od 1.2.2013 vykonávali funkciu zástupkýň: Mgr. Božena Šturmankinová pre nižšie
sekundárne vzdelávanie a Mgr. Monika Guothová pre primárne vzdelávanie.
Výberovým konaním bol Radou školy zvolený nový riaditeľ školy RNDr. Martin
Kotlár, PhD., ktorý bol do funkcie riaditeľa školy menovaný 3.6.2013. Od 1.8.2013
vykonávajú funkciu zástupkýň:
Mgr. Božena Šturmankinová pre nižšie sekundárne
vzdelávanie a PaedDr. Alena Griščíková pre primárne vzdelávanie.
To, čo škola dokázala počas svojej 50-ročnej existencie a stojí vždy na prvých
miestach medzi školami v meste, nie je zásluhou iba jednotlivca. Je to práca mnohých
zanietených ľudí, ktorí vedia, čo chcú a kam smerujú.
W. Butler Eats povedal, že vyučovať neznamená naplniť nádobu, ale zapáliť oheň.
V 50-ročnej histórii našej školy sa vyskytlo mnoho pedagógov, ktorí pomáhali udržiavať
plameň tak, že si škola udržiava vysoký trend a vysokú úroveň najmä vo vyučovaní
slovenského jazyka, matematiky a cudzích jazykov.
Históriu tvoríme všetci, všetci sme jej súčasťou. Nás bude posudzovať čas a iné
prichádzajúce generácie.
7
8
Galéria riaditeľov školy
Ladislav Hajtáš
1963 – 1970
Tibor Rovinský
1970 – 1974
Mgr. Imrich Fedor
1974 – 1990
Mgr.Magdaléna Martončíková
1990 – 1999
Mgr.Mária Ménešiová
1999 – 2004
PaedDr. Jozef Ivan
2004/2005
9
RNDr. Ľuboslava Ferčíková
2005 – 2010
Mgr. Zuzana Sekelová
2010 – 2013
RNDr. Martin Kotlár, PhD.
Od 3.6.2013
Zástupcovia, ktorí pôsobili v našej škole :
Sabová D., Štegenová C., Čižmáriková A., Simonová A., Kurianová K., Tóthová M.,
Hromjáková M., Bialková T., Lancíková D., Nestor, Kmiťová A., Šturmankinová B.,
Griščíková A.
10
Počas 50-tich rokov v našej škole učili títo pedagógovia
1. - 4. ročník
Alexyová Ľ.
Bartková G.
Bejčková E.
Blénessyová P.
Botunová L.
Brinská N.
Buksárová J.
Cibulášová M.
Cibuliak Š.
Cibuliaková A.
Čupová I.
Danková A.
Darmová D.
Dolhá G.
Farkašová E.
Focková P.
Grančajová Ľ.
Griščíková A.
Gregušová E.
Guothová M.
Hexnerová K.
Hurová G.
Chválová J.
Illésová Z.
Kováčová D.
Labajová J.
Lengyelová V.
Mahútová G.
Majerčáková Z.
Majorošová G.
Medvecová Ľ.
Miškovská E.
Okáčová B.
Piok - Bernátová P.
Prokopová J.
Ryník J.
Siegfriedová B.
Silvaiová R.
Skybová O.
Slimáková E.
Sobotová J.
Sojková D.
Šimková M.
Šimonová I.
Šipošová E.
Šurányiová J.
5. - 9. ročník
Babeľová I.
Bačinský J.
Bačová R.
Baffyová J.
Bajcurová M.
Bakajsová A.
Barbusová S.
Bateľová D.
Bialková T.
Biela J.
Bodnárová O.
Budišová O.
Čižmáriková A.
Čorbová S.
Demková I.
Drusová A.
Dubayová T.
Duhl M.
Fecáková E.
Foldynová T.
Grešová Z.
Gumánová G.
Hagovská V.
Hanigovská G.
Hlinková R.
Hudák P.
Chotváčová T.
Ivánová S.
Jablonská Ľ.
Jakubjancová E.
Jambrozyová R.
Janičkárová J.
Janovová M.
Kardoš M.
Knapová Z.
Kolarovičová J.
Kollárová M.
Korečková K.
Kornerová T.
Kotlár M.
Kotlárová K.
Kráľová B.
Kudrecová E.
Kurečková S.
Kurianová K.
Laktičová J.
Lancíková D.
Lebidková E.
Libová P.
Lukáčová A.
Luptáková B.
Marinčáková A.
Martončíková M.
Matisová Ľ.
Maximová A.
Ménešiová M.
Merjavá M.
Miklóšová M.
Mrázová M.
Novák R.
Nováková E.
Pajdalová O.
Pavlová V.
Perjessiová E.
Pivarníková A.
Plichtová I.
Plšková M.
Popélyová E.
Princz F.
Prokopová M.
Rabarová M.
Ropeková S.
Sabolová-Prezbruchá L.
Schwarcová M.
Sokolovičová A.
11
Stankovičová T.
Šaková A.
Šimková E.
Šimšíková G.
Šturmankinová B.
Švirlochová K.
Tkáč M.
Tomko M.
Tóth T.
Tóthová M.
Urbanová J.
Urbanová M.
Vanková V.
Vargová E.
Vasilišin D.
Vašková A.
Veselská Ž.
Vilimová K.
Vojčíková E.
Zuštinová J.
Žák R.
Žipajová E.
Vychovávateľky ŠD
Boháčová A.
Csopotiová S.
Gajdošová M.
Gondolyová M.
Guľášová H.
Hromková P.
Hrubá D.
Huszthyová G.
Chapčáková Ľ.
Jacová E.
Klímová E.
Kočišková G.
Kováčová K.
Kovaryová A.
Kulhanová Š.
Padová A.
Ružičková E.
Slivková E.
Szutorcsiková S.
Šoltisová P.
Turčanová A.
Valková D.
Valková E.
Vasiľová T.
Vilkovičová K.
Vincová-Saganová V.
Weinwurmová Z.
Pracovníčky školskej jedálne
Maťušová A.
Balogová V.
Lenártová J.
Brestovičová K.
Grussová R.
Chlpiková J.
Ižolová M.
Lenártová J.
Maľáková J.
Mitrová A.
Pásztorová M.
Štofirová A.
Upratovačky školy
Banduričová M.
Grandtnerová E.
Kappelová M.
Lengyelová M.
Ľuľová M.
Szabóová A.
Štecová Ľ.
Verešpejová A.
Správni zamestnanci
Balažová M.
Banduričová M.
Bohuňková M.
Budaiová M.
Čabajová V.
Eibenová I.
Gajdošová Z.
Grusová R.
Jeremiášová T.
Marhanská R.
Mizáková M.
Stolárik M.
Svitaničová E.
Valkovszká D.
Školníci školy
Macko I.
Javorčík J.
Tirpák P.
Vaňo E.
12
Šemrák V.
Budai F.
Oko a spúšť fotoaparátu zastavili čas
„...zastaviť čas, túžba stará ako ľudstvo samo....
neúprosné plynutie času bezprostredne súvisí s neúprosným
plynutím mladosti...
...fotografia má magickú moc, dokáže zastaviť čas, zvečniť
spomienku....“
Juraj Hloben
13
V premenách času
Kolektívy žiakov a pedagógov v rokoch 1980 – 1990. Poznáte nás ešte?
14
Súčasný život školy
Charakteristika školy
ZŠ Nám. L. Novomeského 2 je plnoorganizovaná, navštevuje ju 744 žiakov v 32
triedach. Sídli v Starom Meste, v budove na Nám. L. Novomeského od roku 1974. Je
zameraná na rozšírené vyučovanie cudzích jazykov. Počet pedagógov je 53, vychovávateliek
13 a 21 nepedagogických pracovníkov.
Škola má zriadené a využíva tieto odborné učebne: malú a veľkú telocvičňu, odborné
učebne fyziky a chémie, dve učebne IKT, dve Lego učebne, tri učebne s interaktívnou
tabuľou a technickým vybavením, tri učebne s dataprojektorom a spoločenskú miestnosť.
Priority školy
1. Poskytovať kvalitné vzdelanie zamerané na rozvoj kľúčových spôsobilostí žiakov.
2. Rozvíjať komunikačné zručnosti žiakov v slovenskom jazyku, cudzích jazykoch
a IKT.
3. Poskytovať žiakom pestrú záujmovú činnosť.
4. Využívať metódy a formy podporujúce princípy tolerancie a spolupráce, tvorivosti
a rozvoja kritického myslenia u žiakov.
5. Využívať knižné zdroje, a tým podporovať potrebu čítania s porozumením
a interpretáciu textov.
Naše úspechy
1. Sme 1. ZŠ v Košiciach s vyučovaním cudzích jazykov
s 50-ročnou tradíciou. 100% kvalifikovane vyučujeme
všetky cudzie jazyky: anglický jazyk od 1.ročníka,
nemecký, francúzsky, španielsky a ruský od 4.ročníka
2. Dosahujeme výrazné úspechy v okresných a krajských
kolách
odborných a jazykových olympiád (info web
stránka)
3. Žiaci deviateho ročníka získali v školskom roku
2012/2013 v Monitore (testovanie SJ a matematiky)
1.miesto v Košiciach a 2.miesto v Košickom kraji
4. V školskom roku 2012/2013 sme získali titul Aktívna
škola a 1.miesto medzi všetkými ZŠ v Košiciach
5. V rebríčku najlepších ZŠ v SR za rok 2013 podľa
INEKO získala naša škola 9.miesto.
Mgr. Božena Šturmankinová
zástupkyňa školy
15
Projekty, do ktorých je naša škola zapojená v šk. roku
2013/2014
RAABE – interaktívna škola - škola na overovanie metodických učebných materiálov.
COMENIUS – multilaterálne partnerstvo, spolupráca so 4 partnerskými školami v Európe
(Slovinsko, Taliansko, Španielsko, Turecko)
COMENIUS – hosťovanie asistentky, dlhodobá pedagogická prax Comenius asistentky
Hélene Karacontopoulos z Francúzska a Grécka
E-Twinning – mesto, kde žijeme
E-Twinning – Pátrači
PEER – prevencia závislosti – rovesnícke skupiny zamerané na aktivity v triedach 6. ročníka
Charitatívna činnosť – zbierky šatstva pre DD a azylový dom
Národné projekty MŠ:
Národný projekt profesijnej orientácie žiakov ZŠ – je zameraný na odborné vzdelávanie
a prípravu prostredníctvom rozvoja polytechnickej výchovy zameranej na rozvoj pracovných
zručností a prácu s talentami v odborných učebniach (jedna z 28 škôl v SR)
Národný projekt - Moderné vzdelávanie pre všeobecnovzdelávacie predmety – je
zameraný na rozvoj didaktických zručností, využívanie digitalizovaného učiva
Národný projekt – Komprax – kompetencie pre prax, je zameraný na budovanie partnerstiev
so zamestnávateľmi a neformálne vzdelávanie
Národný projekt – Praktik – praktické zručnosti cez neformálne vzdelávanie v práci
s mládežou a zážitkové učenie s využitím inovatívnych metód
16
Anglický jazyk
Anglický jazyk je prvý cudzí jazyk, ktorý sa žiaci našej školy učia, a preto sa
vyučujúci snažia, aby sa toto jeho výsadné postavenie odrazilo aj na rôznorodosti aktivít, do
ktorých sa každoročne naša škola zapája. V priebehu rokov sa časová dotácia v tomto
predmete ustálila na dvoch hodinách v prvom a druhom ročníku, troch hodinách v treťom
a štvrtom ročníku a na štyroch hodinách týždenne v piatom až deviatom ročníku.
Vo vyučovacom procese pedagógovia uprednostňujú tie formy a metódy práce, ktoré
zlepšujú komunikatívne zručnosti našich žiakov a motivujú ich k lepším výsledkom, t. j.
projektové vyučovanie, tvorba myšlienkových máp, rôzne inscenačné metódy a riadenú či
voľnú diskusiu. Veľký dôraz je kladený na rozvoj sebahodnotenia prostredníctvom portfólia.
Spomedzi ďalších aktivít, ktoré priaznivo vplývajú na motiváciu našich žiakov, je potrebné
spomenúť účasť na divadelných predstaveniach v anglickom jazyku, čítanie beletrie, tvorivé
písanie, prácu s časopismi Hello Kids a Hello, využívanie kvízov, piesní a BBC filmov
Charlie & Lola, vytváranie doplňovačiek, osemsmeroviek ako aj množstvo iných slovných
hier.
Naši žiaci si pravidelne merajú svoje sily účasťou v rôznych súťažiach. Pre žiakov
prvého stupňa pripravujú naši vyučujúci súťaž English Star, žiaci druhého stupňa sa zapájajú
do Olympiády v anglickom jazyku.
Veľkej popularite sa tešia týždňové jazykové kurzy, ktoré sú vedené kvalifikovanými
„native speaker“ lektormi. Len v tomto školskom roku sa týchto kurzov zúčastnilo 63 žiakov
prvého aj druhého stupňa. Okrem nich sme na pôde našej školy začali aj s prípravou našich
žiakov na medzinárodne uznávané Cambridgeské certifikáty PET.
Osobitnú kapitolu tvoria projekty E-Twinning a Comenius. V minulom školskom roku
si naši piataci pravidelne dopisovali s deťmi z Lotyšska, v tomto školskom roku sa žiaci na
druhom stupni tešia z prítomnosti Comenius asistentky Hélène Karacontopoulos.
Naša škola je jednou z piatich európskych škôl, ktoré sú zapojené do multilaterálneho
školského projektu Comenius „It’s about US...it’s about EUROPE.“ Ďalšie partnerské školy
sú v Slovinsku, Španielsku, Taliansku a Turecku.
Výpočet našich aktivít by nebol úplný bez spomenutia pravidelných jazykových
pobytov v anglicky hovoriacich krajinách. Opakovane sme navštívili Londýn, spoznali sme
Torbay, letecky sme si odskočili na Maltu. Každý z týchto výletov bol iný, no niečo mali
spoločné. Dopoludnia vždy naši žiaci trávili v jazykovej škole a bývali v starostlivo
vybraných hostiteľských rodinách. Pýtate sa prečo? Nuž preto, aby sa čo najviac zdokonalili
v anglickom jazyku a spoznali život ľudí v týchto krajinách.
Sme pyšní aj na to, že naša škola každoročne organizuje metodický deň pre učiteľov
anglického jazyka z celých Košíc. Vždy na jeden deň sa staneme platformou pre výmenu
skúseností, centrom nových trendov vo vyučovaní a miestom, z ktorého si vyučujúci odnášajú
inšpiráciu do svojej ďalšej práce.
Veríme, že naša práca bude aj naďalej prinášať radosť nielen nám, ale hlavne našim
žiakom, pretože sú to oni, kvôli komu sa každé ráno s úsmevom postavíme pred tabuľu
a vymýšľame vždy nové a zaujímavé aktivity.
PaedDr. Adriána Pivarníková
17
Cudzie jazyky
Predmetová komisia cudzích jazykov má 7 členiek. Zastrešujeme druhý cudzí jazyk,
ktorý je povinným voliteľným jazykom od 4. roč. vo variante B a od 6. roč. vo variante A.
Jeho týždenná časová dotácia sú dve hodiny.
V posledných rokoch sa paleta cudzích jazykov v našej škole rozrástla, pretože okrem
populárnej angličtiny, klasickej nemčiny a francúzštiny ponúkame žiakom obľúbenú
španielčinu a oprášili sme aj ruštinu. Vo vyučovaní španielčiny v ZŠ patríme k prvým
lastovičkám v našom meste.
Práca našej PK je bohatá a rozmanitá. Jej gro tvoria olympiády, v ktorých už roky
žneme úspechy v obvodných, krajských a celoslovenských kolách najmä s nemčinou.
O rozmanitosti našej práce vypovedajú aktivity, do ktorých sa každoročne zapájame,
napríklad týždeň globálneho vzdelávania, príprava cudzojazyčných kultúrnych programov ku
Dňu matiek, pre projekty Comenius, Sokrates, spolupráca s rakúskou knižnicou a Goetheho
inštitútom.
K našim obľúbeným aktivitám patria jazykové pobyty pre žiakov. Našimi cieľovými
destináciami boli Viedeň, Paríž a v tomto školskom roku nás čakajú Drážďany a Berlín.
Do ďalších rokov si prajeme veľa talentovaných, kreatívnych, pre cudzí jazyk
zapálených žiakov, ktorí budú šíriť dobré meno našej školy.
Mgr. Anna Lukáčová
18
IKT
V škole sú zriadené 2 odborné učebne IKT pre informatiku 1. a 2. stupňa ZŠ,
v ktorých je 36 počítačov.
Žiaci pracujú s aplikačnými programami WORD, Excel, Power Point, Movie Maker,
Logo Motion, ďalej programujú v Imagine a Baltíkovi a tvoria projekty na zadané témy.
Lego – učebne
V škole máme zriadené 2 Lego učebne. Žiaci prvého stupňa využívajú učebňu v rámci
vyučovacích hodín prírodovedy, vlastivedy, matematiky a AJ. Konštruujú rôzne geometrické
telesá a tvoria tematické súťaže.
Žiaci druhého stupňa konštruujú a programujú roboty. V súťaži FLL – v kategórii
ROBOT GAME žiaci 8.C triedy získali v tomto šk. roku 2. miesto.
V súčasnosti sa buduje nová učebňa fyziky a techniky, ktorá bude vybavená novými
počítačmi, senzormi na meranie a modernými učebnými pomôckami.
RNDr. Slávka Ropeková
19
Najúspešnejší žiaci našej školy
Pavol Trenkel
Ľubica Prokopová
Silvia Adamíková
František Lami
Alexandra Guothová
Juraj Kmec
Erik Molnár
Miroslav Bugorčík
Emma Nagyová
Oliver Rácz
Tamara Pivarníková
Katarína Mudroňová
Tamara Kriváková
Laura Kriváková
Natália Mozešová
Emma Holoubeková
Lenka Šturmankinová
Zuzana Žabková
Marína Samoljuk
Katarína Džunková
olympiáda NJ - 1.miesto v celoslovenskom kole 1999
olympiáda NJ – 1.miesto v KK a 5.miesto v celoslovenskom
kole 2011
olympiáda NJ – 1.miesto v KK a 5. miesto celoslovenskom kole
2013
GO – 2009 – 2.miesto – KK
MO – 2009 – 1.miesto – KK
CHO – 2009 – 1.miesto – KK
BO – 2009 – 2.miesto – KK
Šaliansky Maťko – 2010 – 3.miesto – KK
Hviezdoslavov Kubín – 2008 – 2.miesto – KK
Hviezdoslavov Kubín – 2011 – Cena poroty
Metamorfózy slova -2010 – 2.miesto – KK
GO – 2010 – 1.miesto – KK
Olympiáda AJ – 2013 – 3.miesto – KK
DO – 2010 – 2.miesto – KK
OSJ – 2013 – 2.miesto – KK
r.2013 - premiant školy
2011 – Malynár – 1.miesto – celoslovenské kolo
OAJ – 2012 – 3.miesto – KK
DO – 2012 – 2.miesto – KK
DO – 2013 – 2.miesto – KK
Európa v škole - 2010 – 1.miesto – celoslovenské kolo
BIO – 2011 – 1. miesto – KK
BIO – 2011 – 5.miesto – celoslovenské kolo
Slávik Slovenska – 2011 – 2.miesto – KK
Slávik Slovenska – 2012 – 3.miesto – KK
Slávik Slovenska – 2009 – 3.miesto – KK
Hviezdoslavov Kubín – 2013 – 2.miesto – KK
Teleprojekt Fullova ruža – 2011 – 2.miesto- celoslovenské kolo
Hviezdoslavov Kubín – 2000 – 1.miesto – KK
OAJ – 2001 – 1.miesto – KK
OAJ – 2001 – 4.miesto – celoslovenské kolo
Hviezdoslavov Kubín – 2001 – 1.miesto – KK
ONJ- 2002 – 2.miesto – KK
Literárna Senica – 2002 – 1. miesto – celoslovenské kolo
Literárny Kežmarok – 2002 – 3.miesto – celoslovenské kolo
Matičná jeseň – 2002 – 3.miesto – KK
Zloženie pedagogického zboru v jubilejnom roku
2013/2014
1. stupeň
Priezvisko
PaedDr.Griščíková
Mgr.Piok
Mgr.Botunová
Mgr.Čupová
Mgr.Dolhá
Mgr.Ryník
Mgr.Gregušová
Mgr.Hromjáková
Mgr.Guothová
PaedDr.Hurová
Mgr.Cibuliak
Mgr.Kováčová
Mgr.Kráľová
Mgr.Lábajová
Mgr.Mahútová
Mgr.Medvecová
Mgr.Skybová
Mgr.Sojková
Mgr.Šipošová
Mgr. Šurányiová
PaedDr.Prokopová
Mgr.Kulhanová
Meno
Alena
Petra
Lýdia
Ingrid
Gabriela
Jaroslav
Eva
Mária
Monika
Gabriela
Štefan
Dana
Beata
Jana
Gabriela
Ľudmila
Oľga
Dáša
Erika
Jana
Jana
Štefánia
Aprobácia
1.-4.
1.- 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
AJ - SJ
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
NBV-ETV
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4.
1. – 4., AJ
Pedag.
21
Od roku
2012
2010
1993
1999
2010
2011
1998
1986
2000
1998
2013
1990
2009
2007
1998
2000
1983
1991
2003
2000
2011
2010
2. stupeň
Priezvisko
RNDr.Kotlár, PhD.
Mgr.Šturmankinová
Mgr.Bačová
Mgr.Babeľová
Mgr.Demková
Mgr.Duhl
Mgr.Foldynová
Mgr.Ivánová
Mgr.Janovová
RNDr.Kotlárová, PhD.
Mgr.Kurečková
Mgr.Muľová
Mgr.Schlifková Fr.
Mgr.Lukáčová
Mgr.Matisová
Mgr.Mrázová
Ing.Perjéssyová
PaedDr.Pivarníková
Mgr.Rabarová
RNDr.Ropeková
Mgr.Prezbruchá Sab.
Mgr.Grešová
Mgr.Urbanová
Ing.Vilímová
Mgr.Zuštinová
Ing.Žák
Meno
Martin
Božena
Renáta
Iveta
Ingrid
Michal
Timea
Soňa
Martina
Karin
Silvia
Monika
Lívia
Anna
Ľudmila
Magda
Eva
Adriana
Martina
Slávka
Lucia
Zuzana
Mária
Katarína
Janka
Roman
22
Aprobácia
F-CH
M-G
RJ- ON
B-G
AJ-HV-RJ
TEV
RJ-D
M-F
SJ-RJ
B-CH
TEV-M
B-CH
FRJ
SJ-NJ
B-ETV
M-F
AJ
AJ-D
SPJ
F-CH-INF
VV-ETV
AJ-SJ
SJ-NJ
ANJ
SJ-1.-4.-špec.
INF
Od roku
2013
1990
1989
2011
2012
2012
2004
1999
2011
2001
2000
2013
2012
1994
1978
1997
1996
2004
2009
1999
2012
2011
1979
2011
2012
2009
Vychovávateľky
Priezvisko
Mgr.Csopotiová
Gajdošová
Guľášová
Hromková
Hrubá
Chapčáková
Jacová
Mihaľová
Kováčová
Kovaryová
Mgr.Majorošová
Slivková
Turčanová
Meno
Silvia
Mária
Helena
Petra
Drahomíra
Ľuba
Eva
Silvia
Klára
Agnesa
Gabriela
Edita
Anna
23
Aprobácia
Pedag.
Vych.
Vych.
Vych.
Vych.
Vych.
Vych.
Vych.
Vych.
Vych.
Pedag.
Vych.
Vych.
Od roku
1997
2009
2007
2009
2008
1994
1996
MD
1991
2008
2000
1987
1988
Správni zamestnanci
Hospodársky úsek
Školská jedáleň
Ing. Zuzana Gajdošová
Mária Mizáková
Helena Budaiová
Renáta Grusová
Mária Ľuľová
Adriana Verešpejová
Anna Szabóová
Ľubov Štecová
Mária Balážová
Mária Lengyelová
Zlatica Lovászová
František Budai
Júlia Lenártová
Anna Mitrová
Katarína Brestovičová
Jolana Chlpíková
Mária Ižolová
Júlia Maľáková
Mária Pastorová
Anna Štofirová
24
Pozdravy jubilantke
„V spomienkach sa vracajú rovnaké tváre, rovnaké slová, dokonca rovnaké modulácie hlasu.
Ale naraz stokrát prežitý vnem zmení odtieň slov, ktorých zmysel nám až doteraz unikal.“
Valentína Stýblová
Zo spomienok bývalých učiteľov školy
Som hrdá, že som sa podieľala na vzdelávaní a výchove žiakov.
Tisíce krásnych spomienok do Tvojho srdca píše čas, naša drahá alma mater, škola
naša drahá, láskavé slová od Tvojich žiakov a pedagógov. Dala si mi veľa, stála som pri
Tvojom zrode. Podieľala som sa na všetkých zmenách, ktoré zasiahli aj našu školu.
Stala som sa riaditeľkou školy s bohatými jazykovými tradíciami. Nebolo to ľahké
rozhodnutie, postaviť sa na čelo takého veľkého kolektívu, ktorý som viedla desať rokov.
Škola si udržiavala vysoký trend, ktorý pokračuje aj v súčasnosti. Vyučovací proces
vyžadoval pedagogický kolektív na dobrej profesionálnej úrovni.
Naši žiaci sa veľmi dobre uplatňovali na všetkých typoch škôl, získavali prvé miesta
v celonárodných súťažiach vďaka kvalitným učiteľom, či už išlo o olympiády alebo jazykové
súťaže. Žiaci našej školy pracujú v odborných, svetových vedeckých tímoch, a tým šíria
dobré meno našej školy.
Želám Ti, drahá škola, v ktorej som pôsobila 28 rokov, do ďalšej 50-ky veľa
úspechov, vynikajúcich žiakov, kvalitných pedagógov a množstvo ocenení.
Mgr. Magda Martončíková
riaditeľka školy v r.1990 - 1999
„Život je ako trúbka. Keď do nej nefúkaš, nič z nej nevyjde.“ (L. Armstrong)
Život školy sa podobá životu človeka. Oslavujú sa jeho narodeniny, životné úspechy.
50 rokov v živote školy však znamená tisíce úspešných absolventov a stovky učiteľov, ktorí
svoj život zasvätili tejto náročnej práci.
Škola Novo 2 privítala svojich prvých žiakov pred 50–timi rokmi. Žiakov, ktorí
zmenili život svojej rodiny. Žiakov, ktorých učitelia urobili všetko preto, aby sa naučili čo
najlepšie „fúkať do tej svojej trúbky života.“ Stalo sa, že napriek veľkému úsiliu a snahe boli
tóny nevýrazné, slabšie, alebo zneli trocha falošne. Ale mnohí žiaci dokazovali a dokazujú
svojimi úspechmi, že škola Novo 2 patrí stále k najlepším.
Prajem Vašej (mojej) škole, aby „melódia jej veľkého orchestra“ naďalej znela jasne,
harmonicky a veľmi príjemne. Aby tí, ktorí sa prvé „tóny“ učili v tejto škole, na ňu spomínali
s potešením a úsmevom na tvári.
Mgr. Mária Baníková
riaditeľka školy 1999 - 2005
25
„Človek sa obyčajne pozerá späť a spomína na výnimočných učiteľov, obzvlášť však
spomína s vďakou na tých, ktorí nás naučili aj cítiť... V školských osnovách sa uvádza veľa
vecí, ktoré by sa dieťa malo naučiť. Pre každú rastlinu, ako aj pre detskú dušu je
najdôležitejšie, aby mala dostatok tepla. “
Carl Jung
Náš život je ako pestrá mozaika, pozostávajúca z viacerých období života človeka,
plynie ako rieka a je plný dynamických zmien, pre ktoré si často ani neuvedomujeme rýchlosť
jeho plynutia. Občas nastane okamih, kedy sa zastavíme, zamyslíme sa nad svojím životom,
spomíname na všetko pekné, čo sme doteraz prežili.
Päťdesiat rokov v dejinách je zlomok času, päťdesiat rokov človeka znamená obdobie
zrelosti, päťdesiat rokov trvania základnej školy - to je polstoročie činorodej a zmysluplnej
výchovno-vzdelávacej práce pri príprave žiakov na ďalšie štúdium. Je to jubileum, pri ktorom
sa každý človek zvykne obzrieť dozadu a hodnotiť svoj život, je vždy vďačnou príležitosťou
na spomienky, na stretnutia, na spoločnú oslavu a prípitok so želaním.
Aj pre mňa vzniklo malé jubileum, a to od r.1982 nepretržité tridsaťročné pôsobenie v
tejto škole ako učiteľka slovenského jazyka a dejepisu na 2. stupni, kus môjho života je
navždy spojený s touto školou.
V zrkadle spomienok sa mi vynárajú žiaci a učitelia, kolegovia, s ktorými sme sa
denne míňali po chodbách cestou do triedy, detský smiech, veselý džavot v triedach, vôňa
kriedy... Ako na celuloidovom filmovom páse sa mi pred očami striedajú tváre prísnych
i usmievavých riaditeľov či riaditeliek, mená, osudy, chvíle plné radosti z dosiahnutých
úspechov žiakov, tých bolo za tých 30 rokov požehnane, veď sme boli školu výberovou,
s výnimočnými žiakmi z celého mesta, a tie menej pekné, na tie som úspešne zabudla. Ľudská
pamäť je výnimočný dar. Dar, ktorý nám umožňuje pozrieť sa späť a zároveň nás posúva
dopredu. Ako roky plynuli, doba sa menila, vzhľad školy sa vylepšoval, kolegyne sa občas
striedali, iba deti ostávajú rovnaké, dychtivé tváre detí, ktoré chcú vedieť viac, občas i slzičky
sklamania zo zlej známky... a nad tým všetkým kraľujúci školský zvonček, dnes už
vylepšený.
Určite nás všetkých, súčasných i bývalých zamestnancov teší, že z našich žiakov
prevažne vyrástli slušní občania, múdri, sebavedomí, cieľavedomí a úspešní, lebo najväčším
bohatstvom našej školy sú ľudia, ktorí rovnako ako za polstoročie, aj v súčasnosti sa
vyrovnajú s novými úlohami.
Želám našej škole učiteľov, ktorí sú autoritou nielen vo svojom odbore, ale aj ľudsky.
Takých, ktorí popri vzdelaní dávajú žiakom príklad aj svojím osobným životom a postojmi,
schopnosťou jasne pomenovať negatíva a aj postaviť sa proti nim, učiteľov, ktorí zanechajú v
deťoch dobrú stopu.
Želám jubilantke veľa žiakov, ktorí do nej chodia radi a ktorým nie je ľahostajný svet
okolo nich.
Nech sa v škole snúbi náročnosť s láskavosťou a porozumením.
A napokon, želám jej také celospoločenské prostredie, ktoré nepohŕda vzdelancami ani
vzdelaním.
Mgr. Marcela Tóthová
pôsobila v škole v rokoch 1982-2013
26
Spomínam s láskou a nostalgiou
Ach, boli sme mladší.
Ale spomienky sú krásne.
Perfektné učiteľky, ľudské a múdre. Je mi smutno, že mnohé už nie sú medzi nami. Čas letí.
A žiaľ, nie je to fráza.
A ako kolegyne vždy boli na úrovni a ak bolo treba, podržali ma.
Žiaci? Asi by som sa nemala vyjadrovať tak ako sa väčšina starých /aj neučiteliek/, ale fakt je,
že naši žiaci boli slušní, šikovní a učenliví. Dúfam, že je to aj teraz tak. Či?
Spomínam na Tinu a Bryana, ktorí prišli z USA učiť Aj. Aj ďalší z Holandska, Anglicka, z
Austrálie - už si nepamätám ich mená, ale bola s nimi zábava. Ale naše "jazykárky"
nepredčili.
Výlety, branné cvičenia, návštevy z Wuppertalu, ktoré organizovala Maja Urbanová,
mikulášske dni, vianočné besiedky, nádherné akadémie, výtvarné práce pod vedením Agi
Maximovej, Dni učiteľov, MDŽ..... a mnoho ďalších pekných školských aktivít.
Sťahovanie zborovne na poschodie, nové stoly, automat na nápoje, zabezpečovacie zariadenie
v škole....
Spomienky mámivé....
Mgr. Kamila Kurianová
zástupkyňa školy 1990 - 1999
Roky za katedrou ubehli veľmi rýchlo
„Ľudská pamäť je výnimočný dar, ktorý tým, že nám umožňuje pozrieť sa späť,
zároveň nás posúva dopredu.“
Z mojich troch učiteľských pôsobísk bola ZŠ L. Novomeského 2 posledná, pôsobila
som tu od roku 1995 – do r. 2009 ako učiteľka SJ – NJ, zastupujúca riaditeľka a zástupkyňa.
Tu som pracovala pod vynikajúcim vedením, stretla výborný učiteľský kolektív a samozrejme
múdrych a pracovitých žiakov.
Roky ubiehali veľmi rýchlo neuvedomujúc si, že príde ten čas – čas odchodu a čas
uvoľnenia miesta tým, ktorých som pripravovala na život. Aj keď som už v dôchodku, mám
príjemný pocit z toho, že aj bývalí žiaci prichádzajú s prosbou o radu.
K svojej práci som vždy pristupovala s láskou, chuťou a radosťou a skončilo sa to ako
v rozprávke – zazvonil školský zvonec...
Vašej (svojej ) škole blahoželám k jubileu a do nasledujúcich rokov želám humánne
vedenie, tvorivých pedagógov a vynikajúcu reklamu v podobe skvelých, úspešných
absolventov s jasným rozumom a tvorivým úsudkom.
Mgr. Terézia Bialková
pôsobila v škole v rokoch 1995 - 2009
27
Človek je hviezda
putujúca na to isté miesto.
A keďže nepozná deň rozsudku,
nechaj ho stretnúť pevné hviezdy,
nech aspoň vychýli bod v nekonečne.
M. Milčák
Riaditeľkou Základnej školy Nám. L. Novomeského 2 som sa stala 1.3.2005
a pôsobila som v nej do konca augusta 2010. Päť rokov života nevtesná človek do pár
riadkov, preto sa podelím s vami len o čriepky spomienok a o to, čo zostalo v pamäti aj po
rokoch.
Na prácu v tejto škole som sa veľmi tešila, veď škola od svojho vzniku patrila
k špičkám košických škôl. Veľmi ma potešilo, že chýr o žiakoch a ich výsledkoch nie je
prehnaný. Pracovať s nimi je pre učiteľa radosť a zároveň možnosť realizovať sa vo
vyučovacom procese.
Druhou veľkou výhodou, aspoň počas môjho pôsobenia, bol dostatok finančných
prostriedkov. Tak som mohla realizovať aj veľké plány: vybudovať jazykovú učebňu
s audiotechnikou, jazykovú učebňu s počítačmi, vylepšiť vybavenie počítačovej učebne
a motivovať učiteľov, aby sa stala trvalou súčasťou vyučovania. Skrášlili sme našu školu
novými žiackymi lavicami, nábytkom, upravili vstup so školy, vymenili okná či skultúrnili
jedáleň.
Čo zase dala škola mne?
 Múdrych žiakov, motivovaných k učeniu, s ktorými sa dali dosahovať úspechy aj
mimo školy, s hrdosťou spomínam na víťaza krajského kola matematickej olympiády,
 projekt Sokrates, prostredníctvom ktorého sme spoznali kolegov, žiakov i životy ľudí
nielen v Španielsku, Nemecku, ale aj v ďalekom Nórsku,
 byť na čele školy, meno ktorej vzbudzuje rešpekt,
 milé školské slávnosti, najmä rozlúčky s deviatakmi poznačené kreativitou mladých
ľudí, ale vždy vkusné a kultúrne, na imatrikulácie rozkošných prváčikov,
 priateľov, s ktorými si telefonujeme a mailujeme dodnes.
Chcem sa poďakovať všetkým, pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom, ktorí ma
v mojom úsilí v mojej práci podporili.
Našej jubilantke do ďalších rokov prajem:
 stály prílev múdrych a šikovných žiakov,
 zanietených, odborne zdatných učiteľov,
 vedenie, ktoré to kormidluje správnym smerom,
 priazeň okolia aj nadriadených,
 nech je na špičke košických základných škôl aj naďalej!
RNDr. Ľuboslava Ferčíková
riaditeľka školy r. 2005 - 2010
28
Zlomkami spomienok zrkadlíme vlastné
návraty
Zo spomienok absolventov školy
29
Na svoju základnú školu nezabúdam
Keď som bol oslovený, aby som sa vám prihovoril v úvode bulletinu Základnej školy
Nám. L. Novomeského 2, vydanom pri príležitosti 50. výročia založenia školy, trvalo mi
niekoľko dní, kým som z neuveriteľnej pavučiny spomienok a skúseností, ktoré som v nej
získal, zostavil aký-taký ucelený obraz toho, čo by som mal o tejto výnimočnej škole
povedať.
Mohol by som začať spomienkami na prvé školské dni, na fantastických spolužiakov či
na prostredie, ktoré som mal hneď za blokom. Ale neurobím to, aj keď priznávam, že tieto
veci k životu spokojného školáka dozaista patria. Začnem úplným opakom, ktorý s odstupom
času vnímam ako jeden z najpodstatnejších. Áno, hovorím o učiteľoch. Sú pre mňa dodnes
tou prvou a som vnútorne presvedčený, že aj najpodstatnejšou súčasťou spomienok, ktoré ma
s jednou z najlepších škôl na Slovensku spájajú. Práve učitelia a ich prístup k výchove a
vzdelávaniu boli odjakživa tou esenciou študentských čias, na ktorej dnes môžem v osobnom
i pracovnom živote stavať. Často, rád a hrdo si na tieto krásne časy a krásnych ľudí
spomínam. Moja triedna učiteľka ,,Frau Lehrerin" Urbanová, dnes už nebohá pani učiteľka
Korečková, pán „telocvikár“ Tibor Tóth, či množstvá iných kolegov mojich viac či menej
obľúbených predmetov (dodnes si pamätám tie neraz nekonečné doučovania z kdečoho po
škole) sa stali základom koloritu môjho detstva, ktorý som si v ich prístupe k nám deťom
mohol odnášať do množstva voľnočasových aktivít a osobných, ,,nefacebookových"
priateľstiev, ktoré tvorili neodškriepiteľnú súčasť mojich študentských čias. Čias, ktoré majú
so súčasnosťou jednu veľmi príjemnú paralelu. Tou je pomoc a moja vlastná spoločenská
zodpovednosť voči tejto škole, jej žiakom, pedagógom a prostrediu, v ktorom sa nachádza.
Asi by som klamal, ak by som tvrdil, že situácia v slovenskom školstve je jednoduchá a nemá
dopady aj na lokálne či regionálne vzdelávacie ustanovizne. O to viac ma teší, že práve
Základná škola Nám. L. Novomeského 2 je jedným z tých pozitívnych príkladov, ktoré sa aj
napriek množstvu celospoločenských problémov snažia úroveň školy, vzdelávania
všeobecných predmetov a najmä jazykov (ich výučbou je táto škola známa široko-ďaleko)
nielen udržiavať na štandardnej kvalitatívnej úrovni, ale ju naopak neustále v tom pozitívnom
slova zmysle posúvať ďalej.
Pevne verím, že to všetkým, ktorí pre školu a so školou na akejkoľvek úrovni pracujú a
študujú v nej, v pevnom zdraví a veľkom entuziazme vydrží. Titul absolventa jednej z
najlepších slovenských základných škôl je totiž rozhodne tou vzácnou vizitkou, ktorú človek
určite nechce stratiť.
JUDr. Otto Brixi
poslanec Národnej rady SR
Čriepky spomienok
Na moju základnú školu spomínam často najmä kvôli niektorým učiteľom, ktorí sa
nám všetkým žiakom zapísali do pamäti vďaka svojim zaujímavým výučbovým metódam a
slovným spojeniam - rád spomínam na p. Pajdalovú, ktorá od nás chcela na zemepise, aby
sme vedeli úplne všetko, na riaditeľa p. Fedora, ktorého mocný hlas postavil každého do
pozoru, na p. Maximovú, ktorá nás učila kresliť a hovoriť po rusky, na p. Simonovú, ktorá ma
učila nemčinu a dodnes jej vedomosti používam, na p. Tótha, ktorý nám dával zabrať na
telesnej. Rád spomínam na spolužiakov, s ktorými nás okrem jednej triedy spájali zážitky
z každodenných aktivít v škole a na školskom dvore. A pamätám si, ako sme sa museli vždy
30
cez veľkú prestávku prechádzať v átriu alebo na veľkej chodbe a ako sme sa snažili tomu
vyhnúť.
Pamätám si veľmi veľa vecí, ale určite viem, že škola bola výbornou prípravou pre
gymnázium a pre život a teším sa, že aj dnes patrí medzi najlepšie základné školy nielen
v Košiciach, ale na Slovensku. Prajem mojej základnej škole veľa dobrých žiakov,
výnimočných a vytrvalých učiteľov a som rád, že som jej absolvent.
Ing. Peter Žiga, PhD.
minister životného prostredia SR
Náš malý detský svet
Spomienky na školu, ktorá mi dala základ vzdelania, sa už po 25 – 30 rokoch
presúvajú len na určité situácie, ktoré sú silno zakorenené. U mňa sa spájajú výrazne so
spomienkou na mimoriadne vydarený kolektív, na spolužiakov, s ktorými sme vyrastali ešte
niekoľko ďalších rokov na strednej škole, na situácie, ktoré by dnešnej generácii pripadali ako
absurdné, napr. pozorovanie prvej satelitnej antény na vežiaku oproti našej škole, či
používanie elektronických hier, ktoré v tej dobe boli vrcholom technickej vyspelosti, ale aj
názorové súboje medzi jednotlivými prúdmi populárnej hudby.
Počas mojej školskej dochádzky boli hitom tzv. cečka, ktoré boli zdrojom
obchodovania porovnateľného s hazardnými hrami. Ďalej si spomínam na prvé lásky a prvé
dotyky napr. na lyžiarskom zájazde, či v danej dobe mimoriadne atraktívna družba s mestom
v Nemecku - Wuppertal, z ktorého sme u nás privítali svojich priateľov ( išlo o družbu
medzi triedami) a keď bola možnosť vycestovať do Nemecka, boli poslané ročníky oveľa
mladšie. Tie ešte nedokázali výrazne vnímať rozdiely medzi režimom u nás a v Nemecku.
Spomínam si na list od spolužiaka z Kanady, ktorý s rodičmi emigroval cez letné prázdniny
a dostal sa k nám do triedy. Neskôr bolo zaujímavé počúvať, ako ho nemáme vnímať vážne.
Keď si teraz uvedomím, že škola oslavuje 50. výročie svojho vzniku, vnímam to ako
niečo neuveriteľné. Vždy patrila medzi špičkové školy v meste a je obdivuhodné, že si túto
úroveň dokázala udržať počas celého svojho života. Určite je to zásluhou pedagógov, s
ktorými spolupracovala, spolupracuje a ktorí celé obdobie ťahali jej úroveň na špičku. Určite
mi škola dala oveľa viac ako len „základné vzdelanie“.
Mgr. Igor Dohovič
dirigent ŠD v Košiciach
Opäť som po rokoch tu,
kde učila som sa prvé A a B,
kde vyrástla som z detských rokov...
Základnú školu L. Novomeského 2 som navštevovala v rokoch 1978 až 1984, od
tretieho ročníka ako žiačka školy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. Boli sme dobrá
„Céčka“, dobrá partia spolužiakov a pravidelne sa po celé roky stretávame.
Spomínam si na pána riaditeľa Fedora, ktorý bol prísny a láskavý zároveň. Celé roky
som si vždy takto predstavovala riaditeľa, ktorý vyvoláva svojím výzorom rešpekt a zároveň
31
úctu. Bol prirodzenou autoritou pre žiakov. Nikdy nezabudnem na zážitok, keď som bola cez
školský rozhlas spolu so spolužiačkou zavolaná „okamžite do riaditeľne“. Išli sme s malou
dušičkou, že čo sme vyviedli? Pán riaditeľ náš čakal, v ruke 2 listy a v očiach aj na perách
otáznik? „Čo je toto, milé slečny?“ Obe sme napísali nášmu obľúbenému spevákovi
„zamilované“ listy a spiatočnú adresu sme dali školu, aby nás rodičia neodhalili. Nuž odhalil
nás pán riaditeľ a vzal to s chápavým humorom.
Keď spomínam na školu, tak najmä na učiteľov. Na pani učiteľku Máriu Šimkovú,
ktorá ma učila slovenský jazyk a pomohla mi nájsť cestu k poézii. Aj vďaka nej som dlhé
roky chodievala recitovať na Hviezdoslavov Kubín. Na druhom stupni mi bola triednou
učiteľkou pani Pajdalová, známa svojím špecifickým humorom z oblasti dejepisu alebo
zemepisu. Jej obľúbenou témou boli „neandrtálci ...“. Vzťah k jazykom som mala aj vďaka
pani učiteľke Jablonskej, ktorej vďačím za skratku môjho mena Daja, ktorú používam dodnes.
K výtvarnému umeniu som našla cestu aj vďaka pani učiteľke Maximovej a k hudbe vďaka
pani učiteľke Pavlovej. Vyštudovala som ekonómiu a matematika bola od strednej školy
jedným z hlavných predmetov v mojom ďalšom štúdiu. Pani učiteľka Gumanová mi dala
výborný základ.
Dnes odprevádzam do školy môjho syna a často si zaspomínam na svoje školské časy.
Keď vidím, že v škole je ešte veľa dám, ktoré tam pôsobili aj počas mojich školských rokov,
nechce sa mi veriť, že čas skutočne tak letí. Pani učiteľka Urbanová, či pani učiteľka
Matisová ten čas zastavili a stále odovzdávajú svoje skúsenosti ďalším generáciám.
Mne táto škola dala dobrý základ do života, naučila ma, ako sa učiť a ako pracovať
s informáciami. Po prechode na strednú školu som nemala problémy so zmenou systému
učenia či väčšej náročnosti. Škola a najmä pedagógovia boli dostatočne nároční, aby nás
pripravili na ďalšie vzdelávanie.
50 rokov je krásne číslo a je znakom zrelosti. Prajem tejto škole veľa ďalších
úspešných rokov a najmä dobrých a oduševnených učiteľov, ktorí vštepujú deťom základ na
celý život. Prajem škole aj veľa dobrých a úspešných žiakov, ktorí budú ďalej šíriť jej dobré
meno.
Ďakujem všetkým pedagógom aj nepedagogickým pracovníkom školy za to, čo po
celé roky robia pre deti. Základom dobrej spoločnosti je zdravie a vzdelanie a verím, že tieto
hodnoty budú nadobúdať na dôležitosti.
Ing. Drahomíra Englišová
riaditeľka Property Managementu pre Slovensko,
Spoločnosť CBRE s.r.o.
(Správa nehnuteľností)
Najmagickejší priestor školy
Ja som na „Dvojku” prestúpil zo „Štvorky” (susednej ZŠ L. Novomeského 4) v
treťom ročníku. Na „4” sme sa všetci poznali, boli tam moji susedia a kamaráti zo sídliska. Na
„2” to bolo trochu iné, pretože som sa zrazu ocitol medzi spolužiakmi z celého mesta, ktorých
som nepoznal. A aj po vyučovaní sa väčšina rozpŕchla a poobede sme sa už nestretávali. Boli
sme „výberová jazyková” škola (no strašná šľachta, he, he...) a mali sme, dokonca, školský
autobus. To som spolužiakom z iných sídlisk závidel, keďže ja som musel chodiť do školy
pešo. Ach, ako som sa mýlil, veď tí chudáci museli vstávať aj o hodinu skôr ako ja!
32
Ja som si väčšinu (no asi 5-krát do týždňa) zabudol desiatu. Býval som blízko, tak cez
veľkú prestávku hupky-dupky behom domov. Dnes neviem, či to malo nejaký zmysel, lebo
keď som sa vrátil, začala ďalšia vyučovacia hodina. Bol som síce hladný, ale desiatu som mal.
Pri každej možnej príležitosti (MDŽ, Mikuláš, Deň učiteľov, MDD a pod.) sme najmä
so spolužiakom Lacom Rosúlkom vymýšľali nejaké programy s pesničkami a scénkami, aby
sme sa nemuseli učiť. Zopakovali sme program v ten deň na každej hodine pre každého z
učiteľov. Pre nich to bolo možno zaujímavé, ale keď sme to zopakovali 5 – 6 - krát, verím, že
nás chceli niektorí spolužiaci zabiť a radšej sa učiť.
So spolužiakmi sa stále stretávame, aspoň s takým akýmsi zdravým jadrom. Mali sme
aj zopár výročných stretnutí, ktorých sa nás zúčastnilo pomerne dosť. Je to čoraz ťažšie, sme
rozlezení nielen po Slovensku, ale po celom svete.
Určite sa každý z nás pamätá na pána riaditeľa Fedora, ktorý nás učil fyziku a išiel z
neho riadny strach. Ďalej to bola naša prvá učiteľka angličtiny pani Vanková, ktorú ale potom
odstavili zdravotné problémy. Od nej sme dostali poriadny anglický jazykový základ. Naša
posledná triedna bola pani Baffyová, s ktorou sme zažili veselé pestovateľské práce. Pán
učiteľ Tomko nás učil technické práce, rozbil pred školou auto a jazdil potom na babete. Aj tú
sme mu vzali a jazdili po škole. A chodili sme k nemu do učebne iskriť! To roztočíte
elektrický brúsny kotúč (alebo čo to bolo) a priložíte k nemu kladivo. Také iskry z toho
lietajú...!!! A, samozrejme, nemôžem nespomenúť učiteľa telocviku pána Tótha, jeho
„kopčeky” cez židovský cintorín na kopci a kliky za trest, keď sme boli už fakt drzí. A že sme
boli...
Naša škola sa tvárila dôležitejšie a výberovejšie ako ostatné, ale myslím, že na to mala
nárok a dúfam, že sme jej v živote veľkú hanbu neurobili. Prajem škole a všetkým v nej
všetko naj!
Stano Pitoňák
herec ŠD v Košiciach
K škole ma viaže množstvo nostalgických spomienok
Základnú školu L. Novomeského 2 v Košiciach som navštevovala v rokoch 19771983. Bolo to v čase, kedy táto škola patrila v Košiciach k jedným z mála, ktoré niesli
prívlastok „jazyková“. Bolo to tiež v čase, kedy si pamätám, že sa asi rok pred nami zrušil 9.
ročník a my sme zrazu neboli žiakmi „ZéDéEšky“ (základnej deväťročnej školy), ale len
„ZéEšky“ (základnej školy). Prišli sme teda na „našu ZéEšku“ ako tretiaci a strávili sme v nej
spolu 6 rokov. Boli sme „pozbieraní“ nielen z mesta, ale aj z okolia a tí, ktorí sme bývali pri
škole (aj môj prípad) a naša cesta do školy trvala 5 minút ležérnej chôdze, sme závideli
spolužiakom, ktorí používali na cestu do a zo školy školský autobus (tzv. „školák“). Úplnými
cestovateľmi boli spolužiaci, ktorí každodenne prichádzali do školy vlakom a autobusom.
Dnes sa to možno nezdá byť nič výnimočné. V tej dobe sa ale nepamätám, že by niekoho do
školy vozili rodičia, deťom sa na krku hompáľal kľúč od bytu a od 8-mich rokov cestovali
samy dopravnými prostriedkami.
33
Nie je pre mňa ťažké si spomenúť na roky strávené v tejto škole. V novembri 2011
sme sa s bývalými spolužiačkami rozhodli, že by bolo načase po 28-mich rokov urobiť
stretnutie „ôsmej D“ triedy. Z celkového počtu asi 35-tich žiakov sa nás zišlo zhruba
polovica, pricestovali dokonca spolužiaci z Prahy a Rakúska, tí, ktorí sa z dôvodu diaľky
a pracovných povinností dostaviť nemohli, poslali e-mailové správy, v ktorých sa snažili
priblížiť nám svoj život za posledných takmer 30 rokov. Bolo to veľmi milé stretnutie,
z ktorého bolo veľmi jasne cítiť, že sme tieto detské roky prežili šťastne. Doba, v ktorej sme
vyrastali, bola síce po politickej stránke taká, ako bola, ale ako deti sme to našťastie
nevnímali nijako negatívne alebo dramaticky. Na mandarínky sa síce stáli v „zelovoci“
dlhokánske rady, „texasky“ či „rifle“ sa kupovali v TUZEX-e alebo Maďarsku (ak práve
nebolo zakázané ich nosiť), na prázdniny sa k moru chodilo do Bulharska a Rumunska. Ako
z iného sveta nám pripadali naše vlastné príbehy o tom, ako sme si tajne nosili domov zo
zahraničia časopisy o hudbe alebo LP platne. Je zvláštne, že nad takýmito spomienkami
vládne vždy nostalgia a prekvapivé je, že v dnešnej dobe, tak preplnenej tovarom a
konzumom, nemá nikto z nás pocit, že by ako dieťa strádal.
Spokojné roky prežité na základnej škole by ale neboli možné bez tých, ktorí sa s nami
trápili v snahe naučiť nás niečo, čo vyžadujú školské sylaby, ale veľakrát aj to, čo prináša len
samotný život – naši učitelia. Pre nás bola kľúčovou postavou v celom učiteľskom zbore naša
pani učiteľka triedna – Mária Urbanová. Boli sme jej prvou triedou a boli sme radi, že prišla
aj na naše stretnutie po takmer 30-tich rokoch. Ako bolo spomenuté, naša škola bola v tom
čase jazykovou základnou školou, čo znamenalo, že sme mali všetci povinne od tretieho
ročníka jazyk ruský a od piateho ročníka jazyk nemecký alebo anglický. Naša pani učiteľka
nás učila slovenčinu a nemčinu. Asi neexistuje pre učiteľa väčšia satisfakcia, ako keď mu jeho
bývalí žiaci povedia, že ich niečo perfektne naučil. A čo sa týka nemčiny, tak to sme všetci
mali ten istý pocit – ani nevieme ako, ale pani učiteľka Urbanová nás naučila nemčinu tak, že
mnohí by sme si priali, aby sme aj dnes vedeli nemecky tak, ako keď sme mali 14 rokov. V
rámci družobných kontaktov so školou v nemeckom Cottbuse sme boli schopní konverzovať
s návštevami z Nemecka, na gymnáziách sme 4 roky na hodinách nemčiny mali „voľno“,
pretože sme vyžili z toho, čo sme vedeli zo základnej školy. Neskôr, keď došlo k zmene
režimu a otvoreniu hraníc, sa niektorí spolužiaci presťahovali do Nemecka alebo Rakúska a
úprimne a otvorene priznali, že práve vďaka vedomostiam nemeckého jazyka zo základnej
školy nemali problémy začleniť sa do pracovného, študijného a súkromného života
v spomínaných krajinách. Ruský jazyk patril pravdupovediac k tým menej obľúbeným,
prevažne asi preto, že sme ho museli mať všetci povinne. S odstupom času je každému z nás
jasné, že akýkoľvek jazyk, ktorý človek okrem materinského ovláda, mu rozširuje obzory
a možnosti. Pre mňa bolo veľkým prekvapením, keď som sa po vysokej škole ocitla na
stážach v zahraničí, že mnoho ľudí zo „západu“ sa len tak pre zábavu a zo záujmu učilo
rusky, okrem iného aj z dôvodu mať možnosť prečítať si literárne diela ruských klasikov
v origináli.
Škola nám dala vedomosti ohľadom jazykov a aj ostatných predmetov, boli sme
úspešní v procese prijatia na stredné školy... jednoducho, mali sme do ďalšieho života
a vzdelávania dobrý štart.
Mimoškolské aktivity neboli v tom čase také pestré a „intenzívne“, ako je tomu dnes.
Pamätám si na akýsi „predvoj“ aerobiku – tzv. džezgymnastiku, ktorú nás učila pani učiteľka
Capková. Bol to pre nás úplne revolučný „šport“. Zháňali sme si dresy, čelenky a potítka
a v televízii sme sledovali programy „Cvičme v rytme“. Zastihla nás samozrejme aj
spartakiáda, síce ako žiačky sme sa zúčastnili nanajvýš krajských kôl, ale potom neskôr na
gymnáziu sme ako dorastenky cvičili aj v Prahe na Strahove. Spartakiáda bola ostro
kritizovaná ako prežitok bývalého režimu, ale jedno sa jej uprieť nedá – dostala do telocvične
úplne všetky kategórie – matky s deťmi, dôchodcov, žiakov. A pri nácvikoch sme si užili
34
kopec zábavy. Pani učiteľka Urbanová ako učiteľka slovenského jazyka viedla dramatický
krúžok, kde sme sa mohli zdokonaliť v prednese a spoznať rozmanitosť slovenčiny.
Koniec dochádzky na základnej škole – naše posledné chvíle strávené v laviciach 8. D
sa hudobne niesli v znamení rozkvetu skupiny ELÁN.
Keďže mám na našu školu len tie najlepšie spomienky a momentálne je jednou z jej
žiačok aj moja dcéra, tak ZŠ Laca Novomeského 2 úprimne želám, aby bola plná šťastných
a šikovných detí, skvelých pedagógov a spokojných a vďačných rodičov. Našej škole prajem,
aby sa ku mnohým generáciám detí, odchovaných touto školou za 50 rokov jej činnosti,
pridali každý rok nové generácie, ktoré na ňu budú spomínať tak ako my, žiaci 8. D (školský
rok 1982/83).
RNDr. Ivica Kráľová-Hromadová, CSc.
vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied
Dve stretnutia po viac ako 20-tich rokoch
V našom kultúrnom stredisku Nad jazerom som nedávno debatovala s lektorkou z
kurzu nemeckého jazyka. Medzi iným som spomenula, že to, čo si ja z nemčiny pamätám a
doteraz z toho čerpám, mám ešte zo Základnej školy na Novomeského 2. Práve tam som
získala celkom slušné základy. Na to lektorka reagovala: „Áno? A kto Vás učil? “ „Pani
Urbanová“, odpovedala som. Lektorka sa trošku zarazila a... „Veď to som ja“. Odpoveď,
a vlastne aj predstavenie, ma zaskočili. Pamätala som si ju s dlhými kučeravými gaštanovými
vlasmi, kým predo mnou stála krátkovlasá blondínka. Ale smiech a hlas ... To nemôže byť
pravda. Skutočne je to ona. Moja nemčinárka...
Syn, keď bol ešte tretiačik, čo bolo dosť dávno, prišiel jedného dňa zo školy a hovorí
mi: „Predstav si, mami, dnes prišla suplovať na hodinu slovenčiny jedna učiteľka a keď som
nevedel odpovedať, povedala mi: „Robko, prečo si sa nenaučil? Tvoja mamka sa veľmi dobre
učila...“ Prekvapene som na ňu vyvalil oči. Už sa nečudujem, prečo. Neskôr som totiž zistila,
že to bola moja niekdajšia triedna, pani učiteľka Alžbeta Čižmáriková.
Je neskutočné, ako si môžu pedagógovia aj po rokoch pamätať takmer všetkých
svojich žiakov. A je neskutočné, že ak si do lavíc namiesto nás zasadnú naše deti, učitelia
v nich vidia naše rysy a vynoria sa im naše školské šibalstvá. Vlastne, prečo by to malo byť
neskutočné? Je to dobré, lebo učiteľské povolanie je ťažké, ale to, čo v nás ako deťoch zasejú,
mnohým vydrží dlhé roky. A za to patrí všetkým, čo budovali dobré meno tejto školy, aj moje
úprimné ďakujem.
MVDr. Anna Jenčová
starostka MČ Nad jazerom, Košice
35
V každom veku možno pokračovať v štúdiu, no nemožno byť školákom.
Montaigne
Vyznania žiakov
V krátkych reflexiách hľadajú odpovede
Čo mi dáva moja škola?
Z pŕs tvojich sme sali
učenosť a múdrosť sveta.
Aby sme v životnej diali
vyšším stupňom k poznaniu sa stali.
Za svoj čas si zmohutnela,
máš krajší a novší šat
a verím, že nie som od pravdy veľa,
keď poviem, každý z nás má ťa rád.
Si ako dobrá mama,
čo pokarhá, poučí a pochopí ma.
A keď my odídeme v svet šíry,
prídu ďalší, aby si neostala sama
a počuť budeš o nás len dobré chýry.
Škola naša, naša dobrá mama.
Teraz, keď ty, naša škola, sláviš krásnych 50 liet,
čo veľkého ti teda priať?
Aby si bola vždy hrdá a ctená
ako dobrá mama, ako správna žena.
Naďalej aby si rásť smela.
Múdrosťou nech kvitnú detí tvojich čelá.
A každý z nás naozaj rád
ti vždy príde úprimný hold vďaky vzdať.
M. K.
36
Čo mi dáva moja škola?
Škola
Škola je môj druhý domov,
veľa času trávim v nej.
Kamarátstva, nové lásky
sú súčasťou každý deň.
Kto do školy chodí rád,
je múdrosti kamarát.
A ten, kto je hlúpy,
ľahko päťku kúpi.
Všetko, čo sa naučíme
v živote sa zíde nám,
moje nové vedomosti
do hlavičky ukladám.
Vieš vybrané slová?
Tak asi ako sova.
A ak násobilku vieš,
tak si múdry tiež.
Tamara Kriváková 5.B
Matej Grofčík 5.A
Naša škola
Čo mi dáva moja škola?
Čo mi dáva moja škola?
Každé ráno na mňa volá:
Vstávaj, poď sa učiť hneď,
spoznáš so mnou celý svet.
Mestá, zámky, hory, rieky,
spoznávajme spolu všetci.
Rastliny i zvieratá
každý ľahko poráta.
Zájazdy za hranice,
opúšťame Košice.
Keď máš vedľa kamaráta,
každý výlet sa ti ráta.
Lenka Kaščáková 5.C
Škola
Učiteľov milých máme,
s láskou sa nám venujú.
Prajeme im veľa sily,
nech sa s nami radujú.
Ďakujem za vedomosti
a za nové skúsenosti.
Každé ráno vstávam rád,
škola je môj kamarát.
Erik Žiak 8.A
Mnohým žiakom veľa dala,
a tak sa aj slávnou stala.
Učia sa v nej malí, veľkí,
sú tam skvelé učiteľky.
Už aj malé detičky,
recitujú básničky.
A tí starší píšu rýmy,
na hodinách slovenčiny.
Škola hrou sa takto stáva,
pri učení aj zabáva.
Všetkých teda stále láka
a za to jej patrí vďaka.
Radka Kotlárová 6.C
Čo mi dáva moja škola?
Každý deň, keď v škole sedím
a nové vedomosti prijímam,
vo svoju vlastnú múdrosť verím
a svet krásnym vnímam.
Prvé lásky, prvé tajomstvá,
priatelia a zážitky s nimi,
neúnavné zbojstvá
a zároveň veľké činy.
Raz, keď životom ďalej pôjdeme
a spomienky na školu sa vynoria,
s hrdosťou si povieme:
Boli to najkrajšie obdobia.
Suzanne Latránová 8.B
37
Čo mi dáva škola?
Čo mi dáva moja škola?
Čítať, písať vďaka nej
od prvej už triedy viem.
V druhej triede už som zas
spoznala aj presný čas.
Do školy vkročíme ako deti nesmelé
všetko sa nám zdá byť nemožné.
Pani učiteľka pozrie okom súdnym,
povzbudí nás: “Všetci ste tu múdri.“
A od tretej triedy viem,
aké i kde napíšem.
Štvrtá trieda prešla hneď,
násobím aj naspamäť.
Čísla a písmená ceruzou napísané,
prvé slovíčka zo šlabikára prečítané.
Narastá istota aj odvaha naša,
trpezlivosť svoje ovocie prináša.
V piatej triede zmena veľká,
nová triedna učiteľka.
Od šiestej už triedy viem,
že chemičkou nebudem.
Chceme vedieť veľa,
dosiahnuť svoj cieľ,
bádať po záhadách,
prísť veci na koreň.
Lyžiarsky kurz super bol
v sedmičke nás zastihol.
Aké farby v dúhe máme,
v osmičke sa dozvedáme.
Tomáš Ján Liška 9.B
V deviatke sa rozhodnem,
čo v živote robiť chcem.
Po deviatich rokoch len
poviem, škola, ďakujem.
Škola, to je miesto, kde sa učiť smieme,
s novým školským rokom toho veľa vieme.
Učenie má význam, len ak my tiež chceme.
Milé pani učiteľky – ďakujeme!
Kristína Hulíková 5.D
Michaela Hilčíková 8.A
Čo mi dáva moja škola?
Čo mi dáva moja škola?
To závisí od postoja.
Väčšinou mám školu rada,
priatelia, smiech, dobrá nálada.
Moje spomienky na školu nikdy nezblednú,
trapasov som tu zažila na entú.
Večných priateľov aj vedomosti som dostala.
Toto všetko mi moja škola dala.
Lucia Ropeková 9.B
Moja škola úžasná je,
kreslím, píšem o nej báje.
Chodím do nej rád,
som jej dobrý kamarát.
Miloš Švec 7.C
Jej lavice drevené
s vôňou zvyšku kriedy,
zapisujú nádeje
jednej skvelej triedy.
Sára Hidvéghyová 8.B
Pod stromami stojí škola,
denne k sebe deti volá.
Naučia sa veľa vecí,
aby boli múdri všetci.
Učiteľov? Tých mám rada,
učia ma a dobre radia.
Aj keď päťku sem – tam dajú,
určite ma radi majú.
Ľubica Makóová 6.A
Paulína Palaščáková 6.A
38
Písať číslice už viem,
násobilke rozumiem.
Rodnú zem spoznávam,
pritom sa aj zabávam.
No najlepšie na škole je,
že ti určí koľaje,
na cestu ťa nasmeruje,
na život ťa pripravuje.
Emma Kuželová 5.D
Samuel Procházka 8.B
Slovenčina – rodná reč!
Neutekaj od nej preč!
Veď je hanbou pre Slováka
napísať i do myšiaka.
Preto, škola, ďakujeme,
že máš na nás nervy,
že 50 rokov zvládaš
ťažkú prácu s deťmi.
Barborka Jarabáková 5.C
Ivanka Labajová 5.A
V prvej triede dva plus päť
učil som sa naspamäť.
Dnes už riešim rovnice,
neskôr budú štátnice.
Do ďalšej päťdesiatky
Prajeme ti jednoduchý vzorec.
Produktívnu, tvorivú a usilovnú mládež.
Oliver Tomondy 8.C
Barbora Rusznáková 8.C
Autori najkrajších vyznaní škole.
Možno budúci poeti a poetky.
39
Kým zatvoríme dvere
Keď som sfúkla šesť sviečok na narodeninovej torte, rozbalila darček a v ňom ma
čakala školská taška s plným peračníkom, pochopila som, že skončil čas „nič nerobenia“.
Jedným slovom, začala sa škola.
Prvé písmená, číslice... Už som vedela napísať svoje meno, spočítať knihy na poličke
a dokonca aj podnos s obedom som zvládla odniesť sama. Zistila som, že sa mi v škole páči.
A keď prišli dlhé prázdniny, nevedela som sa dočkať, kedy sa znova vrátim do svojej lavice
a medzi spolužiakov.
Školskou bránou prechádzam už deviaty rok a za ten čas mi škola dala veľa. Prvé
priateľstvá, ale ja sklamania, radosť aj slzy, úspechy aj pády. Ale hlavne mi dala to, čo mi
nikdy nikto nemôže vziať – vzdelanie.
S.I.
Stojím tu hrdo a sama. Tak ako vtedy. Kráčala som po ceste s taškou na pleciach.
Skryla som do nej všetko. Prázdny papier, ceruzu, radosť, strach a túžby. A vtedy som ju
zbadala. Stála na prahu dverí a milo sa usmievala. V čiernych šatách s vlčími makmi bola tou
najkrajšou učiteľkou na svete. Hovorila krásne slová a ja som tak veľmi túžila dať ich na
papier. A papier sa začal napĺňať.....
Stála pri nás vždy a všade. Dnes som jej na papier napísala: „Ďakujem“.
Z.K.
Tu som sa naučila, ako sa systematicky učiť, ako nazrieť nenápadne susedovi na
písomky, ako sa uliať z telesnej výchovy, ako znášať prehry, no potom sa znova postaviť na
nohy a tešiť sa z víťazstiev.
Naučila som sa spoznávať ľudí a porozumieť im. Veď škola mi dala aj veľa priateľov,
na ktorých nikdy nezabudnem.
A.Š.
Škola je múdrosť a vy, pani učitelia, vy tú múdrosť rozdávate plným priehrštím.
Ó, sladká matematika! Koľko nocí sme kvôli tebe nespali!
Slovenský jazyk? Jota a ypsilon nás budú sprevádzať celým naším životom.
Jazyk nemecký a anglický nám otvorili brány do celého sveta.
Vážení učitelia, boli ste láskaví, chápajúci i odpúšťajúci drobné prehrešky. Boli ste
prísni, ale spravodliví. Vďaka vám za trpezlivosť, múdrosť, lásku a pochopenie.
Jedna brána poznania sa za nami zatvára, druhá – možno tiež veselá a krásna – zvaná
budúcnosť, sa otvára. Ale jedno, čo celý život v nás zostane, je spomienka na
nezabudnuteľných deväť rokov. Ďakujeme.
Z.B.
Absolventi 9.B v školskom roku 2004/2005
40
Hymna školy
Zo sovičky múdra sova,
Novo 2 už 50 má.
A my všetci želáme ti
triedy plné múdrych detí.
Stojí škola veliká
a v nej naša trieda.
Poďte všetci dovnútra,
nech je nás tu veľa.
Budeme sa zabávať,
učiť sa aj spievať,
nové veci spoznávať,
vedomosti zbierať.
Naša škola super je,
ľahké je aj učenie.
Každý do nej chodí rád,
ja, ty aj môj kamarát.
Učiteľov milých máme,
s láskou sa nám venujú.
Prajeme im veľa sily,
nech sa s nami radujú.
Ďakujem za vedomosti,
aj za nové skúsenosti.
Každé ráno vstávam rád,
škola je môj kamarát.
Škola moja milá
práve oslávila
prvú päťdesiatku.
Všetko dobré k sviatku!
41
Obsah
Kniha života našej ALMA MATER
 Príhovor riaditeľa ZŠ Nám. L. Novomeského 2, Košice
K vzácnemu jubileu
 Príhovor predsedu Rady školy a Rady rodičov
Z histórie školy
 Galéria riaditeľov školy
 Zoznam pedagógov, ktorí učili v ZŠ počas 50-tich rokov
Súčasný život školy
 Najúspešnejší žiaci školy
 Zloženie pedagogického kolektívu v jubilejnom roku 2013/2014
Pozdravy jubilantke
 Zo spomienok bývalých učiteľov školy
 Zo spomienok absolventov školy
 Vyznania žiakov – vlastná literárna tvorba žiakov školy
Hymna školy
42

Ďakujeme všetkým, ktorí boli ochotní podeliť sa so svojimi spomienkami.

Všetkým sponzorom za prejavenú ochotu a pomoc úprimne ďakujeme.
Redakčná rada:
RNDr. Martin Kotlár, PhD.
Mgr. Mária Urbanová
Mgr. Janka Zuštinová
Technická spolupráca:
Ing. Roman Žák
Grafická úprava:
Dominika Kotlárová
Realizácia tlače:
43
44
Download

Stiahnuť bulletin