1
2
3
Marta Rejková, Marianna Takáčová
OBČIANSKA
NÁUKA
PRE 2. ROČNÍK ODBORNÝCH UČILÍŠŤ
SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO
Autorky © PhDr. Marta Rejková, CSc.
PhDr. Marianna Takáčová
Lektorovali: Mgr. Gabriela Jonášková, CSc.
Mgr. Blanka Sládeková
Ilustrácie © akademický maliar Miroslav Pogran
Fotografie a obálka © Mgr. Ivan Kostroň
Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod
č. 2011-13212/35687:4-919 zo dňa 27. septembra 2011 ako učebnicu občianskej náuky
pre 2. ročník odborných učilíšť. Schvaľovacia doložka má platnosť 5 rokov.
Všetky práva vyhradené.
Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.
Prvé vydanie, 2011
ISBN 978-80-10-02118-5
OBSAH
1.
OSOBNOSŤ ČLOVEKA / 6
1.1. Predmet psychológie / 6
1.2. Osobnosť / 7
1.3. Individualita / 9
5.
UMENIE V ŽIVOTE ČLOVEKA / 33
2.1. Nežiaduce javy v sociálnych
skupinách, podoby a formy
intolerancie / 11
5.1. Druhy a žánre umenia / 33
5.2. Estetika – náuka o krásne.
Estetika v každodennom živote / 36
5.3. Estetika odievania / 36
5.4. Estetika bývania / 38
5.5. Estetika stolovania / 39
5.6. Estetika pracovného prostredia / 40
5.7. Estetika životného prostredia / 42
5.8. Kultúra v medziľudských vzťahoch / 44
3.
6.
2.
SPOLOČENSKÉ SKUPINY / 10
REGULÁCIA OSOBNOSTNÝCH
ČŔT / 14
3.1. Životné etapy človeka / 14
3.2. Medzigeneračné vzťahy / 15
3.3. Prevencia, príčiny a riešenie
konfliktných situácií, dialóg / 17
4.
4.1.
4.2.
4.3.
4.4.
4.5.
4.6.
4.7.
RODINA AKO SOCIÁLNA
SKUPINA / 20
Priateľstvo a láska / 20
Výber životného partnera / 21
Manželstvo / 23
Rodičovstvo, funkcie rodiny / 24
Úplná, neúplná, náhradná rodina / 26
Práva a povinnosti detí / 27
Práva a povinnosti členov rodiny.
Rovnosť rodičovských práv / 29
4.8. Patologické javy v rodine.
Rozvodovosť: prevencia, príčiny,
následky / 30
MASOVOKOMUNIKAČNÉ
PROSTRIEDKY A ICH MIESTO
V ŽIVOTE ČLOVEKA / 46
6.1. Druhy masovokomunikačných
prostriedkov / 47
6.2. Pozitívne a negatívne vplyvy
masovokomunikačných prostriedkov
na život človeka / 48
7.
INŠTITÚCIE A ÚRADY / 50
7.1. Základné inštitúcie a úrady, ich
funkcie a poslanie / 50
SLOVNÍK POJMOV / 54
6
1. Osobnosť človeka
1.1. Predmet psychológie
• Navštívili ste už niekedy psychológa? Viete, z akých dôvodov chodia ľudia k psychológovi?
• Viete, aký je rozdiel medzi prácou psychológa a psychiatra?
• Čo si predstavujete pod pojmom „duša“?
Hovoriť o predmete akejkoľvek vedy (matematiky, chémie, histórie) znamená určiť, čo veda študuje, čo vysvetľuje, akými javmi sa zaoberá. Vedy sa bežne rozdeľujú
na prírodné, technické a spoločenské. Psychológia je spoločenská veda. Je to veda o
človeku, o jeho psychike (o duši a duševných javoch). Skúma, ako sa to, čo sa deje
naokolo (vonku), odráža v mozgu a vo vnútornom svete človeka (v jeho mozgu, v centrálnej nervovej sústave).
Psychika je súhrn duševných javov človeka. Má dve stránky: prežívanie a správanie. Prežívanie je vnútorný svet človeka (ako sám seba pozoruje, ako si uvedomuje
svoje myšlienky, ako rozmýšľa, aké má spomienky, aké sú jeho city, pocity, poznávacie schopnosti, akú má vôľu a pod.). To, čo človek prežíva, sa odráža aj v jeho správaní: ako koná, reaguje, ako sa tvári.
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Význa
Význam
am psych
psychológie
hológie je v tom, že človeku umožňuje poznať samého seba, svoj
vlastný vnútorný svet, porozumieť vlastnému konaniu. Učí nás kontrolovať svoje
správanie, vedieť sa ovládať v rôznych situáciách, dokázať plánovať a predvídať.
Poznanie psychiky iných ľudí nám pomáha pri utváraní medziľudských vzťahov,
pri riešení problémov.
Psychológ je človek, ktorý sa zaoberá psychológiou ako vedou alebo prakticky
rieši psychické javy v rôznych situáciách.
Psychiater je človek, ktorý lieči chorobné stavy psychiky človeka.
Psychológia sa člení na viacero druhov, podľa toho aké oblasti skúma. V praxi sa
najčastejšie stretávame s týmito druhmi psychológie.
▪ Vývinová psychológia – zaoberá sa vývinom psychiky človeka od narodenia, teda
vo všetkých obdobiach jeho života.
▪ Psychológia práce – rieši psychické procesy a konania ľudí v súvislosti s ich pracovným zaradením, pracovnou činnosťou, vzťahmi v práci, problémami v práci a pod.
▪ Klinická psychológia – skúma zdravotnú stránku psychiky človeka, rozoberá
ľudskú psychiku z lekárskeho hľadiska.
▪ Poradenská psychológia – využíva poznatky na riešenie otázok z rôznych oblastí spoločenského života (napr. školské poradenstvo, výchovné poradenstvo, manželské poradne).
7
▪ Pedagogická psychológia – zaoberá sa psychickými procesmi a činnosťou pedagógov a žiakov vo výchovno-vzdelávacom procese.
ÚLOHY
A
Y
K
OTÁZ
Zamyslite
Zamy
yslite sa n
nad
ad tým, k
kedy by ste vyhľadali pomoc psychológa.
1.2. Osobnosť
• Poznáte človeka, o ktorom by ste povedali „Toto je podľa mňa výnimočný človek“?
• Aké má vlastnosti? Prečo ho považujete za výnimočného?
Každý človek bez rozdielu je osobnosťou.
Osobnosť je človek s vyhranenými psychickými a psycho-sociálnymi vlastnosťami, ktoré sa vyvíjajú a utvárajú v procese vzájomného pôsobenia človeka a spoločenského prostredia, v ktorom žije.
To znamená, že každý človek má charakteristické, typické psychické vlastnosti,
vrodené i získané, ktoré sa prejavujú v jeho správaní a konaní. Tieto vlastnosti nazývame črty osobnosti.
Črty osobnosti predstavujú trvalú charakteristiku človeka. U každej osobnosti
môžeme určiť všeobecnú črtu, vlastnosť. To znamená, že osobnosť sa v podobnej situácii správa rovnako. Črty osobnosti sa prejavujú v presadzovaní a získavaní jeho
potrieb, v jeho záujmoch, ideáloch, životných plánoch a cieľoch. Podľa toho, ktoré
vlastnosti u človeka najviac pretrvávajú, môžeme hovoriť o rôznych typoch osobnosti. Najznámejšie je členenie osobností, ľudí podľa temperamentu, povahy.
AVOSŤ
ZAUJÍM
Totto člen
Toto
členenie
nenie oosobností
sobno
os je známe z obdobia starovekého Grécka, keď lekári Hippokrates a Galenos vychádzali z predstavy, že temperament človeka závisí od
toho, ktorá zo štyroch telesných tekutín (krv, hlien,
žlč, čierna žlč) u neho prevláda.
Podľa temperamentu rozlišujeme tieto typy osobnosti.
1. SANGVINIK – veselý, spoločenský, dobromyseľný, optimistický, zhovorčivý, bezstarostný človek, dobrý vodca. Má
nestálu, živú povahu, neustále niečo robí. Vie sa pre veci
rýchlo nadchnúť, ale rovnako rýchlo sa jeho nadšenie pominie. Vo vzťahoch je nestály a povrchný.
8
2. MELANCHOLIK – tichý, nespoločenský, úzkostlivý a náladový človek. Často sa
uzatvára do seba, býva smutný, má stavy úzkosti, nechuť do života. Správa sa pasívne, nekoná. Je veľmi precitlivený, zle sa prispôsobuje novým situáciám. Jeho city sú
trvácne.
3. CHOLERIK – optimista, výbušnej povahy, nedotklivý, útočný, ťažko sa vie ovládať. Koná náhle, veľmi citovo. Je aktívny, menej prispôsobivý, menej tolerantný.
Jeho city sú pomerne stále.
4. FLEGMATIK – pasívny, vie sa ovládať, spoľahlivý. Má pokojnú povahu. V citovom
živote je vyrovnaný. Nie je náladový. V medziľudských vzťahoch si zachováva odstup.
Riadi sa rozumom.
Osobnosti môžeme rozdeliť aj na introvertov a extrovertov.
Introvert je do seba uzavretý človek, nespoločenský, málo komunikatívny, ale má
bohatý vnútorný svet. Orientuje sa najmä na seba, okolie ho nezaujíma.
Extrovert je spoločenský, priateľský človek, ktorý ľahko nadväzuje vzťahy, ale
tieto vzťahy sú povrchnejšie. Je smelý, rád riskuje.
Podľa toho, ako ľudia citovo reagujú, rozdeľujeme osobnosti na labilné a stabilné:
labilné – reagujú úzkostne, nespokojne, podráždene, výbušne, sú to ľudia neistí
sami sebou;
stabilné – reagujú pohotovo, spoľahlivo, sú vyrovnaní, rozvážni, vedia sa ovládať.
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Ak už hodnot
hodnotíme
tíme črty človeka z akéhokoľvek hľadiska, jednotlivé typy nikdy
nevystihujú celú osobnosť, ale len jej určitú stránku. Poznanie
charakteristických čŕt (vlastností) človeka nám umožňuje nielen spoznať
charakter človeka (aký je), ale aj predvídať jeho správanie, prežívanie
a konanie.
9
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Na základe predchád
predchádzajúcich
d
hodnotení osobností sa pokús zaradiť seba
k určitému typu osobnosti.
2. Zaraďte k určitému typu osobnosti svojho spolužiaka a svoj názor zdôvodnite.
1.3. Individualita
• Charakterizuj svoju osobnosť (seba samého), svoje vlastnosti, schopnosti,
vzhľad.
• Myslíš si, že existuje presne taký istý človek ako si ty?
Tak ako príroda i človek sa neustále vyvíja a postupne sa stáva sám sebou. Znamená to, že niektoré vlastnosti a schopnosti získal dedične od svojich predkov, iné
nadobudol postupne vplyvom prostredia a výchovy.
Byť „sám sebou“ znamená mať také osobnostné črty, ktorými sa odlišujem od
ostatných ľudí a ktoré sú vlastné len mne. Túto jedinečnosť človeka nazývame individualita.
I
AJME S
T
Ä
M
A
ZAP
In
Individualita
ndivid
dualiita je jedi
jedinečnosť,
in
svojráznosť,
neopakovateľnosť každého človeka.
Charakterizuje ju typicky svojské
správanie, prežívanie a jedinečné osobné
špecifické vlastnosti.
YA
OTÁZK
ÚLOHY
1. Každ
Každý
dý z n
nás
ás u
užž vid
videl
del dvojičky –
súrodencov, ktorí sú navonok rovnakí.
Narodili sa takmer naraz, rovnako sa
obliekajú, formuje ich to isté prostredie.
Napriek tomu hovoríme, že každé
z dvojčiat je jedinečné. Prečo je to tak?
2. Porozmýšľaj, v čom je jedinečnosť tvojej
osobnosti, čo si na sebe vážiš.
10
2. Spoločenské skupiny
• Myslíte si, že človek môže žiť sám, bez potreby kontaktovať sa s inými ľuďmi?
O človeku hovoríme, že je spoločenským tvorom. To znamená, že od svojho príchodu na svet je obklopený ďalšími ľuďmi, ktorí patria do rozličných skupín. Hovoríme
im sociálne (spoločenské) skupiny. Sociálna skupina je zoskupenie ľudí, ktoré sa
vyčleňuje v rámci spoločnosti na základe určitého znaku. Títo ľudia majú vedomie
vzájomnej spolupatričnosti. Je to napr. rodina, trieda, záujmové združenie. Ľudí každej sociálnej skupiny spája vzájomná súdržnosť, spoločné ciele, spoločne uznávané
hodnoty, pravidlá spolunažívania a spolupráce, spoločná činnosť atď.
Sociálne skupiny sa členia podľa veľkosti na malé sociálne skupiny a veľké sociálne skupiny.
1. Malé sociálne skupiny sú skupiny dvoch
a viacerých ľudí (najviac 20), v ktorých sa všetci
navzájom poznajú, majú jasne stanovené spoločné
ciele, fungujú nezávisle od iných skupín. Skupina
má vytvorené vlastné pravidlá správania a spolunažívania svojich členov. Členovia sú závislí od
skupiny, podieľajú sa na jej aktivitách, organizujú
život v skupine, deľbu práce a činnosti v skupine.
Malými skupinami sú napr. rodina, kolektív triedy, plavecký krúžok. Každá malá skupina však
nemá všetky spomenuté znaky. Niekedy sa malé
skupiny vytvárajú účelovo a tvoria skupinu len
dočasne, kým nesplnia svoj cieľ – napr. výskumná
skupina, skupina dovolenkárov.
2. Veľké sociálne skupiny sú zoskupením veľkého
počtu osôb, ktoré spája spolupráca v dôležitých spoločenských situáciách. Členovia
veľkých sociálnych skupín sa
navzájom nepoznajú. Veľkou
sociálnou skupinou je napr.
národ, etnické spoločenstvo,
politická strana, kolektív veľkého podniku. Ich správanie
určujú nimi vytvorené normy
spoločenského života.
Zvláštnym zoskupením ľudí je dav. Je to dočasné, náhodné zhromaždenie veľkého
počtu ľudí, ktorí reagujú na spoločný podnet. Členovia davu nemajú jasné spoločné
ciele. Človek sa v dave mení, je iný ako obyčajne. V dave na seba ľudia bezprostredne
pôsobia, nabádajú sa k činnostiam, reakciám. V dave neraz padajú spoločenské zábrany, emócie prevažujú nad rozumom a pod.
11
Existujú rôzne druhy davu:
▪ príležitostný dav – zhluk ľudí pri dopravnej nehode, obchodnom výpredaji
▪ dav, ktorý spája určitá forma rozptýlenia – futbaloví, hokejoví fanúšikovia
na štadióne
▪ dav vyjadrujúci vzťah k určitej udalosti – koncert hudobnej skupiny, politický míting
▪ nečinný dav – jeho pozornosť sa sústreďuje na poučenie, napr. ľudia na prednáške, v divadle, v kine
▪ činný dav – prejavuje sa rôznymi akciami, napr. organizované povstanie pri
revolúciách, panický dav pri živelnej pohrome
Špecifickým znakom davu je panika. Nastáva pri pocitoch blížiacej sa hrozby.
Môže ju vyvolať strach z neznámeho alebo vonkajšie vplyvy. Paniku umocňuje únava, stavy úzkosti, hlad, strata dôvery, nedostatok spánku. Vodcami davu bývajú jednotlivci, ktorí provokujú, stavajú sa do čela davu.
YA
OTÁZK
ÚLOHY
1. Bol
Boli
li ste už ssúčasťou
účasťou davového zhromaždenia (napr. na koncerte hudobnej
skupiny)? Ovplyvnili vás nejakým spôsobom ľudia v dave? Ako ste sa správali?
2. Môže mať dav zlý vplyv na správanie ľudí?
2.1. Nežiaduce javy v sociálnych skupinách,
podoby a formy intolerancie
• Určite ste členom nejakej skupiny svojich rovesníkov. Stalo sa vám, že vás partia
vyčlenila spomedzi seba? Ako ste sa cítili?
Život človeka sa odohráva v rôznych sociálnych skupinách, v ktorých vládne vzájomná spolupráca, pocit spolupatričnosti. Už vieme, že sociálna skupina je organizovaná, má spoločné ciele, hodnoty. Vytvára si vlastné pravidlá spolunažívania, ktoré
sú záväzné pre každého člena.
Patriť do nejakej skupiny, realizovať sa v nej, nájsť v nej svoje sebauplatnenie, mať
v nej istú pozíciu – to všetko patrí k základným potrebám jednotlivca.
V skupine jednotlivci na seba navzájom pôsobia. Nazývame to sociálny vplyv.
Práve tento vplyv, toto ovplyvňovanie poznačuje konanie a správanie jednotlivca,
skupiny či dianie v skupine. Sociálny vplyv môže byť kladný alebo záporný.
Nesprávne pôsobenie sociálneho vplyvu môže v skupine viesť k nežiaducim javom,
ktoré nazývame netolerancia – intolerancia. Netolerancia znamená:
– vyvyšovanie sa jedného človeka nad inými ľuďmi,
– zneužívanie slabých ľudí silným človekom,
– uprednostňovanie niektorých na úkor iných,
– porušovanie ľudských práv jednotlivca,
12
– nerovnosť postavenia členov skupiny,
– vyčleňovanie členov zo skupiny (z rôznych dôvodov),
– netolerovanie názorov iných ľudí.
Najznámejšou podobou intolerancie je diskriminácia čiže nerovnocenný prístup
k iným ľuďom, obmedzovanie práv príslušníkov iných skupín. Diskriminácia sa prejavuje napríklad:
– nerovnakým prístupom k mužom a ženám (rozdiely v platoch za rovnakú prácu,
uprednostňovanie mužov pri prijímaní do zamestnania),
– nerovnocenným prístupom k zdravotne postihnutým,
– netoleranciou k inak pohlavne orientovaným ľuďom,
– nerovnakým prístupom z hľadiska straníckej príslušnosti, iného vierovyznania,
– znevýhodňovaním ľudí z hľadiska veku (napr. pri prijímaní do zamestnania).
Spoločensky najnebezpečnejšou formou diskriminácie je rasizmus. Je to diskriminačná teória, ktorá rozdeľuje ľudí podľa rasy a hovorí o nadradenosti jednej rasy
nad ostatnými. Príkladom je obdobie druhej svetovej vojny, keď nacistické Nemecko
vytvorilo obraz človeka tzv. árijskej rasy (biela pleť, blond vlasy, modré oči, nemecká
národnosť), ktorý je predurčený vládnuť iným rasám a národom. V mene tejto myšlienky boli niektoré národy považované za menejcenné a odsúdené k úplnej likvidácii
(Židia, Rómovia; hromadné zabíjanie v koncentračných táboroch – Osvienčim, Terezín, kde ľudia umierali v plynových komorách, či hromadné vraždenie a následné
upálenie obyvateľov, napr. obce Kľak, Ostrý Grúň a iné).
Vylučovanie ľudí zo spoločnosti na základe určitých znakov (farby očí, pleti, sociálneho postavenia a pod.) sa nazýva segregácia. V médiách sa neraz objaví správa,
že obyvatelia žiadajú obecné (mestské) zastupiteľstvá riešiť problém neprispôsobivých
občanov, ktorí napr. znečisťujú prostredie, páchajú trestnú činnosť a pod. Žiadajú
postaviť múry, ktoré by takýchto občanov oddelili, a tak zvýšili bezpečnosť ostatných
obyvateľov. Aj to je príklad segregácie (vyčleňovania) určitej skupiny ľudí na základe
ich spoločensky neprijateľného správania.
Vážnym nebezpečenstvom v živote spoločnosti a ďalšou formou intolerancie je nacionalizmus. Nacionalizmus jednostranne zdôrazňuje význam národa a prejavuje
sa nezdravým vyvyšovaním sa príslušníkov jedného národa nad iným národom. Príkladom toho, aké nebezpečné vie byť nacionálne zmýšľanie, je už spomínané obdobie
druhej svetovej vojny. Nacionalizmus sa prejavuje aj nenávisťou k cudzincom (xenofóbia). Prejavom xenofóbie sú otvorené útoky niektorých nacionálne organizovaných
skupín ľudí (napr. skinhedov) proti občanom iných národov a etník. Tieto útoky majú
podobu fyzického násilia, ničenia majetku, vyhrážok a pod.
Y
OTÁZK
HY
A ÚLO
1. Stre
Stretli
etli ste ssa
a vo svoj
svojom
jo živote s prejavmi rasizmu?
2. Ako rozumiete výroku „Všetci ľudia sú si rovní, ale nie sú rovnakí“?
3. Prečo sa v ľudských dejinách neustále vedie boj za slobodu, spravodlivosť
a rovnosť?
4. Porozprávajte, čo znázorňujú nasledujúce ilustrácie.
13
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Intole
Intolerancia,
erancia, r
rasizmus,
asizmu nacionalizmus, vyvyšovanie sa, odmietanie
a vyčleňovanie ľudí z akýchkoľvek dôvodov zo spoločnosti nemá miesto
v ľudskej, kultúrnej a civilizovanej spoločnosti. Všetky tieto prejavy sú trestné
a odporujú morálnym princípom ľudskosti.
14
3. Regulácia osobnostných čŕt
3.1. Životné etapy človeka
Človek vo svojom živote prechádza určitými životnými etapami, v ktorých sa
vyvíjajú jeho osobnostné črty a psychika.
Sú to tieto životné etapy:
1. detstvo
– od 0 do 15 rokov
2. mladosť – od 15 do 22 rokov
3. dospelosť – od 22 rokov do 60 až
65 rokov
4. staroba – od 60 až 65 rokov do
konca života
Každá životná etapa človeka prechádza
viacerými štádiami.
1. Detstvo
a) obdobie novorodenca (0 až 2 mesiace) – začína sa narodením, hlavným prejavom správania je spánok;
u novorodenca sa vyvíjajú reflexy prijímania potravy, vylučovania, obranné
reflexy (kašeľ, čkanie, plač), orientačno-pátracie reflexy, začína sa používanie
zmyslov, vnímanie okolia
b) obdobie dojčaťa (2 mesiace až 1 rok) – obdobie vyžadujúce dojčenie, dieťa nadväzuje prvé sociálne kontakty v rodine, začína bezprostredne prakticky vnímať
najbližšie okolité prostredie
c) obdobie batoľaťa (1 až 3 roky) – dieťa začína chodiť, rozvíjajú sa mu city, myslenie,
vôľa, ktorá sa prejavuje vzdorom, neposlušnosťou; dieťa začína spoznávať samo seba
d) predškolský vek (3 až 6 rokov) – zvyšuje sa sebapoznávanie, záujem o všetko,
s čím dieťa prichádza do styku, začínajú sa vytvárať zručnosti – kreslenie, modelovanie, rolové hry, pripravuje sa začleniť do školského kolektívu
e) mladší školský vek (6 až 12 rokov) – vyvíjajú sa poznávacie schopnosti, myslenie dieťaťa odráža konkrétny svet, prevláda mechanické zapamätávanie, rozvíjajú sa pozorovacie schopnosti, vnímanie; začiatok pohlavného dospievania
f) starší školský vek (12 až 15 rokov) – nazývame ho obdobím nástupu puberty;
dieťa fyzicky rýchlo rastie, jeho osobnosť je nestála, nevyzná sa v sebe. Začínajú
sa vyhraňovať jeho záujmy, túžba po hrdinstve, upozorňuje na seba, kritizuje
dospelých. V tomto období je dôležitá komunikácia s dieťaťom, pestovanie správneho vzťahu k druhému pohlaviu, formujú sa jeho postoje k práci, črty charakteru, nadväzuje medziľudské vzťahy.
2. Mladosť
adolescencia (15 až 22 rokov) – dokončuje sa telesný rast a vývin charakterových
čŕt osobnosti, človek si uvedomuje svoje „ja“, presadzuje vlastný názor, rozširuje svoje
poznávacie schopnosti, dozrieva po citovej a vôľovej stránke; objavuje sa túžba niečo
mať, konať, túžba po opačnom pohlaví
15
3. Dospelosť
a) 18 – 22 až 30 rokov – človek si stanovuje životné ciele, hľadá si miesto v spoločnosti, nadobúda rodinnú a pracovnú zodpovednosť
b) 30 až 50 rokov – najproduktívnejšie obdobie, najlepšie roky života človeka; podáva najlepšie výkony v práci, má vlastný rodinný život, venuje sa výchove detí
c) 50 až 60 – 65 rokov – konanie a správanie človeka vychádza zo životných skúseností a múdrosti
4. Staroba
60 až 65 rokov do konca života – nastávajú výrazné fyzické a psychické zmeny,
opotrebovanie organizmu; starí ľudia na všetko reagujú citlivejšie, ťažko prijímajú
nové veci a názory
I
ES
ÄTAJM
ZAPAM
Každá
á etapa ž
života
ivota č
človeka je jedinečná a je na človeku, aby ju prežil čo
najlepšie a najzmysluplnejšie. Podstatné je môcť si na sklonku života povedať:
„Nežil som zbytočne.“
YA
OTÁZK
ÚLOHY
1. Do ktorého obdobia v
vývoja osobnosti sa zaraďuješ?
2. Opíš, ako ho prežívaš, čo cítiš, aké máš záujmy, názory, čo ťa trápi a pod.
3.2. Medzigeneračné vzťahy
• Rodiny sú zložené z viacerých generácií (deti, rodičia, starí rodičia).
• Ako je to u vás v rodine, aké sú vzťahy medzi členmi vašej rodiny, ako spolu vychádzate?
Deti, rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia. To bol v minulosti model rodiny, keď
generácie žili pod jednou strechou. Ako je to dnes? Najmä mladé rodiny chcú žiť samostatne. Vzťahy medzi jednotlivými generáciami však pretrvávajú a navzájom sa
ovplyvňujú. Nazývame ich medzigeneračné vzťahy.
Medzigeneračné vzťahy ovplyvňuje
▪ spoločné bývanie, rodinné prostredie, atmosféra
▪ miera tolerancie medzi generáciami
▪ kvalita ich vzájomnej komunikácie
▪ odovzdávanie generačných skúseností, tradícií
▪ deľba úloh a ich plnenie v rodine
▪ spôsob riešenia rodinných problémov
Keď hovoríme o medzigeneračných vzťahoch, máme na mysli tieto vzťahy:
1. dieťa – rodič,
2. dieťa – starý rodič,
3. rodič – starý rodič.
16
1. Dieťa – rodič
Tento vzťah môže nepriaznivo ovplyvniť rodinné prostredie, v ktorom rodič:
– uprednostňuje niektoré dieťa,
– nejaví záujem o problémy dieťaťa,
– uprednostňuje prácu pred rodinou,
– nekomunikuje s dieťaťom,
– používa nesprávne tresty,
– zaťahuje dieťa do rodičovských problémov,
– je egoistický,
– je neúprimný,
– snaží sa riadiť každú minútu života dieťaťa,
– nehľadí na záujmy svojho dieťaťa,
– nedáva dostatočné finančné prostriedky na základné potreby dieťaťa,
– chce, aby sa dieťa vo všetkom na neho podobalo,
– obmedzuje individualitu a slobodu svojho dieťaťa,
– zanedbáva ho,
– nemá u dieťaťa autoritu.
Naopak vzťahy sú pozitívne, ak rodič:
– rešpektuje práva dieťaťa,
– všestranne sa snaží o jeho zdravý vývin,
– spolupracuje, komunikuje s dieťaťom,
– zaujíma sa o jeho problémy,
– dáva mu primeranú voľnosť, rešpektuje jeho názory,
– berie dieťa také, aké je,
– zapája ho do rodinných aktivít.
Dieťa si z rodiča berie príklad, pozorne vníma jeho konanie a správanie, učí sa
z jeho skúseností, vytvára si svoj vlastný názor, postoje. Od vzťahu rodičov k dieťaťu
závisí zase postoj dieťaťa k rodičom. Hlavne v období puberty si deti myslia, že rodičia ich nechápu, sú „nemoderní“, a to ovplyvňuje ich vzťahy; deti nerešpektujú dobré
rady a úmysly svojich rodičov.
I
ES
ÄTAJM
ZAPAM
Najlep
pším spô
ôsobom vytvárania dobrých vzťahov medzi rodičmi a deťmi je
Najlepším
spôsobom
otvorená komunikácia, vzájomný rešpekt a úcta, vzájomná pomoc a plnenie
svojich povinností.
17
2. Dieťa – starý rodič
Je to vzťah, v ktorom sa starý rodič delí so svojimi životnými skúsenosťami, prejavuje vnúčatám nezištnú lásku, má na ne veľa času, pozorne ich počúva. Naopak,
dieťa sa učí zo skúseností starých rodičov, učí sa tolerovať názory starších, starať sa
o nich, pomáhať im.
3. Rodič – starý rodič
Je to vzťah, ktorého hlavným znakom je vzájomná úcta, rešpekt, tolerancia, porozumenie a pomoc. Cieľom tohto vzťahu je zabezpečiť pokojnú starobu starých rodičov v kruhu rodiny.
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Tak a
ako
ko sa va
vaši
aši rodič
rodičia správajú k svojim rodičom alebo ako sa vy správate
k svojim rodičom, tak sa budú raz vaše deti správať k vám. Nie nadarmo sa
hovorí, že dieťa je zrkadlom svojho rodiča. Nezneužívajte dobrotu a lásku
rodičov a starých rodičov. Naopak, snažte sa im ich dobrotu a lásku vracať
v každodennom živote.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Akoo sa podi
podieľate
ieľate na fungovaní
f
vašej rodiny?
2. Čo pre vás znamenajú starí rodičia?
3. V čom sú pre vás príkladom vaši rodičia?
4. Zažili ste už situáciu, v ktorej sa syn (dcéra) alebo vnuk (vnučka) nepekne
správal k svojim rodičom (starým rodičom)? Opíšte ju.
3.3. Prevencia, príčiny a riešenie konfliktných
situácií. Dialóg
• Dostali ste z písomky zlú známku. Bojíte sa to povedať rodičom, lebo viete, že vás
čaká nejaký trest. Ak sa však nepriznáte, môžu sa pravdu dozvedieť od niekoho
iného. Ako sa zachováte?
• V obchode si vyberáte tričko, páčia sa vám až dve, ale môžete si kúpiť len jedno.
Ako sa budete rozhodovať? Na čo sa pri výbere zameriate?
Správanie a všetky činnosti, ktoré človek robí, sa väčšinou uskutočňujú v tzv. normálnych podmienkach. V podmienkach, ktoré človek pozná. Niekedy sa však stane, že
podmienky sa zmenia a my svojím správaním či konaním musíme na ne reagovať. Hovoríme, že vznikne záťažová situácia (nečakaná, zložitá situácia, ktorú musíme riešiť).
Záťažová situácia môže vzniknúť pod tlakom či v strese (napr. človek je v časovej
tiesni, nestíha plniť zadané úlohy, náhle sa zmenia podmienky na prácu).
18
Ak je človek postavený pred voľbu, musí si vybrať len jednu z možností. Takáto
situácia sa nazýva aj konfliktná situácia.
Príčiny konfliktov
▪ vonkajšie prostredie – náhle vzniknú nečakané prekážky v práci
– ľudia si pri práci vzájomne nerozumejú
– na človeka sú kladené nadmerné, neprimerané nároky
a požiadavky
– nesprávna výchova a nepripravenosť človeka riešiť
problémy
▪ samotný človek
– povahové, charakterové a vôľové vlastnosti, mravné
zásady
– momentálny telesný a duševný stav (únava, nálada)
– neprimerané predstavy o sebe a o svojich vlastnostiach
(preceňovanie či podceňovanie samého seba)
– nedostatok vedomostí a skúseností pre danú činnosť
I
ES
ÄTAJM
ZAPAM
Konfliikt znam
Konflikt
znamená
mená ne
nezhodu, rozpor. Konflikt je situácia, keď je človek nútený
vybrať si len jedno z dvoch alebo viacerých rovnocenných riešení.
19
Druhy konfliktov
Existuje veľa druhov konfliktov. Môžu sa týkať jednotlivca, viacerých osôb či skupín osôb.
1. konflikt samotného človeka – človek si musí sám vybrať z možností a vyriešiť
konfliktnú situáciu (napr. rozhodnúť sa medzi dvoma rovnako silnými motívmi:
ísť do kina alebo na diskotéku)
2. konflikt dvoch a viacerých osôb – potreba nájsť spoločné jednoznačné riešenie
problému, keď jednotlivci majú odlišné názory (napr. žiaci triedy sa rozhodujú,
kam pôjdu na výlet)
3. konflikt rôznych skupín – sociálnych skupín alebo politických strán, ktoré sa
snažia dosiahnuť určité ciele a kladú si vzájomné prekážky (napr. predvolebné
kampane)
Ako riešiť konflikt?
▪ Pokiaľ je to možné, predchádzať situáciám vedúcim ku konfliktu.
▪ Nedať sa strhnúť citmi, ale riadiť sa aj rozumom, vedieť sa porozprávať, snažiť
sa pochopiť, prečo konflikt vznikol.
▪ Sebavýchovou, sebakontrolou – je dôležité, aby sme poznávali svoje kladné aj
záporné črty.
Dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých osôb. Striedavá výmena názorov je jedným z najdôležitejších spôsobov riešenia konfliktov. Vyriešiť konflikt je možné len
vzájomným diskutovaním, zistením príčin problému a navrhnutím riešenia prospešného pre obidve strany.
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Odkla
Odkladať
adať a ne
neriešiť
eriešiť k
konflikt je nesprávne. Cieľom riešenia konfliktu je nájsť
spoločné východisko, ktoré uspokojí obe strany. Agresívne správanie,
nepočúvanie druhej strany žiadny konflikt nevyrieši.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Pok
Pokúste
kúste sa pomocou
u dialógu vyriešiť problém, kam pôjdete na koncoročný
školský výlet.
2. Porozprávajte sa s učiteľom na tému: „Prečo je potrebné chodiť do školy?“
20
4. Rodina ako sociálna skupina
4.1. Priateľstvo a láska
• Porozmýšľajte nad tým, čím sa odlišuje kamarát od priateľa.
• Koho máte viac: kamarátov alebo priateľov?
• Zamyslite sa nad vetou: „Priateľ je ten, kto zostáva, keď iní odchádzajú.“
Za kamaráta môžeme považovať človeka, s ktorým nás spája určitý spoločný vzťah
(v škole je to spolužiak, v dome sused, člen nášho záujmového krúžku a pod.). Kamarátmi sa stávame na základe určitých spoločných záľub, záujmov. Rozprávame sa
s nimi o mnohých veciach, ale nerozoberáme s nimi dôverné témy. Ak hľadáme bližší
citovejší vzťah, spomedzi kamarátov si vyberáme priateľov.
Priateľstvo je citovo hlbší vzťah. Hovoríme o ňom ako o spriaznenosti duší.
Priateľ je ten, ktorému plne dôverujeme, s ktorým sa môžeme dôverne podeliť o svoje
najintímnejšie tajomstvá, môžeme mu zveriť svoje tajné túžby a želania. Skutočný
priateľ priateľa nezradí. Je mu nápomocný, neoklame ho a v dôležitých momentoch
ho neopustí.
Čo nás väčšinou upúta na človeku, ktorého si vyberieme za priateľa?
▪ povahové črty
▪ charakterové vlastnosti
▪ konanie
▪ slovný prejav
▪ ako sa správa k iným ľuďom
▪ ako sa správa k svojim blízkym
Y
OTÁZK
HY
A ÚLO
1. Čo v
vás
ás upútalo na v
vašom
a
priateľovi? Prečo sa priatelíte práve s ním?
2. Sklamal vás niekedy priateľ? Dokázali ste mu odpustiť?
Priateľstvo vzniká
– medzi chlapcami/mužmi,
– medzi dievčatami/ženami,
– medzi osobami opačných pohlaví – chlapcom a dievčaťom (mužom a ženou).
Z priateľstva muža a ženy sa časom môže vyvinúť nový, vyšší cit, ktorý nazývame
láska.
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Láska
a je jeden
n z najv
najväčších, najkrajších, najvznešenejších citov. Láska znamená
mať rád, ľúbiť, milovať, byť niekomu oddaný telom i dušou.
21
Láska má veľa podôb a významov. Môže vyjadrovať:
– náklonnosť k inej osobe alebo k viacerým osobám, napr. láska k blížnym, rodičom, materinská láska
– náklonnosť k niečomu, záľubu v niečom, napr. láska k hudbe, športu, prírode,
poézii
– lásku k Bohu
– pohlavnú lásku označovanú slovom erotika
Láska sa môže prejavovať:
– ako jemný, nežný cit
– inokedy hrubosťou, prudkým vzplanutím, vášňou, náruživosťou
– ako vážny, smutný cit
– vzájomným opätovaním
– neopätovaním
– aj ako tzv. platonická láska
Ako vzniká láska
Láska vzniká postupne alebo „na prvý pohľad“. Cit lásky vzniká na základe vzájomnej príťažlivosti. Najskôr je to obdiv k vybranému partnerovi (k jeho vzhľadu,
povahe), potom túžba zdieľať s ním každú chvíľu a neskôr sa začne prejavovať túžba
o intímnejšie zblíženie. Ak všetky tieto túžby druhá strana opätuje, vzniká láska,
ktorá pozvoľna prechádza do pohlavného zblíženia.
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Vedie
Vedieť
eť ľúbiť zn
znamená
namená vedieť sa ovládať, rozlišovať a budovať spoločné
vzájomné city lásky k partnerovi, byť k sebe oddaní, zodpovední, úprimní.
Láska neznamená len pohlavnú žiadostivosť ako dôsledok chvíľkového
vzplanutia.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Zaľ
Zaľúbili
ľúbili ste sa už na
a prvý pohľad? Vedeli by ste to opísať?
2. Čo má podľa vás väčšiu hodnotu: priateľstvo alebo láska?
4.2. Výber životného partnera
Každý z nás má predstavu o tom, ako by mal vyzerať jeho budúci životný partner.
Často ho najmä v mladosti spájame s idolom filmového či románového hrdinu. Keď
dospievame, naše ideály sa menia a my zistíme, že v živote sú aj dôležitejšie veci ako
napríklad vysnívané modré oči.
22
• Aké sú vaše predstavy o partnerovi, s ktorým by ste chceli stráviť život a založiť
si rodinu?
Na to, aby sme človeka dobre spoznali, potrebujeme určitý čas. Skúsenosti ukazujú, že partnerský vzťah má trvácnosť len vtedy, ak sa partneri dobre poznajú, dôverujú si, vážia si jeden druhého a pomáhajú si. Pri výbere životného partnera by mal
mať prednosť rozum pred „slepou láskou“.
Partnerstvo je vzťah založený na láske, dôvere, vernosti, tolerancii, rešpektovaní
osobnosti partnera. Znamená prijať človeka (partnera) takého, aký je.
Pri výbere životného partnera by sme si mali všímať:
– jeho vzhľad (či sa stará o svoj zovňajšok, dodržuje hygienické návyky),
– správanie (na verejnosti, v rodine, voči vám),
– vzťah k práci (pracovné návyky, zručnosti),
– záľuby,
– nedostatky,
– ako sa stavia k riešeniu vzniknutých problémov,
– aký má vzťah k možnému rodičovstvu, k deťom,
– aké má názory (vierovyznanie, politika),
– aký má vzťah k spoločenským neduhom (alkohol, drogy, fajčenie),
– aké sú jeho názory na partnerský život, deľbu práce v rodine,
– aké má životné hodnoty, ciele,
– aký je jeho zdravotný stav,
– či je otvorený vo vyjadrovaní (či dokáže otvorene povedať, čo sa mu páči a čo
nie).
Partneri nevhodní pre manželstvo
s ktorými nevieme nájsť spoločnú reč, nemáme spoločné záujmy
nezodpovední
v citoch i v praktickom živote uprednostňujú seba a svoje záujmy
citovo nestáli, neúprimní, konfliktní
slovne i fyzicky agresívni
trpia nejakou formou závislosti (alkohol, drogy, automaty)
nie sú schopní starať sa o rodinu
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
I
AJME S
T
Ä
M
A
ZAP
Ideáln
Ideálny
ny partn
partner
ner či pa
partner bez nedostatkov neexistuje, tak ako neexistuje
ideálny človek. Môžeme hovoriť len o predstave ideálneho partnera. Úspech
partnerského vzťahu závisí od toho, do akej miery poznáme svojho partnera, či
vieme tolerovať jeho nedostatky, či vieme spoločne riešiť vzniknuté problémy.
23
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Vyb
Vyberte
berte 6 vlastností
vlastností,
í, ktoré by určite mal mať váš budúci partner: čestnosť,
statočnosť, úprimnosť, pravdovravnosť, priateľskosť, presnosť,
poriadkumilovnosť, tolerantnosť, dôslednosť, mravnosť, krása
2. Vyberte 5 vlastností, ktoré by vám na partnerovi najviac prekážali:
nemravnosť, zákernosť, vulgárnosť, klamanie, pohodlnosť, žiarlivosť,
neúprimnosť, agresivita
3. Akého partnera by ste si nikdy nevybrali za manžela/manželku?
4.3. Manželstvo
• Chceli by ste mať s budúcim partnerom taký manželský vzťah, ako majú vaši
rodičia? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?
Zákon o rodine obsahuje pravidlá, ktoré upravujú právne vzťahy v rodine. Podľa tohto zákona sa manželstvo uzatvára
na základe dobrovoľného rozhodnutia
muža a ženy vytvoriť harmonické, pevné
a trvalé životné spoločenstvo. Spoločenskou úlohou manželstva je založenie rodiny a výchova detí.
Manželia musia pred uzavretím manželstva navzájom poznať svoj psychický
a zdravotný stav. Tým sa predíde možným
nedorozumeniam, sklamaniam, ktoré by
neskôr mohli viesť k rozpadu manželstva.
Manželstvo nemôžu medzi sebou uzatvoriť:
a) vydatá žena alebo ženatý muž,
b) príbuzní, súrodenci,
c) neplnoletí partneri do 18 rokov (len vo výnimočných prípadoch môže súd povoliť
uzavretie manželstva mladým ľuďom od 16 rokov),
d) človek, ktorému boli odobraté niektoré práva (bol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony v dôsledku duševnej choroby, človek nadmieru závislý od užívania drog, alkoholu a pod.).
Na uzatvorenie manželstva potrebujeme tieto doklady:
– písomnú žiadosť o uzavretie manželstva (podáva sa na príslušnom matričnom
úrade),
– rodný list,
– platný občiansky preukaz,
– ak je niektorý z partnerov rozvedený – právoplatný rozsudok o rozvode,
– ak je niekto ovdovelý – úmrtný list partnera,
24
– ak chce manželstvo uzatvoriť cudzí štátny príslušník, musí predložiť doklad o
spôsobilosti na uzavretie manželstva, doklad o pobyte, o štátnom občianstve
a doklad preukazujúci jeho totožnosť.
Manželstvo sa môže uzatvoriť dvoma spôsobmi:
1. cirkevným sobášom – pred orgánom cirkvi (môže to byť len štátom povolená
cirkev)
2. civilným sobášom – pred orgánom štátu (primátor, starosta, poverený poslanec
zastupiteľstva)
Pri uzatváraní manželstva snúbenci robia tieto vyhlásenia:
▪ súhlasné vyhlásenie, že dobrovoľne vstupujú do manželstva
▪ vyhlásenie, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce manželstvo
▪ vyhlásenie, že obaja poznajú svoj zdravotný stav
▪ súhlasné vyhlásenie, ktoré priezvisko budú používať a aké priezvisko budú mať
ich deti
Manželstvo sa uzatvára týmito súhlasnými prejavmi na znak toho, že spolu vstupujú do manželského zväzku, verejne, slávnostne, za prítomnosti dvoch svedkov.
O uzavretí manželstva sa vyhotoví zápisnica, ktorú manželia a svedkovia podpíšu.
Na jej základe matričný úrad vykoná zápis do knihy manželstiev a vydá manželom
sobášny list, ktorý je právnym dokladom potvrdzujúcim platnosť manželstva.
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Uzavr
Uzavretie
retie man
manželstva
nželstva je právny akt, z ktorého obom manželom plynú rovnaké
práva a povinnosti voči sebe i voči narodeným deťom. Len sobášny list vydaný
matrikou je právoplatným dokladom potrebným na vyhotovenie ďalších
osobných dokladov.
YA
OTÁZK
ÚLOHY
1. Por
Porozmýšľajte,
rozmýšľa
ajte, prečo
o sa hovorí: „Pred svadbou maj oči otvorené, po svadbe ich
napoly zavri.“
2. Ako si predstavujete svoj svadobný deň?
3. Porozprávajte sa s vyučujúcim o tom, aký je rozdiel žiť v manželstve alebo len
v partnerskom vzťahu bez uzavretia manželstva.
4.4. Rodičovstvo, funkcie rodiny
• Kto tvorí vašu najbližšiu rodinu?
• Čo sa vám na vašich rodičoch páči?
Hovorí sa, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti. Vyplýva to z toho, že
je najdôležitejšou malou spoločenskou skupinou, ktorej súčasťou je každý človek
a ovplyvňuje ho vo všetkých obdobiach jeho života.
25
Keď do manželského života pribudne
spoločný potomok, hovoríme, že sa vytvorila
rodina, ktorej najkrajšou spoločenskou úlohou sa stáva rodičovstvo – výchova dieťaťa.
Rodina a rodičia sú tým prvotným svetom, v ktorom sa dieťa učí poznávať samo
seba, formuje sa jeho osobnosť. Mama a otec
sú pre dieťa prvými vzormi pre ich rolu ženy
a muža. Učia ho základy slušného správania a umožňujú mu vyskúšať si v rodinnom
prostredí získané poznatky a zručnosti.
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Na ro
rodičovstvo
odičovstv
vo treba byť pripravený. Nestačí len dieťa chcieť, ale treba mu
pripraviť životné podmienky, ktoré potrebuje, zahrnúť ho bezhraničnou
láskou, zabezpečiť všestrannú starostlivosť a dobré rodinné zázemie.
Funkcie súčasnej rodiny
1. Biologicko-reprodukčná – úlohou rodiny je v záujme udržania života ľudskej
spoločnosti splodiť a porodiť nového človeka, zachovať ľudský rod, zabezpečiť mu potrebné podmienky na život a ďalší vývoj.
2. Ekonomická – rodina zabezpečuje svojim členom materiálne potreby pre život
(bývanie, výživu, oblečenie, peniaze potrebné na uspokojenie potrieb).
3. Ochranná, emocionálna – rodina vychováva citovo rozvinutého, zrelého, zodpovedného človeka, pre ktorého je citový vzťah istotou a rodina tým najlepším citovým zázemím. Rodina poskytuje svojim členom ochranu, pocit bezpečia, podporu,
pomoc.
4. Socializačno-výchovná – rodina je prostredím, ktoré ako prvé poskytuje dieťaťu základné poznatky o sebe i okolitom svete, pomáha mu zaradiť sa do spoločnosti.
Prostredníctvom rodiny sa formujú postoje, tvoria modely správania, reakcie, spôsoby riešenia konfliktov, budujú sa názory, hodnoty, svetonázor. Deti sa zoznamujú so
základnými normami spoločenského správania, kultúrnymi a sociálnymi hodnotami,
učia sa orientovať v zložitých medziľudských a spoločenských vzťahoch.
Podľa toho, ako rodina plní tieto funkcie, označujeme rodinu za:
a) funkčnú – plní všetky svoje funkcie,
b) dysfunkčnú – niektoré funkcie nespĺňa na požadovanej úrovni,
c) nefunkčnú – niektoré funkcie vôbec neplní.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Skú
Skúste
úste opísať, ako vaša
va rodina plní jednotlivé funkcie.
2. Viete, čo sa stane, ak rodina neplní svoje funkcie?
26
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Žiť v u
usporiadanej
sporiad
danej ro
rodine sa nedá naučiť v škole, v práci, na verejnosti. Základné
návyky, zručnosti ako žiť v rodine sa učíme práve v tej našej vlastnej rodine.
4.5. Úplná, neúplná, náhradná rodina
• Pozrite sa na obrázky. Čím sa líšia? Ako by ste podľa jednotlivých obrázkov charakterizovali rodiny?
Želaním každého človeka, každého dieťaťa je žiť v usporiadanej, funkčnej, harmonickej rodine. Každé dieťa chce mať svojho otca a mamu, ktorí ho budú milovať a na
ktorých sa bude môcť vždy spoľahnúť. Podľa toho, kto všetko sa podieľa na prvotnej
rodinnej starostlivosti o dieťa, rozdeľujeme rodiny na:
úplné
– o dieťa sa starajú obaja biologickí rodičia žijúci v spoločnej
domácnosti,
neúplné – o dieťa sa stará len jeden z rodičov (napr. slobodná matka,
jeden rodič, pretože druhý zomrel alebo sa rozviedli),
náhradné – biologického otca a mamu vo výchove nahrádzajú iné osoby.
Náhradná starostlivosť
Je to starostlivosť o dieťa, ktoré nie z vlastnej viny nemôže vyrastať vo vlastnej
biologickej rodine. Táto starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o dieťa.
Príčiny jeho odlúčenia od vlastnej rodiny môžu byť rôzne:
– smrť biologických rodičov
– odmietnutie dieťaťa už od počatia
– odmietnutie, opustenie dieťaťa po narodení
– zanedbanie starostlivosti o dieťa
– týranie dieťaťa, jeho zneužívanie
– zdravotný hendikep dieťaťa (dieťa sa narodilo zdravotne postihnuté, ťažko choré)
– neschopnosť rodičov postarať sa o dieťa
27
V týchto prípadoch sa starostlivosti o dieťa ujíma štát, a to viacerými spôsobmi.
1. Pestúnska starostlivosť: o zverení do pestúnskej starostlivosti rozhoduje súd.
Pestúnovi určí povinnosti k dieťaťu a jeho práva. Povinnosťou pestúna je starať sa
o dieťa rovnako, ako keby bol jeho rodičom. Biologickí rodičia majú právo stýkať sa
s dieťaťom na základe dohodnutých podmienok.
2. Ústavná starostlivosť: dieťa je zverené do výchovy v detskom domove alebo
v zariadení sociálnych služieb. Jeho výchova sa uskutočňuje priamo v zariadení detského domova či ústavu alebo v tzv. profesionálnych rodinách, kde sa vychovávateľ (zamestnanec domova) stará o dieťa priamo v prostredí vlastnej rodiny. Biologickí rodičia
môžu svoje dieťa navštevovať, platí pre nich vyživovacia povinnosť voči dieťaťu.
3. Osvojenie (adopcia): rozhoduje o nej súd. Osvojením vzniká rovnaký vzťah,
ako je vzťah medzi rodičmi a deťmi. Vzniká nová rodina. Bývalá biologická rodina
stráca všetky práva na svojho potomka. Dieťa dostáva od nových rodičov nové meno
a priezvisko, prípadne len priezvisko.
4. Náhradná osobná starostlivosť: dieťa je súdom zverené do starostlivosti
(predovšetkým) príbuzného, ktorý je povinný starať sa o neho ako vlastný rodič. Biologickí rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Vie
Viete
ete opísať
opísať,
ť, v akom
m type rodiny žijete?
2. Čo podľa vás najviac chýba deťom v detskom domove?
3. Poznáte niekoho vo svojom okolí, kto prijal do svojej rodiny cudzie dieťa?
4.6. Práva a povinnosti detí
Dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobité záruky
a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred i po narodení.
Deklarácia práv dieťaťa
Jednou zo základných úloh ľudskej
spoločnosti je chrániť dieťa pred diskrimináciou akéhokoľvek druhu, zabezpečiť mu
takú starostlivosť a ochranu, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho, zdravý rast a všestranný rozvoj osobnosti. Dieťaťom je každá ľudská bytosť do 18 rokov svojho veku.
I
AJTE S
PREČÍT
V rok
roku
ku 1959 O
Organizácia
rganizá
Spojených národov (OSN) prijala Deklaráciu práv
dieťaťa, ktorá hovorí o základných právach detí. Neskôr, v roku 1989, bol
prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý štátom ukladá väčšiu zodpovednosť
za ochranu detí. V roku 1990 k nemu pristúpila aj naša republika.
28
Deklarácia práv dieťaťa
1. Právo na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu, postavenia.
2. Právo na zdravý duševný a telesný rozvoj.
3. Právo na meno a štátnu príslušnosť.
4. Právo na výživu, bývanie a zdravotnícke služby.
5. Právo na zvláštnu opateru pri telesnom, duševnom alebo sociálnom postihnutí.
6. Právo na lásku, porozumenie, starostlivosť.
7. Právo na bezplatné vzdelávanie, hru a zotavenie.
8. Právo na prednostnú ochranu a pomoc.
9. Právo na ochranu pred zanedbávaním, krutosťou a využívaním.
10. Právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti,
mieru a bratstva.
Okrem týchto základných práv majú deti právo na svoj názor, na prístup k informáciám, ako aj právo vlastniť majetok.
YA
OTÁZK
ÚLOHY
1. Pre
Prečítali
ečítali stee si svojee základné práva. Sú medzi nimi také, ktorým nerozumiete?
Požiadajte vyučujúceho, aby vám ich objasnil.
2. Ktoré z práv sú podľa vás najdôležitejšie?
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Ruka v ruke s práva
právami kráčajú aj povinnosti. To znamená, že ak mám na niečo
právo, plynú mi z tohto práva aj povinnosti voči sebe i okoliu.
Aké povinnosti nám vyplývajú z uplatňovania našich práv?
▪ Povinnosť všestranne sa starať o svoj život.
▪ Nerobiť hanbu svojmu menu, rodičom, vlasti.
▪ Povinnosť byť slušným k ostatným, nerobiť im to, čo nechceme, aby iní robili
nám.
▪ Ctiť si rodičov a súrodencov.
▪ Povinnosť chrániť svoj majetok a nepoškodzovať cudzí majetok.
▪ Povinnosť vzdelávať sa, chodiť do školy, pripravovať sa na budúce povolanie.
▪ Dodržiavať správnu životosprávu, starať sa o svoje zdravie, telo, nepoškodzovať
zdravie druhých.
▪ Zmysluplne tráviť svoj voľný čas.
Y
OTÁZK
HY
A ÚLO
Ktoré z povinn
povinností
ností najč
najčastejšie porušujete? Prečo?
29
4.7. Práva a povinnosti členov rodiny.
Rovnosť rodičovských práv
• Poznáte svoje práva a povinnosti, ktoré vám vyplývajú zo života v rodine?
• Myslíte si, že aj rodičia majú svoje práva a povinnosti?
Život v rodine, jeho kvalita, rodinná pohoda, atmosféra, medziľudské vzťahy závisia aj od toho, ako sa dodržiavajú práva jej jednotlivých členov a do akej miery si
jednotlivci v rodine plnia svoje povinnosti.
Všetci členovia rodiny majú právo:
– žiť v rodine,
– rozhodovať o rodinných záležitostiach,
– právo na majetok,
– slobodne vyjadriť svoj názor,
– právo na súkromie,
– podieľať sa na chode domácnosti.
Členovia rodiny majú zároveň povinnosť:
– svojím konaním chrániť česť a dobré meno rodiny,
– aktívne sa podieľať na deľbe práce v rodine, pomáhať ostatným členom rodiny,
– chrániť majetok rodiny a zveľaďovať ho,
– podieľať sa na formovaní dobrých medziľudských vzťahov,
– vedieť si vypočuť názory iných členov rodiny,
– konať v záujme rodiny.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Akéé sú vaše
e povinno
povinnosti
o v rodine?
2. Čo robíte preto, aby ste sa v rodine všetci príjemne cítili?
3. Čo je podľa vás hlavným zmyslom rodinných osláv a stretnutí?
Dôležitými právami plynúcimi zo založenia rodiny sú rodičovské práva. Zákon
o rodine hovorí, že práva oboch rodičov sú rovnocenné. Rovnocennosť, rovnosť rodičovských práv znamená, že obaja partneri majú voči svojim deťom rovnaké práva
i povinnosti, žiaden z rodičov nemá rozhodujúce slovo, majú povinnosť dohodnúť sa
o všetkých podstatných záležitostiach, ktoré sa týkajú ich detí.
Právo na rodičovstvo (právo mať dieťa) znamená:
– právo určiť dieťaťu meno a priezvisko,
– právo vychovávať ho, všestranne sa o neho starať,
– poskytnúť mu domov, vzdelanie,
– rozvíjať jeho osobnosť,
– zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti,
– byť nápomocný pri riešení jeho problémov.
30
Tieto práva však súvisia s povinnosťami voči dieťaťu:
– poskytnúť dieťaťu všestrannú starostlivosť,
– byť vzorom pre dieťa,
– poskytnúť mu bezpečný a harmonický domov,
– starať sa o jeho zdravý vývin a zdravie,
– odovzdávať mu svoje životné skúsenosti,
– dôverovať mu,
– poskytnúť mu osobnú slobodu,
– zabezpečiť jeho vzdelávanie,
– ochraňovať ho pred negatívnymi vplyvmi,
– starať sa o jeho zdravú životosprávu,
– starať sa o oblečenie, materiálne i finančné potreby.
Ak si rodičia neplnia svoje povinnosti voči maloletým deťom (napr. zanedbávajú
ich výchovu, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, týrajú ich), súd ich môže zbaviť
rodičovských práv. To znamená, že dieťa rodičom odoberie a zverí ho do starostlivosti
štátu. Štát sa rôznymi formami postará o zdravý vývin dieťaťa až do jeho plnoletosti,
prípadne do obdobia, keď jeho biologickí rodičia súdu preukážu, že mu už môžu poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť.
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Vyživo
Vyživovacia
ovacia p
povinnosť
ovinno vyplýva rodičom zo zákona o rodine aj vtedy, ak sú
rodičia zbavení rodičovských práv. To znamená, že súd určí finančnú čiastku,
ktorú musí rodič povinne poskytovať maloletému dieťaťu na zabezpečenie
jeho základných potrieb.
Neplnenie vyživovacej povinnosti je trestné.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Akoo si pred
predstavujete
dstavujete
e plnenie svojich rodičovských práv a povinností, keď raz
budete mať vlastnú rodinu?
2. Myslíte si, že ste už pripravení na prípadné rodičovstvo?
4.8. Patologické javy v rodine.
Rozvodovosť: prevencia, príčiny, následky
• Vládne vo vašej rodine pohoda? Ak nie, prečo?
• Niekedy sa stáva, že rodičia sa medzi sebou nezhodnú. Aké sú príčiny týchto
nezhôd vo vašej rodine?
Naša spoločnosť má záujem, aby vzniknuté manželstvá tvorilo trvalé, harmonické
spolunažívanie muža a ženy. Len rodinné prostredie plné lásky, vzájomnej pomoci
a porozumenia je predpokladom správnej výchovy detí.
31
V živote sa však stáva, že manželia si z rôznych dôvodov prestanú rozumieť a jediným riešením vzniknutých problémov je pre nich rozvod. Rozvod je zákonom stanovené súdne zrušenie manželstva.
Zákon o rodine hovorí o troch spôsoboch zrušenia manželstva:
1. smrťou jedného z manželov
2. vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho
3. rozvodom
Najčastejšie príčiny rozvodu
nízky vek (nezrelosť) manželov
neuvážené uzavretie manželstva
zhoršenie ekonomickej situácie v rodine (nezamestnanosť, finančné problémy a pod.)
rozdielnosť pováh, názorov a životného štýlu
sexuálne problémy
nevera
nezáujem o rodinu
zlé zaobchádzanie s členmi rodiny (násilie, týranie)
alkoholizmus či iná závislosť (hra na automatoch, užívanie drog)
zdravotný stav (ťažká choroba, neplodnosť)
silná fixácia (závislosť) niektorého z manželov na rodičovi
slabá komunikácia medzi manželmi
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
Ako predchádzať rozvodu
dobre sa spoznať ešte pred vstupom do manželstva
neodkladať riešenie problémov, intenzívne komunikovať
byť tolerantný, počúvať jeden druhého
vzájomne sa podieľať na prácach v rodine
byť zodpovedný
spoločne pristupovať k výchove detí
vernosť partnerovi
rovnocennosť a rovnoprávnosť vo vzťahu
neumožniť iným ľuďom zasahovať do manželstva
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
▪
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Rozvo
Rozvod
od je kra
krajným
ajným r
riešením, ku ktorému pristupujeme až vtedy, keď už nie je
iná možnosť udržania manželstva. Musí ísť o také trvalé narušenie manželských
vzťahov, pre ktoré manželstvo už nemôže plniť svoju spoločenskú úlohu.
O rozvod môže požiadať jeden z manželov podaním návrhu (písomného, elektronického) na príslušný súd. V návrhu musí uviesť meno navrhovateľa (kto sa chce
rozviesť) a meno odporcu (s kým sa chce rozviesť), bydlisko manželov a ich zamestnanie. Navrhovateľ musí pravdivo opísať skutočnosti, ktoré ho viedli k rozhodnutiu
ukončiť manželstvo. Návrh musí mať dátum a podpis. Musí obsahovať, čoho sa navrhovateľ domáha (1. rozvodu, 2. ak je v manželstve dieťa – komu ho po rozvode zveriť
do výchovy a kto a akou sumou má prispievať na jeho výživu).
32
Rozvod je právoplatný dňom doručenia rozhodnutia súdu (odvolať sa proti nemu
možno písomne do 15 dní odo dňa doručenia). Spoločný majetok si manželia môžu po
rozvode usporiadať na základe vzájomnej dohody, a to formou notárskej zápisnice
alebo podaním návrhu na súd.
Dôsledky rozvodu
Rozvodom najviac trpia deti, najmä psychicky, lebo si často myslia, že ony sú príčinou rozdelenia rodičov. Výsledkom je, že deti
– sa často nevedia rozhodnúť, u koho chcú bývať,
– veľmi citlivo vnímajú názory okolia,
– nepoznajúc príčiny rozvodu, vinia rodičov a tí prestávajú byť pre nich autoritou,
– unikajú z domu, zhoršia si prospech v škole, správanie, majú strach z možného
nového partnera rodičov.
Navyše sa zmení ekonomická situácia rodiny a narušia sa vzťahy s členmi širšej
rodiny.
YA
OTÁZK
ÚLOHY
1. Viet
Viete
te si pre
predstaviť,
edstaviť, a
ako sa cíti dieťa, keď sa jeho rodičia rozvedú?
2. Ako by ste sa správali k vašim rodičom, keby sa rozvádzali?
AVOSŤ
ZAUJÍM
Na 10
100
00 manže
manželstiev
elstiev u
uzavretých na Slovensku v roku 2009 pripadá 48 rozvodov.
33
5. Umenie v živote človeka
5.1. Druhy a žánre umenia
• Zamyslite sa nad týmito výrokmi:
Umenie je kvet života celej spoločnosti. (L. N. Tolstoj)
Najužitočnejším zo všetkých umení je umenie byť užitočným. (B. Franklin)
Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si. (anglické príslovie)
Nie je žiadne umenie byť mladý, keď máme 24 rokov. (Ch. Chaplin)
Umenie sprevádza človeka od nepamäti. Vždy bolo, je a bude neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Denne sa s ním stretávame a niekedy si to ani neuvedomujeme.
Poznáme ho v rôznych podobách. Knihy, hudba, filmy, výstavy či divadelné predstavenia – to všetko sú podoby umenia. Spríjemňujú a obohacujú náš život, dodávajú
nám energiu, vyvolávajú v nás príjemné pocity.
Človek potrebuje umenie k zdravému spôsobu života, pretože
– relaxuje pri ňom,
– rozvíja sa vďaka nemu,
– tvorí nové diela,
– učí sa nové veci,
– vyjadruje sa ním,
– zabáva sa pri ňom,
– obohacuje sa ním.
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Umen
Umenie
nie je súh
súhrnné
hrnné o
označenie pre diela, ktorých cieľom je vyvolávať estetický
zážitok. Umenie je zároveň výnimočná schopnosť, nadanie vytvoriť nejaké
umelecké dielo (hudobné, výtvarné, tanečné a iné). Je to tvorba podľa zákonov
krásy, v ktorej umelec stvárňuje ľudí, ich city, myšlienky, ale aj prostredie.
Existujú rôzne druhy, formy a žánre umenia.
Umelecká tvorba je práca, ktorá si vyžaduje talent, fantáziu, nadanie a tvorivé
majstrovstvo.
Umelecký druh je špecifická oblasť umenia:
– architektúra
– výtvarné umenie (napr. grafika, sochárstvo, maliarstvo)
– úžitkové a dekoratívne umenie (napr. nábytok, keramika, porcelán)
– umelecká fotografia
– krásna literatúra (napr. dráma, epos, lyrika)
– hudba
– tanečné umenie
34
– divadelné umenie
– filmové umenie
– televízne umenie
– dizajn
– počítačová grafika
Každý umelecký druh môžeme ďalej členiť na umelecké žánre – skupiny umeleckých diel, ktoré majú určité rovnaké znaky. Napríklad:
▪ literárne žánre – romány, literatúra pre ženy, rozprávky, detektívky
▪ hudobné žánre – folklór, klasická hudba, džez, rock
▪ filmové žánre – komédia, paródia, vedecká fantastika
▪ divadelné žánre – činohra (dráma, komédia, tragédia), opera, opereta, muzikál
▪ výtvarné žánre – portrét, krajinomaľba, zátišie
Človek je tvorivá bytosť. Ľudia vždy tvorili, tvoria a budú tvoriť nové diela, či už
hudobné, literárne alebo výtvarné.
Cieľom umenia je pôsobiť na city človeka. Vyvoláva v nás smiech, radosť, smútok,
plač, údiv, lásku, pohodu či pokoj. Umenie je často liekom na ľudský smútok, zlú náladu alebo nudu.
AVOSŤ
M
Í
J
U
A
Z
Gý
ýč, n
ieke
edy
yn
azýv
van aj brak, je
Gýč,
niekedy
nazývaný
určitý druh výrobku, ktorý sa vydáva
za umenie, ale nie je umením, pretože
nemá vlastnosti umeleckého diela. Gýč
je umelecky bezcenný, nevkusný výtvor
zameraný na lacný efekt. Obyčajne
niečo predstiera, je náhradou
kvalitného diela. Gýč najviac prekvitá
v predajniach suvenírov, v stánkoch
priekupníkov na jarmokoch
a v rekreačných oblastiach. Hovoríme,
že súčasný svet je zaplavený gýčom.
35
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Pre
Prečo
ečo je um
umenie
menie neod
neoddeliteľnou súčasťou života?
2. Akú hudbu počúvate? Prečo?
3. Je podľa vás záhradný trpaslík na fotografii gýčom?
4. Uveďte príklady gýčového výrobku.
5.2. Estetika – náuka o krásne.
Estetika v každodennom živote
• Zamyslite sa nad tým, čo vo svojom živote považujete za krásne.
• Boli ste už niekedy v galérii, v divadle, na koncerte? Ako ste vnímali atmosféru,
ktorá tam bola?
Tak ako sa človek v živote postupne naučí čítať, písať, počítať, mal by sa dokázať
naučiť aj vnímať krásu okolo seba. Nie je jednoduché chápať a čistým srdcom prežívať radosť z krásy umeleckých diel, z pohľadu na krásny obraz, dokonalé architektonické dielo, z počúvania hudby, cítiť radosť z prírodných krás a potešenie z dobrých
medziľudských vzťahov. V tom nám pomáha veda o krásne a umení, ktorá sa nazýva estetika.
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Estetiika je ved
Estetika
veda
da o kr
kráse a o tom, ako ju človek chápe. Skúma všeobecné
zákonitosti umeleckej tvorby, estetické princípy a ich uplatňovanie v rôznych
druhoch ľudskej činnosti. Zaoberá sa umeleckou tvorbou, umeleckou
činnosťou, umeleckým dielom, druhmi a funkciami umenia, jeho vplyvom
na ľudí.
Názor na to, čo je krásne, sa rokmi mení. To, čo bolo krásne pred 100 rokmi, sa
nám dnes môže zdať nezaujímavé. Okrem toho pohľad na krásu je individuálny. Môže
sa stať, že náš priateľ sa nadchne pre krásny umelecký predmet, ale v nás nevzbudí
žiadne pocity. A práve skutočnosť, že na všetko nemáme rovnaký názor, spôsobuje,
že umelecká a estetická tvorba je rozmanitá a bohatá.
Krásu hľadáme v troch oblastiach:
1. v prírode,
2. v umeleckej tvorbe,
3. v neumeleckej tvorbe
Ľudia pokladajú estetiku za niečo výnimočné, mimoriadne. Nie je to iba krása, ktorú
vidno na prvý pohľad, je to niečo viac, niečo, čo vyžaruje aj zvnútra, čo nás osloví, zaujme.
36
Prvky krásy ľudia objavili pri práci. Najskôr ich využívali nevedome, neskôr vedome zdokonaľovali tvary svojich výrobkov, aby pôsobili esteticky.
Ak hovoríme o estetike, nemôžeme zabudnúť na estetickú výchovu. Estetická
výchova pomáha formovať človeka, aby bol schopný vnímať krásu, čo obohatí jeho
osobný aj pracovný život.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Poz
Pozrite
zrite si n
na
a interne
internete
et ukážky umeleckej tvorby (maľby, sochy, fotografie,
architektonické stavby a pod.). Čo vás najviac zaujalo? Zdôvodnite svoj výber.
2. Čo najviac vnímate pri prechádzke po lese?
5.3. Estetika odievania
• Vysvetlite výrok: „Šaty robia človeka.“
• Čo je podľa vás móda?
• Aká farba prevláda vo vašom šatníku?
Odievanie je neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Spôsob obliekania ľudí v našej dobe, spoločnosti, kultúre má svoje zákony a pravidlá. Nie všetko je každému
dovolené a nie všetko sa považuje za normálne. Záleží od mnohých faktorov: ako,
kde, kedy a na čo daný odev použijeme. Je absolútne neprípustné, aby sme si na
návštevu divadla obliekli pracovný odev, rovnako ako je pre moslimov neprijateľné
odhalenie nôh čo len vyše kolien. Existuje mnoho ďalších príkladov, kedy je nevyhnutné poznať estetické zákony obliekania.
Odev prekonal určitý historický vývoj. Najskôr plnil ochrannú funkciu pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi, neskôr sa menil používaný materiál, strih, farebnosť, kvalita vypracovania a začalo sa viac prihliadať na estetickú stránku.
Pri obliekaní by mali platiť tieto zásady:
▪ účelnosť (na aký účel je daný odev určený)
▪ estetickosť (krása a súlad)
▪ funkčnosť (strih a materiál by nemali brániť v pohybe)
▪ praktickosť (jednoduchá údržba)
37
Dôležitým prvkom pri spĺňaní estetických kritérií odevu je farba. Farba má výpovednú hodnotu, to znamená, že o niečom hovorí, vypovedá. Jasné farby vyjadrujú optimizmus a radosť, naopak tmavé farby sú prejavom smútku (ale napríklad v Japonsku smútok vyjadruje biela farba). Nie každá farba každému pristane. Pri obliekaní
je dôležitá aj farebná harmónia.
S obliekaním súvisí móda. Aj napriek tomu, že pri slove móda si ako prvé predstavíme odievanie, móda nie je len odev. Je to i účes, zovňajšok, hudba, spôsob bývania,
stolovania, celé naše prostredie. Človek sa chce módou odlíšiť alebo naopak zaradiť
do nejakej skupiny. Móda je dočasný, všeobecne prijatý názor na vonkajšie
formy. Priamo súvisí s vkusom – vypestovaným citom pre krásu. Pekne a účelne
sa dokáže obliecť len človek s vycibreným vkusom. Vkus aj móda sú historicky podmienené. Iný vkus malo dievča v 18. storočí a iný vkus má dnes. Kedysi boli v móde
mohutné goliere, stiahnuté pásy či šnurovačky, dnes sú to tenisky, rifle a tričká.
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Vybra
Vybrať
ať si vhodné ob
oblečenie je do určitej miery umením. Finančné prostriedky
nám nie vždy dovoľujú obliecť si najnovšie módne kúsky. Podstatnejšie je nosiť
odev, ktorý je funkčný, pohodlný, estetický a samozrejme čistý. Naše oblečenie
hovorí za nás. Pútať na seba pozornosť len výstredným odevom nie je cieľom
módy. Vkusne vybrané oblečenie vyjadruje úctu človeka k sebe i k ostatným
ľuďom.
38
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Aké
é oblečen
oblečenie
nie by stee si nikdy neobliekli a prečo?
2. Predstavte si, že ste v obchodnom dome a máte možnosť kúpiť si 5 rôznych vecí
na oblečenie. Pre ktoré časti oblečenia by ste sa rozhodli?
5.4. Estetika bývania
• Predstavte si, že máte možnosť zariadiť si vlastnú izbu. Ako by vyzerala? Čo by
v nej nesmelo chýbať?
• Akému bývaniu dávate prednosť a prečo – v dome alebo v byte?
Žijete v určitom prostredí so svojimi najbližšími, kam sa vraciate zo školy, kde
máte svoj vlastný priestor. Záleží na vás a na vašej rodine, ako si tento priestor zariadite a budete udržiavať tak, aby ste sa v ňom cítili príjemne.
Premýšľali ste nad tým, aký je rozdiel medzi bytom a domovom?
Byt je sústava priestorov rôznych veľkostí, ktoré sú účelne spojené a uzavreté do
jedného celku. Domov tvoria okrem samotného priestoru, kde bývame, a jeho zariadenia aj vzťahy medzi členmi rodiny. Každý kultúrny človek sa usiluje vytvoriť si
z bytu skutočný domov ako miesto pokoja, pohodlia, bezpečia a lásky. Atmosféru bytu
dotvárajú bytové doplnky a nábytok. Veľa hovoria o našom vkuse, živote, povahe,
názoroch, skúsenostiach, túžbach, myslení. Toto všetko vytvára z bytu domov. Pri
zariaďovaní bytu (alebo domu) treba mať na zreteli:
1. bezpečnosť a ľahkosť pohybu po byte,
2. dobrú prístupnosť k veciam,
3. jednoduchú údržbu,
4. pohodlie,
5. funkčnosť,
6. vlastný priestor pre každého člena rodiny.
Ak hovoríme o vhodných podmienkach na bývanie, nemôžeme jednoznačne povedať, aké bývanie je lepšie.
BYT ALEBO DOM?
Výhody bývania v byte
– užší sociálny kontakt detí a dospelých
– menej nákladná údržba ako v dome
Výhody bývania v dome
– pozemok v okolí domu
– väčšie súkromie
– väčší priestor pre jednotlivých členov
domácnosti
39
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Nie je
e dôležité
dôležité,
é, či člov
človek býva v byte alebo v dome, ani to, či ho má zariadený
drahým nábytkom. Podstatné je, či jeho bývanie je domovom pre všetkých
členov rodiny. Ak sa nehanbí pozvať k sebe návštevu, ak pestuje dobré
susedské vzťahy a rád sa vracia „domov“, tak jeho byt alebo dom nie je len
obyčajné bývanie, ale pevný prístav pre všedné i sviatočné dni.
5.5. Estetika stolovania
Hovorí sa, že najkrajšie rodinné chvíle sú tie, keď sa celá rodina zíde za jedným
stolom. Vzhľadom na rýchlu dobu, v ktorej dnes žijeme, je úspechom, ak sa pri spoločnom stole zídeme aspoň raz za deň. Raňajky bývajú väčšinou rýchle, jednotliví členovia domácnosti odchádzajú za svojimi povinnosťami v rôznom čase. Obed obyčajne
absolvujú deti v škole, rodičia v práci. Preto najmä večere bývajú spoločným stretnutím všetkých členov rodiny, rovnako ako víkendové stretnutia, oslavy, výročia.
• Porozprávajte sa so spolužiakmi o tom, kedy sa vaše rodiny stretávajú za jedným
stolom a spoločne stolujú.
Stolovanie a prestieranie, ako aj návyky pri jedení patria k prejavom kultúry človeka. Snažíme sa pri nich uplatňovať predovšetkým tri hľadiská:
– hľadisko účelnosti,
– estetické hľadisko,
– zdravotno-hygienické hľadisko.
K samotnému jedeniu by sme mali pristupovať upravení, učesaní, s umytými rukami (to je nevyhnutná hygienická požiadavka). Pri stole sedíme rovno, neprekladáme nohy, lakte držíme pri sebe, nerozťahujeme sa. O smutných veciach a problémoch
pri jedle radšej nehovoríme. Snažíme sa vyvarovať sa zlozvykov, ktoré rozhodne nepatria za prestretý stôl:
– búchanie príborom,
– oblizovanie noža,
– mľaskanie,
– chlípanie,
– nesprávne sedenie,
– rozprávanie s plnými ústami a pod.
Ku kultúre stolovania patrí:
pokojné a čisté prostredie
jedenie bez náhlenia
tiché narábanie s príborom
pekne prestretý stôl
čistý riad
čistá miestnosť
▪
▪
▪
▪
▪
▪
40
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Pozitíívne dojm
Pozitívne
dojmy
my z ná
návštevy, rodinného stretnutia, slávnosti alebo obyčajnej
večere nevyvoláva len dobré jedlo, ale aj príjemná atmosféra pri stole, vkusné
prestieranie (obrus, riad, príbory, poháre, servítky) a čisté prostredie. Zmysel
pre správne stolovanie treba pestovať od detstva. Rodičia sú vzorom pre svoje
deti. Model stravovania a stolovania, ktorý deti vidia v rodine, si prenášajú aj
do svojho budúceho prostredia. Snažte sa o to, aby ste neboli len konzumentom
jedla, ale aj pomocníkom vo vašej domácnosti.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Urč
Určite
čite ste ssa
a už niek
niekedy
k
zúčastnili slávnostnej večere alebo obeda pri príležitosti
svadby, narodeninovej oslavy či iného významného stretnutia. Ako prebiehala
samotná konzumácia jedla? Všimli ste si, ako bol prestretý stôl? Stretli ste sa
s niečím, čo vás prekvapilo?
2. Predstavte si situáciu, že ste v reštaurácii a pri vedľajšom stole sedí hosť, ktorý
ostatných návštevníkov ruší hlasitým hovorom, búchaním po stole a pod. Ako sa
zachováte?
a) nebudete si ho všímať
b) upozorníte ho, aby sa správal slušne
c) požiadate personál (čašníka), aby danú situáciu vyriešil
5.6. Estetika pracovného prostredia
Človek strávi v práci približne jednu tretinu dňa. Tak ako si upravuje a zveľaďuje svoje domáce prostredie, aby sa v ňom cítil príjemne, chce, aby aj jeho pracovný
priestor spĺňal predpoklady na tvorivú prácu.
Ak sa pozrieme späť do minulosti, zistíme, že podmienky na prácu boli v mnohých
prípadoch neľudské. Robotník, otrok či vykorisťovaný roľník nemohli mať radosť zo
svojej práce.
Vzťah človeka k práci ovplyvňujú mnohé faktory. Jedným z nich je aj samotné pracovné prostredie. Jeho krása do veľkej miery závisí aj od medziľudských vzťahov na
pracovisku. Najnovšie zariadenie, moderné prístroje ani veselé farby na stenách ne-
41
nahradia zlú atmosféru na pracovisku, kde si ľudia medzi sebou nerozumejú, navzájom
sa ohovárajú, prípadne pracujú pod stresom a tlakom. Účelné a dobré materiálne vybavenie je veľmi dôležité, ale najdôležitejší je človek, jeho morálne vlastnosti, vzťah
k práci, spolupracovníkom, k povolaniu – to sú podmienky úspešnej práce.
Esteticky premyslené pracovné prostredie má vplyv na náladu, správanie, pocity
a výkon pracovníkov. Samozrejmosťou na pracovisku by malo byť:
▪ pracovisko vhodne vybavené modernou
technikou
▪ premyslené usporiadanie pracovného
priestoru
▪ dodržiavanie hygienických podmienok
▪ poriadok na pracovisku
▪ dobrá organizácia práce
▪ upravení pracovníci
▪ vhodná teplota prostredia
▪ prísun čerstvého vzduchu
Samozrejme, pracovné podmienky musia
zohľadňovať, aká práca sa na pracovisku vykonáva. Iné podmienky potrebuje na výkon svojho povolania napríklad baník a iné sekretárka v kancelárii.
S prácou úzko súvisí aj pracovný odev. Pracovný odev zamestnancov okrem
mnohých iných funkcií dotvára dojem zo samotného pracovného prostredia. Oblečenie zamestnancov by malo spĺňať isté požiadavky:
1. funkčnosť, účelnosť, praktickosť,
2. hygienické hľadisko,
3. jednoduchú údržbu,
4. estetickú stránku.
Pracovné oblečenie je akýmsi prvým dojmom, ktorý zapôsobí na návštevníkov zariadenia, podniku či firmy. Vyjadruje zameranie podniku (pracoviska), odzrkadľuje
vzťah vedenia podniku k svojim pracovníkom – často je ukazovateľom toho, ako si
zamestnávateľ váži prácu svojich zamestnancov.
Y
OTÁZK
HY
A ÚLO
Určite
e ste už n
avštívili zzdravotnícke zariadenie, supermarket, videli ste pri práci
navštívili
poštára, policajta alebo vodiča autobusu. Porovnajte a zhodnoťte ich pracovné
oblečenie.
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Práca
a človeka
a je efek
efektívnejšia v podmienkach, ktoré chránia zdravotný stav
pracovníka, podporujú jeho pracovné výkony, šetria jeho fyzickú silu
a udržujú ho v pozitívnej pracovnej nálade. Esteticky upravené pracovné
prostredie zvyšuje celkovú kultúru ľudskej práce.
42
AVOSŤ
M
Í
J
U
A
Z
Ergon
Ergonómia
nómia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá výkonnosťou pracujúceho
človeka a prispôsobovaním pracovných prostriedkov a pracovného prostredia
potrebám človeka.
5.7. Estetika životného prostredia
• Predstavte si nasledujúce situácie.
1. Prechádzate sa po krásne upravenej botanickej záhrade.
2. Stojíte na zrúcanine hradu, dívate sa do hlbokej rokliny a uvažujete nad tým,
akí ľudia tu kedysi dávno žili.
3. Pri prehliadke historickej budovy sledujete maľby na stenách.
Toto je len zopár príkladov, akou veľkou silou dokáže svojou krásou na človeka
vplývať životné prostredie. Človek nielen užíva a tvorí životné prostredie, ale vďaka
nemu sa aj rozvíja. Krása životného prostredia bezprostredne vplýva na naše pocity,
predstavy, myšlienky a postoje, rozvíja náš estetický vkus.
Samotná tvorba životného prostredia je zložitý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu mnohých odborníkov. Najmä architektúra využíva mnoho profesií (architekti, statici, plánovači, stavbári, dizajnéri). Pri tvorbe alebo zásahu do životného
prostredia je estetický činiteľ nevyhnutný.
Predmety tvoriace životné prostredie by mali byť praktické, úžitkové a estetické.
Estetické hodnoty pri tvorbe životného prostredia vytvárajú aj umelecké remeslá,
ktoré sa uplatňujú napr. pri stavbe domov, v tvarovaní voľnej prírody, pri vytváraní
diel dopĺňajúcich architektúru.
YA
OTÁZK
ÚLOHY
1. Pre
Predstavte
edstavte si, že ved
vedľa
d historickej budovy kostola bude stáť moderná športová
hala. Je to v poriadku?
2. Čo rozumiete pod pojmom kultúrne dedičstvo?
Ľudia sa nielen usilujú vytvoriť si svoje prostredie, ktoré by malo zodpovedať ich
potrebám, vkusu a estetickému cíteniu, ale snažia sa aj zachovať vlastníctvo celého
ľudstva, ktoré nazývame kultúrne dedičstvo. Je to kultúrne bohatstvo – pamiatky
po našich predkoch z dávnej minulosti. Slúžia nám ako zdroj poučenia a rekreácie
a mali by ostať zachované aj pre budúce generácie. Na ochranu pamiatok sa vzťahujú
právne predpisy, ktorými sa zabezpečuje pamiatková starostlivosť, ako vyjadrenie
postoja spoločnosti ku kultúrnemu dedičstvu.
43
Lokality zo Zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO
na Slovensku
▪ Banská Štiavnica – mesto a technické
▪
▪
▪
▪
▪
pamiatky okolia
Bardejov – historické centrum mesta
Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelegského krasu (12 jaskýň a priepastí, z nich sú sprístupnené: Domica,
Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa), ďalej Ochtinská aragonitová
jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa
Spišský hrad a Levoča a kultúrne
pamiatky okolia (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, Kostol sv.
Ducha v Žehre, Vlkolínec – pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)
Bukové pralesy Karpát Havešová,
Stužica a Rožok v Národnom parku
Poloniny a Vihorlat v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat
Drevené kostolíky v slovenskej časti
Karpatského oblúka
1. Hervartov – rímskokatolícky
kostol svätého Františka z Assisi
2. Tvrdošín – rímskokatolícky
kostol Všetkých svätých
3. Kežmarok – evanjelický artikulárny kostol Najsvätejšej Trojice
4. Leštiny – evanjelický
drevený artikulárny kostol
5. Hronsek – evanjelický
drevený artikulárny kostol
6. Hronsek – zvonica dreveného
artikulárneho kostola
7. Bodružal – gréckokatolícky
chrám svätého Mikuláša
8. Ladomirová – gréckokatolícky
chrám svätého Michala Archanjela
9. Ruská Bystrá – gréckokatolícky
chrám Prenesenia ostatkov svätého
Mikuláša (Ruská Bystrá)
44
I
ES
ÄTAJM
ZAPAM
Vytvá
Vytvárať
árať živo
životné
otné pro
prostredie zodpovedajúce kultúrnym požiadavkám spoločnosti
je náročný proces. Usilujme sa neničiť, ale naopak chrániť všetko to krásne okolo
nás, čo človek vlastnou tvorivou prácou vytvoril. Len tak zachováme kultúrne
bohatstvo našej krajiny aj pre deti vašich detí.
5.8. Kultúra v medziľudských vzťahoch
• „Jazva po ostrí sa zahojí, ale po zlom slove sa nezahojí nikdy.“
• „Aj slovo dokáže liečiť.“
• „Chlieb chutí lepšie, keď sa oň podelíš.“
V predchádzajúcich kapitolách sme sa venovali kráse okolo nás, umeniu, vonkajšej kultúre. Akí sme však my, ľudia? Akú atmosféru okolo seba šírime? Máme vôbec
priateľov, skutočných priateľov, ktorí nám kedykoľvek pomôžu? S kým najradšej trávime voľný čas? Prečo bývame smutní? Kedy sa najradšej smejeme? Položili ste si už
niekedy tieto alebo podobné otázky?
Ako by sme charakterizovali dnešného mladého človeka?
Pohybuje sa v dvoch hlavných prostrediach: v rodine a škole. V rodinnom prostredí
si vytvára rodinné vzťahy (najmä s rodičmi a so súrodencami). V školskom prostredí
si vytvára vzťahy so spolužiakmi (kamarátmi) a vzťahy s učiteľmi.
Na jednej strane mladý človek vo svojom správaní a konaní napodobňuje určité
vzory (správanie otca, matky, učiteľa, kamaráta, ale napríklad aj obľúbeného speváka). Chce mať partiu rovesníkov, ktorá ho bude akceptovať, túži po láske. Na druhej
strane nie vždy počúva rady starších, tvrdohlavo si presadzuje svoj názor, ktorý nemusí byť vždy správny.
Vekom a skúsenosťami sa učíme byť trpezliví, znášanliví, chápajúci. Správne spôsoby konania a správania si osvojujeme postupne. Najskôr musíme byť doma slušní,
ohľaduplní, ľudskí k rodičom, súrodencom, susedom a potom prenesieme tieto vzory
správania za brány domova: do školy, medzi kamarátov, na pracovisko a pod.
Správanie človeka v spoločnosti určujú určité pravidlá. Dodržiavanie týchto pravidiel sa nazýva slušnosť. K slušnosti má veľmi blízko takt. Je to cit pre mieru
v našom konaní, umenie povedať alebo urobiť niečo v pravú chvíľu. Správať sa taktne
je naozaj umenie, nie každý ho ovláda, ale musí sa o to snažiť. Vyžaduje si neublížiť
zlým slovom, nezosmiešniť, neurážať, vedieť uvážene povedať pravdu do očí. Je to
úsilie docieliť vo vzájomných medziľudských vzťahoch harmóniu a zhodu.
45
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Každý
ý z nás sa určito
určitou mierou podieľa na tvorbe medziľudských vzťahov, či už
v rodine, škole, na pracovisku, v partii kamarátov. Usilujme sa o to, aby sme
okolo seba šírili príjemnú atmosféru, aby sme nikoho neurážali, aby sme svojím
konaním nevzbudzovali v ľudoch hnev, nevyvolávali konflikty. Toho sa pokúsme
vyvarovať. Buďme ľuďmi, v ktorých spoločnosti je príjemne a bezpečne.
Y
OTÁZK
HY
A ÚLO
1. V a
akej
kej spolo
spoločnosti
očnosti sa
a cítite najlepšie a prečo?
2. Opíšte svoj vzťah k rodičom. Čo pre vás znamenajú?
3. Uveďte príklady, čo je podľa vás netaktné urobiť alebo povedať v spoločnosti
dámy.
46
6. Masovokomunikačné
prostriedky a ich miesto
v živote človeka
• Ako si najlepšie oddýchnete, keď ste unavení?
• Vedeli by ste si predstaviť svoj deň bez televízie alebo počítača?
• Aké noviny a časopisy sa čítajú vo vašej rodine?
Žijeme v dobe, ktorú nazývame informačná alebo mediálna. Dnešný svet je preplnený informáciami. Človek sa v nich musí vedieť nielen orientovať, ale svojím spôsobom sa im všetci musíme aj prispôsobiť.
Masovokomunikačné prostriedky sú prostriedky hromadnej komunikácie. Nazývame ich aj hromadné oznamovacie prostriedky alebo médiá (médium znamená sprostredkovateľ, prostriedok). Sprostredkúvajú nám informácie
všetkého druhu. Prinášajú ich v rôznych formách a za rôznym účelom. K masovokomunikačným prostriedkom patrí televízia, rozhlas, tlač. V poslednom období je
to predovšetkým internet.
Masovokomunikačné prostriedky sú už súčasťou života dnešnej generácie, sú každodennou potrebou človeka.
AVOSŤ
ZAUJÍM
Za
a najs
najstarší
staršíí m
masovokomunikačný
assovo
prostriedok môžeme považovať kníhtlač, ktorú
v roku 1443 vynašiel Johann Gutenberg.
Masovokomunikačným prostriedkom sa stala
až na začiatku 17. storočia, keď sa objavila
periodická (pravidelná) tlač. Predchodcom
novín boli novinové letáky obsahujúce jednu
alebo viacero správ.
Funkcie médií
1. Informovanie – médiá prinášajú informácie, ktoré potrebujeme v bežnom živote a ktoré nám pomáhajú pri rozhodovaní či riešení
problémov.
2. Formulovanie a zverejňovanie – médiá
vyjadrujú určité vecné obsahy a problémy, to
znamená, že z nich robia verejnú vec.
3. Kritika, kontrola – zverejňujú a kontrolujú
správy, informácie a fakty, ktoré verejní činitelia niekedy chcú utajiť.
47
6.1. Druhy masovokomunikačných prostriedkov
Masovokomunikačné prostriedky možno rozdeliť na základe viacerých ukazovateľov.
Z hľadiska spôsobu pôsobenia na adresáta
– tlačové (printové) médiá: noviny a časopisy
– vysielané médiá: rádio a televízia (verejné alebo súkromné)
– sieťové médiá: káblové, satelitné a mobilný telefón
– elektronické médiá: audiokazety, videokazety, CD, teletext, internet
– prostriedky vystavovania: bilbordy, vývesné štíty, plagáty
Z hľadiska zmyslového vnímania
– optické (vizuálne): tlačené, tlač a teletext
– akustické (auditívne): rozhlas a hudobné nahrávky
– opticko-akustické (audiovizuálne): film, televízia
Tlač
Patrí k najdlhšie používaným prostriedkom šírenia informácií. Už od začiatku noviny obsahovali nielen text, ale aj kresby a fotografie. Čas potrebný na výrobu jedného vydania sa postupne skracoval na minimum. Čitatelia oceňujú predovšetkým
mobilitu tohto prostriedku (možno si ho zobrať so sebou a čítať cestou do práce)
a to, že nepotrebujú žiadne zariadenie na zobrazenie informácií. Nevýhodou tlače je,
že vychádza raz denne (noviny), týždenne alebo mesačne (časopisy), a tak nemôže
rýchlo poskytnúť najčerstvejšie informácie.
Televízia
Je to najvplyvnejšie médium, ktoré sa zaoberá tvorbou, realizáciou a šírením televíznych informácií pre široké, rozptýlené publikum prostredníctvom verejnej i uzavretej televíznej siete. Televízia je elektronický spôsob snímania, prenosu a šírenia
audiovizuálnych informácií na určitú vzdialenosť. Televízia má spomedzi médií najširšie publikum (od najmladšej populácie až po najstaršiu generáciu).
Rozhlas
Je to akustický masovokomunikačný prostriedok s hromadným šírením. Výhodou
rozhlasu je nepretržitý kontakt s poslucháčmi, maximálna pohotovosť v informovaní,
možnosť rozvíjať u poslucháčov predstavivosť, o čo nás televízia oberá.
Reklama
Je osobitným druhom verejnej komunikácie. Jej cieľom je informovať verejnosť
o produktoch či službách a ponúkať ich. Úlohou reklamy je vnútiť adresátovi určité
správanie. Reklama cielene ovplyvňuje myslenie a konanie človeka, napr. upozorňuje na zníženie cien tovarov v obchodoch, chváli určitý výrobok na úkor iných, predvolebná reklama radí, ktorého politika majú občania voliť a pod.
Internet
Je to celosvetová počítačová sieť, prostredníctvom ktorej môžu komunikovať jednotlivci alebo inštitúcie. Kľúčovou vlastnosťou internetu je veľká flexibilita – pružnosť spojenia. Podporuje elektronickú poštu, prenosy súborov, špecifické záujmové
skupiny, usporadúvanie konferencií a globálne vyhľadávanie informácií prostredníctvom celosvetovej počítačovej siete (www).
48
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Pre
Prečo
ečo má podľa vás ttelevízia spomedzi všetkých médií najväčší vplyv na ľudí?
2. Akú reklamu ste naposledy videli alebo počuli? O čom bola, čím vás zaujala?
3. Pracujete s internetom? Na čo vám slúži?
6.2. Pozitívne a negatívne vplyvy
masovokomunikačných prostriedkov
na život človeka
• Pozorne porovnajte tieto obrázky. Porozprávajte o nich.
Ponuka masovokomunikačných prostriedkov na našom trhu sa neustále rozširuje
(čoraz pestrejšia je internetová ponuka, k dispozícii máme čoraz viac televíznych
a rozhlasových staníc, denná tlač vychádza aj cez víkend atď.).
Médiá sú vplyvné socializačné a výchovné prostriedky. Významne sa podieľajú na
vytváraní osobnosti a kvality človeka. Ich vplyv však nemusí byť len kladný. Uveďme
niekoľko príkladov.
Negatívne stránky vplyvu masovokomunikačných prostriedkov na človeka
▪ Manipulácia s ľudskou mienkou. Médiá sa stávajú autoritami, bránia člo-
veku byť samým sebou, vnucujú mu svoje predstavy. Najmä deti a mladí ľudia
úplne dôverujú tomu, čo „vidia a počujú“ v televízii, rozhlase, na internete. Je
všeobecne známe, že starších ľudí je ťažšie zmanipulovať a ovplyvňovať ako
mladšiu generáciu.
▪ Strata schopnosti komunikovať, vyhľadávať sociálne kontakty. Počítač,
televízia, telefón dnes už plnia úlohu kamaráta, rodiča, pedagóga, spovedníka,
radcu. Najmä mladí a osamotení ľudia strácajú potrebu rozprávať sa zoči-voči,
kontaktovať sa s inými ľuďmi.
49
▪ Pasívne a stereotypné vypĺňanie voľného času.
▪ Nerovnomernosť v presadzovaní jednej kultúry, jedného jazyka.
▪ Nebezpečenstvo prijímania patologických javov prostredníctvom médií
(návody ako páchať násilie, podpora požívania alkoholu, drog).
▪ Presadzovanie kultu „ideálneho človeka“, ktorý nám denne ponúka televí-
zia i časopisy. „Správne“ je byť krásnym, štíhlym, značkovo oblečeným, dokonale
upraveným človekom, a to v každej situácii. Výsledkom sú potom problémy, ako
anorexia, bulímia, túžba byť najkrajším za každú cenu.
▪ Strata času a hrozba závislosti. Médiá sú „ideálnym požieračom“ nášho času
a odtiaľ je len krôčik k vzniku závislosti. Mnoho ľudí je už dnes otrokmi televízie, počítača, telefónu, internetu.
▪ Nebezpečenstvo výberu partnerov cez internet, nebezpečenstvo zneužitia, šikanovania.
Pozitívne stránky vplyvu masovokomunikačných prostriedkov na človeka
▪ Neobmedzené možnosti získavania informácií, možnosť „byť rýchlo v centre
diania“, vedieť o všetkom, čo sa deje vo svete, byť vždy a všade informovaný.
▪ Nástroj posilnenia komunikácie – aktívne rozširovanie našich komunikač▪
▪
▪
▪
▪
▪
ných možností (možnosť komunikovať s ľuďmi, ktorých sme dlho nevideli, ktorí
sú práve ďaleko od nás, na ktorých nemáme žiaden kontakt a pod.).
Rozširovanie ľudského poznania, vzdelávanie sa.
Relax, oddych, uvoľnenie, zábava.
Možnosť pomôcť iným, impulz k charitatívnej činnosti – informovanie
o rôznych zbierkach, ich realizácia pre ľudí, ktorí sú v núdzi, potrebujú našu
pomoc atď.
Pocit užitočnosti, potrebnosti. Médiá ponúkajú možnosti, ktoré umožňujú
najmä mladým ľuďom zapojiť sa do diania v príslušnej skupine.
Podpora obchodných a spoločenských záležitostí.
Udržiavanie vzťahov s verejnosťou.
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Masovokomunikačné
Masov
vokomun
nikačné prostriedky majú v súčasnosti obrovskú silu.
Stretávame sa s nimi denne a na každom kroku. Závisí len od nás, do akej
miery dovolíme, aby ovplyvňovali a manipulovali náš život. Ak ich využívame
v zdravej miere, nemôžu nám uškodiť, ale naopak, pomôžu nám lepšie sa
orientovať v rôznych životných situáciách. Ak však túto mieru prekročíme,
ani sa nenazdáme a môžeme sa stať otrokmi televízie, počítača, internetu.
Zabudneme na skutočných ľudí okolo seba a budeme žiť vo virtuálnej realite
(v neexistujúcej skutočnosti).
50
7. Inštitúcie a úrady
7.1. Základné inštitúcie a úrady, ich funkcie
a poslanie
V občianskom a rodinnom živote sa stretávame s problémami, povinnosťami, právami, ktoré musíme riešiť prostredníctvom inštitúcií a úradov.
ÚLOHY
A
Y
K
OTÁZ
1. Kto
Ktoré
oré inštit
inštitúcie
túcie a úr
úrady
ra najviac potrebujeme?
2. Čo v nich vybavujeme?
3. Akým spôsobom postupujeme pri vybavovaní?
Pošta
▪ Sprostredkúva príjem listov a zásielok.
▪ Zabezpečuje zasielanie zásielok adre▪
▪
▪
▪
▪
sátovi.
Zabezpečuje platenie účtov prostredníctvom poštových poukážok.
Zabezpečuje vyplácanie sociálnych
dávok.
Sprostredkúva odber tlače (novín a časopisov).
Zabezpečuje nahlasovanie, odhlasovanie a platenie koncesionárskych
poplatkov (poplatky za používanie
rozhlasu a televízie).
Zabezpečuje predaj cenín (kolkov).
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Nav
Navštívte
vštívte p
poštu
oštu a po
pozorujte,
o
ktoré služby ľudia najviac využívajú.
2. Vyberte si na pošte tlačivá (poukážky, podacie lístky) a pokúste sa ich správne
vyplniť.
Banka je finančná inštitúcia. Do banky prichádzajú ľudia z viacerých dôvodov.
Chcú si založiť účet.
Chcú si vziať pôžičku, úver.
Chcú výhodne investovať peniaze.
Chcú platiť účty.
Chcú si vytvoriť platobné karty k svojmu účtu.
▪
▪
▪
▪
▪
51
Všetky tieto záležitosti vám pomôžu vybaviť pracovníci banky. Pri všetkých aktivitách, úkonoch, ktoré s bankou urobíte, sa podpisujú zmluvy záväzné pre obe strany.
JME SI
ÄTA
ZAPAM
Jedno
Jednoduchšie
oduchšie
e je pen
peniaze si požičať ako ich vrátiť. Finančné prostriedky si
požičajme len po dôkladnom zvážení svojich možností splácať ich.
Nesplácaním pôžičiek môžme prísť o celý svoj majetok.
YA
OTÁZK
ÚLOHY
Navštívte
Navšt
tívte s vy
vyučujúcim
yučujúcim
m pobočku niektorej banky. S pracovníčkou banky sa
porozprávajte o spôsoboch výhodného sporenia.
Špeciálne postavenie medzi bankami
má centrálna banka, ktorú zriaďuje štát.
U nás je to Národná banka Slovenska.
Jej hlavnými úlohami je:
– vydávať eurobankovky a euromince
– uskutočňovať finančné operácie štátu
(je pokladnicou celého štátu)
– poskytovať peniaze obchodným bankám
Úrad práce je inštitúcia, do ktorej prichádzame hneď na začiatku nášho pracovného života. Povinnosťou absolventa školy je do týždňa po ukončení prípravy na zamestnanie v odbornom učilišti zaevidovať sa na úrade práce. V prípade, že nastúpime
do zamestnania, sme povinní túto skutočnosť nahlásiť. Na úrad práce prichádzame
aj vtedy, ak prídeme o zamestnanie. Hlavnou úlohou úradu práce je nielen evidovať
nezamestnaných, ale im aj pomáhať pri hľadaní nového zamestnania, organizovať
rekvalifikačné kurzy, zapojiť uchádzačov do aktivačných prác a pod.
52
I
ES
ÄTAJM
M
A
P
A
Z
Povin
Povinnosťou
nnosťou n
nezamestnaných
ezame
je zaevidovať sa na úrade práce do troch dní
po strate zamestnania, inak môžu stratiť nárok na dávky v nezamestnanosti.
Rovnako nevyhnutné je pravidelne sa hlásiť na úrade práce počas celého
obdobia, keď si hľadáme zamestnanie.
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
Pozvitte si do školy pra
Pozvite
pracovníčku
ac
úradu práce a porozprávajte sa s ňou o tom, aké
problémy vás v budúcnosti môžu čakať s hľadaním zamestnania.
Miestny úrad
Na miestnom úrade sa nachádzajú oddelenia, ktoré sú mimoriadne dôležité pre
náš občiansky život.
Matričný úrad (matrika) – podávame si v ňom žiadosť o uzatvorenie manželstva,
vybavujeme dôležité doklady: rodný list, sobášny list, úmrtný list.
Oddelenie evidencie obyvateľstva – hlásime tu zmenu pobytu, prihlasujeme sa na
trvalý pobyt.
Podateľňa – funguje ako písomný sprostredkovateľ medzi občanom a pracovníkmi
miestneho úradu, overujú sa tam doklady.
Oddelenie daní a nehnuteľností – platíme tu dane z nehnuteľností, ak sme vlastníkom nejakej nehnuteľnosti (byt, dom, záhrada, pozemok). Zatajenie nehnuteľného
majetku a neplatenie daní môže mať pre nás následky vo forme finančnej pokuty.
Odbor sociálnych vecí a rodiny – vybavujeme tu sociálne dávky, rodičovský príspevok, dávky v hmotnej núdzi.
Starosta obce riadi obec, je volený občanmi obce, rieši a rozhoduje o dianí v obci
v oblasti kultúry, výstavby, zdravotníctva, v sociálnej oblasti a pod.; volia si ho občania obce vo voľbách. Primátor mesta riadi mesto spolu s ďalšími poslancami, volia
ho občania mesta.
Polícia
Na políciu prichádzame vtedy, keď
potrebujeme vybaviť:
– občiansky preukaz,
– pas,
– zbrojný preukaz,
– nahlásiť krádež, ublíženie na zdraví, dopravnú nehodu a pod.
– zaevidovať kúpený dopravný prostriedok (auto, motocykel).
53
HY
A ÚLO
Y
K
Z
Á
OT
1. Mu
Museli
useli ste u
užž niečo rriešiť na polícii? Porozprávajte o tom.
2. Pozvite si na besedu pracovníka polície a požiadajte ho o informácie, ako
postupovať pri nahlasovaní určitých udalostí.
Sociálna a zdravotná poisťovňa
Obidve inštitúcie musíme navštíviť pri nástupe do zamestnania a zaevidovať sa v nich.
V prípade, že tak neurobíme, nebudú nám v čase
nezamestnanosti či počas práceneschopnosti zo
zdravotných dôvodov vyplácať peňažné dávky.
YA
OTÁZK
ÚLOHY
1. Akéé ďalšie ú
úrady
rady a iinštitúcie
n
poznáte? Čo v nich môžete vybavovať?
2. Navštívte jednotlivé inštitúcie a porozprávajte sa o nich.
54
Slovník pojmov
anorexia – duševná porucha, ktorá sa prejavuje odmietaním potravy
bilbord – veľkoplošná reklamná tabuľa
bulímia – porucha príjmu potravy, ktorá sa vyznačuje prejedaním a následným
zvracaním
egoistický – sebecký
flexibilta – schopnosť pružne reagovať
hendikep – zdravotné postihnutie
patologický – chorobný, škodlivý
platonický – neskutočný, nenaplnený
reflex – odpoveď organizmu na podráždenie
svetonázor – presvedčenie, ktoré určuje naše konanie
UNESCO – špecializovaná organizácia OSN, ktorá sa stará o ochranu
kultúrneho a prírodného dedičstva. Vytvorila Zoznam svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorý zahŕňa výnimočné ľudské
diela alebo prírodné výtvory.
Marta Rejková, Marianna Takáčová
Občianska náuka
pre 2. ročník odborných učilíšť
Zodpovedná redaktorka PhDr. Ľudmila Adamčíková
Technická redaktorka Milena Smolinská
Výtvarná redaktorka Mgr. Ľuba Suchalová
Grafický dizajn © SPN – Mladé letá, s. r. o.
Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o.
Sasinkova 5, 811 08 Bratislava
Vytlačil Polygraf print, spol. s r. o., Prešov
ISBN 978-80-10-02118-5
Download

Občianska náuka pre 2. ročník odborných učilíšť