VIII. ROÈNÍK
ÈÍSLO 1-2/2010
CENA 2,50 €
 Psychoanalytická psychoterapia  Reflexie  Vydala som sa za narkomana  Z klienta terapeutom 
Sociálna práca a sociálny výcvik s trestanými osobami  Pomoc manželkám mužov závislých od alkoholu 
Spice  Elementy ochranného liečenia na Slovensku  Všeobecný rámec alternatívnych riešení rodinno-právnych
konfliktov  Obranné mechanizmy  Nelátkové závislosti a ich diagnostika  Prečo ľudia užívajú drogy? 
Terénna terapia pre závislých v procese resocializácie  Marián Gaišberg  Aňa Struhárová  Návykové
ochorenia a chudoba  Plán B  Craving, sebamonitorovanie, sebausmerňovanie  Biofeedback, neurofeedback
a psychoterapia  Povedz to priamo  Proti škodlivým závislostiam bez hraníc  Najlepší recept je otvorenosť
a diskusia  Program zvládania krízových situácií  Stres  Karel Kryl  Katka  Tovar
TIRÁŽ
vydavateľ
šéfredaktorka redakčný kruh
predseda
členovia
OBSAH
1-2/2010
Slová na úvod
4
Čistý deň, n. o.
riaditeľ Mgr. PETER TOMÁNEK
Hodská cesta 1228
924 01 Galanta
Seriál / Psychoterapeutické prístupy v terapii
závislosti
Psychoanalytická psychoterapia
5
Mgr. Gabriela Horečná
prof. PhDr. PETER ONDREJKOVIČ, PhD.
PhDr. OĽGA BINDASOVÁ
MUDr. ELENA KAVCOVÁ, PhD.
doc. PhDr. JOZEF KREDÁTUS, PhD.
PhDr. Mgr. Zuzana Miková, MPH
MUDr. KAREL NEŠPOR, CSc.
JUDr. VIERA NOVÁKOVÁ
MUDr. DARINA SEDLÁKOVÁ, MPH
MUDr. MÁRIO STRAKA
PhDr. OĽGA ŠKORECOVÁ
Mgr. PETER TOMÁNEK
prof. PhDr. MIRON ZELINA, DrSc.
jazyková úprava
Mgr. Gabriela Horečná
fotografie
Víťazné fotografie z výstavy
PROTI ŠKODLIVÝM ZÁVISLOSTIAM BEZ
HRANÍC 2010
ilustrácia na obálke M. Miko
sekretariát redakcie Erika Bugyiová
Čistý deň, n. o.
Hodská cesta 1228
924 01 Galanta
tel.: 031/7013381
fax: 031/7013383
e-mail: [email protected]
www.cistyden.sk
Prijímanie inzercie vybavuje sekretariát redakcie
vizuálna koncepcia ĽUDMILA MIHALOVIČOVÁ
grafická úprava
Ing. Jaroslav Havrila – QINET
autor loga
Mgr. art. ĽUBOSLAV PAĽO
tlač
LÚČ, Vydavateľské družstvo, Bratislava
Dvojčíslo 1-2, VIII. ročník
Časopis vychádza s finančnou podporou mesta GALANTA
Nevyžiadané rukopisy nevraciame a nearchivujeme.
Preberanie akých­koľvek materiálov, článkov, ako aj zverejňovanie
fotografií a ilustrácií možno iba so súhlasom redakcie.
Články nemusia vyjadrovať stanovisko redakcie.
Reg. MK SR č. 3097/2003
ISSN 1336-4243
Ako to vidím ja / Závislý v resocializácii
Reflexie
Vydala som sa za narkomana
9
11
Pohľad z / Praxe
Z klienta terapeutom
13
Pohľady z / Informatórium
Sociálna práca a sociálny výcvik s trestanými osobami 16
Ako to vidím ja
Pomoc manželkám mužov závislých od alkoholu
21
Seriál / Z histórie návykových látok
Spice – skryté, nenápadné nebezpečenstvo
24
Zaostrené na
Elementy ochranného liečenia na Slovensku
Všeobecný rámec alternatívnych riešení
rodinno-právnych konfliktov
Téma
Obranné mechanizmy
Nelátkové závislosti a ich diagnostika
25
28
31
34
Pre Vás
Prečo ľudia užívajú drogy?
37
Terénna terapia pre závislých v procese resocializácie 39
Hovory s ...
Marián Gaišberg
Aňa Struhárová
40
42
Spektrum
Návykové ochorenia a chudoba
Plán B
45
47
Ako na to
Craving, sebamonitorovanie, sebausmerňovanie
Biofeedback, neurofeedback a psychoterapia
48
50
Konalo sa
Povedz to priamo
Proti škodlivým závislostiam bez hraníc
51
54
Do pozornosti
Najlepší recept je otvorenosť a diskusia
55
Zblízka
Program zvládania krízových situácií a rozvoja
komunikačných zručností v resocializačnom stredisku
Čistý deň, n. o.
56
Prieskum
Teoretické východiská alternatívnych riešení v intenciách
názorovej polarity klientov probačných a mediačných
úradníkov
58
Hovory o ...
Erika Molnárová
Pavol Podmajerský
65
66
Zaostrené na
Stres a jeho vzťah k disociácii, somatomorfným
symptómom a závislostiam
67
Do pozornosti
Karel Kryl
69
Prečítajte si, pozrite si
Katka
Tovar
70
70
Slová na záver
71
ZAOSTRENÉ NA
RODINNOPRÁVNE KONFLIKTY
Všeobecný rámec alternatívnych
riešení rodinnoprávnych konfliktov
 PhDr. Ladislav Maczkó – mediátor
Rodinnoprávne konflikty sú podmienené sociologickým vývojom rodiny, faktormi sociálno-historického vývoja, za vzájomného ovplyvňovania sa vývoja rodiny a spoločnosti.
Prirodzenosť preferencie vlastnej osoby predpokladá
už samotný princíp trhového mechanizmu, ktorý rozvíja
potrebu presadiť sa. Tienistou stránkou tohto procesu je
nárast konfliktov, jak v pracovnoprávnych, tak aj v rodinných vzťahoch, prinášajúci štatisticky doložené enormné
množstvo rozvodov, stúpajúcu tendenciu a intenzitu domáceho násilia a problematiku „detí s poruchami správania“. Civilné súdne konanie je pri zisťovaní skutkového
stavu ovplyvnené postmodernizmom. Postmodernizmus
odmieta proces poznávania, založený na získavaní objektívnych poznatkov, v procese poznávania ide len o subjektívny výklad skutočnosti, ktorý nie je možné overovať
a ani porovnávať s objektívnou realitou.
Pravda v tomto kontexte nie je určovaná zhodou skutkových tvrdení s objektívnou realitou, ani s vnútornou súvislosťou skutkových tvrdení. Pravdu nemožno obmedzovať na jej racionálny charakter, pretože okrem rozumu
existujú aj iné rovnocenné spôsoby a prostriedky poznávania, napríklad intuícia, city a podobne. Takto chápanú
„pravdu“ pri zisťovaní skutkového stavu nemožno považovať za objektívnu, pretože samotná skutočnosť nemôže byť objektívne poznávaná a objavovaná - jej charakter
je len relatívny, neurčitý a závislý na koncepčných sieťach
jazyka, respektíve ľudskej reči.
Realita je potom taká, že účastníci civilného súdneho
konania strácajú dôveru v justíciu a prejavujú vo zvýšenej
miere nespokojnosť s fungovaním celého súdneho aparátu.
Kumulácia týchto javov a ich trendov vyústila v rozvoj
a podporu alternatívnych riešení sporov, k čiastočnému
návratu k tzv. „prirodzenému procesnému právu“, a to
za rešpektovanie hodnôt demokratickej spoločnosti, ľudských práv, princípov a zásad práva.
Konflikty a rovnováha, spoločenský status, identita a
rovnováha, hodnoty, normy, ideály, beznádej, ako aj prehlbujúca sa absencia rodinných hodnôt úzko súvisí s procesom narastania konfliktov. Aj keď sú konflikty v najširšom slova zmysle prirodzeným javom každej spoločnosti,
poukazujem na fakt že „Slovák“ ešte stále nie je pripravený ku kooperatívnemu riešeniu svojich konfliktov, má
hlboko zakorenenú predstavu v zmysle zničenia „pseudoprotivníka“, slovom je nastavený na „boj“ a najúčinnejší spôsob „zničenia protistrany“ nachádza v nekonečných nezmyselných súdnych sporoch za použitia
najzákernejších metód.
Súdne konania sa pritom vo väčšine prípadov nekončia so spokojnosťou oboch strán, skôr naopak. V mnohých prípadoch nie je s „verdiktom“ spokojná ani jedna
strana sporu. Často sa nastoľuje medzi inými najmä otázka viktimizácie...
Napriek tomu, že konflikt je prirodzeným javom, je i
najvážnejším sociálnym problémom nielen u nás, ale aj
globálne. Miera sociálnych konfliktov dosahuje oveľa vyššie hodnoty, než boli predpokladané. Deštruktívna sociálna politika vlády dáva priestor konfliktom rolí, nárastu
28
trestnej činnosti, rozmáhajúcemu sa domácemu násiliu.
Koncept alternatívnych riešení, ako taký, vychádza
z konceptu známeho pod skratkou ADR (Alternative
Dispute Resolution), v slovenskej modifikácii je zaužívaný ekvivalent ARK (Alternatívne Riešenie Konfliktov).
Alternatívne riešenie konfliktov sa v našej kultúrnej oblasti obyčajne spája s vyjednávaním a facilitáciou. Nie sú
to však jediné cesty participiálneho prístupu ku konfliktom, môžeme hovoriť aj o konciliácii a rekonciliácii, budovaní konsenzu, deliberácii verejných konfliktov, o transformácii konfliktov, ale aj o zvládaní konfliktov a ich riadení.
V spoločnosti sa najviac diskutuje o mediácii a jej využití
pri riešení sporov v oblasti tzv. civilného práva.
Ak opomenieme stanoviská, smernice a odporučenia
orgánov Európskej únie, ktorými je Slovenská republika
viazaná základnú právnu normu alternatívnych riešení,
tvorí Zákon o mediácii1.
K nim môžeme pridružiť aj paragrafové znenia druhej časti, prvej hlavy § 67 a následne Občianskeho súdneho poriadku2, ktorý pojednáva o „Zmierovacom konaní“. Treba však podotknúť, že tento inštitút je v praxi málo
využívaný a tiež sudcovia len formálne navrhujú účastníkom konania pokus o zmier. Informácia o uprednostnení inej alternatívnej metódy pred samotným súdnym konaním napr. formou mediácie, sa prakticky neposkytuje
vôbec. Alternatíva rozhodcovských konaní je využívaná
hlavne v obchodných vzťahoch.
V intenciách témy treba tiež podotknúť, že v slovenskej literatúre nie sú tematiky alternatívnych riešení súdnych konaní, ako ani mediácie, ako hlavného východiskového bodu, komplexne spracované. Česká republika má
na rozdiel od Slovenska aspoň vo všeobecnej rovine spracovanú tematiku mediácie v počine „Mediácia ako spôsob riešení medziľudských konfliktov“ od autorky PhDr.
Lenky Holej, PhD.
Kolísku alternatívnych riešení sporov nachádzame konfuciánskom období v Číne, odkiaľ sa preniesla do Japonska a vplyvom migrácie do USA.
Teoretické východiská a súčasný stav
V súčasnosti v Číne pôsobí cca 5 miliónov mediátorov a len 147 000 právnikov. V USA sa mediácia v súčasnosti využíva v 60 - 70 % prípadoch zjavných konfliktov, pričom sa asi dve tretiny končia uzavretím výslednej
dohody. V európskom právnom prostredí majú alternatívne riešenia tradíciu najmä vo Francúzsku a Veľkej Británii. Veľká Británia má dlhodobo prepracovaný funkčný
systém mimosúdnych riešení. Vo Francúzsku nachádzame historickú súvislosť s vývojom po Veľkej francúzskej
revolúcii, kedy boli zavedené „zmierovacej kancelárie“
a taktiež ustanovení „zmierovací sudcovia“ a „zmierovacie súdy“ pre riešenie rozličných právnych sporov mimo1 zákon 420/2004 Zákon o mediácii a o doplnení niektorých zákonov
2 zákon 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov
Change), resp. jednotlivcov (doc. PhDr. Jan Kožnar, CSc.,
doc. Dr. Vladimír Labáth, PhD., PhDr. Dušan Ondrušek,
CSc.), ktorí prešli výcvikom mediácie v zahraničí a priniesli k nám tento alternatívny spôsob riešenia sporov.
Ako súčasť svojej prípravy na vstup do Európskej únie
vláda Slovenskej republiky v spolupráci s vládou Spojeného kráľovstva Anglicka a Severného Írska zrealizovala
program na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pre všetkých. Cieľom projektu „Posilnenie prístupu k justícii na
Slovensku“ bolo vybudovať moderné, prístupné, únosné
a účinné mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov a
poskytnutie pomoci pri zavedení alternatívneho riešenia
sporov formou mediácie do slovenského právneho poriadku.
Výsledkom projektu bola príprava na prijatie zákona
o mediácii v civilných a obchodných veciach. Od prijatia
zákona sa očakávalo zníženie podnetov na súdy v dôsledku vyriešenia sporov prostredníctvom mediácie a to pred
začatím konania na súde, alebo počas neho. Návrh zákona vychádzal z modelov, vypracovaných UNCITRAL-om3
Radou Európy a ďalších modelov, ako aj právnych úprav
v iných štátoch, v ktorých mediácia úspešne funguje.
Novela zákona č. 141/2010 Z.z. o mediácii4 s účinnosťou od 1. júla 2010, však využívanie tohto inštitútu skôr
sťažuje (ak priamo neodradzuje). Je na škodu veci, že ak
už bol zákon „otvorený“ a mal predstavovať progres, nebola pri jeho koncipovaní oslovená aj odborná obec a rovnako neprebehla široká odborná diskusia, čím sa neutvoril
konsenzus akceptovateľný v trojuholníku - občan – spoločnosť (štát, v širšej súvislosti EÚ) – mediátor. Inšpirujúci
na rozvoj mediácie na rozdiel od našej legislatívy by mohol byť aj príklad z USA kde advokáti, ktorí neupozornia
svojich klientov na možnosť alternatívneho riešenia sporu,
„nesú zodpovednosť za zanedbanie svojich povinností“.
Právo spolupráce (Collaborative Law) je v súčasnosti
popri mediácii najrozšírenejšou alternatívnou metódou
mimosúdneho riešenia sporov vo svete. Z globálneho
3 Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo
4 Zákon 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov
Kristína Hegedűšová
súdnou cestou. Po zrušení zmierovacích kancelárií (v r.
1958) nastáva opätovný rozmach alternatívnych riešení
v druhej polovici sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, dôsledkom posilnenia a uvedomenia si vlastných
práv občanov, keď súdny systém nedokázal pružne reagovať na negatíva, ktoré so sebou prinášal rozvoj konzumnej spoločnosti.
V súčasnej dobe sa úspešne rozvíja súdna mediácia v
Nemecku, kde od 1. marca 2002 do 28. februára 2005
realizovali pilotný projekt „Nové cesty justície“. Úspešné
projekty vo sfére komunitnej mediácie eviduje Maďarská
republika. Záujem odbornej verejnosti v Českej republike
o mimosúdne riešenia, ich aplikácia a pretavovanie princípov do praxe sú pre Slovenské pomery zatiaľ len „utópiou“. V tomto výpočte by sme mohli pokračovať v niekoľkostranovom texte. Na margo treba podotknúť, že na
rozdiel od Slovenskej republiky, tieto krajiny nedisponujú
ucelenou legislatívou, ako je to v prípade našej legislatívy
a napriek tomu dosahujú v oblasti alternatívnych riešení
pozitívne výsledky.
V kontexte témy tiež nemožno obísť závery Prvej európskej konferencie sudcov „Rýchle prejednanie sporu a
úloha sudcu pri prejednávaní sporu“ ktorá sa uskutočnila v dňoch 24. a 25. novembra 2003. Potvrdila, že prejednávanie sporov (konfliktov) mimo súdneho konania má
svoje opodstatnené miesto v demokratickej spoločnosti.
Účastníci konferencie sa ďalej zhodli v názore, že mediácia, ako prioritná metóda, je považovaná za „najvýznamnejšiu formu mimosúdneho riešenia sporov“. Rola
sudcu je v súvislosti s realizáciou mediácie podmienená dôvernosťou mediácie, pričom by sudca „mal účastníkov nabádať k mediácii“, a presvedčivo účastníkom
konania mediáciu odporúčať. Má byť informovaný o
priebehu mediácie, a taktiež má podľa právnych úprav
členských štátov postupovať k vykonateľnosti predložených mediačných dohôd.
Na Slovensku sa pokusy o uplatnenie alternatív začali začiatkom 90. rokov prostredníctvom niektorých mimovládnych organizácií (PDC - Partners for Democratic
29
ZAOSTRENÉ NA
RODINNOPRÁVNE KONFLIKTY
ZAOSTRENÉ NA
RODINNOPRÁVNE KONFLIKTY
pohľadu sú to najmä advokáti z USA, Kanady, Veľkej Británie a Austrálie, ktorí ju úspešne využívajú a presadzujú
za podpory medzinárodnej organizácie spolupracujúcich
odborníkov IACP5. Metóda práva spolupráce začína mať
úspechy taktiež v krajinách Európskej únie. Táto efektívna a účinná metóda je prioritná pre prax advokáta, ktorý
chce klientovi ponúknuť niečo viac – nie len formálny ponižujúci, vynucujúci, dlhotrvajúci, drahý a nie vždy spravodlivý súdny proces. V samotnom procese klient úzko
spolupracuje s odborníkmi v oblastiach mediácie, sociálnej práce, psychológie, edukácie... Slovom, poskytujú mu
komplexné služby, zamerané na efektívne riešenie sporu, berúc na zreteľ aj širokú paletu problémových oblastí, ktoré vplývajú na psycho-sociálno-ekonomické aspekty klientov.
Je paradoxom Slovenska, že advokáti o túto metódu
neprejavujú záujem a pri známej averzii advokátov proti alternatívnym riešeniam (najmä formou mediácie), túto
iniciatívu zastrešuje Asociácie mediátorov Slovenska.
Slovenská prax má, oproti popísanej, opačnú tendenciu, v ktorej úsilie advokáta síce smeruje k vyriešeniu sporu, ale práve protichodnými prostriedkami, keď pracovný
nástroj advokáta tvoria nezriedka také atribúty, ako zneužitie absencie právneho povedomia protistrany, nátlak
a zastrašovanie...
V Českej republike presadzujú metódu mimosúdneho
riešenia sporov na báze práva spolupráce predovšetkým
advokátky JUDr. Marie Brožová a JUDr. Eva Vaňková. V
Slovenskej republike sa v r. 2010 vyprofilovala úzka skupinka nadšencov (väčšinou mediátorov, resp. odborníkov s profiláciou advokát – mediátor) pod gesciou JUDr.
Dany Baliovej.
Alternatívne riešenia rodinnoprávnych konfliktov
Perspektívu a potenciál uplatnenia rodinnoprávnej mediácie a práva spolupráce v oblastiach rodinnoprávnych
konfliktov vnímam hlavne v oblastiach usporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v otázke zverenia dieťaťa do výchovy jednému z rodičov. K deleniu spoločného majetku manželov dochádza až po právoplatnom
skončení rozvodového konania a aj keď rozdelenie majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon ponecháva v prvom rade na dohode manželov, v praxi sa obe strany väčšinou nevedia resp. nechcú
dohodnúť vôbec na ničom, nastáva už spomínaný „boj“.
Napätie a vzájomné osočovanie eskaluje a už aj tak napäté vzťahy sa vyostrujú na maximum, v konečnom dôsledku
o majetku rozhodne autorita (sudca).
V rámci mediačného konania majú (ex)manželia možnosť v intencii brainstormingu predostrieť paletu riešení
za prítomnosti mediátora, ktorý celý proces riadi, facitiluje a smeruje proces ku kooperatívnemu jednaniu. Princíp mediácie je predsa jednoduchý – mediácia „nehľadá
vinníka“, mediácia „hľadá riešenia“, čím dáva možnosť
„zachovať si tvár“ a možnosť „normálnej“ komunikácii
a spolupráce do budúcna.
Podobne môže mediátor riešiť aj problematiku zverenia
dieťaťa do výchovy, ako aj akt rozvodu manželstva. Či sa
nám to už páči, alebo nie, konflikty rodičov sa najviac dotýkajú ich detí a prejavujú sa v nezvratných zmenách na ich
psychike. A aj z tohto dôvodu je dôležitý kultivovaný, nekonfrontačný dohovor o budúcich vzťahoch.
Mediačný proces by mohol prebehnúť ešte pred samotným rozvodovým konaním, čo by v konečnom dôsledku
mohlo viesť k tomu, že rozvod, ako akt, by bol po splnení
5 The International Academy of Collaborative Professionals (Akadémia
spolupracujúcich odborníkov)
30
procedurálnych náležitostí len formálnou záležitosťou, po
ktorej by neboli porazení a neprichádzalo by k eskalovaniu
negatívnych tendencií, ktoré so sebou bezpochyby rozpad
rodiny prináša.
Samozrejme si uvedomujem, že mediácia nemusí a ani
nemôže vyriešiť každý spor, každý konflikt, ani každý problém, ale s istotou tvrdím, že „donúti“ strany sporu aspoň
k premýšľaniu a tiež môže viesť k prehodnoteniu postojov.
Mnohí ľudia neveria alternatívnym spôsobom, alebo
o nich vôbec nevedia, sú zvyknutí na konzervatívnu metódu – metódu súdneho konania. A aj z tohto dôvodu by
stálo za úvahu zvážiť možnosť „vymedziť okruh vhodných
sporov, ktoré by boli motivované zákonom“ (tak ako je to
v niektorých krajinách) a určovali by povinnosť pokúsiť sa
vyriešiť spor v prvom rade mimosúdnym riešením. A len
v prípade, ak by bola mediácia neúspešná a nedospelo sa
k dohode, nastupovalo by klasické konanie súdnou cestou.
Z predchádzajúceho textu vyplýva potreba prerodu
z konfrontačného na kooperatívne myslenie nie len verejnosti, ale aj samotných odborníkov s akcentom na potrebnosť synergie odborníkov z rôznych odborov, ako sú sudcovia, právnici, mediátori, sociálni pracovníci, ale aj experti
z odboru psychológie, pedagogiky, ekonomiky ..., tak, aby
bolo zrejmé, že táto potreba úzko súvisí s vnímaním alternatívnych riešení konfliktov, ako „priateľského prejednania veci“, s prioritným zreteľom na nekonfrontačné riešenie sporu, ktoré medziľudské vzťahy nezhoršuje, ale
naopak, udržuje ich minimálne na spoločensky akceptovaných a akceptovateľných štandardoch.
Záverom vyslovujem presvedčenie, že časom sa vytvorí skupina ľudí so skúsenosťami s alternatívnymi spôsobmi
riešenia sporov, ktorí ju budú podporovať, ak s ňou majú
dobré skúsenosti. Tým pozdvihnú jej prestíž v prospech
nenásilných riešení, ktoré môžu prispieť k bezproblémovej komunikácii aj napr. medzi členmi rozpadnutých rodín
medzi otcom – matkou – a dieťaťom.
Použitá literatúra
BABU, A. et al. 2006. Guide de la médiation familiale.
Ramonville Saint-Agne : Érès, 2006. 573 p. ISBN 2-74920680-4.
COUNCIL OF EUROPE. 1998. Family mediation in
Europe : proceedings, 4th European Conference on Family Law. Palais de l´Europe, Strasbourg, 1-2 October
1998. Strasbourg : Croton-on-Hudson, 1998. 180 p. ISBN
9287142572.
DIEZ, H. et al. 2006. Sabine C. Familien-Mediation und
Kinder. Grundlagen.Methodik. Techniken. 2. Auflage. Köln
: Bundesanzeiger Verlagsges. mbH., 2005. 225 s. ISBN
3-89817-447-6.
HOLÁ, Lenka. 2003. Mediace - Způsob řešení mezilidských konfliktů. Praha: Grada, 2003. 192 s. ISBN 80-2470467-6.
HURDÍK, J. Institucionální pilíře soukromého práva v
dynamice vývoje společnosti. Praha : C.H.Beck, 2007,
120 s. ISBN 978-80-7179-379-3.
RISKIN, L. L. et al. 1996. Mediace aneb jak řešit konflikty. PRAHA: Facia, 1996. 128 s. ISBN 80-901710-6-0.
TESLER, P. H. 2008. Collaborative law: achieving effective resolution in divorce without litigation. American Bar
Asociation. 2008. 400 s., ISBN 978-1-59031-974-1. VAŇKOVÁ, E. Právo spolupráce aneb mediace bez mediátora. 2010. MICHANČOVÁ, S. - DOLANSKÁ, R. (eds.)
Súčasnosť a perspektívy probácie a mediácie. Prešov:
Prešovská univerzita v Prešove, 2010. s. 329-343. ISBN
978-80-555-0162-8.
Download

VIII. ROČNÍK ČÍSLO 1-2/2010 CENA 2,50 - Mediácia