KONCEPCIA NÍZKOPRAHOVÉHO CENTRA OBCE LENDAK
SPRACOVALA: MGR. MÁRIA BUDZÁKOVÁ, 2013
1
OBSAH
ÚVOD
1
VYMEDZENIE PROBLEMATIKY KONCEPCIE
1.1 SOCIÁLNO-DEMOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
1.2 PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV PRIESKUMU
1.3 LEGISLATÍVNY VÝCHODISKOVÝ RÁMEC
1.4 PREVENCIA SOCIÁLNO – PATOLOGICKÉHO SPRÁVANIA
2
NÍZKOPRAHOVÉ PROGRAMY
2.1 ZÁKLADNÉ PRINCÍPY NÍZKOPRAHOVOSTI
2.2 BARIÉRY
3
CIELE NÍZKOPRAHOVÝCH PROGRAMOV
3.1 SPOLUBYTIE V BEZPEČNOM PRIESTORE
3.2 VOĽNOČASOVÉ AKTIVITY
3.3 TYPY SOCIÁLNEJ SLUŽBY
4
CIEĽOVÁ SKUPINA NÍZKOPRAHOVÝCH PROGRAMOV
5 SLUŽBY A AKTIVITY NÍZKOPRAHOVÉHO CENTRA - PROGRAMOVÁ
ČINNOSŤ
6
MIESTO A ČAS REALIZÁCIE NÍZKOPRAHOVÉHO CENTRA
7
ZDROJE NA PREVÁDZKOVANIE NÍZKOPRAHOVÉHO CENTRA
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
2
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
NPC –
Nízkoprahové centrum
NPP -
Nízkoprahové programy
NPPDM –
Nízkoprahové programy pre deti a mládež
PSHR -
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
VZN –
Všeobecné záväzné nariadenie
3
ÚVOD
V auguste 2013 schválilo miestne zastupiteľstvo návrh na vytvorenie NPC v Lendaku.
Na základe poverenia starostu P. Hudačeka sme od 07.10.2013 začali pracovať na koncepcií
NPC. Predmetom koncepcie je vytvorenie podkladového materiálu na realizáciu
Nízkoprahového centra v Lendaku. Koncepcia je spracovaná obšírnejším spôsobom z dôvodu
priblíženia a objasnenia danej problematiky v širších súvislostiach. Inšpiráciou nám boli
podobné zariadeniach v okolí.
Teoretickým vymedzením filozofie nízkoprahu a reálneho prieskumu medzi žiakmi Spojenej
školy sme vytvorili víziu predbežného plánu realizácie NPC v Lendaku. Konzultácie so
starostom sú spracované v danej koncepcií, pripomienky miestnymi poslancami budú
dopracované a upravené v podľa ich návrhov.
1
VYMEDZENIE PROBLEMATIKY KONCEPCIE
Zámerom koncepcie je vytvorenie nových voľnočasových príležitostí pre deti a mladých
v nízkoprahovom zariadení. Poskytovaním pravidelných služieb pre deti a mladých ľudí sa
rozšíri možnosť ponuky pre aktívne trávenie voľného času mladých ľudí v poobedňajšom a
večernom čase. Cieľom je poskytnúť bezpečný, akceptujúci a podporný priestor a zároveň
pomoc v každodenných starostiach a problémoch. NPP pomáha nadviazať plnohodnotné
vzťahy, rozvíjať sociálne a životné zručnosti a zároveň podporuje ich tvorivosť a fantáziu.
Poslaním je organizovanie voľného času, podpora duchovných a mravných hodnôt a pomoc
mladým ľuďom pri zapájaní sa do aktívneho života. NPC má podporovať aktivity a zručnosti
súvisiace s pozitívnym fungovaním v rámci kultúry a spoločnosti. Snahou bude zabezpečiť
systematickú, cieľavedomú a účinnú podporu činnosti pre mládež mimo procesu formálneho
vzdelávania a rovnosť príležitosti v našej obci. Taktiež bude snahou aj podpora iniciatív a
participácie mládeže na spoločenskom a politickom živote obce. Na základe štúdia dostupnej
literatúry, výstupov z konferencií na danú tému, ale aj napr. štúdie správ ako je ,, Národná
správa o politike mládeže v SK ...“, sa dozvedáme o odporúčaní a o pozitívnom vnímaní
zariadení vyplňujúcich voľný čas mladých ľudí. Zriadením NPC môžeme vytvoriť veľký
potenciál pre proces neformálneho vzdelávania deti a mládeže v Lendaku.
Voľnočasové aktivity a hry NPC sú alternatívnou formou vyplnenia časovej medzery
neorganizovanej mládeže. Prostredníctvom pozitívnej skúsenosti (napr. vo vzťahu k
4
dospelému, k iným deťom, úspešnosť v určitej aktivite – šport, hudba, maľovanie...) a
získaním sabadôvery prostredníctvom povzbudzovania a oceňovania, chceme viesť klientov k
väčšej samostatnosti, zodpovednosti (voči sebe i iným) a aktivite, napr. pri vytváraní
vlastných kreatívnych konceptov voľného času.
Zámerom je eliminovanie bezprostredného sociálneho či zdravotného rizika,
vyplývajúce zo spôsobu života cieľových skupín – napr. delikvencia, vandalizmus, užívanie
alkoholu, drog, záškoláctvo, predčasný sexuálny život a podobne. Snahou bude
sprostredkovanie kvalifikovaného riešenia problémov a hľadanie preventívnych spôsobov
eliminácie rizikového správania sa mládeže. Medzi základnú ideu patrí etablovanie
nízkoprahového prístupu (nízkoprahových programov pre deti a mládež) ako štandardnej a
dobre rozpoznateľnej sociálnej služby. (Nízkoprahové služby sa už stali súčasťou
novelizovaného Zákona o sociálnych službách). Vytvorením klubových priestorov a
uvedením do plnej prevádzky nízkoprahového zariadenia s ponukou štandardizovaných
pravidelných činnosti a služieb (poradenstvo, informovanosť, prevencia, psychosociálna
podpora, ponuka zmysluplných a rôznorodých služieb a voľno-časových aktivít, zážitkové
programy, bezpečný priestor) obec poskytne možnosť pozitívneho alternatívneho spôsobu
využitia voľného času neorganizovanej mládeži. Realizáciou bezpečného a dostupného miesta
pre deti a mladých ľudí vo významnej miere napomôže k prevencii spoločensky nežiaducich
sociálno – patologických javov.
Problematika práce s neorganizovanými deťmi a mládežou na Slovensku ma krátku
históriu a nie je dostatočne ani legislatívne ukotvená. Napriek mnohým nejasnostiam
vzhľadom na málo zaužívaný spôsob práce s deťmi a mládežou sa môžeme oprieť o pozitívne
skúsenosti organizácií, ktoré nízkoprahový typ práce s neorganizovanou mládežou zaviedli vo
svojej obci či meste a boli pre našu obec inšpiráciou. S prihliadnutím na progresívny
demografický vývoj obce, neoficiálny, ale v neformálnych rozhovoroch sa objavujúci dopyt
po alternatívnom spôsobe vyplnenia voľnočasových aktivít, nedostatočnú sieť služieb
vyplňujúcich časovú medzeru mládeže, ale taktiež
stúpajúci trend nárastu drobnej
delikventnej činnosti mládeže vyvoláva otázky o možnostiach, ktoré by viedli ku skvalitneniu
života v našej obci.
1.1 SOCIÁLNO-DEMOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Demografický vývoj Lendaku je charakteristický stúpajúcim trendom. Vzhľadom na
tento vývoj, ale aj na predpoklad, že tento trend bude naďalej pokračovať, potreba zriadenia
centra pre mladých narastá.
5
Lendak je v súčasnosti z hľadiska počtu obyvateľov najväčšou obcou v Prešovskom kraji.
V obci bolo k 28. 11. 2013 prihlásených k trvalému pobytu 5164 občanov, z toho 1775 detí a
mládeže do 18 rokov, 3024
občanov do 62 rokov. Nad 62 rokov je evidovaných 365
obyvateľov. Zastúpenie mládeže v Lendaku od 10 – 25 rokov je 1537, čo predstavuje 30%
skupinu obyvateľstva. Vekové členenie nám sprehľadní nasledujúca tabuľka.
Tabuľka 1: Veková štruktúra obyvateľov obce Lendak k 20.11. 2013 od 10 – 25 rokov
Vekové členenie
10 – 25
10 - 15
16 – 18
19 - 25
Dievčatá
749
257
137
355
Chlapci
788
255
171
362
Spolu
1537
512
308
717
Zdroj: Matrika Lendak
Graf č.1: Zastúpenie mládeže v populácii obce Lendak
10%
6%
14%
10 - 15 rokov
16 - 18 rokov
19 - 25 rokov
70%
Graf č.2: Veková štruktúra obyvateľov
7%
34%
predproduktívny vek
produktívny vek
poproduktívny vek
59%
Doposiaľ nebol zmapovaný reálny stav dopytu po sociálnych službách na území obce
Lendak a potrieb jeho obyvateľov priamo v teréne. Z toho dôvodu sme čerpali údaje z PHSR
6
obce Lendak, v ktorom sa medzi ,,faktory negatívne ovplyvňujúce rozvoj obce Lendak z
pohľadu miestnych obyvateľov uvádza vandalizmus a kriminalitu“ s 32% hodnotou.
Jeden z problémov našej obce je nadmerná konzumácia, resp. nárazové pitie alkoholu
mládežou. Na problémy s alkoholom poukazuje posledný národný školský prieskum o užívaní
alkoholu, sústredený na deti vo veku 11 – 15 rokov, ktorý bol v roku 2010 v Správe o mládeži
2010 (EMCDDA, 2012). V prieskume sa potvrdzuje, že aj keď sociálne problémy užívania
nelegálnych drog sú závažné, drogou číslo jeden je alkohol, práve pre jeho rozšírenú
konzumáciu a ľahkú dostupnosť. Prieskum odhalil nový nepriaznivý spôsob pitia, a to
nárazové pitie (,,binge drinking“), hlavne ako víkendová zábavka mladých ľud, s ktorým sa
stretávame aj v našej obci. Pripomíname aj neadekvátne tolerantný prístup verejnosti, často aj
rodičov k užívaniu alkoholických nápojov deťmi a mladými ľuďmi. Tieto faktory sú kľúčové
pre tvorbu programov zameraných na riešenie danej problematiky, od ktorých sa odvíjajú
následné preventívne kroky a opatrenia obce.
Výsledky dotazníka, ale aj miestny stav, ktorý je vnímaní obyvateľmi nám ukázali, že
problémom obce je skorý začiatok experimentovania s alkoholom. Taktiež je rozšírená
konzumácia alkoholu, hlavne ako víkendová zábava mladých ľudí1.
Medzi ďalšie identifikované patologické správanie mladých ľudí patrí:
- gambling (zaraďuje sa medzi návykové a impulzívne poruchy - patologické hráčstvo)
- vandalizmus
- agresivita
- fajčenie
- nárast delikvencie a kriminality mladých ľudí, ktorá sa posúva do nižších vekových skupín
- používanie vulgarizmov v bežnej komunikácii.
Medzi priority obce v PHSR okrem zvýšenia kvality spoločenského, kultúrneho a
športového prostredia v obci je v návrhu opatrení a aktivít zabezpečenie podpory záujmových
aktivít s dôrazom na rozvoj kreativity a zručnosti mladej generácie (aktivita: 4.1.4.1) a
1
Závislosť sa môže u dospelého jedinca vyvinúť za dva až desať rokov. Varujúci je však vznik závislosti u
mladých, nezrelých ľudí, ktorý sa môže rozvinúť podstatne skôr, dokonca za niekoľko týždňov.
R.M.Schwarz et al.(1985, in: Škodáček, 1999) rozdelili syndróm závislosti v zameraní na mládež na štyri štádia
podľa behaviorálneho prístupu:
- obdobie experimentovania
- aktívne vyhľadavanie možnosti konzumácie drogy ( alkoholu) za účelom zmeny nálady
- štádium, v ktorom adolescent má nutkavý pocit užiť drogu (alkohol), ktorú považuje nevyhnutnú pre jeho život
- táto etapa je charakteristická vyhorením. Drogy (alkohol) sa užívajú ako prevencia pred nepríjemnými stavmi
absencie drogy. Život je nasmerovaný na príjem drogy. Je badateľná nielen zmena správania sa adolescenta, ale
je poškodená aj somatická a psychická stránka jedinca, mení sa aj ich vzhľad.
7
zabezpečenie podpory mládežníckych organizácií (aktivita: 4.1.4.3). Medzi bod 4.1.4.6 je
zaradené aj priestorové zabezpečenie kultúrnych a spoločenských aktivít pre mládež.
V rámci aktuálneho prepojenia priorít v PHSR obce a reálnych potrieb mládeže sme
v prípravnej fáze realizovali prieskum formou anonymného dotazníka v Spojenej škole
Lendak, na základe súhlasu pána riaditeľa Mgr. Ľ. Mačka. Pripravené kladené otázky sme
upravili tak, aby boli čo najviac zrozumiteľné a týkali sa špecifickej oblasti nášho bádania.
V našom výskume sme použili všetky druhy otázok podľa typu odpovedí t.j. otvorené otázky,
polootvorené otázky a uzavreté otázky.
Otvorené otázky nám umožnili spontánnu formu výpovede respondentov, boli
podkladom pre ďalšie rozvíjanie témy. Otvorené otázky sú vhodné vtedy, ak chceme zistiť
šírku problému a spoznať jeho kontext. Vo výskume sme použili aj polootvorené otázky,
ktorými sme sledovali dostať určitý okruh informácií. V rámci uzavretých otázok sme
využívali škálovacie otázky (napríklad stupnica od 1-5) a dichotomické otázky, teda otázky na
ktoré odpovedáme áno/nie/neviem.
Otázky boli smerované na znalosti o možnostiach využitia voľného času, na formu
programu, na miesto trávenie voľného času a na kvalitu aktívneho voľnočasového vyplnenia
školou a obcou. Zaujímal nás aj názor na hodnotenie práce obcou a poslancov so zameraním
na voľnočasové aktivity. Otázky boli formulované aj vzhľadom na možnú participáciu
respondentov pri aktívnej spolupráci v NPC. V závere sme zaradili aj otázky zamerané na
skúsenosť s návykovými látkami. Dotazník sme vypĺňali so žiakmi cez vyučovaciu hodinu, na
ktorej bol prítomný aj vyučujúci učiteľ. Na doplňujúce otázky sme reagovali priamo pri
vypĺňaní dotazníka, prípadne na požiadanie respondentov sme podali vysvetľujúce informácie.
1.2 PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV PRIESKUMU
Forma prieskumu bola volená v snahe o hlbšie porozumenie danej problematiky. Zber
dát bol realizovaný 26.11.2013 na vzorke 76 žiakov, z toho 40 dievčat a 36 chlapcov a bol
vykonaný medzi respondentmi šiesteho, siedmeho, ôsmeho a deviateho ročníka.
V záujme overenia zrozumiteľnosti pripravené otázky boli riešené kontrolným
(zdvojeným
mechanizmom).
K vyhodnoteniu
dotazníka sme pristúpili
na základe
identifikácie spoločných znakov.
Na základe získaných údajov a informácií na otvorenú otázku ,,Čo si predstavuješ pod
pojmom Nízkoprahové centrum pre rodinu a deti – centrum pre mladých?“, prevažovala
8
odpoveď respondentov ,,neviem“, z čoho môžeme vyvodiť potrebu oslovenia danej cieľovej
skupiny a potrebu poskytnúť doplňujúce informácie.
V okruhu otázok o voľnom čase odpovede v prevažujúcej miere smerovali na aktívny
oddych, zábavu bez povinnosti, venovaniu sa záľubám vo voľnom čase s poukázaním na
dostatok voľného času a pocitu nudy. V otázkach smerujúcich na miesto a možnosti trávenia
voľného času
sa potvrdil význam vrstovníckych skupín a preferovanie zoskupovania sa
s kamarátmi na ulici 2 . Veľký význam žiaci pripisujú aj možnosti vyplnenia voľného času
v CVČ. Varujúca je však informácia o pobyte v pohostinstvách, v bare, v pizzerii a na
diskotékach (objavili sa aj stavby), čo sa potvrdilo aj v kontrolnej otázke.
V otázkach typu: ,,Ako najradšej vypĺňaš voľný čas?“ nám odpovede poukázali
rôznorodosť vypĺňania voľného času. Kladne môžeme vnímať orientáciu na pozitívne stránky
ako je venovanie sa záľubám, pomáhanie rodičom pri domácich prácach. Značná časť
respondentov voľný čas trávi sledovaním televízie, videí či videohier na PC. V kontrolnej
otázke respondenti doplnili využívanie internetu, kde okrem projektov do školy, v širokej
miere sa využíva na ,,pokec“, hry, facebook a pod.
V záujmových oblastiach respondenti poukázali na znalosť o možnostiach využitia
školských aktivít, ktoré hodnotili vysoko pozitívne. Zameranie záujmových krúžkov je
rôznorodé, prevažuje športové zameranie a orientácia na prírodu. Upozornením na negatívum
môžeme chápať prejav nudy na krúžkoch, ale aj nezáujem z dôvodu vedenia učiteľmi, ktoré
deti chápu ako nepríjemných.
Medzi podujatia organizované obcou deti zaradili Zduženie mariánskej mládeže, Deň
s Máriou, detské diskotéky, Juliáles, Majáles, konské preteky, futbal. Na týchto akciách sa aj
zúčastňujú. Doplnením sú aktivity ako sú prechádzky, oslavy a ,,skladačky“.
Na otázku ,,Aké podujatia pre mládež vo vašej obci chýbajú?“ sme sa stretli
s odpoveďami ako sú napr. zábavy bez alkoholu, posedenie pre deti, festivaly, koncerty,
posilňovňa, fitnes, zumba či U – rampa. Identifikovali sme však aj veľkú nespokojnosť
typu ,,chýba všetko, nevie, ale nech sa len niečo vymyslí“. Pozitívom je smerovanie detí
k dobrovoľníctvu a filantropii.
Respondenti uviedli v prevažnej miere, že nie sú členmi v žiadnych organizáciách,
sporadicky sme sa stretli s členstvom v Združení mariánskej mládeže či pomenovaním partie.
2
Jana Levická (2008) nás upozorňuje aj na nový fenomén dnešnej doby – životný štýl mladých ľudí, žijúcich
v rodine, ale tráviaci čas na ulici. Nie sú to deti ulice, ale majú k ním blízko. Autorka ich pomenúva
ako ,,neorganizovanú mládež“.
9
V okruhu na názor na úlohu obecného úradu a obecného zastupiteľstva v zameraní na
voľnočasové aktivity respondenti v hodnotení poukázali na nedostatočnú aktivitu v tomto
zameraní s odpoveďami typu: ,,žiadne, v Lendaku nie je nič, nesnažia sa, aby sme boli aktívni,
nedostatočný záujem o mládež“.
Žiaci prejavili záujem o vybudovanie ,,nejakého“ miesta pre mládež, o akcie bez
alkoholu a cigariet, o rozvíjanie talentov, o možnosť, aby deti nesedeli doma a o podporu
financovania podporných aktivít pre mladých. Veľkým pozitívom bol záujem a ochota
podieľať sa na činnosti v klube a spolupracovať na riešení problémov v obci. Respondenti
skoro jednoznačne uviedli, že sa ešte nezapojili do riešenia problémov v obci (ale aj odpoveď
napr. ,,nedá sa to“), aj keď v odpovedí na možnosť ovplyvnenia uplatnenia svojich
požiadaviek a názorov sa ich odpovede značne rozchádzali (odpovede: áno, niekedy, nie,
neviem).
Treba brať do úvahy aj možnosť rozhodovania o využití voľného času respondentov.
Vzhľadom na vekovú skupinu je značný vplyv rodičov, aj keď už sú známky určitého
samostatného rozhodovania. Približne polovica respondentov uviedla, že je to ,,niekedy“.
V ostatnej časti zameranej na skúsenosť s návykovými látkami sa potvrdil predpoklad
príležitostnej konzumácie alkoholu, kedy až 41 respondentov uviedlo skúsenosť s alkoholom.
V tomto údaji prevažovala príležitostná skúsenosť, ale sporadický bola aj opakovaná
a pravidelná konzumácia. V príležitostnej konzumácii z rodového hľadiska prevažovali
dievčatá (23). Vo vekovom zastúpení sme identifikovali 2 respondentov vo veku 11 rokov, 9
vo veku 11 rokov, 11 vo veku 13 rokov, 5 vo veku 14 rokov a 14 respondentov vo veku 15
rokov, 27 respondentov uvádza skúsenosti s fajčením, 1 respondent uviedol skúsenosť s inou
drogou. Medzi ďalšie závažne zistenia patrí aj vysoká miera gamblingu.
Skutočnosť, že v súčasnej dobe má konzumácia alkoholu, ale aj gambling narastajúcu
tendenciu (dokladá to aj vyššie uvedený prieskum žiakov v Správe o mládeži 2010), ale aj
vysoká miera výskytu medzi respondentmi v našom dotazníku poukazuje na nutnosť
opätovného prieskumu medzi danou cieľovou skupinou. Sledovaním sa vytvorí príležitosť pre
longitudinálne (dlhodobé) sledovanie prvej skúsenosti a frekvencie užívania návykových
látok a možnosť zaujať k tomu patrične stanovisko. Vzhľadom k rozšírenosti konzumácie
alkoholu mládežou upozorňujeme, že ktokoľvek z nás môže prísť do kontaktu s následkami
tohto stavu. Je teda naliehavou potrebou spoločnosti sa zaujímať o možné riešenie. Akútnosť
potreby zaoberať sa daným problémom je z hľadiska bio-psycho-socio stránky života jedinca
o to naliehavejšia, že zraniteľnosť mladých ľudí je v tomto veku najcitlivejšia. Podmienením
10
pre výber krokov a efektívnosť výsledkov je dôkladná schopnosť včasnej identifikácie príčin
a poznanie následkov neriešenia tohto javu.
Zmapovanie názorov žiakov sa nám javil ako jeden z podporných indikátorov zriadenia
nízkoprahového centra. Prieskum nás upozornil práve na rizika spojené s touto vekovou
skupinou a potrebou sa spájať do vrstovníckych skupín (potreba byť s kamarátmi a čas
strávený na ulici). Zriadením centra sa vytvorí jedná z možnosti eliminácie možného
rizikového správania sa deti a mládeže. Výsledky dotazníka taktiež poukazujú na záujem
o možnosť alternatívneho trávenia času. Naliehavosť realizácie môžeme podoprieť jedným
z úprimných, ale kritických vyjadrení žiaka/čky ,,určite sa táto obec asi prvýkrát zaujíma
o mládež, takže môj názor na nich si nechám pre seba“. Netreba podceňovať aj varujúci
fenomén nárazového pitia medzi mládežou (najmä v súvislosti s možným poškodením zdravia
či prípadným tragickým koncom). Opatrenie obce zriadením NPC sa preto javí ako dôležitá
intervencia práve s prihliadnutím na širokú paletu preventívneho pôsobenia na deti a mládež.
Výsledky výskumu poukazujú aj na nedostatok akcií zameraných na mládež ,ktoré by
boli zamerané na prevenciu a stretávame sa tu s cielenou kritikou. Môžeme teda vyvodiť
predpoklad, že prevencia a opatrenia obce na túto cieľovú skupinu sú malé, sporadické
a nesústavné.
Nedostatočná pozornosť zameraná na riešenie voľnočasových aktivít neorganizovanej
mládeže vyvoláva opodstatnenú apeláciu na záujem kompetentných o daný stav, najmä
v súvislosti s poukázaním na deklaratívny zámer obce a s prekonaním prvotných bariér
realizácie NPC.
1.3 LEGISLATÍVNY VÝCHODISKOVÝ RÁMEC
Legislatívne postavenie NPP pre deti a mládež zatiaľ nie je dostatočne definované v
žiadnom
z
existujúcich
zákonov.
Sociálnu
politiku
obce
môžeme
vymedziť
ako ,,...starostlivosť miestnej samosprávy o všestranné zabezpečovanie potrieb obyvateľov
obce...“ ako ,,...súbor aktivít a opatrení na zabezpečenie sociálnej pomoci, ktorú poskytujú
obce svojim obyvateľom predovšetkým prostredníctvom sociálnych služieb“.
Legislatívny východiskový rámec koncepcie sa opiera o vymedzené právomoci
a kompetencie na regionálnej a miestnej úrovni. Prijímať opatrenia vo VZN v prospech deti
a mládeže, prípadne tvoriť vlastné koncepcie takto orientovanej miestnej politiky majú
v právomoci volení predstavitelia samosprávnych orgánov obcí. Majú možnosť hájiť záujmy
11
a napĺňať potreby cieľovej skupiny, pretože poznajú problémy ich každodenného života.
Rovnako je v kompetencii možnosť rozhodovať o spôsobe použitia finančných prostriedkov
na konkrétny projekt predkladaných v rámci tvorby nízkoprahového centra.
Základný zákon, ktorý upravuje postavenie, orgány a kompetencie obce je Zákon č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V§1 ods. 2 zákona sa uvádza,
že ,,základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej
územia a o potreby jej obyvateľov“. Vychádzajúc z tejto formulácie sa premieta politika obce
aj do sociálnej oblasti, ktorá je v jej kompetencii a konkrétnym obsahom určuje sociálnu
identitu obce.
Podrobné povinnosti a kompetencie poskytovateľa služby v nízkoprahovom centre
vyplývajú zo Zákona 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zariadenie
sociálnych služieb nízkoprahoveho typu (v zmysle §33) sa zakladá podľa ustanovenia v §80
Zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov.
Činnosti, ktoré sa vykonávajú v nízkoprahových programoch svojim charakterom
odpovedajú sociálnej službe, ktorá je definovaná v § 2 v ods. 1. (bod a), b), d), bod e) uvádza
zámery a ciele zodpovedajúcim NPP). V § 33 sa definuje Nízkoprahové denné centrum pre
deti a rodinu. Poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a
rodinu vždy musí byť registrované na príslušnom samosprávnom kraji. Podmienky zápisu do
registra sú upravené v § 62 - § 69. Z § 74 vyplýva poskytovateľovi sociálnej služby v
nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu, že nie je povinný uzavrieť s klientom
písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.
Tento zákon upravuje pôsobnosť obce, upravuje podmienky zápisu do registra
poskytovateľov sociálnych služieb, financovanie centra na prevádzku, ale aj kvalifikačné
predpoklady a ďalšie vzdelávanie. Zákon okrem iného stanovuje aj povinnosť poskytovateľa
sociálnych služieb vypracovať a dodržiavať procedurálne, personálne a prevádzkové
podmienky poskytovania sociálnej služby (tzv. štandardy kvality). Sociálne služby sú
službami verejného záujmu, pričom verejným poskytovateľom je obec.
Povinnosti obce v zmysle Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a
sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v pôsobnosti ktorého obec:
- zabezpečuje tvorbu a plnenie sociálnych programov zameraných na ochranu práv a právom
chránených záujmov detí a na predchádzanie a zamedzenie nárastu sociálno - patologických
javov na svojom území,
12
- vypracováva analýzy nepriaznivých vplyvov pôsobiacich na deti a rodiny, vývojových
trendov sociálno - patologických javov na svojom území,
Legislatívny rámec :
v Zákone č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov,
v Zákone č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení
neskorších predpisov,
v Zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v Zákone č. 369/1991 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
v Zákone č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na obce a vyššie územné celky
1.4 PREVENCIA SOCIÁLNO – PATOLOGICKÉHO SPRÁVANIA
Sociálno-patologické problémy mládeže poukazujú na potrebu začlenenia do
preventívnych programov, ktoré obsahujú riešenia nielen prostredníctvom intervenčného
procesu socializácie jedinca, ale aj angažovanú intervenciu do širšieho sociálneho prostredia
miestnej komunity. Sociálna oblasť ako jedna zo sfér kompetencií v pôsobnosti obce má v
náplni aj preventívne zameranie riešenia sociálno-patologických javov.
V obci Lendak nie sú vyčlenené mimoškolské priestory, kde by sa deti a mládež mohli
schádzať. Deti a mládež sú takmer celkom bez cielených podnetov. Kriticky môžeme
pozorovať
súčasne
tendencie
obce,
ktoré
sa
redukujú
prevažne
v prístupe
akéhosi ,,hasiča“ vyhrotených situácií.
Preventívna práca by mala byť schopná poskytnúť orientáciu v riešení strategického
výberu, identifikácie dysfunkčných konfliktov so schopnosťou analyzovať a porozumieť
danej situácii. Dysfunkčne prvky možno identifikovať na základe poznania reálneho
skutočného sveta a správne zadefinovaného problému. Z pohľadu sociálneho fungovania a
špecifických životných situácií môžeme predpokladať, že je spravidla problém sa vtesnať do
ponúkaných zaužívaných vzorových schém. Vyplýva to predovšetkým z otázky druhu a váhy
faktorov, ktoré vplývajú na sociálne fungovanie deti a mládeže, ale aj od schopnosti zvládať
problémy a od prístupu k adekvátnym informáciám a službám.
13
Sociálnu službu v obci so zameraním na nízkoprahové fungovanie môžeme chápať ako jeden
zo systémov preventívnych programov.
Účinné preventívne programy pomáhajú a podporujú mládeži si osvojovať, zvládať,
napĺňať očakávania a úlohy v oblasti výchovy a vzdelávania. Tieto programy sú určené
skupinám bez obmedzení a bez rizika identifikácie jedinca v kolektíve. Vzhľadom k tejto
vlastnosti je vylúčené potencionálne ,,nálepkovať“ jedinca ako nositeľa daného problému.
Vylúči sa možnosť anomálie, kedy mládež je spájaná do skupín na základe spoločného
problému a zvláštnosti.
Intervencia v oblasti prevencie je zameraná na elimináciu negatívnych faktorov, ktoré
by mohli byť podnetné pre danú cieľovú skupinu. Dôležité je prihliadnutie na celú škálu
vplyvov, ktoré môžu narušiť bio-psycho-sociálno-spirituálny celok osobnosti mladého
človeka.
Problémom našej obce je, že okrem rodiny a školského klubu nie je vytvorená
inštitúcia alebo organizácia, ktorá by sa cielene zaoberala výchovou deti a mládeže. Taktiež
nie sú vyčlenené priestory, hlavne s prihliadnutím na kapacitu, kde by sa mohli deti a mládež
stretávať bez možnosti rizikových vplyvov na ich vývinové obdobie. Takáto determinácia má
veľký vplyv na špecifické formovanie životného štýlu mladých ľudí, zoskupovaniu sa
vrstovníkov do skupín, teda tvorbu a vytváraním väzieb v partii. Závažným problémom je aj
tolerancia verejnosti, často aj rodičov k užívaniu alkoholických nápojov deťmi a mladými
ľuďmi. Prvá skúsenosť s alkoholom je práve v domácom prostredí ako prirodzená súčasť
rodinných spoločenských aktivít.
Predajná dostupnosť v rámci platnej slovenskej legislatívy je obmedzená vekom pre
osoby staršie ako 18 rokov. To však nie je prekážka pre užívanie alkoholu mládežou. Keďže
alkohol je spoločnosťou tolerovaná, tzv. legálna droga, bežne dostupná, stretávame sa s ním
pri rôznych príležitostiach. Táto skutočnosť má veľký vplyv na podnety, prvé skúsenosti s
konzumáciou alkoholu mladými ľuďmi. ,,Medzi konzumáciou alkoholu, poškodzujúcim pitím
a závislosťou od alkoholu existuje plynulý prechod. Konzumácia alkoholu siaha od nepitia
alkoholu, cez nízko rizikové pitie, rizikové pitie, škodlivé pitie až k závislosti od alkoholu.
Podobne aj škoda spôsobená alkoholom siaha od žiadnej škody, cez mierne poškodenie, k
značnej až k ťažkej ujme“ (Anderson, Gual, Colom, 2007, s. 19).
V Lendaku v tejto súvislosti chýbajú preventívne činnosti, ktoré môžu byť vo forme
sprostredkovania informácií, poskytovania sociálnych zručností a spôsobilostí, oslovovania
skupiny mládeže formou besied, prednášok, osvety, organizovania voľnočasových aktivít.
Chýba aj preventívne pôsobenie na vhodnú výchovu a usmernenie v rodine s cieľom
14
vytvorenia motivácie, preferovania hodnôt, postojov a princípov, ktoré sú zamerané na
zníženie rizika vzniku závislosti.
Efektívna prevencia by sa mala zamerať na aktivity, ako sú zamedzenie užívania
alkoholu, prípadne aspoň posunúť vek prvej osobnej skúsenosti s užitím alkoholu do
neskoršieho veku, kedy organizmus a psychika dospievajúceho je odolnejšia a vyspelejšia.
Minimalizáciou experimentovania s návykovými látkami sa jednak zníži riziko poškodenia
zdravia jedinca, ale aj ďalšie sprievodné javy (vandalizmus, rušenie nočného kľudu, krádeže
a pod.) spojené so správaním pod vplyvom alkoholu.
Snaha o riešenie tohto problému v Lendaku závisí nielen od zapojenia ďalších
inštitúcií a organizácií, ale aj od potenciálu aktivít a schopnosti obce niesť zodpovednosť za
vývoj mladej generácie. Účinná stratégia prevencie je celospoločenské nasadenie v obci.
Tento komplexný systém prevencie vychádza z presvedčenia, že prevencia nie je záležitosťou
jedinca, alebo úzkej skupiny ľudí. Zapojiť by sa mali nielen všetky vekové skupiny a sociálne
vrstvy, ale aj čo najväčší počet zložiek komunity (deti, mládež, rodina, škola, centrá voľného
času, nízkoprahové centrá, cirkev, samospráva, občianske združenia a pod.). Koordinované a
systematické celospoločenské úsilie v oblasti prevencie závislosti by malo byť hlavne v
posilnení ochranných faktorov a minimalizácii nepriaznivých faktorov vplývajúcich na vývoj
jedinca.
2
NÍZKOPRAHOVÉ PROGRAMY
Kapitola poskytne stručný popis základných princípov nízkoprahového prístupu
a definíciu pojmov, ktoré sú nosné v koncepcii nízkoprahového centra. Poukážeme aj na
niektoré bariéry, ktoré zabraňujú cieľovej skupine využívať služby ponúkané v NP.
Nízkoprahové programy
predstavujú v našom prípade komplex stacionárne
poskytovaných služieb, ktoré sú pre klienta:
-
ľahko dostupné (v čo najprirodzenejšom prostredí)
-
nekladú na neho vysoké nároky (finančné, psychologické, časové, fyzické,
technické a iné).
Aktuálna definícia nízkoprahových zariadení pre deti a mládež
hovorí, že
nízkoprahový princíp služby je určený deťom a mládeži, ktorí sa ocitli, môžu byť alebo sú
ohrození rizikovou životnou situáciou a ktorí nevyhľadávajú štandardné formy inštitucionalizovanej pomoci a starostlivosti. Službou nízkoprahového typu je napr. nadviazanie
kontaktu, poskytovanie informácií, odborná pomoc, podpora a vytváranie podmienok pre
15
sociálnu prevenciu, začlenenie a pozitívna zmena v spôsobe života jedinca či skupiny, rozvoj
sociálnych zručnosti.
2.1 ZÁKLADNÉ PRINCÍPY NÍZKOPRAHOVOSTI
Nízkoprahové zariadenie je vytvorenie prostredia, ktoré je svojím charakterom a
umiestnením záležitosťou skutočnej a reálnej dostupnosti. Termín nízkoprahovosť v našom
ponímaní znamená maximálnu možnú dostupnosť služby pre tých, ktorí majú o službu záujem.
Uplatňovanie princípov nízkoprahovosti slúži na odstránenie bariér, ktoré by mohli brániť
využívaniu danej služby.
K základným princípom nízkoprahovosti môžeme zaradiť:
Nízkoprahové naladenie pracovníkov (kľúčový princíp nízkoprahovosti)
„Maximálna dostupnosť“ pracovníkov je charakteristická neodsudzovaním klientov, prijímajú
ich a nemajú príliš veľké očakávania, sprostredkovávajú ponuku služieb zariadenia a zároveň
napĺňajú najčastejšiu potrebu klientov – potrebu spolubytia. Orientácia pracovníka na klienta
je považovaná za dôležitejšiu (viac ako perfektne materiálne a technicky vybavený priestor
zariadenia s prepracovaným programom). Pracovník sa riadi Etickým kódexom sociálneho
pracovníka (viď príloha č. 1).
Voľný vstup a pobyt v zariadení
Klienti môžu prichádzať a odchádzať v rámci otváracej doby zariadenia podľa svojho
uváženia. Prevádzkové hodiny centra sú zverejnené na viditeľnom mieste.
Bezpečie
Zámerom nízkoprahového zariadenia je ponúknuť pokojné a bezpečné miesto ako prostriedok
na vytvorenie kontaktu s klientom. Nízkoprahové zariadenie je vytvorením ,,azylu“. Je to
ponúknutie alternatívneho trávenia voľného času. Chráni klienta pred negatívnymi vplyvmi
ulice, a zároveň chráni ulicu pred klientom. Garanciou ochrany a bezpečia je vytvorenie
funkčných pravidiel a internej smernice upravujúcej postup pracovníkov v bežných a
krízových situáciách, a napokon odborne vyškolený personál.
Pasivita je prípustná
Klient nízkoprahového zariadenie nie je nútený na žiadnu činnosť alebo aktívnu účasť v
programe. Je iba pozývaný. Ak sa z nejakých dôvodov odmieta zúčastniť organizovanej
aktivity môže využiť inú ponuku alebo dostupný materiál či vybavenie, alebo sa môže
16
rozprávať s ostatnými klientmi či pracovníkmi zariadenia. V konečnom dôsledku však môže
byť pasívny, nemusí sa ničoho zúčastňovať, ani využívať vybavenie. Pasivita klientov je
akceptovaná. Vstup do centra je klientovi odmietnutý iba v prípade neprípustného
zdravotného stavu, správania alebo ako dôsledok predchádzajúceho porušenia pravidiel centra.
Pravidelná dochádzka nie je podmienkou
Pravidelná dochádzka do zariadenia nie je podmienkou využívania služieb zariadenia
(podobne ani členstvo či iná forma registrácie). Vyžadovanie pravidelnej účasti v centre a na
programe má za následok vytvorenia bariér a je v rozpore s prípustnosťou pasivity.
Výsledkom môže byť, že niektorí klienti by pravdepodobne veľmi skoro prestali centrum
navštevovať. To platí aj v súvislosti s nevytváraním dlhodobých štruktúrovaných programov,
ktoré vyžadujú pravidelnú dochádzku a aktívnu účasť klientov. Prevádzková doba služieb
preto zodpovedá potrebám klienta. Centrum je otvorené v čase, aby deti a mládež mali
umožnené prísť do zariadenia (z hľadiska dňa, mesiaca, roka). Zároveň je prevádzková doba
služby stabilná a nedochádza k náhlym výpadkom a zmenám. Prevádzkové hodiny môžu byť
však flexibilné v závislosti od záujmu deti a mládeže.
Pravidlá
Nevyhnutným predpokladom toho, aby sa problémovým situáciám predchádzalo, alebo keď
k nim dôjde, aby sa riešili je funkčný systém pravidiel a sankcií, s ktorým sú klienti aj
personál (pracovník, dobrovoľník, stážista, praktikant) dobre oboznámení. Písomne
vypracované interné smernice definujú prevádzkové pravidlá a poriadok a sú zverejnené na
viditeľnom mieste. Jasne definovaná cieľová skupina klientov a priority programu alebo
zariadenia môžu personálu pomôcť pri rozhodovaní o optimálnom postupe v danej záležitosti.
Dobre nastavený systém pravidiel v NPC určuje spôsob komunikácie medzi klientmi
navzájom, aj medzi pracovníkmi a klientmi.
Ukážky pravidiel vo fungujúcich nízkoprahových zariadeniach sú v prílohe č. 2 Pravidlá
a sankcie.
Poplatky a služby
Vstup do zariadenia a využívanie štandardnej ponuky zariadenia sú bezplatné. Mnohé
nízkoprahové zariadenia majú vypracovaný jednoduchý systém, ako umožniť klientovi využiť
ponuku či program. Ekvivalentom niektorých doplnkových aktivít a materiálov sú jednoduché
bežné úkony, ktoré sú potrebné, aby zariadenie a program fungoval napr. umožnenie
protislužby. Klient sa dobrovoľne podieľa na rôznej pomoci v centre a protihodnotou sa
umožní hrať to, o čo má záujem, napr. stolný tenis. Môže teda pred alebo po programe napr.
umyť dlážku, či vyniesť smeti, alebo upratať herňu. Je veľa činností, ktoré súvisia s bežnou
17
prevádzkou zariadenia. Niektoré nízkoprahové programy majú vypracovaný prehľadný
„cenník“, ktorý obsahuje reálnu cenu v Eur a jej ekvivalent v manuálnych činnostiach alebo
inej pomoci súvisiacej s prevádzkou zariadenia alebo jeho programov a akcií.
Zaručená anonymita
Klient má možnosť využívať štandartné služby bez uvedenia mena a priezviska či iných
identifikačných údajov (zostať v anonymite). Akákoľvek dokumentácia obsahujúca osobné
údaje klienta musí byť vedená s klientovým súhlasom, a klient má právo do nej nahliadnuť.
Zariadenie získava a eviduje len tie údaje, ktoré sú nevyhnutné na poskytovanie odborných a
kvalitných služieb. Výnimka platí o zápisoch a pracovných poznámkach pracovníkov
v súvislosti s dôležitými udalosťami, situáciami počas otváracích hodín. Bežnou praxou
niektorých NPPDM je vedenie pracovného denníka, v ktorom sa eviduje stručný priebeh
udalosti v klube (mimoriadne situácie napr. agresívne správanie klienta, mimoriadna aktivita
doteraz pasívneho klienta), prípadne sankcie a obmedzenia, alebo naopak, výhody pre
klientov vyplývajúce z tejto mimoriadnej udalosti. Ak však ide o nadštandardnú ponuku, ako
je napr. letný tábor (alebo iná akcia realizovaná mimo obce) je registrácia základných dát
nevyhnutná. U klientov mladších ako 18 rokov je potrebný aj súhlas rodičov (potvrdený
podpisom príp. osobným kontaktom). Služby zariadenia môže využívať ktokoľvek z cieľovej
skupiny bez obmedzenia, pokiaľ svojím správaním neobmedzuje a neohrozuje sám seba,
ostatných klientov, pracovníkov či efektivitu služby. Bezpečnosť klientov a personálu je vždy
na prvom mieste.
Participácia klientov
Je významným prvkom v nízkoprahovosti, ktorý pomáha:
-
aktivizovať klientov na aktívne využívanie voľného času;
-
učiť klientov prevziať zodpovednosť za svoje konanie a správanie.
Klienti by mali mať možnosť podieľať sa spolu s pracovníkmi na vytváraní programu, výberu
nových aktivít, akcií, hier, výzdobe klubu a vybavení klubu, ak je to v technických,
finančných, priestorových a časových možnostiach zariadenia v súlade s právnymi normami,
internými smernicami a pravidlami klubu. Centrum má vytvorenú formu priebežného
zisťovania potrieb klientov (rozhovory, ankety a pod.), aby bola ponuka služieb reálne
podložená potrebami klientov.
18
2.2 BARIÉRY
Prekážky zvyšujúce prahy zariadení a programov, ktoré môžu cieľovej skupine brániť
v prístupe k službám a ponuke zariadenia môžeme charakterizovať ako:
bariéry vytvorené zariadením alebo programom,
bariéry vytvorené pracovníkom,
bariéry, ktoré vytvárajú iní dôležití dospelí,
bariéry, ktoré vytvára klient.
Bariéry vytvorené zariadením alebo programom
Nejasné pravidla, zmeny výkladu pravidiel napr. podľa aktuálnej nálady, sympatií pracovníka
alebo uplatňovanie rozdielnych sankcií pri porušení jedného pravidla môže viesť v klientoch
k pocitu neistoty, chaosu.
Veľmi prísny a komplikovaný systém pravidiel a sankcií môže klienta znechutiť a
odradiť od využívania programu alebo zariadenia.
Vysoké nároky a očakávania zo strany organizácie či programu.
Podmienka registrácie a členstva v organizácii. Členstvo je v istých typoch zariadení
dôležitým kvantitatívnym ukazovateľom na získanie finančnej podpory.
Podmienka pravidelnej účasti na stretnutiach a programe (motivované dosahovaním už
spomínaných kvantitatívnych ukazovateľov, ktorý je často podmienkou získania grantu).
Príliš štruktúrovaný program.
Podmienka aktívnej účasti na aktivitách môže odradiť potenciálnych klientov, ktorí len
chcú s niekým byť, prípadne sa porozprávať.
Finančná náročnosť ponúkaného programu. Treba brať do úvahy finančné možnosti
detí, a nie ich rodičov. Deti využívajú služby na základe vlastného rozhodnutia (rodičia ich
tam neprihlásili, ani za to neplatia) a s prostriedkami, ktoré majú k dispozícii.
Náboženský charakter programu alebo organizácie (prepojenie programu s
náboženskou organizáciou alebo spoločenstvom). Podmienená účasť na programoch a
aktivitách je podmienená prítomnosťou na niektorých rituáloch súvisiacich s religiozitou
alebo duchovným záväzkom.
Poradensko-psychologický charakter programu.
Výber programu – špecifické zameranie na istú oblasť záujmov a činností (t.j.
krúžková činnosť zameraná na rozvoj zručností ).
19
Nedostatočná propagácia a poskytovanie zrozumiteľných informácií o službách.
Potenciálni klienti sa často o vhodnej službe nedozvedia, a teda sa k nej nedostanú.
Bariéry, ktoré vytvára pracovník:
Pracovník nemá predpoklady na prácu s cieľovou skupinou.
Nejasne definovaná úloha pracovníka. Klientom (najmä potenciálnym) často nie je
jasné, čo môžu od pracovníka očakávať (správanie, kompetencie), ako ho vnímať (kamarát,
pedagóg, sociálny pracovník, psychológ).
Bariéry, ktoré vytvárajú iní dôležití dospelí:
Rodičia, ktorí zakazujú deťom účasť v programe alebo zariadení.
Organizácie alebo inštitúcie, ktoré majú odlišnú predstavu o práci s deťmi a mládežou.
Je vhodné nadviazať s nimi kontakt a využiť ich v prospech zariadenia a klientov.
Bariéry, ktoré vytvára klient:
Strach z potenciálneho ,,nálepkovania“ klienta kvôli účasti v programe (spomínaný
náboženský alebo poradensko-psychologický charakter programu).
Obava z povinnej účasti na aktivitách organizácie.
Neschopnosť klientov zistiť, ktorú službu môžu využiť.
Klient má nesprávne informácie o službe.
Klient má negatívne skúsenosti s využívaním služby.
Zmyslom uvedených kladov a záporov práce je čo najviac sa priblížiť cieľovej skupine
a pomôcť odstraňovať javy, ktoré zvyšujú ,,prahy“ potenciálnym klientom v prístupe k ponúkaným službám.
3
CIELE NÍZKOPRAHOVÝCH PROGRAMOV
Cieľom NPP je minimalizácia možných rizík súvisiacich so spôsobom života detí a
mladých ľudí, umožnenie im lepšie sa orientovať v ich sociálnom prostredí a vytvorenie
podmienok, aby v prípade záujmu mohli riešiť svoju nepriaznivú situáciu. Praktické
prevedenie NPP sa musí premietnuť v ponuke služieb a konkrétnych aktivitách.
20
Rozhodujúcim zámerom NPP pre deti a mládež je ponúknuť alternatívu na
skvalitnenie voľnočasových aktivít detí a mladých ľudí. Naše predstavy o tom, ako by mali
mať organizovaný voľný čas je často zo strany deti a mládeže neprijateľná. Často máme
tendenciu vychovávať a učiť ich, aby konflikty neriešili fyzickým útokom, aby nepoužívali
vulgarizmy, aby nepotláčali svoje emócie (strach, ľútosť), a pritom si neuvedomujeme, že
v danej situácii sú práve oni a riešia to najlepšie ako to vedia. Takéto správanie môže byť v
ich skupine normou (pritom často kopírujú nás, dospelých). Veď to, čo by sme na ich
správaní chceli zmeniť, im pomáha a umožňuje, že sú vo svojom prostredí (rovesnícke
skupiny, komunita) akceptovaní a nezraňovaní. Naše predstavy sú jedna vec a ich realita
druhá.
Naším cieľom by preto malo byť sprevádzať ich, ponúkať im alternatívne možnosti
riešenia životných situácií, rozširovať socializačné príležitosti a vytvárať primerané
podmienky na ich zdravý a nekonfliktný rast. Je teda na nás dať šancu spoznať alternatívne
možnosti využívania voľného času, iné hodnoty, spôsoby komunikácie a riešenia konfliktov a
zároveň dať aj slobodu rozhodnúť sa, či sa príjmu, alebo nie.
Medzi základne ciele stanovíme:
-
vykonávať primárnu prevenciu sociálno-patologických javov;
-
podporovať u klientov zdravý životný štýl;
-
podporovať zdravé sebavedomie, pocit zodpovednosti, zmysel pre priateľstvo;
-
vychovávať k úcte a tolerancii;
-
ochraňovať slabších;
-
informovať o škodlivosti návykových látok;
-
viesť klientov k hodnotovej orientácii a pozitívnym vzťahom.
Programová skladba NPP pre deti a mládež:
Spolubytie v bezpečnom priestore
Voľnočasové aktivity
Typy sociálnej služby
3.1 SPOLUBYTIE V BEZPEČNOM PRIESTORE
Preventívny charakter alternatívných voľnočasových aktivít.
Problémom našej obce je deficit služieb súvisiacich s vyplnením časovej medzery
medzi školskými a mimoškolskými aktivitami (a to v každej vekovej skupine). Deti a mládež
21
si takto vytvárajú svoju vlastnú subkultúru, ktorá nesie rizikové znaky súvisiace nielen
s daným vývinovým obdobím tohto veku, ale aj nástrahami dnešnej doby. Náročnosť tejto
životnej situácie je v adekvátnom spracovaní, vyrovnaní sa, prípadne riešení subjektívneho
prežívania a vnímania konkrétnej situácie. Vytvorenie bezpečného, akceptujúceho prostredia,
kde sa môžu správať autenticky s prijatím a bez odsúdenia, pomáha klientom zvládať tieto
náročné situácie.
Pomoc pri presadzovaní záujmov deti a mládeže
Intervencia v prospech jednotlivca a na jeho ochranu (nadmernom užívaní alkoholu,
steroidov, šikanovaní, týraní, gamblingu a pod.). Pracovníci pomáhajú jedincovi alebo
skupine zorientovať sa v riešenie problému, alebo v náročnej životnej situácii, v ktorej sa
nachádza/jú, prípadne ju pomáhajú „niesť“ – sprevádzať ho. Pomáhajú mu verejne dostupné
informácie, kontakty na odborníkov a špecializované organizácie.
Pomoc pri presadzovaní legálnych záujmov sociálnej skupiny. Napríklad v prípade, že je
dopyt po nejakej činnosti (zriadenie ihriska, športoviska, akcie a pod.) pomôcť im pri
sprostredkovaní alebo realizácii. Zámerom je začlenenie deti a mladých ľudí do diania v obci.
3.2 VOĽNOČASOVÉ AKTIVITY
Aktivizácia cieľovej skupiny na zmysluplné trávenie voľného času, vytváranie
podmienok na využívanie voľného času, podpora participácie.
Cieľom NPP je poskytovať klientom podmienky na aktívne trávenie voľného času a
vytvárať priestor nato, aby ho dokázali vyplniť sami, a pre väčšinovú spoločnosť prijateľne.
Pracovníci aktivizujú ich potenciál a umožňujú im participovať na obsahovej náplni programu
(príprava voľnočasových aktivít alebo pomoc pri ich vytváraní, napr. usporiadanie koncertu,
turnaja, súťaže a pod.) a na formálnej stránke programu (úprava priestorov klubu, vytváranie
„grafickej identity“ programu, informačných materiálov (letáky, plagáty pre cieľovú skupinu).
Predchádzať, zabraňovať a obmedzovať sociálno-patologické javy páchané cieľovou
skupinou alebo na nej.
Predchádzanie – pracovníci zasahujú ešte predtým, ako rizikové správanie klient
realizuje (alebo skôr ako mu je vystavený).
22
Zabraňovanie – pracovníci zabraňujú pripravovanej aktivite. Napr. skupina klientov
klubu sa pripravuje napadnúť inú skupinu mimo priestoru klubu. Pracovníci s klientmi
komunikujú, a snažia sa takémuto spôsobu riešenia konfliktu zabrániť.
Obmedzenie (už existujúceho patologického javu) – v zmysle harm reduction filozofie –
znižovanie rizík. Klient nemá záujem, nemôže alebo nevie rizikové správanie ukončiť.
Napríklad klienti sa v piatok večer na ich zvyčajnom mieste, ktoré je blízko pripravovanej
akcie a frekventovanej cesty zvyčajne opijú. Pracovník im vysvetľuje, že je to nebezpečné.
Keď nemôže zabrániť tomu, aby pili, nabáda ich, aby nepili na mieste, kde im niečo hrozí,
alebo ich zrazí auto, prípadne môžu spadnúť, zaspať v zime.
3.3 TYPY SOCIÁLNEJ SLUŽBY
Ponuka služieb a aktivít v NPC je široká a má svoje špecifiká. Základnou podmienkou
je však dobrovoľná spolupráca zo strany klienta a transparentný prístup ku každému.
Definícia, vymedzenie, forma ako aj druh sociálnej služby vykonávanej v NPC sú upravené
v zákone č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Zákon určuje aj poskytovanie sociálnej
služby, ktorú charakterizuje ako odbornú činnosť (§ 16).
Za odbornú činnosť (§ 16) v nízkoprahových programoch možno považovať napr.
sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri uplatňovaní práv a právom
chránených záujmov.
Ďalšia činnosť je záujmová činnosť definovaná v § 18 (ods. 1 v bode 6). Odsek 4
rozvádza tento bod, kde sa uvádza: ,,Záujmová činnosť podľa odseku 1 písm. a) šiesteho bodu
a na účely odseku 1 písm. e) je kultúrna činnosť, spoločenská činnosť, športová činnosť a
rekreačná činnosť, ktoré sú zamerané na rozvoj schopností a zručností prijímateľa sociálnej
služby“.
Nízkoprahový program je predovšetkým kontaktnou prácou, ktorej cieľom je v danej
chvíli a na danom mieste vytvoriť priestor na spoluprácu s klientom. Snahou pracovníka je
nadviazať prvý kontakt s klientom, zistiť jeho potreby, predstaviť ponuku zariadenia a na
základe vzájomnej dohody si stanoviť vzájomne hranice súvisiace s princípmi NPC.
Pri riešení problémov a konfliktov sa stretávame aj so situačnou intervenciou (súvisí
so ,,znížením prahov“, kedy klienti sa správajú spontánnejšie ako vo formálnych
organizáciách).
23
V náročných životných situáciách klienta, ktorý to nevie zvládnuť, nevie ovládať svoje
emócie, nevidí riešenie pristupujeme ku krízovej intervencii (ak pracovník má zodpovedajúcu
kvalifikáciu), prípadne sprostredkujeme klienta ďalšiemu odborníkovi. V prípade, že si to
situácie vyžaduje, sprevádza klienta.
4
CIEĽOVÁ SKUPINA NÍZKOPRAHOVÝCH PROGRAMOV
Cieľovou skupinou NPC sú deti a mládež. Vekové ohraničenie je od 10 do 26 rokov.
V záujme zbytočných komunikačných zátarasov je potrebné uviesť aj rôzne pomenovanie
vekovej skupiny do 18. veku života, kedy sa chápu pojmy dieťa, maloletý, mladistvý,
neplnoletý ako osoby, ktoré nedovŕšili plnoletosť. Vekové rozpätie cieľovej skupiny je široké
a klientov v období adolescencie a starších nazývame aj termínom mladí ľudia, mladí dospelí
či mládež, čo budeme považovať za synonymum. Vo všeobecnosti sa chápe fáza života medzi
obdobím dospelosti a detstvom ako fáza mladosti.
Jedinec sa v tomto období stretáva s novými výzvami vo forme štrukturálnych a
sociálnych zmien a s nutnosťou zaujať k ním stanovisko. Treba mať na pamäti, že
prechádzajú obdobím dospievania. Nemajú ešte vytvorené sociálne návyky a istoty. Budujú si
vlastnú identitu a prechádzajú procesom individualizácie. Nezvládnutie zmien sa môže
prejaviť ako ,,adolelescentná kríza“ s následným sociálno-patologickým problémom
(prejavujúcim sa napr. ako nadmerné užívanie alkoholu). Skupina rovesníkov v období
puberty je významná vzhľadom na vývinové potreby začlenenia sa nielen do formálnych
(napr. v škole, CVČ), ale aj do neformálnych skupín (partie). „Skupina je existenčným
prostredím človeka – človek sa stáva sám sebou prostredníctvom druhej osoby“ (Buber, in:
Klíma, 2003). V rámci skupiny si mladý človek rozvíja svoju identitu a originalitu, učí sa
reagovať na rôzne sociálne situácie, uvedomuje si svoje sociálne potreby a má možnosť
budovať si vzťahy, čo je pridanou hodnotou pre kvalitu jeho života. Na obdobie mladosti,
vedľa rodiny, sa viaže sekundárna socializácia prostredníctvom vytvárania väzieb na
rovesnícke skupiny3, ktorá je v danom období pre dospievajúceho najdôležitejšia. Intenzívne
rovesnícke interakcie a často dramatické strety s rodičmi a autoritami so ,,sveta dospelých“ sú
v tomto období typické.
3
V socializačných teóriách mládeže sa uvádzajú štyri základne oblasti, ktoré sú významnými činiteľmi na
individuálny vývoj osobnosti a to: rodina, škola, rovesnícke skupiny a média (Blahová, 2011).
24
Pracovník NPC pracujúci s deťmi a mládežou by mal poznať zvláštnosti a potreby
tejto vekovej skupiny a na základe toho voliť aj pracovné metódy nielen so skupinou a jej
dynamikou, ale aj jednotlivcov v skupine či mimo nej.
Zmyslom úvah o cieľovej skupine nie je labeling (nálepkovanie) klientov. Naším
zámerom je určiť, komu sú NPP určené. V rámci efektivity a s prihliadnutím na vek klientov
je dobré oddeľovať prácu podľa veku, a to buď priestorom, alebo časom.
Dôvody :
a) rozdielne metódy práce s jednotlivými skupinami;
b) zaistenie bezpečného prostredia (pri prelínaní viacerých vekových skupín hrozí
nebezpečie prenosu negatívnych vzorov správania zo starších na mladších, a zároveň sa
zvyšuje riziko šikanovania).
Cieľová skupina je charakteristická vývinovým obdobím dospievania a to od
predpuberty (9 – 12 r.), puberty (12,13 – 15, 16 r.), adolescencie (15, 16 – 20 r.) a mladej
dospelosti. Každé obdobie má svoje biologické, psychologické a sociálne špecifika, ktoré je
potrebné zohľadniť pri práci v NPC. Náročnosť práce je vo variabilite potrieb zohľadňujúc
vekovú štruktúru, prípadne aj rôzne kombinácie, ktoré bude nutne akceptovať aj v prístupe
pracovníka v centre. Skupinová atmosféra je pre klientov veľmi atraktívna. Upevňujú sa
skupinové roly, hodnoty, ciele, kooperácia, spojenectvá, ale aj podpora či rivalita v skupine.
Vznikajú neformálni vodcovia skupiny, ale môžu byť aj členovia postavení na okraj skupiny,
čo je frustrujúce a zraňujúce. Skupinové procesy sú prirodzené a prebiehajú v skupinách
každého typu. Cieľom je vytvoriť zdravú klímu a eliminovať patologické formy a jej prejavy
už v zárodku. Skupina mladých ľudí v náročnom období dospievania môže byť pozitívnou
podporou (dokonca aj v rizikovom prostredí).
Mladí ľudia a dôležití dospelí
Mladí ľudia majú svoje potreby, sny a túžby, ktoré často nedokážu naplniť sami.
Chýbajú im financie, schopnosti, skúsenosti alebo možnosť rozhodovať. Všetko to majú
dospelí, ktorí nejakým spôsobom ovplyvňujú ich život. Sú to napríklad rodičia, učitelia,
poslanci a pod. Medzi dôležitých dospelých patria aj tí, ktorí rozhodujú napríklad o
vybudovaní centra pre mladých, o schválení projektu zameraného na aktivity pre deti a
mládež, a pod. V tejto súvislosti je dôležitá vzájomná komunikácia. V Lendaku je neformálny
dopyt po službe NP typu, ktorá však doteraz nebola špecifikovaná a nebola teda ani prenesená
na predstaviteľov obce. Predkladaná koncepcia čiastočné vypĺňa túto medzeru.
25
Charakteristikou lendackej mládeže je zgrupovanie sa v neformálnych skupinách ako
výsledok socio - kultúrneho javu a tradícií v obci. V prevažnej miere je to založené na lokalite,
prípadne na možnostiach sa stretávať. Je to aj jeden z rizikových fenoménov, ktorý je
evidentný pri spoločenských či kresťanských sviatkoch (tzv. skladačky na Veľkú noc, máje,
janské ohne, diskotéky a pod) v podobe nadmerného užívania alkoholu, vandalizmu či bitiek
medzi mladými ľuďmi. Môžeme to chápať aj ako prechodné obdobie, ktoré je pre mladého
človeka v pozitívnom smere obdobie rastu, ale aj príležitosť k vytvoreniu rôznych závislosti
a teda stagnácie či dokonca regresu.
Tvorbou NPC je možnosť na nadviazanie dialógu medzi cieľovou skupinou a dospelými
a zároveň zabráneniu rôznych predsudkov a zlých skúsenosti na jednej aj druhej strane.
5 SLUŽBY A AKTIVITY NÍZKOPRAHOVÉHO CENTRA - PROGRAMOVÁ
ČINNOSŤ
Štandardné voľnočasové aktivity nie sú podmienené pravidelnou dochádzkou alebo
registráciou a sú bezplatné. Vybavenie centra závisí od finančných a priestorových možnosti
vytvorených v budove bývalého kina Goral. Dôležité je, aby reflektovali potreby klientov.
Medzi aktivity v centre môžeme ponúknuť aj prezentáciu vlastnej kreatívnej tvorby či
nápadov. Programové zameranie je na aktívny oddych, zážitkové aktivity a osobnostný rozvoj
deti a mládeže. Súčasťou centra by malo byť aj vybavenie priestoru – napr. čajovne, nealko
bar a pod., ktorý môže slúžiť nielen na príjemne posedenie (uvedená požiadavka
podľa dotazníka), ale aj ako priestor na nadviazanie kontaktu s klientom, či individuálny
rozhovor (podobné vybavenie je v strediskách, ktoré sme osobné navštívili a boli aj
doporučené ako veľmi žiadané).
Aktivity môžeme deliť na:
-
činnosť v centre
-
aktivity mimo centra – príležitostná spolupráca s akciami obce, školy a pod.
V centre môžu byť k dispozícii spoločenské a náučne hry, hravé aktivity, športové
aktivity, CD prehrávače, videoprojektor, činnosť v tvorivej dielni a kreatívne formy využitia
času v centre. Na základe prieskumu doporučujeme zaradiť posilňovňu, fittnes, tanečné
aktivity. V centre sa môžu organizovať rôzne príležitostné akcie, koncerty, diskotéky, výstavy,
kultúrne programy, premietanie filmov či zážitkové činnosti, diskusie, besedy s rôznymi
26
odborníkmi (edukatívny, preventívny zámer). Medzi zaujímavé nápady patrí aj zriadenie U –
rampy, zaradenie Zumby či záujem o fotografovanie. Medzi štandartnú ponuku doporučujeme
zaradiť aj aktivity na základe budúcich podnetov a požiadaviek deti a mladých ľudí
a svojpomocné aktivity. Program v centre môže mať tematický charakter (ak to na základe
skúsenosti s prevádzkovaním NPC vyplynie). Dôraz bude kladený na rôzne preventívne,
výchovné alebo vzdelávacie aktivity (ktoré môžu byť na základe potrieb cieľovej skupiny
veľmi špecifické). Optimálna pomoc je tzv. ,,pomoc k svojpomoci“ formou peer programov.
Peer programy (rovesnícke programy) predstavujú modernú a efektívnu formu pôsobenia
dobrovoľníka medzi vrstovníkmi v programe prevencie a eliminácie sociálno-patologickej
stratégie v skupinách rovesníkov. Snahou NPC bude aj aktivizácia klientov do verejne
prospešného dobrovoľníctva. Medzi významné aktivity, podporujúce chod NPC je propagácia
centra nielen v rámci cieľovej skupiny, ale aj smerom k rodičom a organizáciám či firmám.
6
MIESTO A ČAS REALIZÁCIE NÍZKOPRAHOVÉHO CENTRA
Vytvorenie vhodného priestoru na činnosť NPC v Lendaku sa predpokladá
v priestoroch bývalého kina Goral. Vychádzajúc z kapacity miestnosti je predpoklad pre
činnosť cca päťdesiat klientov, odhad je však orientačný. Taktiež vychádzame z predpokladu,
že ťažisko účasti bude zamerané na piatok a víkend. Priestor je potrebné stavebne upraviť.
Rekonštrukcia objektu bude na základe vizuálnej dokumentácie. Predbežné je prisľúbená
pomoc architekta, ktorý by navrhol vizulizáciu priestorov v súlade so zámerom koncepcie
a kapacitnými možnosťami daného objektu. Doslovným naplnením nízkoprahového prístupu
je zabezpečenie bezbariérovosti pre vozíčkarov. Rekonštrukcia by sa mala zamerať na
výmenu dverí, opravu omietok, maľovky, osvetlenia (môže byť aj lokálne) a sociálnych
zariadení. Čiastočné vybavenie (stoly, stoličky, skrine) nám prisľúbila Spojená škola Lendak.
Zriadovateľ nízkoprahového centra bude obec Lendak. Realizácia projektu NPC
vzniká na základe prijatia zriaďovacej listiny obecným zastupiteľstvom a schválením štatútom
centra. Praktické nacenenie zabezpečuje výkonný orgán obce. Finančné krytie je
v kompetencii OcZ.
Návrh na materiálne vybavenie a finančné zabezpečenie je v prílohe č 3.
V prípravnej fáze je potrebné osloviť mladých ľudí, vytvorenie tímu a rozdelenie úloh
a kompetencií pri tvorbe centra. Pri rekonštrukcii budovy a interiérovej úprave (na základe
vizuálneho návrhu) bude vítaná dobrovoľnícka aktivita mladých ľudí. Časový harmonogram
realizácie centra je v závislosti od finančných prostriedkov určených na vytvorenie centra.
27
Fázy realizácie NPC
1. etapa - registrácia NPC na VÚC
Termín realizácie: po schválení zriaďovacej listiny a štatútu centra v OcZ
(január 2014)
2. etapa - aktivity, zámery smerujúce k vytvoreniu priestoru vhodného na NPC:
-
vypracovanie projektovej dokumentácie,
-
rekonštrukcia - stavebné úpravy, prispôsobenie priestorov,
-
zariadenie (technické, materiálne vybavenie NPC),
-
organizačné, personálne zabezpečenie prevádzky.
Termín realizácie : február – apríl 2014
3. etapa - Zriadenie nízkoprahového centra
Komplexné zabezpečenie programu pre deti a mládež, priestoru pre poskytovanie poradenstva
-
oslovenie deti a mládeže,
-
príprava programu,
-
profilácia skupiny dobrovoľníkov,
-
vzdelávanie aktívnych členov.
Termín realizácie: 01.05. 2014
7
ZDROJE NA PREVÁDZKOVANIE NÍZKOPRAHOVÉHO CENTRA
Získavanie finančných a nefinančných zdrojov – fundraising
Zámerom tejto časti je predstaviť fundraising, jeho metódy a rôzne oblasti, kde
môžeme získavať zdroje.
Základnou snahou je, popri plnení poslania NP, zabezpečiť vlastné fungovanie a tok
financií. Prepojiť, zapojiť a využívať materiálne, finančné, informačné a ľudské zdroje, čo je
kľúčovou úlohou organizačného riadenia. Je to cielené a plánované vyhľadávanie a získavanie
finančných a nefinančných zdrojov potrebných na realizáciu činnosti a chodu organizácie, s
cieľom zabezpečiť jej dlhodobú udržateľnosť. Základným predpokladom finančnej
udržateľnosti je rôznorodé zloženie prostriedkov z viacerých zdrojov rôzneho typu, z ktorých
aspoň niektoré sú dlhodobo garantované. Grantové peniaze sú viazané na použitie v
projektoch a na priamu prácu s cieľovou skupinou. Nutné sú aj prostriedky na inštitucionálny
28
rozvoj, na vzdelávanie pracovníkov, konzultácie, potrebné technické vybavenie, nový dizajn,
atď.
Typy zdrojov
Zdroje, ktoré organizácia potrebuje na svoju dlhodobú udržateľnosť môžeme rozdeliť do
štyroch základných skupín:
finančné (rozpočet obce, granty, sponzorstvo, samofinancovanie);
ľudské (ľudia, ktorí sa podieľajú alebo zúčastňujú na živote NP, na jej projektoch
alebo chode centra, programu, a to platení zamestnanci, dobrovoľníci, externí
konzultanti, supervízori, školitelia, sympatizanti a pod.);
materiálne (materiálno-technické vybavenie, kancelárske zariadenia, pomôcky na
tréning, vybavenie interiéru);
informačné (informácie, vzdelávanie pracovníkov, exkurzie a stáže, prehľad
o legislatíve, prehľad o dianí v donorskom a finančnom prostredí v lokalite).
Oblasti získavania zdrojov
Samospráva, štátne inštitúcie, a fondy.
Nadácie.
Podniky a podnikatelia.
Individuálni darcovia.
Štátne inštitúcie, samospráva a fondy.
Samofinancovanie alebo iná vlastná činnosť.
a) Samospráva, štátne inštitúcie, a fondy.
Sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť
financované:
Obcou :
- podľa Zákona 448/2008 § 71. Pôsobnosť obce je priamo určená v § 80:písm.e) poskytuje
alebo zabezpečuje poskytovanie ods.2. sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre
deti a rodinu,
- cez výkon opatrení v zmysle Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a
sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( cez §10, kde stačí registrácia na
kraji, bez nutnosti akreditácie).
29
Finančne zabezpečenie NPC je v pôsobnosti obce cez zapracovanie v obecnom rozpočte.
VUC:
- registrácia
podľa zákona 448/2008
Z.z.
o sociálnych službách na prevádzkovanie
nízkoprahoveho denného centra pre deti a rodinu
- cez výkon opatrení v zmysle Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a
sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(finančná podpora nie je obligatórnou povinnosťou VUC)
Fondy:
Iným zdrojom sú štátne inštitúcie (ministerstvá). Grantové systémy pravidelne vyhlasujú
súťaž, na ktorej sa určené subjekty môžu uchádzať o dotáciu (napr. Regionálny operačný
program a dotácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR).
Ďalším zdrojom sú štátne, alebo neštátne fondy, napr. Fond ochrany životného prostredia,
Štátny fond kultúry, Fond sociálneho rozvoja, Medzinárodný vyšehradský fond, Protidrogový
fond, Literárny fond, Štrukturálne fondy pre Slovensko, a iné.
b) Nadácie (domáce, zahraničné)
Uchádzanie o finančnú podporu v nadáciách závisí od programu, ktorý ponúka a je
v súlade s činnosťou a projektom, ktoré realizuje žiadateľ. Informácie o nadáciách sú na ich
domovských webových stránkach, kde sú aj podmienky grantových kôl – oblasť finančnej
podpory, termíny uzávierok, grantové podmienky, grantové formuláre, v niektorých
prípadoch aj vysvetlivky k formulárom.
Nadačné projekty sú napríklad: Nadácia pre deti Slovenska (Hodina deťom), Nadácia Pontis
(Nadačný fond Telekom, Dobrá krajina,...), Nadácie SPP a ďalší.
c) Veľké podniky a firmy
Niektoré podniky alebo veľké firmy si už vybudovali svoj grantový systém. Žiadosti a
sama procedúra schvaľovania však nie sú také zložité ako pri grantových kolách veľkých
nadácií. Väčšinou je možné podávať žiadosti priebežne, po celý rok. Žiadosť by mala
obsahovať stručný opis projektu, rozpočet a informácie o organizácii. Istým rizikom môže byť
malá transparentnosť týchto subjektov – nejasne formulované očakávania a podmienky na
získanie grantovej podpory. Často majú mnoho nevyslovených očakávaní, ktoré žiadateľ
nezistí, a teda ani nenaplní.
d) Menšie firmy a podnikatelia
30
Miera úspechu podpory (nemusí byť finančná) je závislá od osobného kontaktu a
vyjednávacích schopností. Môže to byť aj formou darovacej zmluvy vo forme materiálu (napr.
papier, kancelárske potreby), staršie vybavenie (napr. počítač, kopírka, nábytok) alebo svoje
služby (napr. kopírovanie zdarma). Pre také prípady je dobré mať pripravený zoznam alternatív podpory, aby mal partner viac možností, a necítil sa byť „zatlačený do kúta“.
e) Individuálni darcovia/obyvatelia
Individuálni darcovia môžu venovať napríklad 2% z dane z príjmu FO a PO,
zúčastniť sa na benefičných akciách či zbierkach. Rozhodujúcim faktorom je jednoduchá
komunikácia, dostupnosť a zrozumiteľnosť informácie. Musia mať istotu a veriť, že s ich
prostriedkami sa bude narábať rozumne v prospech cieľovej skupiny.
STAROSTLIVOSŤ O DARCOV
Medzi darcom a prijímateľom daru (bez ohľadu na to, či finančného alebo iného) sa
vytvára istá forma spolupráce. Jej trvanie ovplyvňuje kvalita vzájomného vzťahu, ktorý je
založený na dôvere, čestnosti, spoľahlivosti, základnej slušnosti a transparentnosti.
Organizácia vo svojom pláne vyčlení potrebné zdroje – financie, ľudí alebo čas, aby sa na
žiadneho darcu nezabudlo a každému sa dostalo patričnej pozornosti a starostlivosti. Medzi
základné pravidlá patria vyjadrenie vďaky za poskytnutý dar , dodržiavanie dohodnutých
termínov, pravidelné informovanie darcov o činnosti, o spôsoboch a účeloch použitia ich daru.
Jednotný dizajn
Dôležité pre fungovanie centra je aj dbať na imidž. Verejnú mienku ovplyvňuje nielen
priestor, jeho upravenosť, ľudia, ktorí v nej pôsobia a ich správanie a jednanie ku klientom, k
návštevníkom, k partnerom, ale aj k sebe navzájom. Medzi formálnu stránku patrí jednotný
dizajn ako je hlavičkový papier, letáky, plagáty, prospekty, brožúry, vizitky, webová stránka.
31
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
ANDERSON, Peter, GUAL, Antoni, COLOM, Joan. 2007. Alkohol a primárna zdravotná
starostlivosť. Klinické smernice na identifikáciu a krátke intervencie. Bratislava :
ASKLEPIOS, 148 s. ISBN 978-8071-671-190.
BARTOŇOVÁ, Marína, ŠANDOR Juraj. 2005.
Nízkoprahové programy pre deti a mláde.
Martin : alfaPrint, 130 s. ISBN 80-96934-80-5
BLAHOVÁ, Petra. 2011. Socializácia v rovesníckych skupinácha vytváranie subkultúr
mládeže. In ŠLOSÁR, Dušan (ed.). 2011. Prevencia sociálnej patológie v prostredí
stredných škôl Košického samosprávneho kraja. Košice : Košický samosprávny kraj,
296 – 301 s., 338 s.ISBN 978-80-970978-9-9.
BRICHTOVÁ, Barbora. Sprievodca zákonom o sociálnych službách pre nízkoprahové
programy pre deti a mládež. Detský fond Slovenskej republiky. Dostupné na:
<http:// www.dfsr.sk/>.
Centrum
pre
medzinárodnoprávnu
ochranu
detí
a mládeže.
Dostupné
na:
<http://www.cipc.sk/>.
EMCDDA, 2012. Užívanie drog medzi bežným obyvateľstvom a medzi mladými ľuďmi.
Aktualizované : 2012-11-07. [cit.2013-02-12]. Dostupné na:
< http://www.emcdda.europa.eu/html.cfm/index158135SK.html>
GABURA, Ján, PRUŽINSKÁ, Jana. 1995. Poradenský proces. Praha: Slon, 1995. 147 s.
ISBN 80-85850-10-9.
HERZOG, Aleš. 2003. Nízkoprahová zařízení pro děti a mládež. In Éthum, 2003, roč. 39, č. 4,
LABÁTH, Vladimír et al. 2001. Riziková mládež. Praha : Sociologické nakladatelství, 160 s.
ISBN 80-85850-66-4.
LEVICKÁ, Jana. 2008. Možnosti práce s neorganizovanou mládežou v podmienkach SR.
Aktualizované: 2008-09-07.[cit.2013-03-15]. Dostupné na :
<http://www.apsp.upol.cz/get_file_aktuality.php?id=142 ->
MATOUŠEK, Oldřich. et al. 1996. Práce s rizikovou mládeží. Praha: Portál, 87 s. ISBN 8085282-83-6
ŠKOVIERA, Albín, ZELINA, Miron. 2011. Nízkoprahové a záujmové centrá ako možnosť
eliminácie sociálnej patologie detí a mládeže. Recenzovaný zborník príspevkov z
medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : UK, 227 s.ISBN 978-80-2232994-1
32
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
Zákon č. 416/2001Z.z. o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a
na vyššie územné celky
Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení
neskorších predpisov
Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
www. Chance.chrudim.cz
www.mandl.unas.cz
www. nizkoprah.sk
www.prostorpro.cz
www.streetwork.ecn.cz
33
Download

1 NÍZKOPRAHOVÉ PROGRAMY