PLÁNOVANIE ZDROJOV NA
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH
SITUÁCIÍ
L.L.Novák
Nováka akolektív
kolektív
doc. Ing. Ladislav Novák, PhD.
Ing. Stanislav Filip, PhD.
doc. Ing. Libor Gašpierik, PhD.
Ing. Peter Marchevka, PhD.
Ing. Kristián Matoušek
prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD.
prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD.
doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD.
PLÁNOVANIE ZDROJOV NA
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH
SITUÁCIÍ
Žilina 2010
Vysokoškolská učebnica Plánovanie zdrojov na riešenie krízových
situácií poskytuje základné informácie o postupoch a procesoch obranného
plánovania, civilného núdzového plánovania a havarijného plánovania
v podmienkach Slovenskej republiky, vo väzbe na plánovacie procesy EU a
Severoatlantickej aliancie. Poskytuje teoretické poznatky o štruktúre krízového
plánovania a metódach a postupoch spracovania krízových plánov, havarijných
plánov, plánoch ochrany obyvateľstva ad. plánov.
Je určená študentom vysokých škôl študujúcim študijné programy
zamerané na krízový manažment, študentom pripravovaným pre výkonné prvky
bezpečnostného systému štátu, orgány a organizácie verejnej správy, subjekty
hospodárskej mobilizácie ako aj pre účastníkov kurzov celoživotného
vzdelávania na úseku krízového riadenia. V neposlednom rade môže byť
vhodnou pomôckou aj pre odborníkov z praxe, krízových manažérov, ktorí
pôsobia vo verejnej správe, vo výkonných prvkoch krízového riadenia, ako aj
v podnikateľských subjektoch, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním
požadovanej miery bezpečnosti Slovenskej republiky.
Táto vysokoškolská učebnica bola spracovaná s podporou Kultúrnej
a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva Slovenskej republiky číslo
grantu 3/4055/06 a vedeckej grantovej agentúry číslo grantu 1/0797/10.
Vedecký redaktor: doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.
Recenzenti:
Dr. h.c. prof. mpx. h.c. prof. Ing. Vladimír GOZORA, PhD.
Ing. Jozef ŠIPOŠ
Vydala Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
© S. Filip – L. Gašpierik – P. Marchevka – K. Matoušek – L. Novák –
P. Poledňák – L. Šimák – M. Tomek , 2010
ISBN 978-80-970272-4-7
OBSAH
Prehľad použitých skratiek .................................................................... 5
1. Úvod ....................................................................................................... 7
2. Podstata krízových javov ..................................................................... 9
2.1. Bezpečnosť procesov a systémov .................................................... 9
2.2. Riziká a ohrozenia bezpečnosti ........................................................ 12
2.3. Vznik krízových javov v živote spoločnosti .................................... 15
2.4. Miesto a úloha krízového manažmentu pri riešení krízových javov 18
3. Krízové plánovanie ............................................................................... 36
3.1. Význam riadenia v ľudskej činnosti ................................................ 36
3.2. Všeobecné zásady plánovania ......................................................... 41
3.3. Všeobecné východiská krízového plánovania ................................. 51
3.4. Štruktúra krízového plánovania v SR .............................................. 58
4. Obranné plánovanie ............................................................................. 62
4.1. Ekonomické zabezpečenie obrany .................................................. 62
4.2. Všeobecné zásady obranného plánovania ....................................... 62
4.3. Obranné plánovanie v NATO .......................................................... 64
4.3.1. Postupy obranného plánovania v NATO ................................ 69
4.4. Obranné plánovanie v SR ................................................................ 72
4.4.1. Podpora obrany štátu .............................................................. 75
4.4.2. Subjekty obranného plánovania v SR ..................................... 77
4.4.3. Obranné plánovanie v rezorte MO SR .................................. 79
4.4.4. Dlhodobé plánovanie v rezorte MO SR ................................ 80
4.4.5. Strednodobé plánovanie v rezorte MO SR ............................ 82
4.4.6. Krátkodobé plánovanie v rezorte MO SR ............................. 83
5. Civilné núdzové plánovanie .................................................................. 86
5.1. Základné ciele civilného núdzového plánovania ............................. 86
5.2. Civilné núdzové plánovanie v NATO ............................................. 87
5.3. Civilné núdzové plánovanie v SR ................................................... 90
5.4. Štruktúra civilného núdzového plánovania v SR ............................ 92
5.5. Hospodárska mobilizácia ................................................................ 93
5.5.1. Hospodárska mobilizácia a bezpečnostný systém ................. 94
5.5.2. Organizačné prvky hospodárskej mobilizácie ....................... 94
5.5.3. Opatrenia hospodárskej mobilizácie ...................................... 95
5.5.4. Príprava a plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie ........... 99
5.5.5. Krízové plánovanie v hospodárskej mobilizácii .................... 104
5.5.6. Krízový plán subjektov hospodárskej mobilizácie ................. 106
5.5.7. Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie ......... 108
5.6. Plánovanie materiálových zdrojov na riešenie krízových situácií ... 112
5.6.1. Štátne hmotné rezervy ............................................................ 113
5.6.2. Hmotné rezervy ..................................................................... 114
5.6.3. Mobilizačné rezervy .............................................................. 115
5.6.4. Pohotovostné zásoby ............................................................. 116
-3-
5.6.5. Formy hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami ......... 116
5.6.6. Núdzové zásoby ropy ............................................................ 117
5.7. Plánovanie výrobných zdrojov na riešenie krízových situácií ........ 117
5.7.1. Plánovanie výroby a rozvodu energií ..................................... 121
5.8. Plánovanie vecných prostriedkov na riešenie krízových situácií .... 122
5.9. Plánovanie ľudských zdrojov na riešenie krízových situácií ........... 125
5.9.1. Prerozdeľovanie ľudských zdrojov na riešenie krízových
situácií .................................................................................... 125
5.9.2. Pracovná povinnosť, osobné úkony, osobná pomoc ............. 127
5.9.3. Oslobodenie od mimoriadnej a alternatívnej služby ............ 129
5.10. Plánovanie finančných zdrojov na krízové riadenie ..................... 131
5.11. Zásobovanie obyvateľstva počas krízových situácií ..................... 134
5.11.1. Regulácie predaja životne dôležitých výrobkov a tovarov
v SR ..................................................................................... 136
5.11.2. Vyhlasovanie a organizácia mimoriadnych regulačných
opatrení ................................................................................ 138
5.11.3. Výroba životne dôležitých výrobkov v SR .......................... 141
5.12. Civilná ochrana ............................................................................. 143
5.12.1. Analýza územia obvodu ...................................................... 146
5.12.2. Plán ochrany obyvateľstva ................................................... 148
5.12.3. Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do
starostlivosti .......................................................................... 149
5.12.4. Plánovanie evakuácie ........................................................... 150
5.13. Krízové plánovanie v ochrane verejného poriadku v SR.............. 163
6. Havarijné plánovanie .......................................................................... 171
6.1. Havárie ........................................................................................... 171
6.2. Ciele a postupy havarijného plánovania ......................................... 172
6.3. Havarijné plánovanie v SR ............................................................. 177
6.3.1. Havarijné plánovanie v prevencii závažných
priemyselných havárií ............................................................ 177
6.3.2. Havarijné plánovanie v prevencii jadrových havárií ........... 181
6.3.3. Plánovanie ochrany pred povodňami .................................. 183
6.3.4. Plánovanie ochrany pred požiarmi ...................................... 191
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente .................... 199
7.1. Charakteristika medzinárodných kríz ............................................. 200
7.1.1. Kritériá medzinárodných kríz .............................................. 200
7.1.2. Životný cyklus krízy ........................................................... 201
7.1.3. Plánovanie zdrojov v medzinárodnom
krízovom manažmente .......................................................... 203
8. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní .................. 220
9. Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných
v krízovom plánovaní .......................................................................... 239
Zoznam použitej literatúry ........................................................................... 251
-4-
Prehľad použitých symbolov a skratiek
PREHĽAD POUŽITÝCH SYMBOLOV A SKRATIEK
AMION
ATON
BRK
BROb
BR SR
CNP
CO
DDO
EHK
EU
GŠ
HDP
HM
HP
HR
HW
HZZ
JIS HM
IZS
KKPK
KM
KR PZ
KRH SR
KS
KŠ
KÚ
MDPT SR
MF SR
MH SR
MO SR
MP SR
MR
MŠS
MV SR
MŽP SR
MU
NATO
NR SR
zberový program jednotného informačného systému hospodárskej
mobilizácie
databázový program jednotného informačného systému
hospodárskej mobilizácie
bezpečnostná rada kraja
bezpečnostná rada obvodu
Bezpečnostná rada Slovenskej republiky
civilné núdzové plánovanie
civilná ochrana
ďalší dôležitý objekt
Európska hospodárska komisia
Európska únia
generálny štáb
havarijný dopravný poriadok
hospodárska mobilizácia
havarijné plánovanie
hmotné rezervy
hardware
Hasičský a záchranný zbor
jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie
Integrovaný záchranný systém
krajská komisia prídelového hospodárstva
krízový manažment
krajské riaditeľstvo policajného zboru
komisia vlády SR pre radiačné havárie
krízová situácia
krízový štáb
krajský úrad
Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
mobilizačné rezervy
miestna štátna správa
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
mimoriadna udalosť
organizácia Severoatlantickej zmluvy
Národná rada Slovenskej republiky
-5-
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
OKR
ObKPH
ObÚ
OOD
OECD
OP
OS
OSN
PARP
PHM
PKR
PPZ
SE-EBO
SE -MO
SEVESO
SeVS
SSČ
SŠHR
ŠHR
SW
ÚCO
ÚJD
ÚKR
ÚOŠS
VOB
VVO
ZUBZ
ZUVS
ŽDV
ZNP
odbor krízového riadenia
obvodná komisia prídelového hospodárstva
Obvodný úrad
objekt osobitnej dôležitosti
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
obranné plánovanie
ozbrojené sily
Organizácia spojených národov
organizácia Partnerstvo za mier
pohonné hmoty a mazivá
pracovisko krízového riadenia
prezídium policajného zboru
Slovenské elektrárne – Elektráreň Jaslovské Bohunice
Slovenské elektráreň – Elektráreň Mochovce
Smernica Rady Európy
sekcia verejnej správy
stavebné a sanačné činnosti
Správa štátnych hmotných rezerv SR
štátne hmotné rezervy
software
úrad civilnej ochrany
Úrad jadrového dozoru
Úrad krízového riadenia
ústredné orgány štátnej správy
Výbor pre obranu a bezpečnosť
výdajňa odberných oprávnení
zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy
zmluva o uchovaní výrobných schopností
životne dôležité výrobky
zvýšené nebezpečie požiaru
-6-
1. Úvod
1.
ÚVOD
Ľudská spoločnosť čelila v priebehu svojho
vývoja množstvu rôznorodých negatívnych situácií
spôsobených najmä prírodnými vplyvmi. Prírodné
katastrofy existovali, existujú a v budúcnosti budú
existovať, ale vo svojich ničivých účinkoch sa stále
viac spájajú s negatívnymi dopadmi havárií
a krízových javov vyvolaných v dôsledku pôsobenia
človeka. Krízy vyvolané vlastnou činnosťou človeka sú
stále častejšie a intenzívnejšie, negatívne ovplyvňujú
prírodné procesy a začínajú nad nimi prevažovať.
Povodne sprevádzajú
Spoločenské
krízy
vyvolané
nerovnomerným ľudskú spoločnosť po celú
hospodárskym vývojom, náboženským extrémizmom, dobu jej existencie
nelegálnou migráciou obyvateľstva a terorizmom vyvolávajú v ľudskom
povedomí väčšie obavy ako povodne alebo snehové kalamity.
Úroveň ľudských vedomostí a následne vedecký, technický a
technologický pokrok síce odhaľujú človeku nové dimenzie, ale na druhej strane
vyvolávajú, prípadne priamo so sebou prinášajú rad nebezpečenstiev, rizík a
ohrození jeho samotnej existencie. Krízy vyvolané priemyselnými haváriami,
deštrukciou veľkých energetických stavieb alebo vojnami môžu viesť k zániku
ľudskej spoločnosti alebo jej morálnej a hospodárskej degradácii. Za technický
a technologický pokrok platíme stále väčším rizikom, ktoré nepozná geografické
ani štátne hranice.
Napriek svojmu dominantnému postaveniu
v prírode je človek jej organickou súčasťou
a zároveň je od nej životne závislý. Hľadanie
primeraného stupňa bezpečnosti bolo v tejto
súvislosti vždy nevyhnutnou súčasťou života
človeka a jeho komunity. Ohrozenie životného
prostredia a snahy o jeho ochranu sa v druhej
polovici dvadsiateho storočia dostalo do
všeobecnej
pozornosti
politikov, Radiácia v okolí černobylskej
dosahuje stále vysoké
environmentálnych odborníkov, ekologických elektrárne
hodnoty
aktivistov, ako aj bežných ľudí. Predpovedanie krízových javov, analýza rizík,
prevencia vzniku krízových javov a príprava na ich riešenie sa stávajú
nevyhnutnou súčasťou riadiacich procesov na úrovni štátnej správy a
samosprávy,
v priemyselných
podnikoch,
dopravnej
a energetickej
infraštruktúre ad. subjektoch. Postupne sa vytvára nová interdisciplinárna vedná
oblasť spojená s bezpečnosťou a jej zaisťovaním.
Vo všeobecnej rovine je bezpečnosť definovaná ako stav, v ktorom je
zachovaný mier a nie ohrozená zvrchovanosť územná celistvosť, hranice
-7-
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
a demokratický poriadok krajiny, základné práva a slobody občanov
zaručené ústavou, ekonomická stabilita a sú chránené životy a zdravie osôb,
majetok a životné prostredie. Jej súčasné chápanie vnímanie by teda malo byť
komplexné a malo by predstavovať stav bez akýchkoľvek ohrození.
Dosiahnutie požadovanej miery bezpečnosti krajina a jej občanov
a majetku je zložitý proces, ktorého uskutočňovanie je úlohou krízového
riadenia a uskutočňuje sa prostredníctvom skvalitňovania bezpečnostného
systému. Prevencia vzniku krízových javov a krízové plánovanie predstavujú
základné činnosti prípravného obdobia, prostredníctvom ktorých vytvára
krízový manažment podmienky na minimalizovanie škôd a strát v prípade
vzniku krízových situácií.
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií je osobitnou formou
plánovania, ktorá sa dotýka veľkého počtu subjektov vo verejnej správe,
v špecifických inštitúciách krízového manažmentu i v podnikateľských
subjektoch a je súčasťou procesov krízového plánovania. Problematika
krízového plánovania nebola zatiaľ z teoretického hľadiska dostatočne
rozpracovaná. Napriek tomu, že krízové plánovanie a plánovanie zdrojov na
riešenie krízových situácií vychádza zo všeobecných zásad plánovania, má rad
špecifík a osobitostí, ktoré je nevyhnutné rešpektovať, aby boli spracované
krízové plány a pripravené opatrenia funkčné a dostatočne účinné.
Predložená vysokoškolská učebnica sa snaží uvedené skutočnosti
rešpektovať a na druhej strane tiež zohľadniť ustanovenia platných právnych
noriem, ktoré vytvárajú podmienky na účinné krízové riadenie. Je určená pre
študentov vysokých škôl v študijných programoch, ktoré sa zaoberajú krízovým
manažmentom, študentov pripravovaných pre potreby ozbrojených síl
a ozbrojených bezpečnostných zborov, ako aj účastníkov kurzov celoživotného
vzdelávania na úseku krízového riadenia.
Na písaní učebnice sa podieľal široký kolektív odborníkov z vysokých
škôl, z ústredných orgánov štátnej správy, ale tiež krízových manažérov z praxe,
ktorí majú z uvedenej problematiky bohaté praktické skúsenosti. Podiel autorov
na spracovaní učebnice bol nasledujúci:
doc. Ing. Ladislav Novák, PhD.
kapitoly 1, 3.4, 5.1 - 5.11, celková zostava
a technická redakcia učebnice
Ing. Stanislav Filip, PhD.
doc. Ing. Libor Gašpierik, PhD.
Ing. Peter Marchevka, PhD.
Ing. Kristián Matoušek
prof. Ing. Pavel Poledňák, PhD.
prof. Ing. Ladislav Šimák, PhD.
doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD.
kapitola 7, 8, 9
kapitola 5.13
kapitola 4
kapitola 4
kapitola 6
kapitoly 2, 3.1 – 3.3.
kapitola 5.12
-8-
2. Podstata krízových javov
2.
PODSTATA KRÍZOVÝCH JAVOV
2.1. BEZPEČNOSŤ PROCESOV A SYSTÉMOV
Napriek svojmu dominantnému postaveniu v prírode je človek jej
organickou súčasťou a zároveň je od nej životne závislý. Úroveň ľudských
vedomostí a následne vedecký, technický a technologický pokrok síce odhaľujú
človeku nové dimenzie, ale na druhej strane vyvolávajú, prípadne priamo so
sebou prinášajú rad nebezpečenstiev, rizík a ohrození jeho samotnej existencie.
Ohrozenie životného prostredia a snahy o jeho ochranu sa v druhej polovici
dvadsiateho storočia dostalo do všeobecnej pozornosti politikov,
environmentálnych odborníkov, ekologických aktivistov, ako aj bežných ľudí.
Prírodné katastrofy existovali, existujú a i v budúcnosti budú existovať, ale vo
svojich ničivých účinkoch sa dynamicky spájajú s negatívnymi dopadmi havárií
a krízových javov vyvolaných v dôsledku pôsobenia človeka. Prevencia vzniku
krízových javov si vyžaduje pochopiť nebezpečenstvá spojené s každou ľudskou
aktivitou a eliminovať ohrozenia a riziká, ktoré z nich plynú pre samotné
procesy, pre zúčastnených, ale aj pre celé ľudstvo. Je nevyhnutné vynaložiť
maximálne úsilie na správne definovanie a komplexne popísanie krízových
javov s dôrazom na príčiny ich vzniku a možnosti ich minimalizovania. Plnenie
uvedených opatrení má za úlohu zvýšiť mieru bezpečnosti systémov, prípadne
procesov a predchádzať vzniku udalostí spôsobujúcich škody a straty na živote
a zdraví občanov, majetku i životnom prostredí.
V súčasnej spoločnosti sa pojem bezpečnosť stáva čoraz frekventovanejším a významnejším. Je súčasťou a jedným zo základných
predpokladov ďalšieho pozitívneho vývoja ľudskej spoločnosti. Požadovaná
miera bezpečnosti spoločnosti má základ v stabilných medzinárodných
vzťahoch, ale aj v trvalo udržateľnom rozvoji spoločnosti, ktorý si vyžaduje
komplexné a systémové chápanie a skúmanie všetkých súčastí spoločenského,
politického, hospodárskeho, prírodného, technického a technologického
prostredia. Bezpečnosť dnes obsahuje úsek obrany pred vonkajším ohrozením,
ochrany pred prírodnými pohromami a priemyselnými haváriami, ako aj úsek
dosahovania požadovanej miery vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte
a v jeho regiónoch.
Stanovenie všeobecnej definície pojmu bezpečnosť je prvým krokom,
ktorý umožňuje komplexne popísať celý proces vzniku krízových javov
a vytvoriť podmienky na ich prevenciu a rovnako aj riešenie. O všeobecnom
význame bezpečnosti pre krízové riadenie svedčí aj fakt, že v období rokov
2001 až 2004 sa slovo „bezpečnosť“ nachádza viac než štyridsaťkrát v názve
rôznych právnych noriem, zákonmi počnúc a oznámeniami rezortov končiac.
Najjednoduchšia definícia hovorí, že bezpečnosť je protikladom
nebezpečenstva. Je to teda jeden z dvoch protikladných stavov existencie
prírodných, spoločenských, ale tiež umelo vytvorených technických alebo
technologických systémov (napr. v ruskom jazyku označuje slovo „opasnosť“
-9-
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
nebezpečenstvo, stav ohrozenia, naproti tomu „bezopasnosť“ označuje
bezpečnosť, t. j. stav bez ohrozenia).
Bezpečnosť má charakter subjektovo-objektového vzťahu (bez človeka,
ktorý je jej súčasťou v pozícii poznávajúceho a konajúceho subjektu bezpečnosť
neexistuje). Bezpečnosť má teda objektívnu a subjektívnu stránku, ktorých
obsahom je:
− objektívna stránka stavu bezpečnosti:
−
neexistencia javov, ktoré ohrozujú znaky bezpečnosti (nie sú ohrozením
existencie systému a jeho funkčnosti),
−
systém má dostatok prostriedkov na eliminovanie rizík a ohrození svojej
existencie,
− subjektívna stránka stavu bezpečnosti:
−
príslušný subjekt nepociťuje ohrozenie, cíti sa bezpečný, pretože:
- nemá dostatok informácií o rizikách a ohrozeniach,
- nie je schopný objektívne vnímať a posúdiť riziká a ohrozenia,
- je schopný včas si vytvoriť účinnú ochranu proti rizikám a ohrozeniam.
Bezpečnosť spoločenských systémov je stav viacdimenzionálny.
Najvýznamnejšie sú dimenzie politicko-vojenské (politicko-vojenská
bezpečnosť), ale tiež dimenzia humanitná, ekonomická, environmentálna,
informačná, technologická a ďalšie. Uvedené dimenzie predstavujú horizontálnu
úroveň členenia bezpečnosti, ktorá sa prejavujú v širšej vertikálnej štruktúre
bezpečnosti, kde sa uvádza globálna bezpečnosť, regionálna bezpečnosť,
bezpečnosť štátu, bezpečnosť objektu a v neposlednom rade bezpečnosť občana.
Bezpečnosť má svoj vnútorný a vonkajší rozmer. Vnútorná bezpečnosť je
založená na interpretácii vlastného stavu subjektu. Vonkajšia bezpečnosť je
založená na pôsobení rôznych ochranných prvkov spoločenského života
(vojenských, politických, ekonomických...). Nevyhnutné je ju však vnímať,
posudzovať i navonok prezentovať spoločne ako komplexný široko
štruktúrovaný a mnohorozmerný jav, ktorý súvisí s ochranou života, slobody a
majetku občanov, spoločnosti s jej duchovnými hodnotami a štátu ako celku.
Bezpečnosť sa dosahuje prostredníctvom obrany štátu voči vonkajšiemu
ohrozeniu, ochrany občanov a majetku proti negatívnym dopadom krízových
situácií a systémom vnútornej bezpečnosti krajiny. V tejto súvislosti je
nevyhnutné zdôrazniť, že o bezpečnosti je možné hovoriť komplexne, alebo o
jej parciálnych zložkách, pomocou ktorých je dosahovaná, t. j. obrane, ochrane,
vnútornej bezpečnosti a poriadku. V rôznych právnych normách sa však často
hovorí o „obrane a bezpečnosti štátu“, čo je vecne nesprávne.
Na základe uvedených predpokladov a súvislostí je možné definovať
pojem „bezpečnosť“, ako aj pojmy bezpečnosti konkrétnych objektov (napr.
bezpečnosť štátu).
- 10 -
2. Podstata krízových javov
OBRANA ŠTÁTU
Vonkajšia
bezpečnosť
OCHRANA
OBČANOV, MAJETKU,
VNÚTORNEJ
BEZPEČNOSTI
A PORIADKU V
ŠTÁTE
Vnútorná
bezpečnosť
VONKAJŠIE
VNÚTORNÉ
BEZPEČNOSŤ ŠTÁTU
PROSTREDIE
Bezpečnosť je stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných
a vonkajších podmienkach (obr. č. 1.1.) umožňuje plnenie stanovených funkcií
a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti [29, 32].
PROSTREDIE
Obr. 1.1. Štruktúra bezpečnosti štátu
Bezpečnosť štátu je stav, ktorý umožňuje fungovanie, stabilitu a rozvoj
štátu, zachováva mier zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť
hraníc, vnútorný poriadok v štáte, základné práva a slobody občanov a ochranu
životov a zdravia osôb, majetku a životného prostredia [32].
V procese dosahovania požadovanej miery bezpečnosti je položený dôraz
na schopnosti bezpečnostného systému čeliť širokej škále nevojenských
ohrození štátu, jeho občanov a materiálových zdrojov, ako aj prírody, ktoré
môžu spôsobiť krízové javy. Bezpečnostným fenoménom súčasnej doby sa stal
medzinárodný terorizmus vo všetkých svojich ničivých podobách. Napríklad
doprava sa pre svoje špecifické vlastnosti stala terčom i nástrojom teroristov.
Ohrozujú dopravný proces, dopravné objekty a zariadenia, pretože predstavujú
priestor veľkého sústredenia ľudí a objekty ťažko obnoviteľné z časového,
technologického i ekonomického hľadiska, ale využívajú aj dopravné
prostriedky na uskutočnenie najrôznejších foriem teroristických útokov.
Prelom dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia je možné
charakterizovať ako obdobie oslabovania silových konfrontačných prístupov
- 11 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
v procese dosahovania požadovanej úrovne bezpečnosti štátov a ich postupného
nahradzovania kooperačnými prístupmi, no na druhej strane tiež obrovským
nárastom nevojenských ohrození, ktorých negatívne pôsobenie na spoločnosť je
nutné komplexne riešiť. Bezpečnosť štátu je aj preto nevyhnutné chápať
komplexne, ako účelné prepojenie roviny politickej, vojenskej, hospodárskej,
ako aj úseku vnútorného poriadku a ochrany obyvateľov v akejkoľvek krízovej
situácií. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je základným koncepčným
dokumentom bezpečnostnej politiky štátu. Musí vytvárať priestor a stanovovať
zásady, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná ochrana obyvateľov pred
negatívnymi dopadmi akýchkoľvek krízových javov.
Bezpečnosť obyvateľstva, spoločnosti a štátu je možné definovať ako stav,
kedy sú odstránené alebo minimalizované riziká a z nich plynúce ohrozenia,
ktoré môžu vyústiť do krízových javov (od mimoriadnych udalosti až po
vyhlásenie krízových stavov). Na druhej strane bezpečnosť strojov a
technologických procesov je stav, kedy boli zohľadnené možné riziká a
ohrozenia z nich plynúce sú pod úrovňou akceptovateľných rizík (tie sú prijaté
ako zaužívaná spoločenská norma, alebo sú dané zákonom, či štátnou
technickou normou, alebo stanovené iným všeobecne záväzným predpisom).
V neposlednom rade chápeme bezpečnosť ako stav, v ktorom sa daný subjekt
necíti byť ohrozený z hľadiska svojej existencie, záujmov a hodnôt, prípadne je
vnímaný ako objekt bez ohrozenia.
2.2. RIZIKA A OHROZENIA BEZPEČNOSTI
Pojem bezpečnosť bezprostredne súvisí s pojmami nebezpečenstvo, riziko,
ohrozenie, prípadne aj s pojmom „výzva“, ktorý začína byť používaný
v ostatnom období. Dôležité je uvedomiť si skutočnosť, že v spoločenských
systémoch na jednej strane a technických a technologických systémoch na
strane druhej sa zaužívalo rozdielne chápanie týchto temínov a vzťahov medzi
nimi. Kým v technických a technologických systémoch je ohrozenie dôsledkom
neakceptovaného a nezohľadneného nebezpečenstva a riziko mierou ohrozenia,
v spoločenských systémoch je ohrozenie aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti
záujmom subjektu a zároveň to môžu byť aj konkrétne situácie, ktoré
bezprostredne znemožňujú uskutočnenie plánovaných cieľov a vykonávanie
konkrétnych činností a procesov. Riziko teda nie je stav ani proces, ale je to
vzťah systému schopného spôsobiť závažnú zmenu v pláne, či jeho narušenie a
referenčného systému, ktorého funkcia, ciele a plánované procesy sú ohrozené.
Riziká a ohrozenie sú teda aj naďalej kategóriami, pomocou ktorých
označujeme možné narušenie bezpečnosti. Aktuálnym termínom posledných
rokov sa stala „výzva“. Výzva je termín označujúci také skutočnosti, ktoré
aktuálne aktivizujú spoločenské subjekty na prijímanie opatrení zameraných na
elimináciu ohrození a využitie príležitostí. V oblasti bezpečnostnej politiky štátu
pojem „výzva“ spravidla prezentuje existenciu aktuálnych bezpečnostných rizík
- 12 -
2. Podstata krízových javov
a ohrození, ktoré majú nadnárodný až globálny charakter, dynamický vývoj
a ktoré vyžadujú sformulovanie nových cieľov a úloh štátu a prijímanie
zodpovedajúcich opatrení [32].
Každá ľudská aktivita v prírode i spoločnosti, s dôrazom na technické
a technologické procesy je spojená so značnou mierou neurčitosti. Len
výnimočne je možné niektoré činnosti a postupy človeka naplánovať a následne
i uskutočniť bez zmien a korekcií. Prebiehajúce procesy, činnosti a konkrétne
javy, ako aj vplyvy prostredia, v ktorom prebiehajú, majú väčšinou stochastický,
nie deterministický charakter. Napriek tomu je nevyhnutné zdôrazniť, že i
v prostredí krízových javov existuje kauzálny vzťah medzi príčinou
a dôsledkom, čo umožňuje pochopenie vnútorných procesov hodnotených javov
a uskutočňovanie preventívnych opatrení.
V nadväznosti na uvedené skutočnosti je možné tvrdiť, že každý dej,
prípadne jav alebo proces prebieha v štandardných podmienkach spôsobom,
ktorý je možné s určitou pravdepodobnosťou predvídať a popísať, prípadne
ktorý je priamo plánovaný. Ak sa však zmenia vnútorné alebo vonkajšie
podmienky, v ktorých prebiehajú, alebo ak sa zmení postupnosť krokov
v danom procese, môže sa niektorý z prvkov systému začať chovať
neštandardne a následne spôsobiť vychýlenie systému z normálnej dynamickej
rovnováhy. V závislosti od druhu, štruktúry a funkcií daného systému sa toto
vychýlenie môže uskutočniť z hľadiska politického, vojenského, sociálneho,
humanitného, ekologického, technologického, energetického, hmotnostného,
štrukturálneho, prípadne informačného.
Teoretickým základom poznania zásadných zmien stavu systému je teória
katastrof, ktorá popisuje a vysvetľuje podstatu straty rovnovážneho stavu.
Uvedené zmeny stavu systému môžu prebehnúť bifurkáciou (rozdvojením,
rozvetvením - prejavom nestability) alebo singularitou (anomálnym chovaním).
Evolučný proces je matematicky popísaný vektorovým poľom vo fázovom
priestore, pričom jednotlivé body fázového priestoru určujú stav systému.
Vektor poľa v danom bode predstavuje rýchlosť zmeny stavu. V niektorých
bodoch sa stav systému s časom nemení a vektor sa teda rovná nule, čo určuje
rovnovážny stav.
Každý rovnovážny stav je charakterizovaný radom parametrov, pričom
podstatná zmena niektorého z nich môže zapríčiniť stratu stability rovnovážneho
stavu. Teória katastrof [3] je teda univerzálnou metódou skúmania náhlych
kvalitatívnych zmien, zlomov a skokových prechodov. Jednoznačne dokazuje,
že strata stability rovnovážnych stavov je prirodzeným javom, ktorý je súčasťou
evolučného vývoja sveta. Stratu stability rovnovážnych stavov je síce možné do
značnej miery eliminovať rôznymi preventívnymi nástrojmi, v prevažnej
väčšine prípadov jej však nie je možné úplne zabrániť.
- 13 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Stratu stability rovnovážneho stavu je možné členiť na dva základné typy,
ktorými sú :
− mäkká strata stability,
− tvrdá strata stability.
V prípade mäkkej straty stability sa ustáleným režimom stáva oscilujúci
periodický režim, ktorý sa len veľmi málo líši od rovnovážneho stavu. Ak však
náhodné zmeny parametrov a poruchy vychýlia systém natoľko, že sa úplne
naruší stabilita, dochádza k jej tvrdej strate. Systém opúšťa rovnovážny stav
skokom a prechádza na iný režim vývoja. Môže to byť iný stabilný stacionárny
režim, oscilácie okolo rovnovážneho stavu, ale tiež aj zložitejší nerovnomerný
pohyb [3].
Každá činnosť, dej alebo jav prebiehajúci v prírode i v spoločnosti sa
môže teda v konkrétnych podmienkach stať nekontrolovateľný a spôsobiť škody
a straty. Je nevyhnutné pochopiť, v čom je podstata týchto nežiadúcich zmien.
Ak človek pochopí ich príčiny, môže hľadať cesty minimalizovania rizík, ako aj
ich príznakov a odstrániť tieto negatívne javy ešte pred ich degradačným
pôsobením na systém. Bez priebežného monitorovania krízových faktorov a ich
podrobnej analýzy nie je možné zabrániť poškodeniu, či dokonca zničeniu
systému, prípadne narušeniu prebiehajúcich procesov. V spoločenských i
technologických procesoch, ale i v prírode je teda snaha dosiahnuť
zodpovedajúcu úroveň bezpečnosti.
Bezpečnostné riziká sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých spoločenských
procesov. Vyjadrujú možnosť narušenia prebiehajúcich procesov, dejov
a činností v konkrétnych bodoch v závislosti na vnútorných a vonkajších
podmienkach. Analýza bezpečnostných rizík a ich rešpektovanie v praxi
umožňuje predchádzať konkrétnym ohrozeniam, ktoré narušujú stabilitu
systému a vnášajú neistotu do plánovaných procesov, znemožňujú reálne
prognózy budúcnosti. Bezpečnostné riziká sa prejavujú v narušení jednotlivých
faktorov bezpečnosti a vyvolávajú príslušnú úroveň ohrozenia.
Snahou ľudí je neustále znižovať riziká v každej činnosti a v akomkoľvek
prostredí. Tento proces sa v teórii rizík nazýva riadením rizika. Zahrňuje
konkrétne postupy od identifikácie a analýzy rizika, cez jeho hodnotenie,
znižovanie, až po kontrolu rizika.
Proces riadenia rizika začína komplexným posúdením hodnoteného
systému, či zariadenia a pokračuje zisťovaním nebezpečenstiev, ohrození a rizík,
ktoré sú spojené s jeho činnosťou. V rámci identifikácie a analýzy rizík sú
zisťované a kvantifikované základné zložky rizika, pozostávajúce
z pravdepodobnosti vzniku krízového javu a veľkosti jeho negatívneho
dôsledku. Hodnotenie rizika zahrňuje postupy posudzovania miery rizika
z hľadiska jeho negatívneho vplyvu na systém, prípadne posudzovanú činnosť.
Dôraz je položený na určenie výslednej hodnoty pravdepodobnosti a dôsledku
negatívneho javu, ako aj na ich vzájomnú kombináciu. Znižovanie rizika je
- 14 -
2. Podstata krízových javov
proces aplikácie účinných nástrojov znižovania pravdepodobnosti vzniku
krízového javu, prípadne veľkosti jeho dôsledku. Kontrola rizika zahrňuje
posúdenie bezpečnosti systému a prijatie zodpovedajúcich opatrení, ktoré sú
ochranou pred pôsobením zostatkového rizika.
2.3. VZNIK KRÍZOVÝCH JAVOV V ŽIVOTE SPOLOČNOSTI
Najrozličnejšie negatívne javy, ktoré sa vyskytujú v živote ľudskej
spoločnosti, vytvárajú neštandardné, mimoriadne udalosti. V spoločnosti,
v prírode i v technických a technologických procesoch spôsobujú mimoriadne
udalosti nežiaducu politickú nestabilitu, sociálne nepokoje, uvoľnenie
kumulovaných hmôt a ich energetických prejavov, narušenie informačného toku
a štrukturálneho usporiadania, ako aj rad ďalších ohrození života ľudí v danom
regióne.
Mimoriadna udalosť je závažná, časovo obtiažne predvídateľná
a priestorovo ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy,
technickej alebo technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne
úmyselného konania človeka, ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo
prebiehajúcich dejov a činností, ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné
a kultúrne statky či životné prostredie [32, 43]. Je to teda náhla závažná udalosť,
ktorá spôsobuje narušenie stability systému, alebo prebiehajúcich dejov a
činností, prípadne ohrozuje ich bezpečnosť alebo existenciu. Prináša so sebou
zmeny kvality prvkov systému, a tým aj zmeny kvality vzťahov a väzieb medzi
nimi. Systém sa teda prispôsobuje novým podmienkam, ktoré sa menia v jeho
vnútri, prípadne v prostredí, v ktorom sa nachádza. Uvedené zmeny majú veľmi
často degradačný charakter a sú teda nežiaduce, no výnimočne sa v nich môžu
objavovať aj rozvojové prvky a tendencie. Mimoriadne udalosti sú teda
súčasťou krízových javov, prípadne môžu predstavovať priamo ich spúšťací
mechanizmus.
Mimoriadne udalosti, ktoré negatívne pôsobia na život, zdravie, prípadne
na majetok, je možné rozdeliť v súlade so zákonom NR SR č. 42/1994 Z. z.
o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov na:
− živelné pohromy - nežiaduce uvoľnenie kumulovaných energií alebo hmôt
v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pričom súčasne môžu
pôsobiť nebezpečné látky alebo ničivé faktory majúce negatívny vplyv na
človeka a na materiálne hodnoty (povodne, zemetrasenia, výbuchy sopiek),
− havárie - odchýlky od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku ktorého
unikli nebezpečné látky alebo pôsobili iné ničivé faktory, ktoré majú
negatívny vplyv na život, zdravie a majetok,
− katastrofy - nárast ničivých faktorov a ich následná kumulácia v dôsledku
živelných pohrôm a havárií [32]. Ako katastrofy je teda označovaná len
malá časť živelných pohrôm a havárií. Patria medzi ne veľké zemetrasenia,
letecké a námorné havárie, nehody v doprave spojené s únikom
- 15 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
nebezpečných
látok,
havárie
jadrových
zariadení,
deštrukcie
vodohospodárskych diel a rad ďalších,
teroristický útok - je hrubé zastrašovanie hrozbou, alebo priame použitie
násilia voči jednotlivcom, skupinám osôb, prípadne voči spoločenských
uskupeniam na dosiahnutie stanovených cieľov.
Rozpory v prírode, spoločnosti i ekonomickej činnosti, riziká, ktoré
sprevádzajú jednotlivé aktivity človeka, ale i samotná príroda a hospodárstvo sú
zdrojom krízových javov, ktoré sa viac či menej negatívne odrážajú na vývoji
ľudstva.
Pojem kríza je spojený s podstatnou časťou doby existencie ľudstva.
V rôznych podobách od antiky až po novovek bol tento pojem známy a používal
sa na popísanie negatívnych javov konkrétnej doby, konkrétneho časového
úseku. Vyjadroval pociťovanie a uvedomovanie si neistoty, ohrozenie subjektu
a jeho aktivít a tlak na predvídanie vývoja v budúcnosti, pomocou čoho bolo
možné minimalizovať pravdepodobnosť vzniku škôd a strát. Je možné
konštatovať, že:
− kríza označuje javy spoločenského života,
− kríza existuje nezávisle od vôle človeka, ale môže byť aj človekom
spôsobená (bez ľudí by neexistovali ani krízy),
− kríza má subjektívno-objektívnu dimenziu v sfére hodnotovej (kríza jedného
subjektu môže byť prínosom a podmienkou rozvoja iného subjektu),
− kríza môže byť vyvolaná umelo ako nástroj riešenia vnútorných problémov
subjektu, prípadne ako súčasť taktiky, prípadne stratégie v konkurenčnom
prostredí [29].
Prostredie krízového riadenia nie je zatiaľ právnymi normami ani
terminologicky jednoznačne a komplexne definované. Za najvšeobecnejšie
pojmy v tomto prostredí je možné pokladať krízu, prípadne krízový jav.
Môžeme nimi označiť všetky udalosti, prebiehajúce deje a činnosti, ktoré
ohrozili bezpečnosť príslušného subjektu, prípadne i jeho existenciu, alebo len
znemožnili uskutočnenie plánovaných procesov.
Krízy a krízové javy môžu mať charakter mimoriadnej udalosti, pričom
v niektorých prípadoch môže byť mimoriadna udalosť ich spúšťacím
mechanizmom, môže ich vyvolať. Krízové javy spôsobujú zmeny kvality
vzťahov a väzieb medzi jeho prvkami, prípadne vyvolávajú nové vzťahy a
väzby. Dotknutý systém je teda nútený prispôsobovať sa novým podmienkam,
ktoré sa zmenili v jeho vnútri, prípadne v prostredí, v ktorom pôsobí. Prevážna
väčšina uvedených zmien má degradačný charakter a poškodzuje dotknutý
systém, prípadne subjekt, no výnimočne môže prinášať aj rozvojové prvky
a tendencie [29].
V nadväznosti na uvedené skutočnosti je možné stanoviť definície
termínov kríza, krízová situácia a krízový stav. Uvádzané pojmy sú uvedené aj
- 16 -
2. Podstata krízových javov
v terminologickom slovníku krízového riadenia, ktorý schválila vláda SR
a odporučila ho používať v legislatívnom procese.
Kríza je rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať
zásadná zmena vo vývoji daného deja, procesu alebo systému. Je to okamžitá
zmena kvality systému a zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný stav alebo
priebeh dejov v živote spoločnosti, v prírode, v činnosti technických
prostriedkov a v technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu
vážne ohroziť ich funkciu, prípadne i existenciu. Zároveň sa tento termín
používa ako všeobecné označenie všetkých krízových javov [29].
Krízová situácia je taký časovo a priestorovo vymedzený alebo
ohraničený priebeh javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu
spoločenských, prírodných a technologických systémov a procesov, v dôsledku
ktorých sú ohrozené životy ľudí, životné prostredie, ekonomika, duchovné a
hmotné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho obyvateľov a môže byť narušené
fungovanie inštitúcií verejnej moci [32].
Je to taká situácia, ktorá svojím charakterom, negatívnymi účinkami a
rozsahom vážne naruší, prípadne zmení hospodársky alebo spoločenský chod
štátu, územného celku alebo konkrétneho subjektu. Je to nepredvídateľný alebo
veľmi ťažko predvídateľný priebeh dejov a činnosti po narušení rovnovážneho
stavu spoločenských, prírodných a technologických procesov a systémov
ohrozujúcich životy ľudí, životné prostredie, ekonomiku, duchovné a hmotné
hodnoty štátu a jeho obyvateľov. Na podporu riešenia krízovej situácie sú
uplatňované nástroje krízového riadenia vrátane vyhlásenia krízového stavu
v zmysle ústavného zákona č.227/02 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,
vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý okrem iného
umožňuje obmedziť základné práva a slobody občanov v záujme efektívneho
vyriešenia problému a minimalizácie škôd a strát.
Krízový stav je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej
správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej
charakteru a rozsahu (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav) [32].
Je spojený so zlyhaním všeobecne platných postupov, nástrojov a mechanizmov
riadenia a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného
obmedzenia základných práv a slobôd. Je to stav spoločenského, prírodného,
technického alebo technologického systému, ktorý sa odlišuje od stabilného
stavu a pôsobí degradačne na celý systém, prípadne na niektoré jeho
komponenty.
Krízy narušujú zaužívaný chod dejov ľudskej pospolitosti a vyžadujú si
použitie mimoriadnych prostriedkov. Ohrozujú hodnoty, záujmy a ciele
zúčastnených strán. Niektoré krízy je možné relatívne presne charakterizovať a
popísať na základe monitorovania a následnej analýzy vývoja konkrétnych
krízových činiteľov. Spoločenské krízy však nie je možné presne definovať, sú
podstatne viac závislé od individuálneho pohľadu hodnotiteľa. Konkrétna kríza
- 17 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
môže ohrozovať základné hodnoty a ciele určitého subjektu s veľkou
pravdepodobnosťou, no inému nemusí spôsobiť žiadne straty, prípadne mu
prinesie zisk. Z uvedeného dôvodu môže byť hodnotenie krízy obidvoma
subjektmi rozdielne.
Paradoxom súčasnej doby je, že najviac krízových javov sa vyskytuje
v najvyspelejších krajinách sveta (priemyselné havárie, požiare, výbuchy,
teroristické útoky,…). Postavenie týchto krajín v medzinárodnej politike i
hospodárstve vyvoláva na jednej strane pozitívny ohlas vo svete, ale tiež
podnecuje určitú skupinu krajín, združení či jednotlivcov k nekorektnému
konaniu, prípadne k vydieraniu a až k aktom hrubého násilia. Na druhej strane aj
vyspelé technologické procesy a intenzita priemyselnej činnosti spojené
s veľkou hustotou obyvateľstva sú zdrojom rizík, ktoré môžu prerásť do
krízových javov.
−
−
−
−
−
Krízové javy môžu byť spôsobené :
prírodnými činiteľmi,
ľudským činiteľom (antropogénne krízy),
technologickými procesmi a zariadeniami,
sekundárnymi vplyvmi krízových javov,
kombináciou uvedených vplyvov [29].
Ľudskej kontrole sa zatiaľ najviac vymykajú prírodné činitele vzniku
krízových javov. Možnosti ich eliminovania a hlavne včasného predpovedania
sú zatiaľ minimálne. Preto je pripravenosť štátnej správy a záchranných
systémov na tieto krízové javy nižšia, ako v prípade zlyhania ľudských, ale aj
technologických procesov a zariadení.
Toto základné rozdelenie príčin krízových javov však dnes postupne
stráca svoje ostré hranice. Záplavy, suchá a ďalšie prírodné katastrofy vznikajú
stále častejšie vďaka ľudskému zásahu do ekologického systému, prípadne jeho
nesprávnym technologickým používaním, či priamo zneužitím. Z tohto dôvodu
sa mení aj pohľad na doterajšie poznatky o priebehu kríz, a teda tým i na
možnosti eliminovania ich negatívnych dôsledkov. Mení sa pohľad na
počiatočnú rýchlosť vznikajúcej krízy, a tým aj na dĺžku predbežného varovania.
Na druhej strane však súčasné možnosti varovných systémov, vesmírne
technológie a satelitná komunikácia zmenili pohľad na doteraz platné normy a
v systéme varovania sa objavujú technické a technologické možnosti úplne
novej generácie.
- 18 -
2. Podstata krízových javov
2.4. MIESTO A ÚLOHA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU PRI
RIEŠENÍ KRÍZOVÝCH JAVOV
Človek v súčasnosti dokáže objasniť zdroje, príčiny a zákonitosti priebehu
prevážnej väčšiny kríz. Postupy ich skúmania a hodnovernosť získaných
výsledkov závisia v rozhodujúcej miere od stupňa zdôvodnenia základných
premís a reálnosti vstupných údajov. Kým priemyselné havárie môžeme
spravidla popísať do najmenších podrobností a predpokladať ich následky i
stanoviť spôsoby likvidácie, ktoré sú v zhode s experimentmi i reálnymi
krízami, v spoločenských vedách a tiež v prírodných vedách majú základné
predpoklady aj závery skôr heuristicky význam. Ani poznanie zdrojov a
zákonitostí kríz však nezabráni ich vzniku. Vykonanie preventívnych opatrení a
vytvorenie účinných mechanizmov sa však môže podieľať na minimalizovaní
strát a škôd. Existuje teda zdôvodnená potreba konštituovania osobitného
manažmentu, ktorý by sa uvedenými problémami komplexne zaoberal a ktorý sa
vo svete bežne označuje ako krízový manažment (Crisis Management) alebo
tiež záchranný manažment (Emergency Management), či manažment
katastrof (Disaster Management). Časť úloh spojených hlavne s predchádzaním
krízam, s hľadaním vhodných ciest na minimalizáciu rizík, rieši tzv.
manažment rizík (Risk Management).
Pôsobnosť krízového manažmentu siaha do všetkých súčastí
spoločenského života a ľudských aktivít, ale je do značnej miery zameraná aj na
životné prostredie a rizikové technické zariadenia a technologické procesy.
Krízový manažment je teda zameraný na riešenie:
− medzinárodnopolitických kríz,
− sociálnych kríz,
− ekonomických kríz,
− kríz vyvolaných prírodnými činiteľmi,
− následkov mimoriadnych udalostí najrôznejšieho charakteru.
Základným nástrojom krízového manažmentu je prevencia vzniku
krízových javov. Aj keď o prevencii zvykneme hovoriť ako o základnej idei
krízového manažmentu, je nevyhnutné akcentovať aj jeho úlohu pri záchrane
ľudských životov, materiálnych hodnôt i životného prostredia. Na riešenie
konkrétnych krízových javov využíva krízový manažment politické,
diplomatické a vojenské opatrenia a nástroje, ekonomické nástroje, ako aj
záchranné práce. Príprava na odstraňovanie následkov krízových javov sa
uskutočňuje prostredníctvom krízového plánovania, ktoré vytvára podmienky na
optimálne riešenie, stanovuje požiadavky na materiálne, technické a personálne
zabezpečenie a konfrontuje ho s možnosťami mesta, regiónu, prípadne štátu ako
celku.
Pri podrobnejšom skúmaní pôsobnosti, úloh, ale aj metód, foriem a
nástrojov, ktorými pôsobí krízový manažment, je nutné zvýrazniť tieto
skutočnosti :
- 19 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− krízový manažment sa do značnej miery organizačne aj systémovo prelína
s manažmentom verejnej správy,
− krízový manažment rieši v prevážnej väčšine úlohy správneho
(organizačného), nie hospodárskeho charakteru,
− krízový manažment plní rozhodujúcu časť úloh v období prevencie, nie
počas krízy (t. j. prevážna väčšina jeho činnosti má prípravný, a už menej
vykonávací charakter) [29].
Termín krízový manažment je nutné chápať komplexne, aj keď ho
môžeme skúmať a následne aj popisovať a vysvetľovať v jeho štyroch
základných významoch :
− krízový manažment je teoretický problém (formuje sa ako interdisciplinárny
vedný odbor, ako nová vedná disciplína),
− krízový manažment je praktická činnosť (vytvára osobitné nástroje, metódy
a postupy využívané na uskutočňovanie preventívnych opatrení a na riešenie
krízových javov),
− krízový manažment je osobitná riadiaca a špecifická činnosť konkrétnej
skupiny ľudí (stanovuje požiadavky na pracovnú pozíciu krízového
manažéra, vymedzuje skupinu manažérov, ktorí sa špecializujú na
problematiku krízového riadenia v orgánoch verejnej správy, v záchranných
systémoch a vo vybraných podnikateľských subjektoch),
− krízový manažment je umenie vedieť riešiť krízové javy (riešenie krízových
situácií si okrem odbornej prípravy vyžaduje veľkú dávku invencie
a kreativity, čo nie je dané každému krízovému manažérovi) [29].
Krízový manažment je súhrn činností vecne príslušných inštitúcií
určených na analýzu bezpečnostných rizík a ohrození, na monitorovanie
rizikových činiteľov, na prevenciu vzniku krízových situácií a na plánovanie,
organizovanie, uskutočňovanie a kontrolu činností určených na vytváranie
podmienok na riešenie a na samotné riešenie krízových javov [32]. Je to
interdisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá riadením ako cieľavedomou
činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť metodológiu riadenia s dôrazom na
dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo vzťahu k vytýčenému cieľu, t. j.
ochrane ľudského spoločenstva a materiálových hodnôt pred účinkami kríz
a počas ich prekonávania. Zároveň je to tiež druh činnosti alebo sústava aktivít,
ktorými manažéri dosahujú uvedený cieľ. Má koordinačný charakter, zjednocuje
a usmerňuje ľudí rôznych profesií. V neposlednom rade je krízový manažment
riadiacou činnosťou ľudí, ktorí plnia manažérske funkcie v špecifickom
prostredí odlišnom od bežného administratívno-správneho a výrobného
prostredia. Je to tiež umenie vedieť riešiť konkrétne krízové javy a voliť
zodpovedajúce prístupy v konkrétnych podmienkach a prostredí.
Termín krízový manažment je nutné definovať z troch základných
pohľadov:
- 20 -
2. Podstata krízových javov
−
−
−
z funkčného pohľadu - je to špecifická činnosť manažmentu riadiaceho
subjektu alebo riadenej sústavy, zameraná na riešenie vzniknutého
krízového javu, s použitím špecifických princípov, metód a postupov
s cieľom prekonania jej negatívnych následkov a obnovy fungovania
daného systému,
z inštitucionálneho pohľadu - je to sústava inštitúcií (pracovníkov)
zaoberajúcich sa analýzou možnosti vzniku krízových javov v danom
systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov
na ich predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade
ich vzniku,
z teoretického pohľadu - je to logicky usporiadaný súbor poznatkov o
možných krízových javoch, ich príčinách a dôsledkoch na úrovni zaistenia
bezpečnosti štátu, spoločnosti ako celku, ale aj jednotlivého občana,
hospodárskej činnosti a majetku, ale tiež životného prostredia, o princípoch,
možných metódach, nástrojoch a opatreniach na ich riešenie [29].
Štruktúra krízového manažmentu je veľmi rozsiahla a z horizontálneho
i vertikálneho pohľadu pokrýva celú štátnu správu, samosprávu, ozbrojené sily,
bezpečnostné a záchranné zbory, ako aj vybrané podnikateľské subjekty vo
výrobe i službách. Orgány krízového riadenia sú v štruktúre ústredných orgánov
štátnej správy (v rámci Úradu vlády SR, jednotlivých ministerstiev i ostatných
ústredných orgánov štátnej správy), miestnych orgánov štátnej správy (obvodné
úrady v sídle kraja, obvodné úrady, úrady špecializovanej miestnej štátnej
správy), v orgánoch regionálnej a miestnej samosprávy (úrady samosprávnych
krajov, samosprávy miest a obcí), ako aj vo výrobných podnikoch a
podnikoch služieb, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie a v ich
výkonných prvkoch.
Krízový manažment má v prvom rade minimalizovať škody a straty, ktoré
vznikajú vplyvom krízových javov. Jeho základnou myšlienkou je uskutočňovať
preventívne opatrenia a tým znižovať pravdepodobnosť vzniku krízových javov
a rovnako aj zabezpečiť adekvátnu prípravu na riešenie konkrétnych krízových
javov. Hlavné úlohy a ciele krízového manažmentu je možne z všeobecného
pohľadu vymedziť následovne.
Hlavné úlohy krízového manažmentu :
− vykonávanie preventívnych opatrení s cieľom predchádzať vzniku krízových
javov,
− vytvorenie predpokladov na riadenie vzniknutých krízových javov
prostredníctvom adekvátnej reakcie na vzniknutú krízu,
− pripravenosť na okamžitý zásah na všetkých jeho úrovniach krízového
manažmentu a riešenie krízového javu (riadiace aj výkonné zložky
krízového manažmentu musia okamžite reagovať na zistené krízové javy)
[29].
Ciele krízového manažmentu :
- 21 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− posudzovať možné riziká a analyzovať podmienky vzniku krízových javov,
− popísať predpokladaný vývoj a priebeh krízy :
−
vypracovať varianty vývoja krízy (vyhodnotiť silné a slabé stránky
krízy),
−
analyzovať varianty zo systémového pohľadu a z hľadiska účasti
jednotlivých subjektov na priebehu a riešení krízového javu (posúdiť
negatívne pôsobenie dôsledkov krízového javu na dotknuté deje, procesy
a systémy),
− prijať adekvátne riešenia vrátane metód, postupov a nástrojov a ich
komplexné zabezpečenie , ktoré by boli použité v prípade vzniku krízového
javu,
− okamžitou reakciou dostať krízu pod kontrolu a minimalizovať škody a
straty [29].
Úlohy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter,
rozsah aj význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach
riešenia krízového javu. Tieto úlohy je možné z hľadiska času plnenia rozdeliť
na tri obdobia:
− prípravné obdobie na riešenie krízových javov,
− vykonávacie obdobie riešenia krízových javov,
− obdobie po skončení krízových javov [29].
Prípravné obdobie je obdobím prevencie vzniku krízových javov, ako aj
vytvárania podmienok, zdrojov, síl a prostriedkov na riešenie v prípade ich
vzniku. Jeho súčasťou je analýza rizík a ohrození, ktoré sú aktuálne pre
konkrétny subjekt, priestor i čas. Spoločne s kritickým hodnotením aktuálnych
vnútorných aj vonkajších podmienok na riešenie krízových javov sú podkladom
na spracovanie bezpečnostnej stratégie štátu, ako celku, alebo konkrétneho
subjektu. Rozhodujúcimi činnosťami tohto obdobia je vykonávanie
preventívnych opatrení na zníženie pravdepodobnosti vzniku krízových javov
a proces krízového plánovania, pomocou ktorého sú stanovené sily, prostriedky
a zdroje na riešenie konkrétnych kríz. V neposlednom rade je súčasťou tohto
obdobia legislatívny proces na úseku krízového riadenia, budovanie účinného
bezpečnostného systému, príprava zásad riešenia krízových javov na
jednotlivých úrovniach riadenia, vytváranie zdrojov, permanentné
monitorovanie a analyzovanie krízových javov, ale tiež príprava ľudí na
efektívne a účinné plnenie úloh.
Vykonávacie obdobie procesu riešenia krízových javov je rozhodujúce pre
záchranu ľudských životov, materiálnych i duchovných hodnôt, ako aj pre
ochranu životného prostredia. Miera jeho účinnosti je závislá od schopnosti
okamžite reagovať na informáciu o vzniku krízového javu a zasiahnuť
s adekvátnymi silami, prostriedkami a technickým vybavením v akomkoľvek
prostredí a čase. Konkrétne krízové javy, ich druh, charakter i rozsah,
ovplyvňujú výber zasahujúcich síl a prostriedkov, ako aj ich počet. Samotné
- 22 -
2. Podstata krízových javov
riešenie krízového javu si vyžaduje vytvorenie osobitných podmienok
v postihnutom priestore, od jeho uzatvorenia, cez evakuáciu ľudí, odsun
materiálových hodnôt, až po použitie individuálnych prostriedkov na ochranu
pracovníkov. Počas riešenia krízového javu môžu byť teda uplatnené niektoré
osobitné ustanovenia platných krízových právnych noriem s dôrazom na ústavný
zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý umožňuje obmedziť niektoré
práva občanov vrátane použitia inštitútu vecného plnenia a pracovnej povinnosti
a zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení
neskorších predpisov, ktorý sa zaoberá problematikou riešenia mimoriadnych
udalostí.
Obdobie po skončení krízového javu má tiež významné postavenie
v činnosti krízového manažmentu. Jeho úlohou je na jednej strane obnoviť
činnosť dotknutého systému po ukončení záchranných prác v čo najkratšom
čase, ale z pohľadu krízového manažmentu je dôležité obnoviť pohotovosť
záchranných systémov na opätovné použitie. V rámci prípravy na riešenie
ďalších možných krízových javov je nevyhnutné tiež analyzovať príčiny
a priebeh vyriešených krízových javov a zovšeobecniť závery pre procesy
prevencie i opätovného riešenia obdobných kríz v budúcnosti.
Z komplexného pohľadu je možné rozlišovať päť úrovní krízového
manažmentu, ktoré sa od seba odlišujú obsahom i rozsahom plnených úloh,
rozsahom právomocí a možnosťami použitia síl a prostriedkov, ako aj vzťahom
k jednotlivým druhom krízových javov:
− nadnárodná (medzinárodná ) úroveň krízového manažmentu,
− národná (štátna) úroveň krízového manažmentu,
− regionálna (krajská, obvodná, resp. okresná) úroveň krízového manažmentu,
− miestna (obec, organizácia, inštitúcia) úroveň krízového manažmentu,
− individuálna úroveň krízového manažmentu [29].
Nadnárodná (medzinárodná) úroveň krízového manažmentu je
konštituovaná na riešenie krízových javov medzinárodného charakteru, ktoré
ohrozujú mier a bezpečnosť územia viacerých štátov. Medzinárodné inštitúcie
krízového manažmentu uskutočňujú preventívne diplomatické opatrenie na
riešenie rozporov medzi štátmi a v nevyhnutnej miere využívajú aj ekonomické
nástroje, prípadne používajú vojenskú silu. Najvýznamnejšiu úlohu v procese
riešenia medzinárodnopolitických kríz, ale tiež kríz vo vnútri štátov, ktoré
ohrozujú nielen území danej krajiny, ale predstavujú aj hrozbu pre
medzinárodnú bezpečnosť, zohráva Bezpečnostná rada OSN a tiež jej Valné
zhromaždenie. Na druhej strane sa medzinárodné inštitúcie krízového
manažmentu čoraz viac zameriavajú na riešenie humanitárnych kríz, ktoré by
mohli vzniknúť ako sekundárne krízy v dôsledku vojnových konfliktov,
prírodných katastrof, rozsiahlych priemyselných havárii (napríklad havária
jadrového energetického zariadenia, či chemickej prevádzky s únikom
- 23 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
nebezpečných látok), ako aj dôsledkov epidémii, či hladomoru. Humanitárne
krízy môžu byť potenciálnym ohrozením bezpečnosti okolitých štátov, prípadne
celých regiónov. Na riešení takýchto krízových javov sa podieľajú
medzinárodné inštitúcie a organizácie, ktoré sú na tento účel vytvorené, alebo sa
vytvorili ad hoc v snahe eliminovať vzniknutú krízu. Veľký význam pri riešení
týchto spoločných problémov ľudstva majú aj nevládne medzinárodné
organizácie, medzi ktoré patrí napríklad Medzinárodný červený kríž, Svetová
zdravotnícka organizácia a rad ďalších.
Národná (štátna) úroveň krízového manažmentu je vytváraná v snahe
zaistiť vnútornú, ale aj vonkajšiu bezpečnosť štátu, jeho obyvateľov,
materiálnych a kultúrnych hodnôt. Táto úroveň krízového manažmentu má na
jednej strane charakter nadrezortnej inštitúcie, ktorá umožňuje efektívne
využívanie možností štátu počas krízovej situácie, ale na druhej strane môže
mať len rezortnú pôsobnosť a jej riešenie je v kompetencii konkrétneho
ministerstva, či iného ústredného orgánu štátnej správy. Okrem toho však všetky
súčasti verejnej správy na úrovni ústredných orgánov štátnej správy plnia zo
zákona rad úloh, ktoré sú súčasťou preventívnych opatrení pri zvyšovaní miery
bezpečnosti krajiny. Bezpečnostný systém štátu musí byť schopný riešiť
akékoľvek krízové javy, či už sa jedná o mierové krízové javy alebo krízy
vojenského charakteru. Na tento účel musí mať vytvorené dostatočné sily,
prostriedky a zdroje.
Regionálna (krajská, obvodná, resp. okresná) úroveň krízového
manažmentu je určená na riešenie všetkých krízových situácií, ktoré môžu
vzniknúť na dotknutom území a ohroziť stabilitu a ďalší rozvoj. Dôraz je
položený na pripravenosť riešiť negatívne vplyvy živelných pohrôm a
antropogénnych krízových javov. Prioritné postavenie v tomto systéme má
krajský stupeň krízového manažmentu. Musí byť komplexný a pritom relatívne
samostatný, podporený dostatočným množstvom špecializovaných síl a
prostriedkov. Prebiehajúca reorganizácia verejnej správy má okrem iného za
úlohu prerozdeliť kompetencie medzi štátnou správou a orgánmi samosprávy.
Tieto otázky sú skutočne zásadné i z pohľadu rozdelenia kompetencií na úseku
krízového manažmentu. Základnou výkonnou zložkou krízového riadenia na
tejto úrovni je integrovaný záchranný systém a jeho riadiace (koordinačné
stredisko integrovaného záchranného systému) i výkonné zložky (základné
a ostatné).
Miestna úroveň krízového manažmentu má veľmi rôznorodý charakter.
Jej štruktúra, možnosti, sily a prostriedky sú priamo závislé na type inštitúcie, na
jej profesionálnom zameraní a pôsobnosti, na analýze možného ohrozenia a na
možnosti vyčleniť potrebné špecializované sily a prostriedky. Na miestnej
úrovni musí byť krízový manažment schopný reagovať na dve základné skupiny
ohrození:
− vnútorné ohrozenie spojené s vlastnou činnosťou (technické a technologické
poruchy, nehody, havárie,…),
- 24 -
2. Podstata krízových javov
− vonkajšie ohrozenie spojené s umiestnením v priestore, v konkrétnych
podmienkach (dôsledky živelných pohrôm, negatívne vplyvy náhodnej, ale
aj úmyselnej činnosti iných subjektov, teroristické útoky,...).
Individuálna úroveň krízového manažmentu sa zdá byť na prvý pohľad
nadbytočnou už aj preto, lebo nemá inštitucionálny charakter. Je však potrebné
zdôrazniť, že jednotlivec je konečnou adresou pôsobenia negatívnych účinkov
prakticky všetkých krízových javov. Človek sa môže v kríze ocitnúť:
− z vlastnej viny (porušenie technologických predpisov, nedodržanie
dopravných predpisov, precenenie vlastných síl, zanedbanie poistenia
rôznych činností,… ),
− bez vlastného zavinenia (pôsobenie prírodných činiteľov, pasívna účasť na
nehodách a haváriách, pôsobenie nepredvídateľných okolností,… ).
Na prevažnú väčšinu krízových javov by však mal byť človek v potrebnej
miere pripravený. Mal by mať základné teoretické vedomosti, mal by vedieť ako
má v danej situácii konať, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc, mal by
vedieť pomôcť sám sebe i ďalším postihnutým a v neposlednom rade by mal
byť na možné krízové javy i materiálne zabezpečený. Zákon o civilnej ochrane
obyvateľov zaviedol v tejto súvislosti termín sebaochrana.
Všeobecný model riadenia systému vytvoreného štátom na riešenie
krízových javov je znázornené na obrázku č. 1.2. Zdôrazňuje úlohu
zákonodarnej, výkonnej i súdnej moci na krízovom riadení. Charakterizuje
vstupy, ktoré ovplyvňujú význam, rozsah i kvalitu opatrení určených na riešenie
krízových javov. Okrem medzinárodnopolitickej klímy a celkovej
zahraničnopolitickej orientácie SR to je hlavne konkrétna úroveň rizík
a ohrození, ktorým musí spoločnosť čeliť. Ich komplexná analýza, ale tiež
priebežné monitorovanie a posudzovanie sú jedným z predpokladov
optimálneho stanovenia požiadaviek na celý systém. Zákonodarnú moc
predstavuje Národná rada SR. Tá prijíma stratégie a koncepcie na úseku obrany,
ochrany a vnútornej bezpečnosti, ale hlavne schvaľuje príslušné právne normy
na úseku krízového riadenia. Ak je počas krízových stavov (okrem núdzového
stavu) znemožnená činnosť Národnej rady SR, vykonáva jej ústavné právomoci
s obmedzeniami stanovenými v ústavnom zákone Parlamentná rada. Je zložená
z predsedu a podpredsedov NR SR, z predsedov a podpredsedov výborov NR
SR a z predsedov parlamentných poslaneckých klubov [49].
Výkonná moc je reprezentovaná vládou SR, jednotlivými ministerstvami
a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy. Jej úlohou je implementácia
prijatých cieľov a záverov na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti do
praxe a riadenie výkonných prvkov krízového manažmentu. Zásady krízového
riadenia uplatňuje hlavne prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy,
záchranných a bezpečnostných služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, ale aj
prostredníctvom ozbrojených síl a zborov.
- 25 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
ZÁKONODARNÁ
MOC
NR SR
(Stratégie, koncepcie, zákony,
nižšie právne normy,
zásady, postupy...)
VÝKONNÁ MOC
Využívanie
vlastných
informácií
na
korekciu
Vláda SR
Ministerstvá
Ostatné ÚOŠS
(Implementácia cieľov na úseku
obrany, vnútornej bezpečnosti
a ochrany do praxe )
RIADENÉ OBJEKTY
(Regionálne a miestne orgány verejnej správy,
inštitúcie a výkonné prvky KM, súčasti IZS,
právnické a fyzické osoby…)
SÚDNA MOC
(Riešenie porušení zákonných
noriem a ohrození bezpečnosti,
hodnotenie úrovne a kvality
plnenia úloh a cieľov KM,
výkon súdnej moci počas
krízových stavov)
Súdy,
kontrolné orgány
a
inštitúcie
VÝSTUPY
(pravdivé, včasné a komplexné informovanie obyvateľov
o úrovni bezpečnosti štátu, o rizikách a ohrozeniach)
Obr. 1.2. Systém riadenia krízového manažmentu štátu [29].
- 26 -
Spätné
väzby na
korekcie
činnosti
systémov
2. Podstata krízových javov
Poradným orgánov vlády SR na úseku krízového riadenia je Bezpečnostná
rada SR, ktorá môže počas krízových stavov (okrem núdzového stavu), ak je
znemožnená činnosť vlády, vykonávať jej ústavné právomoci [49]. Predsedom
Bezpečnostnej rady SR je predseda vlády SR, podpredsedom je určený
podpredseda vlády a ďalej má 7 členov (MO SR, MV SR, MF SR, MZV SR
a ďalší traja ministri menovaní prezidentom).
−
−
−
−
Bezpečnostná rada SR si na plnenie svojich úloh vytvára:
výbor pre zahraničnú politiku,
výbor pre obranné plánovanie,
výbor pre civilné núdzové plánovanie,
výbor pre koordináciu spravodajských služieb [49].
Na súdnej moci sa podieľajú súdy, ktoré svoju funkciu uplatňujú
prostredníctvom rôznych kontrolných orgánov a inštitúcií. Zaoberajú sa
riešením porušenia zákonných noriem na úseku krízového riadenia, ohrozením
bezpečnosti štátu, ale tiež hodnotením dosiahnutej úrovne a kvality plnenia úloh
a cieľov krízového manažmentu. Významnou úlohou je tiež výkon súdnej moci
počas krízových stavov. Každá z uvedených zložiek má vlastný kontrolný
mechanizmus, ktorý môže vytvárať závery vyžadujúce si vykonanie korekcií
v systéme krízového riadenia. Súdna moc a kontrolné inštitúcie centrálneho
charakteru (napr. NKÚ) poskytujú podklady na korekciu systému Národnej rade
SR i vláde SR.
Výstupom celého systému krízového manažmentu štátu musí byť
požadovaná úroveň obrany, ochrany osôb, majetku a životného prostredia a
vnútornej bezpečnosti a poriadku v SR, ale tiež pravdivé, včasné a komplexné
informovanie občanom o nej a o všetkých aktuálnych a dôležitých rizikách
a ohrozeniach, ktoré musia orgány štátnej správy riešiť a ktoré môžu ohroziť
život a majetok občanov, materiálne hodnoty a životné prostredie, ako aj narušiť
vnútornú bezpečnosť a poriadok v štáte.
Riešenie úloh na úseku obrany štátu, ochrany občanov, majetku
a životného prostredia, ako aj vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte a ich
zabezpečovanie vo svojej kompetencii je trvalou a neoddeliteľnou súčasťou
riadiacej činnosti všetkých orgánov verejnej správy, ale tiež hospodárskych a
spoločenských orgánov. Ministri, vedúci pracovníci ostatných ústredných
orgánov štátnej správy a ďalších orgánov verejnej správy, ako aj zástupcovia
vybraných podnikateľských subjektov a ďalších právnických osôb zodpovedajú
v plnom rozsahu za prípravy opatrení na zvyšovanie úrovne obrany, ochrany a
vnútornej bezpečnosti a za ich plnenie počas vojny a vojnového stavu, prípadne
počas iného krízového javu. Sú povinní stanovovať rozsah zodpovednosti za
plnenie uvedených úloh všetkým priamo podriadeným funkcionárom, orgánom
a organizáciám. Zriaďujú útvary krízového riadenia (krízového manažmentu,
prípadne zvláštnych úloh), ktoré potom odborne riadia, usmerňujú a kontrolujú
vykonávanie príprav na obranu a ochranu ľudí a materiálnych hodnôt vo
- 27 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
vlastnej organizácii a v podriadených súčastiach. Veľký význam majú napríklad
útvary krízového manažmentu v chemických, hutníckych, energetických a
špeciálnych strojárskych podnikoch.
Ako poradný orgán na plnenie otázok obrany a ochrany si vedúci
pracovníci uvedených orgánov vytvárajú krízové štáby, ktoré sú zložené
z hlavných funkcionárov orgánu (organizácie). Sekretárom krízového štábu je
vedúci útvaru krízového riadenia. Počas vojny a vojnového stavu (prípadne
v priebehu inej zložitej krízovej situácie) preberajú krízové štáby funkciu kolégií
a podobných poradných orgánov. Ich úlohou je z odborného pohľadu posúdiť
úlohy kladené na organizáciu bezpečnostnou radou a hľadať cesty a zdroje na
ich splnenie v požadovanom termíne, rozsahu a kvalite. Okrem toho môžu
pripravovať materiály na rokovanie príslušného stupňa bezpečnostnej rady,
prípadne spracovať odborné posúdenie takýchto materiálov.
Vláda SR, jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy
plnia úlohy súvisiace so zabezpečením obrany, ochrany, vnútornej bezpečnosti
a poriadku v krajine. Na jednotlivých ministerstvách sa vytvárajú krízové štáby,
ktoré sú poradným orgánom ministra v otázkach prípravy na obdobie vojny a
vojnového stavu, prípadne na iné krízové stavy a zároveň sú pripravené
podieľať sa na riadení rezortov počas krízy. Z obrázku č. 1.3 je vidieť, aký je
vzájomný vzťah medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, regionálnymi
orgánmi štátnej správy, obcami a vytváranými orgánmi a poradnými
inštitúciami na riešenie krízových javov.
Odstraňovanie negatívnych dopadov krízových javov na jednotlivcov
i spoločnosť môže mať dve základné formy, ktoré sa odlišujú použitými
metódami, prostriedkami, ale i časom a rozsahom riešenia. Uvedené dva
varianty riešenia kríz môžu mať charakter:
− riešenia vzniknutých kríz,
− riadenia priebehu kríz [29].
Napriek tomu, že tieto postupy budú podrobnejšie vysvetlené v ďalšom
texte, je na úvod potrebné zdôrazniť, že obidve metódy a činnosti s nimi spojené
sa do značne prelínajú. Riadenie kríz je však špecifická činnosť, ktorá sa môže
uskutočniť len v prípade rešpektovania radu vonkajších i vnútorných podmienok
a včasného diagnostikovania symptómov vznikajúcej krízy.
Krízový manažment vystupuje v procese riešenia kríz ako sféra
rozhodných preventívnych a prípravných programov, riadiacich činností a
rozhodnutí, profesionálnej zodpovednosti za príslušný úsek a zároveň účinnej a
účelnej obnovy. Úlohou krízových manažérov je pohotovo, rýchlo a úspešne
meniť „reálne“ riziko na „možné“ ohrozenie, t. j. na každom mieste zvýrazňovať
a posilňovať úlohu preventívnych opatrení. Skutočne špičkový krízový manažér
by mal byť schopný riešiť krízový jav ako prostriedok spôsobujúci najmenej
očakávanú zmenu systému a zároveň ako vynútený nástroj urýchlenia vývoja.
- 28 -
2. Podstata krízových javov
BR SR
VLÁDA SR
Ministerstvá a ÚOŠS
MV SR
Úrad vlády SR
Odbor krízového riadenia
SeVS, SeCOKM,
PPZ, PHaZZ
Kancelária BR SR
Rezortné
KŠ
Ústredný
KŠ
KR PZ
ObÚ v sídle kraja
Rezortné sily a
prostriedky
kríz. riadenia
Odbor krízového
riadenia a CO
KR HaZZ
IZS
BRK
KŠ
OR PZ
ObÚ
OR HaZZ
Odbor krízového
riadenia a CO
IZS
BROb
KŠ
Obec
Výkonné prvky
IZS
KŠ
Obr. 1.3. Celková štruktúra prvkov krízového riadenia štátu
- 29 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Pri riešení kríz je nutné vychádzať z týchto predpokladov :
− so vznikom krízových javov je nutné počítať ako s objektívnou realitou,
− riešenie krízových javov, ako ktorákoľvek iná riadiaca činnosť, musí mať
ešte pred vznikom krízy plánované a pripravené postupy, metódy,
technológie, ale aj sily a prostriedky,
− krízový manažment musí byť integrálnou súčasťou každej riadiacej činnosti,
rozhodovacích procesov, ale aj rozvojových programov.
Samotný proces riešenia krízových javov je závislý od plnohodnotného
využívania základných nástrojov krízového riadenia, medzi ktoré patrí:
− krízové myslenie,
− krízová komunikácia,
− krízové plánovanie,
− systém inštitúcií krízového manažmentu [29].
Krízové myslenie je jedným z najvýznamnejších nástrojov riešenia kríz,
ktorý chápe na jednej strane nevyhnutnosť vzniku krízových javov a na strane
druhej akceptuje nutnosť vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu, ale i od právnických a fyzických osôb na finančné zabezpečenie
preventívnych opatrení i odstraňovania negatívnych dôsledkov kríz. Na
formovaní krízového myslenia sa podieľa samotný krízový manažment
reprezentovaný jeho úspešnosťou pri riešení kríz, ale aj samotná úroveň krízovej
komunikácie. Krízové myslenie zdôrazňuje význam krízového manažmentu pre
spoločnosť a spoločne s krízovou komunikáciou vytvára funkčné prepojenie
spoločnosti a krízového manažmentu.
Krízová komunikácia má na jednej strane významnú úlohu pri pravdivom
a úplnom informovaní obyvateľov o krízových prípravách a na druhej strane
o vzniku krízových javov a ich priebehu. Súčasťou krízovej komunikácie je
systém varovania a vyrozumenia, ale tiež komunikačný a informačný systém
krízového manažmentu. Veľký význam je dávaný náhradným, prípadne
záložným komunikačným a informačným systémom v snahe zachovať
kontinuitu procesov v rôznych krízových situáciách, napríklad po narušení
energetickej siete.
Krízové plánovanie je ďalším nástrojom určeným na riešenie kríz. Jeho
úlohou je na jednej strane sumarizovať všetky potreby a požiadavky, ktoré sú
nutné na riešenie kríz, na druhej strane vytvára prehľad o disponibilných
zdrojoch a porovnáva ich s požiadavkami. Krízové plánovanie (v niektorých
prípadoch tiež havarijné plánovanie) vytvára podmienky na úspešný zásah
a minimalizovanie škôd a strát, stanovuje účinné metodiky na jednotlivé
prípady.
Systém inštitúcií krízového manažmentu je tvorený horizontálnou
i vertikálnou štruktúrou riadiacich i výkonných orgánov, ich funkciami
a pôsobnosťou, vzťahmi a vzájomnými väzbami, činnosťami, ktoré vykonávajú,
- 30 -
2. Podstata krízových javov
právnym prostredím krízového riadenia, ktorý ich podporuje a v neposlednom
rade tiež nástrojmi, technickým a technologickým vybavením. Má preventívnu
i realizačnú funkciu, pričom niektoré jeho prvky plnia svoje úlohy nepretržite,
iné len počas riešenia krízy [29].
Riadenie zložitých systémov a procesov, medzi ktoré zaraďujeme aj
systém krízového riadenia, si vyžaduje uplatňovanie všeobecných princípov
vedeckého riadenia na konkrétne vnútorné i vonkajšie podmienky. Prof. dr. S.
Wiliam Gunn, prezident organizácie urgentnej medicíny a medicíny katastrof
(WADEM) sa podrobne zaoberal príčinami a dôsledkami katastrof a na základe
výskumu štatistických údajov, poznatkov a riešenia hlavne živelných pohrôm
a vlastných skúseností a záverov zostavil 10 princípov vedeckého riadenia
záchranných prác počas katastrof [35]. Tieto princípy je možné aplikovať na
všeobecné podmienky krízového manažmentu v nasledovnej podobe:
− prípravy na riešenie krízových javov musia mať komplexný charakter,
− dôraz je kladený na systém vyhodnotenia rizík v procese prevencie vzniku
kríz,
− význam prevencie a jej správne pochopenie je možne len vo vzťahu ku
konkrétnemu druhu krízy,
− všetky krízy je možné popísať spoločnými všeobecnými charakteristickými
znakmi,
− analýza priebehu krízy a jej využitie v procese prevencie vzniku kríz
i v procese prípravy adekvátnej reakcie na krízu,
− pri modelovaní priebehu krízy je nevyhnutné zdôrazňovať pravdepodobnosť
možného opakovania a následného rozšírenia krízy v budúcnosti,
− plánovanie účinnej multidisciplinárnej reakcie na krízu musí byť
vykonávané na všetkých zodpovedajúcich úrovniach krízového riadenia,
− systém uvedenia ľudských zdrojov rôznych profesií do pohotovosti a ich
nasadenie na riešenie krízy musí byť flexibilný a zohľadňovať špecifiká
konkrétnej krízy,
− úroveň riešenia konkrétnych kríz je spojená s ekonomickými možnosťami
krajiny, ale aj s jej kultúrnou úrovňou a tradíciami,
− obnova systému po kríze má aj rozvojový charakter.
Základný teoretický model krízového riadenia je uvedený na obrázku
č.1.4. Krízový manažment rieši krízové javy v konkrétnych časovo i obsahovo
vymedzených fázach, ktoré je možné podrobne popísať a vysvetliť väzby
a nadväznosti medzi nimi. Fázy prevencie a krízového plánovania sa navzájom
prelínajú. Čím komplexnejšia a účinnejšia je prevencia, tým menej rozsiahle
musí byť krízové plánovanie. Absolútne účinná prevencia by zabránila vzniku
krízy a krízové plánovanie by stratilo význam. Uvedené činnosti sú súčasťou
prípravného obdobia na riešenie kríz.
Vykonávacie obdobie začína obdŕžaním tiesňového volania, prípadne
okamžikom vzniku mimoriadnej udalosti, alebo rozsiahlejšieho krízového javu.
- 31 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Okamžitá, účinná a adekvátna reakcia na vzniknutú krízu je základným
predpokladom znižovania škôd a strát. Samotné riešenie krízového javu
bezprostredne nadväzuje na reakciu na krízu a vyplýva z charakteru a rozsahu
krízového javu. Obnova systému už nie je len úlohou krízového manažmentu.
V rozhodujúcej miere sa na nej musí podieľať právnická osoba, ktorá bola
krízou poškodená alebo ohrozená. Krízový manažment však musí priebeh krízy
podrobne vyhodnotiť a prijať závery pre úpravu preventívnych opatrení i pre
zmeny v procese krízového plánovania.
Jednotlivé fázy teoretického modelu krízového riadenia je možné popísať
v nasledovných krokoch:
−
prevencia,
−
krízové plánovanie,
−
reakcia na krízu a jej riešenie,
−
obnova.
Prevencia:
−
je dominantná idea krízového manažmentu a jeho základná úloha,
−
reaguje na analyzované riziká a využíva nástroje na ich
minimalizovanie,
−
vytvára systém monitorovania a vyhodnocovania rizikových faktorov,
−
zvyšuje úroveň bezpečnosti systémov,
−
znižuje pravdepodobnosť vzniku kríz,
−
redukuje náklady na odstraňovanie negatívnych následkov kríz.
Krízové plánovanie:
−
vytvára podmienky na spracovanie podrobných krízových plánov
určených na riešenie krízy,
−
pripravuje krízový manažment na všetky predvídateľné krízové javy
(otvorenou otázkou však zostáva príprava na riešenie kríz v danom čase
a podmienkach nepredvídateľných),
−
sumarizuje potreby a požiadavky nutné na riešenie kríz a konfrontuje
ich s možnosťami štátu, regiónov, prípadne právnických a fyzických
osôb,
−
rozpracováva metódy, formy a postupy riešenia kríz,
−
stanovuje sily, prostriedky a zdroje potrebné na riešenie kríz.
Reakcia na krízu a jej riešenie:
−
predpokladá zavedenie účinného systému prijímania tiesňového
volania, ako aj systému varovania a vyrozumenia,
−
má charakter jednoznačného a bez problémov prebiehajúceho procesu
vykonávaného na základe kvalifikovaného rozhodnutia,
−
vyžaduje si centralizáciu a koordináciu procesu riadenia počas krízy na
najbližšej a najvhodnejšej úrovni (štát, región, objekt),
−
vykonáva sa prostredníctvom záchranných, lokalizačných a
likvidačných prác,
- 32 -
2. Podstata krízových javov
−
je
charakterizovaná
osobnou
zodpovednosťou,
a rozhodnosťou výkonných i riadiacich pracovníkov
manažmentu.
odvahou
krízového
Obnova:
− cieľom obnovy je návrat systému do stabilizovaného stavu,
− väčšinou je vykonávaná v niekoľkých etapách,
− krízový manažment sa na nej podieľa len čiastočne,
− umožňuje návrat podmienok, ktoré boli pred krízou, ale zároveň i
urýchlenie vývoja.
Druhým spôsobom riešenia kríz je účelné a účinné riadenie ich priebehu.
Proces riadenia priebehu krízových javov je známy z prostredia medzinárodnej
politiky, ekonomiky, zo sociálneho prostredia, ale tiež v niektorých prípadoch
zo životného prostredia. Vyžaduje si aktívny postoj k vznikajúcej kríze, jej
včasné zistenie a podrobnú analýzu príčin, na ktoré je nutné včas, cielene
a účinne reagovať.
Keďže krízové situácie nevznikajú náhodne, ale skoro na každej má
človek svoj podiel, ktorý nie je možné úplne eliminovať, musí byť spoločnosť
na riešenie kríz pripravená. Krízy sú teda určitou nevyhnutnosťou, pričom ich
negatívne dôsledky je možné minimalizovať účinným riadením. Proces riadenia
kríz by sa mal stať rutinnou činnosťou nielen krízových manažérov, ale
všetkých riadiacich pracovníkov, ktorí pôsobia v prostredí, kde sa vyskytujú
rôzne ohrozenia a riziká.
Riadenie krízy je proces, počas ktorého sa subjekt riadenia snaží určiť
pravdepodobný priebeh pôsobenia existujúcich i očakávaných negatívnych
javov a navrhnúť postupy, ktoré umožnia vyhnúť sa ich pôsobeniu a využiť
pozitívne tendencie na ozdravenie celého systému [29].
−
−
−
−
−
Riadenú krízu je možné charakterizovať ako:
krízu s celkovo kratším priebehom,
krízu s minimálnym trvaním akútneho štádia krízy,
krízu so zrýchleným priebehom chronického štádia krízy,
krízu s postupným znižovaním miery rizikových faktorov počas chronického
štádia krízy,
krízu, ktorá bude vyriešenia za minimálny čas [29].
Každá riadená kríza je charakterizovaná logickou postupnosťou krokov
(obr. č. 1.5.), ktorých cieľom je zabrániť vzniku akútneho a chronického štádia,
alebo aspoň znížiť ich negatívne dopady. Odhliadnuc od cesty, ktorou sa
riadenie krízy uskutočňuje, znižujú sa počas každej riadenej krízy škody a straty
a na druhej strane sa znižuje pravdepodobnosť jej opakovania. Závisí to od
miery pochopenia príčin krízy a prijatia optimálneho scenára na jej riešenie.
- 33 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
1. Postupnosť krokov úplne riadenej krízy
Štádium
symptómov
Akútne
štádium
Vyriešenie
krízy
Chronické
štádium
Zníženie
pravdepodobnosti
vzniku ďalšej krízy
2. Postupnosť krokov krízy utlmenej v štádiu
Štádium
symptómov
Odstránenie príčin
symptómov
Vyriešenie
krízy
Zníženie
pravdepodobnosti
vzniku ďalšej krízy
Obr. 1.5. Varianty postupov krokov pri riadení krízy
Príliš veľká snaha o čo najrýchlejšie vyriešenie krízy môže so sebou
prinášať negatívne dopady, ak:
− nie sú úplne jasné príčiny krízy,
− kríza nie je úplne pod kontrolou a objavujú sa nové symptómy,
− nie sú komplexne posúdené dopady aktivít zameraných na odstránenie
negatívnych prejavov krízy.
Na druhej strane kríza prebiehajúca živelne alebo eliminovaná náhodnými,
nesystémovými a neprofesionálnymi krokmi, prípadne riadená intuitívne, má
tendenciu prebiehať priamočiaro a rýchlo, pričom na konci tohto procesu je
podľahnutie kríze.
Teória a prax krízového manažmentu nie sú vždy v jednote. I tu sa
potvrdzuje stará zásada, že ľahké a jednoduché riešenia obyčajne nie sú
funkčné. Na druhej strane prevažná väčšina krízových javov sa vyvíja ináč, než
sa predpokladalo v nadväznosti na analýzu príslušných rizík. Okrem toho môže
úsilie krízového manažmentu znehodnotiť rad konkrétnych problémov a zhôd
okolností:
− úzko rezortný prístup k riešeniu krízových situácií spôsobuje rad problémov,
− nedokonale prepracované právne prostredie krízového riadenia znižuje
mieru bezpečnosti občanov i štátu ako celku,
− absolútna orientácia na prepracované preventívne stratégie môže viesť
k strate pružnosti pri neočakávanej krízovej situácii,
- 34 -
2. Podstata krízových javov
− pôsobenie paradoxu zraniteľnosti (dokonalé a podrobne prepracované
opatrenia môžu byť neúčinné v prípade malých ohrození),
− do detailov prepracované krízové plány sa môžu odchýliť od reality,
− najkritickejšie varianty môžu byť podceňované,
− pri nekritickom aplikovaní záverov z predchádzajúcich kríz sa môže
zabudnúť na pragmatické opatrenia,
− rutinný prístup vyvoláva rad rizík,
− plánovanie sa môže stať samoúčelné a odkloniť sa od cieľa,
− formálna i neformálna decentralizácia vyvolaná prílišnou snahou riešiť
problém,
− väčším problémom, ako samotné riešenie krízy, môže byť koordinácia síl a
prostriedkov podieľajúcich sa na riešení krízy,
− negatívne dôsledky psychologických a fyziologických tlakov vyvolaných
krízou môžu sťažovať proces jej riešenia,
− názor, že zvládnutie krízy je nad možnosti krízového manažmentu, môže
oddialiť vyriešenie krízy,
− v situácii extrémneho kolektívneho stresu spôsobeného krízou sa môže
návrat do normálneho stavu podstatne oddialiť a skomplikovať [29].
- 35 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
3.
KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE
3.1. VÝZNAM RIADENIA V ĽUDSKEJ ČINNOSTI
Uvedomenie si skutočnosti, že krízové javy (krízy, krízové situácie,
krízové stavy) sú nevyhnutnosťou a nechcenou príťažou, ktorá bude ľudstvo
vždy sprevádzať a pochopenie príčin ich vzniku i možných dôsledkov, je len
prvým krokom na ceste vytvárajúcej podmienky ich riešenia. Druhým krokom je
vytvorenie účelnej organizácie s presne stanovenou pôsobnosťou a úlohami,
ktorá bude podporená účinným právnym prostredím tvoreným zákonmi
a nižšími právnymi normami.
Každá cieľavedomá činnosť človeka, ktorá je zameraná na vytváranie
hodnôt alebo na plnenie úloh súvisiacich s fungovaním akéhokoľvek
organizovaného spoločenstva, sa uskutočňuje prostredníctvom riadenia,
prípadne spravovania vecí spoločenstva. Riadenie predstavuje mnohostrannú
tvorivú činnosť, v rámci ktorej riadiaci subjekt stanovuje ciele, ovplyvňuje
metódy, prostriedky a fungovanie riadených prvkov tak, aby systém optimálne
plnil určené funkcie a dosahoval stanovené ciele v určenom čase a kvalite. Je to
proces plnenia stanovených cieľov prostredníctvom iných v turbulentnom
prostredí. Uskutočňuje sa prostredníctvom všeobecnej trinomickej funkcie:
− vytýčenie cieľov,
− uskutočňovanie cieľov,
− hodnotenie úrovne splnenia cieľov.
V súlade s uvedenou funkciou má riadenie tieto základné funkcie:
− plánovanie – zaoberá sa stanovovaním cieľov a rozhodujúcich úloh, ktoré
premieta do plánovacích dokumentov,
− organizovanie – zabezpečuje implementovanie cieľov a úloh stanovených
plánmi do praxe a pomocou nich dosahuje konkrétne výsledky (výrobky,
služby, činnosti...),
− kontrolovanie – hodnotenie
úrovne
splnenia
plánovaných
úloh
a schválených cieľov [29].
V podmienkach rozsiahlych systémov alebo objektov, prípadne zložitých
technológií sa využívajú ďalšie doplnkové funkcie riadenia, ktoré uľahčujú
riadenia a zároveň môžu mať rozvojový charakter:
− rozhodovanie – ciele a plány sú pripravované variantne a na základe ich
komplexného posúdenia je vyberaný optimálny variant,
− regulovanie – implementovanie cieľov a plánov do praxe sa vykonáva na
základe posúdenia konkrétnej situácie a rešpektovania zmien (podmienky,
čas, zdroje...),
− koordinovanie – funkcie riadenia sú zlaďované v priestore a čase tak, aby
boli plnené rozhodujúce úlohy a aby bol systém čo najhospodárnejší
a najvýkonnejší [29].
- 36 -
3. Krízové plánovanie
Účelnosť a efektívnosť riadiacich činností, vrátane riadenia počas
krízových javov, je okrem iného závislá od úrovne usporiadania jej jednotlivých
organizačných prvkov a funkčných činností. Pojem manažment, ktorý začína
byť na území Slovenska intenzívnejšie používaný najmä v deväťdesiatych
rokoch 20. storočia, najčastejšie a najvšeobecnejšie stotožňujeme s pojmom
riadenia, a to hlavne z pohľadu riadenia veľkých výrobných celkov.
Manažment je proces systematického plánovania, organizovania, vedenia ľudí
a kontrolovania, ktorý smeruje k dosiahnutiu cieľov organizácie (Aldag, Stearns,
1987). Zároveň je to proces koordinácie zdrojov (materiálových, energetických,
ľudských, finančných) za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa.
Medzi základné úlohy manažmentu patrí:
− maximalizovanie výstupov,
− minimalizovanie vstupov.
Je to teda proces hľadania optimálneho pomeru medzi vstupmi a výstupmi
a snaha o dosiahnutie maximálneho efektu, t.j. zisku, prípadne pokračovania
prebiehajúcich dejov a procesov. Takto chápaný manažment je spojený hlavne
s hospodárskou činnosťou (výrobný proces, finančné operácie, dopravné
procesy…), ale uplatňuje sa aj v správe.
Manažment je možné vnímať ako vedenie, prípadne správu určitých vecí,
spravovanie objektov a javov, v snahe splniť stanovené ciele. Komplexne môže
byť manažment popísaný ako:
− nástroj optimalizácie využívania:
−
ľudských zdrojov,
−
informačných zdrojov,
−
materiálových zdrojov,
−
finančných zdrojov na dosiahnutie vytýčených cieľov,
− systém zložený z inštitúcií a riadiacich pracovníkov, ktorí sa snažia
dosiahnuť maximálny efekt a z väzieb, vzťahov a kompetencií stanovených
legislatívnymi normami,
− mechanizmus (postupy, metodiky, nástroje,...), pomocou ktorého je možné
splniť plánované úlohy.
Plánovanie, organizovanie, personálna práca, vedenie a kontrolovanie sú
základné funkcie manažmentu, pomocou ktorých dosahuje stanovené ciele
[26]. Manažment je aplikovaný v hospodárskom prostredí, vo verejnej správe,
v sociálnom prostredí, ale tiež v špecifickom prostredí, napríklad vo vojenskom,
prípadne policajnom prostredí, ako aj v prostredí záchranných organizácií a
služieb.
Plánovacia funkcia manažmentu má najväčší význam. V procese
plánovania sú na základe stanovených cieľov určované hlavné úlohy a činnosti,
ktoré sa podieľajú na procese ich naplňovania. Reálny plán je možné zostaviť
len na základe podrobnej analýzy systému a jeho komponentov, posúdenia
- 37 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
potrieb a možností ľudských, materiálových a ďalších zdrojov. V krízovom
manažmente sa využíva systém špeciálneho krízového plánovania.
Organizovanie je funkciou manažmentu, prostredníctvom ktorého sa
v súlade so zdrojmi, silami a prostriedkami koordinuje činnosť ľudí pri plnení
vytýčených cieľov a stanovených úloh. Organizovanie, ktoré vnáša do systému
rovnovážnosť a stabilitu, má kladné aj záporné stránky. Dobre organizovaný
systém vytvára podmienky na plynulé plnenie úloh a dosahovanie vytýčených
cieľov. Na druhej strane príliš byrokratická organizácia inklinuje ku
konzervativizmu a stabilizácii, v prostredí neustálych zmien sa stáva nepružnou
a ohrozuje funkčnosť systému.
Organizáciu a organizovanie je možné chápať ako proces tvorby a
usporiadania prvkov určitého objektu a vzťahov medzi nimi v priestore a čase
s cieľom dosiahnuť maximálny efekt pri plnení úloh. Vymedzenie právomoci a
zodpovednosti ľudí zúčastnených na organizačných procesoch pomáha zaistiť
poriadok, disciplínu a ekonomický spôsob uskutočňovania všetkých činností.
Organizovanie je možné popísať pomocou piatich znakov a charakteristík,
ktorými sú:
− ciele - organizovanie je cieľavedomá činnosť, ktorá podporuje plnenie úloh,
všetky činnosti organizovania je potrebné orientovať na dosiahnutie
konkrétneho cieľa,
− špecializácia - človek sa vo svojej činnosti čoraz viac špecializuje
v nadväznosti na rozširovanie vedomostí a zdokonaľovanie technológií.
Úlohou organizácie je dosadiť každého pracovníka na optimálne miesto
v systéme, aby bolo možné dosiahnuť maximálny efekt,
− koordinácia - čím je náročnejšia vykonávaná činnosť, tým viac je potrebné
vydávaním príkazov zosúlaďovať jednotlivé čiastkové aktivity do celku,
− právomoc - vyjadruje právo robiť rozhodnutia a vydávať príkazy bez
nutnosti dostať na to súhlas (kompetencie, pôsobnosť),
− zodpovednosť - nadväzuje na právomoc. Existuje presne vymedzený vzťah
medzi udelenou právomocou a príslušnou zodpovednosťou.
V krízových situáciách má funkčná a účelná organizácia veľký význam pri
ich riadení. Predpokladom je, aby každý krízový manažér aj výkonný pracovník
záchranného tímu presne vedel:
− aká je jeho úloha (čo, kde a kedy má urobiť),
− za čo je osobne zodpovedný,
− komu je podriadený (prípadne nadriadený),
− aké má práva a povinnosti.
Organizačná štruktúra krízového manažmentu musí byť založená na
princípe centralizácie. To vytvára podmienky na riadenie kríz prostredníctvom
jednotného a centrálne koordinovaného systému. Na základe tohto princípu je
možné v otázkach krízového riadenia zaviesť jednotné pravidlá na rôznych
úsekoch spoločenského života, v rôznych rezortoch a podnikoch, prípadne
- 38 -
3. Krízové plánovanie
v životnom prostredí, ale aj vykonávať kontrolnú činnosť v celom systéme.
Umožňuje tiež maximálne zhospodárniť chod systému, odstrániť duplicitu
(napr. v nákupe finančne nákladného technického vybavenia) a dosiahnuť
maximálnu koordináciu pri nasadení síl a prostriedkov.
Personalistika sa zaoberá prípravou, výberom a obsadzovaním
pracovníkov do pracovných pozícií podľa funkčnej štruktúry riadiaceho orgánu,
prípadne výkonnej jednotky. Prevažná väčšina pracovníkov v systéme krízového
manažmentu má charakter štátnych zamestnancov, prípadne zamestnancov vo
výkone prác vo verejnom záujme a výkon ich funkčných povinností sa riadi
osobitnými právnymi normami. Na druhej strane v krízovom manažmente
pracujú odborníci z celého radu navzájom veľmi odlišných profesií, ktorých
schopnosti a pripravenosť na plnenie úloh musia byť priebežne preverované
a musí byť vytvorený systém na ich upevňovanie a prehlbovanie.
Vedenie je jednou z rozhodujúcich spoločných činností všetkých
riadiacich pracovníkov, prostredníctvom ktorej koordinujú a pozitívne motivujú
podriadených v procese plnenia plánovaných hospodárskych úloh a dosahovania
skupinových cieľov. Je v ňom zvýraznené interpersonálne hľadisko
manažmentu, pričom sa v ňom významne uplatňujú individuálne schopnosti
manažéra, ale i každého príslušníka riadenej skupiny. Veľmi dôležitou súčasťou
vedenia je dosiahnutie optimálneho stupňa verbálnej i technickej komunikácie.
V krízovom manažmente je úloha vedenia zvýraznená hlavne v období reakcie
na vzniknutý krízový jav. Podmienky, v ktorých musia zasahovať výkonné
prvky krízového manažmentu, sú vo väčšine prípadov veľmi zložité, ohrozujú
život a zdravie zúčastnených a vyžadujú si značnú dávku odvahy, ale tiež
iniciatívne a maximálne kreatívne konanie.
Kontrolovanie je nástroj zisťovania úrovne dosiahnutia vytýčených
cieľov a stanovovania odchýlok od schválených plánov, prípadne od
predpísaných štandardov. Na druhej strane však kontrolovanie umožňuje
použitie korekčných mechanizmov, pomocou ktorých je možné splniť
plánované úlohy. Súčasťou kontrolnej činnosti je aj zisťovanie osobnej
zodpovednosti za nesplnenie úloh, prípadne nedodržanie termínov.
V podmienkach krízového manažmentu je kontrolná činnosť zameraná na dve
diametrálne odlišné obdobia:
− obdobie prípravy na riešenie krízových javov (prevencia, krízové
plánovanie),
− obdobie riešenia krízových javov (reakcia na krízový jav, obnova systému).
V prvom období je kontrolovanie zamerané na zisťovanie úrovne a stavu
príprav na riešenie kríz. Kontrolná činnosť je vykonávaná formou:
− kontrolovania pripravenosti a reálnosti krízových plánov,
− kontrolovania pripravenosti vyčlenených síl a prostriedkov,
− cvičného nasadzovania síl a prostriedkov na riešenie simulovaných
(modelových) nehôd, havárií, prípadne humanitárnych akcií,
- 39 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− nasadzovania síl a prostriedkov na riešenie rozsahom malých nehôd, havárií,
prípadne humanitárnych akcií.
Počas riešenia konkrétnej krízy je kontrolná činnosť zameraná na
hodnotenie kvality plnenia úloh a na účinnosť krízových plánov i pripravených
síl a prostriedkov, na ich schopnosť plniť úlohy včas, s plánovanou technológiou
a v požadovanom rozsahu. Funkcie a činnosti krízového manažmentu sú
graficky znázornené na obrázku č. 3.1. I keď sa formálne neodlišujú od funkcií
VONKAJŠIE
PROSTREDIE
Manažérske vedomosti a schopnosti
Stratégia, koncepcia a úlohy KM
Využitie vstupov z vonkajšieho
prostredia
Plánovanie
Skvalitňovanie
krízového
manažmentu:
• uplatňovanie
výsledkov
analýzy kríz,
• zohľadnenie
zmien
prostredia,
• zvýšenie
finančných
vstupov
Organizovanie
Personalistika
Vedenie
Kontrolovanie
Komunikačné
a informačné
prostriedky KM:
• mobilné
komunikácie,
• monitorovanie,
• varovanie a
vyrozumenie,
• naplňovanie
databáz
aktuálnymi
údajmi,
• IS KM
• KŠIS
Výsledný výstup:
- dosiahnutá úroveň komplexnej
bezpečnosti spoločnosti
VONKAJŠIE
PROSTREDIE
Obr. 3.1. Funkcie a činnosti krízového manažmentu [29]
- 40 -
V
O
N
K
A
J
Š
I
E
P
R
O
S
T
R
E
D
I
E
3. Krízové plánovanie
a činnosti všeobecného manažmentu, ich obsah je formovaný iným vonkajším
i vnútorným prostredím a iné sú aj vytýčené ciele, ktoré chce spoločnosť
pomocou krízového manažmentu dosiahnuť. Dosiahnutá úroveň bezpečnosti
spoločnosti môže byť zvyšovaná prostredníctvom uplatňovania účinných
komunikačných a informačných prostriedkov zavádzaných do krízového
manažmentu a jeho jednotlivých funkcií, ako aj ďalšími nástrojmi a postupmi
skvalitňovania krízového manažmentu. Na druhej strane musí byť komunikačný
a informačný systém krízového manažmentu schopný včas a komplexne
informovať obyvateľstvo a varovať pred negatívnymi účinkami krízových
javov.
3.2. VŠEOBECNÉ ZÁSADY PLÁNOVANIA
Plánovanie patrilo medzi základné aktivity človeka od počiatku ľudskej
civilizácie. Aj keď naši predchodcovia v dávnej minulosti nespracovávali žiadne
formálne plány, už v dávnoveku zvažovali postup svojho konania v snahe
dosiahnuť pre seba želateľný efekt. Môžeme teda tvrdiť, že plánovanie súvisí
s našou predstavou budúcnosti a schopnosťou predvídať stav veci v dôsledku
určitého vývoja. Je pre nás cestou, prostredníctvom ktorej stanovujeme ciele,
ktoré chceme dosiahnuť a na druhej strane priradíme k týmto cieľom optimálne
postupy ich dosahovania. Pomocou plánovania teda môžeme vytýčený cieľ
rozčleniť na čiastkové ciele a k ním priradiť úlohy, ktoré musíme splniť, ale aj
zdroje, sily a prostriedky, postupy a metódy, pomocou ktorých dosiahneme
plánovaný cieľ.
Vo svojej najvšeobecnejšej podobe je teda plánovanie súčasťou všetkých
procesov spoločenského i individuálneho života ľudí. Je nesmierne rôznorodé
z pohľadu obsahu, rozsahu, formy, dĺžky platnosti a radu ďalších činiteľov. Líši
sa tiež v závislosti na konkrétnom spracovateľovi plánu, t.j. na plánujúcej
právnickej osobe a jej podnikovej kultúre, ako aj na jednotlivom manažérovi,
jeho individuálnych schopnostiach a dosiahnutom vzdelaní.
Na základe uvedených skutočností môžeme stanoviť všeobecnú definíciu
plánovania. Plánovanie je cieľavedomý proces vytyčovania cieľov a postupov,
metód, zdrojov, síl a prostriedkov na ich dosiahnutie.
Samotné plánovanie má užší a širší význam:
− užšie chápanie plánovania – je to proces vytvárania plánov a spracovávania
plánovacích dokumentov,
− širšie chápanie plánovania – je to proces plánovitého riadenia, ktorý
obsahuje nielen spracovávanie plánov, ale aj kontrolu ich plnenia a ich
priebežne prispôsobovanie meniacim sa vnútorným a vonkajším
podmienkam [26].
Medzi všeobecné zásady, ktoré sú platné pre všetky druhy plánov, patrí:
− stanovovanie cieľov,
− výber vhodných nástrojov spracovávania plánov,
- 41 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− rešpektovanie základných princípov plánovania.
Plánovanie je jedna z najvýznamnejších funkcií riadenia. Základom
každého plánovacieho procesu a rovnako aj spracovaného plánu sú ciele, ktoré
chce plánujúci subjekt dosiahnuť. Cieľ plánu je očakávaná budúcnosť
stanovená v kvalitatívnej alebo kvantitatívnej forme, ktorá je podstatou plánu
a príčina plánovania. V jednotlivých odvetviach ľudskej činnosti sú vytyčované
rôzne ciele, ktorých charakter, forma a obsah sa podstatným spôsobom odlišujú.
Základné rozdiely vyplývajú z miesta a pôsobnosti plánovacieho subjektu
v hierarchii spoločenských procesov, z jeho právomoci, veľkosti, profesijného
zamerania a členenia vzťahov na vertikálnej i horizontálnej úrovni. Zásadne
rozdiely sú v cieľoch stanovených niektorým z orgánov verejnej správy na
zvýšenie životnej úrovne obyvateľov a súkromnej osoby, ktorá chce zlepšiť
svoje životné podmienky. Podobne sa jednoznačne odlišujú ciele
podnikateľského subjektu a záujmového združenia, ciele v politike, podnikaní,
ochrane životného prostredia, či v kultúre. Osobitnú skupinu tvoria ciele na
úseku krízového riadenia.
Správne volené ciele plánu musia rešpektovať zákonitosti ich
stanovovania a spĺňať rad všeobecných podmienok. Pri ich stanovovaní je nutné
rešpektovať minimálne tieto zásady:
− jednoznačnosť cieľa,
− kvalifikovateľnosť cieľa,
− terminovanosť plnenia cieľa,
− kontrolovateľnosť procesu plnenia cieľa [14].
Proces stanovovania cieľov patrí medzi rozhodujúce fázy plánovacieho
procesu. Jednoznačnosť cieľa je vlastnosť znemožňujúca jeho rozdielny
výklad a chápanie. Väčšinou sa jednoznačnosť cieľa podvedome spája
s kvantitatívnymi cieľmi, no aj kvalitatívny cieľ je možné relatívne presne
vymedziť. Značná časť cieľov v krízovom riadení má kvalitatívny charakter, a
preto je ich jednoznačné definovanie zložitejšie. Na strategickej úrovni sú ciele
stanovované vo forme „zvyšovania úrovne bezpečnosti štátu“, „zabezpečenie
obrany štátu“, „znižovania pravdepodobnosti vzniku nehôd a havárií“ a
podobne. Na regionálnej úrovni sú už niektoré ciele konkrétnejšie a
jednoznačnejšie, no najkonkrétnejšie sú na úrovni výkonných jednotiek
v systéme krízového riadenia a podnikateľských subjektov vytvárajúcich zdroje
na riešenie krízových javov v krajine, či príslušnom regióne.
Obdobné je to aj s kvantifikovateľnosťou stanovených cieľov plánu.
Kvatifikovateľnosť cieľa je jeho schopnosť byť vyjadrený v objemových,
prípadne finančných jednotkách. Najjednoduchšie je to v podnikateľskom
prostredí, kde si plánujúci subjekt stanoví objem výroby či služieb, ktorý chce
dosiahnuť, prípadne ich finančné vyjadrenie s dôrazom na veľkosť zisku.
V krízovom riadení je to komplikovanejšie. Kým na vrcholovej úrovni riadenia
je možné kvantifikovať rozdelenie zdrojov na splnenie cieľov, t. j. prideliť
- 42 -
3. Krízové plánovanie
finančné zdroje na plnenie jednotlivých úloh a na zabezpečenie činnosti
jednotlivých organizačných prvkov v rámci delenia rozpočtu, stanovujú sa tu
tiež rôzne bezpečnostno–politické ciele, ktoré majú v mnohých prípadoch len
verbálnu formu a nie je možné ich jednoznačne kvantifikovať. Na druhej strane
na úrovni výkonných prvkov krízového manažmentu je možné stanovovať
konkrétne ciele, ktoré súvisia nielen s využívaním pridelených zdrojov, ale tiež
s kvantifikáciou výkonov, úloh technického zabezpečenia, personálnej práce
a s radom ďalších úloh.
Ďalším významným faktorom je terminovanosť cieľov. Terminovanosť
cieľov plánu je možnosť stanoviť termín dosiahnutia cieľa a termíny ukončenia
jeho čiastkových cieľov. I v tomto prípade sú v krízovom riadení niektoré
špecifiká. Keďže krízový manažment plní svoje úlohy z časového i obsahového
hľadiska v dvoch zásadne odlišných obdobiach, t.j. prevencia vzniku krízových
javov a riešenie konkrétnych kríz, je aj možnosť stanovovania reálnych lehôt
plnenia cieľov zviazaná v prevažnej miere s obdobím prevencie, ktoré má skôr
administratívnosprávny charakter, než s riešením krízy. Samotné riešenie krízy
nie je možné časovo jednoznačne vymedziť. V prvom rade je veľmi ťažko
predpovedať vznik krízy na základe monitorovaných symptómov, ako aj
následne stanoviť priebeh adekvátnej reakcie. Ešte komplikovanejšie je to
v prípade vzniku neočakávaných kríz, ktoré vyvolá napr. priemyselná havária.
Tieto skutočnosti je nevyhnutné zohľadniť až v operatívnych plánoch
v konkrétnej situácii, keď sa plánuje reakcia na krízu.
Špecifiká zásad uvedených v predchádzajúcom texte sa jednoznačne
premietajú aj do možnosti kontrolovať proces plnenia cieľov. Je možné
konštatovať, že iba jednoznačne definovaný, kvantifikovaný a terminovaný cieľ
je možné správne kontrolovať. Kontrolovateľnosť je možnosť porovnávať
mieru plnenia cieľa s reálne dosiahnutým stavom. Prevažná väčšina cieľov na
úseku krízového riadenia je veľmi ťažko kontrolovateľná, prípadne je možné
kontrolovať len ich niektoré etapy, prípadne čiastkové deje a činnosti. Stav
splnenia niektorých cieľov je možné vyjadriť len verbálne, iné je možné
kontrolovať len podľa miery čerpania rozpočtových prostriedkov, či objemu
vytvorených zdrojov. Časť stanovených cieľov je však možné kontrolovať aj
formou rôznych cvičení na modelové situácie, prípadne využívaním
simulačných techník.
Stanovovanie cieľov v krízovom riadení, ktoré tvorí úvodnú činnosť
procesu krízového plánovania, sa teda jednoznačne líši na strategickej úrovni
a na úrovni výkonných prvkov krízového riadenia. Ciele krízového manažmentu
na úrovni ústredných orgánov štátnej správy majú v prevažnej väčšine charakter
politicko-bezpečnostných cieľov, kým na regionálnej úrovni, prípadne
v krízových plánoch výkonných prvkov sú to už kvantifikovateľné
a termínované ciele, ktoré môžu byť aj jednoduchšie kontrolovateľné. Na
obr. 3.2 je znázornený proces vytvárania cieľov krízového manažmentu.
- 43 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Národná rada
SR
Vláda SR
1.
Politickobezpečnostné
ciele
Bezpečnostná
rada SR
2.
Poslanie
krízového
manažmentu
Ostatné
ústredné orgány
štátnej správy
3.
Ciele
krízového manažmentu
na vrcholovej úrovni štátu
Orgány štátnej
správy
a samosprávy
na regionálnej
úrovni
4.
Ciele
krízového manažmentu
na regionálnej úrovni
5.
Ciele krízového manažmentu
na
miestnej úrovni
6.
Ciele krízového manažmentu
na individuálnej úrovni
HIERARCHIA CIEĽOV KM
Orgány
miestnej
samosprávy,
právnické
osoby
Občania
(obyvatelia)
HIERARCHIA SUBJEKTOV KM
Obr. 3.2. Proces vytvárania cieľov krízového manažmentu
Národná rada SR, vláda SR a Bezpečnostná rada SR stanovujú politickobezpečnostné ciele Slovenskej republiky a v nadväznosti na ne určujú aj
poslanie krízového manažmentu. Základným politicko-bezpečnostným cieľom
SR hneď po jej vzniku v roku 1993 bolo dosiahnutie požadovanej miery
bezpečnosti
prostredníctvom
radu
strategických
opatrení
na
medzinárodnopolitickej i vnútropolitickej úrovni. Medzi základne úlohy na
- 44 -
3. Krízové plánovanie
medzinárodnopolitickej úrovni patrilo zabezpečenie kolektívnej bezpečnosti
vstupom do EÚ a NATO, ale tiež akceptovanie významu Slovenska v OSN a v
medzinárodných bezpečnostných a humanitárnych misiách.
Ciele v procese krízového plánovania je možné členiť podľa rôznych
kritérií. Patrí medzi ne členenie cieľov podľa:
− času plnenia:
−
dlhodobé,
−
strednodobé,
−
krátkodobé,
− rozsahu cieľa:
−
strategické,
−
taktické,
− dosahu na prvky krízového manažmentu:
−
globálne,
−
parciálne,
− charakteru cieľa:
−
kvantitatívne,
−
kvalitatívne [14].
Okrem zásad stanovovania cieľov existujú v procese plánovania aj
nástroje, pomocou ktorých sú ciele rozpracovávané v jednotlivých plánoch. Sú
to rôzne postupy, pravidlá či programy, ktoré zjednodušujú a uľahčujú samotné
plánovanie. Významnú úlohu medzi nástrojmi plánovania zohrávajú aj rozpočty.
Pravidlá sú dlhodobo platné zásady, podľa ktorých sú vykonávané určité
rutinné činnosti. V krízovom plánovaní sú stanovené nižšími právnymi normami
rezortného, odborového, prípadne inštitucionálneho charakteru. Obmedzujú
voľnosť vykonávania konkrétnych činností v krízovom riadení a zjednocujú
procesnú stránku plnenia úloh v rôznych subjektoch tak z horizontálneho, ako aj
z vertikálneho pohľadu.
Postupy využívané v krízovom plánovaní predstavujú postupnosť
administratívnych alebo technických úkonov v krízovom riadení, pomocou
ktorých sú plnené konkrétne úlohy. Sú to postupy, ktoré poskytujú
vykonávateľovi určitú mieru voľnosti pri zohľadňovaní vnútorných i vonkajších
podmienok riešeného krízového javu, no na druhej strane sú povinne využívané
v obdobných organizáciách a pri riešení obdobných situácií. Postupy sú úzko
previazané s taktikami používanými v konkrétnom prostredí (napr. hasenie
požiarov v špecifickom prostredí chemickej prevádzky...), no nenahradzujú ich.
Môžu pre taktiky vytvárať určitú zásobu čiastkových krokov, pomocou ktorých
sa môžu modifikovať a prispôsobovať konkrétnemu prostrediu.
Programy sú mechanizmom na splnenie cieľov prostredníctvom
konkrétnych pravidiel a postupov, prípadne taktík. Okrem toho programy
stanovujú aj zdroje a prostriedky nevyhnutné na splnenie cieľa, vrátane hrubej
kalkulácie finančných zdrojov. Konkrétne stanovenie finančnej kalkulácie na
- 45 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
splnenie daného programu stanovuje rozpočet. Rozpočet však môže stanoviť aj
objem síl a prostriedkov, prípadne pracovných hodín, či objemy materiálu
nevyhnutného na vyriešenie danej krízy. Na druhej strane je rozpočet aj
podkladom na vykonávanie kontrolnej činnosti. Zásady programovania a
rozpočtovania sú dnes intenzívne zavádzané do systému obranného plánovania i
civilného núdzového plánovania v SR. Jednotlivé programy sa môžu členiť na
rôzne čiastkové programy (relatívne samostatne uskutočňované), alebo
podprogramy (etapy uskutočňovania), ktoré sú garantované jednotlivými
spracovateľmi krízových plánov. V rámci obranného plánovania tak napríklad
môžu byť niektoré úlohy súvisiace s prípravou kritickej infraštruktúry štátu
zabezpečované na úrovni ústredných orgánov štátnej správy rôznymi
ministerstvami v súlade s ich pôsobnosťou a kompetenciami. Na druhej strane
proces transformácie Bezpečnostného systému SR sa uskutočňuje po etapách,
ktoré by mali dosiahnuť cieľový stav v rokoch 2007 a 2010.
Ako v prevažnej väčšine tvorivých činností, človek si postupne
zovšeobecnil rad zásad, ktorých rešpektovanie je nevyhnutné na spracovanie
kvalitného plánu. Takýmito zásadami sú princípy plánovania, ktorých
rešpektovanie prispieva k vyššej efektívnosti procesu spracovania, ale aj kvalite
a realizovateľnosti výsledného produktu. Medzi základné princípy uplatňované
pri plánovaní patrí:
− reálnosť a schopnosť mobilizovať zainteresovaných,
− kontinuálnosť a konzistentnosť,
− koordinácia a integrácia,
− participácia,
− flexibilita a variantnosť [14].
Reálnosť spracovaného plánu patrí medzi základné predpoklady jeho
budúceho plnenia. Reálny plán musí byť založený na plánovaných zdrojoch
a realizačných predpokladoch na jednej strane a na strane druhej musí byť
podporený existenciou dostatočných rezerv. Nie inak je tomu aj v krízovom
plánovaní. Ak krízový plán ktoréhokoľvek typu nie je zabezpečený reálnymi
vstupmi (rozpočtové zdroje, adekvátne právne prostredie, pripravený personál,
zabezpečené suroviny a energie, nevyhnutné technologické vybavenie, ...), nie je
možné ho splniť ani zvýšeným úsilím krízových manažérov a stáva sa
formálnym dokumentom. Okrem toho musí byť reálny plán podporený aj
dostatočnými
rezervami
na
riešenie
neočakávaných
udalostí
a nepredpokladaného vývoja konkrétnych krízových javov.
Reálny plán je schopný motivovať zainteresovaných pracovníkov riadiacej
a výkonnej sféry s cieľom kvalitnejšie splniť stanovené ciele. Príliš vysoké ciele
môžu pôsobiť demotivujúco, môžu vyvolávať tendencie stray dôvery vo vlastné
sily a schopnosti. Naopak nízke ciele môžu vyvolávať pocit uspokojenia,
odkladanie úloh do budúcnosti a v konečnom dôsledku viesť k ich nesplneniu.
Táto tendencia je veľmi negatívna hlavne z pohľadu preventívnych činností,
- 46 -
3. Krízové plánovanie
ktoré nie sú jednoznačne terminované a ktorých nesplnenie sa neprejaví ihneď,
ale môže spôsobiť zlyhanie systému počas riešenia krízového javu.
Plánovanie je nepretržitým procesom spracovávania plánovacích
dokumentov s rôznou dĺžkou realizácie a tiež s rôznou šírkou pôsobnosti
a záväznosti pre jednotlivé články dotknutého systému. Je teda nevyhnutné, aby
boli jednotlivé plánovacie dokumenty prepojené z hľadiska cieľov i úloh, t. j.
z obsahového hľadiska, ale zároveň aj z pohľadu časovej nadväznosti.
Kontinuita v krízovom plánovaní sa však dotýka aj ďalších skutočností.
V prvom rade je úlohou krízového plánovania zabezpečiť kontinuitu procesov
počas akejkoľvek krízovej situácie. To je založené na predpovedaní priebehu
možnej krízy a ovplyvnení jej rozhodujúcich činností a procesov takým
spôsobom, že nie je ohrozená existencia systému, ale znižuje sa len jeho
výkonnosť a efektívnosť. Na splnenie tohto cieľa je nevyhnutné stanoviť
technologické postupy a navrhnúť konkrétne opatrenia, ktoré sú aplikované
v období prevencie, ale aj v priebehu riešenia krízy. Na druhej strane je
nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu podporných činností, ktorých cieľom je
vytvoriť dostatočné zdroje na podporu krízového riadenia. Patrí k nim núdzové
zásobovanie, núdzové dodávky surovín a energií, ale tiež komplexná podpora
uskutočňovaných procesov (napr. logistika, dopravné zabezpečenie, ubytovanie
a komplexná starostlivosť o evakuovaných a ďalšie).
Konzistentnosť v krízovom plánovaní je založená na všestrannom
zladení krízových plánov na vertikálnej i horizontálnej úrovni. Vertikálna
úroveň predstavuje zladenie plánov jednotlivých vykonávateľov s krízovými
plánmi orgánov miestnej štátnej správy a následne s krízovými plánmi
ústredných orgánov štátnej správy. Tieto väzby sú vymedzené systémom
riadenia a kopírujú štruktúru nadriadenosti a podriadenosti jednotlivých
orgánov, inštitúcií, právnických osôb a prípadne i podnikajúcich osôb,
podieľajúcich sa na krízovom plánovaní. Horizontálna úroveň je platformou na
zladenie krízových plánov subjektov rovnakého druhu (totožná pôsobnosť
a úlohy), ktoré pôsobia v rôznych regiónoch, prípadne subjektov, ktoré
spolupracujú alebo sa navzájom podporujú (napr. subdodávky, vykonávanie
špeciálnych činností, podporné služby...).
Princíp koordinácie a integrácie v krízovom plánovaní bezprostredne
nadväzuje na princíp konzistentnosti a čiastočne sa s ním prelína. Základný cieľ
v krízovom riadení, ako aj časť čiastkových cieľov, ktoré sa prenášajú do
krízových plánov, sú v danej krajine pre všetky orgány a inštitúcie krízového
riadenia a tiež pre krízové plánovanie zapojených subjektov rovnaké. Patrí
medzi ne ochrana osôb, majetku, životného prostredia i štátneho zriadenia ako
celku. Je to teda nástroj, pomocou ktorého je možné koordinovať činnosť
všetkých spracovateľov krízových plánov. Uvedené subjekty a ich krízové plány
musia takto vytvoriť funkčný celok, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní
požadovanej miery bezpečnosti v celej spoločnosti. Krízové plánovanie je
- 47 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
integrálny systém z časového hľadiska, ako aj z pohľadu jednotlivých stupňov
riadenia. Vytvára podmienky na účelné plnenie úloh jednotlivých rezortov,
orgánov miestnej štátnej správy i samosprávy, ako aj podnikateľských subjektov
na úseku krízového riadenia a zladenie činnosti pri využívaní síl a prostriedkov
počas krízových stavov (núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, vojna).
V krízovom plánovaní sa uplatňuje aj princíp participácie, v súlade
s ktorým sa manažment nadriadeného orgánu podieľa na krízovom plánovaní
podriadených subjektov. Formou usmerňovania postupu pri plánovaní (zladenie
a objasňovanie cieľov, voľba jednotlivých metód...), kontrolou dosiahnutej
úrovne plánovacích dokumentov a plnenia stanovených úloh. V podmienkach
subjektov, ktoré sú v súlade so zákonom NR SR č. 261/2002 Z. z. o prevencii
závažných priemyselných havárií povinné spracovávať havarijný plán, je
situácia odlišná. Spracovávanie havarijných plánov sa pre niektoré
špecializované podnikateľské subjekty stalo komerčnou záležitosťou. Ich služby
využíva rad subjektov, ktoré si skalkulovali , že objednať si vypracovanie
havarijného plánu je pre nich oveľa výhodnejšie, ako venovať úsilie a čas štúdiu
zákonov, vytváraním spracovateľských tímov z vlastných zamestnancov,
analýzou prevádzkových procesov z pohľadu rizík a ohrození a samotným
spracovávaním scenárov možných havárií a samotného havarijného plánu.
Posledným princípom, ktorý musí byť rešpektovaný pri vytváraní
krízových plánov, je flexibilita a variantnosť. Flexibilita krízových plánov je
nevyhnutnou podmienkou ich reálnosti. Neustále sa meniace vonkajšie, ale aj
vnútorné podmienky, v ktorých budú krízové plány aplikované, by bez ich
flexibility boli do značnej miery neuskutočniteľné. V krízovom plánovaní má
však aj flexibilita svoje hranice. Ak sa zásadným spôsobom zmení bezpečnostné
prostredie, prípadne štát alebo konkrétny subjekt, prijme novú bezpečnostnú
stratégiu, musia byť následne inovované aj krízové plány.
Variantnosť v krízovom plánovaní umožňuje do značnej miery eliminovať
neurčitosti vo vývoji krízových javov. Len čiastočná zmena niektorého
z krízových faktorov môže spôsobiť zásadný odklon od predpokladaného
priebehu krízy, čo si vyžiada potrebu riešenia krízového javu inými metódami,
ale tiež inými silami a prostriedkami. Počet variantov krízového plánu zvyšuje
pravdepodobnosť výberu toho najvhodnejšieho na zvládnutie krízy a následne
minimalizuje škody a straty.
Plány sa zo všeobecného pohľadu členia na dve základné časti:
− sústava cieľov, ktoré majú byť v jednotlivých časových obdobiach
dosiahnuté a z ktorých každý má určený termín realizácie,
− zoznam zdrojov (ľudských, materiálových, informačných, technických
a technologických, finančných), prostredníctvom ktorých je možné
stanovené ciele dosiahnuť [26].
Proces plánovania a plánovacie dokumenty je možné klasifikovať z týchto
hlavných hľadísk:
- 48 -
3. Krízové plánovanie
− časové hľadisko (obdobie, na ktoré je spracovaný plán),
− hľadisko objektov riadenia v organizácii (inštitucionálne alebo funkčné
členenie) [26].
Základné členenie plánovania a plánov podľa časového hľadiska
vymedzuje tri základné skupiny:
− dlhodobé plánovanie a plány,
− strednodobé plánovanie a plány,
− krátkodobé plánovanie a plány [26].
Dlhodobé plánovanie a plány, ktoré sa tiež nazýva strategické, sa
uskutočňuje na obdobie 5 a viac rokov, avšak výnimočne môže byť dlhodobý
plán spracovaný aj na kratšie obdobie. Problémom dlhodobého plánovania je
objektívne vypracovanie prognózy budúcnosti. Strategický plán nebude reálny,
ak plánujúci subjekt nedokáže správne predpovedať externé aj interné
podmienky, v ktorých by mal subjekt v budúcnosti pôsobiť a ktorými je preto
nevyhnutné zladiť plánované ciele. Tento druh plánov má málo členenú
štruktúru a v krízovom riadení sú to v prevažnej väčšine len vo verbálnej forme
spracované stratégie a koncepcie. Bezpečnostná stratégia štátu predstavuje
základný rámec, ktorý chce na úseku obrany štátu, ochrany občanov a majetku,
ako aj vo vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte dosiahnuť. Môže sa členiť na
čiastkové stratégie pre jednotlivé úseky bezpečnostného systému, ktoré už môžu
byť podrobnejšie rozpracované a môžu obsahovať konkrétnejšie údaje, ktoré sú
ľahšie kontrolovateľné. Osobitné postavenie v procese dlhodobého plánovania
majú dlhodobé výhľady a prognózy vývoja.
Strednodobé plánovanie má kratší časový horizont ako strategické
plánovanie a uskutočňuje sa zvyčajne na 1 až 3 roky. Strednodobé plány
nadväzujú na strategické dokumenty a predstavujú most medzi strategickým
a krátkodobým plánovaním, ktoré môžeme označiť ako vykonávacie, prípadne
každodenné plánovanie [26]. Úlohou strednodobého plánovania je vymedziť
hlavné problémy, na ktoré je nevyhnutné sa sústrediť v procese dosahovania
cieľov krízového riadenia a definovať špecifické činnosti a procesy, bez
splnenia ktorých nie je možné splniť plán ako celok. Je v ňom menej
premenlivých veličín a i preto je menej zložité. Zameriava sa na optimalizovanie
riadiacich systémov, skvalitňovanie činnosti záchranných jednotiek a
vytváranie zdrojov.
Vykonávacie plánovanie predstavuje najkratší plánovací horizont,
obyčajne je to jeden rok, ale môže to byť aj kratšie obdobie, napríklad mesiac.
Jeho úlohou je stanoviť základné kroky a postupy nevyhnutné na splnenie úloh
strednodobého plánu. Vykonávacie plány majú najviac členenú štruktúru
a odlišujú sa od seba podľa jednotlivých plánovacích subjektov (jednotlivé
organizačné stupne krízového manažmentu, výkonné jednotky záchranných
systémov...), ale aj podľa charakteru, napríklad taktické alebo operatívne plány.
- 49 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Z praktického hľadiska sa v mnohých organizáciách, rovnako ako
v krízovom riadení, využívajú len dva základné druhy plánovania:
− strategické, t. j. dlhodobé plánovanie – stanovuje dlhodobé ciele krízového
riadenia a rovnako aj východiská, ktoré umožňujú správne posúdiť
východiskové charakteristiky a navrhnúť rozhodujúce postupy, stanoviť
zdroje a sily a prostriedky na splnenie dlhodobých cieľov,
− vykonávacie plánovanie – transformuje dlhodobé ciele na konkrétne úlohy,
ktoré je nevyhnutné splniť, aby mohli byť dosiahnutá požadovaná miera
bezpečnosti štátu a jeho občanov [26].
Dlhodobé plánovanie predstavuje rámec pre ostatné druhy plánovania.
S dostatočným predstihom vytvára podmienky pre rozhodujúce zmeny, ktoré sú
nevyhnutné na dosiahnutie konečného cieľa. V krízovom riadení vytvára
strategické plánovanie základnú víziu bezpečnosti, ktorú chce spoločnosť
dosiahnuť. Konkrétnu podobu tejto vízii, rozpracovanú na reálne podmienky
formou podrobného spresnenia a s dotvorením detailnej štruktúry, potom dávajú
ostatné druhy plánov. Tento proces sa uskutočňuje formou vykonávacieho
plánovania, v rámci ktorého sú spracovávané jednotlivé krízové plány,
krízovými plánmi hospodárskej mobilizácie počnúc a havarijnými plánmi
konkrétnych výrobných podnikov končiac.
Inštitucionálne hľadisko členenia procesu plánovania a samotných plánov
je závislé od konkrétnej organizačnej štruktúry príslušného subjektu, od jeho
členenia z vertikálneho i horizontálneho pohľadu, ale tiež od veľkosti
a pôsobnosti danej inštitúcie. Z teoretického pohľadu je možné plánovací proces
z hľadiska objektov riadenia v organizácii rozdeliť na dve úrovne:
− plánovanie organizácie (rezortu štátnej správy, výrobného podniku,
výkonného prvku záchranného systému...) ako celku,
− plánovanie jednotlivých organizačných útvarov organizácie (podriadené
samostatné právnické osoby, prípadne organizačné prvky danej inštitúcie).
Plánovanie môžeme členiť aj podľa hľadísk, ktoré boli použité na
vymedzenie objektov riadenia v príslušnej organizácii:
− funkčné hľadisko (členenie podľa procesov),
− inštitucionálne hľadisko (členenie podľa organizačnej štruktúry) [26].
Plánovací proces na uvedených dvoch úrovniach sa navzájom líši
z obsahového, časového i formálneho hľadiska. Plánovanie organizácie ako
celku musí predchádzať plánovaniu jej podriadených súčasti, pretože pre ne
stanovuje základné ciele, východiská, ohraničenia i zdroje. Plánovanie
jednotlivých organizačných útvarov je podrobnejšie a rieši konkrétne problémy
vrátane postupov a metód využívaných v procese dosahovania plánovaných
cieľov a plnenia plánu celej organizácie. Na druhej strane má toto plánovanie aj
významnú koordinačnú funkciu, pretože zlaďuje činnosti a procesy jednotlivých
organizačných útvarov tak, aby vytvárali funkčný celok a podieľali sa na splnení
úloh organizácie ako celku.
- 50 -
3. Krízové plánovanie
3.3. VŠEOBECNÉ VÝCHODISKÁ KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA
Krízový manažment sa zaoberá prevenciou vzniku krízových javov, ale aj
vytváraním podmienok na riešenie konkrétnych krízových situácií. Krízový
manažment sa od manažmentu v podnikateľskom prostredí odlišuje svojimi
cieľmi, štruktúrou i používanými metódami a nástrojmi a i z tohto dôvodu sú
jeho jednotlivé manažérske funkcie čiastočne modifikované. Krízové plánovanie
je síce jednou zo základných funkcií krízového manažmentu, no aj
organizovanie a vedenie ľudí má na úspešné riešenie krízových javov veľký
vplyv. Všeobecne je možné tvrdiť, že krízové plánovanie stanovuje ciele, ktoré
chce dosiahnuť bezpečnostný systém, no na druhej strane je tiež nástrojom na
vytváranie zdrojov určených na riešenie krízových javov a posudzovanie potrieb
spoločnosti v procese zvyšovania úrovne bezpečnosti v danom regióne
a možností, ktoré má spoločnosť na riešenie krízových situácii vytvorené,
prípadne ktoré je schopná v danom čase vytvoriť.
Jednou zo základných funkcii štátu je vytvoriť podmienky na zachovanie
mieru a na ochranu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc
a demokratického poriadku krajiny, základných práv a slobôd občanov
zaručených ústavou, ekonomickej stability, ako aj životov a zdravia osôb,
majetku a životného prostredia. Každý štát musí byť pripravený na obranu proti
priamym vojenským útokom, ale aj na ochranu pred teroristickými útokmi,
organizovaným zločinom, sociálnymi nepokojmi ohrozujúcimi existenciu štátu,
ekonomickými krízami, nelegálnym prisťahovalectvom, účinkami živelných
pohrôm, priemyselných a ekologických havárií a radom ďalších negatívnych
javov.
Uvedené príčiny môžu narušiť bezpečnosť krajiny z pohľadu politického,
ideologického,
vojenského,
ekonomického,
sociálneho,
alebo
environmentálneho. Kým v minulosti bola pozornosť vládnej administratívy
v rozhodujúcej miere venovaná príprave obrany proti možnému vojenskému
ohrozeniu, v súčasnosti je stále väčšia pozornosť sústredená na ochranu pred
nevojenskými ohrozeniami s dôrazom na prírodné katastrofy a priemyselné
havárie. Špecifickým problémom ostatných rokov sa stala aj ochrana pred
teroristickými útokmi, ktoré sa v niektorej zahraničnej literatúre (hlavne
americkej) nazývjú asymetrickým ohrozením. Toto označenie vyplýva zo
skutočnosti, že kým na porovnanie vojenské sily jednej krajiny voči druhej
existuje rad metód kvalitatívneho i kvantitatívneho charakteru, ktoré umožňujú
vrcholovým orgánom ohrozenej krajiny pripraviť dostatočné sily, prostriedky
a zdroje na elimináciu možného ohrozenia, terorizmus je úplne nevyspytateľný.
Obdobne nevyspytateľným spôsobom sa správa aj príroda, komplikovane sa dá
predpovedať aj vývoj sociálnych procesov, či porucha technologického
zariadenia spôsobená zlyhaním ľudského činiteľa.
Napriek uvedeným skutočnostiam, ako vyplýva zo základného modelu
krízového riadenia, musí ľudstvo uskutočňovať preventívne opatrenia na
- 51 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
odvrátenie možného vzniku kríz a zároveň vytvárať podmienky na ich účinné
riešenie. Vytváranie podmienok na riešenie krízových situácií nie je možné bez
využívania jednej zo základných funkcií manažmentu, ktorou je plánovanie.
Plánovanie umožňuje stanoviť ciele budúcich procesov a činností a zároveň
metódy, formy a postupy ich dosahovania. Vykonávanie podnikateľských
aktivít, spravovanie vecí verejných, ani život jednotlivca sa bez plánovania
v jeho rôznych formách nezaobíde.
Plánovanie je východisková funkcia manažérskych procesov, ktorá
ovplyvňuje ostatné funkcie a vytvára pre ne ciele, základné ohraničenia, ale
stanovuje aj metódy a nástroje. Túto skutočnosť potvrdzuje aj obr. 3.3.
Plánovanie je veľmi úzko zviazané s rozhodovacími a informačnými
procesmi. Obdobné je to aj v krízovom plánovaní, kde:
− rozhodovacie procesy – sú nevyhnutné na výber optimálnych variantov
prípravy na riešenie i samotné riešenie krízových situácií,
− informačné procesy – sú vstupmi do plánovacieho procesu:
−
externé informácie – popisujú vonkajšie prostredie, ktoré môže
ovplyvňovať proces krízového riadenia pozitívne aj negatívne a vytvárať
podmienky na riešenie krízových situácií,
−
interné informácie – popisujú vnútorné prostredie krízového riadenia, t. j.
samotný bezpečnostný systém, jeho možnosti, kapacity a zdroje, ktoré
môžu byť použité na riešenie krízovej situácie.
Krízové plánovanie je jedným z nevyhnutných predpokladov na
dosiahnutie požadovanej miery bezpečnosti a tým aj pripravenosti na riešenie
krízových situácií. Cieľom krízového plánovania je v závislosti od
ekonomických možností spracovateľa zabezpečiť dostatočné zdroje, ako aj sily
a prostriedky na riešenie vzniknutých krízových situácií. Na druhej strane
stanovuje účinné metódy, nástroje a postupy, ktoré je možné využiť na riešenie
konkrétnych krízových situácií a odstraňovanie ich negatívnych dopadov na
KRÍZOVÉ PLÁNY
(ciele, nástroje, metódy, zdroje, sily, prostriedky
ORGANIZAČNÁ
ŠTRUKTÚRA
KRÍZOVÉHO
MANAŽMENTU
Je potrebná Stanovuje
na splnenie požiadavky
na splnenie
cieľov
krízového cieľov
plánovania
KRÍZOVÍ
MANAŽÉRI
A
VÝKONNÉ
PRVKY
Ovplyvňujú
KRÍZOVÉHO proces
RIADENIA vedenia
ľudí
OPTIMÁLNE
ŠPECIFIKÁ
METÓDY
KONTROLNÝCH
VEDENIA
PROCESOV
PODRIADENÝCH
V KRÍZOVOM
V PROCESE Podieľajú sa
RIADENÍ
KRÍZOVÉHO na splnení
stanovených
RIADENIA
cieľov
Obr. 3.3. Prvky a procesy krízového plánovania
- 52 -
3. Krízové plánovanie
spoločnosť. Na dosiahnutie tohto cieľa využíva krízový manažment v procese
krízového plánovania variabilný súbor postupov, metód a väzieb medzi nimi,
ktoré spoluvytvárajú funkčný, usporiadaný systém s pružnými štruktúrami
plánovania. Systém vychádza z využitia štandardných postupov, ktoré sú
doplnené špecifickými, využívanými len v podmienkach krízového plánovania.
Ciele krízového plánovania je možné premietnuť do celého radu úloh
a činností, prostredníctvom ktorých vytvára podmienky na riešenie krízových
situácii. Úlohy krízového plánovania sú nasledovné:
− vytvoriť banku dát základných identifikačných a komunikačných údajov o
subjektoch, ktoré sa podieľajú na riešení krízových javov, vytvárajú zdroje
v prospech krízového manažmentu a tiež tých, ktoré boli postihnuté
krízovým javom,
− zabezpečiť pokrytie potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva počas krízových
javov s dôrazom na obdobie vojnového stavu a vojny,
− sumarizovať požiadavky orgánov štátnej správy na výrobu, dodávky a
služby v priebehu krízových stavov,
− získať konkrétne informácie o pripravenosti výroby plniť úlohy v priebehu
krízových stavov, o druhovej a objemovej skladbe tejto výroby, o
deficitných položkách a možnostiach ich náhrady, o požiadavkách na
pracovníkov, energie a suroviny,
− stanoviť druhovo a objemovo štátne hmotné rezervy,
− pripraviť opatrenia na fungovanie hospodárstva počas krízových stavov,
− zabezpečiť materiálové a energetické krytie opatrení uvedených v krízových
plánoch,
− pripraviť organizačné opatrenia na dodávky životne dôležitých výrobkov do
priestorov vzniku krízových javov (napr. prírodných katastrof),
− spracovať metodické postupy činnosti riadiacich orgánov aj výkonných
prvkov po vzniku krízového javu,
− spracovať podrobné plány spojenia, vrátane náhradného, ako aj systém
varovania a vyrozumievania v priebehu krízových situácií,
− pripraviť evakuačné plány, zabezpečiť ich po dopravnej stránke, a tiež
z pohľadu náhradného ubytovania, stravovania a zdravotníckej starostlivosti,
− vytvoriť metodické pokyny na vykonávanie záchranných prác,
− pripraviť systém podávania hlásení a informácií o priebehu krízových
situácií,
− spracovať zásady vyhlasovania krízových stavov alebo iných foriem
organizácie života a vykonávania záchranných prác v priestoroch vzniku
krízových javov [29].
Krízové plánovanie obsahuje:
− súbor špecifických manažérskych aktivít, uskutočňovaných krízovými
manažérmi určených subjektov s cieľom pripraviť ich na vznik kríz, zabrániť
narastaniu kríz a minimalizovať ich negatívne dôsledky na samotný subjekt
- 53 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
i na okolie, prípadne vytvoriť podmienky na zabezpečenie štátu a jeho
občanov s dôrazom na výkonné prvky krízového riadenia zdrojmi
nevyhnutnými na ich činnosť a existenciu,
− opatrenia organizačného, personálneho, ekonomického a materiálového
zabezpečenia a ďalšie špecifické opatrenia, ktoré majú za cieľ:
−
podieľať sa na znižovaní pravdepodobnosti vzniku kríz, ktoré môžu
ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky,
−
riadiť priebeh krízového javu v štádiu symptómov a tak zabrániť jej
rozšíreniu do rozmerov, kedy by museli byť použité osobitné nástroje,
−
získať kontrolu nad krízou, ovplyvňovať jej ďalšie smerovanie
a navrhovať prijateľné riešenie,
−
zabezpečiť najvýhodnejšie podmienky na riešenie vzniknutej krízy
a zabrániť tomu, aby prerástli do nekontrolovateľných rozmerov (napr.
do vojenských konfliktov),
−
efektívne riešiť vzniknuté krízy s cieľom znížiť na najmenšiu mieru
straty na ľudských životoch a zabrániť značným škodám na majetku,
−
komplexne zabezpečiť výkonné prvky krízového riadenia i občanov
všetkým nevyhnutným na riešenie krízy i na existenciu počas nej.
Analýza
úrovne bezpečnosti SR a pochopenie
východísk jej zvyšovania
Stanovenie dlhodobých cieľov
krízového manažmentu
Spracovanie krízových plánov a ich
implementácia v praxi krízového
riadenia
Obr. 3.4. Proces krízového plánovania
- 54 -
(KRÍZOVÉ PLÁNY)
Spracovanie
a schválenie
Bezpečnostnej stratégie SR
VZÁJOMNÉ OVPLYVŇOVANIE
STRATEGICKÝCH A AKČNÝCH PLÁNOV
ZDOKONAĽOVANIE PLÁNOVACIEHO PROCESU
Ako vidieť na obr. 3.4 proces krízového plánovania sa začína analýzou
úrovne bezpečnosti a pochopením východísk ďalšieho zvyšovania bezpečnosti
SR. Na základe výsledkov týchto analýz bola spracovaná Bezpečnostná stratégia
SR, ktorá sa premieta do dlhodobých cieľov krízového manažmentu. Tieto ciele
3. Krízové plánovanie
sú podkladom krízového plánovania, ktoré vytvára podmienky na prevenciu
vzniku krízových javov a zároveň aj stanovuje postupy, sily a prostriedky, ako
aj zdroje na jej riešenie. Jednotlivé plány a dosiahnuté výsledky sa navzájom
podmieňujú a ovplyvňujú.
Štruktúra procesu krízového plánovania na úrovni ústredných orgánov
štátnej správy sa odvíja od stanovenia národných cieľov na úseku bezpečnosti
štátu. Tieto ciele sú stanovené pre vonkajšiu i vnútornú bezpečnosť štátu,
ovplyvňujú ich aktuálne vonkajšie i vnútorné bezpečnostné prostredie, ako aj
zameranie zahraničnej politiky štátu, jeho začlenenie do medzinárodných
organizácií a bezpečnostných štruktúr, ekonomické možnosti a sociálna
orientácia. Proces spracovania a prijatia národnej bezpečnostnej stratégie
umožňuje hodnotiť aktuálne riziká a možné ohrozenia bezpečnosti štátu
a prijímať rozhodnutia, ako zvyšovať mieru bezpečnosti v daných podmienkach.
Cesty, postupy a úlohy implementácie stratégie do praxe je potrebné
rozpracovať variantne, aby bolo možné hľadať optimálne riešenia
a minimalizovať náklady. V nadväznosti na výber optimálneho variantu môžu
byť stanovené úlohy pre jednotlivé rezorty, ktoré ich zapracujú do krízových
plánov. Kontrola plnenia úloh na úseku zvyšovania bezpečnosti štátu môže
ukázať potrebu upraviť pôvodne stanovené ciele a modifikovať aj podiel
jednotlivých rezortov na krízovom riadení (obr. 3.5).
Stanovenie
národných
cieľov
na úseku
bezpečnosti
štátu
Kontrola
plnenia úloh
na úseku
zvyšovania
úrovne
bezpečnosti
krajiny a
návrhy na zmeny
Spracovanie
a prijatie
národnej
bezpečnostnej
stratégie
Rozpracovanie
variantov
postupov
aplikácie
bezpečnostnej
stratégie do
praxe (cesty,
postupy, ciele)
Plnenie úloh
stanovených krízovými
plánmi jednotlivých rezortov
a zvyšovanie úrovne
bezpečnosti krajiny
Výber optimálneho
variantu
a stanovenie úloh
na implementáciu
bezpečnostnej
stratégie do praxe
Rozpracovanie
úloh
implementácie
bezpečnostnej
stratégie
v jednotlivých
rezortoch
a spracovanie
krízových plánov
Obr. 3.5 Štruktúra procesu krízového plánovania na úrovni ústredných orgánov štátnej správy
- 55 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Krízové plánovanie v jednotlivých subjektoch krízového riadenia (orgány
miestnej štátnej správy a samosprávy, vybrané podnikateľské subjekty, výkonné
prvky záchranných a bezpečnostných zložiek... ) musí rešpektovať národné ciele
na úseku bezpečnosti, ale tiež aj konkrétne postavenie daného subjektu
v bezpečnostnom systéme štátu (obr. 3.6). Štruktúra procesu krízového
plánovania je obdobná, ako je uvedené v predchádzajúcej časti. Ciele krízového
riadenia vychádzajú z národných bezpečnostných cieľov, pričom zohľadňujú
konkrétne zameranie činnosti inštitúcie a jej postavenie v bezpečnostnom
systéme štátu.
Stanovenie
cieľov
inštitúcie
na úseku
krízového
riadenia
Kontrola
plnenia úloh
na úseku
krízového
riadenia a návrhy
na zmeny
Variantné
rozpracovanie
postupov
dosahovania
stanovených
cieľov
Posúdenie
navrhovaných
postupov
pomocou
hodnotiacich
kritérií (cesty,
postupy, úlohy
nevyhnutné na
splnenie cieľov)
Plnenie úloh
stanovených krízovými
plánmi subjektov krízového
riadenia a jeho výkonnými
prvkami
Výber optimálneho
variantu
dosahovania
cieľov
na úseku krízového
riadenia
Spracovanie
krízových
plánov
na splnenie
cieľa inštitúcie
Obr. 3.6. Štruktúra procesu krízového plánovania subjektu krízového riadenia
Proces krízového plánovania sa na väčšine organizačných stupňov
krízového manažmentu uskutočňuje cyklicky s periódou jeden rok, prípadne dva
roky. Časť krízových plánov spracovávaných na úrovni ústredných orgánov
štátnej správy sa spracováva výhľadovo až na päťročné obdobie. Upresňovanie
krízových plánov sa uskutočňuje väčšinou polročne, v prípade zásadných zmien
okamžite. Niektoré druhy krízových plánov, ktoré sú určené na riešenie
konkrétnej krízy, sú spracovávané operatívne.
Krízové plány spracovávajú plánovacie tímy krízových manažérov, ktoré
sú doplnené o zástupcov jednotlivých organizačných zložiek plánujúcej
inštitúcie. Ako uvádza Gozora [5], nositeľmi krízového manažmentu sú línioví
a štábni pracovníci. Skupinu vedúcich líniových pracovníkov tvoria manažéri,
ktorí majú rozhodovacie právomoci a kompetencie. Na úrovni ústredných
orgánov štátnej správy sú to ministri, generálni riaditelia sekcií a predsedovia
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Skupinu štábnych manažérov
tvoria krízoví manažéri s obmedzenými rozhodovacími právomocami, ktorí sú
organizačne začlenení do útvarov krízového manažmentu plánujúcej inštitúcie.
- 56 -
3. Krízové plánovanie
Línioví krízoví manažéri majú rozhodujúcu mieru zodpovednosti za krízové
plánovanie. Zodpovednosť krízových manažérov štábneho typu je adekvátna ich
funkčnému postaveniu v organizačnej štruktúre plánujúcej inštitúcie. Obdobné
je to aj na úrovni miestnej štátnej správy, prípadne na podnikovej úrovni.
Línioví a štábni nositelia krízového manažmentu vytvárajú krízové štáby,
ktoré majú trvalú alebo dočasnú pôsobnosť v príslušnej inštitúcii. Krízový štáb
je výkonný prvok krízového riadenia vytvorený štatutárnym zástupcom orgánu
verejnej moci alebo právnickej osoby z rozhodujúcich vedúcich zamestnancov,
pracovníkov krízového manažmentu a prípadne ďalších prizvaných odborníkov
na analýzu rizík, prevenciu vzniku krízových situácií a na ich riešenie
a administratívno-technické podmienky a prostriedky vytvorené na jeho činnosť.
Krízový štáb môže byť členený na pracovné tímy, pričom jedným z nich je aj
plánovací tím, ktorý zodpovedá za spracovanie krízových plánov.
Štruktúra krízového plánovania nie je jednoznačne daná žiadnou
právnou normou a v nadväznosti na zásadné spoločenské zmeny po roku 1989
i 1993, ale tiež na proces vstupu do EÚ a NATO sa stále vyvíja. Ak teda
vychádzame zo štandardov NATO, ale tiež zo zásad platných v EÚ a za
základné porovnávacie kritérium stanovíme podporu obrany a ostatných
krízových situácií, môžeme krízové plánovanie rozdeliť na dva základné druhy,
ktorými je obranné plánovanie a civilné núdzové plánovanie.
Obranné plánovanie je súbor činností, prostredníctvom ktorých príslušné
štátne orgány vytvárajú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány zabezpečenia
úloh obrany štátu a určujú povinnosti subjektom vyčleneným na plnenie týchto
úloh. Na druhej strane civilné núdzové plánovanie je systém komplexného
zabezpečenia zdrojov, síl a prostriedkov nevyhnutných na zvládnutie
nevojenských krízových javov a civilnú podporu ozbrojených síl a vojenských
operácií (v súlade s čl. 5 Washingtonskej zmluvy i mimo tohto rámca).
Zabezpečuje prípravu a koordináciu opatrení uskutočňovaných orgánmi verejnej
moci na zaistenie vnútorného poriadku v štáte, ochrany obyvateľstva,
hospodárstva štátu a trvalej funkčnosti štátnej správy a územnej samosprávy
počas krízovej situácie.
Kým cieľom obranného plánovania je vytvoriť optimálne podmienky na
zabezpečenie obrany zodpovedajúcimi opatreniami v ozbrojených silách,
v štátnej správe a v jednotlivých rezortoch, v hospodárstve štátu a v kritickej
infraštruktúre, základné ciele civilného núdzového plánovania (národného
i v rámci NATO) je možné vyjadriť nasledovnými úlohami:
− udržanie funkčnosti štátnej správy a územnej samosprávy počas krízových
situácií vrátane vojny a zabezpečenie jej obnovy po narušení,
− zaistenie prijateľnej úrovne sociálneho a ekonomického života počas
krízových situácií vrátane vojny,
− podpora a ochrana života, zdravia a majetku obyvateľov počas krízových
situácií vrátane vojny,
- 57 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− spolupráca s ozbrojenými silami a ich podpora v mieri i počas krízových
situácií vrátane vojny (najmä poskytovanie expertov),
− podpora opatrení NATO na prevenciu i zvládnutie krízových situácií,
− vykonávanie poradenstva pre NATO na úseku civilnej podpory
humanitárnych i vojenských operácií.
3.4. ŠTRUKTÚRA KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V SR
Krízové plánovanie v Slovenskej republike je možné zo systémového
pohľadu členiť v súlade s obrázkom č. 3.7. V súčasnej dobe sa vyprofilovali tri
základné druhy krízového plánovania, ktorými je obranné plánovanie, civilné
núdzové plánovanie a havarijné plánovania.
KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE
OBRANNÉ
PLÁNOVANIE
CIVILNÉ NÚDZOVÉ
PLÁNOVANIE
HAVARIJNÉ
PLÁNOVANIE
Obr. 3.7. Základné členenie krízového plánovania v SR
Charakteristika obranného plánovania i civilného núdzového plánovania
je uvedená v predchádzajúcich odsekoch. Havarijné plánovanie má charakter
krízového plánovania, no z hľadiska svojho cieľa i obsahu nie je možné zaradiť
ho do civilného núdzového plánovania, aj keď má s ním niektoré znaky
spoločné a už vôbec nie do obranného plánovania. Zjednodušene ho je možné
definovať ako dôležitý systémový nástroj na prevenciu vzniku závažných
priemyselných havárií, na ich riešenie a na obmedzovanie ich následkov na
život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
V uvedených druhoch krízového plánovania sa uplatňujú všeobecne platné
zásady, princípy a plánovacie postupy, ktoré sú podrobne rozpracované
predovšetkým v teórii riadenia a uplatňujú sa v hospodárskej sfére.
V plánovacích procesoch je nevyhnutné zohľadniť celý rad obmedzení
(finančných, materiálnych, personálnych, ekologických...), ktoré musia byť
rešpektované aj v krízovom plánovaní. Špecifické postupy nie sú zatiaľ
v krízovom plánovaní podrobne rozpracované, výnimku tvorí obranné
plánovanie a čiastočne právnymi normami upravené aj havarijné plánovanie.
Preto ide skôr o aplikáciu všeobecne platných plánovacích postupov na
konkrétne podmienky spracovania krízového plánu.
- 58 -
3. Krízové plánovanie
Z teoretického pohľadu je možné krízové plánovanie rozdeliť na proces
spracovávania havarijných plánov, ktorých úlohou je pripraviť daný subjekt na
možnú priemyselnú haváriu a jej dôsledky a na ostatné krízové plány, ktoré
majú vytvoriť podmienky na podporu riešenia rôznych krízových javov vrátane
podnikateľských kríz.
V rámci krízového plánovania sú v súlade s riešenou problematikou
spracovávané tieto krízové plány:
− havarijný plán:
−
havarijný plán subjektu, ktorý je potenciálnym ohrozovateľom okolia,
−
havarijný plán objektu (obce, regiónu), ktorá je ohrozeným objektom na
svojom území, prípadne v okolí,
− krízový plán:
−
krízový plán subjektu hospodárskej mobilizácie,
−
krízový plán záchrannej jednotky,
−
krízový plán podnikateľského subjektu [18, 19].
Krízový plán je špecifický plánovací dokument, v ktorom sú rozpracované
opatrenia na riešenie konkrétnych krízových javov, ktoré môžu v danom
prostredí ohroziť plánovací subjekt, prípadne na podporu riešenia ktorých musí
vykonať určité opatrenia [29]. Ak má plniť uvedené funkcie, je nevyhnutné, aby
bol spracovaný na obdobia, ktoré sú jednoznačne vymedzené z časového
i obsahového hľadiska a zároveň sú definované v právnych normách krízového
riadenia. Komplexne by mal byť krízový plán rozpracovaný na obdobia
jednotlivých krízových stavov s dôrazom na vojnový stav a vojnu, ale na ostatné
krízové situácie môže byť spracovaný podľa ich dôležitosti a pravdepodobnosti
vzniku v danom prostredí.
Krízové plány sú dôležitým nástrojom riadenia počas krízových situácií.
Úlohy v nich rozpracované sú záväzné pre všetky zúčastnené subjekty, ktoré sú
krízovou situáciou ohrozené, alebo sa podieľajú na jej riešení. Spracované plány
umožňujú zladiť požiadavky na zabezpečenie ozbrojených síl, ozbrojených
bezpečnostných zborov a záchranných jednotiek začlenených do integrovaného
záchranného systému počas bezprostrednej prípravy na riešenie krízových
situácii i počas ich riešenia v závislosti na technických, energetických,
materiálových, finančných a personálnych možnostiach hospodárstva príslušnej
krajiny, prípadne jej regiónov alebo konkrétnych miest a obcí, ako aj
právnických a podnikajúcich fyzických osôb.
Krízové plány by sa nemali zaoberať len otázkami riešenia krízových
situácií, ktoré sú vymedzené v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti
štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ale
mali by vytvárať podmienky aj na riešenie ďalších krízových situácií, na ktoré
nepostačujú sily a prostriedky, prípadne metódy a technologické postupy
integrovaného záchranného systému a pri ktorých je nutné vzhľadom na ich
charakter a rozsah:
- 59 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− aktivovať orgány krízového riadenia,
− aplikovať špecifické krízové opatrenia, ktoré nie sú využívané na riešenie
bežných mimoriadnych udalostí,
− nasadzovať sily, prostriedky a zdroje, ktoré nie je možné, v súlade s platným
právnym poriadkom, použiť pri riešení bežných mimoriadnych udalosti.
Na základe uvedených skutočností je teda možné konštatovať, že napriek
tomu, že krízové plánovanie si väčšina odborníkov spája len so systémom
hospodárskej mobilizácie, t. j. s hospodárskymi prípravami na krízové stavy, má
tento pojem z pohľadu riešenia kríz oveľa širší význam:
− zasahuje do celého radu ďalších činností, procesov a javov,
− dotýka sa širšieho spektra právnických a fyzických osôb,
− zaoberá sa nielen všestranným zabezpečením života počas kríz, krízovou
ekonomikou, ale tiež aj technológiami odstraňovania ich negatívnych
dôsledkov [29].
Úlohy krízového plánovania plní celý rad inštitúcií verejnej správy,
súčastí ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, výkonných prvkov
záchranných systémov, podnikateľských subjektov a ďalších právnických osôb.
Subjekty krízového plánovania je možné rozdeliť do týchto základné skupín:
− subjekty, ktorým je nariadené uskutočňovať krízové plánovanie príslušnou
právnou normou (zákony, nižšie právne normy) – do tejto skupiny patrí
vláda SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány
miestnej štátnej správy, orgány regionálnej samosprávy a ďalšie,
− subjekty, ktoré boli rozhodnutím kompetentného orgánu (napríklad
niektorým ústredným orgánom štátnej správy) poverené plnením úloh
hospodárskej mobilizácie,
− subjekty, ktoré plnia úlohy krízového plánovania, pretože predmet ich
činnosti je potenciálnym zdrojom ohrozenia vlastnej organizácie, ako aj
svojho okolia,
− subjekty, ktoré môžu byť ohrozené zvonku v dôsledku vzniku krízových
situácii.
Rozhodujúcou úrovňou krízového plánovania je krízové plánovanie
ústredných orgánov štátnej správy a orgánov miestnej štátnej správy. Jeho
cieľom je zabezpečiť činnosť verejnej správy pri ochrane občanov, majetku
a zaisťovaní vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte a pri obrane republiky,
nevyhnutné potreby na prežitie obyvateľstva a zaistenie ich komplexnej
bezpečnosti. Je potrebné koordinovať krízové plánovanie tak, aby boli dotknuté
subjekty schopné čeliť vzniknutým mimoriadnym udalostiam, rovnako ako
zložitým krízovým situáciám a na minimálnu mieru znížiť straty na životoch,
zdraví a majetku občanov.
Osobitnou formou krízového plánovania je havarijné plánovanie. Jeho
úlohou je analyzovať zdroje ohrozenia občanov, majetku i životného prostredia
v dôsledku vzniku závažných priemyselných havárii, rozpracovať scenáre ich
- 60 -
3. Krízové plánovanie
priebehu a navrhnúť účinné opatrenia na minimalizovanie ich negatívnych
dopadov. Havarijné plány majú na jednej strane výrazne preventívny charakter,
keď v nadväznosti na poznanie zdrojov stanovujú opatrenia na zníženie
pravdepodobnosti vzniku havárie a na druhej strane vytvárajú podmienky na
optimálne riešenie havárie a odstraňovanie jej negatívnych dôsledkov nielen na
výrobu, ale tiež na ľudské, materiálové aj prírodné zdroje.
- 61 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
4.
OBRANNÉ PLÁNOVANIE
Obranné plánovanie predstavuje špecifický proces plánovania,
prostredníctvom ktorého jednotlivé štáty alebo spoločenstvá štátov uskutočňujú
svoju riadiacu a koordinačnú funkciu pri vytváraní, udržiavaní a používaní
nevyhnutných obranných kapacít na zabezpečenie obrany štátu a plnenie
medzinárodných záväzkov za účelom ochrany slobody, nezávislosti, suverenity,
územnej celistvosti, zásad demokratického ústavného systému a pri ochrane
života a majetku občanov.
Obranné plánovanie sa začalo vyvíjať po 2. svetovej vojne v USA za
pôsobenia ministra obrany Roberta McNamaru
na báze transformácie
plánovacieho systému, ktorý bol úspešne používaný v spoločnosti Ford motor
Company. Postupné zdokonaľovanie a inštitucionalizovanie systému v štátoch
NATO vyústilo do vytvorenia systému obranného plánovania. V rámci tohto
systému sa postupne vyvinuli jeho plánovacie disciplíny:
- plánovanie síl,
- plánovanie komunikačných a informačných systémov (KIS),
- plánovanie vyzbrojovania,
- plánovanie logistiky,
- plánovanie zdrojov.
Systém obranného plánovania sa dnes zaoberá predovšetkým plánovaním
síl (výstavba ozbrojených síl) vrátane alokácie dostupných zdrojov teda ich
plánovaním, programovaním a rozpočtovaním. Vo svojej podstate je nástrojom,
ktorý umožňuje transformovať zámery politického vedenia štátu v oblasti
výstavby obranných spôsobilosti štátu na konkrétne obranné programy, na ktoré
sú rozpočtované finančné zdroje.
4.1. EKONOMICKÉ ZABEZPEČENIE OBRANY
Jednou zo základných úloh štátu je zaistenie komplexnej bezpečnosti,
vrátane obranyschopnosti. Tá sa dosahuje najmä budovaním a udržiavaním
primerane veľkých ozbrojených síl a prípravou územia štátu, infraštruktúry
a obyvateľstva na obranu. Na zabezpečenie obranyschopnosti vynakladá štát
časť svojich ľudských, materiálnych a finančných zdrojov. Tento proces
priamo zasahuje do hospodárstva štátu, kladie na neho vysoké nároky a do
určitej miery sa vymyká z rámca trhového mechanizmu. Nevyvážené vzťahy
medzi požiadavkami na obranu a možnosťami hospodárstva štátu môžu viesť
k disproporciám v rozvoji jednotlivých rezortov a prípadne až vážnym
ekonomickým krízam.
Aktívny vplyv hospodárstva štátu na obranu sa prejavuje predovšetkým
v týchto oblastiach:
- 62 -
4. Obranné plánovanie
− hospodárstvo štátu vytvára materiálnu základňu rozvoja ozbrojených síl
a celkového zabezpečenia obrany (možnosti štátneho rozpočtu majú priamy
vplyv na technickú úroveň ozbrojených síl a jej zdokonaľovanie),
− ekonomické možnosti štátu priamo ovplyvňujú kvalifikačnú a profesionálnu
úroveň obyvateľstva a tým aj príslušníkov ozbrojených síl,
− hospodárstvo štátu vytvára podmienky na tvorbu zásob a rezerv, ktoré sú
potrebné na riešenie možných krízových situácií, alebo počas prechodu na
vojnové hospodárstvo,
− úroveň hospodárstva štátu priamo ovplyvňuje možnosti štátu vo vedeckotechnickom rozvoji potrebnom na prípravu obranného systému ako celku.
V každej časti hospodárstva štátu je obsiahnutý aj ekonomický potenciál
obrany, pričom obranný systém štátu sa opiera a využíva celkový potenciál
obrany, realizuje ho a vytvára nutnú obrannú silu. Riešením ich vzájomného
vzťahu sa zaoberá prierezová ekonomická vedecká disciplína, ktorá sa nazýva
Ekonomika obrany štátu.
Objektom ekonomiky obrany štátu je ekonomická základňa obrany
štátu, t. j. určitá špecifická časť národného hospodárstva zabezpečujúca potreby
obrany. Jej súčasťou je aj ekonomika ozbrojených síl.
Predmetom ekonomiky obrany štátu sú vzťahy, ktoré vznikajú na
styčných plochách medzi ekonómiou, politikou a komplexnou bezpečnosťou
štátu. Ekonomika obrany sa v tejto súvislosti chápe ako systém zákonitostí,
procesov a vzťahov vyvolaných ekonomickým a politickým rozhodovaním
o rozdeľovaní a využívaní dostupných zdrojov hospodárstva štátu na zaistenie
jeho vojenskej bezpečnosti počas mieru a na ekonomické zabezpečenie potrieb
štátu v krízových situáciách, vojnového stavu i vojny.
Prostriedky na financovanie potrieb obrany mobilizuje štát
prostredníctvom svojej finančnej sústavy, najmä daňovej politiky. Využíva ich
na:
− vedecký výskum,
− ovplyvňovanie zbrojárskej výroby,
− výstavbu a udržiavanie ozbrojených síl,
− vytváranie rezerv.
Ekonomické zabezpečenie obrany sa vyznačuje veľkým rozsahom
štátneho ekonomického intervencionismu. Na zabezpečenie úloh
ekonomického zabezpečenia obrany sa vytvárajú rôzne štátne riadiace
a organizačné štruktúry a prijímajú sa úlohy na úseku plánovania,
programovania a rozpočtovania. Vyčleňovaním zdrojov na obranu, ako aj ich
plánovaním, programovaním a rozpočtovaním sa zaoberá predovšetkým systém
obranného plánovania, ktorý sa rozvinul v podmienkach Severoatlantickej
aliancie.
- 63 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
4.2. VŠEOBECNÁ ŠTRUKTÚRA OBRANNÉHO PLÁNOVANIA
Obranné plánovanie je systém, ktorý umožňuje racionálne vyvažovanie
požiadaviek zabezpečenia obrany s finančnými, vecnými a ľudskými
zdrojmi, ako je uvedené na obr. 4.1. Zabezpečuje dostupnosť a efektívnosť
využívania zdrojov, ktoré sú na zabezpečenie obrany vyčlenené.
ZDROJE
NA ZABEZPEČENIE
OBRANY
POŽIADAVKY
NA ZABEZPEČENIE
OBRANY
Obr. 4.1. Rovnováha medzi požiadavkami a zdrojmi na zabezpečenie obrany
Zdokonaľovanie systému obranného plánovania sa vo vyspelých
demokraciách považuje za prioritnú oblasť výstavby a zdokonaľovania
obranných systémov. Jeho vývoj ovplyvňujú najmä manažérske teórie, rozvoj
informačných technológií a neustála konfrontácia s praxou.
V obrannom plánovaní existuje:
− medzinárodná úroveň,
− národná (nadrezortná) úroveň,
− vnútorná (rezortná) úroveň.
Medzinárodná úroveň je determinovaná medzinárodnými vládnymi
organizáciami, ale tiež kolektívnou bezpečnosťou štátov reprezentovanou
koaličnými zoskupeniami.
Národná úroveň predstavuje obranné plánovanie vrcholných orgánov
štátu, ktorej základ tvorí vláda SR ako nositeľ výkonnej moci v štáte (NR SR je
zákonodarnou zložkou štátu, ktorá robí rad rozhodnutí na úseku obrany a jej
zabezpečenia).
Rezortná úroveň obranného plánovania predstavuje vnútorný plánovací
mechanizmus obranného plánovania na úrovni jednotlivých rezortov a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy.
Jadrom obranného plánovania je plánovanie, programovanie
a rozpočtovanie:
- Plánovanie je zamerané na vytváranie prognóz, koncepcií, stratégii
a dlhodobých plánov, výsledkom ktorého je určenie cieľov a postupov na
dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory
obrany štátu s výhľadom na obdobie 10 a viac rokov.
- Programovanie je zamerané na vytváranie projektov, programov
a strednodobých plánov, výsledkom ktorého je určenie vyváženého postupu
a efektívne rozloženie zdrojov na zabezpečenie požadovaných kapacít
- 64 -
4. Obranné plánovanie
a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na obdobie
3-6 rokov.
- Rozpočtovanie je zamerané na vytváranie krátkodobých implementačných
a finančných plánov, výsledkom ktorého je určenie záväzného postupu
na dosiahnutie zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov programov
programového rozpočtovania a rozdelenie finančných zdrojov určených na
reálne zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl
a podpory obrany štátu s výhľadom na obdobie 1-2 roky.
Obranné plánovanie je možné si predstaviť ako cyklický proces, ktorý
zahŕňa tri relatívne samostatné, ale úzko prepojené časové fázy: dlhodobú,
strednodobú a krátkodobú1. V rámci nich vytvárajú príslušné orgány
jednotlivých štátov dlhodobé, strednodobé a krátkodobé plány (obr. 4.2) na
zabezpečenie úloh obrany a určujú povinnosti subjektom zodpovedným za
plnenie týchto úloh. Na zabezpečenie úloh obranného plánovania vytvárajú štáty
špecializované orgány štátnej správy a ukladajú úlohy aj iným právnickým a
fyzickým osobám. Na zabezpečenie kolektívnej obrany môžu aliančné
zoskupenia (NATO, EÚ) vytvárať spoločné orgány obranného plánovania.
PLÁNOVANIE
PROGRAMOVANIE
ROZPOČTOVANIE
10-15
ROKOV
3-6
ROKOV
1-2
ROKY
DLHODOBÉ
PLÁNY
STREDNODOBÉ
P LÁNY
KRÁTKODOBÉ
PLÁNY
Obr. 4.2. Časové väzby v procese obranného plánovania
Základom riadenia systému obranného plánovania je spravidla sústava
dokumentov, ktorá pojednáva alebo popisuje vonkajšie (zahraničné) záujmy
a ohrozenia
vojenského i nevojenského charakteru a východiská na ich
riešenie; určuje zodpovednosť za odstránenie alebo zmiernenie hlavných
obranných (vojenských) hrozieb; ustanovuje realizačné plány na ich elimináciu
vrátane alokácie zdrojov. Prioritnou úlohou systému obranného plánovania je
výstavba síl.
V prípade neočakávaného zhoršenia bezpečnostnej situácie plnia
zodpovedné orgány úlohy podľa skrátených postupov obranného plánovania.
1
Poznámka: V rámci kolektívneho obranného plánovania NATO dochádza k prehodnocovaniu uvedených
lehôt smerom k ich predlžovaniu. Táto tendencia sa týka najmä obdobia strednodobého plánovania
(programovania), ktoré sa posunulo na hranicu 10 rokov; uvedené súvisí najmä so životným cyklom
programu(projektu).
- 65 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Využívajú v mieri spracované dokumenty, ktoré sa dopĺňajú o realizačné plány
a postupy podľa konkrétnej situácie. Takými môžu byť napríklad mimoriadne
iniciačné smernice, koncepty a plány operácií.
Obranné plánovanie neoddeliteľne
plánovaním (kapitola 5), ktoré sa zaoberá
riešením krízových situácií nevojenského
ozbrojených síl a vytváraním spoločných
vojnových krízových situácií.
súvisí s civilným núdzovým
najmä prípravou na riešenie a
charakteru, podporou činnosti
civilných zdrojov aj na riešenie
Vzťahy medzi obranným plánovaním a civilným núdzovým plánovaním je
možné charakterizovať ako komplementárne, súvisiace s elimináciou hrozieb
vojenského aj nevojenského charakteru. V súčasnom bezpečnostnom prostredí
sú vzájomne mnohostranne previazané. Táto previazanosť súvisí najmä so
vznikom nových - zmiešaných ohrození (napr. terorizmus).
Operačné
plánovanie
Strategické
plánovanie
Programové
plánovanie
Krízové situácie
nevojenského
charakteru
Civilné núdzové plánovanie
Krízové situácie
vojenského
charakteru
Obranné plánovanie
Krízové plánovanie
Obr. 4.2. Vzájomné väzby v procesoch OP a CNP
Strategické (dlhodobé) plánovanie vyhodnocuje na základe
pravdepodobného vývoja medzinárodnej a vlastnej situácie, politického,
ekonomického a vojenského vývoja a vedecko-technických poznatkov
bezpečnostné prostredie, definuje možné hrozby a pripravuje opatrenia na ich
odvrátenie. Stanovuje prijateľnú mieru rizika a stanovujú postupy na dosiahnutie
potrebného stupňa obranyschopnosti štátu. Strategické plánovanie má dlhodobý
charakter s výhľadom na 10 až 15 rokov a výsledkom je Dlhodobý plán.
Programové (strednodobé) plánovanie je súhrnom strednodobých
programov a plánov jednotlivých oblasti obranného plánovania. Zahrnuje ich
vnútorné a vonkajšie väzby, priority a zdrojové krytie. Hlavným poslaním je
optimalizácia rozdelenia dostupných zdrojov, potrebných k dosiahnutiu
stanovených cieľov, na jednotlivé roky strednodobého plánu. Výsledkom je
vytvorenie strednodobých plánov s prihliadnutím na dostupné zdroje na základe
súčasného a budúceho stavu obranyschopnosti štátu. Súčasťou je tvorba a
plánovanie rozpočtových prostriedkov potrebných na obranu štátu. Programové
- 66 -
4. Obranné plánovanie
plánovanie je dvojročný plánovací proces s výhľadom na šesť rokov a viac
rokov.
Operačné (krátkodobé) plánovanie stanovuje konkrétne úlohy,
aktivity, ich finančné krytie a garantov vykonania. Je charakteristické
dvojročným cyklom plánovania výstavby síl, vyzbrojovania a štandardizáciou
ročného plánu výstavby infraštruktúry, komunikačných a informačných
systémov, logistiky a zdravotníctva a návrhom rozpočtu na príslušný rok
Perspektíva vzťahu obranného plánovania a civilného núdzového
plánovania najmä ich vzájomné spolupôsobenie na základe vzniku nových
hrozieb, smeruje ku spoločnému plánovaniu.
4.3.
OBRANNÉ PLÁNOVANIE V NATO
Severoatlantická aliancia (NATO) vznikla 4. apríla 1949
podpisom Severoatlantickej zmluvy (tiež Washingtonská
zmluva) ako spojenectvo slobodných severoamerických a
európskych demokracií. Je to obranné spoločenstvo založené
podľa článku 51 Charty OSN2 na kolektívnu obranu
členských štátov, ktoré zaisťuje ich bezpečnosť prostredníctvom politickej a
vojenskej spolupráce. V aliancii má každý štát rovnoprávne postavenie a
rovnocenný hlas. Aliancia rozhoduje na základe konsenzu, čo znamená, že so
spoločným postupom musia súhlasiť všetky členské štáty.
Na dosiahnutie týchto cieľov a splnenie vytýčených úloh má NATO
vytvorené rozhodovacie a konzultačné štruktúry na civilnej a vojenskej úrovni,
ktoré umožňujú konzultácie, koordináciu, prípravu obranných stratégií, vojenské
velenie a plánovanie, budovanie civilnej i vojenskej infraštruktúry, výcvik a
vzdelávanie, ako aj logistickú podporu. Na zabezpečenie efektívnej spolupráce
medzi členmi aliancie využíva NATO systém obranného plánovania.
Vrcholnými orgánmi NATO (obr. 4.3) sú:
− Severoatlantická rada (NAC),
− Výbor pre obranné plánovanie (DPC),
− Skupina pre jadrové plánovanie.
2
Článok 51 Charty Organizácie Spojených národov dáva členským krajinám neodňateľné právo na
individuálnu či kolektívnu sebaobranu.
- 67 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
ČLENSKÉ
KRAJINY NATO
POLITICKÉ ORGÁNY
VÝBOR
PRE
OBRANNÉ
PLÁNOVANIE
PODRIADENÉ
VÝBORY
VOJENSKÉ ORGÁNY
SKUPINA
PRE JADROVÉ
PLÁNOVANIE
SEVEROATLANTICKÁ
RADA
GENERÁLNY
TAJOMNÍK
NÁMESTNÍK
PRE OBRANNÉ
PLÁNOVANIE A
OPERÁCIE
NÁMESTNÍK PRE
INFRAŠTRUKTÚRU,
LOGISTIKU
A CIVILNÉ NÚDZOVÉ
PLÁNOVANIE
VÝBOR PRE
HODNOTENIE
OBRANY
VOJENSKÝ
VÝBOR
Medzinárodný
vojenský štáb
Sekcia pre
plánovanie a
politiku
Odbor pre obranné
plánovanie
a plánovanie síl
Medzinárodný
štáb
(sekretariát)
PRACOVNÁ
SKUPINA
Sekcia pre infraštruktúru,
logistiku a civilné núdzové
plánovanie
Sekcia pre obranné
plánovanie a operácie
(politiku)
Riaditeľstvo pre
obrannú politiku
a plánovanie OS
Sekcia
plánovania OS
Sekcia na
podporu
obrany
Veliteľstvá
spojeneckých síl
EUROPA
ATLANTIC
Riaditeľstvo pre
plánovanie,
programy a politiku
vyzbrojovania
Skupina pre
regionálne
plánovanie
KANADA - USA
Sekcia obrannej
politiky
Obr. 4.3. Rozhodujúce orgány obranného plánovania NATO
Vrcholným predstaviteľom NATO je generálny tajomník. Medzinárodný štáb
pripravuje podklady na rokovanie rád, výborov a pracovných skupín, pre ktoré
súčasne plní úlohu sekretariátu. Ich činnosť pripravujú podriadené výbory,
skupiny a rady. Medzi rozhodujúce z hľadiska obranného plánovania patria
Hlavný politický výbor, Výbor pre hodnotenie (revíziu) obrany a Hlavný výbor
pre civilné núdzové plánovanie. Za oblasť obranného plánovania zodpovedá
námestník generálneho tajomníka pre obranné plánovanie a operácie,
- 68 -
4. Obranné plánovanie
ktorému je v rámci medzinárodného štábu podriadená Sekcia pre obranné
plánovanie a operácie.
V civilnej štruktúre NATO zohráva z hľadiska obranného plánovania
rozhodujúcu úlohu Výbor pre obranné plánovanie.
Je základným
rozhodovacím orgánom aliancie v otázkach súvisiacich s integrovanou
vojenskou štruktúrou a obranným plánovaním s dôrazom na plánovanie síl.
Zaoberá sa záležitosťami vojenskej stratégie, budovaním a vyzbrojovaním
ozbrojených síl a plánovaním kolektívnej obrany s výnimkou jadrových
zbraní. Prijíma opatrenia, ktorými sa politické rozhodnutia NATO prenášajú do
vojenskej oblasti. Toto sa uskutočňuje prostredníctvom Vojenského
výboru, jeho medzinárodného vojenského štábu a odboru pre obranné
plánovanie a plánovanie síl.
Výbor pre obranné plánovanie tvoria ministri obrany alebo veľvyslanci
všetkých členských štátov s výnimkou Francúzska. Podriadeným orgánom
Výboru pre obranné plánovanie je Výbor pre hodnotenie obrany.
Výbor pre hodnotenie obrany je vyšším poradným orgánom v otázkach
plánovania síl a integrovanej vojenskej štruktúry. Zaoberá sa najmä hodnotením
obrany a prípravou tzv. cieľov ozbrojených síl. Výbor si vytvára na riešenie
špecifických úloh pracovné skupiny.
4.3.1. POSTUPY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA V NATO
Základný rámec obranného plánovania NATO tvoria princípy
kolektívnej obrany a komplexnej bezpečnosti, ktoré obsahujú:
− politickú solidaritu medzi členskými krajinami,
− rozvoj spolupráce a pevné zväzky na všetkých úrovniach spoločných
i národných záujmov,
− deľba úloh a zodpovednosti,
− uznávanie vzájomných záväzkov,
− spoločnú vôľu udržiavať adekvátne vojenské sily na podporu stratégie
a politických cieľov.
Obranné plánovanie berie do úvahy celý rad vonkajších ale aj vnútorných
faktorov. Medzi najvýznamnejšie z nich patria:
− zmeny politickej situácie,
− výsledky rôznych hodnotení,
− technický rozvoj,
− spravodlivé rozdelenie úloh, rizík a povinností,
− hospodárske a finančné možnosti členských krajín.
Celý proces zaručuje spoločné posúdenie všetkých vplyvov, možností
a cieľov tak, aby prostriedky vyčlenené členskými krajinami pre NATO boli na
obranu čo najlepšie využité. Rovnako vytvára obranné plánovanie aj všeobecné
- 69 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
zásady, ktoré uplatňujú pri využívaní zdrojov na obranu jednotlivé členské štáty.
Preto sa často používa aj pojem kolektívne obranné plánovanie, ktorý tento
proces zvýrazňuje.
V obrannom plánovaní sa teda NATO riadi dohodnutými postupmi
plánovania obrany, pričom dodržiava plnú zvrchovanosť a suverenitu
jednotlivých členských krajín. V strednodobom plánovacom období sa uplatňuje
metóda tzv. kĺzavého plánovania, ktorá spočíva v tom, že väčšina dokumentov
NATO sa spracováva každoročne v podobe strednodobých programov na 5-6
ročné alebo aj dlhšie obdobie a v krátkodobom horizonte sa upresňuje na každý
rok alebo dva.
Základné východisko dlhodobého obranného plánovania NATO
predstavuje Strategická koncepcia (obr. 4.4), ktorú schválili najvyšší
predstavitelia členských krajín NATO v roku 1991. Novelizovaná bola na
Washingtonskom summite v apríli roku 1999. Strategická koncepcia stanovuje
ciele aliancie a prostriedky na ich dosiahnutie. Môže sa spresňovať aj na
samitoch NATO (medzi najvýznamnejšie patria Pražský, ktorý sa konal v roku
2004 a riešil najmä otázky spôsobilosti síl, Rižský, ktorý sa konal v roku 2007 a
riešil najmä transformáciu Aliancie) v závislosti od vývoja bezpečnostného
prostredia poslanie, úlohy NATO a zámery použitia ozbrojených síl členských
krajín NATO. Je to neperiodický dokument, ktorý je aktualizovaný spravidla
v nadväznosti na zásadné zmeny bezpečnostného prostredia.
STRATEGICKÁ KONCEPCIA NATO
(DLHODOBÝ DOKUMENT OBRANNÉHO PLÁNOVANIA)
PROSTRIEDKY
NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV
CIELE NATO
NATO
MINISTERSKÉ SMERNICE
(SPRESNENIE STRATEGICKEJ KONCEPCIE na 4 roky,
s výhľadom na 10-20 rokov)
VŠEOBECNÉ SMERNICE
NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE
ŠPECIFICKÉ SMERNICE
NA PLÁNOVANIE OZBROJENÝCH SÍL
CIELE SÍL NATO
(STREDNODOBÝ DOKUMENT OBRANNÉHO
PLÁNOVANIA s výhľadom na 10 rokov)
Obr. 4.4. Dlhodobé a strednodobé dokumenty obranného plánovania NATO
- 70 -
4. Obranné plánovanie
Realizácia a spresnenie strategickej koncepcie sa uskutočňuje na základe
Ministerských smerníc (obr. 4.4). Ministerské smernice sú plánovací dokument
periodického charakteru, ktorý schvaľujú ministri obrany členských krajín
aliancie každé dva roky. Stanovujú smery vývoja ozbrojených síl členských
štátov NATO a špecifikujú požiadavky na ne. Poskytujú všeobecné smernice pre
obranné plánovanie a špecifické smernice pre plánovanie ozbrojených síl.
Ciele, štruktúra a obsah ministerskej smernice:
− zaoberajú sa politickými, ekonomickými, technologickými a vojenskými
faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť vývoj ozbrojených síl a obranných
kapacít spojencov,
− stanovujú priority a oblasti záujmu, ktorými sa budú zaoberať vojenské
úrady NATO pri stanovení cieľov pre ozbrojené sily a členské krajiny vo
svojom vlastnom plánovaní,
− zaoberajú sa plánovaním síl a kapacít požadovaných na zabezpečenie
kolektívnej obrany, ale aj na nepredvídané udalosti, ktoré sú mimo rámca
pôsobnosti 5. článku Washingtonskej zmluvy3,
− poskytujú smernice na prípadnú spoluprácu s ďalšími organizáciami,
− obsahujú zvláštne politické smernice, vypracované Západoeurópskou úniou,
kde je definovaný pravdepodobný rozsah operácií pod európskym vedením.
Na základe Ministerských smerníc spracúva medzinárodný štáb
strednodobý dokument obranného plánovania nazvaný Ciele síl NATO na
šesťročné (prípadne dlhšie) plánovacie obdobie. Podobne ako ministerské
smernice sa aj ciele síl aktualizujú každé štyri roky.
Úzka koordinácia činnosti medzi medzinárodným civilným a vojenským
štábom NATO, vojenskými orgánmi NATO a vládami členských štátov sa
udržiava prostredníctvom každoročnej výmeny informácií. Výmena informácií
umožňuje porovnávať zámery a možnosti každej krajiny s celkovými
požiadavkami NATO a podľa potreby ich opätovne zvážiť. Všetky uvedené
aspekty sa neustále prehodnocujú a skúmajú v každom stupni cyklu obranného
plánovania.
Hodnotenie (obr. 4.5) sa vykonáva na základe údajov, ktoré členské
krajiny uvedú v Dotazníku obranného plánovania (Defence Planning
Questionnaire)4. Výsledkom ročného hodnotenia je Výročné hodnotenie
obrany, ktorého súčasťou sú „národné kapitoly“ členských krajín vypracované
podľa údajov z dotazníkov5.
3
4
5
5. článok Severoatlantickej zmluvy sa primárne zaoberá odstrašovaním proti použitiu sily proti členom
Aliancie a predstavuje zásadu, že útok proti komukoľvek sa považuje za útok proti všetkým. Činnosti
Aliancie, ktoré sú mimo rozsahu 5. článku, sa nazývajú „kolektívne operácie mimo článku 5 Zmluvy“.
Prílohami dotazníka sú aj plány rozvoja ozbrojených síl a rozpočty na obranu jednotlivých krajín na
päťročné obdobie.
Vypracované dotazníky obranného plánovania analyzuje Medzinárodný štáb a vojenské orgány. Podľa
výsledkov analýzy vypracuje Medzinárodný štáb návrh tzv. národných kapitol pre každú krajinu, kde
podrobne uvedie nevyriešené rozdiely medzi Cieľmi ozbrojených síl NATO a plánmi členských krajín,
vrátane súladu národných plánov s požiadavkami na operácie pod vedením Európskej únie. Návrhy
- 71 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
DOTAZNÍK OBRANNÉHO PLÁNOVANIA
PLÁN
ROZVOJA SÍL
ČLENSKÉ KRAJINY NATO
ROZPOČET
NA OBRANU
HODNOTENIE OBRANY
NATO
PLÁN ROZVOJA SÍL NATO
VŠEOBECNÁ SPRÁVA
MINISTRI ČLENSKÝCH KRAJÍN
VÝBOR PRE OBRANNÉ
PLÁNOVANIE
Obr. 4.5 Proces hodnotenia obranného plánovania NATO
Proces každoročného hodnotenia vrcholí predložením všeobecnej správy
z hodnotenia Výboru pre obranné plánovanie, ktorý odporučí ministrom obrany
schváliť Plán rozvoja ozbrojených síl NATO. Plán tvorí základ obranného
plánovania NATO a členských krajín na obdobie nasledujúcich piatich rokov.
Skúsenosti z obranného plánovania NATO sa efektívne uplatňujú aj
v rámci Partnerstva za mier. Uskutočňuje sa v dvojročnom cykle v rámci
prístupového procesu nových členov. Zmyslom je zvýšiť previazanosť
plánovania a revidovania v rámci Partnerstva za mier s procesmi obranného
plánovania NATO. Partneri sa zaväzujú, že budú poskytovať informácie o svojej
obrannej politike, demokratickej kontrole ozbrojených síl, finančných a
ekonomických plánoch a ďalšie informácie. Prvý cyklus procesu plánovania
a revidovania Partnerstva za mier sa začal v december 1994. Slovenska
republika pristúpila k PFP v roku 1995.
4.4. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V SR
Obranné plánovanie v Slovenskej republike je nástrojom na
zabezpečenie podmienok pre subjekty zabezpečujúce a podieľajúce sa na
obrane štátu [69]. Vychádza zo všeobecných princípov obranného plánovania
a z procesov obranného plánovania v NATO a národných potrieb členských
krajín. Je charakterizované ako súhrn činností prostredníctvom, ktorých
príslušné štátne orgány vytvárajú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány
zabezpečenia úloh obrany štátu a určujú povinnosti subjektom zabezpečujúcim
národných kapitol sa posudzujú v „multilaterálnej oponentúre“. Hodnotí sa, ako krajiny splnili záväzky, ktoré
prijali na bežný rok a ako budú riešené rozdiely medzi plánom danej krajiny a cieľmi ozbrojených síl alebo
plánom NATO.
- 72 -
4. Obranné plánovanie
plnenie týchto úloh. Vytvára predpoklady na zabezpečenie obrany štátu podľa
možností a dostupných limitov ľudských, vecných a finančných zdrojov.
Právnym základom obranného plánovania v SR je zákon NR SR č. 319/2002 Z.
z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Obranné plánovanie Slovenskej republiky riadi vláda Slovenskej
republiky. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky obranné plánovanie
koordinuje. Za prípravu obranného plánovania a plnenie opatrení, ktorými sa
určí stupeň obranyschopnosti štátu, zodpovedajú v rozsahu svojej pôsobnosti
ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej
správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgány miestnej štátnej správy, obce a vyššie
územné celky.
−
−
−
−
−
−
−
−
Základnými dlhodobými východiskami obranného plánovania sú:
Bezpečnostná stratégia SR,
Obranná stratégia SR,
Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany,
Dlhodobý plán rozvoja Podpory obrany.
Obranné plánovanie plní najmä tieto úlohy:
určenie postupu na dosiahnutie požadovaných kapacít a spôsobilostí
ozbrojených síl a podpory obrany štátu,
stanovenie požiadaviek na zabezpečenie obrany v závislosti od dostupnosti
zdrojov,
určenie limitov ľudských zdrojov, vecných zdrojov a finančných zdrojov
potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu,
plánovanie rozpočtových prostriedkov potrebných na dosiahnutie
požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu.
Systém obranného plánovania Slovenskej republiky sa vytvára ako
integrálna súčasť riadenia štátu. Jeho prostredníctvom realizuje vláda SR
svoju riadiacu a koordinačnú funkciu pri vytváraní a udržiavaní nevyhnutných
kapacít na zabezpečenie obrany a ich použitia. Tvorí
ho
dlhodobé,
strednodobé a krátkodobé plánovanie (obr. 4.6) zamerané na prípravu
a zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory
obrany štátu.
OBRANNÉ PLÁNOVANIE SR
Ø
Ø
Ø
Ø
DLHODOBÉ
(10-15 rokov)
prognózy
stratégie
koncepcie
dlhodobé plány
STREDNODOBÉ
(3-6 rokov)
Ø projekty
Ø programy
Ø strednodobé plány
Ø
Ø
Ø
Ø
KRÁTKODOBÉ
(1-2 roky)
rozpis rozpočtu,
vykonávacie plány
implement. plány
finančné plány
Obr. 4.6. Časové väzby v obrannom plánovaní SR
- 73 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Z metodického hľadiska sa obranné plánovanie SR člení na tri navzájom
prepojené úrovne [69].
Medzinárodná úroveň obranného plánovania SR predstavuje
komplexný systém politických, ekonomických, vojenských a iných cieľov a
zásad, právnych noriem, kompetenčných vzťahov, nástrojov a mechanizmov,
prostredníctvom ktorých Slovenská republika zabezpečuje plánovanie
obranných kapacít na plnenie medzinárodných bezpečnostných záväzkov štátu.
Národná úroveň obranného plánovania SR je tvorená komplexným
systémom politických, ekonomických, vojenských, právnych a iných vzťahov,
procesov a nástrojov, ktoré využíva vrcholový manažment štátu na
presadzovanie jeho obrannej politiky s cieľom zabezpečiť efektívnosť a
kontinuitu plánovania, rozdeľovania a využívania ľudských, vecných a
finančných zdrojov vyčlenených na obranu. Je reprezentovaná predovšetkým
plnením úloh na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, na ktorej sa podieľajú
zainteresované subjekty.
Rezortná úroveň obranného plánovania SR nadväzuje na obranné
plánovanie na medzinárodnej a národnej úrovni. Predstavuje vnútorné
plánovacie procesy a mechanizmy ústredných orgánov a ďalších orgánov štátnej
správy, orgánov územnej samosprávy, kompetentných právnických osôb a
ďalších subjektov, ktoré sú kompatibilné a časovo a vecne vzájomne previazané
na všetkých jeho úrovniach. Dotýka sa predovšetkým rezortu MO SR.
Z obsahového hľadiska sa obranné plánovanie SR člení na tieto
plánovacie úseky, kompatibilné s NATO:
− plánovanie síl,
− plánovanie vyzbrojovania,
− plánovanie zdrojov,
− plánovanie logistiky,
− plánovanie komunikačných a informačných systémov,
− civilné núdzové plánovanie.
Iniciačným plánovacím dokumentom pre obranné plánovanie Slovenskej
republiky sú Smernice pre obrannú politiku a obranné plánovanie na
príslušné plánovacie obdobie.
Účelom smerníc je zosúladiť a konkretizovať proces obranného
plánovania, programovania a rozpočtovania na národnej úrovni a v rámci
obranného plánovania zavedeného v NATO. Upravujú vecné vzťahy na úseku
obrany štátu, stanovujú povinnosti štátnym orgánom, orgánom obcí a orgánom
vyšších územných celkov, ako aj určeným právnickým a fyzickým osobám pri
príprave a plnení úloh obrany a príprave opatrení na zapojenie Slovenskej
- 74 -
4. Obranné plánovanie
republiky do štruktúr kolektívnej obrany. Smernice spracúva MO SR každé dva
roky.
Základným východiskom obranného plánovania na úrovni rezortov sú ich
plány na úseku obrany, na ktoré nadväzujú rezortné programy rozvoja systému
obrany SR, programové plány na úseku obrany štátu s väzbou na rozpočtové
kapitoly na príslušný kalendárny rok. Prehľad základných plánovacích
dokumentov obranného plánovania SR je na obr. 4.7.
Dlhodobé rozvojové plány rezortov
na úseku obrany štátu
Národná obranná stratégia SR
SMERNICA NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE
Program rozvoja
systému obrany SR
Rezortné programy rozvoja
systému obrany SR
Programový plán
Programové plány rezortov
SMERNICA NA ZOSTAVOVANIE ROZPOČTU
v systéme obrany SR
Zákon o štátnom rozpočte
Rozpočtové kapitoly rezortov
na zabezpečenie obrany
1 -2 roky
Obr. 4.7. Základné plánovacie dokumenty obranného plánovania SR
4.4.1. PODPORA OBRANY ŠTÁTU
Dôležitou súčasťou systému obrany SR je podpora obrany štátu.
Poslaním podpory obrany je zabezpečiť a udržiavať požadované prostriedky,
služby a činnosti v prospech Ozbrojených síl SR pri obrane štátu a činnosti
spojeneckých síl na území SR. Podporu obrany tvorí obranná infraštruktúra,
služby a činnosti poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu,
uhrádzané zo štátneho rozpočtu6. Obranné plánovanie je limitované dostupnými
ľudskými, vecnými a finančnými zdrojmi. Podpora obranného plánovania
a obrany štátu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitol (podprogramov)
medzirezortného programu Podpora obrany (obr. 4.8), ktorých manažérmi sú
príslušní ministri alebo vedúci ústredných orgánov štátnej správy.
Rozhodujúcu riadiacu a koordinačnú úlohu pri realizácii podpory
obrany plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (MO SR). Formuluje
6
§ 26 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
- 75 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
požiadavky ministerstva obrany voči ostatným ministerstvám a ústredným
orgánom štátnej správy na podporu zabezpečenia obrany štátu najmä
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Ministerstvo zdravotníctva
SR, Ministerstvo vnútra SR, Správa štátnych hmotných rezerv SR a pod.)
a určuje výšku nákladov na ich realizáciu.
Finančné zdroje na zabezpečenie podprogramov sa vyčleňujú
v rozpočtových kapitolách jednotlivých rezortov štátnej správy, ktoré sa
podieľajú na plnení úloh obranného plánovania Gestorom medzirezortného
programu Podpora obrany je minister obrany SR
PODPROGRAM
Zásobovanie a doplňovanie
strát a spotreby OS
MO SR, MH SR, SŠHR ad.
PODPROGRAM
Chránené miesta riadenia a
velenia
MO SR a MH SR
PODPROGRAM
Dopravné siete na
rozvinovanie a tranzit OS
MDPT SR
MEDZIREZORTNÝ
PROGRAM
PODPORA
OBRANY
PODPROGRAM
Podporné zariadenia pre
zabezpečenie činnosti OS
MO SR a MDPT SR
PODPROGRAM
Telekomunikačné siete pre
potreby OS
MDPT SR
PODPROGRAM
Ochrana a obrana
strategických objektov
MO SR ad ÚOŠS
PODPROGRAM
Zdravotnícke zabezpečenie
OS
MO SR a MZ SR
PODPROGRAM
Výskum a vývoj na
zabezpečenie obrany štátu
MO SR ad ÚOŠS
PODPROGRAM
Podpora hostiteľskej krajiny
a program NSIP
(NATO Security Investment
Programme
MO SR a NATO NSIP
Obr. 4.8. Podprogramy programu „Podpora obrany“
- 76 -
4. Obranné plánovanie
4.4.2. SUBJEKTY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA SR
Subjektmi obranného plánovania v SR sú orgány štátnej správy,
samosprávy a ďalšie inštitúcie, ktoré vstupujú do procesu obranného plánovania
vo všetkých jeho fázach a na jednotlivých úrovniach.
Za prípravu Slovenskej republiky na obranu a obranné plánovanie v
rozsahu svojej pôsobnosti podľa zákona o obrane SR a ďalších zákonov
zodpovedajú Národná rada SR, prezident SR, vláda SR, Bezpečnostná rada SR
a jej výbor pre obranné plánovanie, MO SR, ďalšie ministerstvá a ústredné
orgány štátnej správy, krajské a obvodné úrady, úrady vojenskej správy,
samosprávne kraje a obce.
Pôsobnosť, kompetencie a hlavné úlohy orgánov a inštitúcií podieľajúcich
sa na obrannom plánovaní:
−
−
−
−
−
Národná rada SR:
uznáša sa na zákonoch, ktoré súvisia s obranným plánovaním SR,
schvaľuje zásadné strategické dokumenty a základné koncepcie bezpečnosti
štátu (Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia, ....),
kontroluje plnenie úloh na úseku bezpečnosti štátu,
vytvára a schvaľuje právne prostredie na obranu štátu,
schvaľuje finančné prostriedky určené na obranu štátu.
Prezident SR:
− podpisuje zákony, ktoré súvisia s obranným plánovaním SR,
− navrhuje štátnym orgánom a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy
súvisiace so zachovaním bezpečnosti štátu opatrenia na úseku obrany a
vyžaduje od nich informácie o stave obrany štátu,
− vykonáva úlohy vo vzťahu k obrane SR podľa osobitných zákonov.
Vláda SR:
− riadi proces obranného plánovania a zodpovedá za obranu SR,
− predkladá Národnej rade SR návrhy základných strategických dokumentov
na úseku obrany štátu (Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia,
Programový plán systému obrany, Program rozvoja systému obrany, ad.),
− rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy štátu na obranu,
− riadi orgány štátnej správy, orgány samosprávy obcí a samosprávnych krajov
pri príprave štátu na obranu.
Bezpečnostná rada SR:
− podieľa sa na navrhovaní koncepcie vytvárania a financovania
bezpečnostného systému Slovenskej republiky,
− hodnotí stav plnenia medzinárodných záväzkov na úseku bezpečnosti,
- 77 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete,
− pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti
Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám a návrhy na
riešenie vzniknutej krízovej situácie,
− na splnenie svojich úloh si zriaďuje:
−
výbor pre zahraničnú politiku,
−
výbor pre obranné plánovanie,
−
výbor pre civilné núdzové plánovanie,
−
výbor pre koordináciu spravodajských služieb.
Výbor BR SR pre obranné plánovanie:
− koordinuje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy v procese obranného plánovania,
− podieľa sa na koordinácii obranného plánovania vykonávaného
ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy,
− prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade SR, ktoré súvisia
s plnením jej úloh na úseku obranného plánovania,
− vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na obranné plánovanie
a predkladá ich Bezpečnostnej rade SR,
− prerokúva návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa
na obranné plánovanie, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej
rade SR.
−
−
−
−
Ministerstvo obrany SR:
spracúva návrhy základných koncepcií, zákonov na úseku obrany štátu a
predkladá ich vláde SR,
vydáva metodické pokyny a smernice na zabezpečenie obranného
plánovania,
koordinuje činnosť ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy v procese obranného plánovania,
koordinuje činnosť štátnych orgánov, orgánov samosprávy obcí a orgánov
samosprávnych krajov a určených právnických osôb pri príprave na obranu.
Ďalšie ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy:
− pripravujú a uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu, kontrolujú
prípravu a plnenie týchto opatrení,
− podieľajú sa na príprave podkladových materiálov potrebných na obranné
plánovanie.
- 78 -
4. Obranné plánovanie
4.4.3. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR
Obranné plánovanie rezortu ministerstva obrany je súčasťou riadiaceho
procesu vrcholového manažmentu rezortu. Je zamerané na prípravu a
zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory
obrany štátu7). Zohráva rozhodujúcu úlohu v udržiavaní a rozvoji síl a
spôsobilostí potrebných na zaručenie obrany s ohľadom na dostupnosť
obranných zdrojov v dlhodobom, strednodobom a krátkodobom časovom
horizonte (obr. 4.7.).
Analýza bezpečnostného prostredia
Dlhodobé
plánovanie
BEZPEČNOSTNÁ
STRATÉGIA
SR
Strednodobé
plánovanie
Požiadavky
na
spôsobilosti
(databáza)
Krátkodobé
plánovanie
PLÁNOVANIE
NATO / EÚ
Požiadavky
na rozpočet
CPG a MG
OBRANNÁ
STRATEGIE
SR
DRR (MMR)
POKYNY
na
programovanie
MODEL
dosiahnuteľných
síl
Návrh síl
CIELE SÍL
DPQ / HGQ
Hodnotenie
obrany
DLHODOBÝ
PLÁN
POKYNY
pre
zostavenie
rozpočtu
PROGRAMOVÝ
PLÁN
Monitorovanie a
hodnotenie
ROZPOČET
MO SR
Realizácia
rozpočtu
(pripravenosť
síl)
Obr.4.7. Fázy obranného plánovania v rezorte MO SR
7)
§ 25 ods.2 zákona č.319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
- 79 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
4.4.4. DLHODOBÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR
Dlhodobé plánovanie v rezorte MO SR je zamerané na vytváranie
prognóz, stratégií, koncepcií a dlhodobých plánov, výsledkom ktorého je
určenie cieľov a postupov na dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností
ozbrojených síl a podpory obrany štátu s výhľadom na 10 -15 rokov8).
Základným vstupom dlhodobého plánovania je Obranná stratégia SR9).
Obranná stratégia SR je spravidla revidovaná na základe zásadnej zmeny
bezpečnostnej situácie SR alebo podľa potreby. Iniciačným dokumentom
dlhodobého plánovania sú Smernice pre obrannú politiku a obranné plánovanie
SR.
Hlavnou disciplínou dlhodobého plánovania je plánovanie síl a ich
spôsobilostí. Na základe politického usmernenia definovaného v Smerniciach
pre obrannú politiku a obranné plánovanie SR a v súlade minimálnymi
vojenskými požiadavkami (MMR) pre naplnenie cieľov obrannej politiky štátu,
je navrhnutý Model dosiahnuteľných síl, podľa ktorých sa vykonáva výstavba
OS SR.
ANALÝZA
bezpečnostného
prostredia
OBRANNÁ
STRATÉGIA
SR
PROGRAMOVÉ
VYHLÁSENIE
VLADY SR
SMERNICE
pre obrannú
politiku a
obranné
plánovanie
Ministerské
smernice
NATO/EÚ
MODEL
dosiahnuteľných
síl
Požiadavky
na
spôsobilosti
(databáza)
CIELE
SÍL
NATO/EÚ
DLHODOBÝ
PLÁN
DLHODOBÝ
PLÁN
PODPORY
OBRANY
SR
Obr. 4.8. Vstupy a výstupy dlhodobého plánovania v rezorte MO SR
Obranná stratégia SR je kľúčovým dokumentom obrannej politiky SR.
Vychádza z Bezpečnostnej stratégie SR. Určuje základné smerovanie obrany
SR. Definuje charakter obrannej politiky štátu, určuje ciele obrannej politiky,
použiteľné zdroje a zároveň špecifikuje politicko-vojenské nástroje a spôsoby
čelenia bezpečnostným hrozbám. V súlade so Strategickou koncepciou NATO,
Komplexnou politickou smernicou NATO a Hlavnými cieľmi EÚ určuje
politicko-vojenskú ambíciu SR na nasledujúce obdobie a požiadavky na
8)
9)
§ 25 ods.3 zákona č.319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov.
Obranná stratégia SR - schválená NR SR 23. septembra 2005.
- 80 -
4. Obranné plánovanie
naplnenie celého spektra úloh a poslaní OS SR a rezortu obrany pri jej napĺňaní.
Identifikuje spojenecký rámec, v ktorom bude zabezpečovanie obrany SR
prebiehať. Spracováva sa jedenkrát za 4 roky, alebo podľa potreby, schvaľuje ju
NR SR
Smernice pre obrannú politiku a obranné plánovanie SR sú
iniciačným dokumentom, ktorý vychádza z politických cieľov definovaných v
aktuálnom Programovom vyhlásení vlády SR, z Komplexnej politickej smernice
NATO, z požiadaviek vyplývajúcich z úrovne ambícií aliancie definovanej
v aktuálnej Ministerskej smernici NATO a z politicko-vojenských ambícií SR
definovanej v Obrannej stratégii SR. Definujú hlavné ciele v oblasti obrany štátu
s ohľadom na dlhodobé strategické dokumenty na základe plánovacích disciplín
aliancie. Stanovujú programy, zámery, ciele, priority a plánovacie limity
obranných zdrojov. Identifikujú manažérov zodpovedných za plnenie týchto
programov.
Smernice obsahujú aj návrh rozmiestnenia zväzkov, útvarov, úradov
a zariadení ozbrojených síl a celkových početných stavoch vojakov a
zamestnancov v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky,
ako aj v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná a návrh počtov hlavných druhov vojenských zbraní a vojenských
zbraňových systémov a bojovej techniky v súlade s potrebami zabezpečenia
obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a medzinárodnými zmluvami,
ktorými je Slovenská republika viazaná10). Prehodnocujú sa jeden krát za 4 roky,
alebo podľa potreby, schvaľuje ich vláda SR
Model síl sa vypracúva na základe Smerníc pre obrannú politiku
a obranné plánovanie SR v procese plánovania síl. Ustanovuje minimálne
vojenské požiadavky pre naplnenie úrovne ambícií štátu (MMR). Model
dosiahnuteľných síl vrátané základných časových horizontov ich rozvoja
predstavuje základný vstup pre spracovanie jednotlivých kapitol dlhodobého
plánu. Prehodnocujú sa jeden krát za 4 roky a schvaľuje ich minister obrany SR.
Dlhodobý plán definuje spôsob akým bude naplnený model
dosiahnuteľných síl. Určuje časové horizonty dosahovania hlavných cieľov
rozvoja ozbrojených síl (rezortu obrany) a taktiež systematiku alokácie zdrojov
na hlavné programy. V dlhodobej perspektíve zabezpečuje prepojenie Obrannej
stratégie SR so strednodobými plánmi a programami. Dlhodobý plán definuje
spôsob naplňovania cieľov Obrannej stratégie SR, stanovuje ciele a priority
rozvoja štruktúry síl a požadovaných spôsobilostí na zabezpečenie celého
spektra poslaní a úloh ozbrojených síl SR pri zaručovaní obrany SR
a naplňovaní úloh vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov s dôrazom na
záväzky vyplývajúce z členstva SR v NATO a EÚ. Prehodnocujú sa jeden krát
za 4 roky, alebo podľa potreby, schvaľuje ich minister obrany SR.
10)
§ 6 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR v znení neskorších predpisov.
- 81 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Dlhodobý plán podpory obrany SR11) vychádza z požiadaviek
NATO/EÚ v rozsahu cieľov síl a požiadaviek ozbrojených síl na obranu štátu
resp. z požiadaviek na budúce spôsobilosti ozbrojených síl, ktoré sú definované
v Dlhodobom pláne. Úlohy Dlhodobého plánu podpory obrany SR sú zamerané
na udržiavanie a rozvoj spôsobilostí na podporu ozbrojených síl SR
a ozbrojených síl NATO/EÚ pri obrane územia SR. Prehodnocuje sa každé štyri
roky v nadväznosti na plánovanie síl NATO/EÚ (ciele síl) alebo v nadväznosti
na závery komplexného hodnotenia obrany, schvaľuje ho vláda SR.
4.4.5. STREDNODOBÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR
Strednodobé plánovanie je zamerané na vytváranie projektov,
programov a strednodobých plánov. Jeho výsledkom je efektívne rozloženie
zdrojov na zabezpečenie požadovaných spôsobilostí a kapacít ozbrojených síl
s výhľadom na obdobie 3-6 rokov12).
Iniciačným dokumentom pre programovanie v rezorte obrany SR sú
Pokyny pre programovanie (obr. 4.9.), ktoré vychádzajú zo Smerníc pre obrannú
politiku a obranné plánovanie SR, požadovaných spôsobilostí definovaných v
dlhodobom pláne, cieľov síl NATO/EÚ a záverov Hodnotenia obrany NATO.
DLHODOBÝ
PLÁN
na zostavenie
štátneho
rozpočtu kapitoly MO
SR
HODNOTENIE
OBRANY
NATO/EÚ
CIELE SÍL
NATO/EÚ
Databáza
nedostatkových
spôsobilostí
POKYNY
na
programovanie
Programy / projekty
ROZPOČET
Databáza
požiadaviek
na zdroje
PROGRAMOVÝ
PLÁN
POŽIADAVKY
NGŠ OS SR
na zdroje
ANALÝZA
Monitorovanie a
hodnotenie
POŽIADAVKY
V SÚMO
na zdroje
PLÁN
OBSTARÁVANIA
ZÁKAZIEK
Obr.4.9. Vstupy a výstupy strednodobého plánovania v rezorte MO SR
11)
12)
Dlhodobý plán podpory obrany SR spracovať ako oddeliteľnú časť dlhodobého plánu.
§ 25 ods. 4 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov.
- 82 -
4. Obranné plánovanie
Po schválení programového plánu na obdobie (R+1)+5 rokov13) (kĺzavé
plánovanie) je spracovaný návrh viacročného rozpočtu na obdobie 1+2 roky
vrátane návrhu plánu obstarávania zákaziek na obdobie 1+2 roky14). Návrh
viacročného rozpočtu a plán obstarávania zákaziek schvaľuje minister obrany
SR.
Pokyny pre programovanie sú iniciačným dokumentom pre
spracovanie programového plánu MO SR na príslušné roky. V pokynoch sú
spresnené limity finančných zdrojov pre MO SR. Na základe aktualizovanej
databázy požiadaviek na zdroje spresňujú plánovacie limity ľudských, vecných
a finančných zdrojov na príslušné programovacie obdobie podľa priorít pre
rozvoj spôsobilostí OS SR. Vypracúva sa každoročne.
Programový plán stanovuje zámery, priority, ciele a merateľné
ukazovatele programov, prideľuje im disponibilné zdroje na plnenie úloh
a budovanie požadovaných spôsobilostí v rezorte obrany. Je východiskom pre
spracovanie realizačných dokumentov, najmä návrhu rozpočtu a plánu
obstarávania zákaziek. Programový plán sa vypracúva každoročne.
Plán obstarávania zákaziek je dokumentom určeným na plánovanie
obstarávania zákaziek v rezorte MO SR. Spracúva sa v zmysle smerníc MO SR
č. 31/2008 o verejnom obstarávaní. Požiadavky na obstaranie zákaziek sa
spracúvajú na nasledujúci rok a s výhľadom na ďalšie dva roky.
4.4.6. KRÁTKODOBÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR
Krátkodobé plánovanie v rezorte MO SR je zamerané na
krátkodobých realizačných a finančných plánov. Jeho výsledkom
záväzného postupu a rozdelenie finančných zdrojov určených
zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl
obrany štátu s výhľadom na 1 až 2 roky15).
vytváranie
je určenie
na reálne
a podpory
Plánovanie finančných prostriedkov prebieha súbežne s tvorbou štátneho
rozpočtu SR v nadväznosti na vládou schválený návrh východísk rozpočtu
verejnej správy a Programový plán (obr. 4.10.). Rozpis štátneho rozpočtu kapitoly MO SR na príslušný rozpočtový rok schvaľuje minister obrany SR a je
predkladaný MF SR a NKÚ SR.
Štátny rozpočet - kapitola MO SR je dokumentom každoročne
zostavovaným správcom rozpočtovej kapitoly MO SR na obdobie minimálne
troch rokov. Návrh rozpočtu kapitoly MO SR sa predkladá na schválenie
ministrovi obrany SR a v stanovenom termíne MF SR prostredníctvom
Rozpočtového informačného systému, ako aj v písomnej forme. V rámci návrhu
13)
14)
15)
Plánovacie obdobie na (R+1)+5 rokov je potrebné z hľadiska kontinuity projektov a zníženia miery rizika.
Táto požiadavka nadväzuje na systém projektového riadenia a identifikáciu budúcich záväzkov z pohľadu
udržania a rozvoja spôsobilostí.
Smernice MO SR č. 31/2008 o verejnom obstarávaní.
§ 25 ods.5 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane SR v znení neskorších predpisov.
- 83 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
rozpočtu verejnej správy ho schvaľuje vláda SR. Návrh rozpočtu kapitoly MO
SR zostavený v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy a vládnym
návrhom zákona o štátnom rozpočte sa predkladá na rokovanie Výboru NR SR
pre obranu a bezpečnosť a MF SR v rámci vládneho rozpisu rozpočtu
prostredníctvom Rozpočtového informačného systému. V rámci schvaľovacieho
zákona o štátnom rozpočte NR SR schvaľuje rozpočet kapitoly MO SR na
nasledujúci rozpočtový rok. V súlade so zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok a záväznými ukazovateľmi rozpisu štátneho rozpočtu
pre kapitolu MO SR stanovenými z úrovne MF SR je vykonávaný rozpis
rozpočtu kapitoly MO SR na príslušný rozpočtový rok a v rámci parlamentného
rozpisu prostredníctvom Rozpočtového informačného systému je predkladaný
MF SR.
Čerpanie rozpočtu v priebehu kalendárneho roku je po stránke vecnej
monitorovaný a hodnotený. Monitorovanie sa vykonáva dvakrát ročne (jún,
september) a hodnotenie na záver kalendárneho roku. V uvedených termínoch je
spracúvaná správa o plnení príjmov a čerpaní výdavkov kapitoly MO SR.
Nové požiadavky predložené v priebehu kalendárneho roku sú riešené
prostredníctvom rozpočtových opatrení na zmenu rozpisu rozpočtu rozpočtovej
kapitoly. Riešenie nových požiadaviek vyvoláva zmenu použitia finančných
prostriedkov oproti rozpisu
rozpočtu rozpočtovej kapitoly a v Pláne
obstarávania zákaziek.
- 84 -
4. Obranné plánovanie
POKYNY
na
zostavenie
štátneho
rozpočtu kapitoly MO
PRÍRUČKA
na zostavenie
štátneho
rozpočtu SR
PROGRAMOVÝ
PLÁN MO SR
NÁVRH
VÝCHODÍSK
rozpočtu
verejnej správy
NÁVRH
ŠŤÁTNEHO
ROZPOČTU
- KAPITOLY
MO SR
ŠTÁTNY
ROZPOČET
SR
ZÁKON
o
štátnom
rozpočte
ROZPIS
záväzných
limitov
MF SR
VLÁDNY ROZPIS
ROZPOČTU
KAPITOLY MO SR
PARLAMENTNÝ
ROZPIS ROZPOČTU
KAPITOLY MO SR
Rozpočtové
opatrenia
Nové
požiadavky
Obr. 4.10. Vstupy a výstupy krátkodobého plánovania na MO SR
- 85 -
ROZHODNUTIE
MO SR
k rozpisu
rozpočtu kapitoly
MO SR
ANALÝZA
Monitorovanie
a hodnotenie
čerpania
výdavkov MO
SR
SPRÁVA
o plnení príjmov
a čerpaní
výdavkov
MO SR
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
5.
CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE
V súvislosti s prístupovým procesom Slovenskej republiky do NATO [73]
sa v praxi krízového riadenia začal často používať pojem civilné núdzové
plánovanie. Výklad tohto pojmu je veľmi široký a rôznorodý. V podmienkach
NATO je civilné núdzové plánovanie chápané najmä ako najrozsiahlejšia
oblasť nevojenskej zložky plánovania. V právnych normách Slovenskej
republiky je civilné núdzové plánovanie charakterizované ako príprava
a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci,
vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, a civilnej ochrany obyvateľstva v čase
krízovej situácie. V Českej republike sa civilné núdzové plánovanie sústreďuje
najmä na vyčleňovanie civilných zdrojov na podporu ozbrojených síl a na
realizáciu opatrení uskutočňovaných na podporu základných funkcií štátu,
ochranu ekonomiky štátu a obyvateľstva, prevenciu vzniku kríz a ich riešenie.
5.1. ZÁKLADNÉ CIELE CIVILNÉHO NÚDZOVÉHO
PLÁNOVANIA
Civilné núdzové plánovanie je systém komplexného zabezpečenia
zdrojov, síl a prostriedkov nevyhnutných na zvládnutie nevojenských krízových
javov a civilnú podporu ozbrojených síl a vojenských operácií (v súlade s čl. 5
Washingtonskej zmluvy i mimo tohto rámca).
Zabezpečuje prípravu a koordináciu opatrení uskutočňovaných orgánmi
verejnej moci na zaistenie vnútorného poriadku v štáte, ochrany obyvateľstva,
hospodárstva štátu, kultúrnych hodnôt a trvalej funkčnosti štátnej správy
a územnej samosprávy počas krízových situácií. Zasahuje do kompetencií
takmer všetkých rezortov a orgánov štátnej správy a samosprávy, ozbrojených
bezpečnostných zborov, záchranných a havarijných zborov a služieb
a produkčnej schopnosti hospodárstva.
Pojem civilné núdzové plánovanie sa začal používať v procesoch
plánovania operácií Severoatlantickej aliancie. Súvisí s využívaním civilných
zdrojov aliancie na podporu jej operácií. Zároveň sa zameriava na ochranu
spoločenského zriadenia a občanov demokratických krajín pred účinkami
krízových situácií a na ich riešenie. Je súčasťou procesu vypracovania
aliančných kolektívnych plánov systematického a efektívneho využitia civilných
zdrojov na národnej a aliančnej úrovni.
Prehľad základných cieľov civilného núdzového plánovania je uvedený
na obr. 5.1.
- 86 -
5. Civilné núdzové plánovanie
UDRŽANIE FUNKČNOSTI
ŠTÁTNEJ SPRÁVY
OCHRANA VNÚTORNEJ
BEZPEČNOSTI
OCHRANA OBYVATEĽSTVA
V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH
UDRŽANIE FUNKČNOSTI
ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY
ZÁKLADNÉ
CIELE
CIVILNÉHO
NÚDZOVÉHO
PLÁNOVANIA
ZAISTENIE ZÁKLADNÝCH
ĽUDSKÝCH POTRIEB
V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH
OCHRANA A OBNOVA
KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY
OCHRANA EKONOMIKY
ZAISTENIE
CIVILNÝCH ZDROJOV PRE
OZBROJENÉ SILY
PODPORA ČINNOSTI
VLASTNÝCH A KOALIČNÝCH
OZBROJENÝCH SÍĹ
ZAISTENIE POTRIEB PRE
ZÁCHRANNÉ ZLOŽKY IZS
Obr. 5.1. Základné ciele civilného núdzového plánovania
5.2. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE V NATO
Pôsobnosť systému civilného núdzového plánovania, jeho štruktúra
a úlohy zostávajú aj v rámci NATO v kompetencii jednotlivých členských štátov
a civilné prostriedky, využívané v rámci civilného núdzového plánovania, sú
v každej situácii pod národnou kontrolou.
Cieľom civilného núdzového plánovania v NATO [73] je koordinácia
národných plánovacích činností členských štátov za účelom zaistenia
najefektívnejšieho využitia civilných zdrojov na kolektívnu podporu
strategických cieľov Aliancie. Národné kapacity sú harmonizované v záujme
zabezpečenia realizácie jej plánov a jednotlivých postupov a použiteľnosti
nevyhnutných prostriedkov. Medzi takéto prostriedky je možné zahrnúť
dopravné prostriedky (lode, lietadlá, vlaky), zdravotnícke zariadenia,
komunikácie, kapacity nevyhnutné na odstraňovanie následkov katastrof
a ďalšie civilné zdroje.
Hlavné úlohy civilného núdzového plánovanie v NATO vychádzajú
z cieľov Aliancie na úseku bezpečnosti v jej komplexnom chápaní a obsahujú:
− civilnú podporu vojenských operácií,
− operácie na podporu riešenia nevojenských krízových situácií,
− podporu národných orgánov pri riešení krízových situácií nevojenského
charakteru,
− ochranu civilného obyvateľstva.
V uvedených oblastiach zohráva civilné núdzové plánovanie dôležitú
úlohu pri koordinácii použiteľných civilných prostriedkov a zariadení
a udržovaní normálneho života počas krízových situácií. V rastúcej miere je táto
činnosť zaisťovaná v úzkej spolupráci s partnerskými štátmi, ktoré majú aktívnu
- 87 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
úlohu v civilnom núdzovom plánovaní EÚ a hlavne NATO.
Civilné núdzové plánovanie v NATO sa sústreďuje na [73] krízový
manažment, civilno – vojenskú spoluprácu, ochranu obyvateľstva a aktivity
uskutočňované v rámci Partnerstva za mier (obr. 5.2) s dôrazom na prevenciu
vzniku krízových javov a pomoc pri riešení katastrof, humanitárnu pomoc
a vytváranie právnych noriem.
KRÍZOVÝ MANAŽMENT
OCHRANA OBYVATEĽSTVA
CNP
v
NATO
AKTIVITY
PARTNERSTVA ZA MIER
CIVILNO – VOJENSKÁ
SPOLUPRÁCA
Obr. 5.2. Hlavné aktivity civilného núdzového plánovania v NATO
Hlavné smerovanie Aliancie v civilnom núdzovom plánovaní na národnej
aj aliančnej úrovni určujú jednotlivé vlády členských krajín prostredníctvom
ministrov zahraničných vecí, ktorí schvaľujú každé dva roky ministerskú
smernicu stanovujúcu priority zaradené do civilného núdzového plánovania
na obdobie nasledujúcich dvoch rokov.
Koordináciu civilného núdzového plánovania v NATO zabezpečuje
Vyšší výbor pre civilné núdzové plánovanie (Senior Civil Emergency
Planning Committee), ktorý sa zodpovedá priamo Severoatlantickej rade.
Jednotlivé štáty sú vo výbore zastúpené členmi národných delegácií. Činnosť
výboru riadi riaditeľ pre civilné núdzové plánovanie, ktorý predsedá jeho
pravidelným zasadnutiam. Výbor sa schádza dvakrát ročne na plenárnom
zasadnutí, ktorému predsedá pomocník generálneho tajomníka pre bezpečnostné
investície, logistiku a civilné núdzové plánovanie a mesačne na stálom zasadaní
za účasti vedúcich národných organizácií pre civilné núdzové plánovanie.
Na splnenie úloh civilného núdzového plánovania bolo pod záštitou
SCEPC zriadených deväť technických plánovacích rád a výborov pre civilné
núdzové plánovanie, ktoré združujú expertov vládnych inštitúcií, priemyselných
spoločností a vojenských zástupcov jednotlivých krajín. Jednotlivé výbory
zodpovedajú za koordináciu krízového plánovania na týchto úsekoch:
−
−
−
−
−
−
európska vnútrozemská pozemná doprava,
námorná lodná doprava,
civilné letectvo,
potravinárstvo a poľnohospodárstvo,
priemyselná výroba a zásobovanie,
pošta a telekomunikácie,
- 88 -
5. Civilné núdzové plánovanie
− zdravotníctvo,
− civilná ochrana,
− zásobovanie ropou a jej spracovanie.
Problematika dopravného zabezpečenia prevencie a samotného riešenia
krízových javov patrí medzi rozhodujúce činnosti uskutočňované silami
a prostriedkami NATO v rámci civilného núdzového plánovania. Príprava
dopravy na plnenie týchto úloh a jej uskutočňovanie sú riešené Radou
pre plánovanie oceánskej dopravy (PBOS – Planning Board for Ocean
Shipping), Radou pre plánovanie európskej vnútrozemskej povrchovej dopravy
(PBEIST – Planning Board for European Inland Surface Transport) a Výborom
pre plánovanie civilného letectva (CAPC – Civil Aviation Planning Committee).
Zabezpečovanie materiálovej podpory a dodávok je riešené vo Výbore
pre priemyselné plánovanie (IPC – Industrial Planning Committee),
v Potravinárskom a poľnohospodárskom plánovacom výbore (FAPC – Food and
Agriculture Planning Committee) a vo Výbore pre plánovanie zásobovania
ropou a ropnými produktami (PPC – Petroleum Planning Committee). Posledný
z výborov nie je v súčasnosti aktívny a funkčným sa stáva až za osobitných
podmienok.
Otázky pôšt a telekomunikácií sú v gescii Výboru pre plánovanie
civilných komunikačných systémov (CCPC – Civil Communications Planning
Committee). Výbor koordinuje činnosť jednotlivých členských krajín na úseku
harmonizácie štátnych komunikačných systémov a zvyšovanie ich odolnosti
počas krízových situácií.
Významnú úlohu v civilnom núdzovom plánovaní zohráva aj ochrana
obyvateľstva. Je prerokovávaná a zabezpečovaná v Spoločnom zdravotníckom
výbore (JMC – Join Medical Committee) a vo Výbore civilnej ochrany (CPC –
Civil Protection Committee).
Riešenie úloh v rámci systému civilného núdzového plánovania NATO je
veľmi náročné a komplikované a nie je reálne bez účasti radu ďalších vládnych
a mimovládnych medzinárodných organizácií. Do procesu prípravy
využiteľných opatrení a zdrojov, ako aj do samotného riešenia vzniknutých
krízových situácií sú vo významnej miere zapojené aj Rada Európy, Európska
Únia, Federácia červeného kríža, Medzinárodný výbor červeného kríža,
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, UNESCO, UNHCR, UNICEF,
UN-OCHA, WHO a rad ďalších organizácií.
- 89 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
5.3. CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE V SR
V rôznych právnych normách [55] a ďalších dokumentoch na úseku
krízového riadenia SR sa pojem civilné núdzové plánovanie používa veľmi
frekventovane, napriek tomu, že štruktúra a úlohy civilného núdzového
plánovania neboli doposiaľ nikde oficiálne stanovené. Civilné núdzové
plánovanie sa v zmysle zákona5 definuje ako príprava a koordinácia opatrení
na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného poriadku
a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v čase krízovej situácie.
V tejto právnej norme sa krízová situácia mimo času vojny a vojnového stavu
definuje ako obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená
bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených
v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný
stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Definícia uvedených pojmov nie
je dostatočná a neúplne vystihuje ich obsah. Inštitucionálna štruktúra civilného
núdzového plánovania a jeho úlohy neboli doposiaľ nikde stanovené
a vysvetlené.
Ako garant civilného núdzového plánovania bolo v SR určené
Ministerstvo vnútra SR, ktoré vytvorilo na jeho riadenie oddelenie civilného
núdzového plánovania. Jeho úlohou je koordinovanie a plnenie úloh ochrany
osôb a majetku v rámci civilného núdzového plánovania, organizovania
poskytovania, ale aj prijímania humanitárnej pomoci na celoštátnej úrovni.
Napriek uvedenej skutočnosti sa môžeme stretnúť aj s iných chápaním
a zaradením civilného núdzového plánovania, vrátane jeho obsahu. Napríklad
v materiáloch Ministerstva obrany SR sa civilné núdzové plánovanie objavuje
ako jeden z prvkov obranného plánovanie SR. Na úrovni obvodných úradov
v sídle kraja a obvodných úradov bolo civilné núdzové plánovanie zaradené
do oddelenia civilnej ochrany obyvateľstva v rámci odborov krízového riadenia.
Ich úlohou je uskutočňovať a kontrolovať civilné núdzové plánovanie a s ním
súvisiace procesy.
V niektorých dokumentoch sa môžeme stretnúť s užším chápaním
civilného núdzového plánovania, kde sa prezentuje ako transformácia
mierového hospodárstva na výrobu a služby v období krízových stavov, čo je
v podstate dnešný systém hospodárskej mobilizácie.
V štatúte mesta Košíc sa môžeme zasa dočítať, že „Mesto zriaďuje
krízový štáb mesta, ktorý koordinuje krízové štáby mestských častí
a uskutočňuje civilné núdzové plánovanie a na riešenie ochrany
pred povodňami zriaďuje povodňovú komisiu“.
5
Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
- 90 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Uvedené skutočnosti dokumentujú rôznorodosť chápania pojmu civilné
núdzové plánovanie a jeho obsahu v SR. Napriek tomu môžeme na základe
dostupných materiálov, najmä právnych noriem a predpisov SR a NATO
a na základe skúseností, ktoré boli získané v rámci prístupového procesu nových
členských krajín do NATO, prijať pre civilné núdzové plánovanie SR všeobecne
platnú definíciu uvedenú v časti 5.1.
Takto chápaná definícia civilného núdzového plánovania a najmä jeho
obsah reagujú na krízové situácie, ktoré:
− majú negatívne dopady na život a zdravie občanov,
− svojím rozsahom a dopadmi ohrozujú bezpečnosť štátu,
− sa podieľajú na narušení funkčnosti orgánov štátnej správy, samosprávy,
ozbrojených bezpečnostných a jednotlivých zložiek integrovaného
záchranného systému,
− obmedzujú produkčné schopnosti národného hospodárstva,
− môžu vyvolať vyhlásenie niektorého z krízových stavov6.
−
−
−
−
−
−
−
−
−
6
Opatrenia civilného núdzového plánovania musia zaistiť:
ochranu obyvateľstva a ich majetku so zaistením základných ľudských
potrieb,
ochranu vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku,
základné funkcie štátu,
obnovu objektov a zariadení dôležitých pre bezpečnosť štátu počas vojny
a pre život obyvateľstva počas vojny,
funkčnosť a ochranu štátnych orgánov a orgánov samosprávy a ochranu
ústavných činiteľov,
ochranu hospodárstva štátu,
zdroje na zabezpečenie činnosti záchranných zložiek
civilné zdroje na podporu ozbrojených síl,
medzinárodnú spoluprácu a súčinnosť pri riešení krízových situácií.
Núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, vojna alebo mimoriadna situácia.
- 91 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
5.4. ŠTRUKTÚRA CIVILNÉHO NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA
V SR
Z komplexného pohľadu môžeme do systému civilného núdzového
plánovania zaradiť najmä organizačné prvky a systémy uvedené na obr. 5.3.
PRVKY A SYSTÉMY CIVILNÉHO
NÚDZOVÉHO PLÁNOVANIA V SR
ÚSTREDNÉ
ORGÁNY ŠTÁTNEJ
SPRÁVY
ORGÁNY
REGIONÁLNEJ
SAMOSPRÁVY
ORGÁNY
MIESTNEJ
ŠTÁTNEJ SPRÁVY
CIVILNÁ
OCHRANA
INTEGROVANÝ
ZÁCHRANNÝ
SYSTÉM
ORGÁNY
SAMOSPRÁVY
MIEST A OBCÍ
HOSPODÁRSKA
MOBILIZÁCIA
Obr. 5.3. Prvky a systémy civilného núdzového plánovania v SR
Vrcholným orgánom civilného núdzového plánovania v podmienkach
SR je Výbor pre civilné núdzové plánovanie7 Bezpečnostnej rady SR. Jeho
rozhodujúcimi úlohami sú najmä:
− podiel na koordinácii medzinárodnej spolupráce v oblasti civilného
núdzového plánovania,
− podiel na koordinácii civilného núdzového plánovania vykonávaného
ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy,
− prerokovávanie návrhov predkladaných Bezpečnostnej rade SR, ktoré
súvisia s plnením jej úloh v oblasti civilného núdzového plánovania,
− vypracovávanie odborných stanovísk vzťahujúcich sa na civilné núdzové
plánovanie a ich predkladanie Bezpečnostnej rade SR,
− prerokúvanie návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov
vzťahujúcich sa na civilné núdzové plánovanie, ktoré sú predložené
na prerokovanie Bezpečnostnej rade SR.
7
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu
a núdzového stavu.
- 92 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Medzi civilným núdzovým plánovaním a obranným plánovaním prebieha
v rámci plánovacích procesov úzka súčinnosť zameraná predovšetkým
na uspokojovanie vzájomných požiadaviek uvedených na obr. 5.4.
KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE
(BEZPEČNOSTNÁ RADA SR)
Požiadavky
na činnosť rezortov pri
zabezpečovaní obrany
OBRANNÉ
PLÁNOVANIE
(VÝBOR BR SR
PRE OBRANNÉ
PLÁNOVANIE
Požiadavky
na činnosť ozbrojených
síl pri nevojenských
krízových situáciách
Požiadavky
na zdroje na podporu
ozbrojených síl
CIVILNÉ
NÚDZOVÉ
PLÁNOVANIE
(VÝBOR BR SR
PRE CIVILNÉ
NÚDZOVÉ
PLÁNOVANIE)
Obr. 5.4. Vzťahy medzi obranným a civilným núdzovým plánovaním
5.5. HOSPODÁRSKA MOBILIZÁCIA
Hospodárska mobilizácia (HM) je najvýznamnejším prvkom civilného
núdzového plánovania. Napriek tomu jej niektoré prvky vykazujú zároveň
aj znaky obranného plánovania.
Hospodárska mobilizácia je súhrn hospodárskych a
organizačných činností a opatrení, pripravovaných v stave
bezpečnosti a realizovaných v čase krízového stavu v oblasti
výroby, obchodu, služieb, financovania, sociálneho a
zdravotníckeho zabezpečenia a vo vybraných oblastiach mimoekonomickej spoločenskej nadstavby. Hospodárska mobilizácia
vytvára predpoklady na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie
obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených
bezpečnostných zborov a záchranných zložiek štátu počas krízových stavov
[56].
- 93 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
5.5.1. HOSPODÁRSKA MOBILIZÁCIA A BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM
Hospodárska mobilizácia má nezastupiteľné miesto v bezpečnostnom
systéme SR v rámci podsystému jeho zabezpečenia. Predstavuje jeden prvok
z komplexu opatrení príprav štátu na obranu a riešenie krízových situácií.
Súhrn podporných opatrení tohto podsystému je určený na komplexné
zabezpečenie jeho ďalších podsystémov.
V oblasti ekonomických, finančných a sociálnych aspektov systému
obrany štátu je úsilie hospodárskej mobilizácie zamerané predovšetkým na plné
využitie všetkých dostupných zdrojov v hospodárstve SR pri riešení
akejkoľvek krízovej situácie. Všetky ekonomické oblasti (výroba, služby,
obchod) a oblasti mimo-ekonomickej nadstavby spoločnosti sú zabezpečované
práve v systéme hospodárskej mobilizácie.
V ostatných rokoch sa ekonomická stránka zabezpečenia bezpečnostného
systému orientuje najmä na vytváranie predpokladov na riešenie krízových
situácií nevojenského charakteru, resp. eliminovanie ich negatívnych dopadov.
Taktiež opatrenia hospodárskej mobilizácie sa postupne orientujú na riešenie
krízových situácií nevojenského charakteru.
−
−
−
−
−
−
Základnými úlohami hospodárskej mobilizácie sú:
transformácia hospodárstva – výroby a služieb na podmienky krízovej
situácie a jeho návrat do bežných prevádzkových podmienok,
podpora ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov
z civilných zdrojov počas krízových stavov vrátane vojnového stavu a vojny
(predovšetkým dodávaním výrobkov z domácich zdrojov),
zásobovanie obyvateľstva počas krízových stavov,
vytvorenie podmienok na plánovanie a zabezpečenie požiadaviek
ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek a
obyvateľstva v krízových stavoch,
zosúladenie obsahu a prenosu dát medzi vybranými subjektmi v pôsobnosti
jednotlivých ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy, pričom s touto
úlohou úzko súvisí dobudovanie vysoko kvalitnej informačnej základne na
rozhodovací proces orgánov štátnej správy počas krízových stavov,
podpora záchranných zložiek v čase krízového stavu.
5.5.2. ORGANIZAČNÉ PRVKY HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE
Základnými organizačnými prvkami systému hospodárskej mobilizácie
sú riadiace a výkonné prvky ústrednej štátnej správy, miestnej štátnej správy,
samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb a podnikajúcich
fyzických osôb, ktoré sú ustanovené za subjekty hospodárskej mobilizácie.
Subjekty hospodárskej mobilizácie na úrovni ústredných orgánov štátnej
správy určuje vláda SR, pričom ich zmocňuje na ustanovovanie ďalších
subjektov hospodárskej mobilizácie v rámci svojej rezortnej pôsobnosti. Týmito
- 94 -
5. Civilné núdzové plánovanie
môžu byť právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť,
ale aj rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie,
vykonávajúce všeobecne prospešnú činnosť, ako aj verejné vysoké školy.
Uvedené subjekty sú za subjekty hospodárskej mobilizácie určované:
- rozhodnutím príslušného ústredného orgánu vo svojej pôsobnosti alebo
samosprávneho kraja vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, vydaným v čase
bezpečnosti,
- písomným príkazom vedúceho príslušného ústredného orgánu vo svojej
pôsobnosti alebo prednostu obvodného úradu vo svojom územnom obvode
alebo prednostu obvodného úradu v sídle kraja v územnom obvode kraja,
alebo predsedu samosprávneho kraja vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,
vydaným v čase krízového stavu.
Ustanovovanie subjektu hospodárskej mobilizácie na základe písomného
príkazu je výnimočné. Môže byť odôvodnené potrebou naliehavého hľadania
ďalších zdrojov a nedostatkom času po vzniku krízovej situácie a vyhlásení
príslušného krízového stavu.
Subjektmi hospodárskej mobilizácie priamo zo zákona sú ďalej
obvodné úrady, obce, Národná banka Slovenska, Slovenská televízia a
Slovenský rozhlas, Sociálna poisťovňa, Štátna pokladnica a vyšší územný celok.
Nástrojmi, ktoré sú využívané v systéme hospodárskej mobilizácie sú
najmä:
− právomoci orgánov krízového riadenia a zodpovednosť vykonávateľov,
− súhrn vzťahov upravený právnymi normami najmä v oblasti obmedzenia
vlastníckych práv (vecné plnenie) a obmedzenia ľudských práv (pracovná
povinnosť ako konanie uložené zákonom na zabezpečenie bezpečnosti SR),
− metodické, plánovacie a iné dokumenty,
− informačný systém,
− kontroly, previerky a cvičenia.
5.5.3. OPATRENIA HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE
Systém hospodárskej mobilizácie plní rad opatrení [56], ktoré sú
v kompetencii jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a ďalších
inštitúcií. Opatreniami hospodárskej mobilizácie sa zabezpečuje plnenie
základných funkcií štátu počas krízových stavov. Jej financovanie zabezpečuje
štát z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Opatrenia hospodárskej
mobilizácie môžeme rozdeliť na všeobecné a špecifické. Všeobecné opatrenia
plnia všetky subjekty hospodárskej mobilizácie. Špecifické opatrenia plnia iba
tie subjekty, ktorým to vyplýva z ich postavenia v systéme krízového riadenia
alebo z ich úloh stanovených v rozhodnutí kompetentného orgánu.
Medzi všeobecné opatrenia hospodárskej mobilizácie môžeme zaradiť:
− krízové plánovanie – postupy a činnosti subjektov hospodárskej
mobilizácie, ktorými sa ustanovuje spôsob vykonávania uložených opatrení
- 95 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
−
−
hospodárskej mobilizácie, vrátane spracovania krízového plánu a informácií
do jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie (JIS HM),
finančné zabezpečenie – súbor opatrení s dôrazom na vytvorenie zásad
finančných vzťahov, získanie finančných prostriedkov a hospodárenie s nimi
v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia,
evidencia ľudských zdrojov – vedenie záznamov o ľudských zdrojoch v
subjekte hospodárskej mobilizácie na účel uloženia pracovnej povinnosti
alebo evidencia práceschopného obyvateľstva na obvodnom úrade na účel
uloženia pracovnej povinnosti v územnom obvode obvodného úradu,
evidencia vecných prostriedkov – vedenie evidencie o vecných
prostriedkoch v subjektoch hospodárskej mobilizácie a na obvodných
úradoch, ktoré môžu byť použité na vecné plnenie,
vecné plnenie – súbor opatrení spojený s ukladaním povinnosti právnickej
osoby, fyzickej osoby - podnikateľa a fyzickej osoby poskytnúť vecný
prostriedok na vykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie, pričom vecným
prostriedkom sa rozumie nehnuteľný majetok a hnuteľný majetok vrátane
technológií, energií, vody a dokumentácie,
pracovná povinnosť – súbor opatrení na uplatnenie zákonnej povinnosti
fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plniť
úlohy nevyhnutné na zvládnutie opatrení hospodárskej mobilizácie
vykonávať v období krízovej situácie určené práce (napr. zotrvať v
zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste alebo
prácu iného druhu) alebo prijať ponúknuté pracovné miesto v rozsahu
potrebnom na riešenie krízovej situácie.
ochrana životne dôležitých zdrojov – súbor opatrení na predchádzanie,
zamedzenie alebo zmiernenie pôsobenia rizikového faktora na životne
dôležitý zdroj, ktorého nedostatok môže spôsobiť ohrozenie alebo narušenie
politického a hospodárskeho chodu štátu alebo ohrozenie života a zdravia
obyvateľstva (zdroj pitnej vody, výrobný energetický zdroj, zásoby
pohonných hmôt a ropy, ..),
Medzi špecifické opatrenia hospodárskej mobilizácie môžeme zaradiť:
− organizácia výroby a organizácia služieb – súbor opatrení na zabezpečenie
výroby a služieb a výroba životne dôležitých výrobkov a tovarov pre
obyvateľstvo a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených
bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie,
− regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia
distribúcie a spotreby plynu – súbor opatrení na zabezpečenie dodávok
a reguláciu dodávok energetických médií pre obyvateľstvo, subjekty
hospodárskej mobilizácie a iné podnikateľské právnické a fyzické osoby
v období krízovej situácie,
− uchovanie výrobných schopností – súbor opatrení na sústavné udržiavanie
v mieri nevyužívaných výrobných a iných nevyhnutných zariadení a kapacít
v prevádzkyschopnom stave, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výroby a
- 96 -
5. Civilné núdzové plánovanie
−
−
−
−
−
−
−
−
−
náhradu spotreby a strát materiálu ozbrojených síl, ozbrojených
bezpečnostných zborov a ostatných zložiek v krízových situáciách.
organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo tovarov a ich
predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení – súbor opatrení,
ktorými sa môže počas vyhláseného krízového stavu uskutočňovať
distribúcia a regulácia predaja životne dôležitých výrobkov alebo tovarov;
mimoriadnymi regulačnými opatreniami môžu byť napr. cenová stabilita
výrobkov alebo tovarov, predaj obmedzeného množstva výrobkov alebo
tovarov na nákupné preukazy alebo na prídelové lístky,
zriaďovanie výdajní odberných oprávnení – súbor opatrení vykonávaných
obcou, spojený s vyčleňovaním priestorov určených a uspôsobených na
výdaj a zúčtovanie odberných oprávnení vydávaných občanom podľa
evidencie obyvateľstva,
organizácia zdravotníckeho zabezpečenia – súbor opatrení na
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o obyvateľov, príslušníkov
ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ostatných zložiek
v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, najmä
vytvorenie rozšíreného lôžkového fondu SR a vykonávanie hygienických a
protiepidemických opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v
období krízovej situácie,
organizácia dopravného zabezpečenia – súbor opatrení verejnej správy na
optimálne využitie dopravných kapacít na prepravu osôb, zvierat a nákladov
v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, na
zabezpečenie údržby a obnovy prevádzky objektov a zariadení dopravnej
infraštruktúry do pôvodného alebo požadovaného stavu,
organizácia stavebných a sanačných činností – súbor opatrení na
zabezpečenie výroby stavebných prvkov a obnovy energetických, výrobných
alebo rozvodných zariadení, alebo iných objektov,
organizácia veterinárnej starostlivosti – súbor opatrení uskutočňovaných
na ochranu zvierat v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich
riešenia,
organizácia sociálneho zabezpečenia – súbor opatrení na poskytovanie
sociálnej pomoci obyvateľom odkázaným na sociálnu pomoc v príprave na
riešenie krízových situácií a počas ich riešenia,
tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi – súbor opatrení
spojených s vytváraním štátnych hmotných rezerv, ich doplňovaním
a hospodárením s nimi (obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom,
uvoľňovanie, vyčleňovanie, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie, kúpa
a predaj) podľa požiadaviek systému hospodárskej mobilizácie a úloh
určených príslušnými orgánmi štátnej správy a požiadaviek vyplývajúcich z
medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,
použitie štátnych hmotných rezerv – súbor opatrení spojený s použitím
štátnych hmotných rezerv za účelom ochrany ekonomiky a na riešenie
mimoriadnej udalosti, krízovej situácie, stavu núdze v energetike, stavu
- 97 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
−
−
−
−
−
ropnej núdze, ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej bezpečnosti štátu, pre
potreby ozbrojených síl a požiadaviek vyplývajúcich zo záväzkov
Slovenskej republiky,
riešenie stavu ropnej núdze – súbor opatrení prijímaných Vládou SR na
riešenie disproporcie medzi dovozom ropy, výrobou, zásobovaním
a spotrebou ropných produktov v stanovených druhoch, množstvách
a objemoch za určené obdobie,
redukovaný výchovno-vzdelávací proces – súbor opatrení na zníženie
rozsahu alebo na zmenu režimu výučby na základných, stredných a
vysokých školách,
poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o
krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie,
ochrana kultúrneho dedičstva – súbor opatrení na ochranu národných
kultúrnych pamiatok, zbierkových predmetov, historických archívnych
dokumentov, historických knižničných dokumentov a historického
knižničného fondu,
ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov –
súbor opatrení na zabezpečenie vybraných objektov kritickej infraštruktúry,
stanovený vládou Slovenskej republiky, ktorých poškodenie alebo zničenie
by obmedzilo činnosť ozbrojených síl alebo chod hospodárstva Slovenskej
republiky, alebo by bezprostredne ohrozilo životy a zdravie osôb, majetok a
životné prostredie a ktoré podliehajú vládou SR schválenému spôsobu
ochrany a obrany,
vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením –
súbor opatrení na zabezpečenie služieb spojených so zabezpečovaním
financovania štátneho rozpočtu v období krízovej situácie a s tým súvisiacim
platobným stykom a vedením účtov štátneho rozpočtu,
organizácia poštových služieb – súbor opatrení na zabezpečenie využitia
verejnej poštovej siete pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených
bezpečnostných zborov, záchranných zložiek, orgánov štátnej správy, obcí a
vyšších územných celkov, subjektov hospodárskej mobilizácie, ako aj pre
potreby obyvateľstva v období krízovej situácie,
organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb
– súbor opatrení na zabezpečenie prevádzkovania a poskytovania verejných
elektronických
komunikačných
sietí,
verejných
elektronických
komunikačných služieb alebo verejných elektronických komunikačných sietí
a verejných elektronických komunikačných služieb pre potreby ozbrojených
síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek, orgánov
štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, subjektov hospodárskej
mobilizácie a obyvateľstva v období krízovej situácie,
organizácia dodávok pohonných hmôt – súbor opatrení na zabezpečenie
dodávok pohonných hmôt na vybrané čerpacie stanice pre potreby
ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek,
ústredných orgánov, obcí a vyšších územných celkov, subjektov
- 98 -
5. Civilné núdzové plánovanie
hospodárskej mobilizácie a obyvateľstva v období krízovej situácie, ako aj
zabezpečenie náhradných zdrojov elektriny na vybraných pohotovostných
čerpacích staniciach.
Zodpovednosť za plnenie jednotlivých opatrení hospodárskej mobilizácie
je uvedená v tabuľke č. 5.1.
5.5.4. PRÍPRAVA A PLNENIE OPATRENÍ HOSPODÁRSKEJ
MOBILIZÁCIE
Subjekty hospodárskej mobilizácie ustanovené podľa zákona alebo
rozhodnutím kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, VÚC) sa pripravujú na
vykonávanie uložených opatrení hospodárskej mobilizáciu už v stave
bezpečnosti. Opatrenia hospodárskej mobilizácie sa vykonávajú v stave
bezpečnosti alebo až po vyhlásení niektorého z krízových stavov. V stave
bezpečnosti vykonávajú subjekty hospodárskej mobilizácie opatrenia podľa
tabuľky č. 5.2. Subjekty hospodárskej mobilizácie určované písomným
príkazom kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, ObÚ, VÚC) sa pripravujú
a vykonávajú uložené opatrenia až po doručení príkazu.
Po vyhlásení núdzového stavu môže vláda SR na návrh ministerstva
hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia SR vykonávanie
nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie:
− organizácia výroby a organizácia služieb,
− regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia
distribúcie a spotreby plynu,
− organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých
tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení,
− organizácia zdravotníckeho zabezpečenia,
− organizácia dopravného zabezpečenia,
− organizácia telekomunikačných služieb a organizácia poštových služieb,
− organizácia stavebných a sanačných činností,
− organizácia veterinárnej starostlivosti,
− použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
− riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
− pracovná povinnosť,
− vecné plnenie,
− poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti
o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie
ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane
osôb odkázaných na posunkovú reč.
- 99 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Tab. 5.1.
Zodpovednosť rezortov za plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie
Zodpovednosť rezortov za plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie
•
MPSV
SR
MŠ
SR
MK
SR
S
ŠHR
STV a
SRO
Organizácia výroby a služieb
Tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi
Použitie štátnych hmotných rezerv
Uchovanie výrobných schopností
• Regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a
tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu
• Riešenie stavu ropnej núdze
• Organizácia dodávok pohonných hmôt
• Organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov
alebo tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych
regulačných opatrení
• Zriaďovanie výdajní odberných oprávnení
• Ochrana životne dôležitých zdrojov
• Organizácia dopravného zabezpečenia
• Organizácia poštových služieb
• Organizácia poskytovania elektronických
komunikačných sietí a služieb,
• Organizácia veterinárnej starostlivosti
• Evidencia ľudských zdrojov na potreby plnenia
pracovných úloh
• Pracovná povinnosť
• Evidencia vecných prostriedkov na účely vecného
plnenia
• Vecné plnenie
• Organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov
alebo tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych
regulačných opatrení
• Zriaďovanie výdajní odberných oprávnení
• Organizácia zdravotníckeho zabezpečenia
• Organizácia stavebných a sanačných činností
•
•
•
•
MZ
SR
MVRR
SR
MF
SR
•
MP
MO
SR
MV
SR
Krízové plánovanie
MDPT
SR
Ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov
MH
SR
• Finančné zabezpečenie
• Vykonávanie bankových služieb spojených s finančným
zabezpečením procesu riešenia krízových situácií
• Organizácia sociálneho zabezpečenia
• Redukovaný výchovno-vzdelávací proces
• Ochrana kultúrneho dedičstva
• Tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi
• Použitie štátnych hmotných rezerv
• Poskytnutie vysielacieho času na informovanie verejnosti o krízovej
situácii a opatreniach potrebných na jej riešenie
- 100 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Tab. 5.2.
Vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie subjektmi hospodárskej mobilizácie
v stave bezpečnosti
Opatrenia hospodárskej
mobilizácie∗
krízové plánovanie
uchovanie výrobných
schopností
organizácia dodávok životne
dôležitých výrobkov a tovarov
zriaďovanie výdajní odberných
oprávnení
organizácia zdravotníckeho
zabezpečenia
organizácia dopravného
zabezpečenia
ochrana životne dôležitých
zdrojov
organizácia stavebných a
sanačných činností
finančné zabezpečenie
tvorba ŠHR a hospodárenie s
nimi
evidencia ľudských zdrojov
evidencia vecných prostriedkov
ochrana objektov OOD a DDO
organizácia poštových služieb
organizácia poskytovania
elektronických komunikačných
sietí a služieb
organizácia dodávok PHM
Vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie
subjektmi hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti
určené
STV
NBS
SP ŠP VÚC
ÚOŠS ObÚ OBCE
SHM
SRO
všetky
ÚOŠS
MV SR
MH SR
MV SR
MZ SR
MDPT
SR
všetky
ÚOŠS
MDPT
SR
MF SR
SŠHR
MV SR
všetky
ÚOŠS
určené
ÚOŠS
MDPT
SR
MDPT
SR
MH SR
Subjekty hospodárskej mobilizácie určované písomným príkazom
kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, ObÚ, VÚC) sa pripravujú
a vykonávajú uložené opatrenia až po doručení príkazu.
Po vyhlásení núdzového stavu môže vláda SR na návrh ministerstva
hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia SR vykonávanie
nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie:
− organizácia výroby a organizácia služieb,
∗
ÚOŠS – ústredné orgány štátnej správy, ObÚ – obvodný úrad, STV – slovenská televízia, SRO – slovenský
rozhlas, SP – sociálna poisťovňa, ŠP – štátna pokladnica, VÚC – vyšší územný celok, ŠHR – štátne
hmotne rezervy, OOD – objekty osobitnej dôležitosti, DDO – ďalšie dôležité objekty
- 101 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia
distribúcie a spotreby plynu,
− organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých
tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení,
− organizácia zdravotníckeho zabezpečenia,
− organizácia dopravného zabezpečenia,
− organizácia telekomunikačných služieb a organizácia poštových služieb,
− organizácia stavebných a sanačných činností,
− organizácia veterinárnej starostlivosti,
− použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
− riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
− pracovná povinnosť,
− vecné plnenie,
− poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti
o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie
ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane
osôb odkázaných na posunkovú reč.
V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže vláda na návrh
ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia
Slovenskej republiky, okrem opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sa
vykonávajú už v stave bezpečnosti vykonávanie aj nasledujúcich opatrení:
− organizácia výroby a organizácia služieb,
− regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia
distribúcie a spotreby plynu,
− organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých
tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení,
− organizácia dopravného zabezpečenia,
− organizácia veterinárnej starostlivosti,
− použitie štátnych hmotných rezerv,
− riešenie stavu ropnej núdze,
− pracovná povinnosť,
− vecné plnenie,
− poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o
krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie,
− organizácia poštových služieb,
− organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a
elektronických komunikačných služieb.
V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže obvodný úrad
z vlastného podnetu nariadiť vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej
mobilizácie:
- 102 -
5. Civilné núdzové plánovanie
− organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých
tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení,
− použitie štátnych hmotných rezerv (v spolupráci so Správou štátnych
hmotných rezerv),
− pracovná povinnosť,
− vecné plnenie.
Subjekty hospodárskej mobilizácie vykonávajú v stave bezpečnosti a po
vyhlásení núdzového stavu alebo výnimočného stavu bez nariadenia vlády,
nasledujúce opatrenia hospodárskej mobilizácie:
− krízové plánovanie,
− uchovanie výrobných schopností,
− zriaďovanie výdajní odberných oprávnení,
− finančné zabezpečenie,
− tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi,
− evidencia ľudských zdrojov pre potreby plnenia pracovných úloh,
− evidencia vecných prostriedkov na účely vecného plnenia,
V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže vláda na návrh
ministerstva hospodárstva nariadiť aj vykonávanie nasledujúcich opatrení
hospodárskej mobilizácie. Ak ich vláda nenariadi, subjekty hospodárskej
mobilizácie ich vykonávajú ako v stave bezpečnosti.
− organizácia zdravotníckeho zabezpečenia,
− ochrana životne dôležitých zdrojov,
− organizácia stavebných a sanačných činností,
− ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov,
− organizácia dodávok pohonných hmôt.
V čase vojny alebo vojnového stavu môže vláda nariadiť na celom
území alebo na časti územia Slovenskej republiky, okrem opatrení ako v stave
bezpečnosti, núdzovom a výnimočnom stave aj vykonávanie opatrení
hospodárskej mobilizácie:
− organizácia sociálneho zabezpečenia,
− redukovaný výchovno-vzdelávací proces,
− ochrana kultúrneho dedičstva,
− vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením.
Obvodný úrad môže v čase vojny alebo vojnového stavu nariadiť
vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu a za podmienok ako
v núdzovom a výnimočnom stave.
Subjekty hospodárskej mobilizácie, ustanovené ústrednými orgánmi
štátnej správy alebo vyššími územnými celkami v čase bezpečnosti, vykonávajú
opatrenia hospodárskej mobilizácie uložené v rozhodnutí až po vydaní príkazu
- 103 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
tým orgánom, ktorý mu v stave bezpečnosti rozhodnutie vydal. V príkaze sa
vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie spresní.
Subjekty hospodárskej mobilizácie musia na plnenie stanovených alebo
uložených opatrení vypracovať krízový plán hospodárskej mobilizácie. Obce
ako subjekty hospodárskej mobilizácie krízový plán nespracovávajú. Vedú
a aktualizujú iba súbor informácií vedených v jednotnom informačnom systéme
hospodárskej mobilizácie.
Vybrané subjekty hospodárskej mobilizácie, ustanovené ústrednými
orgánmi štátnej správy alebo vyššími územnými celkami v čase bezpečnosti
spracovávajú za svoju oblasť plán ochrany životne dôležitých zdrojov, ktorý
je súčasťou ich krízového plánu hospodárskej mobilizácie.
Subjekty hospodárskej mobilizácie ktorými sú ústredné orgány štátnej
správy uzatvárajú na účely plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie zmluvy
na dodávky:
− nevyhnutné na prežitie obyvateľstva,
− na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných
zborov, spravodajských a informačných služieb a záchranných zložiek v
období krízovej situácie,
− ktoré majú priamy vzťah k plneniu opatrení hospodárskej mobilizácie,
vykonávajú sa v stave bezpečnosti a sú určené na zabezpečenie ochrany
základných záujmov Slovenskej republiky.
5.5.5. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE V HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCII
Krízové plánovanie v systéme hospodárskej mobilizácie je proces,
ktorým sa v mierovom stave vytvárajú predpoklady na zabezpečenie produkčnej
schopnosti SR na obdobie krízových stavov, ako aj na funkčnosť jej
spoločenskej neekonomickej nadstavby. Je to tiež činnosť subjektov
hospodárskej mobilizácie pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie.
Právnym základom uplatňovania zásad krízového plánovania v hospodárskej
mobilizácii je zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii
a vyhláška MH SR č. 119/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona. Výsledným produktom krízového plánovania v hospodárskej
mobilizácii je krízový plán. Vybrané určené subjekty hospodárskej mobilizácie
ustanovené ústrednými orgánmi štátnej správy alebo vyššími územnými celkami
spracovávajú za svoju oblasť plán ochrany životne dôležitých zdrojov, ktorý
je súčasťou ich krízového plánu hospodárskej mobilizácie.
Základným
východiskom
krízového
plánovania
v systéme
hospodárskej mobilizácie je analýza nevyhnutných potrieb na zabezpečenie
činnosti štátu a jeho občanov počas krízového stavu. Analýzu vykonávajú
jednotlivé ministerstvá a orgány miestnej štátnej správy. Výstupy z analýzy
- 104 -
5. Civilné núdzové plánovanie
slúžia ako podklad na stanovenie spoločenskej objednávky štátu, ktorá obsahuje
požiadavky na výrobu konkrétne stanovených výrobkov a služieb. Tá sa
vykonáva prostredníctvom zmlúv o budúcej zmluve na dodávky alebo služby
alebo prostredníctvom uzatvorenia zmlúv o uchovaní výrobných schopností,
medzi štátom a príslušným podnikom (firmou, inštitúciou...) na také výrobky
a služby, ktoré boli vytypované ako potrebné na riešenie krízových stavov.
Podnikateľské právnické alebo fyzické osoby majú svoje postavenie
v systéme hospodárskej mobilizácie potvrdené vydaním dokladu, ktorý sa
nazýva Rozhodnutie o určení za subjekt hospodárskej mobilizácie
(rozhodnutie je vydané príslušným ústredným orgánom štátnej správy v rámci
svojej pôsobnosti) a následne uzatvorením Zmluvu o financovaní výdavkov
HM spojených s plnením opatrení HM, ktoré sa vykonávajú nepretržite.
Vzory zmlúv sú uvedené v prílohách učebnice.
Zmluvnému zaviazaniu výrobcu predchádza hodnotenie možností
výroby požadovaných výrobkov alebo služieb a komplexné zhodnotenie
zdrojov, ktoré musí vykonať každý zainteresovaný podnik a ktoré spočíva v
porovnaní predpokladanej potreby a reálneho stavu. Rozhodujúcimi zdrojmi sú
materiálové zdroje, výrobné zdroje a finančné zdroje, ktoré sa vzájomne
dopĺňajú a pri posudzovaní jedného musia byť reálne posúdené možnosti
ostatných dvoch.
−
−
−
−
−
Hlavné etapy systému plánovania týchto zdrojov sú:
formulácia potrieb zdrojov,
prieskum možností zaistenia zdrojov (súčasný stav),
rozhodovací proces o množstve potrieb, prostriedkov a zdrojov,
realizácia predpokladov na zaistenie zdrojov (uzatváranie zmlúv),
hodnotenie stavu zaistenia zdrojov.
Výsledkom procesu krízového plánovania v systéme hospodárskej
mobilizácie sú krízové plány. Sú to súbory informácií o nástrojoch, pôsobnosti
i potrebách subjektov, ktoré sa na procese plánovania podieľali (subjekty
plánovania). Zároveň sú základným zdrojom informácií orgánov krízového
riadenia nevyhnutných na rozhodovací proces. Rozoznávame:
− krízové plány ústredných orgánov štátnej správy,
− krízové plány obvodných úradov,
− krízové plány určených subjektov hospodárskej mobilizácie,
Krízový plán subjektu hospodárskej mobilizácie je súbor usporiadaných
informácií o spôsobe vykonávania stanovených opatrení hospodárskej
mobilizácie. Spracováva sa v písomnej a elektronickej podobe. Slúži na
rozhodovanie o spôsobe vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie
a koordináciu činností medzi subjektmi hospodárskej mobilizácie.
Krízový plán je členený do viacerých kapitol. Dôraz je položený
na opatrenia uskutočňované počas krízových stavov. Obsahuje jednotné
- 105 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
a špecifické informácie využiteľné v krízových stavoch vojenského
aj nevojenského charakteru. Okrem toho obsahuje vybrané skupiny sledovaných
informácií z krízového plánu a informácie, ktoré môžu byť poskytnuté orgánom
krízového riadenia a využiteľné ako podklad rozhodovacieho procesu počas
riešenia nevojnových krízových situácií.
Informácie z krízového plánu môžu byť poskytnuté vo forme exportu
údajov, tlačových zostáv alebo prehľadov z jednotného informačného systému
hospodárskej mobilizácie. Ide o skupiny informácií z evidencie ľudských
zdrojov, evidencie vozidiel a mechanizačných prostriedkov, zásobovania,
vybrané položky štátnych hmotných rezerv využiteľné pri riešení krízovej
situácie, údaje o ubytovacích kapacitách a kapacitách na prípravu stravy, údaje o
zdrojoch ohrozenia priemyselnými nebezpečnými látkami, údaje o zdrojoch a
prostriedkoch individuálnej a kolektívnej ochrany a iné.
Štruktúra krízových plánov v SR je podriadená potrebám hospodárskej
mobilizácie, pričom obsahujú aj informácie o zdrojoch (ľudské, materiálne,
finančné a ďalšie) využiteľných aj na riešenie mimoriadnych udalostí veľkého
rozsahu, na odstraňovanie následkov ktorých nebol vyhlásený núdzový stav.
5.5.6. KRÍZOVÝ PLÁN SUBJEKTOV HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE
Krízový plán subjektov hospodárskej mobilizácie má šesť kapitol [60]:
Metodika činnosti subjektu na dosiahnutie stavu pripravenosti
na vykonanie opatrení HM
- obsahuje postupy konania osôb, ktoré plnia úlohy krízového riadenia;
II. Záväzky subjektu na krízové stavy
- obsahuje údaje o záväzku subjektu, ktorý mu vyplýva zo zákona o HM,
z rozhodnutia, príkazu alebo právnych predpisov;
III. Zhodnotenie podmienok subjektu na splnenie záväzku
- obsahuje údaje o vlastných materiálových, energetických, personálnych,
dopravných, technických a iných podmienkach na plnenie opatrení
hospodárskej mobilizácie a údaje o dodávateľských vzťahoch a o
štátnych hmotných rezervách;
IV. Požiadavky na splnenie záväzku
- obsahuje údaje o materiálových, energetických, personálnych,
dopravných, technických a iných potrebách;
V. Doplňujúce údaje
- obsahuje údaje o podnikateľoch, ktorí nie sú subjektom HM, a ktorí
môžu byť určení rozhodnutím alebo príkazom ako subjekt, o zdrojoch
rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, o subjekte, o mieste uloženia
dokladov potrebných na plnenie opatrenia hospodárskej mobilizácie;
VI. Spôsob vykonania opatrení hospodárskej mobilizácie
- závery z I. až V. kapitoly zoradené v poradí, ktoré vyplýva subjektu zo
zákona, uznesenia vlády Slovenskej republiky, rozhodnutia, príkazu
I.
- 106 -
5. Civilné núdzové plánovanie
alebo právnych predpisov na obdobie núdzového stavu, výnimočného
stavu, vojnového stavu a vojny a určenie postupov, ktoré má vykonať
subjekt pri plnení konkrétneho opatrenia hospodárskej mobilizácie.
Uvedená štruktúra krízového plánu subjektov hospodárskej mobilizácie
vytvára vhodné podmienky pre jednotlivé subjekty hospodárskej mobilizácie na
spracovanie krízového plánu. Ich spektrum je veľmi rôznorodé a predstavuje
tisíce právnických a fyzických osôb. Zákon pritom nerozlišuje veľkosť, význam
a pozíciu jednotlivých subjektov a ukladá povinnosť realizovať krízové
plánovanie všetkým.
Paradoxom je, že krízové plány hospodárskej mobilizácie vypracovávajú
subjekty (ministerstvá, orgány miestnej štátnej správy, samosprávy, subjektov
hospodárskej mobilizácie a ďalšie), ktoré majú vypracovávať i rad iných plánov.
V praxi sa stáva, že veľké subjekty hospodárskej mobilizácie (zväčša veľké
výrobné podniky) spracovávajú súbežne krízový plán hospodárskej mobilizácie,
havarijný plán, plán ochrany obyvateľstva, plán evakuácie, protipožiarny plán
a ďalšie plány. Tieto úlohy musia plniť na základe súčasných právnych noriem
a roztriešteného systému krízového riadenia. Všetky tieto plány pritom
využívajú takmer totožnú zdrojovú základňu síl a prostriedkov, ktorá je
najkomplexnejšie vypracovaná práve v krízových plánoch hospodárskej
mobilizácie.
Logickejším riešením by bolo spracovať jeden krízový plán, ktorý by
reagoval na výsledky analýzy rizík a formou scenárov riešil monitorovanie
krízových faktorov, prevenciu, jednotlivé vytypované mimoriadne udalosti a
krízové situácie a pritom využíval spoločné zdroje. Predpokladom by bolo
zjednotenie niektorých riadiacich štruktúr do útvarov krízového riadenia.
Prvým pozitívnym krokom týmto smerom bolo zlúčenie krízového riadenia na
úrovni miestnej štátnej správy. Ak si uvedomíme, že hospodárska mobilizácia
zahrňuje 27 rôznych opatrení v celom spektre života spoločnosti, môže súčasný
dobre prepracovaný systém krízového plánovania v rámci hospodárskej
mobilizácie hrať v tomto procese veľmi významnú rolu. A to nielen ako
základňa zdrojov.
Základom krízového plánovania na všetkých stupňoch je rýchla
dostupnosť informácií. Za týmto účelom boli vyvinuté rôzne programové
produkty predovšetkým v systémoch hospodárskej mobilizácie, civilnej ochrany
a monitoringu životného prostredia. Bohužiaľ, neexistuje previazanosť týchto
systémov. Na tento problém narážajú po zlúčení krízového riadenia najmä
obvodné úrady. Zlúčenie alebo previazanie dát týchto systémov by bolo
jednoznačným prínosom. Rozhodujúce predpoklady tohto riešenia sú:
− dokončenie digitalizovaného mapového podkladu územia SR,
− prenos dát v reálnom čase (napr. po internete),
− doriešenie ochrany dát,
− priebežná aktualizácia databáz,
- 107 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
−
kvalitné technické vybavenie,
jednotné programové vybavenie a informačná podpora,
väzba na monitorovacie systémy,
väzba na systémy vyrozumenia a varovania,
odstránenie úzko rezortných prístupov v krízovom riadení.
Hlavnými prekážkami naznačených riešení sú najmä partikulárne záujmy
jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a ochrana autorských práv
softvérových produktov. Vážnym problémom môže byť určovanie subjektov
hospodárskej mobilizácie až v dobe vzniku krízovej situácie, keďže nemajú
možnosť pripraviť sa na svoju úlohu počas prevencie vzniku kríz.
5.5.7. JEDNOTNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM HOSPODÁRSKEJ
MOBILIZÁCIE
Medzi jednotlivými organizačnými prvkami (subjektmi) hospodárskej
mobilizácie prebieha pravidelná výmena stanovených informácií a dát
uvedených v krízových plánoch. Poskytovanie informácií prebieha medzi
vládou SR, ústrednými orgánmi štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy,
orgány samosprávy a vybranými firmami, ktoré sú výrobcami alebo
poskytovateľmi služieb.
Prenos informácií sa uskutočňuje prostredníctvom Jednotného
informačného systému hospodárskej mobilizácie (JIS HM), ktorý využívajú
všetky ústredné orgány štátnej správy (vrátane Slovenskej televízie
a Slovenského rozhlasu) a ďalšie tisíce subjektov, vrátane všetkých orgánov
miestnej štátnej správy a samosprávy obcí. Koordinátorom využívania systému
v rámci celej SR je Ministerstvo hospodárstva SR, ktorému táto úloha vyplýva
z kompetencií koordinátora8 hospodárskej mobilizácie. Každý subjekt
používajúci JIS HM má taký programový prostriedok, ktorý je prispôsobený
jeho potrebám. Organizačné a obsahové väzby v jednotnom informačnom
systéme hospodárskej mobilizácie sú uvedené na obr. 5.5.
JIS HM je založený na rozsiahlej informačnej základni, vybudovanej
za účelom podpory rozhodovacieho procesu orgánov štátnej správy pri riešení
krízových situácii, prípadne pri zabezpečení potrieb ozbrojených síl koaličných
8
Zákon NR SR č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
- 108 -
5. Civilné núdzové plánovanie
VLÁDA SR
ObÚSK, ObÚ, obec,
NBS, STV, SRO ad.
(subjekty HM zo zákona)
O HM
PKR
Krízový
plán
Určenie za
subjekt HM
HW
SW
EXPORT/IMPORT
STANOVENÝCH
DÁT
EXPORT/IMPORT
STANOVENÝCH
DÁT
KOORDINÁTOR JIS HM
MINISTERSTVO
HOSPODÁRSTVA
SR
O HM
OKR
Krízový
plán
HW
SW
EXPORT/IMPORT
STANOVENÝCH
DÁT
MINISTERSTVÁ
MINISTERSTVÁ
ÚSTREDNÉ
ORGÁNY ŠS
PKR
O HM
OK
OK
Krízový
plán
HW
SW
Určenie za
subjekt HM
(rozhodnutie, príkaz)
EXPORT/IMPORT
STANOVENÝCH
DÁT
SUBJEKTY
HM
SUBJEKTY
SUBJEKTYHM
HM
MÚ
MÚ
O HM
PKR
OKR
OKR
Krízový
plán
PODKLADY
DO KP
PODRIADENÉ
ZLOŽKY
SUBJEKTOV HM
O HM
PKR
HW
SW
Krízové
plánovanie
HW
SW
Obr.5.5. Organizačné a obsahové väzby v jednotnom informačnom systéme hospodárskej
mobilizácie
- 109 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
partnerov na území SR. Táto informačná základňa sa využíva aj v období
prevencie počas prípravy opatrení na riešenie krízových situácií. V systéme sa
vykazujú dôležité informácie (identifikačné, právne, štrukturálne, personálne,
plánovacie atď.) o subjekte, ako aj informácie o nástrojoch a prostriedkoch,
ktoré subjekt plánuje použiť pri plnení úlohy v krízových stavoch.
V systéme sú sledované predovšetkým:
− potreby (obyvateľstva, ozbrojených síl),
− zdroje (ľudia, energie, štátne hmotné rezervy, produkčná schopnosť
firiem...),
− nedostatkové položky a pod.
Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie tvorí sústava
technických (HW) a programových prostriedkov (SW) a metodických pokynov,
používaných
subjektami
hospodárskej
mobilizácie
na spracovanie,
vyhodnocovanie a prenos údajov o hospodárskej mobilizácii a na
zhromažďovanie a triedenie informácií na rozhodovanie štátnych orgánov,
orgánov územnej samosprávy a iných subjektov hospodárskej mobilizácie.
Pre zainteresované subjekty je záväzne ustanovená a zladená štruktúra,
obsah a väzby povinne jednotných údajov za jednotlivé skupiny sledovaných
informácií a periodicita ich prenosu.
Do roku 2009 bol JIS HM prevádzkovaný ako autonómny systém
u každého subjektu hospodárskej mobilizácie a bol prispôsobený jeho úlohám,
podmienkam a potrebám. Prenos informácií a údajov o hospodárskej
mobilizácii medzi štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a ostatnými
subjektmi hospodárskej mobilizácie sa uskutočňoval formou exportu/importu
dát na fyzických pamäťových médiách. JIS HM využíval programového
prostredia AMION a ATON
Od roku 2009 sa JIS HM vytvára ako systém využívajúci na prenos dát
internet s ich príslušnou ochranou. Poznáme ho pod názvom EPSYS. Systém je
dostupný iba subjektom hospodárskej mobilizácie.
Použitie uvedených programových prostriedkov sa ukázalo ako funkčná
forma sledovania, aktualizácie, kontroly a vyhodnocovania informácií v
krízových plánoch v rámci všetkých rezortov. Spracovanie s pomocou
výpočtovej techniky dáva ústredným orgánom štátnej správy SR do rúk
významný nástroj na splnenie úloh pri koordinovaní prípravy opatrení
hospodárskej mobilizácie a na riešenie konkrétnych vzniknutých krízových
situácií. JIS HM má tieto možnosti:
− použitím jednotných formulárov umožňuje zjednotiť vykazovanie
a sledovanie povinne jednotných a špecifických údajov hospodárskej
mobilizácie pre vlastnú potrebu subjektov a na všetkých úrovniach
krízového riadenia SR,
- 110 -
5. Civilné núdzové plánovanie
− odstraňuje
písomnú formu vykazovania v tých prípadoch, keď je
neefektívna a často celkom nemožná (sú to také skupiny informácií, ktoré
podliehajú častej aktualizácii, sú veľmi rozsiahle alebo majú skrytú väzbu
na iné údaje),
− umožňuje výmenu a prenos predpísaných informácií medzi jednotlivými
stupňami krízového plánovania, ktorými sú obec, územný obvod, určené
subjekty HM, ústredné orgány štátnej správy), pričom vrcholnú úroveň z
tohto hľadiska predstavuje Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré sústreďuje
údaje za celú SR,
− vytvára predpoklady na kontrolu údajov, pričom vyhodnotenie a kontrola
databáz s využitím programových nástrojov predstavuje veľmi efektívny
spôsob skvalitňovania celej údajovej základne (vzhľadom na rozsah údajov
je to takmer jediný spôsob, ako ich posúdiť),
− umožňuje operatívne vyhodnocovacie dopadov mimoriadnych udalostí
a krízových situácií a niektoré verifikačné operácie,
− vytvára informačnú základňu na rozhodovací proces orgánov krízového
riadenia, vrátane prípravy požadovaných dokladov, dokumentov
a prezentácií.
- 111 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
5.6. PLÁNOVANIE MATERIÁLOVÝCH ZDROJOV NA
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
Riešenie krízových situácií si často vyžaduje zvýšené nároky na rôzne
druhy výrobkov, materiálov, tovarov a surovín. Za týmto účelom sa plánovite
vytvárajú zásoby, využiteľné pri ich riešení a odstraňovaní následkov.
Materiálové zdroje na riešenie krízových situácií sú tvorené (obr. 5.6):
− základnými surovinami (patrí sem nespracovaná, ale tiež už spracovaná
východisková hmota, ktorá môže byť využitá v krízovej výrobe),
− materiálmi (sú to polotovary, alebo hotové výrobky určené na ďalšie
spracovanie),
− strojmi (jednoúčelové alebo špeciálne stroje, ktoré sú využívané v procese
riešenia krízových situácií),
− zariadeniami (tvoria ich súpravy hotových výrobkov),
− náradím (nástroje, montážne prípravky, prístroje, meradlá) a ďalšími
prostriedkami,
− technická dokumentácia.
ZÁKLADNÉ SUROVINY
(NESPRACOVANÁ, SPRACOVANÁ
VÝCHODISKOVÁ HMOTA )
MATERIÁLY
(POLOTOVARY ALEBO
HOTOVÉ VÝROBKY
URČENÉ NA ĎALŠIE
SPRACOVANIE
STROJE
(JEDNOÚČELOVÉ STROJE,
ŠPECIÁLNE STROJE)
MATERIÁLOVÉ
ZDROJE
NA RIEŠENIE
KS
ZARIADENIA
NÁRADIE
(SÚPRAVY HOTOVÝCH
VÝROBKOV)
(NÁSTROJE, MONTÁŽNE
PRÍPRAVKY, PRÍSTROJE,
MERADLÁ)
Obr. 5.6. Materiálové zdroje na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
−
Uvedené materiálové zdroje sa členia podľa zdroja získavania na:
prírodné zdroje (pochádzajúce z územia SR),
produkty, ktoré vznikli vo výrobe vo vlastnom výrobnom subjekte,
produkty výrobného procesu, ktoré vznikli v inom, kooperujúcom subjekte
na území SR,
skladované hmotné rezervy,
mobilizačné rezervy, skladované v subjekte hospodárskej mobilizácie,
- 112 -
5. Civilné núdzové plánovanie
− skladované mobilizačné rezervy, ktorých výroba vo výrobnom subjekte na
území SR nie je živá (je nerentabilná, s jej oživením sa nepočíta),
− pohotovostné zásoby.
−
−
−
−
Hospodárska mobilizácia člení materiálové vstupy do týchto kategórií:
bežné zásoby subjektov,
materiálové vstupy z kooperačných väzieb,
dodávky zo zahraničia,
štátne hmotné rezervy.
V rámci SR sú vytvorené štátne zásoby materiálových vstupov v hodnote
niekoľko miliónov €, ktoré spolu s kooperačnými vzťahmi, uzatvorenými medzi
právnickými osobami SR, vytvárajú nevyhnutnú bázu materiálových zdrojov
na riešenie krízových situácií.
5.6.1. ŠTÁTNE HMOTNÉ REZERVY
Slovenská republika prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv
SR (Správa ŠHR) vytvára, dopĺňa a spravuje na ochranu svojej ekonomiky a na
riešenie mimoriadnych udalostí, krízových situácií, stavu núdze v energetike,
stavu ropnej núdze, ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej bezpečnosti štátu, pre
potreby ozbrojených síl a požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky štátne hmotné rezervy9 (ŠHR).
ŠHR sú určené na plynulý priebeh transformácie výroby a služieb
z mierovej produkcie (výroba a služby v stave bezpečnosti) na výrobu počas
krízových stavov, vrátane stavu ropnej núdze. Sú to najmä: základné suroviny,
materiály, výrobky, stroje, zariadenia, náradie, dokumentácia, výpočtová
technika a softwarové produkty pre výpočtovú techniku ad..
Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na:
− hmotné rezervy,
− mobilizačné rezervy,
− pohotovostné zásoby
Hmotné rezervy sú určené na všeobecné použitie pri výrobe akýchkoľvek
komodít. Mobilizačné rezervy sú určené na výrobu konkrétnych výrobkov
v určenom subjekte hospodárskej mobilizácie. Pohotovostné zásoby sa
vytvárajú na použitie počas mimoriadnej situácie a na účely poskytovania
humanitárnej pomoci.
Tvorba a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami predstavuje
stanovené druhy opatrení, ktorých úlohou je vytvoriť materiálne predpoklady
na splnenie úlohy výroby alebo služieb pre krízové stavy.
9
Zákon NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a Zákon NR SR č. 170/2001 Z. z o
núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze.
- 113 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Štátne hmotné rezervy sa vytvárajú podľa požiadaviek systému
hospodárskej mobilizácie, úloh a požiadaviek orgánov štátnej správy. Skladujú
sa a ochraňujú na území SR a sú spravované spôsobom a za podmienok
ustanovených v zákone o štátnych hmotných rezervách [42].
Hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami je v kompetencii Správy
ŠHR. Hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami rozumieme ich obmeny,
zámeny, pôžičky, výpožičky, nájmy, uvoľňovanie, vyčleňovanie, skladovanie,
ochraňovanie, udržiavanie, kúpu a predaj, ktoré vykonáva v spolupráci s ich
skladovateľmi a ochraňovateľmi.
Výdavky spojené s tvorbou, ochranou a hospodárením so štátnymi
hmotnými rezervami sa hradia zo štátneho rozpočtu SR.
Sortiment, množstvo, rozmiestnenie a iné informácie o štátnych hmotných
rezervách sa uvádzajú v jednotnom informačnom systéme hospodárskej
mobilizácie.
5.6.2. Hmotné rezervy
Hmotné rezervy sú určené na ochranu ekonomiky, pre potreby
ozbrojených síl a na dočasné riešenie následkov závažných mimoriadnych
udalostí. Hmotné rezervy tvoria vybrané základné suroviny, materiály, výrobky
a nehnuteľnosti na ich skladovanie a ochraňovanie. Osobitným druhom
hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov [42].
Podkladom na vytvorenie hmotných rezerv sú požiadavky príslušných
ústredných orgánov štátnej správy, uplatnené v rámci systému hospodárskej
mobilizácie, ktoré predkladajú do 31.marca Správe štátnych hmotných rezerv
(ŠHR). Pre jednotlivé položky hmotných rezerv sa stanovujú minimálne limity,
pod ktoré nesmie klesnúť ich množstvo a orientačné cieľové stavy - maximálne
množstvo z hľadiska potrieb SR.
Správa ŠHR zabezpečuje koordináciu vytvárania štátnych hmotných
rezerv tak, aby sa čo možno v najväčšom rozsahu eliminoval vplyv prípadných
krízových situácií na obyvateľstvo a hospodárstvo. Jednou zo základných priorít
Správy ŠHR je zabezpečovanie pripravenosti štátnych hmotných rezerv na ich
rýchle a účelné použitie pri riešení následkov krízových situácií vojenského a
nevojenského charakteru.
V spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy vykoná
Správa ŠHR každoročne do 31. mája objektivizáciu zoznamu položiek na
vytvorenie hmotných rezerv a predloží ho vláde SR na schválenie. Zoznam
položiek je podkladom pre uplatnenie finančných prostriedkov do štátneho
rozpočtu SR.
- 114 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Na základe schváleného zoznamu sú hmotné rezervy obstarávané Správou
ŠHR (kúpa na tuzemských a zahraničných trhoch, alebo prostredníctvom burzy)
v spolupráci so skladovateľmi a ochraňovateľmi.
Skladovateľmi a ochraňovateľmi vytvorených hmotných rezerv sú
podnikateľské právnické alebo fyzické osoby, ktoré sa na základe zmluvy o
skladovaní zaviazali prevziať a hospodáriť s hmotnými rezervami tak, aby sa
zachovala ich potrebná kvalita. Uvoľňovanie, resp. použitie hmotných rezerv
v krízových stavoch a mimoriadnej situácii schvaľuje vláda SR.
5.6.3. Mobilizačné rezervy
Mobilizačné rezervy sa vytvárajú na základe požiadaviek systému
hospodárskej mobilizácie podľa plánu mobilizačných rezerv pre potreby
ozbrojených síl, ekonomiky a obyvateľstva. Mobilizačné rezervy tvoria
základné suroviny, materiály, stroje, výrobky, náradie, dokumentácia, ako aj
nehnuteľnosti potrebné na ich skladovanie a ochraňovanie, vrátane pozemkov
[42]. Mobilizačné rezervy sú určené na použitie v období mimoriadnej udalosti
po vyhlásení mimoriadnej situácie, krízovej situácie po vyhlásení krízových
stavov, stavu núdze v energetike a stavu ropnej núdze na:
− zabezpečenie rýchleho, resp. plynulého prechodu výroby (ekonomiky)
na činnosť v období krízových stavov,
− použitie pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm (povodne, požiare,
zemetrasenia a pod.),
− použitie v období mimoriadnej situácie na riešenie mimoriadnych udalostí,
− na obnovu hospodárskeho a spoločenského života.
O použití mobilizačných rezerv v období krízovej situácie po vyhlásení
krízových stavov, stavu núdze v energetike a stavu ropnej núdze rozhoduje
vláda. O použití mobilizačných rezerv na riešenie mimoriadnej udalosti po
vyhlásení mimoriadnej situácie rozhoduje v súčinnosti s príslušným ústredným
orgánom štátnej správy Správa štátnych hmotných rezerv.
Mobilizačné rezervy spotrebované, znehodnotené alebo poškodené
za mimoriadnej situácie, vojnového stavu, vojny a výnimočného stavu navrhne
skladovateľ na vyčlenenie a súčasne požiada podľa potreby o ich doplnenie,
opravu alebo obmenu.
Na realizáciu tvorby zásob mobilizačných rezerv sú skladovateľmi
(výrobcami) vypracovávané projekty a plány tvorby zásob mobilizačných
rezerv, aj s finančným vyjadrením. Správa ŠHR po prijatí zákona o štátnom
rozpočte na príslušný rok, v koordinácii s Ministerstvo hospodárstva SR a vecne
príslušnými orgánmi vykoná rozpis tvorby zásob mobilizačných (strategických)
rezerv. Obstarávanie rezerv vykonáva skladovateľ.
- 115 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
5.6.4. Pohotovostné zásoby
V rámci tvorby štátnych hmotných rezerv vytvára Správa ŠHR
aj pohotovostné zásoby, ktoré by mali byť použité počas mimoriadnej situácie
a na účely poskytovania humanitárnej pomoci [42], napr. “núdzový balíček“
obsahujúci vopred vyrobené komodity určené na zabezpečenie základných
potrieb obyvateľstva. Pohotovostné zásoby sa vytvárajú aj na základe údajov
o disponibilných zdrojoch v komerčnej sfére a ich územnom rozložení
v spolupráci s obvodnými úradmi.
5.6.5. Formy hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami
Pri hospodárení so štátnymi hmotnými rezervami [42] sa vykonávajú
nasledujúce čiastkové úlohy:
Skladovanie – ŠHR sú skladované výrobcami (súkromný sektor) alebo v
štátnych skladoch, ktoré sú osobitne budované na tento účel. Štát refunduje
náklady na ochraňovanie (skladovanie a udržiavanie) na základe zmluvy o
ochraňovaní štátnych hmotných rezerv. Ak nie je možné zásoby skladovať
v štátnych skladoch, skladujú sa v iných skladoch výrobcov na základe zmluvy
o nájme (uzatvorenej medzi SŠHR a vlastníkom skladu). Ak sú kapacity
skladov voľné, je možné v nich skladovať bezodplatne hmotné rezervy, alebo
stroje, zariadenia a materiály, určené na uchovanie výrobných schopností.
Obmena - je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého
druhu, akosti, prípadne množstva. Je vykonávaná na základe plánov obmien.
Zámena - je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu,
akosti, prípadne množstva. Je vykonávaná na základe plánov zámien v snahe
zlepšiť kvalitu a účelnosť skladovaných prostriedkov.
Pôžička suroviny, materiálu, náradia a dokumentácie štátnych hmotných rezerv
môže byť dočasné prenechanie majetkovej hodnoty zásadne za odplatu
na komerčné využívanie. Správa ŠHR uzatvorí s dlžníkom zmluvu o pôžičke.
Do skončenia doby pôžičky dlžník vráti do zásob ŠHR predmet pôžičky
rovnakého druhu, množstva a kvality na vlastné náklady.
Nájom skladov, pozemkov, strojov a zariadení. Nevyužité sklady, pozemky
a stroje, ktoré sú súčasťou mobilizačných rezerv, sa môžu dať do nájmu
skladovateľovi alebo inému subjektu (nájomcovi).
Uvoľňovanie alebo vyčleňovanie - znamená predaj alebo likvidáciu majetkovej
hodnoty, ktorá prestala slúžiť svojmu účelu. Ak sa stanú zásoby neúčelné,
skladovateľ predloží návrh na ich vyčlenenie, vyhlási ponukové konanie
a na základe jeho výsledkov sú zásoby predané alebo likvidované (v spolupráci
so SŠHR).
Ďalšie formy hospodárenia so ŠHR sú ochraňovanie alebo udržiavanie,
kúpa a predaj.
- 116 -
5. Civilné núdzové plánovanie
5.6.6. Núdzové zásoby ropy
Slovenská republika dbá o primeranú ropnú bezpečnosť prispôsobením
procesu dodávok, petrochemickej výroby a vytvárania zásob ropy a ropných
výrobkov (v súlade s požiadavkami platnými v Európskej únii). Zabezpečuje
ropnú bezpečnosť prostredníctvom dodávok a petrochemickej výroby (v rámci
petrochemického priemyslu) a prostredníctvom núdzových zásob ropy
a vybraných ropných výrobkov (v gescii Správy štátnych hmotných rezerv SR).
Núdzové zásoby ropy10 a vybraných ropných výrobkov sú určené
na riešenie krízových situácií po stránke materiálneho zabezpečenia potrieb
na 90 dní priemernej spotreby SR (pričom núdzové zásoby ropy nie sú
nástrojom na reguláciu cien ropných výrobkov na vnútornom trhu) [45]. Ich
úlohou je zachovať dôležité a strategické činnosti v štáte, a to v prípade vzniku
krízovej situácie spôsobenej vyčerpaním všetkých dostupných zdrojov
a spôsobov v zásobovaní štátu ropou a vybranými ropnými výrobkami a riešiť
tento stav v rámci prijatých opatrení zo strany štátu. Použitie núdzových zásob
je krajným opatrením pri riešení krízových situácií.
Problematika ropnej bezpečnosti zahŕňa aj oblasť výroby a spotreby
pohonných hmôt a mazadiel pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory
a organizačné zložky aktívne činné v krízovej situácii a obyvateľstvo. V tejto
oblasti, po vyhlásení núdzového stavu, v čase výnimočného stavu, v čase
vojnového stavu alebo v čase vojny, je aplikovateľné opatrenie hospodárskej
mobilizácie „riešenie stavu ropnej núdze“. Toto opatrenie vstupuje do účinnosti
na celom území SR alebo na časti územia SR nariadením vlády, alebo
nariadením obvodného úradu v sídle kraja.
5.7. PLÁNOVANIE VÝROBNÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE
KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
Negatívny vplyv krízových situácií na rozvoj hospodárstva štátu bol vo
všetkých fázach vývoja ľudskej spoločnosti jednoznačne preukázaný
a v posledných rokoch stále vzrastá. Zvlášť výrazné je to v prípade vojnových
konfliktov. Rozvoj hospodárstva, hlavne priemyselnej výroby má v mnohých
prípadoch negatívny vplyv na životné prostredie a ohrozuje tiež životy ľudí,
materiálne a kultúrne hodnoty. Spätne pôsobia krízové situácie na hospodárstvo
tým, že sú vynakladané veľké prostriedky na vývoj nových technológií, ktoré
minimálne ohrozujú životné prostredie i účinné prostriedky na likvidáciu
vzniknutých krízových situácií. Uvedené skutočnosti zvýrazňujú potrebu
pripravovať hospodárstvo štátu na krízové situácie s dôrazom
na zabezpečenie dostatočných výrobných zdrojov.
10
Zákon NR SR č. 170/2001 Z. z o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkoch a riešení stavu ropnej
núdze.
- 117 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Dnešná vyspelá spoločnosť má dostatok zdrojov na vykonanie rýchlej
a účinnej reakcie na vznik krízových situácií rôzneho druhu. Na ich
eliminovanie je možné využiť rôzne opatrenia a zdroje hospodárstva štátu
v jednotlivých obdobiach riešenia krízových situácií:
− vo fáze prevencie:
−
vytváranie výrobných technológií, ktoré kladú dôraz na efektívnosť
a minimalizujú možné negatívne vplyvy na človeka i prírodu,
−
odborná príprava ľudí, obsluhujúcich takéto technológie a ich cielenou
prípravou na okamžité riešenie možných mimoriadnych udalostí,
−
projektovanie a budovanie spoľahlivých monitorovacích systémov
a systémov vyrozumenia a varovania,
−
premyslené vypracovanie krízových a havarijných plánov, ktoré sa
podieľajú na prevencii i na príprave na riešenie možných krízových
situácií,
−
vybudovanie spoľahlivého záchranného systému,
− vo fáze vzniku krízovej situácie:
−
nasadenie dostatočného množstva síl a prostriedkov na okamžitú
záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt,
−
využitie kapacít hospodárstva na odstraňovanie negatívnych dopadov
krízových situácií,
−
vytvorenie nevyhnutných zdrojov na pomoc postihnutým obyvateľom,
− vo fáze obnovy:
−
vytvorenie podmienok na obnovu hospodárstva štátu po skončení
krízovej situácie vo výrobnej i v službách,
−
zabezpečením návratu evakuovaných obyvateľov a vytvorenie
podmienok na jeho život,
−
vytvorenie a príprava nových síl a prostriedkov, ako aj obnovu zdrojov
potrebných na riešenie krízových situácií.
Sprievodné javy vojnového stavu a vojny (mobilizácia, pokles
kúpyschopnosti obyvateľstva, zvýšený dopyt po špecifických výrobkoch životne
dôležitej osobnej spotreby, znížený dopyt po ostatných priemyselných
výrobkoch) zapríčiňujú vážne narušenie regulačných princípov trhovej
ekonomiky štátu. Je nutné počítať s poklesom celkovej výroby tovarov
a služieb, poklesom celkovej hospodárskej aktivity spoločnosti, s rastom
inflácie, poklesom platobnej bilancie, pohybom menových kurzov a ďalšími
ukazovateľmi.
V mikroekonomickom priestore je možné očakávať neštandardné
správanie sa výrobcov i spotrebiteľov, ako aj celkové neštandardné vzťahy
medzi trhovými štruktúrami. Z makroekonomického pohľadu nastane
pravdepodobne narušenie interakcie výrobných odvetví, tvoriacich hospodárstvo
štátu a celkové oslabenie fungovania hospodárskych štruktúr [34].
Na odvrátenie hospodárskeho kolapsu, vytvorenie podmienok na riešenie
krízových situácií a zabezpečenie potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva je
- 118 -
5. Civilné núdzové plánovanie
bezpodmienečne nutné, aby boli výrobné zdroje vrátane výrobno-kooperačných
vzťahov na takéto situácie pripravené už počas prevencie vzniku krízových
situácií. Tieto úlohy sú plnené okrem iného prostredníctvom systému
hospodárskej mobilizácie.
Medzi najdôležitejšie opatrenia hospodárskej mobilizácie patrí výroba
a dodávky tovarov a poskytovanie služieb pre potreby ozbrojených síl,
ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek a obyvateľstva. Toto
opatrenie zahŕňa:
− výrobu pre náhradu spotreby a strát vojenského materiálu pre ozbrojené sily
a bezpečnostné zbory pri obrane suverenity a územnej celistvosti SR,
− výrobu pre náhradu spotreby obyvateľstva
− výrobu pre záchranné zložky.
Z hľadiska zapojenia SR do medzinárodných štruktúr je dôležité, aby tento
systém umožňoval zabezpečiť aj výrobu pre náhradu spotreby a strát vojenského
materiálu pre:
− Ozbrojené sily SR, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní následkov krízových
situácií,
− Ozbrojené sily SR pôsobiace v mierových a vojenských operáciách mimo
územia SR,
− Ozbrojené sily určených členských štátov NATO (prípadne celej koalície)
pôsobiace na území SR, prípadne v jej prospech.
Realizácia týchto úloh je zabezpečená v systéme hospodárskej mobilizácie
zmluvami o uzatvorení budúcej zmluvy medzi orgánmi štátnej správy
a samosprávy ako oprávnenou stranou a vybranými právnickými osobami,
prípadne podnikajúcimi fyzickými osobami, ktoré sú subjektmi hospodárskej
mobilizácie, ako zaviazanou stranou.
Východiskom plánovacieho procesu je spoločenská objednávka štátu na
rozhodujúce komodity, výrobky a služby, ktoré sú potrebné na prežitie
obyvateľstva a na zabezpečenie potrieb ozbrojených síl a bezpečnostných
zborov v krízových stavoch. Táto objednávka štátu a následné zaviazanie
výrobných podnikov na výrobu komodít sú realizované predovšetkým
s využitím nasledujúcich špecifických foriem právneho zaviazania:
− Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy na dodávky alebo služby –
prostredníctvom nej sa firmy zaväzujú na dodávky výrobkov, alebo služieb.
Zmluvy sa uzatvárajú medzi ministerstvami a slovenskými firmami, ktoré sú
výrobcami finálnych výrobkov. Všetky potrebné materiálové vstupy na výrobu
požadovaných finálnych výrobkov sú zabezpečené buď prostredníctvom
dodávateľsko-odberateľskej kooperačnej siete, vytvorenej uzatvorením ďalších
zmlúv o budúcej zmluve medzi slovenskými subjektami, alebo tvorbou
mobilizačných rezerv v prípade takých materiálových vstupoch, ktoré sa v SR
- 119 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
nevyrábajú. Napríklad Ministerstvo obrany SR uzatvára zmluvy s výrobcami
náhradných dielcov, munície, výstroja a iných potrebných komodít. Títo
uzatvárajú zmluvy so svojimi subdodávateľmi, ktorí sa taktiež zaraďujú
do systému, pričom každý z výrobcov vie konkrétne čo, kedy a v akom
množstve bude dodávať.
− Písomný príkaz – je jednorazové stanovenie na výrobu alebo služby
počas krízových stavov, ktoré vydáva orgán štátnej správy alebo vyšší územný
celok.
− Zmluva o uchovaní výrobných schopností – je právny dokument
uzatvorený medzi ústredným orgánom štátnej správy a dodávateľom, ktorý na
základe zmluvy uchováva výrobné zariadenie, linku, nástroje, ktoré sa v mieri
nevyužívajú, ale v prípade potreby (vojnového stavu a vojny) by sa použili na
výrobu alebo poskytovanie služby.
− Zmluva o skladovaní a ochraňovaní štátnych hmotných rezerv –
uzatvára sa medzi Správou ŠHR a skladovateľom. Upravuje vykonávanie
súhrnu činností, súvisiacich so starostlivosťou o strategické rezervy štátu.
Skladovateľ je súkromná firma, ktorá sa na základe zmluvy o skladovaní
zaviazala prevziať rezervy štátu (ŠHR), aby ich skladovala a obmieňala tak, aby
sa zachovala ich potrebná kvalita.
− Zmluva o financovaní nákladov na plnenie úloh hospodárskej
mobilizácie - uzatvára sa medzi príslušným ústredným orgánom štátnej správy a
subjektom, ktorý plní úlohy hospodárskej mobilizácie. Stanovuje spôsob úhrad
nákladov pre firmy, zaradené v systéme hospodárskej mobilizácie formou
refundácií napr. za opravy a údržba hmotného majetku, uchovanie výrobných
schopností, zabezpečenie pohonných hmôt, zabezpečenie energií, cestovných
výdavkov, mzdových prostriedkov, odvodov do sociálnych poisťovní atď.
s dôrazom na účelovosť využitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Financovanie sa vykonáva len v tých organizáciách, ktoré boli zaradené
do systému hospodárskej mobilizácie. Takýmto subjektom vydá vecne príslušný
ústredný orgán štátnej správy Rozhodnutie o určení za subjekt hospodárskej
mobilizácie, ktoré potvrdzuje zaradenie do systému hospodárskej mobilizácie.
Zabezpečovanie výroby alebo služieb na riešenie krízových situácií vyplýva
z vyššie uvedených zmlúv.
- 120 -
5. Civilné núdzové plánovanie
5.7.1. PLÁNOVANIE VÝROBY A ROZVODU ENERGIÍ NA RIEŠENIE
KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
Podmienkou funkčnosti celého hospodárstva počas krízových situácií je
zabezpečenie dostatku energetických médií a vytvorenie podmienok na ich
optimálne prerozdelenie počas krízových stavov.
Elektrická energia je kľúčovou energetickou položkou na zabezpečenie
chodu štátu v krízových situáciách. Spoločenská objednávka na elektrickú
energiu vychádza z požiadaviek troch kategórií odberateľov elektrickej energie:
− subjekty, zaradené v systéme hospodárskej mobilizácie, ktorých výroba
a služby sú nevyhnutné pre funkčnosť výrobnej aj nevýrobnej sféry
v krízových situáciách,
− obyvateľstvo SR,
− obce, ktoré deklarujú potreby obecného úradu a ním riadených prevádzok.
Tieto kategórie odberateľov vopred stanovujú požadovaný objem
elektrickej energie (na tri mesiace) a miesto odberu. Okrem týchto údajov sa
sledujú aj minimálne a maximálne príkony a vybavenosť náhradnými zdrojmi
elektrickej energie. Tieto požiadavky sa za celú SR vykazujú prostredníctvom
JIS HM a prenášajú do centrálnej databázy v Súhrnnom krízovom pláne SR,
kde sú sumarizované a analyzované. Výstupom je špecifikácia požiadaviek štátu
na výrobu a rozvod elektrickej energie v krízových situáciách pre Slovenské
elektrárne a subjekty zabezpečujúce rozvod, prenos a dodávky elektrickej
energie (ZSE, SSE, VSE a SEPS, ad.)
Výroba a rozvod elektrickej energie a plynu je založená na písomnom
príkaze, ktorý je formou spoločenskej objednávky (teda nie na zmluve o budúcej
zmluve) a stanovuje subjektom energetiky záväzok na výrobu počas krízových
situácií.
Dodávky plynu subjektom hospodárskej mobilizácie sú založené
na prenose informácií (zo Súhrnného krízového plánu) o subjektoch HM, ich
dislokácií na teritóriu (definovanie súradníc odberateľa) a predpokladanej
spotrebe (potreba plynu na tri mesiace na zabezpečenie činnosti subjektu).
Obdobne ako v prípade elektrickej energie je do systému hospodárskej
mobilizácie zakomponovaný aj spôsob riešenia výpadkov zdrojov a rozvodov
plynárenskej sústavy SR cestou Slovenského plynárenského podniku, ktorý je
subjektom HM.
Výroba a dodávky pohonných hmôt sú založené na prenose informácií
(zo Súhrnného krízového plánu) o subjektoch HM, ich dislokácií na teritóriu
(definovanie súradníc odberateľa), množstve, druhu a kategórií dopravného
prostriedku (podľa vyhlášky MDPT SR č.116/1997 Z. z.), druhu a normovanej
spotreby PHM s prihliadnutím na plánované využívanie dopravného prostriedku
(pre potreby ozbrojených síl, na plnenie záväzku subjektu alebo ako voľná
disponibilná záloha v prospech teritória).
- 121 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
−
−
−
Na systéme výroby a distribúcie pohonných hmôt participujú:
subjekty HM, ktoré vykazujú údaje potrebné na pridelenie druhu a množstva
PHM,
Súhrnný krízový plán, výstupy ktorého sú určujúce na definovanie záväzku
(pre výrobcu, skladovateľa – distribútora) a na kvantifikáciu prídelu
pre obvodné úrady ako určujúceho prvku v systéme prideľovania oprávnení
na prídel PHM,
výrobca, ktorý predbežne plánuje výrobu na plný výkon (výroba je okrem
iného závislá aj od funkčnosti dodávok suroviny zo zahraničia),
skladovateľ suroviny aj ropných produktov,
ministerstvo hospodárstva, ktoré po analýze stavu v konkrétnej situácii
stanoví algoritmy (s prihliadnutím na osobitné podmienky v rezortoch)
na výpočet prídelu PHM,
distribútori pohonných hmôt spolu s pohotovostnými čerpacími stanicami
teritoriálne rozmiestnenými podľa požiadaviek ministerstiev obrany a vnútra
na celom území SR,
obvodný úrad v prípade výdaja odberových oprávnení.
5.8. PLÁNOVANIE VECNÝCH PROSTRIEDKOV NA RIEŠENIE
KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
Vecné prostriedky sú hnuteľné
i nehnuteľné prostriedky, ktoré môžu byť
použité na obranu štátu11. Je to tiež,
elektrická a iná energia, zemný plyn, voda,
palivá, dokumentácia a ďalšie komodity,
ktoré sú potrebné na plnenie opatrení
hospodárskej mobilizácie a na obranu
štátu. V kategórii hnuteľných vecí sú nimi
predovšetkým dopravné a mechanizačné
prostriedky.
Medzi vecné prostriedky patrí najmä
dopravná a mechanizačná technika
Povinnosť
poskytnúť
vecné
prostriedky v čase vojny alebo vojnového stavu na plnenie úloh obrany štátu sa
vzťahuje na právnické alebo fyzické osoby, ktoré majú k vecným prostriedkom:
− vlastnícke právo,
− právo správy,
− sú ich oprávnenými držiteľmi,
− majú iné obdobné užívacie práva.
Vecné plnenie je povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby
poskytnúť vecný prostriedok. Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky znamená
11
Zákon NR SR č. 319/2002 o obrane SR.
- 122 -
5. Civilné núdzové plánovanie
odovzdať požadované veci alebo naložiť s nimi alebo strpieť, aby sa s nimi
naložilo podľa rozhodnutia oprávneného orgánu [52].
Rozhodnutie o povinnosti vlastníka poskytnúť vecné prostriedky
vydáva oprávnený orgán, ktorým je príslušný ústredný orgán štátnej správy
(Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo dopravy
pôšt a telekomunikácií SR a ďalšie...) a v ďalšom poradí príslušný orgán
miestnej štátnej správy, územná vojenská správa alebo obec. Vecné prostriedky,
ktoré boli určené na plnenie úloh obrany štátu, nie je možné postihnúť
exekúciou ani výkonom rozhodnutia.
Vecné plnenie sa nevzťahuje na určený subjekt, ktorý plní v období
krízovej situácie konkrétne opatrenia hospodárskej mobilizácie na základe
rozhodnutia alebo príkazu.
Povinnosť poskytnúť vecné prostriedky nie je možné uložiť v čase vojny
alebo vojnového stavu [52]:
− ozbrojeným silám a ozbrojeným bezpečnostným zborom,
− hasičskému a záchrannému zboru a záchranným službám,
− ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším
orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a orgánom miestnej
štátnej správy,
− obciam a vyšším územným celkom,
− subjektu, ktorý plní úlohy hospodárskej mobilizácie,
− prvkom systému civilnej ochrany,
− Národnej banke Slovenska,
− fyzickým osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou, mladším ako 18
rokov a ďalším podľa zákona č.414/2003 Z.z.,
− fyzickým osobám, ak by ich poskytnutím bola ohrozená ich existencia.
Prerozdelenie vecných prostriedkov sa realizuje s využitím evidencie
o vecných prostriedkoch, vedenej na tento účel v stave bezpečnosti. Evidenciu
vecných prostriedkov vedú územné vojenské správy pre potreby Ozbrojených
síl SR a subjekty hospodárskej mobilizácie v krízových plánoch a v jednotnom
informačnom systéme HM. Každý subjekt HM sleduje vecné prostriedky, ktoré
má k dispozícii a ktoré potrebuje na splnenie mobilizačnej úlohy podľa
krízového plánu.
Prioritná pozornosť je venovaná:
− evidencii dopravných a mechanizačných prostriedkov,
− optimálnemu prerozdeleniu dopravných prostriedkov:
−
ozbrojeným silám (priorita prvého poradia),
−
subjektom hospodárskej mobilizácie (priorita druhého poradia),
−
orgánom štátnej správy (priorita tretieho poradia),
−
orgánom samosprávy ,
- 123 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
centrálnemu riadeniu využívania a disponovania voľnou kapacitou
vecných prostriedkov,
ukladaniu rozhodnutí o vecnom plnení.
Pre vlastníkov vecných prostriedkov, ktorým bolo rozhodnutie vydané
v stave bezpečnosti vyplýva zákonná povinnosť oznamovať oprávnenému
orgánu všetky zmeny, ktoré by mali vplyv na plnenie rozhodnutia. Pre
vlastníkov dopravných a mechanizačných prostriedkov alebo špeciálnej cestnej
a stavebnej techniky vyplýva pri realizácii vecného plnenia povinnosť dodať
s technikou predpísané náhradné dielce a pohonné hmoty na 300 km (alebo 10
motohodín).
Plánované využívanie vecných prostriedkov nie je v stave bezpečnosti
predmetom finančných náhrad zo štátneho rozpočtu. Podmienkou je, že
prinášajú zisk pre vlastníka v období mieru (tzv. živá výroba). V prípade, že
rozhodnutie o povinnosti poskytnúť vecné prostriedky sa týka v stave
bezpečnosti vo výrobnom procese nevyužívaných kapitálových statkov (tzv.
studené kapacity), vlastníkovi prináleží náhrada výdavkov za ich udržiavanie
v pohotovostnom stave, ktoré sa nazýva uchovávaním výrobných schopností.
Ako podklad pre stanovenie výšky náhrad zo štátneho rozpočtu slúži technickoekonomický rozbor nákladov na uchovanie. Vecné prostriedky, ktoré boli
poskytnuté ako vecné plnenie do užívania počas krízového stavu, sa po zániku
potreby vrátia tomu, kto ich poskytol, alebo jeho právnemu nástupcovi. Zároveň
mu prináleží náhrada za použitie týchto prostriedkov od subjektu, ktorý tieto
vecné prostriedky v čase krízového stavu používal.
Inštitút vecného plnenia je možné využiť aj na plnenie úloh súvisiacich
so záchranou osôb a majetku v rámci systému civilnej ochrany12. Obvodný
úrad môže priamo alebo prostredníctvom obce uložiť právnickej osobe alebo
fyzickej osobe povinnosť poskytnúť vecné plnenie, ktoré potrebuje na to, aby
zvládol úlohy pri odstraňovaní následkov závažnej mimoriadnej udalosti. Táto
povinnosť sa ukladá právnickej osobe alebo fyzickej osobe spravidla písomnou
formou [43].
Fyzické osoby sú povinné poskytnúť vecné prostriedky, ktoré vlastnia
alebo užívajú vrátane potrebných priestorov a prostriedkov aj na núdzové
ubytovanie osôb evakuovaných z priestorov postihnutých dôsledkami závažnej
mimoriadnej udalosti, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné práce. Túto
povinnosť môže fyzická osoba odmietnuť v prípade, ak by tým vystavila
vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby alebo ak jej v tom bránia iné
dôležité okolnosti definované zákonom.
Inštitút vecného plnenia môže byť využitý aj na záchranu života, zdravia
alebo majetku občanov, ktoré sa uskutočňujú prostriedkami integrovaného
záchranného systému13. Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené
12
13
Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane.
Zákon NR SR č. 129/2002 Z .z. o integrovanom záchrannom systéme.
- 124 -
5. Civilné núdzové plánovanie
na podnikanie sú povinné koordinačnému stredisku integrovaného záchranného
systému na jeho vyžiadanie poskytnúť potrebné údaje o svojich silách
a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni. Vecné plnenie sa
poskytuje na výzvu veliteľa zásahu, oprávnenej osoby alebo koordinačného
strediska tiesňového volania.
5.9. PLÁNOVANIE ĽUDSKÝCH
KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
Riešenie krízových situácií kladie
vysoké nároky na ľudské zdroje, na
ich prípravu a úroveň teoretických
vedomostí i praktických skúseností.
Preto je nevyhnutné zvyšovať kvalitu
ľudí a vzdelania na všetkých úrovniach
krízového manažmentu. Všestranne
pripravených odborníkov si vyžaduje
proces prevencie, samotného riešenia
krízových javov, ale aj návrat
do rutinných podmienok.
ZDROJOV
NA
RIEŠENIE
Odborníkov krízového riadenia pripravuje aj
Fakulta
špeciálneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline
Systém prípravy musí byť
zameraný na všetkých pracovníkov a zamestnancov zainteresovaných
v krízovom riadení. Sú to najmä:
− profesionálni zamestnanci jednotlivých prvkov krízového riadenia,
− vedúci pracovníci subjektov zaraďovaní do krízových štábov po dobu
výkonu funkcie v subjekte,
− výkonní pracovníci plniaci čiastkové úlohy v príprave subjektov na riešenie
krízových situácií.
5.9.1. PREROZDELOVANIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV NA RIEŠENIE
KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
Plánovanie ľudských zdrojov na plnenie úloh počas krízových situácií
spočíva v prerozdelení ľudského potenciálu medzi Ozbrojenými silami SR,
ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, subjektmi hospodárskej mobilizácie
a potrebami územných orgánov štátnej správy a samosprávy (obr. 5.7).
Uskutočňuje sa ako nepretržité opatrenie vykonávané najmä v rámci HM.
Spočíva v komplexe opatrení, zabezpečujúcich optimálne využitie pracovných
síl a realizuje sa s využitím evidencie o ľudských zdrojoch, vedenej na tento
účel počas prípravy na riešenie krízových situácií. Prerozdelenie voľnej
kapacity ľudských zdrojov je vykonávané orgánmi štátnej správy a samosprávy
formou ukladania pracovnej povinnosti a povinnosti vykonávať pomocné práce
s dôrazom na obdobie vojnového stavu a vojny.
- 125 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
3. ÚZEMNÉ ORGÁNY
ŠTÁTNEJ SPRÁVY
1. OZBROJENÉ
SILY
PREROZDELENIE
ĽUDSKĚHO
POTENCIÁLU
NA RIEŠENIE
KRÍZOVÝCH
SITUÁCIÍ
2. SUBJEKTY
HOSPODÁRSKEJ
MOBILIZÁCIE
4. ORGÁNY
SAMOSPRÁVY
Obr. 5.7. Prerozdelenie ľudského potenciálu na riešenie krízových situácií
Evidenciu ľudských zdrojov vedú územné vojenské správy a subjekty
hospodárskej mobilizácie (orgány štátnej správy a samosprávy, podnikateľské
subjekty, rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie organizácie
ustanovené za subjekty hospodárskej mobilizácie). Subjekty hospodárskej
mobilizácie evidujú ľudské zdroje v rámci procesov krízového plánovania.
Získavajú, spracovávajú a uchovávajú osobné údaje zamestnancov subjektu
hospodárskej mobilizácie alebo fyzických osôb na účely uloženia pracovnej
povinnosti, vecného plnenia alebo evidencie zamestnancov pre územnú
vojenskú správu na účely ich oslobodenia od mimoriadnej vojenskej služby v
jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie.
Dokumentácia personálneho zabezpečenia ich mobilizačnej úlohy je
súčasťou krízových plánov. Pri výbere osôb prihliadajú predovšetkým na:
− odbornú pripravenosť pracovníkov,
− pravdepodobnosť uplatnenia inštitútu pracovnej povinnosti pracovníkov
v súlade s aspektmi listiny ľudských práv,
− úlohy súvisiace s brannou povinnosťou pracovníkov.
Počas riešenia krízových situácií je nevyhnutné rozdeliť ľudské zdroje
podľa jednotlivých priorít s dôrazom na plnenie úloh obrany štátu. Optimálne
prerozdelenie ľudských zdrojov sa uskutočňuje medzi kompetentnými
inštitúciami.
- 126 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Územné vojenské správy (ako odberateľ s najvyššou prioritou) zabezpečujúce doplňovanie vojnových počtov súčastí Ozbrojených síl SR
a ozbrojených bezpečnostných zborov. Doplňovanie sa bude uskutočňovať
s využitím inštitútu mimoriadnej služby14 osobami, ktoré podliehajú brannej
povinnosti.
Subjekty hospodárskej mobilizácie (ako odberateľ s druhou najvyššou
prioritou) - na plnenie úloh stanovených krízovým plánom. Personálne
zabezpečenie mobilizačnej úlohy sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu
pracovnej povinnosti15 s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce
ustanovenia16.
Orgány miestnej štátnej správy - na plnenie úloh podľa krízových
plánov pri zabezpečovaní potrieb obyvateľstva (zásobovanie, doprava a ďalšie).
Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej povinnosti
s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia11.
Orgány samosprávy - na plnenie úloh podľa krízových plánov
pri zabezpečovaní potrieb obyvateľstva (zásobovanie, doprava a ďalšie
činnosti). Doplňovanie sa bude uskutočňovať s využitím inštitútu pracovnej
povinnosti s prihliadnutím na relevantné obmedzujúce ustanovenia11.
Prerozdelenie voľnej kapacity ľudských zdrojov bude vykonávané
orgánmi štátnej správy a samosprávy formou ukladania pracovnej povinnosti
a povinnosti vykonávať pomocné práce pre potreby obrany.
Povinnosťou subjektu hospodárskej mobilizácie je riešiť v spolupráci
s územnou vojenskou správou oslobodenie pracovníkov (vojakov v zálohe)
podieľajúcich sa na plnení mobilizačnej úlohy od výkonu mimoriadnej
vojenskej služby.
5.9.2. PRACOVNÁ POVINNOSŤ, OSOBNÉ ÚKONY, OSOBNÁ POMOC
Na zabezpečenie úloh pri riešení
krízových situácií je často potrebný
zvýšený počet pracovníkov. Orgány
štátnej správy môžu na ich splnenie
uložiť občanom pracovnú povinnosť
alebo nariadiť osobné úkony alebo
osobnú pomoc.
Pod pracovnou povinnosťou17
rozumieme povinnosť zamestnanca
zotrvať v zamestnaní a vykonávať
14
Pracovnú povinnosť je možné využiť napríklad
pri odstraňovaní následkov povodní.
Zákon NR SR č. 320/2002 Z.z. o brannej povinnosti.
Zákon NR SR č. 319/2002 o obrane SR.
16
Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. Listina základných práv a slobôd.
17
Zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR a zákon NR SR č. 414/2002 Z .z. o hospodárskej mobilizácii
15
- 127 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu
práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté
pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu
hospodárskej mobilizácie v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu
alebo núdzového stavu [52].
Taktiež to môže byť forma povinnosti fyzickej osoby, ktorá je alebo sa
stane nezamestnanou, prijať ponúknuté pracovné miesto, ak to je nevyhnutné
na zvládnutie opatrení hospodárskej mobilizácie v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Na výkon práce počas pracovnej
povinnosti sa v ostatnom vzťahujú osobitné predpisy s výnimkou ustanovení
o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke.
Pracovná povinnosť sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré majú trvalý
pobyt na území SR. Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu
je možné uložiť fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Pracovnú
povinnosť ukladá obvodný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu
fyzickej osoby rozhodnutím, pričom prihliada na jej zdravotný stav
a kvalifikačné predpoklady. Pracovnú povinnosť v čase vojny alebo vojnového
stavu nie je možné uložiť osobám stanoveným zákonom.
Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany sú fyzické osoby povinné
vykonávať osobné úkony18. Osobným úkonom je každá fyzická i duševná
činnosť, ktorá sa vyžaduje v záujme ochrany života, zdravia a majetku počas
závažnej mimoriadnej udalosti. Osobné úkony ukladajú orgány krízového
riadenia v kompetencii ktorých je riešenie mimoriadnych udalostí. Od osobných
úkonov sú oslobodené osoby stanovené zákonom [43].
Na plnenie úloh v rámci v rámci integrovaného záchranného systému
(IZS) sa na poskytovaní pomoci v tiesni podieľajú aj iné právnické osoby alebo
fyzické osoby oprávnené na podnikanie a ostatné fyzické osoby formou osobnej
pomoci19. Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie sú povinné
koordinačnému stredisku IZS na jeho vyžiadanie poskytnúť potrebné údaje
o svojich silách a prostriedkoch využiteľných na poskytnutie pomoci v tiesni.
Osobnú pomoc má právo vyžiadať veliteľ zásahu IZS, operačné stredisko
tiesňového volania alebo iná oprávnená osoba [48].
18
19
Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane.
Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.
- 128 -
5. Civilné núdzové plánovanie
5.9.3. OSLOBODENIE OD MIMORIADNEJ A ALTERNATÍVNEJ
SLUŽBY
Mimoriadnu službu v ozbrojených silách alebo alternatívnu službu sú
povinní vykonať [53]:
− vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby,
− odvedenci alebo vojaci, ktorým bol výkon základnej služby alebo náhradnej
služby prerušený,
− vojaci v zálohe,
− ženy, ktoré dobrovoľne prevzali brannú povinnosť a boli odvedené.
Subjekty hospodárskej mobilizácie musia pri personálnom zabezpečení
svojej úlohy rešpektovať povinnosť svojich zamestnancov vykonať v prípade
potreby mimoriadnu alebo alternatívnu službu. Výkon mimoriadnej služby
príslušníkom ozbrojených síl a povolať vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej
služby môže v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo
núdzového stavu prezident na návrh vlády.
V čase vojny a vojnového stavu môže prezident na návrh vlády SR
nariadiť na vykonanie mimoriadnej služby všeobecnú alebo čiastočnú
mobilizáciu.
Mobilizácia ozbrojených síl je:
− hromadné povolanie na výkon mimoriadnej služby:
−
vojakov v zálohe,
−
vojakov povinnej vojenskej služby, ktorým bol výkon vojenskej služby
prerušený,
−
odvedencov,
− nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom
prípravnej služby a vojakom povinnej vojenskej služby,
− poskytnutie vecných prostriedkov podľa osobitného zákona.
Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na vojakov v zálohe na celom území
SR, ktorí nie sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení a na časť vecných
prostriedkov dodávaných ozbrojeným silám.
Čiastočná mobilizácia sa vzťahuje:
− na vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby,
− na časť vecných prostriedkov dodávaných ozbrojeným silím20,
− na celé územie SR alebo jeho časť.
Od povinnosti vykonať mimoriadnu vojenskú službu môžu byť
oslobodení tí občania, ktorí v dôležitom záujme SR budú ďalej vykonávať svoje
zamestnanie, tzn. aj zamestnanci subjektov hospodárskej mobilizácie.
O oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu vojenskú službu môžu
20
Napr. Zákonník práce, zákon NR SR č. 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení.
- 129 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
prostredníctvom Ministerstva obrany SR požiadať každoročne do 30. júna
územnú vojenskú správu pre svojich zamestnancov:
− ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, Kancelária prezidenta
SR a Národná banka Slovenska,
− orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,
− orgány miestnej štátnej správy,
− obce a vyššie územné celky,
− právnické a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré plnia úlohy
súvisiace so zabezpečením obrany štátu alebo ochrany osôb a majetku, ak im
na plnenie úloh obrany štátu alebo ochrany osôb a majetku nepostačujú ich
zamestnanci.
Počet zamestnancov, ktorých je možné oslobodiť od mimoriadnej služby
je obmedzený. Schvaľujú ho:
− Ministerstvo vnútra SR pre obvodné úrady v sídle kraja a obvodné úrady,
− ministerstvá alebo iné ústredné orgány štátnej správy pre právnické osoby
s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých sú zriaďovateľom alebo zakladateľom,
− obvodné úrady pre ostatné právnické alebo fyzické osoby, ktoré plnia úlohy
súvisiace so zabezpečením obrany štátu, HM, CO a pre obce,
− iný orgán štátu pre právnické osoby, ktoré určil na plnenie úloh súvisiacich
so zabezpečením obrany štátu.
Zamestnávatelia predkladajú na schválenie navrhovaný počet
zamestnancov na oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby a alternatívnej
služby v týchto prípadoch:
− po jeho vzniku, ak plní úlohy v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany
Slovenskej republiky,
− po jeho určení za subjekt hospodárskej mobilizácie,
− pri zmene počtov zamestnancov potrebných na zabezpečenie bezpečnosti a
obrany Slovenskej republiky.
V ústrednom orgáne štátnej správy (napr. Daňové riaditeľstvo SR, Colné
riaditeľstvo SR, Štátna pokladnica a iné) zriadenom zo zákona, ktorý nemá
zriaďovateľa schvaľuje počet zamestnancov oslobodených od výkonu
mimoriadnej služby štatutárny zástupca.
Zamestnávatelia zasielajú územnej vojenskej správe, príslušnej podľa
adresy trvalého pobytu zamestnanca, do 31. januára kalendárneho roka menný
zoznam zamestnancov požadovaných na oslobodenie. Zmeny v zoznamoch
zamestnancov v prípade vzniku alebo zániku dôvodu ich oslobodenia
zamestnanca zasielajú zamestnávatelia do 30 dní od vzniku zmeny.
Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sa povoľuje
maximálne na jeden rok a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia mimoriadnych
- 130 -
5. Civilné núdzové plánovanie
opatrení. Schválený počet občanov oslobodených od výkonu mimoriadnej
služby a alternatívnej služby nemôže byť prekročený.
Vojaka v zálohe mladšieho ako 30 rokov je možné od povinnosti
vykonať mimoriadnu službu oslobodiť len v prípade, ak je [53] :
− štátnym tajomníkom,
− zamestnancom na úseku krízového riadenia ústredných orgánov štátnej
správy, Kancelárie prezidenta SR a Národnej banky Slovenska,
− prednostom obvodných úradov,
− predsedom vyšších územných celkov,
− zamestnancom obvodných úradov na úseku krízového riadenia a civilnej
ochrany,
− vedúcim zamestnancov orgánov miestnej štátnej správy,
− zamestnancom právnickej alebo fyzickej osoby ak bez neho zamestnávateľ
nemôže plniť úlohy na úseku krízového riadenia a nemôže získať primeranú
náhradu,
− nezamestnaným, ak bude plniť úlohy na úseku krízového riadenia.
Zákon priamo oslobodzuje od vykonania mimoriadnej služby po dobu
trvania ich služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, železničnej polície, colnej
správy, hasičského a záchranného zboru a Národného bezpečnostného úradu.
5.10. PLÁNOVANIE FINANČNÝCH ZDROJOV NA KRÍZOVÉ
RIADENIE
Plánovanie finančných zdrojov na krízové riadenie sa dotýka všetkých
orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj iných právnických
a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré môžu krízovú situáciu vyvolať alebo byť
jej obeťami. Bezprostredne sa dotýka aj života a majetku každého občana,
ohrozeného následkami krízových a mimoriadnych udalostí. Rozhodujúcimi
oblasťami financovania krízového riadenia zo štátnych prostriedkov je
financovanie hospodárskej mobilizácie a civilnej ochrany.
Plánovanie finančných zdrojov na riešenie krízových situácií spočíva
vo vyčlenení finančných prostriedkov najmä na:
− činnosť inštitúcií, organizácií, pracovísk na úseku krízového riadenia
a profesionálnych pracovníkov krízového manažmentu (ÚOŠS, OMŠS, OS
SR, systémy HM, CO, IZS a ďalšie),
− vykonávanie analýzy rizík, vrátane potrebných prieskumných prác,
− výskum v oblasti krízového riadenia,
− spracovanie krízových plánov,
− školenie profesionálnych pracovníkov a obyvateľstva,
− metodické nácviky a praktické cvičenia na riešenie mimoriadnych udalostí
a krízových situácií,
- 131 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
−
−
−
−
−
vykonávanie preventívnych technických a technologických opatrení
na predchádzanie vzniku krízových javov v životnom prostredí a priemysle,
pri skladovaní a preprave nebezpečných látok a ďalších činnostiach,
zodolňovanie infraštruktúry proti pôsobeniu následkov krízových javov
s dôrazom na objekty osobitnej dôležitosti, dopravnú a energetickú
infraštruktúru,
monitorovanie ohrozeného prostredia,
zriadenie a udržiavanie systémov na varovanie a vyrozumievanie občanov
a organizácií,
vlastné riešenie očakávaných i neočakávaných krízových situácií,
obnovu systémov narušených v dôsledku krízovej situácie, vrátane
infraštruktúry,
náhrady za poskytnuté vecné plnenie a pracovnú povinnosť,
náhrady za škody, ktoré vznikli v súvislosti s riešením krízových situácií,
poskytovanie medzinárodnej pomoci na riešenie krízových situácií.
V prípade štátu sa finančné zdroje na riešenie krízových situácií
rozpočtujú v jednotlivých rozpočtových kapitolách štátneho rozpočtu. Získané
finančné prostriedky používajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej
správy na plnenie úloh, ktoré sú im stanovené príslušnými právnymi normami
na úseku krízového riadenia, vrátane riešenia konkrétnych krízových situácií.
Výdavky na hospodársku mobilizáciu21 sú financované z prostriedkov štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom účelovo viazaných finančných
prostriedkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách subjektov hospodárskej
mobilizácie, ktoré sú ústrednými orgánmi štátnej správy, miestnymi orgánmi
štátnej správy alebo Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.
Na riešenie krízových situácií je možné využiť aj rezervy štátneho
rozpočtu a účelové prostriedky jednotlivých rozpočtových kapitol. V prípade
potreby môže štát využiť aj tzv. rozpočtové opatrenia, ktorými sú úspory,
prekročenie alebo presuny finančných prostriedkov, emisie štátnych dlhopisov
a ďalšie. Na zabezpečenie týchto úloh plnia určené ústredné orgány štátnej
správy nasledujúce úlohy22:
− ministerstvá uplatňujú objem finančných prostriedkov na plnenie úloh
v systéme krízového riadenia a krízového plánovania pre seba a za určené
subjekty hospodárskej mobilizácie v jednotlivých kapitolách štátneho
rozpočtu na príslušný kalendárny rok,
− prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku
mobilizáciu pre vyššie územné celky, obce, Národnú banku Slovenska,
Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu sa rozpočtujú v kapitole
ministerstva hospodárstva SR,
21
Zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a vyhláška MH SR č. 98/2003 o výdavkoch na
hospodársku mobilizáciu.
22
Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
- 132 -
5. Civilné núdzové plánovanie
−
−
−
−
−
−
−
−
vyššie územné celky a obce vyčleňujú finančné prostriedky na krízové
riadenia a krízové plánovanie aj vo vlastných rozpočtoch,
prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku
mobilizáciu pre obvodné úrady sa rozpočtujú v rozpočtovej kapitole
Ministerstva vnútra SR,
prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku
mobilizáciu pre Sociálnu poisťovňu sa rozpočtujú v kapitole Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku
mobilizáciu pre Štátnu pokladnicu sa rozpočtujú v kapitole Ministerstva
financií SR,
prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku
mobilizáciu v oblasti štátnych hmotných rezerv sa rozpočtujú v kapitole
Správy štátnych hmotných rezerv SR,
Národná banka Slovenska vyčleňuje objem finančných prostriedkov na
zabezpečenie prípravy na krízové situácie na príslušný kalendárny rok vo
svojom vlastnom rozpočte,
Ministerstvo financií SR po prerokovaní s Ministerstvom vnútra SR
navrhuje v rozpočtovej kapitole všeobecná pokladničná správa účelovú
rezervu finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií a
odstraňovanie ich následkov,
Ministerstvo financií SR po schválení štátneho rozpočtu v Národnej rade
SR rozpisuje finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy na krízové
situácie ako účelové prostriedky do rozpočtových kapitol ministerstiev a
krajských úradov,
Národná banka Slovenska pri plnení úloh hospodárskej mobilizácie
pripravuje a v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu vykonáva
opatrenia:
− na ochranu meny a na ochranu menových rezerv v zlate a v iných
devízových hodnotách,
− na ochranu hotovostného peňažného obehu slovenskej meny vytváraním
osobitných zásob peňažných prostriedkov,
− v devízovej oblasti vrátane zmenárenskej činnosti,
− na úseku bankových služieb pre potreby zabezpečenia činnosti ozbrojených
síl a ozbrojených bezpečnostných zborov,
− v spolupráci s Ministerstvom financií SR pri koordinovaní krízového
plánovania bánk určených za subjekty hospodárskej mobilizácie.
Ďalšími finančnými zdrojmi na riešenie krízových situácií môžu byť
napríklad menové a devízové opatrenia, zdroje zo štátnych fondov, rozpočty
obvodných úradov, zmeny alebo zavedenie nových daňových sadzieb a
poplatkov, dary od domácich i zahraničných fyzických a právnických osôb,
Fond solidarity EU, štátne pôžičky a finančné zdroje z poistenia. V čase vojny a
- 133 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
v čase vojnového stavu sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky riadi
štátnym vojnovým rozpočtom23, ktorý vypracúva na obdobie od vypovedania
vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a na
rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo financií SR.
Ministerstvo financií SR v tejto súvislosti v čase vojny, vojnového stavu alebo
výnimočného stavu uplatňuje písomne voči Národnej banke Slovenska
požiadavky na vykonávanie bankových služieb spojených s finančným
zabezpečením a zabezpečovanie vykonávania bankových služieb spojených
s finančným zabezpečením prostredníctvom iných bánk, ktoré boli určené ako
subjekty hospodárskej mobilizácie.
Neodmysliteľnou súčasťou financovania krízových a mimoriadnych
situácií musí byť poistné plnenie z poistných zmlúv uzatvorených pre prípad ich
následkov. Náklady na poistné je možné taktiež zahrnúť do plánovaných
prostriedkov vyčlenených na krízové riadenie.
Podrobnosti o výdavkoch na hospodársku mobilizáciu, ktoré sú uhrádzané
z prostriedkov štátneho rozpočtu, stanovuje MH SR.
Výdavky na civilnú ochranu24 sú financované zo štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra
SR a rozpočtových kapitol obvodných úradov v sídle kraja. Prostriedky štátneho
rozpočtu na financovanie výdavkov na civilnú ochranu sú určované účelovo
vo vzťahu k jednotlivým rozpočtovým kapitolám v zákone o štátnom rozpočte.
Na financovaní civilnej ochrany sa podieľajú aj samosprávne kraje, obce,
právnické osoby, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podnikajú
a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú
s nebezpečnými látkami v množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo
majetok. Podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva, ktoré sú
uhrádzané z prostriedkov štátneho rozpočtu stanovuje Ministerstva vnútra SR.
5.11. ZÁSOBOVANIE OBYVATEĽSTVA POČAS KRÍZOVÝCH
SITUÁCIÍ
Narušenie mierového života spoločnosti, spôsobené živelnou pohromou,
haváriou, ekonomickou krízou, rozsiahlou migráciou či sociálnymi nepokojmi,
ktoré sa vymknú spod kontroly, ohrozením či narušením demokratického
zriadenia alebo územnej celistvosti, alebo vojnou, má zákonite za dôsledok
narušenie vzťahov medzi prvkami systému zásobovania obyvateľstva.
Výsledkom takéhoto procesu môže byť postupné stupňovanie krízy, nakoľko
pribudne ďalší negatívny faktor v podobe nedostatku potravín, pitnej vody ako
aj ďalších životných potrieb ľudí, vrátane vzniku epidémií a chaosu.
23
24
Zákon NR SR č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a vyhláška MV SR č. 557/2002 Z. z.
o výdavkoch na civilnú ochranu.
- 134 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Systém zásobovania potravinami v trhovej ekonomike je tvorený
producentmi potravinárskych výrobcov, spravidla tiež skladovateľmi tovarov,
predajcami a spotrebiteľmi. Vzťahy medzi jednotlivými prvkami systému
zásobovania sú založené na dopyte a ponuke a vo fungujúcej ekonomike
pôsobia pomerne vyvážene a stabilne. Na systém a vlastný proces zásobovania
majú vplyv aj spoločenské zriadenie štátu, spoločensko-ekonomické pomery,
hospodárske možnosti štátu, zabezpečenie občanov v krízových situáciách,
zahraničný a vnútorný obchod.
Na
zásobovanie
obyvateľstva v krízových
situáciách sa môžu využívať
rôzne systémy regulácie
zásobovania. Uplatňujú sa
často aj
v období po
prekonaní krízovej situácie,
a to predovšetkým v prípade
životne dôležitých výrobkov ako sú chlieb, múka,
tuky,
cukor,
základné
odevy, obuv, palivá a pod.
Všetky tieto systémy patria
medzi direktívne metódy
riadenia a sú zraniteľné
rôznymi druhmi špekulácie
a
parazitizmu,
často
prerastajúcimi až do trestnej
činnosti.
CENOVÁ
REGULÁCIA
PREDAJA
DOBROVOĽNÉ
OBMEDZENIE
NÁKUPOV
A SPOTREBY
OBMEDZENIE
POČTU DNÍ
NÁKUPU
OBMEDZENIE
JEDNORÁZOVÉHO
MNOŽSTVA
NÁKUPU
SYSTÉMY NA
REGULÁCIU
ZÁSOBOVANIA
OBYVATEĽSTVA
PREDAJ
NA
NÁKUPNÉ
PREUKAZY
PREDAJ NA
POTRAVINOVÉ
LÍSTKY
PREDAJ ZA
VOJNOVÉ
PENIAZE
NÚDZOVÉ
ZÁSOBOVANIE
OBYVATEĽOV
Obr. 5.8. Systémy na reguláciu zásobovania
obyvateľstva
Zásobovaním
obyvateľstva počas krízovej situácie sa rozumie súhrn legislatívnych,
organizačných, materiálnych, technických a iných opatrení, ktoré majú za cieľ
náhradu spotreby základných druhov životne dôležitých výrobkov pre prípad
narušenia rovnomerného rozvoja spoločnosti. Úlohou štátu je zabezpečiť
výrobu a pripraviť opatrenia na reguláciu ich predaja a určiť zásady na ochranu
vnútorného trhu a záujmov spotrebiteľov počas krízových situácií.
Základným cieľom regulácie zásobovania obyvateľstva je zabezpečiť
spravodlivé rozdelenie nedostatkového spotrebného tovaru. Na to sa môžu
využívať rôzne prídelové systémy (obr. 5.8) a kategorizácia skupín
spotrebiteľov, ktoré môžu zohľadňovať napríklad vek, zdravotný stav,
profesiu alebo pracovné podmienky.
- 135 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
5.11.1. REGULÁCIA PREDAJA ŽIVOTNE DÔLEŽITÝCH VÝROBKOV
A TOVAROV V SR
Na zabezpečenie zásobovania obyvateľstva v krízových situáciách je v SR
pripravené v rámci systému HM vyhlásenie mimoriadnych regulačných
opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a životne dôležitých tovarov
[61]. Opatrenia vstupujú do účinnosti na celom území SR alebo na časti územia
SR nariadením vlády, alebo nariadením obvodného úradu v sídle kraja
po vyhlásení núdzového stavu, v čase výnimočného stavu, v čase vojnového
stavu alebo v čase vojny.
Cieľom je zabrániť nežiaducemu prudkému nárastu cien životne
dôležitých výrobkov a životne dôležitých tovarov, ako aj zabezpečiť
pri nedostatku potravinových komodít ich distribúciu a prerozdelenie tak,
aby bolo pre každého občana k dispozícii množstvo potravín zaručujúce prežitie.
Mimoriadnymi regulačnými opatreniami [61] v SR sú:
− cenová stabilita výrobkov alebo tovarov - predstavuje udržanie cien
výrobkov alebo tovarov na úrovni cien, ktoré platili v deň vyhlásenia
núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu alebo v deň
vypovedania vojny;
− predaj obmedzeného množstva výrobkov alebo tovarov - spočíva v tom,
že pri vybraných druhoch životne dôležitých výrobkov je stanovené ich
množstvo, ktoré môže byť predané spotrebiteľom pri jednom nákupe
v jednom kalendárnom dni jednému kupujúcemu, pričom v sieti
prevádzkarní v oblasti obchodu sa realizuje po predložení nákupného
preukazu, v ktorom sa vyznačí množstvo výrobkov alebo tovarov,
− predaj výrobkov alebo tovarov na prídel - predaj výrobkov alebo tovarov
na prídel je opatrenie, pri ktorom sú spotrebiteľom vydané prídelové lístky,
ktoré predkladajú pri nákupe životne dôležitých tovarov. Spotrebitelia sa
podľa výšky prídelu rozdeľujú do jednotlivých spotrebiteľských kategórií
(A, D18, D1, D06), ktoré sú uvedené v tabuľke 5.2.
Mimoriadne regulačné opatrenia
na predaj životne dôležitých
výrobkov alebo tovarov v SR
Cenová stabilita
životne dôležitých
výrobkov alebo
tovarov
Predaj obmedzeného
množstva životne dôležitých
výrobkov alebo tovarov
Predaj životne
dôležitých výrobkov
alebo tovarov na prídel
Nákup
na nákupné
preukazy
Nákup
na prídelové
lístky
preukazy
Obr. 5.9. Mimoriadne regulačné opatrenia v SR na zásobovanie obyvateľstva
v krízových situáciách
- 136 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Tab. 5.2.
Normy životne dôležitých výrobkov podľa kategórií spotrebiteľov [61]
Kategória, vekové členenie a množstvo potravín v g/osobu/deň
Druh potravín
Mäso
Mlieko
Vajcia
Živočíšne tuky
Maslo
Rastlinné tuky
Chlieb
Múka
Pečivo
Cukor
Zemiaky
Ryža
Soľ
D 06
dojčatá
0-5
mesiacov
120g*
-
D1
dojčatá
6 - 12
mesiacov
79
90g*
7
60
50
90
10
3g/1kg
stravy
D 18
deti
1 – 18
rokov
157
30
16
40
100
80
60
50
200
100
20g/1kg
stravy
A
dospelí
126
24
13
35
118
64
53,6
40
176
96
20g/1kg
stravy
Poznámka
* sušené mlieko
Po vyhlásení predaja obmedzeného množstva výrobkov alebo tovarov
alebo prídelového systému zásobovania sú spotrebiteľom vydané
prostredníctvom výdajní odberných oprávnení tzv. odberné oprávnenia25.
Odbernými oprávneniami sú nákupné preukazy a prídelové lístky. Centrálnu
evidenciu odberných oprávnení a ich tlač zabezpečuje Ministerstvo hospodárstva
SR
Všetky mimoriadne regulačné opatrenia sú viazané na rozhodnutie vlády
SR alebo obvodného úradu v sídle kraja. Vláda SR vo svojom nariadení alebo
obvodný úrad v sídle kraja vo svojom nariadení o mimoriadnom regulačnom
opatrení uvedie druh výrobkov alebo tovarov, na ktoré sa vzťahuje mimoriadne
regulačné opatrenie a jeho množstvo. V nariadení uvedú druh mimoriadneho
regulačného opatrenia a množstvo výrobkov alebo tovarov, na ktoré sa opatrenie
vzťahuje. Mimoriadne regulačné opatrenia sa môžu vyhlásiť samostatne alebo
vo vzájomnej kombinácii.
25
Vzory odberných oprávnení sú uvedené vo vyhláške MH SR č. 125/2003 Z. z.
- 137 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
5.11.2. VYHLASOVANIE A ORGANIZÁCIA MIMORIADNYCH
REGULAČNÝCH OPATRENÍ
Vyhlasovanie mimoriadnych regulačných opatrení nemusí byť priamo
viazané na vyhlásenie určitého krízového stavu alebo na mimoriadnu udalosť.
Nepretržite sa vykonáva iba opatrenie hospodárskej mobilizácie, ktorým je
zriaďovanie výdajní odberných oprávnení v kompetencii obcí.
Vláda SR môže nariadiť na celom území alebo na časti územia SR
organizáciu dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých
tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení
v núdzovom, výnimočnom, vojnovom stave alebo vo vojne.
Obvodný úrad v sídle kraja môže nariadiť organizáciu dodávok životne
dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím
mimoriadnych regulačných opatrení z vlastného podnetu, po dohode
so samosprávnym krajom alebo z podnetu obvodného úradu.
Pri zabezpečovaní predaja životne dôležitých výrobkov a tovarov
s využitím mimoriadnych regulačných opatrení plnia orgány miestnej štátnej
správy, samosprávy a zainteresované právnické a fyzické osoby rad úloh:
−
−
−
−
Obvodný úrad v sídle kraja:
vedie prehľad počtu obyvateľstva v regióne podľa stanovených vekových
kategórií,
zabezpečuje evidenciu odberných oprávnení podľa počtu domácností
a obyvateľov v územnom obvode kraja,
riadi a koordinuje činnosť obvodných úradoch pri plnení úloh mimoriadnych
regulačných opatrení na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov,
na zabezpečenie mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne
dôležitých výrobkov a tovarov môže zriaďovať komisiu.
Obvodný úrad:
− vedie prehľad počtu obyvateľstva vo svojom územnom obvode podľa
stanovených vekových kategórií,
− vedie evidenciu odberných oprávnení podľa počtu domácností a obyvateľov vo
svojom územnom obvode,
− vedie prehľad o subjektoch, ktoré vyrábajú alebo obchodujú s životne
dôležitými výrobkami a tovarmi v jeho územnom obvode,
− vedie prehľad o prevádzkach v oblasti obchodu, ktoré budú v období
mimoriadnych regulačných opatrení zabezpečovať predaj životne dôležitých
výrobkov a tovarov v jeho územnom obvode,
− zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení na obce,
− podľa požiadaviek obcí organizuje zásobovanie obcí životne dôležitými
výrobkami alebo tovarmi,
- 138 -
5. Civilné núdzové plánovanie
− na zabezpečenie mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne
dôležitých výrobkov a tovarov môže zriaďovať komisiu a vypracovať časový
harmonogram na plnenie úloh.
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
Obec:
vedie prehľad počtu obyvateľstva v obci podľa stanovených vekových kategórií,
vedie prehľad o prevádzkach v oblasti obchodu, ktoré budú v období
mimoriadnych regulačných opatrení zabezpečovať predaj životne dôležitých
výrobkov a tovarov v obci,
preberá odberné oprávnenia na obvodnom úrade,
zriaďuje výdajňu odberných oprávnení,
oznamuje možnosť odberu odberných oprávnení spôsobom v obci obvyklým,
zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení obyvateľom vo výdajni odberných
oprávnení,
po vykonaní rozboru výsledkov inventarizácie v predajných jednotkách odstúpi
túto do 10 hodín obvodnému úradu,
na základe rozboru výsledkov inventarizácie uplatňuje na obvodnom úrade
požiadavky na zásobovanie výrobkami alebo tovarmi
Osoby, ktoré podnikajú v oblasti obchodu s výrobkami alebo tovarmi
a nachádzajú sa na území, na ktorom je vyhlásené mimoriadne regulačné
opatrenie, plnia úlohy na základe písomného príkazu obvodného úradu. Plnia
nasledujúce úlohy:
umiestnia na viditeľné miesto v predajni vyhlásenie orgánu štátnej správy
o nariadení mimoriadnych regulačných opatrení,
vykonajú do 24 hodín od jeho vyhlásenia samostatne alebo v spolupráci
so štátnymi kontrolnými orgánmi mimoriadnu inventúru výrobkov alebo
tovarov, ktoré majú vo svojich skladovacích priestoroch alebo v predajniach
(obsah inventúry predložia obci),
vedú evidenciu nakúpených výrobkov alebo tovarov, predaných výrobkov alebo
tovarov a kupónov z prídelových lístkov (evidenciu predkladajú obci alebo
kontrolným orgánom štátnej správy na vyžiadanie),
dodávajú predajcom alebo predávajú výrobky alebo tovary konečnému
spotrebiteľovi (pri predaji na nákupný preukaz vyznačia v ňom takýto nákup,
pričom uvedú dátum a množstvo predaného tovaru).
Osoby, ktoré sú výrobcami výrobkov alebo tovarov alebo s nimi obchodujú,
zabezpečia ich dodávky prednostne na územie, na ktorom je vyhlásené
mimoriadne regulačné opatrenie podľa písomného príkazu obvodného úradu.
Predávajúci je povinný vyhlásenie mimoriadnych regulačných opatrení
akceptovať. Vzájomné väzby v organizácii mimoriadnych regulačných opatrení
na predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v SR sú uvedené na obr. 5.10.
- 139 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
OBVODNÝ ÚRAD v sídle kraja
Prehľad o počtoch
domácností a obyvateľov
KOMISIA NA ORGANIZÁCIU
MIMORIADNYCH
REGULAČNÝCH OPATRENÍ
Odberné oprávnenia
- evidencia
- distribúcia
Prehľad
o výrobcoch
a
dodávateľoch
VÝROBCOVIA
A DODÁVATELIA
OBVODNÝ ÚRAD
KOMISIA NA ORGANIZÁCIU
MIMORIADNYCH
REGULAČNÝCH OPATRENÍ
Odberné oprávnenia
- evidencia
- distribúcia
Prehľad
o predajných
jednotkách
PREDAJNÉ
JEDNOTKY
OBEC
VÝDAJŇA
ODBERNÝCH
OPRÁVNENÍ
Odberné oprávnenia
- evidencia
- výdaj občanom
Predloženie
evidencie na
vyžiadanie
Požiadavky
na
zásobovanie
OBYVATELIA
Nákup na odberné
oprávnenia
PREDAJNÉ JEDNOTKY
Evidencia výrobkov
a prídelových lístkov
Obr. 5.10. Organizácia mimoriadnych regulačných opatrení na predaj životne
dôležitých výrobkov a tovarov v SR
- 140 -
5. Civilné núdzové plánovanie
5.11.3. VÝROBA ŽIVOTNE DÔLEŽITÝCH VÝROBKOV V SR
Výroba životne dôležitých výrobkov a tovarov je zabezpečovaná
v rezortoch pôdohospodárstva a hospodárstva ako súčasť systému hospodárskej
mobilizácie. Uskutočňuje sa prostredníctvom opatrenia hospodárskej
mobilizácie nazvaného organizácia výroby životne dôležitých tovarov
(predovšetkým potravín). Na tejto výrobe sa podieľajú najmä pôdohospodárske
a potravinárske subjekty. Za životne dôležité výrobky alebo životne dôležité
tovary (ďalej len výrobok alebo tovar) sa považujú pitná voda, múka, tuky,
mlieko, mäso, vajcia, cukor, zemiaky, ryža, soľ a ďalšie výrobky alebo tovary,
ak o nich v podmienkach SR rozhodne vláda alebo obvodný úrad v sídle kraja.
Ministerstvo pôdohospodárstva SR koordinuje produkciu základných
druhov poľnohospodárskych komodít, drevnej hmoty, pitnej vody a dodávky
úžitkovej vody, usmerňuje rastlinno-lekársku činnosť a veterinárnu
starostlivosť. Potravinový potenciál na riešenie krízových stavov je tvorený
ročnou výrobnou kapacitou mäsa (v čom je započítavaná kapacita hovädzieho
dobytka, ošípaných v živej hmotnosti, ako aj kapacita hydiny vždy s prepočtom
na ich príslušnú jatočnú výťažnosť), mlieka, vajec, masti a rastlinných tukov,
múky, masla, pekárenských výrobkov, cukru, zemiakov, pitnej a úžitkovej vody.
Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že výroba životne dôležitých
potravinárskych tovarov, pitnej a úžitkovej vody, ako aj drevnej hmoty je
dostatočná nielen na riešenie krízových situácií vojenského charakteru, ale je
využiteľná aj počas riešenia krízových situácií nevojenského charakteru.
V súčasnej dobe, po zániku štátneho obchodu, privatizáciou
veľkoobchodu, zvýšením úrokov z úverov na zásoby a v nových podmienkach
financovania vznikla nová situácia. Prechod na trhový mechanizmus
v zásobovaní spôsobil, že základňa veľkoskladov bývalého štátneho podniku
Zdroj (až na jej torzo na východe republiky) prakticky neexistuje a rovnaký je
i dopad trhového princípu na sféru obchodu, kde na vyváženom stave medzi
ponukou a dopytom participuje niekoľko desiatok tisíc obchodných jednotiek.
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy takéhoto počtu reálnych subjektov nie je
možné, ani účelné mapovať. Zároveň nepripadá do úvahy ani zaradenie
všetkých obchodných jednotiek do systému hospodárskej mobilizácie už v čase
bezpečnosti. Výroba vybraných potravinových komodít predstavuje hlavnú
mobilizačnú úlohu cca 1200 poľnohospodárskych družstiev, ktoré sú subjektmi
hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. Zásoby
základných druhov potravín a priemyselných výrobkov sa vytvárajú
a udržiavajú už v čase bezpečnosti v systéme štátnych hmotných rezerv.
Predstavujú minimálne množstvo určeného sortimentu, resp. odbytových zásob
podnikateľských subjektov.
Výber a zaradenie obchodných jednotiek do systému hospodárskej
mobilizácie sú komplikované celým radom konkrétnych skutočností, ktoré je
nevyhnutné rešpektovať.
- 141 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Nie je možné vopred stanoviť priestor bojovej činnosti ozbrojených síl,
ani územie predpokladaného ohrozenia a vzniku krízových situácií. Z týchto
priestorov je nevyhnutné evakuovať obyvateľstvo (z územia vyčleneného
na operačnú činnosť vojsk, z ohrozeného územia pod vodnými dielami, ai.)
a pripraviť pre neho opatrenia na zásobovanie.
Takmer každý územný obvod (obec, región) môže uskutočniť
evakuáciu a na druhej strane takmer každá obec sa môže stať prijímateľom
evakuovaných obyvateľov a opatrenia pripravené na štatistický počet
obyvateľstva by boli v tomto prípade absolútne nepostačujúce.
Objektívna analýza na stanovenie pravdepodobných pohybov
obyvateľstva zavŕšená vytvorením reálnych dodávateľsko-odberateľských
vzťahov už v čase bezpečnosti, by si vyžiadala neúnosné úsilie a zaťaženie
pracovníkov štátnej správy s priamym dopadom na zvýšenie počtov pracovných
miest v orgánoch miestnej štátnej správy. Efektívnosť takejto činnosti,
s prihliadnutím na pravdepodobnosť realizácie, by bola veľmi malá.
Na rozdiel od systému krízovej (vojnovej) výroby v priemyselných
odvetviach, ktorá je založená na pevných dodávateľsko-odberateľských
vzťahoch, nie je úloha výrobcov potravín po vyhlásení niektorého z krízových
stavov založená na zmluvných vzťahoch s odberateľmi, ale iba na vykazovaní
produkčnej schopnosti.
Ako východisko na proces krízového plánovania v oblasti výroby životne
dôležitých výrobkov, bol prijatý tento postup:
− v gescii ministerstva pôdohospodárstva sa prostredníctvom príslušných
údajových dokumentov hospodárskej mobilizácie vykazuje produkčná
schopnosť vo výrobe mäsa (jatočné zvieratá a hydina), mlieka, vajec, obilia,
múky, tukov, cukru a zemiakov;
− v gescii ministerstva vnútra sa prostredníctvom príslušných údajových
dokumentov hospodárskej mobilizácie obcí (účelová informácia za oblasť
pôsobnosti obce) vykazuje v krízových plánoch obvodných úradov potreba
relevantných komodít;
− v krízových plánoch obvodných úradov je vedená databáza vytipovaných
predajní, pre ktoré sa s prihliadnutím na ďalšie okolnosti (povolanie
vlastníka, správcu alebo nájomcu na mimoriadnu službu, zánik činnosti,
vhodnosť subjektu na plnenie úloh zásobovania a ďalšie) pripraví a v období
krízovej situácie vydá rozhodnutie o vecnom plnení resp. rozhodnutie
o pracovnej povinnosti vo sfére regulovaného predaja.
Realizáciou tohto postupu sú vytvorené predpoklady na vznik vyváženého
stavu a fungovanie prvkov systému krízového zásobovania obyvateľstva
v rovine potravinových komodít na prežitie.
- 142 -
5. Civilné núdzové plánovanie
5.12. CIVILNÁ OCHRANA
Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života,
zdravia, majetku a životného prostredia, spočívajúcich najmä v analýze
možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík vzniku krízových
javov, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní
následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je
chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie
pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej
situácie.
Civilná ochrana zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia:
− zabezpečovanie, organizovanie a vykonávanie záchranných prác, ktoré
spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej
pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,
− organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,
− poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,
− zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,
− vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,
− zabezpečovanie, organizovanie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu,
− posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania
záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní
a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,
− zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej
činnosti v civilnej ochrane,
− zabezpečovanie a vykonávanie medzinárodnej spolupráce a humanitárnej
pomoci.
Civilná ochrana zahŕňa aj nadväzné činnosti potrebné na splnenie úloh
vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.
Za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu ustanovenom
zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, obvodné
úrady v sídle kraja a obvodné úrady26, samosprávne kraje27, obce28, právnické
osoby a fyzické osoby.
Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej
ochrany. Varovanie je vykonávané varovnými signálmi uskutočňovanými
prostredníctvom sirén. Varovné signály sú následne dopĺňané hovorenou
informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb sa technicky zabezpečuje:
sieťou sirén, ktorú tvoria sirény a systém ich ovládania,
prostredníctvom rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,
26
Zákon NR SR č. 515/2003 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy.
Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).
28
Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej
republiky Bratislave, zákon SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice.
27
- 143 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
-
domácimi rozhlasmi, ktoré musia spĺňať požiadavky technickej normy,
miestnymi informačnými prostriedkami obce,
systémami automatizovaného varovania,
prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí.
Tab. 5.3
Varovné signály a spôsob ich vyhlásenia
Druh signálu
Spôsob vyhlásenia
VŠEOBECNÉ OHROZENIE
2 - minútový kolísavý tón sirén
OHROZENIE VODOU
6 - minútový stály tón sirén
KONIEC OHROZENIA
2 - minútový stály tón sirén bez opakovania.
Činnosti vykonávané pri záchranných prácach:
-
-
-
-
-
-
varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou
udalosťou a aj pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác,
vykonanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území, ktorého cieľom
je vyhľadať postihnuté osoby mimoriadnou udalosťou, vyznačiť
kontaminované a životu nebezpečné úseky,
vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených
budov, vrakov dopravných prostriedkov, ochranných stavieb,
zo zaplavených priestorov a z horiacich budov,
zaistenie prívodu vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch
a ochranných stavbách,
zabezpečenie individuálnej ochrany osobám v kontaminovanom priestore
a ich odsun z tohto priestoru,
poskytnutie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotnej
starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých
do zdravotníckych zariadení,
lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené
sily a prostriedky,
kontrola kontaminovania a ožiarenia osôb, kontrolu kontaminovania
územia, ovzdušia a budov,
poskytnutie jódovej a špeciálnej profylaxie,
hygienická očista postihnutých osôb,
likvidácia úniku nebezpečných látok a zabránenie ich šíreniu,
vykonanie špeciálnej očisty a dezaktivácie územia, budov, priestorov,
dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť
nasadených síl a prostriedkov,
vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie územia, budov, priestorov,
dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť
nasadených síl a prostriedkov,
regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území,
- 144 -
5. Civilné núdzové plánovanie
-
-
-
uzavretie postihnutého územia,
ochrana postihnutých osôb a nasadených síl a prostriedkov pred
nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a následkami mimoriadnej
udalosti,
odsun nezranených osôb z postihnutého územia,
núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom
mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb,
poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým a ohrozeným zvieratám a
vykonanie veterinárnej očisty,
odpojenie poškodených rozvodných sietí a zariadení ohrozujúcich
postihnuté osoby, nasadené sily a prostriedky a majetok,
pozorovanie postihnutého územia a kontrolné merania,
spevňovanie alebo strhávanie poškodených stavieb, budov a konštrukcií
ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,
uvoľňovanie zahataných vodných tokov,
uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí,
vytvorenie priechodov a prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných
prác a odsun postihnutých osôb,
čerpanie a vypúšťanie vody zo zaplavených častí budov a územia, kde sa
vykonávajú záchranné práce,
zachytávanie ropných produktov na vodných tokoch a plochách,
identifikácia, odsun a pochovávanie usmrtených osôb,
uskladňovanie, odsun a likvidáciu kontaminovaného materiálu a ekologickú
asanáciu zvyškov nebezpečných látok,
poskytnutie psychologickej a duchovnej pomoci.
Pri plnení hlavných úloh vypracovávajú zodpovedné orgány predpísanú
plánovaciu dokumentáciu (tab. 5.3). Sú to najmä analýzy územia obvodu
z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a plány ochrany obyvateľstva29.
Analýza územia je proces posúdenia rizík vzniku mimoriadnej udalosti
s ohľadom na zdroje ohrozenia. Analýza územia je vyhotovovaná vo forme
súboru dokumentov, ktoré popisujú príslušný región, jeho aktivity, riziká vzniku
krízových javov i možnosti ich riešenia.
Plánom ochrany obyvateľstva je súbor dokumentov obsahujúcich
protiradiačné, protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické
a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad
mimoriadnej udalosti.
Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti30 je
súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické
29
Zákon NR SR č. 42/1996 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva, § 13 a 14, bod 1, písmeno a a b.
- 145 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany
zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti pre prípad mimoriadnej
udalosti.
Plán evakuácie (ako súčasť plánu ochrany) je súbor dokumentov
na zabezpečenie evakuáciu osôb, zvierat a vecí z ohrozeného priestoru.
Tab. 5.3
Zodpovednosť za spracovanie analýz a plánov ochrany civilnej ochrany
ORGÁN
MV SR
Obvodný úrad
v sídle kraja
Obvodný úrad
Obec
Právnické osoby
(štátne inštitúcie,
školy, sociálne
ústavy a iné
právnické osoby)
DOKUMENT
• analýza územia republiky z hľadiska možných
mimoriadnych udalostí
• analýza územia regiónu obvodu z hľadiska možných
mimoriadnych udalostí,
• plán ochrany obyvateľstva územia regiónu (v súčinnosti s
obvodnými úradmi )
• plán evakuácie
• analýza územia územného obvodu z hľadiska možných
mimoriadnych udalostí,
• plán ochrany obyvateľstva (v súčinnosti s právnickými
osobami a fyzickými osobami)
• plán evakuácie
• plán ochrany obyvateľstva
• plán evakuácie
• plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do
starostlivosti
5.12.1. ANALÝZA ÚZEMIA OBVODU
Analýza územia obvodu predstavuje komplexný dokument, ktorý popisuje
konkrétne územie podľa vopred stanovených kritérií. Pozostáva z písomnej
a grafickej časti, ktoré sa priebežne novelizujú podľa vývoja územia.
Analýza územia môže mať tieto časti a štruktúru:
(1) Geografická charakteristika územia
- komplexná geografická charakteristika (profil ) územia,
- klimatické podmienky,
- chránené územia,
- nerastné suroviny.
30
Osoba prevzatá do starostlivosti je osoba, ktorá sa okrem zamestnancov, právnických osôb, podnikateľov
alebo ostatných fyzických osôb nachádza s ich vedomím na nehnuteľnostiach, ktoré užívajú tieto právnické
osoby, podnikatelia alebo ostatné fyzické osoby.
- 146 -
5. Civilné núdzové plánovanie
(2) Demografická charakteristika územia
- počet, hustota a vekové zloženie obyvateľstva,
- národnostné zloženie,
- počet obcí, miest (vrátane obyvateľstva) a ich katastre.
(3) Ekonomická, hospodárska a sociálna charakteristika územia
(3.1) Hospodárska charakteristika územia
- priemysel (charakteristika jednotlivých priemyselných odvetví),
- energetika (energetické zdroje a trasy ich vedenia),
- vodné hospodárstvo (zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou zdroje, vodojemy, siete, a kanalizačné zariadenia a siete),
- životné prostredie (ekologická charakteristika územia - ovzdušie,
voda, pôda, produkcia odpadov, skládky - evidované
a neevidované, spaľovne, kafilérie a pod.).
(3.2) Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo
- rastlinná výroba,
- živočíšna výroba (druhy, počty, umiestnenie zvierat a ďalšie
informácie),
- lesný fond (druhy drevín, rozloha a ďalšie informácie).
(3.3) Dopravná a telekomunikačná infraštruktúra
- cestná, železničná, vodná a letecká doprava (trasy, triedy,
kapacity, mosty, tunely a ďalšie zariadenia a údaje),
- telekomunikácie,
- rozhlasové a televízne trasy a vysielače.
(3.4) Vodné toky a stavby - základné údaje o vodných tokoch a stavbách
(3.5) Zdravotnícka a veterinárna starostlivosť
- nemocnice a nemocničné zariadenia,
- veterinárne zabezpečenie a starostlivosť.
(3.6) Školstvo, veda a kultúra
- predškolské zariadenia, základné, stredné a vysoké školy
(kapacity, vybavenie, dislokácia a pod.),
- vedecké ústavy a inštitúcie,
- kultúrne pamiatky.
(4) Stanovenie pravdepodobnosti vzniku MU na danom území
(4.1) Živelné pohromy (povodne a záplavy, snehové kalamity a lavíny,
zosuvy pôdy, víchrice, zemetrasenie a pod.),
(4.2) Havárie (požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok, ropných
produktov a odpadov, poškodenie vedenia rozvodných sietí, ich
zariadení a diaľkovodov),
(4.3) Katastrofy (rozsiahle dopravné nehody spojené s požiarmi, únikmi
nebezpečných látok, poškodením infraštruktúry, havárie jadrových
(energetických) zariadení, rozrušenie vodohospodárskych diel).
V tejto časti analýzy sa charakterizujú možné zdroje vzniku krízových
javov na základe ich technologických a fyzikálno-chemických parametrov.
- 147 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Môže sa vychádzať napríklad z historických záznamov, priebežného merania
a prognostických údajov.
(5) Vyhodnotenie ohrozeného územia následkami MU
Táto časť analýzy územia bezprostredne nadväzuje na očakávané
mimoriadne udalosti vytypované v bode 4. Na základe technických údajov,
meraní a vyhodnotení sa stanoví rozsah a stupeň ohrozenia, a to tak v prípade
stacionárnych, ako aj dynamických zdrojov ohrozenia. V súčasnej dobe sú
dobre vyhodnotené zdroje ohrozenia pochádzajúce zo stacionárnych prvkov
(vodohospodárske diela, jadrové zariadenia, závody, ktoré vo svojom výrobnom
programe využívajú alebo vyrábajú nebezpečné látky a pod). Veľmi zložitou
a zatiaľ nedocenenou oblasťou je spôsob vyhodnocovania dynamických
systémov. Ide predovšetkým o prepravy nebezpečných látok po cestných
a železničných komunikáciách.
(6) Sily, prostriedky a materiálne zdroje na riešenie mimoriadnej udalosti
(6.1) Analýza síl a prostriedkov, ktoré je možné aktivovať v prípade
vzniku mimoriadnej udalosti na danom území.
(6.2) Technické prostriedky, ich štruktúra, skladba a využiteľnosť pri
obnove územia.
(6.3) Materiálne zdroje a zásoby, ktoré je možné použiť na obnovu
postihnutého územia.
5.12.2. PLÁN OCHRANY OBYVATEĽSTVA
Plány ochrany obyvateľstva spracovávajú orgány uvedené v tab. 5.3.
v predpísanej štruktúre. Plán ochrany obyvateľstva obce má nasledujúcu
štruktúru:
Textová časť
(1) Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva
(2) Plán varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb
(3) Vytvorenie jednotiek civilnej ochrany
(4) Riadiace orgány na riešenie mimoriadnej udalosti
(5) Plán evakuácie obyvateľstva (obce začlenené do evakuácie)
(6) Plán monitorovania územia (obce vytvárajúce prieskumné jednotky civilnej
ochrany)
(7) Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu (obce
ohrozené nebezpečnou látkou)
(8) Plán prípravy obyvateľstva
(9) Plán kontrolnej činnosti
(10) Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany
(11) Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť
pracovnú činnosť (obce, ktoré vlastnia takýto objekt)
(12) Prehľady zdrojov ohrozenia
- 148 -
5. Civilné núdzové plánovanie
(13) Prehľad mimoriadnych udalostí
(14) Prehľad nebezpečných látok (obce, na ktorých území sa nachádza
stacionárny zdroj nebezpečných látok)
(15) Plán ukrytia obyvateľstva
(16) Plán regulácie pohybu osôb (obce, ktoré vytvárajú poriadkové jednotky
civilnej ochrany)
(17) Plán vykonania záchranných prác
(18) Predkladanie informácií
Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí)
(1) Polohy zdrojov NL s vyhodnotením oblastí ohrozenia
(2) Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami
(3) Miesta riadenia
(4) Miesta a trasy monitorovania
(5) Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom
(6) Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb
(7) Zámer zabezpečenia, riadenia a vykonania evakuácie
(8) Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť
(9) Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov civilnej
ochrany.
5.12.3. PLÁN OCHRANY ZAMESTNANCOV A OSÔB PREVZATÝCH
DO STAROSTLIVOSTI
Plány ochrany osôb prevzatých do starostlivosti spracovávajú inštitúcie
uvedené v tab. 5.3. v predpísanej štruktúre. Plán ochrany osôb prevzatých
do starostlivosti má nasledujúcu štruktúru:
Textová časť
(1) Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany zamestnancov
a osôb prevzatých do starostlivosti
(2) Plán varovania a vyrozumenia ochrany zamestnancov a osôb prevzatých
do starostlivosti
(3) Vytvorenie jednotiek civilnej ochrany pre potreby inštitúcie
(4) Plán prípravy štábu civilnej ochrany
(5) Plán evakuácie
(6) Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu
(inštitúcie ohrozené nebezpečnými látkami)
(7) Plán prípravy zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti
(8) Plán kontrolnej činnosti
(9) Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany
(10) Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť
pracovnú činnosť (inštitúcie, ktoré vlastnia takýto objekt)
(11) Prehľady zdrojov ohrozenia
(12) Prehľad mimoriadnych udalostí
- 149 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
(13) Prehľad NL (inštitúcie, ktoré sú ohrozené stacionárnym zdrojom
nebezpečných látok)
(14) Plán ukrytia obyvateľstva
(15) Plán regulácie pohybu osôb
(16) Plán vykonania záchranných prác
(17) Predkladanie informácií.
Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí)
(1) Polohy zdrojov nebezpečnej látky s vyhodnotením oblastí ohrozenia
(2) Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami
(3) Miesta riadenia
(4) Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom
(5) Prehľad evakuácie zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti
(6) Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov
(7) Rozmiestnenie jednotiek a zariadení civilnej ochrany
(8) Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť
(9) Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb.
5.12.4. PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE
Evakuácia31 patrí medzi základné druhy ochrany obyvateľstva, domácich
a hospodárskych zvierat a majetku. Pri evakuácii dochádza k organizovanému
premiestneniu osôb, zvierat a majetku právnických a fyzických osôb
z priestoru, v ktorých by pobyt znamenal vážne ohrozenie obyvateľstva,
poprípade obmedzenie ich životných podmienok, ohrozenie života a zdravia
zvierat a zničenie, prípadne poškodenie hnuteľného majetku. Evakuácia môže
dosahovať značné rozmery podľa rozsahu a intenzity ohrozenia. Príklady
uskutočnenia evakuácie sú uvedené v tabuľke 5.4.
−
−
−
−
−
31
Evakuácia je plánovaná, zabezpečovaná a vykonávaná:
v okolí jadrového zariadenia,
z územia ohrozeného zamorením v dôsledku havárie alebo inej mimoriadnej
udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky,
z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy alebo katastrofy,
ktoré dočasne alebo dlhodobo neumožňujú pobyt osôb, domácich
a hospodárskych zvierat na tomto území,
z územia ohrozeného haváriou vodohospodárskych diel,
z územia vyčleneného na operačnú činnosť Ozbrojených síl SR, prípadne
spojeneckých vojsk.
Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie.
- 150 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Tab. 5.4.
Príklady príčin a počtov evakuovaných osôb
Miesto
Rok
Dunker
(Francúzko)
Slovensko
1940
Seveso
(Taliansko)
1976
Bhópal
(India)
Černobyl
(Ukrajina)
Nantes
(Francúzko)
Piper Alpha
(Severné more)
Piešťany
(SR)
Hannover
(Nemecko)
Česká republika
(ČR)
Kelowen
(Kolumbia)
Ukrajina
1984
únik nebezpečnej látky v chemickom
závode na výrobu pesticídov a
herbicídov
únik jedovatého plynu
1986
havária jadrovej elektrárne
1987
1988
vznik jedovatého mraku pri požiari
v skladisku umelých hnojív
výbuch a následný požiar ropnej veže
1997
povodeň
2002
2002
nález nevybuchnutej 250 kg leteckej
bomby z druhej svetovej vojny
povodeň
2003
lesný požiar v pohorí Okanagan
2004
výbuch v muničnom sklade
1965
Príčina evakuácie
porážka Francúzka fašistickým
Nemeckom
povodeň
Počet
ev. osôb
380 000
(vojaci)
53 693
(obyvateľstvo)
6 000
(obyvateľstvo)
300 000
(obyvateľstvo)
350 000
(obyvateľstvo)
39 000
(obyvateľstvo)
157
(zamestnanci)
16 000
(obyvateľstvo)
13 000
(obyvateľstvo)
220 000
(obyvateľstvo)
30 000
(obyvateľstvo)
10 000
(obyvateľstvo)
Na vykonanie a zabezpečenie evakuácie sa priebežne pripravujú
evakuačné opatrenia a na praktické vykonanie evakuácie sú pripravené
podmienky odborného zabezpečenia evakuácie v oblasti poriadkovej
a bezpečnostnej, dopravnej, zdravotníckej, zásobovacej, pôdohospodárskej
a veterinárnej, ktoré riadia z úrovne vlády SR príslušné rezortné orgány.
Evakuácia sa rozdeľuje podľa rôznych kritérií. Za základne kritérium
delenia evakuácie je možné považovať miesto, z ktorého sa uskutočňuje:
− evakuácia objektová (bodová), ktorá zahŕňa evakuáciu z jedného alebo
z malého počtu objektov,
− evakuácia priestorová (plošná), ktorá zahŕňa evakuáciu z určitej časti alebo
z celého urbanistického celku, prípadne z väčšieho územia.
Ďalšie spôsoby členenia evakuácie sú znázornené na obrázku 5.11.
- 151 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
EVAKUÁCIA
Podľa miesta
Objektová
(bodová)
Podľa spôsobu
zabezpečenia
• plánovaná
• neplánovaná
Priestorová
(plošná)
Podľa času
trvania
Podľa spôsobu
riešenia
• krátkodobá
• dlhodobá
• dobrovoľná
• násilná
Podľa spôsobu
vyhlásenia
• riadená
• samovoľná
Obr. 5.11. Druhy evakuácie
Riadenie a zabezpečovanie evakuácie sa vykonáva na základe vopred
spracovaných plánov evakuácie ministerstiev, ostatných ústredných orgánov
štátnej správy, orgánov špecializovanej štátnej správy, obvodných úradov v sídle
kraja, obvodných úradov, obcí, podnikateľov, iných právnických a fyzických
osôb podieľajúcich sa na evakuácii.
5.12.4.1.
PLÁNOVANIE OBJEKTOVEJ EVAKUÁCIE
Objektová (bodová) evakuácia osôb, zvierat a vecí sa najčastejšie spája
s ochranou pred požiarmi. Neoddeliteľnou súčasťou dokumentácie objektovej
evakuácie je aj požiarny evakuačný plán, v ktorom je upravený postup
pri evakuácii osôb, zvierat a vecí z ohrozených objektov. Podklady potrebné
na jeho spracovanie sú uvedené na obrázku 5.12. Plán evakuácie sa dá využiť
aj pri vzniku iných ohrození, ktoré si vyžadujú rýchle opustenie nebezpečného
priestoru najmä osobami.
- 152 -
5. Civilné núdzové plánovanie
PODKLADY NA RIEŠENIE
OBJEKTOVEJ EVAKUÁCIE
Charakter objektu
• určenie objektu
• stavebné riešenie
objektu
• nebezpečný materiál
• používaná technológia
Organizácia
(firma, spoločnosť)
• počet organizácií
v objekte
• druh činnosti organizácií
• maximálny počet osôb
(vlastných, cudzích)
• spôsob evidencie osôb
Ostatné
• právne normy
• okolie objektu
• možnosť nasadenia
zložiek IZS
EVAKUAČNÝ PLÁN
Obr. 5.12. Podklady potrebné na spracovanie evakuačného plánu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Požiarny evakuačný plán obsahuje:
Určenie pracovníka organizácie, ktorý evakuáciu riadi a konkrétne miesto,
z ktorého je evakuácia riadená
Určenie pracovníkov a prostriedkov, pomocou ktorých je evakuácia
vykonávaná
Určenie spôsobu a ciest na evakuáciu
Určenie miesta sústredenia evakuovaných osôb, prípadne zvierat a určenie
zodpovedného pracovníka, ktorý vykoná kontrolu počtu
Zabezpečenie poskytnutia prvej pomoci postihnutým osobám
Určenie miesta na sústredenie evakuovaných vecí
Určenie pracovníka na stráženie evakuovaných vecí
Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží
(topografické vyznačenie evakuačných ciest sa umiestňuje pri vstupoch
na jednotlivé podlažia).
5.12.4.2. PLÁNOVANIE PLOŠNEJ EVAKUÁCIE
Plošná evakuácia je dôležitou súčasťou záchrany obyvateľstva, zvierat
a vecných prostriedkov. Vykonáva sa podľa vopred spracovaných plánov
evakuácie z väčšieho priestoru, napr. z obce, mesta a územného obvodu.
Na riadenie a zabezpečenie evakuácie sú vytvárané evakuačné komisie
(obvodov, obcí, firiem a organizácií).
- 153 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
EVAKUAČNÉ OPATRENIA
Súbor informácií
Odborné zabezpečenie
poriadkové a bezpečnostné
zabezpečenie
vyrozumenie o dosiahnutí
pohotovosti evakuačných
komisií a zariadení
dopravné zabezpečenie
spôsob vyhlasovania
evakuácie obyvateľstvu
zdravotnícke zabezpečenie
počty evakuovaných
zásobovacie zabezpečenie
potreba síl a prostriedkov
na zabezpečenie
evakuácie
pôdohospodárske a
veterinárne zabezpečenie
materiálne a technické
zabezpečenie evakuácie
spôsob a organizácia
presunov evakuovaných
príprava evakuačných
komisií, evakuačných
zariadení a obyvateľstva
Obr. 5.13. Evakuačné opatrenia
Riadenie plošnej evakuácie obsahuje rad evakuačných opatrení
(obr. 5.13) s dôrazom na nasledujúce činnosti:
− prípravu na vykonanie evakuácie,
− plánovanie evakuácie so všestranným zabezpečením,
− organizovanie evakuácie s cieľom efektívneho využitia času, síl
a prostriedkov potrebných na jej splnenie,
− operatívne riadenie evakuácie s cieľom splnenia úloh v stanovenej kvalite,
času a priestore,
− kontrolu poskytnutia pomoci a hodnotenie plnenia evakuačných úloh.
Za organizačné, personálne, logistické zabezpečenie evakuačných
zariadení zodpovedá obec a výpisom z plánu evakuácie určená právnická alebo
fyzická osoba.
Základným nástrojom na prípravu a riadenia evakuácie je Plán evakuácie
(tab. 5.5), pomocou ktorého evakuačné komisie riadia evakuáciu osôb, zvierat
a vecí z ohrozeného priestoru. Je to súbor vybraných informácií a pripravených
postupov, spracovaných textovou a grafickou formou.
- 154 -
5. Civilné núdzové plánovanie
Tab. 5.5.
Obsah plánu evakuácie
Spracovateľ
Názov dokumentu
Obvod
Obec
zabezpečenie,
/
/
Právnická
osoba
-
Prehľad zloženia evakuačnej komisie a kópie
určovacích dekrétov
/
/
-
Plán vyrozumenia a zvolania členov evakuačnej
komisie
/
/
-
Plán spojenia pri evakuácii
/
/
-
Plány odborného zabezpečenia evakuácie
/
/
-
Pomocná
grafy...)
/
/
-
Výpisy z dokumentácie
/
/
/
Plán prípravy na evakuáciu
/
/
/
Záznam správ a hlásení
/
/
/
Textový a grafický zámer
riadenia a vykonania evakuácie
dokumentácia
(prehľady,
počty,
Plány evakuácie schvaľujú kompetentní predstavitelia príslušných
inštitúcií, môže to byť minister, vedúci iného štátneho orgánu, primátor mesta,
starosta obce, štatutárny zástupca právnickej alebo fyzickej osoby.
Grafická časť plánov je vypracovávaná spravidla na mapách alebo plánoch
mesta, obce v mierkach 1:1 440, 1:2 880, 1:5 000 alebo 1:10 000, obvodu
v mierkach 1:10 000, 1:25 000 alebo 1:50 000, obvodu v sídle kraja v mierke
1:100 000, republiky v mierkach 1:200 000 alebo 1:500 000 podľa konkrétnych
podmienok a možností s využitím značiek.
Orgány, organizácie, obce, mesta, právnické a fyzické osoby, ktoré
organizujú iba príjem a umiestnenie evakuovaných, vypracúvajú plány iba
v rozsahu vykonávanej činnosti.
5.12.4.3.
PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE ZVIERAT
Jednou zo základných povinností človeka, ktorá vyplýva z právnych
a morálnych noriem, je aktívnym spôsobom, v rámci svojich možností prispieť
k záchrane zvierat postihnutých mimoriadnou udalosťou. Evakuáciu zvierat je
treba chápať ako krajné opatrenie na ich ochranu. Evakuácia zvierat môže byť
podobne ako v prípade obyvateľstva, objektová (zo stajní) a plošná
(z ohrozeného územia).
V závislosti od dôvodu evakuácie plemenných a cenných zvierat je ich
evakuáciu možné rozdeliť na tri etapy (obr. 5.14).
- 155 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Vyvedenie
zvierat
3. etapa
2. etapa
1. etapa
OBJEKTOVÁ
EVAKUÁCIA
Vyvezenie
zvierat
Vynesenie
zvierat
PLOŠNÁ EVAKUÁCIA ZVIERAT
Hnanie zvierat
(do 10 km)
Kombinovaný
spôsob
Preprava zvierat
USTAJNENIE
Obr. 5.14. Spôsoby evakuácie zvierat
Evakuácia zvierat je riadená podľa Plánu evakuácie zvierat, ktorý
spracovávajú obce, poľnohospodárske subjekty a iné právnické a fyzické osoby,
ktoré sa zaoberajú chovom zvierat, ak počet jednotlivých druhov prekračuje
dlhodobo stanovené počty.
Plán evakuácie zvierat tvoria okrem iného [72] tieto dokumenty:
(1) Grafický prehľad o mieste ustajnenia, umiestnenia zvierat s uvedením
počtov
(2) Grafický prehľad evakuácie zvierat s osobitným vyznačením plemenných
i inak cenných zvierat
(3) Zoznam osôb zabezpečujúcich evakuáciu (príjem) zvierat
(4) Prehľad vyvádzaných zvierat a sprevádzajúcich osôb
(5) Prehľad vyvážaných zvierat a sprevádzajúcich osôb
(6) Prehľad vyvážaného materiálu (krmivá, dezinfekčné prostriedky,
chemikálie, hnojivá, písomnosti a ďalšie materiály.)
(7) Prehľad o príjme hnaných (vyvezených) zvierat
(8) Prehľad dopravných prostriedkov na vývoz zvierat a materiálu podľa
kolobehov
(9) Plán umiestnenia evakuovaných zvierat, materiálu a sprevádzajúcich osôb
(10) Prehľad zvierat určených na prednostný jatočný výkup spracovateľmi.
- 156 -
5. Civilné núdzové plánovanie
5.12.4.4.
PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE VECÍ
Evakuácia vecí je plánovaná a vykonávaná na záchranu cenných
materiálnych hodnôt, zásob, dokumentácie, technických zariadení, hnuteľných
umeleckých a kultúrnych pamiatok sakrálneho a muzeálneho charakteru (ďalej
len majetku) spravidla až po evakuácii obyvateľstva, pričom sú vykonávané aj
opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Za evakuáciu vecí zodpovedajú subjekty,
v ktorých vlastníctve sa nachádzajú.
Záchranou majetku sa rozumie jeho evakuácia z dosahu bezprostredného
ohrozenia mimoriadnou udalosťou. Ide najmä o situácie:
− keď hrozí poškodenie majetku (ohňom, splodinami horenia, vodou
a ďalšími formami ohrozenia),
− keď materiál predstavuje prekážky na likvidáciu mimoriadnej udalosti,
živelnej pohromy alebo požiaru,
− keď ide o nebezpečný materiál, ktorý by mohol spôsobiť v prípade iniciácie
podstatné zhoršenie situácie,
− evakuácia nákladu havarovaného dopravného prostriedku a ďalšie prípady.
5.12.4.5.
PLÁNOVANIE ODBORNÉHO ZABEZPEČENIA
EVAKUÁCIE
Neoddeliteľnou súčasťou evakuácie je plánovanie jej odborného
zabezpečenia. Jeho cieľom je všestranne zabezpečiť všetky evakuačné činnosti
ako zo strany zachraňovaných, tak aj zo strany záchranárov a to pred
vyhlásením evakuácie, v priebehu a po ukončení.
Odborné zabezpečenie evakuácie sa vykonáva v oblasti dopravnej,
zdravotníckej, zásobovacej, pôdohospodárskej, veterinárnej, poriadkovej
a bezpečnostnej, ktoré riadia z úrovne vlády SR príslušné rezortné orgány.
Plánovanie dopravného zabezpečenia
Dopravné zabezpečenie evakuácie je súhrn činností uskutočňovaných
na zabezpečenie prepravy evakuovaných osôb, majetku a zvierat
z nebezpečného alebo ohrozeného priestoru (miesta), do stanovených priestorov
(miest) s využitím komunikácií, dopravných prostriedkov a zariadení.
V závislosti od konkrétnej situácie sa na evakuáciu používajú dopravné
prostriedky cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy. Ich použitie
ovplyvňuje celý rad faktorov [39], ktoré sú uvedené na obrázku 5.15.
Rozhodujúcim druhom dopravy na zabezpečenie evakuácie je
automobilová doprava. Konkrétne požiadavky (objednávky) na zabezpečenie
evakuačných prepráv predkladajú primátori miest a starostovia obcí obvodnému
úradu. Požiadavky sa postupujú obvodnému úradu v sídle kraja, ktorý ich posúdi
a spracuje Plán evakuačných prepráv. Súčasťou plánu sú nasledujúce údaje:
- 157 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
Miesto nástupu, naloženia
Miesto výstupu, vyloženia
Prepravná vzdialenosť a popis evakuačnej trasy
Požiadavky na prepravu osôb, zvierat , vecí a materiálu
Počty vyčlenených dopravných prostriedkov na zabezpečenie evakuácie
Čas a miesta pristavenia dopravných prostriedkov
Čas nakladania, vykladania a prepravy
Počty kolobehov techniky
Zabezpečenie prepravy.
Druh evakuácie
(plošná, objektová atď.)
Konkrétne geografické
a klimatické podmienky
Spôsob riadenia
evakuácie
DOPRAVNÉ
ZABEZPEČENIE
EVAKUÁCIE
Počet a pripravenosť
evakuovaných osôb
Stav, počet
a pripravenosť síl
a prostriedkov
evakuácie
Čas (od vzniku
mimoriadnej udalosti až
po evakuáciu)
Obr. 5.15 Faktory ovplyvňujúce dopravné zabezpečenie evakuácie
Na evakuáciu osôb budú prednostne používané autobusy. Vo väčších
mestách môžu byť na evakuáciu osôb z ohrozenej časti mesta použité
aj trolejbusy a električky. Súkromné dopravné prostriedky obyvateľstva sa
na prepravu využívajú za predpokladu, že zvýšené čerpanie pohonných hmôt
z verejnej distribučnej siete, križovanie určených cestných ťahov a iné prekážky,
nevyvolajú dopravnú zápchu, ktorá by ohrozila priebeh evakuácie prostriedkami
hromadnej dopravy.
Na dopravné zabezpečenie evakuácie sú v prípade potreby plánované
a používané aj železničné dopravné prostriedky. Evakuácia železničnou
dopravou je plánovaná do maximálnej vzdialenosti 200 km. Ďalšia preprava
evakuovaných osôb z cieľových železničných staníc, do miest ubytovania je
zabezpečovaná cestnými dopravnými prostriedkami a pri kratších
vzdialenostiach pešo. Cieľové železničné stanice sú navrhované tak,
aby vzdialenosť do miesta ubytovania bola čo najkratšia.
Pri väčšom rozsahu evakuačných prepráv bude na jednotlivých
prepravných smeroch použitá kyvadlová doprava. V súlade s príslušnými
dopravnými predpismi, predpokladaným časom trvania a množstvom
- 158 -
5. Civilné núdzové plánovanie
prepravovaných osôb, zvierat alebo vecí, je nevyhnutné plánovať dostatočný
počet členov vlakových čiat vrátane čiat na vystriedanie.
−
−
−
−
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Dokumentácia evakuačných prepráv po železnici sa skladá z:
plánu evakuačných prepráv po železnici,
predpokladaného počtu evakuovaných osôb, batožiny, zvierat a vecí,
plánu spojenia s prednostami železničných staníc,
technicko-organizačných opatrení (obsahujú všetky úlohy a opatrenia
na prípravu a realizáciu prepráv).
Plán evakuačných prepráv po železnici obsahuje:
Nástupné a výstupné stanice
Číslo evakuačnej súpravy zo stanice nástupu (nakladania)
Číslo vlaku
Časy chodu kyvadlovej prepravy evakuačných vlakov (pristavenie a obraty
vlakových súprav, časy nástupu a výstupu, odchody a príchody vlakov,
počty vozňov
Počet prepravovaných osôb (zvierat a vecí),
Druhy rušňov
Vlakové a rušňové čaty
Vozne na prepravu evakuačných batožín.
Na splnenie úloh evakuácie súvisiacich osôb, domácich zvierat a vecí, je
možné využiť ako doplnkový druh prepravy aj leteckú a vodnú dopravu.
Pri predpokladanom využití leteckej a vodnej dopravy na evakuačné
prepravy, je plánovaný potrebný počet dopravného personálu podľa odborných
predpisov pre leteckú a vodnú dopravu.
Plánovanie zdravotníckeho zabezpečenia
−
−
Zdravotnícke zabezpečenie evakuácie predstavuje najmä:
poskytovanie základnej starostlivosti postihnutým osobám, nasadeným
jednotkám, ostatným silám v evakuačných strediskách, regulačných
stanovištiach a v miestach ubytovania,
zabezpečovanie lekárskej starostlivosti v evakuačných zariadeniach územne
príslušnými lekármi na základe vymedzeného obvodu štátnym obvodovým
lekárom.
Dokumentáciu zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie na úrovni obec
(mestská časť) a ObÚ tvorí Plán zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie,
ktorý obsahuje samostatné opatrenia pri krátkodobej evakuácii a pri dlhodobej
evakuácii. Na stupni obvodný úrad (prípadne ObÚ v sídle kraja) je okrem
uvedeného plánu vedená dokumentácia na koordináciu zdravotníckeho
zabezpečenia evakuácie pri evakuácii viacerých obcí (územných obvodov)
súčasne.
- 159 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Plánovanie núdzového zásobovania a ubytovania
Na zabezpečenie prežitia obyvateľstva v krízových situáciách, ak ich nie
je možné zásobovať bežným spôsobom alebo s využitím mimoriadnych
regulačných opatrení, je zavádzaný systém núdzového zásobovania
a ubytovania. Obce ho zabezpečujú najmä pre evakuovaných občanov z iných
obcí. Zabezpečujú sa ním najnutnejšie potreby občanov, predovšetkým:
− poskytovaním dočasného minimálneho stravovania aspoň jedným teplým
jedlom, alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla na osobu a deň,
− poskytovaním minimálnych dávok pitnej vody, požiadavkou na podniky
vodární a kanalizácií,
− poskytovaním núdzového ubytovania osôb ohrozených alebo postihnutých
následkami krízových situácií,
− zabezpečovaním dodávky energií, tepla, poskytovaním základného
zdravotníckeho zabezpečenia a ďalších základných potrieb (hygienických,
sociálnych...).
Núdzové zásobovanie a ubytovanie sa poskytuje krátkodobo,
s predpokladaným návratom evakuovaných osôb do 72 hodín. Trvá dovtedy,
kým situácia dovolí zaviesť dokonalejší systém, ktorý umožní realizovať
prídelové rozdeľovanie potravín, šatstva, obuvi a ďalších životné dôležitých
výrobkov.
Zodpovednosť za núdzové zásobovanie a ubytovanie majú orgány verejnej
správy obcí v spolupráci s právnickými a fyzickými osobami, verejnoprávnymi
a humanitárnymi inštitúciami. Evakuácia je riadená evakuačnými komisiami
územných obvodov a obcí.
Na zabezpečenie núdzového ubytovania budú využívané stále ubytovacie
zariadenia, školy, telocvične, internáty, kultúrne domy, rekreačné zariadenia,
stany a iné priestory. Vykonáva sa podľa Plánu núdzového ubytovania,
ktorého súčasťou je [22]:
(1) Zoznam osôb a personálne obsadenie miest núdzového ubytovania
(2) Evidencia ubytovaných osôb
(3) Ubytovací poriadok
(4) Plán spojenia
(5) Logistické zabezpečenie núdzového ubytovania
(6) Ostatná pomocná dokumentácia.
−
−
Núdzové stravovanie občanov je vykonávané:
poskytnutím dočasného minimálneho stravovania aspoň jedným teplým
jedlom, alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla evakuovaným
osobám na deň,
poskytnutím stravovania riadiacim orgánom, nasadeným jednotkám
a ostatným nasadeným silám v obvodovej pôsobnosti,
- 160 -
5. Civilné núdzové plánovanie
−
−
organizovaním systému rozvozu základných druhov potravín, mäsa
a mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov a drogistického tovaru
do obchodnej siete na základe konkrétnej situácie,
zabezpečením dodávok energií, tepla, poskytovaním základného
hygienického, zdravotníckeho a sociálneho zabezpečenia a ďalších
základných potrieb.
Na zabezpečenie núdzového stravovania je spracovávaný Plán
zásobovacieho zabezpečenia evakuácie. Jeho súčasťou je aj nasledujúca
dokumentácia [22]:
(1) Zoznam členov jednotky na núdzové zásobovanie
(2) Plán priestoru núdzového zásobovanie (pri dodržaní hygienických zásad)
(3) Časový rozsah výdaja (v nadväznosti na ubytovací poriadok)
(4) Stravovacie lístky
(5) Plán spojenia
(6) Logistické zabezpečenie núdzového zásobovanie
(7) Ostatná dokumentácia.
Na núdzové zásobovanie sú využívané dostupné kapacity, medzi ktoré
patria:
− reštaurácie, jedálne, pohostinstvá,
− rôzne výrobne (štátne, družstevné, súkromné),
− stravovacie kapacity rekreačných zariadení, školských jedální,
zdravotníckych a sociálnych zariadení, internátov a iných zariadení.
Evakuovaným osobám, ktoré z časových dôvodov nemali možnosť si
zabezpečiť vlastnú evakuačnú batožinu, pridelí evakuačná komisia, podľa
konkrétnej situácie vybrané položky núdzového balíčka. Núdzový balíček
obsahuje:
− oblečenie (tepláková súprava, prípadne pracovný odev),
− obuv (tenisky, prípadne pracovná obuv),
− uterák,
− misku na jedlo a lyžicu,
− prikrývku,
− pohotovostnú dávku potravín (PODAP).
Núdzovým zásobovaním sú obyvateľom poskytované dávky stravy
diferencovane. Rozdeľujú sa podľa množstva a zloženia pre skupiny
obyvateľov:
− deti do troch rokov veku,
− deti do 18 rokov,
− ostatné obyvateľstvo,
− ranení a hospitalizovaní v zdravotníckych zariadeniach a v domácom
liečení.
- 161 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Príklad normy potravín na jednu osobu a deň a norma na 1000 dávok
teplej stravy je uvedený v nasledujúcej tabuľke 5.6:
Tabuľka 5.6.
Normy potravín na núdzové zásobovanie obyvateľstva
mäso
Merná
jednotka
g
Deti
do 3 rokov
80
Deti
3-18 rokov
100
130
mlieko
vajcia
múka
chlieb
tuky
soľ
cukor
zemiaky
l
ks
g
g
g
g
g
g
0,5
0,3
100
40
20
2,5
50
200
0,35
1
200
140
10
2,5
80
400
0,35
1
250
140
40
2,5
75
400
Výrobok
Dospelí
Norma na 1000 dávok
teplej stravy
87 kg
441 l
107 ks
25 kg
8,0 kg
8,8 kg
1,3 kg
150 kg
Plánovanie poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia
Úlohy spojené s plnením poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia
evakuácie plní Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom Policajného zboru
v úzkej súčinnosti so železničnou, vojenskou a obecnou (mestskou)
políciou. Vo zvláštnych prípadoch môžu byť uvedené zložky posilnené
o príslušníkov Ozbrojených síl SR a príslušníkov Záchrannej brigády hasičského
a záchranného zboru. Poriadkové a bezpečnostné zabezpečenie evakuácie
obsahuje tieto činnosti:
− uzatvorenie priestorov, v ktorých sa vykonáva evakuácia,
− kontrolu osôb, ktoré sa nachádzajú v evakuovaných priestoroch,
− zabezpečenie
bezpečnosti,
plynulosti
a usmerňovania
dopravy
na evakuačných trasách a odsun osôb do určených priestorov vrátane
usmernenia samovoľnej evakuácie,
− zabezpečenie pokoja, udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti,
ochranu majetku na postihnutom území,
− zabezpečenie nerušeného priebehu evakuácie v priestoroch evakuácie
a v evakuačných zariadeniach,
− kontrolu osôb vstupujúcich do evakuovaného priestoru.
Policajný zbor pri príprave a zabezpečovaní evakuácie plní v spolupráci
so štátnymi orgánmi, orgánmi obcí, obvodov, štábmi a odbornými jednotkami,
ozbrojenými zbormi, právnickými osobami a fyzickými osobami tieto úlohy:
− spolupôsobí pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb, pri ochrane
majetku, pri zabezpečovaní verejného poriadku, robí opatrenia na jeho
obnovenie a vykonáva potrebné bezpečnostné opatrenia v evakuovaných
priestoroch, na evakuačných trasách, v evakuačných strediskách,
regulačných
stanovištiach
a v miestach
núdzového
ubytovania
evakuovaného obyvateľstva,
- 162 -
5. Civilné núdzové plánovanie
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
−
pôsobí pri udržovaní poriadku pri núdzovom zásobovaní v evakuačných
zariadeniach a pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti obyvateľstvu,
zabezpečuje zvýšenú hliadkovú a obchádzkovú službu s cieľom
predchádzania trestnej činnosti,
dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej
riadení,
informuje a žiada správcu komunikácie o odstránenie prekážok cestnej
premávky na evakuačných trasách a podieľa sa na priechodnosti trás
a pri realizácii dopravného značenia,
reguluje pohyb motorových vozidiel a peších kolón na evakuačných
trasách,
podieľa sa na uzatvorení priestorov, z ktorých sa evakuácia vykonáva,
kontroluje osoby, ktoré vstupujú do evakuovaného priestoru podľa povolení
vydaných evakuačným orgánom, ktorý riadi a vyhlasuje evakuáciu,
zabraňuje vstupu nepovolaným osobám,
pôsobí pri preventívnych opatreniach na zabránenie vzniku a šírenia paniky
a rozširovania poplašných správ,
spolupracuje s orgánmi obcí a miest na vedení evidencie pobytu občanov,
pomáha evakuovaným osobám pri pátraní po rodinných príslušníkoch,
vykonáva pátranie po záujmových osobách,
zabezpečuje identifikáciu mŕtvol.
Uvedené úlohy plnia príslušníci Policajného zboru formou kontrol
na kontrolných stanovištiach a hliadkovou službou.
5.13. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE V OCHRANE VEREJNÉHO
PORIADKU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
5.13.1 VÝCHODISKÁ NA KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE PRI OCHRANE
VEREJNÉHO PORIADKU
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a začlenením do
euroatlantických štruktúr vyplynula potreba vykonania zmien v širokom
spektre legislatívnych noriem s cieľom ich zosúladenia s normami Európskej
únie. Súčasne došlo k zmene bezpečnostného prostredia, kde hrozbu globálnej
vojenskej konfrontácie nahradili asymetrické ohrozenia nevojenského
charakteru. Vplyvom týchto faktorov zákonite vyplynula potreba zmien v
systéme krízového manažmentu, ako i zmien v oblasti krízového plánovania
v podmienkach útvarov Policajného zboru tak, aby tieto zodpovedali aktuálnym
potrebám pri plnení úloh vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany, adekvátne
reagovali na meniace sa podmienky v bezpečnostnom prostredí a svojim
rozsahom zabezpečovali pripravenosť útvarov Policajného zboru na riešenie
krízových situácií vymedzených právnymi normami. Výsledkom tohto procesu
bola tranformácia útvarov Policajného zboru plniacich úlohy v oblasti krízového
plánovania. Zmenené boli metódy, štruktúra a spôsoby spracovania krízových
- 163 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
plánov a ostatných plánovacích dokumentov v nadväznosti na ich
kompaktibilitu s inými zložkami participujúcimi na plnení úloh pri ochrane
života, zdravia a majetku.
Sprievodným javom krízových situácií sú často narušenia verejného
poriadku a bezpečnosti občanov. Ich riešením sa zaoberajú služby Policajného
zboru pôsobiace v útvaroch Policajného zboru. Krízové plánovanie
v Policajnom zbore sa môže definovať ako špecifický proces plánovania,
ktorého obsah je zameraný na prípravu riešení krízových situácií mimo času
vojny a vojnového stavu s dôrazom na optimálne stanovenie a zabezpečenie
finančných, vecných a ľudských zdrojov, stanovenie práv a povinností
právnických a fyzických osôb a ich prípravu na riešenie krízových situácií.
Krízové plánovanie v Policajnom zbore je neoddeliteľnou súčasťou
krízového plánovania MV SR. Zabezpečuje prípravy na riešenie krízových
situáciu a ich vlastné riešenie. Obsahom týchto príprav je aj stanovenie postupu
policajných útvarov ministerstva, útvarov Policajného zboru, krajských
riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, okresných riaditeľstiev
Hasičského a záchranného zboru pri plnení opatrení v čase zachovania
bezpečnosti štátu a úloh po vypovedaní vojny alebo vyhlásení vojnového stavu,
výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.
Plánovanie opatrení a stanovenie úloh na riešenie krízových situácií
zabezpečuje ministerstvo a uvedené útvary prostredníctvom krízových štábov,
krízového manažmentu a krízových pracovísk.
Krízové plánovanie tým, že vytvára predpoklady na prípravu, optimálne
a efektívne využitie ľudských a materiálnych zdrojov, v rozhodujúcej miere
predurčuje úroveň reálneho riešenia možnej krízovej situácie. Z uvedeného
dôvodu sa krízové plánovanie v Policajnom zbore stáva významnou zárukou
ochrany spoločnosti a jednotlivých osôb pred prípadným nebezpečenstvom,
ktoré môže narušiť verejnú bezpečnosť a verejný poriadok. Zároveň stav
pripravenosti vytvára priaznivé predpoklady pre normálnu atmosféru a život
občanov.
Pri riešení krízových situácií môže byť činnosť Policajného zboru
primárna alebo sekundárna, podľa toho či narušenie verejného poriadku alebo
bezpečnosti občanov vystupuje ako sprievodný jav krízových situácií alebo je
samo o sebe krízovou situáciou.
V primárnom postavení je činnosť Policajného zboru, ak činnosťou
svojich síl a prostriedkov rozhodujúcim spôsobom rieši krízovú situáciu, napr.
pri hromadnom narušení verejného poriadku a teroristickom útoku. V tomto
prípade je účasť iných subjektov na riešení krízovej situácie iba doplnková
(napr. činnosť záchrannej zdravotnej služby, Hasičského záchranného zboru
a podobne ). V praxi ide o najmenej frekventovanú skupinu prípadov.
- 164 -
5. Civilné núdzové plánovanie
V sekundárnom (subsidiárnom, podpornom) postavení je činnosť
Policajného zboru v prípadoch, ak prostredníctvom svojich síl a prostriedkov
vykonávajú doplnkovú činnosť, napr. pri požiari zabezpečujú nerušený prejazd
požiarnej techniky cez križovatky a na mieste požiaru uzavrú širší priestor pred
prístupom verejnosti. V týchto prípadoch má rozhodujúce postavenie z hľadiska
riešenia krízovej situácie iný subjekt (Hasičský a záchranný zbor, veterinárna
správa a pod.). Policajný zbor plní úlohy v úzkej súčinnosti a spolupráci s týmito
orgánmi. Z hľadiska počtu frekventovaných prípadov v praxi, ale aj z hľadiska
prognózy, ide o najpočetnejšiu skupinu prípadov.
5.13.2. ORGANIZAČNÉ PRVKY KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA
V POLICAJNOM ZBORE
Na krízovom riadení vrátane krízového plánovania v Policajnom zbore sa
podieľajú organizačné zložky (obr. 5.16.), ktoré sú pracoviskami krízového
manažmentu, alebo ktoré zriaďujú krízové pracoviská (Prezídium Policajného
zboru, Prezídium hasičského a záchranného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície MV SR) na jednotlivých stupňoch riadenia od Ministerstva vnútra SR až
po okresné riaditeľstvá Policajného zboru.
V rámci zmien v organizačnej štruktúre MV SR bola vytvorená Sekcia
krízového manažmentu a civilnej ochrany, ktorá je pracoviskom krízového
manažmentu a odborným útvarom ministerstva pre krízové riadenie, ochranu
obyvateľstva, hospodársku mobilizáciu, civilné núdzové plánovanie, kritickú
infraštruktúru, integrovaný záchranný systém a správu materiálu civilnej
ochrany a humanitárnej pomoci.
V rámci krajských riaditeľstiev Policajného zboru organizačne
a metodicky vo väzbách na Sekciu krízového manažmentu a civilnej ochrany
ministerstva zabezpečujú krízové plánovanie oddelenia krízového
manažmentu. Z hľadiska riadiacich väzieb sú tieto pracoviská priamo
podriadené krajskému riaditeľovi Policajného zboru.
Na okresných riaditeľstvách policajného je pre oblasť krízového
plánovania vytvorená skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu,
ktorá je priamo podriadená okresnému riaditeľovi Policajného zboru.
Útvary Policajného zboru vytvárajú na príslušnom stupni riadenia krízové
štáby, resp. krízové pracoviská. Činnosť krízového štábu zabezpečuje sekretariát
krízového štábu. Súčasne sú vytvárané skupiny krízovej intervencie za účelom
zabezpečenia zdravotnej a psychologickej starostlivosti. Iné skupiny sa
vytvárajú spravidla v závislosti od charakteru krízovej situácie a vývoja
bezpečnostnej situácie v určitom čase a na konkrétnom mieste podľa
rozhodnutia predsedu krízového štábu.
- 165 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
V rámci zabezpečovania vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany sú
(v súbehu s dokumentáciou pre riešenie krízových situácií) spracovávané
i typové projekty a operačné plány policajných akcií, na základe ktorých sa
vytvárajú ďalšie skupiny (napr. uzatváracia skupina, operačná skupina,
doplňovacia a zaisťovacia skupina, technická skupina atď.)
Generálny riaditeľ
PZ SR
Organizačný
odbor
Odbor
krízového
manažmentu
Odbor civilnej
ochrany
obyvateľstva
Odbor správy
materiálu CO
a humanitárnej
pomoci
Oddelenie krízového
manažmentu
Oddelenie krízového
plánovania HM
Oddelenie integrovaného
záchranného systému
a výkonu služby
PREZÍDIUM POLICAJNÉHO ZBORU,
PREZÍDIUM HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO
ZBORU,
ÚRAD HRANIČNEJ A CUDZINECKEJ
POLÍCIE MV SR,
URČENÁ ORGANIZAČNÁ ZLOŽKA
KRAJSKÉ RIADITEĽSTVÁ PZ
ODDELENIE (ODBOR) KRÍZOVÉHO
MANAŽMENTU
OKRESNÉ RIADITEĽSTVÁ PZ
SKUPINA SLUŽOBNEJ PRÍPRAVY A
KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU
Obr. 5.16. Pracoviská krízového manažmentu a krízového plánovania na PZ SR
- 166 -
5. Civilné núdzové plánovanie
5.13.3. ÚLOHY KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V POLICAJNOM ZBORE
Úlohy jednotlivých prvkov v krízovom plánovaní sú pre celú organizačnú
štruktúru ministerstva a Policajného zboru stanovené v organizačných
poriadkoch útvarov.
Útvary ministerstva a Policajného zboru zriaďované pre plnenie úloh na
úseku krízového manažmentu sa podieľajú v súčinnosti s ústrednými orgánmi
štátnej správy na vypracovaní bezpečnostného systému Slovenskej republiky s
dôrazom na oblasť vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany.
-
-
-
-
Na jednotlivých stupňoch riadenia po odbornej stránke:
zabezpečujú činnosti na úseku krízového plánovania a koordinujú činnosti
zamerané na riešenie nevojenských krízových situácií,
plnia úlohy sekretariátov krízových štábov,
koordinujú spoluprácu orgánov krízového riadenia,
vypracovávajú dokumentáciu na obdobie krízovej situácie s väzbami na
ostatné orgány krízového riadenia, s dôrazom na zabezpečenie činnosti
Policajného zboru, hasičského zboru a orgánov miestnej štátnej správy,
kontrolujú a vyhodnocujú úroveň vypracovanej dokumentácie na riešenie
krízových situácií, vo vymedzenom rozsahu vypracovávajú návrhy metodík
a interných normatívnych aktov riadenia v oblasti krízového riadenia na
prípravu a riešenie krízových situácií,
podieľajú sa na tvorbe funkčného systému včasného vyrozumenia a
uvedenia do pohotovosti orgánov krízového manažmentu na všetkých
stupňoch riadenia,
zabezpečujú prípravu a koordinujú precvičenie rozhodujúcich prvkov
krízového riadenia v rámci cvičení krízového manažmentu,
vykonávajú opatrenia hospodárskej mobilizácie na úseku krízového
plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie,
vypracovávajú krízový plán hospodárskej mobilizácie subjektov
hospodárskej mobilizácie,
sústreďujú informácie v jednotnom informačnom systéme hospodárskej
mobilizácie a plnia úlohy komoditných centier majetku hospodárskej
mobilizácie.
Skúsenosti ukazujú, že neustále narastá obťažnosť riešenia krízových
situácií najmä v spojitosti s bojom s kriminalitou, čo potenciálne ohrozuje
vnútornú bezpečnosť a poriadok. Tieto otázky citeľne pociťuje a vníma aj
verejnosť. Samotná polícia je často „zaskočená“ neštandardnými formami
organizovaného zločinu, stále častejšie s medzinárodným aspektom, čo
v konkrétnych prípadoch môže vyústiť do vzniku rôznych krízových situácií.
Páchatelia využívajú všetky možnosti infraštruktúry, vrátane nedokonalosti
právnych predpisov, majú k dispozícií moderné prostriedky, sú vzdelanejší
a oveľa rafinovanejší ako v minulosti. Polícia je stále viac konfrontovaná
s dôsledkami zmien sociálnych a ekonomických procesov, majúcich často
- 167 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
medzinárodnú alebo globálnu povahu. Z tohto pohľadu má krízové plánovanie
v procese riešenia krízových situácií v Policajnom zbore nezastupiteľnú funkciu.
Jeho reálne naplňovanie a skvalitňovanie je neoddeliteľne spojené s kvalitným
fungovaním všetkých prvkov policajného systému, predovšetkým jeho ľudského
činiteľa.
5.13.4. SYSTEMIZÁCIA ÚTVAROV POLICAJNÉHO ZBORU
Aj v podmienkach Policajného zboru Slovenskej republiky je krízový
manažment neoddeliteľnou súčasťou riadenia bezpečnosti na jednotlivých
stupňoch jeho riadenia. Úlohy v oblasti krízového manažmentu sú plnené
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov
vydaných na ich základe. Východiskovým plánovacím dokumentom pre plnenie
úloh krízového manažmentu v kalendárnom roku je „Rozkaz ministra vnútra
Slovenskej republiky o úlohách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
v oblasti krízového manažmentu“, ktorým sa zabezpečuje implementácia a
realizácia stanovených úloh a činností v súlade s Bezpečnostnou stratégiou
Slovenskej republiky v oblasti vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany na
podmienky ministerstva a podriadených útvarov Policajného zboru.
Dokument je obsahovo tvorený vyhodnotením plnenia úloh
z predchádzajúceho kalendárneho roku, uložením úloh a spôsobu ich plnenia
nadriadeným a predstaveným (v textovej časti), resp. stanovením konkrétnych
úloh s termínom ich splnenia, zodpovednosťou subjektov a súčinnosťou
v oblastiach riadenia, organizácie a tvorby interných predpisov, vnútornej
bezpečnosti, odbornej prípravy a školení, cvičení a nácvikov, hospodárskej
mobilizácie a kontrolnej a previerkovej činnosti (chronoligicky usporiadaných
v tabuľkovej časti).
Koordinátorom priebežného plnenia určených úloh je na stupni okresné
riaditeľstvo skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu, na stupni
krajské riaditeľstvo oddelenie krízového manažmentu.
Na jednotlivých stupňoch riadenia PZ SR sú systematizované útvary
krízového manažmentu nasledovne :
- Okresné riaditeľstvo PZ – skupina služobnej prípravy a krízového
manažment má systemizované miesta policajtov, ktorí vykonávajú činnosti
charakteru práce v oblasti služobnej prípravy a v oblasti krízového
manažmentu.
- Krajské riaditeľstvo PZ – oddelenie krízového manažmentu má
systemizované miesta policajtov a miesta občianskych zamestnancov.
Oddelenie zabezpečuje plnenie úloh na úseku krízového manažmentu
a fyzickej ochrany objektov.
- 168 -
5. Civilné núdzové plánovanie
- Prezídium Policajného zboru – nemá vytvorený útvar krízového
manažmentu. Na Prezídiu Policajného zboru je určený zamestnanec, ktorý
plní úlohy Prezídia Policajného zboru v oblasti krízového manažmentu.
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - sekcia krízového
manažmentu a civilnej ochrany, ktorá má vlastnú štruktúru a metodicky
riadi, okrem útvarov ministerstva vnútra, aj krajské riaditeľstvá PZ.
V podmienkach PZ SR, na úrovni okresných a krajských riaditeľstiev,
policajti vykonávajúci činnosti v oblasti krízového manažmentu majú charakter
koordinátorov plnenia úloh v čase bezpečnosti (plánovanie, kontrolná
a previerková činnosť a pod.) a po vzniku krízovej situácie zabezpečujú činnosť
sekretariátu krízového štábu, bez rozhodovacej právomoci pri riešení vzniknutej
krízovej situácie.
Útvary krízového manažmentu okresného riaditeľstva PZ a krajského
riaditeľstva PZ plnia najmä nasledujúce úlohy :
Skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu okresného
riaditeľstva Policajného zboru na úseku krízového manažmentu:
- plní úlohy spojené s činnosťou krízového štábu riaditeľa okresného
riaditeľstva,
- kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených bezpečnostnou radou obvodu
a krízovým štábom obvodu,
- zodpovedá za vypracovanie plánu plnenia opatrení a úloh po vzniku
krízových situácií a jeho aktualizáciu,
- koordinuje a zabezpečuje plnenie úloh okresného riaditeľstva súvisiacich
s prípravou na riešenie krízových situácií v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu ako aj pri vzniku mimoriadnej
situácie,
- vypracúva dokumentáciu vyrozumenia a vytvára funkčný systém včasného
vyrozumenia a uvedenia do pohotovosti orgánov krízového riadenia,
- vypracúva podklady pre krízové plánovanie v systéme hospodárskej
mobilizácie Slovenskej republiky na úrovni okresného riaditeľstva
s väzbami na subjekty hospodárskej mobilizácie,
- podieľa sa na príprave a organizácii úloh v systéme bezpečnostných akcií,
- vedie prehľady o projektoch a operačných plánoch vypracovaných okresným
riaditeľstvom, pričom úzko spolupracuje s krajským riaditeľstvom,
- vypracúva dokumentáciu odborného zabezpečenia evakuácie.
Oddelenie krízového manažmentu krajského riaditeľstva Policajného
zboru na úseku krízového riadenia:
- plní úlohy sekretariátu krízového štábu riaditeľa krajského riaditeľstva,
- kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených krajskému riaditeľstvu
Bezpečnostnou radou obvodného úradu v sídle kraja a krízovým štábom
kraja,
- 169 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
- zodpovedá za vypracovanie plánu plnenia opatrení a úloh po vzniku
krízových situácií a jeho aktualizáciu,
- koordinuje a zabezpečuje plnenie úloh krajského riaditeľstva súvisiacich s
prípravou na riešenie krízových situácií v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu ako aj pri vzniku mimoriadnej
situácie,
- vypracúva dokumentáciu vyrozumenia a vytvára systém včasného
vyrozumenia a uvedenia do pohotovosti orgánov krízového riadenia na
všetkých stupňoch riadenia,
- zodpovedá za vypracovanie podkladov krízového plánovania v systéme
hospodárskej mobilizácie Slovenskej republiky na úrovni krajského
riaditeľstva s väzbami na subjekty hospodárskej mobilizácie,
- podieľa sa na príprave a organizácii úloh v systéme bezpečnostných akcií,
- vedie prehľady o vypracovaní projektov a operačných plánov
vypracovaných krajským riaditeľstvom, pričom úzko spolupracuje s
ministerstvom,
- vypracúva dokumentáciu odborného zabezpečenia evakuácie,
- usmerňuje činnosť skupín krízového manažmentu okresných riaditeľstiev;
vykonáva kontrolnú činnosť a predkladá správy o plnení úloh vnútornej
bezpečnosti, poriadku a ochrany riaditeľovi krajského riaditeľstva a navrhuje
opatrenia.
- 170 -
6. Havarijné plánovanie
6.
HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE
Neustály rozvoj priemyselnej výroby, uplatňovanie moderných
technológií a používanie stále väčších objemov a nových druhov nebezpečných
látok sú zdrojom nových rizík, ktoré prinášajú možnosti vzniku priemyselných
havárií. Neočakávané mimoriadne udalosti, spôsobené ľudskou činnosťou,
rozsiahle zamorenia nebezpečnými látkami, požiare a výbuchy, ktoré môžu byť
násobené v dôsledku účinkov prírodných katastrof, predstavujú vážne ohrozenie
pracovníkov dotknutej výrobnej organizácie, prípadne skladovateľa alebo
dopravcu nebezpečnej látky, ale aj širokej verejnosti a životného prostredia.
Uvedené problémy, je nevyhnutné riešiť v rámci celej spoločnosti (štátu), ale
tiež v medzinárodnom meradle. Na riešenie týchto otázok vznikli rôzne národné
a nadnárodné systémy havarijného plánovania.
6.1. HAVÁRIE
V priemyselnej výrobe, ale aj v službách, v procesoch skladovania
a prepravy, kde sú prítomné nebezpečné látky, môžu vznikať poruchy a havárie,
ktoré môžu byť zdrojom ohrozenia ľudí i materiálnych hodnôt. Havária34 je
udalosť, ktorá vážne ohrozila životy a zdravie osôb, prevádzku, činnosť,
prípadne rozvoj organizácie alebo ktorá spôsobila škodu na majetku organizácie
prevyšujúcu stanovenú finančnú hodnotu. Na druhej strane poruchou je
poškodenie technického zariadenia, ktoré spôsobilo zastavenie alebo
obmedzenie jeho prevádzky, pričom vznikla škoda v stanovenom finančnom
rozpätí. Účinky havárií môžu byť priame alebo nepriame, s okamžitými alebo
oneskorenými nepriaznivými následkami na:
− ľudí, rastliny a živočíchov,
− pôdu, vodu, vzduch a prírodné prostredie ako celok,
− všetky predchádzajúce prvky alebo ich kombinácie,
− hmotné statky a kultúrne dedičstvo, vrátane historických pamiatok.
−
−
−
−
−
−
−
−
−
34
Osobitná pozornosť je venovaná týmto typom havárií:
závažné priemyselné havárie,
jadrové havárie a mimoriadne udalosti s ionizujúcim žiarením,
havárie informačných a bezpečnostných systémov,
havárie vo vojenských zariadeniach,
havárie vodohospodárskych diel a vodných zdrojov,
havárie pri preprave nebezpečných vecí a tovarov,
náhodné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov,
havárie spôsobené činnosťami v morskom prostredí, vrátane prieskumu
alebo využívania morského dna,
úniky ropy alebo iných škodlivých a nebezpečných látok.
Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.
- 171 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
6.2. CIELE A POSTUPY HAVARIJNÉHO PLÁNOVANIA
Havarijné plánovanie v širšom slova zmysle je súbor opatrení na
zisťovanie, prevenciu, elimináciu a zdolávanie nehôd a havárií prírodného,
technického, technologického, radiačného, chemického, environmentálneho35,
epidemiologického, epizootického36 a epifitického37 charakteru (obr. 6.1),
vrátane únikov nebezpečných látok do životného prostredia pri ich používaní,
preprave a skladovaní. Predmetom havarijného plánovania sú aj havárie
vznikajúce v odpadovom hospodárstve.
TECHNICKÉ
TECHNOLOGICKÉ
HAVÁRIE
A NEHODY
ENVIRONMENTÁLNE
EPIDEMIOLOGICKÉ
RADIAČNÉ
CHEMICKÉ
PRÍRODNÉ
EPIZOOTICKÉ
EPIFITICKÉ
Obr. 6.1. Základné druhy havárií a nehôd
Hlavným cieľom havarijného plánovania je ochrana života a zdravia
občanov, ochrana životného prostredia, kultúrnych hodnôt a ochrana majetku.
Na splnenie tohto cieľa sa používa postup činností (úloh), ktoré sú znázornené
na obrázku 6.2.
V dôsledku stochastických procesov ovplyvňujúcich priebeh dejov
a činností, nie je možné s určitosťou stanoviť ich výsledok. Budúcnosť je teda
ovplyvnená radom rizík, ktoré majú charakter pravdepodobností vzniku
neželanej udalosti, ktorá môže ovplyvniť výsledok, ale aj neočakávaného
pozitívneho vývoja. Jednou z rozhodujúcich činností v procese havarijného
plánovania je preto analýza rizika38 vzniku krízového javu. V dôsledku
nedostatočného poznania je niekedy ťažké spoznať všetky aspekty rizika či
predvídať dôsledky rozhodnutí.
Analýza rizík je systematický postup posúdenia rizík, definovania neistôt,
prípadne nedostatkov v poznatkoch. Je podkladom na uvedomenie si rizika
a vykonávanie preventívnych opatrení v rámci manažmentu rizík na ich
elimináciu alebo zníženie na prijateľnú mieru. Analýza rizík je teda súčasťou
manažmentu rizík.
35
enviromentálny – týkajúci sa životného prostredia
epizootia je súčasné ochorenie väčšieho počtu zvierat toho istého druhu na nákazlivú chorobu
epifit je parazit rastlinného pôvodu
38
riziko je pravdepodobnosť vzniku nepriaznivej udalosti v dôsledku nerešpektovania konkrétnych vonkajších
a vnútorných podmienok.
36
37
- 172 -
6. Havarijné plánovanie
Analýza rizík sa vykonáva zväčša podľa štandardizovaných postupov
(metodík), ktorými sa skúmajú vnútorné a vonkajšie riziká procesov a činností a
faktory, ktoré ich môžu ovplyvniť v pozitívnom i negatívnom zmysle. Riziko sa
dá vyjadriť absolútnymi údajmi (napr. počet nehôd na železničných
priecestiach) alebo relatívnymi údajmi (napr. počet nehôd na železničných
priecestiach vztiahnutý na počet vlakov alebo automobilov). Základné metódy
využívané na analýzu rizík sú uvedené v prílohe č. 1.
PRÍPRAVA
NA RIEŠENIE HAVÁRIÍ
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
ANALÝZA
RIZÍK
vnútorné riziká,
vonkajšie riziká,
ohrozenia,
zraniteľnosť,
odolnosť , ....
•
•
•
•
•
ZABEZPEČENIE
ZDROJOV
ľudské zdroje,
materiálne zdroje,
technické zdroje,
technologické zdroje,
finančné zdroje...
PLÁNOVANIE
• Havarijný plán vnútorný
• Havarijný plán vonkajší
PODKLADOVÉ MATERIÁLY
informácie o subjekte,
informácie o okolí,
úlohy a ciele subjektu,
právne dokumenty,
normy
existujúce plány (krízový plán, evakuačný
plán, plán ochrany pre požiarmi
•
•
•
•
•
PREVENTÍVNE
OPATRENIA
monitoring,
prevencia
a eliminácia,
školenie a výcvik,
vyrozumenie
a varovanie,
súčinnosť
a kooperácia...
Obr. 6.2. Postup činností v havarijnom plánovaní
Na zvládnutie havarijných situácií a ich dopadu na okolité životné
prostredie sa vyhotovuje havarijná dokumentácia, ktorá pripraví organizáciu
na riešenie neštandardných situácií a stanoví postupy na ich riešenie s cieľom
minimalizovať negatívne dopady na fungovanie organizácie (vnútorný
havarijný plán). Havarijná dokumentácia taktiež stanovuje postupy a
organizáciu práce pri jednotlivých stupňoch havarijnej situácie na rôznych
úrovniach verejnej správy (vonkajší havarijný plán). Za prevenciu vzniku
havárií a za spracovanie havarijnej dokumentácie zodpovedajú štatutárni
zástupcovia organizácií, ktorí môžu na tento účel vytvárať pracovné tímy podľa
potreby alebo do organizačnej štruktúry začleniť spoločný útvar krízového
riadenia.
- 173 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Havarijný plán je špecifický plánovací dokument, ktorý obsahuje súbor
organizačných a technických opatrení a dokumentovaných postupov (typových
plánov), potrebných na zdolávanie havárie
alebo na zmierňovanie jej
následkov. Havarijný plán musí obsahovať opatrenia najmä na prevenciu
havarijných udalostí, monitoring a vyhodnocovanie rizikových faktorov,
vyrozumenie a varovanie vlastných pracovníkov, organizácií a osôb v okolí
organizácie, orgánov krízového riadenia štátnej správy samosprávy,
zabezpečenie zdrojov na prevenciu a riešenie havarijných udalostí, záchranu a
prežitie osôb, minimalizáciu škôd na majetku a činnosti organizácie a obnovu
činnosti organizácie (obr. 6.3).
VYROZUMENIE
A VAROVANIE
PRACOVNÍKOV
VYROZUMENIE
A VAROVANIE
OBČANOV
A ORGANIZÁCIÍ
VYROZUMENIE
A VAROVANIE
ŠTÁTNEJ SPRÁVY
PREVENCIA
OPATRENIA
HAVARIJNÉHO
PLÁNU
ZÁCHRANA
A PREŽITIE OSÔB
MONITORING
A VYHODNOTENIE
RIZÍK
ZABEZPEČENIE
ZDROJOV NA
PREVENCIU
A RIEŠENIE
HAVÁRIÍ
MINIMALIZÁCIA
ŠKÔD A OBNOVA
ČINNOSTI
Obr. 6.3. Základné opatrenia a úlohy havarijného plánu
Havarijné plány môžu zahŕňať aj opatrenia na úpravu, zber,
uskladňovanie,
čistenie,
odstraňovanie
a bezpečné
zneškodňovanie
nebezpečných látok a kontaminovaného materiálu a rekultiváciu prostredia.
V procese vypracovania havarijného plánu je možné využívať
dokumentáciu a plány, ktoré boli vypracované na riešenie iných nehôd a havárií.
Môžu to byť napríklad:
− dokumentácia na úseku ochrany pred požiarmi,
− plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti podľa
predpisov o civilnej ochrane,
− plán havarijných opatrení podľa predpisov na ochranu vôd,
− plán havarijných opatrení podľa predpisov o jadrovej bezpečnosti,
− plán opatrení na zmierňovanie priebehu a odstraňovanie dôsledkov
havarijných stavov podľa predpisov na ochranu ovzdušia,
− havarijný plán pre prípady nakladania s nebezpečnými odpadmi podľa
predpisov odpadového hospodárstva.
− havarijné plány vyplývajúce z prepravy nebezpečných tovarov a látok.
- 174 -
6. Havarijné plánovanie
Každý havarijný plán by mal obsahovať tieto časti (v textovej, grafickej
a elektronickej podobe):
− všeobecná časť (charakteristika a popis organizácie),
− analýza a vyhodnotenie vnútorných a vonkajších rizík,
− havarijný manažment organizácie,
− zdroje na prevenciu a riešenie havarijných udalostí (ľudské zdroje, financie,
materiál, technika, spojenie ad.),
− plány konkrétnych činností na jednotlivé špecifické opatrenia
(vyrozumenie, varovanie, ukrytie, evakuácia...),
− typové plány na riešenie vytypovaných havarijných udalostí.
Havarijné plány môžu byť napr. národné, vonkajšie (plány ochrany
obyvateľstva) a vnútorné, prípadne iné.
Národný havarijný plán napríklad spracováva Komisia vlády SR pre
radiačné havárie na koordináciu a riadenie príprav opatrení zameraných na
ochranu pred následkami radiačnej havárie, ktorá svojím rozsahom prekračuje
možnosti a kompetencie komisie pre radiačné havárie kraja.
Vonkajšie havarijné plány sú pripravované v nadväznosti na vnútorný
havarijný plán prevádzkovateľa, pričom hlavný dôraz je položený na včasné
varovanie a vyrozumenie obyvateľstva. Varovanie a vyrozumenie obyvateľstva
zabezpečuje prevádzkovateľ v spolupráci s civilnou ochranou obyvateľstva.
Varovanie sa vykonáva sirénami dvojminútovým kolísavým tónom.
Vyrozumenie obyvateľstva je vykonávané prostredníctvom rozhlasu a televízie
textovou reláciou, ktorá spresňuje charakter ohrozenia.
Do vonkajších havarijných plánov môžu byť okrem iného zahrnuté aj
tieto opatrenia:
− vonkajšie organizačné úlohy a zodpovednosť za riešenie havárií vrátane
toho, ako sa dosiahne integrácia s vnútornými plánmi,
− metódy a postupy, ktoré má používať havarijná a zdravotnícka služba,
− metódy na rýchle určenie zasiahnutých oblastí,
− opatrenia na zabezpečenie rýchleho oznámenia priemyselnej havárie
všetkým dotknutým alebo potenciálne dotknutým stranám a následného
udržiavania vzájomného spojenia medzi nimi,
− identifikácia zdrojov nevyhnutných na implementáciu plánu a opatrenia na
zabezpečenie koordinácie,
− opatrenia na poskytovanie informácií verejnosti a tam, kde je to potrebné, aj
zdôrazňovanie a opakovanie informácií poskytovaných verejnosti,
− opatrenia na školenie a výcvik.
- 175 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Do vnútorných havarijných plánov môžu byť zahrnuté hlavne tieto
opatrenia:
− vnútorné organizačné úlohy a vnútorná zodpovednosť za riešenie havárií,
− opis činnosti, ktorá sa má uskutočniť v prípade havárie alebo pri jej priamej
hrozbe za účelom riadenia stavu alebo udalosti, alebo podrobnosti, kde sa
uvedený opis dá nájsť,
− opis dostupného vybavenia a zdrojov,
− opatrenia na zabezpečenie včasného varovania verejných orgánov
zodpovedných za vonkajšiu havarijnú odozvu, vrátane údajov, ktoré majú
byť zahrnuté do počiatočného varovania a opatrenia na poskytovanie
podrobnejších údajov, akonáhle budú k dispozícii,
− opatrenia na školenie personálu o povinnostiach, ktoré má plniť.
Havarijné plány sa vytvárajú vždy v písomnej podobe. Na ich
spracovanie je možné využiť rôzne plánovacie programy (softvér), ktorých
súčasťou môže byť analýza rizík subjektu, tvorba vlastného havarijného plánu,
príprava opatrení a postupov a tlač požadovaných dokumentov. Mali by
umožňovať aj podporu riešenia havarijných situácií v ich priebehu. Výhodou
elektronickej podoby havarijných plánov je ich jednoduchá aktualizácia a
integrácia dát potrebných na činnosť krízového manažéra.
Oblasti havarijného plánovania venuje osobitnú pozornosť aj právna
úprava v Európskej únie, napr. Smernica rady č. 96/82/ES o kontrole
nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky – SEVESO II.
Smernica sa zameriava na dve základné oblasti. Na prevenciu rizík závažných
havárií v súvislosti s nebezpečnými látkami a na obmedzenie následkov týchto
havárií na človeka (bezpečnostné a zdravotné aspekty) a životné prostredie
(environmentálne aspekty). Predmetom jej právnej úpravy sú špecifické
povinnosti prevádzkovateľov a príslušných orgánov týkajúce sa podnikov,
v ktorých sú prítomné vybrané nebezpečné látky.
Okrem tejto smernice sa havarijnému plánovaniu venujú aj niektoré
predpisy OECD a medzinárodné dohovory, najmä Dohovor EHK OSN
o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií presahujúcich štátne hranice
(tzv. Helsinský dohovor) a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 174
o prevencii veľkých priemyselných nehôd.
Problematike pripravenosti na radiačné havárie sa venujú v Európskej
únii napríklad smernice:
•
č. 87/600/Euratom: Rozhodnutie Rady o vytvorení súboru opatrení
spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej
havarijnej situácie,
•
č. 89/618/Euratom: Smernica Rady o informovaní všeobecnej verejnosti o
opatreniach na ochranu zdravia, ktoré je potrebné uplatniť a krokoch, ktoré
je potrebné uskutočniť v prípade rádiologickej havarijnej situácie.
- 176 -
6. Havarijné plánovanie
6.3. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Havarijné plánovanie nemá v Slovenskej republike spoločný, všeobecne
teoretický základ. S odvolaním sa na dokumenty EÚ je samostatne riešené pre:
− závažné priemyselné havárie,
− jadrové havárie,
− havárie v odpadovom hospodárstve,
− havárie vo vodnom hospodárstve,
− havárie zo znečistenia ovzdušia,
− havárie požiarneho charakteru,
− havárie informačných a bezpečnostných systémov,
− havárie pri preprave nebezpečných látok a ďalšie.
Každý typ havárií je riešený samostatne, rôznymi rezortmi, rôznymi
metodikami a právnymi dokumentmi. Najlepšie je rozpracovaný systém
havarijného plánovania v prevencii jadrových havárií a závažných
priemyselných haváriách. Jednoznačne sú stanovené aj postupy v ochrane proti
povodniam a v protipožiarnej ochrane.
Procesy havarijného plánovania majú veľa spoločných rysov a postupov.
Všeobecný algoritmus v procese havarijného plánovania je uvedený na obr. 6.4.
6.3.1. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V PREVENCII ZÁVAŽNÝCH
PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ
Havarijné plánovanie je dôležitým systémovým nástrojom na riešenie
závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov na život
a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
Právnym základom havarijného plánovania v SR je zákon NR SR č.
261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý ukladá
prevádzkovateľom patriacim pod režim zákona povinnosť vypracovať havarijný
plán. Jeho účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej prípravy a reakcie na
závažnú priemyselnú haváriu alebo jej bezprostrednú hrozbu v záujme ochrany
života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku. Podrobnosti o havarijnom
pláne, jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní stanovuje
vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a havarijnom pláne.
Havarijný plán, ako súčasť bezpečnostnej dokumentácie podnikov
kategórie A a B, má dokázať, že podnik si je vedomý rizík svojich prevádzok, že
vie o nebezpečenstvách z nich vyplývajúcich a je dostatočne pripravený na
riešenie závažných priemyselných havárií a ich následkov. Vypracúvanie,
precvičovanie a aktualizovanie havarijného plánu má bezprostrednú súvislosť s
hodnotením rizika, vypracúvaním a aktualizáciou bezpečnostnej správy a úzko
súvisí s poskytovaním príslušných podkladov na vypracovanie plánu ochrany
- 177 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Rozhodnutie o spracovaní HP
Stanovenie spracov. tímu
Posúdenie zdrojov rizík
Spracovanie štruktúry HP
Schválenie štruktúry HP
Spracovanie
havarijných scenárov
Návrh reakcie
na haváriu
Stanovenie síl
a prostriedkov na zásah
Vyhodnotenie
možností podniku
riešiť haváriu
Stanovenie úloh
silám a prostriedkom
Dohoda so
záchranárskymi
organizáciami
o poskytovaní pomoci
Žiadosť o pomoc na
orgány štátnej správy
Spracovanie
jednotlivých častí HP
Schválenie HP
Vytvorenie
monitorovacieho
Školenie
Priebežná kontrola
Pripravenosť na
riešenie havárie
Obr. 6.4. Všeobecný algoritmus havarijného plánovania
- 178 -
6. Havarijné plánovanie
obyvateľstva (vonkajšieho havarijného plánu). Na zabezpečenie účinnosti
havarijného plánovania je nevyhnutná maximálne možná nadväznosť oboch
druhov tejto havarijnej dokumentácie.
Havarijný plán je ucelený súbor písomnej a grafickej dokumentácie,
ktorý sa člení na všeobecnú časť, pohotovostnú časť a operatívnu časť.
Havarijný plán musí byť prehľadný, stručný a zrozumiteľný, musí byť
zostavený tak, aby zabezpečoval:
− včasnú a adekvátnu reakciu na bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej
havárie, alebo na vzniknutú závažnú priemyselnú haváriu a na jej zdolanie
− vykonanie opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a
zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred následkami závažnej
priemyselnej havárie a na obmedzenie týchto následkov,
− potrebnú informovanosť zamestnancov, dotknutej verejnosti, ako aj
príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje,
− umožnenie obnovy (sanácie) životného prostredia poškodeného závažnou
priemyselnou haváriou.
−
−
−
−
Všeobecná časť havarijného plánu obsahuje:
všeobecné údaje o podniku a jeho okolí, identifikačné údaje
o prevádzkovateľovi podniku, všeobecný opis podniku, jeho objektov
a zariadení, charakter jeho výrobného programu, príjazdové a iné
komunikácie, údaje o pracovnom čase, obsadení zmien zamestnancami a o
zabezpečení protihavarijnej prevencie v mimopracovnom čase, opis
umiestnenia podniku a jeho okolia vrátane geografických, hydrografických,
hydrogeologických, meteorologických a iných pomerov, terénnych
prekážok alebo priehlbní, osídlenia, citlivých, alebo osobitne chránených
objektov, zón a zariadení, ako aj objektov a zariadení, ktoré môžu byť
zdrojom rizika pre podnik,
osobitné údaje o podniku, opis a plán rozvodov vybraných nebezpečných
látok a jednotlivých médií používaných v podniku, opis a rozmiestnenie
základných uzatváracích zariadení, umiestnenie a funkciu signalizačných,
poplachových a výstražných zariadení, umiestnenie a funkciu
požiarnotechnických zariadení a ďalších systémov na ochranu pred
požiarmi.
Pohotovostná časť havarijného plánu obsahuje:
plán vyrozumenia a zvolania, ktorý obsahuje postup a zoznam osôb,
orgánov a organizácií, ktoré treba v prípade určitého druhu závažnej
priemyselnej havárie povolať na miesto havárie, informovať o určitom
druhu závažnej priemyselnej havárie
zoznam vedúcich zamestnancov, ďalších zamestnancov, útvarov a služieb
podniku, ktorým havarijný plán ukladá povinnosti, spôsob vyhlásenia
- 179 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
−
−
poplachu a varovania zamestnancov a iných osôb zdržiavajúcich sa
s vedomím prevádzkovateľa v areáli,
uvedenie a stručný opis zdrojov nebezpečenstva so zvýraznením
najzávažnejších zdrojov nebezpečenstva spôsobilých zapríčiniť závažnú
priemyselnú haváriu,
určenie záchranných a únikových ciest a zhromaždísk, určenie miesta na
riadenie zdolávania závažnej priemyselnej havárie a základní pre záchranné
zložky,
zoznam a potrebné údaje o vybraných nebezpečných látkach prítomných
v podniku, ich umiestnenie, druh, názov, množstvo, dôležité fyzikálne,
chemické, toxikologické a iné nebezpečné vlastnosti, ich možné
nebezpečné reakcie najmä pôsobením ohňa, teploty a určitých spôsobov
prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie,
zoznam, opis a vyznačenie objektov, zariadení, technologických procesov
a pracovísk, ktoré vyžadujú na čo možno najdlhší čas neprerušený chod a
prítomnosť príslušných zamestnancov i počas závažnej priemyselnej
havárie, vrátane spôsobu vybavenia, kvalifikácie a zabezpečenia ochrany
týchto zamestnancov a komunikácie s nimi,
zoznam a rozmiestnenie prostriedkov potrebných na zdolávanie závažných
priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov,
základné pokyny na správanie sa zamestnancov a iných osôb
nachádzajúcich sa v areáli podniku v prípade závažnej priemyselnej
havárie.
Operatívna časť havarijného plánu obsahuje scenáre reprezentatívnych
druhov závažných priemyselných havárií a súbory scenárov pre jednotlivé
reprezentatívne druhy závažných priemyselných havárií, ktoré môžu nastať
v dôsledku aktivácie alebo nezvládnutia zdrojov nebezpečenstva v podniku,
prípadne v jeho okolí. Scenáre sa zostavujú najmä na základe hodnotenia rizika
so zohľadnením špecifických podmienok podniku a jeho okolia a ich vzájomne
možných interakcií.
−
−
Scenáre obsahujú:
okolnosti ovplyvňujúce vznik a časový priebeh vývoja havarijného stavu a
závažnej priemyselnej havárie, následky na život a zdravie ľudí, životné
prostredie a majetok,
opatrenia na zastavenie rozvoja havarijného stavu a jeho prerastanie do
závažnej priemyselnej havárie, opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej
havárie a opatrenia potrebné na ochranu života a zdravia ľudí, životného
prostredia a majetku pred jej následkami a na obmedzenie týchto následkov,
určenie zón ohrozenia.
- 180 -
6. Havarijné plánovanie
−
−
−
−
−
−
−
−
Havarijné scenáre sú podkladom na spracovanie:
plánov výstrahy a varovania osôb (v rámci podniku i mimo neho),
plánu vyrozumenia (riadiacich pracovníkov, krízových manažérov, členov
zásahových a záchranných jednotiek),
plánu evakuácie (zamestnancov závodu),
technologických postupov na zastavenie šírenia účinkov havárie,
metodických postupov a technológie likvidácie dôsledkov havárie,
plánu nasadzovania síl a prostriedkov na likvidáciu havárie,
opatrení na postupnú obnovu systému do prevádzkového stavu,
systému monitorovania krízových javov.
Grafická dokumentácia tvorí spolu s písomnou časťou havarijného plánu
ucelený súbor. Vyhotovenie a mierka grafickej časti dokumentácie havarijného
plánu musí byť primeraná účelu, na ktorý má slúžiť.
6.3.2. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V
HAVÁRIÍ
PREVENCII JADROVÝCH
Základom legislatívy v oblasti havarijnej pripravenosti pre prípad nehody
alebo havárie na jadrovom zariadení sú zákon NR SR č. 130/1998 Z. z. o
mierovom využívaní jadrovej energie (Atómový zákon) a vyhláška ÚJD č.
245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody a havárie na jadrovom
zariadení.
Havarijným plánovaním sa rozumie súbor opatrení na zisťovanie a
zdolávanie nehôd a havárií jadrových zariadení a na zisťovanie a zdolávanie
úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri používaní a preprave
jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Uvedené opatrenia sú
súčasťou dokumentácie, ktorá tvorí havarijné plány.
Havarijné plány spracovávané pre prípad nehody alebo havárie na
jadrovom zariadení majú rôznu formu a štruktúru. Poznáme národný havarijný
plán, havarijný plán jadrového zariadenia, plán ochrany obyvateľstva alebo
havarijný dopravný poriadok.
Národný havarijný plán obsahuje kompetencie, povinnosti a rozsah spolupráce
jednotlivých orgánov štátnej správy a organizácií zahrnutých do štruktúry
havarijného plánovania.
Havarijný plán jadrového zariadenia (vnútorný havarijný plán) obsahuje
plánované opatrenia na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany
obyvateľstva, súvisiace dokumenty sú vypracované tak, aby bola zabezpečená
ochrana a príprava zamestnancov pre prípad, keď nastane významný únik
rádioaktívnych látok do pracovného prostredia alebo okolia, a je potrebné urobiť
opatrenia na ochranu zdravia osôb na úrovni jadrového zariadenia alebo
obyvateľstva v okolí.
- 181 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Havarijný plán jadrového zariadenia popisuje najmä:
− systém klasifikácie udalostí,
− postupy hodnotenia,
− reakcie na havárie a zodpovednosť určených pracovníkov v jej priebehu,
− systém vyrozumenia a varovania obyvateľstva a personálu JZ,
− ochranné opatrenia a spôsob ich zavedenia,
− plán zdravotníckych opatrení,
− zásady obnovy,
− spolupracujúce externé organizácie a orgány,
− systém prípravy personálu a členov organizácie havarijnej odozvy,
− spôsob osvety a informovania verejnosti.
Plán ochrany obyvateľstva (vonkajší havarijný plán) obsahuje opatrenia na
ochranu obyvateľstva, zdravia, majetku a životného prostredia v oblasti
ohrozenia v prípade rizika úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia
jadrového zariadenia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán. Plány ochrany
obyvateľstva pre prípad havárie jadrového zariadenia sú spracovávané
krajskými a obvodnými úradmi, ktorých územie sa nachádza v oblasti ohrozenia
definovanou vzdialenosťou do 30 km v prípade SE-EBO a 20 km v prípade SE
-MO. Obce, nachádzajúce sa v oblasti ohrozenia, spracovávajú výpisy z plánov
ochrany obyvateľstva príslušného územného obvodu resp. vykonávacie doklady
na realizáciu plánovaných opatrení. Uvedené plány ochrany obyvateľstva
nadväzujú na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa JZ, ktorý je povinný
spracovateľom plánov ochrany obyvateľstva predložiť podklady o
predpokladanom ohrození v prípade nehody alebo havárie.
Havarijný dopravný poriadok (HDP), spracováva dopravca v zmysle zákona
NR SR č. 130/1998 Z. z. a vyhlášky ÚJD č. 245/1999 Z. z. na účely prepravy a
dopravy jadrového paliva, vyhoretého jadrového paliva, jadrových materiálov a
rádioaktívnych odpadov. Havarijný dopravný poriadok obsahuje opatrenia
vykonávané v prípade úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia v
súvislosti s prepravou jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Ich
cieľom je zabezpečiť preventívne a ochranné opatrenia pre prípad nehody alebo
havárie v priebehu transportu.
−
−
Havarijné dopravné poriadky spracovávajú:
prevádzkovateľ jadrového zariadenia na prepravu uvedených materiálov na
cestných komunikáciách a železničných komunikáciách, ktoré spadajú pod
jeho správu,
železničný prepravcovia na prepravu po ich železničných tratiach na území
SR, po posúdení HDP Úradom jadrového dozoru a ostatnými
zainteresovanými orgánmi ho schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR.
- 182 -
6. Havarijné plánovanie
Prvým stupňom organizácie v havarijnom plánovaní je Komisia vlády SR
pre radiačné havárie (KRH SR), ktorá je vedená ministrom životného prostredia.
Jej hlavnou úlohou je riadiť a koordinovať všetky činnosti počas havarijnej
udalosti a informovať vládu, parlament a verejnosť o situácii.
Orgány štátnej správy, obce, ako aj fyzické osoby a právnické osoby
dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracovávaní
havarijných plánov a zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom
ochrany obyvateľstva na precvičovaní a tiež na spolupráci pri uskutočňovaní
ochranných opatrení a likvidácií následkov havárií.
6.3.3. PLÁNOVANIE OCHRANY PRED POVODŇAMI
Ochranu pred povodňami rieši zákon NR SR č. 07/2010 Z. z. o ochrane
pred povodňami, ktorý ustanovuje opatrenia na ochranu pred povodňami
a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť
nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne
dedičstvo a hospodársku činnosť; plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany
pred povodňami; povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany
pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí; povinnosti a práva
právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb pri ochrane
pred povodňami i zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto
zákonom. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. februára 2010.
Ochrana pred povodňami39 je chápaná ako činnosti, ktoré sú zamerané
na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na
predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie
nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie,
kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.
−
−
−
−
−
−
−
Ochranu pred povodňami vykonávajú:
orgány ochrany pred povodňami (ministerstvo životného prostredia,
krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia),
ostatné orgány štátnej správy,
orgány územnej samosprávy,
povodňové komisie,
správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia
drobných vodných tokov,
vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo
zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom
území,
iné osoby.
Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce.
39
Zákon NR SR č. 07/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.
- 183 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase
nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.
Preventívnymi opatreniami na ochranu pred povodňami39 predovšetkým sú:
− opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú
retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody,
− opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne,
− opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku,
− opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami,
− opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku
− vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu
povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika
a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,
− vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov,
− vykonávanie predpovednej povodňovej služby,
− vykonávanie povodňových prehliadok,
− iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.
Opatreniami v čase povodňovej situácie 39 sú:
− plnenie úloh predpovednej povodňovej služby,
− vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva,
− zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby,
− vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,
− vykonávanie povodňových záchranných prác,
− plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie na povodňou ohrozenom
alebo zasiahnutom území,
− vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii,
− zabezpečovanie evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa
zaznamenáva priebeh povodne,
− iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské
zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.
Opatrenia po povodni 39 sú:
− obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku činnosť
na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie ochoreniam,
− zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú následky
povodne,
− zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd,
− analyzovanie príčin a priebehu povodne,
− vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a
vykonaných opatreniach,
- 184 -
6. Havarijné plánovanie
− rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú v
čase povodňovej situácie, a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v
budúcnosti,
− iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na
poučenie z jej priebehu.
Ochrana pred povodňami zahŕňa (obr.6.5) :
−
predbežné hodnotenie povodňového rizika,
−
spracovaní mapy povodňového ohrozenia,
−
spracovaní mapy povodňového rizika,
−
plán manažmentu povodňového rizika,
−
povodňový plán,
−
povodňové prehliadky,
−
hliadkovú službu,
−
predpovednú povodňovú službu,
Predbežné hodnotenie povodňového rizika39 sa vypracúva na účel hodnotenia
odtokových podmienok v povodí vzhľadom na pravdepodobnosť výskytu
povodní a na účel hodnotenia ich potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na
ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.
Je založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať,
ako sú správy, záznamy, štúdie dlhodobého vývoja a územnoplánovacia
dokumentácia. V predbežnom hodnotení povodňového rizika sa zohľadňuje
vplyv klimatickej zmeny na výskyt povodní.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva na celom území
Slovenskej republiky v čiastkových povodiach, ktoré vymedzujú správne územie
povodia Dunaja a správne územie povodia Visly. Vypracovanie,
prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika
zabezpečuje MŽP SR prostredníctvom správcu vodohospodársky významných
vodných tokov a ďalších právnických osôb, ktorých je zakladateľom alebo
zriaďovateľom.
Ako podklad pre predbežné hodnotenie povodňového rizika a plánov
manažmentu povodňového rizika je aj hodnotenie odtokových pomerov,
podmienok na vznik povodní, ako aj podmienok na zvýšenie retenčnej
schopnosti. Ako podklad sa spracuje súbor priestorových údajov pod názvom
Krajinno-ekologická základňa integrovaného manažmentu krajiny o
relevantných prvkoch abiotických komplexov krajiny v povodiach. Zber,
spracovanie, uchovávanie a poskytovanie relevantných priestorových údajov
zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci
Národnej infraštruktúry priestorových informácií.
Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s
poverenými osobami a so Slovenským vodohospodárskym ústavom zabezpečí
- 185 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
dokončenie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22.
decembra 2011 a aktualizáciu každých šesť rokov.
PREDBEŽNÉ
HODNOTENIE
POVODŇOVÉHO
RIZIKA
MAPA
POVODŇOVÉHO
RIZIKA
POVODŇOVÉ
PREHLIADKY
MAPA
POVODŇOVÉHO
OHROZENIA
PRVKY A
OPATRENIA NA
OCHRANU
PRED
POVODŇAMI
PLÁN MANAŽMENTU
POVODŇOVÉHO
RIZIKA
VAROVNÁ
POVODŇOVÁ
SLUŽBA
PREDPOVEDNÁ
POVODŇOVÁ
SLUŽBA
POVODŇOVÉ
PLÁNY
POVODŇOVÉ
ZABEZPEČOVACIE
PRÁCE
POVODŇOVÉ
ZÁCHRANNÉ
PRÁCE
HLIADKOVÁ
SLUŽBA
HLÁSNA
POVODŇOVÁ
SLUŽBA
Obr.6.5. Štruktúra prvkov a opatrení na ochranu pred povodňami
Mapa povodňového ohrozenia39 sa vypracováva pre každú geografickú oblasť,
v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorej možno
predpokladať, že je pravdepodobný výskyt povodňového rizika. Mapa
povodňového ohrozenia zobrazuje možnosti zaplavenia územia:
− povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorou je povodeň, ktorá sa
môže opakovať priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej často, alebo
povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom,
− povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať
priemerne raz za 100 rokov,
− povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať
priemerne raz za 50, 10 a päť rokov.
- 186 -
6. Havarijné plánovanie
Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje rozsah povodne
znázornený záplavovou čiarou, ktorou je priesečnica hladiny vody záplavy
s terénom; hĺbku vody alebo hladinu vody; rýchlosť prúdenia vodného toku
alebo príslušný prietok vody.
Správca vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečí
dokončenie máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2013 a ich
aktualizáciu každých šesť rokov.
Mapa povodňového rizika obsahuje39 údaje o potenciálne nepriaznivých
dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách
povodňového ohrozenia :
−
záplavovú čiaru, ktorá ohraničuje povodňami potenciálne ohrozené
územia, ktorá je zhodná so záplavovou čiarou zobrazenou na mape
povodňového ohrozenia,
−
údaj o odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov,
−
druhy hospodárskych činností na povodňou potenciálne ohrozenom území,
−
lokality s priemyselnými činnosťami, ktoré môžu pri zaplavení spôsobiť
havarijné znečistenie vody,
−
polohu potenciálne ohrozených území pre odber vody na ľudskú spotrebu
a na rekreačné činnosti,
−
lokality s vodami vhodnými na kúpanie,
−
informácie o ďalších významných zdrojoch potenciálneho znečistenia
vody po ich zaplavení počas povodne,
−
územia, ktoré tvoria národnú sústavu chránených území a európsku
sústavu navrhovaných a vyhlásených chránených území (NATURA 2000),
ak sa nachádzajú v geografickej oblasti zobrazenej na mape povodňového
ohrozenia,
−
informácie, ktorých zobrazenie na mapách povodňového rizika považuje
ministerstvo životného prostredia za užitočné a o ktorých informovalo
správcu vodohospodársky významných vodných tokov najneskôr jeden
rok pred termínmi dokončenia alebo prehodnotenia a aktualizácie máp
povodňového rizika.
Správca vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečí
dokončenie máp povodňového rizika do 22. decembra 2013, aktualizáciu
každých šesť rokov.
Plán manažmentu povodňového rizika39 určuje vhodné ciele
manažmentu povodňových rizík pre geografické oblasti čiastkového povodia na
území SR, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v
ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Ciele plánu
manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie pravdepodobnosti
záplav územia povodňami a na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov
záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku
činnosť a obsahuje opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov.
- 187 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Podkladom pre projekty pozemkových úprav, pre územné plány a územné
rozhodnutia sú návrhy opatrení dlhodobého manažmentu povodí, ktoré sú
súčasťou uvedeného plánu.
Obec spolupracuje39 na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizácii plánu
manažmentu povodňového rizika so správcom vodohospodársky významných
vodných tokov a s poverenými osobami; spolupracuje najmä pri navrhovaní
preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce,
ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú
schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na
to vhodných a ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie obce
pred zaplavením povrchovým odtokom, vodou z vodného toku alebo
vnútornými vodami.
Obec koordinuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatív priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo
v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú
uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika.
Z dôvodu dosiahnutia optimálnej ochrany pred povodňami plán
manažmentu povodňového rizika a plán manažmentu povodia musia byť
koordinované s ostatnými nástrojmi plánovania územia, najmä s projektmi
pozemkových úprav a územných plánov a lesných hospodárskych plánov, s
ktorými budú spoločne tvoriť nástroj integrovaného manažmentu krajiny na
celej ploche správneho územia povodia.
Povodňový plán39 je dokument organizačného a technického charakteru.
Povodňový plán tvorí:
− povodňového plánu zabezpečovacích prác,
− povodňového plánu záchranných prác.
Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový
plán zabezpečovacích prác.
Povodňový plán záchranných prác39 vypracúva
− obvodný úrad v sídle kraja,
− obvodný úrad,
− obec;
Súčasťou povodňového plánu záchranných prác obce sú povodňové plány
záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých
stavby, objekty alebo zariadenia na území obce môžu byť postihnuté povodňou
a sú vypracúvané na základe všeobecne záväzného nariadenia obce. Povodňové
plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny
a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného
významu sa zapracujú do povodňových plánov bezodkladne.
- 188 -
6. Havarijné plánovanie
Povodňové záchranné práce39 sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia,
majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva
povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na
povodňou zaplavených územiach.
Povodňové záchranné práce riadi obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v
sídle kraja podľa osobitného predpisu. Vykonávanie zásahov povodňových
záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru
alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času, kým
riadenie neprevezme obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja.
Povodňovými záchrannými prácami39 sú:
− hlásna povodňová služba,
− ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu
úrody ohrozenej povodňou,
− odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia
povodňou,
− provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná,
vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok,
− ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu
a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou,
− evakuácia,
− dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie
uhynutých zvierat a iných odpadov,
− zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami,
− odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných
priestranstiev a z komunikácií,
− zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia,
− iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a
životného prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred
povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz obvodného
úradu, obvodného úradu v sídle kraja alebo obce počas mimoriadnej situácie.
Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa
povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej
aktivity.
Povodňový plán zabezpečovacích prác39vypracúva
− správca vodohospodársky významných vodných tokov v členení podľa
správnych území povodí a čiastkových povodí,
− správca drobného vodného toku,
− správca ropovodu, plynovodu, teplovodu alebo iného potrubného líniového
vedenia križujúceho vodný tok,
− vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je
umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,
- 189 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné
územie, na celé obdobie výstavby až do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o užívaní stavby,
− obvodný úrad životného prostredia,
− krajský úrad životného prostredia.
Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových
škôd a vykonávajú sa na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo
zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných
územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý
odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou
a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií.
Povodňové zabezpečovacie práce sú39:
− vykonávanie hliadkovej služby,
− odstraňovanie prekážok obmedzujúcich plynulý odtok vody,
− ochrana koryta vodného toku pred poškodzovaním vodným prúdom,
predmetmi unášanými vodou alebo ľadmi,
− odstraňovanie ľadových krýh, rozrušovanie a nasekávanie ľadu, rozrušovanie
ľadových zátarás a ľadovej zápchy,
− ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesaku, účinkom erózie, výverom a ochrana
proti preliatiu koruny hrádze a výstavba provizórnych prístupových ciest na
tieto účely,
− mimoriadna manipulácia na vodných stavbách,
− uzavieranie prietrží hrádzí alebo protipovodňových línií,
− odvádzanie vôd z povodňou zaplaveného územia a zo zaplavených stavieb,
objektov a zariadení,
− odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd,
− budovanie druhotných ochranných línií,
− provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov,
− zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a na objektoch, ktoré sú
umiestnené na hrádzach,
− opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do
vodného toku a na priepustoch od cestami a železničnými traťami,
− opatrenia na zamedzenie znečisteniu vodného toku nebezpečnými látkami pri
zaplavení územia,
− činnosť povodňových dispečingov a technických štábov,
− činnosť predpovednej povodňovej služby,
− mimoriadne merania na posúdenie bezpečnosť a stability vodných stavieb,
− označovanie a meranie výšky hladiny na vodných tokoch, ochranných
hrádzach a protipovodňových líniách počas povodne vrátane záznamov o
čase merania,
− meranie prietoku vody vo vodných tokoch a na objektoch vodných stavieb,
- 190 -
6. Havarijné plánovanie
− pozemné merania, letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním
vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia o realizácii
opatrení, medzi ktoré patrí evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené
zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných hrádzí alebo
protipovodňových línií,
− vytváranie umelých prietrží,
− iné práce vykonané na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a iné práce na
predchádzanie vzniku povodňových škôd.
Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na
príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce počas II. stupňa povodňovej
aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity vykonávajú:
− správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia
drobných vodných tokov,
− Hasičský a záchranný zbor alebo vybrané ostatné záchranné zložky
integrovaného záchranného systému,
− vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení na
vodnom toku, v inundačnom území alebo v povodňou ohrozenom území,
− zhotovitelia stavby, objektu alebo zariadenia na vodnom toku alebo v jeho
inundačnom území počas výstavby,
− osoby na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce.
Orgánmi ochrany pred povodňami sú:
− Ministerstvo životného prostredia SR,
− krajské úrady životného prostredia,
− obvodné úrady životného prostredia.
Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce
6.3.4. PLÁNOVANIE OCHRANY PRED POŽIARMI
Ochranu pred požiarmi upravuje zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane
pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky na
ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred
požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku
ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác
pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.
Každá právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba za účelom
predchádzania vzniku požiarov je okrem iného povinná vypracúvať, viesť
a udržiavať v súlade so skutočným stavom dokumentáciu ochrany pred
požiarmi.
- 191 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Druhy dokumentácie, jej obsah, účel, spôsob vypracovania a uloženia
a lehoty jej kontroly ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z.
z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.
Dokumentáciu ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich
fyzických osôb tvorí40:
− požiarny štatút,
− požiarny poriadok pracoviska,
− požiarne poplachové smernice,
− požiarny evakuačný plán,
− požiarna kniha,
− analýza nebezpečenstva vzniku požiaru,
− zoznam objektov a prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku
požiaru,
− doklady o kontrole požiarnotechnických zariadení a požiarnych vodovodov,
− údaje o požiaroch, príčinách vzniku požiarov, správy o výsledkoch
vykonaných rozborov a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pred
požiarmi,
− dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi,
− dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok,
− dokumentácia o činnosti hasičskej jednotky,
− dokumentácia o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby,
− riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii
stavby,
− ďalšie doklady.
Dokumentácia ochrany pred požiarmi sa vedie v písomnej forme.
Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby 41 je
základným dokumentom ochrany pred požiarmi. Obsahuje tieto informácie:
− organizačné usporiadanie ochrany pred požiarmi, najmä zabezpečenie
riadenia a vykonávania ochrany pred požiarmi zamestnancami, ktorí majú
odbornú spôsobilosť, zriadenie a vnútornú organizáciu hasičskej jednotky
právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,
− povinnosti jednotlivých organizačných zložiek právnickej osoby alebo
podnikajúcej fyzickej osoby pri plnení úloh ochrany pred požiarmi
− povinnosti štatutárneho orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej
osoby alebo jej zodpovedného zástupcu, ďalších vedúcich zamestnancov a
ostatných zamestnancov na zabezpečenie ochrany pred požiarmi,
− úlohy technika požiarnej ochrany, špecialistu požiarnej ochrany, hasičských
jednotiek a protipožiarnych hliadok,
40
Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov
- 192 -
6. Havarijné plánovanie
−
−
−
−
spôsob a lehoty vykonávania kontrol dodržiavania predpisov, vydaných
príkazov, zákazov a pokynov na úseku ochrany pred požiarmi
a preventívnych protipožiarnych prehliadok objektov a pracovísk právnickej
osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,
rozsah, lehoty a organizáciu školenia zamestnancov o ochrane pred
požiarmi a formy overovania vedomostí,
rozsah, lehoty a organizáciu odbornej prípravy protipožiarnych hliadok,
spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase, pri
činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,
v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, na miestach so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru, ako aj pri podujatiach, na ktorých sa
zúčastňuje väčší počet osôb.
POŽIARNY
POŽIARNY
PORIADOK
PRACOVISKA
POŽIARNY
EVAKUAČNÝ
PLÁN
ANALÝZA
NEBEZPEČENSTVA
VZNIKU POŽIARU
ŠTATÚT
DOKUMENTÁCIA
OCHRANY PRED
POŽIARMI
ZOZNAM
OBJEKTOV
A PREHĽAD
MIEST SO ZNP
POŽIARNE
POPLACHOVÉ
SMERNICE
POŽIARNA
KNIHA
OSTATNÉ
DOKLADY
Obr. 6.6. Základná dokumentácia ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich
fyzických osôb
Požiarny štatút vypracúva technik požiarnej ochrany v spolupráci
s príslušnými zodpovednými vedúcimi zamestnancami právnickej osoby alebo
podnikajúcej fyzickej osoby.
Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby
schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby, podnikajúca fyzická osoba alebo
jej zodpovedný zástupca.
- 193 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Požiarny poriadok pracoviska41 sa vypracováva pre pracoviská s
miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Obsahuje hlavne tieto
údaje:
− opis technologického postupu a charakteristiku nebezpečenstva vzniku
požiaru na pracovisku,
− požiarnotechnické charakteristiky spracúvaných a používaných surovín
a materiálov a ich najvyššie prípustné množstvá na pracovisku,
− požiadavky na pracovisko na zabezpečenie ochrany pred požiarmi,
− zoznam miest a zariadení alebo ich častí so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru alebo výbuchu a opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia
požiaru,
− osobitné povinnosti zamestnancov.
Požiarny poriadok pracoviska vypracúva technik požiarnej ochrany
v spolupráci so zodpovedným vedúcim príslušného pracoviska. Musí byť
umiestnený na pracovisku tak, aby bol viditeľný a trvalo prístupný všetkým
zamestnancom. V prílohe požiarneho poriadku pracoviska je uvedený aktuálny
zoznam členov protipožiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh. Požiarny
poriadok pracoviska schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním
poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.
Požiarne poplachové smernice41 vymedzujú povinnosti zamestnancov
v prípade vzniku požiaru. Obsahujú tieto povinnosti a údaje:
− povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia
požiaru,
− spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre zamestnancov a hasičskú
jednotku právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby,
− povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu, najmä pokyny
o tom, v ktorých prípadoch majú zostať na svojich pracoviskách a v ktorých
prípadoch ich majú opustiť, prípadne akým spôsobom sa majú podieľať na
zdolávaní požiaru,
− miesto, adresa a číslo telefónu ohlasovne požiarov a hasičských jednotiek,
miesto, adresa a číslo telefónu pohotovostnej služby elektrárne, plynárne,
vodárne, čísla liniek tiesňového volania, ako aj miesto, adresa a číslo
telefónu právnických osôb a fyzických osôb zabezpečujúcich pohotovostné
služby.
Požiarne poplachové smernice vypracováva technik požiarnej ochrany. Ak
je v právnickej osobe alebo podnikajúcej fyzickej osobe zriadená hasičská
jednotka, spolupracuje s veliteľom tejto jednotky. V objekte s viacerými
právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami vlastník objektu
zabezpečí vypracovanie požiarnych poplachových smerníc pre celý objekt.
Požiarne poplachové smernice schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby
alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená
osoba.
- 194 -
6. Havarijné plánovanie
Požiarne poplachové smernice sú umiestňované na vhodných miestach
objektov právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby tak, aby boli
viditeľné a trvalo prístupné všetkým osobám.
Požiarny evakuačný plán 41 upravuje organizáciu evakuácie osôb a
zvierat z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom. Jeho obsahom sú
hlavne tieto údaje:
− určenie zamestnancov, ktorí budú riadiť evakuáciu a miesto, z ktorého ju
budú riadiť,
− určenie zamestnancov a prostriedkov, pomocou ktorých sa bude evakuácia
vykonávať,
− určenie spôsobu evakuácie a ciest na evakuáciu,
− určenie miesta, kde sa evakuované osoby, prípadne zvieratá budú
sústreďovať a určenie zodpovedného zamestnanca, ktorý vykoná kontrolu
počtu evakuovaných osôb a zvierat,
− spôsob zabezpečenia poskytnutia prvej zdravotnej pomoci postihnutým
osobám,
− grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží
objektu.
Požiarny evakuačný plán vypracováva technik požiarnej ochrany.
Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží
objektu je umiestňované pri vstupe na podlažie. V objekte s viacerými
právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami vlastník objektu
zabezpečí vypracovanie požiarneho evakuačného plánu pre celý objekt.
Požiarny evakuačný plán schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním
poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.
Účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom pláne sa
preveruje cvičným požiarnym poplachom vo všetkých objektoch, pre ktoré je
požiarny evakuačný plán vypracovaný. Ak sa v objekte nachádzajú požiarne
nebezpečné látky, ktoré by mohli ovplyvniť evakuáciu osôb, bezpečný prístup
alebo zásah hasičských jednotiek, požiarny evakuačný plán je vypracovaný aj na
evakuáciu týchto materiálov.
Požiarny evakuačný plán je uložený v ohlasovni požiarov a na ďalšom
trvalo dostupnom mieste.
Požiarny evakuačný plán nemusí byť vyhotovovaný pre objekty, v ktorých
sú jednoduché pomery z hľadiska záchrany osôb a zvierat. Jednoduché pomery
sú preukazované predložením potrebnej dokumentácie stavebného riešenia
objektu. Ak sa tieto pomery v objekte zmenia, právnická osoba alebo
podnikajúca fyzická osoba požiada okresné riaditeľstvo Hasičského a
záchranného zboru o nový súhlas.
Požiarna kniha41 je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach
týkajúcich sa ochrany pred požiarmi, najmä o vykonaných preventívnych
- 195 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
protipožiarnych prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich
odstránenia, uskutočnení cvičných požiarnych poplachov a o kontrole
dokumentácie ochrany pred požiarmi.
Hlavnú požiarnu knihu vedie právnická osoba alebo podnikajúca fyzická
osoba knihu. Ak sa člení na nižšie organizačné zložky, môže v nich viesť
samostatné požiarne knihy. V týchto knihách je nutné vyznačiť, pre ktoré
objekty sú určené.
Záznamy vedie technik požiarnej ochrany v samostatných požiarnych
knihách, ktoré sú predkladané príslušnému zodpovednému vedúcemu nižšej
organizačnej zložky najmenej raz za tri mesiace, ako aj v hlavnej požiarnej
knihe. Do hlavnej požiarnej knihy sú zapisované aj zistené nedostatky uvedené
v samostatných požiarnych knihách, ak ich odstránenie presahuje právomoc
vedúcich zamestnancov nižších organizačných zložiek.
Hlavná požiarna kniha je predkladaná štatutárnemu orgánu právnickej
osoby, podnikajúcej fyzickej osobe alebo jej zodpovednému zástupcovi bez
zbytočného odkladu, ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné
rozhodnutie štatutárneho orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osoby
alebo jej zodpovedného zástupcu. Okrem týchto prípadov je hlavná požiarna
kniha predkladaná na kontrolu štatutárnemu orgánu právnickej osoby,
podnikajúcej fyzickej osobe alebo jej zodpovednému zástupcovi raz za tri
mesiace.
Dokumentáciu o odbornej príprave protipožiarnych hliadok41 tvoria
tematické plány, časový rozvrh odbornej prípravy a záznam o vykonaní
odbornej prípravy. Záznam o vykonanej odbornej príprave protipožiarnych
hliadok obsahuje dátum vykonania, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré sa na
odbornej príprave zúčastnili, a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá odbornú
prípravu vykonala. Zloženie protipožiarnych hliadok a dokumentáciu o školení
zamestnancov a o odbornej príprave protipožiarnych hliadok schvaľuje
štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca
fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.
Dokumentáciu o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi41
tvorí záznam o vykonanom školení, výsledky overenia vedomostí vedúcich
zamestnancov
a
osôb
zabezpečujúcich
ochranu
pred
požiarmi
v mimopracovnom čase s podpisom predsedu skúšobnej komisie. Záznam
o vykonanom školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi obsahuje dátum
vykonania, obsah a rozsah školenia, mená, priezviská a podpisy školených osôb
a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie o ochrane pred požiarmi
vykonala.
Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, analýzu
nebezpečenstva vzniku požiaru, prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru, požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice,
- 196 -
6. Havarijné plánovanie
požiarne evakuačné plány a zloženie protipožiarnych hliadok kontroluje
právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba po každej organizačnej alebo
inej zmene. Ak táto zmena mala vplyv na obsah dokumentácie, vykoná v nej
potrebné zmeny. Kontrolu tejto dokumentácie vykonáva najmenej raz za 12
mesiacov. Právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba po požiari vykoná
kontrolu dokumentácie spracovanej pre objekty, v ktorých požiar vznikol alebo
sa šíril, a upraví ju v súlade s poznatkami získanými pri jeho zdolávaní.
Dokumentácia o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej
stavby41 sa vypracúva vtedy, ak stavba nemá spracované riešenie protipožiarnej
bezpečnosti v projektovej dokumentácii stavby. Obsah dokumentácie o
požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby je uvedený v prílohe č.
1a Vyhlášky č. 121/2002 Z. z..
Ostatnými dokumentmi sú napríklad:
− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 124/2000 Z. z., ktorou
sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými
plynmi a horenie podporujúcimi plynmi,
− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou
sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri
výstavbe a pri užívaní stavieb v znení vyhlášky č. 307/2007 Z. z.,
− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 96/2004 Z. z., ktorou
sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní
horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych
tukov a olejov,
− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2004 Z. z. o
protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe a pri užívaní prevádzkarne a iných
priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými
látkami,
− Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 258/2007 Z. z. o
požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri
manipulácii s tuhými horľavými látkami.
−
−
−
−
−
−
Dokumentáciu obce o ochrane pred požiarmi tvoria 41:
požiarny poriadok obce,
dokumentácia o obecnom hasičskom zbore,
zoznam objektov a priestorov, v ktorých sa vykonávajú preventívne
protipožiarne kontroly,
oznámenia o nedostatkoch zistených pri vykonávaní preventívnych
protipožiarnych kontrol a rozhodnutia obce s uložením lehoty na odstránenie
nedostatkov vrátane rozhodnutí obce o vylúčení vecí z používania,
plány preventívnych protipožiarnych kontrol,
zoznamy členov kontrolných skupín.
- 197 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Požiarny poriadok obce 41 upravuje organizáciu ochrany pred požiarmi v obci
a obsahuje:
− úlohy orgánov obce a osôb poverených zabezpečovaním ochrany pred
požiarmi v obci a v jej miestnych častiach,
− povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi určené so zreteľom na miestne
podmienky,
− údaje o početnom stave a vybavení obecného hasičského zboru,
− prehľad zdrojov vody na hasenie požiarov,
− zoznam ohlasovní požiarov a spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu v
obci,
− spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v obci a v jej miestnych
častiach v dennom a nočnom čase so zreteľom na zdolávanie požiaru,
− výpis z požiarneho poplachového plánu okresu,
− prehľadný situačný plán obce a jej priľahlých častí s popisom názvov ulíc,
čísiel domov a zakreslením funkčných hydrantov a nástupných plôch.
Požiarny poriadok obce sa udržiava v súlade so skutočným stavom a
dopĺňa sa podľa potreby na základe poznatkov získaných pri zdolávaní požiarov
a po vykonaní taktického cvičenia.
Požiarny poriadok obce sa umiestňuje na prístupnom mieste a zverejňuje
sa spôsobom obvyklým v obci.
- 198 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
7.
PLÁNOVANIE V MEDZINÁRODNOM KRÍZOVOM
MANAŽMENTE
Ochrana ľudských životov a zdravia, ochrana majetku a životného
prostredia pred prírodnými a civilizačnými katastrofami sú súčasťou širšieho
ponímania ochrany základných ľudských práv a slobôd, ktorá je zakotvená
v Charte OSN, je predmetom činnosti ďalších medzinárodných medzivládnych
aj nevládnych organizácií a býva aj ústavnou povinnosťou väčšiny
demokratických štátov.
Následky prírodných, spoločenských a hospodárskych katastrof často krát
prekračujú územia jednotlivých štátov, alebo prekračujú schopnosti
postihnutých štátov adekvátne reagovať na krízové javy. Príklady prírodných
katastrof (tsunami v Indonézii 2004, zemetrasenie v Pakistane 2007, v Číne
2008, rozsiahle požiare vo Francúzsku, Grécku 2007, v Chorvátsku 2008,
povodne v Poľsku, Českej republike, SRN, Francúzsku, Taliansku, Rumunsku
a Bulharsku, víchrica v SR 2004, ale aj nedostatok energetických a prírodných
zdrojov vrátane potravín v Afrike a v Stredozemí) ako aj príklady civilizačných
katastrof (medzinárodné ozbrojené konflikty, teroristické útoky, genocída
a humanitárne katastrofy v Demokratickej republike Kongo, v Darfúre,
a v Eritrei, havárie jadrových elektrární, havárie veľkokapacitných námorných
plavidiel prepravujúcich ropu a chemické látky, priemyselné havárie, letecké
nešťastia, globálne ekonomické krízy a pod.) ukazujú na potrebu medzinárodnej
pomoci na riešenie krízových javov.
Pre súčasné globálne bezpečnostné prostredie je charakteristická
mnohotvárnosť bezpečnostných hrozieb a zložitosť ich predvídania, z čoho
vyplýva potreba neustálej pripravenosti na efektívnu a riadenú rekciu.
Z týchto dôvodov jednotlivé štáty prejavujú záujem združovať sa do
medzinárodných organizácií, ktorých poslaním na úseku bezpečnosti je včas
identifikovať hrozby, plniť úlohy prevencie pred konfliktami a vytvárať
potenciál ideologických, politických, materiálnych a vojenských prostriedkov na
riadenie kolektívnych operácií na záchranu ľudských životov a zdravia
obyvateľstva, na záchranu materiálnych a duševných hodnôt a životného
prostredia.
Hlavným nástrojom medzinárodných organizácii na realizáciu
bezpečnostnej politiky je medzinárodný krízový manažment. Plánovanie
v medzinárodnom krízovom manažmente má prispievať ku včasnému,
adekvátnemu a efektívnemu riadeniu kolektívnych operácií na predchádzanie
kríz resp. na zmierňovanie následkov prírodných a civilizačných katastrof.
- 199 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
7.1. CHARAKTERISTIKA MEDZINÁRODNÝCH KRÍZ
Medzinárodná kríza je národná alebo medzinárodná situácia, pri ktorej
sú ohrozené prioritné hodnoty, záujmy alebo ciele zainteresovaných strán.
Zdrojom ohrozenia hodnôt, záujmov a cieľov sú krízy, ktoré sú spôsobené
prírodnými a civilizačnými faktormi. Patria k nim:
− terorizmus,
− šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov,
− zlyhávajúce štáty,
− regionálne konflikty,
− organizovaný zločin,
− korupcia a nelegálna ekonomika,
− pirátstvo informačných a komunikačných systémov,
− nelegálna a nekontrolovateľná migrácia,
− globalizácia, ktorá sa vymyká bezprostrednej kontrole štátu,
− vplyv neštátnych činiteľov na bezpečnosť a stabilitu vo svete,
− ekonomická nerovnováha vo svete,
− radikálny nacionalizmus a neznášanlivosť,
− závislosti štátov na životne dôležitých energetických a surovinových
zdrojoch, vrátane potravín,
− živelné pohromy, havárie a katastrofy,
− šírenia nákazlivých chorôb, infekcií a pandémií.
7.1.1. KRITÉRIA MEDZINÁRODNÝCH KRÍZ
Medzinárodné krízy sú charakterizované závažnosťou krízy, intenzitou
krízy a životným cyklom krízy.
Závažnosť krízy sa hodnotí podľa veľkosti a bezprostrednosti ohrozenia
prioritných hodnôt, záujmov a cieľov. Závisí od vnímania jej významu
zainteresovanými stranami. Závažnosť krízy môže byť rovnaká po celú dobu
krízy, alebo sa môže meniť s vývojom krízy. Z tabuľky 1 je vidieť, že kríza
môže byť veľmi závažná len v prípade akútnej bezprostrednosti ohrozenia a ak
veľkosť krízy je veľká.
Tab. 7.1.
Hodnotenie závažnosti krízy v závislosti na veľkosti a bezprostrednosti ohrozenia
Bezprostrednosť ohrozenia
akútna
stredná
vzdialená
Veľkosť ohrozenia
- 200 -
malá
malá
malá
malá
stredná
stredne malá
malá
stredná
vysoká
stredná
malá
veľká
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
Intenzita krízy
Intenzita krízy vyjadruje stupeň násilia. Platí zásada „čím agresívnejšia
akcia jednej, alebo viacerých strán, tým vyššia je intenzita krízy“. Intenzita
krízy závisí na skutočnej úrovni násilia a nie na vnímaní krízy niektorou zo
strán. Graf intenzity krízy sa počas jej priebehu môže meniť. Tvar grafu nezávisí
od toho, z pohľadu ktorej strany krízu sledujeme. Závisí od skutočného stupňa
násilia a nie na vnímaní krízy niektorou so zainteresovaných strán.
Čas
Obr. 7.1. Závislosť krízy na čase
7.1.2. ŽIVOTNÝ CYKLUS KRÍZY
Nerovnovážne stavy
v prírodnom, spoločenskom a hospodárskom
prostredí sú zdrojom rôznych druhov kríz, medzi ktoré patria ekonomické,
politické, vojenské, environmentálne, sociálne krízy a pod. Väčšinu kríz
vyvoláva viacero faktorov naraz, ale niektorý z nich prevláda. Napríklad
ekonomická kríza môže mať sociálny alebo politický podtón, ktorý vedie
k nepokojom až k použitiu vojenských nástrojov na nastolenie poriadku. Podľa
všeobecnej príručky krízového manažmentu NATO1, životný cyklus krízy
z pohľadu krízového manažmentu predstavuje „stavy krízy“, ktoré sú
charakterizované aktivitami zainteresovaných strán. Rozlišujeme dve fázy
vývojového procesu krízy, eskalačnú a deeskalačnú. Eskalačná fáza krízy sa
v určitom bode mení na deeskalačnú fázu. Tento prechod sa môže uskutočniť
v ktoromkoľvek štádiu krízového procesu.
Eskalačná fáza začína v stave, ktorý sa vyznačuje rovnovážnym stavom
vonkajších a vnútorných podmienok subjektu (mier). Mier je stav, v ktorom
neexistuje alebo existuje nepatrné násilie, ktoré neohrozuje prioritné hodnoty,
záujmy a ciele. Medzi zainteresovanými stranami (potenciálnymi protivníkmi)
však môže existovať napätie, ktoré je monitorované subjektmi medzinárodného
krízového manažmentu.
Krivka intenzity krízy postupuje k nezhode (narušenie rovnovážneho
stavu), ktorá signalizuje, že bolo rozpoznané nebezpečenstvo ohrozenia hodnôt ,
1
Generic crisis management handbook, NACC/PFP (COEC)D(97)2, Brussels, 17. 2. 1997,
- 201 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
záujmov a cieľov vysokej priority. Táto fáza krízy sa vyznačuje zložitosťou,
podozrievaním a nedôverou vo vzťahu k aktivitám druhej strany. Je
charakteristická zvyšujúcou sa ostražitosťou a pohotovosťou, zastrašovaním
a odstrašujúcimi postojmi. Hlavnou aktivitou
zainteresovaných strán
a medzinárodného krízového manažmentu je monitoring vznikajúcich krízových
javov, plánovanie odvetných opatrení a opatrení na zmierňovanie napätia,
cielená informačná kampaň zameraná na lepšie pochopenie príčin krízy.
Krivka intenzity krízy ďalej môže pokračovať smerom hore ku
konfrontácii. V tejto fáze životného cyklu krízy dochádza k podniknutiu akcií
jednou alebo viacerými stranami, zvyšuje sa násilie čo spôsobuje narastanie
krízy sa s intenzitou. K hlavným aktivitám patria vojenské cvičenia, ktorých
agresivita sa i intenzitou krízy zvyšuje, príprava na sadenie ozbrojených síl, ich
konkrétnym operačným nasadením a predkladaním ultimát. Hlavnou aktivitou
krízového manažmentu je potláčanie krízy a príprava na ozbrojený konflikt, ak
sa tento stane nevyhnutný.
Napokon krivka intenzity krízy môže vystúpiť až na vrchol, ktorý
označuje stav krízy nazývaný ozbrojený konflikt. Tento stav znamená, že
potláčanie krízy a prevencia eskalácie zlyhali, čo priviedlo k možnosti (nie
nevyhnutnosti) ozbrojeného konfliktu.
Deeskalačná fáza vývoja životného cyklu krízy má klesajúci charakter.
Po dosiahnutí vrcholu krízy začne krivka intenzity klesať stavu, ktorý sa nazýva
odbúravanie (build down) krízy. V tejto fáze dochádza k utlmovaniu násilia
zainteresovanými stranami. Môže zahŕňať stiahnutie ozbrojených síl a poznanie,
že ohrozenie hodnôt, záujmov a cieľov vysokej priority ja na ústupe, čo však
nemusí znamenať zažehnanie krízy ani jej úspešné vyriešenie. Tento krízový
stav charakterizuje rastúce presvedčenie, že najhoršie už pominulo a že
protivníci taktiež spolupracujú na vzájomne prijateľnom
stabilizovaní
pokrízovej situácie. Hlavnou úlohou krízového manažmentu je uvoľnenie,
charakterizované stiahnutím vojenských síl a mierovým vyjednávaním.
Krivka intenzity krízy ďalej klesá k relatívne nízkemu stupňu krízovej
intenzity, ktorý je označovaný ako nová stabilita, pri ktorej intenzita krízy
môže byť vyššia alebo nižšia ako pôvodná (mier). Tak isto ako mier tento stav
však neznamená úplnú absenciu napätia medzi zainteresovanými stranami.
Znamená to však nové status quo , ktoré je prijateľné pre všetky strany
zainteresované v kríze. Nová stabilita je charakterizovaná odstránením, zánikom
alebo utlmením ohrozenia hodnôt, záujmov a cieľov najvyššej priority.
Najdôležitejšie aktivity krízového manažmentu sú mierotvorné akcie zamerané
na vytvorenie stabilnej situácie.
- 202 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
7.1.3. PLÁNOVANIE ZDROJOV V MEDZINÁRODNOM KRÍZOVOM
MANAŽMENTE
V širšom význame chápeme ako súhrn činností vecne príslušných
orgánov a inštitúcií medzinárodných organizácií a členských štátov určených na
analýzu bezpečnostných rizík a hrozieb narušenia bezpečnosti, na monitorovanie
vývoja rizikových činiteľov, na prevenciu vzniku krízových situácií a na
plánovanie, organizovanie, uskutočňovanie a kontrolu činností určených na
vytváranie podmienok na kolektívne riešenie a na ovplyvňovanie priebehu kríz.
V užšom význame medzinárodný krízový manažment chápeme ako
nástroj bezpečnostnej politiky medzinárodných organizácií na udržanie mieru,
predchádzanie konfliktov, na poskytovanie humanitárnej pomoci a na
posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN.
Subjekty medzinárodného krízového manažmentu
Subjektmi medzinárodného krízového manažmentu sú medzivládne
a nevládne medzinárodné organizácie, jednotlivé štáty, ktoré vo svojej činnosti a
pôsobnosti majú
ochranu základných ľudských práv a slobôd. Medzi
najdôležitejšie medzinárodné organizácie, ktoré vo svojej štruktúre a činnosti
realizujú úlohy medzinárodného krízového manažmentu patria:
− OSN, Rada Európy, OBSE – kooperačné medzivládne medzinárodné
organizácie,
− NATO a EÚ – integračné medzivládne medzinárodné organizácie,
− Červený kríž, Červený polmesiac, charitatívne organizácie, cirkvi
− nevládne medzinárodné organizácie,
− medzinárodné koncerny.
Do subjektov medzinárodného krízového manažmentu môžu byť zahrnutí aj
významní jednotlivci ako napr. pápež, prezident USA, a pod.
Právny rámec medzinárodného krízového manažmentu
Pôsobnosti, ciele, úlohy, prostriedky a nástroje medzinárodného krízového
manažmentu sú vymedzené strategickými dokumentmi medzinárodných
bezpečnostných organizácií a členských štátov. Krízový manažment OSN je
vymedzený kapitolou V. Charty OSN platnou od 24. 10. 1945, krízový
manažment OBSE je determinovaný Chartou OBSE pre európsku bezpečnosť
prijatou na Istambuslkom summite 19. 11. 1999, Krízový manažment NATO je
stanovený Strategickou koncepciou krízového manažmentu prijatou na
Washingtonskom summite 25. 4. 1999 a Krízový manažment EÚ ako súčasť
Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky je vymedzený „Petersbergskými
úlohami“ prijatými na summite v Kolíne nad Rýnom 4. 6. 1999.
Právne rámce krízových manažmentov členských štátov sú vymedzené
ústavnými zákonmi, a právnymi normami nižšej právnej sily.
- 203 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Ciele medzinárodného krízového manažmentu sú:
− prispievať ku záchrane ľudských životov a zdravia obyvateľstva, majetku
a životného prostredia pri prírodných a hospodárskych katastrofách,
− prispievať ku znižovaniu napätia a predchádzať vzniku kríz, ktoré môžu
ohroziť bezpečnosť členských štátov,
− efektívne riadiť krízy, ktoré vznikli a zabrániť tomu, aby sa z nich stali
konflikty,
− zabezpečovať civilnú a vojenskú pripravenosť na riešenie kríz.
Na splnenie cieľov medzinárodného krízového manažmentu sa využívajú
tieto základné procedúry a aktivity:
− získavanie informácií a ich vyhodnocovanie,
− analyzovanie situácie,
− stanovenie cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté,
− rozvíjanie možností (variantov) postupu a ich porovnávanie,
− realizovanie vybranej možnosti (variantu),
− analyzovanie reakcie zainteresovaných strán ako spätná väzba.
Všeobecné procedúry medzinárodného krízového manažmentu majú
cyklický charakter a opakujú sa v závislosti na zmenách vývoja krízových
situácií (Obr. 7.2.).
Prostriedky a nástroje medzinárodného krízového manažmentu
Medzi hlavné prostriedky medzinárodného práva2 a krízového
manažmentu patria:
− diplomatické prostriedky,
− ideologické prostriedky,
− ekonomické prostriedky a
− vojenské prostriedky.
Diplomatické prostriedky - vedú na dosiahnutie cieľov bez použitia
násilia. Patria k nim vyjednávanie, uzatváranie dohôd, deklarácie a demarše.
Podľa spôsobu vyjednávania diplomatické prostriedky sa členia na:
− bilaterálne – medzi dvoma aktérmi,
− multilaterálne – za účasti viac ako dvoch aktérov,
− priame – za účasti vedúcich predstaviteľov,
− nepriame – vyjednáva sa cez prostredníkov,
− na vysokej úrovni – za účasti hláv štátov, (summity,
2
MARIŠOVÁ, E., BELICOVÁ, J. : Medzinárodné právo verejné a súkromné, SPU Nitra,2004, ISBN 80-8069382-X
- 204 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
− na nižšej úrovni – napr. za účasti veľvyslancov, každodenná činnosť
diplomatov,
− zvláštne typy:
- preventívna diplomacia - snaha o predchádzanie konfliktov (napr. OBSE,
ktorej hlavnou náplňou je prevencia a predchádzanie konfliktov),
- výhražná diplomacia – hrozba použitia sily, (II. sv. vojna, Irak, RuskoGruzínsky konflikt a pod).
− signalizovanie – ide o naznačenie stanoviska napr. miestom rokovania
(súkromie, parlament, sídlo hlavy štátu) alebo formou rokovacieho stolu.
spätná väzba analyzovanie reakcie
zainteresovaných
strán
realizovanie
vybranej
možnosti
(variantu)
získavanie
informácií a
ich
vyhodnocovanie
Cyklus
základných procedúr
medzinárodného
krízového manažmentu
rozvíjanie
možností
(variantov)
analyzovanie
analyzovani
situácie
e situácie
stanovenie
cieľov
Obr. 7.2. Cyklus základných procedúr medzinárodného krízového manažmentu
Ideologické prostriedky – pomáhajú šíreniu myšlienok, ovplyvňujú
medzinárodnú verejnú mienku v prospech riešenia krízových stavov. Hovorí sa
im aj verejná diplomacia. Patria k nim:
− prejavy štátnikov,
- 205 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
práca s médiami s dosahom na zahraničie,
podpora ideovo spriaznených skupín vo vnútri iných štátov,
podriaďovanie sa rozhodnutiam medzinárodnej arbitráže,
účasť, resp. neúčasť na medzinárodných udalostiach (výstavy, olympijské
hry a pod.).
Ekonomické prostriedky – vedú na ovplyvňovanie vývoja krízových
stavov prostredníctvom prosperity iného štátu. Členia sa na:
− ekonomické odmeny – ako rozvojová pomoc, poskytovanie úverov a
garancií, odbúravanie obchodných bariér, transfery technológií ( napr.
pomoc západu východnej Európe pri budovaní demokracie),
− ekonomické tresty v podobe hospodárskych sankcií – odopretie pomoci,
uzatvorenie trhu alebo embargo.
Vojenské prostriedky - zahrňujú hrozbu silou a použitie sily na základe
rozhodnutia bezpečnostnej rady OSN alebo na nutnú sebaobranu. Patria k nim:
− transfery zbraní,
− tajná intervencia – napr. činnosť elitných jednotiek pri oslobodzovaní
rukojemníkov ale aj podpora terorizmu,
− otvorená intervencia a vojna (napr. vojna v Perzskom zálive, Afganistane
a Iraku).
Pre voľbu prostriedkov a nástrojov v medzinárodnom krízovom
manažmente sa uplatňuje zásada od miernejších diplomatických prostriedkov až
po radikálne vojenské prostriedky. Pritom vojenské prostriedky sa zvyčajne
využívajú až vtedy, keď predchádzajúce miernejšie prostriedky sa minuli
účinkom.
Prostriedky krízového manažmentu EÚ
Krízový manažmentu EÚ je súčasťou Európskej obrannej a bezpečnostnej
politiky, ktorá spolu so Spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ
tvorí druhý pilier EÚ. Bezpečnostná stratégia EÚ3 stanovuje krízovému
manažmentu EÚ tieto hlavné úlohy:
− zabezpečiť trvalú pripravenosť konať pred výskytom kríz,
− zaoberať sa terorizmom,
− konať pred zhoršovaním sa situácie v krajinách okolo EÚ,
− možnosť využívať vojenské prostriedky v post konfliktných etapách,
− možnosť využívať široké spektrum misií.
K hlavným prostriedkom krízového manažmentu EÚ patria:
3
Európska bezpečnostná stratégia, EU, Brusel, 2003
- 206 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
− politické prostriedky - dialóg prostredníctvom štruktúr SZBP (generálny
tajomník, určení komisári), bilaterálne dohody s tretími krajinami a
regionálnymi organizáciami (OBSE, NATO.)
− sankcie a ďalšie negatívne opatrenia - prerušenie ekonomických a
finančných vzťahov na základe rezolúcie OSN, autonómne prerušenia relácií
s tretími krajinami a ďalšie reštrikcie.
− spoločné operácie krízového manažmentu :
- humanitárne a záchranné úlohy,
- misie na udržanie mieru,
- úlohy bojových síl pri riešení krízových situácií, vrátane nastolenia
mieru (Battle Groups)4,
− civilný krízový manažment v prioritných oblastiach5:
- polície,
- posilňovania práva prostredníctvom expertov na humanitárne právo,
- posilňovania civilnej štátnej správy prostredníctvom expertov na štátne
právo,
- posilňovanie civilnej ochrany prostredníctvom „Mechanizmu posilnenej
spolupráce pri asistenčných zásahoch“6,
- monitorovacích misií,
- podpory špeciálnych predstaviteľov EÚ.
− koordinovaná pomoc Európskej komisie - opatrenia na pomoc v
prípadoch núdze:
- RRM – finančná pomoc formou mechanizmu rýchlej reakcie (Rapid
Reaction Mechanism) sa uskutočňuje podľa predpisu Európskej komisie
EC č.381/2001 z 26. februára 2001
- humanitárna pomoc,
- pomoc utečencom,
- civilná ochrana ,
- potraviny a potravinová bezpečnosť,
- akcie na vyhľadávanie zneškodnenie mín,
- rekonštrukcia a obnova.
Funkcie medzinárodného krízového manažmentu
V porovnaní so všeobecnými funkciami manažmentu, medzinárodný
krízový manažment vo svojej činnosti uplatňuje tieto špecifické funkcie:
− monitorovanie situácie a podávanie správ – predstavuje zber a distribúciu
spravodajských informácií, médií a ďalších prameňov,
− hodnotenie situácie – predstavuje analyzovanie a hodnotenie
medzinárodnej situácie a identifikáciu problémových oblastí,
4
Military Headline Goal 2010, Brusel, schválený 22. 11. 2004
Civilian Headline Goal 2008, č.15863/04, schválený ER 17. 12. 2004
6
Rozhodnutie rady 2001/792/EC
5
- 207 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
− plánovanie – predstavuje stanovenie cieľov, návrhov nápravných opatrení
na riešenie situácie, koordináciu kolektívnych a národných komponentov
krízového manažmentu, a zahŕňa prípravu a vykonávanie cvičení a výcviku
personálu
− rozhodovanie – predstavuje procesy spojené s výberom opatrení a šírenie
rozhodnutí,
− vykonanie dohodnutých rozhodnutí – vytvorenie, aktivácia a posilňovanie
orgánov podľa potreby, vykonanie dohodnutých opatrení , udržiavanie
koordinácie a podávanie správ o postupe,
− návrat k normálnej operácii – zahŕňa realizáciu nevyhnutných opatrení na
presuny a premiestňovanie personálu techniky a materiálu, ktorý bol
nasadený počas krízy, deaktiváciu krízových orgánov, ktoré už nie sú
potrebné pre prebiehajúce operácie.
−
−
−
−
−
−
Fázy riadenia medzinárodného krízového manažmentu
Riadenie operácií krízového manažmentu pozostáva z týchto fáz riadenia:
rutinná fáza,
fáza tvorby/spracovania návrhu Konceptu krízového manažmentu,
fáza schválenia Konceptu a tvorby strategických variantov,
fáza prijímania rozhodnutia uskutočniť operáciu a tvorby plánovacích
dokumentov,
fáza realizácia operácie,
fáza pre - zamerania operácie
V rutinnej fáze medzinárodná organizácia a členské krajiny vykonávajú
rutinnú činnosť, ktorá pozostáva:
− zo zberu a distribúcie spravodajských informácii o vývoji bezpečnostnej
situácie vo svete,
− z včasného varovania členských krajín pred vznikom kríz,
− z vypracúvania a zdokonaľovania zásadných dokumentov krízového
manažmentu,
− z identifikácie, analýz a hodnotení bezpečnostných rizík,
− z konzultácií s ostatnými medzinárodnými organizáciami,
− vojenské zložky vykonávajú predbežné plánovanie.
Všeobecné zásady plánovania operácií medzinárodného krízového
manažmentu
Plánovanie operácií medzinárodného krízového manažmentu
sa
uskutočňuje v závislosti na druhu, lokalite a závažnosti krízy. Sústreďuje sa na:
− ochranu obyvateľstva,
− zachovanie kontinuity vlády a funkčnosti verejnej správy,
− zachovanie hospodárstva (surovinové a energetické zdroje, ekonomika),
- 208 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
− podporu nasadených civilných a vojenských
medzinárodného krízového manažmentu.
nástrojov
operácie
Cieľom plánovania operácií medzinárodného krízového manažmentu je
dosiahnutie koordinácie plánovacích procesov medzinárodnej organizácie
s členskými štátmi na zabezpečenie čo najefektívnejšieho použitia civilných
a vojenských nástrojov pri riešení krízového stavu. Plánovací proces sa
uskutočňuje na politickej a strategickej úrovni v orgánoch krízového
manažmentu (civilné a vojenské zložky) medzinárodných organizácií, na
operačnej úrovni spoločného riadenia a velenia medzinárodných operácií a na
taktickej úrovni nasadených civilných a vojenských nástrojov vyčlenených z
členských štátov (Obr. 7.3.).
KONCEPT OPERÁCIE
KRÍZOVÉHO
MANAŽMENTU
„CMC“
Strategická politická úroveň
v sídle
medzinárodnej organizácie
STRATEGICKÉ
NARIADENIA
„ MSOD, CSOD“
KONCEPCIA
OPERÁCIE
„CONOP“
OPERAČNÝ
PLÁN
„OPLAN“
Operačná úroveň
na veliteľstve síl a prostriedkov v
krajine operácie krízového
manažmentu
Taktická úroveň
v priestore nasadenie civilných
a vojenských síl a prostriedkov
Obr. 7.3.Úrovne plánovania operácií krízového manažmentu
v medzinárodných organizáciách.
- 209 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Dokumenty a postupy plánovania operácií medzinárodného krízového
manažmentu7
Obsah a forma plánovacích dokumentov operácií medzinárodného
krízového manažmentu ako aj postupy ich vyhotovenia a schvaľovania
zodpovedajú vymedzeným rámcom pôsobenia jednotlivých medzinárodných
organizácií. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že majú podobné črty a
že na každý druh krízovej situácie sa vypracúva osobitná plánovacia
dokumentácia. Prvotným plánovacím dokumentom je „Koncept operácie
krízového manažmentu“ (Crisis Management Concept - CMC).
Koncept
operácie
je
vypracúvaný
organizačnými
zložkami
medzinárodných organizácií (SITCEN - situačné centrá, politické jednotky,
civilné komisie, vojenské štáby), ktoré sú súčasťou sekretariátu vrcholného
predstaviteľa medzinárodnej organizácie (napr. Generálny tajomník OSN,
generálny tajomník EÚ a pod.). Na tvorbe Konceptu môžu participovať aj
tzv. ad hoc tímy expertov na riešenie jednotlivých druhov kríz, resp. expertov so
znalosťami miestnych pomerov a podmienok. Podkladom k spracúvaniu
Konceptu sú rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, analýzy spravodajských
informácií o mieste, druhu a závažnosti krízy, konzultácie s ostatnými
medzinárodnými bezpečnostnými organizáciami, konzultácie so zúčastnenými
stranami konfliktu.
Koncept operácie krízového manažmentu spravidla obsahuje stručnú
charakteristiku krízovej situácie, hlavný cieľ medzinárodnej operácie, návrh
civilných a vojenských prostriedkov na riešenie krízovej situácie, predpokladané
náklady na uskutočnenie operácie a predpokladaný termín uskutočnenia
operácie.
Vypracovaný návrh Konceptu posudzujú a upravujú pracovné komisie
alebo výbory medzinárodných organizácií, v ktorých majú zastúpenie všetky
členské štáty. Po dosiahnutí konsenzu návrh prerokúva a schvaľuje najvyšší
kompetentný orgán medzinárodnej organizácie. Po schválení Konceptu operácie
krízového manažmentu, najvyšší orgán medzinárodnej organizácie vydáva
Smernicu na vypracovanie strategických variantov.
Civilné komisie a vojenské štáby vypracúvajú varianty (options) a
Variant civilného strategického nariadenia (Civil Strategic Options Decision
- CSOD) a Variant vojenského strategického nariadenia (Military
strategicOptions decision - MSOD). Každý z variantov musí obsahovať
hodnotenie možností riešenia situácie, riziká, štruktúru civilného riadenia a
vojenského velenia, požiadavky na spôsobilosti civilných a vojenských síl
a prostriedkov a ich vzájomné prepojenie a koordináciu.
7
Prednáška Hans-Bernard Weiserth,PU/DG VIII, ESDP Orientation Course, 2 to 6 June 2008
- 210 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
Pracovné komisie postupujú varianty nariadení spolu s odporúčaním
najvýhodnejšieho variantu kompetentnému odbornému orgánu medzinárodnej
organizácie na výber najvýhodnejšieho variantu. Vybratý variant sa postupuje
na schválenie najvyššiemu politickému orgánu medzinárodnej organizácie,
ktorý vydáva Strategické nariadenie na civilnú alebo vojenskú operáciu.
V prípadoch spoločných vojenských aj civilných operácií sa
vydávajú
Strategické nariadenia na spoločné operácie tzv. „Joint - action“. Schválenie
a vydanie strategického nariadenia je podkladom pre ďalšie plánovacie aktivity.
Najvyšší politický orgán
Schválenie variantu
civilného a vojenského
strategického nariadenia
Smernica na vypracovanie strategických
variantov
Civilná komisia
Vojenský štáb
Variant civilného
strategického nariadenia
Variant vojenského
strategického nariadenia
Najvyšší kompetentný odborný orgán
medzinárodnej organizácie
Hodnotenie a výber
najlepšieho variantu civilného
a vojenského strategického
nariadenia
Obr. 7.4. Tvorba a schvaľovací proces variantov strategických nariadení
V rámci vojenských plánovacích postupov sa vypracúvajú Predbežné
vojenské nariadenia (Initiating Military Directive IMD), ktoré slúžia ako
podklad pre vojenské plánovanie operácie na strategickej, operačnej aj taktickej
úrovni v rámci medzinárodnej organizácie aj na úrovni členských štátov.
Na strategické nariadenie nadväzuje tvorba ďalších plánovacích
dokumentov CONOPS a OPLAN. Ich poslaním je vytvoriť podmienky pre
velenie a riadenie operácie a nasadené kolektívne sily a prostriedky s cieľom
dosiahnuť vysokú úroveň prípravy operácie, kooperáciu a koordináciu aktivít pri
preprave, nasadení realizácii činností v priestore nasadenia.
- 211 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
CONOPS – Koncepcia operácie.
Koncepciu operácie na operačnej úrovni vypracúva poverený veliteľ
operácie (misie) s pomocou plánovacej skupiny. Intenzívne spolupracuje
s predstaviteľmi legitímnej vlády krízou postihnutej krajiny ako aj s
predstaviteľmi iných medzinárodných organizácií, ktoré v mieste operácie
pôsobia Tento dokument obsahuje pôvod a opis krízovej situácie, procesy na
použitie civilných a vojenských prostriedkov, scenáre nasadenia, procesy na
udržiavanie a logistickú nasadených síl a prostriedkov, požiadavky na
infraštruktúru a časový rámec operácie. Vzhľadom na možnú nepredvídateľnosť
vývoja situácie a za účelom dosiahnutia flexibility operácie plán obsahuje
hodnotiace kritériá, ktoré slúžia na preskúmavanie efektivity opatrení
v stanovených časových lehotách. Koncepcia operácie je východiskovým
dokumentom pre spracovanie Operačného plánu.
OPLAN – Operačný plán
Tento plánovací dokument na taktickej úrovni vypracúva veliteľ operácie
(misie) v súčinnosti s predstaviteľmi krajiny nasadenia a predstaviteľmi
zúčastnených krajín na operácii. Operačný plán obsahuje komplexné
zhodnotenie rizika, spoločné ustanovenia pre nasadenie, velenie a riadenie
činností civilných a vojenských síl a prostriedkov v operácii, bezpečnostné
opatrenia na ochranu osôb, techniky a materiálu. Koncepciu operácie aj
Operačný plán schvaľuje vrcholný orgán medzinárodnej organizácie.
Financovanie operácií medzinárodného krízového manažmentu
Financovanie
spoločných
operácií
medzinárodného
krízového
manažmentu v NATO a EÚ sa zvyčajne realizuje zo zdrojov medzinárodnej
organizácie a zo zdrojov participujúcich členských krajín.
Náklady spojené s výstavbou a fungovaním spoločných veliteľstiev, velením a
riadením operácií sú hradené z rozpočtov medzinárodných organizácií. Krajiny,
ktoré prispievajú do civilných a vojenských nástrojov operácií medzinárodného
krízového manažmentu, hradia všetky náklady spojené s vyslaním a pôsobením
svojich príslušníkov. Financovanie operácií krízového manažmentu EÚ sa
uskutočňuje na základe predpisu EC č. 647/2001 z 29. 11. 2001. Financovanie
operácií krízového manažmentu OSN je v celom rozsahu realizované z rozpočtu
OSN.
Financovanie pomoci EÚ pri katastrofách
Európska únia zriadila Fond solidarity8 za účelom rýchlej reakcie na
poskytnutie účinnej a flexibilnej pomoci členským krajinám v prípadoch
závažných prírodných katastrof. Fond ročne disponuje čiastkou 1. miliarda €.
8
Smernica Rady EÚ č. 2012/2002 The European Union Solidarity Fund
- 212 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
Podľa súčasných pravidiel členský štát môže požiadať o príspevok z fondu
solidarity vtedy, ak následky katastrofy dosiahli aspoň 3 miliardy eur, alebo 0,6
% hrubého národného dôchodku (HND) krajiny
Komisia EÚ pripravuje návrhy na zmenu v tom, že štát bude môcť požiadať
o pomoc vtedy ak následky katastrofy 1 miliardu eur, alebo 0,5% HND.
V prípade nesplnených kvantitatívnych kritérií môže Komisia "za výnimočných
a správne odôvodnených okolností uznať, že v určitej časti územia zasiahnutého
štátu došlo k závažnej katastrofe", a umožniť tak využiť Fond solidarity .
−
−
−
−
−
Oblasti využitia podpory z fondu solidarity EÚ
Pridelené prostriedky na pomoc môžu byť použité len na:
vytvorenie infraštruktúry pre prípad núdzovej situácie a zaistenie
okamžitého zásobovania obyvateľstva v odvetví energetiky, pitnej
vody/odpadových vôd, telekomunikácií, dopravy, zdravotníctva a
vzdelávania
zabezpečenie potrieb obyvateľstva,
okamžitú lekársku pomoc a opatrenia na ochranu obyvateľstva pri výskyte
závažnej krízovej situácie v oblasti verejného zdravia,
opatrenia za účelom okamžitého zvládnutia prírodných katastrof, resp. ich
okamžitých dopadov a tiež okamžité zaistenie ochrannej infraštruktúrry,
záchranné opatrenia v oblasti lekárskej pomoci priamym obetiam závažných
katastrof a teroristických útokov a psychologickú a sociálnu pomoc obetiam
a ich rodinám,
Pri priemyselných a technologických katastrofách sa musí uplatniť zásada
"platí znečisťovateľ". Štáty žiadajúce o financie z fondu preto musia najprv
podať dôkaz, že spravili všetko, čo bolo možné, aby získali náhradu od tretích
osôb, ktoré sú za katastrofu zodpovedné. V prípade získania finančnej pomoci z
fondu bude mať členský štát povinnosť o tejto skutočnosti informovať
postihnuté obyvateľstvo aj širokú verejnosť
Príklady využitia podpory:
− Záplavy v Európe od roku 1998 pripravili o život 700 ľudí, pol milióna
zostalo bez strechy nad hlavou a celkové škody prekročili 25 miliárd eur, čo
bolo v prepočte takmer 1000 miliárd korún,
− v novembri 2004 postihla Vysoké Tatry ničivá víchrica, ktorá spôsobila
obrovské materiálne škody, ako aj škody na životnom prostredí najstaršieho
národného parku SR a v jeho ochrannom pásme. SR z fondu získala 5,67
milióna eur = 218 miliónov Sk s povinnosťou vyčerpať do konca roka 2006.
Prostriedky pridelené EK z fondu boli určené na obnovu infraštruktúry,
záchranné a zabezpečovacie práce a vyčistenie oblastí postihnutých
kalamitou, ako napríklad oprava ciest, či odstraňovanie zlomených a
vyvrátených stromov .
- 213 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Možnosti využívania podpory EÚ na realizáciu preventívnych
opatrení krízového manažmentu
Členské štáty EÚ majú možnosť
využívať
finančnú podporu
štrukturálnych fondov EÚ na realizáciu preventívnych opatrení krízového
manažmentu. Základným dokumentom pre získanie podpory je Národný
strategický referenčný rámec NSRR9, ktorý schvaľuje Európska komisia. V
programovom období 2007 – 2013 SR bude môcť z fondov Európskeho
spoločenstva čerpať viac ako 11 mld. eur. NSRR SR je tvorený 11 operačnými
programami, ktoré definujú strategické ciele, prioritné osy a opatrenia. Štruktúru
operačných programov a príspevkov z jednotlivých štrukturálnych fondov
prezentuje tabuľka 2.
Tabuľka 2
Prehľad pridelených finančných prostriedkov na operačné programy
Finančné alokácie 2007 – 2013 na operačné programy (ŠF a KF)
(v EUR v bežných cenách)
NSRR SR na roky 2007-2013
Operačný program
Príspevok ES
ERDF a KF
Regionálny OP
1 445 000 000
OP Životné prostredie
1 800 000 000
OP Doprava
3 206 904 595
OP Informatizácia spoločnosti
993 095 405
OP Výskum a vývoj
1 209 415 373
OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast
772 000 000
OP Zdravotníctvo
250 000 000
OP Technická pomoc
97 601 421
OP Bratislavský kraj
87 000 000
ESF
OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia
881 801 578
OP Vzdelávanie
617 801 578
Spolu všetky fondy NSRR 2007 - 2013
11 360 619 950
Spolu ERDF
5 962 278 231
Spolu KF
3 898 738 563
Spolu ESF
Zdroj: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
9
1 499 603 156
Národný strategický referenčný rámec 2007-2008, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR,
december 2006
- 214 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
Zo štruktúry operačných programov je zrejmé, že ponúkajú široký priestor
kompetentným orgánom využiť podporu aj na realizáciu preventívnych opatrení
krízového manažmentu. Medzi programy, ktoré je možné k tomu využiť patria:
− Regionálny operačný program (ďalej len OP),
− OP životné prostredie,
− OP doprava,
− OP informatizácia spoločnosti,
− OP vzdelávanie,
− OP zdravotníctvo.
Regionálny operačný program (ROP)
Na príklade využitia Regionálneho operačného programu sa prezentujú
ciele, opatrenia a oprávnené aktivity na realizáciu preventívnych opatrení
krízového manažmentu v regiónoch. Hlavným cieľom Regionálneho
operačného programu (ROP) je zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej
infraštruktúry a vybavenosti v regiónoch.
Čiastkovým cieľom v prioritnej osi 4 ROP je „Zvýšenie
konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných
priestranstiev. Opatrením na realizáciu čiastkového cieľa je opatrenie 4.2 –
Infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb (Hasičký záchranný zbor
HaZZ, Obecný hasičský zbor OHZ a Horská záchranná služba HZS). Cieľom
opatrenia 4.2 je zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev
prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie zariadení
nekomerčných záchranných služieb)vrátane obstarania ich vybavenia. Do
skupiny oprávnených aktivít v rámci opatrenia patria:
− Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich zariadení,
− Budovanie nových zariadení ,
− Obstaranie vybavenia vrátane IKT okrem dopravných prostriedkov,
− Obstaranie povodňovej záchrannej služby zriadenej HaZZ.
Oprávnenými žiadateľmi sú krajské riaditeľstvá HaZZ, MV SR ako
zriaďovateľ Záchranných brigád HaZZ, Stredná škola požiarnej ochrany MV SR
a obce, ktoré sú zriaďovateľmi obecných hasičských zborov v zmysle zákona.
Čiastkovým cieľom hlavného cieľa ROP v prioritnej osi 5 je „Zvýšenie
úrovne dopravnej obslužnosti regiónov“. Realizáciou opatrení na dosiahnutie
tohto cieľa sa zvýši aj bezpečnosť cestnej premávky.
Medzi oprávnené aktivity v rámci opatrenia je možné zahrnúť
rekonštrukciu a modernizáciu úsekov ciest II. a III. , budovanie nových úsekov
ciest vrátane rekonštrukcie a budovania subsystémov v preukázateľne
odôvodnených
a výnimočných
prípadoch
za
účelom
odstránenia
- 215 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
identifikovaných nedostatkov v cestnej sieti s ohľadom na environmentálny
a bezpečnostný aspekt. Oprávneným žiadateľom finančnej podpory je
Samosprávny kraj. Riadiacim orgánom pre ROP je Ministerstvo výstavby
a regionálneho rozvoja SR
Operačný program životné prostredie
Ponúka príležitosť zásadným spôsobom skvalitniť ochranu pre povodňami
a ochranu a regeneráciu životného prostredia. Špecifickým problémom je
ohrozenie povodňami a ich výrazný ekonomický a sociálny vplyv, ktorý
zaraďuje protipovodňovú ochranu medzi prioritné oblasti životného prostredia
SR. Bez zabezpečenia prevencie a vytvorenia adekvátnych podmienok pre
zabezpečenie ochrany majetku a obyvateľstva prevažne v blízkosti vodných
tokov
prostredníctvom
materiálneho
zabezpečenia
povodňových
zabezpečovacích a povodňových záchranných prác (t.j. Slovenský
vodohospodársky podnik a Hasičský a záchranný zbor) sa budú zvyšovať
náklady na odstránenie povodňových škôd ako aj náklady na zabezpečenie
civilnej ochrany obyvateľstva pred ďalšími povodňami. Tieto aktivity sa budú
dopĺňať s vybranými aktivitami v rámci
prioritných osí Regionálneho
operačného programu zameranými na podporu infraštruktúry nekomerčných
záchranných služieb a na oblasť regulácie povodí v zastavaných územiach obcí.
Riadiacim orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR.
Operačný program Informatizácia spoločnosti
Prioritná os OP je zameraná na modernizáciu verejnej správy
prostredníctvom jej elektronizácie a optimalizácie procesného fungovania na
úrovni štátnej správy a samosprávy. Cieľom prioritnej osi je vybudovať
modernú verejnú správu. Verejnú správu, ktorá bude lacnejšia dostupnejšia
a kvalitnejšia vzhľadom k potrebám a požiadavkám užívateľov verejných
služieb vrátane občianskej bezpečnosti. Súčasťou budovania systému by mali
byť informačné a komunikačné systémy na podporu krízového riadenia od obce
až po vládu SR. Riadiacim orgánom je Úrad vlády SR
Operačný program vzdelávanie
Hlavným cieľom tejto prioritnej osi OP vzdelávanie je vytvoriť a rozvíjať
efektívny systém celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva
zameraného na rozvíjanie kľúčových kompetencií a zvyšovanie kvalifikácií
v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami vedomostnej spoločnosti a
dostupného počas celého života pre všetkých občanov SR. Program ponúka
príležitosť využiť finančnú podporu na organizovanie vzdelávania a kurzov
štátnych zamestnancov – krízových manažérov na všetkých stupňoch riadenia,
príslušníkov výkonných zložiek Integrovaného záchranného systému, volených
orgánov a zamestnancov územnej samosprávy. Riadiacim orgánom je
Ministerstvo školstva SR.
- 216 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
Operačný program Zdravotníctvo
Globálnym cieľom operačného programu je „zlepšenie podmienok
ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva ako pracovnej sily,
prostredníctvom zvyšovania kvality, dostupnosti, efektívnosti zdravotnej
starostlivosti a podpory zdravia“. Prioritná os programu sa koncentruje na
reštrukturalizáciu a modernizáciu systému zdravotnej starostlivosti vrátane
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
(zmeny vnútroorganizačných a
medziorganizačných procesov, súvisiace stavebné úpravy budov, informatizácia
poskytovateľov, zavádzanie systémov riadenia kvality, zavádzanie nových
diagnostických a terapeutických štandardných postupov, modernizáciu
prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení vrátane Zdravotnej
záchrannej služby). Riadiacim orgánom je Ministerstvo zdravotníctva SR.
Využívanie podpory v rámci Európskej územnej spolupráce
Európska územná spolupráca je novým cieľom kohéznej politiky
Európskej únie. Vychádza zo skúseností regionálnej spolupráce v rámci iniciatív
Spoločenstva Interreg a programov minulosti cezhraničnej spolupráce (CBC).
Jej cieľom je dosiahnutie vyrovnanej integrácie rôznych území EÚ
prostredníctvom podpory spolupráce regiónov aj na úseku bezpečnosti. V rámci
cieľa „Európska teritoriálna (územná) spolupráca sa má dosiahnuť posilnenie:
− cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a
regionálnych iniciatív,
− transnacionálnu spoluprácu s cieľom integrovaného územného rozvoja
− interregionálnu spoluprácu a výmenu skúseností.
Tento cieľ sa dotýka 181,7 miliónov Európanov žijúcich v prihraničných
regiónoch (37,5% všetkých obyvateľov EÚ), pričom všetky regióny EÚ a ich
obyvatelia budú pokrytí jedným z 13 súčasných transnacionálnych
spolupracujúcich území. Na realizáciu cieľa je určených 8,723 mld. eur (2,5%
rozpočtu regionálnej politiky) a tieto prostriedky sa delia nasledovným
spôsobom:
− 6,44 mld. eur pre cezhraničnú spoluprácu: 77,61%,
− 1,83 mld. eur pre transnacionálnu (nadnárodnú): 18%,
− 445 miliónov pre interregionálnu spoluprácu: 3,8%.
Slovenská republika hlavnú pozornosť v programovacom období 2007 –
2013 položila na cezhraničnú spoluprácu. Hlavné ciele cezhraničnej spolupráce
v programovom období 2007 - 2013 podľa nariadenia EP a Rady (ES) č.
1080/2006 z 5. Júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja je podpora
zameraná najmä na:
− rozvoj cezhraničných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych
činností prostredníctvom spoločných stratégií trvalo udržateľného územného
- 217 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
−
−
rozvoja, a najmä prostredníctvom podpory podnikania, najmä rozvoja MSP,
cestovného ruchu, kultúry a cezhraničného obchodu,
podporu a zlepšenia spoločnej ochrany a správy prírodných a kultúrnych
zdrojov, ako aj prevencie prírodných a technických rizík,
podporu prepojenia medzi mestskými a vidieckymi oblasťami,
zníženie izolovanosti zlepšením prístupu k dopravným, informačným a
komunikačným sieťam a službám, ako aj cezhraničných vodných,
odpadových a energetických systémov a zariadení,
rozvoj spolupráce, kapacity a spoločného využívania infraštruktúr, najmä v
zdravotníctve, kultúre, cestovnom ruchu a školstve.
Tabuľka 3
Programy cezhraničnej spolupráce 2007-2013 s účasťou SR
Operačný
program
Program
cezhraničnej
spolupráce SR-ČR
Program
cezhraničnej
spolupráce SR-AT
Program
cezhraničnej
spolupráce SR-PL
Program
cezhraničnej
spolupráce SR-MR
ENPI program SRUkrajina-MRRumunsko
Spolu
na
cezhraničnú
spoluprácu
Riadiaci orgán / sídlo
spoločného
administratívneho orgánu
Slovensko
Fond
ERDF
Alokácia za SR
z rozpočtu EÚ
v mil. eur
36,2
Rakúsko
ERDF
20
Poľsko
ERDF
71,5
Maďarsko
ERDF
71,5
Maďarsko
ERDF/ENPI
7,5
206,7 mil
Možnosti využívania podpory prostredníctvom projektov PPP
V slovenskej republike vzťahy verejného sektora s privátnym sektorom pri
riešení krízových situácií sú determinované zákonmi o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného a núdzového stavu, zákonom
o integrovanom záchrannom systéme, o civilnej ochrane, o hospodárskej
mobilizácii, o obrane a v zákone krízovom riadení. Vo vyspelých krajinách sa
stále častejšie objavujú prípady využívania projektov PPP (Public-Private –
Partnership) na riešenie prevencie pred mimoriadnymi udalosťami. Spolupráca
na základe zmluvných vzťahov s využitím princípov PPP je bežne využívaná vo
Veľkej Británii, Francúzsku, USA, Kanade aj ČR. SR postupne rozvíja tento
- 218 -
7. Plánovanie v medzinárodnom krízovom manažmente
spôsob spolupráce na financovanie výstavby prvkov kritickej infraštruktúry
štátu (predovšetkým diaľnice).
Hlavným prínosom použitia tejto metódy je10:
− rozloženie rizika medzi verejným a súkromným sektorom,
− efektívnejšie platby za verejné služby s využitím skúseností súkromného
sektoru,
− rýchlejšie budovanie verejného statku y financií súkromného sektoru.
Medzinárodné skúsenosti ukazujú na možnosti využívania projektov PPP
na financovanie preventívnych opatrení na vznik mimoriadnych udalostí.
Príklady:
− pri výstavbe, koordinovaní a prevádzke systémov varovania a
vyrozumievania v prípadoch MU veľkého rozsahu,
− pri budovaní preventívnych stacionárnych a mobilných zariadení proti
živelným pohromám, napr. pri budovaní protipovodňových hrádzí, poldrov,
priehrad a pod.
− pri obstarávaní a prevádzke mobilných protipovodňových prostriedkov,
− pri mapovaní a vymedzovaní pásiem s rizikom povodní v spolupráci
s poisťovňami a súkromnými firmami spoločnosťami s využitím GIS.
Prínosy spolupráce verejného a súkromného sektoru metódou PPP môžu
predstavovať zníženie nákladov a zvýšenie efektívnosti opatrení na riešenie MU.
Rozloženie rizika a zodpovednosti za projektovanie, výstavbu a prevádzku
systémov. Možnosť riešiť dočasný nedostatok verejných financií na výstavbu
prvkov kritickej infraštruktúry štátu.
10
REKTOŘÍK, J.: Procesy spolupráce verejného a súkromného sektoru pri riešení MU, In Zborník
medzinárodnej vedeckej konferencie, ESF MU v Brne, ČR, 11.6.2008, s-136,
- 219 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
8.
APLIKÁCIA MATEMATICKÝCH METÓD
V KRÍZOVOM PLÁNOVANÍ
Rozvoj ľudskej spoločnosti so sebou prináša aj negatívne dopady, medzi
ktoré patrí stále väčšia pravdepodobnosť vzniku krízových javov a zväčšovanie
rozsahu škôd a strát. Tento trend sa spoločnosť snaží zastaviť, ale nikdy ho
nedokáže plne eliminovať. Pri odhaľovaní a eliminácii rizík, príprave
preventívnych opatrení a postupov riešenia vlastných krízových situácií sa stále
viacej uplatňujú vedecké poznatky z rôznych odborov ľudského poznania.
Vzhľadom na to, že výskyt krízových javov podlieha značnému stupňu náhodilosti
– stochastičnosti, môžu zohrať významnú rolu v ich skúmaní a predpovedaní aj
metódy matematickej štatistiky. Takisto v príprave opatrení na riešenie krízových
situácií môžeme uplatniť niektoré matematické optimalizačné metódy, metódy
hromadnej obsluhy a matematickej simulácie, vrátane počítačových simulačných
technológií.
8.1. MATEMATICKÁ ŠTATISTIKA
Metódy matematickej štatistiky a štatistickej analýzy nachádzajú stále širšie
uplatnenie v najrôznejších odboroch. Štatistika je teoretickou disciplínou, ktorá
skúma stav a vývoj číselne vyjadrených hromadných javov v rôznych oblastiach
(osoby a ich činnosti, zvieratá, veci, organizácie, inštitúcie, spoločenstvá, výroba,
riadenie, prírodné deje a ďalšie). Matematická štatistika sa nezaoberá len
kvantitatívnou stránkou hromadných javov, ale skúma tiež stránku kvalitatívnu.
Pomocou štatistických rozborov vie odhaliť rôzne vzájomné súvislosti, závislosti a
vývojové tendencie.
Základom každého štatistického skúmania je štatistický súbor. Ten sa skladá
zo štatistických jednotiek (elementov, javov, dejov, prvkov, meraní a pod.). Môže
byť základný (obsahuje všetky prvky), alebo výberový (obsahuje len určitú
podmnožinu základného súboru). Rozsah súboru by mal byť čo najväčší a
reprezentatívny, aby boli vylúčené nepodstatné alebo náhodné vplyvy. Skúmame
napríklad frekvenciu vzniku dopravných nehôd, výskyt prírodných javov, zlyhania
ľudského činiteľa a pod.
Štatistické predpovedanie sa uskutočňuje prostredníctvom vyrovnania
skúmaného súboru krivkou, ktorá sa čo najtesnejšie primyká k prvkom súboru.
Funkcia tejto krivky umožňuje vykonať výpočet ukazovateľov súboru v iných, než
nameraných intervaloch, tzn. vykonať matematické predpovedanie očakávaných
javov (napr. v čase alebo v ich očakávanom množstve a intenzite).
Štatistické skúmanie sa skladá zo štyroch základných častí, ktoré na seba
navzájom nadväzujú:
- 220 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
(1) Štatistické zisťovanie (zber údajov). Používajú tieto základné metódy:
- výkazy – informácie od zberačov dát (napr. tabuľkový výkaz výskytu
sledovaných dejov, činností a pod.),
- meranie reálnych dejov (napr. dĺžka trvania dejov, činností, monitorovanie),
- dotazníky vyplňované subjektmi.
(2) Triedenie získaných údajov a výpočet základných charakteristík.
(3) Štatistická analýza (v našom prípade korelačný a regresný počet).
(4) Formulácia hypotéz a odhadov a ich testovanie
Korelácia je štatistická závislosť dvoch alebo viacerých premenných. Takou
môže byť napr. závislosť výskytu veterných javov na ročnom období, teplote alebo
charaktere terénu. Mieru korelácie vyjadruje index korelácie (zhody) r, ktorý
môže dosahovať hodnoty [-1 až 1]. Udáva, ako zodpovedajú namerané hodnoty
hodnotám vyjadreným preloženou matematickou funkciou, tzv. spojnicou trendov.
Funkcia
najlepšie
popisuje
namerané
dáta,
+ľ ak sa index korelácie blíži hodnote <1>. Ak je:
r = 0,0 – 0,3
je to slabá korelácia,
r = 0,3 – 0,7
je to priemerná korelácia,
r = 0,7 – 0,9
je to silná korelácia,
r = 0,9 –1,0
je to veľmi silná korelácia.
Regresia určuje tvar štatistickej závislosti. Regresná analýza sa s využitím
trendu používa na formuláciu predpovedí a hypotéz. Pomocou regresnej analýzy, sa
dajú predpovedať hodnoty za, alebo pred zobrazenými dátami, napr. predpoveď
výskytu tornád v závislosti od teploty vzduchu a smeru vetra. Ide o tzv.
matematickú predpoveď. Presnosť matematickej predpovede je úmerná indexu
korelácie.
Na určenie koeficientov regresnej funkcie sa používajú metódy najmenších
štvorcov, pričom hľadáme funkciu, ktorá má súčet štvorcov odchýlok nameraných
údajov od teoretických čo najmenší. V geometrickej predstave to znamená, že
hľadáme takú krivku, ktorá sa čo najtesnejšie približuje k jednotlivým bodom.
Funkcia tejto krivky by mala byť čo najjednoduchšia, aby sa dala ľahko použiť
na výpočet ďalších hodnôt. Spojnica trendov môže mať rôzny tvar. Najčastejšie to
môžu byť funkcie:
− lineárne,
− exponenciálne,
− mocninové,
− logaritmické,
− polynomické.
Najjednoduchšie vyrovnanie meraných veličín je vyrovnanie lineárnou
funkciou. Dáta budú mať lineárnu závislosť, ak ich priebeh pripomína priamku.
Lineárna funkcia y = a + bx zobrazuje situáciu, v ktorej niečo rastie alebo klesá
konštantnou mierou. Konštanta a predstavuje posunutie priamky oproti nulovému
bodu, konštanta b predstavuje jej strmosť.
- 221 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Vyrovnanie mocninovou funkciou y = axb sa používa v prípade dát
stúpajúcich hodnôt nameraných v určitých intervaloch. Napríklad zrýchlenie
pretekárskeho auta v intervaloch po 1 sekunde. Mocninovú spojnicu dát nie je
možné vytvoriť, ak dáta obsahujú nulové nebo záporné hodnoty.
Vyrovnanie logaritmickou funkciou y = a ln( x ) + b sa používa v
prípade dát, ktoré rýchlo stúpajú alebo klesajú a postupne sa vyrovnávajú. Pri
prekladaní dát logaritmickou funkciou je možné použiť kladné i záporné hodnoty.
Vyrovnanie polynomickou funkciou y = a + b1 x + b2 x2 + ......+ b6 x6 sa používa
pre dáta, ktoré kolíšu a nedajú sa teda aproximovať jednoduchšou funkciou.
Používa sa napríklad pri analýze ziskov a strát veľkej množiny dát. Stupeň
polynómu môže byť daný počtom kolísaní v dátach alebo počtom zakrivení
(maxím a miním) v krivke. Stupeň 2 má obvykle jeden vrchol. Stupeň 3 má
obvykle jeden alebo dva vrcholy. Stupeň 4 má obvykle až tri vrcholy.
Vyrovnanie exponenciálnou funkciou y = aebx sa používa v prípade, že
hodnoty dát stúpajú alebo klesajú v stále väčších krokoch. Funkciu nie je možné
použiť, ak dáta obsahujú nulové alebo záporné hodnoty.
8.2. OPTIMÁLNE CESTY V GRAFOCH
Optimálne cesty v grafoch tvoria základ teórie grafov. Medzi
najzákladnejšie a najčastejšie používané úlohy patrí výpočet optimálnej cesty
so súčtovou účelovou funkciou, ktorá je známa pod názvom minimálna
(maximálna) cesta. Najčastejšie sa používajú pri riešení úloh súvisiacich
s dopravou na vyhľadanie minimálnej cesty (s rôznym ohodnotením vzdialenosť, náklady na dopravu, čas, spotreba pohonných hmôt a pod.).
Maximálna cesta sa využíva pri riešení časových plánov organizácie prác
v metódach CPM a PERT. Ide predovšetkým o tieto typy úloh:
(1) optimálne cesty medzi dvoma vrcholmi grafu;
(2) optimálne cesty z jedného do všetkých ostatných vrcholov grafu;
(3) optimálne cesty medzi všetkými vrcholmi grafu;
(4) optimálne cesty medzi vybratými vrcholmi grafu.
Tieto metódy sú v krízovom plánovaní použiteľné napr. pri plánovaní
evakuačných prepráv, rozvoze životne dôležitých výrobkov alebo pri
optimalizácii obnovovacích a sanačných prác.
Na riešenie optimálnych ciest v grafoch sa používa celý rad algoritmov.
Základnými sú Floydov algoritmus na vyhľadanie optimálnej cesty medzi
všetkými vrcholmi grafu a Dijkstrov algoritmus na vyhľadanie optimálnej
cesty medzi dvoma vrcholmi grafu.
Na riešenie úlohy (1) je najvýhodnejší Floydov algoritmus.
- 222 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
Všetky typy úloh (1), (2), (3), (4) sa dajú riešiť Dijkstrovým
algoritmom. Tento sa aj najčastejšie používa. Princíp algoritmu je založený
na vete: „Pokiaľ existuje optimálna cesta medzi vrcholmi pv a kv a vrchol j
leží na tejto ceste, potom minimálna cesta medzi vrcholmi pv a j je súčasťou
optimálnej cesty medzi pv a kv“. Táto veta umožňuje vyhľadávať optimálnu
cestu postupne od počiatočného k ostatným vrcholom grafu. Súčasne
s postupným zisťovaním hodnôt minimálnych ciest je možné tvoriť vektor
predchádzajúcich vrcholov, v ktorom je zaznamenaný pre každý vrchol jeho
predchodca v postupnosti vrcholov ležiacich na minimálnej ceste. To
znamená, že nezískame iba hodnotu minimálnej cesty, ale z tohto vektoru aj
jej priebeh v grafe.
8.3. METÓDY SIEŤOVEJ ANALÝZY CPM A PERT
Na vypracovanie, alebo posúdenie už existujúcich technologických
postupov riešenia nadväzných procesov, aplikovaných na špecifické situácie,
ktoré musia byť riadené v časovej nadväznosti, je výhodné použiť metódy
sieťovej analýzy. Sú to metódy, ktoré sa zaoberajú časovou analýzou
nadväzných procesov. Metódy časovej analýzy sietí umožňujú modelovať
zložité procesy, optimalizovať ich a prispôsobovať ich vonkajším aj
vnútorným podmienkam a dosahovať stanovené ciele pri racionálnom
vynaložení času.
Základ jednotlivých metód sieťovej analýzy tvorí metóda kritickej
cesty - CPM (Critical Path Method) a metóda vyhodnocovania a kontroly
projektu - PERT (Program Evaluation and Review Technique). Iné metódy
sieťovej analýzy sú (v podstate) modifikáciou obidvoch základných postupov.
Jednou zo základných fáz použitia metód analýzy sietí je grafické
znázornenie nadväzného procesu. Na analýzu je nutné poznať jeho logické
a technologické závislosti, presne definovať všetky čiastkové činnosti
potrebné na dosiahnutie určeného cieľa a vymedziť zodpovednosť za
vykonanie jednotlivých častí procesu. Celý komplex prác a činností,
potrebných na dosiahnutie určeného cieľa sa zväčša označuje ako projekt P,
ktorý sa skladá z dvoch základných súborov elementov:
− množiny činností (yij),
− množiny časových uzlov (n).
Grafickým modelom takéhoto projektu je hranovo orientovaný
sieťový graf (obr. 7.1). V tejto súvislosti môžeme stotožniť všeobecne
používané pojmy sieťový graf, projekt, prípadne sieťový diagram.
V projekte P, znázornenom na obrázku 7.1. je n+1 uzlov a m činností
(hrán). Predpokladáme číslovanie uzlov od 0 do n krokom 1 pri dodržaní
zásad číslovania vrcholov grafu.
- 223 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
2
y1,2
0
y0,1
5
y2,5
1
y4,7
4
y1,3
y5,8
y4,5
y2,4
y3,4
3
y3,7
y6,7
y3,6
y7,8
7
8
y8,9
9
y6,8
6
Obr. 7.1. Sieťový diagram projektu P
Každej činnosti (i,j) ∈ P je pri metóde CPM priradená očakávaná doba
trvania - yij. Je to čas, za ktorý bude činnosť najpravdepodobnejšie vykonaná
pri zohľadnení všetkých vonkajších obmedzení. Tento čas považujeme pri
metóde CPM za pevný odhad, prípadne normu, ktorú sa snažíme splniť.
Na rozdiel od metódy CPM je PERT metódou stochastickou, kde doba
trvania každej činnosti sa chápe ako náhodná veličina s určitým rozdelením
pravdepodobnosti. To umožňuje vyjadriť mieru neistoty pomocou odhadov
pravdepodobností s akými je možné očakávať ukončenie celého projektu
alebo jeho dôležitých etáp v stanovených termínoch.
Ak chceme určiť charakteristiky, respektíve samotný typ rozdelenia
pravdepodobnosti náhodnej premennej, musíme pristúpiť k viacnásobnému
opakovaniu náhodného procesu. V praxi nemáme vždy možnosť získať
dostatočný štatistický materiál, na základe ktorého by bolo možné odhadnúť
rozdelenie pravdepodobnosti a charakteristiky sledovaných veličín. Metóda
PERT preto vychádza z kvalifikovaného odhadu troch dôb trvania činnosti:
− optimistického odhadu doby trvania činnosti a,
− pesimistického odhadu doby trvania činnosti b,
− odhadu pravdepodobnej doby trvania činnosti m.
Optimistický odhad predpokladá, že činnosť bude vykonaná
v najpriaznivejšej situácii. Ak by bola činnosť opakovaná v rovnakých
podmienkach 100 krát, je vyhliadka, že by sa ju podarilo ukončiť v čase a
práve jedenkrát.
Pesimistický odhad je najdlhšia uvažovaná doba trvania činnosti.
Činnosť v tejto dobe bude vykonaná vtedy, ak sa vyskytnú všetky možné
ťažkosti. V prípade hypotetického opakovania činnosti je vyhliadka na výskyt
času b taktiež 1:100.
- 224 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
Pravdepodobný odhad znamená, že v prípade možnosti viacnásobného
opakovania činnosti v rovnakých podmienkach bude činnosť v čase m
vykonaná najčastejšie. Je zrejmé, že odhad m je práve „modus“ daného
rozdelenia (čas s najväčšou hustotou pravdepodobnosti).
Uvedené tri odhady (a, m, b) sa transformujú do jediného odhadu
strednej hodnoty doby trvania činnosti – te, ktorý potom používame na
výpočty termínových ukazovateľov projektu. Získané časové odhady
umožňujú konštruovať hypotetickú krivku funkcie hustoty pravdepodobnosti
približne v troch základných variantoch tak, ako je znázornené na obrázku 7.2.
f(t)
f(t)
f(t)
(t)
a
m
te
b
(t)
a
te m
b
(t)
a
m = te
b
Obr. 7.2. Krivky hustoty pravdepodobnosti
Krivka hustoty pravdepodobnosti môže byť symetrická, ak te = m;
v ostatných prípadoch je asymetrická vľavo alebo vpravo. V praxi sa najčastejšie
vyskytuje prípad asymetrie vľavo. Aj keď modus m a rozpätie (b-a) sú dôležitými
charakteristikami polohy a variability rozdelenia pravdepodobnosti, nemožno len
s nimi ďalej pracovať, pretože iba na základe nich nemôžeme vykonávať odhady
pravdepodobností ani výpočty termínových ukazovateľov projektu. Tieto odhady
časov trvania činností (a,b,m) však predstavujú východiskové údaje na výpočet
ďalších dvoch charakteristík, t. j. strednej hodnoty – te a smerodajnej odchýlky - δte
doby trvania činnosti, ktoré už spĺňajú požiadavky, ktoré sú na ne kladené.
Metóda PERT pre svoje riešenie
pravdepodobnosti doby trvania činnosti.
- 225 -
predpokladá
β-rozdelenie
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
8.4. DOPRAVNÁ ÚLOHA
Kategória dopravných úloh je najčastejšie charakterizovaná určením
optimálneho plánu prepravy tovaru od zdrojov k spotrebiteľom. Táto
charakteristika však nevystihuje všetky typy úloh, ktoré je možné riešiť
pomocou algoritmov pre dopravnú úlohu. Dopravná úloha má široké použitie
v procese optimalizácie rozhodnutí, vykonávaných pri plnení úloh dopravy
a cestného zabezpečenia. Okrem optimalizácie dovozu materiálu je možné
optimalizovať nasadenie strojov a techniky, rozmiestnenie špecialistov,
pridelenie úloh jednotkám a útvarom atď. Svojimi vlastnosťami patrí medzi
úlohy lineárneho programovania. Jej riešenie by bolo možné vykonať napr.
simplexovou metódou. Existujú však efektívnejšie algoritmy.
Dopravnú úlohu je možné formulovať nasledujúcim spôsobom.
Rovnorodý materiál (tzn. výrobok rovnakých vlastností) sa nachádza v m
miestach zdrojov Z(i) v známych množstvách a(i) a chceme ho dopraviť do
každého z n miest spotreby S(j) v množstvách b(j). Poznáme ohodnotenie
prepravnej náročnosti (sadzby) na jednotku množstva príslušného materiálu
c(i,j) zo všetkých zdrojov k všetkým spotrebiteľom.
Úlohou je určiť množstvá materiálu x(i,j) prepravovaného od
jednotlivých zdrojov k jednotlivým spotrebiteľom tak, aby celkové náklady na
prepravu, vyjadrené účelovou funkciou, boli optimálne (minimálne,
maximálne). Pritom musia byť splnené tieto podmienky:
−
Nezápornosť riešenia. Podmienka nezápornosti riešenia je logická
a vyplýva z prirodzenej požiadavky, vyjadrenej napr. pri riešení dovozu
obnovovacieho materiálu tým, že nie je možné prepraviť záporné
množstvo materiálu.
−
Vyrovnanosť úlohy. Aby úloha bola jednoznačne riešiteľná je nutné, aby
množstvo materiálu vo všetkých zdrojoch odpovedalo množstvu
požiadaviek na materiál všetkých spotrebiteľov.
−
Kapacitné ohraničenie.
Podmienky ohraničenia požiadaviek
spotrebiteľov a kapacít zdrojov sú prirodzeným vyjadrením reálnych
podmienok. Nie je možné zo zdroja rozviesť viac materiálu ako je
kapacita zdroja. Rovnako spotrebiteľ nebude odoberať väčšie množstvo
materiálu ako požaduje.
Jednou z najefektívnejších metód na riešenie dopravnej úlohy je
takzvaná maďarská metóda. Maďarská metóda nereaguje na degeneráciu
riešenia, ktorá je slabým miestom iných algoritmov a nevyžaduje ani
počiatočné riešenie získané inou (približnou) metódou.
Celý algoritmus maďarskej metódy môžeme rozdeliť do štyroch etáp.
Schematické znázornenia a nadväznosť etáp sú uvedené na obrázku 7.3.
- 226 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
•
‚
REDUKCIA MATICE SADZIEB
NÁJDENIE POČIATOČNÉHO RIEŠENIA
ƒ
TEST OPTIMALITY
Je riešenie optimálne?
áno
nie
ZLEPŠOVANIE RIEŠENIA
„
PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV
Obr. 7.3.Schéma etáp riešenia dopravnej úlohy maďarským algoritmom
8.5. ROZHODOVACÍ STROM A ROZHODOVACIA TABUĽKA
Rozhodovací strom je graf, ktorý má
pomáhať pri rozhodovaní. Predstavuje grafický
nástroj na zobrazenie dôsledkov vybraných alebo
rizikových variantov. Skladá sa z uzlov a vetví,
ktoré na seba nadväzujú podľa ich závislostí a
väzieb. Uzly môžu predstavovať aj očakávanú
udalosť s pravdepodobnosťou napísanou na vetvi.
Na konci každej vetvy je potom uvedený
výsledok, ktorý môžeme očakávať; ak pripustíme
príslušnú pravdepodobnosť.
Nájdenie optimálneho stromu pri zložitých
činnostiach je veľmi náročné a zložité vzhľadom
na počet činností a ich vzájomných väzieb.
Obr. 7.4. Príklad jednoduchého
rozhodovacieho stromu
Rozhodovacia tabuľka sa používa na jednoduché rozhodovanie, pričom sa
využíva jasne definované odpovede (napr. áno/nie) na väčšie množstvo otázok,
kritérií alebo požadovaných vlastností. Najjednoduchšia rozhodovacia tabuľka
obsahuje iba stĺpce a riadky. V riadkoch rozhodovacej tabuľky sa uvádzajú otázky,
na ktoré hľadáme odpoveď (záhlavie tabuľky) a hodnotiace kritériá (ďalšie riadky).
Odpovede na otázky sa uvádzajú do jednotlivých políčok. Pokiaľ odpoveď
nepoznáme, môže byť pole prázdne. Známe odpovede budú napr. áno/nie, bodová
hodnota, hodnoty +/– a pod. V poslednom riadku sa uvedie súhrn prevažujúcich
odpovedí.
- 227 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
8.6. STOCHASTICKÉ METÓDY OPERAČNEJ ANALÝZY
Stochastičnosť (náhodnosť) zohráva v praktickom živote, vo všetkých
jeho činnostiach, dejoch a procesoch významnejšiu úlohu, ako je na prvý
pohľad zrejmé. Náhodnosti sú v činnosti ľudí, spôsobujú ich prírodné
podmienky, vznikajú z technických príčin atď. Veľký vplyv na náhodnosti
majú prírodné podmienky. Sú významné v dejoch, ktoré prebiehajú
v otvorenom teréne ako práve doprava. Najviac sa náhodnosti prejavujú
v dejoch, keď ľudia pôsobia zámerne proti sebe.
Stochastické metódy operačnej analýzy uvažujú vo svojich výpočtoch s
náhodnými faktormi. Preto majú uplatnenie pri riešení krízových situácií
v doprave, vo vojenstve ale aj v diverznej, sabotážnej a teroristickej činnosti
Medzi stochastické metódy operačnej analýzy patrí aj teória hromadnej
obsluhy, teória zásob, teória obnovy a matematická simulácia.
8.6.1. TEÓRIA HROMADNEJ OBSLUHY ( TEÓRIA FRONT)
Hromadnou
obsluhou
nazývame
uspokojovanie
náhodne
prichádzajúcich požiadaviek v zariadení, ktoré nazývame systémom obsluhy
vybaveným stanicami obsluhy. Takým zariadením môžu byť opravovne,
čerpacie stanice, dopravné a obslužné systémy a iné, ktoré svojou činnosťou
uspokojujú požiadavky vyžadujúce obsluhu.
Vieme, že tieto systémy nemusia byť vždy schopné ihneď obslúžiť
prichádzajúce požiadavky. V takých prípadoch sa hromadia vo fronte. Príčiny
tohto stavu môžu byť rôzne, ale najčastejšie sú ovplyvnené nedostatočnou
kapacitou systému obsluhy. Je zrejmé, že takú príčinu môžeme odstrániť
rozšírením systému o ďalšie stanice obsluhy. Ale ak pridáme týchto staníc
neúmerne veľa, stáva sa systém nerentabilný, pretože nebude dostatočne
vyťažený. Preto optimálne činnosti systému je potrebné najskôr určiť a potom
vypočítať kritériá kvality práce systémov a podľa nich ich oceniť. Až na ich
základe je možné optimalizovať dimenzovanie systému.
Teória hromadnej obsluhy určuje kritériá a rozpracováva matematické
metódy kvantitatívneho vyjadrenia kvality práce systému.
8.6.1.1. Vstupy do výpočtov hromadnej obsluhy
Proces obsluhy je charakterizovaný vlastnosťami prichádzajúcich
požiadaviek, ktoré vytvárajú vstupný prúd a spôsobom ich obsluhy, ktorá
závisí od štruktúry a chovania systému. Typickým príkladom je napríklad
riešenie dopravnej obsluhy pri likvidácii rozsiahlych prírodných katastrof.
Cieľom skúmania môžu byť obmedzené kapacity dopravných ciest alebo
množstvo potrebných dopravných prostriedkov a strojov. Stanice obsluhy
- 228 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
budú v tomto prípade napríklad zúžené miesta dopravnej cesty, v ktorých
bola obmedzená priepustná výkonnosť. Vstupný prúd požiadaviek budú
vytvárať dopravné prostriedky, ktoré môžu pri obsadení tohto miesta čakať
a vytvárať frontu. Klasifikácia systémov hromadnej obsluhy je založená na
správaní sa týchto prvkov systému.
Teória hromadnej obsluhy potrebuje na výpočet charakteristík systému
vstupy. Sú to informácie o systéme, potrebné pre matematické spracovanie.
Najdôležitejšie zo vstupov sú parameter vstupu λ (lambda) a parameter
obsluhy μ (mi). S týmito parametrami počíta každý systém.
Ďalšie vstupy sú používané len v určitých systémoch.
n - počet staníc obsluhy,
m - počet požiadaviek (v systémoch s obmedzeným počtom požiadaviek),
N - maximálne prípustná dĺžka frontu (pri systéme s obmedzenou dĺžkou
fronty).
8.6.1.2. Vstupný prúd požiadaviek
Vstupným prúdom (tokom) požiadaviek nazývame postupnosť
homogénnych javov – vstupov požiadaviek (objednávok, zákazníkov,
udalostí), prichádzajúcich jeden za druhým v nejakých časových okamihoch
alebo intervaloch. Parameter vstupu λ vyjadruje počet vstupov požiadaviek za
1
jednotku času. λ =
, kde tvst,p je priemerná doby medzi vstupmi dvoch
t vst , p
požiadaviek.
Na popis rozdelenia príchodu požiadaviek sa používa Poissonovo
rozdelenie. Počet udalostí, ktoré nastanú v elementárnom vstupnom toku za
časový interval dĺžky t je Poissonova náhodná premenná s parametrom λ.
Vlastnosti elementárneho vstupu požiadaviek sa dajú aplikovať napr. na
výskyt dopravných nehôd, proces porúch mechanizmov, sled mimoriadnych
udalostí, proces plnenia pracovných úloh a pod. Preto sa s elementárnym
tokom stretávame vo väčšine úloh THO, aj v teórii spoľahlivosti.
−
−
−
Tento prúd má nasledujúce vlastnosti:
pravdepodobnosť vstupu určitého množstva požiadaviek v danom
časovom rozmedzí závisí len od dĺžky tohto časového rozmedzia. Prúd je
stacionárny,
pravdepodobnosť vstupu do sústavy v ľubovoľnom malom časovom
okamihu viac než jednej požiadavky je malá. Prúd je ordinárny,
počet požiadaviek, ktoré vstúpili do sústavy po určitom okamihu nezávisí
od počtu požiadaviek, ktoré do tejto sústavy vstúpili pred týmto
okamihom. Prúd je bez následných účinkov.
- 229 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Teória hromadnej obsluhy môže počítať s ľubovoľnými časovými
jednotkami (minúty, hodiny, dni a pod.). Vstupný parameter λ sa v rôznych
systémoch počíta rôzne. Zatiaľ čo v systémoch s neobmedzeným počtom
požiadaviek sa vychádza z intervalu vstupu medzi
dvoma za sebou
nasledujúcimi
požiadavkami,
pri systéme
s obmedzeným
počtom
požiadaviek, je to interval medzi dvoma vstupmi rovnakej (tej istej)
požiadavky do systému.
8.6.1.3. Práca staníc obsluhy
V závislosti na charaktere obsluhy je možné určiť, že k obsluhe
konkrétnej požiadavky je potrebný určitý čas tobs. V dôsledku celého radu
dôvodov sa táto doba bude náhodne meniť od požiadavky k požiadavke.
V jednom prípade môže byť väčšia, inokedy menšia než priemerný čas tobs,,p,.
Parameter obsluhy je priemerný počet obslúžených požiadaviek za
jednotku času. Označujeme ho μ
μ=
1
t obs , p
,
kde tobs,p - priemerná doba obsluhy jednej požiadavky (hod.).
V teórii hromadnej obsluhy sa na popis rozdelenia doby obsluhy
používa najčastejšie exponenciálna funkcia. Na popis doby obsluhy sa dajú
využiť aj iné rozdelenia. Tie v niektorých prípadoch poskytujú presnejšie
výsledky za cenu pracnejšieho výpočtu. Ich použitie je však predovšetkým
vzhľadom na menší počet výstupných charakteristík, ktoré opisujú chovanie
systému neúnosné. Exponenciálne rozdelenie vyjadruje pesimistické prípady.
Jeho prijatie v tomto prípade znamená vytvorenie určitej neveľkej zálohy vo
výkonnosti systému.
8.6.1.4. Klasifikácia systémov hromadnej obsluhy
Systémy hromadnej obsluhy sa klasifikujú, rozdeľujú a označujú podľa
počtu vstupujúcich požiadaviek, počtu staníc obsluhy a správania sa
požiadaviek vo fronte ako je uvedené v tabuľke 7.1. Rozhodujúcim kritériom
je obmedzený alebo neobmedzený počet požiadaviek a staníc obsluhy.
Požiadavky môžu čakať a vytvárať neobmedzený front alebo vytvárať iba
obmedzenú frontu až po odmietanie všetkých požiadaviek pokiaľ sú všetky
stanice obsluhy obsadené.
Systémy s ohraničeným čakaním sú také, pri ktorých požiadavka čaká,
pokiaľ počet čakajúcich požiadaviek vo fronte, prípadne dĺžka čakania
neprekročí určitú hodnotu. Po nesplnení podmienok čakania požiadavka
odchádza neobslúžená.
- 230 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
V uzatvorených systémoch sa za obmedzený (určitý) počet požiadaviek
považuje menej než 10 – 12, ktorých vstupy do systému sa stále opakujú.
Tab. 7.1.
Klasifikácia systémov hromadnej obsluhy
Otvorené systémy
M/M/n
M/M/1
Uzavreté
systémy
Označenie systému
Počet
Počet staníc
HO
požiadaviek
obsluhy
M/M/n
M/M/1
M/M/n/N
neobmedzený obmedzený
1 stanica
obsluhy
obmedzený
obmedzené
obmedzený
1 stanica
obsluhy
Správanie
požiadaviek
vo fronte
požiadavky čakajú
obmedzený počet
požiadaviek vo
fronte alebo doba
čakania
požiadavky čakajú
8.6.1.5. Kritériá efektívnosti v systémoch hromadnej obsluhy
Teória hromadnej obsluhy určuje v každom systéme rôzne
charakteristiky, ktoré spravidla predstavujú kritériá efektívnosti. Typy
charakteristík závisia predovšetkým od typu systému a musia dať obraz
o kvalite obsluhy a stupni využitia prvkov systému. Jednotlivé charakteristiky
majú v posudzovaní efektívnosti systému v rôznych systémoch rôznu váhu.
Konečné závery je potrebné vykonávať vo vzájomnej väzbe všetkých
vypočítaných ukazovateľov s ohľadom na funkciu systému. Teória hromadnej
obsluhy dokáže pomocou analytických vzťahov určiť pomerne veľké
množstvo kritérií, ktoré spravidla dostatočne systém popisujú. Na výpočet
charakteristík je vypracovaný pre jednotlivé systémy hromadnej obsluhy
matematický aparát, dostupný v odbornej literatúre.
Pri výpočtoch sa vychádza z pravdepodobnosti pk, že v systéme je
k požiadaviek a pravdepodobnosti po, že v systéme nie je žiadna požiadavka
(pravdepodobnosť prázdneho systému). PO je charakteristika dôležitá pre
analytické riešenie, ale nemá takmer žiadnu vypovedaciu hodnotu.
Pokiaľ máme vypočítané po, môžu sa počítať ďalšie charakteristiky. Pre
skúsenejšieho analytika je dôležitou charakteristikou pravdepodobnosť
čakania, alebo vzniku frontu. Označuje sa pi. Je to vlastne pravdepodobnosť,
že v sústave bude buď n, n + 1, n + 2, ..., ∞ počet požiadaviek. Táto
charakteristika vlastne ukazuje mieru využitia systému. Najvyladenejšie
systémy sú spravidla tie, v ktorých sa pi pohybuje v medziach 0,60 - 0,85.
- 231 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Ďalšími charakteristikami sú:
− Stredný čas čakania vo fronte T (hod.)
Je to ukazovateľ, ktorý je pre každého celkom zrejmý. Napriek tomu nie
je celkom jednoznačný. Doba čakania je relatívna vzhľadom na dobu obsluhy
a niekedy aj na dobu obratu vozidla.
−
Priemerný počet vyťažených staníc obsluhy α
Je to stredný počet obsadených liniek a zároveň stredný výkon, ktorý
produkuje systém za jednotku času. Je pomerom parametra prúdu a obsluhy λ/ μ.
−
Stredná dĺžka fronty M1, alebo stredný počet čakajúcich požiadaviek
Táto charakteristika je vzhľadom na posudzovanie činnosti systému
jednou z kľúčových, aj keď aj túto je potrebné sledovať v spojitosti
s fungovaním celého systému s ostatnými charakteristikami. Je potrebné brať
ohľad predovšetkým na hustotu vstupov požiadaviek a počet liniek obsluhy,
ale aj iné ukazovatele. Aby nenastalo presýtenie systému (neustály rast
fronty), musí platiť, že intenzita prevádzky δ, musí byť menšia ako 1,
pričom δ = α/n.
−
Priemerný počet požiadaviek v systéme M2
Toto kritérium efektívnosti systému je, ako vidieť z matematického
vzťahu, súčtom dvoch pomerne ľahko pochopiteľných charakteristík. Slúži
ako doplňujúci. Využíva sa pri skúmaní zložitejších systémov.
−
Priemerný počet voľných staníc obsluhy M3
Ak udáva charakteristika α priemerný počet vyťažených staníc, potom
priemerný počet voľných staníc je jeho doplnkom.
−
Stredná doba pobytu požiadavky v systéme Ts
−
Pravdepodobnosť, že čas čakania vo fronte bude väčší ako určený čas (t´)
W(t´)
Pre systém M/M/n/M môžeme zisťovať ďalšie charakteristiky ako:
−
Pravdepodobnosť straty požiadaviek
π N +n
−
Pravdepodobnosť obslúženia požiadaviek bez čakania π n
−
Pravdepodobnosť čakania π c
−
Stredná doba čakania vo fronte, ak nedošlo k odmietnutiu požiadavky T1
−
Stredná doba čakania vo fronte, keď došlo k odmietnutiu požiadavky T2
V uzatvorených systémoch je parameter vstupu λ počet vstupov jednej
požiadavky za jednotku času. Špecifickými charakteristikami sú:
−
Priemerný počet požiadaviek mimo systém M4
−
Priemerná doba pobytu požiadavky v systéme Ts
- 232 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
−
Priemerná dĺžka čakania vo fronte T
−
Koeficient prestoja požiadavky Kpp
−
Koeficient prestoja staníc obsluhy Kps
−
Pravdepodobnosť, že počet požiadaviek vo fronte bude väčší ako s
8.6.1.6. Viacfázový systém hromadnej obsluhy (zložené systémy)
Viacfázové systémy hromadnej obsluhy sú také, v ktorých na seba
nadväzuje viacero jednotlivých vzájomné závislých alebo nezávislých
systémov. Môže to byť napríklad výrobný alebo dopravný proces. Základný
typ zloženého systému hromadnej obsluhy je taký, v ktorom sú jednotlivé
podsystémy usporiadané do série a požiadavky cez ne postupne prechádzajú.
Príkladom môže byť zriaďovacia stanica, kde požiadavky (železničné vozne)
musia prejsť úkonmi po príchode vlaku, rozradením, spojením na relačných
koľajniciach a úkonmi pred odchodom vlaku.
Viacfázové systémy majú rôzne delenie. Viacfázové systémy bez
blokovania majú neobmedzený front medzi jednotlivými podsystémami.
Opačným prípadom sú systémy s blokovaním. V jednotlivých podsystémoch
môže byť jedna, alebo viac liniek obsluhy, alebo ich môže byť rovnaký počet.
Systémy môžu byť uzavreté, otvorené atď.
8.6.2.TEÓRIA ZÁSOB
Zásoby sú predmety, ktoré sa uschovávajú na neskoršiu potrebu.
Nevyhnutnosť ich tvorby je podmienená viacerými dôvodmi:
− výrobné cykly predmetov nie sú totožné s ich spotrebou,
− dodávka predmetov nie je totožná s ich spotrebou,
− doprava vyžaduje prepravu predmetov, ktoré neodpovedajú momentálnej spotrebe,
− výroba niektorých predmetov je sezónna,
− spotreba niektorých predmetov je sezónna.
Uvedené rozpory sa riešia pomocou teórie zásob. Matematické nástroje
teórie zásob sú využiteľné aj na riešenie krízových situácií pri vytváraní
a distribúcii. Modely zásob možno deliť z viacerých hľadísk. Z hľadiska
riešenia krízových situácií je zaujímavé nasledujúce delenie.
−
podľa zohľadňovania náhodných vplyvov, prípadne podľa úplnosti
informácií o jednotlivých veličinách na modely:
−
deterministické,
−
stochastické,
−
podľa spôsobu zohľadňovania vývoja spotreby v čase na modely:
- 233 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
−
−
statické, pri ktorých berieme do úvahy len jeden dodávkový
cyklus,
dynamické, pri ktorých uvažujeme viac dodávkových cyklov,
−
podľa stacionárnosti spotreby na modely:
−
stacionárne, pri ktorých sa spotreba v jednotlivých cykloch
nemení,
−
nestacionárne, pri ktorých sa spotreba v jednotlivých cykloch
mení,
−
podľa spojitosti spotreby na modely:
−
so spojitou spotrebou,
−
s diskrétnou (nespojitou) spotrebou,
Pri riešení krízových situácií prichádza do úvahy model, ktorý má
vlastnosti stochastické, statické, (výnimočne dynamické), nestacionárne
a diskrétne.
−
−
−
Základný model teórie zásob sa skladá z troch hlavných častí:
mechanizmu vstupu,
mechanizmu skladovania,
mechanizmu výstupu.
Teória zásob rieši túto problematiku veľmi podrobne z hľadiska výroby,
spotreby a skladovania s ohľadom predovšetkým na vynaložené náklady.
Modely zásob sa dajú matematicky riešiť na základe teórie hromadnej
obsluhy. Pri tom je možné postupovať v podstate dvoma spôsobmi:
−
Požiadavky sú definované ako dodávka jednotlivých skladovaných
predmetov. Obsluha predstavuje dodávku predmetov zo skladu.
Dimenzovanie obslužného systému sa rovná určovaniu optimálnej
veľkosti zásob.
−
Požiadavky predstavujú spotrebu a vstupný prúd požiadaviek predstavuje
príchod objednávok. Obsluha predstavuje príchod dodávok na sklad.
Obidva spôsoby chápu vstupy a výstupy ako stochastické deje
a predpokladajú, že majú Poissonovo rozdelenie.
- 234 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
8.6.3. TEÓRIA OBNOVY
Teória obnovy sa zaoberá problémami nahradzovania objektov (stroje,
súčiastky strojov, zariadenia, dopravné prostriedky stavby a pod.), ktoré sa
v dôsledku prevádzky opotrebovávajú, alebo zlyhávajú. Skúma zákonitosti
medzi stavmi objektov, ich hodnotou, opotrebovaním a udržaním
v produktívnom stave. Teória obnovy skúma tiež metódy na určenie časového
rozvrhu opráv a výmeny objektov. Tieto metódy nazývame stratégie obnovy.
Rozlišujeme dva základné modely teórie obnovy:
Objekty sa vyraďujú vplyvom opotrebovania. V týchto modeloch berieme do
úvahy opotrebovanie objektu, jeho klesajúcu hodnotu a rastúce náklady na
jeho udržanie v produktívnom stave. Obvykle skúmame jednotlivé objekty
samostatne, pričom prístup je väčšinou deterministický. Úlohou je určenie
optimálnej životnosti, na základe stanovených ukazovateľov.
Objekty sa vyraďujú na základe zlyhania. V takýchto modeloch sú objekty
vyraďované v dôsledku poškodenia, ktoré je neopraviteľné, takže objekt sa
musí nahradiť novým. Opotrebenie sa však môže objavovať nepriamo,
prostredníctvom pravdepodobnosti zlyhania v určitom čase. Pri takomto
prístupe obvykle skúmame celé súbory objektov a zaujímajú nás stredné
(očakávané) počty objektov, ktoré je treba nahradiť po ich zlyhaní v určitom
čase, novými.
Neopraviteľné objekty sú schopné prevádzky, do doby vzniku poruchy,
za predpokladu, že prvá porucha ukončí životnosť objektu. Čas bezporuchovej
činnosti τ je životnosť objektu. V prípade opraviteľných objektov je τ čas
od zaradenia objektu do prevádzky, až po jeho vyradenie (zlyhanie), keď
oprava je nerentabilná.
Diskrétne modely obnovy skúmajú dostatočne veľké súbory
technických homogénnych objektov, pri ktorých sa opotrebovanie berie do
úvahy pomocou pravdepodobnosti zlyhania v určitom období. Používajú sa
tak na modelovanie neopraviteľných objektov, ako aj v prípadoch, keď sa pri
opraviteľných objektoch (automobil, stroje) sleduje len konečné zlyhanie.
−
−
−
−
Základný model sa zakladá na týchto predpokladoch:
proces sa sleduje v rovnakých časových obdobiach,
začiatočná veková štruktúra je rovnorodá,
uvažuje sa len opotrebenie, ktoré vyvolá konečné zlyhanie objektu,
súbor objektov sa skladá z technicky homogénnych objektov.
Modely obnovy, v ktorých sa objekty opotrebúvajú skúmajú, kedy
náklady na údržbu prestávajú byť rentabilné. V prípade týchto modelov sa
jedná o určenie optimálnej doby životnosti, to je doby, počas ktorej je
využívanie objektu ekonomické. Po uplynutí tejto doby je potrebné objekt
vymeniť, pretože náklady na jeho údržbu sú neekonomické.
- 235 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
8.6.4. MATEMATICKÁ SIMULÁCIA
Jedným z cieľov súčasnej vedy je rozpracovanie a praktická aplikácia
metód, ktoré skúmajú funkčnú dynamiku zložitých systémov hromadnej
obsluhy a ktoré sa dajú v mieri riešiť len teoreticky. Na skúmanie činnosti
týchto systémov sa používajú metódy matematického modelovania, alebo
simulačné metódy.
Podstata matematickej simulácie spočíva v zostavení modelu, ktorý
pomocou počítača imituje chovanie prvkov systému a ich vzájomné interakcie
pri rešpektovaní náhodných faktorov, ktoré majú na systém vplyv. Medzi
prednosti tejto metódy patria:
−
−
−
−
možnosť riešenia zložitých systémov,
možnosť reagovania na mnoho rôznych špecifík a náhodných vplyvov,
poskytnutie veľkého množstva informácií o chovaní jednotlivých častí
systémov vo zvolenom okamihu,
pomerná presnosť popisu dejov.
Simulačné metódy sa v súčasnosti ukazujú ako jediná prakticky
dostupná metóda na skúmanie fungovania zložitých plánovaných systémov,
pokiaľ ich činnosť nie je možné overiť experimentom.
Matematicky sa práca systému hromadnej obsluhy popisuje pomocou
takzvaných udalostí, čo sú vlastne zmeny, ktoré v systéme nastali. Zmenami
v systéme (udalosti) sú napríklad:
−
−
−
−
−
vstup požiadavky do systému,
zaradenie požiadavky do frontu,
ukončenie pobytu požiadavky vo fronte,
začiatok obsluhy,
ukončenie obsluhy a pod.
Algoritmus programu tieto udalosti registruje a vyhodnocuje v týchto
okamihoch stav každého článku systému. Na generovanie časového radu
vzniku jednotlivých udalostí sa využíva rad náhodných čísiel poskytovaný
generátorom náhodných čísiel počítača, modifikovaný podľa rozdelenia
náhodnej premennej najlepšie popisujúcej simulovaný dej.
Náhodných dejov sa v krízových situáciách vyskytuje veľké množstvo.
Je to spôsobené vplyvom chýb ľudského činiteľa, prírodnými vplyvmi,
zlyhaniami techniky a technológií. Väčšina náhodných dejov sa dá popísať
normálnym, poissonovým, exponenciálnym alebo rovnomerným rozdelením.
Matematická simulácia je ale schopná použiť hocijaké rozdelenie
stochastických dejov. Tým sa môže v maximálnej miere priblížiť reálnym
podmienkam.
- 236 -
7. Aplikácia matematických metód v krízovom plánovaní
Normálne rozdelenia má najväčší výskyt udalostí okolo strednej
hodnoty a symetricky klesá k nižším aj vyšším hodnotám. Typickým
príkladom je napríklad kolísanie hmotnosti pekárenských výrobkov okolo ich
predpísanej hmotnosti.
Exponenciálne rozdelenie má najväčší výskyt udalostí vľavo od
strednej hodnoty a vpravo od nej systematicky klesá k nulovej hodnote. Sú to
napríklad meškania prostriedkov hromadnej dopravy, v rámci ktorých sa
vyskytuje najviac malých meškaní. Početnosť veľkých meškaní systematicky
klesá s ich veľkosťou.
Rovnomerné rozdelenie sa praxi vyskytuje najmenej. Popisuje deje,
v ktorých udalosti vznikajú v pravidelných intervaloch s minimálnym
účinkom náhodných vplyvov.
V simulačnej praxi sa často používa Erlangovo rozdelenie náhodnej
premennej. Toto rozdelenie má tri parametre, je preto veľmi pružné a dobre
využiteľné. Použitím parametrov a a b môže nahradiť takmer všetky
rozdelenia. Pomocou pravidla 3δ je jednoducho definovateľné. Z meraného,
alebo známeho súboru vypočítame parametre pomocou pravidla 3δ = 49,86 %
plochy rozdelenia. Ak vychádzame z minimálnej hodnoty xmin a maximálnej
hodnoty xmax (štatisticky alebo odhadom zistených hodnôt) potom smerodajná
odchýlka
δ =
x max − x min
.
6
Pri parametroch a = 1, b = 1 prechádza na exponenciálne rozdelenie, pri
menších parametroch a sa javí ako šikmé vľavo, pri väčších parametroch a sa
približuje normálnemu rozdeleniu.
Použitie matematických metód zatiaľ nenašlo v procesoch krízového
riadenia a krízového plánovania širšie uplatnenie. Môže ho nájsť najmä
v dopravných a zásobovacích procesoch, pri plánovanej evakuácii
obyvateľstva, stavebných, rekonštrukčných a obnovovacích činnostiach. Nie
vždy, ale bude optimalizácia procesov, efektivita a ekonomika činností
rozhodujúcim kritériom. Pokiaľ budú ohrozené životy a zdravie ľudí, môže sa
stať práve činnosť na ich záchranu rozhodujúcim kritériom bez ohľadu na
optimalizáciu procesov a finančne vyjadrenú efektívnosť.
- 237 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
8.6.5. FAKTOROVÁ ANALÝZA
Faktorová analýza sa využíva
v prípadoch
ak
je
potrebné
redukovať rozsiahly údajový či
dátový materiál získaný meraním,
testovaním, dotazníkom, atď. na
niekoľko čo najmenej závislých
faktorov. Faktor sa tu chápe ako
príčina vyvolávajúca zmenu, alebo
udržiavajúca
stav
skúmaného
systému, vzťahu atď. Dátový
materiál zoskupujeme do hierarchií
podľa ich vzájomnej závislosti.
faktory
meranie, testovanie
realita
Faktorová analýza používa
Obr. 7.5. Postupnosť krokov pri faktorovej
analýze
veľké
množstvo
štatistických
postupov slúžiacich na výber
rozhodujúcich faktorov a na stanovenie hypotéz o ich závislosti. Vychádza z toho,
že viaceré pozorované premenné majú vzájomnú závislosť, sú medzi sebou v silnej
korelácii alebo na určenie ich determinácie je potrebná tretia eličina, ktorú
nemôžeme merať.
- 238 -
Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných v krízovom plánovaní
9.
PREHĽAD A STRUČNÝ POPIS METÔD ANALÝZY
RIZIKA POUŽÍVANÝCH V KRÍZOVOM PLÁNOVANÍ
Na analýzu rizika sa v súčasnej dobe používa veľa rôznorodých metód
[10]. Vznikli zväčša ako objednávka na analýzu rizika konkrétneho podniku
alebo inštitúcie. V ďalšom texte sú uvedené len najpoužívanejšie a najznámejšie.
Väčšina metód je popísaná iba stručne, významnejšie sú popísané detailnejšie.
Metódy analýzy rizika je možné deliť na indukčné a dedukčné. Indukčné
metódy umožňujú predvídať možnú poruchu zariadení v ucelenej prevádzkovej
zostave, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli poruchy
zapríčiniť; pomáhajú vyhodnotiť počet a následky porúch a prijať vhodné
preventívne opatrenia. Dedukčné metódy analyzujú nehody, ktoré sa už v praxi
vyskytli a hľadajú udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili.
1. TRADIČNÉ METÓDY
Analýza pomocou kontrolných záznamov (Check List Analysis - CLA)
Táto metóda využíva kontrolné záznamy položiek alebo krokov, podľa
ktorých sa overuje stav prevádzky. Je možné nastaviť veľký počet check listov,
napr. pre každý stroj a zariadenie. Kompletný kontrolný záznam obsahuje
hodnotenie „áno“, „nie“, „nie je vhodné“ a „ďalšie informácie nie sú potrebné“,
čo napomáha k dosiahnutiu úplnosti informácií. Kontrolné záznamy sa často
používajú na zistenie súladu s predpismi a štandardmi (normami). Je dôležitá
ako spôsob, ktorým možno analyzovať zložité a obťažne problémy a porovnávať
ich s dopredu pripraveným záznamom. Je vhodná pri zisťovaní problémov, ku
ktorým už došlo.
Rutinné testy (Routine Tests - RT)
V počiatočnom štádiu rozhodovacieho procesu je zväčša nutné overiť
bezpečnosť materiálov a látok, ktoré majú byť v navrhovanom procese použité.
Vyžadujú sa informácie týkajúce sa ich vplyvov na človeka. Vyžaduje sa
správna aplikácia toxikologických dát a skúseností z ich použitia v iných
prevádzkach. Vlastnosti týkajúce sa požiaru či výbuchu (tzv. technickobezpečnostné parametre či požiarne technické charakteristiky) sa môžu ľahko
stanoviť zavedenými testovacími metódami.
Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA)
Táto metóda je najstaršia zo všetkých. Vzťahuje sa predovšetkým na
existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných
aspektov prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje
zvyčajne inšpekčné pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej
prehliadky až po formálne zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva
vykonané tímom pracovníkov rôznych profesií. Typickým postupom by mala
byť príprava (obyčajne príprava kontrolných záznamov), hodnotenie,
odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien.
- 239 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Čo sa stane ak… (What if Analysis - WFA)
Cieľom zaistenia bezpečnosti metódou What if Analysis je identifikácia
nebezpečných stavov v technologickom procese. Pomocou charakteristických
otázok, začínajúcich tradičným „Čo sa stane ak…“ sa zisťujú príčiny havárií a
navrhujú sa opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Môže byť však vyslovená aj
akákoľvek námietka týkajúca sa bezpečnosti a nemusí byť vyjadrená ako otázka.
Zostavenie
charakteristických
(pilotných)
otázok,
smerujúcich
k identifikácii nebezpečenstva, nie je v tom prípade systematizované, ako je to
napr. pri nižšie popísanej metóde HAZOP. Kladenie otázok závisí od skúseností
a intuícií tímu odborníkov, ktorý štúdiu uskutočňuje. Prebieha formou porád
vybraných odborníkov podrobne zoznámených s procesom. Na poradách sa
dôsledne uplatňuje “brainstorming” – spontánna diskusia o hľadaní nových
nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím
odborníkov.
2.
RELATÍVNE HODNOTENIE (RELATIVE RANKING)
Relatívne hodnotenie je posudzovanie nebezpečnosti procesu na základe
fyzikálno-chemických vlastností látok, technicko-bezpečnostných parametrov,
ich množstva, termodynamiky procesu a ďalších charakteristických javov. Tieto
metódy neumožňujú sledovanie kauzálnych súvislostí príčina – následok.
Medzi metódy relatívneho hodnotenia nebezpečenstva patria napr. metódy
využívajúce
− Dow Fire and Explosion Index (Dowov index horľavosti a výbušnosti),
− Mond Index (Mondov index),
− Substance Hazard Index (Index nebezpečnosti látky),
− Chemical Explosure Index (Index pôsobenia chemických vplyvov) ap..
Poskytujú rýchly spôsob klasifikácie potenciálneho nebezpečenstva
prevádzky (závodu). V prvom štádiu klasifikácie je prevádzka (závod)
rozčlenený na samostatné jednotky, napr. sklad používaných látok, úprava
surovín, vykonanie reakcie, separácia, čistenie. Pre každú jednotku je
vyhotovené číselné ohodnotenie, ktoré vychádza predovšetkým z druhu a
množstva látky prítomnej v jednotke, ale je tiež závislé od charakteru procesu a
od prevádzkových podmienok. Pri prevádzaní konečnej číselnej hodnoty na
klasifikáciu nebezpečenstva v rozmedzí “NÍZKE” až “KATASTROFÁLNE” sa
využíva spracovaná stupnica.. V ďalšom štádiu sú charakteristické znaky
bezpečnosti závodu zavedené ako „bonusy“, ktoré môžu túto klasifikáciu
znižovať.
- 240 -
Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných v krízovom plánovaní
3.
RÝCHLE HODNOTENIE (RAPID RANKING - RR)
Je to jedna z novších metód v tejto oblasti. Umožňuje hodnotenie
nebezpečenstva zahrnutím indexu horľavosti a výbušnosti a indexu toxicity.
Index horľavosti a výbušnosti sa stanovuje na základe materiálového faktora a
miery tzv. všeobecného a špecifického nebezpečenstva (zdrojov rizika) procesu.
Stanovenie indexu toxicity vychádza z faktora nebezpečenstva poškodenia
zdravia (faktor toxicity) a z najvyššej prípustnej koncentrácie nebezpečnej látky
(korekcia toxicity).
Podľa výsledných hodnôt uvedených indexov je výrobný proces alebo
jednotka zaradený do jednej z troch kategórií nebezpečnosti. Metóda je
zaužívaná hlavne v USA.
4.
ÚVODNÁ ANALÝZA
HAZARD ANALYSIS)
NEBEZPEČENSTVA
(PRELIMINARY
Cieľom úvodnej analýzy nebezpečenstva (PHA) je poskytnúť veľmi
rýchlo prehľad prevádzkových nebezpečenstiev, ktorý môže byť
východiskovým podkladom pre detailnú analýzu. Tento spôsob môže byť
taktiež aplikovaný v počiatočnom štádiu projektovania, kedy sú k dispozícii iba
veľmi všeobecné zámery a technologické schémy.
Základnou myšlienkou PHA je zvoliť predmet štúdia a identifikovať,
ktoré problémy môžu vzniknúť. Môže sa použiť ako tímová metóda s voľným
zložením tímu, umožňujúca riešenie širokej oblasti problematiky. Základný
požadovaný materiál je minimálny – náčrt schémy zariadenia a informácie o
prítomných látkach. Analýzu je možné vypracovať aj detailnejšie, ak je vstupný
materiál obsiahlejší.
Ten, kto analýzu vypracúva (jednotlivec alebo tím), berie do úvahy
potenciálne nebezpečenstvo najprv „voľne“, potom použitím napr. „check list of
hazard types“. Tabuľka
uvádza kontrolný záznam možných typov
nebezpečenstva.
− Pre každé nebezpečenstvo sa berie do úvahy relatívna početnosť aj následky
a sú identifikované potenciálne havárie.
− Zvolené havárie sú odhadnuté pomocou predpokladanej početnosti a stupňa
poškodenia zdravia jednotlivca a obyvateľstva.
− Tento odhad je určený len približne, z tohto dôvodu sú početnosti výskytu
havárií a ich následky klasifikované iba v určitých rozmedziach.
Početnosť P
k havárii nedôjde, nebezpečenstvo vylúčené
menej než 1× za 1000 rokov
medzi 1× za 100 a 1× za 1000 rokov
- 241 -
0
1
2
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
medzi 1× za 10 a 1× za 100 rokov
medzi 1× za rok a 1× za 10 rokov
častejšie než 1× za rok
Stupeň poškodenia zdravia S
bez zranenia
vážne zranenia
smrteľná nehoda
niekoľko smrteľných nehôd
Index rizika možno stanoviť nasledovne:
3
4
5
0
2
3
5
I=P+S
Index rizika naznačuje jeho závažnosť, aj keď je len približný, pretože
následky – stupeň poškodenia zdravia – sú tiež zhruba porovnateľné. Index
rizika sa používa na určenie, ktoré nebezpečenstvá si vyžadujú zvláštnu
pozornosť a na určenie rozsahu detailnejšej analýzy.
5.
ŠTÚDIA NEBEZPEČNOSTI A PREVÁDZKYSCHOPNOSTI
(HAZARD AND OPERABILITY STUDY - HAZOP)
Jedným z najjednoduchších a zrejme aj najrozšírenejších prístupov
k identifikácii nebezpečenstva je štúdia nebezpečenstva a prevádzkyschopnosti
nazývaná HAZOP (Hazard and Operability Study). Vyvinula ju spoločnosť ICI-Petrochemicals Division vo Veľkej Británii a v súčasnej dobe predstavuje istý
uznávaný štandard pri posudzovaní nebezpečenstva a zaisťovaní bezpečnosti
zložitých chemických zariadení. Používa sa v značnej miere v chemickom
priemysle na posudzovanie novoprojektovaných, rekonštruovaných i
existujúcich prevádzok. Je to flexibilná metóda, použiteľná pri veľkých
kontinuálnych prevádzkach (napr. petrochemických), taktiež pri malých
diskontinuálnych procesoch i pri jednotlivých zariadeniach. Metóda je vhodná
tak pre veľké organizačné celky, ako aj pre malé spoločnosti.
Pri tejto štúdii vypracováva menší tím odborníkov kritické posúdenie
projektu (prevádzky). Každý úsek sa posudzuje systematicky s využitím série
kľúčových slov. Séria kľúčových slov sa použije systematicky tak, aby si
členovia tímu mohli okamžite vytvoriť predstavu a podľa toho identifikovať
pravdepodobné odchýlky od navrhovaných podmienok. Ďalej je nutné určiť, či
existuje podmienka, pri ktorej by mohlo dôjsť k odchýlke. Ak táto príčina
existuje, je potrebné skúmať jej dôsledky. Typický zoznam kľúčových slov, ich
význam a výklad je uvedený v tabuľke 1.
Aplikácia kľúčových slov NO, NOT, MORE, LESS sa javí ako relatívne
jednoduchá, kľúčové slová dávajú spravidla zreteľnú, jasnú a ľahko
pochopiteľnú odchýlku. Zostávajúce kľúčové slová už nie sú tak ľahko
použiteľné a vyžadujú vysvetlenie. Nasledujúce dve kľúčové slová AS WELL
AS, PART OF majú kvalitatívny charakter. Súčasne sa predpokladá, že účel je
zachovaný úplne alebo aspoň čiastočne. Posledné dve komentované kľúčové
- 242 -
Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných v krízovom plánovaní
slová majú tiež kvalitatívny charakter a charakterizujú skutočnosť, že účel nebol
dosiahnutý. Kľúčové slovo REVERSE znamená negáciu pôvodného účelu, a
tým je jednoznačne vytvorená odchýlka. Súbor kľúčových slov tvorí základnú
pomôcku, ktorá v spojení s účelom uľahčuje formuláciu odchýlok.
Aplikovateľnosť kľúčových slov je pomerne široká, najmä vtedy, keď je účel
definovaný všeobecne. Pri podrobnejšom popise účelu použiteľnosť účelu klesá,
pretože ubúdajú aj typy možných odchýlok.
Tab. 1
Kľúčové slová metódy analýzy rizík HAZOP
Kľúčové slovo
Význam
Výklad
NO, NOT
(žiadny, nie je)
kompletná
negácia účelu
Nebola realizovaná žiadna časť účelu
MORE
(viac, vyšší)
zvýšenie
Vzťahuje sa k množstvu a
vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku,
teplota apod., rovnako aj
k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď.
LESS
(menej, nižší)
kvantitatívne
zníženie
Vzťahuje sa k množstvu a
vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku,
teplota apod., rovnako aj
k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď.
AS WELL AS
(takisto, tiež)
kvantitatívne
zvýšenie
Všetky navrhnuté účely sú dosiahnuté
spolu s určitou prídavnou činnosťou
PART OF
(časť niečoho)
kvantitatívne
zníženie
Realizované sú iba niektoré zámery
(účely)
REVERSE
(reverz, spätný)
logický
protiklad
je najvhodnejší pre činnosti ako
spätný tok alebo chemická reakcia,
môže sa aplikovať aj vo vzťahu
k látkam
OTHER THAN
(iný než)
kompletná
náhrada
Nedosiahla sa žiadna časť
z pôvodného účelu, dochádza k inej
činnosti
Pokiaľ sú kľúčové slová aplikované v spojení s časovými údajmi, potom
MORE a LESS môžu znamenať dlhšiu alebo kratšiu dobu trvania alebo tiež
vyššiu či nižšiu početnosť. Ak máme na mysli časovú postupnosť, obyčajne sa
používajú špeciálne kľúčové slová SOONER (skôr, skorší), LATER (neskôr,
neskorší).
- 243 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
6.
ANALÝZA VPLYVOV PORÚCH A ICH NÁSLEDKOV (FAILURE
MODES AND EFFECTS ANALYSIS - FMEA)
Analýza vplyvov porúch a ich následkov (FMEA) hodnotí možné poruchy
zariadenia a ich vplyvy na technologický proces, ku ktorým môže dôjsť na
rôznych úrovniach – v systéme, subsystéme alebo v jeho komponentoch.
Používa sa na identifikáciu možností druhu porúch jednotlivých zariadení a
systémov. Môže byť rozšírená o početnosť výskytu porúch alebo o ich
pravdepodobnosť. V tom prípade sa realizuje Failure Modes, Effects and
Criticality Analysis – FMECA.
FMEA je jedným z prvých systematických postupov pre analýzu porúch,
využíva sa od 50-tych rokov. Jej princípom je skúmanie každého komponentu
systému a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
•
•
Ako sa môže komponent poškodiť?
Čo sa môže stať, keď sa komponent poškodí?
Je pomôckou v celkovej analýze rizika, jej výsledky sú spracované
tabuľkovo. Používajú sa rôzne formy záznamu, napr. rovnaký záznam ako pri
HAZOP-e. Záverečným krokom pri tejto analýze je štúdium kritickosti porúch,
pričom sa vyberajú tie prípady porúch, ktoré sú najzávažnejšie. Kategórie
kritickosti uvádza tabuľka 2.
Tab. 2
Kategórie kritickosti metódy analýzy rizík FMEA
Kategória
Následky
Katastrofická
strata systému (zariadenia), niekoľkonásobné
zranenie, smrť
Kritická
zranenie, poškodenie zariadenia, nebezpečný stav
vyžadujúci okamžitú nápravu
Okrajová
žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne
poškodenie funkcie zariadenia, žiadne zranenie osôb
Zanedbateľná
žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne
zranenie osôb, nie je potrebná okamžitá náprava
Úspech FMEA závisí od dobrej koncepcie odhadu, aké možné poruchy sa
môžu vyskytnúť vo výrobnom procese, na výrobnom zariadení a aké príčiny ich
spôsobujú.
- 244 -
Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných v krízovom plánovaní
7.
ANALÝZA STROMOM PORÚCH (FAULT TREE ANALYSIS FTA)
Analýza stromom porúch (zostavenie schémy porúch) – FTA – je jedna
z klasických metód na identifikáciu nebezpečenstva. Je špeciálne používaná pri
určení kombinácií porúch, ktoré môžu viesť k havárii. Existuje veľa variantov
tejto metódy, pre všetky sú spoločné symboly pre popísanie príčin havárie.
Strom porúch má tzv. „TOP“ (vrcholnú) udalosť, ktorá je hlavnou
nežiaducou udalosťou. V spojení s touto udalosťou je možné použiť OR GATE
pre niekoľko vstupných prípadov, ktoré špecifikuje, že výstupná udalosť môže
nastať, ak sa vyskytne akýkoľvek vstupný prípad. Možno použiť aj AND
GATE, čo vyjadruje, že výstupná udalosť nastane iba vtedy, keď sa vyskytnú
všetky vstupné prípady. Na zobrazenie sa používajú rôzne grafické symboly,
napr. obdĺžnik, kruh, kosoštvorec a ďalšie.
Veľmi dôležité pri využití tejto metódy je, ako zvoliť vrcholnú udalosť a
ako naozaj zodpovedne zostaviť strom porúch.
Pri tejto metóde možno práce rozdeliť do štyroch alebo piatich štádií.
V prvom štádiu sa zvolí vrcholná udalosť a možné príčiny sa identifikujú
všeobecne, napr. morfologickým vyhľadávaním alebo štúdiom údajov získaných
z už zaznamenaných havárií. Alternatívne sa môže použiť ďalej uvedená
analýza stromom nebezpečenstva (Hazard Tree Analysis), ak má zostavený
štandardný strom porúch slúžiť na určité špecifické použitie. Analýza stromom
nebezpečenstva a stromom porúch spolu do značnej miery súvisia, takže
nebezpečné stavy môžu byť určené na špecifických miestach prevádzky alebo
prevádzkového zariadenia.
Ďalším krokom je identifikácia rôznych „reťazových“ porúch v prevádzke
(v zariadení), ktoré vedú k vrcholovej udalosti. Tu sa uskutočňuje napr.
vyhľadávanie spôsobov porúch jednotlivých komponentov. Záverom by sa mali
zistiť jednotlivé príčiny porúch komponentov.
Analýzou pomocou stromu porúch vytvoríme prehľadné a systematické
vizuálne zobrazenie, z ktorého je na prvý pohľad zrejmé, akým spôsobom
prispievajú jednotlivé základné prvky k poruchovosti systému.
Metóda sa môže použiť tak na kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu analýzu,
umožňuje pomerne jednoduché vyhľadanie „slabých miest“ systému a odhalí
aspekty dôležité z hľadiska spoľahlivosti. Je osvedčeným, dobre prepracovaným
postupom užitočným v oblasti projektovania a prevádzkovania technologických
procesov.
- 245 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
8.
ANALÝZA NEBEZPEČENSTVA (HAZARD ANALYSIS - HAZAN)
Pri analýze nebezpečenstva projektu alebo v súčasnej prevádzkovej
jednotke je potrebné rozhodnúť, či je nutné za účelom zníženia tohto
nebezpečenstva urobiť zmeny. Ako základné požiadavky na uskutočnenie
rozhodnutia sa predpokladajú: početnosť výskytu porúch a ich pravdepodobné
dôsledky, vrátane kritérií prijateľnosti.
Prvým krokom pri analýze nebezpečenstva je, v súlade s predchádzajúcim
konštatovaním, zostavenie schémy porúch identifikovaného nebezpečenstva,
počnúc potenciálnou vrcholovou udalosťou a končiac postupným zistením
príčin v jednotlivých štádiách, ktoré mohla vyvolať. Vo viacerých prípadoch
bude potrebné pri zostavovaní schémy porúch brať do úvahy aj poruchy
automatických bezpečnostných systémov a možnosti, že operátor nestačí včas
vykonať príslušnú činnosť.
Zámerom je rozdeliť „udalosť“ na poruchy vyskytujúce sa dostatočne
často, takže ich početnosť a pravdepodobnosť sú známe. Kombinácia týchto
základných údajov potom vedie k predpovedaniu početnosti pre vrcholovú
udalosť. Toto zhodnotenie je možné kombinovať s predpokladanými následkami
výbuchu, s ohľadom na materiálne a finančné straty a prípadné straty na
ľudských životoch, na určenie, či je systém prijateľný alebo či vyžaduje úpravy.
Aj keď metóda stromu porúch je niekedy kritizovaná pre obťažne
zisťovanie presných údajov pre všetky štádiá v schéme porúch, skúsenosti
ukázali, že práve to nie je jej hlavným nedostatkom. Oveľa závažnejší je
dôsledok chybnej logiky, pretože potom môže dôjsť k použitiu nekompletnej
schémy porúch, kde bude chýbať celá vetva alebo v ktorej by sa mohla
prehliadnuť porucha všeobecného charakteru.
Analýza nebezpečenstva vypracovávaná na základe zostavenia schémy
porúch už pomohla pri rozhodovaní pri mnohých závažných problémoch. K jej
výhodám patrí aj možnosť určenia netušených možností vedúcich k vrcholovej
udalosti. Taktiež sa zistilo, že konečná hodnota početnosti porúch závisí
predovšetkým od údržby a testovania poistného zariadenia, pričom je dôležitá
úloha operátora tak v počiatočnej, ako aj v konečnej fáze vznikajúcej udalosti.
9.
ANALÝZA STROMOM NEBEZPEČENSTVA (HAZARD TREE
ANALYSIS - HTA)
Zásadou pre zostavenie stromu nebezpečenstva je voľba niektorého
všeobecného typu havárie, postačujúceho na pokrytie problémov, ktoré chceme
riešiť. Tieto typy havárií sú podrobne roztriedené a sú počiatočným štádiom
analýzy.
- 246 -
Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných v krízovom plánovaní
−
−
−
Pri tomto roztriedení je dôležité, aby sa „podtriedy“ typu havárie:
vzájomne vylučovali,
na každej úrovni roztriedenia boli približne rovnako vyznačené,
mali úplný logický dosah pôsobnosti.
Princípom na zostavenie takejto klasifikácie sú získané skúsenosti,
brainstorming a morfologické vyhľadávanie.
Postup pri zostavovaní stromu nebezpečenstva (schémy nebezpečenstva)
v závode alebo v prevádzke je nasledujúci:
− voľba vhodnej hlavnej udalosti (havárie),
− zostavenie záznamu druhov príčin pre TOP (vrcholnú) udalosť všeobecne,
môže sa použiť check list (kontrolných záznamov) ako pomôcka a vybrať
príčiny, ktoré sú relevantné pre jednotlivé prevádzky a zariadenia.
− pripojenie zistených druhov príčin ako vstupných údajov k hodnoteniu
v schéme porúch,
− chápanie každého druhu nebezpečenstva a rozvíjanie jeho príčiny v ďalších
krokoch so snahou udržať detaily v každej vetve schémy na rovnakej
úrovni.
Metódu stromu nebezpečenstva je možné kombinovať s analýzou
stromom porúch (FTA) za účelom vypracovania analýzy príčin následkov
(CCA).
Niektoré literárne pramene uvádzajú práve túto vyššie uvedenú metódu
ako analýzu stromom udalostí (Event Tree Analysis - ETA), ktorá sa začína
špecifikovaním porúch zariadenia alebo chýb obsluhy. Identifikuje výstupné
prípady, a pritom berie do úvahy všetky odozvy systému, ako aj bezpečnostné
systémy a operácie. Výsledkom je sled havárie, napr. postupnosť porúch, ktoré
sú schopné haváriu vyvolať a môžu byť hodnotené kvantitatívne.
10.
ANALÝZA PRÍČIN NÁSLEDKOV (CAUSE CONSEQUENCE
ANALYSIS - CCA)
Analýza príčin následkov (príčina – následok) je pracovný postup,
zahŕňajúci najprv skúmanie počiatočnej “rozhodujúcej udalosti“ a potom
štúdium sledu udalostí vo výrobnom procese s ohľadom na ich príčiny. Diagram
príčin a následkov zaznamená výsledky analýzy, pričom preferuje príčinný
vzťah medzi udalosťami a ich časovým sledom.
Z uvedeného vyplýva, že pri analýze príčin následkov sa môže začať
s počiatočnou udalosťou a sledovať reťazce udalostí, teda príčinné cesty.
Takisto možno rozdeliť reťazce udalostí na alternatívne a paralelné vetvy a na
vysvetlenie príčiny je vhodné použitie tzv. malého stromu porúch.
- 247 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Analýzu príčin následkov vyvinul D. S. Nielsen na základe koncepcie
rozhodujúcej udalosti. Rozhodujúca, tzn. kritická udalosť je definovaná ako:
−
udalosť, ktorá môže za určitých okolností spôsobiť závažné následky,
−
je vhodná ako počiatočná udalosť na vypracovanie analýzy.
Rozhodujúca udalosť by sa mala zvoliť tak, aby úplne pokryla
nebezpečenstvo zariadenia. Okrem toho sa má zvoliť takým spôsobom, aby sa
najdôležitejšie prípady porúch stali rozhodujúcimi udalosťami. Potom je totiž
jednoduchšie spracovať dôležité vplyvy v časovom slede.
Pri analýze príčin následkov sa využívajú dva hlavné smery. Pri prvom sa
študuje sled udalostí, napr. pri projektovaní zariadenia alebo bezpečnostného
systému a ďalej sú sledované odchýlky od tohto sledu. Odchýlky sa hodnotia za
predpokladu, že sa pri bežnej činnosti nemôžu vyskytnúť. Tento smer sa nazýva
„bežná stratégia sledu“ a je vhodný predovšetkým pre diskontinuálne procesy.
Pri druhom smere sa sleduje šírenie udalostí vo výrobnom procese,
počnúc počiatočnou udalosťou a vyplývajúce zmeny v potrubných systémoch,
technologických zariadeniach, bezpečnostných zariadeniach a pod. Tento smer
sa nazýva “príčinná cesta“ a je najvhodnejší pre analýzu príčin následkov
kontinuálnych procesov.
Pre vhodné využitie uvedených smerov sú navrhnuté možnosti výberu
rozhodujúcich udalostí. Jednou z priamych možností výberu rozhodujúcej
udalosti je sledovanie každého zariadenia alebo potrubnej cesty
v technologickom procese. Pritom sa berú do úvahy vplyvy hlavných
premenných veličín (tlak, teplota, prietok). Dodatočne sa skúmajú vplyvy alebo
účinky na každú nádrž, reaktor či potrubie. Práve „príčinná cesta“ je vhodná na
sledovanie následkov tohto druhu udalostí.
Metóda výberu rozhodujúcej udalosti má začať na výrobnom zariadení pri
normálnom prevádzkovom stave, pričom spôsob porúch jednotlivých
komponentov sa považuje za rozhodujúcu udalosť. V tomto prípade možno
analýzu následkov považovať za rozšírenie postupu FMEA.
Obe metódy voľby rozhodujúcich udalostí sa môžu aplikovať pre všetky
situácie v prevádzke, pre bežnú výrobu, zníženú výrobu a aj pre nenominálne
(nadprojektové) prevádzkové stavy.
Pomerne často sa analýza príčin následkov používa na doplnenie HAZOPu a FMEA. Taktiež môže slúžiť na doplnenie stromu porúch (FTA), ak je
v analýze zahrnutý sled účinkov. Za analýzu príčin následkov sa často mylne
považuje metóda stromu udalostí.
- 248 -
Prehľad a stručný popis metód analýzy rizika používaných v krízovom plánovaní
11. ANALÝZA SPOĽAHLIVOSTI ČLOVEKA (HUMAN
RELIABILITY ANALYSIS - HRA)
Cieľom analýzy spoľahlivosti človeka (HRA) je identifikovať možné
ľudské chyby a ich pôsobenie alebo aj príčiny týchto chýb. Predstavuje teda
systematické hodnotenie faktorov, ktoré ovplyvňujú činnosť operátorov,
technikov, pracovníkov údržby a ostatného personálu vo výrobe. Systematicky
vymenúva chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu normálnej prevádzky
technológií alebo v prípade núdzových stavov, ďalej faktory prispievajúce
k týmto chybám a úpravy systému, ktoré je možné navrhnúť na zníženie
pravdepodobnosti týchto chýb. Súčasťou analýzy je identifikácia dôležitých
miest systému, ktoré sú ovplyvnené jednotlivými chybami a určenie poradia
týchto chýb vo vzťahu k ostatným, na základe pravdepodobnosti výskytu havárií
alebo závažnosti ich následkov. Výsledky je možné aktualizovať pri zmenách
projektu alebo výroby.
HRA sa zvyčajne vypracúva spoločne s inými metódami. Napr. analýzu
pomocou kontrolných záznamov je možné rozšíriť tak, aby zvažovala aj ľudský
faktor. Do záznamu sa môžu ľahko zaradiť nasledovné otázky:
− Sú ovládacie prvky prístupné a ľahko rozlíšiteľné?
− Majú pracovníci dostatok informácií, aby určili príčinu havarijného stavu?
12.
KVANTITATÍVNA ANALÝZA RIZIKA CHEMICKÝCH
PROCESOV CHEMICAL PROCESS QUANTITATIVE RISK
ANALYSIS - CPQRA)
Metodológia kvantitatívnej analýzy rizika chemických procesov (CPQRA)
je relatívne novým nástrojom v oblasti zaistenia a riadenia bezpečnosti procesu.
Unikátnosť chemických zariadení a procesov si v priebehu vývoja vyžiadala aj
vývoj zodpovedajúcej metodológie pre analýzu rizika, ktorá rešpektuje
zvláštnosti chemického priemyslu. Prax totiž ukázala, že v prípade zložitých
chemických procesov sú bežné nástroje pre zaistenie a riadenie bezpečnosti,
napr. dodržovanie noriem a predpisov, prehliadky a revízie, nedostatočné. Počet
závažných havárií, ktoré sa stali v ostatných rokoch a následky týchto havárií sú
toho dostatočným dôkazom. Metodológia CPQRA obohacuje doterajšie metódy
pre identifikáciu nebezpečenstva a hodnotenia zaistenia bezpečnosti o ďalšie
postupy s cieľom kvantitatívne analyzovať riziko a posúdiť stratégiu riadenia
bezpečnosti procesu.
CPQRA predstavuje nástroj pre inžiniersku kvantifikáciu rizika a súčasne
je nástrojom na jeho zníženie. Umožňuje identifikovať a určiť prioritu
individuálnych nebezpečenstiev, prispievajúcich k celkovému riziku procesu.
- 249 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
Na závažné nebezpečenstvá (zdroje rizika) sa môžu aplikovať rozsiahle
opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a môže byť vyhodnotená efektívnosť
investície.
Metodológia CPQRA je použiteľná aj pre porovnávanie rôznych variantov
riešenia bezpečnosti procesu. Ďalšie znižovanie rizika je vhodné zvlášť v takom
prípade, keď je možné ho uskutočniť efektívne.
Použitie širokej škály metód a postupov (ktoré náležia k metodológii
CPQRA) umožňuje vypracovanie kvantitatívnej analýzy rizika, môžu byť
odhalené závažné zdroje rizika (nebezpečenstva) a na objektívnom základe
môžu byť doporučené a navrhnuté potrebné opatrenia.
Komplexná štúdia bezpečnosti, ktorá analyzuje riziko postupom CPQRA
je štúdia prebiehajúca v čiastkových etapách – krokoch. V každej etape je
stanovený čiastkový cieľ, napr. identifikácia nebezpečenstva. Na jeho vyriešenie
sa môže použiť niektorá z čiastkových metód. Súbor všetkých metód a postupov
použitých v čiastkových krokoch tvorí komplexnú metodológiu CPQRA.
Odporúčaný postup CPQRA zahŕňa nasledovné kroky:
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
Stanovenie cieľa analýzy postupom CPQRA
Popis analyzovaného systému
Identifikácia nebezpečenstva
Vypracovanie zoznamu havárií
Výber závažných havárií
Odhad následkov
Modifikácia systému s cieľom znížiť následky
Odhad početnosti výskytu havárií
Modifikácia systému s cieľom znížiť početnosť
Odhad rizika na základe početnosti a následkov
Modifikácia systému – zníženie rizika
- 250 -
Zoznam použitej literatúry
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
ANTUŠÁK, E.: Strategie a ekonomika v bezpečnostním systému ČR. MO
ČR, Praha 2002.141 s.
ANTUŠÁK, E., KOPECKÝ, Z.: Úvod do teorie krizového manažmentu.
VŠE. Nakladateľstvo Oeconomika 2003. 97 s.
BUZALKA, J.: Vybrané otázky teórie krízového manažmentu a civilná
ochrana, Bratislava, APZ 2001, ISBN 80-8054-165-5.
BUZALKA, J.: Všeobecné otázky krízového manažmentu, Bratislava,
APZ 2005, ISBN 80-8054-353-4
GOZORA, V.: Krízový manažment. SPU v Nitre, 2000, ISBN 80-7137802-X.
GUBÁŠ, F.: Ekonomické aspekty obrany a bezpečnosti SR. MO SR,
Bratislava 2003. 91 s.
HORÁK, R.: Bezpečnost a bezpečnostní systém ČR. Skriptá. VA v Brně,
2003. 51 s.
JANÍČEK, L., DRDLA, M., RAIS, K.: EÚ – inštitúcie, ekonomická,
bezpečnostná a sociálna politika, Computer Press, Praha, 2002, ISBN 807226-819-8
KANDRÁČ, J., KRŠKO, M., ZMAJKOVIČ, I.: Metodická príručka
o havarijných plánoch. RISK CONSULT, s.r.o., Bratislava 2003.
KANDRÁČ, J., SKARBA, D.: Metodický postup na hodnotenie rizík
nebezpečných prevádzok a štúdia o podnikoch v SR. RISK CONSULT,
s.r.o., Bratislava 2000.
KOŽÍŠEK, J.: Matematická statistika a statistická analýza. Skriptum.
Ediční středisko ČVUT Praha , 1981.
MH SR a COOPEX Soft, s.r.o.: Rámcová metodika na vypracovanie
krízového plánu. Ministerstvo hospodárstva SR. Bratislava 1999. 17 s.
MH SR: Metodický pokyn JIS HM č. 26-01/99. Štruktúra a forma
sledovania údajov krízového plánu a plánu krízových opatrení subjektov
HM v pôsobnosti MH SR.
MURGAŠ, J.: Plánovanie. Teória a metodológia. Agroinštitút v Nitre
2001. 88 s.
NOVÁK, L.: Postavenie hospodárskej mobilizácie v bezpečnostnom
systéme SR. In: Krízový manažment 1/2003. Žilina, FŠI ŽU. s. 53-57.
NOVÁK, L.: Základy obranného plánovanie. In: Krízový manažment
1/2004. Žilina, FŠI ŽU. s. 46-51.
NOVÁK, L, ŠIMÁK, L, HRABOVSKÁ D.: Krízové plánovanie. Dočasné
skriptá. EDIS, vydavateľstvo ŽU 2004. 90 strán.
NOVÁK, L., ŠIMÁK, L.: Všeobecné prístupy ku krízovému plánovaniu v
SR. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Krizový
management – Hodnocení rizik a procesy plánování“. ČR, Univerzita
Pardubice 2004, s. 37 - 45.
- 251 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
[19] NOVÁK, L., ŠIMÁK, L.: Vytváranie systému krízového plánovania v SR.
In: Zborník a CD z 2. medzinárodnej vedeckej konferencie „Krizový
management“. ČR, Vojenská akademie v Brně 2004, s. 287 -295.
[20] NOVÁK, P. a kol.: Záchrana zvířat. SPBI. Ostrava, Vydavatelství SPBI,
1998.
[21] PAVLÍČEK, F., KLEPRLÍK, J., BRÁZDOVÁ, M.: Technológie a řízení
dopravy IV. DF UP Pardubice. Vydavatelství UP Pardubice, 1999.
[22] PIJÁK, V.: Núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie (Jeden z možných
variantov). In. Revue Civilná ochrana.
[23] PINKA, B.: Vnútorná bezpečnosť a verejný poriadok v európskom práve.
Linde Praha, a.s., 2003.
[24] PINKA, B.: EÚ – vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a ochrana základných
práv. Linde Praha, a.s., 2002, ISBN 80-7201-383-1.
[25] REJDOVIAN, J.: Úvod do krízového manažmentu. VŠE/IKM, Praha,
1991.
[26] SEDLÁK, M.: Manažment. Edícia EKONÓMIA, vyd. IURA EDITION,
spol. s r.o., Bratislava, 2001, ISBN 80-89047-18-1.
[27] SOUŠEK, R. a kol.: Krizové řízení v dopravě. Učebnice. Pardubice,
Institut Jana Pernera, o.p.s., 2002. 218 s.
[28] SPÁČIL, L.: Procesy plánování obrany ČR. www MO ČR.
[29] ŠIMÁK, L.: Krízový manažment vo verejnej správe. FŠI ŽU v Žiline,
2001, ISBN 80-88829-13-5.
[30] ŠIMÁK, L. a kol.: Doprava v krízových situáciách. Žilina: FŠI ŽU, 1999.
211 s.
[31] ŠIMÁK, L.: Dopravné zabezpečenie za mimoriadnych situácií
a vytváranie systému krízového manažmentu v rezorte MDPT SR. Štúdia.
FŠI ŽU 2003. 151 s.
[32] ŠIMÁK, L. a kolektív autorov: Prehľad základných pojmov na úseku
krízového riadenia. FŠI ŽU, Žilina 2004.
[33] ŠIMO, R.: Havarijný plán chemického podniku CHEMOSVIT, a.s.. Svit.
Diplomová práca. FŠI ŽU, Žilina 2003.
[34] ŠIPOŠ, J. a kol.: Hospodárska mobilizácia a krízové plánovanie.
Ministerstvo hospodárstva SR, Bratislava 1999. 85 s.
[35] ŠTĚTINA, J. a kol.: Medicína katastrof a hromadných nešťastí. Grada
Publishing s. r. o., Praha, 2000.
[36] TOMEK, M., SEIDL, M.: Dopravné zabezpečenie evakuácie zvierat. In.:
Zborník zo 7.vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Riešenie
krízových situácií v špecifickom prostredí. 22.-23.5.2002. Žilina, FŠI ŽU
2002.
[37] TOMEK, M., SEIDL, M.: Niektoré problémy evakuácie majetku
právnických a fyzických osôb. In.: Zborník z 8.vedeckej konferencie
s medzinárodnou účasťou. Riešenie krízových situácií v špecifickom
prostredí. 17.-18.6.2003. Žilina, FSI ŽU, 2003.
- 252 -
Zoznam použitej literatúry
[38] TOMEK, M., SEIDL, M.: Plánovanie dopravného zabezpečenia evakuácie
osôb. Logistika, ročník IX/2003, číslo 7-8.
[39] TOMEK, M., MELKES,V.: Doprava při záchranných pracích. Logistika,
ročník IX/2003, číslo12, ISSN 1211-0957.
[40] URDZIK, J. a kol.: Minimum primátora mesta – starostu obce. Žilina: KÚ,
Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany 2002. 120 s.
[41] VORLÍČEK, M.: Vybrané kapitoly matematické statistiky. Učební
pomůcka. Ministerstvo národní obrany Praha, 1968.
Zákony a vyhlášky:
[42] Zákon NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách.
[43] Zákon NR SR č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva v znení
neskorších predpisov (úplné znenie č.261/1998 Z.z.)
[44] Zákon NR SR č. 170/2001 Z.z o núdzových zásobách ropy a ropných
výrobkoch a o riešení stavu ropnej núdze.
[45] Zákon NR SR č. 241/2002 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností.
[46] Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi,
[47] Zákon NR SR č. 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme.
[48] Ústavný zákon NR SR č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny,
vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
[49] Zákon NR SR č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy.
[50] Zákon NR SR č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných
havárií.
[51] Zákon NR SR č. 319/2002 Z.z. o obrane SR.
[52] Zákon NR SR č. 320/2002 Z.z. o brannej povinnosti.
[53] Zákon NR SR č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách.
[54] Zákon NR SR č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách
mimo času vojny a vojnového stavu.
[55] Zákon NR SR č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii.
[56] Zákon NR SR č. 07/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.
[57] Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie.
[58] Vyhláška MŽP SR č 490/2002 o bezpečnostnej správe a o havarijnom
pláne.
[59] Vyhláška MV SR č. 129/2002 Z. z. o požiarnej prevencii.
[60] Vyhláška MH SR č. 119/2003, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona NR SR č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii.
[61] Nariadenie MV SR č. 29/2008 o plnení úloh pri príprave na krízové
situácie a pri ich riešení
Iné dokumenty:
[62] Bezpečnostná stratégia SR.
[63] Bezpečnostná stratégia EÚ. EK Brusel, Belgicko, 2003.
- 253 -
Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií
[64]
[65]
[66]
[67]
[68]
[69]
[70]
[71]
[72]
[73]
[74]
[75]
[76]
Metodika obranného plánovania SR. MO SR, Bratislava 2002.
Model ozbrojených síl SR 2010.
Národný program prípravy na členstvo v NATO – PRENAME.
Obranná stratégia SR.
Obranná politika SR.
Obranné plánovanie SR.
Pokyn č.1/2001 pre dopravné zabezpečenie. Bratislava: Ministerstvo
dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, 2001.
Pokyn č.1/2000 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Správy
štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky pre oblasť zásobovacieho
zabezpečenia evakuácie.
Pokyn č.1/2002 Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
o zabezpečení evakuácie zvierat.
Príručka NATO (slovenský a český preklad). NATO, Bratislava 2001.
576 s.
Ročný národný program prípravy SR na členstvo v NATO na rok 2003.
MO SR, Bratislava 2002.
Smernica pre zdravotnícke zabezpečenie. Bratislava, Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky 2003.
Vojenská stratégia SR.
MARIŠOVÁ, E., BELICOVÁ, J.: Medzinárodné právo verejné a súkromné,
SPU Nitra,2004, ISBN 80-8069-382-X.
REKTOŘÍK, J.: Procesy spolupráce verejného a súkromného sektoru pri riešení
MU, In Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie, ESF MU v Brne, ČR,
11.6.2008, s-136,ISBN 978-80-210-4671-9.
WEISERTH, H.,B.: EU Crisis management planning, Prednáška PU/DG VIII,
ESDP, Orientation Course, 2 to 6 June 2008.
Európska bezpečnostná stratégia, EU, Brusel, 2003.
Generic crisis management handbook, NACC/PFP (COEC)D(97)2, Brussels,
17. 2. 1997.
Military Headline Goal 2010, Brusel, schválený 22. 11. 2004.
Civilian Headline Goal 2008, č.15863/04, schválený ER 17. 12. 2004.
Rozhodnutie rady 2001/792/EC.
Predpis EC č. 647/2001 Financing of civilian crisis management operation.
Predpis EC č. 381/ 2001 Papid-reaction mechanism.
Smernica Rady EÚ č. 2012/2002 The European Union Solidarity Fund.
Národný strategický referenčný rámec 2007-2008, Ministerstvo výstavby
a regionálneho rozvoja SR, december 2006.
- 254 -
doc. Ing. Ladislav Novák, PhD. a kolektív
PLÁNOVANIE ZDROJOV NA
RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
Vydala Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Karloveská 64, 841 04 Bratislava
v edičnom rade XXXXXXXXXX
Vedecký redaktor XXXXXXX
Zodpovedný redaktor XXXXXXXX
Technický redaktor XXXXXXX
Návrh a grafická úprava obálky Ladislav Novák
Vytlačilo XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
Prvé vydanie, náklad XXXX výtlačkov.
XXXX AH
ISBN XXXXXXXX
Download

Plánovanie zdrojov na riešenie krízových situácií