Unínske noviny
o b č a s n í k
číslo 1/ ročník X.
o b y v a t e ľ o v
o b c e
nepredajné
U n í n
Veľká noc 2012
Milí čitatelia
Unínskych novín
pred desiatimi rokmi, keď som
písal úvodník do prvého čísla týchto
novín, napísal som, že do našej obce
vstúpila jar. Nielen v podobe ročného obdobia, ale i v podobe obecných
novín. Veril som, že noviny nebudú
len krátkodobou epizódou dedinskej
histórie, záležitosťou niekoľ-kých
nadšených jednotlivcov. Veril som,
že sa noviny stanú neodmysliteľnou
súčasťou života obce, veril som, že
si nájdu svojich čitateľov.
Pri spätnom poohliadnutí sa
môžem povedať, že takmer všetky
obavy sa ukázali ako neopodstatnené. Ako občasník vychádza tri razy
do roka, najmenej na 8 stranách. Čo
sa týka skladby občasníka, snažíme
sa priniesť informácie o dianí v obci,
o kultúrnych a spoločenských podujatiach, rozhovory s ľuďmi, ktorí
hoci žijú mimo obec, majú na Unín
väzbu či už v podobe rodinných
koreňov alebo spomienok, ďalej
uverejňujeme spomienky pamätníkov a čo-to i z histórie, športu, z činnosti školy a ostatných spoločenských a záujmových organizácií.
Jednotlivé príspevky sú až na malé
výnimky vždy autorskými článkami,
bohužiaľ takmer vždy len z pera
redakcie. Patrí za to srdečná vďaka,
redaktorom za ich príspevky a prípravu, obci a samozrejme vám čitateľom za podporu. Do budúcnosti
verím, že sa nám podarí získať
nových stálych prispievateľov
a naďalej si udržať vašu priazeň.
V nedávnej dobe nás presviedčali o tom, že veľkonočné sviatky sú
len sviatkami jari. Nikto sa ale nepozastavoval nad tým, že sa slávia
podľa kresťanov, ktorí si pripomínajú Zmŕtvychvstanie Krista.
Kiež Jeho vzkriesenie prinesie
jar i do nášho života!
Martin Hoferka,
šéfredaktor
Jarné prebúdzanie.
Foto: R. Drúžková
S grumbírem opäť vo forme
Rozmarnú komédiu z dedinského
prostredia pod názvom „Unínskí grumbír“
odohral divadelný súbor Radosť po dlhšej
odmlke dňa 8. januára v kultúrnom dome
pred domácim publikom v poobedňajších
a večerných hodinách. Je to súčasná
komédia, ktorú napísal bratislavský autor
Stano Šubík a s úpravou do záhoráčtiny
mu pomohol náš rodák Ivan Fodor, ktorý
aj hru režíroval.
Hra sa zaoberá súčasnými problémami
dnešných obcí na Slovensku, či v Európe.
Prelína sa v nej téma zviditeľnenia, ktoré
je potrebné pre každý subjekt, ktorý sa
snaží podnikať na poli turistickom, či
inom. Ďalšou vážnejšou témou hry je perspektíva vývoja života obce a obyvateľov,
pričom prvá téma je prezentovaná ako
možnosť riešenia druhej témy. Obidve
témy sú podané vtipnou poetikou. Text sa
odvíja dynamicky, pomocou vtipných
a krátkych replík. Počas deja prichádza
k niekoľkým prekvapivým zvratom
a záverečná vtipná a optimistická pointa
naznačuje aj možnosť riešenia vážnych
problémov elegantne a s humorom, tak
ako by sme to na našom malom Záhorí
radi odpozerali z veľkého sveta a apliko-
vali doma. Herecké obsadenie: Anton
Mihál – starosta, Mgr. Pavlína Matulová –
jeho sekretárka, Ján Juriga – predseda
včelárov, Štefan Mach – majiteľ šenku,
Mária Drúžková – sestrička červeného
kríža, Anna Danielová – riaditeľka materskej školy, Pavol Ovečka – predseda hasičov, Mária Ovečková – dentistka na
dôchodku, Danka Vaculková - klebetnica,
Martin Mlčúch – japonský šľachtiteľ.
Úlohu šepkárky prevzala Eva Mihálová
a Anna Faganová. Hudobný doprovod
Ladislav Michálek. Stanislava Žilínková –
spevácky doprovod.
(pokračovanie na str. 10)
Sladké koláče, ohybné korbáče,
vodu studenú, šunku údenú,
veľa radosti a málo starostí.
Na Veľkú noc v tomto vinši,
nemôže byť pozdrav inší:
dobrú šibačku a kúpačku aj
s výslužkou vo vačku.
Vám želá redakcia
Unínske noviny
2
Vyhodnotenie separácie odpadu
Firma VEPOS Skalica vyváža na základe zmluvy už pätnásť
rokov v našej obci komunálny odpad. Netriedený odpad z popolníc vyváža na riadenú skládku do Mokrého Hája. Separovaný
odpad (plasty, sklo, papier, elektroodpad, batérie, oleje, pneumatiky, železný šrot a veľkoobjemový odpad) vyváža a dáva na spracovanie podľa jednotlivých komodít. V okrese Skalica táto spoločnosť zabezpečuje odvoz, uloženie a spracovanie uvedených
druhov odpadov v 17 obciach z celkového počtu 21.
Naša obec v rámci hodnotenia dosahuje z roka na rok lepšie
výsledky. Už v roku 2010 vyseparovala najväčšie množstvo skla
v prepočte na obyvateľa (14,53 kg/). Úsek odpadového hospodárstva s dôrazom na zabezpečenie separácie zložiek komunálneho
odpadu a znižovanie množstva odpadov bol vyhodnotený i za rok
2011. Naša obec sa stala absolútnym víťazom v množstve vyseparovaných odpadov, keď pripadlo 36,85 kg/obyvateľa, za čo
dostala diplom a odmenu 150 €. V hodnotení vybraných komodít dosiahla nasledovné výsledky: plasty – 1. miesto – 12,35
kg/obyvateľ – diplom a odmena 150 €, sklo – 3. miesto – 12,59
kg/obyvateľ, papier – 4. miesto – 6,31 kg/obyvateľ, elektro – batérie – nebezpečný odpad – 11. miesto – 2,09 kg/obyvateľ a komunálny odpad zneškodnený na skládke 11. miesto – 230,32 kg/obyvateľ. Za dosiahnuté výsledky firma VEPOS darovala sponzorsky
do našej materskej školy školské potreby a hračky. Z uvedeného
hodnotenia je zrejmé, že máme ešte stále rezervy hlavne pri znižovaní množstva komunálneho odpadu, čo dosiahneme ešte lepšou separáciou odpadov.
Štefan Andel
Spoločenská kronika
Narodili sa:
Karin Flamíková
1. 2. 2012
Nina Júnošová
7. 2. 2012
Agáta Hoferková
24. 2. 2012
Ester Hoferková
24. 2. 2012
Sofia Ovečková
8. 8. 2011 – ospravedlňujeme
sa, že sme ju nedopatrením neuverejnili v predchádzajúcom
čísle novín po zapísaní osobitnou matrikou MV SR
Zosobášili sa:
Ján Vašek a Marianna Liščáková
28. 1. 2012
Christian Thumer a Viera Danielová rod. Poláková
16. 8. 2010
zverejnené po nahlásení MV SR – osobitnou matrikou
Bratislava
Všetko najlepšie na spoločnej ceste životom
Opustili nás:
Pavol Pecha
2. 2. 2012 vo veku 74 rokov
Monika Michálková
8. 2. 2012 vo veku 97 rokov
Ing. Alexander Vávrovič 28. 3. 2012 vo veku 59 rokov
Česť ich pamiatke
Kultúrno-spoločenská činnosť
Čo bolo:
8. 1. 2012
15. 1. 2012
29. 1. 2012
28. 1. 2012
18. 2. 2012
25. 2. 2012
10. 3. 2012
17. 3. 2012
25. 3. 2012
Divadlo – Unínski grumbír v podaní divadelného
súboru Radosť
Detský maškarný ples – SZCH
Detský maškarný ples – Združenie rodičov pri ZŠ
Tradičný maškarný ples – DHZ
Fašiangy – Unínski mládenci
Divadlo – Unínski grumbír
Voľby do NR SR
Súkromný mládežnícky koncert
Slávnostná výročná schôdza - JD
Čo bude:
8. 4. 2012
20. 4. 2012
6. 5. 2012
9. 6. 2012
Veľkonočná diskozábava – TJ
Diskozábava – DHZ
Deň matiek – oslava – OcÚ
Rozprávkový pochod – MDD – OcÚ a spoločenské organizácie
30. 6. 2012 Krojová zábava – SZZ
28. 7. 2012 Unínske samohyby – DT Klub
V tomto roku si pripomíname 620. výročie prvej písomnej
zmienky o našej obci. Program venovaný nielen tomuto
výročiu pripravuje obec na prvý septembrový týždeň 2012.
Vývoz tuhého komunálneho odpadu
v roku 2012
19. 4. 2012
10. 5. 2012
31. 5. 2012
21. 6. 2012
12. 7. 2012
2. 8. 2012
23. 8. 2012
13. 9. 2012
4. 10. 2012
25. 10. 2012
15. 11. 2012
6. 12. 2012
27. 12. 2012
Termín vývozu ostatných druhov odpadov bude oznámený prostredníctvom miestneho rozhlasu a na internetovej stránke obce.
Výsledky hlasovania vo voľbách
do NR SR v obci Unín
V sobotu 10. marca 2012 sa konali voľby do NR SR. V našej obci
bolo v zoznamoch zapísaných 965 voličov. Z toho sa na hlasovaní zúčastnilo 573, čo predstavuje 59,37 % účasť. Bolo odovzdaných 557 platných hlasov, z ktorých 375 voličov využilo právo
prednostného hlasu . Jednotlivé strany sa v našej obci umiestnili
nasledovne:
1. Smer sociálna demokracia
204
2. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti
122
3. KDH
77
4. SDKÚ – DS
45
5. Sloboda a solidarita
25
6. Slovenská národná strana
24
7. Komunistická strana Slovenska
15
8. Strana slobodné slovo Nory Mojsejovej
10
9. Most – Híd
8
10. Obyčajní ľudia
7
11. 99% - občiansky hlas
3
12. Zmena zdola, DÚ Slovenska
3
13. Ľudová strana Naše Slovensko
3
14. Zelení
2
15. Právo a spravodlivosť
2
16. Strana zelených
2
17. Strana Rómskej únie na Slovensku
1
18. Ľudová strana – HZDS
1
19. Robíme to pre deti – SF
1
20. Strana občanov Slovenska
1
21. Strana maďarskej koalície
1
Magyar Koalíció Pártja
22. Strana demokratickej ľavice
0
23. Náš kraj
0
24. Národ a spravodlivosť – naša strana
0
25. Strana +1 hlas
0
26. Strana živnostníkov Slovenska
0
Unínske noviny
3
Potravinová pomoc
Zemetrasenie na Záhorí
V minulom roku sa Slovenská republika prvý krát zapojila do
európskeho programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie
osoby. Hlavným cieľom distribúcie potravín bolo pomôcť osobám
v núdzi tým, že im boli bezplatne distribuované základné potraviny - pšeničná hladká múka a bezvaječné cestoviny. Túto potravinovú pomoc získali i naši spoluobčania, ktorí sú poberateľmi
dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke, osoby na hranici
životného minima, poberatelia dôchodku, ktorých výška dôchodku nepresahovala 305 € mesačne (bez vdovského dôchodku)
a priniesli po výzve miestnym rozhlasom na obecný úrad potvrdenie z úradu práce, alebo sociálnej poisťovne o výške dôchodku.
Zoznam žiadateľov bol odovzdaný Slovenskej katolíckej charite,
ktorá túto potravinovú pomoc zastrešovala na celom Slovensku.
Napriek tomu, že žiadosť so zoznamom bola zaslaná v septembri
minulého roka, na rad sa naša obec dostala až vo februári 2012.
Obecný úrad prevzal potraviny a na vlastné náklady zabezpečil
ich dovoz do obce a následnú distribúciu.
-rd-
V pondelok 5. marca 2012 krátko pred polnocou obyvateľov
viacerých záhorských obcí prekvapilo zemetrasenie s lokálnym
magnitúdom 2,9. Pocítili ho v Studienke, Moravskom Svätom
Jáne, Borskom Svätom Jure, Čároch, Šaštíne-Strážach, Veľkých
Levároch a Závode.
Sezóna pálenia skončila
Pestovateľské pálenie ovocia v Uníne má dlhoročnú tradíciu.
Do I. svetovej vojny bolo v obci sedem páleníc, ktoré postupne
zanikali. Terajšia pálenica stojí na mieste tzv. Vaňkovskej pálenice, ktorá bola v roku 1982 prestavaná a rozšírená. Prevádzkoval
ju Old Herold Trenčín a od roku 1997 je jej vlastníkom obec.
Páleničiarska sezóna je podmienená dostatkom ovocia, u nás
hlavne sliviek, podľa ktorých kedysi Uníňanov v okolí aj nazývali „Bluňaré“. Inak sa bežne pália hrušky, jablká, čerešne, marhule, broskyne a víno. Najvzácnejšia pálenka však je z oskorúš.
Kvalita destilátu záleží od kvality kvasu. Tohtoročná sezóna začala 26. septembra 2011. Nebola taká silná ako po minulé roky, lebo
úroda ovocia bola slabšia. Pod kotlami sa stále topí drevom. Cena
za vypálenie jedného litra 52° destilátu sa pohybuje okolo 3,80 €.
Z toho sa 63 % odvádza ako daň z liehu a 37 % zostáva obci na
pokrytie nákladov spojených s prevádzkou a na údržbu pálenice.
Záujem o pálenie okrem domácich pestovateľov prejavujú
i zákazníci zo vzdialenejších miest a obcí Slovenska, ktorí si tu už
na pálenie zvykli a to napr. z Košíc, Levoče, Žiliny, Trnavy a okolia Bratislavy. Slivovica vyrobená v unínskej pálenici sa popíja
nielen na Slovensku, ale aj v takých diaľkach ako je Aljaška, Sibír,
ba aj v Austrálii.
Peter Hoferka – vedúci pálenice
Organizácie hodnotili
Je tradíciou, že na prelome rokov spoločenské organizácie
v Uníne hodnotia a bilancujú uplynulý rok. Nebolo tomu inak ani
v tomto roku.
Prví hodnotili svoju činnosť členovia Dobrovoľného hasičského zboru. Na výročnej členskej schôdzi zvolili nový výbor, predseda - Vladimír Tokoš ml., veliteľ – Peter Vanek, preventivár Andrej Švec, strojník - Miroslav Karas. Pre tento rok plánujú
v Uníne zorganizovať tri súťaže, okresné a krajské kolo mládežníckej súťaže PLAMEŇ a súťaž v požiarnom útoku O pohár starostu obce Unín.
Členovia Telovýchovnej jednoty Unín hodnotili výsledky za
minulý rok, konštatovali, že bohužiaľ z dôvodu nedostatku hráčov
museli zo súťaže na jeseň odhlásiť kategóriu žiakov a problémy
s mládežníckou základňou pretrvávajú aj v doraste. Takže je čo
riešiť.
Na výročnej členskej schôdzi Slovenského zväzu chovateľov
tradične ocenili svojich mladých členov, ktorí dosahujú úspechy
na celorepublikových súťažiach. Plánujú počas letných hodov
opätovne usporiadať miestnu výstavu.
Miestna organizácia Slovenského zväzu záhradkárov plánuje
v tomto roku zorganizovať zájazd pre svojich členov, tradičnú
krojovú zábavu a zrekonštruovať studničku u svätého Urbana vo
vinohradoch.
Členovia spolku Slovenského červeného kríža pri hodnotení
svojej činnosti konštatovali, že by radi privítali medzi sebou
nových dobrovoľných darcov krvi. Plánujú v tomto roku vykonávať asistenčné služby pri akciách v obci a organizovať hodové
zábavy počas letných hodov.
K voľbe výboru prišlo aj na výročnej členskej schôdzi
Poľovníckeho zväzu v Uníne. Predsedom bol zvolený Jaroslav
Kríž st., poľovným hospodárom Ján Šiška, pokladníkom Pavol
Michaláč, tajomníkom Bc. Ivan Šiška ml. a predsedom dozornej
rady Ivan Šiška st..
-jp-
Je jar, prebúdza sa príroda, slniečko nás láka von. Častejšie vidíme na prechádzkach mamičky so svojimi ratolesťami. Pre porovnanie
prinášame typy kočíkov kedysi z archívu Heleny Vachovej.
Unínske noviny
4
Už sa fašang krácí, už sa nenavrácí ...
Fašiangová tradícia v Uníne i po mnohých rokoch stále žije.
Tohtoročný záver fašiangu pripadol na slnkom zaliatu sobotu
18.2.2012. Aj tento rok sa unínski mládenci, ročník 1993, postarali o tradičnú pochôdzku po obci, s ťavou Ilonkou, za sprievodu
dychovej hudby Záhoranka. Nesmel chýbať aj nám všetkým
dobre známy Ján Kišš (kominár), ktorý sa už po tridsiaty prvý rok
aktívne zapája do fašiangového sprievodu ako sprievodca ťavy,
samozrejme v ženskom oblečení. Okrem desiatich regrútov v sedliackom kroji sa do sprievodu pridalo aj ďalších šesť pomaľovaných podregrútov, ktorí vytancovali takmer všetky ženy a dievčatá v celej obci.
V nedeľu dňa 29. januára 2012 o 14.00 hod. sa vestibul základnej školy zaplnil rodičmi, starými rodičmi, známymi ale najmä
prekrásnymi maskami detí z materskej a základnej školy. Boli tam
princezné, kovboji, Simphsonovci, čarodejnice – no skrátka široká paleta masiek.
Detský karneval sa niesol vo veselej nálade, o ktorú sa postarali animátorky – dievčatá Masárové, preoblečené za Slnko
a Mesiac. Myslím, že snahu, ktorú prejavili všetci, aby bol karneval na výbornú môžeme hodnotiť veľmi dobre. Vďaka patrí všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k tejto vydarenej akcii.
Anna Reháková
Foto Ľ. Polakovič
Veselá nálada pokračovala aj večer na tradičnej fašiangovej
zábave v kultúrnom dome, kde do tanca a na počúvanie hrala
dychová hudba Záhoranka. Tá sa postarala o zábavu nielen domácich, ale aj cezpoľných hostí, ktorí sa zišli v hojnom počte. V programe nesmelo chýbať spievanie o huncútstvach mládencov, vyžrebovanie tomboly, čokoládový tanec, vyhadzovanie podregrútov
a prenechávanie im ,,žezla“, ktoré sa predáva už po generácie.
Bodkou za celým programom a fašiangom bolo tradičné pochovávanie basy. Usporiadatelia zabezpečili bohatý program, dobré
víno, guláš z diviny, občerstvenie a bohatú tombolu, za ktorú by
som chcel aj touto cestou poďakovať nie len domácim, ale aj cezpoľným sponzorom.
Poďakovanie patrí tiež všetkým spevákom, maškarám a všetkým, ktorí sa postarali o hladký priebeh celého fašiangu.
Dúfam, že sa táto krásna tradícia v našej obci zachová ešte
dlhé roky, aby aj naše deti mohli vidieť, ako u nás v Uníne vyzerali kedysi fašiangy.
Na záver len: „Odpočívaj v pokoji až do Veľkej noci, naša milá
basa!“
Jakub Bartal
Fašiangy aj v škole
Foto: A. Reháková
Detský maškarný karneval poriadaný pravidelne miestnou
organizáciou Slovenského zväzu chovateľov, ktorý sa konal
15. 1. 2012.
Foto: M. Hoferka
Poďakovanie všetkým a radosť
z výsledku
Vážení spoluobčania, čitatelia. Rád som prijal ponuku podeliť
sa s Vami o radosť z vykonaného diela.
Nebolo to takto plánované, ale život to tak chcel. Mali sme pri
zahájení prestavby zdravotného strediska úplne iné predstavy
o termínoch realizácie prác. Z mnohých dôvodov sa to vyvinulo
do dnešnej podoby. Už chýba len namontovať svietidlá a budeme
mať bežný režim - deti cez detskú čakáreň.
Ono sa povie poďakovať, ale komu prvému? Asi najväčšie
poďakovanie patrí Vám pacientom. Viac menej trpezlivo a tolerantne ste znášali trampoty spojené s núdzovým režimom. Dá sa
aj povedať, že sme to robili hlavne kvôli Vám, aby ste sa hlavne
Vy cítili lepšie a príjemnejšie. To všetko je pravda. Ale zhovievavosť, ktorú ste prejavili nás príjemne potešila.
Investorom prestavby bol Obecný úrad Unín a MUDr. Marián
Landl. Ja mám radšej také ľudskejšie pomenovanie vecí. A ak to
pomenujeme po našom, povieme že peniaze na prestavbu dala
obec a doktor. Ani toto nie je celá pravda. Napriek ťažkej dobe
a finančnej kríze u nás nie je kríza vo vzťahoch a hodnotách.
Vďaka tomuto sme mali pomerne veľa sponzorov. Nie je vhodné
pravidlo na ich postupné vymenovanie. Určite nie je rozhodujúca
výška príspevku. Sponzorstvo je určitá forma daru. Na dare ako
takom teší samotný dar, to ostatné je menej dôležité. Preto ich
uvediem ako mi prichádzajú na myseľ. Naši sponzori:
Ovečka Florián Kovovýroba Unín
Martin Michalík LtcNet, počítače, satelity, internet Holíč
Ing. Jozef Kollár výroba okien a dverí Unín
Jozef Križánek ZIL-Stav Skalica
Štefan Andel Obecný úrad Unín
Štefan Vach VAREZ výroba nábytku Unín
OMS Dojč
Jozef Kašša Čaluníctvo Letničie
MUDr.Marián Landl.
Unínske noviny
5
Samotnú realizáciu prác vykonali tieto firmy. Okná menila
a stropy znížila firma Ing. Kollára. Stavebné práce firma Jožka
Križánka. Alarm namontovala firma Martina Michalíka. Lavice
prečalúnila firma Jožka Kaššu. Maliarske práce pán Ján Drúžek
a pán Štefan Ovečka zo Štefanova. Návrhy farebného riešenia
maľby a návrhy nábytku pracovníci zdravotného strediska. A ešte
jedna firma pracovala na prestavbe. Jej činnosť nebola veľmi vidieť. Ale bez nich by to nešlo. Firmu na upratovačské práce si
založili: Jarmila Krempová, Jana Flajžíková a Eva Flajžíková.
Túto firmu si však neobjednávajte, pracujú výhradne pre potreby
zdravotného strediska.
Oreského, Koválova, Kátova ako i ďalšie právnické a fyzické
osoby.
Knižné spracovanie kanonických vizitácií, zápisov o cirkevnom a svetskom živote tej doby je dielom nadregionálneho
významu. Súčasníkom, ako i budúcim bádateľom prináša nadčasové posolstvo.
Blahoželáme autorovi Mgr. Martinovi Hoferkovi ThD. k vydaniu uvedenej publikácie a zároveň mu ďakujeme za dlhoročnú
trpezlivosť pri spracovaní dokumentov k tejto téme. Veríme, že
jeho dielo bude prínosom k hlbšiemu poznávaniu našich duchovných koreňov.
Ján Palkovič
Ocenenie rodáka
Do vynovenej čakárne pribudol detský kútik.
Foto: autor
Mám pocit, že na realizácii prác je poznať, že máme vo svojom okolí šikovných a pracovitých ľudí.
Ako vidíte poďakovať je naozaj komu. Dúfam, že budete
súhlasiť so mnou, že je aj za čo. Snažili sme sa aby prestavba
vylepšila prostredie pre Vás pacientov, ale aj pre nás pracovníkov
zdravotného strediska. Pevne verím, že sa nám to podarilo.
MUDr. Marián Landl
Z pera nášho rodáka
V historických priestoroch Františkánskeho kláštora v Skalici
bola uvedená do života kniha nášho spoluobčana Mgr. Martina
Hoferku ThD. „Šaštínsky (vice) archidiakonát v 16. a 18. storočí“. Za účasti zástupcov Záhorského múzea v Skalici, zástupcov
cirkvi z dekanátov Skalica a Šaštín, zástupcov samosprávy, početnej skupiny priaznivcov kultúry a najbližšej rodiny sa ujala úvodného slova riaditeľka Záhorského múzea v Skalici PHDr. Viera
Drahošová. Predstavila autora diela. Samotné dielo predstavila
recenzentka prof. Mária Kohútová z His-torického ústavu SAV,
ktorá označila za výnimočný jeho záber cez tri storočia v živote
cirkvi Šaštínského a Ska-lického dekanátu. Vydanie knihy podporili samosprávy zo Skalice, Šaštína-Stráži, Unína, Smrdák,
ThLic. Milan Čaniga, dekan Šaštínskeho dekanátu, ThLic. Roman
Stachovič, dekan Skalického dekanátu, Mgr. Martin Hoferka
Th.D. autor knihy, prof. PhDr. Mária Kohútová CSc. recenzentka
knihy, PhDr. Viera Drahošová riaditeľka múzea.
Foto: R. Drška
Mesto Banská Bystrica a primátor mesta Peter Gogola ocenili
počiatkom roku 2012 osobnosti mesta Banská Bystrica.
Cenu primátora za celoživotnú duchovnú činnosť a za zásluhy
pri ochrane a obnove viacerých významných sakrálnych kultúrnych pamiatok v meste dostal náš rodák Mons. ThDr. Jaroslav
Pecha PhD. rímsko-katolícky kňaz, dekan, súdny vikár a vysokoškolský pedagóg. (nar. 20.12.1940 v Uníne). Pre mnohých
Banskobystričanov je morálnou autoritou, ktorá im vlieva silu,
nádej, lásku, mravnosť a dôveru k večným zákonom. Verejnosť ho
vníma ako všestrannú osobnosť s výrazným ľudským rozmerom
a hodnotí ho ako človeka s veľkou rozvahou a citom pre spravodlivosť. Ako dekan v Banskej Bystrici pôsobí od r. 1993, svoje znalosti a životné skúsenosti odovzdáva aj študentom v Kňazskom
seminári sv. Františka Xaverského v Badíne, kde je vedúci
Katedry kanonického práva. Mal veľkú zásluhu na vydarenom
priebehu návštevy pápeža Jána Pavla II v meste Banská Bystrica.
V mene občanov obce Unín blahoželáme laureátovi Ceny primátora mesta Banská Bystrica Mons. ThDr. Jaroslavovi Pechovi
PhD. k prestížnemu oceneniu.
redakcia
Desať rokov s novinami
Keď sa tak zamyslíme, zistíme, že akosi rýchlo uteká čas. Nie
je to tak dávno, čo sa stretol starý rok s novým a už tu máme veľkú
noc. Preto sa ani nedivíme, ako ubehnú roky. Pred viac ako desiatimi rokmi prišlo obecné zastupiteľstvo s návrhom vydávať obecné noviny. Bol to dobrý nápad, ale kto ich bude robiť, kto sa toho
chytí? Je to zaväzujúce, pretože ak sa už začne, treba aj pokračovať. Aký bude ohlas v dedine? Novinami sme chceli prispieť
k väčšej informovanosti spoluobčanov o dianí v obci, oboznámiť
ich s úspechmi i neúspechmi, ktoré sme v obci a medzi obyvateľmi zaznamenali. Mladším zase ukázať našu obec v minulosti či už
fotodokumentáciou, ako i článkami o živote v našej obci kedysi.
Chceli sme preto zapojiť všetky vekové kategórie občanov, spoločenské organizácie a zložky, aby prispievali do novín. Niektorí to
pochopili, pripojili sa, iní iba uštipačne písali na internete a „špinili“ tých, ktorí mali snahu prispievať, alebo noviny tvorili.
Všetko prehrmí. Dnes vieme, že takéto narážky „vševedkov“ nie
je treba brať na ťažkú váhu. Je treba tvoriť, lebo tých, ktorým sa
noviny páčia je väčšina. Všetkým sa vyhovieť nedá a tí, ktorí najviac kritizujú do novín neprispejú. Je pravda, že za príspevky
nevyplácame žiadne honoráre, možno preto nemáme ani toľko
prispievateľov. Noviny vydávame na náklady obce, preto musíme
hospodárne obracať každé euro.
Noviny sú ako kronika obce, zaznamenávajú všetky významné udalosti. Je to mravenčia práca. Ľahko sa prečítajú, ale čo
tomu predchádza než sa vydajú, to nie je vidieť, to sa vytráca
medzi riadkami. Preto sa po desiatich rokoch opäť obraciame na
vás našich čitateľov s prosbou, napíšte, alebo aspoň dajte návrh,
čo by ste v novinách radi čítali, videli a podobne. Niekedy stačí
len naznačiť a členovia redakčnej rady už článok v spolupráci
s vami dotvoria tak, aby mohol byť prezentovaný v novinách.
Vopred vám ďakujeme za spoluprácu a vašu priazeň.
-rd-
6
Urobit s divadlem dzíru do svjeta!
Domáci ochotnícky divadelný súbor Radosť sa tento fašiang
predstavil autorskou divadelnou hrou Stana Šubíka, Unínský
grumbír. Predstavenie po režijnej stránke pripravil Mgr.art. Ivan
Fodor, ktorý pochádza z Unína. S rodičmi a bratom sa v roku
1973 presťahovali do Senice. Na obec nezabudol ani po svojom
odchode.
Ako si sa dostal k divadlu?
Ako prváka na ZDŠ v Uníne ma súdružka učiteľka Faganová
postavila na javisku - v starom „šenku“, do roly pána a mal som
palicou biť ostatných a kričať „na panské!“, Spolužiak Štefan
Bartal, čoby ukážkový hrdina z ľudu, mi tú palicu vytrhol a všetci mňa hnali z javiska, ako predstaviteľa znemožneného a nespravodlivého feudálneho systému☺.
Druhý krát to bolo niekedy v roku 1987, keď som sa hľadal
a cítil, že by som mal ísť trošku v otcových a maminých šľapajach.
Otec bol výtvarník, skončil v Bratislave ŠUP-ku. Potom sa venoval propagačnej grafike, bol zamestnaný v Slovenskom hodvábe
v Senici a v Uníne aj v Senici hrával v dychovke na klarinet.
Mama je celý život krajčírka a posledné roky bola aj úspešná
majiteľka svadobného salónu.
Ja, pretože som nevedel poriadne ani kresliť, ani hrať na žiadny hudobný nástroj, ani šiť, tak som si vymyslel, že v divadle sa
všetky tieto profesie spájajú a tam sa dá skryť, že nič poriadne
neviem☺. Takto nejako som sa k tomu dopracoval. Začali sme
v Senici v Dome kultúry s alternatívnym - avantgardným divadlom. Nikto tomu nerozumel, koľkokrát ani my ☺. Divadlo sa
volalo „Hon“. Chodievali sme na súťaže, kde sme získavali aj
nejaké ceny. Bolo to v období Gorbačovovej perestrojky a vtedy
sa troška uvoľňovala politická atmosféra pred Nežnou revolúciou.
Netušili sme že príde, ale tolerovali sa už rôzne veci, tak sme si aj
my trošku robili „srandu“ z bývalého režimu a snažili sme sa
doňho rýpať. Keď sa nás aparátnici pýtali, prečo sa voláme „Hon“,
tak som si vymyslel historku, že v Smrdákoch bol hon na zajace
a ulovili tam len jedného posledného a na jeho počesť sa tak
voláme☺. Potom sme v 90-tych rokoch s Annou Gamanovou
a Milanom Mikulom vymysleli ETUD – experimentálna tvorivá
umelecká dielňa. Celý týždeň tam tvorili výtvarníci, hudobníci,
fotografi, divadelníci a na záver sa to prevádzalo verejnosti.
Etudov bolo niekoľko po celom Slovensku. Väčšinou sme vyhľadávali (site – specific) opustené netradičné priestory, kde vznikla
vždy nejaká umelecká produkcia. Na Záhorí cez leto „okupovali“
Jezuitský kostol v Skalici, žrebčinec Štít v Kopčanoch, mlyn
Bobogdány pri Šaštíne, nedostavanú SYDu v Senici.
Ivan Fodor s rodinou a Magdou Vášáryovou.
Foto: Archív I. Fodora
Najprv si robil alternatívne divadlo, potom Etudy a dnes
Záhorácke divadlo, s ktorým ste prekročili región Záhoria.
V 90-tych rokoch som mal tiež firmu, v ktorej som mal 3 ťažné
Unínske noviny
kone a partiu pilčíkov. Od vojenských lesov som kupoval drevo
na koreni, ktoré sa im neoplatilo spracovávať. Boli to hlavne kalamitné porasty. Tým sme sa živili asi 5 rokov. Keď to skončilo, tak
som si povedal, že „šak nejsu až tak sprostý“ ☺ a mohol by som
v živote aj niečo iné dokázať.
Tak som sa dostal na divadelnú fakultu VŠMU do Bratislavy,
kde som študoval bábkovú réžiu a dramaturgiu u doc. Mokoša
a doc. Uličianskeho, ktorú som skončil v roku 2004. Medzitým
som pracoval ako tlačiar v rôznych firmách, lebo bolo treba živiť
aj rodinu. Mimochodom som šťastne ženatý s manželku Ivetou,
ktorá je učiteľka a máme dve dcéry. Jedna je už vysokoškoláčka
a druhá je žiačka ZŠ.
Ako študent VŠMU v roku 2001 som bol v Amerike, práve keď
padli dvojičky. Bol som rád, že som sa vo všeobecnej hystérii,
ktorá tam panovala šťastne vrátil domov. Potom v roku 2002 som
bol celé leto v Prahe a prišla povodeň, metro skolabovalo, tak som
išiel zasa domov. V roku 2005 som v Británii zažil atmosféru, keď
v Londýne vybuchli bomby. Keď som sa znova šťastne vrátil,
povedal som si, že ja už nemôžem nikam chodiť, musím zostať na
Zahorí, pretože kde sa pohnem, tam je nejaká pohroma ☺. Tak
som sa vrátil do Senice – bol to rok 2006 a oslavy 750-výročia
Senice – urobili sme historické pásmo aj s pochodom, v ktorom
bolo zapojených 150 účinkujúcich. Tam som znovu objavil hercov, ktorí hrávali v Senickom M-divadle v 70-80 rokoch. Dnes sú
to už páni blížiaci sa dôchodkovému veku a oni sa stali spoluzakladateľmi Záhoráckeho divadla. Ďalšou takou inšpiráciou k vzniku divadla bolo, že som sa stretol s riaditeľom Záhorskej galérie,
Štefanom Zajíčkom, ktorý medzi rečou spomenul, že záhoráčtina
je jedinečný fenomén a že máloktorý región na Slovensku si tak
dobre zachoval nárečie. Trošku som uvažoval aj o tom, čo majú
inde. Na Morave je Moravsko-Slovácke divadlo v Uherskom
Hradišti, v Trnave je Trnavské divadlo a na Záhorí nebolo nič.
Respektíve bolo divadlo na Hambálku v Malackách a tiež hrali po
záhorácky, tak to som od nich trochu odkukal. Záhorácke divadlo
vzniklo v roku 2007 ako občianske združenie a sídlime v Senici
v Dome kultúry.
Mimochodom predminulý rok som sa bol prejsť okolo
Holíčskeho zámku a obdivoval som jeho architektúru a o týždeň
spadli hradby ☺.
Koľko ste odohrali za ten čas predstavení a aký je váš
repertoár?
Za päť rokov činnosti Záhoráckeho divadla sme nacvičili 12
rôznych divadelných hier, z toho polovica titulov bola pre deti.
Detské predstavenia sú v slovenčine okrem jednej, ktorá je
v záhoráčtine. Volá sa Janíček Okúsanek Nenásytný a hrali sme ju
minulý rok i pre žiakov z Unína. Dospelácke predstavenia sú
skoro všetky v záhoráčtine. Teraz máme novú hru Osudy jedného
vinára, ktorá je inšpirovaná životom radimovského rodáka a znalca vína Alojza Masaryka. Spolu sme odohrali za 5 rokov existencie asi 150 predstavení a videlo nás približne 30-tisíc divákov.
Poznáme ťa ako režiséra, ako herec, hrávaš?
Ako herec sa snažím byť v úzadí, lebo si myslím, že mám
v súbore lepších ako ja. Hrám len vtedy, ak treba za niekoho
zaskočiť, alebo vedľajšie role. V hre o Masarykovi, ktorú som
robil v spolupráci s Hodonínom som musel hrať Štefánika, lebo
nikto z moravských hercov nevedel aspoň trochu po slovensky☺.
Mne ako prvá utkvela v pamäti vaša hra Rómeo a Júlija,
s ktorou ste sa predstavili v Uníne.
Áno, túto tragédiu, ktorá sa v našom podaní zmenila na komédiu sme hrali i v Uníne. Máme tiež hru s názvom Zmrňený čert,
kde sa v úvodnej piesni spomínajú „Unínské Brovišča“. Radi by
sme sa i s touto hrou niekedy predstavili v mojom rodisku.
Natočili ste krátky film Objaf prvního Záhoráka, ktorého dej
ste umiestnili na Zámčisko. Bol to návrat ku koreňom, či skôr
recesia?
To sme si vymysleli na základe povesti, ktorú mi raz niekto
v Uníne porozprával. Na Zámčisku je vraj pochovaný Laca Húňa,
ktorý bol snáď pôvodne Hún? Unín – Huni? ...asi odtiaľto sa odvíjali rozprávačove úvahy. Tento pán Zámčiska je vraj uložený
v troch truhlách – drevenej, medenej a zlatej. Tento prvý Záhorák
Unínske noviny
mal údajne synov: Radoša a Radima. Jeden založil Radošovce,
druhý Radimov. Tak sa zdá, že dediny okolo Zámčiska svojimi
názvami mohli podnietiť vznik takejto legendy, aj keď sa vôbec
nemusí zakladať na pravde. Keď vznikla v roku 2008 Záhorácka
republika a išli sme inaugurovať prezidenta, tak som si vymyslel
ešte jedného syna s menom „Uno“ a ten teda akože založil Unín.
Uno znamená prvý. V staroslovenčine to vraj znamená aj dobrý.
Nakrútili sme recesiu, kde sme prvého záhoráka, Lacu Húňu,
vykopali na Zámčisku, previezli do Senice a tam ho oživili na
javisku. Stal sa z neho záhorácky prezident, doteraz doživotne vo
funkcii - Pala Nemec Lelín.
Spolupráca s unínskými ochotníkmi
bola spontánna alebo
Ťa oslovili, či ste celú
spoluprácu dáko pripravovali?
Hra Unínsky grumbír vznikla po prepise
z liptáckeho dialektu,
do
ktorého
bola
pôvodne
napísaná,
volalo sa to „Ľubelská
švábka“. Napísal to
bratislavský
autor
Stano Šubík, autor
Osudov jedného vinára. V Uníne som bol
minulý
rok
na
Samohyboch. Rád sa
tam chodím pozerať
S otcom v unínskom lese „U Duba“.
Foto: Archív I. Fodora a obdivujem tých
unínskych samohybkárov. Je to partia chlapov, čo robia niečo pre propagáciu obce aj
regiónu. Myslím si, že to je originálne a záslužné a držím im
palce. Tam ma oslovil Štefan Mach, že by chceli urobiť nejaké
divadlo - komédiu, že či pre nich niečo nemám, alebo či ma niečo
nenapadne. Tak som rozmýšľal a po rozhovore so Stanom Šubíkom sme sa dohodli, že švábka sa bude dať ľahko zmeniť na grumbír. Tak sme to prepísali a ponúkli sme to Uníňanom. Inak už
v roku 2009 som unínskych divadelníkov pozýval do Senice, kde
mali vystúpiť s hrou Maryša, ktorú mali naskúšanú po slovensky
a v unínskych krojoch. Nenašli sme nejaký vhodný termín, tak
z toho zišlo, čo je škoda. Teraz, keď vystúpili Uníňania v Senici
s Unínskym grumbírem, polovička sály bola zaplnená, prišlo 200
divákov. Na to, že boli v Senici prvý krát, myslím, že to bol veľký
úspech.
Takže do budúcna to vyzerá, že to nebola len jednorazová
spolupráca, ale že to môže pokračovať ďalej?
To môže, ale pokiaľ ja viem, tak oni chcú začať robiť teraz
znovu nejakú klasiku, Urbánka, alebo Palárika. Zúčastnili sa krajskej súťaže v Popudinských Močidľanoch, kde trochu pričuchli
k festivalovej atmosfére a mohli vidieť čo robia iné divadelné
súbory. Možno ich to chytí, že budú chcieť v tomto autorskom
divadle pokračovať. „Dúfám, že uníňani ešče spravjá s divadlem
možno aj ked maú, ale preca enem dzíru do svjeta☺.“
Ďakujem za rozhovor a želám všetko dobré.
M. Hoferka
(Poznámka: o súťaži sa píše v článku Pavlíny Matulovej)
Spomienka
V druhej polovici februára uplynulo 60 rokov od procesu
s duchovnými, ktorí sa pokúsili v apríli 1951 prebrodiť rozvodnenú rieku Moravu a emigrovať zo svojej domoviny cez Rakúsko do
Talianska. Ich cieľom bolo centrum saleziánskeho života
v Taliansku, Turín. Medzi tými, ktorí sa pokúšali emigrovať bol aj
náš rodák, čestný občan obce Unín, don Andrej Dermek SDB.
7
V spolitizovanom procese bol odsúdený na štrnásť rokov väzenia.
Strata slobody pre neho i jeho druhov neznamenala stratu viery,
nádeje a lásky. Túto ťažkú dobu prijal a prežil s vierou v nádeji
a pokore. Nikdy sa nevzdal svojich zásad. Keď sa v roku 1960 po
podmienečnom prepustení zapojil do „civilného života“ pokračoval v započatej práci. Nevykonával kňazské povolanie, nakoľko
nemal od štátu súhlas. Počas roka 1968 sa dostal na šesť týždňov
do Talianska, kde spoločne s predstavenými usporiadal saleziánske veci na Slovensku. V tom roku sa stal provinciálom saleziánov na Slovensku. Po odchode do dôchodku v roku 1974 ešte horlivejšie pracoval v podzemnej Cirkvi najmä pri výchove mladých
kandidátov na kňazstvo. Od roku 1990 prednášal na RKCMBF
UK Bratislava Nový zákon a v roku 1997 bol vymenovaný za
profesora. V jubilejnom roku 2000 mu bolo udelené Čestné
občianstvo obce Unín. Napísal množstvo prác, väčšinou vydávaných formou samizdatu pod pseudonymom Ander a A. z Unína.
Zomrel 22. 11. 2003 a je pochovaný v Šaštíne.
-jp-
Zo spomienok Serafíny Vlkovej
Minulý rok tetka
Serafa – takto familiárne ich oslovujeme –
oslávila okrúhle životné jubileum. Sľúbil
som jej, že ako ostatní
oslávenci blížiaci sa
k 100 bude mať
v novinách svoju fotografiu s blahoželaním.
Lenže... Z oslavy
narodením sme akosi
neurobili žiadnu vhodnú fotografiu. Takto
teda s ročným oneskorením splácam dlh. Zároveň pripájam jej spomienky, o ktoré sa
s vami rád podelím. Teci Serafo, tak ešte raz dodatočne, všetko
najlepšie k Vašim 91. narodeninám!
Martin
Mi sme bili chudobní, otec chodzívali pomáhat zabíjat k židom
Hábešom a též chodzívali do svjeta prodávat kone. Chodzívali až
do Olomúca a bili tam aj tídeň, než sa vrácili. Zatát sa o hospodarstvo starali mamička. Ked sme došli ze škoui, moseli sme
nachistat pro krávi, narezat sečki. Neskúr otec chodzívali zabíjat
krávi a sviňe do Petrovského majíra. Otec bili v 1. svetovej vojne.
Súžili jak kuchar, ale mjeli zuého pána, kerí ich furt sekirovau.
Rás, ked už teho biou moc sa nenecháli a dali mu facku. Ze strachu sa friško dali preuožit. Nás biuo pjet dífčenec. Šecki sme išli
do sužbi. Mina súžiua u Jelinkú, Mara v Houíči, Sidona v Ščepanovje, Hela varovaua u notára Flimela dzeci a já sem súžiua
v Uníne a v Radočovcách. Najskúr sem biua v sužbje u súsedú
Šlézingrú. Okouo Michaua mjeli židé svátek. Ftedi sa trefové –
običajné náčení oduožiuo a asi týdeň sa jeduo iba ze svátečného.
Ceuí tento čas jedli macki, ale mje varili inší. Aj ked sem biua
v súsectvje, u nich sem jedua a spávaua, šak sem biua preca na
sužbje. Dom sem chodzívaua iba v ňedzelu, ked sem sa došua
oblécit do kosteua. Mjeula sem sa u nich dobre, na mjesíc sem
dostávaua 50 korun. Potom sem išua do sužbi k masárom
Komoňenkom do Radočovec. To biuo ňekedi okouo roku 1940-41.
Tu sem dostávaua mjesíčňe 100 korún. Mjeua sem na starosci
hospodárstvo, opatrovaua sem sviňe a krávi a též sem pomáhaua
pri praní. Odtáto sem sa dostaua za ten čas dom iba na hodi a ráz
na Ducha, lebo sem sceua ít na púť do Šaštína. Abi sem to šecko
stihua, moseua sem ráno o štirech virazit. Išua sem cez háje. Cez
front sem už biua doma. Bili sme skovaní u súsedú Šlésingrú ve
sklepje. Ale tí uš tam nebívali, lebo ich zebrali preč. Vtedi biua
napredu v domje garda, či vojáci, ani nevím. Iba si pamatám, že
ve sklepje nás biuo moc. Rusi dovézli slépki a nam povidali, abi
Unínske noviny
8
sme im z nich spravili poléfku, kerú nás aj ponúkli. Ked sme
potom išli dom, ziscili sme, že doma nemáme ani jednej slépki. To
sme si zedli naše domácí.
Každú zimu sa hráuo divadlo. Raz sa hráuo U Lajošú, potom
zas ve starem šenku. Ve starem šenku hrávali ludáci, U Lajošu
argaláši. Ve fašank chodzívali chuapci po dzedzine z muzikú.
Nemjeli ani slóna, ani ťavi. Mjeli koše na suaňinu a vajca, chodzívali až dom, doňútra, né jak dnes na ulici. Do každého domu
došli a ich hoscili. Večer biua zadarmo muzika, ale iba do púnoci. Muziki bívali ve starem šenku. Na konec fašank bívau v nedzelu, pondzelí a v úterí do púnoci.
Strašne sem sa báua Mikouášú. Mina s Marú už bili dífki
a povidali, že Mikouáši sa mosá puscit. To už ftedi Antonín chodzívau za Marú. On ich aj dovédeu. Tak sem revaua od strachu, že
si mysleli, že dojdu o rozum, tak sa mikouáši moseli vrácit. Též sa
ich báu aj súsed Marcin Vanek. Tak sme táhali našu mamu za
sukňu jak sme sa báli, že sme í vitrhli sukňu z klenca. Ked teda
mikouáši odešli, starší sestri mi nadávali. Upokojili mja, že sa
nemosim bát a zavouali ich spátki. Tak sem zas revaua na retu.
Cesti v dzedzine bívali zué, samé buato. V 20. rokoch mjeu
máuodo škridlicu, šecko biuo pod suámú. Ale bívauo veselší jak
je fčil. Pred domama bívali uavički a v ňedzelu na nich sedávali
ludé. Né jak dnes. Ideš po dzedzine a nestretneš ani živú dušu.
Serafína Vlková
Jubilujúca Jednota dôchodcov
Slovenska v Uníne
Bude tomu už 15 rokov, keď 22. apríla 1997 skupina seniorov
v našej obci založila novú organizáciu – Jednotu dôchodcov
Slovenska.
Pri hodnotiacej výročnej členskej schôdzi, ktorá sa uskutočnila v Dome kultúry 25. marca sa aj oslavovalo. Rokovanie osobne
poctil podpredseda VUC TTSK Mgr. Zdenko Čambal, podpredseda JDS Ing. Fabián a predseda okresnej organizácie JDS Ing.
Morbacher. V hodnotiacej správe, v ktorej bol zmapovaný obraz
činnosti za celých 15 rokov predsedníčka organizácie Štefánia
Jurigová podrobne rozobrala aktivity od prvých chvíľ až po dnešok. Bolo skonštatované, že za dobu činnosti organizáciu viedli tri
predsedníčky. Justína Kvasničáková 1997-2002, Estera Stróžová
2002 -2009 a Štefánia Jurigová 2009 – doteraz. JDS v Uníne má
188 členov, najstaršou členkou je 98 – ročná Štefánia Drúžková.
Miestna organizácia JDS organizuje pre svojich členov zájazdy
s kultúrnou a náboženskou tematikou, liečebné pobyty do kúpeľov, pobytové dovolenky.
Oslavu výročia a členskú schôdzu pozdravili kultúrnym programom deti z MŠsZŠ Unín a spevácky zbor JDS Dubovce.
S programom vystúpila aj domáca spevácka skupina Úsmev,
ktorá organizáciu ako i obec Unín reprezentuje na kultúrnych
podujatiach v okolí. Mgr. Martin Hoferka ThD. prítomným predložil fotografie z histórie našej obce. Zároveň poprosil prítomných, ak majú podobné fotografie doma, aby ich požičali na zoskenovanie. Prítomných 132 členov zvolilo deväťčlenný výbor
v zložení Štefánia Mihálová, Mária Hrubšová, Štefánia Potreská,
Mária Flajžíková, Štefánia Jurigová, Štefan Mach, Terézia
Stróžová, Terézia Michálková, Mária Paníčková, členov revíznej
komisie a delegátky na okresný snem JDS v Holíči. V tento slávnostný deň zároveň pripravili výstavku s veľkonočnou tematikou
spojenú s predajom.
JDS Unín úzko spolupracuje s Obecným úradom v Uníne a so
všetkým spoločenskými organizáciami v obci pri organizovaní
kultúrnych, spoločenských i športových podujatí.
Hlavným cieľom činnosti organizácie sú aktivity, do ktorých sa
miestni dôchodcovia zapájajú. Venujú sa svojim záujmom, neuzatvárajú sa do samoty svojich domovov a spestrujú spoločenský
život v obci. V organizácii našli uplatnenie a tým si oživujú jeseň
svojho života, dodala predsedníčka JDS Štefánia Jurigová.
J. Palkovič
Automat na mlieko
Roľnícke družstvo dalo od 13.
decembra 2011 dalo
do prevádzky pri
vrátnici na stredisku
v Uníne mliekomat
na predaj surového
kravského mlieka.
Je prístupný verejnosti a funguje
nepretržite 24 hodín
denne.
V priebehu dopoludnia sa mlieko
vymieňa každý deň
čerstvé. Je vychladené na 4 oC a jeho
cena je 60 centov za
liter. V automate sa
Foto: R. Drúžková
dajú zakúpiť aj litrové fľaše. Plastová v cene 20 centov a sklenená za 50 centov.
Mlieko je do automatu vydájané len od najlepších vybraných dojníc, ktoré spĺňajú najprísnejšie požiadavky kvality mlieka. Mlieko
je významná potravina podporujúca zdravie, má priaznivý účinok
na vývin a funkciu imunitného systému. Je cenené hlavne pre svoj
obsah bielkovín a tuku, ktorý sa pohybuje okolo 4% a pre obsah
minerálov a vitamínov.
A ako sa automat osvedčil? Momentálna spotreba v našom
mliekomate sa pohybuje individuálne od 45 do 65 litrov denne. Je
to na hranici rentabilnosti. Väčšina ľudí si danú službu chváli.
Odberateľmi sú všetky vekové kategórie, takže pri automate je
možné vidieť ako starších ľudí, tak aj mamičky s kočíkmi.
Ďakujeme všetkým, ktorí využívajú naše služby a prostredníctvom mliečneho automatu si môžu zakúpiť denne čerstvé a kvalitné mlieko.
Na zdravie !!
Milan Vymyslický
Anketárka Cecília Karasová položila niekoľkým spotrebiteľom dve otázky:
1. Ako ste spokojný s naším mliekom?
2. Ako sa Vám páči kvalita mlieka?
Alena Bombolová
1. Som spokojná. Ja ho pijem, aj z neho varím. Je lepšie ako
z obchodu.
2. Je chutnejšie a hlavne je zdravšie pre deti. Už som z neho robila aj syr a bola som spokojná.
Gabriela Horinková
1. Veľmi som spokojná. Kupujem ho hlavne pre deti. Nech to tu
vydrží dobre dlho.
2. S jeho kvalitou som spokojná. Radšej preferujem naše kvalitné
slovenské výrobky, ako zahraničné. Snažím sa podporiť našu ekonomiku.
Aleš Horinka
1. Výborné, len keby to bolo aj v Holíči. Nemusel by som jazdiť
sem.
2. Čakáme bábätko, tak preto lepšia výživa. Býval som
v Bratislave, tam som chodil na Kramáre. Teraz bývam v Holíči
a tak chodím sem. Bielu vodu z obchodu nepijem.
Mária Andelová
1. Veľmi. Som spokojná, varím z neho, dávam ho do všetkého.
2. Je to kvalita na jedničku. V obchode máme „vodu“ a tu je mlieko. Hlavne, že je stále čerstvé a v ktorúkoľvek hodinu ho je
možné zakúpiť.
Ondrej Dermek
1. Pijem ho rád, je lepšie ako z obchodu.
2. Je dobré a na varenie výborné. Varil som sviečkovú a už sa tam
nemusela dať ani smotana.
Unínske noviny
Mladá rechtorka
Šaštínskou bazilikou znejú tóny majstrovského historického
organu odrážajúc sa od mohutných stien a vysokého stropu.
Duchovne oslovujú veriacich. Za organom sedí mladá deva, jej
ruky behajú organizovane po klávesoch, pedále organu sa poddávajú pod tlakom jej chodidiel, chrámom znie jej spev. Táto mladá
organistka, Mgr. Eva Flamíková, má korene v našej obci, ktorá
bola rodiskom jej otca Stanislava. Požiadali sme ju o krátky rozhovor.
Ako ste sa dostali k organovej hudbe, čo a kde študujete?
Môj prvý kontakt s organovou hudbou bol prirodzene v kostole počas bohoslužieb. Rada som chodievala na chór sledovať vtedajšieho pána organistu ako hrá nohami, registruje, spieva... Na
základnej umeleckej škole som navštevovala hodiny klavíra,
v ktorom som stále podvedome hľadala zvuk a hráčske možnosti
organu. Pár rokov pred absolvovaním ma oslovil p. farár, či by
som sa chcela naučiť hrať na organe, že by potrebovali pomoc pri
hraní sv. omší a odvtedy, čiže od mojich 13-tich rokov študujem
hru na organe. Moje prvé hodiny organu boli na Základnej umeleckej škole v Senici, potom som bola prijatá na Konzervatórium
v Bratislave, kde som študovala odbor Cirkevná hudba – čo
v sebe zahŕňa dva hlavné predmety (hru na organ a zborové dirigovanie), a poslednou vzdelávacou inštitúciou bola Hudobná akadémia muzických umení v Prahe, kde som nedávno odohrala svoj
absolventský recitál v triede doc. Jaroslava Tůmu.
Máte korene v obci Unín, spomínate, a ako vnímate Unín?
Keď sa predstavím a poviem svoje priezvisko, tak všetci hneď
vedia, že som z Unína a že poznajú Staňu Flamíka... V Uníne
mám svoju rodinu – starenku, tetu, bratranca... chodievala som
sem na prázdniny a dokonca raz nacvičovala aj spevácky zbor –
to boli moje zborové začiatky.
Na Uníne sa mi páčia miestne fašiangové zvyky a to, že sa
stále udržiava krojová ľudová tradícia. Všetci na to môžu byť
v dnešnej dobe hrdí. V dobe, keď všetci mladí chcú byť „iní" ako
ostatní a pritom inými budú, keď zostanú obyčajní... a tým spokojní, že sa nemusia na nič hrať.
Organová hudba a Vy v budúcnosti.
Organová hudba je stále aktuálna a bohatá. V Rusku je
v súčasnosti vďaka novostavbám organov v koncertných sálach
dokonca organový „boom“ (vypredané koncerty, koncertné turné
organistov a pod.), pretože pravoslávna cirkev nepoužíva organ
pri liturgii, takže organ v miestnej kultúre nemal také pevné
zakotvenie ako v našej.
Obdobie spred 20-tich rokov organu v kostole neprialo, to
zapríčinilo, že vzdelaní organisti – často krát učitelia, boli nútení
toto miesto opustiť. Dôsledkom bol rapídny úpadok úrovne hudby
- či už bohatosti výberu skladieb, interpretácie, ale aj hudobných
štýlov, nehovoriac o nulovej starostlivosti o organy. Toto všetko
žiaľ ešte stále doznieva a nepodarilo sa to napraviť...
Ja a budúcnosť? Pôsobím ako organistka a dirigentka
Chrámového speváckeho zboru v Šaštínskej bazilike a rada by
som sa tomuto aj naďalej venovala. Čo sa týka spomínanej problematiky, tak tu sa snažím priložiť ruku k dielu ako členka
Spoločnosti Cirkevnej Hudby, ktorá sa venuje osvete regionálnych organistov, starostlivosti o organy a zlepšeniu hudby
v našich chrámoch. Popri tomto by som sa rada naďalej venovala
pedagogickej a koncertnej činnosti.
Navštevujete ešte niekedy rodinu v Uníne?
Áno, keď mám čas a možnosť, tak ich rada navštívim.
Aké sú Vaše doterajšie úspechy (koncerty, vystúpenia, hra na
významných organoch)?
Ako pätnásťročná som sa zúčastnila medzinárodnej interpretačnej súťaže mladých organistov v Opave (2002), kde som získala Čestné uznanie 1. stupňa a v roku 2004 3.miesto. V roku
2005 som sa stala víťazkou Súťaže slovenských konzervatórií
a v tom istom roku som získala 2. cenu na Súťaži organistov
v Humpolci.
Vedomosti som sa snažila rozširovať na majstrovských inter-
9
pretačných kurzoch
u
renomovaných
organistov, ako sú
Karel
Pukert,
Philippe Lefebvre,
Wolfgang Reisinger
a Michel Bouvard.
Napriek tomuto
všetkému si netrúfam
povedať, že dokonale
ovládam svoj odbor.
Je mnoho šikovnejších a schopnejších
hudobníkov... Avšak
vzdelanie je len cesta,
hudba nám má približovať slovo, atmosféru, duchovno...
Národnou bazilikou znie spev, organ
lúdi zo svojich píšťal
Foto: Archív E. Flamíkovej
zbožné žalmy, vieme
kto...
Ďakujeme za rozhovor, prajeme Vám veľa radosti z hry, veľa
úspechov a ocenení vo Vašom obore.
-jp-
IGNORITOL – Prvý koncert
Predstavujem Vám skupinu IGNORITOL ( Unín ), ktorá sa
prvý-krát prezentovala a ukázala práve u nás v Kultúrnom dome
Unín. Spolu so skupinou WYWARHELL z Holíča sme dňa 17. 3.
2012 predviedli pre svojich fanúšikov to naj... Bol to dátum výročia založenia kapely, teda presne jeden rok.
Na koncerte sme všetky piesne zahrali zo svojho repertoáru.
Naša skupina hrá len vlastné piesne, na ktorých sme pracovali
celý jeden rok. Priaznivcom sme chceli ukázať našu tvorbu
a pochváliť sa svojou šikovnosťou v súhre nástrojov. Všetky hrané
piesne vznikli v skúšobni (v rodičovskom dome p. Pechu), kde
máme kútik pre seba. Zároveň sa touto cestou chceme poďakovať
p. Pechovi za zapožičanie a využívanie skúšobne a pánovi starostovi obce, ktorý nás v našom snažení podporil a dal možnosť
zahrať v kultúrnom dome náš prvý koncert.
Skupinu IGNORITOL tvorí:
Spev a gitara – Peter Šuchta
Gitara – Branislav Masaryk
Basová gitara – Marek Bordáč
Bicie – Patrik Polakovič
Branislav Masaryk
Unínske noviny
10
S grumbírem opäť vo forme
(dokončenie zo str. 1)
Pre veľký záujem bola komédia odohratá znova pred domácim
obecenstvom 25. februára a 26. februára na pozvanie
v Záhoráckom divadle Senica, kde zožala taktiež veľký úspech.
25. marca sa ochotníci zúčastnili súťaže poriadanej trnavskou
osvetou v Popudinských Močidľanoch.
Poďakovanie patrí obecnému úradu a všetkým, ktorí prišli
účinkujúcich podporiť.
Mgr. Pavlína Matulová
Foto: M. Vaňková
Foto: Š. Daniel
Školská knižnica v novom šate
Marec je mesiacom, ktorý je oddávna venovaný knihám.
V Základnej škole s materskou školou Unín je knihám a najmä
školskej knižnici venovaný nielen marec, ale celý školský rok
2011/2012. K príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc
sa každoročne koná súťaž škôl v literárnych aktivitách. V roku
2010 sa žiaci tunajšej školy do tohto projektu zapojili a boli veľmi
úspešní. Spomedzi 360 základných škôl získali pekné 10. miesto
a zároveň finančnú odmenu na vylepšenie svojej školskej knižnice. O tomto projekte sme vás už informovali vo vianočnom čísle
2010. Ako sa projektu „Knihy plné tajomstiev“ darí dnes?
Po obdržaní finančnej odmeny sa mohla práca na elektronizácii a revitalizácii školskej knižnice začať. V septembri 2011
nastali prípravné práce. Starý nábytok vystriedal nový, ktorý hýri
detskými farbami. Nakúpila sa počítačová zostava, multifunkčné
zariadenie a zakúpil sa knižnično-informačný systém. Elektronická katalogizácia knižného fondu si vyžadovala zaškolenie
školskej knihovníčky, ktorou sa stala Mgr. Chocholáčková.
V tomto mesiaci sa uskutočnil prvý nákup knižných titulov zameraný na umeleckú, odbornú a náučnú literatúru, ale aj literatúru
s pedagogickým aspektom. Pre deti MŠ sa začal vytvárať čitateľský kútik ako priestor na rozvíjanie komunikačných, rozumových
a vyjadrovacích schopností.
V októbri už mohli všetky deti materskej a základnej školy
spolu s učiteľmi postupne zavítať do nových priestorov školskej
knižnice, kde bola výstavka nových kníh. Konečne sa začal
napĺňať cieľ projektu, ktorý prináša vytvorenie kultúrno-estetického prostredia, študijné centrum pre rozvoj školských a mimoškolských aktivít a skvalitnené informačné služby pre žiakov, pedagógov i nepedagogických zamestnancov. Postupne sa začali rozbiehať rôzne školské literárne projekty rozdelené podľa vekových
skupín.
Pre materskú školu to boli tieto projekty:
1. „Knihy plné tajomstiev“ - detičky predškolského veku vyhľadávali vo vybraných knihách písmenká a prezerali si knihy podľa
svojho výberu. Hravou formou sa pokúšali vytvoriť ilustrácie
z prečítaných kníh, ktoré spojili do „Rozprávkového vláčika“ –
leporela.
2. „Mesiac plný rozprávok“ priniesol pre deti hľadanie vzťahu
medzi ilustráciou a textom, rozvoj jazykového citu, porozumenie
reči a rozvoj fonematických schopností. Svoj názor a postoj deti
vyjadrovali dramatizáciou rozprávok, kde sa učili poznávať
logickú následnosť udalostí a predvídať dej.
3. „Tri želania“ - deti MŠ sa spolupodieľali na navodení sviatočnej atmosféry prípravou slávnostne prestretého stola a spoznávali
tradície svojej obce pri zhotovovaní symbolov Vianoc – vianočný
stromček, adventný veniec a kalendár, pečenie vianočných medovníčkov. Vyrábaním darčekov a pozdravov rozvíjali manipulačné
schopnosti, cit, priateľstvo a tvorivosť. V aktivite „List pre
Ježiška“ výtvarne vyjadrili svoje predstavy o darčeku pod vianočný stromček.
Projekty žiakov I. stupňa:
1. „Vlastná tvorba detí a žiakov“ - žiaci I. stupňa si s nadšením
prezerali nové tituly kníh, oboznamovali sa s autormi a spoznali
mnohé pre nich známe texty. Zahrali sa na „spisovateľov“ a opísali svojho rozprávkového hrdinu. Z vytvorených prác vznikla
v knižnici pekná a zaujímavá výstavka pod názvom „Veľkí a malí
hrdinovia kníh“.
2. „Pátrame po minulosti“ - žiaci mali na triednických hodinách
spoločné čítanie rozprávok. Dôraz bol kladený na monológ
postáv, dialógy s učiteľkou, spoznávanie autorov kníh a hľadanie
umeleckých jazykových prostriedkov. Vybrané rozprávky sa na
výtvarnej výchove premenili na zaujímavé leporelá.
3. „Vianočné dobroty“ – tento projekt bol zameraný na tvorivé
aktivity „Tvorivé dielničky“, na ktorých vznikali zaujímavé darčeky pre svojich blízkych. Na triednických hodinách sa uskutočnilo pečenie a zdobenie medovníkov, pričom súčasťou bolo aj
posedenie s názvom „Beseda so starou mamou“ zameranou na
vianočné zvyky a tradície obce.
Projekty žiakov II. stupňa:
1. „Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“ - žiaci rozvíjali kreativitu zameranú na folklórne tradície našej obce. V každom
ročníku bol pripravený iný žáner ľudovej slovesnosti – ľudové
piesne, príslovia, porekadlá, pranostiky, hry a hádanky, ale aj
balady a povesti. Spomínané útvary ľudovej slovesnosti žiaci
ústne rozoberali a výtvarne interpretovali formou ilustrácií. Tie
boli vyhodnotené na nástenke školy pod názvom „Ľudová slovesnosť - náš národný poklad“.
2. „Zámčisko – školský časopis“ - projekt, ktorý umožnil nahliadnuť do minulosti. Do školy zavítal historik z našej obce
a podal zaujímavú prednášku o jej histórii – pamiatky, zvyky
a tradície, podujatia a dychová hudba. Žiaci následne vyhľadávali ďalšie zaujímavosti z rôznych prameňov a publikácií. Ako zdroj
prameňov boli použité aj školské kroniky. Všetky zozbierané
informácie a podklady boli pripravené na vianočné vydanie školského časopisu „Zámčisko“.
V predvianočnom období žiaci II. stupňa vyhľadávali z rôznych
zdrojov a publikácií recepty na medovníky a tie najzaujímavejšie
Unínske noviny
11
boli následne pripravené na publikovanie zborníka receptov
s názvom „Školský zborník receptov na pečenie vianočných
medovníkov“.
Školská knižnica sa nachádza v samostatnej miestnosti na prízemí školy. Poskytuje priestor na edukačný proces využívajúc
dostupné knižné zdroje. Zároveň tvorí oddychovú zónu, kde sa
v príjemnom prostredí nenásilnou formou rozvíja čitateľská
a predčitateľská gramotnosť našich detí. Jej rekonštrukciou si sľubujeme zvýšený počet návštevníkov a možno i vzbudenie záujmu
o vlastnú tvorbu žiakov.
-mv-
Prvorepublikové voľby v obci
Len pred pár týždňami sme sa zúčastnili volieb do parlamentu. Možnosť ísť k volebným urnám a slobodne dať svoj hlas ktorejkoľvek politickej strane považujeme za základný prejav demokracie. Nie vždy tomu tak bolo. Na Slovensku všeobecné, rovné
a priame volebné právo s tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia a aj pre ženy začalo platiť až po vzniku Československa v roku 1918. Dovtedy boli ženy z volieb úplne vylúčene a muži volili podľa majetkového cenzu, čo znamenalo, že nie
každý muž ktorý dosiahol plnoletosť mohol voliť. Voľby bývali
verejné spojené s povestnými kortešačkami a volebnými machináciami. Až volebný zákon z roku 1920 špecifikoval podmienky
volieb do parlamentu. Parlament bol dvojkomorový, pozostávajúci z poslaneckej snemovne a senátu. Do snemovne museli voliť
všetci občania starší ako 21 rokov a do senátu starší ako 26 rokov.
Museli preto, lebo účasť na voľbách bola povinná. Oslobodení
boli len občania nad 70 rokov, chorí, vzdialení aspoň 100 km od
domova a všetci, ktorí mali neprekonateľnú prekážku.
Prvé voľby do parlamentu sa konali 18. 4. 1920 (do snemovne) a 25. 4. 1920 (do senátu). O priazeň voličov sa uchádzalo
v obci 5 strán. V Uníne do snemovne volilo 657 voličov, ktorí dali
Slovenskej ľudovej strane 478 hlasov, čo predstavovalo 72,76 %.
Táto strana vedená Andrejom Hlinkom mala cez celé medzivojnové obdobie výraznú prevahu v obci. Podporu mala hlavne na
vidieku a medzi katolíckym obyvateľstvom. Na druhom mieste
s počtom 98 hlasov (14,92 %) skončila v obci Slovenská národná
a roľnícka strana. Predstaviteľom tejto strany boli Emil Stodola
a Milan Hodža. Strana sa v roku 1921 rozpadla pre nezhody ohľadom autonómie Slovenska. Centralistické krídlo sa priklonilo
k Republikánskej strane zemedelského a maloroľníckeho ľudu. Na
treťom mieste sa s počtom hlasov 52 (7,91 %) umiestnila Československá sociálno demokratická strana robotnícka (ČSSDSR).
V roku 1921 sa z nej odštiepila Komunistická strana. Jej hlavným
predstaviteľom na Slovensku bol Ivan Dérer. Stranu podporovali
predovšetkým robotníci. Na Slovensku vtedy zvíťazila ČSSDSR,
ktorá získala 39, 4 %. Ľudovci so 17,6 % skončili tretí.
O päť rokov neskôr 15. 11. 1925 sa konali ďalšie voľby do parlamentu. Tentoraz sa o podporu voličov uchádzalo 14 politických
subjektov. Opäť ľudovci či ľudáci – Hlinková slovenská ľudová
strana zdrvujúco porazila v dedine súperov. Zo 701 voličov získala 583 hlasov (83,15 %). Za ňou len so 63 hlasmi (8,99 %)
skončili agrárnici – Republikánskej strane zemedelského a maloroľníckeho ľudu, pejoratívne označovaní ako argaláši.
Prívržencami tejto strany boli niektorí roľníci. Židovská strana
s počtom 25 hlasov (3,57 %) skončila v obci na treťom mieste.
Sedem ďalších strán získalo od 1 až po 14 hlasov. Komunistická
strana dostala 2 hlasy. Podobne ako do snemovne dopadli v obci
voľby i do senátu. Zo 620 hlasov získali ľudovci 519, agrárnici 49
a Židovská strana 22 hlasov. Ľudovci so ziskom 34,3 % získali
najviac hlasov i na celoslovenskej úrovni. Na druhom mieste
skončili agrárnici a tretí boli komunisti.
Pri ďalších voľbách, ktoré sa konali 27. 10. 1929 síce zvíťazili
v Uníne ľudovci, ale ich náskok oproti ostatným nebol tak markantný ako v predošlých voľbách v roku 1925. Zo 725 voličov do
snemovne dalo ľudovcom svoj hlas 455 (62,76 %) osôb. Agrárnici
si svoje druhé miesto v obci udržali a oproti minulým voľbám zís-
kali takmer dvojnásobok, dostali 114 hlasov (15,72 %). Tretia so
ziskom 75 hlasov (10,34 %) skončila Jurigova slovenská ľudová
strana, ktorú si založil Ferdiš Juriga po rozchode s Hlinkom
v roku 1929. Obdobne dopadli i voľby do senátu. Volebné výsledky v Uníne zodpovedali i celoslovenskému poradiu. Ľudovci získali 28,3 %, agrárnici 19,5 %. So 15,9 % na treťom mieste skončila maďarská Krajinská kresťansko-socialistická strana.
Pri posledných slobodných prvorepublikových voľbách do
parlamentu, ktoré sa konali 19. 5. 1935, zvíťazil v obci autonomistický blok s počtom hlasov 495 (61,20 %). Na vzniku tohto
predvolebného autonomistického zoskupenia sa dohodli ľudovci,
Slovenská národná strana, Poľská strana v Československu
s rusínskym Autonómnym roľníckym zväzom. Na druhom mieste
s počtom 116 hlasov (14,34 %) sa umiestnila Národná obec fašistická a agrárnici sa prepadli s 98 hlasmi (12,11 %) na tretie miesto v obecných výsledkoch. Výrazný nárast hlasov zaznamenali
komunisti, ktorí v predchádzajúcich voľbách získavali okolo 5
hlasov. Tentoraz získali 37 hlasov (4,57 %) od 809 voličov a stali
sa tak štvrtou najvolenejšou stranou v obci. Voľby do senátu
dopadli obdobne. Autonomistický blok vyhral i voľby na
Slovensku, keď sa mu podarilo získať 30,1 % hlasov. Za nimi
skončili so 17,6 % agrárnici a 14,2 % získali maďarské strany.
Literatúra:
Chmurčiak, P.: Parlamentné a obecné voľby v okrese Skalica
v období I. ČSR. Dipomová práca. Nitra : FF UKF, 2002.
-mh-
Výpust z vodojemu, ktorý je nutné udržiavať voľný, nakoľko sa
využíva pri čistení vodojemu. V súčasnosti je zahádzaný odpadom, obec ho musí na vlastné náklady vyčistiť.
Foto: Š. Andel
Unínske noviny
12
Telovýchovná jednota
bilancovala
Telovýchovná jednota Družstevník Unín dňa 7. januára
2012 na svojej výročnej členskej schôdzi okrem iného
schválila aj založenie motocyklového oddielu. Čo najlepšie
reprezentovať našu telovýchovnú jednotu a obec sa bude
snažiť náš bývalý spoluobčan Róbert Malík. Bude sa zúčastňovať pretekov cestných motoriek na Slovensku i v zahraničí. Zároveň mu všetci prajeme veľa odjazdených pretekov
bez poruchy a čo najviac umiestnení na stupni víťazov.
Výbor telovýchovnej jednoty oboznámil svojich členov
i s termínom tridsiatehodeviateho družobného stretnutia
s futbalovým klubom TJ Slavoj Moravany, ktoré sa uskutoční 14. júla 2012 v Moravanoch.
Naše mužstvá pred začiatkom jarnej časti futbalového
ročníka odohrali prípravné stretnutia:
dorast: Petrova Ves – Unín 0 : 0
A: Dubovce - Unín 2 : 1 gól vsietil náš nový hráč Tomáš
Vymyslický, ktorý,prichádza na ročné hosťovanie
z Duboviec.
Peter Rehák
Stolný tenis
V súťažnom ročníku 2011 - 2012 Stolnotenisový oddiel
Telovýchovnej jednoty Unín prihlásil do súťaže v stolnom
tenise len jedno družstvo a to do 5. ligy oblastnej súťaže.
Udialo sa tak preto, lebo hráči Jaroslav Iglár, Ferdinand
Šebesta a Ivan Bucha po nezhodách s vedením základnej
školy odišli za lepšími podmienkami do Skalice. Na jednotlivé zápasy nastupovali hráči: Vladimír Malík, Radoslav
Kubina, Štefan Mach, Štefan Vaculka, Bc. Martin Krempa
a Bc. Ferdinand Fagan. Kmeňoví hráči Zdenko Pekar a Ing.
Ján Buček nenastúpili ani na jeden zápas. Po rozpačitom
začiatku súťaže, kedy súťažné družstvo nastupovalo bez tréningov a hralo zle, sa po polovici súťaže umiestnilo na dne
tabuľky. Po zvýšení počtu tréningov, účasťou na vianočných
turnajoch sa úroveň zvýšila a nakoniec sa družstvo vyšplhalo na 5. miesto. Ťahúňmi boli Vladimír Malík a Bc.
Martin Krempa, ktorí skončili v oblastnej súťaži jednotlivcov na 5. a 8. mieste. Ostatní hráči zostali za očakávaním,
čo zapríčinilo prepad stolného tenisu.
Pozitívom je, že sa udržal stolný tenis v Uníne a uskutočnil sa tradičný vianočný turnaj o Pohár starostu obce, za
čo patrí poďakovanie hlavne starostovi obce. Vzhľadom na
to, že na základnej škole nie je stolnotenisový krúžok, niektorí členovia STO Unín sa rozhodli vo svojom osobnom
voľnom čase venovať tým deťom, ktoré majú o tento šport
záujem. Na začiatku bol záujem veľký, na prvý tréning prišlo 35 detí, čo sa upravilo v konečnom rade na zhruba 12
detí. Úvodné tréningy boli prerušené z dôvodu zaneprázdnenosti a problémom, ale budú určite pokračovať, ak budú
na túto činnosť vytvorené podmienky. Všetci zainteresovaní
do stolného tenisu dúfajú, že stolný tenis v obci i napriek
nepriaznivým podmienkam nezanikne a budú ho hrať i deti,
tak ako to bolo za čias predchádzajúcich riaditeľov školy
pani Šiškovej a hlavne Dušana Kubu.
Vyžrebovanie jarnej časti
súťažného ročníka 2011/2012
MO dorast a II.trieda dospelí
14. kolo: 25. 3. 2012 nedeľa
**A**: UNIN – Borský Svätý Jur o 15:00 hod.
Dorast: voľno (Borský Svätý Jur odhlásený zo súťaže)
15. kolo: 31. 3. 2012 sobota
Dorast: Cerová – UNIN o 16:00 hod.
1. 4. 2012 nedeľa
**A**: Letničie – UNIN o 16:00 hod.
16. kolo: 7. 4. 2012 sobota
Dorast: UNIN – Borský Mikuláš o 16:00 hod.
8. 4. 2012 nedeľa
**A**: UNIN – Lakšárska Nová Ves o 16:00 hod.
17. kolo: 14. 4. 2012 sobota
Dorast: Šajdíkove Humence – UNIN o 16:00 hod.
15. 4. 2012 nedeľa
**A**: Kopčany – UNIN o 16:00 hod.
18. kolo: 21. 4. 2012 sobota
Dorast: UNIN – Hradište o 16:30 hod.
22. 4. 2012 nedeľa
**A**: UNIN – Hradište o 16:30 hod.
19. kolo: 28. 4. 2012 sobota
Dorast: UNIN – Oreské o 16:30 hod.
29. 4. 2012 nedeľa
**A**: UNIN – Holíč *B* o 16:30 hod.
20. kolo: 5. 5. 2012 sobota
Dorast: Stráže – UNIN o 17:00 hod.
6. 5. 2012 nedeľa
**A**: Prietrž – UNIN o 17:00 hod.
21. kolo: 12. 5. 2012 sobota
Dorast: UNIN – Sekule o 17:00 hod.
13. 5. 2012 nedeľa
**A**: UNIN – Smrdáky o 17:00 hod.
22. kolo: 20. 5. 2012 nedeľa
Dorast: Jablonica – UNIN o 15:00 hod.
**A**: Trnovec – UNIN o 17:30 hod.
23. kolo: 26. 5. 2012 sobota
Dorast: UNIN – Brodské o 17:30 hod.
27. 5. 2012 nedeľa
**A**: voľno (Brodské *B* odhlásené zo súťaže)
24. kolo: 2. 6. 2012 sobota
Dorast: Koválov – UNIN o 17:30 hod.
3. 6. 2012 nedeľa
**A**: Rohov – UNIN o 10:00 hod.
25. kolo: 9. 6. 2012 sobota
Dorast: UNIN – Kopčany o 17:30 hod.
10.6.2012 nedeľa
**A**: UNIN – Vrádište o 17:30 hod.
26. kolo: 16. 6. 2012 sobota
Dorast: Petrova Ves – UNIN o 17:30 hod.
17. 6. 2012 nedeľa
*A**: Čáry – UNIN o 17:30 hod.
Bc. Ferdinand Fagan
Unínske noviny – občasník obyvateľov obce Unín
Vydáva OcÚ Unín. Šéfredaktor: Mgr. Martin Hoferka Th.D. Redakčná rada: Štefan Andel, Mgr. Daniela Hladká, Ján Palkovič,
Mgr. Michaela Vaňková. Výkonný redaktor: Rozália Drúžková. Náklad: 420 kusov. Tlač a grafická úprava: Tlačiareň DURLÁK Senica.
Noviny sú registrované na MK SR pod císlom EV 3464/09. Adresa redakcie: Obecný úrad Unín, 908 46 Unín č. 332,
tel./fax. +421 34 6621452, http:// www.unin.sk, e-mail: [email protected] Do domácností v obci Unín distribuuje OcÚ Unín.
Download

číslo 1 – Veľká noc 2012