Kde sa vzala kniha
Kniha je duševné dielo vydané v písanej, tlačenej alebo elektronickej forme, zvyčajne rozdelené
na stránky a tvoriace fyzickú jednotku.
Predpokladom vzniku knihy bol vznik písma. Písmo slúži na zaznamenávanie ľudskej reči.
Umožňuje ľuďom uchovať a sprostredkovať si navzájom myšlienky, poznatky a skúsenosti. Jeho
vynález znamenal pre ľudstvo veľké urýchlenie pokroku. P ô v o d k n i h y je treba hľadať
približne pred 6000 rokmi na území Sumerov (dnešný Irak) v rôzne veľkých hlinených tabuľkách,
do ktorých sa rylo trstinovými rydielkami, ktoré vytvárali charakteristické klinové značky
(k l i n o v é p í s m o ).
r ú n i c k é p i k t o g r a m y – obrázkové písmo
Najstaršie známe písmo – k l i n o v é - vzniklo v Mezopotámii a používalo sa od konca 4.
tisícročia do 18. storočia p.n.l. Vyvinula sa z neho celá škála klinových písem Predného východu.
Najstarší zákonník na svete vznikol
v Starobabylonskej ríši za panovania
Chamurappiho (1792-1750 pred n. l.).
282 zákonov bolo vytesaných klinovým
písmom do čiernych čadičových
kameňov - stél.
P a p y r u s je výrobok z drene papyrusovej rastliny šachor papyrusový. Rástol hojne v Egypte
v delte Nílu, kde sa používal už v od polovice 4. tisícročia p.n.l.. Odtiaľ sa rozšíril do celého
Stredomoria, kde od 6. storočia n.l. nahradzoval drahý pergamen. V stredovekej Európe ho
od 13. storočia nahradil papier, pretože bol lacnejší.
K n i h a m ŕ t v y c h ako pomenoval súbor staroegyptských pohrebných textov, známych aj ako
Kapitoly pre vychádzanie do dňa, nemecký egyptológ Karl Richard Lepsius, je akýmsi zasvätením
do tajomstiev posmrtného života. Existuje viac jej verzií, najstaršia pochádza zo 16. storočia
p.n.l. z obdobia panovania 18. dynastie (Nová ríša). Obahuje Texty pyramíd (približne 26002300p.n.l. ) a Texty rakiev (2000 p.n.l. .) Kniha mŕtvych patriaca pisárovi Animu, tzv. A n i h o
p a p y r u s , bola pôvodne 28 m dlhá a bola rozdelená na 37 listov.
antické voskové tabuľky
stylus –
nástroj na
písanie na
voskové
tabuľky
Starogrécky básnik, autor eposov I l i a s / I l i a d a a O d y s e a - najstarších pamiatok
starogréckej mytológie H o m é r (obdobie 11. st. - 7. st. p. n. l.)
tabuľky na písanie z nástenných malieb
z Pompejí
V A l e x a n d r i i , meste založenom
makedónskym vojvodcom Alexandrom
Veľkým, bola slávna knižnica.
Bola súčasťou Múseionu (Dom Múz) a
uchovávali v nej viac ako pol milióna
literárnych diel rôzneho druhu.
Jedna z najstarších podôb knihy je z v i t k o v á k n i h a . Zvitky sa navinovali na dve tyče a pri
čítaní sa popísaný materiál odvinoval z jednej na druhú.
Materiál, na ktorý sa písalo, bol p a p y r u s a p e r g a m e n . Nástroj na písanie bolo b r k o .
Jednotlivé diely papyrusu či pergamenu sa zlepovali do pásov a navíjali do zvitkov („rotulus,“
„volumen“).
Od 1. stor. n. l. sa medzi egyptskými papyrusmi stále častejšie objavuje nová forma väzby, po
jednej strane zviazané alebo zlepené jednotlivé papyrusové listy. Rimania túto formu väzby
označovali slovom c o d e x čiže "doštička", ktorá pripomína voskom potiahnuté drevené dosky,
používané v Ríme po stáročia najmä na krátkodobé úžitkové písomné záznamy. Táto forma väzby
papyrových listov sa bjavuje aj na gréckom Východe. Forma kódexu je na egyptských papyrusoch
doložiteľná najčastejšie v kresťanskom prostredí.
P e r g a m e n je nespracovaná a po napnutí sušená a hladená jemnejšia zvieracia koža z rôznych
mladých domácich zvierat. Používala sa na poťahovanie bubnov a na písanie. Pomenovanie
pergamen je odvodené od maloázijského mesta Pergamon, kde sa údajne začal vyrábať v 2. st.
p.n.l., keď bolo zakázané dovážať papyrus. Bol podobne ako papyrus vytlačený papierom
v stredoveku - v 13. – 14. storočí.
C o d e x je výhodnejší ako forma papyrusového zvitku, pretože umožňuje čítanie textu po
krátkych úsekoch a rýchle vyhľadanie presného znenia určitého sporného miesta. Pre všetky
výhody nového druhu väzby sa ideálne hodila nová písacia látka, p e r g a m e n a (charta),
zvieracia koža.
V 4. stor. sa pergamen rozšíril vo významnejšej miere a začal papyrus vytláčať. Zrejme prevládol
názor, že vyššia počiatočná investícia do pergamenu, ktorý bol drahší ako papyrus, je
výhodnejšia než opakované prepisovanie zapísaných na papyrových zvitkoch, ktoré sa časom
opotrebovali.
sredoveký pisár
V stredoveku sa knihy, najmä Biblia, prepisovali
ručne v kláštorných scriptóriách.
C o d e x G i g a s (v preklade „Obrovská kniha“),
je asi najväčším kódexom na svete. Pochádza asi
zo začiatku 13. storočia z benediktínskeho
kláštora v Podlažiciach pri Chrudimi v Čechách.
Podľa legendy tento kódex za jednu noc napísal
mních, ktorému pomáhal sám diabol.
Pravdepodobne ide o dielo jedného človeka,
ktoré vznikalo v priebehu dvoch desaťročí.
Podľa výnimočného vyobrazenia diabla na
strane 290 o veľkosti skoro 50 cm Codex Gigas
nazývajú tiež Diablova biblia. Autor sa snažil do
jedného diela zahrnúť všetko vtedajšie poznanie.
Je do neho latinsky vpísaná celá Biblia,
Kosmasova kronika česká a celý rad ďalších
spisov, obahuje aj zoznam bratov podlažického
kláštora, zaklínadlá a rôzne dobové záznamy.
Zdobia ho i l u m i n á c i e (knižné maľby)
červenej, modrej, žltej, zelenej a zlatej farby,
i n i c i á l y (zdobené začiatočné písmená) sú
veľmi bohaté a často dosahujú až výšku stránky.
V roku 105 n. l. čínsky sudca Ts'ai Lun vynašiel výrobu p a p i e r a z textilného odpadu, napríklad
z handier. Ts'ai Lun vraj pomiešal kôru stromu moruše, konope z rybárskych sietí a handry
s vodou, rozdrvil ich, sformoval na tenký list, odstránil vodu a potom to všetko nechal vysušiť.
Vlákna na výrobu papiera sa vyrábali aj z bambusu, ktorý varili v lúhu.
V Číne možno už hovoriť o knižnom bloku, skladajúcom sa z jednotlivých listov. Číňania však
okrem tohoto spôsobu používajú ešte dodnes knihy z jedného kusa jednostranne popísaného
papiera a zloženého do podoby leporela.
č í n s k e p í s m o, 1500 až 1200 p. n. l.
Za dynastie Chang boli zaznamenávané veštby
na korytnačí pancier alebo na volské kosti.
čínska K n i h a p r e m i e n - I-ťing 2. tisícročie
p. n. l.
Č í n s k a t e c h n i k a v ý r o b y p a p i e r a sa začiatkom nášho letopočtu dostala do Kórei, v
roku 610 bola zavedená v Japonsku, kde je papier ešte dnes vyrábaný vo veľkej miere ručne ako
súčasť starej tradície, prevažne z čerstvých lykových vlákien moruše. Znalosti o výrobe papiera sa
veľmi rýchlo rozšírili do Strednej Ázie a Tibetu, odtiaľ do Indie. Centrom výroby papiera sa stáva
Samarkand. Oboznámili a s ňou Arabi, ktorí papier rozšírili na dobytých územiach - založili
papierne v Bagdade, Damasku, Alexandrii, v Maroku, Španielsku a na Sicílii. Pre nedostatok
čerstvého lyka boli vstupnou surovinou takmer výlučne handry. A r a b i exportovali papier do
Európy, predovšetkým do Talianska. Výrobcovia papiera sa v talianskych centrách jeho výroby Fabriano a Amalfi – sa pokúšali od 13. storočia zdokonaliť arabkú výrobnú techniku. Počas
rozvoja obchodu v neskoršom stredoveku s pomocou kvalifikovaných robotníkov z Talianska
začali s výrobou papiera v r. 1390 aj v Nemecku v Norimbergu.
J o h a n n e s G u t e n b e r g (* cca 1400, – † 3. február 1468) , nemecký kovorytec a vynálezca
v oblasti mechanickej kníhtlače.
23. februára 1455 začal Gutenberg hromadnú tlač tzv. G u t e n b e r g o v e j B i b l i e . Tlačená
kniha sa stala prvým masovokomunikačným protriedkom.
V období r e n e s a n c i e k prudkému rastu vzdelanosti a urýchleniu pokroku významne prispela
kníhtlač a tlačená kniha. Kniha sa dostala k širším vrstvám a medzi jej autormisa objavili laici –
cirkev stratila monopol na písanie kníh.
Pojem i n k u n á b u l (prvotlač) z latinského
spojenia „in cunabulis“, čo doslovne znamená
„ v kolíske“ resp. „v plienkach“, označuje všetky
tlačené knihy, ktoré vznikli do roku 1500.
Za najstaršiu sa pokladá G u t e n b e r g o v a
b i b l i a . Oproti bohato iluminovaným, ručne
písaným kódexom, pozostávali prvé tlačené
knihy výhradne z vlastného textu. Typ
použitého písma s ozdobnými iniciálami však
verne kopíroval staré stredoveké rukopisy.
Postupne a do kníh vracali ilustrácie, obrázky,
lebo tak sa kniha lepšie predávala. Bolo tiež
nutné jednotlivé spisy odlíšiť a informovať
verejnosť, ktorá tlačiareň vydala tú-ktorú
knihu. Súčasťou výtlačku sa tak postupne stal
aj titulný list.
R a y B r a d b u r y , americký spisovateľ sci-fi a fantasy, autor Marťanskej kroniky a 451 stupňov
Fahrenheita, románu, ktorý je pohľadom na spoločnosť, kde je zločinom vlastniť a čítať knihy.
„ N e m u s í t e s p á l i ť m ú d r e k n i h y, a b y s t e z n i č i l i
kultúr u a civilizáciu. Stačí presvedčiť ľudí, aby
ich prestali čítať.“
Ray Bradbury
Download

Kde sa vzala kniha