Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
ÚVOD
Elektronické zabezpečovacie systémy sú dnes nevyhnutnou súčasťou každého
objektu či inštitúcie. Dôležitým prvkov týchto systémov je spôsob ich ovládania,
dostupnosť
a schopnosť
podávať
okamžite
informáciu
o stave
zabezpečenia
chráneného objektu. Sieť GSM so svojím globálnym pokrytím sa stáva ideálnym
riešením tohto problému pre svoju univerzálnosť, prepracované technické riešenie
a kvalitné zabezpečenie prenosu.
Využiteľnosť systému GSM je skutočne široká. Ovládanie bezpečnostných
systémov je len jedno z mnohých riešení, ktoré sa naskytuje pre GSM systém.
Uplatnenie nachádzajú v riadiacich a regulačných aplikáciách, pri zbere údajov,
v meracej
technike
a pod.
Riešenie
problému
ovládania
elektronického
zabezpečovacieho zariadenia pre SOU v Nižnej, takýmto spôsobom je teda moderné
a aktuálne pre dnešnú dobu.
CIEĽ RIEŠENIA:
Úlohou
diplomovej
práce
je
navrhnúť
riadenie
elektronického
zabezpečovacieho zariadenia, ktorý je nainštalovaný v SOU Nižná. Riadiaci systém má
byť energeticky nezávislý od EZZ, má byť galvanicky oddelený od EZZ, komunikácia
musí prebiehať pomocou rádiového signálu v pásme ISM. Riadenie bude prebiehať
v sieti GSM pomocou SMS správ. Takýmto spôsobom sa bude môcť EZZ zapnúť
alebo vypnúť. EZZ bude vysielať do riadiaceho systému poplachovú správu v prípade
narušenia objektu alebo výstražnú správu v prípade výpadku napájacieho napätia pre
EZZ.
Pre vyriešenie komunikácie cez GSM bude použitý klasický MT a operátor Tmobile. Rozmery riadiaceho systému nie sú kritické ale nemali by prekročiť rozmer
210 x 295 mm. Prúdový odber celého systému v plnej prevádzke má byť do 100mA.
8
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
1. POPIS EZZ V SOU V NIŽNEJ
Elektronický zabezpečovací zariadenie v SOU V Nižnej je riešený ako
dvojsystémový. Prvý systém je na báze pohybových senzorov tkz. PIR snímačov, ktoré
sú doplnené snímačmi rozbitia skla a snímačmi pre detekciu dymu. Druhý systém je na
báze
priemyselných
kamier
s interným
aj
externým
okruhom
s centrálnou
monitorovacou jednotkou a digitálnym záznamom udalostí.
Prvý systém je zostavený z prvkov firmy Jablotron a zabezpečuje nasledovné činnosti:
1. ústredňa je typu JA 63KRX, obsahuje rádiový modul pre komunikáciu so
senzormi a telefónny komunikátor pre posielanie hlasových správ po pevnej
linke.
2. ústredňa je ovládaná bezdrôtovou klávesnicou typu JA 60F a rádiovými
kľúčenkami RC-11.
3. priestor SOU je zabezpečený detektormi pohybu PIR JA 60P a JA10HARMONY.
4. priestory nebezpečné pre vznik požiaru sú zabezpečené detektormi dymu JA
60SP
5. veľké presklenné prístupové plochy chránia detektory rozbitia skla JA 60B
6. signalizácia poplachu je zabezpečená vonkajšou sirénou OS 360 a vnútornými
sirénami UC 260
7. narušenie objektu je signalizované sirénami aj vyslaním poplašnej správy cez
pevnú telefónnu sieť na 4 telefónne čísla.
Základný popis ústredne JA 63KRX.
Ústredňa JA-63 má stavebnicovú koncepciu. V plastovej skrinke ústredne je sieťový
zdroj a priestor pre akumulátor 1,3 alebo 2,6 Ah. Na základnej elektronike ústredne
JA-63 sú štyri vstupné svorky pre drôtové slučky s možnosťou jednoduchého alebo
dvojitého vyvažovania (verzia JA-63K).[ www.jablotron.sk ]
S osadeným rádiovým modulom (len verzie ústrední - JA-63KR, KRX, KRG) má
ústredňa 16 bezdrôtových zón pre detektory série JA-60 (možno priradiť až 32
detektorov). Použiť možno aj 8 bezdrôtových klávesníc alebo diaľkových ovládačov.
Vo veľkých objektoch je možné spojiť viac systémov – architektúra nadriadenej a
podriadenej ústredne. Nadriadený systém potom získava informácie o udalostiach v
9
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
podriadenom systéme a môže podriadenú ústredňu ovládať. Podriadená ústredňa môže
byť ovládaná aj nezávisle na nadriadenej ústredni.
Telefónny
komunikátor
JA-65X
odovzdáva
hlasové
správy,
SMS
správy
prostredníctvom SMS servera, komunikuje s pultom centralizovanej ochrany a
umožňuje diaľkový prístup z počítača inštalatéra alebo užívateľa (prostredníctvom SW
ComLink a modemu JA-60U).
Základná doska elektroniky:
Obr.1 Rozmiestnenie jednotlivých prvkov ústredne
Na základnej doske ústredne sú okrem konektorov pre pripojenie rádiového a
telefónneho modulu ďalšie konektory a svorkovnice:
Konektor digitálnej zbernice umožňuje pripojiť klávesnice JA-60E alebo počítač
(použitím kábla PC-60A, B). Rovnaký konektor zbernice je aj na spodnej strane
skrinky ústredne. Zbernica je vyvedená aj na svorky 1234.
1,2,3,4 svorky digitálnej zbernice - umožňujú pripojiť klávesnice JA-60E pomocou
štandardného oznamovacieho (napr. SYKFY) kábla. Klávesnice je možné pripojiť aj
káblom s modulárnymi konektormi (konektory typu RJ-44 na kábel typ CT-04).
K ústredni možno pripojiť až 4 klávesnice JA-60E. Maximálna dĺžka vedenia môže byť
100 m.
AC20V svorky prívodu striedavého napätia zo sieťového transformátora.
10
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
L1,L2,
L3, L4
vstupné svorky slučiek . Vstupom je možné v programovacom režime nastaviť spôsob
aktivácie (rozpínací, vyvažovaný 2k2 alebo dvojito vyvažovaný 2x 2k2, vypnutý).
Nastaviť možno aj druh reakcie systému .
Z výroby alebo po resete ústredne je nastavené jednoduché vyváženie a reakcia:
L1=oneskorená, L2=následne oneskorená, L3=okamžitá a L4=24hodinová.
COM spoločná svorka pre uzatváranie (vyvažovanie) vstupných slučiek
NO spínací kontakt výstupného poplachového relé.
NC rozpínací kontakt výstupného poplachového relé.
C pohyblivý kontakt výstupného poplachového relé, zaťažiteľnosť max. 60V=/1A, relé
spína na nastavenú dobu poplachu (pri každom type poplachu)
SIR výstup pre sirénu (istené poistkou FU1, 1A). V kľude je táto svorka spojená so
svorkou +U, pri poplachu prepne na GND. Klasickú sirénu je potrebné zapojiť medzi
svorky +U a SIR (max. odber 0,7 A).
PGX je výstupná svorka (spína na GND, max. 12V/100mA). Funkcia tohto výstupu je
nastaviteľná.
Z
výroby
má
funkciu
predpoplachu
„CHIME“ (zopnuté počas príchodového
oneskorenia).
Stav výstupu PgX ústredňa s rádiovým
modul odovzdáva aj bezdrôtovo pre
riadenie modulov série UC–.
PGY je výstupná svorka (spína na GND,
max.
12V/100mA).
Funkcia
tohto
výstupu je voliteľná. Z výroby má
funkciu signalizácie zapnutej ochrany
„ARM“ (zopnuté, ak je ochrana zapnutá).
Stav výstupu PgY ústredňa s rádiovým
modulom odovzdáva aj bezdrôtovo na
riadenie modulov série UC.
+U výstup zálohovaného napájacieho
Obr.2 Konektory základnej dosky
11
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
napätia pre periférie (istené poistkou FU1 1A). Maximálny možný trvalý odber tejto
svorky je 0,4 A (krátkodobo je možné odoberať až 1,2 A – po dobu max. 15 minút – 1x
za 1hodinu). Napätie tohto výstupu ústredňa sleduje a pokiaľ dôjde k jeho výpadku
(napr. prepálením poistky),signalizuje poruchu ústredne (porucha C).
GND spoločný mínus pól napájacieho zdroja.
Nastavenie funkcie výstupov PgX a PgY
Tieto výstupy sa budú používať pre spojenie s GSM komunikátorom. Nastavujú sa
nasledovnými sekvenciami:
sekvencia: 2 3 x a 2 4 x
Programovateľným výstupom ústredne PgX a PgY môže byť priradená rôzna funkcia
nastavením parametra x v príslušnej sekvencii:
2 3 x nastavuje PgX
2 4 x nastavuje PgY
kde x môže mať ďalej uvedené hodnoty (platí pre nedelený systém):
0 Chime – zopne v dobe príchodového oneskor. (signalizácia predpoplachu)
1 Fire – zopne v dobe požiarneho poplachu
2 Arm – zopne v dobe zapnutia ochrany (aj pri čiastočnej ochrane).
3 Panik – zopne pri tichom tiesňovom poplachu
4 Alarm – zopne pri akomkoľvek poplachu, okrem tichého poplachu Panik
5 Door – zopne na 5 sek. po zadaní funkcie F 3 (otvorenie zámku dverí). Pri delenom
systéme je možné ovládať dvoje dverí v prípade, že ich otváranie je podmienené
kódom (podľa toho, ktorej sekcii patrí kód, otvoria sa dvere v časti A alebo B).
6 Home – zopne v dobe čiastočnej ochrany
7 No AC – zopne v dobe výpadku napájania
8 Phone – vzdialené ovládanie, zopne pri aktivácii z komunikátora (táto funkcia musí
byť podporovaná zo strany komunikátora) alebo po zadaní príkazu z klávesnice F81
(zopne) a F80 (rozopne)
12
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Štruktúra EZZ v SOU Nižná:
26
1
detektory
dymu JA 60SP
detektory pohybu
JA 60P
detektory rozbitia
skla JA 60B
vnútorné sirény
UC 260
ústredňa
vonkajšia
siréna OS
360
klávesnica JA 60F
telefónna
sieť
kľúčenky RC-11
Obr. 3 Štruktúra EZZ v SOU Nižná
EZZ je riešený ako jednobunková rádiová sieť, kde riadiacim prvkom je
ústredňa systému a všetky ostatné prvky pracujú ako podriadené prvky.
Jednobunkové siete – Využívajú bezlicenčné pásmo ISM – Industrial, Scientific,
Medical ( t.j. pásmo pre priemysel, vedu, medicínu) – rozdelené do dvoch podpásiem
I.
pásmo 2,4 – 2,4835 GHz
II.
pásmo 5,7 – 5.85
GHz,
Jednoduché varianty používajú voľné frekvenčné pásmo 433,05 – 434,79 MHz
Zariadenia pre jednobunkové siete sú určené pre komunikáciu na krátke vzdialenosti
cca. 100 –600 m v jednej bunke a väčšinou pracujú s dátovými údajmi typu regulačný,
signalizačný alebo riadiaci tok. Patria tu rádiotelemetrické moduly, moduly pre
13
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
technológiu Bluetooth a v jednobunkovej sieti pracujú aj bezšnúrové telefóny, ktoré
dopĺňajú túto kategóriu len z hľadiska principiálneho (činnosť v jednej bunke) a nie
systémového. Tieto moduly sa používajú ako náhrada prepojovacích káblov medzi
riadiacim centrom a koncovým terminálom napr. PC a tlačiareň, PIR snímač a ústredňa
bezpečnostného systému a pod.
V jednobunkovej sieti je mobilita prijímača – za predpokladu, že vysielač je pevný –
daná dosahom VF modulovaného signálu čiže intenzitou signálu v danej vzdialenosti
od vysielača a schopnosťou prijímača tento signál spracovať t.j. jeho citlivosťou.
Jednobunkové siete obsahujú jeden centrálny vysielač s riadiacou logikou pre obsluhu
niekoľkých prijímačov. Môžeme tu zaradiť rôzne riadiace, regulačné či meracie
systémy, ktoré pracujú v režime PTP ( point to point ) alebo PMP ( point to multipoint
).
14
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Príklad jednobunkovej siete
2
PRIJÍMAČ
1
RIADIACI SYSTÉM
100 – 600m
Obr. 4 Jednobunková sieť
Rádiotelemetrické moduly:
Predstavujú najjednoduchší systém mobilnej komunikácie a to v simplexnej alebo
poloduplexnej prevádzke. Pracujú v jednobunkovej sieti s rádiusom cca. 100m.
Využívajú voľnú frekvenciu 433,92 MHz a moduláciu 2FSK, alebo 2ASK. Vysielač
pracuje vo funkcii riadiaceho prvku siete ( MASTER ), ktorý riadi činnosť
podriadených prvkov siete – prijímačov ( SLAVE ) a spolupracuje
s riadiacim
systémom v podobe mikrokontroléra alebo PC. Riadiaci systém riadi činnosť
prevádzky, vyhodnocuje údaje poprípade kontroluje činnosť prijímačov. Pre rozlíšenie
jednotlivých prijímačov sa používa adresné kódovanie t.j. každý prijímač má svoju
15
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
nastavenú adresu pomocou ktorej vysielač identifikuje prijímač a posiela mu údaje
z riadiaceho systému.
Vstupná aj výstupná impedancia modulov je Z = 50Ω
Vysielač má výstupný výkon cca 10mW / 50Ω = +10 dBm až +15 dBm
Prijímače majú citlivosť – 100 dBm = 2,23 µV
Prenosová rýchlosť sa môže pohybovať od 2400 ÷ 19200 Bd.
dBm
- logaritmická miera so vzťažnou hodnotou 1 mW
PRÍKLAD:
Výstupný výkon 10mW prepočítaný na jednotku dBm:
P = 10log
P
1 mW
= 10 log
10 mV
1 mW
= +10 dBm
Výstupný výkon 15 dBm prepočítaný na jednotku mW:
P
15 dBm = 10log
1 mW
P
1,5
10
=
1 mW
P
= 31,6 mW
Vstupná citlivosť - jednotka dBm sa musí prerátať na napäťovú úroveň. Vstupná
impedancia je 50 Ω. Vzťažná hodnota 1 mW sa prevedie na napäťovú hodnotu.
dBm = 10 log
P2
P1
P1 = 1mV
U 12
P1 =
⇒ U 1 = P1 R
R
U 1 = 10 −3.50 = 223,6mV
U 22
2
U2
U2
U 2 
R
dBm = 10 log 2 = 10 log   = 20 log
= 20 log
U1
U1
223,6mV
U1 
R
16
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
-100 = 20 log
10 −5 =
U2
223,6mV
U2
⇒ U 2 = 2, 23µV
223,6mV
V TV technike sa používa impedancia 75 Ω, preto vzťažná hodnota U1 je
U1 =
10 −3.75 = 273,8mV
V telekomunikačnej technike je použitá impedancia 600Ω preto vzťažná hodnota je
U1 = 10 −3.600 = 774,5mV
Jednotka dBm je univerzálna jednotka, ktorá môže vyjadrovať vyžiarený výkon ak
vzťažná jednotka je 1mW, alebo vstupnú citlivosť ak vzťažná jednotka je napätie
prepočítané na použitú impedanciu.[4]
Vysielač -
má pevne nastavený oscilátor
na nosnú 433,92 MHz. Obsahuje
modulátor FSK a koncový stupeň s výstupom na anténu. Jednoduchšie prevedenie
môže používať 2ASK moduláciu - On - Off kľúčovanie. Vysielače FSK sú použité
vo všetkých detektoroch EZZ.
FSK
modulátor
NF
VF
Oscilátor
433,92MHz
Obr.5 Vysielač pre FSK
Prijímač pre ASK
NF
VF
Komparátor
AM
TTL
demodulátor
+ 5V
Obr.6 Prijímač pre ASK
17
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Prijímač pre FSK
Obr.7 Prijímač pre FSK
Prijímač
-
je riešený ako klasický superheterodynový prijímač s výstupným
komparátorom na úrovni TTL alebo CMOS. Tento typ prijímača je použitý v ústredni
EZZ a v prijímačoch EZZ typu UC. Vyznačuje sa vysokou citlivosťou , spoľahlivosťou
a nízkou spotrebou elektrickej energie.
ASK - KĽÚČOVANIE AMPLITÚDY NOSNEJ
Pri
ASK modulácii nezáleží na
fázových pomeroch nosnej vlny
a modulačného signálu – jedná sa
len o zapínanie a vypínanie nosnej
vlny podľa impulzov modulačného
signálu.
Je
to
najjednoduchšia
forma diskrétnej modulácie. [3]
Obr.8 Modulácia ASK
18
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
FSK – KĽÚČOVANIE FREKVENCIE NOSNEJ
Pri
FSK
modulácii
používajú 2 nosné vlny
2πf1t
byť
sa
sin
a sin 2πf2t, ktoré musia
navzájom
o celistvý
posunuté
násobok
2π.
Navzájom sú fázovo spriahnuté.
Taktiež modulačný signál musí
byť nafázovaný na obe nosné
frekvencie ( log. 1 je umiestnená
O b r. 9 M o d u l á c i a F S K
v prechode
nosného
signálu
nulou ) tak, aby výsledný modulovaný signál bol spojitý.
2. MOŽNOSTI GSM SIETE PRE RIADENIE
OBJEKTOV
2.1. MOŽNOSTI POUŽITIA MT PRE DIAĽKOVÉ OVLÁDANIE
Bezdrôtové diaľkové ovládanie zariadení je veľmi komplexný problém
a môžeme ho realizovať pomocou širokej škály technológií. Je možné použiť ovládanie
pomocou GSM technológie ( SMS správy, GPRS), Bluetooth, ZigBee (IEEE
802.15.4), EDGE, WLAN (IEEE 802.11g a IEEE 802.11h) a pomocou niektorých
ďalších technológií pre bezdrôtový prenos( voľné frekvenčné pásma 450 a 870 MHz).
Prehľad základných vlastností uvedených technológií je v tabuľke 1. Pri výbere typu
bezdrôtového prenosu je potrebné vychádzať z nasledujúcich základných požiadaviek:
§
Vzdialenosť medzi riadiacim členom a ovládaným zariadením
§
Požadovaná rýchlosť komunikácie medzi jednotlivými členmi
§
Cenové požiadavky na realizované zariadenie
§
Spoľahlivosť prenosu
§
Zabezpečenie komunikácie
§
Spotreba zariadenia
19
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Tabuľka 1: Prehľad štandardov pre bezdrôtový prenos dát
Štandard
IEEE 802.11b 1)
Maximálna prenosová
rýchlosť
11Mb/s
IEEE 802.11g1)
54Mb/s
IEEE 802.11h1)
54Mb/s
Bluetooth 1.1
(IEEE 802.15.1)
ZigBee
(IEEE 802.15.4)
GSM/GPRS
721kb/s
250bb/s
171,1kb/s
Hlavná oblasť použitia
Bezdrôtové LAN2)
Bezdrôtové LAN2)
Bezdrôtové LAN2)
Bezdrôtové prenosy dát na malé
vzdialenosti2)
Bezdrôtové prenosy dát na malé
vzdialenosti2)
Využitie GSM siete mobilných
operátorov pre dátové prenosy
1) Pre komerčné účely sa označuje Wi-Fi ( Wireles – Fidelity)
2) ISM pásmo (2,4GHz). Na použitie tohto pásma sa nevzťahuje licencia ani oznamovacia
povinnosť
Z uvedených štandardov sa aplikáciu v zmysle zadania DP javí ako najvýhodnejšie
použitie štandardu GSM/GPRS a to na úrovni riadenia pomocou SMS správ.
Ovládanie pomocou SMS správ má tieto základné vlastnosti a charakteristiky:
§
Možnosť ovládania takmer na akúkoľvek vzdialenosť ( obmedzenie je
dané len dostupnosťou signálu GSM)
§
Využíva malé dátové toky ( spínanie výstupu, občasné hlásenie
vstupných čidiel)
§
Malá rýchlosť odozvy (cca. 10s., je to závislé od zaťaženia siete)
§
Vyššie náklady na komunikáciu
§
Nízke nadobúdacie náklady ( stačí štandardný mobilný telefón)
§
Jednoduchý spôsob ovládania ( odosielanie SMS správy)
§
Dostatočná bezpečnosť ( daná zabezpečením GSM siete)
Z týchto vlastností vyplývajú aj isté obmedzenia pri využívaní GSM technológie.
Hlavným obmedzujúcim faktorom je to, že pri tomto type ovládania sa nejedná o stále
pripojenie, ale iba o „občasné zasielanie dátových tokov“, takže ho nieje možné použiť
pre zložitejšie ovládania ( väčšie dátové toky, kontinuálne ovládanie). Ďalšia podstatná
nevýhoda je cena tohto ovládania – je spoplatnená každá odoslaná správa.
Aj napriek týmto nevýhodám je riadenie pomocou SMS správ zaujímavé,
pretože mobilita a komfort obsluhy jednoznačne vyvážia zmienené nevýhody.
20
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
2.2. VYUŽITIE MOBILNÉHO
OBJEKTOV
TELEFÓNU
PRE
RIADENIE
Každý mobilný telefón má svoj dátový výstup prístupný cez komunikačný
interface. SMS správy sú dátové prenosy s presne určenou konfiguráciou, ktorá bude
vysvetlená
v nasledujúcej
kapitole.
Využitím
SMS
správ
v spolupráci
s mikroprocesorom je možné dosiahnuť riadenie ľubovoľného zariadenia. Nasledujúci
obrázok 10 ukazuje spojenie MT a mikroprocesora pre riadiace účely. MT pracuje ako
rádiový modem, ktorý cez sieť GSM prenáša dátové informácie. Tieto informácie (
SMS správy) sú prenášané pomocou AT príkazov
do mikroprocesora, ktorý na
základe programu vyhodnotí informácie a aktivuje svoj výstup. V opačnom prípade na
vstup mikroprocesora príde informácia, ktorú spracuje a príslušnými AT príkazmi
GSM
MT
RxD
Dátový kábel
Napäťové
prispôsobenie
TxD
Vstupno-výstupné porty
Sieť
mikroprocesor
aktivuje MT na odvysielanie SMS správy.
optočlen
výstup
optočlen
vstup
Obr.10 Princíp riadenia pomocou MT
2.2.1. FYZICKÝ POPIS KOMUNIKÁCIE
Komunikačný interface mobilného telefónu je duplexný, znakovo orientované
asynchronne sériové rozhranie, ktoré až na napäťové úrovne oboch signálov (TxD,
RxD) odpovedá doporučeniu RS 232 ( Recommended Standard number 232). Tieto
signály majú úroveň 5V ( 3V). Pre komunikáciu sú použité vodiče RxD ( príjem dát),
TxD ( vysielanie dát) a taktiež je potrebné pripojenie vodiča GND (zem). Informácie
sa prenášajú 8 bitovým slovom, ktoré má jeden štart bit, jeden stop bit, paritu žiadnu
a prenosová rýchlosť je pre MT od 9600 do 19200 Bd podľa typu MT. Obrázok 11 a12
ukazuje kódove slovo a formát AT príkazu.
21
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Obr.11 Tvar kódového slova
Obr.12 Tvar odvysielaného AT príkazu cez TxD
2.2.2. KOMUNIKÁCIA S MT POMOCOU AT PRÍKAZOV
Vlastná komunikácia s mobilným telefónom prebieha pomocou AT ( Attention)
príkazov. Tieto príkazy boli pôvodne vyvinuté pre ovládanie modemov, ale
s príchodom mobilných telefónov boli použité aj pre ich riadenie. Nie každý výrobca
však implementuje sadu AT príkazov. Niektoré telefóny vôbec nepodporujú AT
príkazy. U týchto telefónov je komunikácia výrazne obtiažnejšia.
AT príkazy sú ASCII ( American Standard Code for Information Interchange)
znaky posielané po linke TxD do telefónu. Tieto príkazy môžu mať rôzny tvar.
Odpoveď telefónu prichádza po linke RxD. AT príkazov je veľké množstvo a je možné
ich rozdeliť do niekoľkých skupín viď. Tab.2. Obecne sa AT príkaz skladá z úvodného
slova AT a zo samotného príkazu. AT príkaz musí byť ukončený znakom <CR>.Podľa
tohto znaku rozpozná MT jeho koniec. Formát AT príkazu vyzerá takto:
22
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
AT + príkaz <CR>
Po zadaní príkazu pre MT nasleduje jeho odpoveď. Formát odpovedi je rôzny podľa
typu príkazu. Najjednoduchší príkaz je:
AT <CR>
Odpoveď:
OK
Typ AT príkazu
Štandardné AT príkazy V.25
AT príkazy pre FAX
AT príkazy GSM 07.07
Popis AT príkazu
Základná sada AT príkazov
definovaná pre modemy. Podľa ITU
–T1)
Tieto AT príkazy sú používané pre
FAX aplikácie
Rozšírenie základných AT príkazov
pre použitie v GSM aplikáciách.
Definícia podľa ETSI.2)
AT príkazy GSM 07.05 pre Rozšírenie AT príkazov o príkazy
SMS
pracujúce s SMS. Pokiaľ tieto AT
príkazy MT nepodporuje nieje
možné
realizovať
ovládanie
pomocou MT
AT príkazy GSM 07.07 pre AT príkazy pre MT podporujúce
GPRS
GPRS.3)
AT príkazy GSM 11.14 pre AT príkazy pre telefóny a SMS
SIM Toolkit aplikácie
podporujúce SIM Toolkit
Špeciálne
rozširujúce
AT Špeciálne príkazy pre MT Siemens
príkazy pre MT firmy Siemens
Príklad
ATA
ATD
AT+FRM
AT+FTM
AT+CCLK
AT+CSQ
AT+CMSS
AT+CMGD
AT+CGAT
ATD*98#
AT^SSAT
AT^SSTGI
AT^SNFM
AT^SPIC
Poznámka:
1) Internetional Telecommunication Union, Telecommunication sector
2) Europen Telecommunications Standards Institute
3) MT rady x35 nepodporujú GPRS
Tabuľka 2: Delenie AT príkazov
23
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
2.2.3. POPIS SMS A PDU FORMÁTU
Jednou zo základných vlastností GSM technológie je posielanie SMS ( Short
Message Service) správ. Dľžka takto prenášaného textu môže byť až 160 znakov.
V správe sú použité štandardné ASCII znaky. Pre prenos a kódovanie SMS správy sa
používa PDU ( protokol description unit) formát. SMS správy vďaka ich jednoduchej
implementácii je možné použiť pre diaľkové ovládanie rôznych zariadení. Použitie
tohto ovládania je však možné iba v jednoduchších časovo nenáročných aplikáciách.
Pre náročnejšie prípady je vhodné použiť GPRS technológie.
PDU je reťazec párov hexadecimálnych číslic, v ktorom je zakódovaných niekoľko
ďalších parametrov správy a jej text. PDU prijatej SMS má až na dĺžku niektorých polí
pevnú štruktúru.
Príklad prijatej SMS:
0791249130330300240C9124914035168000004020607110804005416650DA04
Reťazec začína špecifikáciou telefónneho čísla SMSC (Short Message Service Center)
GSM operátora, od ktorého správa prišla. Prvý byt (07) vyjadruje, koľko ďalších bytov
tvorí telefónne číslo SMSC. Druhý byt (91) vyjadruje, že číslo je v medzinárodnom
formáte. V každom zo zostávajúcich bytov sú postupne kódované vždy dve cifry
telefónneho čísla v opačnom poradí (24 91 30 33 03 00). Bity ďalšieho bytu PDU (24)
majú význam podľa tabuľky 3:
7 (msb)
6
5
4
3
2
1
0 (msb)
0
0
1
0
0
1
0
0
Nie je cesta pre odpoveď
Dáta neobsahujú hlavičku
Požiadavka správy o doručení
Neobsadené
Neobsadené
V SMSC nie sú ďalšie správy
PDU doručenej správy
Tabuľka 3: Rozloženie 3. bytu prijatej správy
V PDU ďalej nasleduje špecifikácia odosielateľa správy (0C 91 24 91 40 35 16 80).
Špecifikácia telefónneho čísla je zostavená podľa podobných pravidiel ako špecifikácia
telefónneho čísla SMSC, všetko je rovnaké, len prvý byt špecifikácie (0C) nevyjadruje
počet bytov špecifikácie, ale počet cifier telefónneho čísla. Nasledujúce dva nulové
24
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
byty v PDU vyjadrujú napr. to, že nie je použitý žiadny protokol vyššej vrstvy a že pre
dáta je použitá sedembitová abeceda. Ďalšia šestica bytov (40 20 60 71 10 80)
obsahuje registre rokov, mesiacov, dňa, hodiny, minúty a sekundy. Vyjadruje čas, kedy
správa došla do SMSC. Ďalši byt (40) vyjadruje časové pásmo v jednotkách dlhých 15
min., tu teda 1 hod. Ďalší byt (05) je binárnym kódom dĺžky užívateľských dát, v
tomto prípade 5 sedembitových kódovyných znakov. Posledná skupina bytov (41 66
50 DA 04) v štruktúre PDU sú užívateľské dáta - text SMS.
Pre efektívne ukladanie textu zloženého zo sedembitových kódovaných znakov do
osembitových bytov sa používa zvláštny spôsob pakovania, ktorý na maximálne 140
vymedzených bytov dovoľuje uložiť až 160 znakov textu. Prevod osembitových slov
na sedembitové kódy znakov je na obr.13.
Obr. 13. Prevod osembitových slov na sedembitové kódy znakov
PDU
odosielanej
správy
má
inú
štruktúru
ako
PDU
prijatej
správy.
0011000C912491403516800000AA05416650DA04
25
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Prvý byte správy na odoslanie (11) má štruktúru podľa tabuľky 4:
7 (msb)
6
5
4
3
2
1
0 (msb)
0
0
0
1
0
0
0
1
Nepožaduje sa číslo SMSC pre odpoveď
Dáta neobsahujú hlavičku
Nepožadovaná správa o doručení
Časová platnosť zrčená
relatívne, číslom
Neodmietať zdvojené správy
PDU správa určená
na odoslanie
Tabuľka 4: Rozloženie 2. bytu odoslanej správy
Nasleduje nulový byte (00), ktorý vyjadruje, že prioritu správy prideľuje mobilný
operátor. Je to nejaké poradové číslo, ktoré sa správam prideľuje. Potom je uvedená
špecifikácia telefónneho čísla adresáta správy (0C 91 24 91 40 35 16 80). Je vytvorená
podľa rovnakých pravidiel ako špecifikácia odosielateľa správy v PDU prijatej správy.
Nasledujúci nulový byt (00) značí, že nie je použitý žiadny protokol vyššej vrstvy.
Ďalší nulový byt (00) znamená okrem iného aj to, že sa používa sedembitové
kódovanie znakov v texte správy a že sa jedná o správu určenú k uloženiu do telefónu.
Keby na mieste tohto bytu bola zadaná napr. hodnota (10), jednalo by sa o tzv. správu
triedy 0, teda po prijatí by bola ihneď a len zobrazená na displeji mobilného telefónu.
Ďalšie byty (AA) vyjadrujú časovú platnosť správy, uvedenej hodnote zodpovedajú
štyri dni. Iná doba platnosti sa dá zistiť z tabuľky 5:
HODNOTA BYTU
0-143
144-167
168-196
197-255
ČASOVÁ HODNOTA
(x+1)*5
12+(x-143)*0.5
x-166
x-192
JEDNOTKA
minúta
hodina
deň
týždeň
Tabuľka 5: Výpočet času trvania SMS právy
26
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Nasledujúci byte (05) vyjadruje dĺžku správy v počte znakov a potom nasleduje už len
zakódovaný text správy. Pred PDU správy na odoslanie je ešte nutné vložiť
špecifikáciu adresy SMSC. Na tomto mieste je vložený nulový byt (00), čo telefón
pochopí tak, že použije telefónne číslo SMSC, ktoré má uložené v sebe.
3. NÁVRH
ZARIADENIA
PRE
RIADENIE
ELEKTRONICKÉHO ZABEZPEČOVACIEHO
ZARIADENIA
Návrh vychádza z požiadavky SOU v Nižnej, ktorá hovorí, že ovládanie EZZ cez
GSM sieť musí byť nezávislé, nesmie meniť existujúcu koncepciu systému a nesmie
fyzicky vstupovať do ústredne EZZ. Celé riadenie je preto navrhnuté ako samostatné
zariadenie, ktoré bude komunikovať s ústredňou EZZ bezdrôtovo, bude mať vlastný
napájací zdroj a riadiace príkazy či hlásenia stavu ústredne sa budú prenášať GSM
sieťou. Bloková schéma je na Obr.14. Riadiaci systém ( RS )využíva štandardné prvky
firmy Jablotron pre zaistenie komunikácie RS s ústredňou EZZ, blok komunikátora
s mikroprocesorom pre spracovanie AT príkazov a MT pre komunikáciu cez GSM
RC 60
Vysielač
Ústredňa EZZ
UC 216
Prijímač
mikroprocesorom
JA 63 KRX
KOMUNIKÁTOR s
sieť.
MT
Obr.14 Bloková schéma riadiaceho systému
27
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
3.1 POPIS PRIJÍMAČA UC 216
Svorkovnice:
TAMPER
ochranný
kontakt
spína
uzatvorením krytu, zaťažiteľnosť max. 24
V/100 mA
OUT
výstup
otvoreného
kolektoru
spínacieho tranzistora, spína na GND (max.
200 mA)
NO, C, NC prepínacie kontakty výstupných
relé X a Y, NO=spínací,C=pohyblivý,
NC=rozpínací,
Obr.15. Vnútorné usporiadanie
UC 216
+U,GND napájanie
Jednotka UC-216 má dve nastavovacie
tlačidlá. Tlačidlo X je určené na učenie signálu PGX z ústredne pre relé X, tlačidlo Y
je určené na učenie signálu PGY z ústredne pre relé Y. Nastavovacím tlačidlom je
možné krokovať učiace (pracovné) módy (1 až 3), vybraný režim je indikovaný
blikaním príslušnej LED.
číslo
reakcia relé na prichádzajúci
režim
módu signál
1.
2.
3.
relé zopne na 2 sekundy,
potom opäť rozopne
relé zmení svoj stav
zapne-rozopne-zapne...
príchodom signálu relé zopne,
príchodom vypne, vždy len jedno relé
impulz
prepínací
ďalším zapni
vypni
Tabuľka 6: Módy prijímača UC 216
Pre našu aplikáciu bol zvolený mód č. 1a to pre relé X aj Y. Napájacie napätie 12 V sa
privedie na svorky +U a GND.
28
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
3.2 POPIS VYSIELAČA RC 60
Svorkovnice:
TMP – tento vstup odošle signál sabotáže
pri rozpojení od svorky GND
A – aktivačný vstup, reaguje na spojenie so
svorkou
GND.
Pri
spojenej
prepojke
MODE vysiela signál ZAPNI OCHRANU.
B – aktivačný vstup, reaguje na spojenie so
svorkou
GND.
Pri
spojenej
prepojke
MODE vysiela signál VYPNI OCHRANU.
GND
Obr.16 Vnútorné usporiadanie RC 60
–
spoločná svorka.
Prepojka MODE umožňuje zvoliť jeden z
nasledujúcich režimov:
Prepojka MODE spojená - základný režim:
_ Chvíľkové alebo trvalé spojenie svorky A s GND vyšle signál
ZAPNI OCHRANU. Odpojenie od GND nevyvolá žiadnu reakciu.
_ Chvíľkové alebo trvalé spojenie svorky B s GND vyšle signál
VYPNI OCHRANU. Odpojenie od GND nevyvolá žiadnu reakciu.
.
Prepojka MODE rozpojená - stavový a pulzný vstup:
_ Spojenie svorky A s GND vyšle signál ZAPNI OCHRANU.
Odpojení od GND vyšle signál VYPNI OCHRANU. Svorka A teda funguje ako
stavový vstup (prijímač sleduje stav tohto vstupu).
_ Chvíľkové alebo trvalé spojenie svorky B s GND vyšle signál
PANIC. Odpojenie od GND nevyvolá žiadnu reakciu
Pre našu aplikáciu bol zvolený režim spojenej svorky MODE.
29
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
3.3. POPIS ELEKTRICKEJ SCHÉMY RIADIACEHO SYSTÉMU
Obrázok 17. ukazuje elektrickú schému riadiaceho systému EZZ. Základ riadiaceho
systému tvorí mikroprocesor typu PIC 16F628, ktorý komunikuje s MT cez konektor
JP1.Taktovacia frekvencia je nastavená kryštálom na 4 MHz. Cez vstupno- výstupné
porty prijíma údaje z prijímača UC 216, riadi vysielač RC 60, ovláda napájanie MT,
zapína MT pri začiatku činnosti. Vstupné kanály od UC 216 sú oddelené optočlenmi
OK1, OK2 pre zabezpečenie galvanického oddelenia vstupných portov čím sa predíde
rušivým vplyvom, ktoré môžu vznikať od kontaktov relé ( zákmity v dôsledku
prechodového odporu), alebo naindukovaním na prípojných vodičoch medzi UC 216
a svorkovnicou X7 a X2.
Výstupnými portami sú ovládané tranzistory T1,T2,T3, ktoré spínajú relé K1,K2, K3.
Kontakty K1 ovládajú vstup A vysielača RC 60 ( zapni ústredňu) a kontakty K2
ovládajú vstup B ( vypni ústredňu).
30
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Obr.17 Elektrická schéma riadiaceho systému
31
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
4. MODIFIKÁCIA MT POMOCOU AT
PRÍKAZOV
4.1. TESTOVANIE MT POMOCOU AT PRÍKAZOV S VYUŽITÍM
HYPERTERMINÁLU
Hyperterminál je štandardný program pod Windows slúžiaci na komunikáciu
s externým zariadením, ktoré komunikuje s PC cez rozhranie RS232 alebo USB port.
Umožňuje nastaviť komunikačný protokol pre MT, ktorý vyžaduje 8 bitové slovo,
1štart a 1stop bit bez parity. Komunikačná rýchlosť je voliteľná v príslušných krokoch.
Obrázok 18 ukazuje nastavenie hyperterminálu. Pre spojenie MT a PC bol použitý
dátový kábel špeciálne určený pre daný typ MT.
Obr. 18 Nastavenie komunikačného portu a prenosového protokolu
Testovanie MT sa vykonalo na troch úrovniach:
1. Test funkčnosti MT
2. Test pamäte telefónnych čísel na SIM karte
3. Test pamäte SMS správ na SIM karte
Použité príkazy sú detailne rozpísané v [5].
Test funkčnosti MT:
Príkaz pre MT: AT <CR>
kontrola komunikácie
33
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Odpoveď MT : OK
AT+CSQ <CR>
intenzita prijímaného signálu
+CSQ: 20,99
20 úroveň signálu (2-30=-109až-53dBm)
99 bitová chybovosť prenosu ( neznáma)
AT+CBC <CR>
dobíjanie batérie a stav batérie
+CBC: 0,50
0 napájanie z batérie
50 batéria vybitá na 50%
ATD0908287024
<CR> MT vytočí telefónne číslo 0908287024
OK
ATH <CR>
MT ukončí hovor
OK
Test pamäte telefónnych čísel na SIM karte:
AT+CPBS=?<CR> definovanie pamätí MT pre telefónne čísla
+CPBS:“FD“,“SM“,“ME“,“DC“,“ON“ SM telefónny zoznam na
SIM karte
ME telefónny zoznam v
MT
AT+CPBS=“SM“ <CR>
výber telefónneho zoznamu na SIM
OK
AT+CPBR=? <CR>
definovanie rozsahu pamäte
telefónnych čísel na SIM karte
+CPBR: (1-130),80,14
1-130 počet pamäťových miest
80 dĺžka čísla
14 dĺžka textu
AT+CPBR=1,130
vypíše telefónny zoznam na SIM karte
+CPBR:1,..................čísla v zozname
34
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
+CPBR:2,...................
AT+CPBW=1 <CR>
zmaže telefónne číslo na pozícii 1
OK
AT+CPBW=2 <CR>
zmaže telefónne číslo na pozícii 2
OK
AT+CPBW=3 <CR>
zmaže telefónne číslo na pozícii 3
OK
AT+CPBW=4 <CR>
zmaže telefónne číslo na pozícii 4
OK
AT+CPBW=? <CR>
definovanie formátu pre uloženie
telefónneho čísla
+CPBW: (1-130),80,(128-255),14 1-130 počet pamäťových miest
80 dĺžka čísla
128-255 typ čísla
14 dĺžka textu
AT+CPBW=1,“+421908287024“,145,“riaditeľ“ <CR> uloženie čísla
v medzinárodnom formáte
na pozíciu 1
OK
AT+CPBW=2,“+421908322021“,145,“zástupca1“ <CR>
OK
AT+CPBW=3,“+421910356020“,145,“zástupca2“ <CR>
OK
AT+CPBW=4,“+421905242526“,145,“technik“ <CR>
OK
Test pamäte SMS správ na SIM karte:
AT+CPMS=? <CR>
Definovanie pamätí SMS správ
35
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
+CPMS: (“ME“,“SM“),( “ME“,“SM“), ( “ME“)
AT+CPMS=“SM“,“SM“ <CR>
pamäť SMS správ na SIM karte
+CPMS: 5,10,5,10
5 počet SMS
10 počet pamäťových miest
AT+CMGR=1 <CR>
vypíše obsah SMS na pozícii 1
v PDU formáte
+CMGR: 1,20
0791..........................
AT+CMGL=0 <CR>
vypíše typ SMS:
0 prijatá, neprečítaná
1 prijatá prečítaná
2 uložená neodoslaná
3 uložená odoslaná
4 všetky správy
+CMGL: 1,0,23
0791..........................
AT+CMGD=1 <CR>
zmaže SMS na pozícii 1
OK
AT+CMSS=1 <CR>
odošle SMS z pozície 1 na číslo
oložené v SMS
OK
AT+CNMI=2,1,0,0,0 <CR>
oznámi prichádzajúcu SMS
+CNMI: “ME“,1
SMS uložená v MT na pozícii 1
36
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
4.2 ZÁPIS SMS V PDU FORMÁTE NA KARTU SIM
Pre automatické vytvorenie správy v PDU formáte použijeme program
PDUspy, ktorý umožňuje zadať telefónne číslo spolu s textom SMS. Takto
zadefinovanú správu prekonvertuje do PDU formátu a uloží na pozíciu v SIM karte.
Najskôr sa zadefinuje komunikačný port, prenosová rýchlosť a pamäť MT obr. 19.
Potom sa zapíše číslo a text SMS obr.20.
Obr.19 Základné nastavenia
v programe PDUspy
Obr.20 Zápis čísla a textu
v programe PDUspy
Nasleduje vytvorenie PDU formátu a zápis do pamäte SIM obr.21 a 22
37
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Obr.21 Vytvorenie PDU formátu
Obr.22 Zapísaná SMS na karte SIM
5. KOMUNIKÁCIA MEDZI MT A EZZ
Základný popis činnosti medzi EZZ a MT bol popísaný v časti 3. Mikroprocesor
riadiaceho systému komunikuje s MT pomocou AT príkazov, funkčnosť ktorých bola
preverená v časti 4. AT príkazy programátor prevedie do hexa formátu a v príslušnom
programovacom jazyku
uloží do pamäte mikropočítača. Spôsob komunikácie
mikropočítača pri prijatí s pamäťou MT cez AT príkazy ukazuje obrázok 23.
38
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Pamäť SIM - číslo
1. riaditeľ
2. zástupca1
3. zástupca2
4. technik
Pamäť SIM - SMS
1.zapnutý systém
2.vypnutý systém
3.alarm systému
4.výpadok napájania
AT+CPBR=1
ATD číslo
ATH
AT+CMSS=3
2
3
4
Mikroprocesor
1
Alarm OK1
1
Napájanie OK2
Obr.23 Ovládanie AT príkazmi pri aktivácii z EZZ
Popis činnosti pri aktivácii z EZZ:
1. Vyvolanie poplachovej správy z EZZ
2. Načítanie telefónneho čísla z pamäte SIM na ktoré má byť prezvonené
3. Vytočenie telefónneho čísla, ktoré bolo prečítané zo zoznamu, po nastavenom
čase zrušenie hovoru
4. Odoslanie SMS na číslo uložené pri SMS
39
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Pamäť SIM – SMS
1.Z1
2.V1
EXTERNÝ MT
1
Pamäť SIM - číslo
1. riaditeľ
2. zástupca1
3. zástupca2
4. technik
Pamäť SIM - SMS
1.zapnutý systém
2.vypnutý systém
3.alarm systému
4.výpadok napájania
INTERNÝ MT
AT+CMGR=1
3
AT+CPBR=1
4
+CNMI: “ME“,1
2
AT+CMSS=1
6
Mikroprocesor
5
Zapne EZZ
5
Vypne EZZ
Obr.24 Ovládanie AT príkazmi pri aktivácii z MT
40
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
Popis činnosti pri aktivácii z MT:
1. Z externého MT príde príkazová SMS Z1 – zapni systém
2. MT pošle AT príkaz do mikroprocesora – prišla SMS na pozícii 1
3. Mikroprocesor prečíta správu
4. Zistí číslo externého MT a porovná ho s číslom uloženým v pamäti SIM
interného MT
5. Zapne EZZ
6. Odošle SMS – Zapnutý systém
41
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
TECHNICKO-EKONOMICKÉ ZHODNOTENIE
PRÁCE
Práca spĺňa všetky parametre zadania a zrealizované zariadenie je plne funkčné.
Pri realizácii boli požité moderné elektronické súčiastky, mikroprocesor typu PIC
16F628A, prvky pre komunikáciu od firmy Jablotron, štandardný MT Siemens C35.
Celkové finančné náklady na zariadenie sú 2863 Sk. Táto cena predstavuje len
materiálové náklady. Aj keby sme zarátali cenu práce tak porovnanie s podobným
zariadením, ktoré sa štandartne vyrába, vychádza toto zariadenie cenovo veľmi
výhodne. Ceny GSM komunikátorov sa pohybujú na úrovni 5000 až 8000 Sk, ale bez
možnosti
rádiového
prepojenia
s elektronikou ústredne. Preto
s EZZ.
Vždy
vyžadujú
priame
prepojenie
je toto zariadenie originálne a spĺňa kritéria
profesionálnych zariadení a v možnosti bezdrôtového spojenia s EZZ, ich aj prevyšuje.
42
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
ZÁVER
Zadanie práce vychádzalo z reálnej potreby SOU v Nižnej. Bolo zrealizované
presne podľa požiadaviek a po obhajobe diplomovej práce bude nainštalované
v budove školy. Práca splnila svoj účel hlavne v tom, že vzniklo nové originálne
zariadenie
na
báze
modernej
súčiastkovej
základne
s využitím
aktuálnych
komunikačných prenosových systémov, ktoré úzko korešpondujú so študijným
odborom – Telekomunikácie.
43
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1]
KATUŠČÁK, Dušan: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce.
Bratislava: Stimul, 1998. 117 s. ISBN 80-85697-69-6
[2]
TUREK, Ivan : Ako písať záverečnú prácu. Bratislava: Metodické centrum
v Bratislave, 1999. 28 s. ISBN 80-8052-045-3
[3]
VÍT, Vladimír : TELEVÍZNÍ TECHNIKA – přenosové barevné soustavy.
Praha: BEN – technická literatúra, 1997. 720 s. ISBN 80-86056-04-X
[4]
ŽALUD, Václav : Moderní radioelektronika. Praha: BEN – technická
literatura, 2000. 656 s. ISBN 80- 86056-47-3
[5]
AT Command Set Reference Manual, GSM 07.07, GSM 07.05, Siemens
specific commands
44
Download

Žilinská univerzita v Žiline