BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 1
Bohuslava Vargová
BÁSNE O ČASE A VINE
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 2
BÁSNE O ČASE A VINE
Vydavateľstvo
Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky
Edícia Poézia
2
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 3
BÁSNE O ČASE A VINE
Realizované s finančnou podporou Zväzu vydavateľov a kníhkupcov SR
l
Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných
menšín 2014.
Ďakujeme za podporu Lige za duševné zdravie SR
a sponzorskej tlačiarni Fo art.
Kniha vychádza aj ako príloha časopisov Arkádia, Bellária a Mišusori / Myš(u)lienka
Evidencia na MK SR: EV 3728/09, EV 4201/10, EV 4275/11
Copyright © Bohuslava Vargová 2014
Illustrations © Alena Rachel Jurečková 2014
Translation to Polish © Stanisław Andrzej Średziński 2012 - 2014
Epilogue © Teofil Klas 2014
© Miloš Drastich 2014
© Vydavateľstvo Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky
E-mail: [email protected]
Address: Pekná cesta 9, 831 52 Bratislava
ISBN 978-80-89397-46-4
3
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 4
BÁSNE O ČASE A VINE
NIČ NEMÁ SVOJ ČAS
4
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 5
BÁSNE O ČASE A VINE
dych
je vzduch
čo dýchame
čo dýcha nás
omrzel ma čas
omrzelo ma žiť
omrzelo v láske
v tebe
ľuďoch
konároch
v srsti môjho psa
pĺzneme
je leto
je mráz
zimomriavky času
roztierame v ramenách
čas ma znamená
zmámená
oddávam sa
večnosti
stará dievka
bezmenného dňa
každý máme
svoje dná
zadýchané rosou
svitá
5
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 6
BÁSNE O ČASE A VINE
oddech
powietrze
to czym oddychamy
to co nami oddycha
męczy mnie czas
męczą mnie trudy życia
męczy mnie miłość
do innych ludzi
i skudlona sierść
mojego psa
gęsia skórka
latem
gęsia skórka
zimą
w czas
rozcierania ramion
czas ma swoje oblicza
oblicza mają swój czas
oddaję się
wieczności
stara panna
bezimiennego dnia
wszyscy mamy
swoje dni
wdycham kropelki rosy
świta
6
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 7
BÁSNE O ČASE A VINE
môj hnedý priateľ čas
nemá náladu
na rozhovor
rozprávame sa
mimovoľne
sekundy
rozťahujú prsty vzduchu
prekĺzajú
môj priateľ čas neprichádza
je stále tu
načo sa náhliť
psy zavŕtajú hlavy
pod popol
upálené chvíle
sa smejú
môj hnedý priateľ
nemá
na nič
čas
nechajte ho
čo nás po ňom
keď nás
obchádza
hnedý priateľ
ako pes
krotké oči
pod popol zavŕtava
je čas stať sa pštrosom
pokiaľ máme hlavy
7
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 8
BÁSNE O ČASE A VINE
mój ogorzały przyjaciel czas
nie ma czasu
na pogaduszki
rozprawiamy więc
przelotnie
w sekundę
rozgarniając dłońmi powietrze
porozumiewamy się
mój ogorzały przyjaciel
nie musi przychodzić
na czas
czekanie
jest jego mocną stroną
bo jest tu cały czas
dlaczego psy
odwracają nagle głowy
popioły
upalnego dnia
uśmiechają się
do jutrzejszego słońca
czas
nie ma czasu na nic
zostawmy go
co nam po nim
gdy nas
lekceważy
mój niewierny
wierny przyjaciel czas
jak pies o łagodnie brązowych
oczach
rodzi się z popiołów
8
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 9
BÁSNE O ČASE A VINE
dych je čas
stalo sa
dýchame
zákonití
v náhodilosti
parochňa sa kýve
na psích ušiach
škľabí sa
antické masky
na súdobých súsošiach
morí čo netečú
stalo sa
sme
dýchame
v žabích pľúcach
vzdúva sa
vzduch
škebľa v riečke parná
sníva oceány
x x x
tak som doputovala
zámoriami
korzárka
po členky v riečke
čo v mysli
čľapotá ako detstvo
dych je čas
čo sa krúti
víry v riečke nemáme
je zvratný
ach ako zvratný
detstvo je skutočnejšie
9
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 10
BÁSNE O ČASE A VINE
ako staroba
dych je čas
čo ťa dostihol
x x x
ponáhľam sa
10
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 11
BÁSNE O ČASE A VINE
czas jest westchnieniem
wzdycham
to naturalne
peruka zwisa
na psich uszach
aż śmieją się
antyczne maski
na współczesnych rzeźbach
wśród suchego morza
wzdycham
nadymają się
żabie gardła
nad rzeką zamgloną
niczym
baśniowy ocean
wędruje tu
za krańcami
korzarka
moczę stopy w rzeczce
wspominając
dziecinne pluskania
oddycham wspomnieniami
w nieskończoność
wracam do czasów
dzieciństwa
są bardziej realne
od mojej starości
ale już czas
westchnąć
i wracać
11
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 12
BÁSNE O ČASE A VINE
nič nemá
svoj čas
čas má nás
a seba
máme čas
čo nás míňa
a my jeho
neobtrieme sa ramenami
plynieme pomimo
krátime sa
12
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 13
BÁSNE O ČASE A VINE
nie ma nic
nasz czas
czas ma nas
i siebie
czas
któremu giniemy
i który nam ginie
nie da się go
ogarnąć ramionami
przemieszczamy
się w nim
a on upływa
13
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 14
BÁSNE O ČASE A VINE
netvrď kazateľ
že všetko má
svoj čas
čas neplynie
nevracia sa
bolí
čím dlhšie
žiješ
tým bližšie si
k začiatku
14
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 15
BÁSNE O ČASE A VINE
masz mnie
nonsens śmierci
wszystko ma
swój czas
a on nie płynie
kręci się
wije zakolami
zawraca boleśnie
i
im dłużej żyjesz
tym częściej
biegnie
do twego
początku
15
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 16
BÁSNE O ČASE A VINE
ako sa ruší čas
ručičkou na rádiových vlnách
v rádionke
tak vidím otca
v záhrade
rýľuje dávne sny
obracia zem
zemeguľu
iné nekonečná
a myslí si
že predsa len
niekam spejú
i keď tomu už dávno
neverí
budúcnosť ľudstva
ho oklamala
ako mňa
no nemožno jej neveriť
obraciam dávne sny ako zem
zamatoví ježkovia po daždi
vyliezajú na chodníčky
ako dážďovky
rýľom ich nepresekneš
bolí ich to
ako čas
16
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 17
BÁSNE O ČASE A VINE
čas
nemá koniec
hranice
začiatok
jeho nekonečno
rastie bokom
paralelné konáre
prerastajú v koreňoch
čas spŕcha jarou
pučí jeseňou
je nezmyselný ako ja
čas nemá logiku
zákony
čo mu dávame
je svoj
je náš
žijeme ho
17
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 18
BÁSNE O ČASE A VINE
czas
bez końca
początku
nieokreślona
nieskończoność
rozkorzeniona
rozgałęziona
rozproszona
nielogiczna
a
uznajemy
jego prawa
naszymi
prawami
i
żyjemy w nim
18
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 19
BÁSNE O ČASE A VINE
neviem
čo je čas
nevlastní ma
ani ja jeho
stojíme si oproti
kordy v rukách
urážame sa
rokmi
ktoré ubehli
pásky
hruďou preťaté
víťazíme
smrťou
ktorá príde
a v ktorú neveríme
ako v boha času
x x x
nezmyselné sekundy
kývu sa
v ručičkách
odbíjajú
vo zvoniciach
dedinských kostolov
mestské hodiny
sa vzniesli
nanebovstupujú
nad trnavou
mojej mladosti
je čas
natiahnuť sa
odbíjať
19
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 20
BÁSNE O ČASE A VINE
x x x
vitaj
hodina
zrodu smrti
nenarodíš sa
veríme v boha
nesmrteľnosti
aj keď nie je
20
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 21
BÁSNE O ČASE A VINE
nie wiem
co to jest czas
czas nie posiada mnie
ja nie posiadam czasu
stoimy naprzeciw
broń w rękach
obrzucamy się
latami
które przeszły
taśmami
prawdy minionej
witamy
śmierć
która nadchodzi
w którą
nie wierzymy
jak w boga
Czy coś zabawnego
nas spotka
machamy
bezsensownie
sekundami w dłoniach
wybijamy
je w dzwonach
wiejskich kościołów
i w kurantach
na miejskich ratuszach
21
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 22
BÁSNE O ČASE A VINE
na niebie
ponad trnawę
wschodzi
moja młodość
budzik
dzwoni
czas wstawać
witaj
kolejna godzino
ku śmierci
ty nie nadejdziesz
bo wierze
w nieśmiertelność
boga
którego nie ma
22
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 23
BÁSNE O ČASE A VINE
môj dych je koník
hrozí sa samoty
dýcha smrť času
rosou zapratý
už musím vstať
do vzduchu obuť
opraty
ako ma to mrzí
priatelia
žiť
nestojí to zaveľa
23
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 24
BÁSNE O ČASE A VINE
mój oddech jak mustang
zagrożony wyginięciem
cwałujący w czasy śmierci
dziecię wczorajszej rosy
muszę wstać
okiełznać powietrze
pojednać się z przyjaciółmi
nie chcę zapłacić za to życiem
za wysoka cena
24
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 25
BÁSNE O ČASE A VINE
BÁSNE O VINE
25
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 26
BÁSNE O ČASE A VINE
moje dávne mačky
stále
mňaukajú
opustila som
ich
pre dcéru
liezli jej na nervy
viac ako na skrine
x x x
prečo si myslím
že najviac
som ublížila
mačkám
majú
najviac
vyčítavé oči
deti nemňaukajú
26
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 27
BÁSNE O ČASE A VINE
keď poviem že som vinná
zbavujem sa viny
27
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 28
BÁSNE O ČASE A VINE
je únavné
žiť
je únavné keď si myslia že pomôžeš
čo zmôžeš odumieraš cit na úbyte
únavné
žiť zomierať
únavné
x x x
samá vina
je únavné veriť že tomu nie je tak
umieraš zrazu zistíš že žiješ
vyjdeš na ulicu je slnko je jas
žiješ
je krásne
nechápeš prečo
nechápeš
prečo je krásne žiť
je zeleno
je po depresii cítiš
je tráva
bosá
ochucuješ zem
28
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 29
BÁSNE O ČASE A VINE
najnebezpečnejšia je
ilúzia viny
29
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 30
BÁSNE O ČASE A VINE
spoveď
ako pilát umývam si ruky
spovedám sa
som bez viny
zbieram kamene na vás
spravodliví
30
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 31
BÁSNE O ČASE A VINE
človek má vinu
aj bez náboženstva
31
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 32
BÁSNE O ČASE A VINE
o milovaní všetkých
kto viac miluje
jedného
nemiluje
x x x
milovať
všetkých
je náboženstvo
ľudstva
x x x
keď miluješ
jedného
miluješ všetkých
x x x
keď miluješ všetkých
nemiluješ nikoho
32
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 33
BÁSNE O ČASE A VINE
pocit viny
sa volá svedomie
33
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 34
BÁSNE O ČASE A VINE
požierači viny
vyhodila som ich
neznesiem viac
doru cilu vyhoď ich
povedala dcéra
cila skákala do okien
do skiel vdriapala
svoj mačací žiaľ
dora mlčala
ohrdnutou láskou
ako ja
niet dostatok lásky
niet dostatok nás
x x x
prečo cítim
viac viny
voči mačkám
keď dcére som viac
ublížila
x x x
mačky neodpúšťajú
34
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 35
BÁSNE O ČASE A VINE
PRIĎALEKO OD DNEŠKA
35
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 36
BÁSNE O ČASE A VINE
nerozmýšľa
človek je
napokon
vždy len sám
len veci
ho prežijú
x x x
človek je napokon
vždy len sám
najjednoduchšie
je žiť v potomstve
dcér a synov
myšlienok
x x x
ľudstvo
je múdrejšie
ako ja
nerozmýšľa
36
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 37
BÁSNE O ČASE A VINE
człowiek
człowiek
zawsze jest sam
choć
żyje pośród
bliskich
córek synów
wierząc
że ludzkość
wymyśliła
już wszystko
oddaje się
bezmyślności
37
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 38
BÁSNE O ČASE A VINE
činžiaky
(venované andrejovi červeňákovi)
tie prerastené vtáky
v kŕdľoch sa do miest
sťahujú
sčernené havrany
zobákmi klopú
do okien
nie
vtáky činžiaky
na drôtoch neposedia
neoznámia telegrafom
že je jar
žijem
zhavranelá
38
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 39
BÁSNE O ČASE A VINE
priďaleko od dneška
chcem
zachrániť svoj pád
som sama sebe
neznámou postavou
železná krv hrdzavá
ďaleko od dneška
na hlave bezhlavé
sny rytierske
neviem
kto som
rytier bez hlavy
želiezko v ohni
v zberni surovín
smetisko
prepĺňa sa
primnohé je vo mne
nepravé
chcem zachrániť svoj vpád
na smetisko dejín
nevedia
kto som
(ako keby bolo čo)
neotvoria
občas si myslíme
že sa poznáme
ilúzie v škarpe
ešteže nad ňou chodí vlak
39
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 40
BÁSNE O ČASE A VINE
strach
jesenné lampy múdro pokyvkávajú hlavami vo vetre
odišiel si aby si sa vrátil a možno ani nie
stromy vlastné moria na kmeňoch
cítim ich prílivy ako príval tvojich bokov
láska je keď ťa chcem mať stále pri sebe
láska je vlastnivá a ty si svoj
stojím pred činžiakom stromové more naproti
na múdrosť lámp odpovedá pohodením zadku
a ďalej hrdzavie
nesmiem ťa zdržiavať vravieť o tom čo zabíjame mlčaním
o troch tam musíš byť
tanečnica more s listovými riasami vietor jej píska
azda som ešte nedotancovala asi to budú orechy
sestra nie je doma
komu poviem že ťa milujem
40
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 41
BÁSNE O ČASE A VINE
volám sestre
volaná stanica
je dočasne
nedostupná
mám ich štyri
+ jedného brata
sú nedostupní láskou
ktorú k sebe cítime
nevolanou
láska je
v čase dostupnosti
nedovolala som sa
k sebe
41
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 42
BÁSNE O ČASE A VINE
filos
si pre mňa múdrejšia
ako filozofia
láska
len ty si
sofia
(nepoznám nič múdrejšie
ako šialenstvo)
(nepoznám nič múdrejšie
ako nemyslieť)
42
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 43
BÁSNE O ČASE A VINE
nerušte moje haluze
uráža ma
keď kde-kto vraví
o haluziach
bolia ma konáre
píly
čo ich režú
bolia ma stony
dávnych orechov
neobíjajte ich
bolí ich to
haluze viac
x x x
uráža ma
že kde-kto
vraví
o haluziach
v očiach vetrov
nevie čo činí
chýbajú mi haluze
v činžiakoch
čo
nerastú
minulosť to občas
robí
keď sa hnevá
prší
x x x
43
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 44
BÁSNE O ČASE A VINE
uráža ma
keď o haluziach hovoria
psychicky zdraví
stromy lesy
príkoria
nerušte moje haluze
najhoršou halucináciou
je život
x x x
človek si má vážiť
svoje haluze
nerušte moje konáre
nečujeme sa
hlasy v hlavách
márne kričia na seba
ticho!
xxx
chýbajú mi haluze
orechov
na rodnom dvore
oriešky
už dávno
mlčia
v hlave
opadané ako vlasy
opadané ako ja
minulosť to
robí
keď sa obzvlášť
hnevá
zhasínam rádio v hlave
44
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 45
BÁSNE O ČASE A VINE
zhasínam spev konárov
prší
45
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 46
BÁSNE O ČASE A VINE
POCHOVAJTE MA V RIEČKE PARNÁ
46
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 47
BÁSNE O ČASE A VINE
pochovajte ma v riečke parná
pochovajte ma
v riečke parná,
keď k trnave
navždy
podídem
koľko horúčavy
vsála do múrov
činžiaky
sa roztápajú v očiach
pochovajte ma v riečke
parná
nech sa ochladím
pochovajte ma
dávne trávy ostré ako bič
dávne drúzgľavce
s chlebíčkami
pochovajte ma
škebliam v náručí
x x x
pochovajte ma v riečke parná
keď odídem
čaká ma tam popol
môjho muža
dávne orechy
čerešňový spev
x x x
pochovajte ma v riečke
parná
dávne vlaky pískajú
na koľajach vĺn
47
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 48
BÁSNE O ČASE A VINE
x x x
kolíšu sa boky činžiakov
kolíšu do trávy
vyvrhnutej z poschodí
pochovajte ma v steblách
v jedinom kríku
čo sa osamelie
pochovajte ma
v náručí
pochovajte ma
lásky je málo
zo seba čerpať
únavou sa stalo
x x x
kamenný mlyn
zdávnel
v leknách
bambusoch
v zabahnených rybníkoch
dávne kapry
lapajú
po vzdychu
dodýchavam
x x x
pochovajte
ma už
x x x
zostarla riečka parná
hlavičky už dávno neskáčem
48
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 49
BÁSNE O ČASE A VINE
s rybkami
vlnky neoberám
zostarla trnava
míňame sa
pre životy iných
to robí ten čas
už ani na striedačku
nás nikto
nepostaví
x x x
pochovajte ma
je čas
rozhodca už odpískal
49
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 50
BÁSNE O ČASE A VINE
Pochowajcie mnie w rzece Parna
Pochowajcie mnie
w rzece Parna
tam gdzie płynie
przez Trnawę
pochowajcie
obdarowujac
odrobiną miłości
moje zmęczone ciało
II
Pochowajcie mnie
w chłodnym nurcie rzeki
Parna
pochowajcie mnie
posród traw ostrych jak bicze
i taszników zielonych
z bożymi chlebkami
pod płotem
w ramionacxh
rodzinnego domu
III
Kołyszą sie trawy
wzrastajace
pod murami domów
na Prednádraží, Klokočine,
Peknej ceste
Pochowajcie mnie w ramionach
Ostrokrzewu
Który samotnie
Strzeże
dalekiego odludzia
z tymi którzy mnie opuścili
50
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 51
BÁSNE O ČASE A VINE
Bezlitosne słońce
na nieboskłonie
opala
uliczne szkraby
na asfaltowych podwórkach
Pochowajcie mnie w chłodnym nurcie
rzeki Parna
IV
Pochowajcie mnie w rzece Parna
gdy odejdę
Czekaja mnie tam popioły
mojego męża
stare orzechowe drzewa,
szumiace czeresnie.
V
Stary kamienny młyn
jak dawniej w liliach wodnych
w bambusowych wiklinach
obumarłych stawów
Stare karpie
lapczywie
chwytają powietrze
westchnę
A wtedy mnie
pochowajcie w chłodnej wodzie
VI
Zestarzała się rzeka Parna
nikt nie skacze na główkę
z rybkami
wzbudzajćac falujące kręgi
51
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 52
BÁSNE O ČASE A VINE
Zestarzała się wiekowa
Trnawa
tylko my jesteśmy śmiertelni
by po śmierci
odrodzić się w innych
VII
Pochowajcie mnie
w rzece Parma
Nieodwołalnie
52
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 53
BÁSNE O ČASE A VINE
Žije v nás
kopa pokolení.
Som babka Betka. Pokorná soľ zeme slovenskej.
Môj manžel je bohém, flamender a dievkár a nesmierne krásny muž.
Bez neho nie je život.
Som mama Katka.
Kam vedie pokora. Mám jej po krk. Si sprostá ako babka Betka. Pane bože, ako
som mohla porodiť také škaredé dieťa! Také dobré, až je sprosté! Môj muž je
krásny. Krása bolí. A sprostý komunista! To bolí viac. Kopa žien za ním behá, aj
ja, na štrajky, demonštrácie. Pozri, tu ma sekli šabľou, a toto je tiež jazva stamodtiaľ. Ale žiadna žena mi ho neuchmatla! Pre budúcnosť ľudstva spáva vo vani, keď
sa k nám nasťahuje dcéra s frajerom, čo ušla od manžela. A toľko toho mohol pre
rodinu nakradnúť! Ja ti dám súdružiek z ilegality! Čo si tú fľandru v meste pozdravil?!
Som dcéra Boba. Mám kúsok mňa a budúcnosť ľudstva. Bez lásky. Budúcnosť
nemiluje. Všetci moji manželia boli krásni muži.
Som vnučka Katka. Pokory sa ťažko zbavíš. Aj vzbury. Som krásna.
Žije v nás kopa pokolení,
kopa krásnych mužov, žien.
Sme krásni.
Ľudia.
53
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 54
BÁSNE O ČASE A VINE
Naľakáš sa,
keď ťa niekto pochopí.
Veď si v sebe sám. Utajený.
Hlavne pred sebou. Len nevedieť, kto som. Nepoznať tú bolesť.
Naľakáš sa, keď ťa niekto pochopí.
Staviaš barikády.
Komundar. Piaty pražský máj. Neprejdú.
Naľakáš sa. Stojíš tam, jazdné kone bývalých policajtov mamu ti režú, taký je
rozkaz, biť tú bagáž,
stojíš tam, porúbaná,
a zrazu ťa niekto pochopí.
Mama má jazvu aj na čele. Po vojne, čo prišla do našej záhrady. Slovákom sa
vcelku darilo, aj druhý dom postavila, akurát tá črepina. Otca z frontu odvolali.
V Koburgu je vážený, aj panstvom, aj tými rebelmi. Nepostrádateľný. Krásnych
mužov nesekajú, črepiny na nich nemajú. Ženy to odnesú.
Stojíš tam, porúbaná,
tisícročná šabľa v rameni.
A zrazu ťa niekto pochopí.
Ako to, veď ty si ten hladný,
nemáš nohu
a dve tretiny žalúdka,
čo pýtaš jesť,
čo chceš chodiť!, prekliaty!,
za stromom, skalou, vtákom, čo sa vrabčí na spustnutom dvore!
Tu buď,
tu máš ponk či čo,
čo nás dnes okráda.
Čo chceš?!
Nebuď!
Prácu?! Somár! Skap!
A zrazu ťa niekto pochopí.
To je to prekliatie pokolení.
Žijú v nás.
Priintímne.
54
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 55
BÁSNE O ČASE A VINE
v poli za štrekou
policajné ticho anton nehrčí lapajú jánošík na háku sa smeje dejinám a mýtom
v kukurici má mama svoje miesta na háby a páli uniformy
blíži sa povstanie a zbehovia
x x x
eta badiarová ma naučila robiť si ležoviská v obilí najprv cestičky kľukaté do kruhu
aby sme ho nerozryli a potom ležoviská v kríkoch ktoré boli len naše kuchyňa
obývačka spálňa aj WC vo vnútri aby nesmrdelo voňavé kríky v ilúzií dobrodružstiev
život je prinormálny na to aby sme ho žili je po vojne
trochu korenia morí a pirátov nezaškodí
s etou sme chodievali na hrach myšičky a sysle
myšička eta si kde-tu uzobla mrkvy obilia
mňa mama posielala s batohom naber je to naše štátne
nečudo že ma prichytili
pred hájnikom mi mama vynadala a potom ma vystískala: dobre si nakradla
v škole to na mňa nepovedali
x x x
policajné ticho na háku kto dá chudobným kto porozumie rodičom
55
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 56
BÁSNE O ČASE A VINE
Je k smrti únavné
Je k smrti únavné mať za otca ideál. Je k smrti únavné, že váš otec je čestný,
spravodlivý.
Je k smrti únavné, akoby si o ňom čítal v biblii. Takí rodičia sa rodia.
Je k smrti únavné, že otec čaká, že ťa v rozhlase rok čo rok vyhlásia za najlepšiu
žiačku esvéeš, gymnázia.
Je to k smrti únavné.
Nechodíš na oslavy. Neprídeš mu na sedemdesiatku. Nie si dcéra.
Je k smrti únavné mať rodičov, keď nie si dcéra.
Je k smrti únavné
byť spravodlivá.
56
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 57
BÁSNE O ČASE A VINE
Kliatba
Je peklo, keď ľudia vo vás dúfajú.
Mám 24, je Moravanka, stará, 34, bohatá, vydala sa za Švajčiara.
Na vysokoškolské štúdium ju vyslala ich komunistická strana. Učím.
Kradnú si deti. Som, ako tvrdí, jej jediná záchrana.
Neviem, ako sa kradnú deti. Svoje dve deti nekradnem.
Je Afganistanec. Mám 30, on 28. Chodí ku mne konzultovať na Univerzitu
Komenského, hoci jeho predmet neučím. Kolegovia im nadávajú do antikomunistov, keď sa pýtajú prečo.
Aj ja sa pýtam prečo.
Jeho manželke, Slovenke, som dala za jedna, tú učím. Nevedela ani ň, je
tehotná. Aj ja som bola.
Nechce ísť s ním domov.
Vraj konzultovať u mňa na byte! Študent!
Dcéra má jedenásť, je stará, učí ma. U nich sa vydávajú deväťročné.
Ja mu stará nie som.
Obesil sa v internáte, vraveli mi. V kúpeľni. Mal byť ministrom kultúry.
Zavraždili ho, myslím si.
(Nič nepovedal, desil sa. Chytal sa ma. Nie som záchrana, hovorila som si, nech
ťa chráni tvoja žena, má za jedna.)
A potom učte.
Je kliatba, keď vo vás ľudia dúfajú.
Je kliatba učiť.
(Neučiť nemožno, keď si už raz taký.)
57
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 58
BÁSNE O ČASE A VINE
vždy som si myslela
že kádrovanie
cez rodinu
je svinstvo
aj keď som poznala
freuda
junga
iných
môj otec svätec
proletár
matka pobehlica
kapitálu
či naopak
človek je tvor
rozmýšľavý
myslí si
že ja je ja
je to čo sa stalo
i keď som budúcnosť
a teraz
58
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 59
BÁSNE O ČASE A VINE
PROTESTSONGY
59
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 60
BÁSNE O ČASE A VINE
už nie sme nič
už nie sme nič
len hŕstka zhŕknutých
zimoumrúcich bez hlasu
holuby bez krídel
s nôžkou prerazenou
my zomrelí
čo žijeme
tak ste si nás
pripravili
máme nájom na podmosty
a kríky jedno jedlo na deň
sme vaše prebytočné ľudstvo
treba nás odstrihnúť
plačem lebo nechcem zjačať
a vy to cítite
hmatkáte po trilku vymretého vtáctva
už vám nezaspieva
z hlbín času
vynášame jeho zobáčiky
na skľavených rukách
spieva len nám
zomrelým
60
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 61
BÁSNE O ČASE A VINE
vypovedám žiaľ
vypovedám žiaľ
žiaľu sa veľa našlo
aj keď ho nik nehľadal
ruka má tvar srdca
ruka má tvár
zahalenú
dlaňou naber lampášiky
rosy žiari
srnka ju vypíja
veľa žiaľu sa našlo medzi ľuďmi
x x x
zdierate nás z kože
zdierate nás z cti
zdierate nás z rozumu
vy
ktorí máte v rukách zdroje
peniaze dezinformácie
vymývanie mozgov
akí sme len čistí
čistí človeka
x x x
vypovedám žiaľ
nechcem ho
od prameňa vstávam
zvery sa napili
odhaľujem tvár
x x x
61
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 62
BÁSNE O ČASE A VINE
žialim lebo
žiaľ má právo
povedať o čo ide
koľko prameňov sme naplakali
morí riek oceánov vĺn a búrok
zemetrasení
otriasli sme sa
x x x
vypovedzte žiaľ
treba vykročiť
62
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 63
BÁSNE O ČASE A VINE
kazuistika
zodpovednosť
človek chce byť viac
ako človek
vymyslel si boha
boh chce byť viac
ako človek
stvoril
bohočloveka
inak by mu človek
tak ľahko neuveril
x x x
je ťažké byť človekom
je ťažké
niesť zodpovednosť
za boha
náboženstvo
je prečin proti človeku
človek je viac ako boh
boh je viac ako človek
človek hreší
keď popiera boha
boh hreší
keď popiera človeka
63
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 64
BÁSNE O ČASE A VINE
ako s tým žiť
náboženstvo je
prečin voči človeku
viem to
denne s tým žijem
človek je sloboda
z mojich detí sa stávajú
nie ľudia
nie bohovia
cítia ako ľudia
jedia ako ľudia
ale ako ľudia
nekonajú
sú ovládaní
kto nevyhovuje idei
nezaslúži si
žiť
zahlušte ho!
náboženstvo je prečin
voči ľudskosti
zabíja mi deti
64
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 65
BÁSNE O ČASE A VINE
POPEVKY
65
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 66
BÁSNE O ČASE A VINE
Pieseň o cigánskej osade
Tak smutno slnko na nebi sa vrázdi,
tak smutno vysúša môj plač,
tak smutno radujem sa,
tak smutno idem,
a nehýbem sa z miesta,
zastal deň.
Prasklo nám potrubie,
prežraté kanály
si na slnku vyvalili bruchá,
muchy ich bozkávajú.
Poludnie zišlo z obzoru,
za búdy sa vnára.
Tak smutno, smutno na vode,
tak smutno plávať
múrmi, oknami a strechou,
keď nehýbeš sa z miesta,
tak smutno koreňom je v základoch,
tak smutno človeku je z mesta.
Toľko slepcov po nebi sa vrázdi,
nevidia,
čo je plač,
nevidia, že slzy neplačú,
toľko slepcov,
a Cigán nehýbe sa z miesta.
66
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 67
BÁSNE O ČASE A VINE
Obrázok zo Sečoviec
Na kvapky krvi zabrnkám
plač ciest,
čo nikam nevedú.
Fúknem do plachiet
svoj domček na vode.
Keď zamrie po prúde,
možno už srdcu
smutno, smutno nebude.
67
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 68
BÁSNE O ČASE A VINE
Plač patrí Cigánom
Zelené hrnce, zelené štipce,
nad plienky zelené
vzlietava môj plač, čo má smiech na krajíčku.
Čo tu chceš, gadžo, bojím sa ťa, až
nože tasím,
krik s vtákmi vzlieta,
zrazený slnkom
zobákmi ďobe do uší.
Čo tu chceš, gadžo,
v poslednom útočišti, čo na svete si nájdem,
čo tu chceš, choď preč, tvoje je mesto,
tvoj je svet, ja v štyroch
stenách špiny hnijem muchám
za potravu,
pozri, muchy si ma kŕmia na zimu,
šikovné sú, gadžo, choď preč, tvoj je svet,
Róm má len bitku, predsudky a ústrk,
choď preč,
tu je pánom on.
Tu, kde dom na výkaloch pláva,
kde dolu močovkou si
venček z hlavy stŕham,
zelené sú hrnce, zelený je plač,
len venček hnedý
môjho rodu
z koreňov vŕb
nikto nezdvíha.
Nemáš tu čo robiť, gadžo,
tak vitaj, nože z kriku schovám,
tak pozri tu, gadžo,
kde nežije človek, býva Cigán.
Tak pozri, gadžo, toľko plesne ty nemáš,
toľko mokrých stien,
toľko dier v múroch ťažko nahanobíš,
počuj môj kašeľ, gadžo,
na taký ty nemáš,
a tu je pečeň, žena, podaj štipec, tu
obličky, tu môj mechúr na strune sa suší,
68
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 69
BÁSNE O ČASE A VINE
taký ty nemáš, gadžo, a nikdy mať nebudeš,
a tu srdce, pozri,
Cigáni si kapú po svojom.
Moje srdce, gadžo,
z hrude sa von driape,
na, ber,
do ľútosti si ho zabaľ
a keď pôjdeš svetom, čo je biely,
ukradomky ho vhoď do koša.
Zasa bude dobre, gadžo,
deň, dva, a už sa ani nezahanbíš,
že aj Cigán je človekom.
69
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 70
BÁSNE O ČASE A VINE
Prečo tak smutno
Povedz mi, brat môj,
povedz, sestra,
so Zemou sa
tackám po oblohe,
povedz mi, brat môj,
povedz, sestra,
prečo tak smutno,
smutno Cigánovi na svete...
70
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 71
BÁSNE O ČASE A VINE
Tam žijú levy
Prestali dažde, prestal deň,
len slnko smúti
nad hlavami svojich čiernych detí,
nedá mu zosadnúť.
Nemá kam.
Nie sú hory, nie sú domy,
ani obzory nie sú pre čiernych.
Ich cesty nikam vedú.
Vietor a dážď, vyprahlé slnko
pohnúť sa kam nemá.
Osada z mreží,
železných klietok,
pranierov,
kam pustia ho ich okovy,
kam utečú.
Podaj mi pilník, biela,
čo medzi levmi chodíš,
svoju nadradenú ľútosť
s pilníčkom si uzamkni.
Prestali dažde, prestal deň,
uťahané slnko nehýbe sa z miesta.
Tam sú levy, píše goro
na posledné biele miesta na mape,
na posledné zrázy,
kde už končí Zem.
Nepodáš mi pilník, goro, viem.
Tak podaj pálenky a dymu z pľúc,
keď nepodáš, sám si siahnem labou von,
deň rozmetá hladný rev.
Len sa zasýť nenávisťou, goro,
dobre chutí, viem.
Prestali dažde, zmožené slnko
drieme v komíne. Dobre, som si na vine,
no spievam podľa svojich huslí, biely,
pre mňa zastal deň.
71
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 72
BÁSNE O ČASE A VINE
Už veky mi patrí.
To gadžovské zajtra
si nechaj pre seba.
Tu žijem ja.
Lev zahnaný na kraj Zeme,
čo je guľatá.
72
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 73
BÁSNE O ČASE A VINE
Cigánovi smutno je žiť na svete
Tak smutno, more, smutno je žiť na svete,
všetky vody stiekli, napila sa Zem,
oblohou sa tacká, dráhy planét pretína,
jej nočné zvratky
špliechajú nám na okná.
Nič nevidím, more, nič,
oči dávno zhasli
vo hviezdach, čo šťastím mi boli,
tak smutno, more, tak smutno
Cigánovi na svete.
73
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 74
BÁSNE O ČASE A VINE
Nad Vargovej Básňami o čase a o vine
Poetická tvorba Bohuslavy Vargovej, autorky úspešných básnických kníh pre
dospelých aj pre deti, je zakaždým autentická. Vychádza z bezprostredného zážitku,
je vo svojej vnútornej podstate autobiografická, cítiť z nej priam fyzický dotyk skutočnosti – či už vynárajúcej sa z pamäti minulého, či opakovanej v následných obmenách až do aktuálneho dneška, či nesenej a nadnášanej na vlne rozvažovania.
Jej básne sú hlboko ľudsky precítené, zažité, pravdivé v úprimnej sebareflexii. Sú
šetrnými, aj keď k sebe neúprosnými intímnymi výpoveďami autorkinej ženskej
duše. Čitateľsky silno v nich pôsobí prepracovaná jemnokresba myšlienky, s rozvíjaním a návratmi v ďalších básňach. Príznačná je aforistická úsečnosť. Kým v doterajšej autorkinej poetickej tvorbe dominovala, ako sa dalo vysledovať z jej ostatného výberu spred troch rokov Sliepky a anjeli, táto autentickosť v prvoplánovom,
autobiografickom ponímaní, v jej Básňach o čase a o vine vystupuje do popredia autentickosť filozofického pohľadu, čo predstavuje kvalitatívne hlbší ponor do vlastného vnútra a do jeho spätia s podstatou bytia.
Aj tu, v najnovších veršoch Bohuslavy Vargovej, nachádzame ako charakteristickú
autorskú črtu skutočnú poetickú obratnosť a pôsobivosť, popritom však i vnútornú
integrálnu kontroverznosť, čo môže síce vyznievať (totiž takéto konštatovanie) ako
contradictio in adjecto, ale znamená v skutočnosti ontologické uchopenie dialektiky
vlastného bytia v bytí kozmickom. Básnická výpoveď smeruje k paradoxu vnemu,
napríklad vo veršoch čím dlhšie / žiješ / tým bližšie si / k začiatku alebo na inom
mieste nezrodíš sa / veríme v boha / nesmrteľnosti // aj keď nie je. Vnemovým paradoxom je aj alúzia na Kazateľa: nič nemá // svoj čas / čas má nás / a seba. Práve
tak aj existenciálne verše človek je tvor / rozmýšľavý / myslí si / že ja je ja / je to čo
sa stalo / i keď som budúcnosť / a teraz.
Spomínaná integrálna kontroverznosť najzrejmejšie vystupuje z básne Kazuistika,
kde sa koncentruje celé autorkino vnímanie priam nepochopiteľnej životnej skutočnosti zo svojho najbližšieho, rodinného prostredia v jej plnej otáznosti. Je to vnímanie odkrývané individuálnou optikou nazerania na ontologické vzťahy ako
neuralgický bod vlastného života. Je to autorkin vnútorný zápas so sebou samou.
V tomto prehlbovaní sa v poetickom vnímaní seba, sveta a života je nesporná prednosť zrelej básnickej tvorby Bohuslavy Vargovej. Je tu zrejmý kvalitatívny posun
k vyššej méte ponímania žitej, videnej a cítenej skutočnosti i samého básnického
prejavu. Máme tu do činenia s tykadlami duše vystieranými do autorkinho
vnemového prostredia i do tušeného čitateľského rezonančného korpusu. Preto si
ponúkaná zbierka Básne o čase a o vine zaslúži pozornosť nášho kultúrneho
prostredia a náležitú podporu, aby sa mohla dostať na knižné pulty.
Teofil Klas (Jozef Zavarský)
74
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 75
BÁSNE O ČASE A VINE
Hmota a myseľ
Už v antike, ba čo, v antike, už dakedy v praveku či od nepamäti sa viedli ľudské
spory o tom, čo bolo prvotné: či hmota alebo myseľ. Teraz sa vo vedeckých výskumoch objavujú náznaky, že predsa len najprv tu mohli byť informácie, teda myseľ,
a až po nich, ako anomália, začala vznikať hmota. Nič nie je ešte isté, no ja poznám
jeden zaručený prípad, keď najprv bola hmota a až potom myseľ, myslenie, uvažovanie, písanie, zháňanie peňazí na výrobu kníh a časopisov: nie je to vlastne
žiadne tajomstvo, je za ním Bohuslava Vargová-Hábovčíková. Osobitne mi prirástla
k srdcu jedna jej kniha z Vydavateľstva Kultúrneho združenia národností a etník
Slovenskej republiky, Edície Inakosť, Próza, vydaná v roku 2010. Je to kniha
s dvoma titulmi naraz – Smrť vás uzdraví a Nemocnica na Cajle. Ak ma niekto
vážne a hlboko úprimne v poslednom čase tvorbou prekvapil, je to rozhodne Bohuslava Vargová. Najprv ma doslova šokovala svojou novou sci-fi, románom
Nemocnica na Cajle, ktorý je predovšetkým výborným nápadom, ale aj bravúrne,
majstrovsky stvárneným do literárnej podoby. Približuje nám autentické prostredie
psychiatrických nemocníc, ako ho my, bežní smrteľníci, nemáme odkiaľ poznať.
Dozvieme sa podrobnosti o myslení, cítení, konaní pacientov, ale aj o časopriestorovom víre dejín, duševných chorobách a normálnosti, o odtajených reflexoch poznania a reflexoch podvedomia.
Bohuslava Vargová však prekvapila nanovo, a to detektívkou Smrť vás uzdraví. Nie
je to veľké literárne dielo, má len 56 knižných strán, no musím obdivovať napätie,
majstrovstvo a predovšetkým samu tému, s ktorou autorka prišla – o kradnutí psychiatrických pacientov do tajnej nemocnice na výskum nových liečiv.
Novinárka, poetka, spisovateľka, dramatička, režisérka, pedagogička a dobrovoľníčka Boba si, ako každý iný ľudský smrteľník, vybrala svoju životnú cestu
v podobách jej najvlastnejších, v podobách, o ktorých cítila, že jej životne sadnú.
Jednou z jej naliehavých častí je žurnalistika, miešajúca sa v danom prípade akosi
nevyhnutne so spisovateľstvom a ďalšími už načrtnutými aspektmi bytia. Jedným zo
sumárov tejto časti jej života je kniha Túl(ľ)ky s inakou. Hneď v prvej časti nazvanej
Inakosti sa v stati Leniví kriminálnici, vinní svojou chorobou verejne priznáva k svojmu životnému trápeniu – k diagnóze bipolárnej afektívnej poruchy, známejšej medzi
ľuďmi pod pojmom mániodepresia. Napriek diagnóze sa považuje za zdravú, lebo
vie s touto chorobou žiť, rešpektuje svoje obmedzenia, prispôsobila tomu svoj spôsob života a ustavične sa usiluje zlepšiť kvalitu svojho života aktivitami, ktoré dokáže
rozvíjať aj pri svojej chorobe.
V najnovšej básnickej zbierke BÁSNE O ČASE A VINE sa nemôže zmieriť s existenciou, s minulosťou, ani s budúcnosťou. Až udivujúca je teraz hĺbka jej básnického rozmýšľania: hneď prvou básňou čitateľa presvedčí o sile svojej poézie. A tento
bravúrny štart – ako sa vzápätí ukáže – sa zmení na trvalú poetickú jazdu: píše
o tom, čo ju postretá v živote, lebo dych je čas / čo ťa dostihol. V trape života, teda
75
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 76
BÁSNE O ČASE A VINE
času, prišla aj na to, že čas neplynie / nevracia sa / bolí / čím dlhšie / žijem / tým
bližšie som / k začiatku. Cyklicky strieda slovenčinu s poľštinou, aj to sa deje
v časovom rytme. Dlho to nevydrží, z poézie zmizne jazyk susedných severných
priateľských Slovanov, aj čas. Poetka dáva básnický návod (a názov básne to
podčiarkuje, zvýrazňuje a ubezpečuje) ako sa ruší čas. A v básni dáva mat tvrdením,
že jeho nekonečno / rastie bokom. V záverečnom časovom kontinuu vytiahne tromfy
čiernej beznádeje, temnoty tvrdením môj dych je koník // hrozí sa samoty / dýcha
smrť času // rosou zapratý // žiť / nestojí to za veľa. Takto smutným vzdychom sa
končí úvodný cyklus Nič nemá svoj čas, aby ju nahradila nový, nazvaný Básne
o vine. Poetka v nich očividne aj básnicky bojuje so svojimi stavmi, s kosou depresie a krásnym úsvitom, keď je po nej. A príde čas na sarkastické „vyhrážky“ zbieram
kamene na vás / spravodliví (Spoveď). Cyklus Priďaleko od dneška otvorí šliapnutím na duchovnú mínu, keď v mene nás všetkých úprimne dozná ľudstvo / je múdrejšie / ako ja // nerozmýšľa. Autorka vie, že ľudstvo len preto neuvažuje bo dávno
zlenivelo. Každý schytá nejaké chyby, poetka si priznáva nie / vtáky činžiaky / na drôtoch / neposedia / neoznámia telegrafom / že je jar // žijem / zhavranená. Hoci síce
priznáva svoju zhavranenosť, očividne vystihuje realitu útokom: uráža ma / keď
o haluziach hovoria / psychicky zdraví a odkazuje ľudstvu, nerušte moje haluze.
Zrejme ju to vyrušuje v tom, čo cíti, keďže najhoršou halucináciou je život. To jej
nebráni otvoriť ďalší cyklus Pochovajte ma v riečke Parná, kde v rovnomennej
básni dojímavo zalamentuje pochovajte ma / lásky je málo / zo seba čerpať / únavou
sa stalo. A v básni prinesie krásny postreh, o ktorý sa treba okamžite podeliť:
míňame sa / pre životy iných // to robí ten čas // už ani na striedačku / nás / nikto /
nepostaví. To jej však nezabráni hneď na to v prozaickej básni (Žije v nás) optimisticky zvolať: Žije v nás / kopa pokolení / kopa krásnych mužov, žien // sme krásni
/ ľudia. Citlivo sa rozpíše o pochopení (Naľakáš ma), že všetko je to o žití, spolužití,
pocitoch, citoch. Celé ľudstvo je zviazané, previazané, poviazané, nadviazané
väzbami prítomnosti, budúcnosti a žiaľ – aj minulosti. Nestrasieme sa sami seba a
toto všetko poetka vie, cíti, preklína, aj obdivuje, korí sa pred tým, a hrdo vstáva z
prachu veršov. Báseň jej pomáha prekonať bolesť života: vypovedzte žiaľ / treba
vykročiť.
Miloš Drastich
76
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 77
BÁSNE O ČASE A VINE
Vydavateľská poznámka
Do knihy je zaradená autorkina básnická tvorba pre dospelých z rokov 2011 – 2014.
Výnimkou je cyklus Popevky, ktorý obsahuje najvýraznejšie básne z cyklu, ktorý
vznikol na základe prvej návštevy Bohuslavy Vargovej-Hábovčíkovej v rómskej
osade vôbec, konkrétne na okraji Sečoviec, v roku 1991. Prvé básne boli uverejnené
v Pravde a následne takmer dotvorený cyklus v zborníku Rómska matka Katedry
rómskej kultúry Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde pôsobila ako vysokoškolská pedagogička. Prebehol vo výberoch rôznymi zborníkmi rómskej literatúry, ako
aj rómskou tlačou.
Ďalšou výnimkou je báseň Strach, zaradená do Vargovej zbierky básní Sliepka
s podstrihnutým krídlom v roku 2003.
V knihe je viacero básní preložených do poľského jazyka. Ide o významný počin
Stanisłava Andrzeja Średzińského, ktorý sa musel potýkať so zložitou symbolikou,
aj v asociáciách. Básne boli v Poľsku publikované v brožúrkach, recitované na rozličných kultúrnych a literárnych podujatiach, vrátane dvoch ročníkov medzinárodného festivalu seniorov a priateľov Rozlogi v Lodži v rokoch 2013 a 2014, ako aj na
III. medzinárodnom Festivale Damiana Vizára v Bratislave v roku 2013.
Keďže básne S. A. Średziński prekladal v rokoch 2012 – 2014, odrážajú aj rôzny
stupeň ich rozpracovanosti a dotvárania autorkou.
77
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 78
BÁSNE O ČASE A VINE
OBSAH
Nič nemá svoj čas
dych / 5
oddech / 6
môj hnedý priateľ čas / 7
mój ogorzały przyjaciel czas / 8
dych je čas / 9
czas jest westchnieniem / 11
nič nemá / 12
nie ma nic / 13
netvrď kazateľ /14
masz mnie / 15
ako sa ruší čas / 16
čas / 17
czas / 18
neviem / 19
nie wiem / 21
môj dych je koník / 23
mój oddech jak mustang / 24
Básne o vine
moje dávne mačky / 26
keď poviem že som vinná / 27
je únavné / 28
najbezpečnejšie je / 29
spoveď / 30
človek má vinu / 31
o milovaní všetkých / 32
pocit viny / 33
požierači viny / 34
Priďaleko od dneška
nerozmýšľa / 36
człowiek / 37
činžiaky / 38
priďaleko od dneška / 39
strach / 40
volám sestre / 41
filos / 42
nerušte moje haluze / 43
78
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 79
BÁSNE O ČASE A VINE
Pochovajte ma v riečke parná
pochovajte ma v riečke parná /47
Pochowajcie mnie w rzece Parna / 50
žije v nás / 53
naľakáš sa, / 54
v poli za štrekou / 55
Je k smrti únavné / 56
Kliatba / 57
vždy som si myslela / 58
Protestsongy
už nie sme nič / 60
vypovedám žiaľ / 61
kazuistika / 63
Popevky
Pieseň o cigánskej osade / 66
Obrázok zo Sečoviec / 67
Plač patrí Cigánom / 68
Prečo tak smutno / 70
Tam žijú levy / 71
Cigánovi smutno je žiť na svete / 73
Teofil Klas: Nad Vargovej Básňami o čase a vine / 74
Miloš Drastich: Hmota a myseľ / 75
Vydavateľská poznámka / 77
79
BÁSNE O ČASE A VINE_Sestava 1 10/29/14 11:19 PM Page 80
BÁSNE O ČASE A VINE
Vydavateľstvo
Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky
Bohuslava Vargová: Básne o čase a vine
Ilustrácie Alena Rachel Jurečková
Preklad do poľského jazyka Stanisław Andrzej Średziński
Doslov Teofil Klas, Miloš Drastich
Zodpovedná redaktorka Eva Kopúnková
Redaktorka Ružena Šípková
Technická redaktorka Hana Krepopová
Printed FO ART
Prešovská 45, Bratislava
[email protected]
ISBN 978-80-89397-46-4
80
Download

BÁSNE O ČASE A VINE kniha.pdf