OSA
Máj 2014
číslo 4/2014
ročník XII.
ISSN 1338-8762
občasník Svätého Antona
Maxim Gorkij:
Bez slnka nekvitnú
kvety, bez lásky niet
šťastia, bez ženy nie je
láska, bez matky nie je
básnik ani hrdina.
Deň matiek je výnimočný
sviatok, ktorý pamätá na
všetky mamičky. Druhá
májová nedeľa patrila aj
v našej obci všetkým
mamám, starým mamám
a babkám. K tomuto
sviatku patria aj rôzne
pozornosti a darčeky. Deti
z našej obce pre pripravili
pre mamičky slávnosť,
ktorá
sa
konala
v kultúrnom dome.
Viac na strane 10
Osa/máj 2014
Novinky z múzea
Strana 3
MEDZINÁRODNÝ DEŇ MÚZEÍ 2014
v Múzeu vo Svätom Antone
Od roku 1977 sa rozhodla Medzinárodná rada múzeí –
ICOM, sláviť každý rok dňa 18. mája Medzinárodný deň
múzeí. Tento deň je
príležitosťou pripomenúť si
významné a nezastupiteľné miesto múzeí v spoločnosti.
Múzeum je miesto na spomínanie pre starších, na
poučnie a zabavenie pre mladých, je mostom medzi
tým čo bolo a čo bude, je mostom medzi exponátmi
a návštevníkmi. Pomáha nám byť lepšími, poučiť sa na
zlom z histórie, to dobré prevziať a zveľaďovať. Aj
Múzeum vo Svätom Antone pripravuje každý rok
k tomuto sviatku viac aktivít. Tohto roku 16. mája (v
piatok) o 14.00 slávnostne sprístupníme výstavu
PRESTRETÉ – slávnostné a poľovnícke stolovanie.
Samotná výstava bude sprístupnená vo výstavnej sále,
no jej súčasťou sú aj ukážky stolovania v niektorých
vybratých
historických
priestoroch
umeleckohistorickej expozície. Vernisáž nám pomáhajú pripraviť
aj priatelia z partnerských ustanovizní – zo Starého
hostinca vo Svätom Antone a Hotelovej akadémie
v Banskej Štiavnici. Na vernisáž i výstavu, ktorá potrvá
do konca októbra 2014, prirodzene pozývame
aj občanov Svätého Antona. Taktiež Vás pozývame na
NOC V MÚZEU, počas ktorej Vás budú v sobotu 17.
mája (21. 00, 21.30, a 22.00 hod.)sprevádzať bývalí
majitelia kaštieľa. Tešíme sa na Vašu návštevu.
Marian Číž
NA ČOM SEDELA EURÓPA
V Slovenskom národnom múzeu v Bratislave je do 15. augusta
2014 sprístupnená veľmi atraktívna a zaujímavá výstava stoličiek
„Na čom sedela Európa“. Na výstave je 109 kusov stoličiek
vytvorených od 16. storočia až po 30. roky 20. storočia.
Najhodnotnejším a najpútavejším exponátom výstavy je stolička
z nábytkovej súpravy, ktorú darovala cisárovná Mária Terézia
ako svadobný dar svojej dcére Márii Antoinette - manželke
francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Stolička vyrobená v Lyone je
dielom nábytkárskeho
majstra
Georga
Jacoba.
Čalúnenie
navrhol Philippe de
La Salle. Stoličku zo
súpravy zapožičalo na
výstavu Múzeum vo
Svätom Antone. Do
svätoantonského
kaštieľa sa súprava
dostala vďaka cárovi
Ferdinandovi Coburgovi, ktorý ju kúpil na dražbe v Paríži v roku 1930
Mária Terézia bola vlastne pra-prastarou mamou Ferdinanda
Coburga, ktorý zhromažďoval
vzácne exponáty z rodiny
Habsburgovcov. Na výstave púta stolička právom najviac pozornosti.
Okrem nej zapožičalo naše múzeum na výstavu ďalších päť vzácnych
stoličiek. Návštevníci bratislavskej výstavy sa tak dozvedia o vzácnych
zbierkach svätoantonského múzea a aj prostredníctvom nej, môžu
prejaviť záujem navštíviť Svätý Anton a náš banskoštiavnický región.
Marian Číž
Osa/máj 2014
Novinky z múzea
Strana 4
ZÁKLADNÁ ŠKOLA S MATERSKOU ŠKOLOU FERDINANDA COBURGA
Práca v múzeu a štúdium histórie
má
význam
vtedy,
keď
z
nazbieraných poznatkov, exponátov
a činnosti múzea má osoh čo najviac
ľudí, keď zistené poznatky neslúžia
len úzkemu okruhu odborníkov, ale
čo najširšej verejnosti. Múzeum je
mostom
medzi
minulosťou
a
budúcnosťou.
Pomáha
nám
z
histórie
to
dobré
prevziať
a
zveľaďovať, na tom zlom sa poučiť a
neopakovať
chyby.
Zo
života
Ferdinanda Coburga sa dá v
mnohom poučiť. Je príkladom veľmi
činorodého človeka, za ktorým tu
ostalo veľa skutočných hodnôt.
Bývalý bulharský cár Ferdinand
Coburg bol posledným užívateľom
svätoantonského
kaštieľa.
Ferdinand Maximilián Karl Leopold
Maria Sachse-Coburg Gotha sa
narodil v roku 1861 vo Viedni.
Pochádzal z vojvodského rodu
Sachse-Coburg Gotha – tak ako
ďalší významní panovníci: Leopold
II.– belgický kráľ, Ferdinand August
–
portugalský kráľ a taktiež
kráľovský pár Albert a Viktória v
Anglicku.
Na
bulharský
trón
nastúpil Ferdinand v roku 1887 a za
cára bol korunovaný vo Velikom
Tarnove v roku 1908, keď bola
vyhlásená nezávislosť Bulharska.
Ferdinand
Coburg
bol
veľmi
zaujímavou
postavou
svetových
dejín. Ovládal aktívne 18 jazykov.
Bol
rozporuplným
panovníkom,
výborným diplomatom, vášnivým
cestovateľom, dobrým poľovníkom,
talentovaným
výtvarníkom
a
uznávaným prírodovedcom. Mnohé
druhy rastlín i motýľov sám objavil a
nesú jeho meno v latinskom názve.
Zakladal
zoologické,
botanické
záhrady,
múzeá
a
vedecké
prírodovedné
ustanovizne
v
Bulharsku i Nemecku. Jeho zbierky
z ciest v Južnej Amerike, Afrike i
Európe tvoria základ prírodovedných
múzeí v Sofii i Coburgu. Ako
poľovník dokázal nielen loviť, no
taktiež zveľaďovať poľovné plochy a
prejaviť úctu ulovenej zveri. V
staršom veku chodil ako odborník zoológ prednášať na významné
prírodovedné kongresy do Londýna,
Ríma, Amsterdamu a veľmi rád
chodil poľovať práve na Slovensko.
Mal i nevšedný výtvarný talent.
Môžeme s určitosťou povedať, že
žiadny panovník inej krajiny nemal
Slovensko tak rád, ako práve
Ferdinand Coburg. Všetok svoj
dôležitý
personál
ochranku,
osobných tajomníkov i najbližších
spolupracovníkov si vyberal zo
Slovákov, ktorým najviac dôveroval.
Vo svete „veľkej politiky“ bol
prirodzenou autoritou. Rešpekt pred
ním mal aj Hitler, s ktorého politikou
sa
nestotožňoval.
Práve
Hitler
spôsobil smrť jeho syna Borisa, keď
ten odmietol odovzdať Bulharsko
ríši. Svätoantonský kaštieľ opustil
Ferdinand v roku 1944 a v roku
1948 zomrel v Coburgu, kde je i
pochovaný v rodinnej hrobke pod
augustiánskym chrámom. Na jeho
rakve je na mosadznej tabuľke vyrytý
text, ktorý hovorí latinsky o jeho
prianí „zložiť svojich posledných
desať kostí v lone slovenskej prírody
v Zlatne“. Ide o dedinku Zlatno na
Horehroní pri Pohorelskej Maši. Z
cintorína v Zlatne je krásny pohľad
na Kráľovu hoľu. Slovensko, jeho
prírodu i poľovačky v našich horách
mal Ferdinand Coburg veľmi rád.
Múzeum vo Sv.
Antone pracuje na
filmovom projekte „Po
stopách Ferdinanda
Coburga“. Postupne
zaznamenávame
výpovede pamätníkov,
ktorí si ešte na cára
spomínajú
a
mapujeme
miesta,
kde pôsobil. Múzeum
už
vytvorilo
filmy
„Panovník
prírodovedec“ /2004/
a „Spomienky spod
Muránskej
planiny“ /2009/.
Naše filmy inšpirovali taktiež STV a
Bulharskú televíziu k vytvoreniu
hodnotných dokumentov o cárovi
Ferdinandovi.
V
poľovníckom
zámočku na Prednej Hore má naše
múzeum vysunutú expozíciu o cárovi
Ferdinandovi a v múzeu máme
uložené
veľké
množstvo
dokumentačného,
filmového
i
faktografického materiálu. Neustále
sa dozvedáme viac a často veľmi
zaujímavé i atraktívne informácie. A
práve tie nám môžu pomôcť v snahe
podať odborné informácie čo najviac
populárnou formou, aby boli viac
zapamätateľné hlavne pre deti a
mládež. Projekt má široký záber.
Druhotne
môže
napomôcť
pri
zviditeľňovaní slovenskej kultúry a
histórie
pred
svetom
i
pri
nadväzovaní
ďalších
nových
kontaktov s partnerskými kultúrnymi
ustanovizňami v mnohých krajinách
Európy a sveta.
V múzeu vítame snahu obce Svätý
Anton prepožičať čestný názov školy
Základná škola s MŠ Ferdinanda
Coburga (o zámere sme písali už v
OSE č. 4/2012). V dnešných časoch
je veľmi dôležitá profilácia škôl. Každá
škola je dnes úspešná aj podľa toho,
ako môže zaujať deti i rodičov, akým
spôsobom získa nových žiakov.
Svätoantonská škola má oproti
ostatným v regióne Banskoštiavnicka,
výhodu práve v spolupráci s Múzeom
vo Svätom Antone. S čestným názvom
ZŠ Ferdinanda Coburg sa bude škola
profilovať hlavne v oblasti prírodovedy
– zoológie, botaniky a pestovania
rastlín,
no
cez
osobu
cára
Ferdinanda,
sa
naskytá
viac
odborností, v ktorých by sa deti mohli
vzdelávať i realizovať. V múzeu sme
ochotní poskytnúť pre žiakov i
Ferdinand s deťmi
Osa/máj 2014
NOC
"KUK" do školy
Strana 7
S ANDERSENOM v ZŠ s MŠ
Aj v dnešných časoch sa dejú
zázračné veci, objavujú sa poklady,
či na svetlo prichádzajú odkazy
z minulosti. Jeden odkaz z dávnej
minulosti sa objavil aj tu, v našej
základnej škole s materskou školou.
4. apríl 2014 - deň ako všetky
ostatné a predsa úplne iný. Začínal
tak ako inokedy, príchodom do
školy,
prvým
zazvonením
na
vyučovaciu hodinu. Tá ubehla
rýchlo, možno rýchlejšie ako v iný
deň, pretože tá ďalšia už neprišla.
Žiaci prvého stupňa sa zapojili do
14.
ročníka
podujatia,
ktoré
organizujú knižnice na celom svete,
s názvom „Noc s Andersenom“. Na
Slovensku sa
v tomto roku do
podujatia prihlásilo 221 verejných
a školských knižníc a naša malá
Obecná knižnica bola medzi nimi.
Cieľom
je
pripomenúť
deťom,
rodičom a verejnosti najznámejšieho
rozprávkara, ktorý na svete bol,
dôležitosť a postavenie kníh v našom
živote.
Hlavne
súčasná
pretechnizovaná doba akoby knihy
zaznávala a všetkým vravela len
o tom, že internet a počítač sú
najdôležitejšie veci na tomto svete.
Nik z nás im neupiera dôležitosť a
význam, ale vôňa knihy, písané slovo
a chvíľa pre seba pri čítaní, sa nedá
ničím nahradiť.
Skôr, ako celá zaujímavá akcia
vypukla v celej svojej paráde, si deti
z materskej školy spolu so svojimi
kamarátmi z prvého ročníka vytvorili
knihu. Papier, ktorý na ňu použili, si
vlastnoručne vyrobili. Aby boli úlohy
rozdelené, tí mladší maľovali, tí
starší písali názvy rastlín, ktoré
v knihe sú. Tretiaci si zase napísali
vlastnú knihu rozprávok. Každý
z nich si vymyslel rozprávku, ktorú
si aj sám ilustroval a potom všetky
príbehy zviazali do jednej nádhernej
knihy.
V úvode akcie sme sa preniesli do
Dánska. Pani učiteľka premietla
deťom prezentáciu o tejto krajine,
o jej zaujímavostiach. Spisovateľa,
ktorému je celá akcia venovaná,
priblížili spolužiakom zo školy žiaci
tretieho ročníka, ktorí si pripravili
prezentáciu o jeho živote, tvorbe a
priblížili ostatným aj dej niektorých
rozprávok, ktoré si prečítali. Po
prezentácii
vyskúšali
pozornosť
svojich kamarátov krátkym kvízom.
Rozdelení do skupín začali žiaci tvoriť.
S pani učiteľkou Kohútovou sa zahrali
na spisovateľov, vymýšľali rozprávky,
v druhej skupine kreslili ilustrácie
k rozprávkam Hansa Christiana
Andersena
a
s
pani
učiteľkou
Ivaničovou tvorili z lega mesto,
v ktorom spisovateľ žil a tvoril. V tomto
čase sa ku školákom pridali aj
kamaráti z materskej školy. Tí súťažili
v prednese básničiek, hrali sa
rozprávkové hry.
Dopoludnie ubehlo všetkým veľmi
rýchlo. Však sa aj všetci tešili na večer,
v ktorom sa mali diať zázraky. Rodičia
priviezli svoje deti do školy popoludní.
Prišli riadne vybalení – spacáky,
pyžamá, baterky. Všetko, čo je
potrebné na to, aby noc strávená
v škole, mala to správne čaro. Aby sa
aj rodičia presvedčili o tom, že v škole
sa ich deti neučia len to, čo je
napísané v osnovách, ale aj to, ako
vystupovať na verejnosti, predviedli sa
tretiaci
v
plnej
paráde
opäť
s prezentáciou o spisovateľovi. Kvíz
však už teraz absolvovali rodičia.
Tretiaci im rozdali papier a pero
a každý musel odpovedať na otázky.
Aby to však nemali také jednoduché,
za svoju pozornosť a odpovede dostali
aj vysvedčenie.
Rodičia odišli, navečerali sme sa
a prišlo to. Zrazu sa v škole objavil
odkaz, ktorý tam dovtedy nebol. Po
otvorení pečate žiaci zistili, že im ho
poslal najväčší rozprávkar na svete,
Hans Christian Andersen.
Odkaz začínal slovami : „Dobrý deň!
Volám sa Hans Christian Andersen
a žil som už veľmi dávno“. Žiaci
rozdelení
do
piatich
skupín
postupovali podľa jeho inštrukcií.
Museli poriadne rozmýšľať, otvoriť
oči, či natrčiť uši, lebo inštrukcie boli
zahmlené tajomstvom „Vstúp do
miestnosti na prízemí, na dverách
nájdeš rozprávkový znak. V nej
hľadaj prvú indíciu, ako máš
v hľadaní pokračovať. Daj pozor!
Vždy rovnaká farba tvoj príbeh v deji
posunie. Iba tú všade hľadaj...inú
veru nie!“. Každá skupina mala nájsť
päť obálok, s piatimi veršovanými
časťami nejakej rozprávky. Posledná
Andersenova inštrukcia
zaviedla
všetkých do školskej knižnice. Tam
každá skupina určila akú rozprávku
našli, vytvorila knihu, ilustrovala ju.
To však stále nebolo všetko. Opäť
sa našiel tajomný odkaz rozprávkara,
ktorý hovoril o skrytom poklade.
Začalo sa veľké pátranie . Žiaci
museli nájsť desať kľúčov, ale iba
jeden z nich bol ten správny. Ten bol
ukrytý v hlbokej tme a na svetlo ho
museli vykúpiť pomocou sklenených
kamienkov, ktoré objavili pri hľadaní
rozprávok. Hans Christian Andersen
však asi nepočítal s tým, že žiaci
našej školy sú naozaj šikovní.
Podarilo sa im poklad vypátrať
rýchlo, takže o pár minút sa už
spravodlivo delili ako v rozprávke....
„Jeden tebe, jeden mne...“
Noc v škole
pokračovala sďalej.
Ferdinand
deťmi
Osa/máj 2014
"KUK" do školy
Strana 8
Chvíľu žiaci tancovali, hrali sa rôzne
hry. O polnoci si išli ľahnúť a pri svetle
sviečok si rozprávali strašidelné príbehy.
Aby sa v škole nebáli, boli tam s nimi aj
pani učiteľky Erika Ivaničová a Jurana
Takáčová.
Učiteľky
dve,
žiakov
sedemnásť. Učiteľky strážili žiakov
a žiaci učiteľky, preto sa nikto v škole
nebál.
Zázračná noc prešla a prišlo ďalšie
ráno. Také obyčajné, bez očakávania
tajomstiev,
ale
plné
zážitkov
z predchádzajúceho dňa. Rodičia dlho
počúvali, čo sa dialo. Všetci odišli domov
s dobrým pocitom krásne stráveného
predchádzajúceho dňa a zaujímavej
čarovnej noci...
Celú akciu organizovalo OZ Mýto a
knižnica
vo
Svätom
Antone
zabezpečením
super
večere,
čaju
a sladkosti pre žiakov; v spolupráci so
ZŠ s MŠ, ktorá pomohla organizačne a
ponúkla svoje priestory na hľadanie
pokladu
a
spánok
všetkých
zúčastnených.
Mgr. Jurana Takáčová
Škôlka -LIENKA-
Babinec v škole☺
/apríl 2014/
Zúčastnili sme sa v našej
základnej škole peknej akcie
s
názvom
„Noc
s Andersenom“. „Troškou do
mlyna“ prispeli aj škôlkari.
V dopoludňajších hodinách
deti recitovali, spievali a hrali
sa kruhové hry so spevom
s témou rozprávok.
Na privítanie jari, sme spolu
so žiakmi tretieho ročníka
základnej školy a ich pani
učiteľkou, vystúpili v obci
s
kultúrnym
programom
v ľudovom tóne za hudobného
sprievodu
pána
Martina
Kminiaka.
Témou
bolo
vynášanie Moreny – Kyseľa a
veľkonočné zvyky.
Zaujímavým bolo stretnutie
detí s ujom Ivanom Šopoňom,
ktorý
deťom
prišiel
porozprávať o živote vtákov
v
prírode.
Exponáty
preparovaných vtákov ktoré
so sebou priniesol, deti zaujali
natoľko, že jeho rozprávanie
bolo
často
prerušované
zvedavými
otázkami.
Nakoniec, za pomoci detí,
„zmajstroval“ vtáčiu búdku,
ktorú
daroval
škôlke.
Ďakujeme.
Šikovné ruky majú deti nielen
pri majstrovaní, ale aj pri
maľovaní. Presvedčili nás o tom
na
výtvarnej
súťaži
„Coburgove lásky“, kde Sofia
Dávidová, Dominika Saskia
Weberová a Paula Hrabková,
boli spoločne ocenené prvým
miestom v kategórii materské
školy. Blahoželáme!
Za snahu a reprezentáciu bola
pre všetky deti malou odmenou
návšteva divadielka „Slniečko“.
Divadelné predstavenie „Hugo
a jeho sladkosti“,
bolo aj
malým výchovným koncertom.
Okrem veľavravnej témy herci
využili
hru
na
hudobné
nástroje a spev, čím naše deti
„dostali“
a
tie
s
nimi
komunikovali
a
spievali
ostošesť.
V tomto mesiaci sme „cvične“
zorganizovali aj burzu detského
ošatenia. Tentokrát v malom,
tak akosi pokusne. Teší nás, že
záujem bol veľký a o ďalšej
burze budeme včas informovať.
Výťažok z burzy bol odovzdaný
do pokladne rodičov a peniažky
budú použité priamo pre deti
materskej školy.
Ďakujeme.
Anna Valachová
Začiatok veľkonočných prázdnin sme oslávili
s deťmi z krúžku Pathfinder v škole.
Začiatok nášho stretnutia bol v stredu večer
a koniec v štvrtok na obed.
Zažili
sme
veľa
zábavy,
hier,
súťaží
a poznávania prírody.
Bolo nás spolu 13.
Michaela Palovičová, vedúca krúžku
Ferdinand s deťmi
Osa/máj 2014
Udialo sa v obci
Kyselica, kyselá celú zimu veselá.....
Spev, tanec, hudba, zábava, to
všetko si mohli užiť deti i dospelí
z našej obce na kvetnú nedeľu
popoludní na Rínku. Vydarená
akcia prilákala na toto podujatie
dosť divákov nielen z našej obce,
ale aj z okolia. V stánkoch si deti
mohli
zdobiť
vajíčka
pod
dohľadom pani Hollej z Novej
Bane. Vajíčka boli oblepované
vlnou, nitkami, látkou, zdobené
voskom. Manželia Fialovci na
hrnčiarskom kruhu robili rôzne
mištičky, prasiatka, vtáčiky. Kto
chcel, mohol si tiež prácu
s hlinou vyskúšať. Bola možnosť
zakúpiť si hotové korbáče, alebo
sa ich naučiť pliesť. Starosta obce
sa zhostil tejto úlohy. Plietol
korbáče z 8 prútov. Záujemcov
boli nielen z našej obce, ale aj
z Banskej Štiavnice, Bystrice, či
Bratislavy. Materiálu bolo dosť, za
dve vedrá nastrihaných vŕbových
prútov. Pán Ing. Ján Macko nám
ukázal novú techniku pletenia
korbáča do kruhu z 11 prútov.
Hlavný program však tvorilo
vystúpenie deti ZŠ s MŠ z našej
obce. Deti i pani učiteľky Z.
Takáčová, A. Valachová, M.
Húsková, E. Krunková a
M. Kašiarová vystupovali
v krojoch. Na heligónke ich
sprevádzal pán Martin Kminiak.
Vystúpenie tých najmenších bolo
veľmi milé. Spievali piesne o jari
a k nim sa pridali chlapci
a dievčatá 3. ročníka, ktorí nám
priblížili jarné zvyky. Medzi iným
spievali pieseň:
Ó, pelike hája, nak sa teplie rána,
zhodili sme kyselu, do potoka
zmorenú.
Ó, pelike hája, príde vesna z rána.
Zlomenie sa lady, roztopenie sňahy,
po pažiti pobežme, kus šunčičky
odrežme....
Vystúpenie sa všetkým páčilo,
veď spríjemnilo popoludnie tým,
ktorí neľutovali svoj čas a prišli
sa sem pozrieť. Poďakovanie patrí
všetkým
organizátorom.
Starostovi obce pánovi Jozefovi
Baranyaiovi, pani učiteľkám za
námahu a chuť nacvičiť program.
Deťom za snahu, radosť a ochotu
vystupovať, pánovi Kminiakovi za
hudobný
doprovod,
pani
Kuzmovej za iniciatívu a scenár
programu . Manželom Fialovcom
a pani Hollej za možnosť vyskúšať
si niečo nové, Jarkovi Výbochovi
za ozvučenie. Chválime !
Strana 9
Popoludnie plné zábavy.
Na veľkonočnú nedeľu popoludní sa na
Rínku konalo príjemné popoludnie pre deti.
Zábava sa rozprúdila pri hľadaní vajíčok na
priestranstve pred Vatrárňou. Podarilo sa!
Deti našli všetky maľované vajíčka, ktorými
potom ozdobili strom pri lavičke cez potok.
V miestnosti cukrárne si našli aj čokoládové
vajíčka. Vypočuli si rozprávky v podaní
pána starostu. Mali možnosť si vymaľovať
omaľovánky s veľkonočnou tématikou.
Zahrať si vankúšovú vojnu. Dospelí, ktorí
ešte nemali pripravené korbáče, si ich mohli
upliesť priamo pred Vatrárňou. Zdalo sa mi,
že o túto akciu prejavili väčší záujem
chalupári a cudzí, ako deti z našej obce. Je
to škoda, lebo tie deti, ktoré prišli, sa určite
nenudili a strávili voľný čas zmysluplne.
A.Rihová
A.Rihová
Klub priateľov pohybu a zdravia /KPPZ/ - 15.výročie
Klub priateľov pohybu a
zdravia
vznikol
dňa
25.4.1999
z
iniciatívy
zakladateľov v spolupráci s
Obecným úradom vo Svätom
Antone. Cieľom klubu je
vytvárať
a
podporovať
činnosť
vedúcu
k
napomáhaniu ozdravovania
komunity,
upevňovanie
zdravia a rozvíjanie fyzickej
kondície občanov. Kondičné
stredisko
v
priestoroch
kultúrneho domu je tu pre
všetkých, ktorí radi športujú
a chcú si posilniť zdravie a
fyzickú
kondíciu.
Počas
svojej
činnosti
KPPZ
zorganizoval aj spoločenské
aktivity ako kurzy zdravej
výživy,
spojené
s ochutnávkou, či seminár
priateľstva.
V marci 2012 vznikol
cyklistický oddiel, ktorý je
zaregistrovaný
v
Slovenskom
zväze
cyklistiky a aktívne sa
zúčastňuje pretekov na
Slovensku i v zahraničí.
Tešíme sa, že kondičné
stredisko
pravidelne
navštevujú mladí ľudia
z našej obce, taktiež, že
tieto
priestory
môžu
poslúžiť
aj
žiakom
základnej školy v rámci
telesnej výchovy.
Pri príležitosti 15.výročia
založenia Klubu priateľov
pohybu a zdravia sa dňa
27.4.2014 na Ranči Nádej
stretli
zakladatelia,
členovia a priatelia klubu.
Spoločne
sme
si
zaspomínali
na
svojpomocné
budovanie
kondičného strediska i na
slávnostné
otvorenie
klubu. Sme radi, že medzi
nás prišiel aj p. Milan
Jaďuď, ktorý stál pri zrode
KPPZ.
Touto
cestou
chceme
poďakovať
p.
Zuzke
Buzalkovej za peknú tortu
a p. Márii Palovičovej za
chutné pagáčiky, ako aj
sponzorom:
p.
Alenke
Výbochovej, pekárni Anton
Antol s.r.o., p. Ondrejovi
Binderovi a jeho rodine,
vďaka ktorým sme mohli
pripraviť pohostenie pre
všetkých, ktorí si prišli
pripomenúť 15. výročie
založenia Klubu priateľov
pohybu a zdravia vo
Svätom Antone.
Viac
informácií
a
fotogalériu
kondičného
strediska a cyklistického
oddielu
nájdete
na
internetovej stránke našej
obce:
http://
www.svatyanton.sk/oz/
kppz/uvod
vedenie KPPZ
Osa/máj 2014
Bude Vás zaujímať
Strana 11
Pane, som tak rád, že som už tvoj......
Slávnosť, aká sa často nevidí, sa
konala
4.
mája
2014
v
dopoludňajších
hodinách
v našom katolíckom kostole.
Deti oblečené do slávnostných
bielych šiat spoločne so svojimi
rodičmi
vstúpili do chrámu,
aby do svojich srdiečok prijali
pána Ježiša. Boli to: Evička
Buzalková,
Petrík
Eček,
Šimonko Hikl, Alicka Hornická,
Kamilko
Chovan,
Branko
Kališek, Danielka Kminiaková,
Siska
Kondeková,
Noemka
Kružlicová,
Samko
Machil,
a Jurko Peták. V úvode zaznela
pieseň prvoprijímajúcich detí
s doprovodom gitary pána
Jozefa Sabu, ktorá navodila
slávnostnú atmosféru. Deti sa
potom spoločne zapojili do
slávenia
eucharistie.
Čítali
liturgické
texty,
modlitby,
obnovili si krstné sľuby. Vo
dvojiciach slávnostne pristúpili
k prvému sv. prijímaniu. Pieseň
„Pane, som už tvoj“ prekrásne
zaspievala
Danielka
Kminiaková
s doprovodom
pána Štefana Legényho. Jej
nežný a vrúcny hlások vyvolal
slzy
v
očiach
mnohých
prítomných.
Slávnostnú
atmosféru
podčiarkol
aj
cirkevný
spevokol,
ktorý
spieval počas svätej omše. Na
záver
sa
pánovi
farárovi
v
mene
detí
a
rodičov
poďakovala pani Mgr. Janka
Machilová. Branko Kališek sa
poďakoval
za
deti
pani
katechétke, ktorá ich na túto
slávnosť svedomito pripravila.
Siska Kondeková a Šimonko
Hikl sa poďakovali rodičom,
ktorí sa zaslúžili o to, aby táto
slávnosť
bola
pre
nich
nezabudnuteľná. Za naozaj
silný a pekný duchovný zážitok
si zaslúžia pochvalu všetci
zainteresovaní. Boli to naozaj
nezabudnuteľné chvíle, ktoré
budú v nás doznievať ešte dlhú
dobu.
A.Rihová
Obecná knižnica informuje
Nedá sa nepochváliť
Prvé sväté prijímanie je
veľkou
a
dôležitou
udalosťou každého, kto ho
zažil. Nejde len o deti,
ktorých sa to bytostne týka,
ale o všetkých, ktorí sa na
tejto prekrásnej a dôležitej
udalosti zúčastnia.
Očakávaním
prežiarená
atmosféra, krásne vyčesané
a
upravené
dievčatá,
dôstojne tváriaci sa chlapci,
zoradení
do
dvojíc
a
kráčajúci
pred
pánom
farárom, hrdí rodičia a starí
rodičia, usmiati príbuzní, či
len tak pozorujúci okolití
ľudia.
Tak
nejako
to
vyzeralo
v
nedeľu
04.05.2014 pred kostolom
vo Svätom Antone.
Slávnosť to bola naozaj
nádherná.
Všetci,
ktorí
svojím
úsilím
prispeli
k tomu, aby jej priebeh bol
takýto úžasný, patrí veľká
vďaka a prejav úcty. Pánovi
farárovi, milo a príjemne sa
prihovárajúcemu
svojim
zverencom, pani
katechétke, ktorá bystrým
zrakom
pozorovala
a
usmerňovala
tých
najdôležitejších
–
deti,
rodičom,
ktorí
prežívali
slávnosť svojich detí so
slzami v očiach... Celú
atmosféru však dotvárali
ľudia, ktorých tváre boli
skryté na chóre a svojimi
hlasmi
umocňovali
rozprávkovú
atmosféru.
Spev, doprevádzajúci deti,
či celú bohoslužbu, bol
naozaj
úžasný.
Pri
niektorých piesňach, ich
prevedení, mnohým z nás
prebehli
po
tele
zimomriavky.
Vy,
čo
pravidelne
navštevujete
bohoslužby,
si
ani
neuvedomujete, aký poklad
Vaša farnosť ukrýva. My,
ktorí sme nepravidelnými
návštevníkmi,
dokážeme
niečo tak pekné oceniť.
Preto
chceme
za
nás
poďakovať
ľuďom
s nádhernými hlasmi. Bol
to krásny zážitok.
Takáčová, Valachová
Knižnica je otvorená:
Pondelok od 10,00 hod do 15,00 hod
Piatok
od 12,00 hod do 15,00 hod
K dispozícii sú nové knihy – beletria, detektívky,
sci-fi, odborná literatúra, knihy o záhrade
a kuchárske knihy.....
Knižnica získala zbierku kníh a časopisov na
ručné práce – vyšívanie, pletenie, háčkovanie,
množstvo bavlniek, vlny, priadze, gombíkov, zipsov
rôznej veľkosti a farby a pod. K dispozícii je šijací
stroj na opravu a úpravu odevov, ihlice na
pletenie, háčiky, krosienka na tkanie a pod.
V rámci knižnice funguje každý pondelok Klub
seniorov a v piatok Klub detí.
Osa/máj 2014
Zábava
Strana 13
Náš receptár
Jablkovo-orechový zákusok
Čo potrebujeme:
400 -500 g lístkové cesto,
1 kg jabĺk, mletá škorica,
kryštálový cukor,
rozpustené maslo
/od tety Hany/
Smotanové cesto:
6 – 8 lyžíc kvalitnej kyslej
smotany, 1 vajce, 0,5 dcl
oleja, 80 g práškového cukru,
80 g mletých orechov, 120 g
hrubá múka, 1 kávová lyžička
sóda bikarbóna
Ako na to :
Lístkové cesto rozdelíme na 2 časti a rozvaľkáme na plát
veľkosti plechu. Plech vystelieme pečiacim papierom
a trochu pokropíme vodou, položíme naň prvé lístkové
cesto, popicháme vidličkou a pokvapkáme rozpusteným
maslom. Na cesto poukladáme ½ na jemno nakrájaných
jabĺk, posypeme cukrom a škoricou. Na jablká nalejeme
smotanové cesto.
Smotanové cesto: Kyslú smotanu vyšľaháme s vajcom, olejom a práškovým cukrom. Potom primiešame orechy
a hrubú múku rozmiešanú so sódou bicarbónou.Na smotanové cesto poukladáme zbytok jabĺk, posypeme cukrom
a škoricou, pokvapkáme maslom a prikryjeme druhým plátom lístkového cesta. Potrieme rozpusteným maslom
a dáme piecť do teplej rúry 200 stupňov, 25 -30 minút.
Rada: Namiesto jabĺk môžete použiť akékoľvek ovocie – čerešne, višne, slivky....
Podľa ovocia si môžete prispôsobiť smotanové cesto – namiesto orechov, použiť – celý mak, mandle, kokos...
Blahoželanie.
Prešmyčky od Alice Gajanovej
Vytvorte z dvoch slov jedno
(napr. ret + mak – MARKET)
žila + hod
kotva + rev
balón + os
krab + ota
radí + kat
rebel + city
kel + sito
lep + metro
nelez + ina
drevo + spi
Riešenie z predchádzajúceho čísla:
Nastav lis – Stanislav
Zobula - buzola
Má rok - komár
Kalíš - líška
Pichla - chlapi
Bravec - vrabec
Cvakli - cvikla
Naberačky - barančeky
Darovať - radovať
Revú - úver
Májové pranostiky
17. 4. 2014 sa významného
okrúhleho životného jubilea
dožila pani Evka Pecníková,
ktorá bola pracovníčkou MNV a
OúC v našej obci. Pri tejto
príležitosti jej zablahoželali aj
pracovníci Obecného úradu vo
Svätom Antone. Pripájame sa
blahoželaniu týmto vinšom:
Prajeme ti zdravia, šťastia dosť,
nech ti slnko svieti pre radosť.
Nech máš všetko čo chceš mať,
nech nestratíš chuť sa smiať.
Nech máš život ako sen,
užívaj si každý deň.
Od starostí žiadne vrásky,
užívaj si veľa lásky!
Za redakciu OSY blahoželá
Anna Rihová
máj- Ak na prvého mája večer prší,
bude celý rok pekne.
Dážď na prvého mája - úrodný rok.
4. máj- Sv. Florián, úrodu nám chráň.
Svätý Florián si ešte môže nasadiť
snehový klobúk.
12. - 14. máj - Pankrác, Servác,
Bonifác - zamrznutí svätí, Žofia ich
potvrdí a Urban uzavrie.
Na ľadových svätých mráz všetky kvety
spáli.
Keď tŕnie kvitne na troch ľadových
svätých, obyčajne býva zima a slota.
15. máj- Žofia - ľadová žena.
Keď prejde zamrznutých kuchárka,
sadieva sa paprika.
Svätá Žofia stromy rozvíja
Dážď sv. Žofie slivky veľmi ubije.
Žofia pole často zalieva.
19. máj- Do Petra neni tepla, po Petre
už je po teple.
25. máj- Urban krásny, vyjasnený,
hojným vínom nás odmení. Po svätom
Urbanu mráz neškodí sadu.
26. máj- Na sv. Filipa tráva už rozkvitá.
Prvomájovú rosu považovali na celom
Slovensku za účinný liek a za
preventívny prostriedok proti bolestiam
(ľudia si ňou umývali oči, natierali lišaje
a pod.).
Na strednom Slovensku sa dievčatá
postavili na dážď a tri razy odriekali:
„Dážď, dážď, májový dážď,
budú mi od teba vlasy rásť.“
Keď sú začiatkom mája noci mesačné,
studené, rosnaté, taký by mal byť celý
máj.
Ak v prvý májový týždeň pršalo, dážď bol
predzvesťou bohatej úrody.
Suchý máj - skúpy rok.
Májové blato - pre hospodára zlato.
Májová kvapka za dukát stojí.
Májový dážď padá - zlato padá.
Máj teplo dáva a stromy kvetmi zdobí.
Ak sú v máji hríby červivé, bude suché
leto.
Chladný máj – pre ovocie raj.
Keď sa v máji blýska, to si sedliak výska!
Ak je máj záhradníkom, nie je pre
stodoly milovníkom.
1
A
B
C
D
E
F
G
H
I
J
K
L
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
Download

OSA 4/2014 - obec Svätý Anton