LISTY
Jar 2013
Časopis jezuitských novicov
Úvodník
Milí přátelé, prožíváme Rok víry. Čas
hlubšího uvědomování si naší identity jako křesťanů.
Toho, že věříme v trojjediného Boha Otce, Syna a
Ducha svatého, i to, že jsme pozváni prožívat náš
život v jeho důvěrné blízkosti.
V noviciátě Tovaryšstva Ježíšova, jak i v
mnoha jiných podobných řeholních domech, téma
tohoto roku jen zvýrazňuje úsilí, které mladí muži a
ženy vynakládají k prohloubení a zintimnění tohoto
vztahu.
Dvouletá doba této první formace je opravdu
náročná. Není snadné vzdálit se od zajímavého světa a pomalu se ponořovat a
odhalovat duchovní rovinu života svého i duchovní rozměr celého stvoření.
Sv. Ignác by řekl: „Hledat a nalézat Boha ve všech věcech“. A když se to
trochu naučíme, postupně se nám otevírají oči na Boží lásku projevující se
opravdu ve všem. Pak z toho ovšem plyne i konkrétní důsledek pro život:
„Ad maiorem Dei gloriam“, tzn., snažíme se žít tak, aby všechno bylo k
větší slávě Boží.
Hledání Boha ve všech věcech a pak jednání k Boží slávě je něco
aktivního. Avšak základní podmínkou otevírání se na život ve své plnosti
v Bohu, je velkodušnost charakterizována postojem Panny Marie při
zvěstování, když andělovi odpověděla: „Ať se mi stane podle tvého slova“.
Ona dovolila Bohu, aby vstoupil do jejího života a učinil z ní Matku svého
Syna.
V Duchovních cvičeních se od nás žádá stejný postoj: Nabídnout
Pánu celé svoje chtění a celou svou svobodu, aby Bůh použil jak mé osoby,
tak všeho, co vlastním, podle své nejsvětější vůle. (DC 5)
V praxi to znamená, jednat trochu paradoxně, aktivně se snažit, abychom
byli pasivní, aby v nás nepřekážely různé náklonnosti, touhy a myšlenky, a
tak dovolili ve svém životě působit Boží milosti.
Přeji Vám všem, a samozřejmě i novicům, abyste v tomto rozměru
víry neustále rostli. A věřím, že Vás i četba následujících stránek v tomto
úsilí povzbudí.
P. Jan Adamík SJ
LISTY 3
Rozhovor
Noviciát je ako kurz
plávania
Necelý mesiac po svojej
kňazskej vysviacke do našej
ružomberskej komunity pribudol
nový mladý člen. Nie je však až
taký nový (hoci stále vyzerá veľmi
mlado), keďže v Ružomberku
prežil prvé dva roky svojej
jezuitskej formácie.
V nasledujúcom rozhovore
Vám predstavíme nášho sócia
(zástupcu
predstaveného)
v
noviciáte, ktorý sa spolupodieľa na
našej formácii.
P. Pavol Trgo SJ
Pali, mohol by si sa v
krátkosti
predstaviť
našim
čitateľom?
Neďaleko od Trenčína...
– tak sa spieva v jednej ľudovej
piesni. Zároveň je to však aj miesto
(Nové Mesto nad Váhom), kde
som prežil svoje krásne detstvo.
Vyrastal som v kresťanskej rodine
spolu s mojimi dvomi bratmi. Naši
rodičia nám do života vštepili
veľký zmysel pre zodpovednosť,
čestnosť a úprimnosť. Tiež sa pre
nás stali nielen prvými učiteľmi,
ale hlavne svedkami kresťanskej
2 LISTY
viery, za čo som im vďačný.
K jezuitom som vstúpil v r.
2002. Po zložení rehoľných sľubov
v r. 2004 som začal svoje teologické
štúdiá. V r. 2006 – 2008 som v
rámci pastoračnej praxe pôsobil
ako vychovávateľ na internáte
pre stredoškolákov v Košiciach.
Počas štúdia teológie som sa zas
pastoračne venoval spoločenstvu
rodín pri jezuitskom kostole v
Bratislave. Kňazskú vysviacku
som prijal v júni 2012 v Bratislave.
Toľko v skratke môj doterajší život
v Spoločnosti Ježišovej.
Rozhovor
Ako si sa spoznal s
jezuitmi a aká bola tvoja cesta k
nim?
Už počas dospievania som
postupne rozlišoval svoje životné
povolanie. Našu rodinu často
navštevovali miestne rehoľné
sestričky. A práve jedna z nich,
sestrička Ignácia (žeby jej rehoľné
meno bolo iba „náhodne“ podobné
s menom nášho zakladateľa?)
mi postupne odhalila krásu
rehoľného života. Ona sa stala tým
rozhodujúcim ukazovateľom na
mojej životnej ceste.
Táto
rehoľná
sestra
ma nasmerovala na „značku“
JEZUITI. A ja som začal pátrať –
na letnom jezuitskom tábore pre
voľbu povolania (Cesta-PravdaŽivot), v neďalekej jezuitskej
komunite v Piešťanoch, v otázkach
a niekoľkých listoch vtedajšiemu
novicmajstrovi. Po maturite na
gymnáziu už moje kroky smerovali
priamo sem do Ružomberka do
miestneho jezuitského noviciátu.
Vieme, že si bol pred 10
rokmi v noviciáte. Ako si dnes
spomínaš na toto obdobie?
Pamätám sa, ako mi vtedy
raz niekto povedal, že noviciát je
obdobím, kedy sa človek akoby učí
plávať vo veľkej vode. Postupne
sa učí jednotlivým plaveckým
spôsobom a technikám, cibrí sa vo
vytrvalosti... Noviciát bol pre mňa
skutočne takou „duchovnou školou
plávania“.
Postupne som sa učil
rôznym metódam modlitby, ponáral
som sa do hĺbky našej ignaciánskej
spirituality, objavoval som nové
prvky duchovného života. Od
miestnych starších jezuitov som
zase „obkukával“, aký je správny
LISTY 5
Rozhovor
krásnej prírody. Zároveň je to
pre mňa obrazom duchovného
doprevádzania v noviciáte.
V prírode treba vždy
spoločne nájsť ten správny
smer, niekedy prejsť cez drobnú
prekážku, prekonať krízu a únavu,
objaviť
osviežujúci
prameň,
dostať sa na vrchol. Podobne v
duchovnom živote chcem byť pre
našich novicov spoločníkom a
sprievodcom na začiatku ich
vlastnej rehoľnej cestičky.
Zároveň
zas
novici
Ako vnímaš dnešných pomáhajú mne – zostať mladým.
Občas sa aj ja niečomu od nich
novicov?
Každý pondelok mávame naučím – napr. hrať žolíka :)
v noviciáte tzv. vilový (voľný, V noviciáte pôsobíš ako
odpočinkový) deň. Väčšinou vyjdeme spoločne do okolitej sócius (zástupca, pomocník)
jezuitský štýl a spôsob života.
Trénoval som sa vo vytrvalosti a v
dôvere.
Dva roky noviciátneho
tréningu prešli veľmi rýchlo a ja
som sa rozhodol, že v tréningu
(teda v jezuitskej formácii:) budem
pokračovať ďalej. Zložil som
jednoduché večné sľuby a začala
sa niekoľkoročná etapa mojich
základných teologických štúdií,
ktoré som minulý rok úspešne
ukončil.
4 LISTY
Rozhovor
predstaveného (novicmajstra).
Čo iného okrem tejto služby v
Ružomberku ešte vykonávaš?
Okrem služby sócia v
noviciáte som ešte aj „sócius“
nášho promótora povolaní (teda
dalo by sa povedať, že som taký
„sócius na druhú“:). Stretávam sa
s mladými ľuďmi, ktorí sa snažia
hlbšie prežívať svoje kresťanské
povolanie, a pritom postupne
rozpoznávajú aj svoje životné
povolanie.
Niekoľkokrát
za
rok
ponúkame na našich chatách
„víkendovky“ pre mladých. Okrem
„duchovnej miniobnovy“ je tam
priestor pre rôzne debaty, spoločné
zdieľanie, turistiku, šport... Počas
letných prázdnin organizujeme
týždenný tábor pre mladých (s
názvom Cesta-Pravda-Život), v
rámci ktorého ponúkame trojdňové
duchovné cvičenia.
Pastoračne pomáham aj
v našom kostole a na miestnej
cirkevnej zdravotníckej škole.
Získavam tak prvé bohaté kňazské
skúsenosti pri slávení sv. omše či pri
vysluhovaní sviatosti zmierenia.
Nájdeš si aj čas na osobný
oddych a voľno?
Prekrásne okolité hory
ma niekedy priam lákajú vyjsť
si odpočinúť do prírody. Tam si
oddýchnem, zreflektujem prežité
udalosti a načerpám nové duševné
sily. Pri prechádzke lesom sa aj
moje vnútro rýchlejšie naladí na
Stvoriteľa celého vesmíru.
LISTY 7
Predstavujeme
Predstavujeme
Tomáš Čekan
nepočul som o nich. Ale môj dobrý kamarát vedel, že tam „niečo také“ v
Prešove je. Chcel ísť k nim na spoveď, no samému sa mu akosi nechcelo...
Takže odvtedy sme tam začali chodievať spolu. Náš dobrý páter Šofranko
nás „pospovedal“ a porozprával sa s nami. Občas sme tam ostali na svätej
omši a aj o náš hlad sa páter vedel dobre postarať.
Pomaly som sa u jezuitov „usalašoval“. Začal som chodievať
na jezuitské akcie (Xaveriáda pre mladých v Miškolci). Prvé duchovné
cvičenia som mal v Prešove v zime 2009 s pátrom Záhoranským. S
rehoľnou sestrou Ľubomírou CJ a s Petrom Giraškom SJ nám bolo na
Trlenskej chate počas duchovných obnov veselo.
Boli to necelé 2 roky, čo som
poznal jezuitov. A vtedy som sa rozhodol,
že napíšem list Pátrovi Provinciálovi,
pretože som k nim chcel vstúpiť. Začalo
to byť trošku vážne, keď som sa po tomto
liste dostavil do Prešova na moje pohovory
(skúšky) s jezuitmi. Nakoniec z toho
vzišiel návrh stráviť jeden rok s jezuitmi v
Bratislave. A ak aj po roku budem chcieť
vstúpiť, tak ma zoberú.
V Bratislave som ostal celý rok.
Prežil som to živý a zdravý. Robil som tam
kostolníka v našom jezuitskom kostole.
Raz mi Páter Provinciál položil takú trochu prekvapivú, ale očakávanú
otázku, či som pripravený byť novicom SJ. Ja som tak poskromnejšie
odpovedal, že „áno“. Dostal som obáločku nie s peniazmi, ale so súhlasom
stať sa jezuitským novicom. No a vtedy sa to trochu viac rozhýbalo, a tak
som teraz čerstvým novicom.
Môžem povedať, že počas tých pár rokov spoznávania ma u
jezuitov najviac oslovila spiritualita sv. Ignáca z Loyoly, jeho duchovné
cvičenia, rozlišovanie duchov (myšlienok), tiež široká apoštolská
činnosť, služba chudobným a všetkým, ktorí potrebujú pomoc v rôznych
častiach sveta. Cítim sa tu dobre, mám okolo seba dobrých ľudí a verím,
že to s Božou pomocou dotiahneme až dokonca. OAMDG
Pochádzam z malej dedinky Šarišské
Dravce na východnom Slovensku. Každý
rok mám o rok viac, a tak 31. januára som
mal 23.
Odmalička som vyrastal na
východe, takže „východniarčina“ mi ide
dobre! Do základnej školy som chodieval
v mojej rodnej dedinke. Ako chlapec som
rád miništroval, potom ma to prestalo
baviť.
Po deviatich rokoch som sa rozhodol
študovať na Strednej priemyselnej škole
strojníckej v Prešove. Popri štúdiu som
sa rád venoval hudbe, hre na klavír a
športu. Hudba ma bavila aj naďalej, takže
po maturite som chcel študovať hudbu na
vysokej škole. Lenže akosi to nevyšlo,
a tak som ostal rok doma. Trošku som
brigádoval a pomáhal rodičom.
Bolo to v lete, čerstvo po maturite,
keď ma kamarát pozval na duchovnú obnovu do Sedlíc (pri Prešove).
Ja som ani nevedel, čo to tam bude, o čo tam pôjde. V tom čase som
bol trošku menej „duchovným človekom“, ale nejako som sa nezdráhal.
Spolu sme sa tam modlili, spievali. Bolo to dobré. Tam vo mne nastala
vnútorná premena, dostal som novú iskru do života.
Odvtedy sa začal môj život uberať tým správnejším smerom.
Začal som aktívnejšie žiť duchovný (sviatostný) život a modliť sa.
Zašiel som na púte do Levoče a do Vysokej nad Uhom. No a neskôr som
začal pomaly uvažovať aj o duchovnom povolaní. Chcel som vstúpiť do
kňazského seminára v Košiciach. Bol som tam na pohovore, trošku sme
„pokecali“ a zistili sme, že ešte ostanem rok doma.
Počas toho roku som brigádoval, a práve vtedy som začal
spoznávať aj prešovských jezuitov. Nikdy predtým som ich nepoznal,
6 LISTY
LISTY 9
Predstavujeme
Oleksiy Kurzakov
Narodil som sa v bývalom
Sovietskom zväze – v Solotvyno,
na území dnešnej Ukrajiny
(Zakarpatie). Môj rodný kraj je
multikulturálnou oblasťou, pretože
hraničí na juhu s Rumunskom a na
západe s Maďarskom, Slovenskom
a Poľskom.
Tí, ktorí majú dobrú
pamäť, vedia, že táto časť územia
pripadala ešte pred 2. svetovou
vojnou
k
Československej
republike. Svoje narodeniny oslavujem 7.11. Je to dátum, ktorý by mal
byť taktiež v povedomí mnohých. Minulý rok som dovŕšil jubileum
tridsiatich rokov.
Moji rodičia ako aj starí rodičia pracovali ťažko v baníckom
priemysle, ťažili soľ. Táto práca bola veľmi fyzicky namáhavá, ale (ako
mi o nej rozprávali moji príbuzní) aj zaujímavá a pre mnohých tajomná.
Tradícia ťažby nerastného bohatstva v našej obci siaha až do čias Rímskej
ríše. Od detstva bol pre mňa veľký zážitok zúčastňovať sa pravidelných
exkurzií do hlbín podzemia, a to až do hĺbky 460 metrov.
Spolu so svojimi súrodencami som navštevoval miestnu
základnú školu. V triede nás bolo viac národností. Medzi spolužiakmi
by ste mohli nájsť okrem Ukrajincov aj Maďarov, Rusov, Rumunov a
členov židovského národa. Rodinní príbuzní spomenutých spolužiakov
sú vlastne prisťahovalcami, ktorí dostali na našom území prácu.
Odkedy som schopný užívania rozumu, rozpoznal som v sebe
túžbu po zasvätení skrz kňazský život. Po páde režimu, kedy sa u nás
začal slobodne rozvíjať náboženský život, som sa hlbšie spojil so životom
Cirkvi, začal som miništrovať a videl som dobrý príklad miestnych
duchovných otcov.
Pravdaže, v období puberty som premýšľal nad rôznymi
perspektívami realizovania svojho budúceho života, avšak túžba žiť
8 LISTY
Predstavujeme
životom kňaza bola u mňa prioritná.
Po ukončení gymnázia v Mukačeve som na základe tejto mojej
túžby nastúpil do seminára. V roku 2007 som ukončil grécko-katolícku
bohosloveckú formáciu v seminári v Užhorode, nesúceho meno po
blahoslavenom mučeníkovi zakarpatskej zemi Theodorovi Romžovi.
Následne som bol vysvätený na kňaza byzantského obradu.
O jezuitoch som sa dozvedel už počas môjho štúdia na gymnáziu
prostredníctvom literatúry, ktorá sa mi dostala v tom čase do rúk. Okrem
toho som tiež hľadal informácie o nich u rôznych kňazov a priateľov.
Zaujala ma životná cesta svätého Ignáca, jeho obrátenie sa a založenie
rehole. Okrem iného na mňa zapôsobil misijný duch novozaloženého
spoločenstva a jeho verná služba Cirkvi a ľuďom.
Počas života v seminári som mal možnosť stretnúť sa a zoznámiť
s jedným slovenským jezuitom, ktorého otvorenosť a priateľstvo boli pre
mňa dôležitou skúsenosťou. Po tejto skúsenosti som s jezuitmi nadviazal
nové priateľstvá, ktoré boli pre mňa inšpirujúce. Následne som požiadal
o vstup do rehole. Po piatich rokoch kňazskej služby som začal svoj
noviciát, ktorý je základnou školou rehoľného života, čo som prijal ako
mne daný dar od Boha.
Pevne verím a som
presvedčený, že Boh má
plán s každým človekom
žijúcim na tejto našej
krásnej modrej planéte.
Človek, ktorý hľadá
jeho vôľu, istotne zažije
dobrodružstvo a radosť
z nájdenia pokladu
ukrytého v poli, teda vo
svojom vlastnom živote.
LISTY11
Predstavujeme
Peter Teličák
Svoju životnú púť som započal
v oravskom meste Dolný Kubín.
Vekom som tesne presiahol magickú
hranicu tridsiatich rokov. Posledných
jedenásť rokov som kvôli štúdiu žil
značnú časť tohto času mimo svojho
domova – Žilina, Bratislava a Praha.
Každé zo spomenutých miest má svoju
nezameniteľnú krásu a svoj sociokultúrny šat. V čerstvej pamäti mám
stále živo prítomné popoludňajšie
sobotné prechádzky Prahou.
Po strednej škole – verný „tradícii“
algoritmického uvažovania zhmotňujúceho sa v myslení technickom,
som s očakávaním nastúpil na štúdium techniky v Žiline. Stal som sa
frekventantom statiky so zameraním na budovanie mostov. Štúdium
techniky ma zamestnávalo na plný úväzok celých päť rokov, avšak
okrem nekonečného prepočítavania (podobne ako businessman –
obyvateľ štvrtej planéty z Exupéryho diela Malý princ) som mal pre život
nevyhnutný free-time, nebolo ho však na rozdávanie.
Bol to pre mňa dôležitý čas sebapoznávania. Cez univerzitné
štúdium, následne skrz zážitok priateľských vzťahov a literatúry sa
mi postupne začal javiť svet (osobný a navôkol) hlbšie a plnšie. Bolo
potrebné tak podstúpiť relektúru – akoby sa nanovo začítať do skutočnosti
vlastnej existencie, ktorá sa postupne predo mnou začala otvárať v
sýtejšej palete farieb – skutočnosť, ktorá sa nedala zachytiť pomocou
algoritmov. Z prvotného nadšenia a plánov – naprieč vyššie spomenutej
skúsenosti, sa postupne začali kryštalizovať otázky, ktoré obohatili môj
myšlienkový svet o nové skutočnosti so svetom okolo mňa a zároveň aj
vo mne samotnom.
Po štátniciach som túto skúsenosť realizoval štúdiom filozofie a
teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Práve
toto stretnutie sa s humanitou v podobe filozofie a základov teológie
10 LISTY
Predstavujeme
spolu so zážitkom z pravidelných duchovných doprevádzaní, hlbokých
priateľských vzťahov, beletrie, stretávok s vysokoškolákmi a kontaktu s
bezdomovcami cez sestry Matky Terezy – dotváralo a prehlbovalo obraz
mnou spoznávaného sveta.
Ešte pred nástupom na štúdiá teológie do Prahy som pracoval
v jednej stavebnej firme na pozícii projektového manažéra. Bola to
zaujímavá kafkovčina.
Retrospektívne vnímam tento môj pochod cez rôzne životné
„výhybky“ na pozadí Kunderovej
myšlienky: „Život sa javí často ako žiarivá
dráha príčin a následkov, stroskotaní a
úspechov; avšak človek, ktorý kamenne
upiera svoj pohľad na tieto kauzálne
zreťazenia svojich činov, len zrýchľuje
svoj bláznivý beh k smrti.“ To však moja
túžba nebola, bol som pohýnaný hľadať
viac.
Jezuitov som bližšie spoznal
„náhodou“. Jasne si pamätám, že moje
prvé oslovujúce stretnutie bolo skrz
literatúru. V jednom antikvariáte som
získal knihu od H. de Lubaca SJ: Zápas
s Bohom. Jej obsah korešponduje s
autorovou intelektuálnu poctivosťou
a otvorenosťou (na pozadí Ignácovej
myšlienky – nachádzať Boha vo všetkých
veciach) na realitu okolitého meniaceho
sa sveta, v ktorom bol sám zasadený.
Ďalšie oslovujúce stretnutie s jezuitmi bolo na pôde Teologickej
fakulty v Prahe, kde som s pátrom Jánom Regnerom viedol otvorený a
podnetný rozhovor. Dostal som od neho potrebné penzum literatúry. Tak
som sa zoznámil so základmi ignaciánskej spirituality. Tento pozitívny
zážitok viedol k stretnutiu sa s Pátrom Provinciálom Františkom
Hylmarom. Cez rozhovory s ním a následný prijímací pohovor som
nastúpil do noviciátu v Ružomberku.
LISTY 13
Pozývame
Pozývame
Pre tých, ktorí cítia POVOLANIE
Communication
Cirkev vás potrebuje, počíta s vami a naďalej sa na vás obracia s
dôverou, najmä keď treba dosiahnuť tie fyzické a duchovné miesta, kam
iní neprídu alebo prídu veľmi ťažko. (Z príhovoru Benedikta XVI. členom
35. generálnej kongregácie)
Si pozvaný, aby si sa pozrel do hĺbky svojej duše a našiel v nej
odpoveď na svoje túžby. Ak cítiš, že ťa Boh volá, si pozvaný, aby si
to lepšie spoznal a aby si sa inšpiroval životom sv. Ignáca – človekom,
ktorý nadchol mnohých, v nádeji, že rovnako nadchne aj teba. Sv. Ignác
veril, že Boh má plán s každým z nás. Máš odvahu prísť a opýtať sa, aký
je Boží plán s tebou?
Neprichádzaj, ak sa bojíš, ak nemiluješ Cirkev ako matku,
ak si myslíš, že svojím príchodom robíš Spoločnosti službu.
Ale príď, ak tvoja jediná túžba je slúžiť Kristovi, ak máš silné ramená,
ktoré sú schopné uniesť ťarchu, ak je tvoj duch otvorený,
ak máš srdce väčšie než svet, ak sa vieš zasmiať a niekedy aj na sebe.
Bližší kontakt:
P. Ondrej Gabriš SJ
Námestie Padlých hrdinov 7
900 28 Ivanka pri Dunaji
e-mail: [email protected]
12 LISTY
Naša skupinka Communication funguje od leta 2009. Odvtedy sa
stretávame každé druhé sobotné poobedie u jezuitov v Bratislave, ale aj
na spoločných výletoch a chatových pobytoch, kde nechýba duchovno,
prechádzky a spoločenstvo.
V lete nás obvykle čaká týždňový hlbší program v lone prírody.
Naše duchovné aktivity stavajú na spiritualite sv. Ignáca z Loyoly. Ak
chceš toto všetko zažiť v spoločenstve rôznorodých ľudí, ktorí ale majú
jedno a to najdôležitejšie spoločné, pridaj sa!
„Boh sa Ti prihovorí a ukáže Ti správny smer vo chvíli, keď
to najmenej čakáš. Podobnú skúsenosť som zažila, keď som sa pred
niekoľkými rokmi vďaka pozvaniu priateľky stala súčasťou skupiny
Communication. Sme partia mladých ľudí z celého Slovenska, ktorá
nachádza spoločnú reč. Snažíme sa vidieť Boha v ľuďoch okolo nás a
spoznať jeho vôľu pre náš život. Keďže všetci sa môžeme stretnúť iba
niekoľkokrát do roka, vytvorili sa aj menšie stretká. A ako trávime náš
spoločný čas? Hlavne v príjemnej atmosfére, ktorá pretrváva počas
našich stretnutí. Spoločný rozhovor pri čaji, ústredná téma a následná
meditácia. Pred koncom sa každý môže vyjadriť, čo ho v texte oslovilo.
Táto skupinka obohatila môj život a som rada, že môžem byť jej súčasťou.“
(svedectvo Sone z Bratislavy)
Ak Ťa týchto niekoľko riadkov zaujalo a chcel by si sa k nám
pridať, radi Ťa medzi seba privítame. Bližšie info Ti radi poskytnú:
P. Pavol Trgo SJ sr. Ľubomíra Jurčová CJ
[email protected]
[email protected]
LISTY 15
Pozývame
Reportáž
Stredoeurópsky MAG+S 2013
Vzácna návšteva
V lete sa v Brazílii uskutočnia
Svetové dni mládeže a jezuitský
program Magis. Určite by sa
množstvo
mladých
ľudí
zo
Slovenska rado zapojilo do týchto
medzinárodných
aktivít,
ale
mnohým to nebude umožnené. Preto
slovenskí jezuiti spolu so sestrami
Congregatio Jesu a v spolupráci s
jezuitmi z Maďarska a Česka začali s prípravou podobného podujatia s
názvom Stredoeurópsky Magis. Toto podujatie sa uskutoční od 20. do
28. júla 2013 na viacerých miestach Slovenska, ale tiež v Maďarsku a v
Česku.
Po skončení programu Magis sa všetci účastníci presunú do
Ružomberka, kde bude prebiehať Národné stretnutie mládeže R13,
paralelne so Svetovým stretnutím mládeže (SDM) v Rio de Janeiro.
Magis znamená viac a je výzvou pre všetkých, ktorí chcú
zažiť a žiť viac. A toto bude cieľom podujatia Stredoeurópsky Magis,
ktoré ponúka duchovnú, kultúrnu, sociálnu a misionársku skúsenosť v
ignaciánskej spiritualite.
Preto pozývame všetkých, ktorí chcú zažiť týždeň bohatý na
zážitky, spoznávať samých seba v každodenných radostiach i starostiach
a prekonávať to všetko s Božou pomocou. Na vlastnej koži budú môcť
zažiť dorozumievanie bez znalosti cudzieho jazyka, hľadanie toho, čo
nás s druhými spája, rozhovory, ktoré obohacujú, potlačenie vlastného
egoizmu a objavenie niečoho hlbšieho.
Koncom novembra sme
sa zúčastnili neobyčajného
stretnutia, ktoré bolo veľkou
radosťou nielen pre nás novicov,
ale aj pre celú slovenskú
provinciu jezuitov. Určite
je Vám všetkým známe, že
pôvodcom tejto radosti bol náš
generálny predstavený, páter
Adolfo Nicolás SJ. Po štyroch
rokoch od jeho uvedenia do
úradu generála, mal možnosť
po prvýkrát navštíviť svojich
spolubratov na Slovensku.
Páter Nicolás sa narodil v roku 1936 v Španielsku. V roku 1953
vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas rokov 1964 – 1968
študoval v Tokiu, kde bol v roku 1967 vysvätený na kňaza. Po ukončení
postgraduálnych štúdií v Ríme na Gregoriánskej univerzite v roku 1971
nastúpil ako profesor teológie v Tokiu na Sofia University. Neskôr
pôsobil ako misionár na Filipínach a Manile. V rokoch 1993 – 1999
bol predstaveným japonskej provincie. V roku 2004 sa stal predsedom
konferencie jezuitov východnej Ázie a Oceánie. V januári 2008 bol
zvolený za generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej.
V sobotu, 24. novembra pred spoločnou svätou omšou v
Prešove, ktorej sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich a jezuitských
spolupracovníkov, bolo stretnutie všetkých prítomných jezuitov s
Pátrom Generálom. Počas neho nám predstavil činnosť a situáciu v
celej Spoločnosti. Osobne sa tiež spoznal s členmi slovenskej provincie,
ktorí mu predstavili svoje apoštolské činnosti. Páter Generál srdečne a
otvorene odpovedal na otázky.
Svätá omša bola obetovaná za našich dobrodincov a
spolupracovníkov, ktorí nám svojou činnosťou pomáhajú v apoštolských
dielach našej provincie – v službe viery a pomoci rôznym ľuďom v ich
Viac info na: www.jezuiti.sk alebo www.jezuiti.sk/blog/magis/
14 LISTY
LISTY 17
Reportáž
Reportáž
konkrétnych problémoch. Po svätej omši nasledoval slávnostný obed. Po
ňom sme sa vrátili do Ružomberka, aby sme v sobotu podvečer mohli
prijať vzácneho hosťa aj v našom noviciáte. Pobudol s nami do nedeľného
predpoludnia.
Tento krátky, ale o to vzácnejší,
čas bol pre nás povzbudením. Po
spoločnej večeri Páter Generál pozval
všetkých otcov a novicov našej
komunity na neformálny rozhovor.
Hlboká, prostá a priama osobnosť a
jeho životná skúsenosť upevnili v nás
vedomie toho, že v ňom máme veľký
dar od Boha pre našu rehoľu, ako aj
pre celú Cirkev.
Na konci spoločne stráveného večera Páter Generál odpovedal na
naše otázky, ktoré sme mu odoslali ešte pred jeho návštevou Slovenska.
V nedeľu 25. novembra na sviatok Krista Kráľa sme slávili slávnostnú
svätú omšu, ktorej predsedal otec Generál.
Vyjadril túžbu, aby práve prežívaný Rok viery bol posilou a povzbudením
pre každého z nás v hlbšom poznaní Boha a pevnejšieho priateľstva s
ním.
Po skončení slávnostnej svätej omše mali ešte naši miništranti
a veriaci možnosť krátko sa porozprávať a podiskutovať s Pátrom
Generálom. Jeho sympatická osobnosť okrem dobrého pocitu zanechala
v nás aj nezabudnuteľnú spomienku.
Každé ľudské stretnutie a spoločne strávené chvíle – osobitne
ak sú prežívané v modlitbe, sú charakterizované prežívaním radosti.
Myslíme, že toto stretnutie znamenalo skúsenosť, ktorá rozhodne bude
mať dosah aj na budúcnosť každého, kto sa s ním stretol.
Chceme týmto vyjadriť radosť a vďaku za prežité chvíle s
Pátrom Generálom a zároveň Vás poprosiť o modlitby za neho a za celú
Spoločnosť Ježišovu.
Bolo cítiť radosť všetkých zhromaždených. Vo svojej homílii
povzbudil veriacich, aby uprostred ponúk a nekonečných možností zo
strany sveta mali odvahu nasledovať Jediného Kráľa, Syna Božieho.
novic Oleksiy
16 LISTY
LISTY 19
Spiritualita
Spiritualita
Rok viery, čas na jej prehĺbenie
nevinných a mnohí z nich boli tragicky odstránení v mene systému, ktorý
človeku – často rafinovane a nepriamo, nepriznával žiadnu hodnotu...
Boľavá a tragická skúsenosť s vojnou a mnohými izmami hlboko
otriasala s človekom, s jeho osobným zmysluplnom. Veď dovtedy hrôzy
Osvienčimu boli pre človeka nepredstaviteľné...
Človek bol tak postavený pred množstvo otázok, ktorých riešeniu
chcelo napomôcť spoločenstvo Cirkvi. V prvom rade tým, že súčasnému
človeku,
ktorý
bol
olúpený o mnohé istoty,
ponúkalo svoju blízkosť.
II. vatikánsky koncil mal
tak smelú ambíciu – na
pozadí
rozvíjajúceho
sa sveta a boľavých
skúseností spred dvoch
desaťročí – zdôrazniť
hodnotu človeka – hodnotu jeho slobody a dôstojnosti.
Koncil v spise Gaudium et Spes (o Cirkvi v dnešnom svete)
poukazuje na úzke spojenie s celou ľudskou rodinou – naprieč všetkým
rasám a náboženským tradíciám. „Pre spoločenstvo Cirkvi sú radosti
a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešnej doby, najmä chudobných a
všetkých čo trpia, zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami
Kristových učeníkov, ktorým nič, čo je ľudské, nie je vzdialené.“ Rok
viery, ktorý vyhlásil pápež, chce byť tak stále živou – na hlbinu našej
viery nás tiahnucou – upomienkou na toto veľké zhromaždenie Cirkvi v
šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Presne po päťdesiatich rokoch od začatia II. vatikánskeho koncilu
pápež Benedikt XVI. vyhlásil Rok viery. V histórii Cirkvi sa konalo
množstvo koncilov, ktoré boli poväčšine zvolané za úmyslom riešiť
problémy vierouky. Na spomínanom koncile mal práve možnosť pôsobiť
aj pápež Benedikt XVI. Medzi veľkými teológmi mali svoje nezastupiteľné
miesto aj jezuiti – stačí poukázať na K. Rahnera a H. de Lubaca. V Cirkvi
sa odrazu akoby otvorili okná, ako to poznamenal s humorom jemu
vlastným, blahoslavený pápež Ján XXIII., ktorý tento koncil zvolal.
To všetko sa dialo v ovzduší hlbokých zmien v spoločnosti,
s ktorými sa človek v tak enormnej miere vo svojich dejinách nemal
možnosť ešte stretnúť. Dvadsiate storočie prinieslo človeku mnoho
skúseností, s ktorými sa musel vyrovnávať – akoby sa učiť žiť nanovo.
Či už to bol rapídny rozvoj humanitného myslenia a modernej vedy,
ktorá človeku umožnila žiť pohodlnejšie a v určitých oblastiach mu život
akoby urýchlila.
Na druhej strane človek mal možnosť okrem pozitívnej skúsenosti
z výdobytkov modernej vedy zakúsiť svoj tvrdý pád, a to v podobe
boľavej skúsenosti s tragickými konfliktmi dvoch svetových vojen. Kvôli
týmto konfliktom (spôsobených ideológiami) nezmyselne trpelo mnoho
18 LISTY
„Kresťanská viera je ustavičné prelínanie evanjelia a nášho
života, odvaha vstúpiť do príbehu: stále nanovo a hlbšie odkrývať
zmysel biblických príbehov vlastnými životnými skúsenosťami,
ale taktiež nechať pôsobiť mocné obrazy evanjelia, aby postupne
osvetľovali, vykladali a pretvárali tok nášho vlastného života.“
(Tomáš Halík: Dotkni se ran)
Viera nás tiahne k ustavičnému prelínaniu evanjelia a nášho
LISTY 21
Spiritualita
Spiritualita
života. Povzbudzuje nás k odvahe vojsť do príbehu svojho vlastného
života (či už je to povolanie, rodina, práca, vzťahy...), kde by sme mali
stále nanovo a hlbšie odkrývať zmysel biblických príbehov vlastnými
životnými skúsenosťami, ale taktiež nechať na svojom živote pôsobiť
mocné obrazy evanjelia.
K znovuobnoveniu spomínanej viery má viesť cesta „novej
evanjelizácie“, ktorej charakteristickým rysom podľa pápeža Benedikta
XVI. je hlboké premýšľanie. Zmysel a podobu spomínaného premýšľania
nám môže osvetliť text piesne: „Proč zvykli jsme si snadno žít a málo
přemýšlet – oč v budoucnosti nám má jít a jak se změnil svět. Proto
přemýšlej, proto díky vzdej a všem lidem pomoz rád. Zkus jednou vážně
víru brát, člověkem se stát.“
Takto žitá viera nás vedie k skutočnému obráteniu sa a službe v
prospech našich najbližších. Nemusíme disponovať misijnými túžbami.
Rodina, komunita, hlboké priateľstvá a vzťahy na pracovisku sú pre
nás oným poľom, na ktorom je zakopaný poklad. Práve tam nás posiela
pôsobiť Pán.
našich blížnych. Pretože v každom človeku čaká Božia tvár na to, aby
sa mohla ukázať. Našou nezastupiteľnou úlohou je odkrývať v každom
človeku umelecké dielo Božích rúk. Pretože každý človek – Leonardo,
Mozart, Shakespeare alebo ja a ty – hlboko v sebe nesie obraz, hudbu,
slovo večnosti, ktoré môže byť vyslovené, vyspievané a vymaľované len
v ňom.
Do tohto večného a nezničiteľného obrazu, ktorý v očiach
milovaného žiari ako hviezdy na jasnej hladine pokojného jazera,
je treba sa ponoriť až k najhlbšiemu dnu. Učiť sa umeniu vnímania s
porozumením načúvať, nežne dosahovať súlad a nenásilné súznenie sŕdc,
aby tak sestra a brat – náš blížny, mohol dozrievať a dvíhať sa k svetlu.
„Šťastný človek, ktorý sa nebojí naplno vstúpiť do náročných
vzťahov – nebude očakávať nehu, ktorá by ho chránila ako malé
dieťa; nebude vyhľadávať ľahké spojenectvá, kde by ho zdanlivý
pocit istoty len oslabil. Naopak – zostane pozorný a prezieravý,
bude tým, kto v druhého dúfa, veľa od neho vyžaduje, ale
predovšetkým kto dáva toľko, koľko je len v jeho silách.“
(O. Samuel: Na ohnivém voze)
Naša samotná životná púť je mnohokrát pretkaná okrem oáz
aj nehostinnými miestami púšte, ktoré od nás vyžadujú maximum.
Tou púšťou môže byť okrem náročných – zato však pre život človeka
nevyhnutných vzťahov, aj každodennosť, ktorej sme vystavení: choroba,
telesné alebo duchovné utrpenie. Práve prostredníctvom týchto –
takpovediac „lesk výnimočnosti“ postrádajúcich skutočností, môže
človek svojím i nepatrným krokom viery svedčiť o Niekom, kto vždy –
za akýchkoľvek životných situácií, je potrebným svetlom a nádejou.
Viera nám tak utvára cestu k plnšiemu a zvnútornenému životu
a v konečnej miere nás uschopňuje, aby sme Krista poznávali práve v
20 LISTY
„...všade tam, kde sa človek s nádejou stavia tvárou v tvár úlohe,
ktorá ho presahuje, kde proti nádeji dúfa, kde sa v láske rozhoduje,
kde kapituluje a verí v túto kapituláciu ako definitívne víťazstvo,
tam zakúša milosť...“
(K. Rahner)
LISTY 23
Spiritualita
Kronika
Svätý Otec nás povzbudzuje, aby sme v sebe nachádzali túto
odvahu – skrz pohľad upretý na Krista, pretože od neho naša viera
pochádza a on ju následne vedie k dokonalosti. V ňom všetky strasti
a túžby ľudského srdca nachádzajú svoje naplnenie. Radosť lásky,
odpoveď na drámu utrpenia a bolesti, sila odpustenia tvárou v tvár urážke
a víťazstvo života nad prázdnotou smrti – to všetko nachádza svoju
plnosť v tajomstve toho, že sa stal človekom a zdieľal s nami našu ľudskú
slabosť.
Z nášho života
„...krok do slobody je krok nesmierny, krok, skrz ktorý človek
opúšťa všetko, čo sa mu doposiaľ zdalo ako pevná pôda, krok,
ktorý nikto nevie zastaviť; a ak mám tú silu realizovať ho, stáva sa
krokom smerom k viere...“
(Max Frisch: Stiller)
novic Peter
September
6. Do slovenského noviciátu nastúpil Tomáš Čekan a za českú provinciu
Peter Teličák a Martin Hrtús. Tak začali obdobie svojho dvojročného
noviciátu.
7. V noviciátnej kaplnke zložili
novici Samuel Jackanič a Jozef
Székely svoje jednoduché večné
rehoľné sľuby, a tak ukončili
dvojročné obdobie ich formácie
v Ružomberku. Teraz ich čakajú
filozofické štúdiá v poľskom
Krakove. Český novic Petr Huška
skladal svoje sľuby na štúdiách v Mníchove.
25. Do noviciátnej partie sa k nám pripojil
nový člen Oleksiy Kurzakov, ktorý
pochádza z Ukrajiny.
Október
22. Výlet na Choč. Ráno bola hmla, no potom nám začalo svietiť slnko,
takže z vrchu bolo veľmi dobre vidieť aj Tatry a Liptovskú Maru. Túra
bola tak stredne náročná.
22 LISTY
LISTY 25
Kronika
27. Prvý misijný experiment. O našej
ceste k povolaniu sme diskutovali
s mladými počas ľudových misií v
Malatinej na Orave.
November
13. Sviatok sv. Stanislava Kostku,
patróna nášho noviciátu. Po slávnostnej
večernej sv. omši v
kostole boli všetci
veriaci pozvaní do
priestorov nášho
domu na predstavenie, ktoré sme ako každý rok
pripravili my, novici. Témou predstavenia bol Rok
viery a naši vierozvestovia, sv. Cyril a Metod. Na
záver bolo „fajné“ agapé.
19. „Dobyli“ sme Oravský
hrad. Je to dosť pekný,
veľký a zachovalý hrad.
Potom sme frčali do
Dolného Kubína na čajík a
chlieb so „šmaľcom“.
24. – 25. Významná návšteva v
našom noviciáte. Prišiel sa na nás
mrknúť náš Páter Generál. Viac
nájdete v reportáži v tomto čísle.
24 LISTY
Kronika
December
24. Zdobenie vianočného stromčeka,
varenie kapustnice a príprava kapra,
ktorý si u nás dlho nezaplával.
Štedrý deň v našej komunite strávil
aj Páter Provinciál. Večer sme začali
spoločnými vešperami. Po slávnostnej
večeri sme zaspievali koledy a rozdali
vianočné darčeky všetkým členom
našej komunity.
Január
5. Počas vianočného koledovania sme
spolu s našimi miništrantmi a deťmi
zbierali peniažky (1 940 €) pre
Dobrú novinu. Ďakujeme všetkým
dobrodincom.
Február
16. Navštívil nás taliansky jezuita,
P. Alessandro Manaresi, ktorý je v
Európe zodpovedný za formáciu
mladých
jezuitov.
Povzbudil
nás k väčšej otvorenosti pre
medzinárodný charakter našej
rehole.
novic Tomáš
LISTY 27
Humor
Humor
Pravidlá Chucka Norrisa
10. Zachovám si respekt vůči autoritám a budu ho vždycky dávat najevo.
Pravidla jsou zásady a už skoro čtyřicet let žiju, jak nejlíp umím,
podle svých 12 životních zásad. Vedly mě dodneška a vím, že mě dovedou
až dokonce. Možná jedna nebo dvě í vás povzbudí nebo vám pomůžou.
11. Vždycky budu věrný Bohu, vlasti, rodině a přátelům.
12. Po celý život si udržím jasné povědomí, co je cíl, protože takový
pozitivní postoj pomáhá mé rodině, vlasti i mě.
1. Budu rozvíjet svůj potenciál na maximum v každém směru.
2. Nebudu se babrat v minulých chybách, ale napřu síly, aby dokázal víc.
3. Budu vždycky uvažovat pozitivně a ovlivňovat tím každého, koho
potkám.
4. Budu se pořád snažit pěstovat lásku, štěstí a sounáležitost v rodině a
uznávat, že žádný jiný úspěch nenahradí nepovedený domov.
5. Ve druhých lidech budu hledat to dobré a snažit se, aby cítili, že mají
svou cenu.
6. Jestli o někom nemůžu říct nic dobrého, neříkám nic.
7. Věnuju tolik času, abych se sám zlepšil, že mi nezbude čas kritizovat
druhé.
8.Vždycky mě bude tak těšit
úspěch druhých, jako mě těší
můj vlastní.
9. Zachovám si otevřenost
vůči hlediskům druhého a
přitom budu pevně lpět na
tom, co znám jako pravdivé
a čestné.
CHUCKOVO PRAVIDLO (ZDATNOSTI)
Nesmíme se dát životem tak dusit, aby se nám dech nedostával na smích.
Z knihy Chuck Norris – Jaký je doopravdy. Fámy a fakta. 100+1
Chuckových nejoblíbenějších chuckovin (vydavateľstvo Kvartus, 2011)
spracoval novic Tomáš
26 LISTY
LISTY 29
Info
Obsah
Úvodník ........................................... 1
LISTY
časopis jezuitských novicov
Noviciát je ako kurz plávania .......... 2
Pre všetkých priateľov
Noviciátu Spoločnosti Ježišovej Tomáš Čekan ................................... 6
vydávajú novici Slovenskej a
Českej provincie SJ
Oleksiy Kurzakov ............................ 8
Nepredajné
Peter Teličák .................................. 10
Foto:
P. Ondrej Gabriš SJ
P. Ľuboš Rojka SJ
P. Pavol Trgo SJ
archív SJ
Pre tých, ktorí cítia Povolanie ....... 12
Grafická spolupráca:
Peter Buša SJ
Jazyková úprava:
sr. Ľudmila Murínová CJ
Adresa:
Noviciát SJ
Nám. A. Hlinku 56/1
034 01 Ružomberok
Communication ............................. 13
Stredoeurópsky MAG+S 2013 ....... 14
Vzácna návšteva ............................. 15
Rok viery, čas na jej prehĺbenie .... 18
Z nášho života ............................... 23
Pravidlá Chucka Norrisa ............... 26
tel.: 044/430 51 26
044/430 51 37
číslo účtu:
142 740 1959/0200
[email protected]
www.jezuiti.sk
www.jesuit.cz
LISTY 30
Milí naši priatelia a dobrodinci,
ďakujeme Vám za vašu štedrosť a modlitby.
Uisťujeme Vás o našej každodennej modlitbe za Vás.
Nech Vám dobrotivý Pán udelí všetky potrebné milosti.
Download

Časopis jezuitských novicov