Streda • 21. 12. 2011 • Číslo 4 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru
s. 18-19
Karina Petrikovičová chce
rozšírit medailovú zbierku
s. 8-9
Stolní tenisti získali na ME v Splite
päť cenných kovov
s. 10-11
Do Londýna 2012 pôjdeme
s maskotom kocúrom Tomim
s. 12-13
OBSAH/EDITORIAL
VO VNÚTRI ČÍSLA NÁJDETE:
Dvestopäťdesiatdva dní pred otvorením londýnskych
hier hovoria šéfovia desiatich športov, v ktorých by Slováci
mali štartovať na XIV. PH o počte doteraz nominovaných
športovcov, ako aj o ďalšom kvalifikačnom procese. Zároveň ponúkame prehľad najväčších tohtoročných úspechov
našich reprezentantov i podujatí, ktoré ich čakajú v roku
STRANY 4-5
2012.
V bratislavskom hoteli Chopin sa 17. novembra
konalo valné zhromaždenie Slovenského paralympijského výboru, ktorému predchádzala predpoludňajšia konferencia o športe zdravotne znevýhodnených. Ako hostia počas konferencie vystúpili okrem
iných prezident EPV John Petersson či generálny riaditeľ sekcie Štátnej starostlivosti o šport Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ladislav
STRANA 7
Križan.
Kampaň „Na kolesách proti rakovine“ prešla počas deviatich ročníkov viacerými zmenami. Rokmi sa upustilo
od koncertov v Bratislave a začala sa realizovať ich šnúra
vo vybraných mestách s názvom „Na kolesách… Tour“. Zo
starých bášt zostala v programe Dunajská Lužná, z nových sa „chytili“ sa najmä Smolenice, ktoré boli v posledných troch rokoch faktickým vyvrcholením „kolies“.
STRANA 14
„Nezlomná vôla športovcov pri ťažkom životnom osude, ich
pozitívne myslenie a neuveriteľná solidarita a akýsi ťažko definovateľný kolektívny duch, vzájomná pomoc a podpora. To
u bežnej populácie a ani zdravých športovcov v takej miere
nenájdete!“, charakterizuje paralympionikov člen Čestného
STRANY 16 - 17
predsednictva SPV Pavol Múdry.
S príchodom decembra sa naplno rozbehli medzinárodné
súťaže v zjazdovom lyžovaní, v ktorom dosiahlo Slovensko
nedávno obrovské úspechy na ZPH 2010 vo Vancouvri, aj
na MS 2011 v Sestriére. A naši reprezentanti úspešne odštartovali aj túto sezónu v Európskom pohári. V rakúskom
Pitztali stáli na najvyššom stupni Jakub Krako, Michal BeSTRANY 18-19
ladič i Petra Kozičková.
Vážení čitatelia,
práve sa vám dostáva
do rúk posledné tohtoročné číslo prílohy Paralympionik, preto mi hneď
v úvode dovoľte poďakovať vám všetkým za celoročnú priazeň, ktorú nám
prejavujete.
Práve končiaci rok sa
niesol v znamení príprav
účasti Slovenska a plnenia
kritérií športovcov na budúcoročné PH v Londýne, takže pred SPV stál celých rad úloh, ktoré už tradične realizuje v súvislosti s prípravami na najväčší sviatok paralympijského
športu. Pred pár dňami sme sa vrátili z Valného zhromaždenia IPC v Pekingu, kde bol tiež
hlavnou témou Londýn 2012 a projekt nám
predstavil osobne šéf organizačného výboru
Sebastian Coe. Pre všetkých športovcov budú
londýnske hry o to vzácnejšie, že budú predstavovať návrat do kolísky paralympijského
športu. Preto v týchto chvíľach, keď si robíte
plány, čo všetko chcete stihnúť v budúcom
roku, by som vás rád pozval do Londýna. Príďte nás povzbudiť, ak vám to čas a povinnosti
dovolia, nakoľko tak blízko Slovenska sa v dohľadnom čase už paralympiáda konať nebude.
Už o pár dní sú tu Vianoce a určite si je dobré v dnešnej dobe pripomenúť, ako tento
sviatok vznikol a kde je jeho tradícia. Zhrnúť
to do jednej vety znamená jednoduché poznanie, že Boh sa stal človekom. Skúsme teda
priatelia, v duchu tohto odkazu, aj my byť
ľuďmi. A nielen počas Vianoc, ale prejavovať
si vzajomnu úctu, toleranciu a lásku počas celého nasledujúceho roku. To vám želám
v mene svojom, i v mene všetkých slovenských paralympionikov.
Krásne vianočné sviatky a šťastný nový rok.
PhDr. Ján Riapoš, PhD.
predseda SPV
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY!
Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského
výboru a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď pošlite
najneskôr do 21. januára 2012 na adresu: Slovenský paralympijský
výbor, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný
lístok uveďte Vašu adresu a telefonický kontakt. Traja výhercovia
získajú ceny od Slovenského paralympijského výboru.
Otázka: V koľkých športových odvetviach majú štartovať slovenskí paralympionici
na PH 2012 v Londýne?
A: 14
B: 12
C: 10
SÚŤAŽ Z OKTÓBROVÉHO VYDANIA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, kde vybojoval stolný tenista Rastislav Revúcky svoju prvú medailu z paralympiády, je B, v Aténach 2004.
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch výhercov. Tretiu cenu - tričko „PARÁDA 2011“ - získava VLADIMÍR LOJKO, Družstevná 44, 979 01
RIMAVSKÁ SOBOTA, druhú cenu – polokošeľu „Trénujeme na Londýn“ – vyhráva MIROSLAV MIHÁLIK, B.S. TIMRAVY 14/46, 010 08 ŽILINA a prvú
cenu – publikáciu Osobnosti slovenského športu 1896 – 2010 zasielame na adresu: JARMILA PAVLÍKOVÁ, 913 21 MNÍCHOVA LEHOTA 88.
Víťazom srdečne gratulujeme!
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA – PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru.
Vydáva Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: Mgr. MARIAN ZIMA.
Šéfredaktor: ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: Ing. ROMAN VÉGH. Editor: ĽUDOVÍT LUČANIČ.
Grafická úprava: IVAN ANTAL. Jazykový redaktor: JURAJ PODOLAN. Tlač: Slovenská Grafia a.s.,
Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava. Uzávierka: 16. decembra 2011. Samostatne nepredajné.
3
PH 2012
Londýnske družstvo sa pomaly formuje,
V deň vydania tohto čísla PARALYMPIONIKA zostáva do slávnostného otvorenia budúcoročných hier 252 dní. Oslovili sme preto vedúcich
10 športov, resp. reprezentačných trénerov, aby odpovedali na štyri nasledovné otázky.
1.
2.
Koľko a ktorí športovci sú za vaše odvetvie v príprave na PH
2012?
Aké najdôležitejšie podujatia ste absolvovali v roku 2011
a s akými najlepšími výsledkami?
ŠTEFAN ČUVALA,
atletika
V príprave na PH v Londýne
máme aktuálne šesť športovcov. Marek Margoč, stabilný dlhoročný reprezentant, bude chcieť
odčiniť svoj neúspech z predchádzajúcich hier, no tentoraz to nebude
guľa, ale oštep. Ďalej sú to vrhači
Andrej Germič, Adrián Vaško, Miloslav Bardiovský a Adrián Matušík
a zrakovo postihnutá šprintérka
Hana Kolníková. Ďalšia reprezentantka Lenka Gajarská počas prípravy otehotnela, čo prerušilo jej tréningovú prípravu.
V roku 2011 sa slovenská
atletická výprava zúčastnila
MS na Novom Zélande, odkiaľ sme
zásluhou H. Kolníkovej priviezli dve
strieborné medaily. Pred niekoľkýmui dňami štartovali naši reprezentanti na IWAS World Games v SAE
(pre atletiku aj ako MS vozičkárov
a športovcov s amputáciou), kde sme
získali tri cenné kovy: M. Bardiovský
zlato, A. Matušík striebro a A. Germič
bronz.
V júni nás čakajú IPC majstrovstvá Európy v Holandsku. Chceme štartovať aj na niektorých významných pretekoch v okolitých štátoch, najmä v Česku a Nemecku.
Vďaka výsledkom H. Kolníkovej na MS sme získali
jedno ženské kvalifikačné miesto,
ktoré sa, dúfame, rozšíri o miesta
ďalších slovenských atlétov. Každopádne je pre nás prioritou získať čo
najviac miesteniek a potom aspoň
dve medaily.
1.
2.
3.
4.
MARTIN GABKO,
boccia
Je to päť športovcov: Róbert
Ďurkovič ( BC4 pár a jednotlivci), Martin Strehársky (BC4 pár
a jednotlivci), Jakub Nagy (BC1 jednotlivci), Tomáš Král (BC2 jednotlivci)
a Róbert Mezík (BC2 jednotlivci).
Najdôležitejší bol z hľadiska
párov aj jednotlivcov Svetový pohár v severoírskom Belfaste.
Bohužiaľ, nikomu z nich sa nepodarilo získať medailu. Len pár BC4 obhájil svoju pozíciu a tým aj účasť na PH
2012. Z hľadiska jednotlivcov bol
veľmi dôležitý turnaj v nórskom
Hamare, kde T. Král obsadil 2. miesto, R. Mezík 3. miesto a J. Nagy skončil v semifinále celkovo na 4. mieste.
Kvalifikačné podujatia v roku 2012 nás už nečakajú
žiadne. Čakáme na uzavretie svetového rebríčka po absolvovaných pretekoch a v marci by sme mali poznať
mená všetkých športovcov, ktorí sa
nominovali do Londýna.
1.
2.
3.
4
Zatiaľ máme dve isté miestenky v kategórii BC4. Ostatné budeme vedieť po spomínanom
termíne. Ďalší dvaja majú obrovskú
šancu a o piatu miestenku pôjde iba
za predpokladu účasti ostatných
športovcov v rámci tímov. Potom sa
budú riešiť mená jednotlivcov.
Verím, že paralympijská brána v Londýne sa otvorí viacerým športovcom
ako iba dvom. S troma miestenkami
na PH 2012 som veľmi opatrný,
pretože závisia od bodového koeficientu a prepočtov po poslednom
preteku – Európskom pohári v Nórsku.
4.
BRANISLAV REŽŇÁK,
cyklistika
V príprave na budúcoročné
PH sú zaradení šiesti cyklisti
– štyria stojaci a dvaja vozičkári. Zo
stojacich sú to: Vladislav Janovjak
(zrakovo postihnutý, skupina MB),
Róbert Mitošinka (pilot tandemu),
Patrik Chlebo (telesne postihnutý,
skupina MC5) a Jaroslav Švestka
(telesne postihnutý – nadkolenná
amputácia, skupina MC2). Z vozičkárov (handbikerov) sú v príprave Anna
Oroszová (skupina WH2) a Rastislav
Tureček (MH1).
V roku 2011 sa reprezentačné družstvo zdravotne postihnutých cyklistov zúčastnilo niekoľkých pretekoch seriálu Európskeho pohára, troch pretekoch Svetového pohára a vrcholom tohtoročnej
sezóny boli septembrové MS v Dánsku. Najviac sa darilo tandemu
Janovjak – Mitošinka, ktorí ako jediní
z našich cyklistov získali pódiové
umiestnenie na pretekoch Svetového pohára (3. miesto v časovke jednotlivcov v Baie-Comeau, Kanada).
Po fantastickom výkone obsadili
výborné 3. miesto aj v cestných pretekoch s hromadným štartom na MS
v Dánsku. Vo svetovom rebríčku UCI
za rok 2011 skončili na 4. mieste
a v kvalifikačnom svetovom rebríčku
na PH Londýn (výsledky za roky 2010
a 2011) sú na tretej priečke. Medzi
handbikermi dosahovala A. Oroszová na pretekoch EP pravidelne pódiové umiestnenia. Úspešná bola aj
v pretekoch Svetového pohára (Sydney: cestné preteky – 4. miesto,
časovka jednotlivcov – 5. miesto;
Segovia (ESP): cestné preteky aj
časovka – 4. miesto) a na MS majstrovstvách sveta, kde obsadila dvakrát 6. miesto (časovka a cestné preteky). V UCI svetovom rebríčku za rok
2011, ako aj kvalifikačnom rebríčku
na PH Londýn, figuruje zhodne na
piatej priečke. Rastislav Tureček taktiež štartoval na pretekoch EP, SP
a na majstrovstvách sveta. V pretekoch EP zaznamenal niekoľko meda-
1.
2.
3.
4.
Ktoré podujatia vás ešte čakajú v roku 2012 do konania
PH?
Koľko športovcov má za váš šport istú účasť na PH a aký
predpokladáte konečný počet?
ilových umiestnení. Svoj najkvalitnejší výkon podal v časovke jednotlivcov na pretekoch SP v Sydney, kde
obsadil 4. miesto (rovnako štvrtý bol
aj v cestných pretekoch).
Budúci rok čaká cyklistov
okrem samotných PH niekoľko pretekov Európskeho pohára
(na Slovensku, v Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku a Česku)
a tri podujatia Svetového pohára
(Taliansko, Španielsko, Kanada).
Okrem pretekov je v pláne aj spoločné sústredenie cyklistov, ktorí sa
zúčastnia na PH.
Na základe výsledkov z minulého roka máme isté dve
miesta – jedno mužské a jedno ženské. Ďalšie miesta sa budú pre jednotlivé krajiny prideľovať na základe
kvalifikačného svetového rebríčka
vydaného k 13. 2. 2012 podľa stanoveného kľúča. Podľa neho u žien už
prakticky nemáme šancu na zisk
druhého miesta, a tak bude na PH
s najväčšou pravdepodobnosťou
štartovať Anna Oroszová. U mužov
je to ešte otvorené. Vo februári sa
budú v Los Angeles konať MS na
dráhe a všetko závisí od toho, koľko
bodov sa tam celkovo rozdelí. Je však
možné, že okrem už istého jedného
miesta získame pre mužov ešte
jedno. O tom, kto z mužov bude
napokon reprezentovať Slovensko
na PH v Londýne, sa rozhodne na
základe schválených nominačných
kritérií.
3.
4.
HELENA HANKOVÁ,
jazdectvo
Do prípravy na PH 2012 bola
zaradená jedna športovkyňa
- Katarína Jobbágyová.
V roku 2011 sme absolvovali medzinárodné kvalifikačné
preteky CPEDI*** vo Francúzsku, kde
obsadila v zostave družstiev 4. miesto, v zostave jednotlivcov 5. miesto
a v zostave na hudbu 3. miesto. Darilo sa jej aj na ME v Belgicku, kde si
zaknihovala 3 x 6. miesto.
FEI ešte nevydala kalendár
pretekov na rok 2012. Rozhodne sa však chceme zúčastniť na
troch pretekov zaradených ako preteky CPEDI***.
Z tohto športového odvetvia
nemá v súčasnosti zo Slovenska nikto istú účasť. Drezúrni
jazdci sa môžu na PH 2012 kvalifikovať za danú krajinu do 31. 1. 2012
ako družstvo na základe rankového
postavenia. Slovensko má v rankovej
listine len jednu športovkyňu. Na
základe rankového postavenia našej
reprezentantky predpokladáme, že
dostane voľnu kartu na PH 2012.
Veľkým úspechom by bolo umiestnenie do šiesteho miesta v niektorej
1.
2.
3.
4.
z disciplín (zostava jednotlivcov,
zostava na hudbu).
VLADIMÍR MAJERČÁK,
lukostreľba
Do prípravy na Londýn 2012
bolo zaradených šesť športovcov: Mária Bartošová, Peter
Kaščák, Peter Kinik, Imrich Lyócsa,
Marián Marečák a Vladimír Majerčák.
V roku 2011 sme sa zúčastnili na MS v Turíne, z ktorých
postupovali medalisti u jednotlivcov
a 6/4 miesta podľa kategórií v súťaži
družstiev. Slovensko tu nezískalo
žiadnu medailu, ale P. Kaščák skončil
šiesty a M. Marečák deviaty zo 71
pretekárov, čo boli vynikajúce
výsledky. Ďalšie poradie slovenských športovcov:
P. Kinik 9/17, I. Lyócsa
17/51 a V. Majerčák
33/71. Pre nedostatok
finančných prostriedkov sme
museli zrušiť rankový turnaj v Nymburku, a tak
všetko zaviselo od
výsledkov poslednýc pretekov
v Stoke -Mandenvile. Za
veľmi
nepriaznivého
počasia
sa tu
konali dva
turnaje:
jeden do svetovej rankovej
listiny a druhý,
miestenkový na PH
2012. V prvom obsadil P. Kinik výborné
3. miesto, I. Lyócsa
5. miesto a P. Kaščák
6. miesto. V najdôležitejších pretekoch roka si
veľmi dobré počínali
P. Kaščák (6. miesto),
P. Kinik, I. Lyócsa
(7. miesta)
a M. Marečák
(9. miesto), ktorí
si
1.
2.
v miestami až v neregulárnych podmienkach vybojovali miestenky na budúcoročné PH.
V roku 2012 nás ešte čakajú
dva turnaje. Jeden z nich je
testovací na Londýn, ale všetko bude
závisieť od finančných prostriedkov
na prípravu.
Istú účasť majú už spomenutí lukostrelci, ktorí si ju
vybojovali v Stoke - Mandeville
3.
4.
PH 2012
opäť budeme mať vysoké ciele
(pokiaľ ich schváli nominačné VZ SPV
– pozn. redakcie). Postupové miesta
pre lukostreľbu sú už uzavreté. Slovensko získalo dve miesta v kategórii
muži kladkový luk, jedno miesto
v kategórii muži kladkový luk W-1
a jedno miesto v kategórii muži
olympijský luk. Spokojný budem, keď
moji zverenci potvrdia v Londýne
súčasné postavenia. Ale vôbec by ma
neprekvapilo, keby každý získal
medailu aj napriek tomu, že súťažíme väčšinou s profesionálmi...
IVAN ŠULEK,
plávanie
Za plávanie sú v širšej nominácii a v príprave na PH 2012
v Londýne štyria pretekári: Viera
Mikulášiková, Karina Petrikovičová,
Viktor Keményi a Dominika Vešelényiová. Všetci majú splnené
základné predpísané limity
podľa medzinárodných kritérií IPC.
Najdôležitejším
podujatím
v tomto
roku boli
ME
v Berlíne
(1. - 8.
júla),
na ktorých sa
zúčastnili
všetci vyššie
menovaní
športovci. Najúspešnejšia tu
bola V. Mikulášiková, ktorá získala jedinú medailu
v podobe striebra na
50 m voľný spôsob
slušným časom 29,73
sek. Vo finále ešte plávali K. Petrikovičová,
ktorá obsadila peknú štvrtú priečku a V. Keményi
ôsme miesto. D. Vešelényiová obsadila nepostupové
deviate miesto, všetci však
svojimi výkonmi zaklopali na
paralympijské dvere, lebo ich
časy znamenali splnenie minimálnych predpísaných limitov pre
účasť na PH 2012. Ďalším
významným pretekom boli
4. majstrovstvá sveta
a hry IBSA v plávaní
v tureckej Antalyi
(1. -10. 4.), na
kto-
1.
2.
rých
štartovala
iba K. Petrikovičová. V disciplíne
100 m znak v skupine postihnutia
B2, resp. S12 získala na majstrovstvách sveta IBSA vôbec prvú medailu pre SR v tomto športe
v 50 m bazéne, keď obsadila druhú
priečku. Ďalšie striebro pridala v dis-
ciplíne 50 m znak. Všetci plavci sa
zúčastnili aj na dôležitých domácich
pretekov Slovakia Cup v Bratislave,
ktoré boli zároveň Majstrovstvami
SR, kde sa predviedli v dobrej forme
pred PH 2012.
Do konca kalendárneho roka
nás už čaká len domáca príprava, resp. sústredenia, ďalšie preteky sú až v paralympijskom roku a to:
Danish Open v marci, British International Disability Swimming Championships a Croatia Open v apríli, Eurowawes 2012 v máji v Brne,
26. Internationale Deutsche Meisterschaften im Schwimmen TBC v Berlíne koncom júna. Na ktorých pretekoch sa konkrétne zúčastníme, bude
záležať od výšky finančných prostriedkov na prípravu a tiež od
momentálnej formy a individuálneho
programu jednotlivých pretekárov.
Na PH 2012 by mali mať viacmenej istú účasť V. Mikulášiková a K. Petrikovičová, ktoré štartovali už v Pekingu a vo svetových rankových listinách majú vo svojich hlavných disciplínach vysoké pozície, keď
sa pohybujú priebežne do 10. miesta.
V Londýne by sme však veľmi radi
videli aj nastupujúcich mladých pretekárov V. Keményiho a D. Vešelényiovú, ktorí majú najväčší progres
z vyššie uvedených pretekárov a ich
športový vek je len na začiatku. Čiže
číslo 4 by bolo pre nás veľmi prijateľné, ale získať v plávaní čo i len jednu
účasť je treba považovať za úspech,
nakoľko naše podmienky sa nedajú
porovnávať so zahraničím.
3.
4.
TOMÁŠ VARGA,
stolný tenis
V príprave na Londýn 2012
máme v súčasnosti 9 hráčov: vozičkári - Ján Riapoš, Rastislav
Revúcky, Martin Ludrovský (TT2),
Alena Kánová (TT3), Peter Mihalik,
Andrej Mészáros (TT4), stojaci Richard Csejtey, Miroslav Jambor
(TT8), Oľga Barbušová (TT9).
Najdôležitejším podujatím
tohto roka bol európsky šampionát v Splite, kde sme získali päť
medailí. Zlato vybojovalo družstvo
v zložení Riapoš – Revúcky – Ludrovský – Polkoráb, tri strieborné v súťažiach jednotlivcov Riapoš s Kánovou
a jedno družstvo stojacich Csejtey –
Jambor – Csémy, bronz ďalšie vozičkárske družstvo Mihálik – Mészáros.
Pred ME sme absolvovali viacero
významných turnajov (Laško, Piešťany, Rotterdam, Lignano, Ostrava,
Sheffield, Eger), na ktorých boli naši
hráči tiež úspešní a vybojovali viacero
pódiových umiestnení.
Ako každý rok nás aj
v tom paralympijskom
čakajú tradičné turnaje Slovakia
Open, Slovenian Open, ale tiež v talianskom Lignane či maďarskom
Egeri, a sústredenie v slovinskom
kúpeľnom meste Laško. Keďže rebríček pre PH už bude uzatvorený, chceme ich namiesto naháňania bodov
využiť na čo najkvalitnejšiu prípravu
a doladenie formy.
1.
2.
3.
Podľa súčasného rebríčkového postavenia to vyzerá tak,
že siedmi hráči by mali mať istú
účasť a dvaja, konkrétne Andrej Mészáros a Miroslav Jambor, budú musieť čakať až na nominačný rebríček
k 1. januáru 2012. Najťažšiu pozíciu
má Jambor, ale pevne verím, že sa do
nominácie napokon dostanú všetci.
4.
DUŠAN MALENOVSKÝ,
streľba
Do prípravy na PH 2012 boli
Výkonným výborom SPV
schválení nasledovní športovci:
Veronika Vadovičová, Radoslav Malenovský, Jozef Široký, Pavel Záchenský, Viera Bučkuliaková, Tomáš Pátek a Štefan Varga. Z dôvodu, že posledne menovaný športovec nesplnil
ani jeden limit, dávame VV SPV
odporúčanie vyradiť ho z tímu
a miesto neho zaradiť Moniku Hoferíkovú.
V roku 2011 sme sa zúčastnili na troch podujatiach
Svetového pohára (SP). V apríli
v Turecku zvíťazila V. Vadovičová
v disciplíne R2, R. Malenovský bol
tretí v disciplíne R3 a družstvo (Vadovičová, Malenovský, Široký) druhé
v R3. V máji v Španielsku sme úspešné vystúpenie zopakovali, keď tentoraz triumfoval R. Malenovský v disciplíne R3, tretie miesta pridali
V. Vadovičová v disciplíne R8 a družstvo v rovnakom zložení ako v Turecku v disciplíne R3. Najlepšie si naši
strelci počínali na augustovom SP
v Thajsku, kde obsadili štyrikrát prvé
miesto. V. Vadovičová v R2 a R3, R.
Malenovský v R6 a družstvo tiež v R6.
Družstvo navyše obsadilo aj tretie
miesto v R3.
Do konania PH 2012 máme
v pláne zúčastniť sa nasledovných podujatí: ME (ak sa budú konať, termín a miesto zatiaľ nie je známe), v januári na pretekoch v rakúskom Burgenlande, 12. - 14. apríla na
SP v Štetíne (Poľsko) a 9. – 11. mája
na SP Antalyi (Turecko), v máji na
Hessenskom pohári v Bad Orbe, 3. –
5. júla v Aylesbury Stoke Mandeville
(Veľká Británia). Na jún, resp. júl
máme naplánované reprezentačné
sústredenie v poľskom Vroclave
a budeme sa, samozrejme, zúčastňovať aj na súťažiach organizovaných Slovenským streleckým zväzom.
V rokoch 2010 a 2011 sme
vybojovali dve miestenky na
PH v Londýne - V. Vadovičová za
2. miesto na MS 2010 v Chorvátsku
a R. Malenovský, za 1. miesto na SP
2011 v Španielsku. O konečnej nominácii je zatiaľ predčasné hovoriť, pretože počet miest sa dozvieme až po
pridelení miesteniek z IPC. Samozrejme, že by sme boli radi, aby bol počet
pridelených miest čo najväčší. Pri
nominácii budeme vychádzať zo splnených limitov v jednotlivých disciplínach, aktuálnej formy jednotlivých
športovcov a podľa pravidelnosti
dosahovania výsledkov na medzinárodných podujatiach. Ambície do-
1.
2.
3.
siahnuť čo najlepšie umiestnenie
máme, nasvedčujú tomu výsledky,
umiestnenia vo svetových rebríčkoch, ale prorokovať sa nevypláca.
Čo môžem s určitosťou povedať je,
že sa budeme snažiť reprezentovať
SR ako najlepšie dokážeme.
PETER RUSŇÁK,
tenis na vozíku
V súčasnosti sa na PH 2012
pripravujú dvaja športovci:
Dávid Chabreček a Tomáš Masaryk.
V prípade, že sa D. Chabrečkovi
podarí priamo kvalifikovať na PH,
požiadame ITF a IPC o voľnú kartu
kvôli štvorhre pre T. Masaryka.
V tomto roku sme absolvovali Svetový pohár v JAR, kde
vzhľadom na súčasnú situáciu (dve
dlhoročné opory Jozef Felix a Marek
Gergely neštartovali z pracovných
a študijných dôvodov) naše šance na
dobré umiestnenie neboli veľmi reálne. Tento predpoklad sa, bohužiaľ,
naplnil a naši napriek veľkému úsiliu
po troch prehrách a jednej výhre
vypadli z elitnej skupiny. Čo sa týka
individuálnych úspechov jednotlivých športovcov, treba spomenúť tri
štvrťfinálové účasti D. Chabrečka
v turnajoch ITF2 a jedno semifinále
na turnaji ITF3 a víťazstvo T. Masaryka v druhej súťaži na turnaji Slovakia
Open (ITF2).
V roku 2012 máme záujem,
aby sa D. Chabreček zúčastnil na čo najväčšom počte turnajov,
aby sa jeho šance na priamu kvalifikáciu do Londýna zvýšili. Momentálne sa nachádza na 63. priečke svetového rebríčka s 344 bodmi. Priamo
do Londýna sa kvalifikuje prvých 46
hráčov, čo pre neho znamená získať
minimálne 110 bodov. V prvom polroku 2012 sa naša reprezentácia
zúčastní na Svetovom pohári v Kórei.
Vzhľadom na súčasnú krízu v slovenskom vozičkárskom tenise (dúfam,
že len krátkodobú) by sme sa chceli
udržať v 2. skupine, prípadne sa vrátiť do elitnej skupiny. Som presvedčený, že naši reprezentanti urobia
pre to maximum.
Predpokladám, že sa D. Chabrečkovi podarí kvalifikovať na
PH 2012 priamo a pevne verím, že
v tom prípade T. Masaryk získa voľnú
kartu. Obhájenie pozícií z Pekingu, t. j.
1. kolo v dvojhre a 1. kolo vo štvorhre,
by znamenalo spokojnosť, všetko
naviac by za súčasných podmienok
v porovnaní s ostatnými vyspelými
tenisovými krajinami znamenalo
obrovský úspech.
1.
2.
3.
4.
4.
MICHAL ČAPLA,
tlak na lavičke
Jeden športovec – Emília
Sládková.
Štartovala na Hungaria
Cupe 2011, kde obsadila
v tlaku na lavičke 2. miesto, výkonom 82 kg.
Čaká nás nominačná súťaž
v Dubaji v dňoch 20. – 27.
februára 2012, kde máme cieľ splniť
limit pre účasť na PH v Londýne.
Istú účasť zatiaľ nemá.
Verím, že E. Sládková sa do
Londýna dostane a tam bude jej cieľom osobný rekord.
1.
2.
3.
4.
5
LONDÝN 2012
Paralympiáda sa vracia do rodnej krajiny
Deň D pre Londýn sa blíži. Tretíkrát v histórii
bude hostiteľom olympijských hier, ale prvý
raz po ich skončení privíta aj paralympijské
hry. Veľká Británia už má s paralympiádou
skúsenosti. Paralympijské hry sa vracajú
do svojej rodnej krajiny. Z povojnových súťaží
britských veteránov v roku 1948
v Stoke - Mandeville sa postupne rozrástli
na jedno z najväčších športových podujatí.
V britskom centre paralympijského športu
sa konala aj časť paralympijských hier v roku
1984, druhá bola v New Yorku.
Pozornosť Britov sa upriamuje
predovšetkým na olympijské súťaže, ale nezabúdajú ani na paralympijské. Na propagačných materiá- Centrálny štadión, z troch strán obklopený vodou, absolvuje posledné úpravy.
loch sú vedľa seba logá oboch podujatí, na Trafalgarskom námestí
Prípravami žije najmä Olympijský park. Počas tou pôsobí vnútri veľkolepo, je postavená z ľahkých
v centre mesta hodiny z jednej strany odpočíta- paralympijských hier sa v ňom uskutoční viac ako materiálov a po skončení ju rozoberú. Počas PH
vajú čas do začiatku olympiády, a z druhej do prvé- polovica súťaží. V októbri bol ešte jedným veľkým 2012 bude slúžiť pre basketbalové a ragbyové súho dňa paralympijských hier. Londýn pripravuje staveniskom, v ktorom sa pohybovali robotníci ťaže vozičkárov. Hádzanárská hala pre 7 000 divápre obe podujatia prvotriedne športoviská, z kto- v reflexných vestách a pracovali ťažké mechaniz- kov bude centrom turnaja v goalballe. Je opláštená
rých mnohé budú iba dočasné. Členovia organi- my. Bezpečnostné kontroly podobné letiskovým, meďou a po skončení PH 2012 bude jedinou šporzačného výboru (LOCOG) majú v týchto dňoch plné však už fungujú. Prehliadku musí absolvovať aj tovou halou v Olympijskom parku. Cyklistický veruky práce, dolaďujú detaily oboch podujatí a všet- každé auto vstupujúce do stráženej zóny. Organi- lodróm sa môže pochváliť rýchlou dráhou zo sibírko sa chystá na leto 2012.
zátori sľubujú, že podobné kontroly budú aj počas skej jedle. Návštevníci majú z velodrómu výhľad
na celé okolie Olympijského parku.
vrcholného športového sviatku.
BEZPEČNOSŤ AKO NA LETISKÁCH
Neďaleko v Eaton Manor rastú dvorce pre teniDominantou Olympijského parku bude štadión
Projekt paralympijských hier 2012 predstavil pre 80-tisíc divákov. Počas októbrovej prezentácie sový turnaj. Na ihriskách Hockey Centra sa budú
v závere októbra zástupcom médií, národných sa pracovalo predovšetkým v jeho okolí na úpra- hrať futbalové turnaje. Zaujímavosťou ihrísk je, že
olympijských a paralympijských výborov na World vách zelene a dokončovala sa jeho vnútorná in- ich povrch nebude zelený, ale modrý.
Press Briefingu riaditeľ oddelenia paralympijskej fraštruktúra. V hľadisku už boli čierne a biele seSTOLNÝ TENIS NA VÝSTAVISKU
integrácie LOCOG-u Chris Holmes. Od 29. augusta dačky, na ploche položená tartanová dráha i prvá
2012 počas jedenástich súťažných dní rozdelia tráva. Stavitelia garantujú, že do marca bude všetSlovenská pozornosť sa sústredí predovšetkým
v Londýne 503 medailových kompletov. „Najná- ko pripravené. Olympijský štadión bude na pol- do areálu ExCel - Londýnskeho výstavného centra,
ročnejším dňom bude streda 5. septembra, keď sa ostrove, z troch strán ho obklopuje voda.
ktoré otvorili v roku 2000. V štyroch výstavných
rozhodnú súťaže v 64 disciplínach. Každý deň, s výhalách postavia dočasné tribúny a priestory budú
VELODRÓM ZO SIBÍRSKEJ JEDLE
nimkou posledného jedenásteho súťažného, sa
slúžiť pre stolný tenis, bocciu, tlak na lavičke, džubude udeľovať minimálne 27 medailových komNa skvelú atmosféru na tribúnach sa môžu tešiť do, šerm a volejbal sediacich. V súčasnosti plní
pletov,“ priblížil Ch. Holmes.
plavci. Vysoké tribúny pre 17-tisíc divákov plavec- ExCel svoju výstavnú funkciu, pre potreby Hier ho
Paralympijské hry 2012 situovali do dvoch lon- kého centra sú už dokončené, v päťdesiatmetro- prerobia v prvej polovici roka 2012. V minulosti sa
dýnskych zón - Olympijského parku a Riečnej zóny. vom bazéne sa trblieta priezračná voda. Bazén má v ExCel-i už športové podujatia konali, v jeho haOlympijský park je vo východnej časti Londýna, netradične až desať dráh. Fanúšikovia z horných lách usporiadali súboje v boxe. V auguste 2009 tu
v Riečnej zóne budú športoviská v oblasti známej miest tribúny budú vidieť plavcov ako malé bodky. dokonca vybudovali provizórny bazén pre súťaž
hvezdárne v Greenwich a v centre mesta. Niektoré Po skončení Hier horné časti tribún rozoberú a zní- v triatlone.
súťaže budú priamo v srdci Londýna, štart marató- žia kapacitu plaveckého centra na 5000 miest.
Dočasným športoviskom bude aj strelnica a lunu umiestnili na ikonické miesto The Mall, kde
V Olympijskom parku sú už pripravené basket- kostrelnica Royal Artillery Barracks. Kasárne sú dov júni 2012 bude oslavovať diamantové výročie balová a hádzanárska aréna i cyklistický velodróm. movom Kráľovského delostrelectva a majú najväčsvadby kráľovná Alžbeta II.
Basketbalová hala so sedemnásťtisícovou kapaci- šie námestie na vojenské prehliadky vo Veľkej Británii.
Hneď vedľa Olympijského parku je situovaná
Olympijská dedina, kde už finišujú s prácami na
objektoch. V závere októbra bolo pripravených
symbolicky 2012 z 3300 apartmánov. Každý z nich
má vlastný televízor a prípojku na internet. V reštauráciách a jedálňach sa môže naraz najesť vyše
5 000 ľudí.
Športovci už vedia aj o aké cenné kovy budú bojovať. V súčasnosti ich môžu vidieť návštevníci
v jednej z expozícií Britského múzea. V závere októbra sa začalo aj s razbou medailí v Kráľovskej
mincovni v Llantrisante v južnom Walese. Špeciálny tím vyrobí celkovo 4 700 cenných kovov pre medailistov z OH i PH 2012. Výroba jednej medaily trvá približne 10 hodín. Cenné kovy majú priemer
Plavci budú
85 milimetrov a váhu 400 gramov, pochádzajú
súťažiť v desiatich
z dielne britského výtvarného umelca Davida Watdráhach 17-tisícovej
kinsa.
PETER PAŠUTH, SITA – LONDÝN
arény.
FOTO: AUTOR
6
ROKOVANIE
Konferencia o športe aj s prezidentom EPV
V bratislavskom hoteli Chopin sa 17. novembra konalo
nevolebné valné zhromaždenie Slovenského paralympijského
Ako hostia počas konferencie vystúpili prezident Európskeho paralympijského výboru (EPV)
John Petersson z Dánska, minister dopravy, pôšt
a telekomunikácií SR Ján Figeľ, generálny riaditeľ
sekcie Štátnej starostlivosti o šport Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu SR Ladislav Križan a právny expert na športovú legislatívu
Peter Handiak, ktorí odpovedali v diskusii aj na
viacero otázok.
„Myšlienka spojenia valného zhromaždenia
s konferenciou padla na 17. no-
výboru (VZ SPV), ktorému predchádzala predpoludňajšia
konferencia o športe zdravotne znevýhodnených.
vembra a zámerom bolo pripomenúť si zmenu
režimu účasťou najvyššieho predstaviteľa Európskeho paralympijského výboru a bývalého
eurokomisára, ktorý má blízko k paralympijskému hnutiu. Toto spojenie sa ukázalo ako dobré,
nakoľko celodenné stretnutie prinieslo veľa pozitívnych ohlasov z pléna na stav športu zdravotne znevýhodnených a k jeho smerovaniu“,
uviedol po ukončení celodenného programu
predseda SPV Ján Riapoš.
Ladislav Križan predstavil účastníkom konferencie viacero zámerov
svojej sekcie v oblasti
enul
ľ, ktorý pripom
mných Ján Fige vyzdvihol aj svoj
íto
pr
l
vi
ra
zd
V úvode po
revolúcie a
výročie Nežnej
mpionikom.
obdiv k paraly
John Petersson
predstavil štru
ktúru a činnosť
ako aj jeho ak
EPV,
tivity v oblast
i
mládežníckeh
o športu.
e v športe
rejnom záujm
ril najmä o ve
vo
pohľadu štátu.
z
ho
ch
an
ný
iž
Kr
ne
ýhod
Ladislav
zdravotne znev
športu. Jednoznačne deklaroval, že z hľadiska
budúcej spolupráce by bolo najvhodnejšie, ak by
s rezortom za šport zdravotne znevýhodnených
komunikovala iba jedna strešná organizácia.
Počas popoludňajšieho VZ SPV schválili delegáti správu predsedu SPV o plnení úloh za
predošlé obdobie, ekonomickú správu, ako aj
plán činnosti na rok 2012, ktorého prioritou je
účasť na budúcoročných paralympijských hrách
v Londýne. Generálny sekretár SPV a vedúci Štábu PH Londýn 2012 Samuel Roško informoval
o stave príprav Slovenského paralympijského
družstva (SPD) Londýn 2012 a o počte doteraz
nominovaných slovenských športovcov. Predstavil aj dejisko ďalšej zimnej paralympiády
Soči 2014.
Blížiace sa PH
Londýn 2012,
ale aj ZPH Soči
boli hlavnými
2014
témami príspev
ku
Samuela Rošk
a.
Ján Riapoš
odprezentoval plnenie úloh za
minulé obdobie
i plán činnosti na
rok 2012.
Delegáti, ktorí príjemne prekvapili stopercentnou účasťou, jednohlasne
schválili všetky návrhy.
FOTO ROMAN BENICKÝ
7
PROFIL
Keď debutovala v roku 2008
na pekinskej paralympiáde,
nemala ani 15 rokov. Netreba
ani dodávať, že bola najmladšou
členkou slovenskej výpravy.
Ako naša jediná a zároveň prvá
zrakovo postihnutá plavkyňa
na PH mala v programe iba jednu
disciplínu – 100 metrov prsia.
Napriek tomu, že v rozplavbe
skončila šiesta a do finále sa
neprebojovala, účasť na týchto
hrách si užívala ako pekný sen.
Do Londýna však už budú
smerovať jej kroky s oveľa
vyššími ambíciami.
Problémy so
zrakom zaznamenali rodičia
v jej piatich rokoch, keď sa im
zdalo, že chodí
príliš blízko k televízoru. Pred
návštevou očného lekára sa ako
mnohí iní už vopred zmierili s tým,
že ich potomok bude nosiť okuliare. Skutočnosť však bola oveľa horšia. Išlo o postihnutie sietnice, na
ktorej sa jej v dôsledku nedokrvovania ciev vytvorilo viacero tzv. slepých miest. Momentálne vidí ľavým okom do diaľky štyroch metrov a pravým na päť metrov. Pri čí-
8
ROMAN VÉGH
KARINA PETRIKOVIČOVÁ
Narodená: 22. septembra 1993
Postihnutie: zrakové, B2/ S12
Športové odvetvie: plávanie
Najväčšie úspechy: 2. miesto MS 2009 Brazília
(100 m znak)
3. miesto MS 2010 Eindhoven
(100 m znak)
Účasť na PH: 1 x (Peking 2008)
taní musí používať lupu. Zraková
vada je momentálne stabilizovaná,
bez zhoršovania. Je však neoperovateľná a nedá sa korigovať ani
okuliarmi. Karina sa teda musela
zmieriť s faktom, že sotva niekedy
uvidí tak, ako väčšina jej rovesníkov.
VOĽBA PADLA NA PLÁVANIE
Aby ju choroba v živote sužovala
čo najmenej, začali jej rodičia hľadať vhodný šport, v ktorom by príliš nemusela využívať zrak. Loptové hry neprichádzali do úvahy, tak
skúsili plávanie. V súčasnosti chátrajúce kúpalisko Eva v našom svetoznámom kúpeľnom meste bolo
miestom jej prvých plaveckých
záberov. Športový talent zdedila
pravdepodobne po otcovi, ktorý
hrával v mladosti hokej a aj momentálne holduje lyžiam a posilňovni. „Okrem toho sa prejavuje aj
manažérsky, keď mi organizuje
program a zháňa sponzorov“, dodáva jeho dcéra.
V Piešťanoch ju viedli viacerí tréneri a trénerky, okrem iných aj
matka Martiny Moravcovej. Vo
štvrtom ročníku opustila rodné
mesto a presídlila do internátnej
školy pre slabozrakých a nevidiacich na Svrčej ulici v Bratislave. Po
jej skončení zvolila Gymnázium Jána Papánka na Vazovovej tiež
v hlavnom meste. V treťom ročníku však prestúpila na Spojenú školu Mokrohájska. „Na Vazovovej to
bolo dosť náročné. Hoci mali so
mnou trpezlivosť, učivo mi prispôsobovali napríklad zväčšovaním textov, bolo to ťažké stíhať“,
vysvetľuje. Najmä schémy z fyziky
či chémie boli vraj nočnou morou,
a tak usúdila, že to chce zmenu.
V súčasnosti si pochvaľuje individuálny prístup v škole i tréningové možnosti. V triede je ich osem
a stíha denne aj dvojfázové tréningy. Ráno o šiestej i večer v rovnakom čase strávi v miestnom bazéne po dve hodinky. Tam driluje plavecké štýly pod vedením nestorky
slovenského plávania zdravotne
postihnutých Daniely Šipošovej,
ktorá ju stiahla do svojho plaveckého košiara ešte počas Karininho
pobytu na Svrčej.
OSTRÝ ŠTART PRIŠIEL V DURBANE
Do medzinárodných vôd ju po-
sunuli tituly majsterky Slovenska
v jej kategórii a prvé „veľké“ preteky absolvovala ako trinásťročná na
IPC majstrovstvách sveta v juhoafrickom Durbane koncom roka
2006. V každej disciplíne, v ktorej
štartovala, si zaplávala veľmi kvalitné osobné rekordy a potvrdila, že
s ňou možno do budúcnosti počítať. Podobne o rok neskôr na IBSA
(zrakovo postihnutí) majstrovstvách sveta v Sao Paule (Brazília).
Jedno piate a dve siedme miesta
posilnili jej nádeje na premiérovú
účasť na PH, čo sa jej napokon aj
podarilo.
„Peking bol veľkolepý. Hoci som
sa prišla hlavne učiť, hry som si naozaj užívala. Od perfektnej organizácie až po celkovú úžasnú atmosféru. Všetci tvrdili, že to bolo to
najlepšie, čo v spojení so športom
zažili“, rekapituluje po troch rokoch. Smutná bola iba z toho, že
do programu hier nezaradili jej
srdcovú disciplínu – znak, v ktorej
by určite mala šancu na lepšie
umiestnenie. Okrem prehliadky
mesta využívala čas najmä na tréningy a bola povzbudiť vo Vtáčom
hniezde kolegyňu zo školy na Svrčej Hanu Kolníkovú, ktorá štartovala v behoch na 100 a 200 metrov.
Účasť na najväčšom sviatku športu v čínskej metropole jej dodal
správnu motiváciu. V nasledujúcom
roku stihla pobrať sedem zlatých
z ôsmich štartov medzi juniorkami
na IBSA svetovom šampionáte
v Colorado Springs a tesne prísť
o medailu medzi dospelými na kon-
PROFIL
tinetálnom šampionáte IPC v Reykjavíku. Ešte 10 metrov pred cieľom
na 100 metrov znak plávala na
3. mieste, záver však nezvládla
a napokon dohmatla ako šiesta.
"Karina bola veľmi sklamaná, padali aj slzy, lebo si uvedomovala,
ako bola blízko prvej medaily na veľkom podujatí“, uviedol reprezentačný tréner Ivan Šulek a dodal:
„Zaplatila nováčikovskú daň. Verím,
že naposledy na veľkých pretekoch".
Počas prehliadky
starej časti Pekingu
s kolegyňou z plaveckého tímu
Margitou
Prokeinovou
PRVÁ „PLACKA“
SPOD CUKROVEJ HOMOLE
Jeho proroctvo sa vyplnilo už
o mesiac. Rio de Janeiro hostilo prvé IPC majstrovstvá sveta v plávaní
telesne a zrakovo postihnutých
športovcov v 25-metrovom bazéne. A v konkurencii 260 plavcov
z 31 krajín sveta sa nestratila ani
členka bratislavského ŠK IAMES,
ktorá tu vybojovala svoju premiérovú medailu medzi dospelými –
striebro v disciplíne na 100 metrov
znak. „Na tieto preteky spomínam
veľmi rada. Krásne prostredie, teplo, pláže a prvá medaila z veľkých
pretekov ako bonus. Navyše sme
tam boli skvelá partia“. Medailové
repete si dala na IPC majstrovstvách sveta v 50 m bazéne, ktoré
sa konali vlani v auguste v holandskom Eindhovene. Opäť v jej obľúbenom znaku na 100 metrov.
Lenže nič nejde v živote úplne
hladko a v športe špeciálne. V apríli tohto roku vycestovala do tureckej Antalye na 4. majstrovstvá
sveta a hry IBSA. Podobne ako
v Eindhovene sa plávalo v dlhom
bazéne a domov si priniesla dve
strieborné medaily z päťdesiatky
a stovky v znaku. Ale aj nepríjemné zranenie ramena. „Akosi nešťastne som zabrala a niečo mi
v ňom prasklo“ opisuje moment,
ktorý ju na dlhší čas obmedzoval
v plnej športovej výkonnosti. Poznačil aj jej vystúpenie na ME
v Berlíne, kde sa tentoraz neprepracovala k pódiovému umiestneniu. Aj po nich musela namiesto
plnohodnotného tréningu veľa času venovať rehabilitácii. A v bazéne dostávali najviac zabrať nohy,
keďže ruky si musela šetriť. „Bolo
to náročné, ale v súčasnosti som
už opäť fit“, hovorí Karina, ktorá
rameno okrem tréningových jednotiek zveľaďuje ešte výživovými
doplnkami.
MYSLÍ NA LONDÝNSKU MEDAILU
A čaká, či bude nominovaná na
budúcoročnú paralympiádu v Londýne. Má splnené limity v troch
disciplínach a podľa rankovej listiny IPC je najlepšou slovenskou
Na juniorskom svetovom
šampionáte v roku 2009
v Colorado Springs získala
Karina sedem zlatých
z ôsmich disciplín!
plavkyňou. Preto verí, že letenka za
kanál La Manche ju neminie. „Verím, že tam budem. A urobím všetko pre to, aby to bolo lepšie ako
v Pekingu“, zdôrazňuje. Na otázku,
či myslí v kútiku duše na medailu,
odpovedá, že určite áno, ale nič netreba zakríknuť. A nemuselo by to
byť iba v znaku, ktorý tentoraz nemá v programe hier chýbať. Nehnevala by sa, ak by jej cenný kov
zavesili na krk trebárs aj po pretekoch v jej najneobľúbenejšom motýliku na 100 metrov...
Bude sa však musieť vyrovnať so
silnou konkurenciou najmä z Ruska a Ukrajiny. „Majú výborné podmienky na prípravu. V tomto smere za nimi zaostávame. A nielen za
nimi. Dokonca som počula, že za
mimoriadne výkony dostávajú aj
byty a ďalšie benefity“, delí sa o informácie, ktoré získala od súperiek. Do PH 2012 sa už s nimi nestretne na ME ani MS. Ale chystá
sa na budúci rok súťažiť na niekoľkých otvorených národných šampionátoch, zrejme v Dánsku, Nemecku a Belgicku. „Treba sa zbaviť
trémy a udržať vo forme“, dodáva.
Vo svojej športovej dráhe však
rozhodne hodlá pokačovať aj po
londýnskej paralympiáde. Potrebuje akurát vhodne zladiť študijné
povinnosti s tréningami. A čo sa
týka ďalšieho štúdia, vyhranenú víziu zatiaľ nemá. „Mal by to však
byť rozhodne nejaký humanitný
smer. Žiadna matematika, ani fyzika. Uvažovala by som aj nad niečím, čo je spojené so športom.
Napríklad trénerstvo na FTVŠ, ak
by to bolo s mojím postihnutím
možné, alebo fyzioterapia“, poodhaľuje svoje plány.
FOTO ROMAN BENICKÝ
A ARCHÍV K.P.
9
STOLNÝ TENIS
TOMÁŠ VARGA
Slovenskí reprezentanti vybojovali na európskom šampionáte v Splite päť medailí
Úspešný test formy na Londýn 2012
Chorvátsky prístav Split, druhé
najväčšie mesto krajiny, ležiaci
v strednej Dalmácii, hostil
v dňoch 19. – 29. októbra
ITTF-PTT majstrovstvá Európy
v stolnom tenise telesne
postihnutých. Príjemné jesenné
počasie pomohlo k dobrej
aklimatizácii nášho
desaťčlenného hráčskeho tímu,
ktorý meral skoro
tisíckilometrovú trasu z Bratislavy
autami a absolvoval
tu najdôležitejšie podujatie roka.
S DVOMI NOVÝMI TVÁRAMI
Kontinentálny
šampionát bol posledným veľkým
turnajom v štvorročnom cykle nominácie na PH
2012, ktoré sa
uskutočnia budúci rok v Londýne.
Slovenský stolný tenis telesne postihnutých má už niekoľko rokov
vo svete výborné meno a v hierarchii paralympijských športov patrí
u nás k najúspešnejším športovým
odvetviam. Preto aj účasť na ME
v Splite vychádzala už zo spomínaného cieľa – čo najlepšie sa pripraviť a uspieť v Londýne 2012.
Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) a Športovo- technická komisia (ŠTK) stolného tenisu pripravili a postavili tím,
ktorého cieľom bolo uspieť a nominovať sa na PH 2012. Do stolnotenisového družstva pribudli dve nové nádejné tváre – Martin Polkoráb
a Gabriel Csémy. Hráčsky tím bol
teda zložený nasledovne: Martin
Polkoráb (TT1), Ján Riapoš, Rastislav Revúcky, Martin Ludrovský
(TT2), Alena Kánová (TT3), Peter
Mihálik, Andrej Mészáros (TT4)
v kategórii vozičkárov a Gabriel
Csémy (TT6), Richard Csejtey, Miroslav Jambor (TT8) medzi stojacimi.
Turnaj pre zdravotné problémy vynechala Oľga Barbušová. Vedúcim
výpravy bol predseda ŠTK Tomáš
Varga, ktorému pomáhal realizačný tím v zložení: Ľuboš Dobrotka –
hlavný tréner, Ján Bezecný, Ján Lackovič, Roman Cibulka - asistenti, Jakub Benč - masér výpravy. Na tomto významnom podujatí reprezentovali Slovensko aj traja rozhodcovia - Miroslav Sabo, Matej Hamran,
Milan Chamula a vedúci klasifikátorov Juraj Štefák, čo potvrdzuje, že
Slovensko hrá dlhodobo v celosve-
10
Náš zlatý tím - zľava Martin Polkoráb, Rastislav Revúcky, tréner Ján Lackovič, Martin Ludrovský a Ján Riapoš.
tovom meradle významnú úlohu aj
mimo hracích stolov.
STRIEBRA RIAPOŠA A KÁNOVEJ
Prvý deň na šampionáte bol venovaný voľnému tréningu, technickému mítingu, na ktorom nás
zastupovali Tomáš Varga s Ľubošom Dobrotkom a nakoniec dobrovoľnej kontrole rakiet. Začala sa teda súťaž jednotlivcov podľa skupín
postihnutia, kde Slovensko malo
svoje silné želiezka v ohni. Papierové predpoklady naplnili z našich
už tradične Ján Riapoš a Alena Kánová. Tentoraz sa im však nepodarilo obhájiť prvenstvá z posledných
ME, ktoré sa konali v talianskom
Janove. Vo finále sa Ján Riapoš rovnako ako pred dvomi rokmi stretol
s Francúzom Stéphanom Molliensom, ale po dlhom a náročnom bo-
ji prehral 1:3. Rovnaký osud pripravilo finále aj pre našu jedinú ženskú zástupkyňu na turnaji - Alena
Kánová nestačila na Švédku AnneCarin Ahlquistovú a prehrala rovnako 1:3. Veľmi blízko k cennému
kovu mal aj Peter Mihálik, ktorý
podľahol v boji o tretie miesto Turkovi Abdullahovi Oztürkovi. V rozhodujúcom sete už viedol 10:6, ale
nakoniec prehral 12:14...
REVÚCKY NA RAKETE MAJSTRA SVETA
Ostatným sa darilo menej a dosiahli nasledovné výsledky: Martin
Polkoráb prehral s Francúzom Ducayom aj so Švajčiarom Kellerom
0:3 a nepostúpil zo skupiny. Rastislav Revúcky vyhral v skupine 3:0
nad Jakinczukom z Poľska, v druhom zápase porazil Francúza Mennellu 3:2. Potom si poradil s Polia-
kom Czuperom 3:2, ale o postup
medzi štyroch najlepších sa mu do
cesty postavil majster sveta z Kórei
– 2010 Rus Poddubny, na ktorého
nestačil a podľahol mu 0:3. Martin
Ludrovský prehral v skupine s Francúzom Lamiraultom 1:3 a porazil
Chorváta Brliča 3:2. Vo vyraďovacej časti sa stretol s Talianom Vellom, s ktorým vyhral 3:0. Zastavil
ho však nový majster Európy Molliens 1:3. Andrej Mészáros prehral
s Nemcom Koberom 2:3, poradil si
však s domácim Ivezičom (3:0), aj
s Poliakom Zilkom (3:2). Vo vyraďovacej časti narazil na Francúza
Emerica Martina, na ktorého nestačil a prehral 0:3.
Medzi stojacimi Gabriel Csémy
prehral s Nemcom Rauom 1:3
a poradil si s domácim Jozičom 3:2,
čím si zabezpečil postup do vyraďovacej fázy, kde už bol nad jeho
sily Izraelčan Bobrov. Richard Csejtey si rovnako 3:0 poradil so Švédom Rigellom, aj s Litovcom Bukainsom. V osemfinále narazil na
Rusa Illjuškina, s ktorým vyhral
hladko 3:0, ale v súboji o najlepšiu
štvorku bol jeho konečnou stanicou Belgičan Ledoux (1:3). Jeho kolega z TT8 Miroslav Jambor prehral
s Poliakom Skriznieckim 1:3 a porazil Dána Becha 3:0. Potom však
nestačil na Angličana McGibbina,
ktorému podľahol 0:3.
V TÍMOCH SME OPÄŤ ZABRALI
Prvá medaila z „veľkého“ turnaja pre Andreja Mészárosa. Spolu s Petrom Mihálikom porazili v súboji o bronz reprezentantov Tre Kronor.
Po súťaži jednotlivcov nasledoval deň voľna, ktorý vyplnil míting
športovcov a príprava na súťaž
družstiev. Nasledujúci deň sa rozbehli súťaže, kde sme mali tiež
ambície zabojovať o medailové
STOLNÝ TENIS/INZERCIA
umiestnenia. V družstvách nám
najväčšiu radosť pripravila zostava
Riapoš - Revúcky – Ludrovský - Polkoráb. V semifinále si suverénne
poradili s Talianskom 3:0, vo finále
s Francúzskom (3:1) a štvrtýkrát po
sebe získali titul majstra Európy!
Novinkou bolo zapojenie talentovaného Martina Polkorába, okolo
ktorého sa začal vytárať perspektívny tím v kategórii TT1.
Do semifinálových bojov postúpili aj ďalšie dva slovenské tímy muži TT4 a TT8. Družstvu TT8 v novom zložení sa podarilo dosiahnuť
vynikajúci výsledok, keď sa prebojovalo až do finále. V ňom síce
Csejtey, Jambor a nováčik Gabriel
Csémy nestačili na Švédov (2:3),
ale strieborná medaila všetkých
potešila. Rovnako ako bronz v kategórii TT4, kde Mihálik s Mészárosom podľahli v semifinále francúzskym suverénom (0:3), ale
v „malom“ finále si poradili so
Švédmi pomerom 3:1. Pre Andreja
Mészárosa je to zatiaľ najväčší úspech v jeho hráčskej kariére a zároveň motivácia pre Londýn.
DEFINITÍVA 31. DECEMBRA
Slovenskí stolní tenisti sa pred
svojím úspešným vystúpením
v Splite predstavili v marci v maďarskom Egeri a talianskom Lignane,
začiatkom mája na turnaji Slovenian Open v slovinskom meste Laško. Nasledoval turnaj v Rotterdame,
kde súčasne prebiehali MS v stolnom tenise zdravých športovcov.
Stará dobrá forma sa pred Londýnom vrátila aj našim stojacim reprezentantom. Richarda Csejteya a Miroslava Jambora (na snímke) doplnil nováčik Gabriel Csémy.
Koncom mája sa konal tradičný turnaj Slovakia Open v Piešťanoch. Nastalo obdobie tvrdej prípravy, ktorá
prebiehala v domácich kluboch
a vyvrcholením boli sústredenia
v Lašku a po turnaji British Open aj
v anglickom Sheffielde. Do konca
tohto kalendárneho roku sa už naša
reprezentácia ne-zúčastní na žiadnom medzinárodnom turnaji a bude čakať na nominačný rebríček.
Ten sa uzavrie k 31. decembru 2011
a určí nomináciu na budúcoročné
PH v Londýne.
„Spojenie Medzinárodnej federácie stolného tenisu (ITTF) a Medzinárodného paralympijského výboru (IPC) prinieslo veľa pozitívneho, hlavne pri organizácii podujatí.
A práve ME v Splite boli toho jasným dôkazom. Na druhej strane sa
viaceré krajiny (Nemecko, Anglicko, Holandsko, Švédsko) systémom
profesionalizácie stolného tenisu
telesne postihnutých postupne
vzďaľujú ostatným vo výkonnosti.
Verím však, že sa nám podarí minimálne udržať s nimi krok a práve
budúcoročné PH v Londýne nám
dajú odpoveď na túto otázku. Na
záver mi dovoľte, aby som všetkým
poďakoval za vzornú reprezentáciu
Slovenska“, uviedol dvojnásobný
medailista z ME 2011 a predseda
SPV Ján Riapoš.
FOTO ARCHÍV SPV
11
BOLI SME PRI TOM
V Londýne bude slovenských
paralympionikov sprevádzať kocúr Tomi
V sídle nášho generálneho partnera SPP sme
9. novembra pokrstili čerstvého maskota Slovenského paralympijského družstva (SPD) Londýn
2012. Tentoraz ním bude kocúr Tomi. Jeho predstavenie sa uskutočnilo 294 dní pred začiatkom
londýnskych hier. Autorkou námetu je dvanásť-
ročná Lenka Macurová zo Špeciálnej základnej
školy v Čadci, ktorá bola na tomto akte prítomná aj so svojou učiteľkou a vedením školy. Do
súčasnej podoby kocúra dotvoril výtvarník Vladimír Král, v ktorého dielni vznikli podľa detských námetov aj
Predseda
predstavenstva SPP,
a.s., Jean –
Jacques Ciazynski ocenil úspechy
slovenských
paralympionikov
a zdôraznil,
že SPP bude
pokračovať
v ich podpore.
orku maskota,
ribanová vyspovedala aut
Moderátorka Alena He
krstnú mamu
i
u
ičk
školy Jaroslava Vel
jej sprievod - riaditeľa
ú.
ovičov
maskota Veroniku Vad
predošlí štyria maskoti. Okrem základnej verzie
Tomiho existujú aj jeho podoby pre športy,
v ktorých by mali slovenskí paralympionici súťažiť na budúcoročnej paralympiáde.
m Kongresovom
Krst maskota sa konal v zaplneno
pripomenuli
ami
film
i
centre SPP. Prítomní si krátkym
Vancouvru.
a
ngu
Peki
z
le
chví
e
rajši
najk
aj
Generálny sekretár SPV Samuel Roško informoval o stave príprav SPD
Londýn
2012 ako aj o počte športovcov, ktorí už majú istú účasť.
MASKOTI SPD NA PREDCHÁDZAJÚCICH ŠTYROCH PARALYMPIÁDACH
12
Tigrík TIGI
Vtáčik FUBI
Dráčik DRAGO
Sobík BOBO
PH Atény 2004
ZPH Turín 2006
PH Peking 2008
ZPH Vancouver 2010
BOLI SME PRI TOM
Ján Riapoš vyslo
vil
priniesol slove želanie, aby kocúr Tomi
nským paraly
mpionikom
aspoň toľko šťas
tia, ako jeho pr
edchodcovia.
šampionátov. Sprava
alympiád či svetových
par
z
i
list
dai
me
ší
ďal
hýbali ani
Medzi prítomnými nec
.
rgoč a Hana Kolníková
Alena Kánová, Marek Ma
tradičným angra sa ujal krstu maskota
Za generálneho partne
ír Klimeš.
dim
Vla
.,
a.s
,
SPP
va
avenst
Ý
lickým čajom člen predst
FOTO: ROMAN BENICK
Spoločná fotografia hlavných aktérov krstu maskota. Čestné
predsedníctvo SPV zastupovala na tomto akte Magda Vášáryová.
VARIÁCIE KOCÚRA TOMIHO V 10 ŠPORTOCH NA LONDÝN 2012
Atletika
Cyklistika
Lukostreľba
Stolný tenis
Tenis na vozíku
Boccia
Jazdectvo
Plávanie
Streľba
Tlak na lavičke
13
CHARITATÍVNA KAMPAŇ
„Kolesá“ už deviatykrát dobehli do cieľa
Aj v tomto roku pomáhal
Slovenský paralympijský výbor
(SPV) aktívnym bojom proti
rakovine. Počas uplynulých
mesiacov sa symbolické kolesá
roztočili v 22 mestách a obciach
Slovenska. Súčasťou IX. ročníka
projektu „Na kolesách proti
rakovine“ bolo aj päť charitatívnych koncertov, na ktorých
vystúpili slovenskí, ale aj niekoľkí
zahraniční umelci bez nároku
na honorár.
Pri zrode kampane stál v roku
2003 paralympijský šampión
v dráhovej cyklistike Radovan Kaufman, ktorý
vzápätí tejto zákerne chorobe podľahol. Myšlienky aktívneho boja
proti rakovine prebral SPV, ktorý sa
týmto spôsobom rozhodol šíriť ďalej odkaz svojho úspešného športovca.
Kampaň (v poslednom čase sa
skôr zažilo slovo „projekt“ ) prešla
počas deviatich ročníkov viacerými
zmenami. V prvých rokoch napríklad štartovala veľkým benefičným
koncertom v bratislavskom Istropolise a končila ďalším na Námestí
SNP opäť v hlavnom meste. Medzitým sa konali lokálne akcie od veľkých miest ako Košice či Banská
Bystrica až najmenšie obce, resp.
školy, kde sa odjazdila s krátkym
sprievodným programom symbolická jazda na nemotorových kolieskových prostriedkoch. V treťom
ročníku sa symbolom kampane
stalo zelené jojo s jej logom, ktoré
odvtedy dostávajú účastníci za
dobrovoľný finančný príspevok.
Rokmi sa upustilo od koncertov
v Bratislave a začala sa realizovať
ich šnúra vo vybraných mestách
14
NA TOHTOROČNÝCH KONCERTOCH VYSTÚPILI:
Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom, 4. júna
Vidiek, LeRa, Aya, Mukatado, Švepes, Smola a hrušky,
La Gioa, Katka Koščová, Campana Batucada
Turčianske Teplice, 11. júna
Mukatado, Campana Batucada, Štvrtá tretina,
Stoptime, Prešovské divadlo DRaK, Švepes
Dunajská Lužná, 26. júna
Aya, Smola a hrušky, Campana Batucada, Marcela Laiferová, Marián
Bango, Dominika Wengová, Lazaro, Štvrtá tretina, Michal Šeps
Michalovce, 18. augusta
Aya, Smola a hrušky, Campana Batucata, Allan Mikušek, Storyum
Smolenice, 21. augusta
Aya, Smola a hrušky, Domi, Laura Belicová, Matka guráž,
Campana Batucada, Kmeťoband, Matej Piňák, Dominika Mirgová,
La Gioia, Femme2fatale, NeoPercussio, Zuzana Smatanová,
Storyum, Lazaro, Golden Vein
s názvom „Na kolesách ... Tour“.
Zo starých bášt zostala v programe
Dunajská Lužná, v ktorej túto tradíciu rozbehla dnes už tiež zosnulá
speváčka Eva – Mária Uhríková.
Pribudli Turčianske Teplice, Zelená
voda pri Novom Meste nad Vá-
hom, Púchov, a „chytili“ sa najmä
Smolenice, ktoré boli v posledných
troch rokoch faktickým vyvrcholením „kolies“, hoci tie ešte dobiehali v ďalších lokalitách. Aj v tomto
roku sa na svahu pod Smolenickým zámkom zišlo približne 3 000
ľudí. Prvýkrát sa v tomto roku pridala úspešnou akciou aj zemplínska metropola Michalovce.
K symbolickej jazde rokmi pribúdali postupne ďalšie športové aktivity. Už vlani to bola súťaž miest
na stacionárnych bicykloch v počte
účastníkov i našliapaných kilometrov. Cyklotrenažéry spolu s veslovacím trenažérom putovali aj po
tohtoročných zastávkach kampane a doplnil ich podprojekt „Na kolesách proti obezite“. Jeho hlavnou úlohou bolo zapojiť do pohybových aktivít najmä mládež, ktorej sa čím ďalej tým viac dotýka
ďalšia civilizačná choroba - obezita. Tá je zároveň jedným zo štartérov vzniku rakoviny. Deti z celého
Slovenska sa mohli zapojiť do bicyklovania a svoje sily si zmerali
vo finále cyklomaratónu v Smoleniciach 21. augusta.
Počas tohtoročnej kampane pribudlo na účet zbierky zatiaľ 10 100
eur, ktoré poputujú na kúpu prístroja „Tissue microarrayer“ (tkanivový mikroanalyzátor). Tento
prístroj umožňuje rýchlu, rentabilnú a spoľahlivú analýzu rôznych
nádorových znakov v tkanivových
vzorkách pacientov. Finančné prostriedky vyzbierané v tejto kampani, smerovali každý rok na zakúpenie rôznych prístrojov, ktoré slúžia najmä na prevenciu rakoviny
prostredníctvom partnera kampane – Nadácie Výskum rakoviny.
K nej a k Nadácii SPP sa pridal v roku 2011 ďalší silný partner spoločnosť Tipos. Verejná zbierka na podporu výskumu rakoviny je aktívna
do konca marca 2012, dokedy je
možné do nej prispievať na čísle
účtu 4001198272/7500.
Už v týchto dňoch sa rozbehli
prípravy na jubilejný X. ročník, ktorý sa uskutoční v roku konania PH
2012. Aké nové prvky prinesie, zatiaľ nebudeme prezrádzať. Určite
však predstavíme na viacerých podujatiach našich úspešných športovcov, ktorí sa práve budú chystať do Londýna.
FOTO ROMAN BENICKÝ
ROZHOVOR
ROMAN VÉGH
Nemám obavy
o budúcnosť
slovenského
paralympijského
športu
Pochádza zo športovo –
novinárskej rodiny. Sám bývalý
aktívny športovec, tréner,
pedagóg, novinár.
V bratislavskom Rapide trénoval
Vlada Weissa, „postavil“ nezávislú tlačovú agentúru. Súčasný
novinársky fokus charakterizuje
vetou, že poctivo pracujúci
kominár sa stane zaujímavým
až vtedy, keď spadne zo strechy.
Za jednu z príčin zaostávania
slovenského športu zasa považuje
stálu snahu ísť vlastnou cestou,
bez preberania pozitívnych
skúseností z iných krajín.
Ako syn slávnej trénerky Hildy
Múdrej ste mali šport takpovediac
doma v priamom prenose. Ako si
spomínate na obdobie triumfov
Ondreja Nepelu?
- V rodine, kde matka je trénerka
vrcholového športu a otec športový
novinár a funkcionár bratislavských
futbalových klubov, to asi ani inak
ako v športovom duchu nešlo. Odkedy si pamätám, bol som konfrontovaný so športom či už s krasokorčuľovaním z pohľadu angažovania sa celej rodiny na pomoc mame pri jej časovo náročnej práci, či športovými aktivitami či už aktívne najmä vo futbale a hokeji alebo ako divák. Otec
ma brával na množstvo športových
podujatí, kde pracoval. A Ondrej Nepela bol „prvé dieťa“ v rodine. To hovorí za všetko.
Čo tieto momenty vo vás zanechali do ďalšieho života?
- Najmä športového, bojovného
ducha, prekonávanie prekážok a vedomie, že to nikdy netreba vzdávať,
16
ani v najzložitejších situáciách. Takýto prístup mi neskôr v reálnom živote
veľmi pomáhal. A ešte niečo: častá
neprítomnosť jedného z rodičov doma nás aj so sestrou Dagmar veľmi
skoro naučila vedieť sa o seba postarať sám.
Bol to aj jeden z dôvodov, pre ktorý ste sa rozhodli študovať telovýchovu?
- Moje rozhodnutie študovať telesnú výchovu v kombinácii s angličtinou bolo súhrou náhod a rodinného
konsenzu. Bol som nasmerovaný isť
v otcových novinárskych stopách.
Môj otec bol v roku 1968 presvedčený, že komunizmus u nás sa napriek
obrodnému procesu neskončil, a kariéra novinára s mojou povahou by
nebola ideálna. A okrem toho hovorieval, že na to, aby som robil novinára,
najmä športového, študovať žurnalistiku nepotrebujem: musím rozumieť športu ako takému. A ako absolvent FTVŠ by som mal mať viac možností voľby. Dnes viem, že mal pravdu a „zafungovalo“ to.
Akému športu ste sa vy osobne venovali?
- Venoval som sa viacerým športom. Od desiatich rokov som hrával
futbal v Slovane, Červenej hviezde
a Interi, hokej v Slovane a v škole som
robil atletiku a hádzanú vo vtedajšej
„Pionierskej lige“, čo boli športové
majstrovstvá bratislavských základných škôl. Neskôr som zakotvil vo futbale. Bol som v kádri dorastencov Interu pri zisku titulu majstra Československa v roku 1968. Po škole som sa
venoval trénerstvu mládeže s licenciou I. triedy. Pre zaujímavosť, v žiackom mužstve Rapidu Bratislava som
trénoval napríklad dnešného trénera
reprezentácie SR Vladimíra Weissa či
pokladníka SDKÚ Igora Kuceja, ktorý
bol mimochodom mimoriadny talent.
Voľakedy neexistovalo vynechať
v škole telocvik z iného, ako zo zdravotného alebo vážneho rodinného dôvodu. V súčasnosti sa deti „flákajú“ a vyhýbajú sa mu pod rôznymi
zámienkami. Nie je niekde tu koreň
nezdravej mladej populácie, ktorá
nás čoraz viac obklopuje?
- No, bola iná doba, nebola ponuka
rôznorodej zábavy ako je tomu dnes.
A bola aj väčšia ponuka na športovanie. Žartom zvyknem hovoriť aj mojim deťom, že to bola veľmi ťažká doba, ani na ten internet sme nemali...
A priamo v školách nám ponúkali
množstvo športových aktivít, učitelia
telesnej výchovy boli väčšinou aj trénermi mládeže v kluboch. Na spomínanú Pioniersku ligu chodili mládežnícki tréneri a vyberali si talenty.
Dnes aktívny šport stojí nemalé peniaze a mnohé rodiny na to nemajú.
PAVOL MÚDRY
Narodený: 31.08.1950 v Bratislave
Vzdelanie: vyštudoval angličtinu a telovýchovu na UK v Bratislave
Pôsobenie: Do roku 1992 bol asistentom na Vysokej škole ekonomickej.
Pre Tlačovú agentúru SR začal pracovať po novembri 1992. Viedol anglickú
redakciu, neskôr bol členom vedenia agentúry. Pôsobil aj ako novinár
na voľnej nohe, bol korešpondentom rakúskej tlačovej agentúry APA či
Reuters a spolu s ďalšími novinármi pripravoval založenie prvej súkromnej
komerčnej tlačovej agentúry SITA. Od roku 1997 do 31. augusta 2010 stál
na jej čele. V súčasnosti je predsedom správnej rady Slovenského výboru
Medzinárodného novinárskeho inštitútu a členom Čestného predsedníctva
SPV.
V školách nemáme podmienky na telesnú výchovu, ktoré by deti priťahovali, v kluboch míňame štátne prostriedky určené na mládež na nákupy
„starých“ hráčov zo zahraničia, na
krátkodobé zatraktívnenie ligového
tímu a podobne...
Programy na „rozhýbanie“ mládeže už pohltili tony papiera, ale v praxi
fungujú pramálo. Máte nejaký recept, čo s tým zásadné urobiť?
- Jednoduché recepty neexistujú.
Chce to zmenu podpory najmä pri
športe mládeže, zmenu systematickú a podporu systematicky kontrolovanú. A učiteľov, ktorí vedia hodiny
telocviku viesť atraktívne a zábavne.
Deti musia začať vnímať šport ako
zábavu a nie ako povinnosť. Musíme
opäť pre ne vytvoriť ponuku, ktorá ich
osloví. Nenútiť, ale ponúkať! Nehanbime sa pozrieť do zahraničia, napríklad na systém škôl s lyžiarskym zameraním v Rakúsku.
Z akademickej pôdy ste presedlali
po revolúcii k siedmej veľmoci. Prečo?
- Lebo som mohol začať naplno
a slobodne robiť to, čo som od mladosti chcel. Mal som na to vytvorené
rodinné zázemie, zdedené skúsenosti a asi aj gény. Viac-menej som sa celý život pohyboval, či už priamo či
sprostredkovane cez otca, v mediálnom prostredí, ktoré ma vždy lákalo.
Bolo ťažké založiť v slovenských
podmienkach súkromnú tlačovú
agentúru? Čo vás k tomu viedlo?
- Viedla ma k tomu politika, ktorá
v roku 1994 „vtrhla“ na pôdu dovtedy politicky nezávislej agentúry
TA SR, kde som vtedy pôsobil. Vplyv
politikov a vlád na médiá považujem
za neprijateľný a preto som prijal „ponuku“ vtedajšieho riaditeľa opustiť
TA SR. Skrátka, vyhodili ma.... A v hlave som si odniesol myšlienku na nezávislú tlačovú agentúru. Ľahké to
z pohľadu financovania či snahy o po-
ROZHOVOR
litické tlaky nebolo, ale dodnes na to
ťažké obdobie budovania agentúry
rád spomínam. Našiel som množstvo
„kvalitných kolegov“, výborných ľudí,
ktorí sa mojou myšlienkou nadchli
a dnes je tu výsledok: silná, politicky
a ekonomicky nezávislá tlačová
agentúra, bez ktorej si už slovenský
mediálny, ale ani ekonomický priestor, nevieme predstaviť.
Slovenská žurnalistika je pod paľbou permanentnej kritiky. A nielen
zo zištného pohľadu politikov, ale aj
bežných čitateľov či divákov. Často
počúvame názor, že jej chýbajú vyprofilované osobnosti a názory formujú najmä rýchlokvasené mediálne „celebrity“. Vidíte to podobne?
- Áno, takýto problém vnímam veľmi intenzívne, ale na druhej strane
hovorím, že aj súčasná slovenská žurnalistika je len odrazom stavu spoločnosti. Mladí novinári nie sú zlí, ale
chýbajú im skúsenosti a tie im nemá
kto odovzdávať, lebo tí starší a skúsení dnes už v médiách nie sú žiadaní. Systém vzdelávania novinárov
podľa mňa nie je dobrý a začínajúci
novinári sa učia spôsobom pokus omyl. Keby sme mali v médiách starších a skúsených novinárov ako "poradcov a kontrolórov" mladších kolegov, možno by to bolo lepšie. Ale rovnako ako v športe, chce to asi zmenu
„štýlu“...
Ako predseda správnej rady Slovenského výboru Medzinárodného
novinárskeho inštitútu stojíte na čele
ochrany novinárov. Ak by ste mali
porovnávať so zahraničím, aké majú
u nás podmienky na prácu?
- Čo sa týka slobody médií je to
u nás čoraz lepšie aj z legislatívnej
stránky. Niežeby nebolo ešte čo vylepšovať, ale v porovnaní s inými krajinami, najmä na východ od nás, tu
máme dobré podmienky. Ale doba sa
zrýchlila novými technickými vymoženosťami ako internet a podobne,
a tým je aj novinárčina náročnejšia
na rýchlosť, čo ide často na úkor kvality. A akosi sme aj pozabudli na zodpovednosť médií primerane k ich dosahu na spoločnosť. Raz vypustené
slovo v médiách sa už zobrať späť nedá... Je čo zlepšovať, ale v podstate
sme na tom nie najhoršie.
V hociktorej sfére, ale v športe asi
najviac, je problém dostať do médií
akúkoľvek pozitívnu informáciu. Médiá tvrdia: plníme iba želania našich
odberateľov. Nemali by mať aj ambíciu formovať verejnú mienku a nie sa
jej iba prispôsobovať?
- To je dnes celosvetový problém.
Aj médiá sú podnikanie ako každé iné
a musia produkovať „tovar“, ktorý je
atraktívny pre zákazníka - čitateľa,
poslucháča či diváka. Svetové médiá
tomuto tlaku po atraktívnosti podliehajú. Verím, že aj tento „boom senzácií“ sa raz a verím, že skoro skončí,
a nastane opäť čas na vážnu, serióznu a kvalitnú žurnalistiku. Môj názor
je, že médiá nemôžu až v takej miere
podliehať akože „vkusu“ konzumentov, ale musia na týchto konzumentov aj pôsobiť.
Informácie o športe zdravotne po-
stihnutých sú úplne na okraji ich záujmu. Stačil však jeden škandál okolo zimnej deaflympiády a Slovensko
malo na niekoľko týždňov postarané o top tému. Pritom máme úspešných paralympionikov, niekoľkonásobných medailistov, ale dostať ich
do médií chce „sizyfovskú“ námahu...
- To len potvrdzuje moje predchádzajúce vety. Hovorievame so staršími kolegami, že v dnešných médiách
kominár, ktorý si robí na strechách
poctivo svoju prácu nie je mediálne
zaujímavý. Zaujímavým sa stane až
keď z tej strechy spadne... Pre médiá
a zrejme ani pre ich konzumentov
pozitívny príklad zdravotne postihnutých športovcov pre podobne postihnutých občanov, ale i inú časť populácie nie je, žiaľ, dosť atraktívny,
škandál áno. Krátkodobý záujem, najmä podložený úspechmi našich paralympionikov, je z môjho pohľadu
lej otázke, teda nedocenenie pozitívneho príkladu zdravotne postihnutých športovcov na ostatnú populáciu. Vtedy som sa spojil s Jankom Riapošom a ponúkol mu spoluprácu
s agentúrou SITA, pričom som mu
povedal, že úspechy postihnutých
športovcov vidím len ako prostriedok
k prezentácii pozitívneho príkladu
pre iných. A to si myslím dodnes, že
tak by to malo byť.
Čo vám na paralympijskom športe
najviac imponuje?
- Nezlomná vôla športovcov pri
ťažkom životnom osude, ich pozitívne myslenie a neuveriteľná solidarita a akýsi ťažko definovateľný kolektívny duch, vzájomná pomoc a podpora. To u bežnej populácie a ani
zdravých športovcov v takej miere
nenájdete!
Kedy vám pripravil najväčšiu radosť?
- Na fantastickom otvorení para-
dlhé desaťročia, poznáte sa s jeho činovníkmi. Čo by sa malo zmeniť, aby
sme sa konečne pohli smerom dopredu?
- Ako som už spomínal, chce to najmä zmenu štýlu, ďalej pochopenie
významu športových aktivít a reprezentácie krajiny pre výkonnosť i pozitívnu prezentáciu, a že šport je súčasťou tzv. verejnej diplomacie. Možno i zmena legislatívy v oblasti podpory športu a sponzoringu a najmä:
stále chceme ísť akousi vlastnou cestou a nepreberáme pozitívne skúsenosti a praktiky z iných krajín, kde už
niektoré riešenia našli.
V čom môže byť hlavný prínos
Čestného predsedníctva SPV, ktorého ste členom pre paralympijský
šport na Slovensku?
- V šírení všetkých tých pozitívnych
informácií o športe zdravotne postihnutých, ktoré som v tomto rozhovore spomínal, v oslovovaní osob-
málo. Viac by sme v médiách mohli
ukázať pozitívny príklad ľudí, ktorí sa
z pomyselneho dna, keď sa im „zrútil
svet“ zdravého človeka, vlastným úsilím dostali opät do aktívneho života
a našli si nový zmysel pre seba i okolie. Na tom sa snažím pracovať aj ja.
Vidíte teda spôsob ako by sa to dalo zlepšiť?
- Vidím jediný recept: komunikovať, rozprávať, presviedčať a vysvetľovať. Rýchle riešenie tohto negatívneho stavu, žiaľ, nevidím. Je to o trpezlivosti a komunikácii.
Kedy ste vy osobne prišli prvýkrát
do styku s paralympijským športom?
- Bolo to počas štúdia telesnej výchovy, keď sme mali povinnú prax
v domovoch postihnutej mládeže,
a bola to asi najnáročnejšia prax, ktorú som absolvoval. A potom, keď som
v novinárskej práci zaznamenal nedostatky, ktoré spomínate v predoš-
lympiády v Pekingu, čo bol a je nezabudnuteľný zážitok. A potom, keď
sme v hoteli videli plagát vyrobený
pracovníkmi hotela, kde sme bývali
a gratulovali nám Slovákom k zisku
vôbec prvej zlatej medaily na týchto
hrách, ktorú vybojovala Veronika Vadovičová.
Aj paralympijský šport sa vo svete
za posledné roky výrazne sprofesionalizoval a mnohé krajiny nám vďaka tomu unikajú. Myslíte si, že udržíme s nimi v budúcnosti krok?
- Ako poznám ľudí okolo slovenského paralympijského športu, nemám obavy o jeho budúcnosť. Ale
myslím si, že štát by mal mať oň podstatne väčší záujem, a to nielen finančný, ale i prezentačný. Veď aj v Číne pochopili, že vizitkou štátu je to,
ako sa stará o najslabšie a znevýhodnené skupiny obyvateľov.
V prostredí športu sa pohybujete
ností z politického i ekonomického
života s týmito informáciami a budovaním nových kontaktov na prospech SPV. A nebojím sa to povedať,
aj v pozitívnom lobingu na správnych miestach, bez toho to u nás zatiaľ nejde.
Čo očakávate od našich športovcov
na paralympiáde v Londýne?
-To čo vždy: tú nesmiernu zanietenosť, bojovnosť, húževnatosť, ktorú
vždy preukazujú a zároveň aj radosť
zo športovania, súťaženia a možno aj
nejaké tie medaily, ktoré pozitívne
zviditeľnia našu krajinu.
Budete pri tom ako v roku 2008
v Pekingu?
- Urobím všetko pre to, aby som
mohol byť pri tom, a chcem aj trochu
prispieť tou trochou, ktorou viem,
aby všetkým zostali opäť len tie krásne spomienky z vrcholného stretnutia paralympionikov z celého sveta.
17
ZIMNÉ ŠPORTY
ROMAN VÉGH
Slováci postúpili na MS v curlingu
Naši zvíťazili v základnej
skupine v prvom súboji
nad Dánskom (11:4), následne prehrali s Talianskom
(2:9), Švajčiarskom (6:10)
a Japonskom (3:9). Všetky
ďalšie zápasy už potom vyhrali: Fínsko (7:6), Lotyšsko
(6:5), Česko (8:4) a Nemecko
(7:5). V tabuľke základnej
časti si vybojovali 2. miesto,
víťazstvo v play – off nad Talianskom im definitívne zabezpečilo postup na MS. Pridali sa tak k istým ôsmim
účastníkom budúcoročných
MS v Kórei - Kanade, Nórsku,
Škótsku, Rusku, Číne, USA,
Švédsku a domácemu tímu.
Druhým postupujúcim z Lohja sa stali Taliani, ktorí v baráži zdolali Fínov. Na šampionáte sa bude bojovať aj
o účasť na ZPH v ruskom Soči. O úspech slovenského tímu sa postarali Radoslav Ďuriš (skip), Dušan Pitoňák, Branislav Jakubec, Monika Kunkelová, František Pitoňák
(hlavný tréner) a Milan Kališ
(asistent trénera).
A ako vidí tento úspech
hlavný tréner FRANTIŠEK
PITOŇÁK? „Všetko sa to začalo niekedy v roku 2007.
Curling ako olympijsky šport
fungoval na Slovensku už päť
rokov. Medzi zdravými športovcami tu bolo zastúpenie
v kategóriách mužov, žien,
juniorov, junioriek a žiakov.
Preto sme sa s bratom Pavlom a Milanom Kališom rozhodli rozšíriť túto skupinu aj
o vozičkárov. A keďže v tom
čase nebolo k dispozícií regulárne ihrisko na curling, prvé
Naši reprezentanti
v zjazdovom lyžovaní
sa začiatkom decembra
vybrali do Rakúska,
kde absolvovali záverečnú
prípravu pred pretekmi
Európskeho pohára.
Následne po nej
aj samotné preteky
v strediskách Pitztal
a Kühtai, kde dosiahli
viacero pódiových
umiestnení. „Opäť máme
tie najvyššie ciele“,
uviedol na margo
začínajúcej sezóny
trojnásobný paralympijský víťaz zo ZPH 2010
Jakub Krako.
18
Slovenská reprezentácia v curlingu na vozíku dosiahla
fantastický úspech, keď vo fínskom meste Lohja zdolala
v rozhodujúcom zápase kvalifikácie o postup
na budúcoročné majstrovstvá sveta víťaza základnej
časti turnaja Taliansko 10:9. Slovenskí zdravotne
postihnutí curleri si tým zabezpečili účasť na februárovom svetovom šampionáte v Kórejskej republike.
tréningy boli veľmi ťažké.
Uskutočnilo sa na zimných
štadiónoch v Ružomberku
a Kežmarku. Ani veľký mráz
a zima nás neodradili a postupne sme sa začali navzájom spoznávať a zasväcovať
do tajov curlingu na vozíku.
NA ZAČIATKU
VYSOKÉ PREHRY
Zistili sme, že je to celkom
fajn šport a že pritom človek
zažije kopu zábavy. Ľudia,
ktorí sa zišli, si sadli športovo,
ale aj ľudsky. Časom sme
sa viac presúvali do teplejších tréningových podmienok. Mínus pätnásť stupňov
na štadióne sme vymenili za
mínus päť v curlingovej hale
v Prahe a plus pätnásť na klzisku v nákupnom centre Avion v Bratislave. Absolvovali
sme niekoľko hodín tréningov a nasledovali prvé súťaže
a turnaje. Bolo to opäť veľmi
ťažké. Vysoké prehry a sklamanie. Našťastie všetci si zamilovali tento šport a rozhodli sa, že sa len tak ľahko
nevzdajú. A tak to aj bolo.
V ďalších zápasoch a turnajoch to už neboli vysoké prehry, už to boli vyrovnané zápasy a tesné prehry. Nasledovali opäť hodiny tréningov
a driny. Až zrazu prišlo prvé
víťazstvo v zápase, obrovská
radosť a pocit, že to dokážeme.
V novembri 2008 nás čakala prvá kvalifikácia na MS,
náš prvý veľký turnaj. V Prahe
sa zúčastnilo 10 reprezentačných družstiev z celého sve-
Mozog nášho
curlingového
tímu – skip
(kapitán) Radoslav Ďuriš.
ta. Prišli sme veľmi potichu,
aj sme nakoniec skončili na
poslednom mieste. A opäť
nastal čas trénovať. Naša
druhá kvalifikácia v novembri 2010 bola vo Fínsku. Už
sme boli trocha lepší a ostrieľanejší tím, čo sme potvrdili
šiestym miestom. Bolo to
lepšie ako prvýkrát. Už sme
sa nevracali so samými prehrami. Ale v kútiku duše každý cítil, že máme na viac.
USPIEŤ LEPŠIE AKO
VLANI
Prišiel november 2011. Naša tretia kvalifikácia. Možno
niektorí ľudia už nad nami lámali palicu. Ale my sme si povedali - do tretice všetko dobre. Nikto nehovoril nahlas
o veľkých cieľoch, odchádzali
sme skromne. Cieľom bolo
umiestniť sa opäť lepšie ako
na predchádzajúcom šampionáte. Počas piatich rokov
sa na našich tréningoch vystriedalo množstvo hráčov.
Niektorí si to prišli len vyskúšať, iní na chvíľu sa zabaviť,
niektorých odradila zima na
športovisku. Tí, ktorí mohli
a chceli ostať na tréningoch,
ostali a bojovali. Do Fínska
odlietala naša štvorica plná
očakávania a hlavne odhodlania.
V prvom zápase sme nastúpili proti Dánsku. V minulom roku sme nad nimi zvíťazili. Nebáli sme sa. Od začiatku sme ich nepustili do žiadnej akcie a jasne sme zvíťazili.
Čakali nás ale ďalšie zápasy.
A hneď najbližšie tri boli proti
Úspechy zjazdárov na prvých pretekoch
Slovenské zjazdové lyžovanie, ktoré zožalo toľko úspechov vlani na ZPH vo Vancouvri i začiatkom tohto roka na MS v Sestriére, vstúpilo
do novej sezóny s viacerými
zmenami. Súčasťou tímu už
nie je reprezentačný tréner
Dušan Šimo, trénerskú taktovku zjazdárov z klubu Pegas Remata prevzal Peter
Matiaško. Ten už v minulosti
viedol zdravotne postihnutých športovcov, viacerých lyžiarov dokonca od detských
rokov. Pomáha mu kondičný
tréner Peter Hermély, s ktorým naši reprezentanti absolvovali aj tréningy na „suchu“, najmä v Bratislave.
Odchod D. Šima priniesol
zmenu aj na poste navádzača J. Kraka. Po rozlúčke Juraja Mederu, ktorý bol dlhé ro-
ky Krakovými „očami“, jazdil
náš najlepší lyžiar na MS v Sestriére práve s D. Šimom. Jeho novým partnerom na svahoch sa stal Martin Motyka.
Navádzača zmenil aj Michal
Beladič, keď Martina Pavláka
nahradil Filip Švidroň.
J. Krako vymenil aj lyže,
keď presedlal na Rossignol.
„Skúšam, zatiaľ mi najlepšie
sadli. Tréningový cyklus sme
začali v Taliansku kombináciou lyžovanie - more, kde
sme sa sústredili na techniku
a regeneráciu. Potom sme
mali sústredenia na Remate,
kde sme pracovali na kondícii. Ďalší výjazd za snehom
sme urobili začiatkom októbra do Hintertuxu. Odvtedy
sme ťahali sériu výjazdov na
ľadovce, kde sme ladili formu“, popísal prípravu.
ZIMNÉ ŠPORTY
na vozíku!
súperom, ktorí sa v minulom
roku zúčastnili na ZPH vo
Vancouvri. Taliansko tam
skončilo piate, Švajčiarsko
siedme a Japonsko desiate.
Možno veľký rešpekt voči súperom alebo veľké chcenie
nám zväzovalo ruky. Nedokázali sme sa presadiť. Po týchto troch prehratých zápasoch
sme sa v priebežnej tabuľke
prepadli na posledné miesto.
Bolo potrebné niečo zmeniť.
Zvolali sme veľkú poradu,
rozobrali zápasy, otvorene
povedali, kde sa stali chyby.
Od tohto okamihu naše sebavedomie stúplo. Už sa
nám na turnajoch podarilo
zvíťaziť nad súperom zvučnejšieho mena. Tak prečo by
sa to neudialo aj na tejto kvalifikácií?
NA VÍŤAZNEJ VLNE
Nasledoval zápas proti domácemu Fínsku. Vyrovnaný
až do posledného kameňa.
Predĺženie a naše tesné víťazstvo. Začali sme si uvedomovať, že víťaziť sa dá aj nad silným súperom. Naša sila rástla. Zápas proti Lotyšom. Súper mal v celom zápase kopec šťastia. Hádzal doslova zázračne kamene. No ten
najdôležitejší sme hodili my.
A bolo to v samom závere.
Zvíťazili sme 6:5. Ďalšia tesná výhra, ktorá sa však počítala. Z dna tabuľky sme sa
odrazili a začali stúpať hore.
Čakali nás posledné dva
zápasy. Proti Česku a Nemecku. Sú to naši najčastejší súperi na turnajoch. Dobre sa
s nimi poznáme a naše šance
sezóny
„V tejto sezóne budeme
pretekať iba na Európskom
pohári. Dôvodom je nekvalitná organizácia Svetového
pohára. Pre nás je európsky
atraktívnejší a budeme štartovať na jeho siedmich kolách, pričom finále bude vo
francúzskom Aurone. Cieľom je, samozrejme, podať
najlepší výkon a dostať sa
v celkovom bodovaní na
najvyššie pozície“, doplnil.
Okrem dvoch zrakovo postihnutých lyžiarov Kraka
a Beladiča sú súčasťou tímu
aj Petra Kozičková medzi
zrakovo postihnutými ženami (navádzač Stanislav Suchý) a Martin France, ktorý
jazdí v skupine telesne postihnutých a je majiteľom
bronzu z MS 2009 v Kórei.
Na vôbec prvých tohto-
boli vyrovnané. Vedeli sme,
že ak chceme uspieť, musíme
bezpodmienečne vyhrať. Česi
ako minuloročný účastník
svetového šampionátu boli
pod veľkým tlakom. To nám
hralo do karát a bezchybnou
hrou sme zvíťazili 8:4. Už sa
nám dýchalo oveľa-oveľa lepšie. Na zápas proti Nemecku
sme nastupovali s tým, že ani
prípadná prehra v tomto poslednom zápase nás ešte nevyradí z boja o postup. Zistili
sme, že táto pozícia nám veľmi sedí. Nebojácne sme sa
zahryzli do súpera a víťazstvo
7:5 bolo naše. Výsledky záverečných zápasov ostatných
družstiev nám pomohli, a tak
sme po základnej časti skončili na druhom mieste za Talianskom. Medzi zúčastnenými družstvami zavládlo veľké
prekvapenie, že relatívne neznáme družstvo je tak vysoko
v tabuľke.
TALIANSKY ÚSMEV
ZMRZOL
Po základnej časti nasledovali zápasy play-off, ktoré
sa hrali systémom 1-2, 3-4.
Víťaz 1-2 sa priamo kvalifikuje na MS a porazený odohrá zápas o postup s víťazom zápasu 3-4. Ráno 10.
novembra nás čakal súper
najťažší – Taliansko. Na tvárach našich súperov bol badať úsmev. Tešili sa, že budú
mať za súpera práve Slovensko. Dúfali, že to je pre nich
súper, cez ktorého ľahko postúpia na MS. My sme zasa
vedeli, že aj v prípade prehry
ročných pretekoch, ktorým
bol super-G IPCAS v Pitztali,
zvíťazil medzi zrakovo postihnutými mužmi M. Beladič pred J. Krakom, M. France bol druhý a P. Kozičková
tretia. S identickým poradím skončil aj druhý superG, ktorý sa jazdil ako Nemecký pohár. V obrovskom
slalome č. 1 Európskeho pohára sa na najvyššie stupne
dostali J. Krako a P. Kozičková, M. France skončil druhý
a M. Beladič tretí. V druhom
obrovskom slalome si J. Krako zopakoval svoje víťazstvo, P. Kozičková bola druhá a M. France tretí. Michala
Beladiča postihla smola, keď
po prvom kole viedol, ale
v druhom kole mu vypla
lyža a preteky nedokončil.
Z Pitztalu sa naši lyžiari presunuli na Kühtai, kde pokračovali súťaže Európskeho
pohára.
máme opravnú možnosť. Dá
sa povedať, že už sme sa pripravovali na „zápas pravdy“,
ktorý mal nasledovať po
dueli s Talianskom. Čo nás
prekvapilo, bolo množstvo
SMS správ a e-mailov od našich priateľov, známych, rodín. Držali nám palce a verili
nám. V priamom prenose
nás sledovali stovky ľudí cez
internet. Tesne pred zápasom sme si povedali – poďme do toho, zahrajme pre
našich fanúšikov. Ukážme,
že päť rokov driny stálo za to
a potešme všetkých, ktorí
nad nami nikdy „nelámali
palicu“.
Zápas sa začal. Veľmi sme
chceli. No súper bol kvalitný.
Zo začiatku prehrávame 3:0.
Polčas 6:4. Prestávka. Povzbudzujeme sa. Skúsime to,
poďme do toho! Začiatok
druhej časti. Opäť nám to
nevyšlo. Súper zvýšil náskok
na 9:6. Zaberáme z posledných síl. Znižujeme na 8:9.
Blíži sa záver stretnutia. Taliani to majú rozohrané na
víťazstvo. Snažíme sa ešte niečo vymyslieť. Aspoň to vyrovnať. Získať aspoň jeden
bod, aby bolo predĺženie. Už
treba odhodiť len jeden záverečný taliansky kameň.
Tréneri už stoja, nevládzu sedieť. Máme v kruhoch dva
naše kamene. Talian sa bude
snažiť vyraziť aspoň jeden.
Odhadzuje. Netrafil, jeho kameň preletel pomedzi naše!
Zápas sa skončil. Víťazíme
10:9. Zázrak? Nie. Iba naša
tvrdá práca bola odmenená
týmto krásnym vydretým víťazstvom.
POTICHU
O ZPH V SOČI
To, čo nasledovalo v najbližších minútach a hodinách
si vie každý predstaviť. Za-
vládla radosť, úsmevom nebolo konca kraja. Potešili nás
aj naši priatelia, ktorí nás vítali po našom príchode na
Slovensko. Ďakujeme vám.
Samozrejme, veľká vďaka
patrí aj ľuďom, ktorí nás podporujú finančne. Väčšinu prípravy a účasti na turnajoch si
však hráči hradia z vlastných
prostriedkov. Veľmi by nás
potešilo, ak by sme našli
sponzorov, ktorí by nás podporili a pomohli nám v ďalšej
činnosti.
Čo bude ďalej? Opäť tréning, tréning, tréning a potom februárové majstrovstvá sveta v Kórejskej republike, kde sa už zbierajú paralympijské body. Ale jeden
veľký sen je ešte pred nami.
Nehovoríme to ale nahlas.
Len tak skromne, potichu –
Zimné paralymijské hry 2014
v Soči...
FOTO ROMAN BENICKÝ
Hokejisti absolvovali ďalšie tréningové kempy
Slovenský tím v hokeji na sánkach absolvoval v dňoch 9. – 11. decembra ďalšie sústredenie na ľade v Dolnom Kubíne. Nadviazal na bratislavský kemp dva týždne predtým, počas
ktorého sa hráči pod vedením trénera Miroslava Drába (na snímke) sústredili najmä na tréning obratnosti na ľade. Počas troch dní využívali zimné štadióny v Dúbravke a Ružinove.
Rady hokejistov rozšírili počas sústredenia v Bratislave dve známe tváre z paralympijského športu: bývalý reprezentant v tenise na vozíku Marek Gergely a Marián Ligda, ktorý sa doteraz venoval najmä cyklistike, ale aj lyžovaniu na monoski či veslovaniu. Obaja pomohli
svojím športovým nadaním zvýšiť konkurenciu v tíme, pričom najmä prvá päťka sa už výkonnosťou približuje hráčom z krajín, kde tento šport dlhšie hrávajú na medzinárodnej
úrovni.
V plánoch do blízkej
budúcnosti sa počíta
s postupným vytvorením dvoch centier hokeja na sánkach v Dolnom
Kubíne a Bratislave, kde
by mali naši hokejisti využívať najmä novú ľadovú plochu v Lamači.
V štádiu príprav je účasť
na turnaji v Česku, ako aj
priateľský zápas s Rakúskom na domácej pôde.
19
INFOSERVIS
Na Svetových hrách vozičkárov a amputovaných v Sharjahu (SAE) zvíťazil Miloslav
Bardiovský (v klasifikačnej skupine F54)
v hode diskom výkonom 16,71 metra a získal zlatú medailu. Striebro pridal Adrián
Matušík vo vrhu guľlou (F44) a v rovnakej
disciplíne skupiny F54 bodoval tretím
miestom Andrej Germič.
A. Matušík, ktorý súťaží v kategórii stojacich, dosiahol výkon 14,62 metra. „Nemal úplne svoj deň, aj konkurencia bola
dosť silná. Napriek tomu sa jeho výkon radí medzi tie kvalitné“, uviedol reprezentačný tréner Štefan Čuvala. Hodnota výkonu vozičkára A. Germiča bola 8,43 m.
Slovenskí športovci získali v minulosti na
týchto hrách viacero medailí. V tomto roku
sme obsadili iba atletické súťaže. Z našich
ešte štartovali Adrián Vaško a Marek Margoč. Okrem atletiky sa na IWAS svetových
hrách súťaží aj v stolnom tenise, streľbe,
plávaní, tlaku na lavičke, futbale amputovaných a pretekoch trojkoliek.
●
IWAS World Games: Tri medaily slovenských atlétov
zažil v roku 2007 svoj debut a skončil na štvrtej priečke iba po štyroch týždňoch tréningu. 45-ročný rodák z Bologne pretekal okrem
viacerých automobilových sérií aj v najviac cenenej F1. V roku 2001
mu po hrozivej havárii na EuroSpeedway Lausitz v Nemecku museli amputovať obe nohy. V roku 2006 bol ústrednou postavou otváracieho ceremoniálu ZPH v Turíne.
V bratislavskom Primaciálnom paláci sa 24. novembra uskutočnilo
vyhlásenie výsledkov výtvarnej súťaže prof. Karola Ondreičku „Mesiac detskej tvorby“, ktorú organizuje každoročne Združenie Korytnačky v spolupráci s Nadáciou SPP a SPV. Z tejto súťaže sa zrodilo už
päť maskotov SPD pre paralympiády v rokoch 2004-12.
●
●
Dátum s magickým vyznením 2. 2. 2012 využíva Hornet rádio na
zmenu svojho názvu na Rádio Šport. „Veríme, že pod novým názvom budeme atraktívnejším partnerom pre ďalšie športové subjekty a nových poslucháčov“, povedal programový riaditeľ Pavol
Gašpar. Rádio je mediálnym partnerom SPV.
●
Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) pozastavil členstvo Českému paralympijskému výboru (ČPV). Dôvodom je dlhoročný spor
ČPV s jedným z jeho členov - Českým svazem tělesně postižených
sportovců. Výbor zväz vylúčil, a jeho športovci sa nemohli päť rokov
zúčastňovať na súťažiach, ani na paralympiádach. Zväzu bola pozastavená aj štátna podpora, čím prišiel o 60 miliónov korún. Po rokoch Ústavný súd ČR rozhodol, že vylúčenie bolo protiprávne. Výkonné grémium ČPV sa po verdikte zišlo a zväz fakticky vylúčilo
znova. Tentokrát za to, že päť rokov neplatili členské poplatky ...
●
Bývalý pilot F1 Alex Zanardi vyhral preteky trojkoliek na newyorskom maratóne, čo posilnilo jeho šance štartovať na budúcoročných PH v Londýne. Talian prekonal pole vyše 90 pretekárov a pripísal si ďalšie body v rankingu. Práve na newyorskom maratóne
Bývalý kapitán anglickej futbalovej reprezentácie David Beckham
uzatvoril zmluvu so sieťou supermarketov Sainsbury’s, ktorá je jedným zo sponzorov londýnskej paralympiády. Podpísal tak už svoj
tretí kontrakt v spojení s Londýnom 2012. Pre olympiádu bude tvárou Samsungu a Adidasu. „Bol som naozaj ohromený dlhodobým
záväzkom, ktorý Sainsbury urobil," povedal Beckham, ktorý bude
spolupracovať v tejto kampani s paralympijskou šampiónkou v plávaní Ellie Simmondsovou.
Na knižnom veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe sa v nedeľu
6. novembra uskutočnil krst básnickej zbierky Pavla Elgyütta „Zoblečený
do ozveny". Kniha bývalého paralympijského športovca a trénera mládeže bola vydaná vďaka spolupráci Slovenského paralympijského výboru a vydavateľstva Artis Omnis. Bohužiaľ, jej autor sa už tohto slávnostného okamihu nedožil. Zomrel po krátkej ťažkej chorobe 15. októbra
2011. „Tešia ma už prvé ohlasy na Paľovu knižku, že to bol výnimočný
človek, ktorý mne osobne, ako aj celému hnutiu, bude veľmi chýbať,“
uviedol predseda SPV Ján Riapoš.
V Pekingu aj o strategickom pláne rozvoja IPC
V dňoch 8. až 11. decembra bol Peking dejiskom XV. valného zhromaždenia Medzinárodného paralympijského výboru (IPC), ktorému predchádzala dvojdňová konferencia o strategickom
pláne rozvoja IPC v rokoch 2011 - 14. SPV v čínskej metropole zastupovali predseda Ján Riapoš
20
a generálny sekretár Samuel Roško. „Valné zhromaždenie nebolo volebné, ale schvaľovalo dôležité veci, súvisiace hlavne s projektmi letných
hier Londýn 2012 a Rio 2016, ako aj zimných
Soči 2014 a Pjongčang 2018“, uviedol J. Riapoš.
Jeho súčasťou bolo aj vyhlasovanie Paralympic
Awards, kde mala naša krajina dvoch zjazdových
lyžiarov v užšom finále – medzi mužmi Jakuba
Kraka a medzi ženami Henrietu Farkašovú. Slovenská výprava, ktorej členom bol aj Peter Čaplický (počas PH 2008 v Pekingu pôsobil ako atašé
našej výpravy) absolvovala aj prijatie u veľvyslanca SR v Čínskej ľudovej republike Františka
Dlhopolčeka na pôde našej ambasády v Pekingu.
Národný motív spojí olympionikov,
paralympionikov, aj fanúšikov
S oblečením slovenských reprezentantov
na nadchádzajúcej letnej olympiáde
v Londýne sa spája hneď niekoľko
„prvýkrát“. Prvýkrát ho totiž bude zdobiť
neprehliadnuteľný národný motív,
prvýkrát ho fanúšikovia môžu nájsť
aj vo voľnom predaji a rovnako
prvý raz prepojí oba naše londýnske tímy
– olympijský s tým paralympijským.
Za unikátnou kolekciou, ktorá
na Slovensku doteraz nemala obdobu,
stojí značka s vyše 15-ročnou tradíciou
na trhu športového a outdoorového
oblečenia, doplnkov a obuvi - Alpine Pro.
Popredný výrobca funkčnej módy a doplnkov,
ktorý pôsobí na slovenskom, českom, poľskom
a srbskom trhu, no svoje zastúpenie má napríklad
aj v Austrálii, Holandsku, Chorvátsku, Rusku, Francúzsku, USA a ďalších krajinách, sa tento rok stal
hlavným partnerom Slovenského olympijského
výboru, ako aj autorom a dodávateľom exkluzívnej Olympijskej kolekcie pre nadchádzajúce Letné olympijské hry 2012 v Londýne. Nosný prog-
ram Alpine Pro je založený predovšetkým na outdoorovom oblečení, zimných lyžiarských bundách, nohaviciach, street oblečení, funkčnom
spodnom prádle, batohoch, taškách, spacákoch
a na ucelenej kolekcii outdoorovej obuvi. Svoje skúsenosti s produktmi pre všetky druhy
aktivít so zárukou vysokej kvality, funkčnosti strihov a materiálov aj módneho
dizajnu sa preto značka rozhodla prepožičať do služieb slovenských olympionikov.
„Uvedomujeme si, že aj to, čo budú mať
naši športovci počas olympiády na sebe, bude reprezentovať Slovensko a všetkých Slovákov pred
celým svetom. V minulosti boli slovenské kolekcie
dizajnovo prevažne jednoduché, ale predovšetkým
zakaždým úplne iné. Chýbala im kontinuita aj nejaký jednotiaci prvok, teda niečo, podľa čoho by
Slovensko bolo v tej záplave krajín vždy neomylne
identifikovateľné, ale zároveň by sme sa s tým vedeli stotožniť aj my všetci ako národ“, hovorí o zrode myšlienky národného motívu, inšpirovaného
čičmianskou ľudovou tradíciou kolekcie, konateľ
Alpine Pro Miroslav Jankovič.
Unikátnu kolekciu využila Alpine Pro aj na prepojenie olympijského a paralympijského tímu.
Spoločnosť sa tiež stala hlavným partnerom Slovenského paralympijského výboru pre oblečenie
športovcov. Naši paralympionici si tak prvý raz
v histórii preberú svoje medaily v rovnakom oblečení, ako ich zdraví kolegovia.
„Podporu paralympijského tímu na budúcoročných hrách v Londýne považujeme za samozrejmosť. Bude predsa reprezentovať Slovensko rovnako, ako olympijský tím tesne pred ním. Veríme,
že zjednotením dresov pomôžeme aj takto symbolicky prispieť k integrácii našich talentovaných
hendikepovaných športovcov,“ dodáva M. Jankovič.
MONITORING/INZERCIA
Napísali, povedali o nás
Telesne postihnutý stolný tenista Senčan
Gabriel Csémy (30) získal na majstrovstvách
Európy v Splite (medzi stojacimi hráčmi) striebornú medailu v družstvách. Je to pre neho veľký úspech aj zadosťučinenie. „Zúčastniť sa na
takom veľkom a dôležitom turnaji, akým sú
majstrovstvá Európy, je niečo neskutočné, krásne. Ťažko sa o tom aj hovorí, to treba jednoducho zažiť. Vládla tam výborná atmosféra v celej
slovenskej výprave. Dalo mi to veľmi veľa, nazbieral som ďalšie cenné skúsenosti, ktoré verím, že zužitkujem na ďalších turnajoch.(...)
Všetko sa, samozrejme, odvíja od môjho zdravia. Chcem absolvovať čo najviac medzinárodných turnajov, posunúť sa čo najvyššie v rebríčku (aktuálne 29. miesto), ale predovšetkým to
závisí od toho, na koľko turnajov ma nominujú
reprezentační tréneri, respektíve na koľko ďalších turnajov zoženiem financie. Chcel by som
sa zúčastniť a uspieť na majstrovstvách Európy
v Taliansku v roku 2013. Mojím najväčším, ale
aj najťažšie realizovateľným snom je - kvalifikovať sa na paralympiádu v Riu de Janeiro v roku 2016.
SENČAN, 1. DECEMBRA 2011
Holandská paralympionička Monique van der
Vorstová už bicykluje po vlastných. „Počas jednej
z mnohých bezsenných nocí som v nohe pocítila
mravčenie. Po rokoch necitlivosti náznak, že moje nohy sú skutočne moje," opísala svoje pocity.
V júli minulého roka prešla pár krokov, v novembri už zvládla niekoľkominútovú prechádzku.
Tvrdohlavá bojovníčka zaťala zuby, naordinovala si prísny tréning, vďaka ktorému sa postavila
na nohy. Doslovne i obrazne. Dvojnásobný paralympijský víťaz v stolnom tenise a predseda SPV
Ján Riapoš považuje jej prípad za zázrak. On sám
22
zostal pripútaný na vozíček v roku 1993 po autonehode. „Pri poúrazových stavoch je veľmi ťažké predpokladať vývoj. V športe zdravotne postihnutých je na to zabezpečená zdravotná klasifikácia na určenie miery funkčnej poruchy,
na základe ktorej sú športovci zaraďovaní do príslušnej kategórie. Zvyčajnou praxou je, že zdravotný stav sa skôr zhoršuje. Toto je ojedinelý prípad na svete a veľmi individuálna záležitosť, že
sa z človeka trvalo odkázaného na vozíček stane
chodiaci. Holandsko je v tejto oblasti veľmi vpredu, má profesionálny systém starostlivosti
o hendikepovaných. Keď sa Monique prvý raz
postavila na nohy, bol to malý zázrak. A pre všetkých vozičkárov veľký zázrak a sen, po ktorého
splnení túžia všetci. Je to zároveň odkaz pre všetkých, že treba snívať...“
DENNÍK ŠPORT, 2. DECEMBRA 2011
Roky podporuje paralympionikov, preto
Magda Vášáryová (63) nemohla chýbať ani na
krste maskota kocúra Tomiho, ktorý bude športovcov na budúci rok sprevádzať v Londýne.
Ako dlho podporujete hendikepovaných športovcov? „Pre paralympionikov som začala pracovať v roku 1994, keď ma o to požiadala Olga
Havlová. So spolupracovníkmi sme postavili
projekt, ktorý je doteraz jeden z mojich najúspešnejších.“ . Máte pocit, že to bude beh na dlhú trať? „Ten zápas nikdy nesmieme prestať
bojovať. Musíme odstrániť predsudky, ktoré,
žiaľ, stále sú. Títo ľudia potrebujú špeciálne
podmienky, ale my sa musíme zbaviť súcitu voči týmto ľuďom, pretože ten ich brzdí. Musíme
ich brať ako rovnocenných občanov, len im dať
náskok a vyžadovať od nich, aby boli čo najsamostatnejší, a dať im možnosť pracovať. Aby
nepodliehali sebaľútosti, ktorá ich oberá o silu
vôle. (...) Preto ich podporujem, lebo je to vršok
ľadovca, ktorý je viditeľný, a reprezentujú Slovensko. Dokonca vždy prinesú viac medailí ako
zdraví športovci. Považujem za svoju občiansku
povinnosť podporovať ich, ale zúčastniť sa na
paralympiáde je aj emocionálny, priam otriasajúci zážitok. Londýn nie je tak ďaleko, a preto
každému odporúčam, aby išiel podporiť našich
športovcov a zažil tú úžasnú atmosféru.
RYTMUS ŽIVOTA, 16. NOVEMBRA 2011
Do Špeciálnej základnej školy v Šaštíne Strážach zavítal na besedu vzácny hosť. Rodák
z tohto mesta Radoslav Malenovský, 24 - ročný
paralympijský reprezentant Slovenska v streľbe. Čisto hypoteticky - myslí si, že by bol jeho život zaujímavejší, keby sa mu nestal úraz? „Ťažko povedať. Streľba a šport ovplyvnili môj život.
Po úraze nastala zmena psychiky, zmenili sa mi
priority. Asi by som študoval niekde v zahraničí.
Som cieľavedomý, ale vozík ma brzdí. Doma by
som asi nesedel. Ťahalo ma ísť von a objavovať
nové krajiny". Radko niekoľkokrát zdôraznil, že
streľba nie je zmyslom jeho života. „Streľba nie
je mojou prioritou, je to len môj koníček. Mojím
zmyslom života je byť úspešný v živote. I napriek tomu, že som na vozíku, chcem byť úspešný. Chcem žiť tak, aby mi ľudia nezávideli, keď
nemajú čo, ako sa s tým občas stretávam, ale
aby som sa dočkal uznania len za to, čo som
v živote dokázal". Mnoho ľudí si o ňom myslí,
že streľbou si zarába nemalé peniaze. Za streľbu
však nemá žiadne finančné odmeny ani výhody.
Odmenou mu sú už spomínané medaily a poháre, ktoré má vo vitrínkach vo svojej izbe.
SME.SK; ZÁHORIE - ŠPORT; 9. NOVEMBRA 2011
Download

Karina Petrikovičová chce rozšírit medailovú zbierku Do Londýna