Navodenie stavu kľudového (mŕtveho) bodu kraniosakrálneho systému.
V ruštine napísanej knihe Kraniosakrálna terapia a energia Kundalini, Kundalini Reiki od mojej
učiteľky, ukrajinskej liečiteľky MUDr. Elenky Svitko som našiel v časti o kraniosakrálnej terapii jedno
jednoduché cvičenie pre navodenie stavu kľudového (mŕtveho) bodu kraniosakrálneho systému aj
v domácom prostredí. S ohľadom na poznatky z iných oblastí alternatívnej medicíny o lebečnej
spodine som sa podujal spracovať tento elaborát s upriamením pozornosti na vysvetlenie
mechanizmu a pôsobenia tohto cvičenia na ľudský organizmus.
Úvodné informácie.
Nervová sústava plní výkonnú funkciu :
- riadenia činnosti kostrových svalov (somatická – telesná funkcia) – človek ovláda vôľou
- riadenia činnosti vnútorných orgánov (autonómna – vegetatívna funkcia) – človek neovláda
voľou
Nervová sústava je tvorená :
1. centrálnou (ústrednou) nervovou sústavou :
- mozog (zadný, stredný, medzimozog, predný)
- miecha
2. obvodovými nervami
Vegetatívna nervová sústava reguluje činnosť vnútorných orgánov, je podriadená centrám
v hypotalame (časť medzimozgu). Tvorí ju :
- sympatikum – má mobilizačnú funkciu (aktívne nervstvo, aktivátorom je krátkodobý stres ako
popud pre činnosť)
- parasympatikum – má utlmujúcu funkciu (opak sympatika)
Za normálneho stavu sú obidve časti v dynamickej rovnováhe (s nevýraznou prevahou sympatika).
Narušenie tejto rovnováhy sa prejavuje jednak v nálade človeka („kazí ju“), ale má aj chorobné
prejavy – kŕče žalúdka, zmeny rytmu srdca, bolenie hlavy, závrate, potenie a pod.
V ľudskom tele nachádzame tri druhy svalového tkaniva :
- hladké (útrobné), ktoré neovládame vôľou. Je slabé, ale veľmi vytrvalé.
- priečne pruhované – kostrové, ktoré ovládame vôľou. Je silné, ale rýchlo sa unaví.
- priečne pruhované – srdcové, ktoré neovládame vôľou. Je silné a vytrvalé.
Každému, kto sa aspoň okrajovo venuje celostnému pohľadu na fungovanie ľudského organizmu
je jasné, že v dnešnej dobe je vo zvýšenej miere namáhaný centrálny nervový systém (CNS). Jednak je
to spôsobené podmienkami, v ktorých žijeme, ako aj štýlom života a typom činnosti (myslím tým
hlavne rozsah mentálnej a duševnej činnosti). Permanentný stres neblaho vplýva na náš zdravotný
stav (telesný, duševný a mentálny) a jednou z našich každodenných snáh je odolať mu bez vážnejšej
ujmy na zdraví. Problémom je hlavne neustála aktivácia sympatika, dokonca aj pri „oddychovej“
činnosti (záujmové činnosti spojené s aktívnou zábavou atď). Telo dostáva minimum priestoru pre
regeneráciu síl, odstránenie odpadových látok z tela a doplnenie potrebných živín. Následne si
vyžaduje rôzne umelé aktivačné prostriedky, aby ostalo v kondícii, človek sa vôľou „bičuje“
k neustálemu výkonu a neúmerne vyčerpáva zdroje, ktoré nie sú „nevyčerpateľné“.
Pri čítaní textu cvičenia v spomínanej knihe som si uvedomil, že viaceré liečebné techniky
alternatívnej medicíny smerujú svoju pozornosť na oblasť zadnej časti hlavy a predovšetkým spodiny
lebečnej. Lebka sa delí na tvárovú a mozgovú časť a mozgová časť sa delí na :
- lebečnú spodinu (lat. basic cranii)
- lebečnú klenbu (lat. calvaria alebo calva)
Pri kineziológii, rovnako aj pri reflexnej terapii je často pre odblokovanie emocionálnych
a mentálnych blokov používaný tzv. „FO hmat“ (jedna ruka je dlaňou položená na oblasť čela, druhá
na oblasť zátylku). Tento hmat slúži vo svojej podstate na opätovné spojenie predného a zadného
mozgu, ktoré sa pod vplyvom určitej stresujúcej situácie odpojili a človek začína „fungovať“ pod
vplyvom podvedomých (naučených) programov ako automat namiesto vedomého života
v prítomnosti (tu a teraz) za spoluúčasti predného mozgu (jeho dvoch hemisfér).
V reflexnej terapii sa cielene pracuje s oblasťou napojenia lebky na krk (vzadu), často aj pri
klasickej masáži šije sa masíruje (alebo vyvíja tlak na) 7 bodov v oblasti tohto napojenia (1 v strede,
po 3 vľavo a vpravo). Je to oblasť, kde často „uviaznu“ emocionálne traumy.
Rovnako aj pri reflexnej masáži chodidla, zameranej na pohybový systém sa venuje pozornosť
oblasti prvého kĺbu prstov nôh (smerom od nechtov). V tejto oblasti zo strany šľapy chodidla pod
uvedeným kĺbom často pociťujú klienti nesmiernu bolesť (hlavne palec, ktorý predstavuje hlavu). Je
to oblasť už spomínanej lebečnej spodiny. Jednoduchým protismerným, vodorovným pohybom
posledného a predposledného článku všetkých prstov klient pocíti výraznú úľavu v oblasti lebečnej
spodiny.
Uvedeným „FO hmatom“ pri kineziológii a reflexnej terapii sa terapeut pokúša docieliť aj to, aby
si klient uvedomil príčinu jeho problému tým, že sa mu zjaví pred vnútorným zrakom obraz určitej
situácie, ktorá spôsobila problém, pričom aj keď sa objaví konkrétna situácia, vždy ide vlastne
o nejakú schému dlhotrvajúceho problému. Konkrétnym osobám v danej situácii by nemal klient
prikladať príliš veľký význam a nebodaj snovať cielené odvetné kroky (či už v mysli, alebo reálne), skôr
by sa im mal poďakovať, že mu pomáhajú dostať sa k jadru jeho problému. Naozaj závažné je ale to,
že dnes už sa veľmi málo zjavuje čokoľvek klientom pred ich vnútorným zrakom, pričom im nie je
známe, že taká „dovnútra“ zameraná aktivita im môže pomôcť v ich ťažkostiach. Mnohí majú oblasť
spojenia hlavy a krku v záhlavnej časti natoľko citlivú, že akýkoľvek tlak v danej oblasti je buď
nemožný, alebo vyvolá neúmernú reakciu (či už telesnú, alebo duševnú). Jednoducho je to tam
natoľko preplnené, že akýkoľvek zásah je kontraproduktívny.
Kraniosakrálna terapia a lebečná spodina.
Odpoveď, prečo je oblasť lebečnej spodiny tak nesmierne dôležitá mi dala Kraniosakrálna terapia
a metóda navodenia stavu kľudového (mŕtveho) bodu kraniosakrálneho systému.
Kraniosakrálny systém (kranio – lebka, sakrum – krížová kosť) je čiastočne uzatvorený,
hydraulický systém obsiahnutý vo vnútri tuhej, vodovzdornej membrány (Dura mater), ktorá obaľuje
mozog a miechu. Krížová kosť je časťou tohto nezávislého systému, membrána je na nej ukončená.
Dôležitou funkciou tohto systému je produkcia, obeh a spätné vstrebávanie mozgomiešneho moku –
cerebrospinálnej tekutiny (liquor cerebrospinalis). Táto tekutina je produkovaná vo vnútri
kraniosakrálneho systému a udržuje fyziologické prostredie, v ktorom sa mozog, miecha a celý
nervový systém vyvíja, žije a funguje (vyživuje ho, odvádza odpadové látky a toxíny), ale aj chráni
centrálnu nervovú sústavu pred nárazmi. Produkcia a spätné vstrebávanie cerebrospinálnej tekutiny
vo vnútri membrány Dura mater normálne spôsobuje nárast a pokles tlaku tekutiny v rámci
kraniosakrálneho systému s frekvenciou 6-12 krát za minútu. Jemná vibrácia, ktorá pri tom vzniká, sa
šíri do celého tela, reaguje na ňu každá bunka a tkanivo tela. Tento pohyb je považovaný za „základný
respiračný pohyb“, ktorý má priamy vplyv aj na tep srdca a proces dýchania. Je to manifestácia
životnej sily – Dychu života (ako uvádza MUDr. Elenka Svitko vo svojej knihe, kraniosakrálna terapia je
bez akýchkoľvek pochýb duchovná technika, duchovná terapia duše a tela a ja s ňou plne súhlasím).
Tento čiastočne uzatvorený hydraulický systém sa do určitej miery rozširuje a zmršťuje na
základe rytmického kolísania tlaku. Toto objemové prispôsobovanie sa zabraňuje prílišnému
hromadeniu tlaku vo vnútri kraniosakrálneho systému. Ak sa ľudské telo z akéhokoľvek dôvodu nie je
schopné prispôsobiť týmto zmenám tlaku, jeho následné hromadenie môže byť príčinou dysfunkcie,
alebo choroby, obzvlášť centrálnej nervovej sústavy, ktorá je v kraniosakrálnom systéme uzavretá.
Každá kraniosakrálna terapia sa začína a končí blokáciou IV. Mozgovej komory. Je to spôsob
dosiahnutia kľudového (mŕtveho) bodu na hlave manipuláciou so záhlavnou kosťou lebky metódou,
ktorá je označená CV-4. Záhlavná kosť (lat. os occipitale) sa ľahko prispôsobuje zmenám
intrakraniálneho (vnútrolebkového) tlaku. Metóda CV-4 významne znižuje túto schopnosť záhlavnej
kosti. Ak je jej pohyb zvonku blokovaný, intrakraniálny (vnútrolebkový) tlak sa zvýši a prenáša sa
pozdĺž ostatných dostupných ciest (normálny pohyb tekutiny – pozri obr. č.1). Táto blokácia spôsobí
pohyb cerebrospinálnej tekutiny (mozgomiešneho moku) a tým aj jej výmenu, čo je pre klienta vždy
prínosom (nesmie sa robiť pri vnútrolebkovom krvácaní, alebo cerebrálnej aneuryzmy –
ohraničeného rozšírenia časti tepny mozgu).
Metóda CV-4 je univerzálna metóda riešenia celého radu problémov a to tým, že zvyšuje pohyb
tkanív a tekutín a obnovuje flexibilitu autonómneho nervového systému :
- dochádza k zlepšeniu funkcie autonómnej nervovej sústavy
- dochádza k relaxácii všetkých tkanív v tele
- zvyšuje pohyb tkanív a tekutín v tele, zlepšuje metabolizmus
- má mnohé ďalšie pozitívne účinky na celý organizmus, nielen na centrálny nervový systém
(vďaka vibráciám, spojených s aktiváciou pohybu mozgomiešneho moku)
Normálna frekvencia pohybu mozgomiešneho moku sa pri ochorení zníži až na úroveň frekvencie
3-4 krát za minútu, čo spôsobuje „devitalizáciu“ celého organizmu. Trpia ako vnútorné orgány, tak aj
všetky ostatné tkanivá, tvorené jednotlivými bunkami.
Dr. William Garner Sutherland venoval skúmaniu dôležitosti tohto pohybu 50 rokov. Zaoberal sa
hlavne pohybom jednotlivých kostí mozgovej časti lebky. Ako správne tvrdil, tieto nie sú pevne
spojené (osifikované). V spojeniach jednotlivých kostí lebky sa nachádza množstvo veľmi jemných
vlásočníc (kapilár) a v danom styčnom prostredí sa dokážu usadiť aj odpadové látky a toxíny.
V r. 1920 zachránil počas pobytu na svojej chate pri jazere muža (ktorého vytiahli z jazera bez známok
života) tým, že mu stimuloval kraniosakrálny systém húpaným, protismerným pohybom jeho
spánkových kostí. Behom niekoľkých sekúnd mužovi „naskočilo“ srdce a začal dýchať.
V r. 1930 začal svoje terapeutické postupy prezentovať odbornej verejnosti a učiť (v hlavnej miere
osteopatov). V r. 1940 vznikla v USA prvá škola osteopatie pod jeho vedením – tento odbor sa začal
nazývať „kraniálna osteopatia“. Vo výskume a v učení pokračoval až do svojej smrti v r. 1954.
Na jeho prácu nadviazal Dr. John Upledger po incidente v r. 1970, ktorý sa mu stal ako asistentovi
pri chirurgickej operácii chrbtice. Jeho úlohou bolo držať bokom časť durálneho membránového
systému v oblasti chrbtice. Jemu sa to ale nedarilo, nebol schopný membránu pevne držať, lebo sa
mu rytmicky pohybovala pod rukami. Táto udalosť ho zaujala natoľko, že sa prihlásil na postgraduál
kraniálnej osteopatie. Vďaka jeho následnému výskumu sa kraniosakrálna terapia (ako ju nazval)
rozšírila do celého sveta.
Vedomosť o kraniosakrálnom pohybe mozgomiešnej tekutiny je veľmi dôležitá. Dáva totiž
odpoveď na pôvod mnohých „novodobých“ ochorení :
- centrálneho nervového systému (autizmus, Parkinsonova a Alzheimerova choroba,
roztrúsená skleróza, detská mozgová obrna, ako aj epilepsia)
- ľahkých mozgových porúch (hyperaktivita, neschopnosť sústrediť sa pri učení, rôzne „dys“
choroby)
- depresie, napätie, nepokoj, chronická únava, nespavosť, neschopnosť uvoľniť sa
v oblasti hlavy :
- bolesti hlavy, migrény, závrate, poruchy rovnováhy, pískanie v ušiach, zápal stredného ucha,
strata chuti a čuchu
v oblasti chrbtice :
- nerovnovážne stavy chrbtice, stenóza, platničky, dysfunkcia končatín a motorickej funkčnosti
v oblasti panvy :
- menštruačné problémy, sterilita, impotencia, inkontinencia, nočné pomočovanie, kolika
Na obrázku č.1 je znázornený pohyb cerebrospinálnej tekutiny (liquor cerebrospinalis) v oblasti lebky
a miechy. Mozog je obalený dvomi oddelenými vrstvami Dura mater, miecha v trubici.
Obrázok č.1
Na obrázku č.2 je znázornený primárny respiračný mechanizmus. Membrána Dura mater prechádza
od krížovej kosti, obaľuje miechu a mozog – centrálny nervový systém. Medzipriestor je vyplnený
cerebrospinálnou tekutinou (liquor cerebrospinalis), ktorá sa pohybuje s frekvenciou 6-12 krát za
minútu od lebky ku krížovej kosti a späť. Hraničné polohy pohybu sa nazývajú flexia a extenzia.
Obrázok č.2
Na obrázku č.3 sú znázornené zmeny tela pri hraničných fázach pohybu kraniosakrálneho systému
(flexia a extenzia). Pri flexii (ohnutie) sa telo skráti, plošne roztiahne a otvorí (vonkajšia rotácia). Pri
extenzii (vyrovnanie) sa telo predĺži, plošne zúži, zdvihne a uzavrie (vnútorná rotácia). Samozrejme
uvedené nákresy znázorňujú charakteristiku smeru pohybu (napr. ruky, nohy) a nie reálny pohyb.
Pohyb kraniosakrálneho systému je v rozmedzí 2-4 mm (v závislosti od oblasti – nohy, panva, kosti
lebky).
Zóna zátylku sa pri flexii uvoľní, záhlavná kosť klesne a pomyselne sa roztiahne. Pri extenzii sa naopak
zúži, zdvíha a posúva smerom hore (dobre je to vidieť na nákresoch postáv v profile).
Práve pri extenzii terapeut metódou CV-4 dlaňami fixuje záhlavnú kosť, čím jej bráni v návrate do
opačnej polohy (flexia). Vďaka tomuto zastaveniu spätného pohybu sa aktivizuje pohyb
mozgomiešneho moku tým, že si „hľadá“ iné dostupné cesty obtekaním zablokovanej oblasti. Sám
klient dokáže simulovať čiastočne toto pozastavenie pomocou jednoduchého cvičenia, ktoré je
uvedené v závere.
Obrázok č.3
Na obrázku č.4 sú znázornené hlavné kosti mozgovej časti lebky, s ktorými pracuje kraniosakrálna
terapia :
- čelová kosť (lat. os frontale) - jedna
- temenná kosť (lat. os parietale) – pravá a ľavá
- spánková kosť (lat. os temporale) – pravá a ľavá
- klinová kosť (lat. os sphenoidale) – jedna (viditeľná pravá a ľavá časť klinovej kosti je v spojení
s čelovou, temennou a spánkovou kosťou)
- záhlavná kosť (lat. os occipitale) - jedna
Kosti mozgovej časti lebky sú spojené dvomi typmi švov :
- zapadajú do seba (napr. na obrázku čelová a temenná, temenná a záhlavná)
- idú proti sebe cez kĺzavé povrchy (na obrázku detail – rez temennej a spánkovej kosti)
Dr. William Garner Sutherland pripodobňuje lebkové švy žiabram rýb, ktorých úlohou sú dýchacie
pohyby ryby. Pri záchrane muža rozhýbal spánkové kosti, ktoré najviac pripomínajú žiabre rýb (svojim
tvarom a aj spôsobom spojenia s ostatnými kosťami). Spánkové kosti je možné veľmi ľahko rozhýbať
v protismernom krúživom pohybe (os je v ušnom otvore) bez potreby sledovania kraniosakrálneho
pohybu (flexie a extenzie).
Obrázok č.4
Cvičenie s tenisovými loptičkami podľa Dr. Johna Upledgera.
Obrázok č.5
K uvedenému cvičeniu uvádza MUDr. Elenka Svitko vo svojej knihe nasledovné :
„Existuje nanajvýš efektívny spôsob « zastaviť » aktívne pohybovanie kostí lebky, ktorý ako
prvý opísal Dr. John Upledger vo svojej, celej Amerika známej knihe « Kraniosakrálna terapia ».
K tomuto cvičeniu je potrebné ľahnúť si na chrbát, podložiť pod zátylok dve tenisové loptičky
spôsobom, ktorý je podobný metóde navodenia mŕtveho bodu (pozri obr. č.5). Krátkodobé
pozastavenie pohybu kostí lebky (mŕtvy bod) funguje podobne ako tlačidlo « reštart » na počítači,
uvádzajúc do činnosti mechanizmy samokorekcie kraniosakrálneho systému, ktoré vo svojej
postupnosti môžu mať blahotvorný vplyv na celý organizmus. Uvedené cvičenie môže napomáhať
uvoľneniu spojených tkanív (svalov a pod.) v celom tele a návratu k normálnej reakcii nervového
systému na stres. Je prospešné pri akútnych a chronických poškodeniach kostno-svalového systému,
vrátane degeneratívnej artritídy. S pomocou tohto cvičenia možno dokonca aj znížiť teplotu tela
o 2°C, skrátiť stagnačné javy a zmenšiť opuchy v pľúcach a mozgu. Používa sa pri liečbe
autoimunitných ochorení, detského autizmu, pociťovania nepokoja, obáv a starostí, zmenách v
kostno-svalovom systéme, osteochondróze. Kontraindikácia : akútne štádium poranenia a tráum
hlavy (pozn. vnútrolebkové krvácanie a cerebrálna aneuryzma)
Technika prevedenia cvičenia :
Dve tenisové loptičky je potrebné umiestniť tak, aby sa navzájom dotýkali. Môžete ich,
napríklad, vložiť do ponožiek, tieto zviazať a zafixovať v potrebnej polohe. Ľahnite si na podlahu,
posteľ, alebo tvrdú pohovku a podložte loptičky pod hlavu tak, aby na nich spočívala celá váha vašej
hlavy. Loptičky musia byť umiestnené približne v 1/3 vzdialenosti « smerom hore » od začiatku hlavy
(trochu vyššie od úrovne vonkajších sluchových otvorov) a nie na ohybe, alebo svaloch šije (pozn. –
tenisové loptičky musia byť v kontakte so záhlavnou kosťou, hlava vlastnou váhou vytvára tlak
loptičiek smerom na záhlavnú kosť – nie na svaly, spájajúce hlavu a krk. Tlak na záhlavnú kosť
čiastočne simuluje navodenie kľudového bodu metódou CV-4 - blokáciou IV. Mozgovej komory).
Nech leží vaša hlava v pokoji na loptičkách v rozmedzí 10-15 minút. Uvoľnite sa, uložte sa
pohodlne. Môžete jemne meniť polohu tela pre udržanie symetrie a pohodlia, ale je potrebné to
robiť opatrne a postupne. Cvičenie robte každý deň pred spaním.
Tenisové loptičky môžete pre potrebu uvoľnenia podkladať aj pod ľubovoľnú časť chrbtice
zhora-dole, masírujúc tak reflexné body pre zmenšenie bolesti pritlačením (pozn. v stoji) jednej
tenisovej loptičky medzi stenu a miesto svalového stuhnutia. Jej kotúľaním sem-tam pri úmernom
tlaku, ktorý si sami korigujete môžete masírovať a zmäkčiť stuhnuté svalstvo pri záchvate
osteochondrózy, radikulitídy.“
Napriek, tomu, že toto cvičenie je veľmi jednoduché a má blahodarný účinok na celý organizmus,
som povinný upozorniť, že každý, kto sa podujme ho cvičiť, robí tak na vlastnú zodpovednosť.
Prípadnú pochybnosť o tom, či sa jednotlivé kosti lebky pohybujú je možné veľmi ľahko
vyvrátiť tým, že v hlave je umiestnený najmenší kĺb tela – sfenobazilárna synchondróza, pružne
spájajúci práve záhlavnú a klinovú kosť s nadväznosťou na dve spánkové kosti (pozri obr. č.6). Ak je
niekde kĺb, predpokladá sa, že má umožniť pohyb. Ak by boli kosti mozgovej časti lebky zrastené
(osifikované), bol by tento kĺb zbytočný. A v ľudskom tele nie je nič zbytočné. V tomto kĺbe
prebiehajú rovnako fázy pohybu – flexia a extenzia (pozri obr. č.7), ktorý následne aktivuje pohyb
ostatných kosti mozgovej časti lebky (pozri obr. č.8) a celého tela (pozri obr. č.3).
Obrázok č.6
Obrázok č.7
Obrázok č.8
(pohyb temenných kostí – flexia a extenzia)
Spracoval : Roman C. Bajus
Roman Bajus – masáže a poradenstvo
kontakt : 0915 664 989 ; [email protected]
Štúdio Lara, Topolčianska 8-10, 851 01 Bratislava
www.studiolara.sk
Download

Navodenie stavu kľudového (mŕtveho) bodu