Vojenské lesy
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník VI / január – február – marec 2014
vojenské
lesy
ISSN 1338-3221
SLOVO NA ÚVOD
Časopis zamestnancov
Vojenských lesov
a majetkov SR, š.p.
1/2014
Ročník 7
január – február – marec 2014
Vydavateľ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
Redakcia:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
Redakčná rada:
Predseda: Mgr. Marianna Huljaková
(šéfredaktor – odborný
garant pre lesnú pedagogiku)
Podpredseda:Ing. Teodor Derco
(zástupca šéfredaktora)
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)
Ing. Marián Hojdan (redaktor)
Ing. Jozef Joppa (redaktor)
Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo)
Jaroslav Jurský (redaktor – odborný
garant pre kynológiu)
Registrácia:
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007
ISSN 1338-3221
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
TLAČ: Ars spektrum s.r.o.
NEPREDAJNÉ!
Neprešlo jazykovou úpravou.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
do nového roku 2014 chcem vám aj vašim blízkym popriať najmä veľa zdravia, životných a pracovných úspechov.
Ešte je priskoro na vyhodnotenie predchádzajúceho roku, ale predbežnú bilanciu už poznáme.
Môžem povedať, že od relatívneho vypuknutia finančnej a následne hospodárskej krízy v roku
2008 sú výsledky podniku lepšie, aj keď ešte zďaleka nie také, ako v čase najvyššieho ekonomického rastu.
Predovšetkým je to zásluha vás všetkých, ktorí ste s podnikom spätí. Za to vám patrí poďakovanie, osobitne zamestnancom, ktorí neváhajú plniť si povinnosti nad rámec pracovného času a pracovnej náplne. Predpokladám, že tento váš vklad do firmy ste vy aj vaše rodiny pocítili. Neviem, či
sa nám to podarilo úplne a spravodlivo, ale snažíme sa zvýšenú iniciatívu zamestnancov sledovať
a ohodnotiť.
Poďakovať chcem touto cestou ministrovi obrany a kolegyniam a kolegom z rezortu obrany,
s ktorými sme v minulom roku vyriešili mnoho bazálnych problémov a situácií, ktoré spomaľovali
alebo iným spôsobom ovplyvňovali chod podniku.
Samozrejme, poďakovanie patrí aj všetkým dodávateľom a odberateľom podniku, ich pomerne
zodpovedný prístup pomohol stabilizovať situáciu v platobnej schopnosti podniku.
Vrátim sa ešte k osobnej iniciatíve niektorých zamestnancov štátneho podniku pri plnení si
úloh, riešení problémov a bežných situácií, ktoré v pracovnom živote vznikajú náhle, nečakane
a väčšinou mimo pracovného času. Musím konštatovať, že aj napriek mojej snahe zamestnávame aj ľudí, ktorí ešte stále chcú viac brať ako dávať a pojem štátny podnik v nich vyvoláva predstavu, že ich najdôležitejšou povinnosťou vo firme je byť iba zamestnaný, samozrejme pri využívaní a zneužívaní všetkých výhod, ktoré štátna organizácia poskytuje. Možno sú tieto vyjadrenia
na úvod roka pritvrdé, ale adresujem ich predovšetkým zamestnancom, ktorí si svoje povinnosti
plnia zodpovedne, najmä preto, aby vedeli, že o tomto probléme vieme, riešime ho, ale ak riešenie
má byť predovšetkým zodpovedné a spravodlivé, nie je možné celý proces urýchliť len za účelom
rýchleho dosiahnutia výsledku.
Hlavná úloha v roku 2014 je pokračovať v znižovaní úverového zaťaženia podniku, zabezpečiť
rozvoj podniku formou uskutočnenia všetkých naplánovaných investícií, splnenia všetkých plánovaných tržbotvorných výkonov, splnenia všetkých úloh v pestovaní, obnove a ochrane lesa pri zabezpečení jeho trvalo udržateľného rozvoja.
Na záver Vám chcem všetkým ešte raz popriať hlavne veľa zdravia a šťastia v roku 2014.
S pozdravom
Vojenským lesom a lesom zdar!
Ing. Ján Jurica ❧
fotografia na titulnej strane © Ing. Jozef Joppa
2
vojenské le sy 1/2014
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . 2
Lesníctvo
Ťažba buka v zimných mesiacoch
vo Vihorlate. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
Alpsko – karpatský koridor a jeho ochrana. . 6
Obnova lesa – jar 2014. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
Obnova Programu starostlivosti o lesy na
lesnom celku Lešť. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
od spoločných
koreňov
Pozvánka na výstavu Silva Regina do
moravské metropole Brno. . . . . . . . . . . . . . . . 18
kynológia
Spišský pohár – VI. ročník, regionálne
skúšky farbiarov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24
spoločenská rubrika
aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
HISTÓRIA
Štátny dozor na LC Kamienka. . . . . . . . . . . . 11
Financovanie 2013 LESY – DREVO. . . . . . . 11
poľovníctvo
a rybárstvo
Priestor na otázku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
Jeden z nás
Ing. Ivan SCHLOSSER. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Tibor Andrašovan a Pavol Poruban v Sieni
úcty a slávy poľovníctva na Slovensku . . . . . 20
strelectvo
Ing. Dušan Staško . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
Vysvätenie červeného kríža. . . . . . . . . . . . . . . 28
Lesná pedagogika
Jočami spisovateľa a fotografa. . . . . . . . . . . . . 12
Aktinomykóza zveri. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
Lov polodivokých kačíc
na rybníku „Zabité“. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
Prehľadný kalendár lovu zveri. . . . . . . . . . . . 16
Univerzálna brokovnica radu
Winchester Select. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
Stretnutie lesných pedagógov. . . . . . . . . . . . . 29
Prečo divé husi píšu na oblohe písmená. . . . 30
S láskou k deťom a lesu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
vojenské le sy 1/2014
3
LesnÍctvo
Ťažba buka
v zimných mesiacoch
vo Vihorlate
Uplatňovanie zásad hospodárenia s cieľom dosiahnutia čo najvyššieho
podielu prirodzenej obnovy je hlavný princíp pri obhospodarovaní lesa
Buk lesný je najrozšírenejšia drevina našich lesov s najväčším zastúpením a hospodársky najvýznamnejšia listnatá drevina. Drevo buka je najvýznamnejšia surovina pre chemické spracovanie v celulózo-papierenskom priemysle na výrobu papiera, lepeniek a iných produktov, aj pre
mechanické a priemyselné spracovanie v ostatnom drevospracujúcom priemysle. Jeho ťažba
a následný predaj predstavuje najvýznamnejší zdroj príjmov na hospodársky rozvoj, zachovanie
prevádzkyschopnosti, udržania zamestnanosti a tým aj zabezpečenia plnenia všetkých funkcií
lesov aj v rámci nášho o.z. Kamenica n/Cirochou.
Z najkvalitnejších sortimentov bukového dreva sa vyrábajú dyhy pre dekoratívne
účely na výrobu nábytku a interiérové účely.
Z technických dýh buka sa vyrábajú preglejované ploché aj tvarované dosky. Ako surovina sa používa najmä v nábytkárskom priemysle, bukové prírezy na výrobu ohýbaného
sedacieho nábytku, do nábytku rezaného ako
aj na výrobu konštrukčných rámov čalúne-
o.z. prejavuje jednak celkovým množstvom,
ale aj dosiahnutím vyššieho speňaženia predaných guľatinových sortimentov. S cieľom dosiahnuť maximálne množstvo a zhodnotenie
osobitne cenných sortimentov I. a II. akostnej
triedy a tým aj dosiahnutie vyššej priemernej
realizačnej ceny dreva sa u nás plánuje a realizuje aj ťažbová činnosť v zimnom období.
Avšak súčasná situácia na trhu s bukovou gu-
ľatinou na Slovensku odzrkadľuje nesprávnu
štruktúru spracovateľského priemyslu. Absentuje najmä výroba drevárskych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, konkrétne krájaná
a lúpaná dyha. V súčasnosti sa na Slovensku
nespracovávajú najkvalitnejšie sortimenty guľatinových výrezov zvláštnej akosti. Prakticky väčšina sortimentov buka ide na celulózo-papierenské účely a na Slovensku neexistuje
žiadny významný spracovateľ pre „cenné“ sortimenty surového dreva buka. Za týchto podmienok preto za úspech už považujeme aj realizáciu a následný odpredaj 2% sortimentov I.
a II. akostnej triedy a 50% (výťaž) sortimentov
III. akostnej triedy (guľatinové sortimenty celkom) z celkovej ťažby a dodávok, ktoré v podmienkach o.z. Kamenica n/Cir. vyrábame
Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia
lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir.,
[email protected], (text, foto archív o.z.)
ného nábytku. Ako lepené drevo sa využíva
na výrobu interiérových nábytkov, schodísk
atď. Drevo na tieto účely je najvhodnejšie získať v čase vegetačného pokoja, teda v zimných
mesiacoch – v čase, keď teploty klesnú pod
bod mrazu, t.j. december až február, keď drevo nepracuje. Koreňový systém kmeňa nenasáva živiny z pôdy a drevo má najnižšiu vlhkosť. Takto získané drevo je menej náchylné
na poškodenia hmyzom, plesňami a hubami.
Vykazuje v konečnom spracovaní vyššie ukazovatele kvality, priaznivejšie hodnoty mechanických a fyzikálnych vlastností. V procese sušenia má takéto drevo menší výskyt výsušných
trhlín. Využívaniu týchto výhod je prispôsobená aj súčasná situácia na trhu s bukovou guľatinou, na ktorom je o drevo buka zo zimných
ťažieb vyšší záujem. Tento sa v rámci nášho
4
Drevo získané v zimnom období je menej náchylné na poškodenia
plesňami a hubami. Vykazuje v konečnom spracovaní vyššie ukazovatele
kvality, priaznivejšie hodnoty mechanických a fyzikálnych vlastností
vojenské le sy 1/2014
LesnÍctvo
a dodávame. V prípade cenných sortimentov
I. a II. akostnej triedy je to výlučne zahraničnému odberateľovi a v prípade ostatných najkvalitnejších guľatinových sortimentov III. A.
akostnej triedy viacerým odberateľom na trhy
v Českej republike a Poľsku.
Druhá, ešte významnejšia zásada zimných
ťažieb buka v našich podmienkach, je ich realizácia v čase vegetačného pokoja v porastoch
so zameraním na záchranu a dosiahnutie maximálneho podielu prirodzenej obnovy lesa.
Dnes už každý dobrý lesný hospodár vie oceniť
prínos prirodzenej obnovy lesa, či už po stránke ekologickej, kde tvorí jeden zo základných
princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, tak aj z hľadiska ekonomického,
keď šetrenie nákladových položiek v čase finančnej krízy zasahuje i pestovateľskú činnosť.
Prirodzenou obnovou, ako racionalizačným
opatrením, sa taktiež snažíme znížiť náklady
pestovateľskej činnosti. V poslednom desaťročí
sa aj u nás v o.z. Kamenica n/Cir. výrazne zmenil prístup k prirodzenej obnove lesa. Legislatívne zmeny zákonných predpisov naštartovali
proces uprednostňovania jemnejších spôsobov
hospodárenia a tým aj podporu možnostiam
prirodzeného zmladzovania obnovovaných
lesných porastov. Postupne sa dostal z teoretickej do praktickej roviny. Zmenilo sa aj myslenie a prístup pracovníkov samotnej lesnej prevádzky. V súčasnosti práve prirodzenú obnovu
lesa u nás považujeme za najdôležitejšiu a nenahraditeľnú zložku obnovy lesných porastov.
Dlhodobým uprednostňovaním podrastového hospodárskeho spôsobu bol dosiahnutý výrazný pokrok a podiel prirodzenej obnovy za
posledných 15 rokov sme zvýšili trojnásobne.
V ostatných rokoch v rámci o.z. dosahujeme
75-80 % podiel prirodzeného zmladenia.
Uplatňovanie spomínaných zásad hospodárenia je hlavný princíp rozhodovania všetkých našich prevádzkových pracovníkov pri
obhospodarovaní lesa v zimnom období. Dosiahnuté výsledky pre náš o.z. znamenajú významný ekonomický efekt. Uvedomujeme
si tieto dôležité skutočnosti a využitie produkčného potenciálu prirodzenej obnovy lesa
v tomto období, keď výrobný proces zimných
ťažieb beží naplno, si kladieme ako základný,
prvoradý cieľ pri obhospodarovaní našich lesných porastov. ❧
Prebierka cenných sortimentov
vojenské le sy 1/2014
V čase vegetačného pokoja keď teploty
klesnú pod bod mrazu
Expedovanie výberovej drevnej hmoty do zahraničia
5
LesnÍctvo
Alpsko – karpatský
koridor a jeho ochrana
Akčný plán na ochranu Alpsko-karpatského koridoru (ďalej len AKK) bol pripravený v rámci projektu Realizácia opatrení pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru a implementácia v regióne Centrope Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. Skrátene
možno povedať, že úlohou Akčného plánu je prepojenie dvoch európskych pohorí – Álp a Karpát, ktoré sú dôležitým biotopom rozličných voľne žijúcich druhov živočíchov. Vyplýva to z rozdrobenosti a čoraz väčšej fragmentácie krajiny medzi týmito pohoriami. To má za následok postupnú izoláciu zostávajúcich biotopov a ich postupnú redukciu aj tým, že sa bráni vo voľnom
pohybe organizmov a procesov v predtým spojitej a ucelenej krajine.
Ing. Richard Hájek, samostatný referent
odd. výroby, OZ Malacky ( text, foto )
Dochádza tak k postupnému poklesu biodiverzity. K jeho zastaveniu a k zachovaniu biodiverzity je nutné zachovať jestvujúce ekologické siete – cesty. Migračné pohyby
jednotlivých druhov zvierat sú podmienené dostupnosťou potravy, rozptylom a obsadzovaním nových oblastí a samotným rozmnožovaním. Pri migračných pohyboch sa
jednotlivé živočíchy pohybujú medzi jednotlivými biotopmi, pričom využívajú v krajine
určité interakčné prvky na prechod cez menej vhodné biotopy. Takto vznikol aj Alpsko-karpatský biokoridor, ktorého súčasťou je
aj Záhorská nížina. Koridor spája východný hrebeň Álp a západnú časť Karpát. AKK
v posledných desaťročiach výrazne narušilo rozširovanie sídiel, intenzifikácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a výstavba ciest a rôznych oplotení. Zelenými
ostrovčekmi v krajine, ktoré naznačujú smerovanie AKK, zostali predovšetkým lesné
Litavské vrchy, Pahorkatina pri Arbesthale a Les Ellender Wald. Na Slovenskej strane
sú to: Niva rieky Dunaj, Niva Moravy a Dyje
a moravské pole, Záhorská nížina, Malé Karpaty.
Územie, ktoré obhospodaruje náš o.z. Malacky, patrí geograficky do Záhorskej nížiny.
Lesy na Záhorskej nížine sú najrozsiahlejší
súvislý nížinný lesný komplex v SR a rozkla-
dajú sa na ploche väčšej ako 52 000 hektárov.
V oblasti nivy rieky Morava sú tieto lesy prerušované nivnými lúkami. Najväčšou prekážkou pre migrujúcu zver sa v tejto oblasti
stala po svojom oplotení diaľnica D2 (Brno –
Bratislava). Nezanedbateľnou prekážkou je aj
rozvíjajúca sa zástavba v okolí Bratislavy, výstavba priemyselných parkov a zón, výstavba
zverníc a oplotení rôzneho charakteru.
Najhodnotnejšie územia
v rámci AKK
V rámci AKK sa na území SR nachádza
päť biocentier nadregionálneho významu:
• Dolnomoravská Niva (2100 ha) – jadrové zóny sú Národné prírodné rezervácie (NPR) Horný les a Dolný les (629 ha )
v CHKO Záhorie
Oplotená diaľnica D2 - umelá prekážka pre migráciu zveri
porasty pozdĺž tokov Dunaj, Morava a Dyje.
V postupnom prepájaní týchto ostrovčekov
je rakúska strana ďaleko pred Slovenskom.
V rámci Rakúska funguje viacero funkčných
podchodov pre drobnú zver a nadchodov pre
väčšie živočíchy.
Vízia AKK
AKK a akčný plán na jeho ochranu je projektom spojitej krajiny medzi Alpami a Karpatmi pri zachovaní biodiverzity pre budúce
generácie. Geograficky môžeme AKK rozdeliť do viacerých územných celkov. Na Rakúskej strane to sú: Bucklige welt, Pohorie
Rosaliengebirge, Wiener Neustadterpforte,
6
vojenské le sy 1/2014
LesnÍctvo
Podchod pod diaľnicou D2
• Bor (1560 ha) – jadrové zóny sú NPR Červený rybník a Zelienka (202 ha) v CHKO
Záhorie
• Devínska Kobyla (1500 ha) – jadrová zóna NPR Devínska Kobyla (101 ha)
v CHKO Malé Karpaty
• Roštún (4850 ha) – jadrová zóna NPR
Roštún a PR Hajdúky (389 ha) v CHKO
Malé Karpaty
• Zámčisko (2320 ha) – jadrová zóna Zámčisko (600 ha)
V cieľových oblastiach boli vymedzené
nasledovné ekologické koridory nadregionálneho významu – biokoridory:
• Rieka Morava (vodný koridor)
• Devínska Kobyla – Malé Karpaty – Považský Inovec – Strážovské vrchy – Malá
Fatra – Chočské vrchy – Tatry – Pieniny
(terestrický horský biokoridor)
• Borská nížina – Myjavská pahorkatina
(podhorský biokoridor)
• Dolnomoravská Niva – Podhorský biokoridor 3
• Morava – lužné lesy pri trase Gbely – Bor
• Morava – lužné lesy pri trase Gbely –
Zámčisko – Biele Karpaty
Pozdĺž AKK sú na rakúskej aj na slovenskej strane vyhlásené viaceré chránené územia vrátane viac ako 20 oblastí NATURA
2000. Tieto územia sú hlavnou oporou ekologických sietí.
Bariéry v rámci AKK
a ich prekonávanie
Príklad ideálnej koridorovej štruktúry pozostáva z lesného pásu so šírkou 100 – 200
metrov a výškou 3 – 6 metrov. Včlenený otvorený pás s rôznodruhovou prízemnou vegetáciou slúži ako vodiaca línia pre migrujúcu
zver smerom k druhej strane biotopu. Jedna
z hlavných bariér v krajine sú diaľnice a cesty.
AKK v súčasnosti križujú štyri diaľnice (S4,
A3, A4, D2), ktoré sú oplotené alebo sa ich
oplocovanie dokončuje. Funkčný ekodukt bol
postavený len na diaľnici S4. V pláne je vybudovanie ďalších troch nových nadchodov
pre zver – ekoduktov, čím by sa stal AKK opäť
plne priechodný pre zver. Malo by ísť o ekodukty v týchto lokalitách:
• Diaľnica D2 – Moravský Svätý Ján – plánovaná výstavba 2014
• Diaľnica A4 – Göttlesbrunn Arbesthal –
plánovaná výstavba 2013
• Diaľnica A3 – Müllendorf – plánovaná
výstavba 2014
• Diaľnica S4 – Pöttsching – vybudovaný
v 2006
Priechody pre zver musia spĺňať požiadavky kategórie A so štandardnou šírkou 80 m
a polohou blízko samotného koridoru – maximálne do 500 metrov. Je nutné podporovať
a využívať aj malé ekologické kompenzačné
plochy, lesné komplexy, lúky a pasienky.
Na území obhospodarovanom VLM SR,
š.p., o.z. Malacky sa nachádza kolízny bod
č.4 „Záhorie – Úsek G: Bor – Vojenský výcvikový priestor Záhorie“. V súčasnosti toto
územie intenzívne využívajú viaceré živočíšne druhy, vyskytujúce sa na Záhorskej nížine. Vojenské využitie tohto územia nie je pre
zver také rušivé ako pohyb samotných ľudí
mimo týchto území. Potenciálne riziko by
bolo oplotenie celého tohto územia. Negatívna pre zver je aj vzhľadom na charakter tohto
územia jeho slabšia zásoba vodnými zdrojmi. Nebezpečný môže byť aj čoraz častejší
výskyt inváznych druhov rastlín, ktoré vytláčajú pôvodné druhy a znižujú ich druhovú rozmanitosť. Vítaná by bola aj čiastočná
premena časti borovicových monokultúr na
lesy s pestrým druhovým zložením pôvodných drevín.
AKÝ JE ZÁVER
Opätovné sfunkčnenie a dobudovanie
AKK pomôže zachovať biodiverzitu a ekologickú rozmanitosť celého veľkého územia
medzi dvomi významnými pohoriami Európy – Alpami a Karpatmi aj pre nasledujúce generácie. Bude to však možné len úzkou
cezhraničnou a nadregionálnou spoluprácou, ktorá si bude vyžadovať mnoho pomocných rúk z rôznych sektorov a organizácií.
Akčný plán na ochranu Alpsko-karpatského
koridoru je jeden z prvých krokov.
❧
Nadchod nad diaľnicou D2
Indikačné druhy pre projekt AKK
Pre projekt AKK boli za hlavné cieľové sledované druhy vybrané veľké cicavce – jeleň
lesný, los mokraďový, mačka divá, rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý. Vychádza to
z ich citlivosti na fragmentáciu krajiny a špecifické nároky na biotopy. Za indikačný druh
bol zvolený jeleň lesný, čo vychádzalo z dostupnosti údajov o rozmiestnení a pohybe jedincov tohto druhu. Správanie sa jeleňa do
značnej miery ovplyvňujú ľudské aktivity vrátane poľovníctva. Preto je v oblasti ekoduktov
a iných kritických miest nutné minimalizovať
tlak poľovníctva, najmä v čase migrácie.
vojenské le sy 1/2014
7
LesnÍctvo
Obnova lesa – jar 2014
né ešte od roku 2006, bol na ne vydaný súhlas
na odklad zalesnenia. Na týchto plochách sa
postupne vykonáva pyrotechnická asanácia,
následne sa tieto plochy zalesňujú, čo rovnako zvyšuje celkový objem zalesňovania. Priemerný nezdar z celkového zalesňovania za
posledné štyri roky je 28,11 %, čo je ovplyvne-
Neoddeliteľná súčasť výrobného procesu v lesníckych činnostiach je obnova lesa. Vykonáva sa
umelým zalesňovaním alebo sa porasty obnovujú prirodzeným zmladením.
uplatňuje najmä v listnatých porastoch. Na
OZ sa nachádzajú i plochy určené na zalesnenie, na ktorých je potrebné vykonať pyrotechnickú asanáciu, tieto holiny sú evidova-
autor: Ing. Milan Mydlo, samostatný
odborný referent oddelenia lesnej
výroby GR (text), Ing. Derco (foto).
Nachádzame sa v období, keď sa plánuje
umelá obnova lesa na rok 2014. Každý OZ má
svoje špecifické podmienky obnovy, čo je zrejmé z rozboru LHE za posledné štyri roky, ktoré sú uvedené v tabuľkách a príslušných komentároch.
OZ MALACKY
Na OZ Malacky sa obnova lesa vykonáva
v prevažnej miere na holinách po veľkoplošných holoruboch borovicových porastov na
piesčitej pôde. Robí sa umelým zalesnením,
po celoplošnej príprave pôdy, jednoročnými sadenicami borovice v pravidelných odstupoch, v radoch. Pre zdarný výsledok zalesňovania na pieskoch je dôležité zachytiť
jarnú vlahu. Podiel prirodzeného zmladenia
na celkovej obnove za posledné štyri roky je
12,18 %. Pokusy o prirodzenú obnovu v borovicových porastoch sa nevydarili pre slabé
ujímanie borovicového náletu a nekvalitu prirodzeného zmladenia. Preto bolo nutné plochy ponechané na prirodzenú obnovu umelo
zalesniť, čím sa zvýšil i celkový objem zalesňovania. V súčasnosti sa prirodzená obnova
Prirodzená obnova LS Kamiemka
né vysokým nezdarom v roku 2012 v dôsledku nevydareného verejného obstarávania prác
pestovateľskej činnosti, keď v tomto roku bol
nezdar až 42%.
OZ Kežmarok
Na OZ Kežmarok sa obnovuje les na holinách, ktoré vznikali na 95 % po náhodných
ťažbách. Umelé zalesňovanie sa vykonáva
prevažne smrekom jamkovou sadbou do pripravenej pôdy, ako prímes sa dávajú listnaté dreviny buk, javor pre zvýšenie odolnosti
a stability novovzniknutých porastov. Podiel
prirodzeného zmladenia na celkovej obnove je 12,85 %, pričom prirodzená obnova sa
uplatňuje najmä v listnatých porastoch. Priemerný nezdar z celkového zalesňovania za
posledné štyri roky je 13,89 %. OZ využíva na
zalesňovanie prevažne vlastné sadenice.
SL Pliešovce
Na SL Pliešovce sa obnova lesa na LC Sklené robila prevažne na holinách po náhodných
smrekových ťažbách. Robila sa prevažne umelým zalesňovaním smrekom do pripravenej
Umelá obnova lesa LS Ľubica
Prehľad o obnove lesa v rokoch 2010 – 2013
rok 2010
rok 2011
rok 2012
rok 2013
ZH
ZO
PZ
spolu
NEZ
ZH
ZO
PZ
spolu
NEZ
ZH
ZO
PZ
spolu
NEZ
ZH
ZO
PZ
spolu
NEZ
OZ Malacky
152
50
55
257
80
223
48
32
303
58
287
55
81
423
143
221
177
20
561
60
SL Pliešovce
65
21
4
90
14
50
12
1
63
26
54
23
9
86
13
41
12
8
61
18
OZ Kežmarok
184
38
26
248
24
210
40
40
290
46
166
46
37
249
38
212
40
35
287
22
OZ Kamenica
17
4
116
137
2
23
6
78
107
0
19
0
83
102
2
23
2
88
113
1
VLM SR š.p.
418
113
201
732
120
506
106
151
763
130
526
124
210
860
196
497
231
151
1022
101
8
vojenské le sy 1/2014
LesnÍctvo
Prirodzené zmladenie v rokoch 2010-2013
Zalesň.
PZ
%
12,18
OZ Malacky
1544
188
SL Pliešovce
300
22
7,33
OZ Kežmarok
1074
138
12,85
OZ Kamenica
459
365
79,52
VLM SR š.p.
3377
713
21,11
Umelá obnova LS Riadok
Nezdar zalesňovania v rokoch 2010-2013
OZ Malacky
Zalesň.
NEZ
%
1213
341
28,11
SL Pliešovce
278
71
25,54
OZ Kežmarok
936
130
13,89
OZ Kamenica
94
5
5,32
2521
547
21,7
VLM SR š.p.
Plánovaná umelá obnova v rokoch 2014
ZH
ZO
Spolu
OZ Malacky
218
155
373
SL Pliešovce
37
16
53
OZ Kežmarok
159
21
180
OZ Kamenica
18
0
18
VLM SR š.p.
432
192
624
pôdy a na časti územia využila SL pri obnove
veľmi dobre sa zmladzujúci javor. Na LC Lešť
sú s obnovou lesa väčšie problémy. Obnovné ťažby sú tam naplánované hospodárskym
spôsobom maloplošným podrastovým. Podľa
môjho názoru sa SL málo venuje prípravným
rubom, porasty nie sú dostatočne rozpracované, presvetlené a tým nie sú vytvorené podmienky na vznik prirodzeného zmladenia.
Vznikajú tak problémy so zaistením kultúr,
nie je možné vykonávať doruby resp. priraďovať ďalšie obnovné prvky. Obnova v takýchto
porastoch sa doteraz robila cez rekonštrukcie,
no to nie je riešenie do budúcna. Ďalším problémom pri zaistení kultúr sú enormne vysoké
škody spôsobené zverou. SL to rieši výrazným
znižovaním stavov vysokej zveri, ochranou
kultúr nátermi, ale najmä oplocovaním kultúr. Podiel prirodzeného zmladenia na celkovej obnove za posledné štyri roky je iba 7,33.%.
Priemerný nezdar z celkového zalesňovania za
posledné štyri roky je 25,54 %, tento je spôsobený predovšetkým škodami zverou, ale aj burinou, nakoľko sa tam zalesňuje do dvojročných holín.
Obnovné prvky u LS Kamienka
OZ Kamenica nad Cirochou
Na OZ Kamenica nad Cirochou obnovujú les cez obnovné ťažby s hospodárskym spôsobom maloplošným podrastovým. Po vykonaní prípravných rubov tu dochádza k vzniku
vynikajúceho prirodzeného zmladenia buka.
Po vykonaní dorubov, v správnom čase a po
šetrnom vyčistení plôch od haluziny vznikajú priam zabezpečené bukové kultúry. Umelou obnovou lesa sa iba dopĺňajú prirodzené
zmladenia. Podiel nezdaru z celkovej obnovy
lesa je 5,32 % a podiel prirodzeného zmladenia z celkovej obnovy je 79,52 %. Vďaka výborným prírodným podmienkam pre vznik
prirodzeného zmladenia a odbornému hospodáreniu lesníckeho personálu sú výsledky obnovy lesa na OZ Kamenica nad Cirochou veľmi dobré.
Toto je môj pohľad na obnovu lesa na VLM
SR š.p., ku ktorému som dospel pri kontrolách
prác na odštepných závodoch.
❧
vojenské le sy 1/2014
Obnova lesa prirodzeným zmladením LS Jovsa
9
LesnÍctvo
Obnova Programu
starostlivosti o lesy
na lesnom celku Lešť
V predošlom čísle ste sa dočítali o prerokovaní správy o doterajšom hospodárení na LC Lešť, ktoré bolo na LS Vidov vrch 28.-30.5.2013. Tí, ktorí poznajú priebeh obnovy PSoL (niekdajší LHP) vedia, že samotnému prerokovaniu a spísaniu Protokolu predchádza vytvorenie modelov hospodárenia a rámcových smerníc pracovníkmi Národného lesníckeho centra, vyhotovenie leteckých
snímok a taktiež vyhlásenie LC na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa.
Po splnení týchto krokov nasleduje pre Oddelenie HÚL niekoľkomesačná práca v teréne. Ako vyhotovovatelia PSoL počas terénnych
a kancelárskych prác v stanovených termínoch
plníme a zabezpečujeme úlohy vyplývajúce zo
zmlúv, z protokolu a z platných všeobecne zá-
väzných právnych predpisov, smerníc, usmernení a iných rozhodnutí, ktoré sa dotýkajú
vyhotovenia PSoL, v nadväznosti na akceptované požiadavky zainteresovaných subjektov, ktorých záujmy sú vyhotovením PSL dotknuté. Možno to znie veľmi komplikovane ,
ale v stručnosti ide o zistenie taxačných veličín
a návrh hospodárskych opatrení.
O pár dní nastane čas ukončiť ďalšiu z etáp
tohto procesu. Predložiť návrh PSoL príslušnému Orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ktorým je v našom prípade Vojenský lesný
úrad v Bratislave. Návrh obsahuje čistopis, provizórnu mapu, záznam s prerokovania, porovnávací výkaz starého a nového označenia, náležitosti protokolu.
Po Novom roku treba skompletizovať mapu,
zakomponovať odpočty (opatrenia, ktoré sa vykonali do konca roku 2013), uzavrieť tabuľku
plôch, získať záväzné vyjadrenia a dotiahnuť
PSoL do konečnej podoby – teda jeho schválenie.
Keďže sa blíži koniec roka a hektické obdobie, napadlo mi opýtať sa kolegov Milana Raka
a Ľuboša Tomašku pár otázok na spestrenie holých faktov.
Ako hodnotíte tohtoročnú sezónu ?
Milan: Sezóna bola fajn. Počasie nám prialo,
aj keď na druhej strane mnoho dní bez zrážok
prinieslo silné poškodenie sadeníc suchom.
Ľuboš: Bola to náročná sezóna . Musel som
čiastočne potiahnuť za Milana, ktorý sa zotavoval z pracovného úrazu v r. 2012
Je to pravda ?
Milan: Určite áno. Zo začiatku som sa bál
operovanú achilovku namáhať , ale neskôr som
sa „rozchodil“ a dnes podávam 100 % výkon.
Na druhej strane som plne vyťažený pri kreslení máp.
V čom bola obnova PSL na Lešti iná ?
Milan: Najmä nás nebudil správca údermi na radiátor o 6:00 ako na Tichom Potoku...
(smiech) Ale nie, to bol pokus o fór. LC Lešť
je náročný obmedzeniami , ktoré vyplývajú
z atraktívnosti Vojenského obvodu. Veľmi aktívne sa tam cvičí. Taktiež sa tam na návrh pracovníkov NLC zväčšila výmera ochranných
lesov. Z toho pre nás vyplynuli povinnosti navyše . Prečíslovanie porastov, preznačenie porastových hraníc a ich zameranie GPS prístrojom.
Ing. Igor Pogran, vedúci oddelenia
HUL VLM (text, foto.)
10
vojenské le sy 1/2014
LesnÍctvo
Ľuboš: Celok je náročný svojim pestrým drevinovým zložením a v nemalej miere ho silne
poškodzuje zver. Ale ochrana oplôtkami sa už
prejavuje a je potrebná. Taktiež množstvo kliešťov. Tento rok sme si ich užili. Pozdravujeme
Ing. Ľ. Babiča, ktorý nám vypomáhal a už asi
dobral antibiotiká na preliečenie boreliózy.
Milan: Na druhej strane sme mali možnosť
porovnať podmienky s LC Benkovo –štátne lesy.
Čo sa týka sklonov, Lešť bola omnoho príjemnejšia . Na Benkove sme mali prevládajúce sklony 60 – 80 %. LC Benkovo sme robili ako subdodávku pre Slovenskú lesnícku spoločnosť.
Ľuboš: Ale aspoň tam neboli kliešte !
Milan: Iste, ale neviem či nie je jednoduchšie
zbaviť sa kliešťa, ako medveďa. Boli lokality, kde
na fotopascu zachytili aj 6 jedincov v priebehu
jednej noci.
Ako ste to riešili ?
Milan: Občas som zakričal na Ľuba, aj keď
som vedel, že je úplne inde.
Ľuboš: Ja som si „hopkal“. Množstvo čerstvých stôp ma občas prinútilo si zaspievať.
Terénne práce sa pomaly končia,
čo by ste povedali na záver ?
Ľuboš: Po mesiacoch v teréne sa prirodzene teším do kancelárie. Aj keď spracovanie
všetkých získaných údajov je náročné a viem,
že po pár týždňoch sa už budem opäť tešiť na
prácu v teréne.
Milan: Súhlasím s Ľubošom . Chcel by som
zároveň poďakovať správcovi aj všetkým zamestnancom SL i ŠP za ústretovosť, spoluprácu a pomoc pri tvorbe PSL. Ale to je skúsenosť, ktorú máme z každého lesného celku či
správy. Všade pracujú odborníci, ktorí sa snažia svoju prácu vykonávať čo najlepšie. A výsledný „produkt“ je vlastne spoločné dielo.
Úplne nakoniec želáme všetkým zamestnancom VLM SR š.p. pokojné zvládnutie koncoročného „blázninca“ a zmysluplné prežitie Vianočných sviatkov. Výnimočne by sme
chceli pozdraviť pracovníkov LC Mikulášov
a OZ Malacky na ktorých spoluprácu sa tešíme v roku 2014.
❧
Štátny dozor na LC Kamienka
Na 22. – 24.10. 2013 zvolal Vojenský lesný úrad, ako predstaviteľ štátnej správy, zástupcov
OZ Kamenica nad Cirochou, LS Kamienka a Oddelenia HÚL k vykonaniu štátneho dozoru.
Ten sa konal na LC Kamienka po uplynutí platnosti PSL /2003 – 2012/. Samotný dozor otvoril prednosta VLÚ Bratislava Ing. Vladimír Kováč 22.10. o 9. hodine.
Privítal členov kontrolnej komisie, poverených pracovníkov a personál LS Kamienka. Štátny dozor v lesoch, ktorý vykonáva
VLÚ, je zameraný v podstatnom rozsahu
na kontroly dodržiavania zákona o lesoch
a súvisiacich vyhlášok k vykonaniu zákona v spojitosti s platnosťou PSL. Ing. Kováč
v skratke predstavil priebeh vykonania dozoru, plánovaný harmonogram a požiadal
Ing. Štefana Raka (správcu LS Kamienka)
a Ing. Dušana Staška (polesného) o poskytnutie podkladov potrebných na realizáciu samotného dozoru. Išlo najmä o údaje z pôvodného PSL, porastové a ťažbové
mapy, údaje s lesnej hospodárskej evidencie, grafické ťažbové podklady a rozhodnutia oprávňujúce a ovplyvňujúce vykonať
zmeny v plánovaných hospodárskych opatreniach v priebehu decénia.
Popoludní nasledovala praktická kontrola a preverenie evidovaných hospodárskych opatrení v teréne so zameraním na
kvalitu, intenzitu a dostatočnosť vykovojenské le sy 1/2014
naných zásahov. V nasledujúcich dvoch
dňoch sa postupne kontrolovali jednotlivé lesnícke obvody a činnosti vykonané
pri obnove a pestovaní lesa a jeho výchove.
Počas kontroly sa postupne prešli lesnícke
obvody, na ktorých hospodária J. Žinčak,
Ľ. Čarný, S. Kocík a Ing. M. Hojdan. Terénnou pochôdzkou bolo prehliadnutých
562,84 ha, čo predstavuje 12,19 % z celkovej porastovej plochy. V priebehu samotného dozoru sa priebežne kontrolovali aj
hospodárske opatrenia navrhnuté v novom
PSL platnom pre LC Kamienka na roky
2013 – 2022.
Na záver štátny dozor spísal zápisnicu. S jej obsahom boli oboznámení štatutárni zástupcovia obhospodarovateľa lesa
a odborný lesný hospodár. Komisia mohla v zápisnici skonštatovať, že zákon nebol
porušený, neboli zistené nedostatky takého
rozsahu, ktoré by dávali podklad na udelenie sankčných postihov a počas platnosti PSL v rokoch 2003 – 2012 sa na LS Kamienka odviedol kus kvalitnej práce, za čo
patrí pracovníkom LS veľké poďakovanie.
Ing. Igor Pogran, vedúci oddelenia
HUL VLM (text, foto.)
FINANCOVANIE
2013 LESY – DREVO
Ing. Jozef Bittara, vedúci OOaM
o.z. Malacky, [email protected]
Autor fotografií: Pavel Koreň, TU Zvolen
Na pôde Technickej univerzity vo Zvolene
hostili 21. novembra už tradičnú Medzinárodnú vedeckú konferenciu Financovanie
2013 Lesy – Drevo. Záštitu má nad ňou Lesnícka fakulta, Katedra ekonomiky a riadenia
lesného hospodárstva, za spoluúčasti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva životného prostredia SR,
Lesov SR, š.p., Vojenských lesov a majetkov
SR, š.p. a Slovenskej lesníckej komory. Hlavná téma bola financovanie lesníckych subjektov a ich ekonomika z nedrevoprodukčných funkcií lesa.
Konferencia Financovanie 2013 LESY –
DREVO v nadväznosti na predchádzajúce
podujatia hľadá možnosti vzájomnej prosperity lesníckych subjektov ako obhospodarovateľov lesa s prihliadnutím na možnosti využitia iných zdrojov príjmov ako len tržieb
za drevnú hmotu vzhľadom na znižovanie
plánovaných ťažieb dreva. Vplyvom náhodných ťažieb v posledných rokoch sa znižuje ročná ťažba aj štruktúra ťažby v prospech
listnatého dreva, čím vzniká na trhu dopyt po ihličnatej piliarskej hmote a naopak
pretlak listnatej (najmä bukovej) piliarskej
hmoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
a momentálne ceny za uvedené sortimenty
(nízke ceny bukovej piliarskej guľatiny) nastávajú výpadky v príjmoch lesníckych subjektov. Čiastočná náhrada výpadku príjmov
za drevo je zlepšenie a zefektívnenie aj ostatných činností, ktoré sú v kompetencii obhospodarovateľa lesa (produkcia biomasy,
poľovníctvo, rybné hospodárstvo, správcovstvo drobných vodných tokov, kultúrno-rekreačné aktivity, agroturistika a podobne).
K tomu je potrebné vytvoriť vhodné motivačné faktory makroekonomického prostredia a hľadať cesty úspešnej realizácie finančnej politiky v globálnom ekonomickom
prostredí tak, aby bol zabezpečený trvalo
udržateľný rozvoj lesného hospodárstva.
Dôležitý faktor do budúcnosti bude aj
otázka, aký pohľad na les bude spoločnosť
resp. legislatíva presadzovať – či bude naďalej propagovaný sociálno-environmentálno-ekologický smer bez ohľadu na ekonomickú
využiteľnosť možností lesaa s tým následne
spojené aj obmedzené možnosti efektívnejšieho obhospodarovania lesa. ❧
11
Poľovníctvo a rybárstvo
OČAMI SPISOVATEĽA
A FOTOGRAFA
Do prírody som začal chodiť tak, ako každý iný. Od chlapčenských liet ma tam čosi ťahalo. Boli
to azda nejaké tajomné sily, azda vrodený pud. Cítil som to vo vnútri duše, tú božskú príjemnú
slasť. V prírode, v lese, na lúke, v horách som mal „dušu na mieste“. Často som sa túlal po horách
len tak bez cieľa, ale bolo mi dobre, keď som odrazu videl jeleňa, či pekného srnca, ale aj vtáčika,
či motýľa. Vtedy na mňa zaútočila veľká zvedavosť. Ukrýval som sa, vychádzal som na poľovnícke posedy, zhotovoval som si v lese skrýše a pozoroval som život zveri.
Ivan Kňaze (text, foto)
e-mail: [email protected]
ďalšej rodine. Radoval som s prvého uverejneného článku.
Ako sa stať spisovateľom
Začal som si doma robiť poznámky, čo
som videl a počul, to som napísal. Na druhý
deň som to dal prečítať susedovi poľovníkovi. Zapáčilo sa mu to! Poslal som príspevok
do poľovníckeho časopisu. Redaktor to trochu
upravil a uverejnil. Mal som ohromnú radosť.
Článok som potom ukazoval sestre, mame aj
Keď sa mi v roku 1962 dostala do rúk knižka spisovateľa Jozefa Poneca „Potulky lesom“,
zatúžil som sa stať spisovateľom. Napísal som
hneď Ponecovi, ako by som sa mohol stať takým ako je on, akú školu musím navštevovať. Ponec mi odpísal: „Ivan na to, aby si pekne a dobre písal poľovnícke príbehy, články
a knihy o našej prírode a zveri, nepotrebu-
ješ školu. Najprv sa musíš postaviť na vlastné
nohy a potom často chodiť do prírody a písať
a fotografovať.“
A tak sa to začalo. Po ukončení základnej
vojenskej služby som sa oženil. Hneď som si
kúpil fotopušku a chodieval som veľmi často
na poľovačky, na posedy, pochôdzky a postriežky, so susedom Vincom, ktorý bol náruživý poľovník.
Aby som sa aj po odbornej stránke zdokonalil, navštevoval som jeden semester na
Vysokej škole lesníckej, kde som u doc. Ing.
Jozefa Sládeka urobil skúšku z ornitológie –
mohol som krúžkovať vtáky a pracovať v sekcii Bionomia hniezdenia vtákov v Československej ornitologickej spoločnosti, teraz aj
v Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Neskôr, keď ma začal zaujímať aj hmyz, prijali ma do Entomologickej spoločnosti pri Slovenskej akademií vied v Bratislave. Veľmi ma
potešilo keď sme u nás založili Klub spisovateľov poľovníckej literatúry a tak som sa stal
jeho členom. Pracujem aj ako spisovateľ prírodovedeckej literatúry v Spolku slovenských
spisovateľov ako samostatný prírodovedecký
fotograf.
S puškou bez nábojov
Moje krédo je – chodiť, chodiť, chodiť
a zasa chodiť, a potom aj sedieť na poľovníckych posedoch a podľa potreby na nich aj spávať. Veľmi rád chodievam s poľovníkmi, aj na
spoločné poľovačky, veď tam sa vždy čosi uloví aj mojou fotopuškou. Ideme spolu, poľovník nesie na ramene pušku a ja nesiem fotopušku. Poľovník mieri a stláča spúšť – vystrelí
a keď trafí, odnáša si trofej. Aj ja zamierim,
stlačím spúšť na fotoaparáte a „vystrelím“,
odnášam si tiež trofej – v podobe peknej fotografie. Je to však poľovačka, kde krv netečie. Fotografujem všetko živé, čo sa pohne, od
maličkého chrobáčika až po kráľa našich lesov – jeleňa. Odvtedy, ako ma naháňal medveď, najradšej fotografujem túto našu nevyspytateľnú šelmu – medveďa hnedého.
Pred medveďom na strome
Bolo to vo Veľkonočné pondelkové ráno.
Po strmej smrekovej hore kráčam a načúvam
spevu nášho najmenšieho vtáčika králika zla12
vojenské le sy 1/2014
Poľovníctvo a rybárstvo
na svah vedľa cesty a namieril som fotoaparát
na medveďa, zbadal som, že už dvíha hlavu.
Vtom som zbadal v objektíve celého medveďa,
ako dvíha laby na mňa. Vtedy poľovník skríkol: „Bež!“ Neviem, ako sa mi podarilo ešte
stlačiť spúšť na fotoaparáte, bežali sme traja
dolu stráňou po lesnej ceste. Bola to moja najvzácnejšia fotografia, „ako ma prepadol medveď.“
tohlavého. Po chvíli sa usadám na klát dreva,
pohodeného na zemi. Odrazu počujem lomoz
a dupot utekajúcej zveri. Bola to črieda jeleňov. Potom nastalo hrobové ticho. To však netrvalo dlho a z húštiny sa čosi čierne vynorilo.
Diviak, pomyslel som si a chytal som hneď fotopušku. Vtedy som však zistil, že vedľa „diviaka“ je malý medvedík a ten sa hneď pustil
za mnou, že sa azda so mnou pohrá. Ostatné sa už odohrávalo v sekundových intervaloch. Medvedica sa rozbehla chrániť si svoje medvieďa, teda hnala sa za mnou a ja som
ako bez ducha vybehol na smrek. Neviem sám
ako som sa mohol dostať za temer sekundu do
výšky tri metre. Keď som si sadol na konár,
zistil som, že som nohami „očesal“ všetky polosuché konáre na kmeni.. Sedel som a z hlboka dýchal. Medvedica sa po chvíli pobrala
preč a ja som až za dobrú chvíľu so strachom
odchádzal dolu do Slovenského Právna, kde
sa príhoda odohrala.
minule v Nízkych Tatrách som vypátral mladého trojročného medvedíka, ako sa potuluje po doline aj počas dňa. Poobede som pekne
videl, kde medveď zaľahol pod starú jedľu na
denný odpočinok. Nemal som ešte fotografiu
spiaceho medveďa a zatúžil som teraz po nej.
Strach mi však nedovolil ísť k spiacemu medveďovi. Pomyslel som si na manželkine slova:
„Medveď Ťa raz zožerie“. „Ale taký medveď
ma môže zožrať? Pýtam sa jej v duchu. Teraz
alebo nikdy! Zavolal som si dvoch kamarátov-poľovníkov s puškami a šli sme. Ja prvý, poľovníci ma s puškami kryli.. Kráčali sme po
lesnej ceste a medveď spal pod stromom asi
tridsať metrov od cesty. Ako som vystupoval
Treba mať šťastie
Ako spisovateľ prírodovedeckej fotografie
opisujem moje pocity pri pozorovaní správania sa zvierat – etológia zvierat. Je to pre mňa
zložitý, ale krásny a príjemný pocit vo vyjasňovaní si faktov, pri ktorom mi veľmi pomáha fotografický aparát. Často očami ani nestačím zachytiť do centra mozgu to, čo je predo
mnou v momente stlačenia spúšte a potom mi
to ukáže fotoaparát na fotografii. Výhoda spisovateľa prírodovedeckej literatúry a zároveň
aj prírodovedeckého fotografa je, že to, čo napíšem z odpozorovaného správania sa zvierat,
dokumentujem sčasti aj fotografiami. Fotograf, tak ako aj poľovník na poľovačke, musia
mať aj šťastie.
Riskantná fotografia
A tak keď teraz idem do hôr, vždy manželke hovorím: „Idem na medveďa“ ona na to:
„Len nešpásuj, lebo Ťa raz zožerie“. Ale bojím
sa, keď idem do lesa, kde žijú medvede, ale kto
sa bojí, nech do lesa nejde. Tak teda idem... Aj
Toď minule nad Hrochoťou sa blížila veľká búrka a ja som sedel pod čerešňou, čakal
som počas ruje na srnca. Čierňava na oblohe ma veľmi vystrašila, hromy bili a krivolaké žeravé blesky sa prepadali do zeme. Už to
bolo na hrane, bál som sa aj zostať, aj utekať.
Odrazu mi ktosi zhora hovorí: „Ivan zostaň!“
Myslím si sám pán Boh za mňa oroduje. Pozriem hore a tam sa otvárala obloha trochu sa
vyjasnilo a pozriem na lúku a skoro som onemel – na lúku vyšla celkom biela srna-albín.
Urobil som pár záberov a vzall nohy na plecia. Akurát som dobehol do auta a začalo liať
ako s krhly. Večer som vyšiel z lesa, fotografovať sa za mesiačika nedá. Poľovník by sa potešil, keď odrazu vyšla z lesa diviačia zver. Ledva som ich videl. Fotoaparát som už mal skoro
zbalený, keď v tom sa dostala črieda na horizont strniska a oproti oblohe som ich pekne videl, zamierim a fotografujem, len tak zo
zvyku, ale posúďte, bola z toho zaujímavá prírodná fotografia.
❧
vojenské le sy 1/2014
13
Poľovníctvo a rybárstvo
Aktinomykóza zveri
Aktinomykóza je bakteriálna choroba, ktorá sa prejavuje tvorbou aktinomykómov – hnisajúcich
zdurenín. Sú to špecifické patologické zmeny na kostiach, ale aj na mäkkých tkanivách. Pôvodcom nákazy sú baktérie rodu Actinomyces, ale aj zárodky patriace do rodu Micrococcus, Corynebacterium a iné. K aktinomykóze sú v našich podmienkach z voľne žijúcich zvierat vnímaví najmä
zástupcovia jeleňovitých, ale aj iná zver.
1
Vnímavá je aj diviačia zver (infekcia mliečnej
žľazy) najmä po poranení strukov diviačatami,
tiež sa diagnostikovala pri mäsožravcoch (jazvec) a ojedinele aj pri zajacotvarých. Za istých
okolností by sa mohol infikovať aj človek.
Klinické príznaky
Pri aktinomykóze je inkubačné štádium pomerne dlhé a môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Medzi prvé príznaky choroby patrí vznik opuchov a hnisavých ložísk na postihnutých úsekoch ústnej dutiny. Tieto edémy sú nebolestivé,
postupne prechádzajú do abscesov a vo vytekajúcom hnise sa zisťujú žlté zrnká – nazývané drúzy. Pri kostnej aktinomykóze dochádza
k deštrukcii tkaniva s tvorbou kanálikov – fistúl (obr. 4) a niekedy k úplnej prestavbe čeľuste a chrupu (obr. 5). Klinické príznaky aktinomykózy pri pozorovaní živej zveri nemusia byť
zreteľné. Chorobné symptómy pri postihnutí
čeľustí sú zjavné až pri rozsiahlom poškodení.
Na ochorenie môže poukazovať nefyziologické
správanie sa postihnutej zveri (najmä srnčej) pri
pastve. Ak je aktinomykózny proces na dolnej
čeľusti asymetrický, zver nakláňa pri prijímaní
potravy hlavu na nepostihnutú stranu. Pri rozsiahlejších zmenách sa po problémoch pri prehĺtaní potravy pridružuje aj sťažené dýchanie.
doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD.
3
2
4
Etiológia nákazy
Infekčné zárodky – baktérie, ktoré spôsobujú aktinomykózu sa do organizmu dostávajú najčastejšie poraneniami ústnej sliznice,
ďasien, jazyka, kože a strukov mliečnej žľazy.
Pôvodca aktinomykózy sa prenáša kontaminovanou trávou, ostňami bylín a inou vegetáciou a zviera sa často infikuje v mieste zubného
lôžka. Mláďatá raticovej zveri sa môžu nakaziť
aj cez dentálne alveoly pri fyziologickom prerezávaní zubov. V postihnutom organizme sa
nákaza sekundárne šíri hematogénnou a lymfatickou sústavou. V mieste vstupu infekcie
vznikajú aktinomykózne ložiská (granulómy)
a v okolí produktívny zápal. Podľa lokalizácie
chorobného procesu hovoríme o aktinomykóze mäkkých tkanív (mliečna žľaza, jazyk,
vnútorné orgány) a aktinomykóze kostného
tkaniva. Kostná aktinomykóza je najfrekventovanejšia pri srnčej zveri (obr. 1), zriedkavá
je pri jelenej zveri (obr. 2) a nálezy pri danielej zveri sú opisované len výnimočne (obr. 3).
14
5
vojenské le sy 1/2014
Poľovníctvo a rybárstvo
6
Lov polodivokých kačíc
na rybníku „Zabité“
S chovom polodivých kačíc sme začali v roku 1998 a 1999, keď sme od Š.L. Palárikovo kupovali polodivé káčatá a voľne sme ich púšťali na sústavu rakárenských rybníkov. Ich zloviteľnosť
však bola veľmi nízka, nakoľko kačice nechceli vôbec lietať. Skúsenosti s chovom polodivokých kačíc sme sa vybrali získať v Maďarskej obci Tata a začali sme ich aplikovať aj u nás.
V roku 2002 sme vybudovali vlastné zariadenia na odchov kačíc. V súčasnosti máme
dve liahne s kapacitou 2500 vajec. Základné
stádo tvorí 200 kačíc a 70 káčerov. Kačice vypúšťame 4-6 týždňové. Ideálne je, aby bol vekový rozdiel medzi púšťanými kačicami čo
najmenší, aby lietali v približne rovnakom
čase – v 17. až 18. týždni po vyliahnutí. Divoké kačice lietajú už v 8 týždni po vyliahnutí
Na mieste vypustenia musí byť vysypané
krmivo. K hydinovému granulátu postupne pridávame jačmeň. V 6. – 8. týždni už dávame čistý jačmeň, ku ktorému pridávame
technologický odpad (chlieb, rožky). Kŕmime dvakrát za deň – ráno a večer a dávame
im toľko krmiva, koľko zožerú. Na kŕmnom mieste nesmú ostať žiadne zvyšky kr-
chytového zariadenia, môžeme ich skúšobne
zatvoriť. Kačice v 15. – 16. týždni neprekrmujeme, pretože majú perie už vyvinuté.
V čase poľovačiek kŕmime kačice odpadom
a zlomkovým obilím, aby neboli ťažké a dobre lietali.
Optimálne množstvo kačíc vypustených
na rybník „Zabité“ je 2500 – 2700. Väčšie množstvo vypustených kačíc sa nám neosvedčilo, nakoľko zloviteľnosť ostávala stále
60 %. Čím viac kačíc sme na rybník vypustili,
tým boli straty vyššie. Zloviteľnosť kačíc závisí samozrejme aj od kvality strelcov, nakoľko postrelené kačice, ktoré psy nenájdu, sa na
výrad nedostanú a obyčajne hynú.
V roku 2012 bolo na rybník „Zabité“ vypustených 3000 kačíc a zlovených 2347, čo je
78 %-ná zloviteľnosť, doteraz najlepšia v histórii chovu kačíc. Tento rok sme vypustili
2750 kačíc a zlovili sme 2120, čo je 77%.
Kačice ráno pred poľovačkou zatvoríme v odchytovom zariadení a podľa požia-
miva, aby kačice nechodili po brehu, čím by
sa stali ľahkou korisťou pre predátorov, pretože kačice z umelého chovu strácajú plachosť. Do 12 týždňov kŕmime na kŕmnom
mieste na brehu a potom postupne kŕmime
smerom k odchytovému zariadeniu tak, aby
sme mali kačice v 14. – 15. týždni vyvedené
v odchytovnom zariadení. Keď sú všetky kačice v ňom, až potom nasypeme takú dávku
krmiva, ktorú zožerú. Treba ich naučiť chodiť na kŕmne miesto naraz (nesmú chodiť postupne). Ak sú kačice zvyknuté chodiť do od-
davky poľovníkov ich postupne vypúšťame.
V posledných troch rokoch však klesá záujem o poľovačky na kačice aj z toho dôvodu,
že kopírujú jeleniu a danieliu ruju. Ideálne
je zloviť kačice do konca septembra, nakoľko potom nám stúpajú náklady na krmivo
a ochranu.
Ako každá poľovačka, aj poľovačka na
drobnú pernatú zver má svoje čaro a preto sa
snažíme i takýmto spôsobom zviditeľniť Vojenské lesy a majetky v poľovníckej verejnosti
Slovenska.
❧
Ing. Ján Jánoš, zástupca vedúceho
LS Jablonové, OZ Malacky
Patologický nález
Postihnutá zver môže byť v rôznom stupni vychudnutia – pre pokračujúce deformácie
čeľustí má sťažený príjem potravy. Ak takáto zver nebola selektívne ulovená, alebo nepodľahla predátorom, skôr či neskôr uhynie.
Niektorí zahraniční autori uvádzajú výskyt
aktinomykómov aj na orgánoch tráviaceho systému a dokonca v pľúcnom parenchýme. Podozrenie na kostnú aktinomykózu sa
pomerne spoľahlivo vysloví podľa typického patologického obrazu. Ojedinele sa vyskytnú pri srnčej zveri aj prípady obojstranného patologického nálezu na dolnej čeľusti
(obr. 6). Z hľadiska diferenciálnej diagnostiky pripadá do úvahy tuberkulóza, nádory
kostí, hnisavé zmeny a abscesy iného pôvodu,
ale aj ďalšie choroby. V rutinnej poľovníckej
praxi uniká diagnostike najmä aktinomykóza mäkkých tkanív a vnútorných orgánov.
V prípade, ak je ulovený jedinec v dobrej telesnej kondícii a okrem nálezu kostnej aktinomykózy, neboli zistené patologické zmeny
na vnútorných orgánoch, možno po odstránení zmenených častí považovať zverinu za
požívateľnú. Pre rozhodnutie o takejto zverine (z dôvodu vylúčenia inej diagnózy) by sa
vždy malo vyžiadať posúdenie veterinárnym
lekárom.
Rozšírenie choroby
Aktinomykóza patrí ku globálne rozšíreným chorobám. Odborne opísaná a určená
bola v roku 1877. Prevalencia aktinomykózy
bude zrejme v našich revíroch vyššia, ako sa
predpokladalo, dokladujú to nálezy jej kostnej formy z poľovníckej praxe. Sú oblasti, kde
aktinomykózne prípady pri srnčej zveri, určené na základe nálezu charakteristických
zmien, najmä na čeľustiach srncov, sú pravidelný nález na chovateľských prehliadkach
a výstavách trofejí.
Terapia a prevencia
Liečba zveri sa pri aktinomykóze nevykonáva. Sú známe prípady odskúšania chirurgického ošetrenia mimoriadne cenných
(trofejových a plemenných) zvierat po imobilizácii, vo farmových chovoch jelenej zveri,
ktoré mali len krátkodobý účinok. V poľovných revíroch treba pozornosť sústrediť na
sledovanie zdravotného stavu raticovej zveri
a jedince s klinickými príznakmi aktinomykózy v rámci sanitárneho odstrelu prednostne vyradiť. Dôraz sa kladie na striktné dodržiavanie veterinárnych podmienok a klinické
vyšetrenie pri presunoch zveri z voľných revírov a presunoch raticovej zveri do zverníc
a farmových chovov.
❧
vojenské le sy 1/2014
15
Prehľadný kalendár lovu zveri
Srsnatá zver
Január
Diviak lesný a diviačica
Február
Marec
Apríl
Máj
→
→
→
→
do 15.1.←
Diviača a lanštiak
→
Daniel škvrnitý
do 15.1.←
Danielica a danielča
Jeleň lesný a jelienča
do 15.1.←
Jelenica
Jeleň sika
→
→
→
→
→
Jeleník /pasrnec/ bielochvostý
→
→
→
→
→
Srnec lesný
od 16.5.→
Srna a srnča
Muflón lesný
do 15.1.←
Múflónica a muflónča
Muflón vo zverniciach
→
→
→
→
→
Šakal zlatý
→
←
Líška hrdzavá
→
→
→
→
→
Medvedík čistotný
→
→
→
→
→
Psík medvedikovitý
→
→
→
→
→
Tchor tmavý
→
←
Norok severoamerický
→
→
→
→
→
Nutria riečna
→
→
→
→
→
Ondatra pižmová
→
→
→
→
→
Kuna lesná a kuna skalná
→
←
Marec
Apríl
Máj
od 16.3.→
→
← do 15.5.
Kamzík vrchovský alpský
Zajac poľný
Králik divý
Jazvec lesný
Vlk dravý*
do 15.1.←
Pernatá zver
Január
Február
Jariabok lesný
Morka divá kohút
Morka divá obe pohlavia
Bažant poľovný
Bažant jarabý kohút
¤ do 15.1.←
¤
¤
¤
Jarabica poľná
Kuropta horská
Holub hrivnák
Hrdlička záhradná
Lyska čierna
do 15.1.←
Sluka lesná
Hus divá, siatinná a bieločelá
do 20.1.←
Kačica divá
do 31.1.←
Chochlačka sivá
do 15.1.←
Chochlačka vrkočatá
do 15.1.←
→ ← Lov od - do 16
•Lov sokoliarskymi dravcami *Okrem definovaných území ¤ V bažantniciach
vojenské le sy 1/2014
→
v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR
č.489/2013, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 344/2009
Jún
→
Júl
August
September
Október
November
December
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
•
•
→•
→•
→
→
→
→
→
Jún
→
Júl
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
Október
November
December
→
← do 15.11.
→
→
→
•
¤•
→¤•
→¤•
¤
→¤
→¤
→¤
od 16.9.→
← do 15.10.
od 16.9.→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
→
August
September
.
→
vojenské le sy 1/2014
17
od spoločných koreňov
Pozvánka
na výstavu Silva
Regina do moravské
metropole Brno
Když v roce 1993 vznikly ze společného československého státu dvě samostatné republiky, nikdo
si v té době nedovedl dost dobře představit, jak se v budoucnu budou vyvíjet vztahy nově vzniklých státních útvarů.
Ke stejnému datu došlo i k rozdělení jednoho státního podniku Vojenské lesy a statky ČR, s.p. na dva samostatné subjekty, a to
na české straně VLS ČR, s.p. a na slovenské
VLM SR, š.p. V současnosti spolu oba státní
podniky udržují těsné kontakty, podle možnosti spolupracují a vzájemně si pomáhají. Vztahy obou státních podniků jsou tedy
podobné, jako vztahy obou států, které můžeme zhodnotit jako nadstandardní, možná nejlepší, jaké kdy byly. Jedním z důkazů
Ing. Josef Plaček, provozní technik, Vojenské
lesy a statky ČR, s.p., divize Plumlov
této spolupráce byly společné expozice obou
státních podniků na významných lesnických
i mysliveckých výstavách. Stejně tak tomu
bude i v příštím roce, kdy bude pořádána na
výstavišti Veletrhy Brno v době od 30.3. do
3.4.2014 lesnicko-myslivecká výstava SILVA REGINA. Akce bude probíhat, podobně
jako před dvěma lety, současně s výstavami
TECHAGRO, ANIMAL VETEX a BIOMASA. Oba státní podniky se budou prezentovat společně v jednom výstavním stánku.
Lesnické i ostatní veřejnosti tak představí
hlavní oblasti činnosti na úseku lesního hospodářství, myslivosti i ochrany životního
prostředí a také bude zdůrazněna vzájemná
příkladná spolupráce obou subjektů. Mimo
lovecké trofeje můžete shlédnout ukázky
lesní techniky pro těžbu a zpracování dřeva, obnovu lesa, ukázky mysliveckých zařízení, zbraní a střeliva a s nimi souvisejících
činností. Součástí výstavy budou i další příbuzná odvětví lesního hospodářství, především zemědělství (chov hospodářských
zvířat, pěstování zemědělských plodin), veterinářství, včelařství i výroba biomasy. Pro
děti bude připraveno, jak se už v posledních
letech stalo tradicí, mnoho aktivit v rámci lesní pedagogiky. Tuto část budou společně pořádat lesničtí pedagogové nejen z VLS
a VLM, ale i kolegové z ostatních lesnických
organizací, takže ani mladí návštěvníci se
určitě nebudou nudit. Za nás pořadatele můžeme slíbit, že se zde dozví nové informace
o lese a životě v něm, vyzkouší si některé lesnické profese a v neposlední řadě odejdou
i s nějakou malou odměnou.
Účelem výstavy i lesní pedagogiky je ukázat veřejnosti, že činnost lesníků i myslivců
je v současné době neoddělitelnou součástí péče o přírodní prostředí a že péče o les,
zvěř, přírodu a v neposlední řadě o ekologii
musí být ve vzájemném souladu.
Spolupráce obou státních podniků sousedních zemí je kladně hodnocena nejen odbornou, ale i laickou veřejností. Přátelství
Čechů a Slováků je dnes velmi běžné, ale aby
dva podniky na české a slovenské straně měli
na jednom výstavišti společný stánek, to je
snad vidět jen u Vojenských lesů. Těšíme se
na Vás.
❧
18
vojenské le sy 1/2014
aktuality
Vydanie potvrdenia
o neexistencii starého
vozidla od januára 2014
Nadobudnutím
účinnosti
zákona
č. 290/2013 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon o odpadoch a zákon o cestnej premávke, dôjde sa
od 1. januára 2014 zmení právna úprava doterajšieho nakladania so starým vozidlom, ktoré fyzicky neexistuje. Držiteľ starého vozidla,
ktorý na účely jeho vyradenia z evidencie vozidiel nevie preukázať, ako naložil s už neexistujúcim starým vozidlom, je oprávnený po zaplatení príspevku do Environmentálneho fondu
požiadať miestne príslušný okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie o vydanie potvrdenia o neexistencii starého vozidla.
Následne tento úrad vydá žiadateľovi po predložení dokladu o uhradení príspevku potvrdenie o neexistencii starého vozidla pre účel jeho
vyradenia z evidencie vozidiel. Výška príspevku do Environmentálneho fondu závisí od dátumu prvej evidencie vozidla nasledovne:
• 150 eur, ak je dátum prvej evidencie vozidla do 10 rokov od podania žiadosti,
• 100 eur, ak je dátum prvej evidencie vozidla od 10 rokov do 20 rokov od podania žiadosti,
• 50 eur, ak je dátum prvej evidencie vozidla
viac ako 20 rokov od podania žiadosti.
Zdroj: http://www.enviroportal.sk/
clanok/vydanie-potvrdenia-o-neexistenciistareho-vozidla-od-januara-2014
Lesy a polia v Európe vedú
nad cestami a budovami
Máte pocit, že žijeme v betónovej džungli
a zelene ubúda? Našťastie, je to len zdanie.
Podľa novej štúdie Eurostatu na tom nie sme
tak zle – lesy a zalesnené plochy pokrývajú až
40 percent plochy celej Únie. Ďalších 25 percent zaberajú polia, 20 percent lúky a 5 percent
vodné plochy, či močiare. A hoci sa to zdá neuveriteľné, rovnakú rozlohu – teda iba 5 percent
– obsadili umelo vytvorené plochy, teda práve
budovy, cesty a železnice. Prieskum, ktorý realizoval Štatistický úrad EÚ, bol veľmi podrobný. Inšpektori si všetko pekne pozreli a vyfotili. Zábery sa dokonca dajú nájsť v štatistickom
atlase na webe Eurostatu. Ukázalo sa, že najzelenšie krajiny sú Švédsko, Fínsko, Estónsko,
Slovinsko a Lotyšsko, kde lesy pokrývajú viac
ako polovicu územia. Rekordérom je Švédsko,
kde im patrí až 76 percent z celkovej rozlohy!
Najvyšší podiel poľnohospodárskej pôdy majú
zasa v Dánsku (takmer polovica), v Rumunsku
a u troch našich susedov – v Maďarsku, Českej
republike a v Poľsku.
šieho pol roka. „Prichádza zima, sneh práce
spomalí. Podstatné je však odstrániť popadané
stromy čo najskôr, aby nedošlo k namnoženiu
podkôrneho hmyzu,“ hovorí Juraj Majerčák,
vedúci ochranného obvodu Zverovka. Vietor lámal stromy nielen vysoko v horách, ale aj
v nižších polohách národného parku, poškodil
aj strechy domov v Zuberci. Výrazne horšie poznačil víchor les na poľskej strane Tatier. Na severe Slovenska cez víkend vietor ustal. Naďalej
má byť teplo, k nule teplota klesne v najbližších
dňoch na celom Slovensku len v noci.
Na Štefana polámala víchrica v Západných
Tatrách asi pätnásťtisíc stromov. Cez víkend
nastúpili lesníci.
Taká veľká veterná kalamita nebola v Tatrách od víchrice v roku 2011. Na Druhý sviatok
vianočný padli v Západných Tatrách v okolí
Roháčov tisíce stromov. Lesníci predpokladajú,
že budú kalamitné drevo odstraňovať najbližvojenské le sy 1/2014
Predpisy pre poľovníkov
(Zdroj: Sme, 30.12.2013)
Semienka zo šišiek...
Od polovice decembra do konca februára
zbierajú lesníci šišky zo smrekovca, aby zabezpečili dostatok semien na dopestovanie nových
sadeníc na výsadbu v Tatranskom národnom
parku.
Zberači musia byť spoľahliví a profesionálni, technicky a fyzicky dobre vybavení a zároveň musia mať odborný výcvik na zbieranie šišiek a prácu vo výškach.
„Ja som sa k tomu dostal cez partiu zberačov, ktorí zbierajú už asi 40 rokov, robím to
už druhý rok. Je to krásna práca, môžem byť
v prírode a zhora je krásny výhľad na okolie.
Nový zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve bol v roku 2013 výrazne novelizovaný,
preto sme spracovali jeho úplné znenie a spolu s úplným znením vykonávacej vyhlášky č.
344/2009 Z.z., ktorá bola zásadne novelizovaná v roku 2012, a úplným znením vyhlášky č.
229/2011 Z.z. (posudzovanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelných zbraní), ktorú tiež novelizovali
v roku 2012, ho vytlačili vo veľmi obľúbenom
a praktickom vreckovom vydaní.
Čítajte na http://www.martinus.sk/?uItem=155978
Zdroj: http://www.europskenoviny.sk/26/10/2013/
stale-mame-zdravy-rozum-lesy-a-polia-veurope-vedu-nad-cestami-a-budovami/
Víchrica opäť ničila Tatry
Opäť Vám v našich aktualitách
prinášame typy na knižné novinky
v oblasti poľovníctva...vybrali
sme dva zaujímavé tituly...
Myslivosť
Je však aj dosť fyzicky náročná, treba sa na ňu
dostatočne pripraviť. Najprv treba vyliezť hore,
zaistiť sa a cestou dole zbierať šišky,“ opísal prácu zberač Vladimír Šmelko s tým, že niekedy
pobudne na strome dve hodiny, inokedy aj pol
dňa. Pri zbieraní semien zo stromov je potrebný aj špeciálny stromolezecký výstroj.
(Zdroj: Korzár, tasr, 27.12.2013)
Na trh prichádza nová encyklopédia lovu,
zbraní, zveri a loveckých psov..
Praktická encyklopédia určená nielen aktívnym a príležitostným poľovníkom, ale tiež
všetkým milovníkom európskej prírody. Čitatelia tu nájdu podrobný popis chovania, prostredia i spôsobov lovu mnohých druhov zveri
od kačíc až po diviaka. Vedľa zaujímavého textu tu nájdete tiež 550 fotografií a viac než 100
kresieb.
Viac na http://www.martinus.sk/?uItem=155951
19
história
TIBOR ANDRAŠOVAN
A PAVOL PORUBAN
v Sieni úcty a slávy
poľovníctva na Slovensku
O Sieni úcty a slávy poľovníctva na Slovensku sme informovali už vo Vojenských lesoch č. 3/2012. Od roku 2010 pribúdajú do siene, umiestnenej v barokovej sýpke pri svätoantonskom kaštieli, vzácni ľudia, ktorí významne prispeli k rozvoju poľovníctva na Slovensku. Doteraz boli do
siene uvedení: MUDr. Jan Červíček (1864 – 1924) – zakladateľ Loveckého ochranného spolku pre Slovensko (1920), Koloman Slimák (1903 –
1996) – nestor slovenskej poľovníckej kynológie, Slovenský klub sokoliarov pri SPZ, ktorý si v roku 2011 pripomenul 40. výročie svojho vzniku,
Ing. Ladislav Molnár, PhD. (1921 – 2005) – najlepší odborník z oblasti histórie poľovníctva na Slovensku (pri príležitosti jeho nedožitých 90.
narodenín). JUDr. Štefan Teren (1912 – 2003) – dlhoročný predseda Slovenského poľovníckeho zväzu, autor odbornej poľovníckej literatúry
i beletrie (pri príležitosti 100. výročia od jeho narodenia), Fridrich Konrad (1900 – 1982), ktorý sa zaoberal chovom a výcvikom farbiarov, od
vzniku Klubu chovateľov farbiarov v roku 1958 sa aktívne zapájal do jeho činnosti a na jeho počesť organizuje klub od roku 1985 Memoriál Fridricha Konrada – dnes najprestížnejšie európske skúšky farbiarov.
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom
Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová
a archív Múzea vo Svätom Antone (foto)
Noví členovia
V roku 2013 boli do siene uvedení autori
slovenských poľovníckych signálov – Tibor
Andrašovan (1917 – 2001) a Pavol Poruban
(1923 – 1992). MVDr. Pavol Poruban sa narodil 27. 6. 1923 v Trenčíne. Po maturite na
gymnáziu v Trenčíne študoval na Vysokej
škole veterinárnej v Brne. Po ukončení štúdia v roku 1948 najprv pôsobil v Modre a pomohol založiť veterinárnu nemocnicu v Senci. Od roku 1958 začal svojimi fotografiami
prispievať do časopisu Poľovníctvo a rybárstvo. Bol aktívnym poľovníkom, lesničiarom
a výborným strelcom. 21. 6. 1969 bol zvolený
za člena osvetovej komisie SPZ. V roku 1970
vytvoril texty slovenských poľovníckych signálov a v roku 1971 sa zaslúžil o ich knižné
vydanie. V roku 1989 vydal učebnicu Lesnica – hudobný nástroj poľovníka a v roku
1990 založil Klub slovenských lesničiarov.
Zomrel 31. 10. 1992 v Modre.
Zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan sa
narodil 3. 4. 1917 v Slovenskej Ľupči. Po
maturite na Učiteľskom ústave v Banskej
Bystrici študoval hudobný odbor na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1937 – 1941)
a na Konzervatóriu v Bratislave, kde získal
v roku 1947 absolutórium. V rokoch 1945
až 1955 pôsobil v Slovenskom národnom divadle. V rokoch 1956 – 1959 a 1968 – 1974
bol umeleckým riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu – SĽUK. Bol
považovaný za zakladateľa slovenskej baletnej tvorby, komponoval opery, filmovú, scénickú, zborovú a symfonickú hudbu, upravoval ľudové piesne. Na Univerzite Mateja
Bela v Banskej Bystrici získal v roku 1997 titul Doctor honoris causa. Zomrel 14. 6. 2001.
V roku 2007 mu prezident republiky udelil
in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za
hudobnú tvorbu.
20
vojenské le sy 1/2014
história
Poľovnícke signály
MVDr. Pavol Poruban, redaktor časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, prišiel s myšlienkou vytvoriť pôvodné slovenské poľovnícke signály v šesťdesiatych rokoch 20. storočia
Po dohode so zaslúžilým umelcom Tiborom
Andrašovanom zložil texty signálov, ktoré
v krátkom čase skladateľ zhudobnil: „Uvítanie“, „Začiatok činnosti“, „Honci do kruhu“,
„Pozor!“, „Prestávka“, „Koniec prestávky“,
„Koniec činnosti“, „Výrad“, „Lovu zdar!“
a „Slávnostné lesnice“. Prvý krát boli predstavené v roku 1970. Z iniciatívy Pavla Porubana
a redakcie časopisu Poľovníctvo a Rybárstvo
Považská Bystrica, osobitne jeho tajomník
Anton Králik a neskôr jeho nástupca Alojz
Tomanička. Organizovaním a vedením súťaží
poverila Osvetová komisia ÚV SPZ Bratislava
a OV SPZ Považská Bystrica Milana Húževku, ktorý úlohu vykonával dlhé roky. Považskobystrická organizácia pripravila až trinásť
ročníkov a zostavila aj prvé záväzné stanovy
Klubu slovenských lesničiarov, prijaté na jeseň v roku 1990. Dnes sú už slovenské poľovnícke signály samozrejmosť. Bez nich si nevieme predstaviť významné kultúrne poľovnícke
podujatia a stále viac sa používajú i na poľovačkách. V roku 2009 vznikol Klub trubačov
Slovenskej republiky a postupne, najmä z iniciatívy jeho predsedu Ing. Edmunda Hatiara,
vznikajú aj ďalšie nové signály, fanfáry a poľovnícke skladby.
Česko-slovenský súzvuk
vznikla aj celoslovenská súťaž v hre na lesnicu. Jej prvý ročník usporiadali 24. júna 1978
v Nitre. Medzi najvyspelejších tam patrili členovia PZ Modra – Pole, Strednej lesníckej
školy Liptovský Hrádok a PZ Brezina Trebišov. K najlepším jednotlivcom patrili Alexander Šikula, Ing. Mikuláš Šimek, Ján Hýl, bratia Geňovci a ďalší. Súťaž odborne hodnotili
MVDr. Pavol Poruban, Mgr. Ladislav Grman
– šéfredaktor PaR, spisovateľ Vincent Šikula
a Pavol Blahovič z modranského súboru trubačov. Odvtedy sa súťaž koná pravidelne každý rok. Významnú úlohu v rozvoji celoslovenských súťaží zohral Okresný výbor SPZ
vojenské le sy 1/2014
Klub trubačov SR bol slávnostne uvedený
práve na nádvorí svätoantonského kaštieľa –
na Dňoch sv. Huberta v roku 2009. Na oslavách v roku 2013 Ing. Edmund Hatiar daroval v mene klubu Múzeu vo Svätom Antone
vzácne zbierkové predmety z oblasti lesničiarstva. V poľovníckej expozícii múzeum následne vybudovalo „lesničiarsky kútik“. Medzi predmetmi je i kópia obrazu od akad. mal.
Ondřeja Zahradníčka, na ktorom sú stvárnení
spoločne Pavol Poruban a Tibor Andrašovan.
V rámci hlavného bodu programu Dní sv.
Huberta „Československé halali“ patrili trubači z Okresního mysliveckého spolku v Přerově, SOŠL v Banskej Štiavnici a z Klubu trubačov SR/konkrétne Novum Castrum kvintet
– trubači lesníckej školy v Liptovskom Hrádku/, medzi hlavných aktérov. Taktiež boli
hlavnými účinkujúcimi na slávnostnej recepcii v kaštieli 31. augusta 2013 – pri príležitosti
90. výročia založenia Československej mysliveckej jednoty. Na slávnostiach bol aj predseda Klubu trubačov ČMMJ Petr Šeplavý. Prítomným v úvodom programe i na recepcii
priblížil osobnosť Josefa Selementa, jeho tvorbu a odkaz generáciám trubačov. Spomenul
i odhalenie pamätnej tabule na jeho počesť
v budove Stredne j lesníckej školy v Prešove –
6. apríla 2013. Josef Selement bol rodákom zo
Solivaru a významne prispel k rozvoju lesničiarstva v rámci ČMMJ – je teda osobou, ktorá spája lesničiarov v ČR i na Slovensku. Aj vo
Svätom Antone rokovali českí a slovenskí trubači o vzájomnej spolupráci.
V Múzeu vo Svätom Antone sme hrdí na
skutočnosť, že sieň úcty a slávy poľovníctva
na Slovensku je práve v našich priestoroch. 3.
septembra 2011, 1. septembra 2012 a 31. augusta 2013 navštívil sieň aj prezident SR Ivan
Gašparovič. Na prvom ročníku Dní sv. Huberta v roku 1991 sme mali šťastie privítať aj
Pavla Porubana, ktorý bol vtedy predsedom
poroty v celoslovenskej súťaži v hre na lesnicu. Práve na nádvorí svätoantonského kaštieľa
sme mali tú česť uviesť hymnickú pieseň o sv.
Hubertovi, ktorú zložil zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan. Bolo to na Dňoch sv. Huberta v roku 1996 a s klavírnym sprievodom maestra Ondreja Lenárda ju vtedy zaspieval náš
hviezdny tenor Peter Dvorský. Oblasť lesničiarstva patrí medzi tie, ktoré najviac prispievajú k rozvoju slovenskej poľovníckej kultúry.
Dr.Pavol Poruban i Tibor Andrašovan si čestné miesto v sieni úcty a slávy poľovníctva na
Slovensku plne zaslúžia.
❧
Vojenské lesy
a majetky Slovenskej
republiky, štátny
podnik Pliešovce
(Od lesnej správy cez podnik
až po generálne riaditeľstvo
VLM SR – štrnásta časť)
Podnik začal svoju novú existenciu v roku
1993. Riadil tri odštepné závody – Kamenica nad Cirochou, Kežmarok, Malacky a priamo svoje lesné a poľnohospodárske správy, ktroré spadali priamo pod
riaditeľstvo štátneho podniku v Pliešovciach. Ako sa tieto správy na základe reštitučných územných nárokov postupne
menili, sme si povedali v predošlých častiach. V roku 2004 padlo z úrovne zakladateľa rozhodnutie, že riaditelia odštepných závodov a riaditeľ štátneho podniku
už nemusia byť vojaci (ako to bolo dovtedy) a tieto funkcie už môžu obsadiť civilné
osoby. Na základe tohto rozhodnutia nastali v podniku výrazné organizačné zmeny. Začiatkom februára nahradil riaditeľa
odštepného závodu Kamenica nad Cirochou plk.Ing. Vladimír Fica, ktorý odišiel
do výsluhového dôchodku, Ing. Anton
Bodnár. V Kežmarku vystriedal plk.Ing.
Miroslava Horváta, ktorý taktiež odišiel
do výsluhového dôchodku, Ing. František
Mathia, ktorého v septembri 2004 nahradil vo funkcii riaditeľa odštepného závodu
Ing. Ján Jurica. Riadením štátneho podniku bol začiatkom februára poverený Ing.
Miroslav Hríb, ktorý vo funkcii vystriedal plk. Ing. Vladimíra Brodnianskeho.
Jediným civilným riaditeľom odštepného závodu v tomto období bol Ing. Ľubomír Huťan v Malackách, ktorého nahradil
vo funkcii začiatkom februára Ing. Róbert Repiský. Na území vojenského obvodu Lešť dovtedajšiu organizačnú štruktúru zrušili a vznikol nový odštepný závod
Pliešovce so sídlom na Vidovom Vrchu.
Riaditeľom nového odštepného závodu sa
stal Ing. Peter Šiška. Na základe výberového konania v októbri 2004 bol do funkcie riaditeľa štátneho podniku ustanovený
Ing. Štefan Drozd a jeho námestníkom sa
stal Ing. Miroslav Hríb. Potom, keď vznikla na území Pliešoviec nová organizačná
jednotka – odštepný závod, ktorá v predchádzajúcom období v štruktúre podniku nefigurovala, boli urobené organizačné
zmeny, ktoré sa dotkli mnohých pracovníkov zamestnaných vo vojenských lesoch a majetkoch. Lesné správy Kamenný Vrch a Vidov Vrch sa zlúčili do jednej
lesnej spávy. Nový odštepný závod riadil
teda dve lesné správy – Vidov Vrch, vzdialenú lesnú správu Sklené a jednu poľnohospodírsku správu Lešť. Ako sa táto organizačná štruktúra osvedčila v riadení
a aký dosah mala na ekonomiku podniku sa dozvieme v ďaľších pokračovaniach
nášho seriálu.
viac na www.vlm.sk ❧
autor: Ing. Teodor Derco,
samostatný odborný referent
oddelenia výroby GR
21
strelectvo
Elegantná kozlica Winchester Select Energy Sporting
Univerzálna
brokovnica radu
Winchester Select
Brokové kozlice značky Winchester z New Haven, v štáte Connecticut patria v poslednom desaťročí k svetovej špičke. Podstata úspechu tkvie v tom, že táto americká zbrojovka je súčasťou nadnárodného koncernu Fabrigue National, pod krídla ktorého patrí tiež americký Browning, jeden
z prvých, kto dal svetu brokovú kozlicu už v roku 1925. Využijúc to najlepšie od Browningu uzreli
svetlo sveta kozlice radu Select a napravili tak pošramotenú reputáciu zbrojovky s logom cválajúceho kovboja. Poľovníkom, ktorí sa venujú aj streľbe na oblúkovom strelišti či batérii chceme
predstaviť Winchester Select Energy Sporting ADJ Signature. V pomenovaní sú vlastne uvedené
všetky prvky, ktoré sú pre túto zbraň charakteristické.
Aj keď uzamknutie hlavňovými hákmi
patrí k najrozšírenejším, pri kozliciach radu
Winchester Select sa konštruktéri FN inšpirovali talianskou Berettou. Záver nemá klasické browningové dva háky vedľa seba, ale
na bokoch dva čapy. Tým sa dosiahlo zoštíhlenie profilu zbrane o niekoľko milimetrov, čo sa odzrkadlilo vo vyššom komforte
a výkone brokovnice. Čelo hlavňového zväzku je opatrené dvomi vodorovnými otvormi v spodnej tretine zosilnenej časti vrchnej
hlavne. Pri zavretí hlavní zapadnú do otvorov dva čapy vystupujúce smerom dopredu
z čela baskule. Sú ovládané temennou kľučkou. V spodnej časti baskule sú po oboch
stranách stien kĺby, do ktorých zapadnú oblúkové vybratia na zosilnenej časti hlavňového zväzku, ktoré vlastne nahrádzajú hlavňové háky. Tak je zbraň uzamknutá zhora
aj zdola. Aby uzamknutie bolo maximálne pevné a bezpečné, na stenách baskule sú
vybratia, do ktorých zapadajú výčnelky na
oboch stranách hlavní.
Osobitnú pozornosť venujú vo FN kvalite hlavní, ich životnosti a presnosti. Sú vyrábané z nitridovanej ocele, vo vývrte tvrdo
chrómované a lapovaním vyleštené, pre bez-
pečné použitie nábojov aj s oceľovými brokmi alebo jednotnou strelou. Systém Back Bored spoločný pre Winchester a Browning
predstavuje rozšírený vývrt hlavne o niekoľko desatín milimetra od nábojovej komory.
Výsledkom je menší odpor brokového zhluku pri prechode hlavňou, čo zvyšuje dostrel
a lepšiu pravidelnosť krytia. Aby percentuál-
Polohovateľný jazýček spúšte
Ergonomicky tvarované predpažbie
22
Technické parametre:
Výrobca : Model : Kaliber: Celková dĺžka: Dĺžka hlavní: Hmotnosť:
Odpor spúšte:
Zahrdlenie:
Cena: Predajca: Fabrigue National
Herstal, Belgicko
Winchester Select
Energy Sporting
12/12/76
1 210 mm
760 mm
3 450 g
15 N
choke Invector Plus
2 268, 00 Eur
Puškárstvo Hermes,
Bratislava
ne pokrytie cieľa bolo čo najideálnejšie, štandardne je kozlica vybavená čokmi Invector
Plus, ktoré vyčnievajú z hlavne a umocňujú
športový charakter brokovnice. V bežnej výbave je päť druhov, v štvrtinovom, polovičnom, trojštvrtinovom, full a cylindrickom
zahrdlení. Titánové choky výrazne zlepšujú
balistické vlastnosti a výkon zbrane. Na zákazku sa dá objednať paradox a rôzne športové zahrdlenia, trapové a skeetové. Pri streľbe na oblúkovom strelišti sa nám osvedčili
do spodnej hlavne zahrdlenie skeet a do hornej pre opakovaný výstrel, teda už na väčšiu
vzdialenosť štvrtinové. Na zajaca na prieseku je vhodné použiť napríklad štvrtinové
a polovičné zahrdlenie, na vysokú vežu polovičné a trojštvrtinové alebo plné. Súčasťou výbavy je montážny kľúč. Povrch hlavní je brunírovaný, počernenie prechádza pri
určitom uhle pohľadu až do modrastých odtieňov (úprava Blued). Firma ponúka hlavne
troch dĺžok 710, 760 a 810 mm.
Športový vzhľad brokovnici dodávajú aj ventilované lišty, spodná spája hlavne.
V prednej a zadnej časti je plastová vložka,
aby dochádzalo k rovnomernému ochladzovaniu hlavní. Vrchná lišta hlavne je opatrená mieridlami, ktoré majú svoju osobitosť.
Sú tvorené širokou antireflexnou lištou, na
ktorej sú umiestnené dve mušky, predná žltá,
svetlovodná, zadná biela perlička tvorí akýsi jemný „cieľnik“. Intuitívne namierenie na
cieľ bolo rýchle a plynulé, k čomu prispieva
aj ergonomicky tvarovaná americká pažba
s osobitým zdrsnením. Ostrá rybina v sploštených elipsách je vytvorená laserom. Pažba
vojenské le sy 1/2014
strelectvo
je zhotovená z orechového dreva s jemnou
kresbou, ktorá iba umocnila dobrý dojem
zo zbrane. Jej prednosťou je 10 mm výškovo nastaviteľný chrbát, čo vlastne nahrádza
pomyselnú lícnicu. Mechanizmus funguje po zasunutí imbusového kľúča do otvorov na pravej strane hlaviska. Chrbát i krk
pažby je tvarovaný z oboch strán rovnako,
takže pažba je vhodná pre praváka aj ľaváka.
Z kvalitného orechového dreva a rybinou je
aj predpažbie s vybratím pri hlavniach, pre
pevnejšie držanie. Sklon pištoľové rukoväti
poskytuje primeranú oporu, ruka sa nekĺže,
posadenie do ramena je isté, pevné a umožňuje plynulé ťahanie s cieľom.
Všetky drevené časti sú napustené olejom a vyleštené. Držanie zbrane je isté, pritom veľmi pohodlné a ani po desiatkach výstrelov necítiť únavu, napriek hmotnosti
3 450 g. Treba pripomenúť, že spätný náraz
je veľmi tlmený vďaka gumenej botke od firmy Pachmayr. Tá svojou konštrukciou účinne rozkladá jednotlivé sily nárazu a znižuje
zdvih ústia zbrane.
Kozlica má dva samostatné vyhadzovače
vystrelených nábojníc. Ich napínanie je odvodené od sklopenia hlavní a funkcia od polohy bicích kladiviek. V prípade, že náboj nebol odpálený, ejektor ho iba povysunie aby sa
dal ľahko vybrať z nábojovej komory. Ocenia
to strelci, ktorým sa pri prebíjaní stalo, že po
zlomení brokovnice museli hľadať nevystrelený náboj vo vysokej tráve, či kríkoch. Vyhadzovanie bolo jednotné, razantné a spoľahlivé.
Prednosťou zbrane je nový precízny spúšťový mechanizmus, funguje tak, že na vystrelenie druhej rany netreba energiu spätného nárazu, ktorý prepne spúšťovú páčku.
Bicie kladivká sú napínané vinutými pružinami. Chod jazýčka spúšte je plynulý, bez
najmenšieho zadŕhania, jemný odpor je fabricky nastavený na hodnotu 15 Newtonov.
Veľkou prednosťou je nastaviteľný jazýček
spúšte v rozsahu 20 mm. Imbusovým kľúčikom povolíme skrutku v prednej časti spúšte a jazýček posuniete pozdĺžne do potrebnej polohy. Nakoniec fixačnú skrutku opäť
riadne zatiahneme. Strelec si tak môže spúšť
nastaviť podľa svojich fyziognomických potrieb, aby ukazovák pri spúšťaní neviedol
k mimovoľnému strhávaniu kozlice. Komu
by azda nevyhovovalo jeho jemné zdrsnenie môže ho poľahky vymeniť podľa svojho
uváženia za dva ďalšie dodávané v príslušenstve zbrane. Jeden má úplne hladký povrch
a druhý sa vyznačuje miernym anatomickým vykrivením smerom doľava.
Na temene baskule, krku pažby je umiestnená mechanická poistka v tvare drážkovanej pyramídy, ktorá plní aj funkciu selektívneho prepínača. Po nabití, zatvorení
zbrane sa automaticky nezaistí, treba ju zatlačiť smerom hore. Poistka slúži aj ako selektívny prepínač poradia odpálenia hlavní.
Pre prvý výstrel sme volili spodnú hlaveň,
ktorá menej namáha záverový mechanizmus. Okrem toho má kozlica aj záverovú poistku. Pri nedovretí záveru nedosiahnu zápalníky na zápalky nábojov a nemôže dôjsť
k ich odpáleniu. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s novými, nepoužívanými puškami, kozlica sa dala pohodlne zlomiť a ľahko
rozobrať. Temenná kľučka s veľkým dvojitým W je o desať stupňov vyosená vpravojenské le sy 1/2014
Mechanická poistka plní aj funkciu selektívneho
prepínača odpaľovania poradia hlavní
Zlomenie zbrane je dostatočné na pohodlné nabitie
vo, aby neprekážala pri zamierení. Na zbrani je vkusná strojová rytina, Select Energy
Sporting, ktorá jej dodáva moderný vzhľad.
Zbraň sa dodáva rozložená v prepravnom
kufri z plastu ABS.
Tí, ktorí vyskúšajú univerzálnu kozlicu Winchester Select Energy Sporting v kalibri 12-12/76 si ju doslova zamilujú. Dokonale vystačí na všetky poľovnícke brokové
disciplíny a väčšinu pernatej i malej srstnatej zveri žijúcej, hniezdiacej, či prezimujúcej u nás. Myslím si, že za cenu, ktorú sa
predávajú brokové kozlice Winchester Select, nemajú na Slovensku konkurenciu. Je
predpoklad, že prvotriedne zbrane s logom
cválajúceho kovboja si postupom času nájdu svojich priaznivcov nielen medzi westernovými strelcami, ale aj našimi poľovníkmi
a dokonca športovými strelcami.
Dva uzamykacie čapy vystupujúce z baskule, nad
pravým viditeľný kolíček záverovej poistky
Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan ❧
Do polkruhových výrezov na stenách zväzku hlaví
zapadajú čapy baskule, v strede sú vyhadzovače
Výškovo nastaviteľný chrbát, osobitá
rybina pištoľovej rukoväti
Účinná botka od firmy Pachmayr
Svetlovodná muška je na širokej ventilovanej lište, štandardne
je brokovnica vybavená piatimi čokmi Invector Plus
23
kynológia
SPIŠSKÝ POHÁR – VI. ročník,
regionálne skúšky farbiarov
Už šiestykrát členovia Klubu chovateľov farbiarov zo spádovej oblasti Spiša zorganizovali skúšky
farbiarov o Spišský pohár. Úroveň a náročnosť týchto skúšok v minulosti dáva možnosť udeliť
najlepším titul CACT, tento ročník nevynímajúc.
Ing. Jaroslav Jurský, technik správy
LS Tichý Potok, OZ Kežmarok
V Novoveskej Hute, ktorá bola centrom
tohoročných skúšok, sme sa zišli 24. októbra
2013. Dostavili sa všetci prihlásení vodiči so
svojimi farbiarmi a 10 z delegovaných 13 rozhodcov.
Vodiči si vyžrebovali nasledovné štartovné
poradie:
1.) Mojmír Golenovský (Proč), BF Brok
z Husivargovho dvora SPKP 8701/12
hodcov. Zrejme momentálna indispozícia psa,
nakoľko v nasledujúcom dni na umelej stope pracoval ako vodič dobre a nebyť zlyhania
v prvý deň, mohol byť hodnotený v cene. Celkovo 105 bodov, šieste miesto.
Št.č.2: BF Bryta z Vodických pramenov,
stopa jelenice podľa strelca postrelená na pravý zadný beh. Rozhodcovia Chvála, Lipták.
Stopa 15 hod. stará, po niekoľkých kvapkách
farby na nástrele (lúka)a po 80 metroch sa nenašli žiadne znaky ani do 800 metrov aj po
trojnásobnom nasadení. Stopu overil aj kontrolný pes ( HF Cora z Mechova) s rovnakým
výsledkom. Bolo to ľahké poranenie a roz-
Tu je kvapka farby pán hlavný rozhodca
2.) Jaroslav Jurský (Nižné Repaše), BF Bryta z Vodických pramenov SPKP 10120/12
3.) Ján Holováč ml. (OLšavica) HF Cora
z Mechova SPKP 811/10
4.) Michal Lesňák (Levoča) BF Bruno
z Ivetkiho Dvora SPKP 9311/12
5.) Ivan Dibdiak (Zakamenné) BF Hesi
spod Štibľa SPKP 9847/13
6.) Marian Bernáth (Veľké Straciny) BF
Fida spod Oravského hradu SPKP 9495/12
Rozhodcovský zbor: Ing. Karol Chvála, hl.
rozhodca, rozhodcovia Marcel Dobrovič, Jozef Figula, Jaroslav Hudač, Milan Iláš, Martin
Lipták, Pavol Mikloš, Ing. Ľudovít Pitoňák,
Miroslav Rybár, Igor Valent.
Už v prvý deň bol nahlásený dostatok prác
na prirodzenej stope – osem, pre šesť psov.
Vyžrebovanie prác bolo nasledovné:
Št.č.1: BF Brok z Husivargovho dvora mal
pracovať na stope jelenčaťa. Posudzovali rozhodcovia Iláš a Dobrovič. Pes stopu neukázal
ani po viacnásobnom nasadení, zhasnuté jelenča cca po 350 metroch našiel jeden z roz24
Začiatok práce na prirodzenej stope
hodcovia prácu uzavreli ako nedohľadateľný
kus, z nárokom súťažiaceho na ďalšiu prácu.
Bol to poranený 2 ročný jeleň na mäkko. Stopa 17 a pol hod. stará. Suka ukázala farbu na
nástrele aj opakovane počas sledovania stopy.
Po 420 m (podľa GPS) začala na stope hlásiť
a navetrila zhasnutého jeleňa vo vzdialenosti 30 m. Vzhľadom na krátku stopovú dráhu
mohla byť práca ohodnotená len v III. cene.
Práca na umelej stope zvládnutá vynikajúco
ako oznamovač. Celkovo 400 bodov, druhé
miesto.
Št.č.3: HF Cora z Mechova, stopa jelenčaťa 15 hod. stará. Posudzovali rozhodcovia
Rybár a Mikloš. Od nástrelu suka pracovala sústredene po celej stopovej dráhe. Po 800
metroch prišla k zhasnutému jelenčaťu, ktoré bolo z veľkej časti zožraté vlkmi. Suka pracovala aj na ďalšej práci, kde poranené jelenča
taktiež napadli vlci a bolo dohľadané už zhasnuté. Obidve práce boli bez možnosti durenia a stavania, takže mohli byť hodnotené iba
v III.cene. Posliedku a umelú stopu vypracovala ako vodič bez chýb. Celkovo získala 340
bodov v III. cene na treťom mieste.
Št.č.4: BF Bruno z Ivetkinho dvora. Stopa
jelenice 17 hod. stará. Posudzovali rozhodcovia Figula a Hudač. Jelenica poranená na ľavý
predný beh a na nástrele bola farba a úlomky
kostí. Pes napadol stopu a po 2 600 metroch
práce na remeni ju zdvihol z ležoviska a bol
vypustený na durenie a stavanie. Po 25 minútach sa vrátil a ani po opakovanom nasadení
jelenicu nezastavil. Z tohto dôvodu bol z dohľadávky na remeni hodnotený známkou 0.
Posliedku a prácu na umelej stope vypracoval
ako hlásič. Pre krátkosť hlásenia, do 5 minút,
nedostal bodové hodnotenie navyše ako hlásič. Celkovo získal 160 bodov bez ceny, štvrtý v poradí.
Št.č.5: BF Hesi spod Štibľa. Stopa jeleňa 15
hod. stará. Posudzovali rozhodcovia Pitoňák
a Valent. Suka najprv sledovala stopu zdravého jeleňa a až následne v opačnom smere
stopu poraneného jeleňa. Príliš rýchly a nesústredený pohyb na stope spôsobil, že túto
nedokázala vypracovať ani po opakovaných
nasadeniach. Z dohľadávky hodnotená známkou 0. Kontrolný pes BF Fida spod Oravského hradu zhasnutého jeleňa po 500 metrov
dohľadala. Posliedku a prácu na umelej stope
s nájdením všetkých znakov vypracovala bez
chyby. Celkovo získala 150 bodov bez ceny,
piata v poradí.
Št.č.6: BF Fida spod Oravského hradu. Stopa 16 hod. stará s poranením jelenice na predný beh. Posudzovali rozhodcovia Pitoňák
a Valent. Suka po nasadení na nástrel pracovala pokojne a vyrovnane s ukazovaním farby. Po 4 200 metroch práce na remeni jelenicu
zdvihla. Nasledovalo durenie cca 500 m a stavanie počas 37 min. a jelenica bola dostrelená.
Dohľadávka hodnotená v I. cene známkami
výborná. Posliedku a umelú stopu ako vodič
taktiež vykonala na výborné hodnotenie. Celkovo získala 440 bodov v I. cene a ocenenie
CACT.
Ďakujem Mestským lesom Spišská Nová
Ves, Vojenským lesom a majetkom Kežmarok
a PZ v okrese Spišská Nová Ves a Levoča za
možnosť usporiadať skúšky v ich poľovných
revíroch. Všetkým organizátorom na čele
s Ľubomírom Tökőlym za výborne pripravené skúšky a sponzorom za hodnotné ceny pre
zúčastnených vodičov.
❧
vojenské le sy 1/2014
spoločenská rubrika
Priestor na otázku
Milí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v rubrike Priestor na otázku.
Vaše dopyty posielajte na adresu [email protected], ako predmet správy uvediete názov Otázka. Odpovede budú uverejnené v Spoločenskej rubrike nášho časopisu.
Dnešná otázka znie:
Ako prebieha proces reštitúcie,
kto má naň nárok ?
JUDr. Helena Walentínová
Proces reštitúcií sa deje na základe Zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len zákon). Uznesením vlády SR č. 828 zo dňa
01.12.2010 bol schválený návrh nariadenia
vlády SR o zrušení vojenského obvodu Javorina, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov
pod č. 455/2010, s účinnosťou od 01.01.2011.
V súvislosti so zrušením vojenského obvodu
Javorina prešli všetky kompetencie povinnej
osoby na účely riešenia reštitučných nárokov
v zmysle zákona na Vojenské lesy a majetky
SR, š.p. Pliešovce.
Povinná osoba v rámci riešenia reštitučných nárokov uzatvára s oprávnenými osobami Dohody o vydaní nehnuteľností (ďalej len Dohoda). Uzavretie Dohody je však až
záverečný krok riešenia reštitučného nároku.
Predchádza mu vykonanie lustrácie zo strany
Zákon rieši otázku oprávnenej osoby v §4 –
Oprávnenou osobou je štátny občan SR, ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda,
budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo
iné právnické osoby v dobe od 25.02.1948 do
01.01.1990 spôsobom stanoveným v zákone.
Zákon myslel na prípad, ak takáto osoba už
zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu a stanovil, že v takom prípade na miesto oprávnenej osoby nastupuje dedič zo závetu, manžel a deti (ak aj tieto deti zomreli, nastupujú
ich deti), rodičia a súrodenci (ak aj súrodenci
zomreli, nastupujú ich deti).
❧
Životné
a pracovné
jubileá
životné jubileá
povinnej osoby, čo v sebe zahŕňa kompletizáciu a kontrolu matričných dokladov oprávnených osôb a pôvodných vlastníkov a kompletizáciu a kontrolu podkladov z Obvodného
úradu vojenského obvodu Javorina, jednotlivých Katastrálnych odborov, ako aj zisťovanie
rozsahu zoštátnených nehnuteľností pôvodného vlastníka a posudzovanie oprávnenosti
uplatnených nárokov.
Povinná osoba eviduje 3847 uplatnených
žiadostí. V súčasnosti je vyriešených celkovo
2674 žiadostí, čo z celkového počtu predstavuje 69,51% a z hľadiska vydanej výmery ide
o 4812,228 ha čo predstavuje 38,71% z celkovej výmery 12432 ha. Celkovo bolo vypracovaných 3238 dohôd v 24 katastrálnych územiach spadajúcich do bývalého VO Javorina.
Január 2014
Ing. Miroslav Halaj,
samostatný odborný referent
GR, š.p. Pliešovce, 55 rokov
Február 2014
Ing. Ivan Schlosser,
vedúci LS Jablonové, OZ
Malacky, 50 rokov
Stanislav Boškovič,
robotník LS Jablonové ,
OZ Malacky , 50 rokov
Ing. Dušan Staško,
vedúci polesia LS Kamienka,
OZ Kamenica n./
Cirochou, 50 rokov
Marec 2014
Michal Modrák,
robotník LS Jovsa, OZ Kamenica
n./ Cirochou, 55 rokov
pracovné jubileá
Január 2014
Ružena Gajdošová,
referent SL Pliešovce, 35. výročie
Anna Hriňáková,
samostatný referent OOaM
OZ Kežmarok, 35. výročie
vojenské le sy 1/2014
25
spoločenská rubrika
Jeden z nás
Ing. Ivan SCHLOSSER
Tento raz sme vyspovedali nášho dlhoročného kolegu, ktorý už niekoľko rokov pôsobí na LS Jablonové. Veľmi rád nám odpovedal na pár zvedavých otázok z pracovného prostredia, kariéry
a koníčkov.
Čo ťa priviedlo k tomuto povolaniu? Bol
niekto z Tvojho okolia inšpiráciou?
V rodine som mal lesníka i poľovníka. Môj
prastarý otec bol lesník a môj otec je poľovník.
Prastarý otec pôsobil niekoľko rokov ako revírnik u grófa Pálffyho. Býval v horárni Haluška, ktorá sa nachádza pri Plaveckom Mikuláši.
S otcom, poľovníkom, som bol od malička
v prírode. Stalo sa to pre mňa zdrojom inšpirácii a môj koníček sa stal aj mojím povolaním. Nie je nič krajšie ako mať prácu ako koníčka. V súčasnosti chodím aj prednášať a učiť
budúcich mladých poľovníkov a snažím sa im
dať čo najviac skúseností a vedomostí z oblasti poľovníctva, tak ako mne kedysi môj otec.
Aké boli Tvoje začiatky u VLM?
Po skončení vysokej školy som začal svoju
kariéru ako samostatný technológ v Štátnych
lesoch v Malackách, ďalej ako ťažbový technik
na lesnej správe Moravský Sv. Ján. Po čase som
začal pracovať ako vedúci poľovníckej cestov-
Miroslav Fiala, o.z Malacky,
lesník na LS Jablonové
nej kancelárie, kde som pôsobil asi dva roky.
Neskôr som opäť pracoval ako technik pre
ťažbu dreva v Štátnych lesoch na lesnej správe
Lozorno. Potom som pôsobil aj v Šaštíne Strážach na OZ ako referent pre ťažbu dreva a poľovníctvo.
Akoby si hodnotil dnešné lesníctvo?
Ide to s dobou v pred, stagnuje
alebo práve sa zhoršuje?
Podľa môjho názoru sa zlepšuje, aj keď
zdravotný stav lesov na Slovensku nie je práve najlepší, čo sa v posledných dvoch rokoch
dotklo aj nás, lesníkov na Záhorí. Hodnotil by
som to tak, že sa zefektívnilo, dosiahlo sa to,
že lesníci sa venujú lesníctvu a súvisiacim činnostiam. Dostávajú odborné školenia a ďalšie
vedomosti a materiálne vybavenie lesníkov sa
podstatne zlepšilo. So zmenou spoločnosti sa
mení aj lesníctvo či poľovníctvo.
26
vojenské le sy 1/2014
spoločenská rubrika
V júli 2000 som dostal pracovnú ponuku
od VLM na pozíciu správcu LS Jablonové. Prijal som ju a pracujem tu až dodnes. Na čas som
bol presunutý na LS Mikulášov, kde som pracoval v období od 1.1.2010 do 30.9.2010. Na LS
Jablonové sa mi pracuje veľmi dobre, nakoľko prostredie je podobné ako na LS v Lozorne. S kolektívom som spokojný. Pracuje sa nám
spolu dobre, pretože sú tu ľudia, pre ktorých je
tiež práca koníčkom.
Aké je dnešné poľovníctvo a ako
hodnotíš jeho dnešný stav a postavenie
zákonov. Čo by si zmenil?
Poľovníctvo sa mení s dobou, tak ako aj
lesníctvo. Ak by som mal hodnotiť stav podľa môjho subjektívneho názoru, v poslednom
čase sa poľovníctvo uberá nesprávnym smerom. Mnoho mladých a nových poľovníkov
nemá nič spoločné s prírodou. V dnešnej dobe
sa poľovníctvo chápe ako módna záležitosť.
Stretávam sa s tým často, keďže sme organizátormi spoločných poľovačiek. Mnohí z nich
ani nevedia, o čom poľovníctvo je, často bývajú nedisciplinovaní a ani nevedia, aké sú zvyky a obyčaje. Zarmucuje ma to, ale bohužiaľ sa
s tým nedá asi nič robiť. Snažím sa preto prednášať čo najzaujímavejšie a dať im dobré rady
a skúsenosti.
Dnešné poľovnícke zákony nie sú dokonalé,
ale sú lepšie, ako predchádzajúce. Vždy je však
čo zlepšovať. Zákon má byť postavený v prospech zveri a nie v prospech poľovníka. V súčasnosti je raticová zver, okrem srnčej, premnožená. Myslím, že by sa to malo začať riešiť
a znížiť jej stav na únosnú mieru, aby sa zabránilo škodám na poľnohospodárskych aj lesných plodinách a porastoch.
Tvojím koníčkom sú psy.
Prečo práve jazvečík?
Od prvej triedy na základnej škole som vy-
rastal s dlhosrstým jazvečíkom, opustil ma
až v 3. ročníku na vysokej škole. Ani chvíľu
som neváhal si kúpiť takého istého spoločníka. Bol verný, priateľský a pracovitý. Mal som
sedem jazvečíkov a ani raz som nezapochyboval o správnom výbere poľovného plemena. Na naše podmienky je vhodný. Vždy som
mal psov, pretože sú tvrdší a to mi vyhovuje.
Možnou jedinou negatívnou povahovou črtou
je jeho tvrdohlavosť, ktorou je jazvečík známy.
Avšak musím poznamenať, že správnou výchovou a vedením sa to dá usmerniť a využiť
v môj prospech.
Pracujeme spolu už od Tvojho nástupu
a myslím si, že Tvoje vedenie a odovzdávanie
skúseností nás vedie k lepším výsledkom. Je
vidieť Tvoj prístup k práci, že práca je Ti ozaj
koníčkom. Želáme Ti veľa spokojných a úspešných rokov, aby sa Ti s nami aj naďalej dobre
spolupracovalo a aby naše spoločné výsledky
boli čím ďalej, tým lepšie.
❧
Ing. Dušan Staško
Čas plynie ako voda, roky utekajú a ani sa nenazdáme, je tu päťdesiatka. Krásneho jubilea sa
4. februára 2014 dožíva aj náš kolega a kamarát, Ing. Dušan Staško. Je to príležitosť na krátky retrospektívny pohľad, ktorý poodhalí jeho osobnosť, postavenie a pôsobnosť v kolektíve
spolupracovníkov o. z. Kamenica nad Cirochou.
Ján Brezáni, LS Kamienka,
OZ Kamenica nad Cirochou
Pochádza z malej podhorskej dedinky
Porúbka v okrese Humenné. Lásku k prírode, lesu a jeho obyvateľom zdedil po otcovi, lesníkovi, ktorý ho od mladého veku brával so sebou do terénu. V septembri 1987,
po absolvovaní VŠLD vo Zvolene, nastúpil
na lesnú správu Kamienka a hneď v októbri
na základnú vojenskú službu. Po ukončení ZVS sa vrátil na bývalú lesnú správu Kamenica nad Cirochou, do funkcie vedúceho lesníckeho obvodu Malinná. Začiatky
bývali ťažké, úlohy vysoké, pracovníci najmä v pestovateľskej činnosti prevažne dôchodcovia a splnenie plánu často takmer
nereálne. Neraz bolo treba aj vyhrnúť rukávy a pomôcť manuálne. V roku 1990, po
odchode vedúceho LS Štefana Sninčáka do
dôchodku a následnej zmene personálneho obsadenia lesnej správy, prevzal funkciu
zástupcu vedúceho LS. V prevažne mladom
kolektíve spolupracovníkov si Dušan získal
meno dobrého kamaráta, spoľahlivého spolupracovníka, ochotného poradiť a pomôcť
v každej situácii. Vo februári 1998 prebral
funkciu vedúceho odbytu na o. z. Kamenica nad Cirochou. Za jeho pôsobenia v tejto
funkcii bola zrušená píla, ktorej prevádzka začala byť neekonomická, a bol zriadený manipulačný sklad s modernou manipulačnou linkou BALJER ZEMBROD rakúskej
výroby, na ktorú postupne presunuli manipuláciu všetkých guľatinových sortimentov aj z manipulačného skladu v Bukóze.
Export reziva do zahraničia bol postupne
vojenské le sy 1/2014
nahradený vývozom najmä vlákninového
listnatého dreva. V marci roku 2004, po celkovej reorganizácii štátneho podniku, zlúčení lesných správ Kamenica nad Cirochou
a Kamienka a prechode na dodávateľský
spôsob prác, prevzal funkciu polesného na
LS Kamienka, polesie Kamienka, ktorú zastáva doteraz. Ako odborný lesný hospodár
priamo ovplyvňuje ťažbovú a pestovateľskú
činnosť na LC – 242 Kamienka umiestňovaním jednotlivých ťažbových prvkov, pestovateľských zásahov a tým aj celkový obraz
lesa. O tom, že je odborníkom na svojom
mieste, svedčia aj ministerské previerky na
lesom celku Kamienka v októbri minulého roku a hospodárenie hodnotili na veľmi
dobrej úrovni.
Jeho veľký koníček je fotografovanie
a to, že mu rozumie a k fotoaparátu má
nadštandardný vzťah, svedčí celý rad fotografií z prírody, uverejnených nielen v tomto časopise, ale aj na internetových stránkach Vojenských lesov. Poľovníctvo je jeho
druhý koníček, ktorému venuje nemálo
voľného času. Je držiteľom dvoch poľovne
upotrebiteľných psov foxteriérov, ktorí sú
dobrými pomocníkmi na spoločných poľovačkách.
S pribúdajúcimi rokmi pribúdajú aj šediny, ktoré pripomínajú nielen jeho vek,
ale dokazujú aj bohaté skúsenosti získané rokmi odpracovanými v rôznych funkciách. Dušan, v mene spolupracovníkov
Ti do ďalších rokov tvojej tvorivej práce
želám predovšetkým veľa zdravia, šťastia
a spokojnosti v kruhu priateľov a rodiny,
veľa úspechov a elánu na pracovnom poli
a vnútornej spokojnosti v osobnom živote.
❧
27
spoločenská rubrika
VYSVÄTENIE
ČERVENÉHO KRÍŽA
Kríž je hlavný symbol v kresťanstve. Vychádza z Kristovho kríža, na ktorý bol podľa Biblie pribitý
– ukrižovaný Ježiš Kristus.
Kamil Ftáčnik, vedúci organizácie
69. Zbor gen. M.R. Štefánika,
Slovenský skauting Malacky
Ako skauti zo 69. Zboru gen. M. R. Štefánika v Malackách takéto kríže vídame počas našich výprav po Slovensku, vrátane čarokrásnej
prírody Záhoria. Stretávame kríže rôznych veľkosti, podôb – upravené, ošarpané, malé, veľké, zabudnuté, padnuté. Vo februári sme našli
kríž, okolo ktorého chodievame často, v dezolátnom stave, klesnutý na zem. Zub času nahlodal korene Červeného kríža, ktorý sa dlhé
roky vypínal za Malackami po pravej strane
hlavnej cesty smer Studienka v katastri Vojenské lesy a majetky SR – odštepný závod Malacky.
Skautské ciele a povinnosti nás viedli k pozdvihnutiu tohto upadnutého a zabudnutého
kríža a tak sme ho previezli na miesto rekonštrukcie. Počas celého roka sa naša skautská
28
mlaď – družina Rýchle šípy spolu s činovníkmi, rovermi a vodcami venovali obnove kríža v skautskej klubovni chata Rudavka na osade Tančiboky. Vyrobili sme celkom nový kríž
s použitím pôvodnej sošky Ježiša Krista a s pôvodnou klenbou nad krížom. Táto činnosť
nám obohatila naše životné aj duchovné cítenie. „Kto sa vyhýba krížu, vyhýba sa životu“
(Benedikt XVI. ).
Znovuzrodenie Červeného kríža, jeho
nová etapa sa začala písať v čase, keď sa príroda ukladá na odpočinok. Za pomoci roverov
a najmä Pána Boha sa v októbri podarilo kríž
umiestniť bez problémov na pôvodne miesto.
Po nutných úpravách – vykosenie trávy, kríkov, vynosenie špiny po neukáznených návštevníkoch našich lesov, vyhotovenie a osadenie koša na odpad, vyhotovenie lavičky na
odpočinok a rozjímanie pri kríži (lavička vyrobená z materiálu z pôvodného kríža) sme 9. novembra 2013 pristúpili k hlavnému aktu – vysväteniu Červeného kríža .
Slávnostný novembrový deň bol pre náš
zbor duchovnou odmenou za našu dlhoročnú
činnosť – Odklínanie starých krížov. Slávnosť
vysvätenia kríža vykonával pán kaplán Marian Lukáč z Malackej farnosti v prítomnosti
dvoch miništrantov, skautov a ďalších veriacich.
„Ak chceš vidieť Božiu lásku zostaň stáť
pod krížom. Ak chceš vidieť Božiu všemohúcnosť choď do hôr.“
Skautky, skauti, roveri a činovníci 69. Zboru gen. M. R. Štefánika z Malaciek sa venujú projektu „Odklínanie starých krížov“ už
od roku 2007. Vtedy zrekonštruovali starý Červený kríž a v roku 2008 spolupracovali pri obnove Bieleho kríža medzi Studienkou
a Lakšárskou Novou Vsou vo Vojenskom obvode Záhorie – Malacky.
Radi by sme vyjadrili úprimnú vďaku za
dlhoročnú a srdečnú spoluprácu vedeniu Vojenských lesov a majetkov SR – odštepný závod Malacky.
S vďakou Pánu Bohu 69. Zbor gen. M. R.
Štefánika Slovenský skauting Malacky
❧
vojenské le sy 1/2014
lesná pedagogika
Stretnutie lesných
pedagógov
Ing. Andrea Melcerová,
Národné lesnícke centrum
(text, foto)
Hlavným motívom 8. Stretnutia lesných pedagógov 2013 v Demänovskej doline boli lesné školy
a ekoučebne.
Národné lesnícke centrum – Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen pripravil dvojdňový program, ktorého cieľom bolo
zhodnotiť uplynulý rok v aktivitách lesnej pedagogiky a sprostredkovať novinky zo zahraničia a hlavne umožniť vzájomne diskutovať
a nájsť nové možnosti pre rozvoj aktivít v činnosti lesného pedagóga na Slovensku.
Koncepciu lesnej školy predstavil český lesný pedagóg Bc. Pavel Kotala z Ostravských
vojenské le sy 1/2014
mestských lesov, ktorý už 10 rokov manažuje a realizuje aktivity pre priemerne 3800 návštevníkov lesnej školy ročne.
Budovanie lesných škôl na Slovensku je ešte
v plienkach. Najväčším problémom sa javí udržiavanie a financovanie prevádzky zariadení.
Igor Viszlai, koordinátor aktivít lesnej pedagogiky za štátny podnik LESY SR, predstavil pripravovanú Koncepciu lesnej pedagogiky,
ktorá plánuje aj s realizáciou lesných škôl v za-
riadeniach podniku, za predpokladu získania
finančných prostriedkov z cezhraničnej spolupráce a fondov EÚ.
Eva Vavreková z OZ Revúca predstavila
„Ekoučebňu“ ktorú za pomoci lesných pedagógov zariadili priamo na závode. Ekoučebňa
slúži hlavne ako mokrý variant pri aktivitách
lesnej pedagogiky. Zaujímavá bola ja prezentácia Marcela Lehockého z OZ Rožňava o lesných školách severomaďarkých štátnych lesov,
spracovaná na základe realizácie odbornej exkurzie lesných pedagógov z OZ Rožňava.
Súčasťou Pracovného stretnutia lesných pedagógov je aj obľúbená „Burza nápadov“, ktorá
každý rok naberá na kvalite. Spolu 13 nápadov
súťažilo o titul NAJ Nápad roka 2013. Lesní
pedagógovia určili hlasovaním za víťaza aktivitu „Poznávačka po ruke“ ktorého tvorcom
sú lesné pedagogičky z OZ Revúca. Mimoriadnu cenu a uznanie udelili samotní účastníci stretnutia, kolektívu lesných pedagógov
OZ Košice, ktorí pripravili úžasný klinec celého Stretnutia lesných pedagógov 2013. Priamo
z Košíc (cca 200km) sa doviezla Lesná pedagogika na kolesách. Lesná škola v modrej lesníckej avii, bola na mieste pokrstená a krstnými
mamami vypravená do života plného aktivít
s účastníkmi programu lesnej pedagogiky.
Súčasťou vyhodnotenia roka lesných pedagógov je tradičná voľba NAJ lesného pedagóga.
Tohtoročným víťazom a NAJ lesným pedagógom za rok 2013 je Eva Vavreková z OZ Revúca. Všetci jej srdečne blahoželáme a prajeme
veľa vďačných úsmevov od účastníkov lesných
vychádzok.
❧
29
lesná pedagogika
Prečo?
Prečo divé husi píšu
na oblohe písmená
V zimnom období je možné vo vonkajšom prostredí postrehnúť zvuky prichádzajúce z priestoru nad nami, priamo z oblohy. Nemám na mysli žiadne vzdušné dopravné prostriedky, ale jeden
konkrétny druh vtákov. Zaujal ma čímsi atypickým – zvláštnosťou svojho letu. Divé husi.
Mgr. Marianna Huljaková, samostatný
referent oddelenia Kancelárie
riaditeľa OZ Malacky (text)
Pri ich pozorovaní mi napadla otázka, prečo letia tak organizovane a v tvare písmena V?
Ak sa im ich let na chvíľu vymkne spod kontroly, ako je možné, že sa znova usporiadajú do pôvodného obrazca? Pre moju zvedavosť sa mi tieto otázky stali inšpiráciou na článok. Tajne som
dúfala, že nie som jediná, koho budú zaujímať
podrobnosti a aspoň čiastočne vypátram odpoveď.
Vtáky nevedia rozprávať, preto používajú iný
30
druh komunikácie, reč tela. Dorozumievanie,
hierarchia, orientácia, súdržnosť...to všetko mi
evokuje spomienka na moje posledné pozorovanie ich letu.
Čo píšu odborníci? Hmotnosť tohto vtáka
je v porovnaní s ostatnými druhmi o čosi väčšia, husi patria jednoducho k tým ťažším. Pre
let je dôležitý prúd vzduchu, ktorý ich nadnáša.
Keď vzlietne prvá z nich, vytvorí pre nasledujúcu presne to, čo potrebuje – nadnášajúci prúd.
Tá zas pre ďalšiu z kŕdľa a takto si „podsúvajú“
vzduch a pomáhajú navzájom. Výborne, vravím si – súdržnosť či spolupráca sa mi potvrdila. Múdre zvieratká ma však prekvapujú aj ďalej.
Už z prvej informácie, ktorá súvisela s hmotnos-
ťou a pocitom pri lete, mi vyplynulo, že ak by
každá z nich letela sama, do cieľa by prišla neskôr, ako keď letia spolu. Mala by pocit ťažoby či
prílišnej zemskej gravitácie, s ktorou sa nehodno zahrávať, však? Ak teda niektorá vybočí, radšej sa znova zaradí, už len pre ten pocit. Ale, čo
ak sa „náčelník“ unaví? Kto ho zastúpi? Aj toto
majú premyslené. Jednoducho – vodiacu hus,
ktorá zmorená únavou už odpočíva na konci
kŕdľa, nahradí iná. Na vedúceho skupiny priaznivo pôsobí aj hlasité povzbudzovanie. Práve to
sú zvuky, ktoré evidujeme z povrchu zemského. Choroba jednej z nich je pre iné dve výzvou
sa starostlivosť. Oddelia sa od kŕdľa a starajú sa
o slabšiu, kým sa opäť nedostane do normálu
či neuhynie. Potom sa vrátia k pôvodnej skupine, alebo sa zaradia do novej. Takto rotuje život
týchto vtákov s dobrými vlastnosťami dokola.
vojenské le sy 1/2014
lesná pedagogika
o lesnej pedagogike na SOŠL Banská Štiavnica
S láskou k deťom
a lesu
SOŠL v Banskej Štiavnici je škola s dlhoročnou tradíciou vyučovania lesníctva. Žiaci na jednotlivých odborných predmetoch, učebných praxiach, odborných exkurziách prichádzajú do kontaktu s prírodou, učia sa poznávať stromy, rastliny, zvieratá, objavujú zákonitosti prírody, jej
ochranu, tvorbu krajiny a samozrejme predovšetkým lesnícke predmety od pestovania lesa, hospodárskej úpravy lesa až po ekonomické a technické disciplíny.
deti a ich rodičov a popri tom oslovíme aj širokú verejnosť. K tomuto účelu sme prispôsobili Kollárovu záhradu a využívame náučné chodníky vybudované na školských lesoch
Kysihýbel.
Veronika Dudíková, Štefan Petrikovič,
lesní pedagógovia SOŠL Banská Štiavnica
Zo samotného zamerania školy akosi prirodzene vyplynula potreba kontaktu s verejnosťou, vysvetľovania príčin a zákonitostí obhospodarovania lesa, práce lesníkov
a ochrany prírody.
V osemdesiatych rokoch sme ako najsilnej-
šia a najaktívnejšia organizácia SZOPK pri bývalej SLŠ založili rehabilitačnú stanicu pre pernaté dravce a sovy a snažili sa o ich návrat do
voľnej prírody. Neskôr, pri jedincoch, ktoré nebolo možné vrátiť do prírody, sme sa venovali klasickému sokoliarstvu, cvičili dravce, organizovali sokoliarske stretnutia na našej škole
a začali vyučovať predmet sokoliarstvo. Objavili sa požiadavky na sokoliarske vystúpenia a neskôr pribúdali aj úlohy na prezentáciu
školy na rôznych výstavách a verejných podujatiach so zameraním na lesníctvo a poľovníctvo, kde sme v rámci vlastných expozícií hľadali a stále hľadáme spôsob, ako dostupnými
materiálmi a výrazovými prostriedkami upútať návštevníka od dieťaťa po dospelého.
Nadšenie a tvorivosť
Ku kreativite nás nútila najmä skutočnosť,
že nikdy nechceme opakovať tému. Vždy na
začiatku každého projektu je idea a voľba nosnej témy, na čo sa tento krát zameriame. Na
to sa nabaľujú nápady kolegov, využívajú sa
možnosti zbierok školy (napr. ochrana, zoológia, botanika, poľovníctvo), ale aj iných inštitúcií (Múzeum Sv. Anton, Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen) atd. Počas výmenných
praxí alebo trávením dovoleniek v zahraničí sme sa stretávali s rôznymi inšpiratívnymi
nápadmi, ktoré sme spolu konzultovali, movojenské le sy 1/2014
Počet akcií pribúda
difikovali a upravovali pre naše podmienky
a účely. Vďaka zamestnancovi školských lesov, ktorého inšpirovalo naše nadšenie, vznikali najzaujímavejšie stolárske originály , ktoré v rôznych obmenách používame doteraz.
Spočiatku bola naša činnosť motivovaná nadšením a láskou, neskôr sme sa začali stretávať
na týchto výstavách s pracovníkmi NLC vo
Zvolene, navzájom sme si porovnávali a hodnotili naše nápady a pedagogické pomôcky, materiály, učili sme sa jeden od druhého
a najmä prehlbovali priateľstvo a sympatie
k spoločnej práci – lesnej pedagogike. V r.
2010 traja pedagogickí pracovníci SOŠL absolvovali Kurz lesnej pedagogiky. Naše aktivity pokračujú ďalej, pripravujeme ich s nadšením a nádejou, že zaujmeme predovšetkým
Od našich začiatkov sa naša činnosť každým rokom rozširuje a pribúdajú ďalšie a ďalšie akcie, na ktorých sa zvyčajne spolupodieľame, ale aj samostatné aktivity od účasti
a prezentácie lesníctva a poľovníctva na výstavách a výstaviskách ako Incheba Bratislava,
Poľovníctvo a rybárstvo v Nitre, Expo Aréna Trenčín, Lesnícky deň v Botanickej záhrade v Banskej Štiavnici, cez spoluúčasť na akciách Lesnícke dni vo Zvolene. „Lesy deťom“,
organizované LZ Levice, Festival kumštu remesla a zábavy v Banskej Štiavnici, Dni detského Huberta, Dni sv. Huberta vo Sv. Antone a v iných obciach, Deň stromu vo Vydrovej
doline, až po rôzne lesné vychádzky, sokoliarske vystúpenia a pod. Teší nás, že môžeme
pravdivo priblížiť a vysvetliť prácu lesníkov
verejnosti a vzbudiť záujem o prírodu. Naše
vedomosti a skúsenosti neustále odovzdávame mladým generáciám. Mnohí naši absolventi, ktorí sa ako študenti s nami aktívne zúčastňovali rôznych podujatí , v súčasnosti po
absolvovaní Kurzu lesnej pedagogiky pôsobia
ako samostatní lesní pedagógovia v rôznych
inštitúciách a kútoch Slovenska.
Chceme naďalej učiť ľudí prírodu vnímať
nielen zmyslami , ale aj srdcom a pritom sa
riadime heslom „Lesy pre ľudí, ľudia pre lesy“.
❧
31
Dovozca pre Slovenskú republiku
Novinka roku 2013
Nová guľovnica Maral HC
s priamoťažným záverom.
Zatiaľ dostupná v kal.:
.30-06Spr. Postupne doplnená
o kal.: 9,3x62, .308Win., .300Win.Mag.
Technické údaje:
Cena:
od 1.990, €
s 20% DPH
 Trieda dreva: Grade 3
 Dĺžka hlavne: 560mm (22“) ST / 580mm (22,5“) MA
 Hmotnosť: 3,3kg.
 Kapacita: 4+1 ST / 3+1 MA
 Hlaveň: matná, kanálovaná
 Pažba: olejovaná povrchová úprava
 Mieridlá: svetlovodné vlákna
 Výbava: zámok na spúšť + kufrík ABS
www.hermes.sk
Naše poľovníctvo 12/2013
39
Download

február – marec 2014 - Vojenské lesy a majetky SR, š.p.