Vedenie súboru
Umeleck˘ vedúci a choreograf: Vladimír Urban
Umeleck˘ vedúci hudby: Milan Rendo‰
Hlasov˘ pedagóg a vedúca speváckej skupiny: Andrea Rendo‰ová
Hlasov˘ pedagóg taneãnej zloÏky: ªubomír Varínsky
Pedagóg tanca: Beáta Gogová, Marianna SvoreÀová, Slavomír Ondejka
Asistenti choreografa: Petra MiÏerová, Martin Záremba
Organizaãn˘ vedúci: Marián Gereg
Krojárka: Danka ·viderová
Od 1. januára 2008 folklórny súbor Îeleziar je priamo dotovan˘ Ko‰ick˘m samosprávnym krajom.
Jeho ãinnosÈ zabezpeãujú Krajské osvetové stredisko v Ko‰iciach, Súkromná základná umelecká ‰kola
na Starozagorskej 10, obãianske zdruÏenie Ko‰ické folklórne ‰túdio a umelecká reklamná
agentúra Kultobin.
harmonogram osláv 45. v˘roãia FS ÎELEZIAR
15. 5. 2009 19.00 hod.
V‰etky sú pekné do jednej
Hudobno spevácky program
Historická radnica, Ko‰ice
16. 5. 2009 14.00 hod.
âo bolo, bolo...
Predpremiéra v˘roãného programu
·tátne divadlo, Ko‰ice
16. 5. 2009 17.00 hod.
âo bolo, bolo...
Premiéra v˘roãného programu
·tátne divadlo, Ko‰ice
16. 5.r 2
Slávnostné spoloãenské stretnutie
Hotel DoubleTree by Hilton
20.00 hod.
sprievodné podujatia
45-roãn˘ Îeleziar
V˘stavka o histórii i súãasnosti folklórneho súboru Îeleziar
Príprava v˘stavy: Stanislav Eliá‰
Historická radnica
Folklórny súbor Îeleziar v klubovom hºadáãiku
V˘stava fotografií ãlenov fotoklubu Domu kultúry VSÎ
Príprava v˘stavy: Fotoklub K91
Hotel DoubleTree by Hilton
DO JEDNEJ SÚ PEKNÉ
Hudobno-spevácky program
Miesto: Historická radnica
âas: 15. 5. 2009 o 19,00 hod.
Program je skladaãkou piesní z vybran˘ch regiónov Slovenska.
Predstavuje vzÈah speváãok a muzikantov
k hudobn˘m tradíciám slovensk˘ch regiónov.
Programov˘ sled
1. Abov
2. Záhorie
3. Terchová
PoÀiÏej valala (Ko‰ice- Myslava)
Ve Skalici na r˘neãku (Skalica)
Doãkaj Àa ‰uhajko
Ideme, ideme
Od Nového Mesta (Terchová)
4. Tekov
Keì son i‰la
Ten Rybníãek
Brána, brána (Rybníãek)
5. Orava
Poìte, Ïe sa ºuìa
Hej, uÏ je po sobá‰i (Zuberec)
6. Horehronie Za vodou, za vodou
BoÏe muoj, boÏe muoj
Kobi buua znaua (Telgárt)
7. Podpoºanie Pozdola HriÀovej
Pekná som ja
Jaj BoÏe preboÏe (HriÀová)
8. Liptov
Ó Jáne ná‰, Jáne
Ráno nad ranami (V˘chodná)
9. Malohont
Dobre tomu ‰uhajovi
Ako by ju nemiloval (Kokava)
10. Gemer
KaÏda mati
Húkala, húkala
Do té na‰e zahrádeãki
Ej, uÏ tá ‰ere‰ianka
(RoÏÀavské Bystré)
11. Spi‰
12. ·ari‰
13. Zemplín
14. Rusínske
15. Abov
Za jareãkom kapusta
Na kapusce ‰are ºisce (Îakarovce)
Ej, dze tota oveãka
Ej, uÏ ºem jedna nocka
Z jednej strani ver‰ka
Ofce po doºiÀe
Pod kla‰torom Ïimna voda
A ãijo to koÀe na dvore (Krivany)
Hej, i‰la ‰irotoãka (Zámutov)
Horila sosna palala
Ivanku, Ivanku
Nebudu tu, pidu dalej
(v˘chodné Slovensko)
Fodri mojo fodri
(Kecerovské Pekºany)
Kedz ja sebe vlasi vikandraãim
(Vy‰n˘ Klátov)
·ej haj, Àe tota mac moja
(NiÏn˘ Klátov)
Námet: Andrea Rendo‰ová
V˘ber piesní: Andrea Rendo‰ová, Milan Rendo‰, ªuboslav Hudák
Scenár, réÏia: Andrea Rendo‰ová
Hudobné spracovanie: Milan Rendo‰, ªuboslav Hudák
Scéna: ªuboslav Hudák, Andrea Rendo‰ová
Interpréti hudby: primበªuboslav Hudák - husle, pí‰Èalka, drumbºa, spev; Jozef Porvazník - 2. husle, spev,
Marián Gereg - viola, spev, Matej Lacko - cimbal, viola, kontrabas, spev
umeleck˘ vedúci: Milan Rendo‰ - kontrabas, pí‰Èalka, drumbºa, akordeón, ústna harmonika, spev
Interpréti spevu: Emília Beneová, Lucia Cibirová, Lucia Dolanská, Zuzana Franeková, Dana Ga‰parová,
Zdenka Geregová, Agnesa Kmecová, Katarína Komecová, Katarína Pavlíková, Andrea Rendo‰ová
Spev sólo: Katarína Pavlíková (4, 15), Andrea Rendo‰ová (12), Agnesa Kmecová (12),
Emília Beneová (13), ªuboslav Hudák (9, 12)
Spev duo: Katarína Pavlíková, Andrea Rendo‰ová (3), Katarína Pavlíková, Zdenka Geregová (7),
Zuzana Franeková, Katarína Kmecová (12)
âo bolo, bolo...
TANCE Z ABOVA
1.Ko‰ick˘ verbunk
2. Kariãka
3. Do ‰afºika
4. Rezgeº
TANCE Z KRAâUNOVIEC (·ARI·A)
5. Schádzaná polka
6. Z Giraltovec do mºina
7. Moj‰e
8. Kurikrik s valcerom
9. âerjana
10. Polka
ëIVADELKO
11. Obraz: Jag me ‰e tancovac uãiºi
Lucia Perunová, Petra MiÏerová, Lenka Li‰ãinská, Júlia Oravkinová,
Alena ·kodyová, Marta Sakáãová, Martina Molnárová, Îofia ·uleková
12. Obraz: Tancovaãka abo o‰emnac tanci z vichodu
a. Raslavické tance - Krucena, Ceperka, Moj‰e, âardá‰, Polka
Ladislav Pástor a Petra Pinková, Lukበ·emnick˘ a Katka Zagibová, Ladislav Michalov
a Lenka Hyblárová , David Novák a Júlia Oravkinová, Peter Fedor a Alexandra Kurucová
b. Tance z Abova - Do ‰afºika z okolia Ko‰íc, Rezgeº z Myslavy
Martin Telepun a Alena ·kodyová, Milan Tóth a Lucia Perunová,
Erik Duffer a Martina Molnárová, Ivan Geroã a Marta Sakáãová
c. Spi‰ské a ‰ari‰ské tance - Kruta z Margecian, Do ‰afºika z Bystrian,
Starodávna mazurka z Krivian, Dribna z Kyjova
Vlastimil Kormo‰ a Lucia Birnsteinová, Maro‰ âiÏmárik a Lenka Harvanová,
·tefan Mráz a Îofia ·uleková
d. Goralské a rusnácke tance zo Spi‰a - Cífer a Goralsk˘ zo Îdiaru
Martin Záremba a Petra MiÏerová, Dominik Bére‰ a Andrea Takáãová,
Ladislav Pástor a Lenka Liã‰inská
e. Tancovaná a Skákaná z Kamienky
Lukበ·emnick˘ a Îofia ·uleková, Igor Wawrek a Paulína Rychnavská,
Ladislav Pástor a Diana HeÏelová, Ivan Geroã a Lenka Hyblárová
f.
Horu z Jakubian, Kolomyjka z âirãa
Alena ·kodyová a Martin Telepun, Júlia Oravkinová a Milan Tóth
g. âapá‰ové, cifrované tance zo Zemplína - Po ‰affovsky, Parchovansk˘ ãardá‰, Pozdi‰ovsk˘ ãardá‰
Vlastimil Kormo‰ a Andrea Takáãová, Martin Záremba a Petra MiÏerová, Dominik Bére‰
a Lenka Li‰ãinská
13.
Obraz: Drancire, Vidumnici
interpretujú: ªuboslav Hudák - drumbºa, Milan Rendo‰ - , drumbºa, ústna harmonika
tanec: Martina Molnárová, Dominik Bére‰, Maro‰ âiÏmárik, Peter Fedor a Milan Tóth,
Igor Wawrek, Jakub
TrebuÀák, tanec s lyÏicami: Maro‰ âiÏmárik, bubny: Igor Wawrek, Jakub TrebuÀák, Milan Tóth,
Ladislav Pástor
14.
Obraz: Starobabski divadlo
prestávka
AJ TOTO BOLO A TANCE OD SUSEDOV
15. Z rómskych osád
a. Parle mange mri musori
Katarína Pavlíková a Marián Gereg
b. SolachardÏom la romÀake
Andrea Rendo‰ová, Dominik Bére‰, Ivan Geroã
c. Hoj na nena
Lucia Ëasková a Milan Rendo‰
d. Rytmické hry
Martin Záremba, Vlastimil Kormo‰, ·tefan Mráz, Maro‰ âiÏmárik,
Milan Tóth, Ivan Geroã, Dominik Bére‰
e. Mira romÀa...
Îenská spevácka skupina, tanec: Katarína Pavlíkova, Lucia Ëasková
16. Poskoãica Lindo z Chorvátska
17. Tanec z MedzibodroÏia
18. Mládeneck˘ a párov˘ z Kalotaszegu
PIESNE Z ABOVA
19. A tam dolu pod javorom (Poproã)
spev: Katarína, Pavlíková, Andrea Rendo‰ová
20. Fodri mojo, fodri (Kecerovské Pekºany)
21. Kedz ja sebe vlasi vikandraãim (Vy‰n˘ Klátov)
sólo: Katarína Pavlíková
22. ·ej haj, Àe tota mac moja (NiÏn˘ Klátov)
Îenská spevácka skupina
TANCE Z LASTOMÍRA (Zemplín)
23. Mládeneck˘, dievãensk˘ a párov˘ tanec
HOSTIA
24. Úryvok z baletného diela Gizele
Balet ·D Ko‰ice
Námet, scenár, réÏia: Vladimír Urban
Choreografia: Vladimír Urban, János Fehér (17), Slavomír Ondejka (23), Juraj Kubánka a Ondrej ·ot (24)
Pedagogická príprava tancov: Marianna SvoreÀová (11, 12, 23), Slavomír Ondejka (11, 12, 23), Michal Richtarãík (18)
Hudobné spracovanie: Milan Rendo‰, ªuboslav Hudák
Vokálna príprava: Andrea Rendo‰ová, ªubomír Varínsky
Návrhy krojov: Dana ·viderová, Antónia Urbanová, Viera Kládeková
V˘roba kost˘mov: Kultobin s.r.o.
V programe úãinkujú
Hudba: Hudák ªuboslav (primá‰), Jozef Porvazník (2. husle), Gereg Marián (viola),
Matej Lacko (cimbal, kontrabas, akordeón), Rendo‰ Milan (akordeón, kontrabas, drumbºa, pí‰Èalky)
Spev: Beneová Emília, Cibirová Lucia, Dolanská Lucia, Franeková Zuzana, Ga‰parová Dana, Geregová Zdenka,
Kmecová Agnesa, Kmecová Katarína, Pavlíková Katarína, Rendo‰ová Andrea
Tanec: Lucia Birnsteinová, Lenka Harvanová, Diana HeÏelová, Lenka Hyblárová, Alexandra Kurucová,
Lenka Li‰ãinská, Petra MiÏerová, Martina Molnárova, Júlia Oravkinová, Lucia Perunová, Petra Pinková,
Paulína Rychnavská, Marta Sakáãová, Alena ·kodyová, Îofia ·ulekova, Dominika ·uÈáková, Andrea Takáãová,
Lucia Ëasková, Katarína Zagibova, Dominik Bére‰, Maro‰ âiÏmárik, Erik Duffer, Peter Fedor, Ivan Geroã,
Vlastimil Kormo‰, Ladislav Michalov, ·tefan Mráz, Dávid Novák, Ladislav Pástor, Lukበ·emnick˘, Martin Telepun,
Milan Tóth, Jakub TrebuÀák, Igor Wawrek, Martin Záremba
STRUâNE Z HISTÓRIE SÚBORU
V˘stavba hutníckeho kombinátu sústredila po roku 1959 do Ko‰íc mnoÏstvo mlad˘ch ºudí, ktorí chceli
svoj voºn˘ ãas vyuÏiÈ nanajv˘‰ zmysluplne. Na‰lo sa medzi nimi i pár jedincov, ktorí mali hudbu, spev
a tanec veºmi radi. A tak sa niet ão ãudovaÈ, keì koncom roku 1961 vznikol pri Závodnom klube v blízkej
·aci spevácky krúÏok Îeleziar. Po ‰tyri a pol mesiaci predsa len nacviãili ãlenovia krúÏku dvojhodinov˘
ochotnícky program. Jeho predvedenie pracujúcej verejnosti sa uskutoãnilo 31.3.1962 ako úplne prvé
celoveãerné vystúpenie. Od spomenutého dÀa môÏeme teda evidovaÈ uvedené zoskupenie uÏ ako
spevácky súbor Îeleziar. O ‰esÈ mesiacov neskôr bol „príkazom zhora“ zmenen˘ názov ansámbla na
angaÏovanú formu - Súbor ºudov˘ch piesní a tancov Budovateº, o ãom svedãí aj zápis v najstar‰ej
dochovanej kronike. V októbri toho istého roku sa pravdepodobne zaãalo pouÏívaÈ údernej‰ie
i struãnej‰ie pomenovanie súboru - Mlad˘ budovateº (MB).
Prvé taneãné vystúpenie súboru MB absolvovali 5. januára 1964 „traja mu‰ketieri”: Imrich Macko,
Alexander Illés a Viliam Vretenár za sprievodu ºudovej hudby Bundovcov. Prv˘m umeleck˘m vedúcim sa
stal Imrich Macko, prv˘m honorovan˘m vedúcim bol Jozef Janák. V roku 1965 bol súboru z nám
neznámych dôvodov prinavráten˘ pôvodn˘ názov Îeleziar a za ìal‰í rok do‰lo k jeho presídleniu do
samotného mesta Ko‰ice, kde získaval nov˘ch ãlenov z radov ‰tudentov miestnej hutníckej
priemyslovky, ale taktieÏ v˘berom najlep‰ích adeptov z prv˘ch konkurzov. V tomto pomerne krátkom
ãasovom intervale sa na poste umeleckého vedúceho a choreografa telesa prestriedalo niekoºko
osobností, postupne Imrich Macko, Ján Sedlák, Julian Miklá‰, Jozef Janák, Emil Jacko, ãi Alexander Illés.
Táto etapa sa s odstupom ãasu javí ako údobie plné nad‰enia naplnené hºadaním správnej cesty, boli
to roky umeleckej nevyzretosti.
Po príchode bratov Mészárosovcov v roku 1967 - Imrich prebral Ïezlo umeleckého ‰éfa i choreografa,
Jozef bol vedúcim taneãnej zloÏky - zaãali taneãníci okrem iného aj s baletnou prípravou a za rok
pomyselne predstihli i také renomované kolektívy, ak˘mi v tej dobe boli folklórne súbory Zemplín
z Michaloviec respektíve âarnica z Ko‰íc. Táto nerozluãná bratská dvojica svojím poãinom poloÏila
základ nároãnej a vysoko technickej prípravy celej taneãnej zloÏky. Hneì o rok získalo ko‰ické taneãné
teleso 2. miesto v anglickom Middlessborough spomedzi 30 úãastníkov (s tancom âerkan˘). V roku
1969 si z medzinárodného festivalu v Dijone vo Francúzsku priniesol ansámbel zase v˘znamné
ocenenie, Bronzovú reÈaz. Domáci diváci mohli umenie súboru obdivovaÈ napríklad na premiére
v ·tátnom divadle v Ko‰iciach v roku 1970. O tri roky pozdej‰ie získalo teleso na festivale v maìarskom
Szegede tzv. Kalich priateºstva.
ZávaÏné zlomové obdobie vo fungovaní kolektívu, ktoré si pamätajú uÏ len skôr narodení Îeleziarci,
nastalo v mesiacoch október a november 1973. Dlhodobej‰ie nezhody medzi zástupcami podniku VSÎ
a vedením súboru neoãakávane vyústili do odchodu väã‰ej ãasti taneãnej zloÏky spolu s vedením
ansámbla. K dispozícii ostali necelé ‰tyri páry (?...Greãová, M.Muravská, A.Mekková, M.Uramová,
J.Greã, ·. Doman a ·.Mráz). Nácviky sa vrámci v˘pomoci podujali viesÈ Eva Bak‰ayová, Juraj LisoÀ
a Michal DÏupin, trio taneãn˘ch pedagógov, ktoré pri‰lo z pre‰ovského PUªS-u. VyhºadaÈ potenciálneho
‰éfa súboru a získaÈ ho do radov Îeleziaru dostal za úlohu vtedaj‰í ãlen vedenia firmy VSÎ, Ing.Rudolf
Schuster. Zriaìovateº súboru bol totiÏ i naìalej ochotn˘ vytváraÈ telesu adekvátne podmienky na
ãinnosÈ a dôrazne trval na jeho zachovaní. Slávnostn˘ program súboru Îeleziar pri vtedaj‰om
Závodnom klube ROH VSÎ, n.p. Ko‰ice sa konal 18.12.1974 pri príleÏitosti 10. v˘roãia jeho zaloÏenia uÏ
pod taktovkou nového umeleckého ‰éfa i choreografa Pavla ·iráka, b˘valého taneãníka FS Zemplín
a umeleckého súboru Lúãnica, ãerstvého to absolventa bratislavskej V·MU. Je nutné zdôrazniÈ, Ïe na tú
dobu sa Îeleziar mohol p˘‰iÈ takou vymoÏenosÈou, akou bola samostatná Ïenská a muÏská spevácka
zloÏka. Interval rokov 1967-1974 by mohol byÈ v histórii FS Îeleziar charakterizovan˘ zvádzaním tuhého
boja o lep‰iu taneãnú techniku a interpretáciu. Kompletnej‰ie sa predstavovali v‰etky zloÏky telesa
a usilovali sa vytváraÈ úãinn˘ v˘sledn˘ dojem, ão sa im aj mnohokrát podarilo.
V roku 1976 zaradili poverení odborníci vybraní Osvetov˘m ústavom v Bratislave folklórny súbor na
prehrávkach folklórnych súborov do najvy‰‰ej - „A“ kategórie, kam vtedy patrilo len pár subjektov tohto
Ïánru. Celé teleso si túto skutoãnosÈ spolu s tuctom rokov svojej ãinnosti pripomenulo v onom roku
samostatn˘m, premiérov˘m programom. V roku 1978 obdrÏal súbor za angaÏovanú kultúrno-v˘chovnú
ãinnosÈ a za vzornú reprezentáciu slovenského folklóru v zahraniãí Cenu Antonína Zápotockého, ale aj
Zlatú medailu a titul Laureáta podujatia na 17. robotníckom festivale v meste Suhl v b˘valej Nemeckej
demokratickej republike, ceny na tú dobu fakt v˘znamné. Letopoãet s ãíslicami 1, 9, 7 a 9 sa niesol
nielen v intenciách obhájenia zaradenia súboru do kategórie „A“ (z roku 1976) v rámci prehrávok
celoveãern˘ch programov slovensk˘ch amatérskych folklórnych súborov a získania titulu Laureát
súÈaÏe FF V˘chodná za choreografiu Pereãko pre milého v podaní manÏelov Mrázovcov, ale bol aj rokom
osláv 15. v˘roãia od zaloÏenia Îeleziaru. Javilo sa vskutku evidentné, Ïe pod vedením Pavla ·iráka
vyrástla taneãná zloÏka súboru a dostala sa na najvy‰‰iu prieãku medzi amatérskymi súbormi
v socialistickom âeskoslovensku. V tejto etape sa zaãínajú objavovaÈ okrem veºk˘ch taktieÏ malé
taneãné formy, ale i tancom stvárnené balady. V˘razne sa zlep‰ila taneãná technika a interpretaãná
schopnosÈ, obidva atribúty boli na veºmi vysokej úrovni.
V druhej polovici roka 1980 vystriedal P.·iráka na ìal‰ích päÈ rokov a umeleck˘m vedúcim a súãasne
i hlavn˘m choreografom Îeleziaru sa stal Jozef Bak‰ay, ktor˘ sa usiloval postaviÈ program ansámbla na
premyslenej dramaturgii a v tancoch zaãal prikláÀaÈ súborovú tvorbu bliωie k autentick˘m témam
a útvarom. Toto obdobie bolo vo v‰eobecnosti poznamenané hºadaním nov˘ch, zdrav˘ch ciest pre
inscenovanie folklóru. V˘skumy a hlboké poznanie tradiãn˘ch materiálov z niekoºk˘ch lokalít naviedlo
umelecké vedenie súboru pripraviÈ monotématick˘ program na základe tradiãného zvykoslovia, ão sa
v predo‰l˘ch obdobiach v Îeleziari neobjavovalo. Nov˘ blok pomenovali Moje ‰Èastné dni. Tento
celoveãern˘ program stvárÀoval scénick˘mi prostriedkami sviatoãné, clivé, bôºne, ale predov‰etk˘m
radostné a ‰Èastné dni mlad˘ch ºudí na v˘chodoslovenskej dedine. Organizátori osláv t˘kajúcich sa
dvoch decénií od zaloÏenia súboru v máji 1984 ho zakomponovali do nich bez zaváhania.
Harmonogram premietania si druhej dekády ãinnosti ansámbla zaãínal uÏ v apríli vernisáÏou v˘stavy
pod v˘stiÏn˘m pomenovaním 20 rokov FS Îeleziar. 3. mája 1984 sa zrealizovalo pásmo spevu, hudby
a mal˘ch taneãn˘ch foriem Zahraj mi, hudaãku. Na druh˘ deÀ veãer to bol avizovan˘ blok Moje ‰Èastné
dni. TrojdÀov˘ itinerár sa zav⁄‰il slávnostn˘m zasadnutím súboru a následn˘m galaprogramom
s v˘stavn˘m názvom 20 rokov FS Îeleziar, ktor˘ bol v podstate akousi mozaikou najúspe‰nej‰ích ãísel
súboru za predchádzajúce roky úãinkovania telesa na doskách ão znamenajú svet. Na konci roka
(24.10.) bol folklórnemu súboru Îeleziar na slávnostnom zhromaÏdení ku DÀu osvetov˘ch pracovníkov
v Bratislave udelen˘ ãestn˘ titul ZaslúÏil˘ kolektív záujmovej umeleckej ãinnosti. NuÏ a poãas ìal‰ieho
leta, aby toho nebolo aÏ tak málo, udelilo Ministerstvo kultúry SSR súboru Îeleziar Striebornú medailu
Folklórneho festivalu V˘chodná za rok 1985 za „dlhoroãnú aktívnu spoluprácu pri realizácii programov
FF V˘chodná“.
Po odchode Jozefa Bak‰aya, umeleckého vedúceho a choreografa súboru Îeleziar, sa na prechodné
obdobie dvoch rokov na jeho miesto postavil excelentn˘ v˘razov˘ taneãník Ján Buranovsk˘. Povedané
na rovinu, nemal to vôbec jednoduché. Aj napriek enormnej snahe a pomoci splupracovníkov sa mu,
bohuÏiaº, nepodarilo obhájiÈ na kvalitatívnych prehrávkach celoveãern˘ch programov folklórnych
súborov v roku 1987 kategóriu „A“ a teleso bolo (do 30.6.1990) zaradené do niωej kategórie - „B“.
V roku 1987 do‰lo k zásadnej zmene na ‰éfovskej stoliãke Îeleziaru. Zo Îiliny sa dostavil renomovan˘
choreograf, ktor˘ s folklórnym súborom Stavbár preskákal uÏ v‰elião a prekonal veºa prekáÏok
v doteraj‰om svojom folklórnom putovaní. Prácu so Îeleziarom bral Vlado Urban sÈa v˘zvu - pred sebou
sam˘m i pred odbornou verejnosÈou. Do metropoly v˘chodu pri‰iel s predsavzatím kladenia dôrazu na
autentické formy folklóru, z ktor˘ch chcel vychádzaÈ, ão sa malo odraziÈ vo v‰etk˘ch zloÏkách
ansámbla. ëalej jeho zjavn˘m interesom bola neutíchajúca dôvera smerovaná na pôvodné prejavy
tradiãnej ºudovej kultúry v˘chodoslovensk˘ch regiónov v tom naj‰ir‰om zábere, samozrejme so
znalosÈou hlb‰ích súvislostí. Na svojom poste je zatiaº najdlh‰ie z predchádzajúcich kolegov, no za ten
ãas toho stihol toºko, ako keby makal za piatich. Jeho zápal pre ten-ktor˘ nápad je nákazliv˘ a prená‰a
sa samovoºne i na jeho najbliωích spolupracovníkov, manÏelku Tonku nevynímajúc.
V decembri 1989 sa neÏno-zamatové zraky upriamili na 25. v˘roãie súboru. Vo ‰tvrtok 7.12. sa
v priestoroch zriaìovateºa Îeleziaru - Domu kultúry ROH VSÎ - predstavili spevné hlasy intonujúcich
muÏov i Ïien, ale tieÏ ohybné prsty vynikajúcich muzikantov, to v‰etko v hudobno-speváckom programe
Kedz sebe za‰pivam. Po ìal‰ie tri dni, vÏdy veãer, sa cel˘ ansámbel prezentoval slávnostn˘m
programom, ktorého scenár i réÏijnú stránku mal na starosti pán s iniciálkami V.U. V roku 1990 sa zaãali
v rámci generaãnej v˘meny formovaÈ základy dne‰nej Îenskej speváckej skupiny Folklórneho súboru
Îeleziar. V zahraniãí na medzinárodnom fóre v anglickom Middlesborough získalo teleso dve prvé ceny
a e‰te jednu druhú v konkurencii 16 súborov zo 14 krajín sveta. Nie kaÏd˘ deÀ je v‰ak sviatok. Potvrdilo
sa to i v tom pamätnom deväÈdesiatom druhom. Vplyvom úplne nov˘ch ekonomick˘ch pomerov sa
zmenili taktieÏ podmienky fungovania kultúrnych ustanovizní a zánik subjektu Dom kultúry VSÎ, pod
zriaìovateºskou kuratelou ktorého bol súbor Îeleziar (s gesciou odborov˘ch organizácií oceliarenského
podniku) vlastne od svojho zaloÏenia, bol neodvolateºn˘. Keì sa k tomu pridala neoãakávaná rozlúãka
s Bundovcami-hudobníkmi aj ãasÈou vedenia, katastrofa bola na spadnutie. Poloprofesionálna
platforma, na ktorej bola dovtedy postavená existencia telesa sa t˘m pádom zmenila na amatérsku.
V‰etko umelecké snaÏenie zainteresovan˘ch sa muselo podriadiÈ boju o preÏitie a dokazovanie
oprávnenosti svojej existencie. Odozvou revoluãn˘ch (historick˘ch) udalostí od ukonãenia II. svetovej
vojny po NeÏnú revolúciu sa stalo scénicky spracované dielko História jednej krajiny.
Okrem prv˘ch troch mesiacov nasledujúceho roku 1993 dokázal súbor Îeleziar od prelomovej zmeny
v predo‰lom roku nepretrÏite vystupovaÈ, ba dokonca priná‰al na javisko aj tvorbu celkom novú, ão
bolo v tej situácii priam neuveriteºné. Ako jediné moÏné rie‰enie vzniknutého stavu sa javilo zaloÏenie
konkrétneho subjektu, ktor˘ by zastre‰oval ãinnosÈ a aktivity telesa, jeho troch rovnocenn˘ch zloÏiek.
Po zaloÏení Obãianskeho zdruÏenia Ko‰ické folklórne ‰túdio v decembri 1992 a vzniku umeleckej
a reklamnej agentúry Kultobin v máji 1993 sa ãasÈ problémov vyrie‰ila, k ostatn˘m záleÏitostiam
(budovanie perspektívneho zloÏenia ºudovej hudby, aktivizácia sponzorského zázemia a pod.) sa
pristupovalo priebeÏne podºa stupÀa dôleÏitosti. Od septembra 1994 zaãala svoju ãinnosÈ a do siete
umeleck˘ch ‰kôl v Slovenskej republike bola zaradená SZU· manÏelov Urbanovcov. âas r˘chlo plynul
a neskutoãné bolo, Ïe sa zas znovu priblíÏilo v˘roãie súboru. 30 rokov od zaloÏenia telesa si ãlenovia
ansámbla pripomenuli najprv na v˘stave dokumentov o súbore za dovtedaj‰iu éru vo vstupnej hale
Verejnej kniÏnice J.Bocatia, no a v decembri 1994 v jeden deÀ spolu s o desaÈ rokov mlad‰ím Detsk˘m
folklórnym súborom Îeleziarik vystupovali po sebe v ·D Ko‰ice. Program dospeláckych folkloristov bol
pomenovan˘ Navzdory ãasu a dobe a bol uveden˘ 10.12.1994. V marci nasledujúceho roku bol uÏ
prezentovan˘ pod náreãov˘m názvom VichodÀarom na dzeku, druhim pre pocechu a pod t˘mto
slovn˘m spojením sa príleÏitostne uvádza dodnes.
V novembri 1995 úãinkovalo teleso v ìal‰om premiérovanom programe Kedz nas scece, tu nas mace
(prv˘ samostatn˘ celoveãern˘ program z Abova) v rámci úvodného roãníka Dní ko‰ick˘ch folklórnych
súborov. PokochaÈ sa na Àom uÏ nemohol Jozef Bak‰ay, ktor˘ nás v‰etk˘ch dva mesiace predt˘m
nepríjemne prekvapil svojím náhlym odchodom do folklórneho neba (16.9.1995). Druhá ãasÈ
spomenutej premiéry mala názov Posceº vistlana, lada maºovana. Za rok na to pote‰ili na‰i „laureáti“
verejnosÈ znechutenú budovaním kapitalizmu spoloãn˘m zábavn˘m programom s humoristickou
hudobnou skupinou Dri‰ºak v ko‰ickom Jumbo centre. Za ‰tyri t˘Ïdne po zábavnom veãere s titulom
VichodÀarska ‰ou a podtitulom Hutoraci hlavi hore, sa ãasÈ neúnavn˘ch protagonistov presunula
do V˘chodoslovenského divadla v Ko‰iciach, kde sa (30.11.1996) konalo stretnutie s v˘znamn˘m
slovensk˘m choreografom pri príleÏitosti jeho Ïivotného jubilea - Dobr˘ veãer, Vlado Urban.
V tom ãase boli vytvorené napríklad experimentálne choreografie Jacksoniáda (spojenie disko
a folklórnych tancov), ãi Manuela (latinsko-americké rytmy). Rok 1997 sa ukazoval menej nároãn˘,
av‰ak v hlave Ing.Urbana sa zaujímavé nápady rodia jedna radosÈ. nuÏ a potom to pri‰lo. Na III. roãníku
Dní ko‰ick˘ch folklórnych súborov sa ukázalo, kam aÏ siaha odvaha umeleckého vedúceho Vlada
Urbana. S cel˘m kolektívom zorganizoval tzv. Javiskov˘ taneãn˘ maratón. Poãas tri aj pol hodiny bolo
odtancovan˘ch 43 taneãn˘ch choreografick˘ch diel vytvoren˘ch v súbore od roku 1988. Pokus o zápis
do knihy svetov˘ch rekordov v ·portovej hale na Moyzesovej ulici v Ko‰iciach síce pre neochotu
nájdenia vhodnej kategórie zo strany Guinness Publishing nevy‰iel, av‰ak o mnoho neskôr (2006)
získal FS Îeleziar za tento poãin hodn˘ nasledovania certifikát Slovensk˘ rekord za „Najdlh‰í folklórny
program na javisku“ (pre zaujímavosÈ - zrealizovalo ho 30 taneãníc, 25 taneãníkov, 7 hudobníkov
a 5 speváãok).
Posledn˘ kalendárny rok minulého storoãia s tromi deviatkami na konci sa niesol v duchu osláv 35.
v˘roãia zaloÏenia súboru. Prelom apríla a mája 1999 bol fakticky pln˘ spomienok, ale i predsavzatí.
V rámci osláv Îeleziaru, ku ktorému sa pripojil Îeleziarik (25. rokov trvania), ba aj Súkromná základná
umelecká ‰kola (SZUÂ, 5. rokov ãinnosti), bol 23.4. zrealizovan˘ úplne nov˘ hudobno-spevácky
program U gazdovim dvore, alebo ·pivane divadlo. 1. mája, v deÀ, keì generálny riaditeº Národného
osvetové centra v Bratislave J.Tazberík udelil súboru medailu Daniela Gabriela Licharda za príkladnú
ochranu, pestovanie tradiãnej ºudovej kultúry a jej úspe‰nú prezentáciu doma i v zahraniãí, pripravili
pohybuschopní harcovníci koncert pre oko diváka, program b˘val˘ch ãlenov telesa História súboru,
za ktor˘m hneì nasledovala premiéra vtedaj‰ích ãinn˘ch taneãníkov a muzikantov v celosúborom programe komponovanom na motívy zemplínskych rozprávok - Kráºovstvo tanca, alebo Tancované divadlo.
2000 - ãíslo aÏ magické. Pre niekoho posledn˘ rok druhého tisícroãia, pre Ing.·tefana Mráza,
b˘valého vynikajúceho taneãníka-sólistu súboru a v súãasnosti v˘znamného slovenského podnikateºa
a jedného z hlavn˘ch sponzorov telesa, napríklad rok jeho okrúhlych narodenín. Menovan˘ priateº FS
Îeleziar mal v januári moÏnosÈ zhliadnuÈ novú verziu, respektíve akési pokraãovanie spoloãného
vystúpenia Îeleziaru s Dri‰ºakom, zábavn˘ program VichodÀarska ‰ou 2000 a 7.4. uÏ sedel v hºadisku
·D Ko‰ice na programe Dobr˘ veãer, ·tevo Mráz pri príleÏitosti Ïivotného jubilea priaznivca FS Îeleziar,
otca detí pôsobiacich taktieÏ v tom istom taneãnom kolektíve. Dátum 27.5.2001 sa zapísal do histórie
súboru osobit˘mi písmenami, nakoºko teleso predviedlo rôzne zvlá‰tnosti z choreografickej tvorby
Vladimíra Urbana v programe Vydumané tance a scénické v˘strelky. V lete, poãas zájazdu do Maìarska,
bol ko‰ick˘ kolektív odmenen˘ Cenou diváka na veºkom folklórnom festivale Summerfest v mesteãku
Százhalombatta (ako jediné ocenenie pre v‰etky zúãastnené subjekty !).
V marci roku 2002 nespáchali ãlenovia Folklórneho súboru Îeleziar Ïiaden hriech, ale scénickú formu
monotématického taneãného divadla pod rovnomenn˘m názvom (choreografia Pavol PitoÀák)
prezentovali na pódiu ·tátneho divadla v Ko‰iciach (v predchádzajúcom roku získal Hriech? ocenenie
na medzinárodnom festivale v Plzni v âeskej republike). Na Slovensku bolo známe úãinkovanie taneãníka
Igora Hra‰ka sÈa moderátora detskej televíznej cyklickej relácie Vandrovali hudci a jeho ‰éfa v jej súãasti
- ‰koliãke tanca.
Premiérou aktuálneho roka 2003 bol monumentálny koncert GadÏi, Romale-âhavale v ·D Ko‰ice
29.6. Folklór Zemplínãanov, Maìarov a olask˘ch Rómov zo Slovenska, Maìarska i Rumunska
v interpretácii súboru zanechal v mysliach divákov naozaj silné pocity a dojmy na dlhú dobu. Na tomto
mieste je nevyhnutné zverejnenie interného rekordu FS Îeleziar, ktor˘ sa skr˘va za ãíslom 117. Toºko
vystúpení, ãiÏe akési maximum za roky trvania ansámbla, realizoval kolektív poãas tohto kalendárneho
roka.
Letopoãty sa len tak mihali a dostavil sa termín predo‰lého, uÏ 40. v˘roãia zaloÏenia telesa. Oslavy
‰tyroch kríÏikov na chrbte ansámbla sa zaãali vernisáÏou spoloãnej v˘stavy dokumentov a fotografií
o súboroch Îeleziar, Îeleziarik (30 rokov) a SZU· (10 rokov) zaãiatkom mája vo foyeri ·tátneho divadla
Ko‰ice. Na konci mesiaca lásky sa uskutoãnilo niekoºko vystúpení k okrúhlemu jubileu, a to hudobnospevácky koncert Piesne z nahrávok v divadle Thália (19.5.), program b˘val˘ch ãlenov Îeleziaru Po
rokoch (22.5.) a hneì po Àom program vtedaj‰ích ãlenov FS Îeleziar a ich hostí Stretnutie priateºov.
Neskôr, poãas Ko‰ick˘ch folklórnych dní, sa s veºk˘m úspechom prezentoval súbor spolu s ostatn˘mi
ko‰ick˘mi folklórnymi telesami (Borievka, âarnica, Hornád, Jahodná, Omladina) inscenovaním
taneãného materiálu a zvykoslovia svadby z obce Myslava a jej okolia - Abovská svadba
Piaty rok tretieho tisícroãia, ão sa nejavilo ako Ïiadne prekvapenie, bol naplnen˘ ìal‰ími oceneniami
na folklórnom poli pre ansámbel ako tak˘ i pre jeho ‰piãkov˘ch interpretov. Radostnou novinou
t˘kajúcou sa Ing.Vladimíra Urbana, súboru Îeleziar a subjektov s nimi spolupracujúcimi sa ukázalo
predov‰etk˘m zprevádzkovanie nov˘ch priestorov na Starozagorskej ulici na sídlisku KVP
a kon‰tituovanie Domu ºudového tanca v nich. ·ari‰ské zjavenie tanca bol zase názov uceleného
programu Ko‰ick˘ch folklórnych dní _05 t˘kajúci sa jedného regiónu v podaní úplne v‰etk˘ch súborov
z Ko‰íc. To je v podstate ìal‰í dôkaz raritnej vzájomnej spolupráce rôznych telies v jednom meste bez
boãn˘ch záujmov, na prospech folklóru !!! Súbor 4. júna 2006 odpremiéroval ucelen˘ program tradiãnej
kultúry slovensk˘ch Rusínov nazvan˘ Rusnácka maÀira. NuÏ a 2.12. sa uskutoãnil choreografick˘ veãer
·ickim pre pocechu pri príleÏitosti Ïivotného jubilea umeleckého vedúceho a choreografa folklórneho
súboru Îeleziar. Dosiahnutie tridsiatich rokov na kaÏdé plece, to neuveril Vladovi Urbanovi veru nik
v decembri, nie to e‰te po zhliadnutí programu ·affov svet pripravenom na poãesÈ známeho taneãníka
z Dlhého Klãova. E‰te predt˘m, v auguste 2006, udelila 5-ãlenná medzinárodná porota poãas
43. roãníka poºského festivalu Tygodnia kultury beskidzkiej a 17-tych Miedzynarodowych spotkaniach
folklorystycznych ocenenie súboru za ‰t˘lovú prezentáciu tanca z regiónu Zemplín (spomedzi
18 zúãastnen˘ch krajín). DÀa 3.6.2007 sa konala ìal‰ia premiéra - Spi‰iaci. To bol struãn˘, jednoduch˘,
ale v˘stiÏn˘ názov celoveãerného programu obsahujúceho taneãn˘, hudobn˘ a vokálny folklór oblasti
Spi‰a.
Posledn˘ rok v prehºade o dejínách Îeleziaru zaãal 10.1.2008 v Jumbo centre interesn˘m vystúpením
súboru s najlep‰ími rómskymi taneãníkmi z okolia rumunského Tirgu Mure‰. Po Veºkej noci, ako inak,
pokraãovalo teleso vo svojich aktivitách - premiérou. Ak sa nem˘lime, tak sa za 10 uplynul˘ch rokov
súbor Îeleziar zúãastnil, alebo kompletne pripravil summa summarum 14 premiérov˘ch veãerov!!! To je
fakt úctyhodné. 27. apríla prezentoval ansámbel tú ‰trnástu premiéru (od roku 2000). Stal sa Àou
pouãn˘ komponovan˘ program s témou (i názvom) MuÏ a Ïena v tanci. Ak sa ãitateºovi zdá, Ïe
chválospevy a oslavné zvraty pouÏité v ãasti âriepky z histórie sú neopodstatnené, tak si treba lep‰ie
pozrieÈ túto malú sumarizáciu domácich úspechov ansámbla, nakoºko aÏ z nej môÏeme objektívne
posúdiÈ mnoÏstvo a dôleÏitosÈ najv˘znamnej‰ích ocenení taneãného telesa Îeleziar zvaného, jeho
jednotliv˘ch zloÏiek, ãi sólistov. A za t˘m v‰etk˘m sa skr˘va naozaj poctivá práca nespoãetn˘ch ãlenov
súboru na skú‰kach, nácvikoch, zhrávkach i vystúpeniach.
âo sa t˘ka folklórneho festivalu V˘chodná, na súÈaÏiach v rôznych kategóriách poãas tohto sviatku
folklóru poriadan˘ch v rokoch 1968 aÏ 1995 získal kolektív celkovo 10 cien (3 prvé, 4 druhé a 3 tretie
miesta), neskôr na ·affovej ostrohe v Dlhom Klãove ìal‰ie druhé miesto (1997), niekoºko popredn˘ch
cien v roku 1999 a potom dokonca prvé s druh˘m miestom (2002) a ìal‰ie prvé miesto taneãného páru
o päÈ rokov nato. Na âeskoslovenskom festivale folklórnych súborov (1971-1980) to boli 4 ceny a v jeho
kvázipokraãovaní (festival FS - programové bloky) obdrÏal FS Îeleziar v roku 1996 a 2000 dva razy titul
Laureáta, tak ako predt˘m 4 krát v období 1989 aÏ 1993 na Medzinárodnom folklórnom festivale
v Ko‰iciach (plus 4 x Cena diváka). Úãastníci Celo‰tátnej súÈaÏnej prehliadky ºudov˘ch hudieb,
speváckych skupín, sólistov spevákov a in‰trumentalistov, protagonisti z Folklórneho súboru Îeleziar,
ktorí stáli na pomyseln˘ch stupÀoch víÈazov, získali za roky 1977 aÏ 2005 jedno 1. miesto, taktieÏ jedno
3. miesto, no a dva tituly Laureát festivalu ako aj pred ‰tyrmi rokmi vybojované tzv. Zlaté pásmo (hlavnú
cenu). Zo samostatnej súÈaÏnej prehliadky tvoriv˘ch choreografií si choreografi ansámblu odniesli 2 x
prvé miesto, 3 razy druhé miesto, jednu bronzovú prieãku a trojnásobn˘ titul Laureáta, teda víÈaza
podujatia, a to v rokoch 1981 aÏ 2008. Spomenut˘ch deväÈ ocenení je ukáÏkou tvotivej invencie
prevaÏne Ing.Vladimíra Urbana (1 x Pavol ·irák).
Z horeuvedeného ‰tatistického v˘poãtu je zrejmá zásadná skutoãnosÈ, a to tá, Ïe na Slovensku patrí
Folklórny súbor Îeleziar podºa mnoh˘ch odborníkov - folkloristov medzi najúspe‰nej‰ie kolektívy
v povojnovej histórii folklórneho diania u nás.
PREHªAD OSOBNOSTÍ Z âINNOSTI SÚBORU
Umeleck˘ vedúci a choreograf
1964 - 1967 Imrich Macko, Ján Sedlák, Julian Miklo‰, Jozef Janák, Alexander Illés
1967 - 1973 Ing. Imrich Mészáros, Ing.Jozef Mészáros
1974 - 1980 Pavol ·irák
1980 - 1985 Jozef Bak‰ay
1985 - 1987 Ján Buranovsk˘
1987 - 2009 Ing.Vladimír Urban
Vedúci ºudovej hudby
? - 1985
Eugen Bunda
1985 - 1992 Vojtech Bunda
1993 - 2009 Mgr.Milan Rendo‰
Vedúci speváckej zloÏky
1964 - 1975 Jozef Janák, MikulበâabiÀák, ·tefan Gajdo‰, Ladislav Szalay
1976 - 1979 Peter ·kvarenina
1979 - 1991
ªubomír Varínsky
1992 - 2009 Andrea Rendo‰ová
Asistent choreografa
1973 - 1980 Ing. ·tefan Mráz
1977 - 1980 Vlasta ·iráková
1979 - 1983 Emiliana Mrázová
1983 - 1987 Mária Fialkoviãová-·andorová
1987 - 1995 AlÏbeta Takáãová
1987 - 1989 Ján Buranovsk˘
1989 - 1991
RasÈo Ondiã
1991 - 1992
Milo‰ Sidor
1992 - 1993 Imrich HorÀák
1995 - 1997 Martina Mrázová
1997 - 1998 Angela MichÀová
1998 - 2000 TáÀa MráÏiková
2000 - 2001 Slávka Rusnáková
2001 - 2003 JUDr. Tatiana MráÏiková
1994 - 2001 Juraj KaÏimír
2001 - 2003 Ing. Stanislav ·veku‰
2003 - 2004 Peter Papcun
2003 - 2009 Petra MiÏerová
2004 - 2009 Martin Záremba
Organizaãn˘ vedúci
1974 - 1977 Albín Tomko, Jozef Bogdan
1977 - 1982 Peter BeÀo
1982 - 1983 JUDr. Alica KrajÀaková
1983 - 1992 Franti‰ek Salai
1993
PhDr.Gabriela Lacu‰ová
1994 - 1996 Lotta Hru‰ovská
1997 - 1999 ªuboslav Hudák
2000 - 2001 ªudmila Krajãová
2001 - 2009 Marián Gereg
Krojárka
1972 - 1973
1974 - 1996
1996 - 1999
2000 - 2002
2002 - 2009
Jitka Bo‰Àoviãová
Anna Domanová
Alena Jaro‰íková
Emília Beneová
Dana ·viderová
V˘raznej‰í interpret
Hanka Komarová
Juraj Hru‰ka
Ján Hru‰ovsk˘
Emília Buãinová
Hedviga Arbutinová-Klimová
Hanka Mekková
Vlasta ·iráková
Ing. Emiliana Mrázová
·tefan Doman
Ján Buranovsk˘
Ing. ·tefan Mráz
Mária Fialkoviãová-·ándorová
MVDr. AlÏbeta Takáãová
Mgr. Erika ·vedová
Juraj KaÏimír
Mgr. Milan Rendo‰
NA·E RADY NAVÎDY OPUSTILI:
Jozef Bak‰ay
Michal DÏupin
Ján Hru‰ovsk˘
Alexander Illés
Franti‰ek Jirkovsk˘ ml.
Juraj LisoÀ
Hanka Mekková
Ing.Imrich Mészáros
Melánia Nemcová
Dalibor Timko
Jozef Janák
Imrich Bodonsk˘
Prof. Peter ·kvarenina
Prof. Ladislav Szálay
Jozef Kozma
Tibor Tobák
Jana Mészárosová
AlÏbeta Bertová - Szitásová
Eugen Bunda st.
Ferko Szalay
speváãka 1966 - 1977
spevák
spevák
speváãka (1965 - 1983)
speváãka (1978 - 1989)
taneãnica
taneãnica (1977 - 1980)
taneãnica (? - 1983)
taneãník (1969 - 1997)
spevák (1989 - 1997)
taneãník (1971 - 1989)
taneãník (1968 - 1984)
taneãnica (1977 - 1987)
taneãnica (1977 - 1995)
speváãka (1982 - 2009)
taneãník (1987 - 2001)
spevák a in‰trumentalista (1987 - 2009)
umeleck˘ vedúci a choreograf
taneãn˘ pedagóg
spevák
umeleck˘ vedúci a choreograf
taneãník
taneãn˘ pedagóg
taneãnica
umeleck˘ vedúci a choreograf
dramaturgiãka, návrhárka kost˘mov
taneãník
umeleck˘ vedúci a choreograf
spevák
umeleck˘ vedúci - spev
umeleck˘ vedúci - spev
spevák
spevák
sólistka - taneãnica
taneãnica
cimbalista
organizaãn˘ vedúci
NAPÍSALI NÁM - NAPÍSALI O NÁS
Súbor Îeleziar? To bola moja prvá konkurencia! Tancovala som v súbore fungujúcom len pri strednej
‰kole, do ktorej som kedysi chodila. Bola som a aj ostala stálou obdivovateºkou folklóru. Po ukonãení
mojich taneãníckych aktivít som zakotvila ìaleko od „v˘chodu“. Moja tajná túÏba zaÏiÈ a vidieÈ Vás
spievaÈ i tancovaÈ, te‰iÈ sa z nov˘ch, mimoriadne originálnych tancov, spevov, choreografick˘ch kresieb
a obrazcov, ‰antenia i zábavy, aj prekvapení, sa mi postupne napæÀala. ZaÏiÈ a vidieÈ súbor, ão má
„cveng“, je aj to - práve pri t˘chto riadkoch. Preão? V duchu tancujem s vami po papieri a som pri Vás.
A medzi oslávencov patria aj moji najbliωí i priatelia, ktorí sú medzi Vami, aj s Vami. Tak˘mi sú aj
Mrázovci. Strávili tam celú mladosÈ. Zostali a sú úãastní na Ïivote Îeleziaru, hoci kaÏd˘ z nich preÏíva
svoj vlastn˘ Ïivot. Dnes sú sponzormi a sú s Vami ‰Èastní. Tancujú s Vami v duchu bohatstva radosti,
‰Èastia, spolupatriãnosti a cítenia preto, aby boli nápomocní. Dnes je to Èaωie, lebo bez tichej podpory
peÀazí je to dosÈ zloÏité. MaÈ tak˘chto priateºov, to je bohatstvo ducha a dobrého srdca, ktoré sa skr˘va
aj vo Va‰om folklórnom súbore.
Zvon, ktor˘ je dobre odliaty a má správne srdce, zvoní na sto honov! Má svoju ozvenu a rozochvieva
stuhnuté srdcia a prebúdza ºudí k radostnému Ïivotu. Zvon bol dobre odliaty. Vìaka patrí aj t˘m, ktorí
ho odliali a vloÏili doÀ srdce, aby súbor bol! A zvonil! Aj po v‰elijak˘ch skú‰kach a prelomoch doby má
srdce, ktoré bije a bije a ãerpá z hæbky pokladov na‰ej slovenskej kultúry.
Vlado Urban ich po ãastiach a úlomkoch vyná‰a na svetlo. Hudbou i spevom spája nápad
i choreografiu, rekvizitu i kost˘m, v ktorej je taneãník a jeho interpretácia, radosÈ i temperament tou
správnou pákou folklóru. KaÏd˘ tanec, ãi programov˘ celok, bol pre mÀa vÏdy nad moje oãakávanie. Bol
pre mÀa vÏdy prekvapením. Bez Vás, taneãníci, speváci, ãi muzikanti, by to sám nedokázal.
Za 22 rokov v súbore Îeleziar vytvoril Vlado Urban mnoÏstvo choreografií. Spolu so spevom
i muzikou, autentickosÈou, spontánnosÈou i „urbanovsk˘m“ kum‰tom uÏ postavil cel˘ folklórny dom.
Jeho druh˘ domov je s Vami v Îeleziari. âasté nácviky, korepetícia, organizácia, príprava krojov, odvoz
... Ach, ão v‰etko sa skr˘va za jedn˘m tancom!
Vìaka patrí pri tejto príleÏitosti aj jeho manÏelke Tonke, aj dcéram s rodinami, ktoré zdieºajú v tichosti
v‰etko, ãím súbor prechádza. Fandia Vám v‰etk˘m, ktorí venujete svoj voºn˘ ãas pre malé kaÏdodenné
zázraky tanca, ãi spevu, aby ste na‰li kºúã, ktor˘ otvorí dvere ‰Èastia a nad‰enia v‰etk˘m, ktorí Vás zaÏijú.
Îelám Vám, milí oslávenci zo Îeleziaru, aby ste boli zdraví, ‰Èastní a s radosÈou sa delili o dary, ktoré
v sebe nosíte. Nech má Îeleziar stále „cveng“! Tebe, Vladimír, Ïelám tieÏ zdravie, veºa síl, aj radosti.
Posielam Ti anjela vytrvalosti, aby si videl, Ïe sa dá e‰te veºa urobiÈ, Ïe nie si sám. Obzri sa vôkol seba
a uvidí‰, Ïe sú okolo ºudia, ktorí Ëa majú radi.
S úctou a vìakou
Stanislava Jurãáková,
b˘valá taneãnica v súboroch Stavbár a Dargov
Spievanky z Folklórneho súboru Îeleziar poznám a pozorujem uÏ niekoºko rokov vÏdy pripravené po
technickej, ‰t˘lovej, v˘razovej i v˘tvarnej stránke s precízne vybran˘m piesÀov˘m materiálom.
Ich najväã‰ia sila v‰ak spoãíva v tom, Ïe je to skupina Ïien, ktoré si rozumejú nielen po speváckej
stránke, ale sú navzájom prepojené siln˘mi priateºsk˘mi väzbami. A to ja pokladám pri kolektívnej práci
za najdôleÏitej‰ie.
Nemenej dôleÏit˘ faktor ich úspe‰nosti je aj to, Ïe sú to prevaÏne „star‰ie“ speváãky a o speváãke
platí to isté ão o víne. âím je víno star‰ie, t˘m je kvalitnej‰ie a zrel‰ie...
Prajem e‰te veºa spoloãne prespievan˘ch rokov.
Andrea Jágerová,
metodiãka POS Zvolen,
vedúca Ïenskej spev.skupiny FS Marína
âo je to Îeleziar? Pre beÏného ãloveka zopár mládencov a dievãeniec v kroji, ktorí si zahopsajú na
javisku, zatlieska sa im – a Ïivot ide ìalej. Pre t˘ch, ktorí sa o folklórne súbory zaujímajú trochu viac,
Îeleziar predstavuje ãosi, ão sa snaÏí v rámci amatérskych podmienok ponúkaÈ v˘kony porovnateºné
s profesionálnymi telesami. No a pre samotn˘ch ãlenov Îeleziaru je súbor skôr Ïivotn˘ ‰t˘l. Z pohºadu
taneãníkov Îeleziar – to sú tri veãerné skú‰ky za t˘ÏdeÀ, prípravy na vystúpenia a obdiv a potlesk, ako
ãasto jediná odmena za v‰etku tú námahu. Tak to bolo azda pri zaloÏení súboru, a tak je to i teraz. No
a súbor pod vedením Vlada Urbana je príkladom toho, Ïe poctivá práca stojí za to.
Z pohºadu muzikantov úãinkovanie v súbore si vyÏaduje hraÈ sprievodnú hudbu pre tanec a spev.
V Îeleziari som pri‰iel na to, Ïe hraÈ taneãníkom súborov˘ repertoár nie je cieº muzikanta, skôr je to
odrazov˘ mostík k hlb‰iemu spoznávaniu tradícií. Aby krásu tradiãnej ºudovej hudby v jej rôznorodosti
mohli vychutnávaÈ diváci, poslucháãi i napríklad anonymní taneãníci v taneãn˘ch domoch.
Îeleziar je teda zvlá‰tna kon‰telácia jednotlivcov, ich filozofií a aktivít, ktoré sa vzájomne prelínajú,
aby nakoniec priniesli uspokojenie tak divákovi, ako aj im samotn˘m.
Prajem Îeleziaru do ìal‰ej budúcnosti, aby preÀ boli vÏdy zabezpeãené podmienky pre ìal‰iu tvorivú
prácu. Ak sa splní toto, bude z hºadiska znieÈ e‰te mnoho rokov neutíchajúci potlesk obecenstva, ktoré
potvrdí, Ïe na‰a ºudová kultúra je naozaj jedineãná a neopakovateºná.
Milan Rendo‰,
Slovensk˘ rozhlas Ko‰ice,
umeleck˘ vedúci ºudovej hudby Îeleziar
Tak, ako v kaÏdom inom súbore aj vo folklórnom súbore Îeleziar, ktor˘ si v t˘chto dÀoch pripomína
45.v˘roãie svojho zaloÏenia, úspech neprichádza len tak ºahko.
Je to nespoãetné mnoÏstvo hodín sústredenia a námahy vynaloÏenej pri nácvikoch, s cieºom
nadobudnúÈ potrebnú technickú a umelecko-interpretaãnú úroveÀ a to vo v‰etk˘ch zloÏkách súboru.
Dobrú prácu môÏe vykonávaÈ len ten, kto ju má rád a cel˘ sa jej oddáva. Za takého moÏno nesporne
povaÏovaÈ inÏiniera Vlada Urbana, ktor˘ od roku 1987 zastáva miesto umeleckého vedúceho
a choreografa folklórneho súboru Îeleziar. Pod jeho vedením súbor dozrel do kategórie ‰piãkov˘ch
folklórnych súborov na Slovensku. Vo svojich programov˘ch blokoch citlivo a vyváÏene, podºa zvolenej
tematiky, uplatÀuje miestne tance, piesne, zvyky a obyãaje. To v‰etko sa uskutoãÀuje formou priamej
záväznosti na doposiaº Ïijúcich nositeºoch ºudového umenia, prípadne zachovan˘ch dokumentoch
alebo rozprávania pamätníkov. Svoju v˘skumnú prácu v teréne si po spracovaní folklórneho materiálu
spätnou väzbou overuje na vystúpeniach.
„Zdalo by sa, Ïe Vlado Urban ako choreograf obdivuje iba tance. Nie. Obdivuje a s úctou pristupuje
aj k piesÀam, hudbe, krojom a zvykom. Iba tak moÏno vytvoriÈ na javisku pre divákov symfóniu krásy.
Len tak moÏno pútaÈ a nadchnúÈ srdcia divákov.
NuÏ, nech sa v‰etci ãlenovia jubilujúceho folklórneho súboru Îeleziar pod vedením Vlada Urbana aj
naìalej nakláÀajú k tomu pestrému a voÀajúcemu kvetu folklóru, aby z neho ão najdlh‰ie nasávali
in‰piráciu a nové umelecké záÏitky.
Franti‰ek Slavkovsk˘, Ko‰ice,
hudobn˘ skladateº a upravovateº
„V prvom rade ìakujeme, Ïe myslíte na nás tu, v Maìarsku, ako na folkloristov a súãasne priateºov
Vá‰ho súboru. Keì vyslovíme meno Îeleziar, dozaista kaÏd˘ folklorista, taneãník a milovník slovenského
folklóru v Budape‰ti, a nielen v hlavnom meste, s veºk˘m nad‰ením myslieva na Va‰u prácu.
Keì sa nám náhodou podarí zavolaÈ Va‰e teleso na vystúpenie, tak bude zas preplnená sála. Veì
staãí len toºko povedaÈ: Do ná‰ho mesta príde FS Îeleziar z Ko‰íc! Viac ani netreba. Na príslu‰n˘ deÀ si
kaÏd˘ odloÏí svoju prácu, odhodí starosti a príde si pozrieÈ Vበprogram, a to nie iba z Budape‰ti, ale
autobusmi privezú priaznivcov Îeleziaru a slovenského folklóru i zo ‰irokého okolia. Vopred vieme, Ïe
diváci sa budú kochaÈ Va‰imi v˘konmi, poãas vystúpenia zaÏijú pekn˘ umeleck˘ záÏitok a na cel˘ ten
veãer budú maÈ e‰te dlho tie najkraj‰ie spomienky.“
Monika Selényiová,
vedúca FS Lipa Budape‰È,
Maìarská republika
Rovnako rád mám v‰etky ãinorodé folklórne kolektívy, lebo ich prínos k uchovávaniu dediãstva je
veºmi v˘znamn˘. Ale keby ste sa ma op˘tali: "Ktor˘ z nich by si podporil ?", na poprednom mieste by
bol urãite Îeleziar, pretoÏe pracuje systematicky, cieºavedomo a úspe‰ne. Hlavne v‰ak preto, lebo
skvele reprezentuje nás - v˘chodniarov. ZaslúÏi si úctu i poìakovanie za to, Ïe dlhé roky po sebe
udrÏiava svoj vysok˘ umeleck˘ aj spoloãensk˘ ‰tandard.
A tak mu Ïelám e‰te veºa úspe‰n˘ch rokov.
Ladislav Baãinsk˘, Ko‰ice,
choreograf, folklorista
„Folklórny súbor Îeleziar. Najväã‰ím pozitívom v súãasnosti jedného z najlep‰ích súborov na
Slovensku je interpretaãná vyrovnanosÈ troch samostatn˘ch zloÏiek: taneãnej, hudobnej a speváckej.
Toto konkrétne poradie zloÏiek je náhodné a skutoãne sa môÏe meniÈ akokoºvek. Proste je potrebné
maÈ tri prvé miesta. Pardón, rad‰ej viac, veì veºmi dôleÏitá je kvalitná originálna dramaturgia, v˘borná,
nápaditá choreografia – ìal‰ie prvé miesta, no a samozrejme dôleÏité je aj meno. Vlado Urban. Jeho
bohatá scénická tvorba je ãasto novátorská aÏ experimentálna.
Folklórny súbor Îeleziar patrí medzi v˘nimoãné folklórne kolektívy na Slovensku. Svoju v˘nimoãnosÈ
potvrdzuje neustálymi úspechmi na súÈaÏiach a folklórnych festivaloch doma i v zahraniãí.
Toto je taká oficiálna ãasÈ môjho ãlánoãku. Neoficiálna: som pote‰en˘, Ïe tam, kde chodievam
(nielen po Slovensku) a pochvália súbor Îeleziar (stáva sa to ãasto) môÏem povedaÈ - je to súbor z Ko‰íc
a hneì sa pochválim: ja som tieÏ z Ko‰íc.
Jozef Dodo Buriã,
riaditeº Kabinetu scénického folklorizmu
NOC Bratislava
Milí Îeleziarci, do ìal‰ích rokov Vám prajeme veºa umeleck˘ch úspechov, krásne piesne, nové tance
a najmä veºa chuti, trpezlivosti a oddanosti vo Va‰ej u‰ºachtilej ãinnosti, aby ste e‰te dlho ‰írili dobré
meno súboru a divákom priná‰ali radosÈ a krásu ºudového umenia.
·tefan Kocák a ãlenovia FS Vranovãan,
Vranov nad Topºou
Ak sa povie Îeleziar, vyjaví sa mi osoba Vlada Urbana. Keì sa povie Vlado Urban, vybavuje sa mi jeho
choreografia, s ktorou súbor Stavbár zo Îiliny vystupoval vo V˘chodnej niekedy v 60-tych rokoch. Zaujal
a prekvapil dovtedy nie obvykl˘m choreografick˘m prístupom a pozoruhodne humorne realizovan˘m
námetom, s mnoÏstvom vtipn˘ch situácií, v˘borne a presvedãivo interpretovan˘mi. V ìal‰ích rokoch
som nesledoval Urbanovu tvorbu sústavne. Ale vÏdy, keì som s nejak˘m ãasov˘m odstupom zhliadol
jeho diela, moje prvé dojmy sa kaÏd˘ raz potvrdzovali a umocÀovali. Vlado akoby sa vo svojej koncepcii
choreografickej tvorby ani nevyvíjal. On bol od zaãiatku a je podnes v˘nimoãn˘. V súbore Îeleziar
uplatnil v‰etko, ão ako tvorca môÏe realizovaÈ. Nielen ako choreograf, ale aj ako vynikajúci znalec
folklórnych zdrojov pre potreby inscenovania, ako dramaturg, reÏisér, ale urãite aj v ãinnostiach, ktoré
nie sú na scéne viditeºné, ale pre koneãn˘ v˘sledok – inscenáciu - bezpodmieneãne nutné, pedagogické
a organizaãné ãinnosti.
Keì ako divák sledujem program Îeleziaru, pokú‰am sa de‰ifrovaÈ, ão tvorí ten v˘nimoãn˘ umeleck˘
záÏitok. Vynikajúca dramaturgia programu – jej prvotn˘m základom je dokonalé poznanie veºkej ‰írky
zdrojového taneãného, hudobného folklóru i in˘ch zloÏiek tradiãnej ºudovej kultúry. KaÏdé programové
ãíslo je prekvapivé, presvedãivé ãi ako ãíslo niektorej zo zloÏiek súboru, kaÏdá je perfektn˘m
umeleck˘ch telesom, alebo ako kompozícia s úãasÈou v‰etk˘ch zloÏiek.
Urbanove choreografie povaÏujem za moÏné v˘chodisko zo súãasného, uÏ dlho pretrvávajúceho
stavu stagnujúcej choreografickej tvorby vo folklórnych súboroch na Slovensku. Stagnácia spoãíva
najmä vo dvoch zloÏkách - v choreografickej práci v priestore scény a v ta neãnej interpretácii. Je to
v˘vojov˘ stupeÀ, kam sa choreografická tvorba za desaÈroãia dostala, ale v rámci doteraj‰ích
choreografick˘ch prístupoch sa uÏ vyãerpala. Bez nároku na vyãerpávajúce charakterizovanie ãi
nedajboÏe znevaÏovanie podºa môjho názoru spoãíva v prevaÏujúcom formálnom premiestÀovaní
geometrick˘ch útvarov po priestore a v „spartakiádnom“ jednotnom, taneãnom, divácky efekt
ledujúcom pohybe taneãníkov, vytvorenom choreografom. V˘nimky sú zriedkavé. V. Urban má
v˘chodiská z t˘chto stereotypov – pohyb taneãníkov po priestore je logick˘, funkãn˘, akoby
samozrejm˘. Vychádza z poznania nielen taneãn˘ch motívov, ale uvedomenia si skutoãn˘ch situácií
a zvyklostí pri niekdaj‰ích taneãn˘ch príleÏitostiach. Podmienkou je, aby taneãníci skutoãne tancovali umne vyuÏíva, Ïe dobre poznajú, ovládajú tance v ich pôvodn˘ch podobách, presvedãivo ich
interpretujú, v niektor˘ch pasáÏach improvizujú. Vyzerá to tak. V pravej chvíli alebo postupne sa
niektorí, ãi v‰etci, v pohybe zjednotia. V˘sledn˘ úãinok je veºmi pôsobiv˘.
PríleÏitostí spolupracovaÈ s Vladom Urbanom a FS Îeleziar na programoch folklórnych podujatí som
Ïiaº nemal veºa. Ale som rád, Ïe som ich mal moÏnosÈ poznaÈ aj pri takejto práci – zodpovednosÈ,
spoºahlivosÈ, precíznosÈ a nápaditosÈ. Takého poznám môjho vzácneho priateºa Vlada Urbana i jeho
súbor Îeleziar.
Ing.Jozef Lehock˘,
choreograf, folklorista
Trenãín
SledovaÈ 45 roãnú umeleckú prácu FS Îeleziar bolo pre mÀa veºk˘m pote‰ením. Toto umelecké teleso za toto obdobie pre‰lo mnoh˘mi etapami tvorivého poÀatia spracovania folklórnych tradícií. Éra
p. ·iráka, bratov Meszáro‰ovcov, J. Bak‰aja tak isto pre súbor znamenala veºk˘ prínos. PracovaÈ
a hlavne tvoriÈ pri takej muzike ako boli Bundovci, nebolo na ‰kodu. V tomto období to bola ‰piãka
v slovenskom folklóre. A nielen muzika, ale aj vynikajúca muÏská spevácka skupina, ktorá e‰te doteraz
zanechala veºk˘ umeleck˘ vplyv.
Tu v‰ak musíme priznaÈ, Ïe veºk˘ obrat nastal príchodom skúseného choreografa Ing. Vlada Urbana.
Mal za sebou uÏ v tom období veºmi úspe‰né tvorivé obdobie v súbore Stavbár v Îiline. Jeho príchodom
do FS Îeleziar nastalo prelomové obdobie, ão sa t˘ka prístupu a spracovania tradiãnej ºudovej kultúry.
Len keì sa pozastavím, za posledn˘ch päÈ rokov bolo v tomto kolektívne umelecky stvárnen˘ch päÈ
celoveãern˘ch programov. Spomeniem pre mÀa tie najzaujímavej‰ie, ktoré zanechali veºk˘ umeleck˘
záÏitok. Boli to programy “ Rusnacká maÀira” a “MuÏ a Ïena v tanci”, ale nepochybne zaujímavé boli
i ostatné programy. Vlado vie dôsledne pristúpiÈ k vyústeniu autentick˘ch motívov, má cit pre
priestorové cítenie, vyuÏitie charakteru jednotliv˘ch oblastí. Jednoducho povedané, vie z kaÏdého tanca
urobiÈ umelecké dielo, ão mu môÏe závidieÈ mnoho choreografov na Slovensku. Len tak ìalej Îeleziar!!!
Milan HviÏìák,
umeleck˘ vedúci a choreograf
FS Zemplín Michalovce
Pred nedávnom som v ·tátnom divadle v Ko‰iciach pripravoval spolu s Milanom Le‰ãákom program
k 60- tinám umeleckého vedúceho a choreografa FS Îeleziar Vladimíra Urbana a v rámci príspevku do
bulletinu som sa tak trochu zamyslel nad jeho tvorbou. Zdá sa mi pri písaní tejto zdravice, Ïe by som sa
v mnohom opakoval. Za v‰etk˘mi úspechmi súboru Îeleziar stojí predov‰etk˘m jeho osobnosÈ a to iste
uznajú aj osobnosti speváckej, hudobnej ãi taneãnej zloÏky, ktor˘mi súbor v posledn˘ch rokoch svojej
zrejmej dominancie medzi ostatn˘mi súbormi disponoval aj disponuje. Vlado Urban pravdepodobne
nakazil svojim novátorsk˘m myslením, netradiãn˘m spracovaním, perfekcionalizmom aj ostatn˘ch
tvorcov z radov interpretov suboru. Z ich spolupráce vznikli v poslednom období také unikátne
programy ako GadÏi Romale – âhavale ãi Rusnacka maÀira a ìal‰ie. KaÏd˘ z programov súboru je
zárukou kvality a najmä autorskej originality a vÏdy je netrpezlivo oãakávan˘ medzi folkloristami.
Svojou tvorbou sa Îeleziar dlhodobo usadil na pomyselnom vyv˘‰enom mieste medzi súbormi,
odkiaº uÏ dlh‰iu dobu hºadí nie pov˘‰ene na ostatné slovenské súbory.
Îeleziar je avantgardou súborového folkloristického hnutia, dominuje nielen kvalitnou choreografickou
tvorbou, ale je vzorom pre ostatn˘ch aj tvorivou prácou v hudobnej a speváckej zloÏke najmä zásluhou
manÏelov Milana a Andrey Rendo‰ov˘ch.
Îeleziar je hybnou silou unikátnej viacroãnej spolupráce v‰etk˘ch ko‰ick˘ch súborov, u ktor˘ch nie
je prvoradé vzájomné súperenie a negatívna revnivosÈ, ale hlavne spoloãne vykonané, kvalitné
javiskové dielo alebo skvelá atmosféra Ko‰ick˘ch folklórnych dní.
Prajem súboru, aby sa jeho povesÈ dlho nena‰trbila, aby tvorcovia a interpreti ostali nároãní voãi sebe
a súboru, aby vÏdy odchádzali zo svojich vystúpení s dlhotrvajúcim potleskom od divákov a s urãite im
známym úÏasn˘m pocitom, Ïe odovzdali to najlep‰ie zo seba ão mohli a stálo to za to.
To Vám prajem, chalanom z hudby, pri ktorej ma vÏdy mrazí, speváãkam a taneãníkom, ktor˘ch som
vÏdy obdivoval, s úctou k Va‰ej práci.
Doc.Ján Blaho,
pedagóg V·MU v Bratislave,
choreograf, folklorista
Milí Îeleziari, je mnoho príleÏitostí, pri ktor˘ch sa ºudia pristavia a uvedomia si, Ïe veci, udalosti a
duchovné vedomie môÏu napredovaÈ len vtedy, ak za nimi stoja konkrétni ºudia a najmä ich konkrétne
ãiny, lebo Ïivot, ako hovorí básnik, je star‰í ako krása, ktorá zlietla skôr, ako sa krása zrodila na zemi.
Îivot totiÏ spieva a usmieva sa na kaÏd˘ BoÏí deÀ, Ïivot je hlbok˘, vysok˘ i vzdialen˘, hoci sme mu ãasto
blízko. Keì Ïivot cez ãloveka prehovorí, prichádzajú úsmevy na tvár i slzy ‰Èastia do oãí, ºahké mrazenie
v chrbte a vtedy v oãarení, plní obdivu vzdávame Ïivotu úctu a vìaku.
Rovnakú úctu, obdiv i vìaku chcem preto vysloviÈ osobne v‰etk˘m tvorcom i v‰etk˘m ãlenom
Îeleziara za 45 roãné hºadanie a nachádzanie vzne‰en˘ch podôb kultúry predkov, za Va‰e mimoriadne
zanietenie a obetavosÈ mnoh˘ch rokov a generácií, za Va‰e poctivé postoje k vzácnemu bohatstvu
národa, ktoré sa Va‰ou zásluhou pretavilo a pretavuje aj dnes do nádhern˘ch obrazov patriacich
k Ïivotu ãloveka.
V mene národnej kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej i za seba osobne za v‰etky tie spoloãné
roky Vám chcem z hæbky srdca poìakovaÈ za poctivú a precíznu ºudskú robotu „na roli národa dediãnej“.
Prijmite moju úctu pre tento Vበjubilejn˘ ãas i pre v‰etky nadchádzajúce dni a roky, v ktor˘ch budete
napæÀaÈ Va‰e poslanie, tvorivo rozvíjaÈ vzácne hodnoty kultúry predkov a priná‰aÈ ºuìom radosÈ.
Prajem Vám, milí Îeleziari, do tretice aj za mojich súboristov z ºupãianskeho Partizánu, aby sa Vám
darilo, aby si Vás ºudia váÏili, aby svetlo Va‰ej tvorivosti Ïiarilo a aby ste mali vo Va‰om ìal‰om
spoloãnom Ïití úspech a ‰Èastie, lebo ako hovorí básnik Chálil DÏibran:
...ten, kto otesáva mramor a nachádza podobu svojho ducha, je vzne‰enej‰í od in˘ch aj preto, lebo
vytvára svojou láskou a svojím Ïitím tú najvzácnej‰iu podobu ãloveka.
S úctou k Vá‰mu jubileu
Igor Kovaãoviã,
podpredseda Matice slovenskej,
umeleck˘ vedúci a choreograf
FS Partizán Slovenská ªupãa
"·tyridsaÈpäÈka a folklórny súbor Îeleziar."
Úvodn˘ bonmot k nasledujúcim riadkom o umeleckom snaÏení, v˘sledkoch a peripetiách telesa
pôsobiaceho v oblasti, ktorá má honosn˘ názov scénick˘ folklorizmus. Pre menej skúsen˘ch proste
ºudové umenie - tanec, hudba, spev, obrad, kroj na scéne v umeleckom spracovaní na javisku.
Podot˘kam umeleckom. Preão tento úvod? MoÏno by som sa mal zaradiÈ ku gratulantom a t˘m to
povaÏovaÈ za vybavené. Ako vÏdy pri v˘roãiach.
Poznám Îeleziar e‰te z jeho zaãiatkov (i keì som sa uÏ potuloval v Bratislave), keì sa dral hore.
Spomínam si na mená ako E. Jacko, I. a J. Mészárosovci, kapela Bundovcov, ale i P. ·irák, skvel˘
"puºsácky" taneãník J. Bak‰ay ãi ·. Mráz s manÏelkou. To v‰etko poloÏilo základy na jeho raketov˘
postup po príchode Vlada Urbana. Samozrejme, Ïe nebol to len on sám a jeho ambície, ale boli to i jeho
spolupútnici, v˘borní spolutvorcovia, interpreti - taneãníci, muzikanti, speváci. Tu by mohla zaãaÈ
di‰puta, umelecká, o tvorbe. Preão, naão, ako a pre koho. Nie v‰etko som ºudovo povedané "zba‰til"
z toho ão ponúka v ‰irokom programovom spektre. Napr. Vojensk˘ tanec, Ïeny a muÏi _ la travesti
v programe MuÏ a Ïena v tanci (i keì humor je nenahraditeºn˘), niektoré spartakiádne masovky
(celoslovensk˘, vychodÀarsk˘ zvyk), ãi tempá na spôsob Bena Jonsona, atì. Kultové programy GadÏi,
Romale-âhavale, Spi‰iaci, Rusnacka maÀira (o takmer zabudnutom resp. programovo likvidovanom
rusínskom národe, i keì to nie ale jeho povinnosÈ), ale i Hriech, MuÏ a Ïena v tanci, spoloãná Abovská
svadba, odpoãet, prakticky, bez konca. Hádali by sme sa na tému ãi vyuÏíva, tvorivo zneuÏíva alebo len
POUÎÍVA to, ão mu slovenské ºudové umenie poskytuje. Hlavne na v˘chodnom Slovensku. Bola by to
ÈaÏko odborná di‰puta, ktorej by sme rozumeli asi len my dvaja, aj to len moÏno.
Jednoducho (nie ako Mária):
KomplexnosÈ a ‰írka umeleckého záberu, ale i Îeleziarik,
i Súkromná základná umelecká ‰kola,
i veãn˘ súboj s vrchnosÈou o preÏitie.
Ale Ïiadna cena, peniaze, ãi zahraniãn˘ zájazd, nevyváÏi pasiu z javiska, radosÈ z tancovania
i muzicírovania.
To je pre mÀa 45-roãn˘ Îeleziar.
Emil T. Bartko,
taneãn˘ teoretik, folklorista
Bratislava
E‰te to nie je päÈdesiatka, ale aj tak je to dosÈ. Za tie roky Îeleziar takmer vÏdy patril ku ‰piãke na‰ich
folkórnych súborov. Posledné, ale dlhé obdobie pod umeleck˘m vedením talentovaného choreografa
a vedúceho súboru Vlada Urbana.
Systematicky mapoval svojou tvorbou jednotlivé oblasti celého V˘chodného Slovenska, ba odboãil
trochu aj do Sedmohradska. Okrem dôkladného poznania pôvodného ºudového tanca, jeho
‰pecifického ‰t˘lu, vie mu daÈ pri jeho inscenácii aj vytríbenú javiskovú formu skrze svojich vynikajúcich
interpretov, a preto je Îeleziar úspe‰n˘.
Îelám Vám do ìal‰ích rokov a v˘roãí vÏdy len úspechy a vydrÏte tak ìalej.
Prof. ·tefan Nosáº,
umeleck˘ vedúci a choreograf
US Lúãnica Bratislava
Folklórny súbor Îeleziar sa pod vedením Vladimíra Urbana vypracoval na avantgardné umelecké
teleso. Jasnou dramaturgiou, umeleckou koncepciou jednotliv˘ch programov, majstrovskou
choreografiou môÏe slúÏiÈ za vzor aj profesionálnym umeleck˘m telesám. Má veºkú zásluhu na objavovaní
a kriesení hudobn˘ch, taneãn˘ch i zvykoslovn˘ch folklórnych prejavov a to menovite jednotliv˘ch
lokalít v˘chodného Slovenska, inscenujúc ich vo veºmi pôsobivej, emocionálne silnej podobe.
Systematická a cieºavedomá príprava taneãníkov sa odzrkadºuje vo vynikajúcej interpretácii, ktorú
moÏno pokojne nazvaÈ profesionálnou. Umelecká ãinnosÈ tohto telesa podnecujúco vpl˘va aj na ìal‰ie
folklórne súbory v˘chodoslovenského kraja a zdá sa, Ïe nielen v˘chodoslovenského.
Vlado Urban vytvoril pre ãinnosÈ súboru ‰iroké taneãné zázemie mladej a i tej najmlad‰ej generácie.
Je to veºmi dôleÏité uãiÈ mlad˘ch ºudí spoznávaÈ vlastné tradície, ktoré sú základom na‰ej osobitosti
a jedineãnosti a ktoré v sebe ukr˘vajú nesmierne vzácne estetické a etické hodnoty.
FS Îeleziar prajem do jeho ìal‰ích rokov veºa radosti z jeho umeleckej ãinnosti, veºa porozumenia
a uznania t˘ch, ktorí ho podporujú, ako i veºa vytrvalosti a chuti do ìal‰ej práce v jeho umeleckom
napredovaní.
Drahí Îeleziari, za v‰etko ão vykonávate pre na‰u pospolitosÈ máte môj obdiv a vìaku a úctu!
VበJuraj Kubánka.
Juraj Kubánka,
choreograf, folklorista
Bratislava
DOM ªUDOVÉHO TANCA
Aktivity manÏelov Urbanovcov sa v Ko‰iciach neviaÏu len s fungovaním folklórnych taneãn˘ch telies
Îeleziar (Vladimír, od roku 1987) a Îeleziarik (Antónia, od roku 1991), ale majú oveºa ‰ir‰í záber.
Zaãalo sa to uÏ v decembri 1992 zru‰ením Domu odborov VSÎ. Pán Urban inicioval vznik Obãianskeho
zdruÏenia Ko‰ické folklórne ‰túdio (KF·), ktorého náplÀ ãinnosti je dosÈ obsiahla. V prvopoãiatkoch to
bola predov‰etk˘m snaha zachrániÈ súbor Îeleziar. KF· sa v‰ak zameriava na zber, ochranu a ‰írenie
ºudovej kultúry regiónov v˘chodného Slovenska. ZdruÏuje ãlenov folklórneho súboru Îeleziar, ako aj
ìal‰ích priaznivcov folklóru, podnecuje stretnutia mlad˘ch ºudí s cieºom spoznávania ºudového umenia
v jeho scénick˘ch i nescénick˘ch prejavoch, iniciuje uvádzanie v˘chovn˘ch koncertov pre ‰kolskú
mládeÏ, organizuje letné tábory pre deti orientované na zoznámenie sa s rôznymi formami tradiãnej
ºudovej kultúry, uskutoãÀuje zaujímavé súÈaÏe folklórnych súborov v Ko‰iciach, ktor˘ch vrcholom sú
Ko‰ické folklórne dni (KFD), kedysi ako Dni ko‰ick˘ch folklórnych súborov. Okrem iného KF· spracováva
informácie o folklórnych kolektívoch a priaznivcoch folklóru v mieste pôsobenia, vydáva prvé publikácie
o folklóre v meste Ko‰ice a MC, VHS, CD i DVD nosiãe s folklórnou tématikou.
No treba po pravde priznaÈ, Ïe od mája 1993 s Ko‰ick˘m folklórnym ‰túdiom úzko spolupracovala
a nakoniec podaktoré zo spomenut˘ch ãinností aj úplne prebrala umelecká a reklamná agentúra
Kultobin, spol. s r.o., kolektív pracovníkov ktorej vedie agiln˘ Ing.Urban. Hlavn˘m záberom tohto
subjektu je snaha spájania umenia s reklamnou ãinnosÈou. V agentáÏnej práci sa zameriava na
propagáciu rôznorod˘ch foriem ºudového tanca, hudby a spevu. Je hlavn˘m organizátorom premiér a
prezentácií súborov Îeleziar a Îeleziarik. Nosn˘mi akciami organizovan˘mi Kultobinom v Ko‰iciach je
zopár veºk˘ch cyklick˘ch kultúrnych podujatí, ako napríklad Stavanie májov, Cassovia Folkfest v júni, ãi
spolupráca na spomínan˘ch novembrov˘ch Ko‰ick˘ch folklórnych dÀoch. Z ìal‰ích môÏeme menovaÈ
trebárs vianoãné koncerty s humanitnou sploãnosÈou Humanita pre Ïivot, tvorivé dielne z oblasti
folklóru a pod.
O rok nato, v septembri 1994, zaãala v známom ko‰ickom Jumbo centre (b˘val˘ Dom kultúry VSÎ)
riadne vyuãovanie, to aby Urbanovci nemohli zaspaÈ na vavrínoch, nimi zaloÏená Súkromná základná
umelecká ‰kola (SZU·). V˘chova a vzdelávanie detí, mládeÏe i dospel˘ch v umeleck˘ch odboroch
z oblastí tradiãnej ºudovej kultúry a ºudového umenia je nevìaãnou, jednoznaãne ale zásluÏnou
ãinnosÈou.
Poãnúc 1. januárom roku 2005 nastala priestorová zmena. Situovanie SZU· sa presunulo z centra
Ko‰íc na jeho okraj, a to na sídlidko KVP (Ko‰ického vládneho programu). Na pôde ‰koly, teda v jej
priestoroch, zaãínajú pôsobiÈ okrem Îeleziarika a Îeleziaru aj folklórne súbory Haniãka, Hornád, ìalej
Akadémia írskych tancov Irish Dance Academy Slovakia, ãi Ko‰ick˘ detsk˘ a mládeÏnícky spevácky zbor
Mladé hlasy. Organizátorovi Urbanovi sa totiÏ podarilo k 1.augustu 2004 získaÈ od mesta do prenájmu
budovu b˘valej materskej ‰koly, takÏe spomenut˘ termín je vlastne aj poãiatkom kon‰tituovania Domu
ºudového tanca (DªT) na Starozagorskej ulici ã. 10. Mimo uÏ uveden˘ch subjektov v Àom môÏu
záujemcovia nájsÈ Klub milovníkov autentického folklóru, Archív ºudovej kultúry, Centrum folklórnych
aktivít Sloven, Folklórny klub Omladina a Klub rodiãov 3F (t.j. família, folklór, fantázia).
Kto nav‰tívi DªT po prv˘ raz, bude otváraÈ oãi. V‰ade teplo a ãisto, v kaÏdej z dvoch veºk˘ch a troch
mal˘ch taneãn˘ch skú‰obní nájde drevenú podlahu, klavír, Ïinenky, zrkadlá a pri nich „baletné“ tyãe,
funkãné nástenné hodiny, ale aj televízor a videoprehrávaã, proste balada (pri v‰etk˘ch sálach je
samostatná dievãenská a chlapãenská ‰atÀa so sociálnym zázemím !). V prízemí sú zase kancelárie
vedenia a priestranná klubovÀa pre ãakajúcich rodinn˘ch príslu‰níkov. Okrem uãební pre hudobnú
v˘chovu nesmieme vynechaÈ ani sklady krojov – krojovne Îeleziarika, Îeleziaru, Hornádu a Haniãky,
poprípade dielÀu opravy krojov a krojov˘ch súãiastok. Je to tam, v jednom objekte, proste zariadené
tak, aby prevádzka vyhovovala v‰etk˘m zainteresovan˘m. A kto tomu neverí, môÏe sa o tom presvedãiÈ
na vlastné oãi. Len sa hádam treba ohlásiÈ vopred, lebo komunikácia s neprítomn˘mi respektíve
zaneprázdnen˘mi folkloristami, lektormi, uãiteºmi, pedagógmi, by bola veru komplikovaná.
Snáì viac podrobnej‰ích informácii sa dá nájsÈ i na webov˘ch stránkach:
www.dlt.sk
www.zeleziar.sk
www.szuske.sk
www.kultobin.sk
www.folkfest.sk
ëal‰ie kontakty: tel.: +421 55 789 47 17, 15
tel. fax: +421 55 789 47 16
organizácie patriace do Domu ªudového Tanca
FS Îeliezko
KMAF
CFA Sloven
Klub 3F
VINYLOVÉ NAHRÁVKY = LP
V októbri 1981 sa v ‰túdiu âs. rozhlasu v B.Bystrici uskutoãnila nahrávka gramofónovej LP platne
Chodníãky k prameÀom pre Vydavateºstvo Opus. Hudobn˘ skladateº Svetozár Straãina na Àu vybral
spomedzi úãinkujúcich z predchádzajúcich roãníkov Folklórneho festivalu vo V˘chodnej zástupcov
8 folklórnych telies. Sólisti (M.Baloghová, F.Bikár) a ºudová hudba FS Îeleziar (predník Dezider Balog) tu
prezentovali Romovské piesne zo ·ace.
V máji 1992 sa ºudová hudba súboru zúãastnila v ‰túdiu Slovenského rozhlasu v B.Bystrici
nahrávania LP platne FF V˘chodná Speváci a hudci pre firmu Presto (v˘ber a dramaturgia – S.Straãina).
Muzikanti pod vedením Vojtecha Bundu na nej hrajú Tance z Kamenice nad Cirochou podºa
Ferencovskej muziky (hudobná úprava - Dezider Miko).
ZVUKOVÉ NOSIâE MC&CD
Profilové MC
1991
Îeleziar
(piesne zo Spi‰a, Abova, ·ari‰a a Zemplína)
MC a CD
1996
·ej haj za‰peval mi vtaãek
(piesne z okolia Ko‰íc, Abov)
UÏ tri roãki v Parchovenoch Àehraºi
(piesne z Parchovian, Zemplín, v spolupráci
s folklórnou skupinou Parchovianka)
Vãera veãar na valaºe
(známe i menej známe piesne zo Zemplína,
hosÈujú speváci FS Vranovãan)
Mila moja, jaka ‰i
(v˘ber z tvorby FS Îeleziar)
1998
1999
2001
CD
2002
2004
2005
2008
·kola tanca
(hudba ku ‰kole tanca pre deti a zaãiatoãníkov podºa choreografa
Vladimíra Urbana z televíznej relácie Vandrovali hudci)
Vianoce v Ko‰iciach
(koledy z v˘chodoslovensk˘ch regiónov a vianoãné piesne
z katolíckeho spevníka, hosÈuje Zbor sv.Cecílie a speváci
detského folklórneho súboru Îeleziarik)
ªubilam ce verÀe
(ºúbostné a lyrické piesne v podaní ‰udovej hudby a Ïenskej speváckej
skupiny FS Îeleziar, hostia Ladislav Gurbaº, violonãelo
a Miroslav Soták, spev)
Riekanky, spievanky, ‰pivanoãky, ‰pevanky
(nahrávky detsk˘ch piesní a riekaniek v podaní detského
folklórneho súboru
Îeleziarik, hudobn˘ sprievod ºudová hudba FS Îeleziar)
Riekanky, spievanky, ‰pivanoãky, ‰pevanky 2.
(nahrávky detsk˘ch piesní a riekaniek v podaní detského
folklórneho súboru
Îeleziarik, hudobn˘ doprovod ºudová hudba FS Îeleziar)
Rusnacka maÀira
(rusnácke piesne spieva a hrá Îeleziar)
OBRAZOVÉ NOSIâE VHS&DVD
VHS a DVD
1994
1996
DVD
2002
2003
2005
2007
2008
VichodÀarom na dzeku druhim pre pocechu
(taneãn˘, hudobn˘, vokálny a v˘tvarn˘ folklór regiónov Abov, Spi‰,
·ari‰ a Zemplín)
Poscel vistlana, lada maºovana
(svadba z Myslavy a okolia)
·kola tanca
(nahrávky ‰koly tanca z televíznej relácie Vandrovali hudci
z rokov 1999 aÏ 2002 pod vedením choreografa V.Urbana)
GadÏi, Romale-âhavale
(dokumentárny záznam z rovnomenného predstavenia prezentujúceho
folklór Rómov zo Slovenska, Maìarska a Rumunska)
Abovská svadba
(záznam scénického programu z amfiteátra na podujatí
Cassovia Folkfest 2005, úãinkujú FS Îeleziar, Borievka,
Hornád, Jahodná, âarnica, Omladina, hrá ªH FS Îeleziar)
·ari‰ské zjavenia tanca
(záznam galaprogramu z 11. roãníka Ko‰ick˘ch folklórnych dní 2005,
úãinkujú: FS Îeleziar, Hornád, Borievka, Jahodná, âarnica
a Omladina, doprovodná hudba
Spoloãn˘ch ãísel ªH FS Îeleziar)
Rusnacka maÀira
(záznam z premiérového programu FS Îeleziar, taneãn˘,
hudobn˘ a vokálny folklór
Rusínov a Ukrajincov Spi‰a, ·ari‰a a Zemplína v interpretácii
FS Îeleziar)
Spi‰iaci
(záznam z premiérového programu FS Îeleziar, taneãn˘,
hudobn˘ a vokálny folklór Spi‰a)
Îeleziar a Diabli tanca
(záznam programu zostaveného z vybran˘ch programov˘ch
ãísel FS Îeleziar, ktoré sú v kontraste s v˘stupmi najlep‰ích
Rómskych taneãníkov z okolia rumunského Tirgu Mure‰)
MuÏ a Ïena v tanci
(obrazov˘ záznam premiéry FS Îeleziar)
Na‰e tance a hostia
(záznam galaprogramu zo 14. roãníka Ko‰ick˘ch folklórnych dní 2008,
úãinkujú FS Borievka, âarnica, Hornád, Jahodná, Omladina
a Îeleziar z Ko‰íc,
Raslaviãan z Raslavíc, folklórna skupina Pacerki z Budkoviec
a taneãné zoskupenie V‰eteãníci z Bratislavy)
Uvedené hudobné (mimo LP platní) i obrazové nosiãe, pokiaº nebudú doãasne vypredané, je moÏné
získaÈ na kontaktnej adrese subjektov sídliacich v Dome ºudového tanca v Ko‰iciach.
hlavn˘ reklamn˘ partner
partneri
·tefan Mráz
Ing. ·tefan Mráz
Ωubo Li‰ãinsk˘
mediálni partneri
Ing. ·tefan ·ulek
OSLAVY V MÁJI NEKONâIA !
7. 6. 2009
·tátne divadlo Ko‰ice
15. v˘roãie Súkromnej základnej umeleckej ‰koly
11. 10. 2009
·tátne divadlo Ko‰ice
35. v˘roãie detského folklórneho súboru Îeleziarik
apríl 2010
·tátne divadlo Ko‰ice
Spomienkov˘ program pri príleÏitosti Ïivotného jubilea Ing.·tefana Mráza
CFF - CASSOVIA FOLKFEST
Ko‰ick˘ folklórny festival – sviatok tradiãnej kultúry európskych národov sa bude konaÈ
24. – 28. júna 2009 v Ko‰iciach
Hlavná ulica & Jumbo centrum - Pre‰ov Spi‰ské podhradie, Tokajsk˘ festival
Organizátori: Ko‰ick˘ samosprávny kraj
Krajské Osvetové Stredisko Ko‰ice
Umelecká a reklamná agentúra Kultobin Ko‰ice
Podujatie je súãasÈou Dní tradiãnej kultúry
KFD – KO·ICKÉ FOLKLÓRNE DNI
Ko‰ické folklórne dni 2009
15. roãník sa uskutoãní
13. – 22. novembra 2009
Hlavn˘ organizátor:
Spoluorganizátori:
Ko‰ické folklórne ‰túdio
Umelecká a reklamná agentúra Kultobin Ko‰ice
Ko‰ické folklórne súbory
V˘chodoslovenské folklórne zdruÏenie
Zostavil a históriu napísal: Tibor Kuãera
Vydal: Kultobin, spol. s r.o.
Grafická úprava: Dávid Gore
V˘tvarn˘ návrh: Ferdinand Majerech
Foto: archívy súborov & Robo Koãan
Náklad: 2000 ks
© 2009 - Kultobin, spol. s r.o.
ão sa skr˘va za názvom
ÎELEZIAR
ÎivotaschopnosÈ
Elán
LahodnosÈ
ExcelentnosÈ
ZáÏitok
ImpozantnosÈ
AkurátnosÈ
RadosÈ
Download

Všetky sú pekné do jednej