Slovenský rybársky zväz – Mestská organizácia Košice
NÁVRHY
LEGISLATÍVNYCH ZMIEN
Zákon o rybárstve č. 139/2002 Z.z
Vykonávacia vyhláška č. 185/2006
NÁVRHY ZMIEN
Stanovy Slovenského rybárskeho zväzu
Disciplinárny poriadok SRZ
Marec 2015
Spracoval
Ing. Branislav Holub
2
Zákon o rybárstve č. 139/2002 Z.z v zmysle zákonov č.: 246/2003
z 2. júla
2003, 525/2003 z 5. novembra 2003, 587/2004 z 21. októbra 2004 ktorými sa mení a
dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve a redakčnej opravy č. 90/2002
V základných pojmoch § 2 doplniť :
definíciu lovu a privlastnenia rýb napr. „Lovom rýb pre účely zákona je akákoľvek
cieľavedomá činnosť smerujúca k uloveniu rýb, vrátane vytvárania podmienok na ich
ulovenie . Za privlastnenie ryby je považované jej usmrtenie , obmedzenie návratu do vody
alebo prevedenie na inú osobu, okrem dočasného obmedzenia návratu do vody v rámci
rybárskych pretekov, plnenia opatrení na záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách ,
vykonávania ichtyologického prieskumu, odlovu generačných rýb na účely ich
reprodukcie, odlovu rýb v chovných rybárskych revíroch alebo hospodárskeho odlovu rýb
vykonávaného užívateľom a odlovu rýb pre vedeckovýskumné úlohy vykonávaného na
základe osobitného povolenia „
Navrhovaná definícia stanovuje, že lovom rýb nie je iba nahodenie udice , ale aj napríklad
vytváranie lovného miesta, budovanie zariadení na lov rýb a podobne. Definícia jednoznačne
vymedzí, že lov a privlastnenie nie sú totožné pojmy a že nie je možné lov rýb automaticky
považovať za ich privlastnenie .Zavedenie jednoznačného vymedzenia privlastnenia ryby
uľahčí prácu rybárskej stráži i orgánom činným v trestnom konaní . Legálne umožní v rámci
rybárskych pretekov prechovávať ulovené ryby až do vyhodnotenia súťaže. Zamedzí
poniektorým rybárom loviacim v revíroch bez privlastnenia úlovku, prechovávať ryby
ulovené v noci v sieťkach do ďalšieho dňa, aby ich mohli lepšie vyfotografovať, a následne
to odôvodňovať tvrdením, veď ich aj tak pustia. Formulácia lovu vychádza z výkladu k § 310
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z formulácia privlastnenia vychádza z výkladu k § 130 ods.
4 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z .
definíciu plavidla napr.: „ Plavidlom pre účely zákona je plavidlo pre športové a rekreačné
využitie, bez ohľadu na konštrukciu a spôsob pohonu, s maximálnou dĺžkou 10 metrov “
Takáto definícia zahrnie okrem bežných člnov využívaných pre rybolov aj bellyboaty, skútre,
vodné bicykle, prípadne podobné zariadenia. Odstráni skutočnosť, že v prípade zadefinovania
plavidla podľa zákona o vnútrozemskej plavbe by sa prípadný zákaz lovu z plavidiel netýkal
plavidiel do 2,5 m. Ak nebude takáto formulácia legislatívne možná, zo zákazu lovu
z plavidiel vyňať malé plavidlá pre športové a rekreačné využitie.
zadefinovať pojem stanovište loviaceho a používať ho namiesto pojmu miesto lovu napr.:
„ Stanovišťom loviaceho je miesto z ktorého vykonáva lov rýb. V prípade lovu
z pobrežného pozemku zahrnuje stanovište loviaceho aj jeho okolie maximálne do
vzdialenosti 10 metrov. Stanovištia loviacich sa môžu prekrývať. „
Odstránia sa tým pochybnosti o tom ,či miestom lovu je celý revír alebo skutočne iba miesto
z ktorého sa vykonáva lov, čo má následne vplyv aj na ďalšie ustanovenia zákona a vyhlášky
( prítomnosť, osvetlenie, poriadok ). Odstráni sa určitá asociácia s bežne používaným
pojmom lovné miesto tj. miesto kde je uložená nástraha a kde sa vykonáva vnadenie.
Vymedzenie vzdialenosti je prirodzene iba orientačné.
3
špecifikovať pojem „ pobrežný pozemok „ napr. : „ Pobrežným pozemkom pre účely zákona
je pozemok do 10 m od brehovej čiary . „ Prípadne v § 4 ods.1 dať odkaz na zákon
č.364/2004 § 49.
Zároveň je nutné presne vymedziť práva a povinnosti rybára, ktorý využíva pobrežný
pozemok na výkon rybárskeho práva a práva vlastníka takéhoto pozemku. Súčasné znenie § 5
Zákona to vymedzuje nedostatočne. V reálnej praxi dochádza k tomu, že vlastník si ohradí
svoj pozemok a znemožní tým aj prístup na pobrežný pozemok. Kto je v práve ? Rybár, ktorý
v súlade s § 4 ods. 1 a § 5 ods.1 má právo využívať pobrežný pozemok na výkon rybárskeho
práva alebo vlastník pozemku, ktorý má právo chrániť si svoje vlastníctvo ?. Problémy
s možnosťou využívania pobrežných pozemkov na výkon rybárskeho práva sú v ostatnej dobe
čoraz častejšie.
§ 3 ods.3, 4 členenie revírov
Vytvoriť zmiešané ( pstruhovo kaprové vody ), prípadne zvážiť možnosť dočasnej
zmeny charakteru rybárskeho revíru priamo užívateľom ( prípadne okresným úradom
na žiadosť užívateľa.) Ak prejde zmena všeobecného zákazu v súčasnej podobe je tento
návrh bezpredmetný .
Jednalo by sa o vody na rozhraní kaprových a pstruhových revírov, ktoré by slúžili ako určitý
filter a kde by boli zákonom stanovené podmienky, ktoré umožňujú aj lov iných než
lososovitých rýb. Súčasná legislatíva tzv. bielu rybu a dravcov v pstruhových revíroch de
fakto chráni.
Zvážiť presunutie lipňových revírov pod pstruhové.
Je ich len cca 30 a boli vytvorené nielen kvôli lipňovi ,ale z dôvodu umožnenia lovu hlavátky,
čo pri súčasnom nastavení zákona v pstruhových vodách nie je možné. Ďalej navrhované
zmeny vo všeobecnej dobe ochrany a pravidlách lovu na pstruhových vodách to umožnia.
§ 3 ods. 5 rybárske revíry
Zvážiť možnosť dočasnej zmeny charakteru rybárskeho revíru priamo užívateľom
( prípadne obvodným úradom životného prostredia na žiadosť užívateľa.)
Jednalo by sa napríklad o prípady, keď pri povodniach sa do pstruhového revíru dostanú ryby
, ktoré v tomto type revíru nemajú čo hľadať a je nutné ich nejako vyloviť, alebo o pstruhové
revíry pod vodnými nádržami, do ktorých sa dostávajú aj ryby , ktoré nie sú pre pstruhový
revír dominantnými, ale tým, že spôsoby ich lovu tu nie sú povolené ,sa dominantnými
stávajú a vytláčajú osádku pstruha. Proces zmeny charakteru revíru cestou ministerstva je
v takýchto prípadoch zdĺhavý.
§ 8 rybárske revíry s režimom bez privlastnenia si úlovku
Zvážiť možnosť stanovenia maximálnej doby na ktorú je možné vyhlásiť v revíri
režim bez privlastnenia úlovku.
Dlhodobé zavedenie režimu „chyť a pusť„ môže mať negatívny vplyv na kvalitu rybej osádky
a môže dochádzať k premnoženiu nežiaducich druhov rýb. Toto však musia posúdiť
ichtyológovia. Mali by sme si položiť aj otázku, či je vôbec účelné vytvárať revíry
s výlučným režimom bez privlastnenia úlovku. Predsa kto chce , môže chytať a púšťať ryby
v ktoromkoľvek revíri a ak sa zavedie horná hranica lovnej miery, potom v priebehu 5-10
rokov bude možné loviť aj trofejné ryby vo väčšine revírov.
4
§ 10 ods.1 oprávnenie na rybolov
Doplniť text : „ loviť ryby v rámci rybárskych pretekov môžu aj osoby ktoré sú držiteľmi
platnej registrácie pretekára alebo na základe súpisky overenej užívateľom revíru
( organizátorom pretekov ) „
Jedná sa o prípady, aby pretekár z jednej organizácie pri súťaži na miestnej vode inej
organizácie nepotreboval miestne povolenie, prípadne
o rôzne akcie organizované
užívateľom revíru, cieľom ktorých je umožniť vyskúšať si lov rýb a prilákať tak nových
členov.
§ 10 ods.2, 3,4 ustanovenia týkajúce sa rybárskych lístkov
Rybárske lístky zrušiť!
Povinnosť mať rybársky lístok sa vzťahuje iba na osoby loviace v rybárskych revíroch. Ak sa
lov vykonáva na súkromných vodách, povinnosť mať rybársky lístok neexistuje. Príjem
z rybárskych lístkov je príjmom do rozpočtu obce. To, čo rybári zaplatia obci za rybárske
lístky, môže skončiť ako úhrada nákladov na osvetlenie obce. Aj samotné ministerstvo sa
takého príjmu vzdalo- osobitné povolenie nahrádza rybársky lístok. Samotný rybársky lístok
je najľahšie sfalšovateľná verejná listina. Bolo by zaujímavé vedieť, koľko je vydaných
rybárskych lístkov a porovnať to s počtom členov SRZ.
Ak nebude vôľa zrušiť rybárske lístky, tak by sa mohlo uvažovať o :
• zavedení 6 mesačných lístkov pre skupinu rybárov loviacich výlučne na pstruhových
vodách , na ktorých môžu loviť iba 5 ½ mesiaca v roku,
• znovu zavedení platnosti ročných ( trojročných ) lístkov na dobu kalendárneho roka (
od 1. januára do 31. decembra ). Tým, že v súčasnej dobe platnosť rybárskeho lístka
nekopíruje platnosť povolenia, dochádza k neúmernému nárastu previnení lovu bez
platného lístka spôsobeného nedbanlivosťou rybárov,
• podmienení vydania povolenia na rybolov predložením rybárskeho lístka ktorý bude
platiť po celú dobu platnosti povolenia. Riešiť obdobne ako v českej legislatíve bez
nutnosti tzv. osvedčenia o spôsobilosti, keďže toto je riešené v SR absolvovaním
školenia v rámci SRZ. Spolu s predchádzajúcim opatrením by sa jednalo o prevenciu.
• povinností obcí využiť prostriedky získané z predaja rybárskych lístkov výlučne pre
účely rybárstva napr. zabezpečenie čistoty pobrežných pozemkov.
§ 11 ochrana rýb
Uvedený paragraf zrušiť ako celok alebo nahradiť textom: „ V rybárskych revíroch je
zakázaný lov rýb v dobe všeobecného zákazu. Všeobecný zákaz lovu stanovuje užívateľ
rybárskeho revíru na revír alebo jeho časť z dôvodu neresu, zarybňovania, zhromaždenia
rýb na zimoviskách, pri mimoriadnych situáciách, pred vykonaním rybárskych pretekov
alebo na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy. „
Zrušiť všeobecné zákazy lovu v súčasnom ponímaní. Z okolitých štátov sme asi jediný, ktorý
to má takto zadefinované. Právo všeobecnej ochrany – úplného zákazu lovu rýb dať do rúk
užívateľovi revíru , pri jasne vymedzených kritériách ( zhromaždenie rýb v čase neresu, pri
mimoriadnych situáciách, zarybňovaní a pod. ) Ochranu rýb riešiť výlučne individuálnou
dobou ochrany – zákazom privlastnenia a časovo a priestorovo vymedzeným zákazom
určitého spôsobu lovu. Vyžaduje si to prehodnotenie dôb individuálnej ochrany, tak aby
kopírovali dobu neresu a zároveň je nutné dať užívateľovi možnosť túto dobu v určitej miere
5
upravovať na základe miestnych podmienok. Práve táto zmena vyžaduje jasné a presné
zadefinovanie pojmov lov rýb a privlastnenie rýb. V tomto by sme sa mali inšpirovať
českými či poľskými rybármi.
Tvrdenie, že ustanovenia tohto paragrafu sledujú ochranu rýb v dobe neresu je zavádzajúce.
Ak by to mala byť pravda , musela by byť ochrana v pstruhových vodách od septembra –
začatie neresu pstruha potočného do konca februára – ukončenie neresu sivoňa. V lipňových
vodách by v tomto prípade mal byť zákaz od marca do polovice mája – doba neresu lipňa
a v kaprových vodách od februára – začiatok neresu šťuky do augusta- ukončenie neresu
mreny (a to som radšej nezarátal začatie doby neresu mieňa). Zároveň takýto argument by
musel znamenať, že v revíri kde sa vyskytuje celoročne chránený druh, by mal byť aj lov
celoročne zakázaný.
Keby sa mala súčasná filozofia ochrany rýb analogicky uplatniť na ochranu zveri pri výkone
poľovného práva, tak by poľovník nemohol v júli strieľať na diviaka ( lov ktorého je už
možný) , pretože čo ak trafí srnu ( lov ktorej ešte povolený nie je ).
Argument, že tieto doby sú stanovené aj z dôvodu vyrušovania hniezdiaceho vtáctva tiež nie
je úplne v poriadku . To by musel byť v tej dobe zakázaný akýkoľvek vstup nielen do revírov
ale aj do lesov.
Pre zabezpečenie ochrany rýb plne postačuje stanovenie individuálnych dôb ochrany
jednotlivých druhov, kedy si loviaci takúto rybu, aj keď ju uloví, nesmie privlastniť ( aj keď
táto časť vyhlášky by potrebovala tiež zmenu ) zadefinovanie dôb zákazu použitia lovných
spôsobov a ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c ) Zákona. Zároveň zrušenie paragrafu 11, by
narušilo „ exkluzivitu „ revírov s osobitným režimom podnikania, ktorá je jedným z dôvodov
snáh o zmenu § 4 ods. 3 Zákona. Ak bude mať rybár možnosť loviť celoročne na skoro dvoch
tisíckach revírov v obhospodarovaní SRZ za 70,- € ročne alebo za 20,-€ denne na
súkromných revíroch , čo si asi vyberie ? Prirodzene predpokladá to aj ďalšie zmeny
a skvalitnenie zarybňovania.
Nehovoriac o tom, že je lepšie mať v revíroch rybárov ako pytliakov, či už dvojnohých alebo
operených.
A ak sa niekto obáva drancovania revírov, kde je problém stanoviť do vykonávacej vyhlášky
maximálny počet rýb jednotlivých druhov ktoré si môže loviaci na jedno povolenie v sezóne
privlastniť aj s prípadnými sankciami za prekročenie limitu.?
Ak nebude § 11 zrušený ako celok potom :
v ods. 1 zmeniť zákaz lovu do 15.marca
Uvedená zmena umožní lov v pstruhových vodách už od 16 marca tj v dobe, keď je neres
pstruha potočného už dávno ukončený a kvôli pstruhovi dúhovému nie je dôvod lov
zakazovať.
ods. 3 a ods. 4 zrušiť úplne a umožniť tak aspoň na kaprových vodách celoročný lov.
Na časť vôd sa zákaz nevzťahuje a na väčšine vôd na ktoré sa zákaz vzťahuje sa aj tak
uplatňujú výnimky a ochrana na nich trvá iba 1 ½ mesiaca. Načo je takáto ochrana ?
A ak neprejde vôbec nič tak aspoň :
v ods.4 zákona doplniť text : „ ....toku , ktoré sú samostatným revírom „
V súčasnej dobe sa buduje veľa malých vodných elektrární, nad ktorými dochádza k vzdutiu
vodného toku. Doplnenie navrhovaného textu jednoznačne vymedzí ,že vody umelo vzduté
v koryte vodného toku na ktoré sa ods. 4 nevzťahuje, sú iba priehrady tj samostatné revíre
a nie vzdutia nad MVE.
6
§ 12 individuálna ochrana rýb
V písm. a ) nahradiť text „ loviť ryby v čase individuálnej ochrany jednotlivých druhov rýb.“
textom „ privlastniť si ryby v čase individuálnej ochrany jednotlivých druhov rýb .“
Zákaz lovu v dobe individuálnej ochrany nevystihuje podstatu a jeho dokázanie nie je reálne.
Pre ilustráciu niekoľko príkladov :
September, kaprová voda, lov na položenú, nástraha dážďovka- jedná sa o zakázaný lov
individuálne chráneného úhora alebo povolený lov kapra ?
Január, kaprová voda, lov na prívlač – jedná sa o zakázaný lov individuálne chránenej šťuky
alebo povolený lov zubáča ?
September, pstruhová voda, lov na prívlač – jedná sa o zakázaný lov individuálne chráneného
pstruha potočného alebo povolený lov pstruha dúhového ?
September, pstruhová voda ktorá je zarybňovaná výlučne pstruhom potočným, lov na prívlač
– v tomto prípade v zmysle dikcie § 12 písm. a ) sa loviaci dopúšťa trestného činu aj keď § 11
mu to umožňuje.
V súčasnej dobe sa s obľubou používa pojem cielený lov. Aká je však reálna možnosť
cielený lov dokázať ? Žiadna . Okrem posledného príkladu, kedy sa o cielený lov jedná
automaticky.
písm. d ) vypustiť a zaradiť ho do Vyhlášky
Porušenie ustanovenia § 12 písm. d ) Zákona o rybárstve, aj keď je zaradené v časti
Individuálna ochrana, nie je možné jednoznačne zadefinovať ako naplnenie skutkovej
podstaty TČ pytliactva ( nie je lovom v zmysle výkladu pojmu lov k § 310 TZ, a malo by byť
hodnotené ako porušenie ostatných zásad výkonu rybárskeho práva. )
§ 13 zakázané spôsoby lovu rýb
Ods. 1 písm. a ) vypustiť z textu zákaz lovu na šnúry.
V súčasnosti, na otázku či je možné loviť na šnúru ,sa dá odpovedať: nie ak je šnúrou
myslený takzvaný „ kombajn „ áno ak je šnúrou myslená splietaná šnúra používaná namiesto
vlasca. Čiže jedným pojmom sú označované dve rôzne veci. Zároveň , ak v zákone bude
dôsledne zadefinovaný maximálny počet nadväzcov ( háčikov) ktoré je možné pri love použiť
, bude takýto zákaz bezpredmetný. Pozri návrh k § 16 písm. b )
Ods. 1 písm. a ) vypustiť z textu zákaz lovu pod ľadom alebo zmeniť na zákaz lovu rýb
pod ľadom na trvalo tečúcich vodných tokoch ( pstruhových revíroch )
Umožnením lovu na „ dierkach „ sa určite rybolov zatraktívni a vysekávanie prierub do
ľadu jednoznačne prinesie výhody aj pre ryby. Prirodzene vo vykonávacej vyhláške je nutné
tento spôsob lovu rozpracovať ( stanovenie minimálnej vzdialenosti od hrádzí, prítokov ,
minimálnej vzdialenosti jednotlivých prierub, ich maximálnej veľkosti, ich označenia
a zabezpečenia po skončení lovu....)
Ods. 1 písm. b ) pojmy lapadlá , vrše, koše a pod. nahradiť pojmom pasce na ryby u
ktorých stanoviť podmienku obsahu maximálne 20 dm3 a veľkosti vstupného otvoru
o maximálnom priemere 5 cm.
Navrhovaná úprava umožní na lov nástrahových rybiek použiť aj tzv. pasce, ktoré sa
v ostatnej dobe dostávajú do voľného predaja.
7
Ods. 1 písm. b ) v zákaze lovu v rybochodoch doplniť „ a biokoridoroch“ následne
z písm. e ) tieto zákazy vypustiť.
Ide iba o technickú úpravu ,aby to nebolo uvedené 2 x.
Ods. 1 písm. b ) v texte „ .... loviť ryby v noci za pomoci svetla ....“ vypustiť text „ v noci“
Tu si tvorca zákona asi neuvedomil, že na prilákanie rýb, sa môžu úspešne použiť za denného
svetla pri love vo väčších hĺbkach, aj 15, 20 cm dlhé chemické svetlá.
Ods. 1 písm. e ) rozčleniť na samostatné písmená z dôvodu sprehľadnenia:
e1 ) „ loviť ryby v užívateľom stanovenej vzdialenosti od vodohospodárskych stavieb a jej
funkčných objektov, telesa hrádze, hate, vodných elektrární, čerpacích staníc, technických
zariadení plavebných, odvodňovacích, závlahových kanálov, plavebných komôr a to aj
počas ich výstavby. Užívateľ je povinný zverejniť túto vzdialenosť v rybárskom poriadku. „
Zo znenia zákona by malo byť zrejmé kto určuje túto vzdialenosť.
Tabuľa vyznačujúca v teréne stanovenú vzdialenosť má pričinením „ tiež rybárov“ trvácnosť
často iba niekoľko dní maximálne týždňov. Užívateľ revíru po dohode so správcom
vodohospodárskeho zariadenia zverejní toto v rybárskom poriadku a už sa nikto nebude môcť
vyhovárať, že o tom nevedel, pretože tam žiadna tabuľa nie je. Je vypustená čiarka medzi
......technických zariadení plavebných , odvodňovacích, závlahových kanálov, plavebných
komôr .....Tvorca zákona tu mal na mysli technické zariadenia týchto kanálov a nie samotné
kanály.
e2) „ v plavebných komorách, vo verejných prístavoch, z cestných a železničných mostov
a lávok pre peších „
Je doplnený text vo verejných prístavoch v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe.
e3) ak nebude zadefinované rybárske plavidlo : „ z lodí vnútrozemskej plavby, prievozných
lodí, plávajúcich strojov a plávajúcich zariadení „ do poznámky pod čiaru dať odkaz na
zákon 338/2000 Z.z. § 2
Z kategórie plavidiel je vyňatá kategória malých plavidiel, aby sa s ňou dalo pracovať vo
vyhláške.
§ 14 v pstruhových vodách sa zakazuje - ak neprejde zmena všeobecného zákazu
Písm. c ) vypustiť text : „.... iné ako....“
Je to nadbytočné. To že tieto mušky musia byť umelé, definuje písm. g )
Písm. g ) doplniť text : „ .....okrem ich umelých napodobenín. „
Ustanovenie je síce dostatočne jasné, stále sa však vyskytujú prípady, keď rybárska stráž
hodnotí použitie napodobeniny červov za zakázaný spôsob.
Písm. e ) vypustiť text : „ plávanú a „
Doplniť ďalšie písmeno s textom : „ pri love na plávanú používať iné nástrahy ako rastlinného
pôvodu „
Uvedená zmena umožní v týchto vodách loviť aj iné druhy rýb než lososovité, ktoré sú pri
súčasnom znení zákona prakticky chránené.
8
Doplniť ďalšie písmeno s textom : „ vnadiť akýmkoľvek spôsobom a loviť na cesto „
Vnadenie rýb na pstruhovej vode nemá nič spoločné so športovým rybolovom a použitie cesta
je zneužívané, kedy rybári k miniatúrnemu tvisteru pridajú cesto a pri kontrole tvrdia, že lovia
na prívlač, aj keď v skutočnosti lovia na položenú.
§ 14 v pstruhových vodách sa zakazuje - ak prejde zmena všeobecného zákazu a presun
lipňových do pstruhových
a)
b)
c)
d)
e)
f)
loviť na prívlač v dobe od 1. októbra do 15.marca okrem prívlače pri love hlavátky
pri love hlavátky používať nástrahy menšie ako 5 cm
loviť muškárením v dobe od 1 januára do 31.mája
loviť na viac ako 2 udice pri love na plávanú alebo položenú
pri love na plávanú a položenú používať iné ako rastlinné nástrahy.
používať pri love ako nástrahu živú, mŕtvu rybku alebo jej časti, červy, a hmyz vo
všetkých vývojových štádiách
§ 15 v lipňových vodách sa zakazuje - ak zostanú
Písm. c) vypustiť text : „ ....a iné ako muškárske náradie. „
Vzhľadom k tomu , že Vyhláška umožňuje použiť na lipňových vodách sbirolino , je
stanovenie podmienky používania muškárskeho prútu pri použití 20 gramového sbirolina
nelogické a asi žiadny rybár by neriskoval zničenie muškárskeho prútu.
Písm. e ) a g ) rozhodnúť či bude alebo nebude povolené použitie nástrah rastlinného
pôvodu.
Pokiaľ písm. e ) zakazuje použiť iné nástrahy než rastlinného pôvodu, písm. g ) zakazuje
použiť ryžu , tarhoňu a krúpy , čo sú nástrahy rastlinného pôvodu. Nehovoriac o tom, že
tarhoňa je názov druhu cestoviny. Ak výrobca túto cestovinu premenuje už to platiť nebude.
Písm. g ) vypustiť text : „ .... a všetky napodobeniny ikier, „
Stávajúci text jednak explicitne stanovuje zákaz lovu na napodobeniny ikier, teda na pravé
ikry je lov povolený a jednak ponechať na rozhodnutí rybárskej stráže, či nástraha je alebo nie
je napodobeninou ikry ( napr. malá gulička zafarbeného cesta použitá pri love na plávanú ) je
od tvorcu zákona nezodpovedné
zvážiť umožnenie lovu na prívlač už od 1. júna.
Súčasná úprava prívlače a lovu na rybku v období od 1.novembra do 31. decembra je
zameraná výlučne na umožnenie lovu hlavátky. ( Paradoxne, ak sa vyskytuje hlavátka
v pstruhovej vode, jej lov nie je možný žiadnym spôsobom ! ) Lipeň ako dominantná ryba
lipňovej vody sa loví prevažne na mušku a jeho ulovenie na prívlač je skôr iba náhodné. Tým,
že väčšinu doby je prívlač v lipňových vodách zakázaná, chránime ostrieža, jalca... ktoré
budú lipňa vytláčať
§ 16 v kaprových vodách sa zakazuje
Písm. a ) Zmeniť text na „ loviť na viac ako tri udice „
Zmena počtu udíc nezmení nič na maximálnom počte alebo hmotnosti rýb ktoré si môže
loviaci v jednom dni lovu privlastniť. Či to naplní pomocou jednej udice za jeden deň alebo
pomocou troch udíc za jednu hodinu je vecou loviaceho. Či má chuť vyvážať na 300 metrov
9
jednu, dve alebo tri udice , je to jeho problém. Na druhej strane , ak ryby neberú, dajme mu
väčšiu šancu , že na jednu z nich bude mať úspech. Lov na 3 udice je v niektorých štátoch
Európy štandardný.
Za úvahu stojí ( aj keď to nie je vecou legislatívy ale SRZ ) zavedenie finančne
odstupňovaných povoleniek na 1, 2 alebo 3 udice. Ak si 10 % členov zvolí lacnejšie
povolenky na jednu udicu, tak určite aspoň 50 % si zvolí drahšie povolenky na 3 udice, čo
prinesie SRZ vyššie finančné prostriedky , ktoré môže využiť na kvalitnejšie zarybňovanie
revírov.
Písm. b) Zmeniť text na : „ loviť na jednej udici na iné montáže, než tvorené maximálne
dvomi jednoduchými háčikmi alebo kombináciou jedného jednoduchého a jedného
viacháčika , okrem umelých nástrah používaných pri prívlači a vybavených z výroby
väčším počtom háčikov, „ ustanovenia o počte mušiek ponechať v platnosti.
Nebude nutné zadefinovať nadväzec, odstráni sa možnosť obísť zákon naviazaním väčšieho
počtu háčikov priamo na hlavný vlasec ( vytvorenie kombajnu ) a čiastočne si prídu na svoje
aj sumčiari. Zamedzí sa obchádzaniu zákona použitím štvorháčikov.
Písm. c ) Úplne vypustiť zo zákona, alebo nahradiť textom : „ loviť na invázne druhy
rýb „
Pôvodný zámer, zabrániť zavlečeniu druhov ktoré sa v revíri nevyskytujú, prípadne prenosu
chorôb, nemá v našich podmienkach opodstatnenie. Jednotlivé revíry sú prepojené a majú
skoro rovnakú osádku rýb, Je nelogické , ak je vodný tok rozdelený na viac revírov,
požadovať, aby nebola rybka ulovená v jednej časti toku použitá na lov v inej. Zároveň
porušenie takéhoto zákazu je prakticky nedokázateľné. Stačí, ak rybár naloví v jednom revíri
dostatočný počet rybiek a pred odchodom do druhého revíru si časť z nich zapíše do prehľadu
o úlovkoch, ako keby ich ulovil v tomto revíri. Skôr je problémom ak rybár zakúpi rybky
v akvaristike alebo v obchodnom reťazci, využívajúc, že sa nejedná o rybky z revíru ( k čomu
ho toto ustanovenie tlačí). Zároveň v súvislosti s použitím nástrahových rybiek, by bolo
vhodné novelizovať aj § 22 ods. 5 Zákona o veterinárnej starostlivosti doplnením textu : „
okrem nástrahových rýb použitých pri športovom rybolove „ alebo využiť skutočnosť, že
zákon o veterinárnej starostlivosti hovorí o návnade, a zákon o rybárstve o nástrahe a doplniť
vykonávaciu vyhlášku o ustanovenie „ použitie živej rybky ako nástrahy je v kaprových
vodách povolené „
Lov sumca či šťuky sa iste dá realizovať aj iným spôsobom než lovom na živú rybku, ale
medzi rybármi máme aj dôchodcov a telesne postihnutých, pre ktorých je prívlač už veľmi
namáhavá. Títo si už radšej vychutnajú lov klasickým, menej namáhavým spôsobom.
Písm. d ) Úplne vypustiť zo zákona alebo zmeniť lehotu do 15 apríla
Zámerom uvedeného ustanovenia je zamedziť lovu šťuky , zubáča a sumca. Ak však
pristúpime k umožneniu celoročného lovu s tým, že ochrana jednotlivých druhov rýb je
zabezpečená ich individuálnou dobou ochrany a povinnosťou loviaceho rybu ulovenú v dobe
ochrany pustiť, takéto opatrenie je zbytočné a zároveň znemožňuje lov ostatných druhov rýb
ktoré sa tiež lovia prívlačou.
10
Písm. f) Vypustiť zo zákona a rozobrať iba vo vykonávacej vyhláške
Pokiaľ všetky ostatné zákazy sa priamo týkajú lovu a ich porušenie je možné považovať za
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu pytliactva, zaradenie pod túto kategóriu aj
neosvetlenie miesta lovu je neprimerané. V súčasnosti toto rieši zákon , vyhláška aj rybársky
poriadok pre držiteľov zvláštneho povolenia , pričom všetky 3 dokumenty to riešia rozdielne.
Doplniť zákaz vnadenia boilesom s obsahom mäsových múčok ! ( minimálne na menších
vodných plochách prípadne plochách, ktoré nemajú zabezpečený stály prietok vody )
Toto sa asi stretne s obrovským odporom. Musíme si však uvedomiť, že tu nejde o pár
guličiek ale o stovky kilogramov
V deväťdesiatych rokoch bol vydaný zákaz použitia krmív s obsahom mäsových múčok pri
chove prežúvavcov . Pred pár rokmi sa v tlači objavil článok o zámere zakázať ich použitie
pri chove všetkých hospodárskych zvierat. Už niektorí samotní výrobcovia boiles a peliet na
báze mäsových múčok uvádzajú upozornenie, že nie sú vhodné na kŕmenie hospodárskych
zvierat- tj tých čo sú určené na konzum. Kapor nie je hospodárska ryba ?
Je to oblasť, ku ktorej by sa mali vyjadriť veterinárne orgány, orgány ochrany životného
prostredia ale aj zdravotnícke orgány.
Vytvoriť nový paragraf : V zmiešaných vodách sa zakazuje s textom :
(Ak prejdú zmeny vo všeobecnom zákaze je to bezpredmetné )
a) loviť na viac ako dve udice
b) loviť na jednej udici na inú montáž, než tvorenú maximálne jedným háčikom ,
okrem umelých nástrah používaných pri prívlači a vybavených z výroby väčším
počtom háčikov a na viac ako tri mušky pri love muškárením
c) používať ako nástrahu živú rybku
d) pri love na prívlač loviť na viac ako jednu udicu
e) loviť na rybku alebo prívlač od 1. októbra do 15. apríla
f) vnadiť akýmkoľvek spôsobom
g) loviť vo vzdialenosti menšej než 50 m od ústia prítokov , ktoré sú pstruhovými
vodami
h) loviť viac ako 5 dní v týždni
Navrhovaná úprava umožní lov iných, než lososovitých rýb v dnešných stojacích pstruhových
vodách. Umožní použitie akéhokoľvek lovného spôsobu a je bezpredmetné či týmto
spôsobom ulovil pstruha alebo iné ryby. Počet rýb ktoré si môže privlastniť zostane stále
rovnaký.
Zvážiť presunutie vybraných ustanovení zákona do vyhlášky pod samostatný §
s názvom Zásady výkonu rybárskeho práva. :
§ 12 písm. d ) : Zaradenie povinnosti začať lov zápisom dátumu a miesta lovu a ukončiť lov
zápisom počtu a hmotnosti ulovených rýb pod paragraf s názvom individuálna ochrana rýb, je
nelogické. Takéto zaradenie zároveň spôsobuje problémy, keď je orgánmi činnými v trestnom
konaní, či rybárskou strážou vyhodnocované ako trestný čin.
§ 13 ods.1 písm. e ) : Spravidla akákoľvek činnosť ( vrátane výkonu rybárskeho práva )
z vodohospodárskych zariadení či ostatných objektov uvedených v predmetnom paragrafe je
obmedzená alebo priamo zakázaná inými zákonnými normami ( Zákon o vodách, Zákon
o vnútrozemskej plavbe, .......), pričom ich porušenie je v zmysle týchto zákonov iba
priestupkom. Zároveň je nutné položiť si otázku, či tieto obmedzenia riešia ochranu
rybárskeho práva , alebo tu ide primárne o ochranu týchto objektov. Je preto neopodstatnené,
11
aby takéto zákazy boli zaradené pod zakázané spôsoby lovu a ich porušenie bolo trestným
činom pytliactva.
§ 14, §15, §16, §17 :V dobe nadobudnutia účinnosti Zákona o rybárstve č. 139/2002 Z.z bola
trestnosť konania posudzovaná podľa § 181 d trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov. Lov zakázaným spôsobom bol trestným činom, ak loviaci zároveň
spôsobil škodu väčšiu než dvojnásobok minimálnej mesačnej mzdy.
V roku 2005 nadobudol účinnosť Trestný zákon č 300/2005, ktorý u trestného činu
pytliactva v § 310 ods.1 podmienku spôsobenia škody vypustil a skutkovou podstatou
trestného činu sa stalo samotné porušenie uvedených paragrafov, bez ohľadu, či loviaci
vôbec nejakú rybu uloví alebo nie. Členovia SRZ, sú tak aj za relatívne malé opomenutie
riešení za TČ pytliactva a zároveň sú riešení aj disciplinárne. Presunom uvedených paragrafov
do vyhlášky by boli riešení iba disciplinárne. Uľahčila a zjednodušila by sa tým aj činnosť
rybárskej stráže.
§ 21 ochrana rybárskeho práva
Ods.3 doplniť ďalšie písmeno s textom : „ úspešne absolvovala psychodiagnostické
vyšetrenie , „
Požiadavka psychotestov u osôb, ktoré sú oprávnené použiť donucovacie prostriedky je
legitímna. Umožní to rybársku stráž očistiť od osôb ktoré tam nemajú čo hľadať a skvalitní sa
výber nových členov rybárskej stráže.
§ 23 oprávnenia rybárskej stráže
ods. 1 písm. a ) zmeniť text na : „ kontrolovať osoby vykonávajúce rybárske právo( lov rýb)
a činnosť súvisiacu s výkonom rybárskeho práva ( lovom rýb), prezerať im rybárske
náradie, úlovky, plavidlá a nádrže na ryby.“ Prípadne na text : „ Vyžadovať od osôb ktoré sa
nachádzajú v rybárskom revíri alebo na pobrežnom pozemku s rybárskym náradím
predloženie povolenia na rybolov, rybárskeho lístku a dokladu ktorým môže preukázať svoju
totožnosť, prezerať im rybárske náradie, úlovky, plavidlá a nádrže na ryby „
Týkalo by sa to osôb, ktoré sa pohybujú po pobrežnom pozemku s rybárskym náradím,
zakrmujú lovné miesto, odchádzajú od vody s taškou s rybami a pod. Súčasné znenie je veľmi
problematické. V navrhovanom znení nie je uvádzaná formulácia osoby loviace v rybárskych
revíroch, keďže z § 4 je zrejmé že rybárske právo sa vykonáva v rybárskych revíroch . Zároveň
navrhovaná formulácia umožní bez problémov a rôznych výkladov kontrolovať osoby nielen
pri samotnom vykonávaní lovu ale aj v súvislosti s výkonom rybárskeho práva (pri vnadení,
prerušení lovu, presune medzi stanovišťami, kontrolovať osoby ktoré vykonávajú činnosť na
pozemkoch zaplavených po povodniach, budujú zariadenia, ktoré môžu slúžiť na lov rýb..... )
Za písm. a ) doplniť ďalšie písmeno s textom : „ vstupovať do priestorov vodohospodárskych
stavieb , na paluby plávajúcich strojov a plávajúcich zariadení v prípade dôvodného
podozrenia, že sa z nich pácha trestný čin pytliactva. Ich prehliadka môže byť vykonaná iba
v súčinnosti s príslušníkmi PZ SR, za dodržania zákonom stanovených podmienok „
Uvedené ustanovenie je navrhované hlavne z dôvodu, že sa rozmáhajú prípady nepovoleného
lovu z „ hausbótov „ ktoré požívajú štatút ochrany obydlia podľa čl. 21 Ústavy SR. a že
z niektorých MVE si ich obsluhy urobili stále zariadenia na lov rýb.
12
Ods.1 písm. d ) doplniť text : „ osobe pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva alebo
pri porušovaní ostatných zásad riadneho výkonu rybárskeho práva ..... „)
Súčasné znenie dáva rybárskej stráži právomoci uvedené pod písm. d ) iba pri porušení
určitých paragrafov zákona ( § 10 ods.1, § 11 až 17 ) ,porušenie ktorých je možné posúdiť aj
ako trestný čin pytliactva. Loviaci sa v praxi môže dopustiť aj iných porušení ( úmyselné
znečistenie lovného miesta, lov bez povinnej výbavy, vyhradzovanie lovného miesta,
nesprávne prechovávanie privlastnených rýb, použitie člnov kde je to zakázané, lov na
miestach kde je to zakázané alebo obmedzené rybárskym poriadkom.....a iné ). Navrhovaná
úprava umožní uplatniť právomoci RS aj v týchto prípadoch. Je však potrebné uvedomiť si, že
sa jedná o právomoc nie o povinnosť odoberať povolenia.
Doplniť nové písmeno s textom : „ vyhotovovať pri výkone svojej právomoci zvukové a obrazové
záznamy „
Skvalitnil by sa tým výkon kontrolnej činnosti a odstránili by sa následné tvrdenia , že rybárska stráž
v niečom pochybila.
§ 39 písm. m ) vypustiť text : „ ..... na hraničných vodách a vodách vyhlásených za
medzinárodné toky na ktorých nie sú uzatvorené medzinárodné dohody, ktorými je
Slovenská republika viazaná, „
Je neštandardné, aby medzinárodnú zmluvu, na príprave ktorej participuje vláda, parlament,
prezident či ústavný súd , mohlo nahradiť rozhodnutie štátneho úradníka. Zároveň je nutné
povedať, že každá jedna doteraz udelená výnimka je odôvodnená tým že : „ legislatíva
susedného štátu je benevolentnejšia ako naša „ . Prečo teda neurobiť takou aj našu legislatívu.
Zároveň navrhovaná zmena umožňuje ministerstvu udeľovať výnimky z vybraných
ustanovení zákona na ktorýkoľvek revír.
§ 43 splnomocňovacie ustanovenia pre vyhlášku
písm. g ) doplniť text : „ ..... mierach , maximálnych lovných mierach a počte....“
doplniť nové písmeno : „ o používaní malých plavidiel , „
§ 45 zmeniť na text : „ Výkon rybárskeho práva v hraničných vodách je vykonávaný
v zmysle medzinárodnej zmluvy , ktorou je Slovenská republika viazaná. Ak na hraničnej
vode nie je medzinárodná zmluva uzavretá, platia ustanovenia tohto zákona . „
Pri medzinárodnej zmluve dať odkaz pod čiaru : Ústava SR čl. 7 ods.4
Toto je štandardný postup na uplatňovanie medzinárodných zmlúv či už v rámci SR alebo
okolitých štátov a nie tak ako to doteraz bolo v zákone.
Zvážiť možnosť dotovania rybárskych revírov štátom
V súčasnosti všetky povinnosti k zarybňovaniu revírov znáša užívateľ. Zarybňovanie hradia členovia
SRZ zo svojho vrecka a tým financujú rybárske právo, ktoré patrí štátu. Tých niekoľko účelových
dotácií z eurofondov, je skutočne bezvýznamných. Ak štát môže dotovať farmárov podľa rozlohy
pasienkov, polí, počtu chovaného dobytka.... mohol by dotovať aj rybárov podľa druhu a rozlohy
revírov.
13
Vykonávacia vyhláška č. 185/2006
§ 2 členenie vôd
Doplniť ods.4 s textom : „ Zmiešanými vodami sú prevažne vodné nádrže alebo sekundárne
pásma pod nimi, ktoré svojim charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na pomerné
zastúpenie lososovitých a kaprovitých rýb. „
Úprava nadväzuje na navrhovanú zmenu § 3 Zákona
§ 8 povolenie
písm. b ) zmeniť text na : „osobné údaje držiteľa povolenia „ do odkazu pod čiarou dať § 4
zákona č. 122/2013 Z.z.
Pre identifikáciu držiteľa je nutné uvádzať okrem mena a bydliska aj dátum narodenia , čo už
je osobným údajom v zmysle zákona o ochrane osobných údajov.
§ 10 čas individuálnej ochrany rýb
Ak sa do zákona dostane celoročné povolenie lovu rýb, bude nutné prehodnotenie
individuálnej doby ochrany jednotlivých druhov rýb, ktorá v súčasnosti nekopíruje dobu
neresu, ale je kombináciou doby neresu s dobou všeobecného zákazu respektíve s dobou
zákazu lovu podľa § 16 písm. d).
Ods.1
Pstruh dúhový, sivoň potočný, síh – nepôvodné druhy, individuálnu dobu ochrany zrušiť
Lipeň tymiánový od 1.marca do 15.mája
Šťuka severná od 1. februára do 15. apríla v kaprových vodách
Boleň dravý od 1.apríla do 30.júna v kaprových vodách
Všetky druhy jalcov od 1.apríla do 31. mája v kaprových vodách
Sumec veľký od 1.mája do 30.júna v kaprových vodách
Zubáč obyčajný 1.apríla do 31.mája v kaprových vodách
ich ochrana by mala platiť iba v kaprových vodách , v pstruhových sa jedná o nežiaduce ryby
atď.
Doplniť text : „Ministerstvo( okresný úrad ) môže na základe žiadosti užívateľa
a vykonaného ichtyologického prieskumu zmeniť dobu individuálnej ochrany podľa
miestnych podmienok najviac o 14 dní . Užívateľ je povinný túto zmenu zverejniť
v rybárskom poriadku. „
Neres rýb závisí na teplote vody. Pokiaľ v severných častiach Slovenska bude ryba pred
neresom, na juhu ten istý druh môže mať dávno po nerese. Takáto možnosť skvalitní ochranu
rýb. Zároveň sa zmena individuálnej doby ochrany bude môcť týkať ktoréhokoľvek druhu ,
nie iba kapra.
Zosúladiť ochranu rýb medzi vykonávacou vyhláškou k zákonu o rybárstve a vykonávacou
vyhláškou k zákonu o ochrane prírody a krajiny ( ploska pásavá, ovsienka striebristá, šabľa
krivočiara, lopatka dúhová, mrena škvrnitá )
14
Doplniť ods.3 Invázne druhy ( pod čiarou odkaz na 543/2002 Z.z. § 7a )
Sumček čierny
Pichľavka siná
Slnečnica pestrá
Býčko nahotemenný
Býčko piesočný
Býčko hlavatý
Býčko čiernoústy
Býčkovec amurský
Hrúzovec sieťovaný
V prípade ulovenia invázneho druhu sa zakazuje jeho opätovné vypustenie alebo použitie
ako živej návnady.
§ 12 Denný čas lovu
Ak prejde navrhované zrušenie všeobecnej ochrany , doplniť denný čas ochrany na všetky
mesiace, zároveň stanoviť denný čas lovu pre zmiešané vody. Ak to neprejde , tak minimálne
v kaprových vodách umožniť 24 hodinový lov aj v mesiacoch máj, jún, október a november.
Je nelogické administratívnym opatrením prerušovať lov na 4 hodiny. Poznajú to hlavne
rybári , ktorí majú vyvezené na väčšie vzdialenosti. Nehovoriac o tom, že ich nútime
sťahovať udice v noci často za nepriaznivých podmienok, čo určite neprispieva ani k
bezpečnosti. A určite sa týmto opatrením, spolu s povolením celoročného lovu, stane lov
v revíroch SRZ lukratívnejším.
Odsek 2 úplne vypustiť
Dopredu stanoviť vo vyhláške, že to čo bude napísané v rybárskych poriadkoch o dobách lovu
platí, asi nie je úplne legislatívne v poriadku , zároveň to nadväzuje na úpravy v § 39
písm. m ) a § 45 Zákona.
§ 13 Lovná miera rýb
Ods.1 zvýšiť najmenšiu lovnú mieru
Amur biely 70 cm
Lieň sliznatý 30 cm
Mieň sladkovodný 40 cm
Ods.4 Doplniť text : „ Užívateľ môže zvýšiť najmenšiu lovnú mieru rýb a stanoviť
maximálnu lovnú mieru rýb......“
Zmena umožní zabezpečiť, aby z revírov neboli vylovované kapitálne ryby a ryby ktoré majú
najväčšiu reprodukčnú schopnosť. Umožní, aby v každom revíri bolo možné s odstupom času
chytať aj trofejné ryby.
15
§ 14 Množstvo úlovkov a ich evidencia
Ods.2 písm. b )zmeniť text na : “ štyri kusy pstruha dúhového, sivoňa potočného, podustvy
severnej, mreny severnej alebo mieňa sladkovodného, prípadne kombináciu týchto
druhov,“
Ods.2 písm. c ) zmeniť na text : „ tri kusy pstruha potočného alebo lipňa tymianového ,
prípadne kombináciu týchto druhov, alebo „
Pôvodné písm. c ) zmeniť na písm. d )
Vložiť nový odsek s textom napr. : „ V jednom roku, na jedno povolenie si môže loviaci
privlastniť maximálne 20 ks kapra rybničného, 10 ks zubáča veľkoústeho, 5 ks šťuky
severnej, 5 ks sumca veľkého, 10 ks lieňa sliznatého, 20 ks mreny severnej, 20 ks podustvy
severnej , 20 ks lipňa tymianového a 50 ks lososovitých rýb, bez ohľadu na ich celkovú
hmotnosť. Ročný limit ostatných druhov rýb nie je obmedzený. Pri privlastnení väčšieho
počtu rýb, nesmie užívateľ vydať povolenie na rybolov na nasledujúci rok „
Otázka , či je tento limit vysoký alebo nízky je predmetom diskusie, ale mám za to, že drvivá
väčšina rybárov ho nikdy nevyužije.
Prípadne stanoviť, že maximálny počet rýb ,ktoré je možné uloviť na jedno povolenie určuje
užívateľ rybárskeho revíru na základe zarybnenia.
Ods. 5 Upraviť text na : „ Druhy rýb uvedené v odseku 2 zapisuje loviaci do záznamu
okamžite po ich ulovení s uvedením druhu, dĺžky a hmotnosti. Po zapísaní privlastnenej
ryby, je povinný znovu zapísať dátum a miesto lovu, až potom je oprávnený pokračovať
v love. Ostatné druhy rýb loviaci zapisuje do záznamu po ukončení denného lovu alebo jeho
prerušení s uvedením druhu, celkového počtu a celkovej hmotnosti. Ostatné druhy rýb,
ktoré chce loviaci použiť ako nástrahové ryby, zapisuje loviaci do záznamu po ukončení
ich lovu, aj keď pokračuje ďalej v love iných rýb. Hmotnosť ulovených rýb sa stanovuje
podľa prepočítavacej tabuľky uvedenej v prílohe. „
Navrhovaná úprava smeruje k tomu, aby priamo vo vyhláške bolo jasne stanovené ako sa
vykonáva zápis a nemenil sa každý rok vzor zápisu v zázname o úlovkoch.
Doplnené je spresnenie , že zápis sa vykonáva po skončení denného lovu , a nebude tak pri 24
hodinovom love dochádzať ku konfliktom medi RS a rybármi loviacimi niekoľko dní kuse,
ktorí tvrdia že , zápis mali vykonať až po úplnom skončení lovu. ( v súčasnosti to upravuje iba
rybársky poriadok )
Doplnené je spresnenie o spôsobe zápisu ostatných druhov rýb , ktoré sú určené ako
nástrahové, aby nedochádzalo k prípadom, že loviaci ryby použije ako nástrahu, uloví na nich
ryby, ukončí lov , ale keďže ich už nemá, tak ich nezapíše.
Pre stanovenie hmotnosti je nutné do vyhlášky dopracovať prepočítavaciu tabuľku hmotností
( obdobne ako je v zázname o úlovkoch ale rozšírenú )
Vložiť nový odsek s textom : „ Ukončením lovu je vytiahnutie udíc z vody, ak loviaci v daný
deň a v danom revíri už neplánuje loviť, ak opúšťa lovné miesto, presúva sa na iný revír
alebo na iné lovné miesto v rámci revíru, alebo ak k vytiahnutiu udíc došlo z dôvodu
splnenia podmienok stanovených zákonom alebo vyhláškou Pre účely zapisovania ,sa za
ukončenie lovu a znovuzačatie lovu, považuje aj uplynutie polnoci pri 24 hodinovom love,
aj keď loviaci udice z vody nevyťahuje a na lovnom mieste zostáva.
16
Prerušením lovu je vytiahnutie udíc z vody v rámci stanovenej dennej doby lovu, bez
opustenia miesta lovu, ak loviaci neplánuje bezprostredne v love pokračovať. Za
prerušenie lovu sa nepovažuje presun v rámci revíru, ak tento je súčasťou rybolovnej
techniky alebo vytiahnutie udíc z dôvodu zmeny montáže, výmeny nástrahy, zavážania,
zakrmovania lovného miesta a pod. „
Ods. 7 a 8 Zmeniť vekovú hranicu 15 rokov na 14 rokov
Podľa § 22 ods. 1 Trestného zákona začína trestnoprávna zodpovednosť od dovŕšenia 14
rokov. Presúvať túto zodpovednosť Vyhláškou na sprevádzajúcu osobu nie je možné.
Ods. 9 Zrušiť v plnom rozsahu !
Akékoľvek obmedzenie možnosti pokračovania v love systémom „chyť a pusť „ po
privlastnení stanoveného počtu a ( prípadne alebo ) hmotnosti, ide proti všeľudovému
rybárstvu . Dopredu prejudikovať , že loviaci po splnení normy uvedenej v ods.2 a prípadnom
pokračovaní v love by si mohol privlastniť aj ďalšie ryby je diskriminačné. Ak by tak urobil,
dopúšťa sa trestného činu a s lovom končí na dlhú dobu, v prípade trvalého vylúčenia aj
doživotne.
A o nezmyselnosti jeden praktický príklad :
Rybár loví na kaprovom revíri na 2 prúty. Má uloveného, riadne zapísaného a zasieťkovaného
jedného kapra o hmotnosti 3 kg. Uloví druhého kapra o hmotnosti 4 kg. Riadne si ho zapíše
a zasieťkuje. Prút na ktorý ho ulovil má zložený. V tom prichádza rybárska stráž, ktorá
reálne nevie kedy toho druhého kapra ulovil. ( pred minútou alebo pred hodinou ? ) Podľa
odseku 9, by mala rybárska stráž s menovaným spísať Záznam o previnení, pretože v dobe
kontroly mal stále nahodený jeden prút, čiže pokračoval v love, aj keď reálne plánuje prúty
zbaliť a ukončiť lov.
Alebo povedané inak, tento rybár , ktorý už má splnený limit počtu aj hmotnosti ulovených
rýb, bude ďalej pokračovať v love na jednu udicu a po príchode RS bude tvrdiť, že ju ide
práve zbaliť.
Ods. 11 Doplniť text : „ Ryby väčších hmotností, ktoré nie je možné umiestniť do sieťky
alebo obdobného zariadenia, je možné prechovávať v živom stave zahákovaním lana cez
spodnú čeľusť.“
Ide o prechovávanie veľkých sumcov, ktoré sa do sieťky nezmestia. Prevlečenie lana cez
žiabre je určite nehumánnejšie.
Ods.12 Vypustiť text : „ Usmrtené ryby sa uchovávajú tak, aby bola možná kontrola ich
lovnej miery.“
Uvedené ustanovenie je problematické a vyvoláva veľa nejasností a otázok : Ako dlho musím
takúto rybu uchovávať ? Do prerušenia lovu, do skončenia denného lovu alebo až do doby
odchodu z rybárskeho revíru aj keď lov trval niekoľko dní. Môžem riadne ulovenú a zapísanú
rybu poslať po kolegovi domov bez toho ,aby som nebol obvinený, že som rybárskej stráži
neumožnil kontrolu ulovenej ryby ? Znamená to, že nemôžem z ulovenej ryby ktorá má
stanovenú lovnú mieru narezať filety a použiť ich na lov alebo ju upiecť a zjesť pretože tým
znemožňujem kontrolu?
17
Ods. 15 Zmeniť text na : „ Loviaci pri love v revíroch bez privlastnenia úlovku musí mať
uvoľňovač háčikov, podberák, odháčkovaciu podložku a prostriedok na ošetrenie rán rýb.
Loviaci pri love na ostatných revíroch musí mať meradlo na zistenie dĺžky ulovenej ryby,
uvoľňovač háčikov, podberák. V prípade, že sa loviaci rozhodne prechovávať ulovené ryby
v živom stave, musí mať vlastnú sieťku alebo obdobné zariadenie na prechovávanie rýb.
Uloženie rýb v spoločnej sieťke alebo obdobnom zariadení je zakázané. „
Ods. 16 Termín odovzdávania povolení zmeniť na 31.január.
Lehota do 15 januára ( 9 – 10 pracovných dní )je krátka. Argumentácia, že povolenia môžu
byť odovzdávané aj v decembri tiež nie je v poriadku, pretože nútiť niekoho odovzdať ešte
stále platné povolenie je protiprávne.
Ustanovenie o nevydaní povolenia na nasledujúci rok v prípade neodovzdania záznamu
z textu vypustiť.
Umožní to užívateľovi legálne vyberať poplatok ( stanoviť peňažnú sankciu ) za
neodovzdaný Záznam, čo sa v súčasnosti aj deje, ale je to v rozpore s Vyhláškou.
§ 17 Spôsoby lovu rýb
Ods.1 a ods.2 Vypustiť text : „ ... s použitím najviac dvoch udíc....“
Úprava jednak nadväzuje na navrhovanú úpravu § 16 písm. a ) Zákona a jednak stanovenie
maximálneho počtu udíc v definícii spôsobu lovu je kontraproduktívne ( ak by niekto použil
viac než stanovený počet udíc, už by to mohlo byť vykladané že to nespadá pod definíciu
spôsobu lovu )
Ods. 4 Zmeniť text na : „ Pri love rýb podľa odsekov 1 a 2 loviaci musí byť prítomný na
stanovišti loviaceho. Za prítomnosť na stanovišti sa považuje aj zavážanie, vnadenie
a vylovovanie ryby ,ak je manipulácia s udicami na stanovišti zabezpečená osobou
oprávnenou na lov. „
Súčasné znenie o okamžitej manipulácii vyvoláva v praxi veľa problémov.
Ods.5 V definícii prívlače vypustiť text : „ ..... prerušovaným alebo súvislým pohybom .... „
a nahradiť textom : „ .....aktívnym pohybom....“
Ods. 5 Text o použití sbirolina, bubliny alebo iných pomôcok vypustiť.
Sbiro je iba pomôcka umožňujúca nahodenie nástrahy na väčšie vzdialenosti a jej udržanie na
hladine prípadne v stĺpci vody. To či sa jedná o lov prívlačou záleží na type nástrahy
a spôsobe jej prezentácie.
Slovné spojenie iná obdobná pomôcka je veľmi nebezpečné, a môže viesť k šikanovaniu zo
strany RS.
Ak nebude vôľa tak aspoň zmeniť na text : „Lov rýb pomocou sbirolina, bubliny alebo
obdobných pomôcok sa považuje za lov prívlačou len pri použití umelých prívlačových
nástrah a umelých mušiek. Použitie tandemovej nástrahy pri love prívlačou sa považuje za
použitie jednej nástrahy „
Ods. 7 Zmeniť text na :
„ Lov rýb čereňom je spôsob lovu nástrahových rýb bez stanovenej lovnej miery s použitím
len jedného čereňa s plochou sieťoviny najviac 1 m 2a s veľkosťou ôk siete najviac 1cm x 1
cm uchytenej na konštrukcii. Lov rýb do pasce je spôsob lovu nástrahových rýb bez
stanovenej lovnej miery s použitím len jednej pasce ľubovoľnej konštrukcie s vnútorným
18
objemom maximálne 20 dm3a veľkosťou vstupného otvoru o priemere maximálne 5 cm. .
Lov čereňom alebo do pasce, sa nepovažuje za lov rýb udicou.“
Súčasné znenie je zbytočne obmedzujúce. Drvivá väčšina rybárov používa čereň výlučne na
lov malých nástrahových rybiek. Kto chce pri love použiť nástrahové ryby so stanovenou
lovnou mierou, určite radšej použije na ich nalovenie iný spôsob lovu. Zároveň táto zmena
nadväzuje na navrhovanú zmenu v § 13 ods.1 písm. b ) Zákona týkajúcu sa už bežne
dostupných pascí na nástrahové rybky.
Ods.8 Zmeniť text na : „ Spôsoby lovu rýb podľa odsekov 1, 2, 5 až 7, vrátane zavážania
a zanášania návnad a nástrah, možno vykonávať z malých plavidiel, člnov do dĺžky 250 cm
alebo bellyboatov ( variant: z plavidla, ak bude jeho definícia ) na rybárskych revíroch
s rozlohou väčšou ako 10 ha alebo šírkou toku väčšou než 20 m. Loviaci nesmie
obmedzovať loviacich z pobrežného pozemku. Bližšie podmienky ich použitia a použitia
zavážacích lodiek stanoví užívateľ revíru s ohľadom na osobitné zákony a zverejní
v rybárskom poriadku „ odkaz pod čiarou na osobitné zákony 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej
plavbe, 364/2004 Z.z. o vodách.
Orgán štátnej správy môže pri použití plavidiel stanoviť rôzne obmedzenia, na ktoré je
užívateľ revíru povinný reagovať.
Ods. 9 Zmeniť text na : „ Stanovište loviaceho musí byť v dobe od zotmenia do svitania
označené viditeľným svetlom a to aj v dobe keď loviaci lov prerušil alebo ukončil, ale na
stanovišti zostáva. Použitie svietiacich signalizátorov záberu nie je považované za
označenie stanovišťa loviaceho. Označenie stanovišťa nie je považované za lov pomocou
svetla. „
Vymedzenie osvetlenia časom tak ako je to v zákone nevystihuje vhodný čas osvetlenia.
Vymedzenie západom slnka, čo je tiež presná astronomická veličina ktorá sa mení s ročným
obdobím ( rozdiel aj niekoľko hodín ) ale aj polohou revíru v rámci republiky ( rozdiel cca 20
min ) tiež nie je vhodné. Zotmenie a svitanie je voľnejšou formou, ktorá lepšie vystihuje
podstatu tohto ustanovenia. Samotný Rybársky poriadok pre držiteľov Zvláštnych povolení
stanovuje dobu formuláciou po zotmení.
Zámerne nie je použitý pojem osvetlenie ale označenie, aby nedochádzalo k polemike, či má
byť osvetlené celé stanovište. Takto bude úplne jedno či loviaci označí svetlom priamo
nahodené udice, alebo bivak, ktorý môže byť od udíc vzdialený aj niekoľko metrov.
Ods. 10 vypustiť úplne !
Sonar neslúži priamo na lov rýb ale výlučne na vyhľadávanie rýb, mapovanie lovného miesta
a v neposlednej rade zabezpečuje aj bezpečnosť plavby. Obmedzovanie jeho použitia je to
isté, ako keby boli poľovníci obmedzovaní v používaní ďalekohľadu.
Ods. 11 Zmeniť text na : „ Pri zarybňovaní rybárskych revírov môže užívateľ zakázať lov
všetkých rýb, zakázať privlastnenie nasadzovaného druhu rýb alebo zakázať konkrétny
pôsob lovu rýb, maximálne v dĺžke do 14 dní. Zákaz lovu užívateľ zverejní na dodatkovej
tabuli s uvedením doby zákazu. „
Navrhovaný text umožní výlučne užívateľovi rozhodnúť, či nestanoví žiadnu dobu ochrany
nasadzovaných rýb alebo určí dobu v stanovenom rozsahu. Maximálna doba 14 dní by mala
byť dostatočná ,aby sa nasadzované ryby dokázali rozptýliť v revíri. Užívateľovi revíru dáva
na výber , aký spôsob ochrany nasadzovaných rýb zvolí. Je nezmyselné zakazovať lov na
prívlač ak bol nasadzovaný kapor. Zmeniť vzor dodatkovej tabule.
19
Doplniť nový odsek s textom : „ Loviaci je povinný opustiť revír alebo jeho časť, v dobe
rybárskych pretekov organizovaných užívateľom. Lov v dobe pretekov môže vykonávať iba
loviaci s platnou registráciou alebo podľa súpisky overenej užívateľom. „
V súčasnej legislatíve neexistuje žiadna zákonná možnosť, ako „vykázať“ loviaceho zo
stanovišťa určeného na pretek.
Doplniť nový odsek s textom : „ V prípade spôsobu lovu, ktorý je kombináciou spôsobov
lovu uvedených v odsekoch 1, 2, 5, 6 určí užívateľ, či je daný spôsob lovu v revíri povolený
alebo zakázaný a zverejní to v rybárskom poriadku. „
Rybárske techniky lovu sa stále vylepšujú a nemusia zodpovedať definícii spôsobov lovu
uvedených vo vyhláške.
20
STANOVY SLOVENSKÉHO RYBÁRSKEHO ZVÄZU
§ 5 ods.1 písm. d ) zmeniť na text : „ nedopustil sa v posledných troch rokoch trestného činu
pytliactva, za ktorý bol právoplatne odsúdený alebo priestupku na úseku rybárstva „
Súčasné znenie odopiera možnosť vstupu do SRZ každému, kto sa 3 roky pred podaním
žiadosti o vstup dopustil úmyselného trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený , bez
ohľadu na to, za aké konanie a na aký druh trestu bol odsúdený. Napríklad vodič, ktorý
nafúkal viac než 1 promile, neplatič výživného a podobne. Ak sa však dopustí takéhoto
trestného činu už ako člen, nie je za to možné vyvodzovať žiadny postih. Takáto podmienka
je teda irelevantná a diskriminačná. Overovanie bezúhonnosti čestným prehlásením je
bezpredmetné , existujú zoznamy pytliakov len je potrebné ich správne aktualizovať.
§ 5 ods.5 a ods.6 prvá veta zmeniť vekovú hranicu v krúžkoch detí na od 6 do 14 rokov
a v kluboch mládeže od 14 do 18 rokov
Vo všeobecnosti platí, že lehota stanovená vekovou hranicou sa počíta od (do ) dňa kedy je
táto hranica dosiahnutá. Platné znenie teda postavilo mimo členstva kategóriu rybárov od
dosiahnutia 14 roku do dosiahnutia 15 roku a kategóriu rybárov od dosiahnutia 17 roku do
dosiahnutia 18 roku . Nutné zmeny v § 14 ods.7 a ods.8 Vyhlášky č.185/2006 ( v súvislosti
s vekovou hranicou trestnoprávnej zodpovednosti podľa § 22 Zákona č.300/2005 Trestný
zákon .
§ 5 ods.6 text : „ Dolnú hranicu veku musí dieťa alebo mladistvý dosiahnuť k 31.12.
príslušného kalendárneho roka. „ vypustiť!
V zmysle uvedeného ustanovenia sú vydávané povolenia umožňujúce lov a privlastňovanie si
rýb ako dospelému členovi, aj loviacim vo fyzickom veku 14 rokov ( čl. VI bod 11 Smernice
o platení zápisného, členských príspevkov a o vydávaní povolení na rybolov ). Ak si teda
loviaci vo fyzickom veku 14 rokov privlastní viac než 3 kg všetkých rýb, alebo viac než 2 ks
lipňa tymianového alebo viac než 2 ks lososovitých druhov rýb, aj keď je už držiteľom
povolenia umožňujúcom mu loviť ako dospelej osobe ( § 14 ods.8 Vyhlášky ) , dopúšťa sa
porušenia § 14 ods. 7 Vyhlášky, § 12 písm. c ) Zákona č 139/2002 Z.z. o rybárstve ,teda TČ
pytliactva, za čo je už podľa § 22 ods.1 Zákona č.300/2005 Z.z. Trestný zákon, trestne
zodpovedný. Predmetné ustanovenie teda vytvára podmienky na páchanie prečinu pytliactva
mladistvými rybármi.
§ 6 ods.2 doplniť o ďalšie písmeno s textom : „ Po uplynutí doby disciplinárneho opatrenia
podľa § 8 ods.2 , písm. e ) podrobiť sa preskúšaniu zo Zákona o rybárstve a vykonávacej
Vyhlášky „
Vzhľadom na nárast porušovania Zákona a vykonávacej vyhlášky zo strany členov SRZ sa
javí ako vhodné zaviesť inštitút preskúšania minimálne u tých členov, ktorí boli potrestaní
dočasným vylúčením. Preskúšanie je zavedenie ďalšej povinnosti člena a zároveň jej
nesplnenie musí byť možné nejakým spôsobom sankcionovať ( porušenie Stanov ). Rovnako
ako je uvedená povinnosť absolvovať školenie a preskúšanie pred prijatím za člena v § 5
ods.1 písm. c ) ako aj v § 2 Organizačného poriadku.
21
V § 8 ods. 2 písm. a) text „ verejné pokarhanie na členskej schôdzi „nahradiť textom
„ pokarhanie ,“
Ukladanie verejných pokarhaní je prežitkom z čias schôdzí základných organizácií KSČ
a SRZ je snáď jedinou inštitúciou, ktorá toto stále používa. Zároveň od uloženia trestu do
doby konania schôdze uplynie skoro rok a tým sa stráca výchovný účinok.
V § 8 ods. 2 písm. c) text „ odňatie alebo nevydanie povolenia na dobu až 3 rokov.“
nahradiť textom „ odňatie povolení až do konca sezóny, „
Súčasné znenie nie je možné považovať za jeden trest. V zmysle Legislatívnych pravidiel
tvorby zákonov č. 19/1997 Z.z. príloha č. 2 článok 5, použitím spojky alebo sa jedná
o alternatívu, teda dva rôzne tresty, ktoré nie je možné v zmysle § 8 bod.3 Stanov uložiť
súčasne . V praxi to znamená, že členovi SRZ ktorý bol disciplinárne potrestaný
nevydaním povolenia, sa povolenie zadržané rybárskou strážou musí vrátiť a až od ďalšej
sezóny mu môže začať platiť uložený disciplinárny trest. Naopak, členovi, ktorý bol
potrestaný odňatím povolenia ,už nie je možné uložiť aj trest nevydania povolenia.
Doba 3 rokov je nelogická, čo je zrejmé z porovnania z trestom dočasného vylúčenia :
Nevydanie povolenia :
• zostáva členom SRZ a musí si plniť členské povinnosti
• musí platiť členský príspevok, v prípade jeho nezaplatenia prestáva byť členom
SRZ a po vypršaní trestu musí znovu zaplatiť zápisné
• musí sa zúčastňovať brigád prípadne platiť za neúčasť
• žiadna organizácia mu nesmie vydať povolenie
Dočasné vylúčenie z členstva :
• členstvo v SRZ mu nezaniká iba ho má prerušené z disciplinárnych dôvodov
• neplatí členské, po vypršaní trestu je stále členom SRZ bez toho aby musel
platiť zápisné ( do 15 dní musí zaplatiť členské )
• nemusí sa zúčastňovať brigád ani platiť za neúčasť
• nesmie sa stať členom inej základnej organizácie ale má právo si zakúpiť
povolenie pre nečlena
Z uvedeného porovnania jednoznačne vyplýva , že trest nevydanie povolenia je vyššou
formou trestu a pre potrestaného je omnoho nevýhodnejší než dočasné vylúčenie z členstva .
Je len málo pravdepodobné, že člen potrestaný nevydaním povolenia si bude platiť členské,
keď nebude môcť loviť. Následkom bude strata členstva z dôvodu nezaplatenia členského.
Povolením na rybolov je v skutočnosti známka nalepená v tlačive Povolenie na rybolov.....
Člen SRZ môže mať takýchto povolení nalepených niekoľko. Aby sa predišlo možným
špekuláciám napr. že sa jedná o odňatie povolenia na kaprové vody, ale povolenie na
pstruhové vody zostáva v platnosti, je použité množné číslo. Teda odňatie povolení sa
vzťahuje na všetky druhy povolení, ktorých je člen držiteľom.
Navrhované znenie obsahuje finančnú zložku- je mu odňaté povolenie za ktoré zaplatil
a represívnu zložku - nemôže vykonávať po určitú dobu rybárske právo. Ak sa disciplinárny
orgán rozhodne, že doba medzi odňatím povolení a ukončením sezóny je nepostačujúca, môže
využiť inštitút dočasného vylúčenia.
22
V § 8 ods.2 písm. e) „ dočasné vylúčenie z členstva alebo pridruženého členstva vo zväze na
dobu až 3 rokov.“ upraviť text na „odňatie povolení a dočasné vylúčenie z členstva alebo
pridruženého členstva vo zväze na dobu až 3 rokov.“
Pri dočasnom vylúčení môže nastať problém, kedy vylúčený člen môže požadovať vrátenie
povolenia respektíve vrátenie finančných prostriedkov, pretože dočasné vylúčenie
automaticky nezahŕňa aj odňatie povolenia. Navrhovaná úprava spolu s navrhovanou úpravou
v § 24 DP tento nedostatok odstráni.
V § 8 ods.2 písm. f) „trvalé vylúčenie z členstva alebo pridruženého členstva vo zväze .“
upraviť text na „odňatie povolení a trvalé vylúčenie z členstva alebo pridruženého členstva
vo zväze .“
Navrhovaná úprava je z rovnakého dôvodu ako u § 8 ods.2 písm. e)
V § 8 ods.2 písm. f) I/b a d zmeniť : „ ... Prezídium Rady SRZ ...“ na „.... disciplinárna
komisia zväzu ...“
Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu § 8 ods.5
V § 8 ods.2 bod II vekovú hranicu z do 17 upraviť na do 18
Navrhovaná úprava je z rovnakého dôvodu ako úprava k § 5 ods.5 a ods.6 . Disciplinárny
poriadok už takúto úpravu má.
§ 8 ods.3 doplniť o text : „... , okrem opatrenia odvolania z volenej funkcie , ktoré je možné
uložiť súčasne aj s ostatnými disciplinárnymi opatreniami . „
Jedná sa hlavne o prípady kedy by bol funkcionár potrestaný dočasným vylúčením. V tomto
prípade je nelogické aby zostal vo volenej funkcii. Automatická strata funkcie nie je riešená
nikde a čakať, aby takto potrestaného funkcionára odvolal orgán, ktorý ho do funkcie zvolil je
neprimerané.
§ 8 ods.4 upraviť text na : „ Disciplinárne konanie sa začína na podnet orgánov činných
v trestnom konaní, na základe podnetu člena rybárskej stráže , na návrh predsedníctva
výboru základnej organizácie, alebo z vlastného podnetu disciplinárneho orgánu.
Disciplinárne konanie voči funkcionárom Rady zväzu, Kontrolnej komisie zväzu,
štatutárnym zástupcom ZO SRZ , predsedom kontrolných komisií ZO SRZ a predsedom
disciplinárnych komisií ZO SRZ sa začína na návrh Prezídia Rady“
Navrhovaná úprava rozširuje možnosť začatia disciplinárneho konania o podnety, ktoré
disciplinárny orgán reálne dostáva. Jedná sa o odovzdanie na disciplinárne konanie v zmysle
§ 197 ods.1 písm. b ) , prípadne odstúpenie na disciplinárne konanie v zmysle § 214 ods. 1
Trestného poriadku , či podnet na základe Záznamu o previnení od rybárskej stráže.
§ 8 ods.5 upraviť štruktúru disciplinárnych orgánov :
I. Disciplinárnymi orgánmi I. stupňa sú:
a. disciplinárna komisia základnej organizácie,
b. disciplinárna komisia zväzu,
c. výbor ZO pri disciplinárnom opatrení - trvalom
vylúčení zo SRZ,
23
II.
Disciplinárnymi orgánmi II. stupňa sú:
a) výbor základnej organizácie ako odvolací orgán proti rozhodnutiu
disciplinárnej komisie základnej organizácie,
b) disciplinárna komisia zväzu pri odvolaní člena proti trvalému
vylúčeniu zo SRZ
c) Rada ako odvolací orgán proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie
zväzu a dovolací orgán
Zmena štruktúry disciplinárnych orgánov nadväzuje na úpravu § 8 ods.6 ) . Zároveň
vytvorením samostatnej disciplinárnej komisie zväzu, je zaradenie Prezídia Rady do štruktúr
disciplinárnych orgánov bezpredmetné.
§ 8 ods.6 upraviť text na : „ Členov disciplinárnej komisie základnej organizácie volí členská
schôdza ( mestská konferencia ) v počte najmenej 3 členov. Členov disciplinárnej komisie
zväzu volí Snem v počte 8 členov. Člen disciplinárnej komisie základnej organizácie
nemôže byť súčasne členom výboru základnej organizácie. Člen disciplinárnej komisie
zväzu nemôže byť súčasne členom Rady zväzu. Člen výboru základnej organizácie môže
byť súčasne členom disciplinárnej komisie zväzu, v prípade prejednania odvolania voči
rozhodnutiu výboru ktorého je členom je z prejednania vylúčený „
Navrhovaná úprava zmení postavenie disciplinárnych komisií tým, že budú volené členskou
schôdzou respektíve mestskou konferenciou či snemom. ( obdobne ako kontrolná komisia )
V súčasnosti sú disciplinárne komisie, zmysle Stanov, Organizačného poriadku
a Disciplinárneho poriadku volené, kontrolované a usmerňované výborom organizácie
( v prípade Rady sú dokonca tvorené členmi orgánu ), čo nezabezpečuje ich nestrannosť
a samostatnú rozhodovaciu právomoc, prezentovanú Disciplinárnym poriadkom. Ak
napríklad predsedníctvo výboru prijme v zmysle § 14 ods.1 DP uznesenie, ktorým ukladá
komisii začať disciplinárne konanie a komisia Rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania
nevydá ,alebo konanie zastaví, vystavuje sa sama možnému disciplinárnemu konaniu za
nerešpektovanie rozhodnutia vyššieho orgánu v zmysle § 11 ods.1 písm. c ) Stanov. Iným
príkladom je začatie konania disciplinárnou komisiou podľa § 14 ods. 2 DP voči členom
výboru, teda tým, ktorí komisiu volia. Tu sa komisia vystavuje možnosti odvolania, v zmysle
§ 11 ods.7 písm. b ) Stanov.
V Českom rybárskom zväze si potrebu nezávislosti disciplinárnych orgánov uvedomili už
dávno, vytvorili si tzv. rozhodcovské komisie, ktoré majú súčasne kontrolnú aj disciplinárnu
právomoc, sú na jednotlivých orgánoch nezávislé a volené obdobným spôsobom.
Formulácia o neprípustnosti člena 1 stupňového orgánu, byť súčasne členom 2 stupňového
orgánu je zavádzajúca, keďže napríklad výbor je súčasne 1 stupňovým aj 2 stupňovým
orgánom.
24
§ 8 ods.6 text : „ Tento zákaz sa netýka členov Prezídia Rady SRZ ak sa nejedná o
prerokovanie odvolania člena vlastnej ZO SRZ. „ úplne vypustiť
Disciplinárny poriadok § 12 ods.2 túto výnimku dokonca rozširuje aj o členov Rady. Je
minimálne neštandardné, ak tá istá osoba ako člen Rady hlasuje za podanie návrhu na začatie
disciplinárneho konania ( § 14 ods.1 DP ), následne ako člen disciplinárnej komisie Rady
prejednáva tento návrh ( § 12 ods.4 DP ), či dokonca ako člen Prezídia Rady rozhoduje
o odvolaní voči rozhodnutiu, ktoré z tohto konania vzíde ( § 11 ods. 1 DP ). Ak v 122
základných organizáciách striktne platí, že člen disciplinárneho orgánu 1 stupňa nemôže byť
členom disciplinárneho orgánu 2 stupňa, tak takáto podmienka musí bez výnimky platiť aj pre
ústredný zväzový orgán. Zároveň v prípade realizácie zmeny štruktúry disciplinárnych
orgánov v § 8 ods.5, je takáto výnimka bezpredmetná.
§ 8 ods.7 upraviť text : „ Disciplinárna komisia ZO prejednáva a rozhoduje o previneniach
členov a funkcionárov ZO, v ktorej sú organizovaní . Disciplinárna komisia zväzu
prejednáva a rozhoduje o previneniach funkcionárov Rady zväzu, Kontrolnej komisie zväzu,
štatutárnych zástupcov ZO SRZ , predsedov kontrolných komisií ZO SRZ a predsedov
disciplinárnych komisií ZO SRZ. „
V prípade 3 členných disciplinárnych komisií, ak sa predseda DK dopustí previnenia,
zostávajúci 2 členovia ho riešiť nemôžu, výbor ho môže riešiť iba v prípade , že by malo
dôjsť k uloženiu trvalého vylúčenia a žiadny iný orgán už nemá voči nemu disciplinárnu
právomoc. Navrhovaná úprava zároveň nadväzuje na úpravu § 8 ods. 5 a 6
§ 8 ods.8 text : „ ....Prezídiu Rady SRZ....“ zmeniť na text : „ .... Rade SRZ.....“
Dovolanie je najvyššou a poslednou možnosťou člena dosiahnuť zmenu rozhodnutia v rámci
SRZ a teda by o ňom mal rozhodovať aj najvyšší orgán.
V § 28 doplniť nový odsek s textom : „ Lehota na podanie dovolania je 30 dní od doručenia
rozhodnutia o odvolaní. „
Rovnako ako pri odvolaní, aj pri dovolaní je nutné zaviesť procesnú lehotu. 30 dňová lehota na
dovolanie je stanovená obdobne ako v § 240 OSP.
§ 8 ods.9 text : „ ...- nevydanie povolenia- ... „ zmeniť na text : „ odňatie povolení “
Jedná sa o prepojenie na navrhovanú úpravu k § 8 ods. 2 písm. c)
V § 8 ods.10 doplniť text : „ V prípade disciplinárneho konania začatého na základe
postúpenia orgánmi činnými v trestnom konaní, do jedného roka odo dňa kedy bolo
rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní doručené.“
Doba rozhodovania uvedených orgánov môže trvať dlhšiu dobu než rok. V prípade, že po
uplynutí tejto doby bude vec odstúpená na disciplinárne riešenie, môže dôjsť k stavu, že
disciplinárna komisia už nebude môcť dotyčného riešiť .
§ 8 ods.12 zmeniť na text : „ Disciplinárne previnenie člena, ktorému po spáchaní
previnenia zaniklo členstvo podľa § 10 ods.1 písm. b ), c) alebo ktorý prerušil členstvo
v zmysle § 5 ods.8 , sa prejedná v súlade s § 8 a zaznamená do evidencie člena.“
Uvedené ustanovenie rieši prípady, keď sa člen snaží vyhnúť disciplinárnemu konaniu
vystúpením z členstva, prerušením členstva, prípadne po spáchaní previnenia nezaplatí
členský príspevok do stanoveného termínu a tým príde o členstvo. Navrhovaný text tieto
prípady vystihuje lepšie ako stávajúci text.
25
V § 11 ods.4 doplniť text : „ Proti rozhodnutiu prezídia Rady môže výbor základnej
organizácie podať opravné prostriedky (odvolania) na Radu SRZ do 15 dní od doručenia
písomného vyhotovenia. „
Súčasný text umožňuje podávať opravné prostriedky iba členom, voči rozhodnutiu orgánov
základnej organizácie . Neexistuje žiadna možnosť podávať opravné prostriedky základnou
organizáciou a stavia tak Prezídium do polohy neomylného a nenapadnuteľného orgánu.
V § 13 doplniť odsek 5 s textom : „ - disciplinárna komisia „
V § 14 ods.7 doplniť text : „ volí 7 - 21 členov výboru , 3 - 5 členov kontrolnej komisie
organizácie a 3-5 členov disciplinárnej komisie na funkčné obdobie 4 rokov.“
§ 15 ods.8 vypustiť
Za § 17 doplniť § 17 a ) Disciplinárna komisia základnej organizácie
1. Disciplinárna komisia prejednáva previnenia členov v rozsahu svojej
právomoci.
2. Vo svojej činnosti sa riadi Stanovami, disciplinárnym poriadkom a právnym
poriadkom Slovenskej republiky. Za riadny výkon svojej funkcie sa
zodpovedá členskej schôdzi ( mestskej konferencii )
3. Disciplinárna komisia sa skladá z predsedu a 2 až 4 členov volených na
členskej schôdzi ( mestskej konferencii ) na funkčné obdobie 4 rokov.
4. Členovia disciplinárnej komisie nemôžu byť členmi výboru základnej
organizácie ani členmi rybárskej stráže.
5. Pri svojej činnosti úzko spolupracuje s členmi rybárskej stráže a s orgánmi
činnými v trestnom konaní a poskytuje im maximálnu súčinnosť.
6. Predseda disciplinárnej komisie má právo zúčastňovať sa aktívov rybárskej
stráže a vyhodnocovať plnenie úloh z hľadiska disciplinárnej praxe.
7. Disciplinárna komisia má právo predkladať výboru ZO návrhy na zlepšenie
stavu disciplíny členov ZO.
8. Disciplinárna komisia zasadá podľa potreby tak , aby disciplinárne konania
prebiehali bez zbytočných prieťahov.
9. Disciplinárna komisia 1x ročne spracováva Správu o stave disciplinárnej
praxe za predchádzajúcu sezónu a predkladá ju členskej schôdzi ( mestskej
konferencii ).
V § 19 ods.2 doplniť : „ - disciplinárna komisia zväzu „
V § 20 ods.3 bod IV doplniť ďalšie písmeno s textom : „ volí 8 členov disciplinárnej komisie
zväzu po jednom za každý kraj . „
V § 21 ods. 2 písm. n ) Vypustiť
V § 22 ods. 5 Vypustiť
Za § 23 doplniť § 23 a ) Disciplinárna komisia zväzu
1. Disciplinárna komisia zväzu prejednáva previnenia funkcionárov Rady
zväzu, Kontrolnej komisie zväzu, štatutárnych zástupcov ZO SRZ , predsedov
kontrolných komisií ZO SRZ a predsedov disciplinárnych komisií ZO SRZ,
je odvolacím orgánom voči rozhodnutiu o trvalom vylúčení
člena
a dovolacím orgánom.
26
2. Vo svojej činnosti sa riadi Stanovami, disciplinárnym poriadkom a právnym
poriadkom Slovenskej republiky. Za riadny výkon svojej funkcie sa
zodpovedá snemu
3. Disciplinárna komisia sa skladá z predsedu a 7 členov volených na sneme na
funkčné obdobie 4 rokov.
4. Členovia disciplinárnej komisie zväzu nemôžu byť členmi Rady SRZ.
5. Disciplinárna komisia zasadá podľa potreby tak , aby disciplinárne konania
prebiehali bez zbytočných prieťahov.
6. Disciplinárna komisia zväzu1 x ročne spracováva Analýzu stavu disciplíny
v rámci zväzu a predkladá ju Rade SRZ . Pre spracovanie Analýzy je
oprávnená vyžadovať podklady od disciplinárnych komisií základných
organizácií.
7. Disciplinárna komisia zväzu má právo predkladať Rade návrhy na zlepšenie
stavu disciplíny členov zväzu.
8. Disciplinárna komisia zväzu 1x za 4 roky spracováva Správu o činnosti za
predchádzajúcu volebné obdobie a predkladá ju snemu.
Navrhované úpravy v § 13 až 23 nadväzujú na navrhovanú zmenu § 8 ods. 6 a ich cieľom je
zabezpečiť nezávislosť disciplinárnych orgánov.
§ 14 ods.2 štvrtá veta upraviť text na : „ Mestskú konferenciu tvoria členovia výboru
mestskej organizácie a delegáti zvolení na členských schôdzach obvodných organizácií
( čiastkových schôdzach ) podľa kľúča stanoveného mestským výborom .“
Členovia výboru mestskej organizácie nemusia byť v rámci schôdzí obvodných organizácií
zvolení za delegátov, pričom je ich povinnosťou na konferencii „skladať účty „ za
predchádzajúce obdobie. To isté platí aj pre predsedu obvodnej organizácie, ktorý musí byť
členom mestského výboru a v zmysle § 11 ods.5 ) je povinný informovať výbor obvodnej
organizácie a prostredníctvom neho členskú základňu o uzneseniach orgánov mestskej
organizácie a o úlohách uložených obvodnej organizácii. Čiastková schôdza – pozri návrh na
vytvorenie § 14 ods.9.
§ 14 doplniť odsek 9 s textom : „ V základných organizáciách ,kde nie sú vytvorené obvodné
organizácie, je možné vykonať pred členskou schôdzou ( mestskou konferenciou ) čiastkové
schôdze. Náplň a obsah čiastkových schôdzí stanoví výbor ZO .“
Súčasné znenie Stanov neurčuje explicitne povinnosť vytvoriť obvodné organizácie. Výbor
ZO je povinný vytvoriť možnosť účasti na schôdzi všetkým členom, čo v organizáciách
s početnou členskou základňou môže byť problém. Umožnenie čiastkových schôdzí ( na
ktorých by sa členovia oboznámili s hospodárením, zvolili by si zástupcov na mestskú
konferenciu ) by tento problém vyriešilo, pričom by nebolo nutné vytvárať ďalšie organizačné
štruktúry ( výbory ObO ).
Návrhy na zmenu štruktúry disciplinárnych orgánov a ich kompetencií platia iba pri
zachovaní súčasnej organizačnej štruktúry SRZ. Ak budú vytvorené krajské ( územné )
zväzy, je nutné návrhy prepracovať.
27
DISCIPLINÁRNY PORIADOK SRZ
§1 ods. 3 zmeniť vekovú hranicu od 14 do 18 rokov
Odôvodnenie viď návrh k § 6 ods.1. Zároveň je to nutné zmeniť aj v Stanovách § 5 ods.6.
§ 1 ods. 4 zmeniť na text „ Disciplinárne previnenie člena, ktorému po spáchaní
previnenia zaniklo členstvo podľa § 10 ods.1 písm. b ), c) Stanov, alebo ktorý
prerušil členstvo v zmysle § 5 ods.8 Stanov, sa prejedná v súlade s týmto
disciplinárnym poriadkom a zaznamená do evidencie člena.“ ( Nutná zmena § 8
ods.12 Stanov )
Stávajúci text má viacero nedostatkov. Nie je v súlade s § 8 ods. 12 Stanov , ktorý určuje lehotu
v priebehu disciplinárneho konania- tj až po vydaní Rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania. DP
hovorí o lehote pred začatím disciplinárneho konania - tj ešte pred vydaním Rozhodnutia o začatí
disciplinárneho konania. Používa pojem zavedené disciplinárne konanie, čo je pojem ktorého význam
je jasný asi iba tvorcovi disciplinárneho poriadku. Dokonca stanovuje zaznamenať trest aj tomu koho
členstvo zaniklo smrťou , čo je úplná blbosť. Ak dôjde k tejto zmene je navrhovaná zmena k § 16
bezpredmetná.
V § 2 ods.1 text „ Nikoho nemožno stíhať pre iné ako disciplinárne previnenia a
spôsobom, ktorý upravuje tento disciplinárny poriadok.“ nahradiť textom „Nikoho
nemožno stíhať pre iné ako disciplinárne previnenia a iným spôsobom, než ktorý
upravuje tento disciplinárny poriadok.“
Súčasná gramatická skladba uvedenej vety znamená, že nikoho nemožno stíhať pre iné ako
disciplinárne previnenia a zároveň nikoho nemožno stíhať spôsobom, ktorý upravuje tento
disciplinárny poriadok, čo určite nebolo zámerom tvorcov Disciplinárneho poriadku.
V § 2 ods. 2 upraviť dobu 15 dní na dobu 30 dní
Jedná sa o zosúladenie s § 11 ods.4
V § 4 ods. 2 písm. a) text „ verejné pokarhanie na členskej schôdzi „nahradiť
textom „ pokarhanie ,“ Rovnakú úpravu vykonať aj v Stanovách § 8 ods.2 písm. a )
Ukladanie verejných pokarhaní je prežitkom z čias schôdzí základných organizácií KSČ a SRZ je
snáď jedinou inštitúciou ktorá toto stále používa. Zároveň od uloženia trestu do doby konania schôdze
uplynie skoro rok a tým sa stráca výchovný účinok.
V § 4 ods. 2 písm. b) text „peňažná pokuta do výšky 10 000 Sk, „nahradiť textom
„peňažná pokuta do výšky 100 EUR „
Stanovenie hornej hranice vo výške 100 € ( cca 2,5 násobok ceny povolenia ) je primerané
a v súčasnej ekonomickej situácii pre bežného člena SRZ ešte akceptovateľné. Pri vyšších
pokutách je pravidlom, že potrestaný člen nie je schopný, respektíve ochotný pokutu zaplatiť
a tak či tak musí disciplinárny orgán znovu začať disciplinárne konanie za závažné porušenie
zväzovej disciplíny v zmysle 8 ods. 3 DP.
V § 4 ods. 2 písm. c) text „ odňatie alebo nevydanie povolenia na dobu až 3 rokov.“
nahradiť textom „ odňatie povolení až do konca sezóny, „ Rovnakú úpravu vykonať aj
v Stanovách § 8 ods.2 písm. c )
Súčasný znenie nie je možné považovať za jeden trest. V zmysle Legislatívnych pravidiel tvorby
zákonov č. 19/1997 Z.z. príloha č. 2 článok 5, použitím spojky alebo sa jedná o alternatívu, teda dva
rôzne tresty, ktoré nie je možné v zmysle §5 ods.1 DP uložiť súčasne . V praxi to znamená, že
28
členovi SRZ ktorý bol disciplinárne potrestaný nevydaním povolenia, sa povolenie zadržané
rybárskou strážou musí vrátiť a až od ďalšej sezóny mu môže začať platiť uložený disciplinárny trest.
Naopak, členovi, ktorý bol potrestaný odňatím povolenia ,už nie je možné uložiť aj trest nevydania
povolenia.
Doba 3 rokov je nelogická, čo je zrejmé z porovnania z trestom dočasného vylúčenia :
Nevydanie povolenia :
• zostáva členom SRZ a musí si plniť členské povinnosti
• musí platiť členský príspevok, v prípade jeho nezaplatenia prestáva byť členom SRZ a po
vypršaní trestu musí znovu zaplatiť zápisné
• musí sa zúčastňovať brigád prípadne platiť za neúčasť
• žiadna organizácia mu nesmie vydať povolenie
Dočasné vylúčenie z členstva :
• členstvo v SRZ mu nezaniká iba ho má prerušené z disciplinárnych dôvodov
• neplatí členské, po vypršaní trestu je stále členom SRZ bez toho aby musel
platiť zápisné ( do 15 dní musí zaplatiť členské )
• nemusí sa zúčastňovať brigád ani platiť za neúčasť
• nesmie sa stať členom inej základnej organizácie ale má právo si zakúpiť
povolenie pre nečlena
Z uvedeného porovnania jednoznačne vyplýva , že trest nevydanie povolenia je vyššou formou trestu
a pre potrestaného je omnoho nevýhodnejší než dočasné vylúčenie z členstva . Je len málo
pravdepodobné, že člen potrestaný nevydaním povolenia si bude platiť členské, keď nebude môcť
loviť. Následkom bude strata členstva z dôvodu nezaplatenia členského.
Povolením na rybolov je v skutočnosti známka nalepená v tlačive Povolenie na rybolov..... Člen SRZ
môže mať takýchto povolení nalepených niekoľko. Aby sa predišlo možným špekuláciám napr. že sa
jedná o odňatie povolenia na kaprové vody, ale povolenie na pstruhové vody zostáva v platnosti, je
použité množné číslo. Teda odňatie povolení sa vzťahuje na všetky druhy povolení, ktorých je člen
držiteľom.
Navrhované znenie obsahuje finančnú zložku- je mu odňaté povolenie za ktoré zaplatil ( pozri
navrhovanú úpravu k § 24 ) a represívnu zložku - nemôže vykonávať po určitú dobu rybárske právo.
Ak sa disciplinárny orgán rozhodne, že doba medzi odňatím povolení a ukončením sezóny je
nepostačujúca, môže využiť inštitút dočasného vylúčenia.
Nevydanie povolenia je opatrením v zmysle § 14 ods.16 Vyhlášky č.185/2006 za neodovzdanie
záznamu o úlovkoch, ktoré nie je považované za disciplinárne opatrenie. Je minimálne neštandardné,
aby nevydanie povolenia bolo zároveň považované aj za druh disciplinárneho opatrenia.
V § 4 ods.2 písm. e) „ dočasné vylúčenie z členstva alebo pridruženého členstva vo
zväze na dobu až 3 rokov.“ upraviť text na „odňatie povolení a dočasné vylúčenie z
členstva alebo pridruženého členstva vo zväze na dobu až 3 rokov.“
Pri dočasnom vylúčení môže nastať problém, kedy vylúčený člen môže požadovať vrátenie povolenia
respektíve vrátenie finančných prostriedkov, pretože dočasné vylúčenie automaticky nezahŕňa aj
odňatie povolenia. Navrhovaná úprava spolu s navrhovanou úpravou v § 24 tento nedostatok odstráni.
29
V § 4 ods.2 písm. f) „trvalé vylúčenie z členstva alebo pridruženého členstva vo zväze .“
upraviť text na „odňatie povolení a trvalé vylúčenie z členstva alebo pridruženého
členstva vo zväze .“
Navrhovaná úprava je z rovnakého dôvodu ako u § 4 ods.2 písm. e)
V § 4 ods.3 v texte : „V prípade právoplatného rozhodnutia orgánov činných v
trestnom konaní o spáchaní prečinu pytliactva členom alebo pridruženým
členom SRZ sa trvalé vylúčenie z členstva vo zväze alebo pridruženého členstva
uplatní spravidla vždy „ vypustiť text : „...orgánov činných v trestnom
konaní...“
V zmysle § 10 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok je orgánom činným v trestnom konaní
policajt a prokurátor. Súdy sú postavené samostatne. Po rekodifikácii Trestného poriadku, už nie sú
považované za orgány činné v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní môžu vzniesť
maximálne obžalobu, ktorá nemôže byť dôvodom na trvalé vylúčenie
V §5 odsek1 doplniť text : „ Disciplinárne opatrenie odvolanie z volenej funkcie je
možné uložiť spolu s iným disciplinárnym opatrením „
( nutná zmena § 8 ods.3 Stanov )
Jedná sa hlavne o prípad kedy by bol funkcionár potrestaný dočasným vylúčením. V tomto prípade je
nelogické aby zostal vo volenej funkcii.
V § 5 odsek 5 vypustiť. Ustanovenia tohto odseku týkajúce sa začatia plynutia lehôt
začleniť do § 26 , kam obsahovo patria.
V § 5 doplniť nový odsek s textom : „ disciplinárne opatrenie odvolanie z volenej
funkcie trvá do konca volebného obdobia. Po uplynutí tejto doby môže člen znovu
uplatniť svoje právo byť volený do orgánov zväzu, podľa § 6 ods 1 písm. a )Stanov .“
Súčasný disciplinárny poriadok nestanovuje dobu disciplinárneho opatrenia odvolania z volenej
funkcie, čo môže viesť k rôznym výkladom. Je neprimerané, aby sa takto potrestaný funkcionár už
nikdy nemohol uchádzať o volenú funkciu.
V § 6 ods.1 zmeniť vekovú hranicu z 15 rokov na 14 rokov.
Podľa § 22 ods. 1 Trestného zákona je trestnoprávna zodpovednosť od dovŕšenia 14 rokov veku, čiže
už 14 ročný člen SRZ môže byť riešený za neoprávnený zásah do výkonu rybárskeho práva. Zároveň
podľa § 197 ods. 1 písm. b) respektíve § 214 ods. 1 TP môže orgán činný v trestnom konaní odstúpiť
takúto vec na disciplinárne konanie. Súčasné znenie DP však toto neumožňuje, čiže vzniká patová
situácia.
V § 6 ods.3 zmeniť disciplinárne opatrenia v zmysle navrhovanej úpravy k § 4
V § 6 doplniť bod 4. Mládež do dovŕšenia 14 rokov nemožno disciplinárne stíhať.
rozsahu
sprevádzajúca
Disciplinárnu
zodpovednosť
nesie
v plnom
osoba.
Doplnenie tohto bodu je vhodné z dôvodu, aby boli v Disciplinárnom poriadku uvedené všetky
kategórie loviacich.
§ 9 ods. 2 doplniť o text : „..... a úspešne absolvoval preskúšanie zo Zákona
o rybárstve a vykonávacej Vyhlášky. „ ( vyžaduje doplnenie § 6 ods.2 Stanov )
30
Vzhľadom na nárast porušovania Zákona a vykonávacej vyhlášky zo strany členov SRZ sa
javí ako vhodné zaviesť inštitút preskúšania minimálne u tých členov, ktorí boli potrestaní
dočasným vylúčením.
V § 9 odsek 2 doplniť text : „Pri uložení disciplinárneho opatrenia dočasného
vylúčenia ako trestu za nezaplatenie uloženej peňažnej pokuty , je možné odpustiť
zvyšok trestu po uplynutí polovice doby až po zaplatení predtým uloženej pokuty.“
V praxi je jednoduchšie uložiť za nezaplatenie uloženej pokuty náhradný trest ( spravidla dočasné
vylúčenie na dobu 3 rokov , čo je zároveň aj premlčacia doba ) ako prípadne vymáhať uloženú pokutu
v exekučnom konaní. Je prirodzené, aby v takomto prípade bolo odpustenie trestu po uplynutí jeho
polovice podmienené aj zaplatením peňažnej pokuty, ktorej nezaplatenie viedlo k uloženiu trestu
dočasného vylúčenia.
V § 10 ods. 1 doplniť text: „ V prípade disciplinárneho konania na základe rozhodnutia
orgánov činných v trestnom konaní alebo štátnych orgánov sa ročná premlčacia doba
začína dňom doručenia rozhodnutia uvedených orgánov. „
Doba rozhodovania uvedených orgánov môže trvať dlhšiu dobu než rok. V prípade, že sa prokuratúra
súd alebo orgán štátnej správy rozhodne nestíhať za prečin alebo priestupok a odstúpi vec na
disciplinárne riešenie môže dôjsť k stavu že disciplinárna komisia už nebude môcť dotyčného riešiť
disciplinárne.
V § 10 ods.2 celý text presunúť do § 14 kam obsahovo patrí .Text v ods.2 nahradiť textom:
„ V prípade závažného porušenia zväzovej disciplíny, ktorého sa člen dopustil
nezaplatením pokuty , začína premlčacia lehota nasledujúcim dňom po dni ,do ktorého
mal uloženú pokutu zaplatiť. Ročná premlčacia lehota sa vzťahuje na disciplinárne
riešenie za nezaplatenie pokuty. Na vymáhanie nezaplatenej pokuty je premlčacia doba
3 ročná .“
Navrhovaný text špecifikuje premlčaciu dobu v prípade nezaplatenia pokuty vzhľadom k tomu ,že
ustanovenia §10 ods.1 nie je možné v tomto prípade použiť.
§ 11 ods.1 zmeniť na :
Disciplinárnymi orgánmi I. stupňa sú:
a) disciplinárna komisia základnej organizácie,
b) disciplinárna komisia zväzu,
c) výbor ZO pri disciplinárnom opatrení - trvalom vylúčení zo SRZ,
Disciplinárnymi orgánmi II. stupňa sú:
a) výbor základnej organizácie ako odvolací orgán proti rozhodnutiu
disciplinárnej komisie základnej organizácie,
b) disciplinárna komisia zväzu pri odvolaní člena proti trvalému vylúčeniu zo
SRZ
c) Rada ako odvolací orgán proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zväzu
a dovolací orgán
§ 11 ods.2 zmeniť text na : „ Členov disciplinárnej komisie základnej organizácie volí
členská schôdza ( mestská konferencia ) v počte najmenej 3 členov na funkčné
obdobie 4 rokov.“
31
§ 11 ods.3 zmeniť text na : „ Členov disciplinárnej komisie zväzu volí Snem v počte 8
členov na funkčné obdobie 4 rokov.“
Cieľom navrhovaných zmien je zmena postavenia disciplinárnych komisií tým, že budú volené
členskou schôdzou respektíve mestskou konferenciou ,v prípade rady snemom. ( obdobne ako
kontrolná komisia ) Navrhované zmeny vyžadujú zmeny v § 11 Stanov.
V súčasnosti sú disciplinárne komisie, zmysle Stanov, Organizačného poriadku a Disciplinárneho
poriadku volené, kontrolované a usmerňované výborom organizácie, čo nezabezpečuje ich
nestrannosť a samostatnú rozhodovaciu právomoc, prezentovanú Disciplinárnym poriadkom. Ak
napríklad predsedníctvo výboru prijme v zmysle § 14 ods.1 DP uznesenie, ktorým ukladá komisii
začať disciplinárne konanie a komisia Rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania nevydá ,alebo
konanie zastaví, vystavuje sa sama možnému disciplinárnemu konaniu za nerešpektovanie rozhodnutia
vyššieho orgánu v zmysle § 11 ods.1 písm. c ) Stanov. Iným príkladom je začatie konania
disciplinárnou komisiou podľa § 14 ods. 2 DP voči členom výboru, teda tým, ktorí komisiu volia. Tu
sa komisia vystavuje možnosti odvolania, v zmysle § 11 ods.7 písm. b ) Stanov.
V Českom rybárskom zväze si potrebu nezávislosti disciplinárnych orgánov uvedomili už dávno,
vytvorili si tzv. rozhodcovské komisie, ktoré majú súčasne kontrolnú aj disciplinárnu právomoc, sú na
jednotlivých orgánoch nezávislé a volené obdobným spôsobom.
12 ods.2 upraviť text na : „ Člen disciplinárnej komisie základnej organizácie nemôže
byť súčasne členom výboru základnej organizácie ani členom rybárskej stráže. Člen
disciplinárnej komisie zväzu nemôže byť súčasne členom Rady zväzu. Člen výboru
základnej organizácie môže byť súčasne členom disciplinárnej komisie zväzu,
v prípade prejednania odvolania voči rozhodnutiu výboru ktorého je členom je
z prejednania vylúčený „
Je minimálne neštandardné, ak tá istá osoba ako člen Rady hlasuje za podanie návrhu na začatie
disciplinárneho konania ( § 14 ods.1 DP ), následne ako člen disciplinárnej komisie Rady prejednáva
tento návrh ( § 12 ods.4 DP ), či dokonca ako člen Prezídia Rady rozhoduje o odvolaní voči
rozhodnutiu, ktoré z tohto konania vzíde ( § 11 ods. 1 DP ). Ak v 122 základných organizáciách
striktne platí, že člen disciplinárneho orgánu 1 stupňa nemôže byť členom disciplinárneho orgánu 2
stupňa, tak takáto podmienka musí bez výnimky platiť aj pre ústredný zväzový orgán.
Je zbytočné dávať podmienku, že nemôže byť zároveň členom výboru, keďže tento je disciplinárnym
orgánom 2 stupňa.
V prípade spísania Záznamu o previnení členom rybárskej stráže, ktorý je súčasne aj členom
disciplinárnej komisie, by tento musel byť automaticky z prejednávania vylúčený z dôvodu možnej
predpojatosti. V organizáciách kde sú iba 3 členné komisie by to spôsobilo zablokovanie prejednania.
Formulácia o neprípustnosti člena 1 stupňového orgánu, byť súčasne členom 2 stupňového orgánu je
zavádzajúca, keďže napríklad výbor je súčasne 1 stupňovým aj 2 stupňovým orgánom.
§ 12 ods. 4 doplniť o text : „ ... a predsedov disciplinárnych komisií ZO SRZ. „
V prípade 3 členných disciplinárnych komisií, ak sa predseda DK dopustí previnenia, zostávajúci 2
členovia ho riešiť nemôžu, výbor ho môže riešiť iba v prípade , že by malo dôjsť k uloženiu trvalého
vylúčenia a žiadny iný orgán už nemá voči nemu disciplinárnu právomoc.
32
V § 13 ods.2 ) z textu „Z prerokovania a rozhodovania o veci pred disciplinárnym
orgánom 2. stupňa je vylúčený ten člen, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil ako člen
disciplinárneho orgánu 1. stupňa. „ vypustiť text „ prerokovania a „
Podľa § 19 ods.1 ) DP je disciplinárny orgán príslušný na disciplinárne prerokovanie veci
povinný uskutočniť všetky potrebné úkony na úplné a presné zistenie skutkového stavu veci.
Jedným z úkonov je aj vypočutie disciplinárneho orgánu ktorý rozhodol v 1 stupni. Vypočutie
je súčasťou prerokovania . Súčasný text de facto znemožňuje disciplinárnemu orgánu 2.
stupňa vykonať vypočutie orgánu 1.stupňa. Pre zabezpečenie objektívnosti odvolacieho
konania plne postačuje vylúčenie z rozhodovania, respektíve ustanovenia § 12 ods. 2 ) DP
V § 14 ods.1 druhá veta upraviť text „ Disciplinárne konanie voči funkcionárom ( §
12 ods. 4 druhá časť) sa začína na návrh Prezídia Rady SRZ, predsedníctva výboru
ZO SRZ alebo člena rybárskej stráže. „
Paragraf 8 ods.7 v Disciplinárnom poriadku neexistuje. V tomto prípade sa jedná o funkcionárov
uvedených v § 12 ods.4 druhá časť DP respektíve v § 8 ods.7 druhá časť Stanov.
V § 14 za ods. 1 doplniť ods.2 s textom : „Výbor základnej organizácie môže začať
disciplinárne konanie na návrh disciplinárnej komisie.“ Pôvodné odseky 2 až 4
prečíslovať na odseky 3 až 5. Zároveň v prílohách uviesť vzor Návrhu.
Jedná sa o prípady, kedy vzhľadom k závažnosti priestupku sa predpokladá uloženie trestu trvalého
vylúčenia pri ktorom disciplinárna komisia nie je príslušná.
V §14 doplniť odsek 6 s textom „Disciplinárne konanie sa pokladá za začaté vydaním
Rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania.“
Jedná sa o text presunutý z § 10 ods.2
V § 15 ods.1 v texte „ Rozhodnutie o stíhaní tejto osoby. „ nahradiť textom
„ Rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania“
Disciplinárne stíhanému sa doručuje Rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania a nie Rozhodnutie
o stíhaní.
V § 16 doplniť písmeno e ) s textom : „ ak došlo k zániku členstva podľa § 10 ods. 1
písm. b ), c ) Stanov SRZ pred začatím disciplinárneho konania. „
Jedná sa o zakomponovanie ustanovenia § 8 ods. 12 Stanov SRZ, keďže nie je možné vydať
Rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania človeku, ktorý sa ešte pred tým vzdal členstva vo zväze.
Uplatnením zmeny v Stanovách a v § 1 ods.4 DP je tento návrh irelevantný.
V § 18 text „Pri prerokovávaní disciplinárnych previnení funkcionárov, môže
disciplinárny orgán I. stupňa pozastaviť výkon funkcie až do doby nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ak hrozí možnosť, že disciplinárne stíhaný funkcionár by
maril alebo ovplyvňoval skutočnosti, rozhodujúce pre disciplinárne stíhanie.“ nahradiť
textom „Pri prerokovávaní disciplinárnych previnení funkcionárov, môže disciplinárny
orgán I. stupňa požiadať výbor základnej organizácie o pozastavenie výkonu funkcie až
do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak hrozí možnosť, že disciplinárne
stíhaný funkcionár by maril alebo ovplyvňoval skutočnosti, rozhodujúce pre disciplinárne
stíhanie.“
Pozastavenie výkonu funkcie by
disciplinárnej komisie.
malo byť v kompetencii výboru základnej organizácie ,nie
33
V § 19 ods.2 text „ ...... vynesenie rozhodnutia o previnení v disciplinárnom konaní“
vypustiť text „... o previnení....“
Výsledkom disciplinárneho konania nemusí byť iba rozhodnutie o previnení ale aj rozhodnutie
o oslobodení alebo zastavení disciplinárneho konania .
V § 21 ods.1 písm. a) nahradiť text „...predmetom stíhania.... „ textom
„... predmetom disciplinárneho konania.... „
Jedná sa o zjednotenie názvoslovia používaného v ďalších odsekoch uvedeného paragrafu.
V § 22 stávajúci text označiť ako odsek 1. Doplniť odsek 2 s textom : „ Výpoveď môžu
odoprieť len vtedy, keby ňou spôsobili nebezpečenstvo stíhania sebe alebo blízkym
osobám . „
Jedná sa o ústavné právo, ktoré nemôže byť Disciplinárnym poriadkom obmedzené.
V § 23 vypustiť text „ -v prípade dočasného vylúčenia presnú dĺžku lehoty vylúčenia, „
Podľa § 5 ods.5 dočasné vylúčenie začína dňom nadobudnutia právoplatnosti Disciplinárneho
rozhodnutia. V dobe spracovania Zápisnice o priebehu disciplinárneho rokovania ešte dátum
nadobudnutia právoplatnosti nie je známy, teda nie je možné uviesť do akého dátumu presne vylúčenie
trvá.
V § 24 doplniť ods. 7 s textom : „ Za odňaté povolenia na rybolov nemá člen SRZ
potrestaný podľa § 4 ods.2 písm. c) , e ) , f ) nárok na finančnú náhradu „
Jedná sa o prepojenie na navrhované úpravy v § 4
V § 25 ods.7 doplniť text : „ Disciplinárny orgán 1. stupňa predloží disciplinárnemu
orgánu 2. stupňa aj odvolanie, ktoré bolo podané po stanovenej lehote a obsahuje
relevantnú žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Takto podané odvolanie nemá
odkladný účinok . „
Reálne dochádza v praxi k prípadom, že disciplinárne stíhaný nemohol uplatniť odvolanie v 15 dňovej
lehote ( nemoc, pobyt v cudzine a pod. ) a mal by mať právo, aby sa jeho odvolaním odvolací orgán
zaoberal. Dôvody zmeškania odvolania musia byť v takomto odvolaní preukázateľne doložené. Takto
podané odvolanie nemôže mať odkladný účinok ako v prípade včas podaného odvolania, nakoľko na
právoplatnosť 1 stupňového rozhodnutia nadväzujú aj ďalšie úkony ( odoslanie na Radu, výzva na
zaplatenie pokuty....)
V § 25 ods.8 text : „ ... ak bolo podané oneskorene.....“ zmeniť na text :
„ ....ak nespĺňa podmienky na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie ,....“
Úprava nadväzuje na navrhovanú úpravu v ods.7. Zároveň stávajúci text ukladá v odseku 7
predložiť disciplinárnemu orgánu 2 stupňa včas podané odvolania, ale podľa odseku 8, by mal
disciplinárny orgán 2. stupňa prejednávať aj odvolania ktoré neboli podané včas, čo sa
navzájom vylučuje.
V § 26 písm. a ) doplniť text : „ Vzdanie sa práva na odvolanie musí byť spracované
písomne a opatrené dátumom a podpisom previnilca „
Týmto sa predíde možnému vzniku problémov, keby si to previnilec následne rozmyslel.
V § 26 doplniť písm. c) s textom : „ V prípade, že člen SRZ potrestaný peňažnou pokutou
túto zaplatí v lehote pred nadobudnutím právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia ,
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom zaplatenia pokuty. „
V disciplinárnej praxi je bežné, že sa potrestaní členovia SRZ snažia zaplatiť pokutu čo najskôr. Jej
zaplatením sa prakticky vzdávajú práva na odvolanie.
34
V § 26 doplniť písm. d) s textom : „ Vylúčenie sa začína dňom, kedy rozhodnutie o
vylúčení nadobudlo právoplatnosť prípadne neskorším dňom uvedeným v právoplatnom
rozhodnutí a končí sa uplynutím posledného dňa lehoty, na ktorú sa vylúčenie uložilo.
Trvalé vylúčenie sa začína dňom právoplatnosti rozhodnutia o jeho uložení.“
Jedná sa o text presunutý z § 5 ods. 5
V § 26 doplniť písm. e) s textom : „ Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
podľa § 4 ods.2 písm. c) , e ) , je člen povinný odovzdať povolenie na rybolov.
Nesplnenie tejto povinnosti je to považované za marenie disciplinárneho opatrenia a je
trestané trvalým vylúčením z členstva. „
Uvedené ustanovenie rieši prípady, keď Povolenie na rybolov nie je zadržané rybárskou strážou
a doručené disciplinárnej komisii ( porušenia zákona a vyhlášky pri ktorých RS nemá právo povolenie
odňať )
V § 28 ods.1 zmeniť text : „ ... Prezídium Rady SRZ ....“ na „ .....Rada SRZ ....“
Riešenie dovolaní by malo byť jednoznačne v rukách Rady a nie Prezídia. Dovolanie je najvyššou
a poslednou možnosťou člena dosiahnuť zmenu rozhodnutia v rámci SRZ a teda by o ňom
mal rozhodovať aj najvyšší orgán( nutná zmena § 8 ods.8 písm. e ) Stanov )
V § 28 doplniť nový odsek s textom : „ Lehota na podanie dovolania je 30 dní od
doručenia rozhodnutia o odvolaní. „
Rovnako ako pri odvolaní, aj pri dovolaní je nutné zaviesť procesnú lehotu. 30 dňová lehota na
dovolanie je stanovená obdobne ako v § 240 OSP.( nutná zmena § 8 ods.8 ) Stanov )
V § 30 ods. 3 doplniť text „ Disciplinárne orgány prvého stupňa sú povinné zaslať každé
právoplatné disciplinárne rozhodnutie uvedené v §30 ods.2, rozhodnutia vydané podľa §
9, a disciplinárne rozhodnutia o previneniach, ktorých sa ich členovia dopustili na
revíroch Rady bez ohľadu na druh uloženého trestu, najneskôr do 30 dní po nadobudnutí
jeho právoplatnosti, sekretariátu Rady SRZ v Žiline. „
Je to bežná prax, ale v súčasnej dobe je kópia Záznamu o previnení na revíri Rady zasielaná na Radu,
odkiaľ je zase spätne zasielaný k materskej organizácii so žiadosťou o vyriešenie a zaslanie
Disciplinárneho rozhodnutia na Radu, pričom previnilec je už dávno vyriešený. Odstráni sa tým
zbytočná byrokracia. Zároveň je nutné doručiť na Radu aj disciplinárne rozhodnutia o odpustení
zvyšku trestu po uplynutí ½ doby. Inak ich bude Rada evidovať vo svojom zozname po celú dobu
trvania trestu.
Vytvoriť samostatný § Preskúmateľnosť disciplinárneho rozhodnutia s textom:
„Ak potrestaný člen organizácie považuje Disciplinárne rozhodnutie, proti ktorému už
nemožno podľa podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám,
môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od
rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.“
Uvedený text je v súlade so Zákonom č. 83/90 Zb. o združovaní občanov § 15 ods.1), ktorým sa riadi
aj SRZ ako občianske združenie.
Vytvoriť samostatný § s textom : „ Pokiaľ tento disciplinárny poriadok neupravuje
niektoré procesné postupy, riadia sa disciplinárne orgány ustanoveniami zákona č.
71/1967 Správny poriadok „
Jedná sa o možnosť zastúpenia disciplinárne stíhaného advokátom, postup disciplinárnych orgánov pri
vznesení námietky predpojatosti, možnosť prerušenia disciplinárneho konania, nahliadanie do
dokumentácie disciplinárneho konania a podobne . Prípadne tieto otázky rozpracovať priamo do
disciplinárneho poriadku. Právne čistejšie je zapracovanie predmetných ustanovení priamo do
Disciplinárneho poriadku, nakoľko SRZ nie je orgánom verejnej správy, teda sa Správnym poriadkom
nemusí riadiť.
35
Príloha č.1
Vo vzore Zápisnice o disciplinárnom rokovaní vypustiť text „(stručne zapísať výpoveď)“a
text „Disciplinárne stíhaný uviedol: „
Výpoveď disciplinárne stíhaného sa spracováva samostatne v Zápisnici o vypočutí disciplinárne
stíhaného a je nezmyselné a byrokratické ju znovu zaznamenávať do Zápisnice o disciplinárnom
rokovaní. Po vyhlásení Disciplinárneho rozhodnutia už nie je priestor na nejaké dodatočné vyhlásenia
disciplinárne stíhaného, jedine ak by sa chcel vzdať práva na odvolanie , ale to musí napísať
vlastnoručne na Disciplinárne rozhodnutie.
Vo vzore Rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania vypustiť text „a súčasne sa
oznamuje obvinenie zo spáchania disciplinárneho previnenia „
Voči začatiu konania nie je možný opravný prostriedok, voči obvineniu je prípustná sťažnosť
( analógia Trestného poriadku § 185 ) teda je nelogické mať toto v jednom dokumente.
Príloha č.3
V úvodnom texte zmeniť text : „Uvedené disciplinárne opatrenia sú pre disciplinárne
komisie záväzné. „ na text „Uvedené disciplinárne opatrenia sú pre disciplinárne
komisie odporúčaním. „
Disciplinárny poriadok na jednej strane stanovuje v § 5 riadne posúdiť poľahčujúce i priťažujúce
okolnosti, v § 7 dokonca umožňuje disciplinárnym orgánom upustiť od uloženia disciplinárneho
opatrenia a v §12 ods. 5 stanovuje disciplinárnym komisiám samostatnú rozhodovaciu právomoc, na
druhej strane v prílohe 3 uvedeným textom im tieto právomoci berie. Disciplinárne komisie sú
schopné posúdiť rozsah previnenia a uložiť reálne disciplinárne opatrenia. Striktné prikazovanie aké
disciplinárne opatrenia majú použiť je zasahovaním do ich nezávislosti.
Upraviť rozsah sankcií v zmysle návrhu k § 4 DP
Článok I por.č.1 rozsah sankcií rozšíriť na možnosť ukladania pokarhania a uloženia
finančnej pokuty .
V praxi riešia disciplinárne komisie priestupky ktoré síce napĺňajú skutkovú podstatu lovu bez
platného rybárskeho lístka, ale neplatnosť rybárskeho lístka je často spôsobená jednak chybami
orgánov samosprávy ktoré tieto lístky vydávajú ( neplatné tlačivo, chýbajúca pečiatka, vydanie na inú
dobu než stanovuje zákon, škrtanie a opravy nesprávne uvedených údajov pracovníkmi samosprávy )
ktoré v podstate loviaci nemôže ovplyvniť. Ďalším prípadom je, keď loviaci je držiteľom platného
rybárskeho lístka, ale počas lovu ho nemal pri sebe ( porušenie § 10 ods. 10 zákona ) V takýchto
prípadoch je riešenie vylúčením neprimerané.
Zároveň to potvrdzuje predchádzajúcu pripomienku , že disciplinárne opatrenia uvedené v prílohe 3 by
nemali byť záväzné ale iba odporúčaním.
V článku VII por. č. 39 vypustiť text „ ( zákon o ochrane prírody a krajiny ) „ a nahradiť
ho textom „ ( § 14 ods. 13 Vyhlášky ) „
Nie je v právomoci disciplinárnej komisie riešiť priestupky podľa zákona o ochrane prírody.
V článku VIII por.č.43 zmeniť text „.....na ktorých nie je takýto lov povolený. „ na text :
„....na ktorých je takýto lov užívateľom zakázaný „
Použitie plavidiel na lov môže byť zakázané aj inou zákonnou normou ( napr. § 18 ods.6 zákona
364/2004 Z.z o vodách, §5 ods.12 písm. f ) zákona 338/2000 Z.z o vnútrozemskej plavbe a iné ).
V takomto prípade, použitie plavidla, aj keď je v súvislosti s výkonom rybárskeho práva nie je
36
disciplinárnym previnením ale priestupkom, na riešenie ktorého disciplinárna komisia nie je
oprávnená. Ak však takýto zákaz bude uvedený v rybárskom poriadku, môže toto komisia riešiť ako
porušenie Stanov § 6 ods.2 písm. d ) nerešpektovaním rybárskeho poriadku.
Príloha : Vzor Návrhu na trvalé vylúčenie
Slovenský rybársky zväz, ZO SRZ:
Spis. značka:
NÁVRH
na trvalé vylúčenie
Disciplinárna komisia v súlade s Disciplinárnym poriadkom § 11 ods.1 písm. c) predkladá
výboru MsO SRZ:
návrh na trvalé vylúčenie
v disciplinárnej veci proti:
dátum narodenia:
bytom:
pre previnenie: (podrobne uviesť kedy, kde a akého previnenia sa dopustil)
Odôvodnenie:
(Oddôvodniť aké ustanovenia stanov, Zákona a vyhlášky porušil, prípadne priťažujúce
okolnosti)
za čo mu disciplinárna komisia podľa § 8 ods.2 písm.f Stanov a § 4 ods.2 písm. f)
Disciplinárneho poriadku
navrhuje
trvalé vylúčenie z členstva vo zväze
V ............................ dňa ............
(pečiatka)
Predseda disciplinárnej komisie
( podpis )
37
Download

Podrobnejšie TU