Čo chceš
odkázať
dospelým?
Michaela Žureková
Gymnázium
Senecká 2, Pezinok
Narodila som sa 17. 12. 1991 v Bratislave, teraz bývam v Pezinku a navštevujem miestne
gymnázium. Budúci rok maturujem a ďalej by som chcela ísť študovať žurnalistiku (ako alternatívu mám masmediálnu komunikáciu, prípadne slovenský jazyk a literatúru), písanie
teda neberiem len ako hobby, chcela by som sa mu venovať profesionálne a napredovať.
Niektorí ľudia dospievajú
a niektorí iba starnú
1. Číslo nie je iba vek a vek nie je iba
číslo?
Nie je nič jednoduchšie a zároveň nie je
nič náročnejšie, ako odkázať niečo dospelému, práve pre individuálnosť a rôznorodosť adresáta. Jednoduché je to preto,
lebo existuje široké spektrum období dospelosti, z ktorých sa dá vyberať; od mladšej cez strednú až po staršiu dospelosť,
náročné naopak preto, že odkázať niečo
každej skupine by znamenalo odkázať to
takmer celému ľudstvu.
Je teda prakticky nemožné s istotou povedať, komu nasledujúce slová budú patriť. Rovnako tak ako sú určené pre sedemdesiatnika v dôchodku, môžu byť posol-
62
stvom i pre osemnásťročného tínedžera,
ktorému ešte nezačali rásť zuby múdrosti.
J. A. Komenský vyhlasoval, že dospelý
človek je schopný vykonávať životné úlohy. Zabudol však definovať, čo podľa neho
životná úloha znamená. Pre mňa je životná úloha záležitosť, ktorú si každý z nás
volí sám a svoje konanie podriaďuje dôležitosti, akú jej prikladá.
Životná úloha je premenná. V každom veku si volíme iné ciele, v každom
veku, v ktorom vykonáme úlohu x, y či
z, sa na istý moment stávame dospelými.
U niektorých tento moment dokonca nadobúda trvalú platnosť.
Kritika & Kontext No. 41
Čo chceš
odkázať
dospelým?
Michaela Žureková
High School
Senecká 2, Pezinok
I was born in 17/12/1991 in Bratislava, but now I live in Pezinok, where I attend grammar
school. Next year, I will have graduated and I would like to study journalism (I have chosen
media communication or Slovak language and literature as an alternative), so I do not treat
writing as just a hobby; I would like to do it professionally and improve myself.
1. A number is not only an age, and an
age is not only a number?
There is nothing more simple and yet exhausting as telling something to an adult,
especially considering the particular personality and various character traits of the
addressee. It is simple because there is a
wide spectrum of adulthood, from which
one can choose. On the other hand, it is
exhausting because telling something to
each and every group basically means telling something to the entire human race.
Therefore, it is practically impossible to
tell with certainty, to whom the following
words belong. Although they are aimed
at a seventy year old senior on a pension,
they may yet resonate with an eighteen
year old whose wisdom teeth haven’t
started to grow yet.
J. A. Komenský once said that a grown
person is capable of carrying out life’s mis-
Kritika & Kontext No. 41
sions. He forgot to define what, according
to him, life’s mission is. I believe that life’s
mission is that which each one of us decides it should be, and we act according to
how much importance we place on it.
Life’s mission is subject to change.
In every age we select our goals, and in
every age in which we pursue these goals,
whether x, y, or z, we momentarily become adults. In some of us this momentary activity takes on a permanent form.
2. Be who you want to be, but…
We categorize, whoever and whenever.
We do not exclusively categorize people
based on prejudices that we carry within
us and that may be reflections of past experiences.
If our thirteen year old neighbor wears
flowery hair clamps, we tell her “stop being childish!” If a five year old boy saves
63
english
Some people grow
and others only grow old
Čo chceš
odkázať
dospelým?
2. Buďte kým chcete, ale...
Kategorizujeme. Kohokoľvek a kedykoľvek. A nie výnimočne je kategorizovanie
ľudí iba dôsledkom predsudkov, ktoré
v sebe nosíme a sú možno len ozvenou
nejakých skúseností z minulosti.
Ak naša tridsaťročná susedka nosí vo
vlasoch kvietkované sponky, povieme:
„Nebuď infantilná!“ Ak päťročný chlapček
zachráni život vlastnému otcovi, vzdávame mu hold ako hrdinsky a dospelo sa
zachoval. Zvláštne, nie? Máme totiž pocit,
že všetko vieme, všetko poznáme a patent
na zatrieďovanie ľudí do istých kategórií
vlastníme práve my. Takže buďte si, kým
chcete, ale v niektorej skupine našej spoločnosti sa určite nájdete. Nezriedkavo aj
medzi dospelými.
3. Ako sa do hory volá, tak sa z hory
ozýva
My mladí môžeme byť zrkadlom. Máme
možnosti, o akých naši rodičia či prarodičia ani nesnívali, spôsoby, ako vyjadriť
svoje vlastné ja a nastaviť svetu odraz jeho
vlastnej tváre. Slobodne a bez ostychu
vykričať všetky vnútorné a myšlienkové
pochody len tak do vetra či priamo určenému obecenstvu. Teraz ste to vy, dospelí. Vy, ktorí počúvate, vy, ktorí nás chcete
spoznať a dúfate, že našim dušiam ešte
stále dokážete rozumieť. Poviete si, že už
tieto veci máte za sebou a tak by nemalo
byť ťažké rozlúštiť zašifrované hádanky
v podobe našich činov alebo slov. Ale ak
budete pozorne počúvať, prídete na jedno: nedá sa niečo odkázať dospelým. Dá
sa odkázať iba ľuďom.
Formálne ste dospelými, ale čím vyššie
je číslo vášho veku, tým rýchlejší je proces
zabúdania na vlastnú mladosť, prvé nadobúdanie skúseností, zamlčané prehrešky
64
a hlavne na vlastné pocity. Ako vám bolo,
keď ste zažili veci, ktoré zažívajú neplnoletí, keď ste verili, že Krstný otec je prototypom mafiánskeho bossa, no neskôr vás
život naučil, že nič nie je tak, ako to na
prvý pohľad vyzerá.
To nie prekročením istého veku, ale nadobúdaním skúseností, učením, padaním
a vstávaním sa stáva človek dospelým.
4. 1+1=?
Vraj čo si sa v mladosti naučil, v starobe
akoby si znova našiel. Prečo znova nachádzať?
A čo je medzi mladosťou a starobou?
Prázdno? Alebo prežívanie na základe zabudnutia už dávno naučeného?
Skúste sa teraz zamyslieť, čo vlastne
robíte. Sedíte, stojíte alebo ležíte a čítate
túto esej. Aké sú očakávania? Hltáte každé
slov, alebo len letmo prechádzate textom?
Skladáte v hlave puzzle alebo chaoticky
blúdite a hľadáte zmysel? A potom vám
to možno dôjde. My nedávame odkazy
priamočiaro. Možno pre strach z nepochopenia, možno pre iné psychologické
komplexy nevieme s našimi vnútornými
informáciami nakladať tak, ako by sme
chceli. Nedávame slová na podnose. My
len sme a vy musíte čítať medzi riadkami.
Alebo aj nie...
5. Rozhovory a iné
Rozhovor je ako hľadanie pokladu.
Celý čas sa čaká na to, kým jeden či druhý dôjdeme do cieľa, k pointe, k výsledku
porovnateľnému aj s tou najväčšou drahocennosťou. Nikto však nie je otvorený
úplne. Možno má právo, ale nemá potrebu. Možno má chuť, ale nemá prostriedky.
Možno má ústa, ale nevie sa vyjadrovať.
Každý svoje ja prejavuje rôzne.
Kritika & Kontext No. 41
Čo chceš
odkázať
dospelým?
3. As we yell into the valley, we hear
from the valley
We youngsters can be a mirror. We have
possibilities that our parents or grandparents didn’t even dream of. We have
ways of expressing ourselves and showing the world its own face. The freedom
to shout out all our internal thoughts, to
the empty air or to any given audience.
Today it is you adults who are listening,
who want to understand us, and who
still possess the ability to understand our
souls. You tell yourself that you already
have our experiences behind you and so it
shouldn’t be hard to decipher the puzzles
we face and the actions we take. Yet, if you
listen carefully, you will realize one thing:
you cannot send a message to adults; it is
only possible to send a message to people.
Formally you are adults, but the greater
your number of years, the faster is the
process of forgetting about your own
youth, how you felt when you experienced
things that only adolescents do, when you
believed that a godfather was a prototype
of a mafia boss, to later find out it was
not so. It is not about reaching a certain
age, but about accumulating experiences: learning, falling and getting back up.
Kritika & Kontext No. 41
4. 1+1 = ?
Supposedly what one learns in his
youth, one relearns later on. What is
the reasoning behind this reinvention? What is between youth and old
age? Emptiness? Or living based on forgetting something learned long ago?
Try to think about what you’re actually
doing right now. You’re sitting, standing
or laying down while reading this essay.
What are your expectations? Are you
swallowing each word or casually breezing
through the text? Are you solving a puzzle
within your mind or chaotically trying to
find reason? Perhaps now you get it, that
we do not send messages in straight lines.
Maybe this is due to our fears of a misunderstanding, or perhaps due to some
other psychological complexes, we do not
know how to relate our internal thoughts
in the ways we would like. We do not place
the words right under your noses, we just
are the way we are and you have to read between the lines. Or perhaps this isn’t so…
5. Conversations and substitutes
A conversation is sort of like looking
for treasure. The whole time we wait till
one or the other reaches the goal, gets to
the point and finds the answer, which is
akin to the most precious prize. No one
is actually fully open-minded, even if they
have a right to be, they have no need to be.
They may even want to be, but they lack
the means. Perhaps they have a mouth,
but they don’t knowhow to express themselves. Everyone expresses themselves in
various ways.
Sometimes we are silent, but despite
this we send off signals to the world and
hope someone will catch them and un-
65
english
the life of his own father, we see him as
a hero and his actions as grown up. A bit
strange, no? We have the feeling that we
understand and know everything, and
that the patent for placing people in certain categories is held by us. Therefore,
be whoever you want to be, but you will
find yourself in some group within our
society, perhaps even amongst the adults.
Čo chceš
odkázať
dospelým?
Niekedy síce mlčíme, no napriek tomu
do sveta vysielame signály dúfajúc, že ich
niekto zachytí a pochopí nás. Z psychologického hľadiska to robíme aj nevedomky.
Neverbálna komunikácia, mimika, činy,
ktoré si ani poriadne neuvedomujeme
– to všetko je čitateľné, len treba chcieť
danej reči rozumieť, nielen v nej vidieť
hieroglyfy a tým pádom ju vopred odsúdiť na zánik. Treba nás nielen počuť, ale
aj počúvať.
6. A≠B a naopak
Niektorí ľudia dospievajú a niektorí iba
starnú. Medzi týmito dvoma pojmami je
príliš úzka hranica a nezriedkavo ich u daných osôb nedokážeme správne rozlíšiť.
V mojich slovách možno mylne nájdete
náznaky, aké hlúpe a zbytočné je vysielať
správy dospelým, pravda je však inde –
treba nájsť skôr spôsob správneho pomenovania vecí, situácií a ich aktérov.
Ak už odkaz, tak od ľudí k ľuďom, ak už
nové informácie, či dokonca poučenie, tak
nie od mládeže z iného sveta starším na
ich vlastnú osobnostnú planétu, ale medzi
rovnocennými bytosťami.
7. Naučme sa básničku naspamäť
Už v škôlke sme si cibrili pamäť učením
riekaniek a piesní naspamäť, na základnej
sme recitovali Marínu, na strednej Mor
ho! a keď už v neskoršom veku niet nikoho, kto by nás ľudí k tomu dokopal, zomiera naša schopnosť dlhodobo si veci pamätať a všetky letmým pohybom pomyselnej
ruky zmaže čas, či chceme, alebo nie.
Aby súčasti nášho života nestrácali
hodnotu, tak ako raz aj všetky eseje skončia v koši, skúsme ich nepúšťať jedným
uchom dnu a druhým von. Uvedomme
66
si, že každý z nás má vlastnú mierku na
problémy a strasti, pre každého je dôležité niečo iné a nik nemá právo odsudzovať
cudzie rozhodnutia nad trápením, radosťou, vďakou, skrátka nad tým, čo v danej
chvíli pokladá za dôležité. Zuzka z Hornej
Dolnej možno viac oplače zomreté šteniatko, zatiaľ čo Andrej z Bratislavy sa trápi nad slabým prosperovaním jeho firmy.
Áno, všetci si určujeme vlastné priority.
Ale práve preto ich nemožno hodnotiť.
Každé z toho je totiž dôležité.
8. Odkazová služba
Tak teda ako by mal znieť správny odkaz dospelým, teda ľuďom, teda svetu?
Polopatistické vysvetlenie našich názorov,
alebo skôr vety vyhýbajúce sa priamemu
pomenovaniu, aby sa mal každý nad čím
zamýšľať? Asi by mal obsahovať hlavne
dvoch ľudí. Minimálne. Zabudnime, že
sme schopní písať na papier a posielať
cez e-maily správy, ktoré nie sme schopní
doručiť osobne a verbálne. Príďme a hovorme nahlas, o čom hovoriť chceme.
Zabudnime, že dospelí sa jedného dňa rozhodli: Ak mi to nepovieš, tak mi to napíš!,
lebo nemajú čas počúvať. Nájdime si čas,
zastavme sa a ukážme každému okolo, že je
pre nás dôležitý, že nie je iba jedným z davu.
A zabudnime na chvíľu, že sme dospelými, pretože aj tak nikto presne nevie, čo
to znamená. Prestaňme klásť dôraz na
veci, ktoré od nás niekto očakáva a konajme to, čo od seba očakávame sami.
Milí dospelí... ja mám 18. Chcem vám odkázať, že ešte nepoznám v plnom rozsahu,
čo to je. Ale usilujem sa spoznávať samu
seba a zároveň som otvorená svetu, ktorému načúvam. A to mi zatiaľ stačí.
Kritika & Kontext No. 41
Čo chceš
odkázať
dospelým?
6. A ≠ B and the reverse
Some people grow and others only grow
old. Between these two comments there is
a thin line and it isn’t easy to rightly distinguish between various people. In my
words you may mistakenly find signs of
how dumb and useless it is to try to convey something to adults. But the truth is
actually quite different – it is important to
first find a way of referring to things, situations and people.
If there must be a message, than let it be
from people to people. If new information
is to be related or even taught, it cannot
be from a young generation from another
world to older folk on their own planet,
but between beings of the same value.
7. Let us memorize a poem
Already in school we practice memorizing poems and songs. In elementary
school we recited Marínu, and in high
school Mor ho! Yet, later on in life, there
is no one who would force themselves
to do the same. Our ability to remember
things in the long-term slowly fades away,
whether we like it or not.
The pieces in our lives lose value, like
all the essays that eventually end up in the
trash, but let’s not have them go into one
ear and out the other. Let us realize that
every one of us has their own objections
to problems and sees something else as
Kritika & Kontext No. 41
important. Hence, we do not have a right
to reject others’ judgments regarding suffering, happiness, and thankfulness. Simply consider what one holds to be important at that moment. Zuzka from Hornej
Dolnej may cry more than others from
the death of her puppy, while Andrej from
Bratislava is suffering due to the poor performance of his firm. Yes, we all set our
own priorities, and that is precisely why we
cannot judge them. They are all important.
8. Messaging service
So what should the right message to
adults (or to people, or to the world)
sound like? An incomplete description
of our opinions, or more likely sentences
that avoid directly addressing the issue,
so that everyone has something to think
about? Perhaps it should be a conversation involving at least two people. Let us
forget about the fact that we are able to
unite and convey messages on paper or
via email, neither of which we are capable
of communicating in person. Let us get
together and talk out loud about whatever
we want to.
Let us forget that adults one day decided
that: If you won’t tell it to me, write it to me!
Because they don’t have time to listen. Let
us find the time. Let’s stop and show everyone around that they mean something
to us, that they aren’tmerely another cog.
Let us forget for a moment that we are
adults, because no one really knows what
that means anyway. We should stop stressing the things others expect of us and start
stressing the things we expect of ourselves.
Dear adults… I am 18 years old. My message to you is that I do not yet know exactly what that means. But I am trying to recognize myself and I am open to the world.
This is enough for me at the moment.
67
english
derstand us. From a psychological point
of view, we even do it unconsciously.
Nonverbal communication, mimicking, and actions, of which we aren’t fully
aware – that is all readable, all it takes is
the desire to understand the language,
not just to see in it hieroglyphics and accordingly anticipate failure. It is important not only to hear us, but also to listen.
Download

Niektorí ľudia dospievajú a niektorí iba starnú