11. september 2012
Cena 0,90 € • Ročník xxiI • www.inprost.sk
Do športu na všetkých
úrovniach by mal investovať
štát, samospráva môže len
prispieť
Aprílovej celoslovenskej konferencia o športe sa za ZMOS zúčastnil
Ľ.. Parízek, primátor Senice,
s ktorým sme hľadali odpovede
na aktuálne otázky. strana 6
Potvrdilo sa: kopaničiarom
„papučová kultúra“ naozaj
nehrozí
V ON č. 6 v roku 2010 sme uverejnili článok s titulkom Ani ľudia
na kopaniciach nie sú odkázaní
na „papučovú kultúru“. Ako je to v
kopaničiarskej obci Krajné dnes,
zmenilo sa niečo? strana 10
V mestách
a obciach nezabudli na SNP
Približne tritisíc ľudí sa podľa
riaditeľa Múzea SNP S. Mičeva
zúčastnilo na oficiálnej časti
osláv 68. výročia Slovenského
národného povstania (SNP) v
areáli Pamätníka SNP v Banskej Bystrici.
strana 12
37
O protikrízových
opatreniach
vlády SR
a ich dopadoch
na samosprávu
strana 3
Globálny
problém
s lokálnymi
dopadmi
strana 8
Nové vzory
tlačív priznaní
k miestnym
daniam
strana 14
Komu patrí
táto krajina?
Jej vládam,
politikom,
úradníkom,
podnikateľom...?
Alebo jej
obyvateľom?
O protikrízových opatreniach
vlády SR a ich dopadoch
na samosprávu
I. Návrh opatrení vlády
SR na konsolidáciu
verejných financií
Podľa neoficiálnych dostupných
informácií balík opatrení vlády SR
na konsolidáciu verejných financií
obsahuje 22 opatrení, ktorých celkový dosah na verejné financie v
budúcom roku by mal pokryť toľko,
koľko vláda potrebuje podľa aktuálnych odhadov na zníženie deficitu
pod tri percentá výkonu ekonomiky.
Navrhované sú predovšetkým
opatrenia na príjmovej strane verejných financií. Z nich rozhodujúcu
časť by malo priniesť navrhované
zvýšenie daní a zníženie veľkosti
odvodov do druhého piliera dôchodkového sporenia z deväť na
štyri percentá platu.
V oblasti výdavkov sa v konsolidačných opatreniach ráta so znížením výdavkov štátu, ktorých hlavnou časťou je pokles miezd v štátnej
správe o päť percent a desaťpercentné krátenie bežných výdavkov.
Definitívny zoznam konsolidačných opatrení a kvantifikácia ich
dopadu na rozpočet verejnej správy
a jej jednotlivé subjekty nebol oficiálne zverejnený. Zoznam opatrení
(rokovali o nich aj predsedníctvo a
Rada ZMOS) vychádza zo záverov
rokovaní Rady solidarity a rozvoja
a medializovaných informácií o balíčku konsolidačných opatrení.
Východiskom informácií o stave
plnenia jednotlivých konsolidačných opatrení a kvantifikácie ich
dopadu na rozpočet verejnej správy
a na rozpočty obcí sú návrhy zákonov postupne predkladané do legislatívneho procesu.
Zoznam navrhovaných konsolidačných opatrení vlády SR:
1. – 2. Rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore a zavedenie mimoriadneho odvodu za 4.
štvrťrok 2012
Finančné ústavy na Slovensku
majú od 1. septembra platiť špeciálne odvody nielen z peňazí, ktoré
spravujú podnikateľom, ale aj z
vkladov bežných ľudí. Štátu odve-
dú 0,4 percenta z týchto vkladov.
Okrem špeciálnych odvodov zaplatia banky na Slovensku tento rok aj
mimoriadny odvod. Uhradené finančné prostriedky mimoriadneho
odvodu majú byť účelovo určené na
podporu rozvojových programov
vlády Slovenskej republiky a na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb zriadených
na podporu zahraničnoobchodných operácií vývozcov a dovozcov.
Plnenie opatrení:
Na rokovanie vlády SR dňa 31.
mája 2012 bol predložený návrh
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 384/2011 Z. z. o osobit strana 3
Z času na čas sa do rôznych
médií dostanú informácie
o nesúhlase miest, obcí
či celých mikroregiónov
a ich obyvateľov s takou
investičnou výstavbou alebo
inou činnosťou, ktorá hrozí
zhoršením kvality ich života,
napr. životného prostredia.
Známe sú prípady skládky v
Pezinku, čo sa dostalo až na
pôdu Európskej únie, ťažby
uránu na rôznych miestach
Slovenska, najmä na strednom Považí, či ťažby zlata
v Kremnici a naposledy v
Detve, ale aj ďalšie.
Hoci legislatíva upravujúca
tieto činnosti sa asi pred tromi rokmi zmenila v prospech
samosprávy miest, obcí a
ich obyvateľov, stále umožňuje rôznym podnikateľom,
podnikom a záujmovým
skupinám presadzovať svoje
súkromné záujmy na úkor
záujmov obyvateľov a ich
samosprávy.
strana 2
2 aktuality
VEREJNÉ
OBSTARÁVANIE
Lehoty na
podanie žiadosti
o nápravu
Žiadosť o nápravu je jedným
z revíznych postupov, ktoré môže
uchádzač aplikovať voči postupom
verejného obstarávateľa. Vykonanie nápravy, respektíve zamietnutie žiadosti o nápravu vykonáva
priamo verejný obstarávateľ, bez
zasahovania Úradu pre verejné
obstarávanie.
Skutočnosti, proti ktorým môže
uchádzač, záujemca alebo
účastník podať žiadosť o nápravu,
sú zadefinované v § 136 ods. (1)
zákona o verejnom obstarávaní.
Písomná žiadosť o nápravu musí
byť doručená verejnému obstarávateľovi do desiatich dní odo dňa
vzniku skutočnosti, proti ktorej žiadosť o nápravu smeruje. Napríklad,
ak žiadosť o nápravu smeruje proti
podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, táto žiadosť
musí byť doručená verejnému obstarávateľovi do desiatich dní odo
dňa prevzatia súťažných podkladov
žiadateľom. Ak žiadosť o nápravu
smeruje proti skutočnostiam
uvedeným v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania (vo vestníku verejného obstarávania) žiadosť
musí byť doručená do desiatich dní
od uverejnenia oznámenia.
Žiadosť o nápravu musí obsahovať
formálne náležitosti podľa
§ 136 ods. (2) zákona o verejnom
obstarávaní. Ak žiadosť o nápravu
neobsahuje zákonom stanovené
formálne náležitosti, verejný obstarávateľ musí do troch pracovných
dní od jej doručenia vyzvať žiadateľa na odstránenie nedostatkov.
Doplnená žiadosť o nápravu musí
byť doručená verejnému obstarávateľovi do troch pracovných
dní odo dňa doručenia výzvy na
doplnenie žiadateľovi.
Pri lehotách, týkajúcich sa úkonov
v súvislosti so žiadosťami o nápravu, treba mať na pamäti, že
rozhodujúcim dátumom je dátum
doručenia žiadosti verejnému
obstarávateľovi, nie dátum odoslania. V praxi to znamená, že ak
bola žiadosť o nápravu doručená
verejnému obstarávateľovi v jedenásty deň od vzniku skutočnosti,
proti ktorej žiadosť o nápravu
smeruje a na obálke je poštová
pečiatka s dátumom indikujúcim
zaslanie žiadosti o nápravu v ôsmy
deň, táto žiadosť bola doručená
po lehote a verejný obstarávateľ je
povinný ju zamietnuť bez vecného
riešenia žiadosti a záujemca, či
uchádzač už nemá možnosť podať
opravný prostriedok.
Ak aj vy máte otázku týkajúcu
sa verejného obstarávania alebo
elektronickej aukcie, napíšte nám
ju na [email protected], radi ju zodpovieme v niektorom z ďalších čísiel.
Ing. Branislav ŠARMÍR,
VO SK, a. s.
11. september 2012 • Obecné noviny
Komuniké Mikroregiónu horné Kysuce
k problematike predaja budov bývalej polikliniky
a zabezpečeniu zdravotníckych služieb v regióne
P
redstavitelia mesta a obcí
združených v Mikroregióne horné Kysuce na svojom
mimoriadnom stretnutí v utorok
4. septembra zobrali na vedomie
informáciu o príprave odpredaja
nehnuteľností – budov bývalej
Polikliniky v Turzovke, ktorú im
prezentovala riaditeľka odboru
zdravotníctva ŽSK, PhDr. Anna
Majbíková. Akceptujú kompetencie ŽSK, ktorý je vlastníkom
nehnuteľnosti a môže s ňou v súlade so zákonom o samospráve
vyšších územných celkov a prijatými Zásadami hospodárenia
nakladať.
Starostovia, ako aj prizvaní zástupcovia lekárov pôsobiacich v
uvedenej nehnuteľnosti, sa zhodli na konštatovaní, že zámer odpredať budovy bývalej Poliklini-
ky Turzovka pripravili bez širšej
konzultácie s dotknutými subjektmi a pre nich v časovej tiesni. Vyjadrili obavy nad budúcim
zachovaním poskytovaných služieb „poliklinickým systémom“,
ktorý ako taký umožňuje na jednom mieste koncentráciu lekárov rôznych odborností s cieľom
urýchliť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom bez
tzv. čakacích lehôt či presunov
pacientov medzi jednotlivými
ambulanciami v meste alebo dokonca regióne (príkladom je premiestnenie laboratórií, ambulancie obv. lekára či diabetologickej
ambulancie mimo pôvodných
priestorov).
Mikroregión horné Kysuce vyzýva Žilinský samosprávny kraj a
poslancov zastupujúcich región
Kysúc, aby:
- prehodnotili zámer spôsobu
predaja budov bývalej Polikliniky Turzovka verejnou obchodnou súťažou,
- vytvorili priestor na zmysluplný
dialóg a diskusiu s miestnymi
samosprávami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v
regióne o možnostiach skvalitnenia formy a rozsahu zdravotnej starostlivosti v regióne
ešte pred zmenou vlastníctva
budov bývalej Polikliniky Turzovka,
- aj v prípade zmeny vlastníctva uvedených budov naďalej
zmluvne a dlhodobo (nie navrhovaných 5 rokov!) garantovali „poliklinický systém“
poskytovanej
zdravotníckej
starostlivosti v Turzovke, jeho
dostupnosť, rozsah a kvalitu.
Mesto Turzovka a obce Mikroregiónu horné Kysuce chcú byť v
rámci svojich kompetencií nápomocné pri vytváraní zodpovedných podmienok pre život svojich
občanov vrátane podmienok pre
poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Uvedené stanoviská chcú
tlmočiť aj priamo predsedovi
ŽSK J. Blanárovi na stretnutí vo
štvrtok 6. septembra a veria, že
aj Žilinský samosprávny kraj pristúpi k vyššie citovanej problematike v tomto regióne rovnako
zodpovedne, a to nie len v rovine
ekonomickej, ale i obsahovej či
legislatívnej.
Miroslav REJDA,
primátor mesta Turzovka,
predseda Mikroregiónu horné
Kysuce
Nový školský rok aj v nových učebniach
P
rimátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský otvoril školský rok
2012/2013 v ZŠ na Demänovskej ceste. Pri tejto príležitosti
si pozrel nové učebne v priestoroch nadstavby školskej jedálne. „Napriek problémom s dodávateľmi je dielo dokončené a
môže slúžiť,“ povedal. Investícia
v hodnote asi milión eur bola
krytá prevažne zo zdrojov EÚ.
Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta začínajú
nový školský rok s vyšším počtom prvákov ako vlani. Zapísali
285 detí, čo je viac o 24 prvákov.
Dostali aj viac peňazí ako očakávali. Časť financií v r. 2011
nevyčerpali, v úspornom režime ušetrili oproti vyčleneným
zdrojom viac ako 31-tisíc eur.
Je to návrat k modelu, ktorý je
motivačný a spravodlivý. Školám však naďalej ostal modernizačný dlh. V najbližších rokoch
treba investovať do nich minimálne 2 mil. eur.
Brány otvorili aj tri veľkokrtíšske ZŠ. Prvý raz zasadlo do
školských lavíc 135 prváčikov.
Niektorí sa tešili a zvedavo si
listovali šlabikár. Dve veľkokrtíšske ZŠ sú po úplnej rekon-
štrukcii z peňazí projektu EÚ
Rekonštrukcia a modernizácia
základnej školy, s ukončením v
roku 2010. Vďaka tomu žiakom
pribudli aj nové učebne a vynovené telocvične. Kým v septembri 2009 nastúpilo do stredných
škôl v Prešovskom kraji 10 964
žiakov, v r. 2010 to bolo 10 714
žiakov a v septembri minulého
roka už len 9 940 detí. Tohto
roku bol opäť nižší počet.
Hoci záujem o gymnáziá stále
prevyšuje ich kapacitné možnosti a žiaci sa hlásia aj na obchodné akadémie, zdravotnícke
a pedagogické školy, stredné
odborné školy sa aj naďalej musia vysporiadať s totálnym nezáujmom o remeslá. Klesajúci
záujem je o štúdium v poľnohospodárskych, stavebných a
lesníckych odboroch.
Viac ako 2500 detí prešlo bránami ZŠ, ktorých zriaďovateľom
je MČ Bratislava-Staré Mesto.
Do školských lavíc prvýkrát zasadlo takmer 390 prvákov. Tých
zo ZŠ na Vazovovej ulici prišla
navštíviť starostka MČ Bratislava-Staré Mesto Táňa Rosová.
MČ Bratislava-Staré Mesto je
zriaďovateľom siedmich ZŠ.
(ts)
Komu patrí táto krajina? Jej vládam,
politikom, úradníkom, podnikateľom...?
Alebo jej obyvateľom?
Napriek ich jasnému nie proti
niektorým aktivitám „zlatokopov“ sa spory naťahujú a prehlbujú sa obavy obyvateľov z toho,
že ich požiadavky budú neuznané a potlačené. Je to aj preto, lebo
niektoré úrady štátnej správy a
jej úradníci nerešpektujú hlas
obyvateľov, ani keď je podporený
platným ustanovením zákonov.
Namiesto toho fiškálčia a rozhodujú v ich neprospech, ako keby
ich za to niekto odmeňoval.
Lenže takýmto postupom úradov a úradníkov treba raz a navždy zabrániť. Lebo táto krajina,
teda Slovensko, nepatrí žiadnym
vládam, politikom ani ich nominantom – úradníkom, ani podnikateľom či podnikavým skupinám, ale všetkým občanom a v
jednotlivých regiónoch a obciach
ich obyvateľom. Je potrebné už
do ústavy zakotviť, že keď obec
neraz podporená petíciou obyvateľov povie na nejaké aktivity
„nie!“, musia to všetci rešpektovať.
Obec či región a ich obyvatelia
musia mať vždy posledné slovo
rozhodnutiam a aktivitám, ktoré
im môžu zhoršiť životné prostredie alebo ich iné základné životné
podmienky. Samozrejme, okrem
prípadov všeobecného ohrozenia
celej krajiny, keď musia osobné,
lokálne či regionálne záujmy ustúpiť celoštátnym životne dôležitým
záujmom.
To ich posledné slovo musí byť
nad akýmkoľvek zákonom, ktorý
upravuje možnosti ťažby nerastných surovín, výstavby skládok
odpadu či iných zariadení na jeho
likvidáciu, výstavbu diaľnic, výstavbu podnikov a prevádzok, aj
keď ich investor stavia na vlastnom
pozemku, výstavbu atómových,
tepelných či vodných (aj malých)
elektrární atď. Žiadne voľby totiž
nemôžu dať žiadnej vláde a jej
správe, štátnej správe ani samospráve právomoc konať proti väčšine obyvateľov, a ak treba, musí
o tom rozhodnúť referendum na
lokálnej, regionálnej či celoštátnej
úrovni. A podobné právo posledného slova či veto musí mať aj Slovenská republika voči Európskej
únii, jej inštitúciám a jej zákonom
a smerniciam, ktoré sú v normálnom režime uplatňovania nadradené slovenskej legislatíve. Pokiaľ
to nebude tak, nemožno hovoriť
o demokracii, nemožno hovoriť o
slobode.
Na záver ešte raz aktuálna otázka – komu dnes patrí táto krajina?
Odpoveď, žiaľ, znie: ani zďaleka
nepatrí jej obyvateľom! Ešte stále
musia často dlho a namáhavo bojovať o to, čo by im malo nespochybniteľne patriť – teda o právo
rozhodnúť o sebe. Príkladom je
už spomínaný viacročný odpor
Pezinka proti skládke odpadu
blízko centra mesta, odpor Kremnice, podobne tak Detvy voči ťažbe zlata, keď samosprávy aj obyvatelia týchto miest ťahajú za jeden
povraz.
Z času na čas niekto rozvíri
hladinu verejnej mienky, nejaké
mesto či obec, nejaké záujmové
organizácie a združenia a bráni sa
pred rozhodnutiami v neprospech
obyvateľov. Tento hlas však musí
byť mohutnejší a silnejší a jeho
sila musí byť jasne a nespochybniteľne zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a v nadväzujúcich
zákonoch.
Bohumil M. OLACH
samospráva 3
Obecné noviny • 11. september 2012
O protikrízových opatreniach vlády SR
a ich dopadoch na samosprávu
nom odvode vybraných finančných
inštitúcií a o doplnení niektorých
zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dopad na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu
bol v návrhu zákona kvantifikovaný
nasledovne:
vodárne a kanalizácie a pod. tak
budú od septembra 2012 platiť mimoriadny odvod zo svojich ziskov.
Plnenie opatrenia:
Vláda SR prerokovala a schvália
návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných
odvetviach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov 31. mája 2012.
Dopad na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu bol v návrhu zákona
Vplyv návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných
inštitúcií
Návrh zákona bol prerokovaný
na 4. schôdzi NR SR a dňa 26 .7.
2012 bol schválený (uznesenie č.
126). Zákon nadobudol účinnosť 1.
septembra 2012.
3. Vyššie a skoršie zdanenie tabakových výrobkov
Od marca 2013 sa malo zvýšiť zdanenie cigariet a tabaku na
úroveň požadovanú Európskou
úniou. Termín sa navrhuje posunúť
na október tohto roku, zároveň sa
mierne zvýšia sadzby dane nad požiadavku Bruselu.
Plnenie opatrenia:
Na rokovanie vlády SR dňa 27. 6.
2012 bol predložený návrh zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
106/2004 Z. z. o spotrebnej dani
z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Dopad na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu
bol v návrhu kvantifikovaný nasledovne:
kvantifikovaný nasledovne:
Vplyv osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach
na štátny rozpočet
Návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných
odvetviach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov bol prerokovaný na 4. schôdzi NR SR a dňa 26. 7.
2012 bol schválený (uznesenie číslo
131). Zákon nadobudol účinnosť 1.
septembra 2012.
5. – 7. Zabezpečenie dlhodobej
finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, zmeny a sprísnenie podmienok pre platenie
odvodov na sociálne poistenie
(živnostníci, brigádnici)
Vplyv novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov na
štátny rozpočet
Návrh zákona o spotrebnej dani
z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov prerokovala NR
SR na svojej 4. schôdzi v prvom čítaní.
4. Osobitný odvod z podnikania
v regulovaných odvetviach
Príjmy z navrhnutého osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach majú slúžiť na
perspektívne vytvorenie účelovo
určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, z ktorých sa budú
financovať prioritné projekty na
naštartovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Základom pre
výpočet odvodu je výsledok hospodárenia vykázaný za to účtovné
obdobie, v ktorom právnická osoba
oprávnená na výkon činnosti v regulovaných oblastiach má oprávnenie na výkon takejto činnosti.
Telekomunikační operátori, farmaceutické firmy, teplárne, plynárne,
v hrubom tisíc eur a viac.
Dnes ľudia, ktorí pracujú na základe dohôd vykonávaných mimo
pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej
činnosti a dohoda o brigádnickej
práci študentov) neplatia odvody na
sociálne ­poistenie. Platia len úrazové poistenie vo výške 0,8 percenta
a garančné ­poistenie vo výške 0,25
percenta. Navrhuje sa zrušiť tieto
dohody. Ostať majú len dohody o
brigádnickej činnosti študentov do
26 rokov. Študenti budú platiť nielen úrazové a garančné poistenie,
ale aj zdravotné poistenie vo výške
14 percent a dôchodkové poistenie
v celkovej sadzbe 28,75 percenta.
Samostatne zárobkovo činným
osobám stúpnu od januára 2013
odvody. Minimálny vymeriavací
Zmení sa nastavenie parametrov v I. aj II. dôchodkovom pilieri.
Príspevok do II. piliera sa zníži z
terajších deväť percent počítaných
z hrubej mzdy alebo hrubého zisku
na štyri percentá. Sporitelia si budú
môcť ďalšie dve percentá dobrovoľne doplatiť. Zároveň sa navrhujú aj
zmeny v prvom pilieri. Dôchodky sa od januára budú zvyšovať o
pevnú sumu, majú sa tak zmenšiť
rozdiely medzi najvyššími a najnižšími dôchodkami. Vláda na tom
zatiaľ neušetrí. V ďalších rokoch sa
vo vzorci, ktorým sa vyráta suma
určená na valorizáciu, zvýši podiel
rastu cien a zmenší podiel rastu
miezd. Od roku 2016 sa dôchodky budú zvyšovať už iba o infláciu.
Dôchodkový vek sa nadviaže na
strednú dĺžku života, každý rok sa
tak môže v priemere predlžiť o 50
dní. Od roku 2016 sa upraví miera
náhrady. Dôchodky sa oproti súčasnosti znížia tým, ktorí zarábajú
základ pre odvody sa zvýši zo 44,2
percenta priemernej mzdy na jej
polovicu. Minimálne odvody, ktoré si dnes platí 87 percent živnostníkov, tak stúpnu z terajších 160,4
eura mesačne na približne 181 eur.
Zároveň sa zvýši celkový vymeriavací základ na platenie sociálnych
a zdravotných odvodov. Maximálna výška paušálnych výdavkov na
úrovni 40 percent sa obmedzí stropom 5040 eur ročne, čo je 420 eur
mesačne.
Plnenie opatrení:
Na rokovanie Hospodárskej
a sociálnej rady SR 2. 7. 2012 bol
predložený návrh zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov. Cieľom tohto
zákona je zabezpečenie dlhodobej
finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Zákonom sa okrem
zásadných zmien v parametroch
I. a II. dôchodkového piliera rieši
aj začlenenie fyzických osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť na
základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do okruhu sociálne poistených
osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, úprava maximálneho vymeriavacieho základu na určenie dávky
v nezamestnanosti na dvojnásobok
priemernej mzdy, zmena vymeriavacieho základu a zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu
povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby
na platenie poistného na sociálne
poistenie, zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov pre
platenie poistného na sociálne poistenie na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy a zavádza sa
daňové zvýhodnenie dobrovoľných
príspevkov na dôchodkové poistenie. Dopad na zvýšenie príjmov verejnej správy bol v návrhu zákona
kvantifikovaný nasledovne:
hu zákona je preto iba orientačný. V
2012 - 6,715 mil. eur, 2013 - 27,814
mil. eur, 2014 - 32,926 mil. eur a v
roku 2015 33,683 mil. eur.
Vplyv novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení
Návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol predmetom
rokovania 6. schôdze NR SR v režime skráteného legislatívneho konania.
Návrh zákona o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bol prerokovaný na 4. schôdzi
NR SR v prvom čítaní a uznesením
číslo 126 zo dňa 25. 7. 2012 NR SR
rozhodla, že uvedený vládny návrh
zákona prerokuje v druhom čítaní
8. Zmeny v správnych poplatkoch
Navrhované sú podstatné zmeny
v sadzobníku správnych poplatkov.
Medzi významnejšie z nich patrí
úprava sadzieb poplatku za udelenie
štátneho občianstva, za prepustenie
zo štátneho zväzku, vecná úprava
spoplatňovaných úkonov a konaní v časti stavebná správa vrátane
úprav sadzieb poplatkov. Stavebné
povolenie dnes vychádza obvykle
na 33 eur. Podľa návrhu by sa poplatok mal meniť viac podľa toho, o
akú stavbu ide. Vyššiu sumu by tak
mal zaplatiť napr. ten, kto potrebuje
povolenie na obchodné centrum,
než keď si ho niekto pýta na rodinný dom.
Zdražieť by mala aj prvá registrácia auta na Slovensku. Uvažuje sa
o registračnom poplatku v rozpätí
30 eur až tritisíc eur s tým, že poplatok sa bude zvyšovať od strednej
kategórie vozidiel a vyšší by mal byť
aj pre dovážané staré autá. Zmeny
v sadzobníku správnych poplatkov sa navrhujú aj pri úkonoch
a konaniach na správach katastra,
pri registrácii liekov, pri udeľovaní
dopravnej licencie, pri povoľovaní
zvláštneho užívania diaľnic, ciest
a miestnych komunikácií na prepravu nadmerne ťažkých a nadrozmerných nákladov, pri zmenách
licencií na prevádzkovanie hazardných hier, v oblasti povoľovania
banskej činnosti a v oblasti životného prostredia
Plnenie opatrenia:
Na rokovanie vlády SR 6. 7. 2012
bol predložený návrh novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších
predpisov.
Podľa navrhovateľa zákona nie je
vplyv na príjem verejného rozpočtu
vyplývajúce z upravených sadzieb
poplatkov alebo z novo navrhovaných úkonov a konaní spoplatňovaných správnymi alebo súdnymi
poplatkami konkrétnejšie vyčísliteľný, nakoľko závisia od počtu
vykonaných úkonov a konaní príslušnými orgánmi, alebo od aktivity
žiadateľov.
Nasledovný odhad dopadu zákona na rozpočet verejnej správy
uvedený v doložke vplyvov k návr-
9. Zvýšenie odvodov z hazardných hier
Zvýšiť sa majú odvody z niektorých hazardných hier. Keby sa však
zvýšilo zdanenie automatov a zaviedla zrážková daň pri lotériách,
stávkach a kasínach, štát by na tom
podľa štúdie ekonómov Ódora a
Horvátha získal 50 miliónov eur
ročne.
Plnenie opatrenia:
Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh novely zákona č. 171/2005 Z. z.
o hazardných hrách, kde sa navrhuje zvýšenie odvodov do štátneho
rozpočtu z charitatívnych lotérii a
stávkových hier, kurzových stávok,
hazardných hier prevádzkovaných
prostredníctvom výherných prístrojov, hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom technických
zariadení obsluhovaných priamo
hráčmi, videohier a propagačných
súťaží. Účinnosť zákona sa navrhuje
od 1. 1. 2013. Kvantifikácia dopadu
novely zákona na verejný rozpočet
nebola v návrhu uvedená.
10. Na nehnuteľnosti budú dve
dane
Okrem dane, ktorá sa platí za
dom či byt obci, sa má od januára
2013 platiť za nehnuteľnosť aj štátu. Sadzba bude závisieť od lokality.
Podkladom majú byť cenové mapy.
Zdaniť sa majú najmä drahšie nehnuteľnosti, zaviesť by sa preto
mala nezdaniteľná časť podľa rozlohy nehnuteľnosti. Iná bude pre byty,
iná pre domy. Príjmy štátneho rozpočtu by mohli dosiahnuť asi 100
miliónov eur.
Plnenie opatrenia:
Združenie miest a obcí Slovenska dostalo na vyjadrenie pracovný
návrh novely zákona o miestnych
daniach, ktorým sa navrhuje zavedenie štátnej dane zo stavieb rodinných domov a z bytov. Navrhuje sa, aby správu tejto štátnej dane
z nehnuteľností vykonávali obce za
príslušnú odmenu, ktorej výška by
mala byť stanovená zákonom po
dohode štátu a miestnej územnej
samosprávy.
Predsedníctvo ZMOS na svojom
zasadnutí dňa 25. júla 2012 v Bratislave prijalo uznesenie, podľa
4 samospráva
ktorého nesúhlasí s navrhovaným
mechanizmom, aby štátnu daň
z nehnuteľností vyberali mestá
a obce, tak ako je to pripravované
v pracovnej verzii zákona. Stanovisko predsedníctva si osvojila aj Rada
ZMOS na svojom zasadaní 21. augusta v Žiline.
11. Zruší sa rovná daň
Rovná daň prezentovaná sadzbou
19 percent už nebude. Príjmy zamestnancov, živnostníkov aj ďalších
fyzických osôb zhruba nad 3000 eur
v hrubom za mesic sa od budúceho
roka zdania sadzbou 25 percent.
Stúpnu aj odvody, lebo odvodové
stropy sa zjednotia buď na štvornásobok, alebo päťnásobok priemernej mzdy. To znamená, že vyššie
odvody začnú platiť už zamestnanci
s hrubou mzdou asi 1180 eur, čo im
zníži ich čistý príjem.
Právnické osoby, teda aj obce
budú zdanené sadzbou 23 percent.
12. Obmedzenie pri odpočítateľnej položke na manželku
Nezdaniteľná suma sa bude vzťahovať na manžela alebo manželku,
ktorá sa stará o zdravé dieťa maximálne do troch rokov života. Ak
je dieťa zdravotne postihnuté, nezdaniteľné minimum si bude môcť
uplatniť do šiestich rokov veku dieťaťa.
Pri uplatňovaní tejto položky
sa zohľadňuje príjem daňovníka a
výška príjmu partnera. Rozhodujúca je výška ročného príjmu daňovníka, ktorá ostala vo výške 32
775,18 eura.
13. Z dividend sa budú platiť
vyššie odvody
Z dividend sa dnes neplatí daň
ani sociálne odvody, majitelia firiem z nich platia len zdravotné odvody. Ich maximálna výška je však
2700 eur. Zámerom je tento strop zvýšiť.
Na akú úroveň nie je známe. Zároveň sa zavedie špeciálny režim výberu odvodov z dividend tak, aby si
nemohli strop pre platenie odvodov
z dividend znížiť o iné príjmy.
14. Výsluhové dôchodky sa zdania
Od januára 2013 sa majú zdaniť
výsluhové dôchodky, ktoré sa vojakom, policajtom a hasičom vyplácajú skôr, než dosiahnu dôchodkový vek.
Dnes sa im priznávajú vtedy, keď
dosiahnu 35 až 40 rokov, pričom po
odchode zo silových zložiek môžu
ďalej pracovať ako klasickí zamestnanci v súkromnom alebo verejnom sektore.
15. Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov
V súčasnosti sa podávajú daňové
priznania a robí sa ročné zúčtovanie
zdravotných odvodov. Od júla 2013
chce vláda zaviesť ročné zúčtovanie
aj na sociálne odvody. Tvrdí, že chce
dosiahnuť, aby sa odvody platili aj z
vyplácaných vysokých odmien.
Ak sa v danom mesiaci prekročí
odvodový strop, časť takýchto príjmov nepodlieha sociálnym odvodom.
16. Koncesie sa nezrušia
Aj po januári 2013 máme platiť
11. september 2012 • Obecné noviny
necelých päť eur za verejnoprávnu
televíziu a rozhlas. Obnovia sa koncesionárske poplatky, ktoré Radičovej vláda zrušila.
17. Strop pre dávky v nezamestnanosti
Maximum, čo ľudia bez práce
budú môcť dostávať 6 mesiacov
od Sociálnej poisťovne, už nebude
1175 eur. Strop na dávky v nezamestnanosti pre tých, ktorí prídu
o prácu, by sa mal odvíjať od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vlani bola na Slovensku
priemerná mzda 786 eur.
18. Získať naspäť štátnu pôžičku
Štát dal v rokoch 2002 a 2006
desiatky miliónov eur Vodohospodárskej výstavbe. Teraz predpokladá, že sa pomoc vráti rýchlejšie.
19. Zvýšenie nájmu za pôdu farmárom
Poľnohospodári si od Slovenského pozemkového fondu prenajímajú pôdu, častokrát za nižšiu ako trhové nájomné. V týchto prípadoch
je zámer zvýšiť nájomné na trhovú
úroveň. Len vlani prenajímal fond
farmárom asi 456-tisíc hektárov
pôdy, za ktorú mal zinkasovať nájomné 9,3 milióna eur.
20. Zmeny v eurofondoch za
dopravu
Zistilo sa, že k eurofondom z
Bruselu na dopravu nemá štát prispieť toľko, ako sa čakalo.
21. Zrušia sa rezervy
Vláda chce šetriť aj tak, že zníži alebo zruší niektoré rezervy, s
ktorými sa ráta v návrhu rozpočtových východísk v rokoch 2013
až 2015. Na polovicu sa napríklad
zníži rezerva na súdne a exekučné rozhodnutia. Zruší sa rezerva
na spolufinancovanie eurofondov
III. programovacieho obdobia a
na výdavky, na ktoré nie je právny
nárok.
Zrušia sa napríklad dotácie na verejnoprospešné služby, na záchranu
a obnovu kultúrnych pamiatok či
na sanačné a rekonštrukčné práce
na kaštieli Rusovce.
22. Správu ropných zásob môže
prevziať súkromník
Strategické zásoby ropy by už
nemala vôbec skladovať či chrániť
štátna Správa hmotných rezerv, ale
súkromník. Štát by takto podľa ekonómov Michala Horvátha a Ľudovíta Ódora mohol ušetriť už na budúci rok 63 miliónov eur. Dnes síce
na správe ropy netratí, ale hovorí sa
o tom, že zásoby už nebudú musieť
byť len na 3 mesiace, ale už na štyri
a ďalšie náklady by vznikli plánovanou zmenou, podľa ktorej by sa už
do zásob nemohli započítavať technicky nevyčerpateľné zásoby ropy.
Kvantifikácia dopadu opatrení č.
11 – 22 a to ako sa plnia neboli v auguste tohto roku známe.
II. Dopad konsolidačných
opatrení vlády SR
na obce
Rozšírenie osobitného odvodu
v bankovom sektore a zavedenie mimoriadneho odvodu za 4.
štvrťrok 2012
Na legislatívne konanie bol predložený návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z.
z. o osobitnom odvode vybraných
finančných inštitúcií a o doplnení
niektorých zákonov a ktorým sa
mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 118/1996
Z. z. o ochrane vkladov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov
Dopad na obce:
Podľa predkladateľa návrhu zákon nebude mať vplyv na rozpočty
obcí.
Vyššie a skoršie zdanenie tabakových výrobkov
Na legislatívne konanie bol predložený návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z.
z. o spotrebnej dani z tabakových
výrobkov v znení neskorších predpisov.
Dopad na obce:
Podľa predkladateľa návrhu zákon nebude mať vplyv na rozpočty
obcí.
Osobitný odvod z podnikania v
regulovaných odvetviach
Na legislatívne konanie bol predložený návrh zákona o osobitnom
odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Dopad na obce:
Podľa predkladateľa návrhu zákon nebude mať vplyv na rozpočty
obcí.
Zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, zmeny a sprísnenie
podmienok pre platenie odvodov
na sociálne poistenie (živnostníci,
brigádnici)
Na legislatívne konanie bol predložený návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení.
Dopad na obce:
Predpokladá sa zníženie základne
pre odvod dane z príjmov FO v dôsledku úprav vymeriavacích základov a ich zvýšenia napr. pre SZČO
a z dôvodu navrhnutého zavedenia
daňového zvýhodnenia dobrovoľných príspevkov na dôchodkové
poistenie.
Na obce, tak ako na iných zamestnávateľov je možné predpokladať negatívny dopad zákona
z dôvodu zavedenia povinnosti
platiť poistné na sociálne poistenie
a verejné zdravotné poistenie napr.
z dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru. Tento
vplyv na výdavky obcí v návrhu
zákona nie je kvantifikovaný.
Vplyvy návrhu zákona, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov sa
porovnávajú s návrhom východísk
rozpočtu verenej správy na roky
2013 až 2015. Pri kvantifikáciách
sa vychádzalo z aktuálnej makroekonomickej prognózy IFP z júna
2012.
Poznámka:
V návrhu na riešenie úbytku
príjmov alebo zvýšených výdavkov
podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách ve-
rejnej správy nie je v návrhu zákona
žiadnym spôsobom riešené zníženie príjmov obcí spojených s predmetným zákonom. Pre rozpočtové
kapitoly ŠR je uvedené konštatovanie, že zvýšené nároky na rozpočet
si kapitoly štátneho rozpočtu vykryjú v rámci schválených limitov
na príslušný rozpočtový rok. V súčasnosti prebieha príprava rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až
2015, kde si môžu uplatniť prípadné zvýšené nároky.
však predpokladať zvýšenie odvodu dane z príjmov obcí z predaja
ich majetku v dôsledku zvýšenia
sadzby dane pre právnické osoby
z 19 na 23 percent. Dopad tohto
zvýšenia nevie Kancelária ZMOS
kvantifikovať, nakoľko informáciu
o výške odvodu dane z príjmov
z predaja majetku obcí za rok 2011
nemá k dispozícii.
Otvorený je dopad zmien v zákone o dani z príjmov v časti dane
z príjmov FO na rozpočty obcí, lebo
Vplyv návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení na rozpočty obcí.
Zmeny v správnych poplatkoch
Na rokovanie vlády SR dňa 6. 7.
2012 bol predložený návrh novely
zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov.
Dopad na obce:
Predkladateľ zákona nekvantifikuje žiadne dopady na rozpočty
obcí. Je však možné predpokladať,
že zvýšenie správnych poplatkov
bude mať pozitívny vplyv na financovanie preneseného výkonu
štátnej správy v oblasti matričnej
činnosti a stavebného konania.
Prínosom pre rozpočty obcí bude
aj ZMOS-om presadené doplnenie
návrhu o zvýšenie správnych poplatkov za osvedčovanie podpisov,
čo je originálna kompetencia obcí,
ako napr. zvýšenie správnych poplatkov za vydávanie individuálnych licencií na výherné prístroje.
postup plnenia tohto opatrenia ani
kvantifikácia dopadu zmien nie je
zatiaľ známa. Dopad bude známy
až po predložení konkrétnych legislatívnych návrhov.
Výraznejší prínos z výnosu dane
z príjmov FO však môže znamenať otvorenie rokovaní vlády SR
a ZMOS o podiele obcí na výnose
tejto dane od 1. 1. 2013 s cieľom
dosiahnuť presun vyššieho prínosu z výnosu dane v prospech štátneho rozpočtu.
Obmedzenie pri odpočítateľnej
položke na manželku
Dopad na obce:
Dopad opatrenia súvisí so zmenami v zákone o dani z príjmov.
Hodnotenie dopadu navrhovaného opatrenia je preto obdobné ako
v predchádzajúcom bode.
Z nehnuteľností budú dve dane
Dopad na obce:
Kvantifikácia dopadu na obce
nie je zatiaľ známa, nakoľko nie je
kvantifikovaná výška odmeny pre
obce za výkon správy štátnej dane
z nehnuteľností.
Rizikom návrhu je možný negatívny dopad na určovanie výšky
sadzieb dane za stavby rodinných
domov a bytov v období po nadobudnutí účinnosti zákona v tej časti, ktorá zostáva v správe obcí.
Zrušia sa rezervy
Dopad na obce:
Opatrenie môže mať negatívny
dopad na rozpočty obcí v tom prípade, ak sa nezrušia len rezervy, ale
aj niektoré navrhované druhy dotácií ako sú dotácie na záchranu a
obnovu kultúrnych pamiatok či na
verejnoprospešné služby. Dopad
bude známy až po predložení konkrétneho legislatívneho návrhu, zatiaľ jeho kvantifikácia nie je známa.
+ + +
Pri realizovaní nasledovných
konsolidačných opatrení vlády SR
doteraz nie je známe konkrétne
znenie navrhovaných zmien, preto
ani nie je možné kvantifikovať ich
dopad na rozpočty miest a obcí. Dá
sa predpokladať, že niektoré opatrenia budú mať priamy aj nepriamy
dopad. Ide najmä o opatrenia, ktorými sa: budú platiť vyššie odvody
z dividend, zdania sa výsluhové
dôchodky, zvýši sa nájom za pôdu
pre farmárov, zmení sa systém
eurofondov na dopravu a zavedie
sa strop pre dávky v nezamestnanosti.
Dopady na rozpočty miest a obcí
nepredpokladáme v prípade spätného získania štátnej pôžičky
a opatrenia, podľa ktorého správu
ropných zásob môže prevziať aj
súkromník.
(jm, bo)
Zruší sa rovná daň
Dopad na obce:
Postup plnenia tohto opatrenia ani kvantifikácia dopadu na
obce nie je zatiaľ známy. Možno
Návrh konsolidačných opatrení
vlády a ich dopad na samosprávu
prerokovala a vzala na vedomie aj
Rada ZMOS na zasadaní 21. augusta v Žiline
Zvýšenie odvodov z hazardných
hier
Do medzirezortného pripomienkového konania bolo predložené
paragrafové znenie novely zákona č.
171/2005 Z. z. o hazardných hrách.
Dopad na obce:
V novele zákona o hazardných
hrách sa nenavrhujú žiadne zmeny
s pozitívnym dopadom na rozpočty
obcí. Zvýšenie odvodov z hazardných hier je navrhované len v prospech štátneho rozpočtu.
Navrhované sú nové povinnosti
obcí pri povoľovaní výkonu hazardných hier a pri výkone správy odvodov s tým, že na ich krytie by obce
získali finančné prostriedky z nového správneho poplatku za vydanie
vyjadrenia obce k umiestneniu zariadenia v sume 80,- eur.
štátna správa 5
Obecné noviny • 11. september 2012
Dunajská „výkladná skriňa“
Dunaj je spolu s Volgou najväčšia európska rieka a osobitne súčasť „plavebnej uhlopriečky Európy“.
vstupuje do kontaktu s územím Slovenska pri ústí rieky Moravy a tento kontakt opúšťa pri ústí Ipľa. Hneď
na začiatku tohto kontaktu sa objavuje impozantný obraz krajiny: Devínske hradné bralo sa strmo, zvislo
vypína do výšky priamo nad miestom, kde sa Dunaj spája s Moravou.
T
akýto príklad obrazu krajiny
je vzácny. Impozantná krajina
v podobe styku pohoria Malé
Karpaty s Dunajom pokračuje
ďalej v dĺžke vyše 10 km až po
bod, ktorým je bratislavský Dóm sv. Martina; tu sa Malé Karpaty začínajú vzďaľovať
od Dunaja východným smerom. Celé spomenuté pásmo je teda krajinársky pozoruhodné. Jeho súčasťou je ďalšia dominanta –
bratislavský hradný vrch s objektmi hradu.
Uvedené pásmo je podľa niektorých názorov „výkladnou skriňou“ Bratislavy a Slovenska, keďže ide o krajinu, ktorú možno
vnímať z medzinárodnej rieky.
Tí, čo stavali bratislavský Dóm, si možno uvedomovali, ale možno aj nie, význam
miesta, ktoré si vybrali, pre siluetu krajiny.
Dnes sa pokladáme za omnoho vzdelanejších a zrelších, ako boli títo stredovekí ľudia, ale často nedokážeme stavať s takým
citom pre krajinu, ako oni. Inak by sa nebolo mohlo stať to, čo sa v tomto pásme
porobilo v 20. storočí a dnes je známe ako
„stratené mesto“. Bratislavské Podhradie
malo znaky svojrázneho sídla, pripomínajúceho napr. malebné mestá v Dalmácii na
pobreží Jadranu, ktoré majú pôvod v stredoveku a dnes sú atrakciami pre cestovný
ruch. Podhradie sa stalo predmetom manipulácie v časoch vojnového slovenského
štátu; na jeho mieste vtedy chceli postaviť
honosné univerzitné mesto a plánovali zbúrať aj hrad. Búranie Podhradia sa však zavŕšilo zhruba o štvrť storočia neskôr a dnes je
tento priestor prázdny. Na Vydrici archeológovia medzitým objavili Vodnú vežu a základy slovanskej zrubovej stavby približne z
9. storočia. V rokoch 1940 – 1948 na dunajskom nábreží postavili budovy pre Dunajský veľtrh, neskôr transformované na Park
kultúry a oddychu (PKO). Za vojny vybudovali tunel popod hrad, ktorý bol vlastne
dopravným obchvatom vtedy ešte zacho-
vaného Podhradia. Súčasťou oddychového
priestoru PKO bol aj park na nábreží, ktorý
nedávno zastavali budovami, z diaľkových
pohľadov sebavedome súťažiacimi so siluetou hradného vrchu.
Je Podhradie „výkladnou skriňou“ Bratislavy? Podľa niektorých názorov by sa tento
priestor mal zmeniť na svalnatú, prepychovú demonštráciu reprezentácie Bratislavy
ako metropoly a hlavného mesta. Ale prírode a krajine je v podstate jedno, akú funkciu
má to-ktoré sídlo, v nej umiestnené. Krajina predstavuje pre človeka prosbu či výzvu,
aby ju využíval citlivo a kultúrne, primerane
k jej charakteru, aby rešpektoval jej mierku.
Krajina a príroda nemusí slúžiť ideológii,
technokracii ani vulgárnemu ekonomizmu,
resp. konzumnej spoločnosti. Stavby nemajú krajinu potláčať, ale naopak, podporiť ju,
aby jej krása vynikla. Exponovaná mestská
krajina Bratislavy bola v dávnejšej minulosti využitá citlivo, bez svalnatých gest. Malokarpatská krajina, obrátená k Dunaju, má
ešte zväčša prírodný charakter. Ale to, čo sa
už v nej začína diať nad Devínom v podobe
sebavedomej zástavby svahov, k jej kráse asi
neprispeje.
V Prahe by si pásmo okolo Vyšehradu
alebo medzi Vltavou a hradom, hoci ide o
naozajstnú výkladnú skriňu mesta i krajiny,
určite nedali zastavať arogantnými výškovými stavbami, ani niečím iným, čo by rušilo siluetu tamojšej mestskej krajiny.
Archeologické nálezy na bratislavskej
Vydrici by si zaslúžili patričnú prezentáciu,
prípadne repliky. Ďalej je tu medzinárodne
významný Pamätník Chatama Sofera. Dostavba Vydrice by mala byť maximálne citlivá k prostrediu. V pásme od podhradského kostolíka sv. Trojice a skupiny okolitých
historických stavieb v smere k Devínu by
mali dominovať prírodné prvky. V pásme
od spomenutej skupiny historických stavieb s kostolíkom po tri vežiaky pri západ-
nom portáli tunela by bolo najvhodnejším
využitím územia zelené pásmo v podobe
oddychového parku (je tu prírodná skala)
alebo prírodnej zelene, rozvíjajúcej sa bez
zásahov. (Prax z nedávnych rokov ukázala,
že keď tu vegetáciu nevytínali, ale ponechali
samu na seba, utešene a rýchlo sa rozvíjala a vytvárala doplnok hradného vrchu.) V
bývalom kameňolome západne od Strmej
cesty by sa mohlo obnoviť kedysi dávno rozostavané kúpalisko. Prírodná zeleň na svahoch medzi električkovou traťou a Žižkovou ulicou by sa mala chrániť, podobne ako
komplex cintorínov nad Žižkovou ulicou.
Pásmo zelene okolo Karloveského ramena
by malo zostať v prírodnom stave, bez zásahov, podobne ako pásmo okolo Devínskeho
ramena. Prirodzene, že aj PKO a stavby na
nábreží by sa nemali búrať.
Archeologické pamiatky na hrade Devín
a Bratislavskom hrade, nálezy na Vydrici
(vrátane základov drevenej stavby z veľkomoravských čias) spolu s Gerulatou v Rusovciach, rímskym sídliskom Carnuntum
pri rakúskom Hainburgu a ďalšími pamiatkami z rímskych a keltských čias v okolí Bratislavy (Villa rustica a i.) by sa mali
stať súčasťou osobitného archeologicky
významného pásma pod medzinárodnou
ochranou. Načrtnuté kroky by mohli predstavovať jednu z ciest, ako zhodnotiť a prezentovať pásmo dotyku Karpát s Dunajom
v úseku Devín-Bratislava.
Ing. arch. Igor THURZO,
Komuniké
z 23. schôdze vlády SR, 5. september 2012
Vláda prerokovala:
- návrh nariadenia vlády SR o
systéme identifikácie a sledovateľnosti výbušnín na civilné použitie.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh nariadenia vlády SR
o podmienkach vykonávania
niektorých opatrení spoločnej organizácie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami - nové znenie.
Schválený s pripomienkou.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády SR
č. 155/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie
množiteľského materiálu ovocných
drevín a ovocných drevín určených
na výrobu ovocia na trh.
Schválený.
- správu o poľnohospodárstve a
potravinárstve v SR za rok 2011.
Schválený.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
- správu o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2009 - 2011.
Schválený.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
- návrh na odvolanie generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne.
Neschválený.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
- návrh na odvolanie a vymenovanie prednostu krajského úradu
pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Trenčíne.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v
zmysle § 9 zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobode informácií (Ochrana
osobnosti a osobných údajov).
- aktualizácia národného realizačného plánu Štokholmského
dohovoru o perzistentných organických látkach (POPs).
Schválený.
Predložil: minister životného
prostredia.
- správu o príprave cvičenia simulovanej havárie jadrového zariadenia v SR.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- návrh na zmenu štatútu splnomocnenca vlády SR pre vedomostnú ekonomiku.
Schválený s pripomienkou.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií, minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
- aktualizáciu analýzy fungovania
štátnej podpory baníctva.
Schválený.
- správu o zabezpečení dodávok
energií a riešenie prípadných
núdzových stavov s určením príslušnej zodpovednosti za ich riešenie.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- informáciu o postupe prác pri
negociačnom procese k návrhom
legislatívnych predpisov a strategických dokumentov EÚ a SR k
politike súdržnosti.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- správu vlády SR o opatreniach
na udržanie plánovaného defici-
tu verejných financií SR na rok
2012.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Vláda vzala na vedomie:
- informáciu o vývoji individuálnych sťažností proti SR, ktoré prijali medzinárodné mechanizmy
systému OSN v oblasti dodržiavania ľudských práv a základných
slobôd.
- informáciu o priebehu a výsledkoch Konferencie OSN k príprave
zmluvy o obchodovaní so zbraňami v New Yorku v dňoch 2. - 27.
júla 2012.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí.
Podľa informácií
Úradu vlády SR sprac. (žo)
6 šport
11. september 2012 • Obecné noviny
Do športu na všetkých úrovniach by mal
investovať štát, samospráva môže len
prispieť
M
ôj učiteľ telesnej
výchovy na základnej škole v
mestečku na východe Slovenska
vychoval v 60. rokoch dve vynikajúce reprezentantky vtedajšieho Československa v hádzanej.
V škole, ktorá mala telocvičňu
veľkosti jednej a pol učebne. Basketbalový kôš bol v nej len jeden,
na hádzanársku bránku už nebolo
miesto. Len čo to počasie dovolilo,
všetko sa odohrávalo na školskom
dvore. Popri budove bol asfaltový
chodník, na druhej strane latríny.
Celý ostatný priestor pokrývali ihriská, jedno vedľa druhého.
Pred skončením vyučovania ich
učiteľ polieval, lebo s posledným
zvonením sme sa vyhrnuli na
dvor. Kdeže obed! Veď sme mali
dobrú desiatu, chlieb (väčšinou s
domácim maslom) a ovocie. Keď
sme sa presťahovali do novej školy, telocvičňu sme nemali žiadnu.
Tak sme si začali budovať ihriská a
atletickú dráhu. Vtedy nik nepro-
olympijské hry v Londýne. Majú
teda deti a mládež kde športovať,
rozvíjať svoj talnet, majú odborné
vedenie, majú za čo? Aj s týmito
otázkami sa zaoberala aprílová celoslovenská konferencia o športe.
Za ZMOS sa na nej zúčastnil Ľubomír Parízek, primátor Senice, s
ktorým sme hľadali odpovede na
otázky, ktoré sú aktuálne už niekoľko rokov.
Aké sú predstavy ZMOS o financovaní športu? Vzhľadom na
kompetencie hovoríme, pochopiteľne, o športe detí a mládeže,
o športe dospelých na regionálnej a nižšej územnej úrovni.
- ZMOS je toho názoru, že
šport musí financovať štát. Nemôže to byť ďalšia kompetencia,
ktorú hodí na plecia samosprávy. Štát má zo zákona financovať
šport komplexne. Samospráva
môže vyčleniť finančné prostriedky na športové vyžitie, čiže na tzv.
šport pre všetkých, teda pre deti,
ľudí v strednom veku, seniorov a
n
Ľubomír Parízek.
hokej a v zime futbal. Časť zisku
z vlaňajších majstrovstiev sveta
v hokeji dostali aj kluby v nižších súťažiach na prevádzku štadiónov. Trochu im to pomohlo.
Tohto roku však už nedostali nič.
Čiže začiatok prípravy mužstiev
na nový ročník súťaží opäť zaťa-
teda štát pridá peniaze do tohto
balíka, alebo zmení pravidlá. Napríklad, že obec dostane peniaze na žiaka od do určitého veku.
Zabránilo by sa „nafukovaniu“
počtu detí v CVČ, keďže v množstve z nich sú prihlásené aj deti
z iných obcí. A jedno dieťa aj do
niekoľkých. A tak sa vlastne okrádajú obce navzájom. Očakávame
zmenu zákona aj so zohľadnením
pripomienok samosprávy. Na
aprílovej celoštátnej konferencii
o športe sa zúčastnili zástupcovia
množstva organizácií a inštitúcií. Všetci žiadali od ministerstva
školstva peniaze na šport. Pritom
ministerstvo disponuje približne
350 miliónmi eur. Takmer celý
obnos pohltí štátna reprezentácia. Odkiaľ má teda vziať peniaze
napríklad na prípravu mládeže?
Naozaj to takto nemôže ďalej
si uvedomiť, že štát zatiaľ dáva len
na vzdelávací proces v základných
školách, nie na mimoškolskú činnosť. Čudujeme sa učiteľom, že
namiesto toho, aby sa vo voľnom
čase venovali deťom, majú vedľajšie pracovné úväzky?
fungovať. Ministerstvo školstva
sa musí rozhodnúť, či bude zastrešovať šport kompletne na
všetkých úrovniach a vo všetkých
zložkách, alebo bude mať jedného
partnera ako reprezentanta športu
na svojej úrovni, ktorý túto zodpovednosť zoberie na seba. Ale s
náležitými finančnými prostriedkami od štátu, pochopiteľne. Nástupnícke organizácie po bývalom
Slovenskom zväze telesnej kultúry
rozpredali majetok, ktorý získali,
teraz už nemajú z čoho existovať a
len pýtajú. Skrátka, model financovania športu by mal byť taký,
aby peniaze boli skutočne využité
na podporu športu. Mestá a obce
by mali preň vytvárať podmienky,
teda športoviská, školské areály,
ale na prevádzku športových klubov, CVČ, mimoškolskú činnosť,
detské a mládežnícke športové
súťaže musí prispievať štát. Treba
správa môže len prispieť. Tlačíme
na to, aby boli granty, projekty a
nech ich finančne pokrýva štát.
Keďže približne 90 percent
základných škôl sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a veľa ich
má problémy s údržbou budov,
nemohli by si privyrábať prenajímaním školských telocviční a
ihrísk mimo vyučovania športovým klubom či rôznym organizáciám za poplatok?
- Väčšina škôl je v tom ústretová. Ale kluby či tzv. rekreační
športovci musia mať peniaze na
pokrytie prevádzkových nákladov
pri využívaní týchto zariadení.
Postarať by sa o to mal štát, samon
Poriadok treba zaviesť aj do
financovania centier voľného času
testoval, že je to zneužívanie detskej práce (veď v osnovách bol aj
predmet práce na pozemku). Postupne sme sa zo školy rozpŕchli,
ale cez prázdniny sme do jej areálu chodili, lebo vždy bol v ňom
niekto, s kým sa dalo športovať.
Nie tak dávno mi náš telocvikár,
už dôchodca, hovorí: „Prišli k
nám vnuci na prázdniny z Košíc.
Nuž som zobral loptu, že si ideme
na školské ihrisko zakopať. Ale
zhrozil som sa. Burina ponad hlavu, bránky polámané, po bežeckej
dráhe ani stopy. Nuž, ja by som
teraz nemohol učiť.“
Ako teda vyzerá telesná príprava (o športovaní treba zrejme hovoriť len obozretne) detí a mládeže? Veď ony by mali tvoriť základ
budúcej reprezentácie Slovenska.
Bude na nej treba poriadne zapracovať, ukázali to aj tohtoročné
ostatné skupiny ľudí. Nemá čo financovať vrcholový šport. Peniaze
samosprávy majú smerovať predovšetkým do budovania športovísk. Na to nech jej štát vyčlení
peniaze. A pokiaľ ide o zariadenia
na vrcholový šport, štát by mal
samospráve prispieť nielen na ich
výstavbu, ale aj na prevádzku.
Nie je napríklad proti logike
začínať aj nižšie súťaže v ľadovom hokeji už v septembri, a
teda prípravu už v júli, keďže v
týchto mesiacoch sú veľké náklady na prevádzku ľadových
plôch? Nižšie futbalové súťaže
zasa štartujú jarnú časť takmer
rovnako ako extraliga – často na
snehu či ľade, hoci nemajú na to
prispôsobené hracie plochy. Snažíte sa o nejakú nápravu?
- Máte pravdu, v lete hráme
n
žil samosprávy finančne. Tlačíme
zväzy do zmeny termínov.
Ďalším problémom sú centrá voľného času. Ich pôvodnou
náplňou malo byť zabezpečenie vzdelávacieho procesu, teda
športových aktivít detí, ale aj rekreačnej telesnej výchovy. Nedokonalú legislatívu však využilo
množstvo klubov, najmä futbalových, hokejových, tenisových
ktoré pod ne zastrešili prípravu
mladých pre vrcholový šport.
Stretlo sa to s veľkou kritikou
samosprávy. Pomohla niečo vyriešiť?
- Centrá voľného času ako model zabezpečenia mimoškolskej
aktivity pre deti nie je zlý. Horšie
je, že s praxou, ktorú ste spomenuli, klesá hodnota financií na
žiaka a samosprávy následne majú
problém s financovaním škôl. Buď
n
Na dedinách sú však aj celkom
kvalitné ihriská, no nemá kto na
nich športovať.
- To už je iný problém. Voľakedy bol pre dieťa veľký trest zákaz
ísť po vyučovaní na ihrisko. Teraz
je to presne naopak. Ale taká je
doba. Vieme, že zmysluplné zamestnanie dieťaťa vo voľnom čase
je zároveň aj prevencia kriminality. Ale toho, kto sa bude dieťaťu
venovať, treba aj zaplatiť. Všetci sa
tvária, že je to povinnosť samosprávy. Nie je to pravda. Množstvo aktivít by bolo možné robiť
v centrách voľného času. Ale zdôrazňujem – treba do nich zaviesť
poriadok.
Zhovárala sa :
Darina ŽOLDOŠOVÁ
n
Obecné noviny • 11. september 2012
inzercia 7
8 životné prostredie
11. september 2012 • Obecné noviny
Globálny problém s lokálnymi dopadmi
V týchto dňoch Karpatský rozvojový inštitút, Košice dokončil a distribuuje publikáciu s názvom „Klimatická
zmena – výzva pre lokálny rozvoj na Slovensku“ určenú hlavne samosprávam, ale aj ostatnej verejnej správe a
organizáciám, ktoré musia, resp. budú musieť reagovať na dopady zmeny klímy na lokálnej úrovni. Je potrebné
plánovať a manažovať rozvoj územia takým spôsobom, ktorý počíta napr. s častejším výskytom intenzívnejších
vĺn horúčav, zvýšením frekvencie a intenzity prívalových zrážok či predlžovaním období sucha, a súčasne aby
robili také opatrenia, ktoré zmierňujú ich dopad.
Z
mena klímy, ktorej
dopady sa prejavujú prevažne lokálne,
predstavuje jeden z
najzávažnejších rozvojových problémov a samosprávy
na Slovensku by sa mali zaoberať procesmi a opatreniami, ktoré
budú nielen chrániť zdravie, životy
obyvateľov a ich majetky, ale aj verejné zdroje. Aj napriek tomu samosprávy miest v SR sú doposiaľ
v problematike reakcie na zmenu
klímy, až na malé výnimky, pomerne nečinné. Naopak nezriedka
sa môžeme stretnúť s ich rozhodnutiami, ktoré v tejto oblasti buď
zvyšujú zraniteľnosť územia na dopady zmeny klímy, alebo zväčšujú
príspevok k nej. Hlavnou príčinou
ich nedostatočnej činnosti, resp.
často nesprávneho rozhodovania
je nedostatok vedomostí o hrozbách plynúcich zo zmeny klímy
pre dané územie a o tom, ako tieto
hrozby zmierňovať či čeliť im.
Karpatský rozvojový inštitút
vám prináša prvý zo série článkov,
ktoré bude v najbližších mesiacoch publikovať v Obecných novinách na túto aktuálnu tému, ktoré by mali prispieť k jej väčšiemu
porozumeniu, ako aj motivovať
k zodpovedajúcim činnostiam na
lokálnej úrovni.
Prvým predpokladom na správne reagovanie je poznanie problému a potenciálnych rizík pre dané
územie, ktoré súvisia so zmenou
klímy. Z tohto dôvodu sa úvodný
článok zameriavana základné informácie o zmene klímy, ale hlavne na jej dopady na Slovensko a
jeho regióny. Uvedomujeme si, že
niektoré časti textu sa v tejto prvej
časti seriálu môžu zdať komplikovanejšie, ale z hľadiska odbornej
čistoty sme považovali za nevyhnutné doložiť tvrdenia exaktnými údajmi.
V ďalších častiach seriálu
o zmierňovaní dopadov zmeny
klímy na lokálnej úrovni sa budete
môcť dočítať informácie aj na nasledujúce témy:
- spravovanie rozvoja na lokálnej
úrovni v podmienkach zmeny
klímy - potreba súčasne sa adaptovať na dopady zmeny klímy a
zmierňovať príspevok človeka
- proces mitigácie (zmierňovanie
príspevku človeka) a adaptácie
sa na dopady zmeny klímy na
lokálnej úrovni - identifikácia
predpokladaných dopadov, hodnotenie zraniteľnosti, strategické
smerovanie, plánovanie a implementácia opatrení
- právomoci a možnosti miestnej
samosprávy v záujme ochrany
ľudí a majetkov pred dopadmi
zmeny klímy
1
- príklady lokálnych opatrení nazmierňovanie príspevku človeka k zmene klímy (z energetiky,
dopravy, vodného hospodárstva,
zelene v sídlach)
- príklady lokálnych opatrení pre
adaptáciu na dopady zmeny
klímy (opatrenia na zmiernenie
dopadov vĺn horúčav, častejšieho
výskytu sucha, zvýšenie výskytu
intenzívnych zrážok...)
- strategicko-legislatívny rámec v
oblasti zmeny klímy
- príklady dobrej praxe zo zahraničia.
Globálna zmena klímy
Úvodom je dobré objasniť si
niektoré pojmy. Klíma (alebo inak
podnebie) nie je to isté ako počasie. Pod pojmom počasie rozumieme aktuálny stav atmosféry
(teplota vzduchu, oblačnosť, smer
a rýchlosť vetra atď.). Klíma je charakteristický dlhodobý režim počasia v danej oblasti. Je výsledkom
vzájomného pôsobenia viacerých
faktorov ako napríklad slnečného
žiarenia, pozície Zeme voči Slnku, rozloženia pevnín a oceánov,
charakteru morských prúdov,
vrátane termohalinnej cirkulácie
(hlbokomorské prúdy sú studené,
ťažšie vody z polárnych oblastí,
ktoré klesajú pod teplejšiu, ľahšiu
vodu nižších zemepisných šírok
a stekajú potom po morskom dne
a toto hlbinné prúdenie sa dáva do
pohybu rozdielmi v hustote soli
a teplote), sopečnej činnosti, magnetického poľa Zeme, dopadov
mimozemských telies na Zem, biosféry Zeme, chemického zloženia
atmosféry a pod. Akákoľvek zmena jedného alebo viacerých faktorov sa prejaví v zmenách klimatických podmienok Zeme.
Klimatologická veda na základe súčasných poznatkov a experimentov vykonaných pomocou
klimatických modelov uvádza, že
hlavnou príčinou globálneho otepľovania (v 20. st. a na začiatku 21.
st.) je veľmi pravdepodobne vplyv
ľudskej činnosti, predovšetkým
spaľovania fosílnych palív. Prirodzené (neantropogénne) faktory
v ňom zohrávajú menšiu úlohu.
Napríklad podiel slnečnej aktivity
na otepľovaní zemského povrchu
v období posledného storočia je
približne len 10 % (v období posledných 25 rokov je dokonca zanedbateľný). Dopadajúce slnečné
žiarenie bolo za posledných 50
rokov takmer konštantné, okrem
dobre známeho 11-ročného slnečného cyklu (ktorý nemá na otepľovanie výraznejší vplyv). Tento
prirodzený ochladzujúci efekt je
však desať ráz slabší ako účinok
zvyšujúcich sa koncentrácií skle-
Zmena klímy – výzva pre samosprávy
na Slovensku - 1
níkových plynov, takže globálne
otepľovanie zreteľne nespomalilo. Ďalšie prirodzené faktory, ako
napríklad sopečné erupcie alebo známy klimatický jav El Niño
spôsobujú len krátkodobé medziročné1 kolísania globálnej teploty
zemského povrchu, nemôžu teda
vysvetliť žiadny dlhodobejší klimatický trend. V súčasnosti sa
odhaduje, že z celkového oteplenia o 0,8 °C ide na vrub antropogénnych (spôsobených ľudskou
činnosťou) faktorov minimálne
0,5 °C (zvyšok, teda maximálne
0,3 °C sa vysvetľuje prispením prírodných činiteľov, najmä slnka).
Príspevok človeka k zmene klímy spočíva predovšetkým v produkovaní obrovského množstva
skleníkových plynov (CO2, metán
NH4, oxid dusný N2O...) do atmosféry, ktoré svojimi fyzikálnymi
vlastnosťami udržiavajú na Zemi
teplo slnečného žiarenia. Tento
ohrievací účinok zemskej atmosféry sa nazýva skleníkový efekt.
Samotný skleníkový efekt je prirodzený jav, ktorý umožňuje život na
Zemi v dnešnej podobe (bez neho
by na Zemi bolo o približne 33 0C
chladnejšie). Hlavné skleníkové
plyny sú totiž prirodzenou súčasťou atmosféry (vodná para, oxid
uhličitý, metán, ozón). Príčinou
globálneho otepľovania teda nie je
existencia skleníkového efektu, ale
jeho zosilnenie zvýšením koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku ľudskej činnosti.
Koncentrácia CO2 v atmosfére sa vplyvom ľudskej činnosti
zvyšuje, v súčasnosti je približne
o 31 % nad svojou úrovňou spred
priemyselnej revolúcie. Je vyššia
než kedykoľvek za posledných
minimálne 800 000 rokov, pravdepodobne však aj za posledných
3 - 20 miliónov rokov. Koncentrácia metánu v atmosfére sa zvýšila
približne o vyše 150 %, oxidu dusného o 17 %.
Najnápadnejším prejavom súčasnej zmeny klímy je bezpochyby
globálne otepľovanie, prejavujúce
sa na pevninách aj v oceánoch.
Dlhodobé meteorologické pozorovania preukazujú, že priemerná teplota zemského povrchu sa
zvýšila za posledných 100 rokov
(1906 – 2005) o 0,74 °C. V priebehu posledných 25 rokov rástli globálne teploty vzduchu rýchlosťou
približne 0,2 °C za desaťročie, čo
je vo veľmi dobrej zhode s predpoveďami založenými na náraste
množstva skleníkových plynov.
Dokonca aj napriek poklesu intenzity slnečného žiarenia trend
otepľovania pokračuje. Zatiaľ
posledná správa Medzivládneho
panelu o zmene klímy uvádza, že
12 najteplejších rokov v histórii
meteorologických pozorovaní
sa vyskytlo od začiatku 90. rokov
20. storočia. Súčasne došlo v priebehu 20. storočia k vzostupu hladiny oceánov o 0,12 - 0,22 m a topeniu horských, kontinentálnych
ľadovcov vo všetkých významných horských oblastiach sveta, v
Grónsku a Antarktíde. Veda tiež
dáva stále viac do súvisu so zmenou klímy aj zvýšenie frekvencie
a intenzity extrémnych prejavov
počasia. Analýzy počasia na celej
Zemi za niekoľko desaťročí potvrdili, že teplotné a zrážkové extrémy
sú v súčasnosti oveľa častejšie ako
v minulosti. Veľkým problémom
je narastajúce sucho v mnohých
regiónoch sveta
Scenáre globálnej
zmeny klímy
v 21. storočí
Klimatológovia dokážu v súčasnosti, s určitou mierou odchýlky,
odhadnúť možný vývoj klimatického systému Zeme, využívajú
zložité počítačové modely klímy,
ktoré sú založené na preverených
fyzikálnych princípoch. V závislosti od toho, koľko fosílneho
uhlíka do atmosféry vypustíme,
môže globálna teplota vzduchu do
konca tohto storočia vzrásť o ďalších 1,1 až 6,4 °C, čo znamená,
že v porovnaní s obdobím pred
priemyselnou revolúciou to bude
predstavovať nárast o 2 až 7 °C.
Jednou z kľúčových otázok
klimatologického výskumu je,
o koľko stupňov Celzia sa na svete
môže otepliť v prípade, že koncentrácia CO2 dosiahne dvojnásobok
v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. Najnovšie
výskumy naznačujú, že pri zdvojnásobení obsahu CO2 v atmosfére sa pravdepodobne oteplí o 2
až 4,5 °C (stredný odhad je 3 °C)
v porovnaní s predindustriálnou
dobou.
Len na porovnanie, v najchladnejších obdobiach posledných ľadových dôb bol celosvetový priemer teploty vzduchu len o 4 až
7 °C nižší ako v súčasnosti (na Slovensku to bolo približne o 10 - 12
°C menej), no celkový ráz krajiny
bol diametrálne odlišný od toho
dnešného. Hladina oceánov bola
o 120 metrov nižšie, väčšiu časť
Kanady a severnej Európy pokrývali rozsiahle kontinentálne ľadovce a životné prostredie v strednej
Európe pripomínalo skôr tundru.
Treba na druhej strane podotknúť,
že oteplenie opačným smerom
(maximálne + 7,0 °C v globálnom priemere) by znamenalo
podmienky, aké na Zemi panovali
počas najteplejších období známej
geologickej histórie.
Popri čoraz častejších extrémnych prejavoch počasia (vlny horúčav, dlhšie trvajúce a intenzívnejšie sucho, silnejšie a prudšie
búrky a pod.) treba do budúcnosti
rátať napríklad s rozšírením výskytu parazitov a prenášačov chorôb
ľudí. Najmä na severnej pologuli
bude pokračovať ústup snehovej
pokrývky v chladnej časti roka.
Väčšia časť horských ľadovcov do
konca storočia zmizne a hladina
svetových oceánov pravdepodobne vzrastie aj o viac ako jeden meter. Pokračujúce otepľovanie negatívne ovplyvní život v oceánoch,
predovšetkým v dôsledku rastúcej
kyslosti morskej vody. Narastajúce
množstvo extrémov počasia, prípadne iné z vyššie uvedených prejavov klimatickej zmeny, povedú
k čoraz vážnejším škodám na životnom prostredí, v hospodárstve,
lesných ekosystémoch a negatívne
ovplyvnia zdravie ľudskej populácie. Vo veľa oblastiach sveta sa životné podmienky ľudí zhoršia natoľko, že to povedie k hromadným
migráciám obyvateľov. Mnohým
negatívnym dopadom sa s veľkou
pravdepodobnosťou nevyhne ani
oblasť strednej Európy. x
x
x
Krátený, upravený text publikácie Karpatského rozvojového inštitútu „Klimatická zmena – výzva
pre lokálny rozvoj na Slovensku“,
Autor textu tejto časti: Mgr. Jozef Pecho, klimatológ, Ústav fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky
Celú publikáciu si môžete bezplatne stiahnuť na stránke KRI
(www.kri.sk)
Karpatský rozvojový inštitút
(www.kri.sk) je nezávislá, odborná, nezisková organizácia, inšpirujúca a presadzujúca komplexný
environmentálny, sociálny a ekonomický regionálny a komunálny
rozvoj. Našim poslaním je presadzovanie systémových zmien
v prospech udržateľného rozvoja
území prostredníctvom formovania ideologicky nezávislého a intelektuálne kritického prostredia.
Sme výskumným a poradenským
centrom v tejto oblasti, ktoré poskytuje analýzy potenciálu a príležitosti na rozvoj, ako aj odborné
rozvojové štúdie či scenáre.
Krátkodobé kolísanie klimatických charakteristík identifikovateľné na úrovni rokov; silné sopečné erupcie (napr. Mt. Pinatubo v roku 1991) môžu viesť k ochladeniu globálnej klímy na obdobie 2 až 3 rokov.
z regiónov 9
Obecné noviny • 11. september 2012
Mier na Slovensku
už ochraňuje
Dobrý anjel sveta
Výberové konanie
na obsadenie funkcie riaditeľa/riaditeľky
Základnej školy 1. - 4 ročníka a materskej školy vo Vojkovciach
V sobotu 1. septembra odhalili v obci Rišňovce
sochu Dobrého anjela sveta. Socha stojí už v 27
veľkomestách sveta a Rišňovce sú vôbec prvou
obcou a zároveň jediným miestom na Slovensku,
kde tento anjel stojí.
T
ento významný symbol
mieru získali Rišňovce ako
dar z Moskvy od ruského
spisovateľa Olega Volovika. O.
Volovik je jedným z členov dobročinnej organizácie Svet dobra
a zároveň jedným z významných
členov medzinárodných akadémií. Starosta obce Rišňovce Karol
Laboš a Oleg Volovik sa zoznámili prostredníctvom zástupcu
SR v OSN Michala Demeša. Ich
osobné stretnutie rozhodlo o tom,
že tento symbol mieru poputuje
práve do Rišňoviec.
ju dopravili diplomatickou poštou
v kamióne. Jej autormi sú prezident Medzinárodného zväzu dobročinných organizácií Svet dobra
Oleg Vitalievič Olejnik a prezident Medzinárodnej akadémie
kultúry a umenia Peter Timofejevič Stronskij.
Túto výnimočnú sochu nájdete
na námestí pred Obecným úradom v Rišňovciach. Hneď vedľa
je zrekonštruovaný kaštieľ, kde
v deň odhalenia sochy otvorili jedinečné múzeum M. I. Kutuzova.
„Myšlienka na vznik múzea, oje-
Obec Vojkovce podľa § 4 ods. 1 zákona NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 5 ods. 3 zákona NR SR č. 552/2003 Z. z. o výkone
práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
vyhlasuje výberové konanie
na obsadenie funkcie riaditeľa/riaditeľky Základnej školy
1.- 4 ročníka a materskej školy vo Vojkovciach
Kvalifikačné predpoklady:
• odborná a pedagogická spôsobilosť v zmysle Vyhlášky MŠ SR č. 437/2009 Z. z., ktorou sa stanovujú
kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné
požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických
zamestnancov v znení neskorších predpisov
• vykonanie 1. atestácie v zmylse zákona NR SR č.
317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• najmenej 5 rokov pedagogickej praxe
Ďalšie požiadavky a kritériá:
• zdravotná spôsobilosť
• ovládanie štátneho jazyka
• riadiace, organizačné a komunikačné schopnosti
• bezúhonnosť
Požadované doklady:
• žiadosť o účasť na výberovom konaní
• štruktúrovaný profesijný životopis
• overené kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní a
o vykonaní 1. atestácie (1. kvalifikačná skúška alebo
jej náhrada)
• doklad o dĺžke pedagogickej praxe
• písomný návrh koncepcie rozvoja základnej školy
(rozsah 2 strany)
• aktuálny výpis z registra trestov (nie starší ako 3 mesiace)
• doklad o zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k výkonu
činnosti podľa § 10 ods. 2 zákona NR SR č. 317/2009
Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• písomný súhlas uchádzača na použitie osobných
údajov pre potreby výberového konannia v zmysle §
7 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 428/2002 Z. .z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
Prihlášku do výberového konania s požadovanými dokladmi treba poslať v obálke označenej "Výberové
konanie – riaditeľ/riadteľka ZŠ (adresa školy) – n e o t v á r a ť a obálka musí byť doručená do 01. 10.
2012 najneskôr do 16.00 h na adresu: Obecný úrad, 053 61 Vojkovce.
Uchádzačom, ktorí splnia podmienky výberového konania, bude termín a miesto výberového konania
oznámený písomne (najmenej 7 dní pred jeho konaním).
Vojkovce 28. 08. 2012
Rastislav Kolej
starosta obce
Výzva na vzdelávacie programy pre seniorov
V nadväznosti na odporúčania otváracej konferencie Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 týkajúcej sa celoživotného vzdelávania starších ľudí, Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
SR pre štrukturálne fondy EÚ vyhlásila 28. 8. 2012
Výzvu č. OPV-2012/2.1/03-SORO na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok s názvom
AKTÍVNE STARNUTIE PROSTREDNÍCTVOM ROZŠIROVANIA VEDOMOSTÍ
A ZRUČNOSTÍ ZVYŠUJÚCICH KVALITU ŽIVOTA SENIOROV
s uzávierkou 29. novembra 2012.
Pozlátená socha je umiestnená
na mramorovom podstavci a oceľovom pilieri a z výšky 11 metrov
ochraňuje mier. Samotná postava
anjela na zemeguli s holubicou
v rukách je 3 m vysoká. Krídla anjela majú rozpätie 2,4 m.
„Každý detail sochy Dobrého
anjela sveta je naplnený hlbokým
zmyslom, stelesňuje zameranosť
človeka od pozemského k nebeskému. Je symbolom zjednotenia
ľudí rôznych národností či vierovyznaní. Má obrodiť a znásobiť
duchovnú silu ľudí našej vlasti,
šíriť výzvu k mieru a milosrdenstvu, svetlo dobra do srdca každého človeka,“ približuje posolstvo sochy starosta. Socha sa ešte
donedávna nachádzala v Rusku
a do malej dedinky na Slovensku
dinelého na Slovensku, mi napadla počas obnovy nášho kaštieľa
zo 16. storočia, ktorý je zaradený
v Zozname národných kultúrnych pamiatok,“ hovorí starosta
Karol Laboš. Je hlavou obce, ale aj
prezidentom celoslovenskej Ligy
na ochranu ľudskej dôstojnosti a
čestným rytierom rádu sv. Konštantína a Heleny.
Novootvorené múzeum a socha Dobrého anjela sveta v Rišňovciach mali svoju premiéru za
účasti stovky významných hostí
a stali sa okamžite lákadlom pre
návštevníkov obce. Predovšetkým
sochu anjela odporúčame ísť pozrieť aj za tmy, keď vďaka LED reflektorom mení farby.
(zb)
V rámci tejto výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) môžu
žiadatelia o NFP z Európskeho sociálneho fondu predkladať žiadosti o NFP v rámci operačného programu Vzdelávanie, prioritnej osi 2 Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov, opatrenia 2.1
Podpora ďalšieho vzdelávania. Výzva podporuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/
EÚ o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012). Výška pomoci v rámci
opatrenia 2.1 na túto výzvu je 5 miliónov eur. Z geografického hľadiska výzva pokrýva územie Slovenskej republiky s výnimkou Bratislavského samosprávneho
kraja.
Oprávnenými aktivitami v rámci predmetnej výzvy sú: - zavádzanie a podpora inovácií a nových foriem vo vzdelávaní seniorov podporujúcich aktívne starnutie;
- tvorba a/alebo uskutočňovanie vzdelávacích programov pre seniorov podporujúcich aktívne starnutie; - tvorba a/alebo uskutočňovanie programov neformálneho vzdelávania zamerané na rozvoj kľúčových kompetencií seniorov, - tvorba vzdelávacích programov zameraných na vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie lektorov pôsobiacich vo vzdelávaní seniorov a ich realizácia v rámci projektu.
Oprávnení žiadatelia: n štátne, verejné a súkromné vysoké školy ako zriaďovatelia univerzít tretieho veku;
n okresné mestá (obce na úrovni miestnych administratívnych jednotiek LAU 1).
Oprávnené cieľové skupiny: n seniori vo veku nad 50 rokov
n lektori
Minimálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt: 75 000 eur.
Maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt: 200 000 eur
Viac informácií nájdete na stránke www.asfeu.sk alebo http://www.asfeu.sk/operacny-program-vzdelavanie/aktuality/
clanok/vyzva-opv-20122103-soro-na-predkladanie-ziadosti-o-nenavratny-financny-prispevok.
(uvsr)
10 kultúra
11. september 2012 • Obecné noviny
Potvrdilo sa: kopaničiarom „papučová
kultúra“ naozaj nehrozí
V Obecných novinách č. 6 v roku 2010 sme uverejnili článok s titulkom Ani ľudia na kopaniciach nie sú
odkázaní na „papučovú kultúru“. Ako je to v kopaničiarskej obci Krajné dnes, zmenilo sa niečo?
„Niektoré osvedčené podujatia
pokračujú vo svojich tradíciách,
niektoré sme museli zredukovať,
prípadne dočasne (dúfam) vynechať, ale objavili sa aj nové," konštatuje dlhoročný kronikár obce
Ivan Gálik, ktorý, listujúc v kronike, bez váhania upriamuje pozornosť na to najdôležitejšie, čím
žilo Krajné v uplynulých dvoch
rokoch.
Publikácia Krajné
v spomienkach
Tak sa dozvedáme, že jedným
z najdôležitejších podujatí roka
2011 bola koncom januára slávnosť, na ktorej uviedli do života
knihu Krajné v spomienkach. Čitatelia ju dostali do rúk 18 rokov
po vydaní historicky spracovanej
monografie „Krajné 1392 * 1992“.
Kompozícia a reč novej publikácie sa však líši od predchádzajúcej, spracovanej prof. PhDr.
Jánom Lukačkom, CSc., pri príležitosti 600. výročia prvej písomnej zmienky o Krajnom. Novú
publikáciu sa podarilo vydať vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR, ale aj početným
sponzorom, medzi ktorými sú
napr. kníhtlač Gerthofer či Centrum tradičnej kultúry v Myjave.
Knihu uviedol akad. mal. Štefan
Pavelka, autor kresieb a grafík v
knihe. Nechýbala ani autogramiáda a výstava reprodukovaných starých fotografií, z ktorých
niektoré sú použité aj v publikácii.
Ľudové tradície a zvyky
nevymreli
Dozvedáme sa tiež, že posledné dni fašiangového obdobia,
pred Popolcovou stredou, využívajú členovia folklórneho súboru
Krajnanec už tradične na to, aby
naladili ľudí na ceremoniál „pochovávania basy“. Pre priaznivcov
ľudových zvykov a tradícií však
býva zaujímavá aj veľkonočná
nedeľa. Vlani pre nich FS Krajnanec pripravil program s názvom
„Veľkonočné tvorivé dielne“. Odborného poradcu pri pletení korbáčov robil majster výroby z prútia Jaroslav Rehorčík z Rudníka,
o záujemcov o zdobenie kraslíc
a výrobu veľkonočných dekorácií sa zas postarala desiatka skúsených inštruktorov. Varili sa aj
šúľance s makom a muzikanti z
FS Krajnanec sa starali o dobrú
náladu. A, samozrejme, v tomto
období nemôže chýbať stolnotenisový turnaj, ktorý sa v Krajnom
usporadúva na Zelený štvrtok vlani sa na ňom zišlo 36 hráčov.
Po rokoch prišli Indiáni,
a aj - kozmonaut
Aktivizovať spoločenský a kultúrny život v Krajnom sa podujali aj členovia TJ Slovan Krajné a
DHZ Krajné v predvečer prvého
mája. V športovom areáli obce
pripravili domácu zakáľačku a
stavanie mája. A po dlhom čase
sa vlani do Krajného vlani vrátili
aj Indiáni - taká totiž bola téma
celodenného podujatia pre deti,
ktoré pre ne na Medzinárodný
deň detí pripravili učitelia ZŠ s
MŠ v Krajnom a členovia ZRPŠ.
Deti absolvovali cestu indiánskou
osadou kmeňa Uči-Uča pod vládou náčelníka Veľkého Medveďa (bol ním riaditeľ školy Milan
Medveď) a po jej zvládnutí a preukázaní sa všetkými pečiatkami
dostal každý účastník diplom a
indiánsky náhrdelník. Popoludní
pokračovali ďalšie súťaže, od ktorých deti odpútala až vzácna návšteva: prvý slovenský kozmonaut
plk. Ing. Ivan Bella sem zavítal v
spoločnosti plk. generálneho štábu Ing. Jozefa Takácsa, náčelníka
štábu veliteľstva vzdušných síl SR.
Mnohí využili túto príležitosť na
získanie plagátu či fotografie slovenského kozmonauta s jeho podpisom, niektorí aj na rozhovor a
fotografiu s ním. Potom sa pokračovalo v súťažiach a nakoniec
po vystúpení mažoretiek vyšli na
futbalový trávnik družstvo žiakov
a družstvo rodičov, aby odohrali
tradičný futbalový zápas.
V priestoroch ZŠ s MŠ Krajné
a obecného športového areálu sa
konal aj 2. ročník JK Games, na
ktorom sa zišlo 200 mládežníkov
z cirkevných zborov Myjavského
seniorátu (podujatie organizačne zabezpečoval cirkevný zbor
ECAV v Krajnom). Po úvodnom
duchovnom programe účastníci
súťažili vo futbale, volejbale, florbale a streetbale.
V kronike nechýba ani zmienka
o streleckých pretekoch v polovici
júla, ktoré už 30 rokov pripravuje
poľovnícke združenie Drieňovica. A, samozrejme, ani o 7. ročníku Krajnianskej prúdnice (v roku
2004 začínala ako „Drieňovická
prúdnica“), ktorý sa za účasti
piatich hasičských zborov - SDH
Brno Chrlice, DHZ Babulicov
Vrch, DHZ Hrachovište, DHZ
Matejovec a DHZ Krajné - konal
30. júla.
Priateľstvo nepozná
hranice
Bokom diania v obci neostávajú
ani seniori. Tí v polovici septembra minulého roku zorganizovali
už piate družobné stretnutie seniorov organizácií Jednoty dôchodcov Slovenska Krajné a Klubu dôchodcov MČ Brno-Chrlice. Prvý
raz, spomína I. Gálik, zavítali seniori z KD Brno-Chrlice do Krajného v roku 2007, odvtedy sa každý rok seniori stretávajú striedavo
v Chrliciach a Krajnom. Výbor
a členovia JDS Krajné sa snažili
priateľom z Chrlíc pripraviť zaujímavý program. V Piešťanoch si
hostia z turistického vláčika po-
zreli historickú, oddychovú časť
mesta, kúpeľný ostrov a navštívili
Balneologické múzeum. Na záver
sa v reštaurácii Hany stretli s členmi JDS Krajné, posilnenými o členov družobnej JDS Hrachovište a
hudobnými skupinami Myjavskí
heligonkári a Hrachovienka.
Do programu cezhraničnej
spolupráce SR - ČR, podporeného EÚ, sa však zapájajú aj školy.
V rámci projektu „Tancuj, maľuj,
spievaj, cez hranice snívaj“ sa
uskutočnil výber talentovaných
žiakov do spoločného programu
krajnianskej a chrlickej školy.
Najlepší žiaci, 35 z Krajného a
rovnaký počet z Chrlíc sa stretli
sa 9. až 11. 12. 2011 v Krajnom.
Tri dni prežili deti pri zábave a
nacvičovaní spoločného programu. Žiaci z Chrlíc sa zoznámili aj
s okolím a históriou obce a navštívili Mohylu M. R. Štefánika na
Bradle a na tvorivých dielňach si
vyskúšali pečenie a zdobenie medovníkov, dekupáž, pletenie košíkov a zvončekov a v keramickej
dielni si sami vyrobili spomienkové predmety.
Stolnotenisový turnaj
je už roky stálica
Už sme sa zmienili o dnes už
tradičnom Veľkonočnom turnaji
v stolnom tenise v Krajnom. S nápadom usporadúvať ho prišli pred
15 rokmi učitelia telesnej výchovy v Základnej škole v Krajnom
Milan Medveď a Ján Figura. Na
Zelený štvrtok pozvali do školy
kultúra 11
Obecné noviny • 11. september 2012
bývalých žiakov, dobrých hráčov
ping-pongu, a priateľov z okolitých miest, s ktorými sa stretávali
na turnajoch u nich. Z dostupného archívu však zisťujem, spomína I. Gálik, že piaty ročník bol v
piatok 29. 3. 2002 (vo štvrtok bol
Deň učiteľov) a plánovaný 12.
ročník sa neodohral v roku 2009,
pretože školu rekonštruovali a
telocvičňa slúžila stavbárom ako
skladisko. Turnaj sa uskutočnil až
1. apríla 2010 vo vynovenej telocvični školy. Tak ako v minulých
rokoch, na turnaji sa zúčastnil
športový redaktor Martin Šeďo
a podporil ho aj Anton Hamran,
generálny sekretár SSTZ.
Hráčsku základňu turnaja vždy
tvorili členovia okolitých stolnotenisových klubov a niekoľko domácich. Najviac hráčov býva zo
Starej Turej, z Myjavy, niektorí
prídu raz, dvakrát, mnohí súťažia skoro každý rok od začiatku,
ako Ján Dvoran, Miroslav Hargaš
a ďalší. Na tohtoročnom 14. ročníku (5. 4.) v troch kategóriách
nastúpilo 22 hráčov, medzi nimi
traja členovia stolnotenisového
klubu TJ Krajné v kategórii amatéri a dvaja v kategórii šikovní
hráči. Najlepším odovzdal ceny
riaditeľ ZŠ Milan Medveď a starosta obce Vladislav Šuster. A
keďže deti mali prázdniny, konal
sa aj žiacky turnaj.
Stolný tenis má v našej obci už
dlhú tradíciu, rozvádza ďalej I.
Gálik. Hlavne v škole sme vždy
venovali pozornosť žiakom, ktorí mali záujem o tento šport a tí
neskôr vytvárali skupiny nadšencov, ktorí si spolu chodili zahrať.
A že stolný tenis má na Myjave
naozaj dlhú tradíciu, potvrdzuje
aj zopár riadkov z kroniky obce
Krajné, ktoré napísal kronikár
Ján Gabriž v roku 1952: "Stolnotenisový turnaj v Myjave – účasť
Krajnancov".
Dňa 29. marca poriadal OVS
na Myjave v telocvični Domova
mládeže stolnotenisový turnaj
jednotlivcov o majstrov okresu.
Z Krajného štartovala skupina 10
stolných tenistov. V tejto súťaži
najlepšie sa umiestnily ženy So-
kola Krajné, ktoré obsadily v svojej skupine všetky tri prvé miesta,
a to: 1.Edita Trebatická, 2. Mária
Kuraňová, 3. Zita Jošticová, všetko učiteľky na strednej škole.
Z dorastencov do finálovej skupiny sa prebojovali: Jar. Hajtún,
Vlado Turan, Štefan Kostelný, č.
58, ktorý obsadil druhé miesto a
tak sa prebojoval tiež do krajského kola."
Akáže by to bola obec
bez futbalu
Futbalová jar 2012 v Krajnom
začala v plnej paráde sobotu 21.
apríla. Predpoludním sa stretli
funkcionári výboru TJ Slovan
Krajné, aby spolu s ďalšími členmi TJ a priaznivcami futbalu diskutovali o budúcnosti futbalu v
obci.
V nedeľu popoludní sa odohral
futbalový zápas starších žiakov,
17. kolo majstrovstiev oblasti, s
Trenčianskou Turnou (4. v tabuľke). Jarné kolo začalo sa hrať
1. apríla, po troch tohoročných
zápasoch sú žiaci na 7. mieste
tabuľky.
Hvizd rozhodcovskej píšťalky
o 16. hodine otvoril prvý jarný
zápas, 10. kolo dospelých III.
triedy Juh, futbalovej súťaže 2011
- 2012. Súperom Krajného boli
hráči TJ Družstevník Jablonka,
ktorí sa v jesennej časti prebojovali na tretie miesto tabuľky.
Zápas sa skončil víťazstvom domácich 2:0.
Stavanie májov kedysi
a dnes
Ako sa stavali máje pred sto a
viac rokmi, ako sa nestaval máj
pred 70 rokmi (1942), píše kronikár obce Štefan Valášek v časti
„Hasičský zbor v Krajnom“: ...teraz sa zbor omedzuje len na jednu – dve tanečné zábavy do roka
a doposiaľ staviaval obecný „máj“
naprostred dediny. Tento zvyk
však už tohto roku zachovaný
nebol – je vojna, preto asi. Až do
Svetovej vojny bývalo zvykom, že
každé na vydaj „pripravené – sa
už povie i tu“ zasnúbené dievča
dostalo od svojho mládenca pred
obloky postavený olúpaný, aspoň
dvadsať metrov vysoký štíhly
smrek, ktorý bol označovaný
„máj“-om. Májov bolo v dedine asi do 10. Stavaly sa večer a
v noci pred 1. májom. Mládenci
obyčajne z obecných hôr nedovolene si pomohli doniesť tieto
smreky a potom s hudbou a patričným obradom (poklepávanie
do taktu pri dvíhaní), pripravili
najprv zvláštny vršiak zelený (na
ktorý si každá dievka dala svoje
ručníky na výzdobu a stuhy, fľaš-
ku ostrého tiež) a potom dvíhali,
pričom bolo aj občerstvenie od
domáceho dievčaťa. A tak do
rána boly všetky máje postavené
– a stály až do konca mája – kedy
(obyčajne v nedeľu) šla muzika
od mája ku máju a tie boly „vytŕhané“, pričom (celé odpoludnie)
bol pod každým májom aj tanec,
počastovanie – a tak od mája k
máju – a potom pokračovanie
v krčme. - Azda z nedostatku
smrekov si obec smreky hájila
pozdejšie a len hasičom (alebo
školám niekedy) máje dovolila,
aby predané z nich drevo slúžilo
im na podporu pokladnice. (Prepis textu z Kroniky obce Krajné
je v pôvodnom znení, bez gramatickej korektúry.)
Aj v súčasnosti je to s májmi
podobné, ale mnohé veci sú iné,
hlavne počet postavených májov.
Ak mám správne informácie,
uvádza I. Gálik, reprezentačné
máje boli postavené tri. Dva dni
pred termínom (podľa predchádzajúceho textu) postavili máj
hasiči v Matejovci. Na termín
postavili máj hasiči v Krajnom,
ale čo sa týka času (večer, v noci),
najzodpovednejší boli obyvatelia
Žadovice. Aj posedenie pri vatre,
účasť obyvateľov a zábava bola
oveľa lepšia ako v dedine.
Súťaž o kráľovnú
kopaníc
DHZ Matejovec v tomto roku
zorganizovalo 1. ročník koštovky
páleného, nazvaný Kráľovná kopaníc. Podujatie malo dve etapy.
Príprava vzoriek, degustácia s
vyhodnotením kvality destilátov, sa uskutočnila 11. mája v KD
Matejovec. Komisia vyhodnotila 695 vzoriek destilátov, 623 zo
Slovenska, 66 z Českej republiky, 3 zo Srbska, po jednej vzorke z Rakúska, zo Švajčiarska a z
Chorvátska. Na základe výsledkov degustácie vydali katalóg s
vyhodnotením siedmich odrôd
ovocných destilátov. Prihlásené
vzorky boli aj z iných prírodných
produktov, ktorých kvasením
vzniká lieh, ale najlepšiu kvalitu,
a teda aj najlepšie bodové hodnotenie mali stáročiami overené
a uznávané ovocné destiláty. Či
komisia dobre vybrala, mohla
verejnosť posúdiť na koštovke
26. mája. Tento deň bol pre organizátorov náročnejší, pretože
vzorky nestačilo zapíjať vodou,
ale žalúdok bolo treba aj zasýtiť.
K dobrej nálade prispela aj ľudová hudba Krajnanec. Na koštovke sa zúčastnil aj slovenský
kozmonaut Ing. Ivan Bella. S pohárom žinčice (na snímke) nerobí propagáciu miestnej farme, ale
racionálne neutralizuje vzorky
ochutnaných destilátov.
Odovzdávania cien za najlepšie destiláty sa ujali predseda hasičského zboru v Matejovci Ján
Kubus a starosta obce Vladislav
Šuster. Diplomy a upomienkové predmety pre víťazov odrôd,
venované obcou, si prevzalo 21
vystavovateľov. DHZ Matejovec
venoval fľašky (prázdne) s emblémom podujatia. Šampiónom
sa stal Ľuboš Mikič z Radimova,
ktorý získal plný počet bodov vo
všetkých kritériách a za búrlivých ovácií si prevzal aj plaketu
obce Krajné.
V hanbe neostali
ani mladí hasiči
Nepriaznivá predpoveď počasia na sobotu 2. júna robila starosti mnohým usporiadateľom
programov pre deti. V športovom areáli v Krajnom pripravila
podujatie pre deti základná škola
s materskou školou a OV DPO
Myjava spolu s OV DPO Nové
Mesto nad Váhom a DHZ Krajné
zas okresné kolo súťaže mladých
hasičov „Plameň“.
Na okresnom kole súťaže mladých hasičov „Plameň“ sa zúčastnilo žiacke družstvo DHZ Krajné za okres Myjava, 5 žiackych
družstiev chlapcov a 2 družstvá
dievčat za okres Nové Mesto
nad Váhom. Súťažili v troch dis-
ciplínach: požiarny útok CTIF,
štafetový beh na 400 metrov s
prekážkami, požiarny útok s vodou. Žiacke družstvo Krajného,
ktoré tvorili dievčatá a chlapci,
nemalo v okrese konkurenciu. V
novomestskom okrese v družstve
chlapcov bolo poradie: 1. Bošáca, 2. Čachtice, 3. Stará Turá 1, 4.
Bzince, 5. Stará Turá 2, v družstve
dievčat 1. Bošáca, 2. Lúka nad
Váhom. Družstvá z prvých miest
postúpili do krajského kola súťaže. Domácim hasičom neostal
čas putovať zbojníckym chodníkom, ale ostatné popoludňajšie
podujatia si mohli užiť.
Z materiálov kronikára obce
Ivana Gálika sprac. (tl)
12 z regiónov
11. september 2012 • Obecné noviny
Obecné slávnosti v Demandiciach
prilákali aj ľudí zo širokého okolia
V obci Demandice sa 20. až 22. júla konali v poradí už druhé obecné slávnosti.
O
becný úrad sa na
kultúrne a športové
podujatie pripravil
priam ukážkovo, veď
okrem starostu Attilu Kürthyho sa do ich organizovania zapojili aj všetci poslanci obecného zastupiteľstva. Tí s pomocou
účastníkov verejno-prospešných
prác postavili na futbalovom štadióne javisko, pripravili stoly aj stánky na varenie kotlíkového guláša,
no aj iných dobrôt. Napriek daždivému počasiu trojdňové podujatie
Demandičania výborne zvládli,
bohatý program si prišli pozrieť aj
ľudia z okolitých obcí a zo Šiah.
Slávnosti sa začali v piatok večer koncertom skupiny United z
Budapešti pod vedením Pélyho
Barnu. Koncert trval do neskorých
večerných hodín - záujem ľudí bol
obrovský, veď zažiť na dedine koncert naživo nie je bežná udalosť.
Sobotňajší program popoludní
otvoril príhovorom starosta obce
A. Kürthy, ktorý vyzdvihol význam
osláv pre zbližovanie sa ľudí. Nasledovalo oceňovanie jubilantov a
ľudí, ktorí sa významne podieľali
na rozvoji obci. Ako prvý si ocene-
Starosta A. Kürthy odovzdáva ocenenie svojmu predchodcovi J. Štutikovi.
nie z rúk starostu prevzal jubilant
- čerstvý osemdesiatnik Július Štutika, niekdajší starosta obce, ktorý
sa vyše 26 rokov významne podieľal na jej rozvoji, a mimoriadne sa zaslúžil o. i. o vybudovanie
kultúrneho domu, domu služieb,
materskej školy, domu smútku, no
aj lekárne v Demandiciach. Edita
Záborská ocenenie získala za dlhoročnú obetavú pedagogickú prácu
a prínos v oblasti vzdelávania - v
Demandiciach ako riaditeľka materskej školy pracovala 37 rokov a
len nedávno odišla do dôchodku.
Cenu starostu si odniesla aj ďalšia
pedagogička - Juliana Lalíková,
ktorá na budúci rok oslávi osemdesiatku, no aj 72-ročný Jozef Varga za dlhoročné zásluhy v civilnej
ochrane obyvateľstva a za obetavú
prácu s mládežou. Ďalší oceneným
bol JUDr. Milan Ukrop, CSc., ktorý sa mimoriadne zaslúžil o rozvoj
obecných tradícií a propagáciu histórie regiónu a obce. Ocenenie in
memoriam obec udelila niekdajšiemu vynikajúcemu futbalovému
brankárovi, demandickému rodákovi Jánovi Kmeťkovi za zásluhy
v oblasti športu. Stalo sa tak pri
príležitosti 1. ročníka Memoriálu
Jána Kmeťka, ktorého usporiadanie podporil aj Nitriansky samosprávny kraj.
V sobotu od 16. hodiny pokračovali slávnosti kultúrnym programom. V slovenčine ho uvádzal
Peter Baráti a v maďarčine Kuti J.
László. Folklórny súbor Čakanka
z Čaky sa predstavil folklórnym
pásmom Svadba na dedine a ľudovými piesňami z regiónu dolného
Hrona a Tekova. Javisko potom
patrilo ľudovému súboru Citaristi zo Sazdíc, hudobnej skupine
Exil z Trnavy, spevákovi Adamovi
Ďuricovi, maďarskému superstaristovi, Tomimu Fluorovi a dvom
zbojníkom - Két Zsivány z Budapešti, vedúcemu Retro Disco Kuti
J. Lászlóovi a napokon demandickej hudobnej skupine Trio Béla a
Já, ktorí prítomných zabávali až do
rána.
Nedeľa sa začala rímskokatolíckou slávnostnou sv. omšou, ktorú v
amfiteátri celebroval miestny farár
Mgr. Karol Mede. Nasledoval futbalový turnaj a potom milá slávnosť - odovzdávanie vecných darčekov 11 deťom, ktoré sa narodili
za rok od prvých demandických
slávností.
Návštevníkov slávností potom
pozvali do kultúrneho domu,
kde si mohli prezrieť výstavu M.
Ukropa s názvom Ako sme žili.
Fotodokumentácia priblížila život
Demandičanov v minulosti a koho
história obce zaujala, mohol si
priamo od autora kúpiť publikáciu
Pod Bujdoškou.
Bohatý program bol pripravený
aj pre deti - na ihrisku ich čakali
rozličné hry a súťaže, každé dieťa
dostalo darček a po futbalovom
turnaji bývalí kolegovia starostu
z letiska Sliač na dvojmiestnom
motorovom paraglajdingu umožnili početným záujemcom pozrieť
si Demandice a ich okolie z vtáčej
perspektívy.
Text a snímky:
Ján BELÁNYI
V mestách a obciach nezabudli na SNP
Približne tritisíc ľudí sa podľa odhadu riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva zúčastnilo na oficiálnej časti osláv 68. výročia
Slovenského národného povstania (SNP) v areáli Pamätníka SNP v Banskej Bystrici.
O
ficiálna časť osláv výročia
SNP sa začala kladením
vencov v pietnej sieni
Pamätníka SNP a pokračovala
slávnostným zhromaždením. Prítomným sa prihovoril prezident
Ivan Gašparovič, premiér Robert
Fico, podpredsedníčka NR SR
Jana Laššáková a predseda Slovenského zväzu protifašistických
bojovníkov (SZPB) Pavol Sečkár.
Slávnostné zhromaždenie ukončilo vyznamenávanie priamych
účastníkov odboja, po ňom ešte
prezident Gašparovič odhalil v
pietnej sieni Pamätníka SNP pa-
mätný kameň na účasť Slovincov
v SNP. Len nedávno sa totiž zistilo
že okrem Slovákov a príslušníkov
ďalších 32 národov bojoval v SNP
aj slovinský letec. Ústredné oslavy
pokračovali v areáli Pamätníka
SNP kultúrnym programom.
Bratislava má opäť
Most SNP
Pamiatku bojovníkov protifašistického odboja si položením venca
uctil aj predseda BSK Pavol Frešo.
Na pietnej spomienke v Bratislave
sa o. i. zúčastnili aj predseda vlády Robert Fico a predseda SZPB
Pietna spomienka pri pamätníku v lesoparku Chrasť v Žiline.
Pavol Sečkár.
Most, ktorý už štyri desiatky
rokov spája staromestský a petržalský breh Dunaja, dostal od
29. augusta opäť názov Most SNP.
Miestne zastupiteľstvo MČ Bratislava-Staré Mesto schválilo zmenu názvu na svojom februárom
zastupiteľstve, následne zmenu
podporili aj mestskí poslanci.
Obete si uctili aj
v lesoparku Chrasť
Predseda ŽSK Juraj Blanár, primátor Žiliny Igor Choma a členovia SZPB si 27. augusta uctili
položením vencov pri pamätníku
v lesoparku Chrasť obete nacistickej agresie po vyhlásení SNP.
V dopoludňajších hodinách 29.
augusta 1944, ešte pred oficiálnym
vyhlásením SNP z Banskej Bystrice, zazneli práve v Žiline prvé výstrely proti okupačným silám nacistického Nemecka. Po potlačení
partizánov do hôr sa na Slovensku
rozpútalo neslýchané peklo, sprevádzané výsluchmi a popravami.
V lesoparku Chrasť našlo smrť
niekoľko desiatok ľudí, ktorých
Gestapo obvinilo z pomáhania
partizánom.
V spomienkach
a s vďačnosťou
Starosta obce, poslanci obecné-
ho zastupiteľstva, členovia miestnej organizácie SZPB, riaditeľky
škôl, členovia domácej jednoty
dôchodcov a príbuzní vojnových
obetí sa zhromaždili v pondelok
27. augusta pred Obecným úradom v Závažnej Porube. Potom
sa odobrali k pomníku padlých
na nižnom konci, kde poslanci
Peter Lešťan a Vladimír Mlynček ml. položili veniec. Predseda
MO SZPB D. Migaľa, poslanec
OcZ v príhovore uviedol, že augustové udalosti a povstalecké
obdobie pred 68 rokmi boli naplnené odvahou, hrdinstvom, ale
aj strachom a bolesťou. V októbri
roku 1944 nemecké vojská hrozili
vypálením dediny a postrieľaním
všetkých mužov, ak sa nedozvedia
mená partizánov. Obec však bola
jednotná, ale aj tak 17 obyvateľov
obce zaplatilo svojím životom. Na
záver spomienkovej slávnosti prítomní zaspievali hymnickú pieseň
Kto za pravdu horí.
Text a snímka:
(dm)
z regiónov 13
Obecné noviny • 11. september 2012
Cezhraničná spolupráca
prinesie aj financie
z európskych fondov
S
tarosta mestskej časti Bratislava-Záhorská
Bystrica Jozef Krúpa a
starosta rakúskej obce
Göttlesbrunn-Arbesthal
Franz Glock 3. septembra podpísali zmluvu o cezhraničnej spolupráci. Zmluva s rakúskou obcou
umožní Záhorskej Bystrici požia-
dať o grant v rámci programov
Európskej únie.
Záhorská Bystrica má v súčasnosti už dve družobné obce
– Brumovice na Morave a taliansku obec Pio Riese X. Malebná rakúska vinárska obec Göttlesbrunn-Arbesthal je už v poradí treťou
družobnou obcou. „Na túto obec
Zmluvu o cezhraničnej spolupráci podpísali starosta MČ Bratislava-Záhorská Bystrica Jozef Krúpa a starosta rakúskej obce Göttlesbrunn-Arbesthal Franz Glock.
ma upozornili približne pred rokom obyvatelia Záhorskej Bystrice,“ hovorí na margo podpísanej zmluvy starosta Jozef Krúpa.
„Navštevujú ju totiž aj viacerí
Bystričania, pretože je známa
nielen svojou gastronómiou či
výbornými vínami, ale je dostupná aj na cykloturistiku.“ Po
niekoľkomesačných rokovaniach
s rakúskymi partnermi nakoniec
zastupiteľstvá oboch obcí spoluprácu schválili.
Každé partnerstvo s obcou
v zahraničí prinesie na Slovensko
veľa podnetov a inšpirácií – či už
ide o kultúru, šport, spoločenské aktivity alebo cestovný ruch.
Podpis zmluvy medzi slovenskou
a rakúskou obcou však bude mať
aj ďalší konkrétny prínos. „Na základe spolupráce môžeme využiť
programy Európskej únie o cezhraničnej spolupráci,“ hovorí
starosta Záhorskej Bystrice Jozef
Krúpa. „Chceme preto v najbližšom čase pripraviť projekt, ktorý
by prispel k rozvoju našej obce.
Mal by sa orientovať na cestovný ruch a možnosť zviditeľnenia našej obce aj v zahraničí.“
O konkrétnom obsahu projektu
rozhodnú poslanci miestneho zastupiteľstva.
Text a snímka: (isk)
Obyvatelia a návštevníci BSK môžu spoznať
ďalšie špecifiká regiónu a zažiť tradičnú
atmosféru jesene.
Župná jeseň opäť priblíži špecifiká
a tradície Bratislavského kraja
Už druhý ročník podujatia Župná jeseň odštartuje v sobotu 15.
septembra na bratislavskej Kuchajde. jeho súčasťou budú aj farmárske trhy.
Kuchajda bude žiť kultúrou, návštevníci ochutnajú čerstvé sedliacke posúchy, trdelníky, bratislavské pivo, med, víno, ovocné šťavy,
mäsové výrobky. Pripravené sú aj ukážky ľudovej tvorby, keramika
či majolika. V stánkoch sa odprezentujú nielen remeselníci, ale aj
niektoré podujatia ako Dni zelá v Stupave, Sološnícky krumplový deň, Hasprunský dubák, Jablkové hodovanie, či Deň horného
Podunajska. Partnermi štartu Župnej jesene sú mestská časť Bratislava-Nové Mesto a Krajská organizácia cestovného ruchu v BSK.
Následne počas celej jesene až do decembra sa budú konať ďalšie
tradičné kultúrno-spoločenské akcie v Bratislavskom kraji. Vyvrcholením, tak ako vlani, bude aj tento rok Župná zabíjačka.
(ts-tyš)
V Ruskej Voli nad Popradom hrala mládež
minifutbal medzinárodne
V maličkej obci Ruská Voľa nad Popradom sa 11. augusta uskutočnil už 6. ročník medzinárodného turnaja
v minifutbale, ktorý sa pravidelne koná od roku 2007.
J
eho súčasťou bol aj 2. ročník minifutbalového turnaja
žiakov o Pohár starostu obce.
Na tomto podujatí sa zúčastnilo
5 mužských a 4 žiacke družstvá.
Víťazom sa po 6 rokoch stalo domáce mužstvo Ruská Voľa
n/P pred víťazom posledných
troch ročníkov, mužstvom z Čirča, na 3. mieste skončili futbalisti
Leluchowa zo susedného Poľska.
Víťazom 2. ročníka turnaja žiakov sa stal výber z Kozelca pred
obhajcom minuloročného prven-
stva, výberom Ruskej Vole n/P
a výberom z Čirča. Spestrením
turnaja bolo priateľské stretnutie dievčenských družstiev zo
Sobraniec a výberu dievčat z
Ruskej Vole n/P a Čirča. Zvíťazili
hráčky zo Sobraniec. Počas turnaja bolo pre všetkých prítomných pripravené občerstvenie
– guľáš a minerálky. Podujatie
spestrilo aj vystúpenie žiačky z
Ruskej Vole n/P.
Ceny víťazom odovzdávali starostovia obcí Ruská Voľa n/P –
Miroslav Tomčo, Hromoš – Maroš Kočiš, Čirč – Michal Didik a
prednosta Obvodného úradu v
Starej Ľubovni Peter Sokol. Po turnaji pokračoval program zábavou
v kultúrnom dome. Poďakovanie
patrí všetkým, ktorí sa zaslúžili o vydarený priebeh podujatia
a dokázali, že aj v malých obciach
sú ľudia schopní spestriť si život
peknými podujatiami.
Miroslav TOMČO,
starosta Ruskej Vole
Snímky : archív OcÚ
14 tlačivá/z regiónov
11. september 2012 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
V nadväznosti na zákon č. 460/2011 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych
daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1. decembra 2012 zavádza
používanie nových vzorov tlačív priznaní k niektorým miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie, t.j. k dani z nehnuteľností, k dani za psa,
k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné
hracie prístroje.
Okrem zmien, ktoré vyplynuli z poznatkov praxe
a s cieľom odstrániť nejasností pri vyplňovaní daňových priznaní, sa priznanie podstatne zjednodušuje.
Daňovník bude uvádzať len identifikačné údaje a základné údaje potrebné na vyrubovanie miestnych
daní. Povinnosť podať priznanie k uvedeným miestnym daniam má len ten daňovník, u ktorého nastali
zmeny oproti už podanému daňovému priznaniu
k dani z nehnuteľností alebo ten daňovník, ktorý
priznanie k týmto daniam vôbec nepodával.
Nové vzory priznaní k miestnym daniam sa vydávajú formou opatrenia podľa § 99d ods. 4 zákona č.
460/2011 Z. z. a sú zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií SR (www. finance.gov.sk).
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 96, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Rozálske hody
v bratislavskom Lamači
Rozálske hody oslávili prvý
septembrový víkend obyvatelia
a návštevníci bratislavskej mestskej časti Lamač. Počas troch dní
ožilo Malokarpatské námestie
nielen hudbou, ale aj vôňou hodových dobrôt. Návštevníkov
čakali vystúpenia hudobných,
folklórnych a tanečných skupín, tombola a stánky s občerstvením. Nechýbala ani pravá
lamačská svadba a záujemcovia
sa mohli vláčikom previezť po
Lamači. V priateľskom futbalovom zápase sa na miestnom štadióne stretli bývalí hráči Lamača
s osobnosťami športu. Hody sa v
Lamači tradične konajú na počesť zasvätenia miestneho kostolíka sv. Rozálii, postaveného zo
zbierok ľudí, ktorí utekali pred
morom a posväteného v roku
1680.
(ts-bsk)
Stredoškoláci môžu získať
pre školu štyritisíc eur
Spoločnosť Kia Motors Slovakia v spolupráci s nadáciou Pontis vyhlásila tretí ročník súťaže
Kia Innovation Award, ktorej
víťaz môže získať pre školu štyritisíc eur. Stredoškoláci zo Žilinského a Trenčianskeho kraja
môžu súťažiť so svojimi nápadmi
a inováciami v oblasti zabezpečenia alebo zlepšenia životného prostredia v automobilovom
priemysle. Svoje projekty a návr-
hy môžu prihlásiť do 18. októbra
cez portál www.darca.sk. V súťaži
sa medzi sedem škôl a ich študentov rozdelí 18-tisíc eur. Autori
najlepších projektov môžu získať
grant, ktorý sa použije na skvalitnenie vzdelávacieho procesu.
Do súťaže sa môžu prihlásiť tímy
pozostávajúce z dvoch študentov
a jedného pedagóga.
(SITA)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Počet
Turzovské mažoretky bodovali
na majstrovstvách v Opole
Turzovské mažoretky Nicol patria k oporám reprezentácie
mesta. Svoje postavenie si vybojovali počas takmer 15-ročného pôsobenia neúnavnou prácou stoviek dievčat, ktoré sa
do činnosti súboru zapájajú vo všetkých vekových kategóriách a technických disciplínach. Koncom augusta už ôsmykrát
reprezentovali Turzovku, Kysuce a Slovensko na majstrovstvách Európy, na ktoré ich nominovala Asociácia mažoretkového športu Slovensko, a to v 10 disciplínach na základe ich
umiestnenia z majstrovstiev SR v Sabinove. Na ME v poľskom Opole sa zúčastnilo sedem štátov – Slovensko, Rusko,
Chorvátsko, Bulharsko, Maďarsko, Česko a domáce Poľsko.
O medaily bojovalo vyše 2000 mažoretiek z 95 súborov.
Turzovčanky na nich ukázali, že vedia narábať s obidvoma
náčiniami mažoretiek (baton – palička, pom-pom – strapce)
a po získaní majstrovského titulu v disciplíne „veľká formácia mix senior“ z majstrovstiev SR pridali do svojej zbierky
najcennejší kov i z ME v Opole. Darilo sa im aj v „miniformácii mix senior“, ktorá si vybojovala striebornú medailu.
(vj)
V Budatínskom parku
o pltníctve
Po úspešnom pilotnom ročníku projektu s názvom Expedícia
Budatínsky park, Považské múzeum v Žiline pripravilo pre žiakov žilinských základných škôl
ďalší ročník. V tematickom okruhu Legendy minulosti – pltníci
v parku sa viac dozvedia o pltníctve. „Model plte, ktorý bol v parku postavený pred tromi rokmi,
slúži aj ako vynikajúca interaktívna učebná pomôcka. Sútok Váhu
a Kysuce bol miestom pltnenia už
od čias stredoveku. V tom čase
sa v Budatíne vyberalo aj mokré
mýto – poplatok od každej plte.
Plte vozili prevažne drevo až na
juh Uhorska. Z okolia Žiliny sa
prevážala najmä kapusta, lesné
plody, kožiarske výrobky z Rajca
alebo ovčí syr, pivo či jačmeň,“
povedal Peter Šimko, historik
dopravy Považského múzea v Žiline. Expedícia sa bude konať 26.
a 28. septembra. Školy sa môžu
nahlásiť na tel č. 041/500 15 11.
(pmza)
monitor 15
Obecné noviny • 11. september 2012
Valné zhromaždenie Združenia
škôl s rozšíreným vyučovaním
regionálnej výchovy a ľudovej
kultúry v Slovenskej Ľupči
V
Mestskom kultúrnom
stredisku
v Slovenskej Ľupči sa konalo valné
zhromaždenie členov Združenia škôl s rozšíreným
vyučovaním regionálnej výchovy
a ľudovej kultúry. Po odmlke, ktorá znamenala pre členské školy
absenciu koncepčnosti, vzájomnej
pomoci a spolupráce, sa riaditeľstvo Základnej školy Sama Cambela v Slovenskej Ľupči v spolupráci s Domom Matice slovenskej
v Banskej Bystrici rozhodlo činnosť združenia na tomto valnom
zhromaždení obnoviť. Pozvánky
na zhromaždenie akceptovalo desať škôl, ktoré na základe vlastných
schopností nielen uplatňujú javy
regionálnej výchovy v edukácii
mládeže, ale sú aj ochotné podieľať
sa na obnovení združenia a pomáhať pri napĺňaní jeho cieľov.
Hosťom zhromaždenia bola
PhDr. Zuzana Drugová, programová manažérka Metodického
centra Univerzity Mateja Bela pre
Slovákov žijúcich v zahraničí. Prezentovala možnosti aplikácie regionálnej výchovy u nás v komparácii
so zahraničím. V pracovnej časti
účastníci prerokovali organizačné
záležitosti vrátane volieb do orgánov združenia. Do predsedníctva
boli zvolené ZŠ Sama Cambela
Slovenská Ľupča, ZŠ Spojová Banská Bystrica a ZŠ Hrochoť. Členmi
dozorného výboru sa stali ZŠ Jozefa Hanulu Liptovské Sliače, ZŠ
Malatiná a ZŠ Valaská.
Myšlienky regionálnej výchovy,
ako aj ich podpora je blízka Matici slovenskej. Tým skôr, že pojmy
ako národná hrdosť, vlastenectvo
či uchovávanie koreňov predošlých generácií postupne miznú zo
slovníka dnešnej mládeže. A to si
dobre uvedomujú aj predstavitelia
Matice slovenskej. Preto regionálnu výchovu považujú za vhodný prostriedok integrácie týchto
myšlienok súčasným deťom. Spolupracovať so združením bude
Dom Matice slovenskej v Banskej
Bystrici aj v budúcnosti, a to najmä prostredníctvom riaditeľky
PaedDr. Jany Krížovej, PhD., ktorá sa tejto problematike venovala
niekoľko rokov počas pôsobenia
na PF UMB a je to jej profesijným
i osobným záujmom.
Radničné noviny,
august 2012
Žiaci zo zrušenej školy v Mestisku
by mali posilniť svidnícke školy
Poslanci mestského zastupiteľstva vo Svidníku sa na svojom zasadnutí začiatkom septembra budú
zaoberať aj školskými obvodmi. Schváliť by totiž mali Všeobecne záväzne nariadenie mesta Svidník
č. 13/2012 o určení školských obvodov pre základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.
D
ôvodom je, že toto nariadenie mesta je potrebné
doplniť o školský obvod
pre obec Mestisko. Faktom je, že
v tejto obci v okrese Svidník došlo
k zrušeniu základnej školy. V septembri tam žiaci do školských lavíc už nezasadnú. Navštevovať by
mali tie svidnícke a posilniť tak
základné školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti mesta. Podľa informá-
cií vedúcej odboru školstva, kultúry, športu a mládeže Mestského
úradu vo Svidníku Viery Dercovej
vytvorenie školského obvodu pre
obec Mestisko nebude mať nijaký
mínusový ekonomický dopad na
rozpočet mesta. Naopak, Svidník
od 1. januára 2013 získa nové finančné prostriedky. Za predpokladu, že všetci žiaci zo Základnej
školy v Mestisku prídu do škôl v
pôsobnosti mesta, „prinesú“ nasledujúce finančné prostriedky
(stav podľa šk. roku 2011/12):V
položke podielových daní, t. j. originálne kompetencie malo Mestisko prepočítaný počet žiakov
a detí 709,2 x 60,19 = 42 686,75
eura. Na prenesené kompetencie:
počet žiakov 45 x 1 259,42 eur
(normatív) = 56 673,90 eura. Ak
by prišli všetci žiaci do svidníc-
kych škôl, mesto by si finančne
prilepšilo približne o 99 360,65
eura. Vo Svidníku však sú aj ďalšie dve základné školy, ktoré nie
sú v zriaďovateľskej pôsobnosti
mesta. Je preto možné, že niektorí
žiaci sa môžu zapísať na Spojenú
školu alebo na Cirkevnú základnú
školu.
Podduklianske novinky,
27. 8. 2012
Nelegálne skládky nahlasujú telefónom
Obci Moravský Svätý Ján záleží na čistote životného prostredia. V spolupráci s webstránkou trashout.sk
sa rozhodla zjednodušiť občanom nahlasovanie nelegálnych skládok.
A
k chcel donedávna občan
nahlásiť ilegálnu skládku
odpadu, ktorú objavil napríklad počas prechádzky, musel
zájsť na obecný úrad a vypísať
tlačivo. Teraz je to už oveľa jednoduchšie. Nelegálne skládky v obci
a okolí totiž môžu obyvatelia na-
hlasovať priamo zo svojho mobilu, stačí si bezplatne stiahnuť aplikáciu TrashOut pre iPhone alebo
mobilné telefóny s androidom.
Projekt zastrešuje Ministerstvo
životného prostredia SR a spustili
ho v apríli tohto roku. Po odfotografovaní nelegálnej skládky do
mobilného telefónu je táto fotografia spolu s GPS súradnicami a
ďalšími detailmi (množstvo odpadu, druh) automaticky doručená
na server a odtiaľ po odbornom
posúdení sa informácia posunie
na príslušný obvodný úrad životného prostredia a mestský alebo
obecný úrad. V Moravskom Svätom Jáne bolo doteraz týmto spôsobom oznámených šesť čiernych
skládok, ďalšie občania ďalej nahlasujú osobne alebo telefonicky
priamo na obecnom úrade.
Záhorák,
14. 8. 2012
Zámocký park
v Malackách
naberie nový
dych
V Zámockom parku v Malackách možno stretnúť skupinku odborníkov, ktorí začali
pracovať na projekte Obnova
Zámockého parku v Malackách.
Pracovníci českej firmy Přemysla Krejčířika zaoberajúcej
sa záhradnou architektúrou
začali v júli robiť revíziu aktuálneho stavu a inventarizáciu
stromov. Jedným z výsledkov
budú aj údaje o škodách, ktoré
spôsobil orkán v roku 2009,
o ktorých doteraz neexistovali
podrobné záznamy. V minulých ro­koch sa park revitalizoval na etapy.
V deväťdesiatych rokoch bol
vypracovaný a zrealizovaný
projekt na rekonštrukciu
jednej časti Zámockého parku.
Ďalšia etapa revitalizácie prišla
v roku 2005. Stav v parku sa
odvtedy veľmi zmenil aj vplyvom víchrice Ema v roku 2008
a orkánu v roku 2009. „Všetky
projekty, ktoré sa dovtedy
realizovali, potom stratili
aktuálnosť,“ hovorí M. Gajdárová z oddelenia územného
rozvoja a životného prostredia
MsÚ. „Nový projekt by mal
riešiť park ako celok,“ dodáva
Gajdárová. Jeho spracovatelia
musia vychádzať z historických
podkladov a prihliadnuť na
reálny stav, ale taktiež by mali
myslieť na súčasné klimatické
podmienky. Keďže Zámocký
park je chránenou kultúrnou
pamiatkou, všetko sa uskutočňuje pod dohľadom Pamiatkového úradu v Bratislave. Mesto
by malo mať projekt na stole
do konca roka 2012.
Autori, ktorí boli týmto projektom poverení na základe
výberového konania, nie sú
amatéri. Za sebou už majú
veľa významných projektov.
Pracovali na obnove parku pri
rozhľadni na Petříne v Prahe
či na štúdii zámockého parku
v Lednici. Zostáva len dúfať,
že v budúcoročnom rozpočte
mesta sa nájde dostatok
financií, aby Zámocký park
mohol nabrať nový dych.
Malacký hlas,
30. 8. 2012
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Redakcia: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 96,
www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected]
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
16 humor
11. september 2012 • Obecné noviny
Kresba: Peter Gossányi
MHD sa tlačí mladý muž
na babku. Tá si pritlačí slamený košík k prsiam a hovorí:
- Mladý muž, pozor na vajcia!
- Och, prepáčte. Nesiete v
košíku vajíčka?
- Nie. Klince!
Stojí opitý muž v električke
a kníše sa. O chvíľu mu príde zle a vyzvracia sa na ženu
sediacu pod ním. Žena vykríkne:
- Vy prasa!
- Ja? Sa pozri na seba, ty sviňa, ako vyzeráš!
V zoo upozorňuje babička
svojho vnuka:
- Janko, nechoď tak blízko
k tomu ľadovému medveďovi, aby si neprechladol.
Opilec sa dopotáca do kostola, zapadne do spovednice
a mlčí. Zmätený kňaz zakašle, aby upútal pozornosť, ale
muž stále mlčí. Kňaz teda
zabúcha na prepážku a dúfa,
že sa hriešnik rozhovorí. Z
druhej strany sa ozve:
- Búchaš zbytočne, kámo, tu
tiež nie je papier...
- Prečo majú nevesty biele
šaty?
- Lebo je to štandardná farba domácich spotrebičov!
Príde opitý muž domov a
žena kričí:
- Včera si bol triezvy a dnes
si zasa opitý!
- Vidíš, včera si bola šťastná
ty, dnes som ja.
Štyri staršie dámy sedia pri
šálke čaju. Prvá hovorí:
- Viete, dámy, poznáme sa
už dlho... Musím sa priznať. Som kleptomanka, už
niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič
nevzala.
Druhá sa pripojí:
- No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho.
Trpím nymfomániou a už
tých chlapov nestíham po-
čítať. Dala som si ale pozor, aby som sa vyhla vašim
manželom.
Tretia po chvíľke váhania
hovorí:
- Keď sa takto spovedáme,
tak ja sa tiež priznám. Som
lesba. Ale nebojte sa, nie
ste môj typ, ja mám rada
mladé dievčatá.
Štvrtá vstane a hovorí:
- Ja sa tiež priznám. Som
hrozná klebetnica. A teraz
ma ospravedlňte, musím
vybaviť niekoľko telefonátov!
Malý synček sa pýta otca:
- Oci, draky existujú iba v
rozprávke, však?
- Tiež som si to kedysi myslel - odpovedá otec a pozrie
smerom do kuchyne.
V preplnenom autobuse
Učiteľka dáva hádanku:
- Na plote je 5 vtákov. Keď
jedného strelíte, koľko tam
ostane?
Peťko:
- Všetky odletia.
Učiteľka:
- Odpoveď je 4, ale páči sa
mi tvoja úvaha.
Peťko:
- Teraz dám hádanku ja vám!
Sedia tri ženy a lížu zmrzlinu. Prvá ju líže celú, druhá
si ju celú pchá do úst a tretia ju jemne hryzie. Ktorá z
nich je vydatá?
Učiteľka sa začervená a povie:
- Tá, čo ju pchá do úst celú.
Peťko:
- Nie. Tá, ktorá má obrúčku,
ale páči sa mi vaša úvaha.
Malý Peťko sa pýta otecka:
- Oci, darčeky nosí Ježiško,
však!?!
- Áno, samozrejme!
- Tak prečo pred naším domom stojí ten cudzí pán
a pýta si druhú splátku za
playstation?
Pacient hovorí psychiatrovi:
- Pán doktor, ja mám radšej
silónové ponožky ako bavlnené.
- Aj ja mám radšej silónové hovorí psychiater.
A pacient nato:
- A máte ich radšej s jahodovým džemom, alebo slivkovým, ako ja?
Download

O protikrízových opatreniach vlády SR a ich dopadoch na samosprávu