XLIX
NATURA CARPATICA
2008:
85-94
SPOLOČENSTVÁ MRAVCOV (HYMENOPTERA,
FORMICIDAE) LESOSTEPNÝCH BIOTOPOV
JUŽNÝCH A JUHOZÁPADNÝCH SVAHOV
PLEŠIVECKEJ PLANINY V SLOVENSKOM KRASE
Michal Wiezik
Úvod
Územie planinového krasu na Slovensku patrí nepochybne medzi druhovo najpestrejšie
oblasti. Slovenský kras je najrozsiahlejším planinovým krasom na Slovensku. Príčinou
vysokého druhového bohatstva živočíchov a rastlín tejto oblasti je špecifická geologická
stavba, ktorá vďaka silnej mocnosti karbonátových hornín umožňuje vznik dynamických
geomorfologických foriem. V rámci krasových planín sa vyskytujú všetky povrchové tvary
krasovatenia vrátane škrapov, závrtov, úvalov, priepastí alebo slepých dolín, kaňonov
a tiesňav (Lukniš a kol. 1972). V závislosti na expozícii, nadmorskej výške alebo sklone
svahu, prípadne na charaktere krasových tvarov, sa tak na pomerne malom území vytvárajú
veľmi rôznorodé mikroklimatické podmienky so špecifickými rastlinnými a živočíšnymi
spoločenstvami. K vysokej pestrosti ekosystémov prispieva aj poloha Slovenského krasu
v južnej časti rudohorského oblúka na rozhraní karpatskej a panónskej oblasti. Vďaka tomu
sa tu popri karpatských horských druhoch typicky vyskytujú stepné a lesostepné prvky
ponto-mediteránneho charakteru. Najmä na podzemné priestory sú viazané mnohé
endemické druhy živočíchov.
Doposiaľ boli zo Slovenského krasu publikované výsledky výskumu týkajúce sa
niektorých vybraných skupín bezstavovcov. Pomerne podrobne boli spracované mäkkýše
(Mollusca), roztoče (Acari), pavúky (Aranea), chvostoskoky (Collembola), rovnokrídly
hmyz (Orthoptera, Blattodea, Mantodea a Dermaptera), motýle (Lepidoptera)
a dvojkrídlovce (Diptera), spoločne s bystruškovitými (Coleoptera: Carabidae) (Rozložník,
Karasová 1994, David et al. 2007, Gavlas et al. 2007 a.i.). Mravce sú na území
Slovenského krasu študované už od konca 19. storočia. Informácie o nálezoch sú
rozptýlene opublikované vo viacerých prácach (Mocsáry 1897, Záleský 1938, Kratochvíl
1940, Wiezik 2005, Werner, Wiezik 2007), doposiaľ však chýba práca, ktorá by územie
Slovenského krasu hodnotila komplexne.
Tento príspevok prináša výsledky z výskumu spoločenstiev mravcov viazaných na
lesostepné biotopy južných a juhozápadných svahov Plešiveckej planiny.
Adresa:
Ing. Michal Wiezik, PhD., Katedra aplikovanej ekológie, Fakulta ekológie a
environmentalistiky, TU vo Zvolene, ul. T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail:
[email protected]
85
Charakteristika lokality
Plešivecká planina sa nachádza v západnej časti Slovenského krasu, severne od obce
Plešivec. Od okolitých planín (Silickej na juhu a Koniarskej na západe) je oddelená
širokými kaňonmi Štítnika a Slanej. Najvyšší bod planiny je vrchol Štít (851 m n.m.)
najnižšia nadmorská výška plošiny je 469 m. V juhozápadnej časti vystupuje planina nad
dná kaňonov zhruba 250-350 m (Rozložník, Karasová 1994).
Záujmové územie xerotermných lesostepných biotopov sa rozprestiera na južných
a juhozápadných svahoch planiny nad obcami Paškova, Plešivec, Vidova a Slavec (7488),
pričom hlavný výskum prebiehal na lokalite Teplá stráň nad obcou Vidová (cca 48° 34,2´
N; 20° 26,4 E´; 400-525 m n.m.).
Na sledovanom území sa v súčasnosti vyskytuje pestrá mozaika lesných, lesostepných
a stepných vzájomne sa prelínajúcich spoločenstiev (obr. 1). Typickými drevinami týchto
spoločenstiev sú duby (najmä Q. cerris a Q. petraea), spoločne s hrabom (Carpinus
betulus) a jaseňom manovým (Fraxinus ornus). V lesostepných a menej hojne v stepných
geobiocenózach sa z drevín uplatňujú rôzne kroviny, najmä trnka (Prunus spinosa), hloh
(Crataegus sp.), drieň (Cornus mass), ruža (Rosa sp.), dráč (Berberis vulgaris), vtáči zob
(Lygustrum vulgare) a pod. V stepných spoločenstvách sú dominantne zastúpené rôzne
druhy ostríc (hlavne Carex humilis) a kostráv (Festuca sulcata a F. valesiaca), v jarnom
aspekte je častý poniklec (Pulsatilla grandis) a hlaváčik (Adonis vernalis).
Obr. 1: Lokalita Teplá stráň, Plešivecká planina. Na snímke je vidieť typické striedanie stepných
(vľavo dole), lesostepných (vpravo) a lesných (v pozadí) biotopov.
Fig. 1: Teplá stráň site at Plešivecká planina Plateau with typical steppe (bottom left corner), forest
steppe (right half) and forest (backround) patches.
86
Z bezstavovcov boli popri výskume mravcov pozorované niektoré teplomilné druhy
chrobákov napr. Meloe proscarabeus (Meloidae), Platyderus rufus (Carabidae),
Heptauleucus villosus (Scarabaeidae), Hymenalia rufipes (Tenebrionidae) a i.
Aj keď celkový charakter sledovaných biotopov možno definovať ako prirodzenú
lesostep na karbonátoch, v skutočnosti sú pestrou mozaikou stepných, lesostepných
a lesných plôšok. Tieto sa líšili najmä v štruktúre vegetácie, ktorá bola podmienená
mikroreliéfom, pozíciou na svahu ako aj historickým a súčasným využívaním územia. Pre
potreby výskumu som sledoval tri základné typy biotopov:
Step – prevládajúce bylinno-trávne formácie, dreviny zastúpené len krovinami, pričom
ich výskyt je veľmi roztrúsený, nevytvárajú súvisle zapojené plochy;
Lesostep – nakoľko bylinno-trávne formácie sú viac-menej totožné s predchádzajúcim
typom, pre lepšie rozlíšenie od striktne stepných spoločenstiev sem radíme len arborikolné
spoločenstvá mravcov osídľujúce solitérne stromy prípadne kroviny, charakteristické pre
tento biotop;
Les – dominantne zastúpená stromová vrstva s kompaktným zápojom, ktorý zabraňuje
rastu súvislej bylinnej vrstvy. Z drevín sa uplatňujú najmä duby a hraby, ich opad vytvára
hrubšiu vrstvu nadložného humusu.
Materiál a metodika
Mravce boli na lokalitách sledované v rámci troch terénnych exkurzov (2.4.2005, 15.4.2005
a 29.6.2007), takže bol zaznamenaný jarný a letný aspekt. V závislosti na charaktere
biotopu boli použité rôzne zberné metódy (šmýkanie entomologickou sieťkou, sklepávanie
konárov, preosievanie nadložného humusu) spoločne s individuálnym zberom materiálu.
Materiál bol determinovaný na druhovú úroveň a je deponovaný na Katedre aplikovanej
ekológie FEE TU vo Zvolene. Systém a nomenklatúra vychádza z práce Werner, Wiezik
(2007).
Výsledky
Celkovo som na lesostepných svahoch Plešiveckej planiny zaznamenal 39 druhov mravcov
zo štyroch podčeľadí (tab. 1). V druhovom spektre boli dominantne zastúpené najmä
mediteránne prvky (28 %), z ktorých druhy Messor cf. structor, Solenopsis fugax,
Tapinoma erraticum, Plagiolepis pygmaea, Camponotus piceus a Formica gagates
spoločne s rodom Tetramorium patrili medzi typické a časté druhy v spoločenstvách.
Významné zastúpenie mali aj euro-kaukazské prvky (18 %) reprezentované najmä rodom
Temnothorax.
Spoločenstvá mravcov jednotlivých typov biotopov sa výrazne líšili v zmysle počtu
zaznamenaných druhov a druhovej skladby. Druhovo najbohatšie boli viazané na stepné
formácie, ktoré osídľovali charakteristické druhy viazané výlučne na tento biotop (obr. 2).
Dominantne sa tu vyskytovali najmä druhy z rodov Tetramorium a Lasius (najmä L.
emarginatus a L. alienus). Časté boli aj viaceré oportunistické druhy podrodu Serviformica.
Arborikolné druhy lesostepných biotopov boli zastúpené najmä špecializovanými
druhmi z rodov Temnothorax a Camponotus spoločne s Dolichoderus quadripunctatus
a Lasius brunneus. Ide o druhy viazané na odumreté konáre a dutiny listnatých stromov,
podmienkou je silné oslnenie korún a kmeňov, podobne ako v prípade väčšiny saproxylo-
87
fágnych bezstavovcov nížinných lesov a ich analógií (Konvička et al. 2006). Z tohto
dôvodu sa takéto druhy zväčša nevyskytujú v zapojených lesných porastoch, ale preferujú
solitérne stromy alebo riedke porasty lesostepného charakteru. Popri nich boli sklepávaním
zaznamenané druhy hojne sa vyskytujúce na stepi (L. emarginatus, F. gagates), ktoré
pravdepodobne navštevovali koruny stromov v rámci trofobiózy s listovými voškami.
30
Number of species
25
20
SC
DD
15
HC
CC
Op
10
Cr
5
0
steppe
solitary trees
woodland
Habitat Prefference
Obr. 2: Druhová bohatosť funkčných skupín mravcov na jednotlivých biotopoch (podľa Brown
2000). Vysvetlivky: SC – tribus Camponotini DD – dominantné Dolichoderinae, HC –
štecialisti teplej klímy, CC – špecialisti chladnej klímy, Op – oportunistické druhy, Cr –
kryptické druhy.
Fig. 2: Species richness of functional groups of ants (according to Brown 2000) at different habitats.
SC Subordinate Camponotini, DD – Dominant Dolichoderinae, HC – Hot-climate specialist,
CC – Cold-climate specialist, Op – Opportunist, Cr – Cryptic species.
Lesné biotopy, vyskytujúce sa najmä v nižších častiach svahu, v terénnych ryhách alebo
v nadväznosti na rozsiahle lesné porasty na vrchole planiny boli druhovo najchudobnejšie.
Dominantne sa vyskytovali najmä druhy Temnothorax crassispinus a T. parvulus, ktoré
spoločne s druhmi Stenamma debile a Aphaenogaster subterranea osídľovali lesnú
opadanku. V rámci ekotónov prenikali do lesa aj druhy otvorených formácií (najmä F.
gagates), tie sa však nevyskytovali vo vnútri porastov, alebo v miestach s vysokým
korunovým zápojom.
Z faunistického hľadiska je významný najmä výskyt druhu F. lusatica na lokalite Teplá
stráň, ktorý doposiaľ predstavuje jediný publikovaný údaj tohto druhu z územia Slovenska
(Wiezik 2005).
88
Diskusia
Spoločenstvo mravcov širšej lesostepi južnej časti Plešiveckej planiny môžeme zhodnotiť
ako veľmi bohaté, odzrkadľujúce zachovalé podmienky a ekologickú pestrosť stanovišťa.
Mravce pokladáme vo všeobecnosti za organizmy preferujúce ekosystémy s menším
zápojom vegetácie. Menej komplexná vegetácia (v zmysle pokryvnosti, etážovitosti,
zapojenosti a pod.) prepúšťa na povrch pôdy viac slnečného žiarenia, čím sa priamo znižuje
teplotný stres, na ktorý väčšina druhov mravcov reaguje veľmi citlivo. Otvorené habitaty sú
osídľované väčším počtom teplomilných druhov v porovnaní so zapojenými (lesnými)
habitatmi (Lassau, Hochuli 2004). Tento fakt je zrejmý aj pri porovnaní stepných a lesných
spoločenstiev na sledovanej lokalite, v rámci ktorých je viditeľný rádový rozdiel v počte
druhov v prospech stepných biotopov. V záujme zachovania biodiverzity je potrebné, aby
sa stepný, resp. lesostepný charakter týchto stanovíšť zachoval v čo možno najväčšom
rozsahu.
Slovenský kras je prevažne lesnaté územie, avšak stepné a lesostepné enklávy sú
dlhodobo typickou súčasťou tohto územia (Ložek 1994). Počas glaciálu malo celé územie
prevažne stepný charakter. Typickým zdokumentovaným druhom glaciálnych stepí
v Slovenskom krase bol vyhynutý druh osla Equus (Asinus) hydruntinus. Je veľmi
pravdepodobné, že stepná megafauna prostredníctvom pastvy potláčala šírenie drevín, čím
bola zachovaná viac-menej konštantná rozloha stepí a riedkych lesostepí aj v období
postglaciálu, kedy klimatické podmienky umožňovali rozvoj lesa (cf. Konvička et al.
2006).
Neskôr (v období Atlantiku) pretrvávali stepné enklávy najmä kvôli paseniu dobytka
a klčovaniu lesov neolitickými roľníkmi a pastiermi. Využívanie stepí a lesov na pasenie
bolo celoeurópsky rozšírené do pomerne nedávnej minulosti. Je teda zrejmé, že stepné
spoločenstvá sa tu kontinuálne zachovali až do súčasnosti. Predstavujú svojím spôsobom
reliktné ekosystémy so špecializovanými druhmi a veľmi vysokou biologickou diverzitou.
Až posledných cca 200 rokov je existencia takýchto stepných biotopov výrazne
ohrozená. Medzi hlavné faktory patrí vylúčenie pastvy z lesných, lesostepných (v súvislosti
s prechodom na pestovanie vysokého lesa založeného na generatívnom zmladení, Konvička
et al. 2006) a stepných spoločenstiev (Konvička et al. 2005). Zmena tradičného využívania
(prevody pasienkov na vinohrady, zalesňovanie tzv. „spustnutých pôd“, ťažba nerastných
surovín, stavba cestných komunikácií a pod.) hlavne však celkový útlm extenzívnej pastvy
dobytka podmienili sekundárne zarastanie a zjednodušenie štruktúry stepných stanovíšť. To
nevyhnutne viedlo k strate ekologickej niky pre mnohé druhy a lokálnemu vymieraniu
druhov. Napríklad na susednej Silickej planine sa podobné stepné a lesostepné formácie
zachovali len ako izolované enklávy v poľnohospodárskej alebo lesnej krajine (napr. časť
NPR Sokolia skala, NPR Kečovské škrapy).
Treba však konštatovať, že lesostepné formácie na južných a juhozápadných svahoch
Plešiveckej planiny sú vzhľadom na svoju rozlohu ako aj pestrosť habitatov vo
vyhovujúcom stave a predstavujú veľmi významné biocentrum stepnej fauny a flóry
v západnej časti Slovenského krasu. Charakter tohto biocentra je porovnateľný
s rozsiahlymi lesostepnými biotopmi na Hornom vrchu a Jasovskej planine. Je potrebné
uvedomiť si, že pri dlhodobom pretrvávaní súčasného „pasívneho“ manažmentu, čiže pri
absencii tradičného využívania (hlavne pasenia), dôjde na väčšine územia k sekundárnemu
zarastaniu a zániku stepných enkláv. Tie sa budú môcť udržať len na extrémnych
89
stanovištiach s plytkým pôdnym substrátom. Je pravdepodobné, že zarastanie bude
prebiehať pomalšie kvôli pomerne extrémnym pôdnym podmienkam (mnoho svahov nesie
znaky silnej erózie pôdy), každopádne však dôjde k zmenšeniu rozlohy týchto jedinečných
spoločenstiev a prostredíctvom fragmentácie metapopulácií citlivých druhov (z mravcov
napr. Formica lusatica, Messor cf. structor, Temnothorax corticalis, T. affinis, Ponera
testacea) k zníženiu celkovej biodiverzity. Už v súčasnosti na predmetnej lokalite chýbajú
plôšky s obnaženým zošľapovaným substrátom, ktoré vznikali v spojitosti s historickou
pastvou dobytka. Na takéto obnažené plôšky sú viazané viaceré špecializované druhy,
z nich azda najznámejšie sú samotárske včely rodu Andraena a parazitické chrobáky
z čeľade májkovitých (osobne som počas výskumu pozoroval len jedno imágo pomerne
hojnej májky Meloe proscarabeus). Je možné, že takéto zmeny sa budú týkať aj ostatných
druhov bezstavovcov vrátane mravcov.
Ako možno vidieť na výsledkoch výskumu, každý biotop hostil osobité spoločenstvo
mravcov, ktorého viaceré druhy sa vyskytovali len v rámci jedného biotopu (tab. 1). Preto
takéto biotopy nie sú vzájomne nahraditeľné a pre zachovanie charakteristických
spoločenstiev mravcov (ako aj iných taxónov) je potrebné ich pravidelné mozaikovité
rozloženie čo možno na najväčšom území (cf. Konvička et al. 2005).
Aj napriek vysokému počtu zaznamenaných druhov mravcov nie je tento počet
konečný. Je veľmi pravdepodobné, že budúci výskum zdokumentuje ďalšie druhy mravcov
typické pre predmetné biotopy. Osobne predpokladám výskyt viacerých teplomilných
prvkov ako Bothriomyrmex gibbus, Ponera coarctata, Proceratium melinum, Tetramorium
ferox, a viaceré druhy rodov Myrmica a Temnothorax.
Odporúčania pre ochranu prírody
Vzhľadom na nesporne vysokú biologickú hodnotu územia odporúčam zaradiť južné svahy
Plešiveckej planiny v rámci zonácie NP Slovenský kras do jadrovej A zóny. Pre zachovanie
typického lesostepného charakteru je nevyhnutné zabezpečiť aktívny manažment
prostredníctvom extenzívnej pastvy, ktorý by aspoň lokálne nahrádzal tradičné využitie
územia. Ďalej je potrebné vylúčiť akékoľvek snahy o umelé zalesnenie stepných enkláv ako
aj ťažobné a stavebné aktivity v tejto oblasti. V tesnom susedstve lokality Teplá stráň je
umiestnený aktívny vápencový lom, treba zabezpečiť aby sa ťažobný priestor v žiadnom
prípade nerozšíril do sledovaného územia.
Poďakovanie
Práca vznikla v rámci riešenia projektu Interrec pod názvom „Rozvoj siete biomonitoringu
na podporu účinného riadenia chránených území“ a s čiastočnou podporou projektov
VEGA č. 1/3283/06 a 1/0026/08. Rád by som vyjadril svoju vďaku správe NP Slovenský
kras za poskytnutie ubytovania a RNDr. Miroslavovi Fulínovi, PhD., z Východoslovenského múzea za zabezpečenie agendy projektu. Moja vďaka patrí aj recenzentovi práce
za podnetné komentáre a konštruktívnu kritiku rukopisu.
90
Tab. 1:
Prehľad a preferencia biotopu zistených druhov na lesostepných svahoch Plešiveckej
planiny.
Table 1: List of recorded species at forest-steppe slopes at Plešivecká planina Plateau and their
habitat preference.
Taxón
ZGE FG
step
sol
les
Ponerinae
+
Cr
MD
Ponera testacea Emery, 1895
Myrmicinae
+
Op
NP
Myrmica ruginodis Nylander, 1846
+
+
Op
ES
M. sabuleti Meinert, 1861
+
CC
EC
Stenamma debile (Förster, 1850)
+
+
Cr
MD
Aphaenogaster subterranea (Latreille, 1798)
+
HC
MD
Messor cf. structor (Latreille, 1798)
+
CC
AP
Myrmecina graminicola (Latreille, 1802)
+
Cr
MD
Solenopsis fugax (Latreille, 1798)
+
CC
EC
Temnothorax affinis (Mayr, 1855)
+
CC
EC
T. corticalis (Schenck, 1852)
+
CC
EC
T. crassispinus (Karavaiev, 1926)
+
+
CC
E
T. interruptus (Schenck, 1852)
+
CC
CE
T. nigriceps (Mayr, 1855)
+
CC
MD
T. parvulus (Schenck, 1852)
+
+
CC
EC
T. unifasciatus (Latreille, 1798)
+
CC
?
Temnothorax sp.*
+
Op
SP
Tetramorium caespitum (Linnaeus, 1758)
+
Op
CE
T. moravicum Kratochvíl, 1941
Dolichoderinae
+
CC
ES
Dolichoderus quadripunctatus (Linnaeus, 1771)
+
DD
SE
Tapinoma ambiguum Emery, 1925
+
DD
MD
T. erraticum (Latreille, 1798)
Formicinae
+
Cr
MD
Plagiolepis pygmaea (Latreille, 1798)
+
CC
AP
Lasius fuliginosus (Latreille, 1798)
+
CC
SP
L. alienus (Förster, 1850)
+
CC
EC
L. brunneus (Latreille, 1798)
+
+
CC
SE
L. emarginatus (Olivier, 1792)
+
CC
E
L. paralienus Seifert, 1992
+
CC
E
L. psammophilus Seifert, 1992
+
+
SC
E
Camponotus ligniperdus (Latreille, 1802)
+
SC
MD
C. truncatus (Spinola, 1808)
+
+
SC
MD
C. piceus (Leach, 1825)
+
+
SC
MD
C. aethiops (Latreille, 1798)
+
Op
EC
Formica cunicularia Latreille, 1798
+
Op
NP
F. fusca Linnaeus, 1758
+
+
Op
MD
F. gagates Latreille, 1798
+
Op
St
F. lusatica Seifert, 1997
+
CC
SP
F. pratensis Retzius, 1783
+
Op
ES
F. rufibarbis Fabricius, 1793
+
CC
SP
F. sanguinea Latreille, 1798
28
12
9
Total
91
* This steppe species according to reduced lenght of propodeal spines seems to be an interruptus x
albipennis hybrid or may be an unknown new Temnothorax species (B. Seifert in lit.). Further
analyses is needed).
Vysvetlivky (Notes): ZGE (zoo-geografický element (zoo-geographical element), senzu Czechowski
a kol. 2002): AP – amfipalearktický (Amphi-Palearctic), CE – stredoeurópsky (Central Europaean), E
– európsky (Europaean), EC – euro-kaukazský (Euro-Caucassian), ES – eurosibírsky (Euro-Siberian),
MD – mediteránny (Mediterranean), NP – severo-transpalearktický (North-Transpalearctic), SE –
juhoeurópsky (South Europaean), SP – juho-traspalearktický (South-Transpalearctic), St – stepný
(steppe). FG (funkčná skupina (functional group) Brown 2000): SC Subordinate Camponotini, DD –
Dominant Dolichoderinae, HC – Hot-climate specialist, CC – Cold-climate specialist, Op –
Opportunist,, Cr – Cryptic species. Habitat preferrence: step – steppe, sol – solitary trees, les – forest.
Literatúra:
Brown W.L. Jr. 2000: Diversity of ants. In: Agosti D., Majer J., Alonso L.E., Schultz T.R. (eds.):
Ants. Standard methods for measuring and monitoring biodiversity. Smithsonian Institution
Press, Washington, London, s. 45-79.
Czechowski W., Radchenko A., Czechowska W. 2002: The ants (Hymneoptera, Formicidae) of
Poland. Museum and Institute of Zoology PAS, Warszawa, 200 s.
David S., Kalivoda H., Kalivodová E., Šteffek J. et al. 2007: Xerotermné biotopy Slovenska.
Združenie BIOSFÉRA, Bratislava, 74 s.
Gavlas V., Bednár J., Krištín A. 2007: A comparative study on orthopteroid assemblages along a
moisture gradient in the Western Carpathians. Biologia 62/1: 95-102.
Konvička M., Beneš J., Čížek L. 2005: Ohrožený hmyz nelesních stanovišť: ochrana a management.
Sagittaria, Olomouc, 128 s.
Konvička M., Čížek L., Beneš J. 2006: Ohrožený hmyz nížinných lesů: ochrana a management.
Sagittaria, Olomouc, 79 s.
Kratochvíl J. 1940: Doplněk nalezišť k Záleského Prodromu mravenců. (Supplement on the collecting
localities from Záleský’s Prodromus of ants). Acta Entomologica Musaei Pragae 18: 198-249.
Lassau S.A., Hochuli, D.F. 2004: Effects of habitat complexity on ant assemblages. Ecography 27:
157-164.
Ložek V. 1994: Vývoj prírody v najmladšej geologickej minulosti., s. 77-86 In: Rozložník M.,
Karasová M. (eds.), 1994: Chránená krajinná oblasť – Biosférická rezervácia Slovenský kras.
Osveta, Martin, 479 s.
Lukniš M., (ed.) a kol., 1972: Slovensko: Príroda. Obzor, Bratislava, 920 s.
Mocsáry S. 1897: Ordo. Hymenoptera In: A Magyar Birodalom Állatvilága (Fauna Regni Hungariae)
III. Arthropoda - Királyi Magyar Természettudományi Társulat, Budapest: 7-113.
Rozložník M., Karasová M. (eds.), 1994: Chránená krajinná oblasť – Biosférická rezervácia
Slovenský kras. Osveta, Martin, 479 s.
Werner P., Wiezik M. 2007: Vespoidea: Formicidae (mravencovití)., s. 133-164. In: Bogusch P.,
Straka J., Kment P. (eds.): Komentovaný seznam žahadlových blanokřídlých (Hymenoptera:
Aculeata) České republiky a Slovenska. Acta Entomologica Musei Nationalis Pragae,
Supplementum 11: 1-300.
Wiezik M. 2005: First record of Formica glauca (Hymenoptera, Formicidae) from Slovakia. Biologia
60/5: 1.
Záleský M. 1939: Prodromus našeho blanokřídlého hmyzu. Pars III. Formicoidea. (Prodromus of our
hymenopteran insects. Pars III. Formicoidea). Sborník Entomologického Oddělení Národního
Musea v Praze 17: 192-240.
92
ANT COMMUNITIES (HYMENOPTERA: FORMICIDAE) OF FOREST-STEPPE
HABITATS AT SOUTHERN AND SOUTH-WESTERN SLOPES OF PLEŠIVECKÁ
PLANINA PLATEAU AT SLOVENSKÝ KRAS KARST
Summary
The ants of Slovenský kras Karst have been studied for more than a century. However,
obtained knowledge is scattered throughout several papers, and is neither satisfactory nor
complex. This is the first relatively complex contribution to the knowledge on forest-steppe
ant communities from this region. The research was conducted during three field trips in
2005 and 2007 at S exposed slopes of Plešivecká planina Plateau (48° 34,2´ N; 20° 26,4 E´;
400 – 525 m a.s.l.) which are currently covered by a diverse mosaic of steppe, steppe-forest
and forest patches. Altogether 39 ant species from 4 subfamilies were recorded. The major
portion of species belonged among Mediterranean and Euro-Caucasian elements typical for
xeric steppe and forest-steppe biotopes. Different habitats hosted distinct ant assemblages.
Most species-rich were steppe habitats which contrasted with relatively species-poor
closed-forest patches. Conservation of diverse mosaic of open habitats is critical of
sustaining a high diversity of ant communities at this locality and elsewhere in karst
regions. The absence of traditional grazing and limestone mining together with artificial
forestation were determined as the most severe threats to steppe and forest-steppe ant
communities in this region.
Keywords: Formicidae, forest-steppe, Slovenský kras Karst., Plešivecká planina Plateau,
Slovakia
93
94
Download

spoločenstvá mravcov (hymenoptera, formicidae