5 rokov
Cesta z kaviarne na špičku
V
iac ako dvadsaťpäť miliónov
ľudí sa už dostalo do kontaktu
s produktmi bratislavskej IT
firmy ANEXT, ktorá v súčasnosti
ponúka klasické služby systémového
integrátora. Podľa jej zakladateľa Jozefa
Chamraza bude rásť najmä význam
systémov priamo pre ľudí ako koncových
používateľov.
Firmu ste prvé týždne po založení riadili
z kaviarne. Boli ste tam oslavovať aj piate
výročie svojho vzniku?
Ak sa nemýlim, tak tam dnes už nie je
kaviareň, ale nejaký show room, kde sa
predávajú autá. Ale pravda je, že sme si
ani veľmi neuvedomili, že je to už päť
rokov od založenia. A mali by sme to
zrejme osláviť.
Pamätáte si na vášho prvého klienta?
Áno, bola to východoslovenská vodárenská
spoločnosť a dostali sme sa k nim vďaka
tomu, že sme mali vo firme kvalitných
ľudí, ktorých bolo problém na trhu získať.
Aj vďaka tejto spolupráci sme mohli ďalej
budovať našu spoločnosť.
Ako sa stane, že začínajúca firma má
skúsených ľudí, ktorí inde na trhu nie sú?
My sme v tomto sektore už určitý čas
pôsobili. Pred tým, ako sme založili firmu,
som povedal svojim kamarátom z brandže,
že je ten správny čas. Aj napriek tomu,
že sme išli do obrovského rizika, dali sme
výpovede v nadnárodných koncernoch
a skúsili sme to.
Hovoríte o riziku. Aké veľké bolo?
Plus mínus sme mali predstavu, čo bude
v najbližších dvoch mesiacoch. To ostatné
sme mohli iba odhadovať. Pravda je, že po
kvalitných službách v IT je dnes dopyt. Na
druhej strane trh je (aj pred piatimi rokmi
už bol) obsadený a musíte sa presadiť vo
veľmi konkurenčnom prostredí. Začínajúca
firma má vždy problém s referenciami. Aj
keď vysvetlíte, že na podobných projektoch
už ste robili pre nadnárodný koncern,
klient si vždy dobre rozmyslí, či dá zákazku
firme, ktorá existuje iba pár týždňov. Aby
ste tento hendikep prekonali, potrebujete
absolútne špičkový tím ľudí. Vtedy za vás
totiž hovorí robota, ktorú robili konkrétni
ľudia. Toto bola cesta, ktorou sme sa vydali
my.
58 e
tra míľniky v podnikaní 3. J Ú L 2014
V čom ste boli jedineční?
Hlavne išlo o zúčtovacie a fakturačné
systémy pre firmy dodávajúce energie
alebo napríklad vodu, teda utility
billing. To bolo niečo, v čom sme boli
bezkonkurenčne najlepší na trhu a čo
nám dovolilo naštartovať spoločnosť tak,
aby sme sa mohli rozrásť aj do ostatných
oblastí IT, kde už dnes pôsobíme. Dovolím
si povedať, že ak by sme neboli v tej
konkrétnej oblasti takí dobrí, tak by
sme mali oveľa väčší problém sa na trhu
presadiť. Určite by sme dnes neboli tam,
kde sme. Nájsť dieru na trhu bolo pre nás
kľúčové.
Je to aj dnes vaša top priorita, neustále
hľadať dieru na trhu, alebo je skôr dôležité
sa rozkročiť a byť veľkou firmou v tom, čo
robíte?
Samozrejme, stále sa obzeráme po
trhu, kde a čo bude treba a kam sa naša
konkurencia ešte nedostala. Ale naša firma
už dnes ponúka komplexné portfólio
služieb pre rôzne technológie. Takže
cieľom je rozšíriť portfólio služieb, neustále
zvyšovať kvalitu našich ľudí a oslovovať
čoraz viac a viac zákazníkov. Ak pri tom
nájdeme dieru na trhu, tak to je bonus.
Kedy ste prvýkrát začali uvažovať
o expanzii?
To je vždy o ambíciách. Ak sa pozriete
na veľ kosť slovenského trhu, tak je jasné,
že tu po čase narazíte na určité limity.
Môžete robiť pre súkromný aj verejný
Kto je Jozef Chamraz
Vyštudoval Technickú univerzitu
v Košiciach a bratislavskú Ekonomickú
univerzitu. Titul MBA získal na Viedenskej
univerzite pre ekonómiu a obchod.
Kariéru odštartoval v spoločnosti
NESS Europe, kde sa špecializoval
na SAP. Okrem iného bol zodpovedný
za implementáciu tohto systému
v osemnástich spoločnostiach koncernu
Ringier v krajinách strednej a východnej
Európy. Neskôr sa sústredil na vývoj
a implementáciu zúčtovacích systémoch
v sieťových odvetviach. Je aj autorom
zúčtovacieho systému vodárenskej
spoločnosti v Jeruzaleme. V roku 2009
založil a dodnes vedie spoločnosť
ANEXT.
sektor, ale ak chcete rásť, tak skôr alebo
neskôr sa musíte pozrieť aj za hranice. Pre
nás bolo prirodzenou voľ bou ísť v prvom
rade do Českej republiky, kde mnohí z nás
v minulosti pôsobili. Sme radi, že sa nám
tam podarilo presadiť u dominantného
hráča s elektrickou energiou, pre ktorého
sme robili zúčtovací a billingový systém.
Veľa hovoríte o kvalite vlastných ľudí. Ako
je to dnes na trhu s IT odborníkmi?
Toto je veľmi podstatná súčasť našej práce.
Samozrejme, fungujeme cez všetky klasické
kanály na získavanie ľudských zdrojov. Ale
najdôležitejšie sa ukazuje dobre pracovať
s vlastnými ľuďmi. Nielen preto, že sa
potom o vás na trhu šíri, že sa o svojich ľudí
viete postarať. Ale aj kvôli tomu, že vlastní
zamestnanci vám veľakrát odporučia
šikovných ľudí, s ktorými sa poznajú. Práve
takto sme sa dostali k tým najšikovnejším
ľudom, čo u nás robia.
Kradnú si IT firmy navzájom šikovných
ľudí?
Nepovedal by som, že priamo kradnú,
ale špičkového odborníka na IT určite
nenájdete na úrade práce. A ak ho súrne
potrebujete a nemáte čas si ho vychovať,
tak niekoho na trhu jednoducho musíte
kúpiť.
Funguje to aj tu tak ako vo futbale, že
z niektorých klubov sa do iných skrátka
neprestupuje, pretože sa nemajú radi?
Určite by sa podľa mňa nemalo robiť
to, že lanárite ľudí z firmy, s ktorou
spolupracujete. To ani nerobíme. Neviem
o tom, že by sme mali s niekým zlé vzťahy,
a teda nový človek by mal problém kvôli
tomu, že predtým robil v tej konkrétnej
firme. Ale na druhej strane ani s nikým
nemáme podpísanú dohodu, že od neho
nikdy nebudeme nikoho lanáriť. Už sa
mi stalo, že sme si na úrovni riaditeľov
volali o tom, koho lanárim. Ale vždy sa to
vysvetlilo.
Ľudia v IT žijú tak trochu podľa vlastných
pravidiel. Ak zvoláte poradu, koľko ľudí
vám na ňu príde v šortkách?
V zime menej ako v lete. Ja osobne som si
nikdy nezakladal na tom, ako kto vyzerá.
Ale na tom, kto čo vie a ako sa správa.
Špeciálne u ľudí, ktorí nekomunikujú
priamo s klientmi, je to naozaj ich
osobná vec. Faktom ale je, že som tu
nezaznamenal žiadny extrém. Treba vziať
do úvahy aj to, že ak má niekto sedieť
osem a viac hodín za obrazovkou a písať
kód a ešte od neho chcete aj to, aby
bol kreatívny, tak ho nemôžete zviazať
kravatou a dusiť v obleku.
Kedy ste zistili, že ste veľká firma?
To má viac úrovní. Zrazu sa dostanete do
situácie, že nepoznáte všetkých svojich
zamestnancov. To je prvý náznak, že ste
naozaj veľ ká firma. Druhý je, že na trhu
už máte meno. A keď sa nielen vy, ale aj
vaši ľudia predstavia, že sú od nás, tak ich
hneď vedia zaradiť. A tretí v momente, keď
zistíte, koľ ko ľudí je od vašich rozhodnutí
závislých, a tak to padne na vaše ramená.
Vy ste vo veľa projektoch partnerom
nadnárodných spoločností. Musíte sa
o tie zákazky uchádzať alebo vás už
oslovujú oni?
Keď sme začínali, museli sme sa
pochopiteľne viac snažiť my. V tomto štádiu
je to už viac-menej vyrovnané. Vždy je to
o konkrétnom projekte a o tom, čo nám
môže spolupráca priniesť.
Ktorý je váš najobľúbenejší projekt z toho,
čo ste robili?
Ak by som mal vybrať jeden, tak by
som zrejme označil pomerne netypický
projekt z Operačného programu Veda
a výskum, ktorý robíme spolu s veľ kými
farmaceutickými spoločnosťami. Je
zameraný na zlepšenie monitoringu
hodnoty cukru v krvi diabetikov. Pretože
dokáže výrazne prispieť k skvalitneniu
života konkrétnych ľudí.
Spolupracujete aj na novom daňovom
systéme. Je ťažké chváliť sa kamarátom
vývojom daňového systému?
Ako mnohí, tak aj my robíme na zlepšení
daňového systému. Určite treba povedať,
že konsolidácia verejných financií je niečo,
čo sa jednoducho musí urobiť, s čím
súvisia aj kvalitné IT systémy. A podľa
mňa je dôležité, aby sa okrem znižovania
verejných výdavkov urobilo aj niečo
zásadné na konsolidácii príjmovej strany
a v oblasti boja s daňovými únikmi.
Dlhodobo nie je udržateľné, aby niekto
dane platil a iný nie. Práve súčasné
opatrenia v oblasti zlepšenia výberu
daní sú podľa mňa dnes bezprecedentné
a vysoko pozitívne.
Ako veľmi sú dnes dôležité verejné
zákazky v oblasti IT?
Je to významný balík, o ktorý súperia
všetci na trhu. A, samozrejme, aj my.
Informatizácia verejnej správy dokáže
významným spôsobom zefektívniť procesy
v nej a rovnako má obrovský potenciál
zjednodušiť komunikáciu ľudí so štátom.
A pre mňa ako podnikateľa je dôležité, že
vďaka IT budem mať oveľa lepší prehľad aj
o tom, aké zmeny pre mňa pripravuje.
Robíte veľa pre štát, spomínali ste
zúčtovací systém v energetike. Máte
predstavu, koľkých ľudí sa priamo dotkla
práca vašej spoločnosti?
Ak sa rozprávame o tom, koľ ko ľudí
napríklad dostalo faktúru od firiem,
ktorým sme robili zúčtovacie systémy, tak
ide určite o milióny. Môj odhad je niekde
medzi dvadsiatimi piatimi až tridsiatimi
miliónmi.
Ako bude vyzerať podľa vás IT o ďalších
päť rokov?
Ja si myslím, že bude rásť význam IT pre
konkrétnych občanov a bude sa čoraz
viac dostávať do života nielen odbornej,
ale aj neodbornej verejnosti. Produkty
pre firemných zákazníkov alebo verejnú
správu budú o päť rokov zrejme ešte
stále tvoriť významný podiel na trhu.
Ale čoraz viac a viac systémov sa bude
robiť tak, aby s nimi prišiel do kontaktu
priamo koncový používateľ a aby
prispievali k skvalitneniu každodenného
života.
59
Download

Rozhovor generálneho riaditeľa spoločnosti ANEXT a.s. pre