Published by Slovak House
June 2013
MILÍ ČITATELIA,
Vydáva Slovenský Dom
Jún 2013
DEAR READERS,
Tentokrát k nám jar zavítala naozaj
zhurta. Po nekonečnej zime
sa doviezla na slnečnom koči
ovenčenou zeleňou a kvetmi.
Tvári sa ako by tu bola
a mala byť naveky.
The spring this year came really fast.
After endless winter, spring arrived
on sunny carriage with full
of greenery and flowers.
It looks as it has been here
and should be here forever.
Užite si aj vy s takou istou intenzitou
a entuziazmom letných prázdnin,
horúceho slnka a čerstvého vzduchu.
Doprajte si hlavne veľa dobrej nálady,
ktorá k týmto dňom
neodmyslitelne patrí.
Enjoy with the same intensity
and enthusiasm summer holidays,
hot sun and fresh air. Treat yourself
to lot of good time, which is belongs
to summer days.
My sa vám opäť prihlásime v jeseni
s plným košom dozretého ovocia
v podobe našich príspevkov.
We will be back in the autumn
with a basket full of ripe fruit
in the form of our articles.
Pleasant and happy summer to all.
Príjemné a veselé leto všetkým.
Úsmev prináša šťastie do domu,
v starostiach je oporou,
je citlivým prejavom priateľstva,
V únave prináša odpočinok,
V znechutení a smútku je potechou
A pre každú bolesť je prirodzeným liekom.
Nemožno ho ani kúpiť, ani požičiať, ani ukradnúť,
pretože má neoceniteľnú hodnotu od chvíle
v ktorej sa dáva.
Smile brings happiness to the house,
at the time of trouble is the backbone,
it is a sensitive expression of friendship,
In the fatigue brings rest,
In sadness is a pleasure
And for every pain is a natural product.
It cannot be even buy or borrow, or steal,
because has the precious value in the moment
in which is given.
Nápady, návrhy, rady, myšlienky, príbehy zo života, fotografie z dovolenky, gratulácie blízkym a priateľom to všetko nám môžte posielať cez
electronicku adresu: [email protected] alebo na adresu: 48 Shediac Cr., Kirkland, QC, H9J 2J9
Ideas, suggestions, advice, thoughts, life stories, photos from vacations, greeting to relatives and friends, all that you can send to us for
publishing, by email [email protected] or to the address: 48 Shediac Cr., Kirkland, QC, H9J 2J9
„ Zašlo slnko za hory,
prišla sivá nôcka,
zavri očká, môj drahý,
moja fialôčka“.
Ešte stále má deň, ktorý sme
slávili májovú nedeľu tento
veľkolepý podtext.Samozrejme,
že ho musíme oslavovať
v mesiaci máji.
Do tohto mesiaca sa vari ani pri
najlepšej vôli nevmestí viac
sviatkov a osláv ako sa nám
v priebehu 31 májových dní
naskytá. Mesiacu máju sa
pripisujú veľmi honosné
prednosti. Je napríklad
ambasádorom lásky.
Využíva preto fakt, že práve
rozkvitajú čerešne a núti
zaľúbených bozkávať sa priamo
pod nimi. V mesiaci máji aspoň
dodnes slávime aj sviatok práce
a pracujúceho ľudu na celom
svete.
Dodnes si pripomíname
deň, kedy skončila druhá svetová
vojna. Mocní tohto sveta sa
s ňou rozhodli skoncovať tiež
v máji. Tým pádom má mesiac
máj právo nazývať sa mesiacom
mieru a pokoja. Mnohí rovesníci,
hlavne tí, ktorí žili na dedinách si
pamätajú májové litánia, ktoré
boli zasvätené Božej matke,
Panne Márii.
Aby toho nebolo málo
aj my ostatní profitujeme
v máji z narodenín kráľovnej
Viktórie. Vďaka nej si v tomto
období užívame jeden z dlhých
víkendov. Nuž a vrátim sa
k pôvodnému zámeru k sviatku,
ktorý slávi celosvetové
spoločenstvo a kedy všetky
reštaurácie na svete praskajú
vo švíkoch. Chceme v nich
uhostiť všetky naše mamy,
krstné mamy, staré mamy, i tú
časť nežného pohlavia, ktorá
prejavuje priazeň a lásku hlavne
deťom, svokry nevynímajúc.
Tak ako som v úvode
naznačila, odjakživa
sme sa báli, vlastne
ani neviem prečo, nazývať
veci pravým menom. Veľmi
dobre si pamätám ako malá
školáčka, kedy sme pred
Vianocami pripravovali
nástenku, ktorá musela niesť titul
„ sviatky zimy“ a „Veľkú noc“,
sme museli zasterešovať jarnými
slávnosťami, len aby sme
nedajbože nespomenuli pravú
podstatu sviatku a udalosti. Ak
sme napríklad svojho času chceli
navštíviť pútnické miesto „
Svätý Kopeček“, zájazd musel
byť nasmerovaný na „Flóru
Olomouc“.
Iný príklad. Cigánov
sme kedysi nazývali pravým
menom. Patrili odjakživa
k minoritnej etnickej skupine
a tento titul im nikto nebral.
Po „nežnej revolúcii“ sme ich
však museli volať ani neviem
prečo, vraj honosnejšie
„Rómovia“. A dnes už každý, aj
najmenší komunálny politik sa
bojí vysloviť tento titul.
Oficiálne niekto im našiel
dokonca „diplomatickú, alebo
právnicku formulku“, ale Cigáni
dnes patria do skupiny
„neprispôsobivá menšina“.
Možno len preto, aby sa ich tam
mohla vôjsť väčšina.
Milí čitatelia.
Nemáte aj vy niekedy silný
dojem, že ten, zatiaľ
neprekonateľný systém zvaný
„KAPITALIZMUS“ mal
odjakživa tendenciu kopírovať
a preberať prvky „socialistickej
vierouky?“ V mnohých
krajinách európskej únie sa
štátni predstavitelia doslova
boja vysloviť, tobôž nie dať na
papier slovo „Vianoce“, či
Jezuliatko. O dekorácii
vianočného stromčeka ani
nehovoriac, aby sme nedajbože
týmto spôsobom neurazili našich
spoluobčanov, ktorých tento
sviatok nikdy neoslovil.
Ako už bolo naznačené, druhú
májovú nedeľu sme slávili, či
oslavovali populárny
„Deň matiek“,
nositeliek života,
lásky a oddanosti.
Pretože prudké
udalosti, možno
povedať svetové,
nadobúdajú úplne iný
spád, než na ktorý sme
boli zvyknutí, natíska sa
otázka priam na koniec
jazyka. Ktovie dokedy
vydrží táto „óda na
matky“.
Veľavážená
„DÁMA“ je majiteľkou
najvznešenejšieho titulu
a zároveň je súčasťou
rodiny, ktorá je aspoň
dodnes základnou
bunkou spoločnosti.
Ako však počúvame zo
všetkých svetových médií
klasická rodina ako taká
nie je t. č. „IN“ Proste,
neletí, nie je v môde,
nenosí sa . Možno, za
malý, krátky čas sa bude
tiež radiť do kategórie
„Neprispôsobivá
menšina“: Ktovie.
A presne práve preto.
Vážení ! Život treba vždy
chytiť za „pačesy“. Je
viac než potrebné, aby
sme ho prežili intenzívne.
Hlavne v dnešnej dobe.
Ja osobne patrím
k ľuďom, či kategórii,
ktorí si robia ešte z čias
socializmu zásoby. Nikdy
neviem, čo bude zajtra,
preto som sa rozhodla
2
Slovensky Montreal
„Deň plný lásky“
Bea
„ Hrdina je taký chlapec,
čo pred pierkom újde na pec.
Začuť myš, či mačku v noci,
hneď by padol do nemoci.“
Každé mesto, každá „ves“,
každý kraj či štát má svoje
dejiny, kultúrne či spoločenské
tradície. Takisto v každom štáte
je veľa významných osobností,
ktoré sa výrazným spôsobom
zaslúžili o prevratné zmeny napr.
vo vede a tým pádom vo vývoji
ľudstva. Na druhej strane sú to
osobností, ktoré svojim
obrovským talentom ohúrili svet
a zapísali sa do svetových dejín
na večné časy.
Dnes máme obrovskú
výhodu v tom, že informácie
o týchto ľuďoch nemusíme
snoriť po knižniciach, stačí zájsť
na internet a vieme o nich všetky
detaily.Len nedávno som mala
krátku polemickú debatu
s jednou poľskou nacionalistkou.
Táto mi bola schopná vysypať
z rukáva v priebeh minúty asi
dvadsať významných poľských
osobností, ktorí svojimi
schopnosťami a talentom
priniesli úžitok pre celé ľudstvo.
V tejto súvislosti padla z jej
strany otázka na telo pre mňa.
A kým sa vy môžete pochváliť?
Aké osobnosti má vaša krajina?
A veruže moja odpoveď
nenechala dlho na seba čakať.
Nuž, kto iný ako náš JURKO
JÁNOŠĺK!
Nenápadný hôrny
chlapec, rodák z Terchovej,
neskôr svetoznámy
zbojník, ktorý prekonal
všetky celebrity sveta.
Len nedávno sme si
pripomenuli 300 rokov
od jeho smrti. Pri tejto
príležitosti sa vydalo na
Slovensku veľa publikácii,
dokumentov, článkov, analýz,
či úvah o tejto rozporuplnej
osobnosti.
Aj v „Kanadskom Slováku“ som
čítala nejaká príspevok na túto
tému, no iba suché fakty. Mnohí
analytici dokonca zanietene
diskutovali o tom, či ho povesili
za pravé či ľavé rebro a ešte veľa
rovnako podstatných vecí.
Nikoho však doteraz nenapadlo
pripomenúť, akým spôsobom
ovplyvnil náš Jurko, zbonícky
kapitán celosvetové dianie za
posledných tristo rokov.
Nad osobnosťami, ktoré nám
zabezpečili konfort, či blahobyt
dnes ani pes nebrechne.
Elektrický prúd, telefón,
televízia, rádio,... tieto všetky
vynálezy sú tu pre nás akoby
odjakživa, patria k bežnému
životu a sú samozrejmosťou. Ale
pozrite ako po Jánošikovej smrti
vzrástla jeho popularita.
Kde sa len pozriete okolo
seba, máte samých zbojníkov.
Kradne sa nielen v meste, ale
rozkráda sa štát za štátom i celé
svetadiely sú napáchnuté týmto
„hitom“. Kradnú dokonca aj
v Afrike. Neviem, čo sa dá
ukradnúť napr. v Etiópii, kde je
iba popraskaná zem od horúceho
slnka a suché stebla trávy.
A predsalen. Aj tam majú ľudia
dôvtip a fantáziu.
Jurko Jánošík bol naozaj iba
amatérsky zbojník. Známe je
o ňom to, že bral bohatým
a dával chudobným. Domnievam
sa, že to iba tie dva roky
v katolíckom seminári ho trochu
dezorientovali. Dnes sa už
podmnienky na zboj a celkový
fenomén zmenili a vylepšili.
Novodobí zbojníci pre zmenu
berú chudobným a to
s požehnaním nás všetkých. Asi
tak to má byť. Sú to s prevahou
edukovaní ľudia. Mnohí,
či väčšina z nich má
vysoké politické
vzdelanie a funkcie. Tak
predsa musia vedieť ako
na vec.
A opäť je tu
otázka na mieste.
Kto to všetko dnešných
zbojníkov naučil. Kto im
dal príklad? Kedysi
skromný chlapec
z Malých Karpát, dnes
slávny Slovák, na ktorého
sme právom hrdí a vždy
sa k nemu hlásime.
Zvlášť vtedy, ak si ho
chcú naši poľskí susedia
prisvojiť. Takých by
bolo. Jurko bol a navždy
ostane NÁŠ !
Veď aj my, malá krajina
pod Tatrami sa musíme
nejako zviditelniť pred
svetom. Zatiaľ sa
bohužiaľ z pomedzi nás
podarilo iba Jánošíkovi
urobiť dieru do sveta.
Musíme preto bdieť aby
sme nezaspali na
vavrínoch. Doteraz nášho
hôrného chlapca nikto
netromfol. V celom svete
ako už vieme sa kradne
vo veľkom, ale nikto
z týchto zbojníkov sa tak
výrazne nezapísal do
dejín. A to všetko preto,
že neboli originálni.
Treba preto iba dúfať,
3
Slovensky Montreal
s oslavami „ MOTHERS DAY“
zásobiť sa na najbližšie obdobie.
Pre istotu som začala
spomínanú oslavu v reštaurácii
už v piatok, v sobotu
a samozrejme v nedeľu.
Bohužiaľ, v pondelok
mi treba ísť do roboty.
Musím sa starať o rodinu.
Aj mne je už definitívne na
príťaž.
Bea
Dnes po exkurzii
som si skutočne
musel sadnúť
a napísať to
neobvyklé, čo mi priniesol deň
exkurzie v Novom Zélande.
To je asi prvýkrát čo tak robím
a to preto aby som nezabudol na
detaily. Kiwi nie je len zelené
chutné ovocie, kiwi je prezývka
obyvateľov Nového Zélandu
a ich národného symbolu podľa
ich nelietavého vtáka, a pritom
to nie je pejoratívne slovo.
Vlani som sa rozhodol,
že v roku 2013 navštívim Austráliu. A pri tej príležitosti sa
zastaviť na Novom Zélande.
Našiel som finančne prijateľnú
plavbu na mori. A okrem toho
letenka tam stojí z Montrealu
trikrát toľko ako do Európy.
O nádhernej prírode Nového Zélandu s populáciou 4,5 milióna
som počul už dávno.
Po 15 hodinách letu bez
prestávky z Vancouvru som sa
ocitol v krásnom meste Auckland. Je to ich najväčšie mesto a
má 1,5 milióna obyvateľov. Ostal som tam 2 dni a potom som
nastúpil na loď-cruise. Teda
Nový Zéland, i počasie je iné.
Ráno sa zobudite a už vás to
naštve - búrka. A neverite
vlastným očiam, o 10.00 hod už
svieti slnko, obloha jasná.
Autá jazdia po ľavej
strane. Nemal som odvahu
požičať si auto, určite by som
skončil nehodou. Doniesol som
si elektrický adaptor tak ako pre
Anglicko, ako mi radili. Žiaľ nepasoval, zasa iné zástrčky. Kúpil
som nový a ten pasoval i potom
v Austrálii.
Asi 4 dni stále dospávam, ťažko
si zvyknúť na časovú zmenu.
Ľudia v Novom Zélande sú
priateľskí a nebežia po uliciach
ako v Montreali alebo v
Londýne. A sú odvážni. Prečo
odvážni? Neboja sa žiť v krajine
tektonicky nestabilnej so
zemetraseniami skoro každých
10 rokov. Prechádzal som mestom Christchurch, kde pred
2 rokmi 7,5 stupňové zemetrasenie narobilo škody, ktoré nie
sú ešte opravené. Zrútený
kostol. Zahynulo asi 180
ľudí.
Už aj prví prisťahovalci
sa tu obávali ostať.
Holandský kapitánmoreplavec Abel Tasman
sa zapísal do kroniky ako
prvý európsky obyvateľ
v roku 1642. On nazval
krajinu Nieuw Zeeland.
(originálny názov) Ale
neostal v krajine lebo
domorodskí Maori prepadli a pojedli
viacerých ľudi z jeho
posádky a možno aj časť
z jeho rodiny. A jazyk
v Novom Zélande?
Angličtina. Ale lahodná.
Hovoria pomaly, dá sa im
dobre rozumieť. Ale
majú svoj slang. Vtedy
ste stratení. Napríklad
slovo - dai - nie je
zomrieť ale deň(day).
Haba - je harbor, ďalej
pai - nie je koláč ale
platiť(pay).
Po mojom dlhom
úvode sa dostávam k mojej exkurzii.S loďou sme
zakotvili v mestečku
Akaroa. Mal som objednanú celodennú exkurziu
zvanú High country explorer : off the beaten
track.
Slovensky Montreal
že najbližšia osobnosť, ktorá
pohne dejiny bude opäť z pod
Tatier. Slovensko určite ešte
nevytiahlo všetky svoje tromfy.
Zaručene má skryté rezervy.
Známa autorka
detektívnych príbehov
a kriminálnych hororov
Agáta Christi
tvrdí, že vraj v každom
z nás drieme malý,
či veľký zbojník. Problém
je len v tom, že ľudia nevedia
prekonať strach, ktorý im bráni
v úspešnom a svetoznámom
podnikaní zvanom „krádež“.
Musíme vsadiť všetko na jednu
kartu ak si naozaj chceme
zachovať dedičstvo našich otcov,
musíme vštepovať aj našej novej
generácii do sŕdc vrelú lásku
k národným tradíciam a hlavne
jej hrdinom.
Vychovávajme naše deti
v tomto povedomí. Výchova je
vlastne len príklad a nič iné!
Aby som však neopomenula ešte
jednu podstatnú vec. Nedá sa
jednoznačne tvrdiť, že Jánošíka
velebia naozaj na celom svete.
Aj v tomto prípade existuje
minioritná opozícia. Je to
Saudska Arábia. Tam totižto
nerešpektujú žiadné ľudské
práva a za najmenšiu krádež
odtínajú jednu ruku.
Ako sa zdá, vážení, cesta
po zbojníckych chodníčkoch je
kľukatá, ale pre slávy chtivých
až príliš lákavá. Treba sa preto
chopiť každej šance, pokiaľ je
čas. Ak ste dobre informovaní,
viete o tom že všetky
predpovede, prognózy, štatistiky
signalizujú vo veľmi krátkom
čase nielen iné zoskúpenie
ľudstva na zemi, ale príde aj
úplne k celkovej zmene systému
a svetovej moci.
Bude vtedy viac než smutný
pohľad na bezruké obyvateľstvo
planéty.
4
A ďaľšie? Padám na
zadok od prekvapenia. Všetci
šoféri 5 autobusov 80 roční
dedkovia. Náš sprievodca si nás
spočítal :. 40 turistov. Sadol si
vpredu a začal citovať bez
prestávky do mikrofónu dlhú reč.
Dedko mal v ušiach načúvacie
aparáty. Mikrofón sa často odpojil a nič nebolo počuť. Museli
sme dedka potriasť po pleci, lebo
na naše volanie nereagoval.
A šofér? Chráň vás Bože takého
poznať! Namiesto dopredu
v kopci - cúval či zastavil omylom na križovatke. Nesprávna
rýchlosť, často len jednička, motor hučal, prevodovky škrípali,
brzdil náhle až naše hlavy
skákali dopredudozadu. Od 8 hodiny ráno prešli
3 hodiny.
Krásna krajina, vystupujeme do
kopcov. Najskôr široká cesta.
No tá sa zužuje a zužuje a zužuje
a naraz sa ocitáme na poľnej či
lesnej ceste.Tu pred nami
železná závora cez cestu.
Zamknutá na reťaz a 2 zámky.
Sme v lese a nikde ani
človiečika. No čo vám poviem?
Naši dvaja dedkovia - sprievodca
a šofér výjdu z autobusu, naklaňajú sa nad závorou so zadkami vystrčenými k nám a kumajú. Urobil som si vtedy fotku.
Originalná?
Čo ďalej. Ani telefón naším
dedkom nefunguje. Pre nás to
bola dlhá cikacia pauza. Sme
ďaleko a sami. Za 20 minút
prichádza iný náš autobus, tiež
zablúdený ako my. Ďalšie
3 autobusy s turistami sa asi
niekde stratili. Z druhého autobusu výjde sprievodkyňa.
Asi 75 ročná pani, široký
hrudník, dohora načuchorené
vlasy, veľké okuliare, výrazný
rúž, dlhé po zadok tesné čierne
pančuchové nohavice, tenké
nohy a vôňa parfému na 5 metrov. I tak som ju ocenil za jej
odvahu - chcela ísť sama cestou
za ohradu nájsť niekoho kto nám
otvorí závoru. To je nápad za tri
drobné! Kto pôjde za ňou ju ratovať?
Tu zázrak? Z druhej
strany za závorou sa k nám rúti
staré osobné auto. Zabrzdí v
plnej rýchlosti. Vyletí šofér.
Odomkne rampu, sadne do auta
a vyletí s ním doboku, skoro sa
prevráti a zatlačí dopredu veľkú
skalu. Ešte že nebola napevno.
Marišku, to som ešte nevidel!
To bol pán stredného veku,
vošiel do nášho autobusu.
A naraz sa proti nám rúti spolu
s návalom prachu veľky pekný
pes, - chudáčik, hľadal svojho
pána. Vošiel k nám do autobusu
a už spokojne vydychoval.
Ideme ďalej. Môžete si nás
predstaviť? osemdesiat veľkých
očí – kde ideme ?
To už stojíme na veľkej lúke.
Pred nami chata. Ani sme si
neuvedomili, že za chatou je
veľký horský potok a že tam
začína zmena dopravy. Nastupujeme do motorových člnov pre
12 osôb. Dali nám ochranné
vesty. Hm, panečku,
čo nás zasa čaká? A
mladý asi 30 ročný šofér
člnu nám chce ukázať
svoje schopnosti. Letíme
rýchlosťou nadzvukovou.
Voda strieka po oboch
stranách, skoro narážame
na skaly po brehoch
alebo nás stočí člnom
o 180 stupňov.
Už sa cítim pod vodou.
Poručeno Pánu Bohu.
Ale prežívame, ešte sa
netopíme, asi po 7 km
dorážame k cieľu.
Môj Ty Bože zase!
Sme vyložení na kamennom brehu bez
akejkoľvek cesty.
A čakajú nás asi piati
muži stredného veku
a ponúkajú nás kávou
z termosky a suchým pečivom. V pozadí zbadám
malé terénne autobusy asi
tak pre 10 ľudí s vyššími
podvozkami. Čo bude
ďalej ? Cesta, necesta
ďaleko do kopcov s prikrými útesmi. Mali sme
šťastie. Vystúpili sme
všetci a náš šofér pomohol výjsť autobusu na
rovnejší terén. Ideme
ďalej. Nádherná krajina.
A ovce a kravy všade
ďaleko v prírode. Asi
povypadávali Pánu Bohu
Slovensky Montreal
A cena? US $400.00. Prihlásilo
sa veľa ľudi z lode. Bolo
určených 5 autobusov. Dostal
som nálepku s čislom 2.
Prvé prekvapenie - privítalo nás
5 asi 80 ročných dedkov a babičiek ! A za chviľu som pochopil,
že to sú naši sprievodcovia do
5 autobusov.
5
Tu vysoko hore naraz dva kopce
a uzučký priestor cesty na šírku
jedného autobusu medzi nimi.
Ani ma nenapadlo, že tade budeme prechádzať diaľkou 60 metrov. Neodvážim sa divať ani
doľava ani doprava.
Už mám závraty. Malý
pošmyk doboku a už sme v priepasti a naše dušičky sa už
vznášajú do večnej spravodlivosti. Prebúdzam sa zo sna na druhom kopci. Ostali sme na
matičke zemi. A mysľou mi beži
– nie, nie, už druhýkrát nie takú
exkurziu ! Ocitli sme sa na
vrchole kopcov, 1900 m nad morom. Vystúpili sme z autobusov
a porobili fotky. Cenné fotky !
Cesta dole kopcom bola
tiež hrozná, ale skončila šťastne.
Dolu nás čakali zase veľké autobusy. Nespočítali nás, nikto
nevedel kto chýba. Už len to
musím asi dodať, že skoro sme
nedošli do cieľa k lodi a že naši
dedkovia šoféri tak doriadili
autobusy, že zrejmä museli
s nimi isť rovno do opravy.
Takže prajem vám
šťastnú cestu pri exkurziách
v krajine Kiwi. Verím že už nebudú životu nebezpečné. A
možno už stretnete aj mladých
ľudí v turizme.
Pavol Sventek
Šafrán
Stalo sa vám
už niekedy že
ste počuli nejaké slovo
a nevedeli ste si vybaviť jeho
význam ? Mne áno. Ako decko
ma fascinovalo napr. české slovo
"košte" ktoré bolo opradené pre
mna veľkým tajomstvom. Až raz
sa mi podarilo rozlúštiť toto
tajomstvo keď som sa dočitala v
českej rozprávke "když Maruška
vzala košte, zametla celou
svetnici". Vtedy mi to došlo!
Obyčajná metla. Odmystikované
slovo zrazu stratilo svoje
kúzlo.Tak ako stratili svoje kúzlo
čarodejnice na košteti.
Nebudem o nich pisať, nebojte
sa. Halloween už dávno prešiel
a čarodejnice a kostlivci ma vždy
viac odstrašovali ako
priťahovali. Nikdy by som pri
školskom bičovani nebola
prečkala vyučovaciu dobu na
cintorine ako to robili mnohí
moji spolužiaci z deviatej B.
Aby som sa príliš nevzdialila od
tých magických slov. Ďalšie také
slovo bolo šafrán.
Doma som vždy počúvala že
mám šetriť ako so šafránom.
Keďže mi nikto nevysvetlil čo
ten šafrán vlastne je, bolo to
ďalšie slovo s magickým
obsahom. Neskôr som začala
slovo šafrán spájať so svojím
spolužiakom, ktorý sa volal
Šafránek. Jeden rok sme
dokonca sedeli v spoločnej
lavici, ale nikdy mi nepožičal ani
gumu ani ceruzku. Lakomec,
šetrivec bol ten Šafránek. Asi
podľa toho dostal i meno, bola
som presvedčená. Až tu,
v druhej polovici života som sa
dozvedela o zaručených zdrojov
ako to s tým šafránom naozaj je.
Na Slovensku bol vraj známy už
od tureckých vpádov, kde sa
dostal prostredníctvom
tureckých obchodníkov.
Bol drahy a tak zo začiatku si ho
mohla dovoliť kúpiť iba
aristokracia ale postupom času si
ho mohli dovoliť
i meštiacke vrstvy. Vedel tak
prekrásne dozlatista zafarbiť
kuraciu polievku. Pravda, bolo
s ním treba šetrit, ako inač,
ako so šafranom!
No nebudem vás už viac
napínať čo ten šafrán
vlastne je. Uveríte? Sú to
suché tyčinky
z fialovo kvitnúceho
krokusu - crokus salivates
- z rodiny krokusov.
Každý kvet má tri
červené tyčinky, ktoré sú
ručne zbierané a sušené,
ale iba zo ženskej časti
kvetu. Prepáčte páni ale
tyčinky z mužskej časti
kvetu vraj nemaju žiadnu
kulinárnu hodnotu.
Prezradím vám, že sa
niekedy pridávajú do
sušeného šafránu ženskej
časti iba na zvýšenie
váhy a tým aj ceny.
Viem, že je to šokujúce,
prosím overte si to v
patričnej herbárnej
literature, aby ste ma
nebodaj neobvinili zo
zloprajnosti.
Šafran okrem
zlatisteho zafarbenia,
ktoré dodáva polievke
alebo ryži obohacuje
jedlo i chuťovo. Patrí
medzi základné prísady
talianskej kuchyne (im je
hej, veď im to tam rastie
prakticky všade) a tak
šafrán využívajú hojne
takmer všetky slávne
europske kuchyne. Ak by
ste sa rozhodli ich
nasledovať, poradím vám
Slovensky Montreal
z vreca keď tvoril našu zem. Neviem si predstaviť ako ich denne
doja. Asi nie denne, asi psi ich
priženú dolu.
6
Možno by ho i potešilo keby sa
dozvedel, že jeho meno nebolo
odvodené od lakomca ani
šetrivca ale ktovie možno jeho
prapredkovia pochádzali
z krajín kde sa zbiera zlatožltý
šafrán ?
H.B.
Čerešničky, čerešničky,
čerešne,
všetky sa mi rozsýpali
po ceste...
Spieva sa v slovenskej
ľudovej piesni. A veľká
škoda ak sa vysypali len tak
z nedbalosti, lebo toto letné
ovocie sa objavuje iba
nakrátko. Na Slovensku
zavčasu leta – májovky
a potom neskôr
v júni - júli.
Preto sa ich
nasýťme dovôle
nielen pre ich v
ábivu farbu a chuť
ale aj pre ich liečivé vlastnosti.
Majú vysoký obsah potásia,
sú zdrojom vitamínu A a C,
ktorého najviac obsahuje ich
kyslá odroda višne. Netreba
podotknúť,že najviac vitamínov
dostávame z nich keď ich
konzumujeme v surovom stave.
Čerešňová kúra pomáha pri
liečení choroby- dna, zmierňuje
bolesť. Krátku sezónu čerešní
môžeme využiť tiež na varenie,
pečenie, i zavaranie. Čo tak
ryžový nákyp s tvarohom
a čerešňami, alebo čerešňová
bublanina alebo čerešňová
štrúdla s makom – spomenúť len
niektoré.
„Čerešničky, čerešničky,
čerešne,
všetky sa mi
rozsýpali po ceste“
It is sung in Slovak folk
song. A pity if it just spilled out
of negligence, because cherries
a summer fruit only appears
briefly, in Slovakia, in early
summer - Maj and then later in
June – July. Cherries have a high
content of potassium, are source
of vitamin A and C, which contains most of sour
cherry variety. Needless to mention that most of the vitamins we
get when we consume them in
their raw state. Cherries help in
the treatment of gout disease to
relieve pain. Short-season cherries can also be used for cooking,
baking and preserves. What is
rice pudding with cream cheese
and cherries or cherry cake or
cherry strudel with poppy seeds to mention just a few.
Čerešňová bublanina
1¼ šalky mlieka, ⅔ šalky
praškového cukru,
5 vajíčka, ¼ šalky masla, 1½
šalky múky, ½ šalky veľmi
jemnej strúhanky, 1ČL prášku
do pečiva, 1ČL nastrúhanej
citronovej kôrky, 2 šalky
odkôstkovaných čerešní.
Dobre vymiešame mlieko, cukor,
žltky, rozpustené maslo k tejto
zmesy pridáme dobre
premiešanú múku s prašokom do
pečiva a so strúhankou. Bielky
vyšľaháme na tuhý sneh,
premiešame s cestom a vylejeme
na vymastený a múkou vysypaný
plech (9ʺx12ʺx3ʺ).
Odkôskované čerešne
obalíme v troška múky
a poukladáme na vrch
cesta.
Pečieme asi 30 minút pri
teplote 375°F. Ochladíme
a posýpeme praškovým
cukrom.
1 ¼ cup milk, 2/3 cup of
icing sugar, 5 eggs (separate yolks and whites), ¼
cup of unsalted butter, 1
1/2 cup of all purpose
flour, 1/2 cup of bread
crumbs (extra fine), 1 tsp
of baking powder, 1 tsp
of lemon rind, 2 cups of
pitted cherries
Preheat oven to 375 degrees. Combine milk,
sugar, egg yolks, melted
butter and mix well.
Whisk together the dry
ingredients – flour, baking powder and bread
crumbs. Add to wet ingredients. Beat the egg
whites to form stiff
peaks. Gently fold into
the batter. Spread onto a
greased baking sheet,
lightly dusted with flour.
Toss pitted cherries in
some flour and fluff up
Slovensky Montreal
nekupujte ho veľa nielen pre
vysoku cenu ale hlavne,
nevydrží vám dlho
do zásoby pretože
jeho cenné chuťové vlastnosti
rýchlo vyprchajú.
Tiež musím priznať, nemám už
ťažké srdce na spolužiaka
Šafránka. Gumu a ceruzku už tak
veľmi nepotrebujem sediac
pri počitači. Rada by som mu
však poslala získane informácie
o šafráne.
7
Bake for
30 min or
when it passes
the clean toothpick test. Let cool,
cut into squares and dust with icing sugar.
Postup receptu:
Ananás očistíme
a nakrájame na
drobno, povaríme
s cukrom a do
mäkka a rozmixujeme.
Pridáme aj banán
a mlieko a dokladne znova
premixujeme.
Zapekaná zelenina
so syrom Feta
Mrazená káva
so zmrzlinou a šľahačkou
Príprava: 30-45 min.
1 ČL káva instantna
1/2 pohára voda
1/2 pohára (smotana) mlieko
1 PL zmrzlina vanilková
šľahačka v spreji
na ozdobu poleva čokoládova
Postup receptu:
Kávu zalejeme vriacou
vodou, pridáme mlieko
a po krátkom ochladnuti
vložíme do chladničky.
Ľadový kávový nápoj
vlejeme do vysokých pohárov.
Asi do 3/4 pohára dame
zmrzlinu,ozdobíme šľahačkou
a podávame so slamkou.
Šľahačku polejeme
čokoládovým likérom.
Ananásové smoothie
Príprava: 5 min.
Tepelná úprava: 5 min
1/2 ks ananás
1 ks banán
1 dcl mlieko mandľové
3 PL cukor trstinový
Príprava a varenie:
cca: 60min.
600 gr mrkvy
300 gr zemiakov
2 menšie pory
3 stonky zeleru
250 gr Feta syr
200 ml mlieka
3 vajcia
2 lyž. petržlenovej vňate
100 gr cherry paradajok
200 gr mladého špenátu-lístky
Maslo na vymastenie formy
Postup receptu:
Zemiaky, mrkvu, por, zeler
očistíme, ošupeme a nakrájame
na kolieska. Zeleninu dáme na
sitko alebo parák a uvaríme na
pare domäkka. Uvarenú zeleninu
preložíme do vymastenej misy
na zapekanie.V miske
vyšľaháme vajcia s mliekom,
rozdrobeným syrom
a petržlenovu vňaťou. Zmes
nalejeme na zeleninu a upečieme
vo vyhriatej rúre. Po upečení
zeleninovú zmes nakrájame,
ozdobíme mladým špenátom
a cherry paradajkami.
Extra tip k zapekanej zelenine:
Ak zapekáte zeleninu, ktorá je
bohatá na vodu, napr: cuketu
alebo paradajky, dno zapekacej
misy vyložte hriankovým
chlebom aby doň vsiakla
prebytočná tekutina.
Dobrú chuť !!!
Detský tábor
Hostyn 2013
Tradičný detský tábor pre
deti od 6 do 15 rokov.
Domáca strava, bohatý
program, súkromná pláž,
kanoe, šport, hry,
táborove ohne, tanec
a zábava. Ubytovanie v
renovovaných chatkach.
Termín :
od 30.06 do 20.07 2013
Cena: 375$ / týždeň
950$ / 3týždne
Info: Viera Seben
514-385-5153
Josef Maxant
450-465-4844
www.hostyn.org
5xP
Keď ste prešli až tak ďaleko, že
už nevládzete urobiť ani krok, ste
práve v polovici cesty, ktorú ste
schopní prejsť...
Na svätého Jána (Krstiteľa)
otvára sa k letu brána...
Slovensky Montreal
with your hands. Take the cherries and place them into the batter. They soak into the batter
quickly so
work fast.
Na Cyrila a Metode mnohý
hospodár sa smeje…
Sv. Anna - chladno z rána…
Dážď , ktorý v auguste do obeda
prší, skorej ako obed minie
sa usuší...
Po svätom Kríži, jeseň sa blíži...
8
MONTREALSKÝ ZBOR KANADSKEJ SLOVENSKEJ LIGY
vás pozýva na
SLOVENSKÝ DEŇ - PIKNIK
NEDEĽA 28. júla 2013
Hostýn, St. Calixte, QC
CANADIAN SLOVAK LEAGUE IN MONTREAL
invites you to
SLOVAK DAY – PICNIC
SUNDAY, July 28, 2013
Hostyn, St. Calixte, QC
Obed a občerstvenie budú k dispozíci. Príďte sa zabaviť a stretnúť s priateľmi.
Autobus odchádza ráno o 10:00 hod., od kostola sv. Cyrila a Metoda (Jean Talon a 2nd Avenue).
Ak chcete ísť na túto akciu autobusom, zahláste svoje meno :
Lydia Matusky 514-481-8052 alebo Mary Lorenc 514-272-0770
Refreshments and food will be served. Come and enjoy beautiful nature and meet your friends.
The bus will be leaving from Sts. Cyril & Metod church at 10:00 A.M.
If you wish to go by bus please reserve your place.
Call Lydia Matusky 514-481-8052 or Mary Lorenc 514-272-0770
How to get there: http://www.hostyn.org
K významným životným jubileám úprimne
blahoželáme a ďakujeme vám za všetko čo ste
doteraz pre slovenskú komunitu v Montreali urobili.
We would like to wish you Happy Birthday and
thank you for everything you have done for the Slovak community in Montreal
ÚPRIMNÁ SÚSTRASŤ
SINCERE CONDOLENCES
Mary CARNY
Slovenská komunita vyslovuje svojim zosnulým
členom za všetku ich aktívnu prácu a činnosť
poslednú vďaku.
Vy všetci ktorí ste ich poznali
venujte im tichu spomienku a vaše
úprimné modlitby.
Slovensky Montreal
DRAHÍ NAŠI JUBILANTI
DEAR OUR JUBILANTS
BIRTHDAYS
Mary LORENC, May 4
Karin KIANICKA, May 20
Silvia BUXAR, May 22
Peter LAVRENCIK June 18
Drahus SKLINAR June 30
We never want what we get,
We never have what we like,
We never like what we have.
And still we live & love.
That's life...
9
Farnosť sv. Cyrila a Metoda
Parish of Sts. Cyril and Metod
Parish of Sts. Cyril and Metod will celebrate
its 85TH ANNIVERSARY ON SEPTEMBER 22, 2013
This an extra special occasion, please reserve your
tickets early with: Vladimir Cincik 450-229-3451,
Catherine Rudinsky 514-341-0587,
Steve Skoda 514-342-0694,
Mary Subenik 514-482-8973.
Farnosť sv. Cyrila a Metoda oslavuje svoje
85. VÝROČIE, 22. SEPTEMBRA 2013
Objednajte si vstupenky na toto významné výročie
u jedného z nasledujúcich členov výboru:
Vladimir Cincik 450-229-3451,
Catherine Rudinsky 514-341-0587,
Steve Skoda 514-342-0694,
Mary Subenik 514-482-8973.
BRATISLAVSKÝ CHLAPČENSKÝ ZBOR
BRATISLAVA BOYS CHOIR
Bratislavský chlapčenský zbor zavíta do Montrealu
od 4. do 9. septembra 2013.
Jedno predstavenie sa plánuje pre
slovensku komunitu v Montreale.
Zatiaľ nemáme upresnený program
pre ich koncerty. Detaily budú
v nasledujúcom čísle Slovenského
Montrealu.
Bratislava Boys Choir will have concert tour
in Canada. They will be in Montreal from
September 4 to September 9, 2013.
One of the performances is planned for the Slovak
community in Montreal. More details about their
concerts in the next issue of Slovensky Montreal.
Aj na kameni sa vyspíš, keď máš dobré svedomie.
Ako ty k rodičom dnes, tak k tebe tvoje deti zajtra.
Priateľstvo je ako víno: Čím staršie, tým lepšie
Na rozvodovom súde sa sudca pýta rozvádzajúceho sa
manžela:
– A ako vysvetlíte skutočnosť, že ste sa po celý rok
manželke neprihovorili?
Chlapík odpovedá:
– Nechcel som jej skočiť do reči.
--------"Miško, prečo chodíš každý deň neskoro do školy?"
"Lebo na rohu je tabuľa s upozornením: Znížte rýchlosť!
Škola!"
--------Kamarát sa pýta Joža:
- Koho budeš tento rok voliť?
- Ja budem voliť cirkus Humberto! - rozhodne povie Jožo Väčší bordel v štáte už aj tak nebude a s nimi je aspoň
sranda!
Syn sa pýta otca:
- ocko, kto býva múdrejší, otec alebo syn?
- No predsa otec! - hrdo zaznela odpoveď
- A kto objavil teóriu relativity?
- Albert Einstein.
Mladý sa zasmeje:
- A prečo to nebol jeho otec?
--------Na Záhorí v reštaurácii:
- Vybralis te si?
- Prosím si jeden čaj.
- Obyčajný alebo bez rumu?
-------Dve babky sa pohádali a jedna druhej vykričala:
- A aby si vedela, ani na pohreb ti nepôjdem, hoci som sa
naň tak tešila!
Slovenský Montreal – vydáva La Maison Slovaque Inc. (Slovenský dom) štvrťročne.
Slovak Montreal is published by La Maison Slovaque Inc. / Slovak House Inc. quarterly.
Šefredaktorka: Marta Fusková, 48 Shediac Cr., Kirkland, QC, H9J 2J9, tel.: 514-630-0218
Redakčná rada: Helena Benčaťová, Silvia Buxar, Bea Janurová, Betty Valenta
Graficka úprava: Silvia Buxar, tel.: 450-462-7790 [email protected] Slovenský Montreal posielame bezplatne montrealským
Slovákom a zainteresovaným priateľom. Slovenský Montreal is mailed free of charge to Montreal Slovaks. Listy a príspevky na publikovanie bez nároku na honorár sú vítané. Letters and contributions, to be published without a honorarium are welcome.
E-mail: [email protected]
10
Slovensky Montreal
TROCHU SMIECHU
Download

Cislo 02-2013 - SlovakMontreal.com