VNEMY A ZMYSLOVÉ SYSTÉMY
Zdroj:
Brenda Smith Myles, Katherine Tapscott Cook, Nancy E. Miller, Louann Rinner, Lisa A. Robbins: Asperger
Syndrome and Sensory Issues, Practical Solutions for Making Sense of the World; 2000 by Autism
Asperger Publishing Co., Reprinted 2005
SENZORICKÁ PARTA
Pani Hmatová
Ľudia hovoria, že som taká „chúlostivá na dotyk“! Nemôžem si pomôcť! Od hlavy po päty a úplne všade,
moja koža ma necháva v „kontakte“ so svetom. Dotyk cítim dokonca aj v ústach – ľahké pohľadenie,
silný tlak, tvrdý alebo mäkký, ostrý alebo tupý, vibrácie, teplotu a uuuh .... bolesť!
Pán Vestibulárny
Udržujem všetko „v poriadku so svetom“! Kvôli mne sa pri pohybe vyrovnávate s gravitáciou, bez ohľadu
na smer alebo rýchlosť. Pre môj zmysel pre rovnováhu som veľmi dôležitý dokonca aj keď v kľude stojíte
alebo sedíte. Postoj a napätie svalov závisia od signálov, ktoré sprostredkovávam z vnútorného ucha.
Pani Proprioceptívna
Dokážem viac ako iba zatlačiť a ťahať, ohýbať a rozťahovať, napínať a stláčať! Informácie z mojich kĺbov,
svalov a šliach mi pomáhajú prispôsobiť moje držanie tela potrebné pre hladký pohyb s akurátnym
tlakom. Ľudia hovoria, že som dôležitá pre dobré „motorické plánovanie“, pokiaľ je táto informácia
presná.
My traja, pani T, pán V a pani P sme pekne zomknutá partička.Niektorí hovoria, že sme základom
skupinky zmyslového systému. Čo predstavujeme má ešte väčšiu silu, keď je zvyšok partie jednotný!
Pani Zraková
Nechávam na tebe oči! Som na vyhliadke, aby som ti mohla sprostredkovať užitočné detaily, ktoré vidím:
farba, kontrast, línia, tvar, forma a pohyb majú význam v tom, ako vnímaš svet. Moje informácie (v
spolupráci s informáciami od mojich kamarátov) ti pomáhajú rozhodnúť, na čo upriamiť pozornosť a čo
si nevšímať, rovnako tak pomáhajú nasmerovať tvoje pohyby a činy.
Pani Sluchová
Počuješ, čo počujem ja? Nechcem bedákať, ale tiež si môžem získať tvoju pozornosť. Počúvaj ma,
prosím, som samé ucho. Nie je to iba o hlasitosti – všímam si tiež tón, jeho výšku, rytmus a postupnosť
zvuku. Spracovať ma môže byť ťažké, ale je to nevyhnutné, ak chcem, aby mi bolo rozumieť. Ak nemám
ostatných na výpomoc, som iba rámus...narieka.
Pán Chuťový
Oh, vychutnať „sladkú chuť úspechu“, alebo to bolo horké či sladké? Možno kyslé alebo štipľavé. Chuť,
priatelia, a sliny sú základom môjho skvelého príspevku ku zmyslom. Často sa mi nedostane uznania, ale
jedna vec je istá, viem „ako chutím!“. Mimochodom, som zložito prepojený s pani Čuchovou.
Pani Čuchová
Hoci ma niektorí považujú za menej dokonalú ako ostatných mojích zmyslových priateľov, vraciam sa
v čase – niečo ako vec prežitia. Silné spomienky sú spojené s určitými vôňami. Zaujato posúdim vôňu,
zvlášť keď je nablízku pán Chuťový. Zapamätajte si, „nos vie“ a ... „Nezabudnite sa zastaviť a ovoňať
ruže.“
Spracovávanie vnemov
Vnem, to je to, čo môžeme vidieť, počuť, cítiť, voňať a ochutnať, dáva nám informáciu
o prostredí okolo nás a nás samých. Učí nás porozumieť svetu a ako sa voči nemu a v jeho rámci správať.
Ak by sme porovnali naše telo k počítaču, náš centrálny nervový systém alebo mozog je centrálny
procesor (CPU), ktorá prijíma, interpretuje, organizuje a vysiela správy do ostatných častí tela. Náš
centrálny nervový systém alebo mozog nám pomáha všímať si, ignorovať, vyhľadávať alebo vyhnúť sa
vnemu za účelom zachovania alebo zvýraznenia pocitov pohodlia, vzrušenia, odpočinku a pozitívných
interakcii s predmetmi alebo ľuďmi. Rovnako ovplyvňuje, ako sa snažíme vyhnúť sa tomu, čo nás bolí, je
nám nepríjemné alebo nás stresuje. Či je vonku zima, bolí nás brucho, tlačia topánky alebo zapácha
jedlo, spôsob akým interpretujeme a vnímame vnemy nám pomáha určovať naše činy. Navyše, výsledok
týchto činov a s nimi spojených pocitov prispievajú k nášmu vnímaniu blaha, či už pozitívne alebo
negatívne.
Interpretácia zmyslov je individuálna. Výsledkom je, že reakcia na vnem (chovanie) môže byť
u ľudí veľmi odlišná aj pri rovnakej vnemovej informácii. Napríklad, môžete mať rád mexické jedlo, ale
váš partner ho môže pokladať za príliš pikantné a dráždiace žalúdok. Váš brat má rád rockenrol, vy však
uprednostňujete vážnu hubu. Hoci mozog riadi a je zodpovedný za interpretáciu, väčšina týchto
procesov nastáva automaticky bez kognitívneho uvedomenia si čo sa práve odohráva.
Komplexnosť centrálneho nervového systému vyzerá dost abstraktne. Vedci skúmajúci neuróny
však našli dôkaz, že zmyslový vnem vyvoláva fyziologické zmeny v organizme. Niekedy pozorujeme
takéto zmeny u ľudí, ktorí prudko reagujú na každodenné zmyslové podnety. Napríklad, dieťa, ktoré
zacíti parfém učiteľa, sa môže začať zle cítiť. Môže sa začať potiť a nastáva zmena vo farbe tváre. Iné
zmeny nemusia byť také očividné, hoci stále patrné, ako napríklad, búšenie srdca dieťaťa, ktoré sa k vám
privinie, keď počuje hlasný brechot susedovho psa.
Dokonca ešte pred narodením dieťaťa, jeho mozog alebo centrálny nervový systém spracováva
zmyslové podnety. Tento tok zmyslových informácií môže byť slabý alebo intenzívny, častý alebo
sporadický, letmý alebo dlhotrvajúci. Napríklad, pre nenarodené dieťa pohyb a zmeny pozície vo vnútri
matkinho tela, teplota plodovej vody, vnímanie jazyka v ústach a zvuky vonkajšieho sveta sú všetko
úlomky informácií, ktoré môžu prispievať k vytváraniu centrálneho nervového systému. Toto je tiež
dôvod, prečo si niektoré matky počas tehotenstva púšťajú vážnu hudbu alebo nahlas čítajú, aby
podporovali rast a vývoj zmyslového nervového systému plodu.
Dr. A. Jean Ayres (1979), povolaním lekárka, definovala zmyslovú integráciu ako „organizáciu
zmyslov pre ich používanie“ (Tab 1.1). Súčasťou typicky sa vyvíjajúceho centrálneho nervového systému
je kontinuálna, dynamická súhra a porovnávanie informácii zo všetkých zmyslových systémov. Výsledky
tohto procesu sa premietajú do našej reakcie na danú situáciu a zohľadňujú početné prispievajúce
faktory.
Posúďte príhodu jedného študenta v učebni, kde sa spolupracujúce študijné skupiny zaoberajú
štúdiom sociológie. Ako sa každá zo štyroch skupín zaoberá plánom a zdokonalovaním svojho projektu,
náš študent počuje do určitej úrovne hlasy detí zo všetkých skupín. Sústrediac sa na verbálne pokyny
svojho skupinového lídra a presúvajúc sa na dlážku, kde sú rozložené rôzne predmety, si uvedomí, že
potrebuje farebnú ceruzku pre prácu na mape. Balansujúc na kolenách a pravej ruke, ľavou rukou sa
načiahne na svoj pracovný stôl pre svoju krabičku s ceruzkami. V tomto momente sa na neho obráti
kamarát s otázkou a zároveň ukazuje na graf v knihe o sociológii. Ako sa náš študent pozrie na knihu,
presunie svoju váhu, pričom naďalej ľavou rukou pátra po ceruzke. Zacíti spínatko krabičky s ceruzkami
a dostatočne zatlačí, aby sa krabička otvorila. Následne prejde prstami cez farbičky, gumu, špendlíky
a ostatné drobné predmety, až pokiaľ nezacíti sadu ceruziek spojených gumičkou. Séria adaptívnych
reakcií študenta v tejto situácii zobrazuje efektívnu integráciu rôznych druhov vnemov.
V protiklade k tomu, v rovnakej miestnosti a pri rovnakej aktivite, pre iného študenta môže byť
nemožné odfiltrovať hluk inej skupiny, sústrediť sa na úlohu, alebo efektívne sa zapájať do činnosti
skupiny. Pre toto dieťa môže byť zmyslový vnem v takomto prostredí ohromujúci až do stavu, kedy sa
stiahne a zakryje si uši. Tákouto reakciou sa študent pokúsi zmierniť nepohodlie, limituje to však jeho
možnosti účenia sa prostredníctvom interakcie so spolužiakmi a manipulácie s materiálmi. Dôsledkom je
chýbajúca efektívna integrácia vnemov potrebná pre adaptívnu reakciu.
Predchádzajúce príklady nám ilustrujú spojitosť medzi zmyslovým vnemom a správaním, ktoré
z neho vyplýva. Presne ako táto spojitosť nastane a aké slová sa použijú na opísanie sa dá vyjadriť
rôznymi spôsobmi rôznymi ľuďmi alebo skupinami, ktoré sa pokúšajú identifikovať a vysvetliť správanie
z pohľadu zmyslového spracovania (Miller&Lane, 2000).
Inými slovami, neurobiológovia používajú slovník odkazujúci na špecifickú neurofyziologickú
činnosť, zatiaľ čo terapeut môže pomenovať rovnaký alebo jednoduchší výraz všeobecnejším pojmom.
Ako sa teória spracovávania zmyslov naďalej vyvíja a vedecká komunita sa dozvedá stále viac
o fungovaní centrálneho nervového systému, rozširovať sa bude aj samotná terminológia.
Hoci komplexné predstavenie teórie zmyslovej inegrácie nie je v možnostiach tohto textu,
preskúmame niektoré predpokladané prvky procesu zjednodušeným spôsobom, čo nám pomôže
k lepšiemu pochopeniu a nahliadnutiu do správania, ktoré pozorujete. Nasledujúce informácie sú
pokusom vysvetliť niektoré prvky spracovávania zmyslov, a ako by sme mohli využiť tieto vedomosti na
pochopenie „zmyslu“ našeho vlastného správania, ako aj správania iných vrátane detí s Aspergerovým
syndrómom.
Zmyslové systémy
Individuálne zmyslové systémy receptorov (hmatový, vestibulárny, proprioceptívny, zrakový,
sluchový, chuťový, čuchový), alebo špecializované bunky, slúžia po celom našom tele ako vstupné brány,
ktorými dochádza k prenosu správy do centrálneho nervového systému (viď tab. 1.1). Niektoré časti tela
majú v porovnaní s inými väčšiu hustotu alebo počet týchto receptorov. Vaše ústa alebo ruky majú,
napríklad, na porovnateľnej ploche viac receptorov ako váš chrbát alebo nohy, takže dodávajú viac
zmyslových správ na spracovanie. Pasívne alebo aktívne skúsenosti a interakcie s prostredím vyvolávajú
zmyslový vnem, ktorý prechádza celým nervovým systémom. Ako správy postupujú po nervových
cestách, špecifické časti mozgu porovnávajú alebo kombinujú informácie z rôznych oblastí. Obrázok 1.1
ilustruje zmyslovú reakciu, ktorá môže nastať, keď sa dieťa dotkne mazľavých substancií ako želatina
alebo rôznych lepkavých tvárnych hmôt. Deti s radosťou čakajú na hranie sa s takouto mazľavou
hmotou, zatiaľ čo chlapec v strede v tomto prípade vyzerá ustráchane a dokonca ho napína iba pri
pomyslení, že by sa mal takejto veci dotknúť.
Obrázok 1.1.
Tabuľka 1.1 Umiestnenie a funkcie zmyslového systému
Systém
Umiestnenie
Funkcia
Hmatový (dotyk)
Koža – hustota distribučných
buniek je na rôznych častiach
tela rozdielna. Medzi oblasti
s najväčšou hustotou patria ústa,
ruky a genitálie
Poskytuje informácie o kvalite
prostredia alebo predmetu
(dotyk, tlak, štruktúra, tvrdosť,
mäkkosť, ostrosť, tuposť,
žeravosť, chlad, bolesť)
Vestibulárny (rovnováha)
Vnútorné ucho – k stimulácii
dochádza pohybmi hlavy
a podnetmi od iných zmyslov,
hlavne zraku
Poskytuje informáciu o polohe
nášho tela v priestore, a či sa my
alebo naše okolie hýbe.
Informuje o rýchlosti a smere
pohybu.
Proprioceptívny (uvedomovanie
si tela v priestore)
Svaly a kĺby – aktivuje sa
pomocou sťahov a pohybu
svalov
Poskytuje informáciu v akej
polohe sa nachádza určitá časť
tela a ako sa hýbe.
Zrakový (zrak)
Sietnica oka – stimulovaná
svetlom
Poskytuje informáciu
o predmetoch a osobách.
Pomáha nám definovať hranice
pri pohybe v čase a priestore.
Sluchový (sluch)
Vnútorné ucho – stimulované
vlnením vzduchu/zvuku
Poskytuje informáciu o zvuku
v prostredí (hlučný, jemný,
vysoký, nízky, blízko, ďaleko).
Chuťový (chuť)
Chemické receptory na jazyku –
blízko prepojený s čuchovým
systémom (čuch)
Poskytuje informácie o rôznych
typoch chutí (sladké, kyslé,
horké, slané, štipľavé).
Čuchový (čuch)
Chemické receptory v nosovej
oblasti – blízko prepojený
s chuťovým systémom.
Poskytuje informáciu o rôznych
typoch vôní (zatuchnutá, ostro
zapáchajúca, hnilobná,
kvetinová, prenikavá).
Zmyslovú skúsenosť mozog interpretuje jedným z dvoch spôsobov: rozlišovacím alebo
ochranným. Tieto dve funkcie vytvárajú základ pre budúce zmyslové skúsenosti.
Rozlišovanie
Každý zo systémov má tzv. mapujúcu zložku, ktorá pre centrálny nervový systém
sprostredkováva detaily na posúdenie. Známa je aj ako rozlišovanie. Napríklad, keď sa niekto dotkne
(hmat) nejakého predmetu, mapovacia funkcia hmatového systému dodá informáciu o tom, kde ku
dotyku došlo (ruka, nie zadná časť stehna), rovnako tak či je predmet tvrdý, mäkký, chlpatý, hladký,
okrúhly, hranatý a pod. Presná informácia o týchto detailoch nám pomáha interpretovať predmet
efektívnym a osožným spôsobom, či ho máme držať bez stláčania (ak je to zrelá broskyňa), alebo ho
pevne uchopiť (ako loptičku pri príprave na podanie v tenise).
Ochranná funkcia
Zmyslový systém má tiež ochrannú funkciu, ktorá nám pomáha vyhnúť sa nebezpečenstvu alebo
újmy. Napríklad, ak si pritiahneme na vode člnok a naša ruka narazí na niečo mäkké a chlpaté, hmatový
systém nám môže signalizovať rýchle odtiahnuť ruku, aby sme sa vyhli uštipnutiu hnedým samotárskym
pavúkom. Centrálny nervový systém operuje tak, aby udržal stav rovnováhy. Ak zmyslová informácia
začne zasahovať do tohto stavu, nervový systém môže vygenerovať obrannú odozvu alebo reakciu ako
„zľakni sa, uteč alebo bojuj“. Túto reakciu nezriedka spravádza fyziologická odpoveď na podporu prežitia
zo strany ostatných častí tela ako potenie, roztiahnutie zreničiek alebo búšenie srdca. Zmyslové vnemy
majú potenciál vyvolať množstvo reakcií. A tieto reakcie sú vlastne naším správaním. Inými slovami,
správanie, ktoré u niekoho vidíme (alebo nevidíme) vyplýva z toho, čo a ako daná osoba vidí, počuje,
alebo ináč povedané- vyplýva z vnemov a ich ich spracovania zmyslami.
Proces zmyslovej integrácie
Ako sme už spomínali, aby daváli všetky vnemy, ktoré zažívame, „zmysel“, musia byť
integrované. Jednotlivé zmyslové systémy operujú podobným spôsobom. Najprv vnem zaregistrujeme,
alebo si ho začneme byť vedomý. Potom sa na neho orientujeme, či sa ním zaoberáme. Následne sa ho
pokúsime interpretovať použitím aktuálnej informácie a porovnať odkazujúc na predošlé skúsenosti.
K organizácii dochádza, keď sa náš mozog rozhodne, ako by sme mali na vnem zareagovať. Posledným
krokom je realizácia, alebo čo vlastne ako reakciu na vnem urobíme.
Napriek tomu, že tento proces sme tu opísali veľmi zjednodušene, nejde o proces jednoduchý
systémom štart-stop, rovnako sa nedá presne rozlíšiť medzi jednotlivými krokmi. Tieto kroky sú uložené
v našom mozgu a túto uloženú informáciu využívame, keď opakujeme poznanú skúsenosť, alebo keď sa
konfrontujeme s novou situáciou. Zmyslový systém posiela informáciu na základe ktorej máme konať
pričom koná vo vzájomnosti s ostatnými časťami mozgu, napríklad spolu s limbickým alebo
emocionálnym systémom. Keď sa dotkneme horúcej panvice, uložené v mozgu sú tiež pocity spojené
s touto skúsenosťou. Nakoniec, reakciu môže ovplyvniť poznanie. Osoba, ktorá sa dotkla panvice si môže
myslieť, „Mal som použiť rukavicu. Viem, že nemám zdvíhať horúcu panvicu holými rukami.“
Pozrime sa teraz bližšie na každý z piatich krokov procesu zmyslovej integrácie.
Registrácia
Ako sme už spomenuli, registrácia odkazuje na vedomie. Takýto stupeň vedomia alebo prahová
úroveň je pointou integračného procesu, kedy vieme, že sme sa dotkli, ochutnali, ovoňali, a pod. Táto
prahová úroveň má byť dosiahnutá predtým, ako centrálny nervový systém zváži ďaľšiu akciu. Aby to
nebolo jednoduché, každý z nás má rôznu úroveň vedomia alebo prahovú úroveň. „Pri nízkej prahovej
úrovni odpovedá nervový systém na podnety často, pretože na dosiahnutie prahovej úrovne
a aktivovanie systému netreba veľa vstupov. Pri vysokých prahových úrovniach nervový systém na
podnety neodpovedá, pretože si dosiahnutie prahovej úrovne naopak vyžaduje veľa vstupov ...“ (Dunn,
1999, str. 32). Následne, „sila“ alebo množstvo zmyslových podnetov potrebných pre vyvolanie ďaľšej
akcie je rovnako medzi jednotlivcami rozdielna.
Aby sme to ešte skomplikovali, tieto úrovne uvedomovania si kolíšu v závislosti od času počas
dňa, úrovne stresu, nášho emocionálneho stavu, fyzického zdravia a úrovne hladu. Ďaľšími
ovplyvňujúcimi faktormi môžu byť genetická predispozícia, vplyvy prostredia a interaktívne skúsenosti
z minulosti. Rovnako je možné mať nízku prahovú úroveň pri jednom zmysle a vysokú pri druhom.
Napríklad, Ali má nízku prahovú úroveň pre kvetné vône; ihneď zaznamená, keď jeho učiteľ použil
kolínsku s takouto vôňou. Na druhej strane má vysokú prahovú úroveň pre pikantné jedlá; bez
akejkoľvek reakcie môže jesť štiplavé papričky habanera.
Modely prahovej úrovne pokračujú počas celého života. Keď Beth dorazí domov, uvedie, že
počas cesty z knižnice počula v aute podivné zvuky. Jej manžel Charlie, ktorý sa práve pozerá na futbal,
je tak pohltený hrou, že ani neregistruje alebo nepočuje, že Beth niečo hovorí. Počas toho, ako Charlie
sleduje futbal, jeho prahová úroveň pre iné špecifické sluchové podnety (hlas jeho manželky) je vysoká.
Znamená to, že Beth, aby ju bolo počuť, musí buď zvýšiť svoj hlas, alebo pridať na jeho intenzite.
Ľudia rovnako dokážu pre zaregistrovanie informácie demonstrovať nízku prahovú úroveň.
Napríklad, keď dávajú v televízii šou Oprah Winfreyovej, Phoebe pošle svoje deti hrať sa von. Túto
hodinu považuje iba za svoj čas pre oddych. Ak sa jej deti hrajú pred televízorom, znepokojuje ju to
a nemôže sa na šou sústrediť. Jej zmyslová prahová úroveň pre sluchové podnety je nízka, čo môže
vyvolať emocionálnu reakciu. Znamená to teda, že Phoebe sa pravdepodobne rozruší a ak ju deti vyrušia,
zvýši na nich hlas.
Prahové úrovne sa dejú nepretržite vo svojej spojitosti. Charlie, na jednej strane spektra, sa javí
byť hyposenzitívny alebo s minimálnou reakciou na hlas svojej manželky Beth. Phoebe, na opačnej
strane, je počas šou Oprah hypersenzitívna alebo má prehnané reakcie na hlasy svojich detí.
Reakcie Charlieho a Phoebe sa počas dňa menia v závislosti od rôznych vecí. Počas televíznych
správ môže Charlie pomáhať svojmu synovi s domácimi úlohami a Phoebe môže telefonovať. Obidvaja
zachytia podstatu správ, nachádzajú sa niekde uprostred spektra. Obrázok 1.2. ukazuje kontinuitu
prahovej úrovne.
Obrázok 1.2. Neurologická kontinuita prahovej úrovne.
Neurologická kontinuita prahovej úrovne
NÍZKA
VYSOKÁ
ß----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------à
Hypersenzitivita, prehnaná reakcia
Hyposenzitivita, minimálna reakcia
Môže nastať:
Môže nastať:
- vyčerpanosť zo zvuku
- nezaujatosť zvukom
- citlivosť na svetlo
- znížený prah bolesti/zranení
- nepohodlie na určite tkaniny
- nevšimanie si ľudí alebo vecí naokolo
- averzia na vône a chute
- oneskorené reakcie alebo odpovede
- neistota z výšok a pohybu
- viac zdesených reakcií
Jednať v súlade:
- citlivo na podnety
Jednať proti prahovým úrovniam:
- vyhýbanie sa vnemom
Jednať v súlade:
- nevšímať si
Jednať proti prahovým úrovniam:
- vyhľadávanie vnemov
Orientácia
Orientácia zvyčajne nastane po registrácii. V tomto štádiu sa zameriavame na podnet, teda
všímame si, alebo sa venujeme niekomu, kto rozpráva, niečomu, čo sa nás dotýka, alebo čo cítime.
Výsledkom môže byť presun pozornosti z iného podnetu. Napríklad, keď sa Charlie pozerá na televíziu,
nezaznamená hlas Beth, kedže ho úplne ovládol futbal. Podobne, počas šou Oprah sa Phoebe orientuje
na moderátorku a jej hostí. Nepočuje alebo sa nesústredí na „bežné“ zvuky jej hrajúcich sa detí na dvore.
V tomto štádiu náš mozog rozhoduje, na čo sa sústrediť a čo ignorovať.
Interpretácia
K interpretácii dochádza keď si spájame svoju predchádzajúcu skúsenosť s tým, k čomu dochádza teraz.
Tieto skúsenosti môžu obsahovať emócie, spomienky a dokonca veci, ktoré sme povedali. Počas
futbalového zápasu Charlie neregistruje alebo sa nesústredí na nič, čo Beth hovorí, pokiaľ nevysloví slovo
„prevodovka“. V tom okamihu sa v rovnakom čase objavia registrácia, orientácia a interpretácia. Charlie
si spomenie, nie veľmi nadšene, ako sa cítil pri poslednom účte a nasledujúcej hádke s Beth o stave jej
auta.
Ako Oprah predstavuje svojho druhého hosťa, Phoebe prenesie pozornosť na svoje deti na dvore. Jej
najmladší syn Michael, vždy náchylný na nehody, začal plakať. Keď to Phoebe počuje, interpretuje si to
tak, že sa muselo stať niečo vážne – naposledy keď takto plakal si to vyžiadalo tri stehy. Phoebe je zrazu
vyľakaná.
Dôležitou časťou interpretácie je reakcia „zľakni sa, uteč, bojuj“, ktorá nás má chrániť. Keď Charlie
zaregistruje a začne sa orientovať na slovo „prevodovka“, jeho interpretácia je jednou zo „zľakni sa,
uteč, bojuj“. Cíti silnú potrebu chrániť spoločné finančné istoty. Jeho srdce sa rozbúši, dych zrýchli, tvár
sčervenie a pripravuje sa na emocionálnu reakciu (viď obrázok 1.3.).
Phoebe, keď počuje Michaelov plač, zažíva podobnú reakciu, ale z iného dôvodu. Jej tep
a dýchanie sa zrýchlia a pripravuje sa na fyzickú reakciu (viď obrázok 1.4).
Obrázok 1.3. Charlieho kroky v procese zmyslovej integrácie.
Obrázok 1.4. Kroky Phoebe v procese zmyslovej integrácie.
Organizácia
K organizácii dochádza, keď sa rozhodneme, žeje nutná reakcia na danú situáciu a aká, ak vôbec
k nejakej reakcii dôjde, bude. Ako reakciu na zmienku Beth o prevodovke auta, Charlie príde k záveru, že
potrebuje zistiť rozsah škody, k akej na aute mohlo prísť. Napnú sa mu svaly na tvári a pripravuje sa na
akciu.
Ako Michael plače, Phoebe organizuje reakciu, ktorá znamená vyskočenie z pohovky, otvorenie dverí
a braní dvoch schodov naraz. To jej umožní dostať sa k Michaelovi čo možno najskôr, aby zistila dôvod
jeho plaču a čo Michael potrebuje.
Vykonanie reakcie
Posledné štádium procesu zmyslovej integrácie zahŕňa emóciu alebo uskutočnenie akcie alebo
odpovede. Môže to tiež znamenať neurobiť v rámci reakcie nič! Ignorácia sa považuje za vykonanie
reakcie.
Charlie zareaguje na vyslovenie slova „prevodovka“ Beth nasledovným: „Už sme na mizine. Toto auto
nás zruinuje“. Ako natiahne ruku, hlasito a pomaly povie: „Daj mi tie .... kľúče od auta a ja sa na to
pozriem.“ Realizovanie jeho reakcie pravdepodobne vyústi do reakcie zo strany Beth.
Realizovanie reakcie Phoebe znamená vybehnutie na dvor a kričaním: „Už je to v poriadku, zlatko, mama
už ide.“ Phoebe pozorne prezrie miesto, aby zistila, čo spôsobilo problém. Rovnako skontroluje
Michaela, či sa mu niečo nestalo.
Súhrn
Proces zmyslovej integrácie je súvislý bez konca a jednotlivé udalosti nie sú izolované. Jedna
udalosť ovplyvňuje druhú a tak ďalej. Napríklad v prípade Charlieho, keď Beth referuje o problémoch s
autom po tretí krát, Charlieho reakcia sa pravdepodobne na Richterovej stupnici odrazí vyššie ako pri
prvom alebo druhom raze. Rovnako tak, reakcie Phoebe na Michaela tiež majú spojitosť. Po sérii nehôd
sa reakcia Phoebe stupňuje. Prechod Charlieho a Phoebe jednotlivými krokmi procesu zmyslovej
integrácie znázorňovali obrázky 1.3. a 1.4.
Modulácia
Niektoré zmyslové informácie alebo podnety majú podporný efect na náš celkový nervový
systém, čo má za následok stav ostražitosti alebo pripravenosti na reakciu. Iné zmyslové informácie
môžu byť podceňované alebo blokované, čo znižuje možnosti, že dôjde k reakcii. Modulácia je kritická
rovnováha alebo regulácia podporujúcich a blokujúcich efektov. Keď si je osoba vedomá toho, žesa
potrebuje buď nabudiť alebo ukľudniť, môže si vybrať zmyslovú stratégiu podporujúcu alebo blokujúcu
zmyslové informácie. Napríklad, keď sa po dlhom šoférovaní začínate cítiť unavený, môžete si dať
žuvačku, napiť sa niečoho studeného, alebo pre lepšiu ostražitosť zvýšite hlasitosť rádia. Iné informácie
znižujú alebo blokujú nervový systém, čoho výsledkom sú znížené reakcie. Napríklad, na upokojenie
vašho dieťaťa pred spánkom mu môžete prečítať rozprávku, dať mu horúci kúpeľ alebo sa s ním tíško
zahrať.
Keď je modulácia nenarušená, nervový systém reaguje na niektoré podnety zmyslov, zatiaľ čo si
nevšíma iné. Z toho dôvodu s efektívnou moduláciou môžeme vyvážiť našu reakciu, aby bola v zhode
s tým, čo si vyžaduje situácia. Táto rovnováha nám umožňuje rozpoznať všednosť niektorých podnetov
bez toho, aby sme sa im museli venovať natoľko, že by to odvádzalo pozornosť od nášho zamerania
alebo úlohy. Hovoríme, že k návyku dochádza vtedy, keď si obvyklý podnet nevyžaduje dodatočnú
pozornosť. Príkladom nám môže byť osoba, ktorá si zachová pozornosť pre štúdium na skúšku, zatiaľ čo
sused kosí trávnik. V tomto prípade, návyk na zvuk kosačky je nevyhnutný pre optimálne sústredenie sa
na predmet skúšky.
Ďaľší podnet si môže vyžadovať zvýšenú pozornosť, pretože je to potenciálne dôležité. Keď sú
nám zmyslové informácie známe, ale vyžadujú si dodatočnú pozornosť, môže dôjsť k väčšej citlivosti na
takéto podnety. Malé dieťa zapojené do aktivity v predškolskom centre si uvedomilo, že svetlo v triede
zhaslo. Hoci stále vidí predmety na hranie, citlivosť na zhasnuté svetlo mu v tomto prípade pomôže
rozhodnúť sa, či ide o mimoriadnu situáciu alebo popud na ďaľšiu aktivitu. Jeho zvýšená pozornosť na
tento zmyslový podnet mu pomôže vybrať si vhodnú reakciu alebo čin. Opäť, úspešná modulácia
v mozgu udržiava zmysel pre harmóniu a rovnováhu. Analógiou pre moduláciu je dirigent orchestra,
ktorý aby dosiahol celkový efekt, riadi každú inštrumentálnu sekciu.
Efektívne spracovanie zmyslov
Proces zmyslovej integrácie pracuje zväčša efektívne. Znamená to, že získame informáciu,
spracujeme ju a primerane na ňu zareagujeme. Registrujeme, orientujeme sa, interpretujeme
a vykonáme reakciu spôsobom, ktorý je pre danú situáciu vhodný. Riadenie alebo modulácia zmyslových
správ naším mozgom podporuje takýto efektívny výkon ďalším integrovaním informácie, čo vyústi do
výsledku v správaní alebo reakcie, ktorá zodpovedá nášmu zámeru. Kvalita správania alebo reakcie je
spätnou väzbou centrálnemu nervovému systému, ktorá ilustruje, či došlo k efektívnemu spracovaniu.
Usilovanie sa o rovnováhu neznamená, že nemáme hlasné alebo popudlivé reakcie. Naopak, môžeme
prejavovať tiché reakcie tak slovom ako aj pohybom.
Pri basketbale, napríklad, Mária, osoba s typickým zmyslovým spracovaním, skáče, máva rukou
a kričí, keď dá „jej“ tím kôš. Tieto reakcie hovoria o tom, ako sa pri takejto činnosti cíti. Ak sa Mária
správa rovnako, keď dá kôš súperov tím, jej reakcia môže naznačovať pocit nespravodlivosti vyplývajúci
z neodhaleného alebo prehliadnutého faulu. Jej reakcia môže byť tiež motivovaná úmyslom zmiasť,
ohroziť, alebo ináč vyrušiť hráčov súperovho tímu a ich fanúšikov.
Rovnaké správanie sa dá pozorovať v prípade ohrozenia, keď reakcia „zľakni sa, uteč, bojuj“ je
nevyhnutná pre ochranu blaha nejakej osoby. Napríklad, skákanie, mávanie rukou a kričanie môžu
zastaviť nežiadúci postup podnapitých osôb zabávajúcich sa v sprievode počas Dňa svätého Patrika.
Efektívne zmyslové spracovanie prispieva k motorickému plánovaniu schopností alebo „praxi“,
ktoré sú nutné na to, aby mohla Mária vykonávať svoje telesné činnosti, bez ohľadu na jej motivácie.
Motorické plánovanie zahŕňa:
•
prísť s myšlienkou o akcii
•
mať presnú vedomosť o polohe tela
•
začať akciu
•
vykonať kroky v správnom poradí
•
ak je to potrebné, urobiť korekcie
•
vedieť, kedy akciu zastaviť
Hoci všetky zmyslové systémy sa podieľajú na motorickom plánovaní, vklad hmatového,
vestibulárneho a proprioceptívneho systému sa považuje za najrozhodujúcejší z tých, ktoré majú vplyv
na výkon. Presné spracovanie zmyslovej informácie vplýva na schopnosť jednotlivca efektívne plánovať
motorické aktivity koordinovaným spôsobom. Máriine sedadlo tesne za basketbalovým košom jej dáva
skvelú príležitosť pokúsiť sa rozptýliť súperovho hráča pri trestnom hode. Keď má prísť k realizovaniu
hodu, vstane s nohami tesne na hranici diváckej zóny s rukami pri ústach pripravená vykríknuť.
Fanúšikovia okolo nej tiež vstanú vraziac do nej. Mária stiahne jednu nohu a prenesie svoju váhu, aby si
zaistila stabilitu. Fanúšik napravo sa na ňu nakloní s natiahnutými rukami. Mária ešte raz upravý svoj
postoj, kedy sa rýchlo zladí s okolitým dopredu a dozadu sa húpajúcim davom a natiahne ruky, aby sa
pridala k rytmickej „vlne“. Pretože Mária má schopnosť efektívneho zmyslového spracovania, ktoré
prispieva dobrému motorickému plánovaniu, túto činnosť účinne demonštruje koordinovaným
spôsobom.
V inej situácii, osoba s typickým zmyslovým spracovaním môže demonštrovať zdržanlivejšiu reakciu.
Počas rozhovoru s kamarátom v knižnici, Malcolm hovorí stíšeným hlasom, prípadne si rukami čiastočne
zakrýva ústa. Vstáva tiež pomaly, aby nevyrušil ostatných škrípaním nôh stoličky. Pripravujúc sa odísť,
Malcolm si pomaly zazipsuje svoj ruksak, aby opať nespôsobil šramot. Je si vedomý preplneného ruksaku
a kráča po obvode regálov knižnice, namiesto toho, aby si vybral kratšiu cestu cez úzku uličku,kde by
mohol do niekoho naraziť alebo zhodiť knihy z police. Takéto isté správanie sa môže ukázať ako
prospešné, ak by Malcolm potreboval uniknúť pred nebezpečenstvom, alebo, prinajmenšom, vyhnúť sa
nežiadúcemu stretnutiu. Správať sa tak, aby človek zostal neodhalený je často žiadúce, keď obchádza
roh a nevedomky kráča k niečomu, čo sa javí ako vzrušená diskusia medzi Paulom a jeho priateľkou
stojacimi pred svojimi skrinkami. V každej zo situácií, Malcolmova schopnosť efektívneho motorického
plánovania mu umožnila prísť so stratégiou, ktorá bola pre danú situáciu vhodná.
Zatiaľ čo osoby s efektívnym zmyslovým spracovaním môžu disponovať škálou reakcií
odpovedajúcimi danej situácii, môže u nich dochádzať k silným zmyslovým preferenciám. Preferencie sa
často odrážajú vo výbere zamestnania, koníčkoch, alebo trávení voľného času. S použitím osôb
z predchádzajúceho príkladu, Mária má napríklad rada svoju prácu pri obsluhe batožín. Ide o aktívnu
prácu v rušnom prostredí , pričom práca na polovičný úväzok jej umožňuje navštevovať miestnu vyššiu
strednú školu a hrať rekreačne softbal. Takýto životný štýl je zlučiteľný s niekým, kto vyhľadáva zmyslové
podnety. Na druhej strane, Malcolmov stereotyp po škole zahŕňa pozeranie televízie ležiac na gauči po
dobu 60-tich až 90-tich minút. Počas toho si rád na seba poukladá opierky a vankúše, aby cítil ich váhu.
Malcolm tiež nedávno začal sledovať v televízii golfové turnaje, pretože sa učí tejto hre od svojho otca.
Malcolmov výber reflektuje jeho potrebu limitovať alebo kontrolovať množstvo a typy zmyslových
podnetov, aby sa cítil pohodlne. Obaja, Mária aj Malcolm demonštrujú schopnosť zmyslového
spracovania, ktoré im umožňuje byť úspešnými v rôznych úlohách; avšak ich voľba odráža aktivity
s vlastnými charakteristikami, ktoré najlepšie zodpovedajú ich zmyslovým preferenciám.
Deti, ktoré efektívne spracovávajú zmyslové informácie sú často prístupné bežným domácim
aktivitám, úspešne zvládajú situácie spoločenskom (verejnom) prostredí a často sú priaznivo vnímané
učiteľmi v škole. Takéto deti:
•
pokračujú v hre na dvore bez toho, že by ich obťažoval hluk kosačky, plečky alebo orezávača
okrajov trávnikov
•
jedia rôznorodú stravu, i keď môžu mať zjavné preferencie
•
sprevádzajú svojich rodičov, keď si robia cestu cez dav, aby si našli miesto na okraji chodníka
čakajúc na začiatok sprievodu bez toho, aby reagovali na tesnú blízkosť iných ľudí
•
tolerujú spievanie a tancovanie zamestnancov v reštaurácii, kde ich babička s dedkom radi
zoberú
•
dokončia svoje domáce úlohy, pretože sa nezapodievajú zvukmi detí na ihrisku, poslúchajú
verbálne príkazy a obsedia dlhšiu dobu
Neefektívne spracovanie zmyslov
Osoby s neefektívnym spracovávaním zmyslov môžu mať problémy v jednej alebo viac
zmyslových oblastiach, alebo akomkoľvek bode procesu zmyslovej integrácie. Ak nastanú problémy
s efektívnou registráciou zmyslového podnetu, narušia sa následné kroky integračného procesu. Jerome,
dieťa s ušnou infekciou, môže mať obmedzený rozsah počutia. Jeho limitovaná schopnosť registrovať
zvuk v celom rozsahu ovplyvňuje to, na aké zvuky sa orientuje. Iné dieťa, Isabelle, registruje zmysly, ale
má problémy orientovať sa na vhodný zmyslový stimul. Ak nedochádza k orientácii na jednotlivé
zmyslové stimuly, nemôžu byť interpretované a preto to má negatívny dosah na zvyšok procesu
zmyslovej integrácie.
Slabá modulácia podnetu môže vyústiť do reakcií, ktoré nie sú v súlade so situáciou. Osoby
majúce problémy s moduláciou často na situáciu nereagujú dostatočne, alebo je ich reakcia prehnaná.
Nedostatočná reakcia je patrná v odpovedi Nan na dotykový stimul. Napríklad, ponožky nosí tak, že sú
pokrčené v topánke, pričom to Nan zjavne nespôsobuje nepohodlie. Na druhej strane reaguje Nan
prehnane na sluchové podnety. Nedokáže tolerovať, keď jej manžel mlaská pri jedle. Niektoré osoby
vnímajú neškodné zmyslové podnety ako ohrozujúce a potenciálne nebezpečné. Sam reaguje na zvuk
vysávača zapchatím si uší, plačom a útekom do svojej izby. Toto je nepochybne extrémnejšia reakcia ako
typicky demonštrovaná efektívnymi zmyslovými procesormi. Nesprávne si vyloženie Samovho správania
môže pozorovateľa viesť k tomu, že jeho reakciu považuje za tvrdohlavú alebo nezrelú, namiesto toho,
aby ju rozpoznal ako reakciu „zľakni sa, uteč, bojuj“.
Problémy s motorickým plánovaním môžu mať dosah na schopnosť jednotlivca zapojiť sa do
športových aktivít, niesť tácku s obedom, otvoriť kartón mlieka, zaviazať si šnúrky, alebo viesť bicykel.
Taylorovi trvalo dlho, kým sa naučil nasadnúť na bicykel vyšvihnutím jednej nohy cez koleso a sedanku.
Ešte aj teraz si vykonanie tohto úkonu z jeho strany vyžaduje značné sústredenie sa. Rodičia si tiež všimli,
že si pri nasadaní na bycikel niečo pre seba rozpráva. Taylorove kolená sú často doškriabané, pretože pri
nasadaní nechcene zavadí o koleso. Taylor nie je dokonalý cyklista ani s pomocnými kolieskami. Pri
pedálovaní mu padajú nohy z pedálov, pri brzdení má problémy pohnúť nohami správnym smerom
a často zatlačí na brzdu príliš silno alebo naopak slabo. Avšak pre brzdenie sa naučil stratégii – keď chce
zastaviť, spustí nohy a navedie bicykel na trávu, pretože vie, že tráva je dobrá na mäkké pristátie a lepšie
zastavenie. Taylorove bicyklovanie frustruje jeho otca, ktorý sa bojí dať Taylorovi dole pomocné kolieska,
aby sa mohli bicyklovať spolu. Robí si tiež starosti, pretože jeho syn je na sídlisku jediným vo veku ôsmich
rokov, ktorý sa nevie bicyklovať.
Deti s problémami zmyslového spracovania často nevedia vyhovieť nárokom doma, v komunite
či v škole. Môže sa to týkať detí, ktoré:
•
netolerujú oblečenie, ktoré je „tvrdé alebo škriabe“, ako sú džínsy alebo určité syntetické látky
•
odmietajú si čistiť zuby, pretože keď sa im kefka dotkne pier, chce sa im zvracať
•
odmietajú loziť pro preliezkach na dvore, alebo sa húpať počas vychádzky v parku
•
obmedzujú vstup do niektorých oddelení v potraviných, pretože sa chcú vyhnúť oddeleniu
s morskými špecialitami alebo uličke s mäsom pre často silný zápach
•
silne reagujú, keď sa niekto o nich v rade obtrie, alebo sa neustále pohybuje okolo ich stoličky
•
pozerajú sa na učiteľku, keď rozpráva, ale majú ťažkosti odfiltrovať nepodstatné stimuly ako
bzučanie neonóvých svetiel nad hlavou
Záver
Naše zmyslové systémy spolupracujú, aby nám pomohli rozumieť nášmu svetu. Ak hmatový,
vestibulárnym, proprioceptívny, zrakový, sluchový, chuťový a čuchový systém pracujú tak, ako by mali,
potom (a) konáme a reagujeme na situácie efektívnym spôsobom, (b) učíme sa, (c) získavame priateľov,
a (d) vyhýbame sa škodlivým veciam. Neefektívne zmyslové systémy môžu mať rovnako vážny
a negatívny dopad. K tomu dochádza, keď naše systémy nepracujú tak, ako by mali, čo má vplyv na celý
náš život. Dôsledkom toho je, že môžeme mať problémy (a) v koncentrácii, (b) pri učení sa, a (c)
pochopení zámerov ostatných. Navyše môžeme mať prehnané alebo nedostatočné reakcie na situácie.
Keď rozumieme tomu, ako náš zmyslový systém pracuje, lepšie pochopíme, prečo robíme veci,
ktoré robíme, alebo konáme, ako konáme. Jednoducho, naše zmyslové systémy nám pomáhajú
„porozumieť“ svetu.
Download

VNEMY A ZMYSLOVÉ SYSTÉMY