10 deštruktívnych fráz,
ktoré by sme mali vypustiť z nášho
slovníka
+
Návod ako ich nahradiť
Ahoj, tu je Maťo Hlinka.
Dnes mám pre teba Rýchlokurz dobrých vzťahov s deťmi. Je to 10 fráz, ktoré by rodičia nemali svojim
deťom hovoriť + spôsoby ako ich nahradiť.
Prečo ti dávam tento e-book ako bonus k webináru o návykoch a presvedčeniach?
Pretože vo webinári sa budeme zaoberať aj tým, ako vzťah rodič-dieťa ovplyvňuje schopnosť učiť sa.
A pretože ja, keď som sa dostal k materiálu v tomto rýchlokurze, som bol úplne prekvapený z toho,
koľko nesprávnych vzorcov správania som mal vo vzťahu k mojej priateľke a k ľuďom v mojom okolí.
Tento Rýchlokurz je síce zameraný na rodičov, no tebe ho dávam ako inšpiráciu pre zlepšenie tvojich
vzťahov.
V tomto e-booku nájdeš veci, ktoré dnes možno robíš nesprávne. A vo webinári ti dám spôsob, ako
ich zmeníš.
Súčasný výskum ukazuje, že niektoré z najčastejšie používaných a zdanlivo
pozitívnych viet, ktoré používajú rodičia pri svojich deťoch, pôsobia
deštruktívnym spôsobom.
Aj napriek dobrým úmyslom rodičov tieto vety učia deti, aby prestali veriť ich
vnútornému hlasu alebo systému.
Klamú samých seba. Pri ťažkých okolnostiach sa potom skôr vzdávajú.
Toto je zoznam obsahujúci 10 fráz, ktoré by ste mali odstrániť z vášho
slovníka. V prípade, že ho používate pri deťoch. V článku sú zahrnuté aj
alternatívy, ktorými môžete tieto obvyklé frázy nahradiť.
Skutočne podporujú vnútornú motiváciu a emócie vašich detí.
1.
,,Dobrá práca´´
Najväčší problém tohto tvrdenia je, že je často opakované. Aj v prípade, že
dieťa nevyvíja dostatok úsilia v nejakej činnosti. Toto tvrdenie učí detí, že
niečo je dobrá práca, len keď to tvrdí mama a otec.
Namiesto tohto spojenia skúste: ,, Skutočne si sa to snažil prekonať´´.
Tým, že sa zameriame na úsilie, deti učíme, že snaha je dôležitejšia ako
výsledky.
Deti sa učia byť vytrvalejšie, ak sa snažia o náročnú úlohu. Ak zlyhajú, vidia
to ako ďalší krok smerom k úspechu.
2.
,,Dobrý chlapec - dobré dievča´´
Toto tvrdenie má
v skutočnosti
opačný efekt,
v aký dúfate.
Väčšina rodičov
tvrdí, že je to
spôsob, akým
zvýšite svojim
deťom
sebavedomie.
Bohužiaľ má to
celkom iný
význam.
Čo sa stane ak
deti počujú výraz „dobré dievča - dobrý chlapec?“ Následne po tom, ako
vykonajú úlohu, o ktorú ste ich žiadali?
Majú dojem, že sú dobré, pretože urobili to, o čo ste ich žiadali.
Následkom je ich strach zo straty postavenia ako „dobrý chlapec - dobré
dievča.“ Ich motivácia k spolupráci sa zakladá na pozitívnych ohlasoch od
rodičov, v ktoré dúfajú.
Namiesto toho oceňte, ak budú s vami spolupracovať. Tým vaše deti
dostávajú pravdivé informácie o tom, čo ste chceli. A o tom, ako ich správanie
ovplyvní vaše skúsenosti.
Môžete dokonca povedať niečo ako: „Videl som, ako požičiavaš svoju
hračku tvojmu kamarátovi.´´
To umožňuje dieťaťu rozhodovať sa, či je požičiavanie „dobré.“ Nechajte ho
túto akciu opakovať podľa jeho vnútornej motivácie.
3.
„To je ale
krásny obrázok“
Ak prejavíme svoj názor a
hodnotenie na detské
kresby, v skutočnosti ich
okrádame o možnosť súdiť
a hodnotiť vlastnú prácu.
Namiesto toho skúste: „Vidím červenú, modrú a bielu. Môžeš mi povedať
o čom je tento obrázok?“
Ak nehodnotíte, ale len pozorujete, ponúkate deťom možnosť rozhodnúť sa.
Oni si zvolia, či je obraz pekný alebo nie. Možno vás napadlo, že je ten obraz
desivý.
Vyzvite svoje dieťa k tomu, aby ohodnotilo vlastnú prácu a podelilo sa o jeho
zámer. Sú to zručnosti, ktoré deťom rozvíjajú kreativitu.
4.
„Ihneď s tým prestaň, lebo inak!“
Nikdy nie je dobrým nápadom, aby ste sa deťom vyhrážali.
1.
Učíte ich schopnosti, ktorú vážne nechcete, aby mali. Je to schopnosť
používať hrubú silu a prefíkanosť na to, aby dostali čo chcú. Aj v prípade, keď
ten druhý nechce spolupracovať.
2.
Vcíťte sa do situácie. Chcete naozaj pokračovať svojimi hrozbami,
vymáhaním a vyhrážaním? Alebo môžete ustúpiť a naučiť dieťa, že vaše
hrozby sú bezvýznamné.
Tak či onak ste nedostali požadovaný výsledok, ktorý ste chceli . Ničíte citové
spojenie medzi vami a vaším dieťaťom.
Môže byť ťažké, odolať nutkaniu - vyhrážať sa. Skúste vašu energiu
presmerovať na vhodnejšie miesto:
„Nie je OK udrieť svojho brata. Bojím sa, že sa zraní. Alebo sa bude
chcieť pomstiť a ublížiť ti. Ak by si chcel niečo trafiť, tak udri vankúš,
pohovku alebo posteľ.“
Ponúknite mu alternatívu, ktorá je bezpečnejšia.
Umožníte vášmu dieťaťu vyjadriť svoje pocity. A pritom ste nastavili jasné
hranice jeho správania. V konečnom dôsledku to vedie k lepšiemu
sebaovládaniu a emocionálnej pohode pre vaše dieťa.
5.
„Ak....., potom ti dám ...... .“
Úplatkárstvo je pre deti veľmi deštruktívne. Tento
druh výmeny medzi vami môže byť ako klzký svah.
Vaše dieťa vám to môže v budúcnosti vrátiť
a uhryznúť vás:
„Nie! Neupracem si svoju izbu, pokým nedostanem lego.“
Skúste namiesto toho povedať:
„Veľmi ti ďakujem, že mi pomáhaš upratovať.“
Ak vyjadríme našu skutočnú radosť, deti sú vnútorne motivované, aby nám
pomáhali aj naďalej.
Ak vaše dieťa nebolo v poslednej dobe príliš nápomocné, pripomeňte mu
dobu, kedy bolo:
„Pamätáš si pred niekoľkými mesiacmi, ako si mi pomáhal vynášať
odpadky? To bola taká veľká pomoc. Ďakujem.“
Vaše dieťa zistí, že pomáhanie je zábavné a vnútorne obohacujúce.
6.
„Ty si tak múdry-a“
Nemyslíte si, že ak hovoríte deťom, že sú múdre, tak im zdvihnete
sebavedomie a sebaúctu. Bohužiaľ táto fráza robí pravý opak. Svojim deťom
neúmyselne posielate správu :
Si múdry, len ak dostaneš dobrú známku alebo dosiahneš cieľ.
Je to veľký tlak na mladého človeka. Štúdie ukázali, že ak pochválime dieťa,
keď doskladá puzzle, je málo pravdepodobné, že sa pokúsi poskladať
zložitejšie puzzle.
Obáva sa, že ak neurobí úlohu dobre, my si prestaneme myslieť, že je múdre.
Namiesto toho oceňujte ich úsilie. Tým, že sa zameriate na úsilie ako na
výsledok, nechávate deti učiť sa, čo sa pre nich počíta.
Skladanie puzzle je zábava. Je rovnako zábavné sa pokúšať poskladať aj
náročnejšie puzzle. Používajte vety typu:
„Wow, naozaj si sa to snažil poskladať.“
Je ďaleko viac pravdepodobné, že sa v budúcnosti pokúsia poskladať
zložitejšie puzzle.
7.
„Neplač“
Vydržať s plačom vašich detí nie je vždy ľahké. Ak
používate výraz- neplač!, vymazávate ich pocity.
Podvedome im hovoríme, že sú slzy neprijateľné.
U deti to spôsobuje potláčanie ich emócii.
V konečnom dôsledku to môže viesť k väčšiemu citovému a výbušnému stavu.
Ak plače vaše dieťa, skúste udržať ich stav. Hovorte veci ako:
„Je v poriadku, keď plačeš. Každý potrebuje niekedy plakať. Budem
tu, aby som ťa vypočula. Si naozaj sklamaný, že nemôžeme ísť do
parku, však?“
Toto vám pomôže pochopiť pocity vášho dieťaťa. Tým, že podporujete
emocionálny prejav, pomáhate regulovať ich emócie. Čo je zásadná zručnosť,
ktorá im bude slúžiť celý život.
8.
„Sľubujem“
Nesplnené sľuby bolia. Veľakrát. Život je nepredvídateľný, preto vám
odporúčam túto frázu odstrániť z vášho slovníka. A to úplne.
Buďte radšej k svojim deťom úprimný.
„Viem, že sa tento víkend chceš hrať s Martinkou. Urobím všetko
preto, aby sa tak stalo.“
Majte na pamäti, že sa niekedy stávajú nečakané veci. Nemôžete zaručiť, čo
bude cez víkend. Uistite sa, že naozaj robíte všetko pre to, aby ste sľub
dodržali.
Dodržanie slova buduje dôveru. Naopak nedodržanie ju ničí. Dávajte si teda
pozor na to, čo hovoríte. A potom robte všetko pre to, aby sa to naplnilo.
Ak porušíte svoje slovo, uznajte si to a ospravedlňte sa svojim deťom.
Pamätajte, že učíte svoje deti.
Ako chcete, aby sa správali, keď sa im nepodarí dodržať svoje slovo?
Nesplnené slovo je niečo, čo sa stane každému raz za čas. Možno sa nám to
zdá byť triviálne. Pre naše deti by to mohlo znamenať veľa.
Buďte príkladom poctivosti. Pri nesplnenom sľube sa vráťte späť a rýchlo
prevezmite zodpovednosť za svoje zlyhanie.
9.
„Nie je to taká veľká vec“
Existuje mnoho spôsobov, ktorými bránime vyjadrovaniu pocitov detí. Takže
pozor aj na tento spôsob. Deti si často cenia veci, ktoré sa zdajú byť pre nás
„dospelých“ malé a bezvýznamné.
Snažte sa vidieť veci z pohľadu vášho dieťaťa. Vcíťte sa do jeho pocitov
zakaždým, keď nastavíte svoje hranice. A keď nehovoríte to, čo sa im páči.
„Viem, že si to chcel naozaj urobiť, ale pre dnešok to nepôjde. Mrzí
ma, že si sklamaný. Ale moja odpoveď je nie.“
Tieto frázy sú ďaleko ohľaduplnejšie, ako keby ste sa snažili presvedčiť svoje
dieťa. Myslelo by si, že jeho túžby sú vám ukradnuté.
10.
„Prečo si to urobil?“
Urobilo vaše dieťa niečo, čo sa vám
nepáči?
Najlepšie je, ak o tom nebudete
rozprávať. Počas napätej situácie nie
je čas, kedy sa vaše dieťa naučí
z vlastných chýb.
Pri otázke „Prečo?“ ho nútite
premýšľať a analyzovať nad svojim
správaním.
Pri konfrontácii s touto otázkou sa
mnoho deti vypne a zostane v
defenzíve.
Namiesto toho hádajte, čo mohlo
vaše dieťa cítiť, keď to urobilo.
Môžete dokonca zistiť, že sa vaše vlastné rozrušenie ohľadom incidentu
znižuje.
„Ouč. Udrel priateľa, pretože potreboval priestor a cítil strach.
Nevedel ako komunikovať. Nie je hrozný, je to dieťa.“
Toto bolo 10 spôsobov, ktorými rodičia môžu zlepšiť svoje vzťahy so
svojimi deťmi. Alebo učitelia so svojimi žiakmi. Alebo kamaráti medzi sebou.
Alebo zamestnávatelia so svojimi zamestnancami. Alebo priatelia medzi
sebou.
Možno ti tento e-book objasnil nejaké veci ohľadom pocitov a ľudskej mysli. Dovolím si tvrdiť, že plné
pochopenie toho, čo si tu teraz čítal, budeš mať, až keď sa zúčastníš webinára a na vlastnej koži
zažiješ, ako sa zbavovať predsudkov a cielene vytvárať pozitívne, podporujúce presvedčenia a návyky.
Ak sa ti páčil tento e-book, na stránke www.ako-sa-naucit-skor.com nájdeš e-book Poraz školu!, ktorý
ťa naučí ako sa učiť efektívne a rýchlo.
Download

10 deštruktívnych fráz, ktoré by sme mali vypustiť z