GYMSEN
Upozornenie: Nebezpec
ˇne cool obálka
ˇ
CÍslo 2
Roc
ˇnÍk 5/december 2013
OBSAH
GymSen - december 2013,
občasník,
vydávajú študenti
Gymnázia L.Novomeského,
Dlhá 1037/12, Senica 905 40.
Šéfredaktor:
Filip Nosko (oktáva)
Predseda redakčnej rady:
František Pisarovič (oktáva)
Zodpovedný vyučujúci:
Mgr. M. Medovičová.
Fotografie použité na obálke:
Jaroslav Zloch
Fotografie použité v tomto čísle:
Imrich Pisarovič, Internet
5...
Editoriál
6...
Newsfeed
8...
René Valúšek - Interview
12...
Prác(a)e našich študentov
14...
Ste to, na cˇo myslíte!
16...
Navždy sa zachovááá...
18... Hasicˇky - Gymplácˇky
20...
Letom svetom!
22...
Naše vtipné výroky
„Gympel potrebuje vaše lajky!“
www.facebook.com/pages/Gymnázium-Senica/94917611025
3
EDITORIÁL
Drahí moji zlatí - i tí menej,
vítam vás týmto na stránkach nového vydania
časopisu GymSen. Ak mi dovolíte,
nebudem na tomto slávnostnom mieste šermovať
so slovnou zásobou vo fabulóznych,
famóznych a spektakulárnych slovných spojeniach tak, ako to s nadšením robí môj
súkmeňovec, šéfredaktor a pisateľ posledného
editoriálu a písať litánie o tom, akých bolo
uplynulých osem rokov na tejto škole krásnych a
nezabudnuteľných. Minimálne to druhé
určite boli, avšak dnes mi na um zišiel ešte väčší
problém v mojej senzibilnej mysli.
Ročné obdobia sa s neúprosnou spoľahlivosťou
striedajú, po lete prišla jeseň, po
jesennom období plnom krásnych hrdzavých,
žltých a iných mäkkých odtieňov farieb sa
kalendár prehupol cez trochu frustrujúcu hranicu
zimného obdobia.
A ak sa musím priznať k jednému svojmu prehrešku, nenávidím zimu. A má to hneď
viacero dôvodov – okrem všadeprítomného chladného podnebia sa vonku už stmieva,
a to ma pri predstave toho, že je len okolo pol
štvrtej, celkom desí a zarýva pomyselné
nechty podchladenia, teplého čaju a auta odmietajúceho naštartovať do starej, zelenej
tabule v mojej mysli. A veľmi sa v tom vyžíva.
Zima má tiež nejedno ďalšie negatívne prvenstvo.
Všeobecne zastávam taký názor,
že jediné dve veci dobré na zime sú mandarínky a
4
Vianoce. A skutočne, ani to čakanie
pred školským vchodom o 7:57hod. ráno pri „vybrzďovaní“ pani zástupkyňou už nie je také
príjemné, ako to bývalo v plusových mesiacoch.
Netreba však zimu brať len vyslovene negatívne.
Samozrejme, že opovrhneme všetkými
lyžovačkami, sánkovačkami a bobovaniami; na
svet práve v čase najväčšej, ba priam
treskúcej zimy vychádza nové číslo nášho milovaného časopisu GymSen!
Presne tak, v prípade, že čítate tento editoriál,
nové číslo je konečne vonku! Pokúsili sme
sa popracovať na novej, oku viac lahodiacej grafike. Isté „detské choroby“ sme museli prekonať
a prekonať ešte budeme musieť, kým vybrúsime
taký literárny diamant, aký by sme si želali.
V tomto čísle sa pozrieme na zúbok parafrázovanej vetičke, či naozaj sme to, o čom
snívame, alebo zistíme, že letná brigáda v zahraničí nemusí byť vždy len – v rámci
možností – prívetivým spôsobom, ako zarobiť
peniaze a zároveň si užiť trochu toho
slnečného Stredomoria. Ďalej už vás však nechcem ochudobňovať o prekvapenia z čítania
nášho-vášho časopisu... Veď zistíte sami!
Na záver by som snáď už len poďakoval všetkým,
ktorí sa, či už priamo alebo nepriamo,
podieľali na tomto čísle. Veľmi si túto pomoc
vážime!
František Pisarovič
5
Cˇo sa u nás stalo, prihodilo v roku 2013
Deň TTSK
Autor: Mgr. Dagmar Blažeková
Vo štvrtok, 3.10.2013 sa uskutočnil športový deň v rámci Dňa
TTSK. 15 tried si zmeralo sily
v medzitriednom volejbalovom
turnaji zmiešaných družstiev.
Po bojovných výkonoch si prvé
miesto odniesli študenti z III.A
triedy /Baumgartnerová, Klíma,
Krchňavý, Kudláčová, Mach.S,
Mravcová, Mráz, Trizuliaková/,
druhí skončili štvrtáci zo IV.A a
tretie miesto patrí zmiešanému
družstvu septimy a II.B. Víťazom
gratulujeme!!!
do našej školy.
Poobede nastúpili naši profesori
na volejbalovom turnaji proti
družstvu Mikulova, Kloboukom
a domácim Velkým Pavloviciam.
Stretnutia sa niesli v priateľskom
duchu pod heslom nie je dôležité
vyhrať, ale zúčastniť sa. Napriek
oklieštenej zostave sa tešíme zo
zisku 2. miesta. Následne sme si
vymenili skúsenosti a pobavili sa
na priateľskom posedení s kolegami. Už teraz sa tešíme na Vianočný turnaj u nás doma.
nuteľných zážitkov, ale aj spoznal
rovnakých nadšencov ako je on
sám. Množstvo času a úsilie, ktoré
vynaložil na svoju prácu, neľutuje,
naopak už teraz pracuje na novom
zaujímavom projekte.
Návšteva predsedu vlády
SR
Autor: Filip Nosko, študent Oktávy
Tvrdenie, že piatok 11. septembra
2013 bol pre študentov gymnázia
mierne spestrený, by bolo veru
René Valúšek v
ďaleko od pravdy - osoba predSpojených arabských
sedu vlády Slovenskej republiky
Roberta Fica patrí u nás iste medzi
emirátoch
tie najvýznamnejšie a najváženejDružba s Velkými
Autor: Mgr. Miroslava Gergelová šie, a rozhodne nie je na dennom
poriadku, aby sa žiaci mali možPavlovicami pokračuje
nosť stretnúť s osobnosťami takéVíťaz celoštátneho kola SOČ
ho kalibru. Pán premiér si popri
René Valúšek zo 4.C v dňoch
Autor: Mgr. Dagmar Blažeková
13.-19. septembra 2013 reprezen- oficiálnych povinnostiach v našom
toval Slovensko na medzinárodnej meste našiel na gymnáziu čas na
V piatok 27.septembra 2013 sa
prednášku a dokonca aj diskusiu s
prehliadke Expo-Sciences Internielen študenti, ale aj profesori
poslucháčmi, žiakmi spoločenskonational v Abú Dhabí. Účastníci
nášho gymnázia opäť stretli so
vedných seminárov. V prvej časti
z takmer 60 štátov z celého svet
svojími priateľmi na športovisprezentovali výsledky svojich ve- ponúkol svoj pohľad na situáciu v
kách vo Velkých Pavloviciach.
deckých prác a zároveň spoznávali medzinárodnej politike, týkajúcu
Najskôr študenti - futbalisti pod
sa rizikových oblastí a krajín, ako
túto zaujímavú krajinu.
vedením pána profesora Bíleho
je Sýria či Afganistan. V diskusii
odohrali bez straty jediného bodu
sa celkom pochopiteľne rozhodol
tri kvalitné zápasy proti družstvám Počas týždňa stráveného v sponeodpovedať na otázky vnútropoločnosti mladých vedcov René
Velké Pavlovice, Valtice a Mikulitického charakteru, otázkam však
lov a priviezli opäť putovný pohár nielen získal množstvo nezabud-
6
ani omylom nechýbala zvedavosť,
rôznorodosť a dôvtip - zistili
sme, aký je názor pána premiéra
na smerovanie Európskej únie a
miesto Slovenska v nej, na účasť
našej armády na medzinárodných
misiách, situáciu v Severnej Kórei
či úroveň slovenských vysokých
škôl. Pán premiér odpovedal
ochotne a erudovane, no už samotný fakt, že bol ochotný študentom
venovať čas zo svojho iste nabitého programu, si zaslúži uznanie.
Ostáva len dúfať, že podobných
príležitostí budú mať študenti
čoraz viac.
„Nemusíš nič robiť“
darcami alebo či si na svoj prvý
odber ešte budú musieť počkať.
Skvelý pocit z toho, že darovaná krv bude použitá pri operácii alebo transfúzii a tak pomôže
neznámym ľuďom, si tentokrát
odnášajú: Martina Blahová, Zuzana Kaščáková, Kristína Knápková,
Nikola Šišoláková, Ján Trimel,
Filip Pajpach, Ondrej Harnúšek,
Ľubomír Koprla a profesori M.
Gergelová a M. Madunický.
Prednáška o holokauste
Autor: Mgr. Ľubomír Staňo
5. novembra 2013 sa na našej
Autor: Mgr. Miroslava Gergelová škole uskutočnila prednáška o
holokauste, ktorú viedol odborník
Nemusieť nič robiť je snom
na túto problematiku PhDr. Mar(takmer) každého študenta. No je
tin Korčok PhD. z občianskeho
to aj motto tohtoročnej kampane
združenia EDAH. Pán Korčok sa
Študentská kvapka krvi, ktovenuje výskumu, písaniu scenárov
pre vzdelávacie filmy a prednášrej 19. ročník trvá od 14.10. do
15.11.2013.
kovej činnosti o tragických udalostiach v našich národných dejDňa 29.10.2013 sa skupina
inách – holokaustu slovenských
14 študentov vybrala na pobočku
Červeného kríža, kde sa konal
Židov v rokoch 1939-45. Súčasmobilný odber krvi. Po vyplnení
ťou prednášky bola prezentácia
dotazníkov, zjedení keksov a rož- filmového dokumentu (spoveď
kov a vypití niekoľkých pohárov
človeka, ktorý prežil holokaust) a
diskusia so žiakmi. Prednášky sa
čaju sa odhodlaní študenti vydali
do odberovej miestnosti, kde sa po zúčastnili žiaci tretích ročníkov,
kontrole vzorky krvi a rozhovore s septimy a kvarty.
lekárom rozhodlo, či sú vhodnými
Predseda VÚC Trnava
ocenil úspešných študentov našej školy
Autor: Mgr. Pavel Otépka
V kategórii mimoriadnych
výsledkov v celoštátnych a medzinárodných olympiádach, súťažiach a projektoch boli ocenení
naši študenti:
Lenka Adamíčková - 1. miesto v
celoslovenskom kole olympiády v
španielskom jazyku
René Valúšek – 1. miesto v celoslovenskom kole stredoškolskej
odbornej činnosti v odbore zdravotníctvo a farmakológia a účasť
na medzinárodnej prehliadke v
Spojených arabských emirátoch
7
René Valúšek: „Ak máte nápad a podmienky, s výskumom neváhajte!“
Ak je na gymnáziu študent, ktorý si zaslúži našu pozornosť, uznanie a obdiv, je ním bezpochýb
René Valúšek zo IV.C - so svojím výskumom zameraným na elektrosmog sa mu podarilo vyhrať
celoslovenskú súťaž v Stredoškolskej odbornej činnosti a
dostal jedinečnú možnosť reprezentovať
Slovensko na medzinárodnej prehliadke v Spojených
arabských emirátoch. René sám nám však v
rozhovore vyrozpráva, čo ho k výskumu viedlo, ako na
úspech reagoval a čo pekné v exotickej krajine
zažil.
Čo bolo impulzom k tomu, aby si sa pustil do výskumu a
odbornej práce?
René: Na samom počiatku mojej práce stojí pani profesorka RNDr. Mária Holická. Bez jej rád a
pomoci by sa mi mohlo o Expo-Sciences International
(ESI) 2013 iba snívať. Bola to práve ona, kto sa
ma v druhom ročníku spýtal, či nemám záujem zapojiť
sa do projektu s environmentálnym zameraním. Veľmi
som sa do toho nehrnul, no súhlasil som. Zo začiatku
som skúmal množstvo CO2 vo vzduchu, hluk, vlhkosť a
ďalšie faktory prostredia. Na elekrosmog som sa nijako
špeciálne nezameriaval. Úprimne povedané, netušil som,
čo tento pojem vyjadruje.
Prečo si sa teda rozhodol venovať sa práve elektrosmogu?
René: Ako všetci tretiaci som aj ja musel písať prácu
SOČ a zistil som, že problematika elektrosmogu
bola zaujímavejšia, než sa pôvodne zdalo. Keďže toto
žiarenie môže byť príčinou bolestí hlavy až
rakoviny, prečo sme o ňom tak málo informovaní? Veľmi
málo vedeckých prác uvádza hodnoty tohto
žiarenia, ktoré vyžarujú bežné bezdrôtové elektrické
spotrebiče.
Pokús sa stručne opísať, čo bolo predmetom tvojho výs-
8
kumu.
René: Začal som sa venovať meraniam hladiny elektromagnetického žiarenia v blízkosti zariadení,
ktoré väčšina z nás každodenne používa (mobilné telefóny, WiFi zariadenia, mikrovlnné rúry a
bezdrôtové pevné linky). Z výsledkov sa dá usúdiť veľa
záverov. Ľudia by mali predovšetkým
vedieť o negatívnych vplyvoch elektrosmogu a jeho
zdrojoch. Mali by sa aj snažiť svoj organizmus
ochrániť, napríklad tým, že vypnú Wi-Fi router pred
spánkom a budú preferovať drôtové pripojenie a
SMSkovanie.
Aké boli tvoje očakávania pred súťažou? Mal si vôbec na
mysli medzinárodný úspech?
René: Aby som bol úprimný, už 1. miesto na krajskej
súťaži SOČ ma naozaj prekvapilo. O to väčším
prekvapením a neopísateľným potešením bol postup na
medzinárodnú prehliadku vedeckých prác
ESI v Spojených arabských emirátoch. Expozície sa zúčastnilo vyše 1500 účastníkov z celého sveta,
s približne 600 projektmi. Počas aj mimo výstavy sme
spoznali veľa nových kamarátov zo všetkých
kútov sveta. Emiráty sú naozaj iným svetom.
Priniesol si si z Emirátov nejaký zábavný zážitok?
René: Jedného dňa, po prezentáciách, sme sa vybrali k
moru. Keďže to nebolo najbližšie, rozhodli sme sa využiť
mestskú hromadnú dopravu. Nastúpili sme (jedno dievča
a traja chalani - všetci Slováci). Autobus bol poloprázdny, tak sme chviľu stáli a rozprávali sa. Po chvíli nás už
rozboleli nohy, tak sme si išli sadnúť. Dievča sa posadilo
prvé. Vedľa nej sedela miestna žena a mala nohy vyložené
na sedadle oproti, čiže sme si nemohli sadnúť všetci. Tak
som jej jemne naznačil, že by som si rád
sadol a ona s pohľadom "čo si to dovoľujem", zložila
9
nohy. Teraz už sme všetci sedeli a rozprávali sa
ďalej. Stále mi vŕtala hlavou reakcia danej ženy. Na ďalšej
zastávke som sa zahľadel na okno oproti
nám a všimol som si nápis: "Ladies only". V ten moment
som upozornil kolegov, že pravdepodobne
nesedíme na správnom mieste. Postavili sme sa, a vtedy sme
si to všimli. Zadná časť autobusu samý muž, predná časť autobusu - samá žena. Trapas. Než
sme prišli k moru trocha sme si postáli,
no a keďže bolo niečo okolo jednej hodiny ráno, chceli sme
sa ísť na more aspoň pozrieť. Pozreli
sme sa, namočili jednu nohu, druhú nohu a už k nám utekal
pán v miestnom habite a hnal nás preč,
pretože po západe slnka sa vraj do mora nesmie. Spola namočení sme si radšej zavolali taxík a šli
naspäť do hotela. Takže až pôjdete do SAE, pozor na MHD
=)
Ako by si motivoval študentov, ktorí majú zaujímavý nápad,
no nechce sa im púšťať do
výskumu?
René: Ak sa chcete výskumu venovať aj v budúcnosti, treba
začať čo najskôr. Prax je rovnako dôležitá
ako vedomosti. Môžete vedieť chemických reakcií od A po
Z, ale ak neviete chytiť do ruky pipetu,
byretu alebo v tých komplikovanejších prípadoch aj živočícha, výskum bude časovo náročnejší alebo
dokonca nezrealizovateľný. Ak máte nápad a podmienky na
realizáciu projektu, neváhajte. S každým
projektom máte šancu dostať sa nielen na SOČku, ale aj na
množstvo ďalších súťaží, z ktorých
môžete postúpiť do zahraničia, zároveň získať spomínanú
prax a ďalšie kontakty.
Nepohrávaš sa s myšlienkou ďalšieho, nového výskumu?
René: Keďže som teraz v maturitnom ročníku, v ďalšom
roku sa týchto podujatí zúčastniť nemôžem. Ak by mal
ktokoľvek z vás seriózny záujem zaoberať sa nejakou problematikou, pokojne za mnou príďte. Budem sa vám snažiť
pomôcť, poprípade zaobstarať senzory, ktoré budú k práci
potrebné.
Ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov v budúcnosti!
F. Nosko, okt.
10
11
Prác(a)e našich študentov
Bežný denˇ študenta
(Fejtón)
,,Aké už len ty môžeš mať starosti?“ ,,Čo by
som dal za to, aby som bol v tvojom veku!“ Tak toto
sú frázy, ktoré my, študenti, počúvame veľmi často. A
ja s nimi stopercentne súhlasím. Ľahký život študenta- čo viac si priať? Veď mám školu, miesto, kde sa
môžem slobodne vzdelávať, získavať nové poznatky
a skúsenosti. Radosť tam chodiť.
Každé ráno , najmä to pondelkové, vstávam s
nesmiernou radosťou a naplnená elánom. Áno, nový
týždeň je tu. Teším sa. Zbehnem dolu na raňajky
nevšímajúc si, že ručička hodín sa nezadržateľne
blíži na moju milovanú ôsmu hodinu. Mysliac na to,
že škola mi nemá kam utiecť, pokojne a bez stresu
pokračujem ďalej vo svojom rannom rituáli. To, že
nemôžem nájsť svoj obľúbený sveter, že vonku prší a
ja som si zabudla dáždnik v skrinke ma ani náhodou
nerozhodí.
Keď dorazím do školy, som nadšená. Toľko užitočných vecí sa tu naučím. V duchu si vravím, že
mám veľké šťastie, že žijem v dobe v akej žijem a
ďakujem Márii Terézii za to, že uzákonila povinnú
školskú dochádzku. To bolo naozaj veľmi múdre a
ušľachtilé rozhodnutie. Patrí jej veľká vďaka. Moje
úvahy a vďaky naraz preruší prvý gong tohto dňa. Tá
krásna spevavá melódia je balzamom na moje uši. Na
príchod cteného pána profesora či pani profesorky sa
teší celá posádka našej triedy. Písomka? Nie je nič
krajšie. Konečne mám možnosť ukázať svoje vedomosti. Aspoň viem, že moje večerné trápenie predsa
len nebolo zbytočné. Ale pozor! Písomka nie je len
akýmsi dôkazom, že niečo viem. Pri nej treba vedieť
ovládať aj svoje zmysly. Neveríte? Nuž, stačí jeden
jediný nevinný pohľad hocikde mimo svojho papiera
a už je zle. V tom lepšom prípade to skončí len mínuskom. Ale môžeme my za to, že práve v tej chvíli
naše očká dostali nohy a
12
nesmiernu chuť sa rozbehnúť? A preto si myslím, že písomka je aj o fyzickej kondícii. Veď udržať oči na jednom
mieste, to dá zabrať. Naozaj. Tí slabší podľahnú...
Ak je náhodou suplovaná hodina alebo nám, nedajbože,
odpadne, sme veľmi smutní. Ach, to už nie je ono. Vtedy
mám pocit, že som tu zbytočná. No nevadí, prežijem to.
Keď som v škole, mám pocit akoby som nastúpila do rýchlika. Čas veľmi letí. Ani sa nenazdám a je tu úžasne chutný
obed. Zídem dolu do našej reštaurácie. Kvalitná polievočka ako od starej mamy , špecialitami sa to tam len hemží (a
to doslovne). Spokojná a sýta odchádzam domov.
Poobedný program som si tiež riadne naplnila. Veď, načo
sa budem šetriť. Moje aktivity končia vždy okolo šiestej,
keď prichádzam konečne domov. Únavu absolútne nepociťujem. Som plná energie, ktorú si vybijem na hŕbe domácich úloh a učív, ktoré mám do zajtra vedieť. Polovicu z
nich nepovažujem za smrteľne dôležité a tak ich jednoducho zbalím do tašky. Risk je zisk.
Vôbec mi nevadí, že nič nestíham. Čo už. Času dosť. Aj
zajtra je deň. Svoj perný, no úplne úžasný deň zakončím
sprchou a rýchlym ľahom do postele. Môj mozog sa už
nevie dočkať milovanej budovy, kde sa opäť naučí to,
čo v budúcnosti isto využije. Napríklad také kvadratické
funkcie sú nevyhnutné. Bez toho ani na krok. Zaspávam s
pocitom pokoja, blaženosti a už sa neviem dočkať nasledujúceho rána. Ach, ten jednoduchý a krásny život študenta
je na nezaplatenie. Nemyslíte?
K. Lučanová, 2.C
13
Ste to, na cˇo myslíte!
Vítam vás pri čítaní môjho ďalšieho článku. Dúfam, že
môj minulý príspevok o spánkovej paralýze sa vám zdal
zaujímavý. Ak nie, pokúsim sa o nápravu. Ak áno, budem
sa snažiť udržať si dobrú reputáciu.
Dnes vám poviem niečo o reči tela, rôznych signáloch a
ako vplývať na ľudí. Povieme si niečo o slovách, ktoré
majú špeciálnu moc a o slovách, ktoré je lepšie zo svojho
slovníka vyškrtnúť. Taktiež je mojím cieľom ukázať vám,
aký veľký vplyv má na vás vaše podvedomie. Tým by
som aj chcela začať.
NÁŠ OSOBNÝ FILTER
Na úvod si urobme jednoduchý experiment. Prečítajte
nasledujúcu vetu:
Toto
je kvapka na
na horúcom kameni
Výborne. A teraz si tú vetu prečítajte znova a skúste si
všimnúť niečo, čo ste predtým pravdepodobne prehliadli.
Máte to ? Záver si vyvodíme neskôr.
Pozorujte toto slovo, ale nečítajte ho !
Gymnázium
Teraz sa pokúste prečítať farbu, a nie slovo, ktoré je ňou
napísané. Skúste to urobiť čo najrýchlejšie:
ZELENÁ ČERVENÁ ŽLTÁ FIALOVÁ
BIELA HNEDÁ FAREBNÁ
Tak a teraz posledný: Uvoľnite sa. 30 sekúnd sa rozhliadajte okolo seba a snažte sa zapamätať si toľko modrých
predmetov, koľko dokážete. Ďalej čítajte až potom.
Hotovo? Výborne. Teraz bez toho, aby ste sa opäť rozhliadali vymenujte aspoň 3 zelené veci v tejto miestnosti.
Tak ako si počínate ?
Ako vám to išlo? Splnili ste všetky úlohy bez toho, aby
ste sa pomýlili? Ak áno, gratulujem, patríte do menšiny.
Ak nie, vysvetlenie je jednoduché. Náš mozog automaticky predpokladá, čo bude nasledovať a tak sa riadi našimi
predošlými skúsenosťami. Na tom nie je nič zlé, vďaka
14
tomu sme schopní si vyberať z obrovského množstva
informácií tie, ktoré sú pre nás potrebné. Na druhú stranu tak ale veľa ráz nevidíme to, čo máme priamo pred
očami. Pokúste sa teda aspoň na chvíľku tento filter dať z
očí dolu a pozerajte sa na svet inak. Nie je to ľahké, ale je
to zaujímavé.
DUCH VEDIE TELO, ALEBO TELO DUCHA ?
Predstave si nasledujúcu situáciu. Vidíte nešťastného
človeka v hlbokej depresii, plače a je na dne. Ako tento
človek vo vašej mysli vyzerá? Predpokladám, že je schúlený, alebo sedí na zemi. Všetky končatiny má čo najbližšie pri tele a zaberá čo najmenej miesta. Jeho pohľad
zrejme smeruje do zeme a predpokladám, že obraz vo
vašej hlave je plný tmavých farieb. Teraz si zasa predstave milionára, ktorý je zabezpečený do konca života. Ako
vyzerá tento človek? Pravdepodobne je vystretý, ramená
vzadu, hlava hore, pohľad do diaľky, má dobre padnúci
oblek, je to muž tak okolo tridsiatky a možno má v ruke
golfovú palicu. Čo sa tým snažím naznačiť? Nielen to, že
máme dopredu naučené stereotypy, ale hlavne som chcela
poukázať na jednu vec. Držanie tela.
Naozaj je to neuveriteľné, ale nielen náš pocit určuje naše
pohyby a držanie tela, ale aj držanie tela ovplyvňuje naše
pocity. Veď skúste dať hlavu dolu, zhrbte sa a roztraste sa
pri vašom najbližšom vytúženom úspechu. Alebo skúste
zdvihnúť oči, vystrite chrbát a hlavu hore v situácii, keď
vám je do plaču. Vôbec to nie je jednoduché. Každopádne
odporúčam skôr druhú alternatívu, pretože vzpriamený
postoj a hlava hore vám takmer znemožnia utápať sa v
zlých pocitoch či plakať. Naozaj to skúste. Ak mi stále
neveríte, tu je menšia ukážka:
Otvorte ústa dokorán a nechajte sánku zvesenú. Ostaňte v
tejto pozícií. Doširoka otvorte oči a tvárte sa najhlúpejšie
ako dokážete. A teraz počítajte:
Koľko je
7x8 + 13 ?
Na riešenie potrebujete oveľa viac času ako inokedy. Je
to tak? Z toho vyplýva dobrá rada : Na písomkách a pri
skúšaní sa aspoň pokúšajte tváriť inteligentne. Pomáha to!
MAGICKÉ SLOVÁ
Slovo „VLASTNE“
Toto slovo určite nepoužívajte. Nemá žiaden pozitívny
prínos. Je len ukážkou nedostatočnej schopnosti vyjadrovať sa a tiež v sebe nesie negatívny náboj. Prečítajte si
nasledujúce vety. Aký z nich máte pocit ? Príjemný ?
„Vlastne som ti to nechcel urobiť.“
„Vlastne ti hovorím pravdu.“
„Vlastne ťa milujem.“
„Ty máš dnes vlastne narodeniny!“
Slovo „SA“
Je to slabé neutrálne slovo. Nikto sa ním necíti byť oslovený. Využívajú ho najmä politici, keď na seba nechcú
nič konkrétne vzťahovať. Vidíte rozdiel medzi: „Malo
by sa to urobiť.“ „Určite sa o tom bude v najbližšej dobe
rokovať.“ a „Mali by sme to urobiť, určite o tom budeme
čoskoro rokovať“. Ak sa vám to stále nezdá zrozumiteľné
,tak príklad zo života: „Mal by sa utrieť prach“, povie
mama. Máte už prachovku v ruke? Sotva. Pretože je to
iné, ako keby povedala „Poutieraj prach!“
Slová „VŽDY, UŽ ZASA, NIKDY“
Jednoducho ich nepoužívajte, ak sa s nikým nechcete hádať. Týmito slovami len prilievate olej do ohňa a rozpútavate boj. No nebúri sa vám žlč, keď počujete:
„Už zasa si ne...“
„Ty to nikdy ....“
„Vždy to isté! Vždy urobíš ....“
Toto bola len malá ukážka zaujímavých vecí, ktoré sa môžete pri čítaní kníh o reči tela, sugescii myšlienok a kníh
o psychológii dozvedieť. Bohužiaľ (a našťastie) toto nie
je ani zlomok toho, čo nám ponúkajú. Tak vás vyzývam,
občas otvorte aj knihu (aj keď to možno nie je zvykom).
Kde - tu sa nájdu aj veľmi zaujímavé témy. Pre inšpiráciu
odporúčam : Thorsten Havener: Viem, čo si myslíš
Allan Pease a Barbara Pease: Veľká kniha reči tela
(knihy sa dajú stiahnuť aj na internete vo formáte PDF :) )
Toto je z mojej strany na teraz všetko a už pre vás opäť
pripravujem článok pre ďalšie číslo.
Zuzana Turanská, IV.B
15
Navždy sa zachovááá...
16
Fotografie: J.Zloch, Oktáva
17
Letné dobrodružstvá hasicˇiek - gymplácˇiek
Každý bežný človek si pri slove „hasiči“ predstaví obrovský požiar, s ktorým bojujú profesionálni hrdinovia
v prilbách. Ale hasičstvo je už považované aj za šport,
ktorý sa stáva čoraz populárnejším aj u nás. V tomto
športe však (väčšinou) nevystupujú iba profesionáli,
ale aj amatéri, ktorí vytvárajú dobrovoľné hasičské
zbory, či už vo veľkých mestách alebo v menších dedinách. Tieto zbory si pravidelne počas súťažnej sezóny
už tradične merajú sily v disciplíne - požiarny útok.
Samozrejme, každý šport má svoje majstrovstvá a ani
tento nie je výnimkou (tu sa súťaží aj v ďalšej disciplíne -štafeta). Ja som mala príležitosť zúčastniť sa
takýchto majstrovstiev prvýkrát v auguste tohto roku a
dúfam, že to nebolo naposledy.
K dobrovoľným hasičom v Senici (resp. hasičkám)
som nastúpila minulý rok v apríli. Odvtedy sme sa
niekoľkokrát rozpadli a zasa dali dokopy. Na začiatku
boli štyri dievčatá (Štuba,Andula,Erika,Peťa),ktoré sa
tomu venovali od malička. Teraz je nás desať a nikdy
by mi nenapadlo, že to dotiahneme až na majstrovstvá,
aj keď sme novovytvorený tím. Na začiatku toho všetkého sme sa zúčastnili okresnej súťaže, ktorá sa konala
v Moravskom Svätom Jáne. Tam, bohužiaľ, sme namiesto predvedenia, čo je v nás, ukázali len zbrklosť,
nervozitu a stres. No aj keď nás sprevádzala zlá nálada,
stal sa napokon zázrak a zrazu sme sa ocitli na krajskom kole v Horných Orešanoch, kde sme nečakane a
prekvapivo vyhrali. Všetky sme si uvedomili, že bez
tvrdých tréningov niet úspechov a začali sme poctivú
prípravu na Majstrovstvá Slovenska každodenným
tréningom. A zrazu to prišlo - 10. august 2013 bol náš
deň. Na vysnívaných majstrovstvách nás však zradili
štafetové úseky, ktoré nám predtým nerobili problémy. Počas celého dňa nás sprevádzalo nešťastie, ako
napríklad tesne pred začatím vyvrtnutý členok a pod.
Aj keď nastala takáto situácia, všetkým sme ukázali, že
náš tím nejestvuje len kvôli výhram, ale hlavne kvôli
spolupatričnosti ,jednote a ochote vždy jedna druhej
pomôcť. Sme 5. najlepšie dorastenky na Slovensku a
pre nás je veľkým úspechom už len to, že sme sa do-
18
stali tak ďaleko.
Táto sezóna bola pre nás výnimočná.Prešli sme si
chvíľami, keď sa nám nedarilo, keď sa nám slzy valili
do očí, no i preto sa všetky ľúbime a nevieme si predstaviť život bez seba a bez tohto úžasného športu.
Nakoniec sme počas tejto sezóny vyhrali 13 pohárov
a niekoľkokrát sme porazili staršie skúsené ženy.
O dva dni na to sme sa ocitli na Záhorí v tábore pre
deti ako animátorky. Nebol to však hocijaký tábor. Bol
to tábor pre malých, možno raz profesionálnych hasičov. No niekedy to bolo s týmito deckami nanevydržanie. Najmä vtedy, keď pätnásťročný chalan odmieta
vykonávať niektoré disciplíny. Ale vtedy vždy pomohla hlavná zbraň- „drepovanie“. Teraz si vravíte, je
to príliš kruté, keď jedno dieťa za deň spravilo aj 200
drepov? Odpoveď znie- nie (:-D) . Musíte si nejako vytvoriť rešpekt. Okrem bežného kúpania sa, hrania hier
v prírode, večerných diskoték a ranných rozcvičiek,
sme absolvovali aj netradičné aktivity, ako napríklad
jazdenie na štvorkolkách a motorkách, penovú párty,
ale aj rôzne prehliadky hasičských činností a turistické výlety. Samozrejme, ako v každom tábore, aj tu sa
vytvorili táborové lásky a nesmelo chýbať ani bodnutie
včelou ,či popadané špekáčiky v ohni. Najťažšie bolo
lúčenie, a to najmä vtedy, keď vám päťročné dievčatko
povie, ako veľmi vás ľúbi. Ale ako mnohí povedalisd o
rok zas a znova.
Hasiči sú pre nás niečím výnimočným. Je to naša druhá rodina. Áno, je fajn zahrať si tenis, či partiu šachu,
ale máte sa tam na koho obrátiť? Hasičské spolky
vznikli už len z toho dôvodu, aby si ľudia mohli navzájom pomáhať v ťažkých situáciách a z toho sa neskôr
odvodil tento výnimočný a jedinečný šport. HASIČIpre niekoho obyčajné slovo, pre nás rodina.
Zuzana Frťalová, Andrea Trimlová, II.C
19
Sen, alebo nocˇná mora?
Keď mi v hlave svitla myšlienka ísť robiť v lete animátorku ,ani vo sne by mi nenapadlo ako to vlastne naozaj
celé skončí. Celé sa to po mňa dostalo tak , že moje
kamarátky Sima a Simča to robili aj predchádzajúce
leto. Povedala som si, že anglický jazyk natoľko ovládam, aby som to zvládla a tie ostatné dva sa aspoň takto
doučím. Zistila som si , cez akú agentúru ony šli, keďže som si myslela, že je overená a išla som na casting.
Casting prebehol hladko. Chceli počuť všetky jazyky,
ktorými ako- tak hovorím, niečo zatancovať a nejaké to
,,divadielko“ nahlas do mikrofónu. ,, Áno, zvládla som
to!“ to bolo prvé , čo som nahlas zakričala, keď som
zistila, že spomedzi 90 uchádzačov vybrali práve mňa
a len 15 ďalších. V danom momente som sa cítila ako
úplný ,, king“. V hlave som si predstavovala, aké úžasné leto pri mori ma čaká, ako sa budem celé leto baviť
a áno, naučím sa tam aj niečo nové. Prišla som domov a
tú skvelú novinu som všetkým musela ihneď oznámiť.
Zostávalo mi už len uzatvoriť si známky o mesiac skôr
a mohla som ísť preč. Tie tri mesiace do môjho odletu
preleteli ako voda a už bolo 30. mája 2013 , čo znamenalo rozlúčiť sa so spolužiakmi, kamošmi, sadnúť do
lietadla a letieť na Sardíniu.
Po pristátí ma pri letiskovej hale čakal nejaký pánko v
peknom obleku s tabuľkou s nápisom ,, MIHALOVA“ ,
hej cítila som sa ako vo filme,keďže som to videla prvý
raz naživo. Prišla som k nemu a po mojom pozdrave
,,Hello“ z neho vyliezlo len ,,Ciao, comestai? Parliitaliano?“ čo znamená ,, Ahoj , ako sa máš ? Hovoríte po
taliansky? “ v danom momente som nerozumela skoro
nič po taliansky a bola som mierne prekvapená, že ten
pán nevedel ani slovo po anglicky . Povedala som si
,že nevadí a šla som sním. Vonku nás už čakal krásny
Mercedes a mala som stále silnejší a silnejší pocit, že
som v rozprávke. Po ceste do hotela som sa kochala
krásnou prírodou na Sardínii a stále som čakala, čo
bude. Po príchode do hotela som bola mierne nemilo
prekvapená, že mi nikto nerozumie po anglicky, ani po
nemecky a po rusky už vôbec. Po krátkom čase pribehol náš šéf animátor, ktorý teda už hovoril po anglicky.
Ukázal mi hotel. Bol to asi najväčší luxus, aký som kedy
videla. Keby som mohla, mám otvorené ústa celú dobu.
No môj známy široký úsmev mi veľmi rýchlo zmrzol po
20
príchode do Staffroomu. Malý kamrlík s 5 posteľami,
bez prikrývky, vankúša a všetkého. Bola tam len akási
plachta, vraj prikrývka. Izba bola malá, tmavá a celkom
dosť plesnivá, ale vravela som si, že to bude dobré. Po
niekoľkohodinovom čakaní som sa šla zoznámiť s kolegovcami a prišiel šok číslo dva. Nikto z nich nehovoril
po anglicky. Zrazu sa na mňa vrhlo asi 10 Talianov a
čosi po mne kričali , vyzerali milí, no nerozumela som
im takmer nič. Nevadí, jedna z nich, moja spolubývajúca Marika, hovorila aspoň ako tak , tak som sa trochu
ukľudnila. Prvý večer som ich sledovala ako nacvičujú
program asi do 3 ráno.
Ďalší deň sa už začalo pracovať. Budík o 7:15, rýchlo
sa obliecť, niečo do seba „ nahádzať“ a začínal meeting,
čiže porada, čo sa bude diať celý deň. O 9 ráno začal
Mini club až do 13:00, niektorí sme šli k reštaurácii pre
hostí a vítali hostí , iní šli na pochôdzku po pláži a podobne. Takmer každý deň sme doobedie trávili na pláži.
Prvé dni som to brala fajn, veď plná síl a krásne more,
no po prvom týždni som pochopila, že toto miesto má
od rozprávky veľmi ďaleko. O jednej bol zasa meeting,
kde nám vlastne náš šéf zväčša len za niečo vynadal a
mali sme 15 minút na obed a o 14:00 začal tréning na
poobedie , prípadne večer, či iné aktivity. O 15:00 opäť
Mini club a 18:00 opäť meeting, rýchla večera a o 19:00
večer práca. Začalo to pri vstupe do reštaurácie, pokračovalo s Mini disco, o 22:00 večer program pre dospelých a asi do 1 ráno sme museli tráviť čas s hosťami. V
noci o pol 2 bol meeting a o 2 ráno len začal tréning na
ďalšiu show. Spať sme chodili okolo pol 4 ráno, niekedy aj neskôr. Ako som vravela, ono to stále nepôsobí
tak zle, i keď o tom, že je človek vyspatý, sa hovoriť
nedá. Zo začiatku sa nejavilo nič také zlé, ale keď moje
vedenie zistilo , že viem viac jazykov ako je u nich
normálne ( čiže len taliančina), tak ma dávali aj do
každého iného špeciálneho programu. Čo pre mňa znamenalo veľakrát nestihnúť večeru. Čiže som mala len
chabé raňajky a smiešny obed. Keď sa chodilo na pláž,
mali sme zakázané nosiť čiapky, lebo vraj nemáme s
logom hotela a keďže hotel nám ich nezabezpečil, mali
sme smolu. Taktiež voda nebola povolená, lebo vraj je
to neestetické. A keď som sa snažila argumentovať, že
som smädná a bolí ma hlava ,tak sa len s posmechom
opýtal , či nevydržím 4 hodiny na slnku bez vody. Čiže,
som bola dehydrovaná , nevyspatá , na izbe nám liezli
asi 3 cm veľké šváby, nedostávali sme toaletný papier,
možno to znie smiešne, ale keďže to bol rezort ďaleko
od všetkého a nebol tam obchod, len jeden, a to veľmi
drahý, nebolo nám všetko jedno. Keď sme šli do vody
s deťmi, mohli sme len v hotelových celých plavkách a
na tom sme museli mať hrubé kraťase, čiže, keď som
sa vrátila so zápalom , ani som sa nečudovala. V tej
našej jedálni sme mali celú dobu tie isté dva cestovinové
šaláty a jeden alebo občas dva druhy mäsa, celú dobu.
Keď som asi po 3 týždňoch dostala zápal spojiviek,
nepustili ma ani len do lekárne si kúpiť niečo na oči a
okuliare boli tiež prísne zakázané, tak isto, ak by sme si
vzali niečo na jedenie z reštaurácie hostí, mali by sme
okamžitú výpoveď aj s pokutou, to isté platilo aj keby
sme skočili do bazéna, nesmeli sme. O sľúbenom dni
voľna sme mohli len snívať, zažila som ho len raz a to
nie celý deň. Diktovali nám doslovne aj aké spodné prádlo môžeme mať a ktoré nie. Tak isto oblečenie,účesy,
make-up, skrátka všetko. Takto to šlo celú dobu, počas
toho čo som tam bola sa tam vystriedalo viac animátorov, lebo to nezvládli. Veľmi som chcela ísť domov, no
pokuta za porušenie zmluvy bola 900 eur. Prešiel mesiaca ja som stále čakala na výplatu, ale márne. Mali sme
sľúbené preplatenie letenky, ale toho som sa nedočkala.
Neviem, či to bolo šťastie v nešťastí, ale napokon som
odpadla a ochorela. Keďže to bolo vírusové ochorenie
, nemohli riskovať ,že to niekto chytí a s teplotami som
sa aj tak starať o deti nemohla, tak ma pustili domov.
No, to ale nebolo všetko, keďže ma v podstate poslali
na ulicu zo dňa na deň. V piatok večer mi oznámili, že
na ďalší deň na obed mám odísť, aj som sa potešila, ale
vzhľadom na to, že som nemala ani len letenku, tak som
začala mať vážne pocit paniky. Šťastie bolo , že moja
maminka býva vo Viedni a utekala na letisko a vybavila
mi letenku. A tak som na druhý deň letela domov. Síce
zničená, chorá, úplne bez peňazí a s dlhom u maminky, ale vrátila som sa domov. Nikdy som nemala pocit,
keď som sa vracala domov, že „ Hurá moja Senica“, ale
tentoraz som bola najšťastnejšia na svete.
Teraz s odstupom času vidím aj nejaké to pozitívum
, videla som zase nejaký kúsok sveta, bola som tam
Letom svetom!
úplne sama a samozrejme, niečo som sa naučila i z jazykov. Týmto však chcem upozorniť každého, kto ide
niekam do zahraničia, nech si dáva veľký pozor, lebo ja
som dopadla ešte veľmi dobre. A nie každý má to šťastie, že skončil len bez výplaty a s pár traumatizujúcimi
zážitkami . Hlavné je, že som doma, zdravá a veru ,
nikdy som sa tak netešila do školy ako tento rok .
Magda Mihálová, IV.B
21
Naše vtipné výroky
U: Kde s
ib
Ž: V Nem ol v zahraničí?
ecku.
U: A kde
pr
Ž: V KĽD esne?
R.
Lišaj strm
esnej
l
e
t
e
n
i
a hod
n
á
t
a
č
v
Die
al.
b
t
u
f
ú
j
a
hr
uka!
r
a
l
o
b
zve:
o
a
Ž: To
s
u
o tím
h
é
h
u
r
d
Az
uky...
r
m
á
m
Šak aj ja
ihlav (sm
rtihlav)
Som
vzpr
Čo znamená, že poviedka je nadčasová?
iame
nej p
ostav
...že, dlho trvá.
y.
áli sa, že
v
h
c
a
a
zi
á
n
m
y
g
o
h
é
o osemročn
a, kvinta,
rt
Malý žiačik sa teší d
a
v
k
,
ia
rc
te
,
a
d
n
u
k
e
: príma, s
vie v ymenovať triedy
a...
sexta, septima, optim
ok
s
e
v
í
r
ýp
Saliv
n
s
u
k
Dis
er Da
lí
tem
a
P.prof. m
ojím
or sp
t
k
e
V
:
y
atik
Spracovala: K. Medovičová, okt.
. Ale
kom
t
a
i
č
o
p
es
.
strom
i
n
i
m
s
nie
22
Download

časopis vo formáte *.pdf