Základy prvej pomoci v
krízových situáciách
Marek Pleško
93. Prístav Tortuga Trenčín
Dopravné nehody
Zistiť počet postihnutých v bezvedomí, u ktorých prednostne
zabezpečujeme základne vitálne funkcie. Tí, čo kričia a volajú o pomoc,
sú na tom „lepšie“, nakoľko ešte vládzu kričať (známky prítomnosti
vedomia aj dýchania).
 Z hľadiska bezpečnosti:
 zaparkovať viditeľne pri mieste nehody a zapnúť výstražné svetlá,
umiestniť výstražný trojuholník aspoň 45 metrov od miesta nehody,
 použiť reflexné vesty, v noci aj baterky,
 vypnúť zapaľovanie všetkých poškodených motorových vozidiel,
prípadne odpojiť batériu,
 vozidlo zabezpečiť proti pohybu,
 nefajčiť,
 ak sú na poškodenom vozidle nejaké výstražné symboly, informovať o
nich záchranárov (plyny, toxíny, horľaviny => týka sa najmä kamiónov).
Dopravné nehody
 V prípade prítomnosti niekoľkých záchrancov, je potrebné
určiť koordinátora (zdravotník, človek s kurzom poskytovania
prvej pomoci a pod.) a riadiť sa jeho pokynmi.
 Polohu postihnutých nemeníme, presúvame ich len v prípade
ďalšieho ohrozenia alebo pre poskytnutie okamžitej pomoci.
 Polohu osôb zakliesnených v aute, alebo pod ním, nemeníme,
voláme hasičov alebo technickú záchrannú službu.
 Pri dopravnej nehode vždy predpokladáme poranenie krčnej
chrbtice, až do príchodu záchrannej služby podopierame
hlavu.
 Sledujeme a podľa možností zaznamenávame životné funkcie
(vedomie, pulz, dýchanie), ak treba podávame KPR.
Požiar
 Okamžite zapnúť najbližšie poplašné zariadenie a zavolať
požiarnikov (112,150)!
 Snažiť sa zabrániť panike (dobre sa hovorí, ťažšie sa robí).
 Odstrániť z okolia všetky horľavé látky.
 Prekryť oheň nepriedušnou plachtou, zatvoriť dvere do
miestnosti s požiarom (zamedziť prívodu kyslíka).
 Pri horiacom odeve, postihnutého obliať vodou alebo inou
nehorľavou tekutinou, zabaliť do deky, položiť na zem a kotúľať.
 Čo najrýchlejšie opustiť miesto požiaru – NIKDY nepoužívať
výťahy!, dodržiavať EVAKUAČNÝ plán, použiť ÚNIKOVÝ východ
 DYM A SPLODINY (CO, toxické splodiny) – v horiacej budove sa
snažiť dostať do miestnosti s oknom, upchať všetky škáry pod
dverami, zdržovať sa pri podlahe, kde je najmenej dymu.
Záchrana topiaceho
 Topiaceho dostať z vody – ak je možné, vyhnúť sa vstupu do vody,
obeti podáme dlhý predmet a s jeho pomocou pritiahneme k brehu,
len v nutnosti, prebrodiť, priplávať.
 V prípade bezvedomia, postihnutého vynášame so zaklonenou
hlavou, aby sme zabránili upchatiu dýchacích ciest pri prípadnom
zvracaní.
 Na brehu položíme postihnutého na podložku a snažíme sa ho
zahriať, skontrolujeme priechodnosť dýchacích ciest, prítomnosť
dýchania, cirkulácie, v prípade potreby začneme s KPR.
 Z úst topiaceho sa môže vytekať voda, pochádza zo žalúdka a treba
ju nechať samovoľne odtiecť. Nikdy vodu zo žalúdka nevytláčame,
môžeme vyvolať zvracanie a následnú aspiráciu (vdýchnutie).
 Kontrola lekárom je vždy nutná, aj keď sa postihnutý rýchlo zotavil!
Voda, ktorá sa dostala do pľúc, spôsobuje podráždenie, dýchacie
cesty môžu opuchnúť aj po niekoľkých hodinách nastáva
DRUHOTNÉ TOPENIE!
Bombový útok
 Desiatky až stovky obetí, z toho v priemere:






14% - totálne roztrhanie tiel,
39% - mnohopočetné poranenia,
21% - postihnutie hlavy a hrudníku,
12% - postihnutie hlavy,
11% - postihnutie hrudníku,
3% - iné postihnutie.
 Bezprostredným následkom explózie je tlaková vlna, ktorá spôsobuje
prasknutie ušného bubienku (hojí sa spontánne), u bližšie stojacich však
deštruuje aj vnútorné ucho (trvalá hluchota). Poranenia lebky často
sprevádzajú poškodenia mozgu (a to aj po hodinách, kedy sa do
mozgových ciev môže dostať vzduch => embólia => mozgová príhoda),
pretlak v pľúcach spôsobuje popraskanie mechúrikov v pľúcnom tkanive a
rozvoj opuchu pľúc. Tlaková vlna vedie k potrhaniu mäkkých orgánov v
dutine brušnej a následnému vnútornému krvácaniu, pre poruchy
cirkulácie môže odumrieť črevo. Preživší trpia psychickou traumou (tzv.
posttraumatická stresová porucha).
 Podávanie prvej pomoci je v atmosfére paniky a strachu nesmierne
náročné. Navyše, nikdy sa nedá vylúčiť možnosť výbuchu ďalších náloží.
Chemický útok
 Chemické bojové látky – najčastejšie vo forme plynu, ale možno nimi
zamoriť aj vodu, potraviny a iný materiál. Dobre prenikajú cez kožu a
sliznice, pre svoju vysokú toxicitu sú účinné aj v malých dávkach.
 Poznáme:
 Nervové paralytické jedy (tabun, sarin, soman) – poškodzujú inerváciu svalov,
človeka paralyzujú, smrť nastáva v dôsledku udusenia
 Ľahká otrava: zúžené zreničky, bolesti hlavy a očí s prechodným oslabením zraku,
dušnosť, nevoľnosť, zvracanie.
 Stredná otrava: lapavé, namáhavé a zrýchlene dýchanie, pocit strachu a úzkosti,
celková ochabnutosť .
 Ťažká otrava: výrazne poruchy CNS => tras, kŕče svalov celého tela, samovoľný
odchod stolice, moča, kóma a smrť.
 Látky spôsobujúce pľuzgiere (yperit) – v mieste kontaktu spôsobujú zápal,
následne vznikajú vredy a puchiere, ktoré nekrotizujú kožný povrch a podkožie
(t.j. spôsobujú odumretie tkanív). K celkovým príznakom dochádza až po určitej
dobe => zápal spojiviek a horných dýchacích ciest, bolesti hlavy, celková
nevoľnosť, opuch pľúc.
 Psychicky a fyzicky zneschopňujúce látky (ketamín, kyselina d-lysergová,
atropín, chloracetofenon, difenylaminchlorazin...) – väčšinou nespôsobujú smrť,
vyvolávajú depresie, veselosť, optické i akustické halucinácie, stratu kontaktu s
okolím, zmeny vnímania času a priestoru, stratu sluchu, zraku, pokles krvného
tlaku, poruchu regulácie telesnej teploty, ochrnutie, nevolnosť, zvracanie a pod.
Chemický útok
 Priebeh laickej a odbornej pomoci:
 Štádium sekúnd – prvé príznaky intoxikácie, chaos a panika,
treba chrániť predovšetkým seba (ochrana kože a dýchacích
ciest!), okamžite opustiť miesto zamorenia chemickou látkou,
zabrániť ďalšej expozícii, ak je to možné.
 Štádium minút – rozvoj príznakov intoxikácie (ľahké, stredné
a ťažké otravy), zahajanie základných život zachraňujúcich
úkonov, vrátane KPR, mobilizácia záchranných zložiek
(112,155).
 Štádium hodín – odmorovanie, podávanie antidot
(protijedov), život zachraňujúce úkony v teréne a v nemocnici
vedené zdravotníkmi.
 Štádium prvého dňa – obdobie starostlivosti o kritické stavy,
ranné komplikácia a následky zranenia.
 Štádium druhého dňa – identifikácia následkov intoxikácie a
ich riešenie.
Biologický útok
 Biologický útok – znamená použitie mikroorganizmov, alebo ich
toxínov, k vyvolaniu choroby a smrti ľudí, zvierat alebo rastlín. Útok
je selektívny, s vysokou bojovou účinnosťou, pre inkubačnú dobu
(čas od nakazenia po prvé príznaky choroby) si uchováva moment
prekvapenia, má veľký psychologický efekt.
 Mkikroorganizmy používajúce sa na biologický útok: antrax
(baktéria), pravé kiahne (vírus), ebola (vírus), brucelóza (baktéria),
mor (baktéria), cholera (baktéria), botulotoxikóza (toxín baktérie),
brušný týfus (baktéria), enterálna toxikóza (toxín baktérie),
dyzentéria (baktéria).
 „Manažment“ biologického útoku:
 vysoko nákazlivé mikroorganizmy sa množia umelo na pôdach a v
rastových médiách,
 dopravujú sa priamo k cieľu (napr. antrax v obálke),
 prirodzené šírenie je zámerne nahradené šírením v cieľovej populácii.
Pomoc je odborná => včasný záchyt, hlásenie, diagnostika, izolácia,
liečba, protiepidemické opatrenia.
Záver
 V súčasnej dobe, uvedomiac si globálne hrozby medzinárodného
terorizmu, treba mať na zreteli jeho dopad na bežné civilné
obyvateľstvo kedykoľvek a kdekoľvek na svete.
 V krízových situáciách, v prípade, že sa priamo staneme ich
svedkami alebo priamymi účastníkmi , je veľmi ťažké zachovať si
chladnú hlavu, je však potrebné, čo najviac sa o to snažiť.
 Základom je zmobilizovať zložky rýchlej pomoci (zdravotníkov,
záchranárov, hasičov a pod.). Najviac ohrození sú ľudia v
bezvedomí, ľudia, ktorí kričia a volajú o pomoc, alebo mŕtve
osoby, nemajú pred nimi prednosť.
 V prvom rade treba vždy myslieť na vlastnú bezpečnosť!
Download

Krízové situácie.pdf