ZDRUŽENIE SLATINKA, P. O. BOX 67, ul. Bela IV. č. 6, 960 01 Zvolen
tel.: 045 5335701
E-mail: [email protected]
č.ú.: 4007861768/7500, ČSOB Zvolen
IČO: 319 361 05, DIČ: 2021329398
OBEC ZVOLENSKÁ SLATINA
spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy
Námestie slobody 22
960 01 Zvolen
Vo Zvolene, 23. január 2013
VEC:
pripomienky účastníka konania k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení
stavby „Vodné dielo Slatinka“
Dňa 27. 11. 2012 doručila Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava (ďalej VVB š. p.) na Obec
Zvolenská Slatina – Spoločný obecný úrad, odbor stavebnej správy návrh na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby Vodné dielo Slatinka (ďalej VD Slatinka). Stavebný úrad verejnou
vyhláškou dňa 3. 1. 2013 oznámil, že dňom 27. 11. 2012 začalo územné konanie a vyzval účastníkov
konania na uplatnenie námietok a to najneskôr na ústnom pojednávaní dňa 24. januára 2013.
Združenie Slatinka je podľa § 34 ods. 1 aj ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) účastníkom tohto konania a z tohto titulu,
uplatňujúc si práva vyplývajúce z príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej „správny poriadok“) podávame tieto pripomienky a námietky:
1. vyjadrujeme nesúhlas s umiestnením stavby VD Slatinka v údolí rieky Slatina medzi
Zvolenom a Zvolenskou Slatinou, pretože v tomto priestore existuje niekoľko mimoriadne
cenných spoločenstiev európskeho aj národného významu, prvkov územného systému
ekologickej stability, biotopov chránených druhov rastlín a živočíchov. V zmysle § 3 ods. 3
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o OPK“) je
„vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability verejným záujmom“.
Žiadame stavebný úrad, aby tento verejný záujem posudzoval v zmysle § 37 ods. 2
stavebného zákona rovnakou váhou, ako definovanie verejnoprospešnosti rezervy územia
pre stavbu VD Slatinka v územných plánoch.
Územie, v ktorom by malo byť umiestnená stavba VD Slatinka, je mimoriadne cenné. Štátna
ochrana prírody sa 18 rokov snaží o jeho legislatívnu ochranu a v r. 2012 si Európska komisia
priamo vyžiadala jeho doplnenie do zoznamu území európskeho významu. Údolie rieky
Slatina predstavuje stredohorské prielomové údolie meandrujúcej rieky v andezitoch v dĺžke
asi 7 km so šírkou koryta 12 až 18 metrov so zachovalou brehovou vegetáciou starých (80 –
200 ročných) jedincov jelše, vŕby a v priľahlom okolí aj dubov a rôznych druhov krov.
Z morfologického hľadiska má prielomové údolie rieky Slatiny celoslovenský až medzinárodný
význam, pretože ide o jediné údolie v strednej Európe tohto charakteru, nenarušené
žiadnymi produktovodmi. Bezprostredná niva toku je pokrytá sedimentmi, na ktorých sa
zachovala vegetácia s vysokou druhovou diverzitou, čo dokumentujú nielen zachovalé
brehové porasty, ale i 562 zistených druhov vyšších a nižších rastlín. V oblasti sa vyskytujú
rôznorodé spoločenstvá – od slatinných a podhorských jelšín cez mokradné a trstinové
spoločenstvá až po teplé výslnné dubiny, z ktorých viaceré patria medzi spoločenstvá
národného až európskeho významu.
Celý prielom Slatiny s osobitým skalným dnom, s niekoľkými ostrovčekmi, mŕtvymi ramenami
a skalnými brehmi, s bohatou pobrežnou vegetáciou, predstavuje významný biotop pre veľký
počet živočíšnych druhov. Takýto biotop je ojedinelý v strednej Európe. Na území bolo
zistených 123 druhov vtákov, 27 druhov cicavcov, 8 druhov plazov, 9 druhov obojživelníkov,
33 druhov rýb, 207 druhov chrobákov, 158 druhov motýľov a 10 druhov vážok. Významný je
výskyt niekoľkých jedincov kriticky ohrozenej vydry riečnej, ktorá má v území lovné teritórium
vrátane úkrytov. Na komplexy biotopov územia sú reprodukčne, potravne a cenoticky
viazané desiatky druhov (najpočetnejšie vtáctvo), ktoré sú evidované v prílohách NATURA
2000.
RÚSES v priestore medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou identifikuje regionálne významné
biocentrum BC 11/14 a biokoridor 11/8 (rieka Slatina) a osem genofondových plôch (Krpele,
Prosisko, Meandre Slatiny I. a II., Sitárka, Pyramída, Veľká Zákruta, Ľubica).
Krajinnoekologický plán mesta Zvolen lokalitu Krpele identifikoval ako jednu zo šiestich top lokalít vo Zvolene (t.j. významné miesto z hľadiska regionálne špecifického krajinného rázu
nadnárodného významu).
Všetky tieto lokality by boli v prípade realizácie VD Slatinka nenávratne zničené, mnohé
ďalšie by boli mikroklimaticky negatívne ovplyvnené.
Preto žiadame stavebný úrad, aby návrh na vydanie rozhodnutia na umiestnenie stavby VD
Slatinka, v zmysle § 37 ods. 4 stavebného zákona, po posúdení návrhu z hľadiska starostlivosti
o životné prostredie a požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, zamietol.
2. vyjadrujeme nesúhlas s umiestnením stavby VD Slatinka v údolí rieky Slatina medzi
Zvolenom a Zvolenskou Slatinou, pretože umiestnenie stavby ako takej, ako aj jej
jednotlivých stavebných objektov, nie je v súlade s územným plánom mesta Zvolen.
Dňa 3. 12. 2004 schválilo Mestské zastupiteľstvo vo Zvolene uznesením č. 144/04 územný
plán mesta Zvolen, ktorý je nepochybne podkladom pre vydanie územného rozhodnutia.
Dňa 26. 9. 2011 zobralo na vedomie Mestské zastupiteľstvo vo Zvolene uznesením č. 81/2011
urbanistickú štúdiu Územia Vodné dielo Slatinka. V uznesení, ktorým Mestské zastupiteľstvo
vo Zvolene zobralo UŠ na vedomie sa vyslovene píše, že táto štúdia je územnoplánovacím
podkladom pre spracovanie zmien a doplnkov k platnému ÚPN mesta, má slúžiť pre
povoľovacie procesy súvisiace s projekčnou prípravou VD Slatinka a pre vydávanie územných
rozhodnutí v území riešenom UŠ v rozsahu Územného plánu mesta Zvolen v znení jeho zmien
a doplnkov. Rovnaký účel predpokladalo aj Zadanie pre tento územnoplánovací podklad.
V zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú
územné plány obcí a zón. V zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom
konaní preskúma súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s územným plánom obce.
Iba v prípade, ak nie je pre územie spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na
vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady (napr.
urbanistická štúdia). Urbanistická štúdia má však vždy iba smerný charakter, nikdy
nenahrádza územnoplánovaciu dokumentáciu.
Je nepochybné, že územný plán obce vzhľadom na mierku svojho spracovania, ako aj
vzhľadom na hospodárnosť následných povoľovacích konaní, nemôže s definitívnou
presnosťou definovať úplne presné umiestnenie a parametre každého objektu každej stavby,
ktorá by sa mala v budúcnosti v riešenom území umiestňovať. Napriek tomu územný plán
musí v zmysle § 11 stavebného zákona ustanovovať zásady a regulatívy priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie. Tieto
zásady vo forme záväznej textovej a výkresovej časti sú potom platné pre dané sektory resp.
pre celé riešené územie. Navrhovaná stavba potom musí byť v súlade s konkrétnymi
regulatívmi územného plánu obce vo všetkých svojich častiach a objektoch, teda nie iba
niektoré stavebné objekty, ich väčšina alebo len tie najväčšie, ale všetky stavebné objekty
musia byť umiestnené tak, aby neboli v rozpore s platným územným plánom obce.
Územný plán mesta Zvolen v príslušných regulatívoch, ako aj v zozname verejnoprospešných
stavieb nepozná „stavbu“ VD Slatinka, ale iba „rezervu územia pre realizáciu vodného diela
Slatinka“. Aj z tohto dôvodu nie je v záväzných častiach ÚPN mesta žiadnym, ani len
približným spôsobom naznačené a vymedzené umiestnenie stavby VD Slatinka, vymedzenie
funkčných plôch súvisiacich z využívaním a prevádzkou VD – v celom ÚPN je iba naznačené
situovanie hrádze a prerušovanou čiarkou naznačený obrys priehrady. Viaceré regulatívy sa
odvolávajú na neskoršie usporiadanie územia (napr. situovanie rekreačných zón) až po
spracovaní podrobnejšej dokumentácie, a samozrejme jej premietnutia do záväzných častí
ÚPN. Nerozumieme, na čo sa potom spracúvala urbanistická štúdia, ktorá mala byť
podkladom pre zmeny ÚPN mesta a ktorá sa venovala detailom umiestnenia stavby VD
Slatinka.
V prípade navrhovaného VD Slatinka sú viaceré stavebné objekty vodného diela
umiestňované jednoznačne v rozpore so záväznými časťami ÚPN mesta a regulatívmi pre
tento sektor mesta. Nejde pritom o detaily či malé odchýlky, ktoré by bolo možné vysvetliť
mierkou spracovania ÚPN či návrhu na umiestnenie stavby. Upozorňujeme v tejto súvislosti
najmä na Výkres č. 8 – výkres regulatívov a verejnoprospešných stavieb a na záväznú časť
ÚPN - zásady a regulatívy B.22.3. pre sektor 8. a B.22.7 zásady a regulatívy verejného
dopravného a technického vybavenia, s ktorými v rozpore sú umiestňované stavebné objekty
navrhovanej stavby: SO 125 Prevádzková budova (dve podlažia naviac – regulatívy pre sektor
Môťovská vodná nádrž hovoria o výške max. 2 podlaží u objektov na obidvoch brehoch VN
Môťová), SO 129 Prípojka vodovodu (6x dlhší vodovod inej DN - v ÚPN je vodovod ako VH25
konkrétne a presne v dĺžke 500 m a DN100), SO 105 Prístupová cesta (trasovanie, druh,
dĺžka), SO 112 Trafostanica v chatovej oblasti a pod. (vlastná existencia, ÚPN tu neumiestňuje
žiadne podobné zariadenia) atď.
Platný ÚPN mesta Zvolen je v mnohých sektoroch stále pomerne detailne spracovaný
a presne definuje parametre navrhovaných verejnoprospešných stavieb v oblasti vodného
hospodárstva, energetiky a pod. Je možné polemizovať o tom, či takéto regulatívy a znenie
záväzných častí je zmysluplné vzhľadom na meniace sa rozvojové zámery v celom meste,
v každom prípade je túto skutočnosť nutné akceptovať. V tejto súvislosti upozorňujeme na
Zmenu a doplnok ÚPN mesta Zvolen č. 07, kde sa o.i. zmena ÚPN robila aj v časti vodné
hospodárstvo a menilo sa aj trasovanie vodovodu, definovali sa nové VH a to kvôli oveľa
kratšiemu úseku vodovodu, ako je teraz pri umiestňovaní VD Slatinka.
Do územného plánu mesta navyše nie je premietnutý ani orientačný záber pôdy pre túto
stavbu z nadradenej dokumentácie ÚPN VÚC Banskobystrického kraja (hoci pri iných
stavbách a zámeroch to ÚPN mesta Zvolen robí). Toto vymedzenie nemôže byť nahradené
ani vymedzením v nadradenom ÚPN VÚC Banskobystrického kraja z r. 1998 resp. r. 2002, a to
vzhľadom na mierku spracovania ÚPN VÚC, a tiež z dôvodu, že vymedzenie v rámci platného
ÚPN VÚC sa týka niekoľko desiatok menej ha, ako by mala zaberať stavba VD Slatinka podľa
DÚR. V pôvodnom ÚPN VÚC z r. 1998, na ktorý sa odvoláva investor v dokumentácii pre
vydanie územného rozhodnutia, je na str. 459 aj v samostatnej tabuľkovej časti odsúhlasený
celkový záber pre VN Slatinka ako 150 ha, z toho 110 ha poľnohospodárskej pôdy. V prvej
aktualizácii ÚPN VÚC BB (r. 2002/r. 2004 schválené) sa údaje v tabuľke pre okres Zvolen
zmenili iba o pridanie 80,67 ha na priemyselný park Sielnica (str. 185) a to napriek tomu, že
súhlas príslušného ministerstva pre VN Slatinka sa oproti r. 1998 nepochybne rozšíril - toto sa
však nijako nepremietlo do aktualizovaného ÚPN VÚC a zostal tu starý údaj 110 ha pre VN
Slatinka. Aj platnom ÚPN VÚC BB (2009) na str. 193 sa uvádza v tejto súvislosti, že
„Podrobnosť mierky mapových podkladov 1: 50 000 neumožňuje presne špecifikovať rozsah a
plošné nároky na zábery poľnohospodárskej pôdy pri každej verejnoprospešnej stavbe, ktorá
je v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj.“
Záber pôdy z ÚPN VÚC premietla a spresnila Obec Zvolenská Slatina v svojom územnom
pláne obce, na čo udelil súhlas v zmysle § 13 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy. V územnom pláne mesta
Zvolen takéto premietnutie a spresnenie vykonané nebolo.
Zmysle § 3 ods. 4 písm. a) k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby prikladá
dokumentácia, z ktorej textovej a grafickej časti musia byť dostatočne zrejmé „údaje o súlade
návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou.“ Návrh na vydanie územného rozhodnutia ani
v priloženej dokumentácii neobsahuje údaje o súlade stavby s územným plánom mesta
Zvolen a s územným plánom obce Zvolenská Slatina. Obsahuje iba informácie o súlade
s Územným plánom VÚC Banskobystrická kraj a o súlade s Urbanistickou štúdiou (aj tento
súlad DÚR a UŠ je veľmi pochybný aj vzhľadom na čas spracovania oboch dokumentácií, napr.
sú výrazné rozpory v riešení komunikácií a lesných ciest, odkanalizovania, prívodu pitnej
vody, atď.).
Upozorňujeme v súvislosti s celým druhým bodom našich pripomienok na skutočnosť, že
záväzné stanovisko Mesta Zvolen, odboru územného plánovania č. č. 05-3248/TE1/2010 zo
dňa 15. 11. 2012 nie je možné brať v zmysle § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona ako
záväzné stanovisko dotknutého orgánu. Mesto Zvolen je v územnom konaní v zmysle § 34
ods. 1 účastníkom konania, a teda nemôže byť zároveň dotknutým orgánom, ktorý sa o.i.
vyjadruje, či je stavba VD Slatinka tak, ako je uvedená v dokumentácii pre územné
rozhodnutie, v súlade s územným plánom alebo nie je. Súlad návrhu na vydanie územného
rozhodnutia s územným plánom obce preskúma v zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona
stavebný úrad v územnom konaní.
Žiadame stavebný úrad, aby návrh na vydanie rozhodnutia na umiestnenie stavby VD
Slatinka, v zmysle § 37 ods. 4 stavebného zákona, po posúdení súladu návrhu s územným
plánom mesta Zvolen, zamietol.
3. návrh neobsahuje všetky potrebné náležitosti a nie sú doložené potrebné podklady pre
rozhodnutie
3 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona, stanovuje, čo má obsahovať návrh na vydanie územného rozhodnutia.
Návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby VD Slatinka neobsahuje všetky
predpísané náležitosti, chýbajú napr. opis dotknutých ochranných pásiem alebo chránených
území, údaje o vhodnosti geologických, inžinierskogeologických a hydrogeologických
pomerov v území, údaje o požiadavkách na stavbu z hľadiska civilnej ochrany.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa § 37 ods. 3
stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy.
V podkladoch pre rozhodnutie, ktoré sú súčasťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia,
však chýbajú zásadné rozhodnutia, záväzné stanoviská a súhlasy, napr. súhlas orgánu ochrany
prírody na uskutočnenie činnosti, ktorá môže poškodiť alebo zničiť biotop európskeho alebo
národného významu, rozhodnutie vo veci povolenia výnimky z podmienok ochrany
chránených druhov živočíchov a rastlín atď. Je nepochybné, že stanoviská orgánov ochrany
prírody musia byť podkladom pre posúdenie návrhu z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie a požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov (§ 37 ods. 4 stavebného
zákona) a musia byť teda vydané pred územným konaním, a to aj v zmysle § 103 ods. 6
zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V tejto súvislosti dávame do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžp/10/2009 z 12. 1. 2010, ktorým bolo zrušené územné
rozhodnutie na umiestnenie stavby práve z dôvodu chýbajúceho podkladu od orgánu
ochrany prírody v zmysle § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Okrem chýbajúcich stanovísk a podkladov pre rozhodnutie upozorňujeme aj na to,
nevyhnutný podklad pre rozhodnutie o návrhu na umiestnenie stavby – záverečné stanovisko
z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie – je v tomto prípade právne vadný
a nezákonný.
V zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie (ďalej aj “zákon o EIA”) je záverečné stanovisko nevyhnutným podkladom pre
vydanie rozhodnutia. Povoľujúci orgán pritom musí prihliadať na obsah záverečného
stanoviska.
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) na činnosť “Vodné dielo Slatinka” začalo v
apríli 2008 predložením zámeru. EIA skončila vydaním záverečného stanoviska č. 693/20093.4/mv zo dňa 25.11.2009. Toto záverečné stanovisko však nie je možné použiť ako
nevyhnutný podklad pre povoľovacie konanie, pretože nie je výsledkom zákonného procesu.
Proces EIA týkajúci sa Vodného diela Slatinka vykazuje celý rad nezákonných postupov, ktoré
sa negatívne dotkli práv verejnosti – účastníkov konania, predovšetkým ide o nasledovné
nezákonnosti:
•
v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z.z. verejnosť nebola informovaná včas a zákonným
spôsobom o jednotlivých štádiách EIA
•
rozsah hodnotenia nebol zverejnený na verejne prístupnej úradnej tabuli obce (v
rozpore s § 30 ods. 4 zák. č. 24/2006 Z.z.)
•
všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie nebolo na úradnej tabuli obce Zvolenská
Slatina zverejnené spôsobom, ktorý predpokladá zákon (§ 33 ods. 2)
•
verejnosť nebola informovaná, kedy a kde môže nahliadnuť do správy o hodnotení (v
rozpore s § 34 ods. 1 zákona o EIA)
•
verejnosť nebola informovaná o verejnom prerokovaní správy o hodnotení zákonným
spôsobom (v rozpore s § 34 ods. 3 zákona o EIA)
•
pripomienky verejnosti v procese EIA neboli rešpektované a vzaté do úvahy, ako to
predpokladá zákon, pričom išlo predovšetkým o pripomienky týkajúce sa sporného
účelu navrhovanej činnosti, chýbajúceho variantného riešenia, ale tiež absencie
vplyvu Vodného diela Slatinka na ekosystémy dolného Hrona, nedostatočného
zistenia vplyvov v mieste vykonávania činnosti, absencie mnohých zákonom
vyžadovaných podkladov a informácií. Verejnosť v procese EIA namietala, že správa o
hodnotení je nedostatočná, preto nie je možné ďalej pokračovať v posudzovaní
vplyvov, ale správu treba v zmysle § 31 ods. 3 zákona o EIA vrátiť spracovateľovi na
dopracovanie – čo sa však nestalo a aj táto pripomienka verejnosti zostala
ignorovaná.
(podrobne sú nedostatky a nezákonosti v procese EIA popísané v žalobe viacerých
účastníkov konania zo dňa 14.02.2010 - príloha)
Obdobné nedostatky ohľadom informovania verejnosti počas procesu posudzovania vplyvov
na životné prostredie skúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod
sp.zn. 1 Sž-o-KS 194/2004. V zmysle rozsudku vydaného v tomto konaní práve nedostatočné
informovanie verejnosti bolo dôvodom, pre ktorý súd konštatoval nezákonnosť celého
procesu EIA. Išlo o konanie, kedy bolo zrušené územné rozhodnutie na líniovú stavbu práve z
dôvodu nezákonného procesu EIA, ktorý predchádzal územnému konaniu. V zmysle
citovaného rozsudku formalistický prístup príslušných orgánov, ktorý však nenaplnil duch
zákona ohľadom informovania verejnosti, je nedostatočný a nezákonný. Súd priamo
konštatoval, že “zistenie existencie závažných vád v hodnotiacom procese podľa zák. č.
127/1994 Z.z. odvolacím orgánom, tak ako ich hore prezentoval Najvyšší súd, je dôvodom
podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 37 ods. 2 úvod vety Stavebného zákona
spôsobilým vyvolať zrušenie rozhodnutia napadnutým odvolaním. V danom prípade nemôže
obstáť odôvodnenie prezentované žalovaným, že nie je kompetentný rozhodovať o takejto
námietke žalobcov, nakoľko proces schvaľovania a vydávania Záverečného stanoviska patrí
do kompetencie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré je preň
nadriadeným správnym orgánom. Naopak, žalovaný má zásadnú povinnosť na stanovisko pri
rozhodovaní o povoľovaní činnosti prihliadnuť s povinnosťou ho preverovať. Ide o povinnosť
správneho orgánu posúdiť návrh v územnom konaní najmä z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie (§ 37 ods. 2 stavebného zákona), tzn. či realizácia predmetného návrhu nie je v
rozpore so zásadou trvalo udržateľného rozvoja životného prostredia, či Záverečné stanovisko
ako aj jemu predchádzajúci informačný proces sú právne bezvadné.” Súd tiež uviedol, že v
procese došlo k viacnásobnému porušeniu zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie, “čo v konečnom dôsledku spôsobilo vznik situácie, kedy došlo ku skresleniu
výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie a súčasne nemohol byť komplexne a
objektívne zhodnotený vplyv líniovej stavby na životné prostredie. Toto viacnásobné porušenie
zákona …. vzhľadom na účel, ktorý sleduje … a s ohľadom na závažnosť intenzity porušenia
chráneného záujmu porušenia, Najvyšší súd vyhodnotil ako tak závažnú vadu podkladov
napadnutého rozhodnutia, ktorú je možné odstrániť iba zrušením tohto rozhodnutia a
vrátením správnemu orgánu na ďalšie konanie.” Na záver súd konštatoval, že celý proces EIA
treba zopakovať. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Sž-o-KS 194/2004 zo dňa
13.09.2005).
Povinnosť správneho orgánu rozhodujúceho v územnom konaní zaoberať sa posudzovaním
vplyvov na životné prostredie a jej výsledkom vo forme Záverečného stanoviska konštatoval
Najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach. Dokonca to konštatoval aj vo vzťahu k aktuálnemu
posudzovaniu vplyvov VD Slatinka – a to v rozhodnutí sp.zn. 8Sžp/15/2011 zo dňa
28.06.2012. V uvedenom konaní účastníci konania namietali práve nezákonnosť procesu EIA
vo veci VD Slatinka a súd uviedol, že vzhľadom na povahu záverečného stanoviska pri
posudzovaní navrhovanej činnosti ide len o podklad pre ďalšie povoľovacie konanie a ten
možno preskúmať až v tomto povoľovacom konaní. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd
aj v konaní vedenom pod sp.zn. 8Sžp/27/2011 (rozsudok zo dňa 28.06.2012).
Z tohto dôvodu žiadame stavebný úrad, aby preskúmal nezákonnosť procesu EIA vo veci VD
Slatinka, konštatoval jeho právnu vadnosť a požiadal navrhovateľa, aby predložil záverečné
stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré bude výsledkom
zákonného procesu.
Žiadame stavebný úrad, aby nám v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku dal možnosť vyjadriť sa
pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu k podkladom pre rozhodnutie.
S pozdravom a úctou
Ing. Martina Paulíková
Združenie Slatinka
Príloha: žaloba viacerých účastníkov konania zo dňa 14.02.2010 s opisom nedostatkov a nezákonností procesu EIA pre VD
Slatinka
Download

UK 2013 ucast a pripomienky Zdruzenie Slatinka FINAL