SLOVENSKÝ KLUB CHOVATEĽOV
HUSÍ A KAČÍC
Ročenka 2014
vydaná výborom
Slovenského klubu chovateľov husí a kačíc
http://www.skchhk.szm.sk
Vážený priateľia .
Prijmite srdečné pozdravy .Pevne veríme ,že ste obdobie od ktorého sme sa zišli prežili
v zdraví a spokojnosti .Vieme ,že život nás všetkých nieje len chovateľstvo,ale najmä naše
rodiny a priatelia i mimo chovateľskej odbornosti .
Preto mi dovoľte aby som Vám pripomenul oslávencov v našom klube ktorý v roku 2012
a 2013 oslávili svoje životné jubileá .
V mene všetkých členov im želáme veľa zdravia šťastia osobných a hlavne
chovateľských úspechov .
SKCHHK - 15 rokov od založenia
pr. Brijak Juraj 75 rokov
pr. Danihel Karol 65 rokov
pr. Do.Ing.Ján Weiss 60 rokov
pr . Hájek Ladislav 60 rokov
pr. Hulka Miroslav 60 rokov
pr. Kalaš Jaroslav 55 rokov
pr. Pokusa Dušan 50 rokov
pr. Hulková Marta 45 rokov
pr. Retkes Zsolt
40 rokov
Srdečne blahoželáme
Obsah :
•
•
•
•
•
Úvod
Správa o činnosti 2010-2013
Zoznam výstav hydiny 2013
Aktuálny zoznam členov
Štandard : Cholmogorská hus
2
Správa o činnosti SKCHHK za obdobie 2010-2013.
Vážený priatelia chovatelia . Dovoľte, aby som Vám v krátkosti priblížil činnosť nášho
klubu a najmä činnosť našich členov za posledné volebné obdobie teda roky 2010- 2013 .
Na úvod musím povedať že činnosť každého klubu je závislá na činnosti a aktivite
jednotlivých členov . Bez práce jednotlivých členov by žiaden klub fungovať nemohol
.Činnosťou a úlohou klubu ako takého je
usmerňovanie chovateľskej a odbornej
činnosti prípadne analýza a vyhodnotenie spoločnej práce .
Do tohto volebného obdobia sme vstupovali v roku 2010 a to na VČS 14.3.2010
v Trenčianskych Stankovciach. Tu sme konštatovali počet 26 členov. To bolo vrátane
čestných členov a členov zo zahraničia . Súčasný výbor klubu bol zvolený a pracoval
v zložení : Predseda : Žuffa Peter, sekretár : Ďuriš Dušan ,Ekonóm : Luhový Ján ako
revízor bol zvolený Kresáň Ján .
Bolo to obdobie po Európskej výstave v Nitre ,ktorá bola pre našich chovateľov veľkou
motiváciou . Táto ukázala, že sme schopný konkurovať i zahraničným vystavovateľom .
Mnohý z našich členov si na tejto výstave i zakúpili nové zvieratá ,niektorý zvieratá predali
a čo je dôležité boli naviazané nové kontakty s chovateľmi.
Čo ale nebolo pre všetkých chovateľov priaznivé , bola zhoršujúca sa finančná situácia
takmer v každej rodine . Tým samozrejme klesala i schopnosť investovať do nového
chovného materiálu v nasledujúcom roku . Toto sa prejavilo už na našej X. klubovej
výstave v Nitre 2010 . Tu naši 7 členovia vystavili 52 zvierat čo nebolo málo ale ani veľa.
Na tejto výstave sme udeľovali samozrejme i klubové ocenenia . Buhužial i účasť na
schôdzi bola veľmi nízka .
Do roku 2011 sme vkročili s počtom 27 členov . Na rok 2011 mali naši členovia uznaných
19 kontrolovaných chovov. Tieto boli podľa nariadení „z vrchu „ už po niekoľký krát
uznávané cez Oblastné výbory . Sezóna bola vcelku dobrá bolo odchovaných veľa zvierat
,ako husí tak aj kačíc , Veľa chovných zvierat bolo zamenených medzi členmi klubu ,veľa
išlo mimo klubu . Väčšina našich členov je aktívnych ako vo svojich regiónoch tak i na
výstavách celoštátnych prípadne na výstavách v ČR . Navštívili sme rôzne výstavy
,chovateľov v zahraničí ,Podarilo sa importovať niekoľko kvalitných zvierat ako kačíc aj
husí . Viacerí naši členovia. boli vycestovaný v zahraničí, kde si zadovážili i nový materiál.
Viacerý ste si materiál vymenili navzájom .čo je veľmi dobre . Mali sme pocit že záujem
o chov vodnej hydiny opäť rastie . Ale!!! Na našej XI. klubovej výstave ktorá sa konala pri
CV NITRA 2011 bola účasť veľmi slabá . Napriek tomu sme udelili Majstra a šampiónov
klubu, ktoré si naši členovia prebrali .Táto sezóna bola poznačená akýmsi nepokojom
,možno zmenami vo zväze a očakávaniami čo bude. Taktiež neistotou v domácnostiach.
Nie však len výstavami je náš klub živí . Výbor klubu sa stretol v priebehu roka 5 krát ,kde
3
sme riešili bežné organizačné problémy. Veľkú radosť nám robí nový člen Lukáš
Marcinkech z Gbelou . Bohužiaľ niektorými členmi sme sa museli rozlúčiť .
Do roku 2012 sme vstupovali
s 24 členmi . Výročná schôdza sa konala na ranči
v Trenčianskych Stankovciach 29.4.2012 . Tejto schôdze sa opäť zúčastnili tí najaktívnejší
členovia .A čo je potešujúce i nové tváre . Vyhodnotili sme : Stavy uznaných chovov .
Počty odchovov podľa dodaných materiálov , rozobrali sme príčiny slabšej klubovej
expozície pri celoštátnej výstave ,a taktiež ešte raz pripomenul ocenených ktorý získali
ocenenia na tejto výstave . Ďalej sme sa venoval plánom na rok 2012, a to výstavnej
sezóne, ktorej vrcholom bola EV Lipsko a CV Nitra
Do našich radov vstúpili 3 nový členovia . Toto bolo hlavnými témami diskusie .
Analyzovali sme i možnosť usporiadať výstavu mimo Nitry .to by však prinieslo veľké
náklady pre chovateľov . Priateľ Košút ponúkol možnosť usporiadať výstavu v areale PD
Flora v Trenčianskej Teplej . Toto zlyhalo na technickom zabezpečení .( zapožičanie
a prevoz klietok by bolo nákladnejšie ako cesta do Nitry ).
Najlepšou alternatívou bola predsa iba Nitra . Na XV. Celoštátnej výstave zvierat a našej
12. klubovej expozícii bol opäť pokles vystavených zvierat. Pokles záujmu je však
všeobecný aké sú príčiny ?? . S týmto sa po týka väčšina chovateľských klubov .
Rok 2013 . V evidencii klubu máme 20 členov : Nastáva útlm . Z nezáujmu členov je
domotivovaný i výbor .A samozrejme ,že to platí i naopak . Chovatelia si povedia načo je
nám klub keď nám nič nedá . Pri stretnutiach s členmi výboru hľadáme alternatívu ako
ďalej . Ako klub nemôžeme bohužiaľ na členov okrem našej poradenskej činnosti inak
vplývať . Týmže nemáme dôkladnú evidenciu od chovateľov nemôžeme garantovať alebo
usmerňovať plemenársku prácu . Pri pokuse o usmernenie aby vydržali s predajom zvierat
do obdobia výstav . Je odpoveď jasná ,potrebujem predať -potrebujem peniaze .
Plne to chápeme . Chov husí sa stáva viac komerčnou záležitosťou . Do našich chovov sa
dostávajú jedince bez príslušnosti , nastupujú „módne“ vlny .
Naši členovia vstupujú do sezóny z plemenami : Slovenskej a Suchovskej husi
,Pomoranskej husi ,Landeskej husi ,Franckej husi , Ruanskej a Saskej kačice , Gazdovskej
kačice ,Indických bežcov a Kačice Pižmovej . Zo svojimi zvieratami sa zúčastňujú
miestnych a Oblastných výstav . Účasť na celoštátnej výstave v Nitre opäť slabá . Znova
iba tí istý chovatelia :Hulková Marta , Kresáň Ján a Buzek Lubomír .
Vážený priatelia .Rok 2013 bol i rokom 15 .výročia od založenia klubu . Vznikali sme
v roku 1998 ako Slovenský klub chovateľov husí . až 29.marca 2003 v Trenčíne sme
zmenili zameranie i na kačice a stali sme sa Slovenským klubom chovateľov husí a kačíc .
Či bolo toto rozhodnutie správne ? Nevieme ,ale bola to vôľa členskej základne .
Najsilnejšie obdobie klubu bolo v prvých 10 -12 rokoch . V tomto období ako aktívny
chovateľ som mohol vplývať svojimi zvieratami na obsadenosť výstav .
4
Základom úspešnosti bola evidencia , Prísne priparovacie plány a nekompromisnosť
v selekcii . V mojom chove boli i tri generácie chovných zvierat . Ktoré som navzájom
testoval . Každé jedno vajce ,každé jedno húsa bolo označené a evidované . Pokiaľ nemalo
zviera štandardné znaky , nešilo z dvora . Prísnu evidenciu som vyžadoval aj od Vás .
Viacerým sa moja prísnosť nepáčila , veľa našich členov bolo zameraných na ekonomiku
s predaja jatočných zvierat a nie na plemennú hodnotu . Veľa kvalitného materiálu sa vtedy
roztratilo po pekáčoch , bez ďalšej evidencie . V tom období sa doviezlo od našich
známych z Nemecka veľa materiálu . Či už to boli . Tulúzske ,Pomoranské, Šteinbašské
,Kučeravé, Nemcké nosné alebo Celské husi . To isté platí aj o kačiciach . Saské , Ruánske
, Kajugy , Orpingtonské , Indický bežci .
Vtedy stačilo povedať .ideme do Nemecka na výstavu , a išlo nás plné auto , nemali sme
problémy na hraniciach , ale išli sme spoločne .
Mnohý z Vás si pamätajú výstavy v Trenčianskych Stankovciach kde sme mali na prvej
klubovke v roku 1998 vystavených 83 husí .Na druhej v 1999 roku -86 husí ., V roku 2000
– to bolo 89 husí . V roku 2003 to bolo 123 husí a 80 kačíc a v 2004. 86 husí a 86 kačíc .
Okrem týchto počtov tu nemožno nepripomenúť plejádu plemien a počty zvierat v každom
plameni.
Nemožno zabudnúť na priateľské posedenia na výročných schôdzach či už v Stankovciach
,alebo v Jure nad Hronom .
Nemožno zabudnúť na
úprimnú zábavu , spevy
a nezabudnuteľný svojrázny humor „Karči Báčiho „ Béreša . Nezabudnuteľné rozprávanie
Julka Hasznosza o zabíjačkách a varení a samozrejme o štopaní husí na pečienky . Vždy
bol niekto menej úspešný a niekto viac . Na každej schôdze sme si povedali ako ďalej , brali
sme si k srdcu to čo sme mali na lístku od posudzovateľa napísané .
Vôbec nám nevadilo keď sme mali niekoľko zvierat vyradených , ale vedeli sme prečo .
Kvalita zvierat išla selekciou vpred .
Klubový spravodaj- Ročenka . Vám prinášal ,zápisnice , zoznamy uznaných chovov ,
novinky , štandardy plemien . Téma spravodaja bola vždy podľa vašich otázok, veterina
,kŕmenie ... Informácie o zahraničných výstavách . To všetko sa už dá teraz nájsť na
internete . Vtedy nie .
Webová stránka : –mimochodom ďalšia kapitola naše ho klubu . Aj o to sme sa pokúšali
.Stránka stále funguje, nájdete tu základné informácie , adresár ,a odkazy na niektoré
stránky ,zápisnicu z poslednej VČS. Viac krát sme hovorili, že tu budeme dávať Vaše
ponuky alebo požiadavky na nákup zvierat . Žiadna však nikdy neprišla .
Vážený priatelia . V našom klube bolo veľa významných chovateľov, ktorých chovy sa
podieľali na zvyšovaní úrovne chove husí a kačíc na Slovensku ale aj v Čechách . Mnohý
z týchto chovateľov výsledky svojej práce viac alebo menej intenzívne prezentovali na
rôznych výstavách . Či už to boli naše klubovky, celoštátne výstavy ,Európska výstavy ,
regionálne výstavy , ale i miestne .
5
Niektorý z našich členov majú chovy na vysokej úrovni, ale prezentovanie na výstavách
ich veľmi nelákalo .
• Dovolte,aby som na záver vyzdvihol všetkých i bývalých členov nášho klubu, ktorý sa
počas 15 ročného obdobia klubu zaslúžili o zvýšenie úrovne chovu husí a kačíc ale
i o propagáciu nášho klubu týmže vystavili na niektorej z našich klubových výstav :
Ábelovský Marian – Suchovské a Kučeravé husi ,Adam Anton – Labutia hus ,Balaj Ivan –
Slovenské husi ,Bandík Stanislav – Tulúzske slovenské a Suchovské husi , Ruánske s Saské
kačice ,Barlík Dušan – Štajnbašské modré a České husi ,Bayer Jaroslav - České husi ,
Béres Karol – Husi Landeské , Slovenské a Pižmové kačice ,Bongya Ernest - Kučeravá a
Landeská hus ,Braak Josef – husi Suchovské ,Briják Juraj – Slovenské husi , Ruánske
a Saské kačice .Buzek Ladislav – Suchovské husi ,Čech Vladimír – Emdemské husi ,Černý
Pavel – Slovenské husi ,Čiernik Rudolf –Tulúzske husi a Ruánske kačice ,Doležal Ján –
Steinbašské husi ,Dudáš Robert – Tulúzska a Slovenská hus , Ďuriš Dušan – Slovenská a
Pomoranská hus , Saská a vysokohniezdiaca kačica. Zsidek Szilárd – Tulúzska hus,
Steinbašská hus, Kajuga kačice ,Orpingtonské kačice , Saské kačice ,Indický bežci .
Dvorský Václav – husi Slovenské ,Hájek Ladislav ,Hanic František – Pomoranské husi
a saské kačice ,Hanic Matúš – Pomoranské husi a Saské kačice ,Harčarík Miroslav – Husi
Suchovské ,Hasznos Július -prvý tajomník klubu - Husi Kučeravé , Landeské a Slovenské
Hulka Miroslav- Cellské husi,Hulková Marta –Indický bežci ,Jelen Ladislav –Husi
Suchovské , Jeseň Peter - , Jorda Petr – Nemecké nosné ,Kalaš Jaroslav – Landeská , Česká
a Česká chocholatá hus .Krasňanský Štefan – Pomoranské husi , Kresáň Ján – Husi
Landeské tulúzske a kačice saské a ruánske ,Křivka František – Husi Slovenské ,
Lastovka Igor – Slovenské husi ,Luhový Ján - Slovenská hus , Pomoranská hus ,
Cholmogorská hus Cellská hus , Saská a Pižmová kačica, Indický bežec , Meyer Lothar –
Husi Tulúzske , Milan Lipták – Husi Suchovské ,Možiš Libor –Pomoranské husi ,
Nemecké nosné a Slovenské ,Pichlík Zdenek – České husi, Pištěk Jaroslav – Cellská hus ,
Pokusa Dušan Tulúzske husi ,Repka Roman – Emdemské a Diepholzké husi, Retkes Zsolt –
Emdemske a Tulúzske husi , Ryba Daniel Ruánska kačica ,Šurnovský Milan – Tuluzska ,a
Hrvoľová hus,Uher Milan – Česká chocholatá hus a Indický bežec , Vachánek Dušan –
Cellské husi , Závodský Alexander – Emdemské husi , Žuffa Peter –Tulúzske , Slovenské ,
Suchovské , Cellské husi a Pomoranské husi .
Žial niektorý už niesú medzi nami .
Medzi najúspešnejších členov klubu počas celej doby trvania patrili a patria : Ing.Luhový
Ján ,Bandík Stanislav , Kresáň Ján , Černý Pavel, Briják Juraj ,Buzek Ladislav , Hulková
Marta , Dvorský Václav , Zsolt Retkes, Zsidek Szilárd , Kŕivka František, Kalaš Jaroslav
,Bayer Jaroslav .
Vážený priatelia dovoľte aby som sa Vám na koniec tejto správy poďakoval za spoluprácu
počas trvania činnosti nášho klubu .
Peter Žuffa - 2. január 2014
6
Prehľad veľkých výstav v sezone 2014
Názov výstavy
Miesto
Dátum
Celoštátna výstava SZCH
NITRA 2014
22.-23.11.2014 ?
Celoštátna výstava ČSCH
Lysá nad Labem
14.-16.11.2014
Výstava Moravy a Slezka
Celoštátna nemecká výstava mladej
hydiny
Výstava WHGW
Přerov
28.-29.11.2014
Hannover
18.- 19.10 2014
96. Nemecká národná výstava
118. Lipsia schau
Lipsko
5. - 7. 12 2014
Výstava Vodnej hydiny
Bernstadt
4.- 5. 10. 2014
Durínska krajinská výstava hydiny
Erfurt
9.-10. 10 2014
28. Europska výstava
Méty – Metz
Francúzsko
13.- 15. 11. 2015
7
Slovenský klub chovateľov husí a kačíc -zoznam členov k 1.1. 2014
Meno
adresa
telefon / email
dátum
vstupu
0907304618
Oreské 77
Oravská Polhora
675
90863 Radošovce
plemeno
Tul.Steinb.
0908 621457
h.Česká ,k.Saská
2000
491 91
Belm Vehrte
0049-5406-5825
Suchovská hus
1998
4.
Braak Josef
čestný člen
Brijak Juraj
Č.Armády 350
906 32 Jablonica
0346 583665
1998
5.
Buzek Lubomír
Kukučínová 49
90101 Malacky
0908416574
hus Slovenská
.kač.Ruánska
Suchovská hus
6.
Černý Pavel
910 08
Boleráz 157
0915 718635
Slovenské
1998
7.
Danihel Karol
900 62
Kostolište 307
0703 725151
Slovenská Pom.strak,
Such
1999
8.
Čulenova 42
950 12 Nitra
037 412945
10.
Doc.Ing Weiss Ján
CSc čestný člen
Drengubiak
Miroslav
Ďuriš Dušan Ing
11.
1.
Bandik Stanislav
29 047
2.
Bayer Jaroslav
3.
Vyšné Kamence 928 013 06 Terchová
0905182319
Medné 203
020 61 L.Rovné
O903 461111
[email protected]
Dvorský Václav
Fryčovice 80
ČR 739 45
12.
Hájek Ladislav
Záhradná 5012 / 29 901 01 Malacky
13.
Hulka Miroslav
Pezinská 1113/20
9.
901 01 Malacky
0905 920290
2001
2008
1998
Slovenská
2012
,Slovenská, Saská kač.
2002
Slovenské
1999
Slovenská hus.
kač.Pižmová
kač.Pižmová
2002
ind .Bežec.
2002
2002
[email protected]
14.
Hulková Marta
Pezinská 1113/20
901 01 Malacky
0905 904098
[email protected]
15.
Jorda Michal
Němčice43 ČR
16.
Kalaš Jaroslav
LÍPA 3
17.
Košút Andrej
18.
Kresáň Ján
Podjavorinskej
455/7
L.Štúra 14 /19
19.
Křivka František
281 03 Radim 345
20.
Luhový Ján Ing.
Radlinského 9/18
00420 73944710 9
[email protected]
00420 603288046
503 12 Všestary
[email protected]
91401 Trenčianska 0905 680163
[email protected]
Teplá
0908 706245
018 61 Beluša
280 02 Kolín
00420-723-050958
D.Kočkovce 02001 0905 905675
2003
Česká, Landeská
2000
Slovenská, Africká ,
Saská , Ruánska kač.
Landeská hus kač
Saská
Slovenská hus
2012
Slovenská hus, Pom
hus str.,kač.Saská
husy České
kač.Ruánske
Pomoranská sivá hus
2002
2012
2007
1998
21.
Marcinkech Lukáš
Naftárska 858
908 45Gbely
[email protected]
0905438730
22.
Deitinghaus weg 2
49143 Bissendorf
0049 5402-8526
23.
Meyer Lothar
čestný člen
Mozdík Pavel
Pokusa Dušan
951 12 Ivanka pri
Nitre.
027 54 Veličná
0905 964 953
24.
Na Štrkovisko
975/5
Revišné 329
0905 241358
Emdemská, Francská
.k..pomoranská
Tulúzska hus
25.
Retkes Zsoltán
Imeľ 31
946 52 Imeľ
0908 589411
Emdemska hus
2000
26.
Štefka Milan
1.Čsl.armády 60
098 61 Vrútky
momentálne bez chovu
1998
27.
Zsidek Szilard Ing
Malá 56
946 57 Sv.Peter
0903-545601
[email protected]
0905 919799
1998
28.
Žuffa Peter
Sedličná 86
913 11
Trenč.Stankovce
O905 744599
[email protected]
Tuluzska,Steinbašská,
Česká
momentálne bez chovu
8
2010
1998
2001
1998
CHOLMOGORSKÁ HUS
Pôvod: Plemeno husí chovaných v 19. storočí, poľnohospodármi v centrálnej oblasti Ruska
krížením miestnych husí s labutími husami. A následným starostlivým výberom na vysokú
živú hmotnosť a schopnosť využívať pastvu od skorej jari do neskorej jesene.
Chovný cieľ: Odolné, konštitučne silné a veľmi životaschopné husi,pokojného
temperamentu. Dobre aklimatizovatelné na rôzne klimatické podmienky. Požaduje sa
zachovaný pud sedenia. Znáška je 30-40 vajec ročne s hmotnosťou 180-220 g, Farba
škrupiny je biela. Húsatá rýchlo rastú vo veku 60 dní hmotnosť dosahuje 4 kg telesnej
hmotnosti. Kvalita mäsa je veľmi dobrá.
Celkový dojem: Veľmi veľké ťažké husi s guľatým nie príliš veľkým hrboľom na zobáku .
Na spodnej časti zobáku je veľký lalok,ktorý siaha od spodnej časti zobáka až na krk .
Plemenné znaky gunára
Trup: masívny veľký , široký, vodorovne
nesený.
Chrbát: dlhý a široký, plochý a rovný.
Prsia: široké, plné a zaoblené bez kýlu.
Brucho: plné, dobre vyvinuté, s výrazným
dvojitým podbruškom.
Hlava :veľká, pretiahnutá, zaoblená. Na
koreni zobáka je veľmi výrazný guľaťý
hrboľ.
Zobák: strednej veľkosti, rovný silný ,
žlto-oranžovej farby.
Oči:U bieleho farebného rázu biele,
u sivého
a strakatého
hnedé
Krk : pomerne dlhý, mierne prehnutý
v hornej
časti
.
Krídla: dobre vyvinuté, pevne priľahlé
k telu
.
Chvost: krátky, zľahka zdvihnutý.
Holene:
svalnaté,
pokryté
perím.
Beháky: strednej dĺžky, silné, žltooranžovej
farby.
Operenie: Husté ,bohaté , ale pevné.
Plemenné znaky hus :
Až na pohlavím podmienené znaky
zhodná z gunárom, podbruško je viac
vyvinuté
Hrubé vady: Malý telesný rámec, nízka
hmotnosť, slabo vyvinutý lalok , brucho
a podbrušok , veľmi veľký hrboľ ktorý
príliš
smeruje dopredu, kýl .
Farebné rázy :
Biela,
Šedá ,
Strakatá
(biela s veľkými sivými
škvrnami na chrbte, ramenách a bokoch).
Hmotnosť :
Gunár : 10-12 kg,
Obrúčka:
9
27
mm.
Hus
obe
7-8.5 kg.
pohlavia,
Veterina :
Salmonelóza v chovoch hydiny – jej riešenie
Vlna salmonelovej infekcie koncom minulého storočia postihla chovy hydiny vo všetkých štátoch s
intenzívnym chovom hydiny, čo sa odzrkadlilo aj vo zvýšenej incidencii salmonelovej infekcie u
ľudí, nakoľko hydina a jej produkty sú podľa štatistík najčastejším zdrojom infekcie. Najčastejšie
izolované sérovary salmonel u infikovaných osôb sú S. enteritidis (70 – 80%), S. typhimurium (15 –
20%), S. infantis, S. hadar a S. virchow (okolo 1%).
Štáty EÚ vypracovali ozdravovací program, ktorý je zameraný na zníženie rizika prenosu salmonel
do ľudskej populácie. Program zahŕňa ozdravenie chovov hydiny, monitoring a zásady ochrany pred
zavlečením nákazy v starorodičovských chovoch hydiny a následne v rozmnožovacích chovoch
mäsových aj nosivých plemien, v úžitkových chovoch nosníc a v chovoch brojlerov
(http://www.efsa.eu.int).
Klinické príznaky salmonelovej infekcie u hydiny
Salmonelóza hydiny zapríčinená sérovarmi gallinarum a pullorum spôsobuje pullorovu nákazu, týfus
hydiny s typickým klinickým obrazom, spojeným s vysokou morbiditou aj mortalitou. V
komerčných chovoch sa už vyskytuje len veľmi zriedka.
Hore uvedené salmonelové infekcie u hydiny prebiehajú zväčša subklinicky. U jednodňových kurčiat
môžu spôsobiť zvýšenú morbiditu aj mortalitu. U starších kurčiat dochádza ku kolonizácií čriev
salmonelami s následným vylučovaním salmonel, s občasným zvýšením morbidity aj mortality v
chove. U mládok sa objavuje len mierna depresia a krátko trvajúca hnačka. Klinické príznaky
netýfusových salmonelových infekcií sú: nechutenstvo, ospalosť, dehydratácia, našuchorené perie,
niekedy hnačka. Pri chronickej forme dochádza k retardácií rastu. Viaceré sérovary salmonel
nespôsobujú klinické príznaky u hydiny, ale kolonizujú tráviaci trakt a sú vylučované do prostredia
infikovanými jedincami aj niekoľko týždňov. Niektoré sérovary infikujú aj reprodukčné orgány a
pečeň.
Klinické príznaky nie sú podmienené len sérovarom, ktorý infekciu spôsobil, ale aj jednotlivé kmene
v rámci jedného sérovaru môžu mať odlišnú patogenitu. U dospelých sliepok sa môže infekcia
spôsobená S. enteritidis prejaviť napr. len poklesom znášky, pričom je pôvodca dlhodobo
vylučovaný do prostredia trusom a vajcami. Klinické príznaky salmonelových infekcií sú v mnohých
prípadoch podmienené aj pridruženou bakteriálnou alebo vírusovou infekciou.
Tlmenie salmonelózy v chovoch hydiny
Dobré chovateľské a hygienické podmienky sú základnou podmienkou úspešného tlmenia
salmonelózy v chove. Ozdravovací program počíta s nasledovnými opatreniami:
- Biosekurity – opatrenia ktoré minimalizujú riziko prepuknutia nákazy v chove. Zoohygienické
opatrenia: depopulácia farmy, systém „všetko von – všetko dnu“, prísne oddelenie bielej a čiernej
prevádzky, dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia, hygiena personálu, zamedzenie vstupu cudzích
osôb, ochrana hál pred voľne žijúcimi zvieratami (vtáky, mäsožravce, hlodavce) ...
- Ošetrenie krmiva a vody - krmivo pri výrobe sa odporúča ošetriť pri teplote 85°C počas 2 minút.
V chovoch sa používa zdravotne nezávadná pitná voda.
- Kompetetívna exklúzia (konkurenčné vylúčenie) je založená na komplexe vzájomných interakcií
mikroorganizmov, živín a organizmu hostiteľa. Výsledkom toho je vylúčenie niektorých
mikroorganizmov z kolonizácie tráviaceho traktu. Prirodzená rezistencia voči nežiadúcim črevným
infekciám súvisí s postupným budovaním kvalitnej črevnej mikroflóry, ktorá svojimi
autoregulačnými systémami chráni vlastnú stabilitu aj stabilitu hostiteľského organizmu
(Chmelničná, 2000). Na zabránenie kolononizácie čriev salmonelami aj inými nežiadúcimi
mikroorganizmami sa odporúča používať probiotickéa prebiotické prípravky, ktoré svojím
pôsobením upravujú mikroekológiu tráviaceho traktu.
Probiotiká - označenie pre kultúru živých mikrooganizmov, ktoré sú súčasťouprirodzenej mikroflóry
čreva. Ich pôsobenie spočíva v ovplyvnení mikroflóry tráviaceho traktu, syntéze antimikrobiálnych
látok, vo vytváraní metabolicky a energeticky výhodnejších ciest látkovej premeny a enzymatického
rozkladu črevného obsahu, v optimalizovaní pH a redoxpotenciálu črevného obsahu.
10
Obsadzovanie miest na črevnej sliznici, sa umožní rozvoj vlastnej mikroflóry a stimulácia imunity
(Fuller, 1992). Prirodzená črevná mikroflóra má dôležitú úlohu v metabolických procesoch trávenia
a ochrane makroorganizmu pred chorobami.
Správne použitie probiotík je základným predpokladom ich účinnosti:
- nesmú sa podávať súčasne s antibiotikami a chemoterapeutikami na ktoré sú citlivé
- majú sa podať čo najskôr po vyliahnutí, aby sa probiotická kultúra čo najskôr uchytila na
klkoch čriev a pomnožila skôr ako patogénne mikroorganizmy
- podávajú sa aspoň 7 - 10 dní, nakoľko probiotická kultúra potrebuje na dostatočné uchytenie a
pomnoženie určitý čas
- podávajú sa pulzne počas celého života na obnovenie a doplnenie probiotickej kultúry a látok
vhodných k jej prežívaniu a množeniu v čreve
- podávajú sa po každom použití antibakteriálnych látok - antibiotík, chemoterapeutík na obnovenie
bakteriálnej mikroflóry.
Prebiotiká sú látky, ktoré podporujú rast a množenie prirodzenej črevnej mikroflóry, a zároveň
potláčajú množenie patogénnych mikroorganizmov. Bol potvrdený pozitívny efekt fruktooligosacharidov na zabránenie kolonizácie čriev kurčiat salmonelami (Bailey, 1991).
Použitie vakcín pri tlmení salmonelózy
Vakcináciou sa nedajú nahradiť vyššie uvedené opatrenia, ktoré sú v ochrane pred salmonelovými
infekciami prvoradé a nenahraditeľné. V prevencii salmonelózy u hydiny sa môžu používať živé aj
inaktivované vakcíny. Treba mať na zreteli nasledovné:
- salmonely parazitujú intracelurárne, preto účinné vakcíny musia stimulovať najmä bunkovú
imunitu
- živé vakcíny sú účinnejšie ako inaktivované, nakoľko indukujú tvorbu celkovej imunity, jej
humorálnu aj bunkovú zložku, čím sa zabraňuje manifestácii infekcie v orgánoch a vylučovaniu
pôvodcu (Berndt, Menther, 2001)
- inaktivované vakcíny, na rozdiel od živých vakcín, indukujú tvorbu vysokých hladín protilátok,
ktoré pri infekcii salmonelami majú len čiastočný protekčný účinok
- pri živých vakcínach sa dáva dôraz hlavne na bezpečnosť: prenos do ľudskej populácie, genetická
stabilita, pretrvávanie vakcinačného kmeňa v organizme vakcínovaných zvierat a vylučovanie
vakcinačného kmeňa do prostredia, možnosť diagnostického odlíšenia od terénnych kmeňov.
S preventívnym podávaním antimikrobiálnych látok (antibiotík a chemoterapeutík) sa pri tlmení
salmonelózy vôbec nepočíta. Zistilo sa, že aj používanie kŕmnych antibiotík vo výžive hydiny je
jednou z príčin zvýšenej vnímavosti hydiny k salmonelovým infekciám, nakoľko inhibujú hlavne
gram-pozitívnu zložku črevnej mikroflóry a vytvárajú vhodné podmienky pre množenie gramnegatívnych baktérií, ku ktorým patria aj salmonely (Mičan, 1993). Zároveň veľkým
nebezpečenstvom používania antibiotík v preventívnych dávkach je rýchly vznik rezistentných
bakteriálnych kmeňov v populácií zvierat, ktoré prenikajú aj do populácie ľudí, kde spôsobujú
hygienické, epidemiologické a zdravotné problémy.
Použitie antimikrobiálnych látok pri liečbe salmonelózy je už zakázané nakoľko:
- salmonely sú intracelulárne patogény a preto v bunkách sú chránené pred účinkom antibiotík
- antibiotiká len dočasne obmedzia vylučovanie salmonel a infikovaní jedinci sa často stávajú
trvalými bacilonosičmi
- po liečbe antibiotikami recidíva salmonelovej infekcie je častejšia, ako po prirodzenom prekonaní
infekcie (Hofacre, 2004)
- antibiotiká podávané perorálne nepriaznivo a dlhodobo ovplyvňujú prirodzenú črevnú mikroflóru,
ktorá chráni sliznicu čriev pred kolonizáciou salmonelami alebo aj inými patogénmi.
Pri liečbe a prevencii salmonelózy sa s veľmi dobrým účinkom uplatňujú probiotické prípravky,
ktoré svojím pôsobením zabraňujú infekcii aj reinfekcii čriev salmonelami, vytvárajú priaznivé pH a
celkové prostredie čreva pre dobré fungovanie tráviacich enzýmov a elimináciu patogénnych
mikroorganizmov. Probiotické prípravky zároveň priaznivo ovplyvňujú celkovú odolnosť a
obranyschopnosť organizmu.
11
Laboratórne aj terénne testy potencovaného probiotického prípravku PROPOUL potvrdili jeho
vysokú účinnosť v prevencii aj liečbe salmonelových infekcií u hydiny.
Prípravok má zároveň veľmi dobrý vplyv na celkovú odolnosť zvierat, chráni ich pred chorobami
tráviaceho traktu a priaznivo ovplyvňuje konverziu krmiva. Prípravok PROPOUL v kombinácií s
prípravkom HUMAC NATUR sa osvedčili aj ako účinná a bezpečná náhrada za kŕmne antibiotiká, a
zároveň podporujú nešpecifickú odolnosť hydiny.
V ostatnom období sa v chovoch hydiny stretávame viac s exotickými typmi salmonel, ako S. mitis,
S. virchow a ďalšie. Tieto sa za posledných desať rokov postupne rozšírili v Európe. Zdrojom je
pravdepodobne krmivo (rybie múčky, sójové produkty...) ale aj často nekontrolovaný dovoz hydiny,
exotických vtákov a iných zvierat. Tieto salmonelové kmene nemajú výraznú patogenitu pre hydinu
alebo človeka, ale ich veľké nebezpečenstvo je v tom, že bývajú multirezistentné na väčšinu
používaných antibiotík, ale aj na dezinfekčné prostriedky! Salmonely získané gény rezistencie
môžu odovzdávať iným druhom mikroorganizmov, čím vzniká reálna možnosť, že za pár rokov
nebude možnosť pomocou antibiotík liečiť viaceré vážne bakteriálne ochorenia, čo sa už prejavuje
hlavne v ľudskej populácií. Používanie probiotík – udržiavanie symbiotickej črevnej mikroflóry a
podpora kompetetívnej exklúzie je vhodnou prevenciou nielen salmonelových infekcií ale aj ďalších
zdravotných problémov v chovoch hydiny.
Informácie: VETSERVIS, s r.o, Kalvária 3, 949 01 Nitra Tel.: +421 37 / 6559131, mobil: +421908 705 186,
Fax: +421 37/ 6510221, e-mail: [email protected], www.vetservis.sk
Kontaktné údaje :
SZCH-Slovenský klub chovateľov husí a kačíc
Sídlo : Trenčianske Stankovce
www.skchhk.szm.sk
©zuffap - SKCHHK- 2014
12
Download

Ročenka _ 2014 - Slovenský klub chovate¾ov husí a kaèíc