205
túto šancu premárnil. Bolo mi z toho
ťažko, lebo včerajší deň sa vrátiť nedá.
Odprosil som Boha za premárnenú
šancu, premárnené milosti, že som bol
ľahostaný k spáse jej duše.
Potom som ešte obetoval sv. omšu
a sv. Prijímanie za babkinu dušu. Mám
nádej na Božie milosrdenstvo. Píšem
o tom preto, aby ste neurobili takú
chybu ako ja. Keď ide o spásu duše,
je treba byť zvlášť bdelým, pretože to
môže byť posledná šanca.
Jaroslav, 35 r.
že keď budeme úprimne robiť pokánie,
Boh nám odpustí všetky hriechy
a obmyje nás Krvou svojho Syna, takže
budeme čistí.“
Deduška to veľmi potešilo. Potom
som sa s ním krátko pomodlila a on
prijal Pána Ježiša za svojho jediného
Spasiteľa a Boha a Pannu Máriu za
svoju Matku. Dala som mu obrázok
Pána Ježiša a Panny Márie. Prežehnal sa,
poďakoval a keď vystupoval, povedal:
„Pôjdem navštíviť svoju známu. Ona
tiež veľa hrešila, porozprávam jej
o tom, čo ste mi hovorili.“
Bohdana, Ľ.
modlil, a toto je jediný spôsob, ako
im to Boh sprostredkuje. Keby prišli
hneď a urobili by to, určite by nás
nenapadlo sa za nich modliť.“
Tak sme sa teda začali za tú firmu
každý deň modliť. Na tretí deň prišli
bez zavolania a strechu za 10 minút
opravili (!) Boh mal s nami trpezlivosť
celý rok, kým sme konečne pochopili,
že sa nemáme na tých ľudí hnevať,
ale modliť sa za nich a žehnať im.
Určite nám raz na večnosti odkryje, čo
skrze tie modlitby mohol urobiť v ich
životoch.
Z.V.
Možno potrebujú modlitbu
Veľmi ma bolela na rekolekciách
hlava a nemohla som sa sústrediť
na prednášky. Poprosila som preto
kamarátky, aby sa za mňa pomodlili.
Jedna z nich všetkým povedala: „Jedno
Zdravas – ale s veľkou vierou!“ A
počas tej krátkej modlitby - v jednej
sekunde - zmizla silná bolesť úplne.
Až som bola z toho sama prekvapená.
Chvála Pánovi!
Jarka
Prežehnal sa a poďakoval
Cestovala som električkou. Bolo
tam veľmi veľa ľudí. Na jednej
zastávke sa uvoľnilo miesto vedľa
staručkého deduška. Myslela som si,
že je to žobrák.
Nadviazali sme spolu rozhovor.
Deduško mi hovoril, že túži po Bohu
a potom dodal: „Ale mne asi Boh
neodpustí moje hriechy.“ Na to som
mu odpovedala: „Božie slovo hovorí,
Celý rok sme čakali na klampiara,
ktorý nám mal prísť opraviť strechu.
Viackrát sme kvôli tejto reklamácii
volali do firmy. Šéf firmy nám vždy
povedal, že na nás myslia, dokonca
sa asi trikrát cestou z práce zastavili
pozrieť sa na to, ale nič viac. Raz
moja sestra povedala: „Možno tí
ľudia potrebujú, aby sa za nich niekto
Modlíme sa za obrátenie, duchovné
prebudenie a záchranu Slovenska.
Podstatou je konať pokánie za seba
i za národ a s naliehavosťou volať k
Bohu za záchranu slovenského národa.
Boh sľubuje, že ak národ bude konať
pokánie v úprimnej modlitbe, a tak sa
bude nepretržite modliť, slovenský národ
bude zachránený pred autogenocídou
- homosexualizmom, gender ideológiou
a juvenilnou justíciou, ktorá odoberá deti
z dobrých rodín bez udania vážneho
dôvodu. Modlitbový zápas tvorí:
upozorniť, aby ľudia chorí a spútaní
otrockými okovami zlého (alkoholom,
hracími automatmi, nečistým duchom,
okultnými putami) s veľkou vierou prosili
Pána Ježiša za oslobodenie a s vierou
prijímali v túto hodinu požehnanie. Počas
sv. hodiny, aj počas modlitbovej stráže,
je dôležité mať konkrétny úmysel, za čo
sa modliť. Počas modlitby si uvedomovať
Božiu prítomnosť a pravdu, že „Bohu nič
nie je nemožné“ (Lk 1,37) a so živou
vierou sa na Neho obrátiť. Vzorom pre túto
modlitbu nech sú nám Abrahám, Jakub,
Mojžiš, Eliáš, Nehemiáš, Judit a Panna
Mária.
1. Svätá hodina od 20:00 do 21:00 hod.
je pre všetkých modlitebníkov spoločná,
modlí sa ju každý tam, kde je. Ideálne
je, keď sa kresťanské rodiny modlia svätú
hodinu spoločne. Je možné sa modliť sv.
ruženec, spievať kresťanské piesne, čítať
z Písma alebo použiť modlitbové modely
pre svätenie nedele. O 21:00 hod. dávajú
niektorí biskupi a kňazi požehnanie,
predovšetkým modliacim sa. Je dobré
2. Modlitbová stráž. Jednu modlitbovú
skupinu tvorí 23 ľudí. Každý člen má jednu
konkrétnu hodinu dňa modlitbovú stráž
(20:00 – 21:00 hod. je spoločná). Takto
sa modlí celý deň nepretržite. Za skupinu
je jeden zodpovedný. Je dobré, aby všetci
mali zoznam svojej modlitbovej skupiny.
Táto skupina sa modlí nepretržite týždeň
(7 dní) svoje modlitbové stráže. Potom má
tri týždne prestávku. Medzitým sa modlia
Motivácia
1.1. 2015
ROK 2015
S veľkou vierou
iné tri skupiny vždy po týždni. Aktivista
každej skupiny, nielen stráže zorganizuje,
ale aj bdie nad tým, aby sa v tomto rytme
modlili celý rok. Stráže sa striedajú vždy v
nedeľu o 21:00 hod.
Režim modlitbových skupín:
1. týždeň: Bratislava a okolie,
2. týždeň: Považská Bystrica a okolie,
3. týždeň: Žilina a okolie,
4. týždeň: Nitra, Galanta, Lučenec a iné.
Odporúča sa: Pred 7-dňovou strážou,
najlepšie v nedeľu, sa skupina stretne a
podajú sa návrhy, za čo je potrebné sa
modliť. Je dobré, aby sa na modlitbách
bojovalo za aktuálne problémy vo svojom
najbližšom okolí (napr. za problémy rodiny,
za zamestnanie, za obrátenie nejakého
človeka, za uzdravenie, za oslobodenie
od alkoholu, za obrátenie kňaza...). Môže
sa lósom určiť úmysel, ak je viac návrhov.
Po skončení 7-dňovej modlitbovej stráže
sa skupina (v nedeľu) podelí so svojimi
skúsenosťami z modlitbového zápasu.
Modlitba vytrvalá, pokorná a vrúcna dosiahne bez pochýb nebo, z ktorého sa nikdy nevráti nevyslyšaná. (Sv. Bernard)
„Slovensko nezachráni nikto, iba Boh. Ale On to neurobí bez Teba!” (citát otca biskupa Rudolfa Baláža, 12. 7.1997, Žilina)
Toto sú výzvy ktoré by mal každý kresťan zodpovedne realizovať.
Kontaktná adresa: Eva Somrová, Sládkovičová 586, 017 01 Považská Bystrica.
Prosíme Vás, pošlite nám vaše svedectvá a skúsenosti s modlitbou. Tento časopis si robíte sami.
D      J
2 Krn 20,1-4: „Potom prišli
Moabčania, Amončania a s nimi
niektorí z Meunejcov do boja proti
Jozafatovi. Prišli (ľudia) a oznámili
Jozafatovi: „Veľký zástup prišiel
proti tebe spoza mora, z Aramejska.
Hľa, už sú v Asasontamare!“ To
je Engadi. Jozafat sa preľakol.
Rozhodol sa obrátiť na Pána a
vyhlásil v celom Júdsku pôst.
Júdovci sa zhromaždili uprosovať
Pána. Aj zo všetkých júdskych miest
prišli uprosovať Pána.”
Proti kráľovi Jozafatovi tiahnu
tri armády. Výzvedná služba mu
oznamuje, že sú už blízko, a že
ich je veľmi veľa. Po ľudsky nemá
šancu zvíťaziť.
Čo robí v tejto situácii? Kráľ
má zodpovednosť nielen za seba,
ale za celý národ. Jozafat bol jeden
z mála panovníkov, ktorí naozaj
slúžili Bohu. Mohol by povedať:
„Pane, prečo na mňa dopúšťaš takú
skúšku? Veď sa snažím slúžiť Ti...“
Ale čo urobil? Všimnime si, čo je
o ňom napísané: Jozafat sa pýtal s
bázňou Pána. Tu totiž slovo „pýtal“
znamená, že on sa na Boha nielen
obrátil, ale u Neho hľadal konkrétnu
odpoveď. On nehľadal pomoc u
ostatných panovníkov, aby mu
pomohli, ale obrátil sa najprv na Pána.
Vyhlásil po celom Júdsku pôst. Júdovci
sa zhromaždili, aby hľadali pomoc u
Pána. Zhromaždili sa v Pánovom dome
a Jozafat sa modlil - 2 Krn 20,6-12:
„Pane, Bože našich otcov, nie ty si
Boh na nebi a panovník nad všetkými
kráľovstvami národov?! V tvojej ruke
je sila a moc a nik sa nemôže k tebe
postaviť. A nevyhnal si ty, náš Bože,
národy tejto krajiny pred svojím
ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy
potomkom svojho priateľa Abraháma?!
Usadili sa v nej a postavili v nej tebe,
tvojmu menu, svätyňu s úmyslom: Ak
doľahne na nás nešťastie, trestajúci
meč, mor alebo hlad, postavíme sa
pred tento dom a pred tvoju tvár - veď
v tomto dome je tvoje meno -, budeme
vo svojej úzkosti volať k tebe a ty
nás vypočuješ a zachrániš.“ A teraz,
hľa, Amončania, Moabčania a horali
zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom
nedovolil prejsť, keď vychádzali z
egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich
nezničili, hľa, títo sa nám odplácajú,
lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho
imania, ktoré si dal nám. Bože náš,
nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme
sily proti tomuto veľkému zástupu,
ktorý prichádza proti nám, a sami
nevieme, čo si počať, ale iba k tebe
obraciame svoj zrak.“
To je vzorová modlitba. Je v nej
niekoľko dôležitých bodov. Jozafat
vyznáva jediného Boha, ktorý je
Tvorcom celého vesmíru, ktorý stvoril
všetky hviezdy. Vyznáva, že On je
Pánom. A Jozafat hovorí: „Ty máš v
rukách všetku moc.“ Potom dodáva:
„Či si nevyhnal všetkých obyvateľov
krajiny pred Izraelom?“ A spomína
konkrétne veci, ktoré Boh urobil pre
izraelský národ. Pripomína Bohu: „Ty
si túto krajinu dal Abrahámovi a jeho
potomstvu.“ A potom sa odvoláva na
to, že Pánov chrám je miesto sväté, a
že keď sa tam bude človek modliť, On
- Boh vypočuje takú modlitbu, pretože
v tomto dome spočíva Božie meno.
Ukazuje i na históriu pohanských
národov, ktoré mali Izraeliti vyhubiť
- ale ich nevyhubili. Mali s nimi
bojovať, ale nechceli. Kráľ Jozafat
hovorí: ´A teraz sa nám odplácajú.
My sme sa k nim vtedy zachovali
ako dobráci a oni nás teraz idú zničiť.
Nebudú voči nám prejavovať žiadne
milosrdenstvo.´ Áno, vtedy Izraeliti
neposlúchli Boha. A teraz to Jozafat
vyznáva ako hriech.
Je napísané, že v tejto situácii
všetci stáli pred Bohom. Nestáli tam
bezducho, ale vo viere. Stáli v jednote
v prosbách k Bohu. A čo sa stalo? Boh
dal prorocké slovo jednému človeku.
A je presne povedané, kto to bol:
„Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša,
syna Banaiáša, syna Jehiela, syna
Mataniáša, levitu z Asafových synov,
zostúpil uprostred zhromaždenia
Pánov duch a hovoril:“(2Krn 20,14)
Konkrétny človek dostal prorocké
slovo a verejne povedal národu
i kráľovi: „Dávajte pozor, všetci
Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i
kráľ Jozafat.“ Z úryvku nie je jasné,
či už mal skúsenosti s proroctvom,
alebo či to bolo jeho prvé prorocké
slovo. Prorokovanie si vyžaduje určité
hrdinstvo. Človek má väčšinou strach,
že sa zosmiešni, že sa to, čo povedal
vôbec nestane...
A tento muž mal odvahu. Vystúpil a
povedal: „Vy sa nebojte a nestrachujte
pred týmto veľkým zástupom, lebo ten
boj nie je váš, ale Boží!”
Aj my si máme byť vedomí, že keď
bojujeme za Božie kráľovstvo, za spásu
duší, a tiež keď bojujeme proti silám
temnoty, tak sa nemáme spoliehať na
svoju silu ani na svoju inteligenciu,
ba ani na svoje skúsenosti, ale znovu
a znovu sa máme spoliehať na Boha.
Každá situácia je iná - originálna.
Človek môže mať veľa skúseností s
Bohom, ale keď príde nová skúška,
stojí pred Bohom s prázdnymi rukami
a nevie, ako sa tá situácia vyvinie.
V tejto situácii dostal prorok slovo
a s vierou hovorí: „Zajtra tiahnite dolu
proti nim! Oni budú vystupovať po
svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia,
pred rovinou Jeruel. Vašou úlohou
nebude bojovať. Pevne sa postavte
a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám
poskytne Pán. Júda a Jeruzalem,
nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra
im vyjdite naproti a Pán bude s vami!”
(2Krn 20,16-17).
A ako reagoval kráľ Jozafat
na toto prorocké slovo? Mohol
povedať: „Ktovie, či to, čo hovoríš,
nie sú len nejaké tvoje subjektívne
pohľady... Mne sa to veľmi nezdá.
Je to nerozumné.“ Ale kráľ Jozafat
takto nereagoval. Mohol tiež povedať:
„Pozri sa, tak toto Boh mohol povedať
mne, ja som kráľ. Prečo by to mal
hovoriť tebe, kto si ty? Od teba to
neberiem. Boh to mal povedať mne.“
A on tak vôbec nereagoval - ani
nepochyboval, ani sa neurazil. Naopak:
„Nato sa Jozafat sklonil tvárou na
zem a všetci Júdovci a obyvatelia
Jeruzalema padli pred Pánom na tvár,
aby sa klaňali Pánovi“ (2Krn 20,18)
Tu je povedané ako reagovali.
Reagovali skutočne vo viere. Verili,
že Boh prehovoril, a že Boh bude
konať. Urobili gesto viery. Potom
je povedané, že „leviti z Kaátových
synov a z Koreových synov vstali a
veľmi veľkým hlasom chválili Pána,
Izraelovho Boha.“
A začali spievať, chváliť Pána.
Prejavili tak svoju vieru. Neoddávali
sa nejakým depresívnym alebo
pesimistickým myšlienkam. Keby
uvažovali logicky, že nemajú žiadnu
šancu, tak by dopadli zle. Ale oni
začali chváliť Boha. Keby tam bol
nejaký „negativista“, povedal by: „Čo
bláznite. Zajtra budete všetci zrovnaní
so zemou. Už tu nebudete. A ešte si aj
spievate.“ Ale oni spievali s radosťou.
Uverili Bohu, že to môže urobiť,
uverili, že môže urobiť zázrak. A čo
sa stalo na druhý deň? 2 Krn 20,20:
„Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue.
Keď vychádzali, Jozafat sa postavil
a povedal: «Počúvajte, Júdovci a
obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána,
svojho Boha, a bude sa vám dariť!»”
Kráľ povzbudil ich vieru. 2 Krn 20,2125: „Poradil sa s ľudom a rozhodol, aby
Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali
v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami
a aby hovorili: «Oslavujte Pána, lebo
jeho milosrdenstvo trvá naveky.» A v
čase, keď začali plesať a oslavovať,
obrátil Pán proti Amončanom,
Moabčanom a horalom zo Seiru
postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a
porazili ich. Amončania a Moabčania
sa totiž postavili proti obyvateľom
pohoria Seir, aby ich dobili a vyhubili,
a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru,
pomáhali si vzájomne sa ničiť.Júdovci
prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad na
púšť, obrátili sa smerom k zástupu a
videli iba mŕtvoly popadané na zem,
nebolo nikoho, kto by sa bol zachránil.
Jozafat a jeho ľud išli pobrať korisť
a našli tam množstvo majetku, šiat
a skvostných nádob. Nabrali si toho
toľko, že to nevládali uniesť. Tri dni
brali korisť, lebo jej bolo tak veľa.“
Všimnime si jednu vec. Tu je
povedané, že: Boh poplietol tým
veliteľom rozum tak, že postavili proti
sebe svoje armády. Dve proti jednej.
A keď ju vyhubili, tak sa postavili
zvyšné dve tiež proti sebe navzájom. To
bolo vtedy, keď Izraeliti začali chváliť
Pána.
Toto je napísané aj kvôli nám - na
povzbudenie našej viery. Stalo sa to
síce niekoľko storočí pred Kristom,
ale je to súčasťou Božieho slova.
Božie Slovo je napísané pre naše
povzbudenie. Hovorí, že Boh je stále
rovnaký, rovnako všemohúci. Áno,
často to vyzerá, ako by sa nič nedialo,
akoby Boh ani nezasahoval do života
ľudí, a napriek tomu On v určitých
momentoch zasahuje.
Kráľ Jozafat dal skrze vieru priestor
Bohu, aby sa Boh mohol osláviť.
Hľadal pomoc u Boha a veril v Jeho
všemohúcnosť. My to prežívame
prakticky v každej bojovej modlitbe.
Často sa stáva, že keď človek o niečo
prosí, tak ešte nemá vieru. Ale keď
začne spievať a chváliť Pána, tak sa
v ňom viera prebudí a človek skutočne
uverí, že Boh to môže urobiť. Vtedy
je potrebné stáť v živej viere aspoň 5
minút. Potom, keď skončí modlitba,
možno príde pochybnosť. Ale aspoň
počas modlitby, v tú prítomnú chvíľu
mám veriť, že Boh je všemohúci. Mám
si pripomenúť, aké zázraky už Boh
urobil a mám stáť vo viere, že aj teraz
svojou všemohúcnosťou pôsobí v tej
konkrétnej prosbe !
Vážení
modliaci
sa
čitatelia
“Modlitbového zápasu”,
dovoľte, aby sme Vám znovu
pripomenuli, že “Modlitbový zápas” okrem
tlačenej podoby vychádza aj v elektronickej
podobe www.modlitbovyzapas.sk
Zároveň by sme radi na tejto
stránke zverejňovali aj rôzne svedectvá,
povzbudenia a vaše podnety. Veríme, že táto
iniciatíva povzbudí tých , čo sa nemodlia,
aby sa modlitbový zápas modlili a tých čo
sa modlia, aby boli ešte horlivejší. V tom
nám Boh pomáhaj!
Vaša redakcia
Boh chráni moje deti
Som matkou dvoch detí. Každý
deň sa modlím za ich ochranu a
vyprosujem im požehnanie do každého
dňa. Starší syn pracuje pri strojoch.
Jedného dňa prišiel z práce a ukazuje
mi ruku: „Mami, pozri sa! Čo vidíš?“
Odpovedala som: „Vidím normálnu
zdravú ruku. A čo sa stalo?“ Vravel:
„Dnes som bol pri jednom pokazenom
stroji a obzeral som si ho. Naraz sa
z neho nečakane vyliala vriaca voda
a vytiekla mi rovno na celú ľavú
ruku. Najprv som sa veľmi zľakol
a moji spolupracovníci všetci od ľaku
prestrašene zakričali, lebo vedeli, ako
to skončí. Moja ruka mala byť úplne
obarená a veľmi bolestivá od vriacej
vody. Ale na môj veľký údiv i údiv
všetkých kolegov z ruky iba vystúpila
para a ona zostala úplne nepoškodená.“
Môj syn tomu nerozumel, ale ja som si
hneď uvedomila silu modlitby. Pán
Ježiš mi takto chcel ukázať, že On
skutočne moje deti chráni, keď mu ich
s dôverou odovzdávam.
p. Janka zo S.
Mať čas na Boha
Už dlho mi na srdci leží jedna
túžba: aby mal Pán Ježiš prvé miesto
v mojom živote. Často sa za to
modlím, aby som Mu toto miesto
dokázala v každodennom živote dať.
Minule som sa pripravovala na
modlitbové stretnutie, keď mi zavolala
dcéra, že v sobotu bude narodeninová
oslava môjho vnúčika, a že príde aj
jeho druhá babka.
Nechcela som ju zarmútiť, ale
zároveň som vedela, že potrebujem
prežiť víkend na modlitbách – mať čas
len na Boha. Ako som len najlepšie
vedela, snažila som sa dcére vysvetliť,
že určite prídem a teším sa na tie
narodeniny, ale že nemôžem v sobotu,
ale až v nedeľu poobede.
Trochu som sa obávala, že moje
rozhodnutie vyvolá malé napätie vo
vzájomných vťahoch, ale vo svojom
srdci som to priniesla ako obetu
Pánu Ježišovi. Vedela som: Pán Ježiš
musí byť na 1. mieste a On sa potom
postará aj o mojich drahých a dá im, čo
potrebujú. O niekoľko dní mi zavolala
dcéra a s pokojom mi oznámila, že
oslava narodenín sa prekladá o týždeň
neskôr. Ja som potom šla s radosťou
na modlitbové stretnutie. Pán Ježiš sa
postaral aj o túto záležitosť. Bola som
šťastná, že som sa rozhodla správne.
Bola to malá vec, ale náš život sa
skladá väčšinou z takých malých vecí
a myslím, že záleží na tom, ako sa
rozhodneme. Aj Sv. Písmo hovorí, že
máme byť verní v malom.
Eva
Modlitba priniesla úľavu
Naša babka má 87 rokov. Veľa sa
teraz modlieva. Svoju modlitbovú stráž
máva o 12:00. Problémy jej však robí
vysoký tlak. Niekedy babke príde zle,
šumí jej v hlave a má bolesti. Lieky
na tlak nie vždy pomôžu. Raz, keď
bol jej stav vážny, začali sme s ňou
vzývať Ježišovo meno: „Ježišu! Ježišu!
Ježišu!“ a tiež „Ježišu, milujem Ťa,
svoje hriechy ľutujem!“. Babka to len
šepkala.
Keď sme na nasledujúci deň
spomenuli túto situáciu, odpovedala:
„Až keď ste sa začali nahlas modliť,
prišla úľava.“
Volali sme Pána Ježiša. On prišiel
a uľavil babke v bolestiach. Už sme sa
o tom neraz presvedčili.
Miroslava, 36 r.
O 3 minúty by už bolo neskoro...
Keď bola u nás epidémia tzv.
prasacej chrípky, zatelefonovala mi
sestra z Kyjeva a povedala, že môj
synovec má vysokú horúčku 40 °C.
Bol to v r. 2010 a všade vládla veľká
panika. Veľa ľudí zomrelo.
Zavrela som obchod, kde pracujem,
šla som do skladu a s veľkou vierou
som sa začala modliť bojovku:
„Nebeský Otče... prosím za uzdravenie
synovca.“ Vedela som, že Boh ma
vypočuje, veď v Písme je napísané:
„Volaj ku mne a vyslyším ťa...“ (Jer
33, 3)
Neskôr som sa dozvedela, čo sa
d i a l o ďalej: hneď po tom telefonáte
prišla záchranka a synovca vzali do
nemocnice. Lekári hovorili, že keby
ho priviezli o 2-3 minúty neskôr, bolo
by už neskoro... Bol to veľký zázrak,
že v takom veľkom meste, akým je
Kyjev, bola práve vtedy záchranka
„voľná“. Ďakujem Bohu za záchranu
môjho synovca.
Zorjana, UA
Premárnil som šancu
Presťahoval som sa do iného
mesta a po dlhšom čase som navštívil
rodičov. S nimi bývala i moja
87-ročná babka. Približne pred rokom
sme jej zavolali kňaza, pripravili
sme sa spolu na celoživotnú spoveď,
babka sa vyspovedala a prijala Pána
Ježiša v Eucharistii. Od posledného
stretnutia sa však babka veľmi
zmenila: bola drobná, akási scvrknutá,
ležala na chrbte s napoly otvorenými
očami a ťažko dýchala. Keď som ju
uvidel, nebol som schopný povedať
nič okrem pozdravu: „Pochválený
buď Pán Ježiš Kristus!“ Na to
odpovedala len: „A-a-a...“- čo malo
znamenať: „Naveky. Amen.“ Akoby
ma paralyzovalo. Nemohol som sa
spamätať, že tu leží moja babka, ktorá
so mnou tak rada hovorila o citátoch
zo sv. Písma, ktorá ma veľa naučila
o Bohu, rozprávala mi rôzne príbehy
plné životnej múdrosti. Predtým bola
veľmi šikovnou krajčírkou... Nevedel
som, čo povedať.
V tej chvíli vbehla do izby moja
malá neter, ktorá akoby magnetom
upútavala na seba pozornosť nás
všetkých. Rozhovor sa zvrtol na neter
a na babku sme pozabudli. Prišiel
večer a ja som sa musel vrátiť domov.
Pretože som meškal na vlak, nestihol
som sa s babkou ani rozlúčiť. Hneď
na druhý deň- o 23:00 mi zavolala
sestra a povedala, že „babka odišla
na večnosť“. A tu som si uvedomil,
že Boh mi dal poslednú šancu, aby
som sa s babkou pomodlil (tak ako
sa modlievala kedysi ona so mnou),
aby som jej ukázal na Ježiša, aby
mohla posledný raz v živote urobiť
pokánie za svoje hriechy – a ja som
Download

MZ_januar_2015 - Modlitbový zápas