Veľkonočná kázeň, Veľkonočná nedeľa, 8.4. 2012, CZ ECAV Badín
Zas svitlo ráno vzkriesenia
A v ňom nádeje pramenia
Nádeje už takmer zničené a márne
Však tam, kde zdá sa koniec nastáva
Boh zasahuje a koná svoje dielo slávne
Haleluja, Kristus Pán, z hrobu vstal
On ráno večnosti nám všetkým ukázal. Amen.
Milí bratia a sestry!
Dnes je Veľká noc, Veľkonočná nedeľa. Svätíme najväčšie sviatky kresťanov. Znie
posolstvo o Kristovi, ktorý porazil smrť a vstal z mŕtvych. Čo je to za vec? Je to zázrak, je to
div? Je to niečo, čím sa treba seriózne zaoberať? Bez pochyby, je to osobite
povšimnutiahodná udalosť dejín, udalosť dejín cirkvi, udalosť ľudského spoločenstva celých
vekov. K akým pocitom nás môže zvesť o tejto udalosti viesť?
V prvom rade by to mala byť radosť. Radosť podobná radosti z víťazstva dobra, lásky,
života. Radosť, ktorá začína tam, kde sa zdá, že všetko skončilo a predsa prišiel zlom, zmena
všetko sa otočilo. Je to akoby spadlo posledné zrnko piesku v presýpacích hodinách a zrazu
niekto, nejaká neviditeľná ruka otočí hodiny späť a všetko plynie odznovu. Aj Ježišova smrť
sa zdala ako úplný koniec, spadlo posledné zrniečko piesku. Treba ísť preč, zbaliť všetko.
Dokonané! A vtedy sa ukáže, že to nie je tak, že sa dá ísť ďalej.
Dostali ste už v živote takúto šancu? Zažili ste niečo podobné? Väčšina z nás niečo
podobné v menšom či väčšom zázraku okúsila na vlastnej koži. V takýchto chvíľach má
človek neopísateľnú radosť. Ale i bázeň v srdci, pokiaľ vníma život správnym spôsobom,
pokiaľ si uvedomuje pozadie toho divu, ktorý mohol zažiť. Áno, bázeň, je to druhé, čo
môžeme prežívať pri Veľkej noci, bázeň pred Bohom. V bázni pred Hospodinom chceme
a musíme prežívať Veľkú noc. Ale napokon musí byť naše srdce naplnené aj láskou
a dôverou v Boha, ktorý nás sám nekonečne miluje a my môžeme Jeho lásku opätovať tak,
ako sa len dá. A jedným z aspektov lásky je dôvera. Radosť, bázeň, láska i dôvera. Štyri
hodnoty života, pocity, ale i prejavy ducha a viery, ktoré spájame a musíme spájať s Veľkou
nocou. Ale viac o nich až po piesni a modlitbe.
Zaspievame prvé dva verše piesne z ES č. 150- „ Víťaz nad smrťou“.
Otčenáš
„Moja sila a pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou.
Hlas plesania a spásy v stanoch spravodlivých: Pravica Hospodinova dokázala silu!
Pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu!
Neumriem, ale budem žiť, a hlásať budem skutky Hospodinove.
1
Ďakujem Ti, že si ma vyslyšal a bol si mojou záchranou.
Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným.
Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach.
Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme a radujme sa v ňom!
Hospodin je Boh, On nás osvietil.“
Ž 118, 16- 29
Milé sestry a bratia!!
V generálnom úvode sme si ponúkli upútavku na obsah ďalších minút. Možno si niekto
povedal, že teda to bude znovu raz to isté, čo počúvame každý rok. Možno má pravdu. Je to to
isté, len v inom čase a možno to práve takto má byť. A tak sa teda poďme pozrieť na slová
žalmu a pohovoriť si o radosti, bázni, láske i dôvere.
V prečítaných slovách žalmu nachádzame zvesť o radosti. Žalmista sa zdieľa so svoju
radosťou, keď hovorí: „ Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme a radujme sa v ňom!“ Aj
my sa naozaj chceme pripojiť k tejto žalmistovej radosti, ktorej dôvod detailne nepoznáme,
ale chceme ju naplniť aj radosťou Veľkej noci. Ako sa však k radosti dopracovať? Dá sa
k radosti donútiť? Dá sa povedať niekomu – raduj sa, radujte sa? Dnes je ten deň! Nie sme
stroje, nevieme sa len tak zapnúť a vypnúť v pocitoch, v stave duše a mysle, je to oveľa
zložitejšie. Niekto si plánuje radosť napríklad k narodeninovým oslavám a všetko môže
dopadnúť ináč. Viem, že dnes je ťažký život, ľudia majú veľa trápení, ťažkostí, svet je veľmi
zamotaný a navyše všetci vieme o všetkom zlom, čo sa kde deje, na všetkých miestach sveta
a potom sa nám ťažko raduje, sme tak trochu deptaný neistotou života.
Ak sa predsa niekto raduje, vidíme, že tá radosť, ktorú daný človek má nie je postavená
na trvalejšej hodnote, že v pozadí jeho radosti je niečo veľmi ľudské, veľmi slabé.
Veľká noc nám dáva iný dôvod. Dôvod, ktorý je ako kameň. Odvalený kameň, prázdny
hrob, Kristus, ktorý žije sa má stať našou radosťou. Nie, nikoho neviem k radosti prinútiť,
možno sa mi niekedy podarí vyčarovať úsmev, vtipom, či inou príhodou. Ale radosť vám
predsa len musím zvestovať a veriť, že my, ako spoločenstvo môžeme spolu radostne prijať
jedinečnosť zvesti o Kristu, ktorý smrť porazil.
A tak vám i ja dnes hovorím celkom otvorene a radostne to, čo hovoril voľakedy
žalmista: „ Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme a radujme sa v ňom.“ Odvráťme svoje
srdcia od neistoty, od strachu, od prázdnoty, od myšlienok, ktoré nás ubíjajú. Boh pre Teba
učinil div, ktorý znamená víťazstvo! Ježiš je víťaz. Ak ti je Ježiš blízky, ak je Ježiš tvoj
priateľ, ak je Ježiš ten, koho obdivuješ, pre Jeho slová a skutky, o ktorých si počul, ak je Ježiš
ten, o ktorom nepochybuješ, že jedine skrze Neho dosiahneš spásu, potom i dnes tvoje srdce,
brat-sestra, nemôže byť bez radosti.
2
Ak si pozorne vnímal deje utrpenia a potom si bol smutný a nešťastný z toho, čo sa stalo
na Golgote, dnes máš dôvod, veľmi silný a jedinečný dôvod k radosti srdca, pravej radosti,
ktorá sa môže niesť tvojim životom.
Lenže k radosti, ktorú nám nesie Veľká noc, potrebujeme i bázeň. To je to zvláštne
slovo, ktoré si človek nie vždy správne vysvetlí. Čo je to bázeň? Bázeň možno mať len voči
Pánu Bohu. Naša bázeň voči Bohu začína pod krížom, kde si priznávame svoju vinu, kde si
uvedomujeme výnimočnosť Božieho konania vo vzťahu k človeku, kam až musel Boh zájsť,
aby sme mali dôvod naozaj prijať Jeho pomocnú ruku. Bázeň je stav uvedomenia si veľkosti
Božej moci, pokora, poslušnosť, prijatie tajomnosti a svätosti Božej moci v tomto svete.
Nejde o strach pred mystériom, ale o pokorné prijatie skutočností, ktoré sú väčšie ako my,
ľudia. Spomeňme si na Mojžiša, ktorý kráčal k horiacemu kru. Musel si zobuť obuv z nôh,
lebo stál na posvätnej pôde. K Bohu musel pristúpiť v bázni. V bázni pristupujeme aj
k posolstvu Veľkej noci. V bázni pristupujeme aj k hrobu Pána Ježiša. Počúvame slová žalmu
a napĺňa nás bázeň. „ Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným. Pochádza to
od Hospodina je to div v našich očiach!“
Bázeň pred Božím divom je náplňou stavu srdca pri Veľkej noci. Nielen radosť, ale
i bázeň. Boh činí divy! Je mocný a nikdy nepochopíme túto Jeho moc, lebo my sme ľudia
a On je Boh.
Skúsme si uvedomiť aká bázeň naplnila ženy i učeníkov, keď sa dozvedeli, čo sa
dozvedieť mali. V evanjeliách sa píše o hrôze a strachu, ktorý sa ich zmocnil. V Evanjeliu
podľa Marka čítame: „ I vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba!“
Je to pochopiteľné. Zažili to, čo nikto pred nimi. A tak sa dá v prípade prvých svedkov
vzkriesenia hovoriť o strachu a hrôze, ktorý prežívali, ale kresťanský ľud, ktorý už len
sprostredkovane vníma všetko to dianie, kresťanský ľud, ktorý už pozná posolstvo od
prázdneho hrobu iným spôsobom, potrebuje k Veľkej noci pristupovať osobite s bázňou pred
Hospodinom. „ Pravica Hospodinova dokázala silu!“
Preto o veciach a pravdách Veľkej noci nedá sa hovoriť žartom. Preto ani tá veľkonočná
radosť to nie je radosť vtipálkov, radosť žúrovačky, radosť zábavy mládeže, ale radosť
v bázni. Boží div vzkriesenia Ježiša Krista je najväčšou udalosťou dejín. Nič tak neovplyvnilo
tento svet, ako práve táto udalosť. V tom je Boh Bohom, že robí veci, ktoré zásadne
ovplyvňujú svet, ktorý stvoril. Vždy Boh činí to hlavné a zásadné! Pre dobro človeka! Boh
obracia presýpacie hodiny behu života, v smrti dáva život, hýbe kameňmi, suché kosti obaľuje
mäsom! Opovrhnutých pozdvihuje, ponížených povyšuje, nemilovaných miluje, ubolených
lieči. „ Pravica Hospodinova je vyvýšená!“ „ Hospodin je Boh, On nás osvietil!“ Hospodin,
pravý Boh, priniesol svetlo veľkonočného rána, po noci smrti, bolesti, smútku. S bázňou
prijímajme tento div v našich očiach a vedzme, od koho to pochádza!
Veľká noc a slová žalmu vedú nás aj k povzbudeniu v láske a dôvere. Žalmista
vyznáva: „ Neumriem, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove!“ A v ďalšom verši
tohto slávnostného žalmu čítame: „ Ďakujem Ti, že si ma vyslyšal a bol si mojou záchranou!“
Toto sú slová dôvery a lásky k Bohu. Láska a dôvera patria k sebe. Boh nás volá k láske
3
v plnosti dôvery v Neho. Aj veľkonočná zvesť o Kristovi je podnetom k láske k Bohu
v plnosti dôvery. Pána Boha máme za čo milovať, dáva nám stovky dôvodov a môžeme mu aj
dôverovať. Aj žalmista sa presvedčil o správnosti dôvery v Boha.
O dôvere nám hovorí aj príbeh z misionárskeho prostredia, ktorý spomína istý kresťanský
spisovateľ( Max Lucado). Hovorí o misionárovi, niekde v Brazílii. Tento misionár sa dostal
ku indiánskemu kmeňu, ktorý žil za riekou. Ľudia sa báli tejto rieky a žili v povere, že táto
rieka je plná zlých duchov. Keď sa misionár dostal k tomuto kmeňu v pralese, zistil, že ľudia
sú veľmi chorí a potrebujú akútne liečbu. Mnohí z členov kmeňa umierali, ale nedalo sa im
pomôcť, len tak, žeby prešli na druhú stranu rieky k nemocnici, ktorá nebola neprekonateľne
ďaleko. Bol to problém. Ľudia sa rieky báli. Zlí duchovia, mocnosti zla, smrť! A tak misionár
prišiel k rieke a vložil si do rieky ruku. Všetci to videli, ale nepomohlo. Strach neustal. Tak si
umyl tvár vodou z rieky. Ale ani to nepomohlo. Celý sa ponoril do rieky a indiáni stále
nedôverovali. Napokon vošiel do rieky a plával pod vodou na druhý breh ako vládal. Na
druhej strane ukázal z vody päsť na znak toho, že došiel cieľa a nič sa nestalo. Vyšiel von,
živý. Indiáni uverili, že im nič nehrozí.
Tento príbeh aj nám pripomína a vedie nás k veľkej dôvere v Boha, v Kristu, ktorý tiež
vstúpil do rieky smrti, do nepoznaného, hrozného, ale vyšiel von, zvíťazil, aby sme aj my raz
mohli v dôvere takto víťazne ísť smrťou za Ním, k novému životu. Nemusíme sa báť smrti,
ale očakávať večnosť. K takejto dôvere nás pozýva zvesť Veľkej noci. „ Ďakujem Ti, že si ma
vyslyšal a bol si mojou záchranou!“
Vieme, že ani učeníci, ani nikto z tých, kto kráčal k hrobu a našiel prázdny hrob, nebol
hneď plný dôvery, nejako aj oni museli k tejto dôvere dospieť i dozrieť. Ale dozreli i dospeli
a stali sa tými, ktorí skutky Hospodinove zvestovali.
Buďme teda tí, ktorí v živote kresťanskej veľkonočnej radosti, v živote bázne pred
Božím majestátom, v živote lásky a dôvery k Bohu, zvestujú Krista, ukrižovaného
a vzkrieseného, Krista, ktorý umrel i z mŕtvych vstal pre náš život. Pán nás žehnaj. Amen.
Vzkriesený Pane, sme veľmi radi, že môžeme prežívať tento veľkonočný deň, tu spolu
v chráme, ako ľud viery, ako tí, ktorí žijú v Tebe a pre Teba. Modlíme sa za seba, za naše
rodiny, cirkev, aby sme boli spoločenstvami radosti, spoločenstvami vzkriesenými, plnými
bázne a dôvery. Pomôž nám Pane, žehnaj nás. Ty si sa vo svojom zmŕtychvstaní dokázal ako
mocný Boh a my Ťa za to chceme oslavovať, každým dňom a veríme, že raz sa stretneme
v Tvojej večnej sláve, v nebesiach. Vypočuj nás Bože a rozlej požehnanie Veľkej noci pre
všetkých smutných, ubolených, utrápených. Buď s nami Pane, na veky, v moci svojich divov,
so svojou pravicou, ktorá dokázala silu. Sláva Bohu Otcu i Synu i Duchu svätému...Amen.
4
Download

1 Veľkonočná kázeň, Veľkonočná nedeľa, 8.4. 2012